MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

PRIETRT

alebo aj

„Ako som premiloval celú noc.“
 

        Na začiatku nášho spolužitia sme to ako začínajúca rodiaca sa rodina nemali na ružiach ustlané. Presne tak, ako aj drvivá väčšina ostatných našich rovesníkov v tých bohumilých končiacich sa sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Ako mladomanželia sme vtedy mali nášho prvého synka, a po mojej sestre ešte len čiastočne zariadený trojizbový byt.

        Synček nám dával veru riadne zabrať. Okrem štandardných vzdorujúco neodlietajúcich vetrov, kadejakej kakanice, občas zvýšených teplôt a podobných kúzelností trpel tento náš prvorodený aj jednou nepríjemnou zvláštnosťou, totiž mimoriadnou nočnou nespavosťou.

        Akonáhle sme sa chceli uložiť k nočnému spánku, chlapček nie a nie zaspať. Bývali noci, kedy sa zobudil aj 20 krát, no a my sme samozrejme bdeli s ním. S týmto jeho svojským neduhom sme neúspešne zápasili veľmi dlho.

        Jednu takúto noc som sa odhodlal s tým konečne aj niečo urobiť. Videl som, že manželka už melie z posledného, a tak som sa podujal, že túto noc budem mať službu ja. Aby sa chudera trochu vyspala, odtrepal som chlapca v postieľke do tretej, vtedy ešte úplne prázdnej a ničím nezariadenej izby.

        Drevená postieľka mala drevené kolieska, tretia izba zasa drevené parkety, zatiaľ bez koberca. Zaujal som polohu sediaceho spáča, tak, aby pravá ruka v prípade potreby mohla postieľku na kolieskach poťahovať a hojdať ju sem aj tam. Jedine pri takomto kymácaní totiž náš synáčik nepohnuto drichmal. Akonáhle som prestal, okamžite sa prebral a dožadoval sa krikom ďalšieho kohŕcania. Bohužiaľ, potreba takéhoto hrkania bola dosť intenzívna. Triasol som postieľkou skoro celú prebdenú, chvíľkami občas aj predriemanú noc.

        Ráno som sa totálne nevyspatý ešte v mrákotách vybral do práce. A čo čert nechcel, vo vchode som sa zrazil s asi o desať rokov starším dolným susedom, ktorý vyzeral podobne zúbožene ako ja. Keďže sme boli kvázi mladomanželia, mal silnú dávku pochopenia pre naše ľúbostné hry, ale teraz bolo z výrazu jeho strhanej tváre jasné, že čo je moc, to je moc!

        S vážnymi výčitkami staršieho brata mi začal trpezlivo dohovárať, že síce rozumie našej mladomanželskej vitalite, ale celú noc tráviť takými búrlivými sexuálnymi hrátkami predsa nie je až také nevyhnutné, najmä nie v paneláku, v ktorom je v noci počuť pomaly aj šepot.

        Pozeral som na neho hodnú chvíľu ako vyoraná myš, ale vzápätí mi svitlo. Oni totiž títo naši susedia mali pod tou našou treťou izbou spálňu. No a rytmické zvuky z pohybujúcej sa postieľky museli celkom zákonite vyvolávať v tichu noci predsalen isté predstavy, nie nepodobné tým, ktoré sa na TV-kanáloch označujú tromi ixkami.

        Úctivo som sa nášmu nevyspatému susedovi ospravedlnil za práve pretrpenú noc a sľúbil, že už si na takéto rušenie dáme väčší pozor.

        Keď som tento rozhovor potom večer manželke prerozprával, uvedomila si s hrôzou, čo si asi tak tí naši susedia o nás myslia! Veru jej trvalo potom ešte pekných pár dní, počas ktorých chodila z nášho bytu von s obavami, aby nebodaj dakde nestretla susedov, našich nočných spolutrpiteľov. Tento plíživý stav trval dovtedy, kým sa na incident aspoň trochu nepozabudlo.

        Svoju manželku som cele chápal. Predsalen, ženy majú tieto veci v tých svojich hlavičkách akosi ináč zariadené ako my „nehaňbové“.