MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
"PRÍRODA JE VŠETKO, VŠETKO JE PRÍRODA. AJ BOH!" Dr.MilanNAGY "NATURE IS EVERYTHING, EVERYTHING IS NATURE. EVEN GOD!"  Vitajte v sekcii "KNIHY". Kliknutím na názov (hore ^) sa môžete s nimi oboznámiť. Príjemné a zábavné chvíle pri čítaní. Welcome to the "BOOKS" section. Click on the title (above ^) get acquainted with their. Pleasant and fun moments when reading.
https://www.youtube.com/watch?v=lxCEEzuqLJs MOJA TRETIA "HLAVOLAM 120" JE NAJLEPŠÍM RECEPTOM NA DLHÝ DOBRÝ ZDRAVÝ BOHATÝ A ŠŤASTNÝ ŽIVOT MY THIRD "BRAINTEASER 120" IS THE BEST RECIPE TO THE LONG GOOD HEALTHY RICH AND HAPPY LIFE
1.4.2017: ROZHOVOR PRE ČASOPIS „ZÁHORÁK“ – zhovárala sa Mirka Kovaríková 1. Narodili ste sa v Košiciach a detstvo ste prežili v Kráľovskom Chlmci a Bratislave. Aký vzťah máte k Záhoriu? Prezraďte, kedy a prečo ste sa tu ocitli a ako Záhorie vnímate. V poslednom semestri štúdia zubariny, asi 3 mesiace pred promóciou, ma oslovil počas náhodnej návštevy vzdialenej rodiny v Bratislave istý holíčsky pán učiteľ Teodor Gróf otázkou a prosbou, či by som nechcel prísť pracovať do Holíča do školskej zubnej ambulancie. Nebol som zatiaľ pracovne nikde nasmerovaný, a tak som mu sľúbil, že sa prídem pozrieť. Musím sa priznať, že dovtedy som ani nevedel, že tu za bratislavskými humnami máme nejaké Záhorie! A tak som v jeden krásny deň docestoval vlakom na holíčsku železničnú stanicu. Ale už cestou som bol dosť dôrazne varovaný osudom! Z toho vlaku som totiž vystupoval s takými krutými bolesťami pod viečkami pravého oka, že moja prvá cesta nutne viedla hore kopcom na zdravotné stredisko, kde mi miestny „felčiar“ doktor Milan Červenák so sestričkou oko vypláchli, namastili a zalepili, čím ma konečne zbavili krutej, rezavej bolesti. Toto boli prví dvaja Holíčania, s ktorými som mal česť sa tu stretnúť, a tak trošku aj zoznámiť. Potom som už v pokoji vyhľadal na sídlisku Mirka Nešpora pána učiteľa Grófa. Ten mi ukázal moje budúce pracovisko, a následne ma zoznámil s pánom Martinom Seršenom a ostatnými technikmi zo zubného laboratória, s doktorom Oldrichom Gregorom a pánom dentistom Richardom Vyskočilom, a ako náruživý poľovník aj s pánom inžinierom Milanom Kandom. Nasledovala cesta do Skalice za primárom zubného oddelenia doktorom Leopoldom Švorcom, odtiaľ ma poslali za riaditeľom NsP Skalica doktorom Vladimírom Tükörom, odtiaľ za riaditeľom OÚNZ v Senici doktorom Miroslavom Majdákom, a odtiaľ späť domov, s tým, že aby som dal vedieť, ak už budem spromovaný. Tak sa stalo, že som 1. septembra 1975 nastúpil ako novopečený zubár do spomínanej školskej zubnej ambulancie v I. ZDŠ v Holíči. Odvtedy, a je to už pekných pár rokov, som sa tu udomácnil, naturalizoval. Som Holíčan, telom aj dušou. Súčasne som aj hrdý Záhorák. Milujem Záhorie, milujem Záhorákov. Milujem ľudí zo Slovenska, z tohto malého, ale výkonného srdca Európy. Som si istý, že raz bude Slovensko dobrým, zdravým, bohatým a šťastným rajom, rajom dlhovekých a spokojných obyvateľov, a že sa toho chcem dožiť! John&Yoko:THE WAR IS OVER (IF YOU WANT IT) – VOJNA SKONČILA (AK TO CHCETE!) 2. Dlhé roky ste pôsobili ako zubný lekár. Ako ste prišli na myšlienku napísať knihu? Moja túžba niečo napísať začala vstupom internetu do našej domácnosti. Už aj predtým som písaval osvetové články do miestneho vtedy ešte dvojmesačníka „Holíčan“. Bolo to obdobie, keď som sa intenzívne pripravoval na svoju druhú atestáciu, ktorej téma vedeckej práce bola „PREVENCIA ZUBNÉHO KAZU A PARODONTÓZY“, so školiteľom pánom profesorom Ležovičom. Lenže mi z dodnes neobjasnených dôvodov túto skúšku nedovolili vykonať, zoberúc mi atestačný index. Neskôr, po zvrhnutí berlínskeho múra a jeho následkov, som sa k tejto mojej prvotnej spisovateľskej dráhe vrátil. Ako prvé som nadviazal kontakt so svojím starším bratom Štefanom, žijúcim od toho pre všetkých nás tak nešťastného roku 1968 v Austrálii. Ten ma „naviedol“ na naozajstné písanie. Najprv iba blogovanie, ale nezostal som stáť a pokračoval som ďalej. Písal som krátke odborné články, písané ´ľudskou´ rečou, s tematikou prevencie zubného kazu a parodontózy. Neskôr prišla chuť aj na napísanie rôznych prežitých príbehov z môjho života, a tak sa to akosi množilo. Moja prvá knižka bola jedným z mojich splnených snov. Nazval som ju „HLAVA-32“, odvodiac tento názov od svetoznámeho románu Josepha Hellera „Hlava-22“, s podtitulom „Ako neprísť o zuby predčasne“. Bola určená týmito dvoma ústnymi chorobami najohrozenejším, teda dospievajúcej mládeži a dospelým. Krátko po nej nasledovala moja druhotina „HLAVNÁ BRÁNA“ s podtitulom „Čo sa deje v našich ústach“, s tou istou témou, tentokrát však podanou formou rozprávok a určenou tak hlavne deťom prvého stupňa základných škôl. Ako šiel čas, ocitol som sa zrazu ako duchom stále ešte pomerne mladý v takzvanom starobnom dôchodku. Tento moment som vnímal po mnoho desaťročí ako to povestné svetielko na konci tunela. Keď som ho napokon predsalen dosiahol, rýchlo som si stanovil ďalšie dve životné méty: 1.„Chcem sa dožiť stovky!“ a 2.„Chcem sa dožiť stodvadsiatky!“. Vážení, nie je to nič nemožné. Len si to v tej mojej treťotine prečítajte, pochopte, a uverte! Mimochodom, volá sa „HLAVOLAM 120“ a má podtitul „Ako a prečo sa máš chcieť dožiť 120 rokov“. 3. Vaša kniha je naozaj netradičná. Myslíte si, že človek má v dnešnej náročnej dobe plnej stresu a znečisteného životného prostredia šancu dožiť sa vysokého veku? No veď toto! Dnes je táto naša vyspelá severoatlantická civilizácia natoľko zabraná sama do seba, že v návale práce a stresu, z dôvodov čo najväčšieho nahonobenia si čo najväčšieho majetku nemáme čas ani chuť chvíľku postáť, tak ako to je v tom známom verši „Postoj chvíľa, si taká krásna!“. A ani sa nenazdáme a sme v ... penáli! V lepšom prípade v nemocnici! Keď som si práve tam, v tom takzvanom NÚSCH - Národný Ústav Srdcovo-cievnych Chorôb - po treťom a tentokrát už asi aj poslednom prežitom infarkte myokardu a následnom operačnom zákroku uvedomil, k čomu som sa taký, vekom a najmä duchom mladý vlastne dopracoval, zamrmlal som po prebratí polohlasom toto: „Tak, a dosť! Odteraz už nemusím nič!“. Lebo práve toto, ten „mus!“ ma sem dotlačil! A môžem byť rád, že sem, a nie kúsoček odtiaľto, do krematória! V skutočnosti ma tam dostala moja nevedomosť, neschopnosť postáť a zamyslieť sa nad tým, kamže sa to vlastne ženiem! A ešte ku všetkému potenciovaná neschopnosťou ozdraviť svoj dovtedajší fajčiarsky a stagnačný spôsob života. S tým všetkým som spravil rázny koniec a najmä vďaka tomu som stále ešte tu. Ja, bývalý fajčiar, upadnuvší v tom pracovnom zhone a pod tlakom života do takmer absolútnej fyzickej nečinnosti, z ktorej rezultát bol úplne jasný: predčasná smrť! Neviem, kto alebo čo ma od tej povestnej a zlovestnej rieky Styx vrátil až trikrát späť, ale som tomu čomusi za toto nesmierne vďačný. Uvedomujem si, že málokto dostal v živote takúto šancu. Nedávno napríklad odišiel môj priateľ Vladko Durlák, ale aj mnohí ďalší jemu podobní mladí ľudia, tak nečakane a náhle odídení na onen svet - nech sú dôrazným mementom pre všetkých neveriacich! Lebo Vladko minulé leto žiadnu šancu nedostal - zrazu si len sadol, ľahol, a ... koniec! Ani tej penzie sa chudáčisko Durláčisko nedožil! A že takých okolo nás je! Ľudia, poučme sa! 4. Mohla by Vaša kniha byť určitým návodom? Čo všetko v nej čitatelia nájdu? Presne tým je: Je návodom na to, ako sa máš chcieť, ale aj následne skutočne, reálne dožiť veku geneticky nám danému do vienka v dĺžke práve tých spomínaných 120 rokov. Čitatelia nájdu v tejto knižke nielen informácie z histórie dlhovekosti, porovnanie našej krajiny s krajinou dlhovekých, ale i vysvetlenia tohto zaujímavého fenoménu. Vyvrcholením a uzavretím tejto dôležitej témy je samotný návod na to, ako tento svoj osobný cieľ aj skutočne zrealizovať. Keď si tento návod prečítate, keď sa s ním oboznámite a pochopíte mechanizmus jeho pôsobenia, zrazu si uvedomíte, aké je to úžasne ľahké. Nechce to nič viac, ale ani nič menej, ako uveriť a chcieť. Základnou tézou je pripustiť, že každý človek sa vo svojom vývoji počas obdobia detstva, mladosti, dospelosti a zrelosti môže stať dobrý, zdravý, bohatý a šťastný, a že môže pokračovať a naďalej v takomto stave stabilne aj zotrvávať. Pokiaľ sa totiž podarí stať sa v období dospievania dobrý, zdravý, bohatý a šťastný, a pokiaľ chcem k tomu dopomáhať aj ostatným, tak má aj zmysel chcieť práve taký aj čo najdlhšie žiť. Základnou tézou knihy je zmysel žitia. Zmyslom žitia každého by malo byť vychádzajúc zo základnej axiómy
POMÁHAJ SEBE A DRUHÝM BYŤ DOBRÝ, ZDRAVÝ, BOHATÝ A ŠŤASTNÝ! LEN TAKÝMI SA MÁME STAŤ, LEN TAKÍ MÁME BYŤ, LEN TAKÍ BUĎME!: DOBRÍ, ZDRAVÍ, BOHATÍ A ŠŤASTNÍ. VŠETCI! Ku tomu sebectvu na prvom mieste predradenému pred „druhých“ ma inšpirovali letušky, keď sme začali s manželkou poznávať svet. Pred každým štartom lietadla nám predvádzajú nasadenie záchrannej vesty a iné život v ohrození zachraňujúce prvky. Zarazilo ma, že keď v kritickej situácii hrozby pádu lietadla vyskočia pred naše tváre kyslíkové masky, nasaď ju NAJPRV SEBE!, až potom svojmu decku, či inému! No ale veď to je logické, nie? Ak chcem niekoho zachraňovať, musím najprv zabezpečiť, aby som mohol, že?! Teda v tomto prípade aby som žil a konal! No ale veď toto predsa platí aj všade inde: Ak chceš niečím komukoľvek akokoľvek naozaj pomôcť, musíš to niečo vlastniť, musíš to „niečo“ mať! Nemôžeš predsa nikomu inému ničím pomáhať, ak to, čím by si mohol pomôcť, nemáš! Ak chceš napríklad rozumne poradiť, musíš tú rozumnú radu mať! Preto je potrebné pomáhať najprv sebe a vzápätí aj ostatným. K tomu vás vyzývam, k tomu vám želám silu a úspech. A tu je moja rada:
Z OBSAHU ... Návod: Ak chcem v plnom zdraví prežiť 120 rokov a viac, mal by som včas, ešte pred starobným dôchodkom, urobiť tieto opatrenia: Opatrenie č.1: Pravidelne sa podrobovať preventívnym lekárskym vyšetreniam. Nuž áno, každý by mal mať dokonalú a presnú kontrolu nad svojím zdravotným stavom a byť permanentne zdravý. Najmä siatnik-senior! Preto sa má pravidelne a v potrebných intervaloch nechať ´pomerať´. To je to najmenej, čo by mal každý, komu záleží na vlastnej zdravej dlhovekosti, absolvovať. Tak ako majiteľ auta s ním chodí každé 2 roky na STK a podrobí ho dôkladnej technickej kontrole, aby jeho prípadný zhoršený technický stav nespôsobil fatálnu katastrofu. Iste uznáte, že kontrola človeka, najmä po päťdesiatke, by mala byť častejšia, ako to je u auta! Ak totiž naozaj chce niekto zabehnúť tento relatívne dlhý životný maratón, nemal by zabúdať na to, že by mal byť v čo najlepšej forme, v čo najlepšej kondícii, a aby túto dôležitú stránku programu - svoje zdravie - mal stále pod kontrolou. Kontrola krvi (krvný obraz) polročne, cukru v krvi a moči štvrťročne, hrubého čreva (kolonoskopia), očného pozadia, srdcovej činnosti (ergometria) najmenej každých 5 rokov. Sebakontrola telesnej hmotnosti má byť samozrejmá, norma je výška mínus sto: 170cm – 100 = 70kg. Tlak krvi (TK) v kľude dlhodobo 120 až 130 na 80 až 90. Často polo-žartom polo-vážne hovorievam toto: "Vyhýbaj sa doktorom, lebo tí ti nájdu aj to čo nemáš!" Ale v skutočnosti to má znamenať toto: "Ži tak, aby si nikdy žiadneho doktora nepotreboval!" A to doslova. Teda ani lekára, ani právnika, ani žiadneho iného doktora. Doktorov medicíny navštevuj len na pravidelné kontroly a potvrdenie dobrého zdravia. Opatrenie č.2: Naprogramovanie. Najlepším obdobím, kedy môžem úspešne dokázať nainštalovať do svojej mysle tento životný projekt, je v čase dosiahnutia zrelosti, čiže po päťdesiatke. Podopatrenia k začatiu úspešného naprogramovania projektu vo svojom svedomí/podvedomí sú dve: VERIŤ a CHCIEŤ. Najprv tomu musím veriť, potom to musím chcieť, teda želať si to. Ako vidíš, je to v hlave! Postup: Denne aspoň raz, hocikedy, ale najlepšie ráno, bezprostredne po zobudení, ešte než spustíš nohy z postele, venuj niekoľko sekúnd predstave dvoch období: tomu, ktoré máš už za sebou, a následne tomu, ktoré máš ešte pred sebou: to obdobie, tie roky, ktoré si už doteraz prežil si premietni do budúcnosti a želaj si ho celé ako dobrý, zdravý, bohatý a šťastný prežiť. Ak teda máš práve teraz päťdesiat, šesťdesiat, sedemdesiat, premietni si tých svojich doterajších sedemdesiat, šesťdesiat, päťdesiat rokov vo svojej mysli. Následne si predstav, zhmotni si tých svojich budúcich sedemdesiat, šesťdesiat, či päťdesiat rokov života, teda toľko rokov, koľko ti ešte zostáva do stodvadsiatky. Po istom čase trvajúcom niekoľko týždňov až mesiacov (záleží od častosti a intenzity predstavovania celkovej dĺžky svojho života) budeš pozorovať zmeny na svojom zovňajšku, na ktoré ťa začne upozorňovať aj tvoje okolie: „Ty si nejako omladol! Ako to robíš?“ Omladnutie tela prebieha na jasný vedomý „príkaz“ duši (svedomiu): „Ak chcem žiť ešte najmenej ďalších šesťdesiat rokov tak, ako si to denne predstavujem, mal by som byť predovšetkým zdravý, mocný!“. A duša začne „omladzovať“. Každú bunku, každý orgán. Toto omladzovanie, toto ozdravovanie má svoje následky: pocity zdravia, iskra v očiach, radosť v tvári, krajší výzor. A je to aj logické: veď ak chcem ešte toľko žiť, mal by som ... . Ak sa tvoja predstava tvojho vlastného predchádzajúceho a nadchádzajúceho života stane stálou, prirodzenou, stabilnou automatickou súčasťou toho terajšieho, potom to už ide samo. Zo spánku do bdenia vstupuj s jasnou predstavou o celom svojom živote, čiže plne integrovaný. Občas si tento moment pripomeň aj počas dňa. BÁJEČNÉ! Veľmi dobrou, žiaducou súčasťou úspešného naprogramovania je momentálny stav mysle. Oveľa jednoduchšie sa ti podarí tento tvoj plán, ak máš na to vytvorené optimálne podmienky: keď nemáš strach, nemáš povinnosti, naopak máš odvahu, máš voľnosť: tomuto najviac zodpovedá obdobie takzvaného starobného dôchodku, čiže PENZIA! Čas nadobudnutia takzvaného starobného dôchodku, čiže renty, je tým najlepším obdobím. Môžeš si už konečne povedať: „Ja už nemusím nič!“ A keď ti niekto povie, že veď platiť dane a zomrieť musíš, tak mu odpovedz: „NIE!!! Ja nemusím dokonca ani jedno z týchto dvoch „musov“: Ak nezaplatím daň, tak ma maximálne tak zavrú, ale to nie je dôvod na „musím“! A ani zomrieť nemusím, pretože to ani nechcem, a ak niekto zariadi, že zomriem, tak to je čisto a len jeho problém, nie môj!“ TO JE KRÁSA, ŽE? Takto som to urobil ja a takto to urob aj ty! Ešte jedna rada: Ak nechceš byť vo vyššom veku dementný, Alzheimerik, „hosipák“, najlepším prevenčným prostriedkom je, ešte pred zdementnením, pravidelný mysľocvik. A najlepšie si precvičíš svoju myseľ takto: večer, keď si ľahneš spať, premietni si práve prežitý deň, ako keby si si ho nahrával na video. Podrobne, od momentu, keď si zložil nohy z postele a išiel sa vymočiť až doteraz, presnejšie dovtedy, dokým nezaspíš. Niekedy sa „stratíš“ už doobeda o desiatej, niekedy prejdeš celý "sfilmovaný" deň, ale či tak alebo tak, pre cvičenie pamäte je to jedno, podstatné je zrekapitulovať si práve prežité hodiny, podrobne, minútu po minúte. Výsledok sa dostaví čo nevidieť: budeš si pamätať všetko a dopodrobna. Ešte aj storočný! Príručka na dobrý zdravý život Žitie: 1. Pi veľa vody, po pape očisti ústa (vnútro! = ústna sprcha), po kake konečník (vnútro! = ritná sprcha). 2. Raňajky zjedz celé, obed deľ s priateľom, večeru daj nepriateľovi. 3. Jedz viac jedla, ktoré rastie na stromoch a kríkoch, menej to spracovávané. 4. Ži s tromi E - Energia, Entuziazmus, Empatia. 5. Modli sa/Medituj a venuj tomu čas. 6. Hraj viac hier. 7. Čítaj viac kníh ako vlani. 8. Seď v kľude a tichu aspoň 10 minút. 9. Spi 7 hodín. 10. Prechádzaj sa 20-30 minút a usmievaj sa pri tom. Osobnosť: 11. Neporovnávaj svoj život s druhými: nemáš tušenie, o čom je ich cesta životom. 12. Neprechovávaj negatívne myšlienky alebo veci, ktoré nemôžeš kontrolovať: namiesto toho venuj svoju energiu prítomným pozitívnym momentom. 13. Neprepracúvaj sa, udržuj si svoju hranicu. 14. Neber sa tak vážne: nikto iný ťa tak vážne neberie. 15. Nemíňaj svoju vzácnu energiu na ohováranie. 16. Snívaj viac, kým nespíš. 17. Závisť je strata času: máš všetko čo potrebuješ. 18. Zabudni na to čo sa stalo, nepripomínaj svojim blízkym chyby z minulosti: ničí to tvoju prítomnú radosť. 19. Život je príliš krátky na to, aby sme nenávideli druhých: prestaň nenávidieť. 20. Vyrovnaj sa so svojou minulosťou, aby neovplyvňovala tvoju prítomnosť. 21. Nikto nemá moc nad tvojou radosťou okrem teba. 22. Život je škola a si tu, aby si sa učil, problémy sú jednoducho súčasťou životopisu, objavujú sa a miznú ako skúšky: lekcia, ktorú sa z toho naučíš, bude na celý život. 23. Usmievaj sa a smej sa viac. 24. Nemusíš vyhrať každý spor. Spoločnosť: 25. Volaj často svojej rodine. 26. Každý deň daj niečo dobré druhým. 27. Odpusť všetkým všetko. 28. Tráv čas s ľuďmi nad 70 a pod 6 rokov. 29. Pokús sa každý deň vyčariť úsmev na tvárach aspoň 3 ľudí. 30. To, čo si o tebe myslia druhí, nech ťa vôbec nezaujíma. 31. Tvoja práca sa o teba nepostará keď si chorý, tvoji priatelia áno: buď s nimi v kontakte. Život: 32. Rob správne veci! 33. Vyhoď všetko, čo nie je nápomocné, krásne alebo potešujúce. 34. Boh/Príroda lieči všetko. 35. Akokoľvek dobrá alebo zlá je situácia, zmení sa. 36. Nezáleží na tom, ako sa cítiš: vstaň, obleč sa, ukáž sa. 37. To najlepšie ešte len príde. 38. Keď sa ráno zobudíš živý, ďakuj za to Bohu/Prírode. 39. Tvoje najhlbšie JA je vždy radostné: Buď radostný! RADOSŤ JE NAJLEPŠÍM A ZARUČENÝM LIEKOM NA DLHOVEKOSŤ
Kniha HLAVOLAM 120 Doplnila svetlá v mojom ´hlava-fóre´! Has added the lights in my ´head-phore´!
Moje prvé dve - HLAVA-32 (2012) a HLAVNÁ BRÁNA (2015) - sú hlavne o prevencii zubného kazu a parodontózy. Prvá je určená dospievajúcim a dospelým. Druhá je vo forme rozprávok adresovaná predovšetkým deťom. Želám príjemné a najmä prospešné čítanie. My first two published - CATCH-32 (2012) and MAIN GATE (2015) - are mainly on the prevention of dental caries and parodontosis. The first is for teens and adults. The second is a fairytale addressed mainly to children. I wish especially pleasant and beneficial reading.
"PRÍRODA JE VŠETKO, VŠETKO JE PRÍRODA. AJ BOH!" Dr.MilanNAGY "NATURE IS EVERYTHING, EVERYTHING IS NATURE. EVEN GOD!"
|
N.I.T-T.®sro
„AUXILIO, ERGO SUMUS! 
POMÁHAM, TEDA SME!“ 
