MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Prsia z Alicante – vedecká práca.

(povítka vícej-méňej eném pro chlapú)

Úvod:

        Za dávnych čias, keď sme všetci ešte celkom nehatene cestovávali, čiže dávno pradávno pred týmto dnešným covidčasom, ocitli sme sa raz na istej krásnej piesočnej pláži San Juan v Španielskom Alicante. Vstup do teplého modrého Baleárskeho mora príjemne plynulý, dlhý, veľmi mierne klesajúci, celková dĺžka pláže cca 7 km schopná v priemernej šírke 100 m prijať kvantá a kvantá návštevníkov a hlavne návštevníčok, nádherný bielučký piesok, čo viac si môže priemerný smrteľník-stredoeurópan priať, nočak. A tak jeden takýto priemerný stredoeurópan začal z čírej nudy jednu zo svojich vedeckých prác, dúfajúc v jej okavidnú svetobornosť. Hľa, summary (výcuc):

Vlastná časť:

        Ja osobne celotýždenné alebo i viacdňové vyvaľovanie sa a leňošenie pri mori na páliacom slnku nemusím, radšej ako chytanie bronzu mám všakovaké poznávačky a rozmanité prežitky, zážitky, odžitky. Vtedy som, celkom výnimočne, vyhovel pozvaniu mojej  sesternice zo Švajčiarska, ktorú som za komunistov, presnejšie povedané v tzv. normalizačnej ére pred rokom 1989 vo všetkých posudkoch a hláseniach úspešne zatĺkol.

        Tamojší prímorský pobyt bol frustrujúci. Bolo potrebné pokúsiť sa nejakým spôsobom zahnať každodennú nudu, ktorá tam vo mne vyčíňala počas celého dňa, snáď okrem skorého rána, kedy ľudská a strojová údržba čistila pláž od nánosov morských chalúh a „rekreačných“ pozostatkov návštevníkov, a potom okrem večera, kedy pláž s detektormi kovov križovali kadejakí dobrodruhovia a hľadači zabudnutých či stratených kovových zlaťíčok, retiazok, hodiniek, alebo aspoň nejakých tých postrácaných mincí.

        Vyvstala teda vskutku aktuálna otázka, ako čo najpríjemnejšie stráviť ten zvyšný čas medzi tými dvomi aspoň trošku zaujímavými chvíľami. Odpoveď som našiel postupne.

        Najprv som sa rozhodol, že budem každý deň tú dlhokánskú pláž prechádzať pomaly z jedného konca na druhý. Kdekoľvek sa predsa môžem počas tejto štrapácnej cesty schladiť, či už v mori, alebo pri bufetoch, no a takýmto bohumilým spôsobom mi ten nudný denný čas hravo a hlavne podstatne rýchlejšie ubehne. Aby som sa cestou niečím ako–tak zmysluplným zaoberal, začal som zbierať sépiové kostičky pre naše andulky. Keď som ich už mal takmer pre spotrebu snáď aj polovice domácich amatérskych ornitológov Slovenska, prešiel som bez dlhého rozmýšľania na inú komoditu, a síce na opustené, ledabolo pohodené, postrácané či polozahrabané hračky, teda lopatky, vedierka, loptičky a pod., a tak som postupne náš prenajatý byt zásobil ako nejakú materskú škôlku všakovakým poväčšinou detským haraburdím. (Mimochodom na vysvetlenie: ten byt, v ktorom sme u sesternicinej španielskej priateľky zo Švajcu bývali, respektíve tá sesternicina španielská priateľka, v tom čase jeho majiteľka - išlo o movitú dcéru jedného z generálov Frankovho režimu, ktorá si takto prilepšovala k svojmu švajčiarskemu životu.) No ale už som mojou touto zberateľskou činnosťou prerobil toto naše dočasné bývanie na vetešníctvo a ešte stále bol koniec našej prímorskej dovolenky v nedohľadne, lepšie povedané za horizontom  udalostí, potažmo času. Moje telo sa po tých prvých dňoch postupne na horúce podnebie španielskeho leta už dostatočne aklimatizovalo, takže prvotne získané tradičné plecno-nosné spáleniny sa mi už čiastočne zhojili a teda už ani tak veľmi neboleli ako začerstva, a  spolu s týmto hojacim sa procesom aj prirodzené inštinkty začali postupne z počiatočných mrákot a potu ožívať. Prebúdzať sa začali aj zdravé city, pocity a pudy už nie najmladšieho, skôr by som povedal jemne prezretého chlapa.

        Oben ohne, teda akože "hore bez", frčalo v tom čase aj na tejto puritánskej alicantskej „playa“ v plnej sile, zrejme kvôli a vďaka prevažne nemeckej klientele. Ako vieme, nemecké ženščiny priveľkou krásou neoplývajú, na moje šťastie sa však nechali strhnúť frivolným protestom proti tamojšiemu povedzme domácemu katolíckemu útlaku aj všetky ostatné, v priemere a vcelku napospol pohľadné dámy iných národov a národností. Slečinky, mladé mamičky, niektoré aj s mliečkom, kdejaké rozvedené paničky, zrelé matróny, sem–tam aj starožitné exempláre ešte stále čiperných vdov, tie všetky boli k dispozícii prítomným chlípnym a lascívnym mužským pohľadom v krásnej expozícii pod žiariacim jasným slnkom, ale aj vedychtivému a nanajvýš zvedavému zraku bažiacemu po čisto vedeckom prebádaní fenoménu zvaného „nahota“. Toto bola taká ohromná ponuka k preskúmaniu morfológie a anatómie tohto svetského zázraku akým nahá žena bezosporu je, že mi poskytla materiál na niekoľkodenné neúnavné intenzívne štúdium. Heuréka! Zrazu bola moja nuda tatam! A to priamo tu, na tejto rozsiahlej nudapláži! Nonekupto!

        Keďže muži sa vraj delia na horniakov a dolniakov, ja ako dolniak som mal potrebný nadhľad a odstup na zahájenie tohto aktuálne sa ponúkaného a mnou bez akýchkoľvek námietok nekompromisne naordinovaného výskumu živého nahého ženského tela, takže mohol bezodkladne a celkom nehatene začať, keďže aktuálna situácia poskytovala  priam plejádu nepreberného množstva rôznorodých polôh oddychujúcich nehybne ležiacich i pohybujúcich sa objektov ako aj nepreberného množstva ich všakovakých kreácií.

        Veľmi rýchlo som pochopil, že svoju analýzu musím začať systematickým triedením a klasifikáciou podľa veľkostí a hlavne podľa tvarov a konzistencií pozorovaných súčastí ponúkajúcich sa objektov. Až neskôr mi došlo, že víťazom je dialektická jednota veľkosti a tvaru v relatívnom vzťahu k postave, a to nielen v statickej polohe, ale hlavne v dynamických prejavoch, ako napr. pri chôdzi, pri behu, či pri všakovakom šantení v piesku a v plytkej vode morského pobrežia. Tie vyššie, harmonické, pôsobili najmä v protisvetle zapadajúceho slnka mimoriadne šteklivo. Navyše pružnosť, pevnosť obsahu a tvarová stabilita či  naopak nestabilita boli jednoznačne a bezpodmienečne nezanedbateľnými posudzovanými vlastnosťami.

        Pre výskum sa ako veľmi dôležitý faktor ukázal azimut osi poprsia vzhľadom k hrudníku daného korpusu. Taktiež kontaktná plôška dotyku nerozlučnej, takpovediac siamskej dvojice a tak vytvorená  stredová línia medzi nimi si najmä u väčších objemov vyslúžili patričný záujem bádateľa-vedátora. Lebo napríklad pri pobyte v plytkej vode poskytli riave stekajúcich pramienkov slanej morskej vody vhodné riečisko, priam studnicu.

        Pozitívnym bonusom, významne dopĺňajúcim celkový umelecký dojem, boli bradavky a dvorec okolo nich - tie si vzhľadom na svoju morfológiu, kvantitu, kvalitu ako aj koloratúru celkom oprávnene zaslúžia rozsiahlejšie a preto osobitné čiže samostatné scientické pojednanie, dislokované do iného vedecky podloženého traktátu.

        Ako bývalý profesionálny pracovník a naďalej neustále oddaný ctiteľ vedy som si uvedomil, že môj výskum nemôžem ani náhodou nazvať objektívny, tobôž širšie publikovateľný, keďže bol silno naviazaný, presnejšie povedané ujarmený subjekívnym správaním môjho pomocníka a nemého „spolupozorovateľa“ ako aj ostatných vnútrotelových akcesorít. Aké zvoliť kritériá hodnotenia, ako merať parametre, či uprednostniť teoretické alebo praktické metódy bádania, to všetko boli priamo tam na tvári miesta, teda na tej pláži, záležitosti v tom momente takmer neriešiteľné. Na druhej strane, štatistická experimentálna vzorka bola ako pozitívne vyvažujúca axióma viac ako dostačujúca.

        Moje bádanie malo aj svoje nezvratné úskalia. Na margo samotného výskumu subjektívne poznamenávam, že výrazne rušivým prvkom na vedecké sústredenie a objektivizáciu procesu bola predovšetkým konfigurácia daného skúmaného mikroobjektu, najmä jeho dĺžka. Dominantná, čiže prevládajúca nad všetkými ostatnými parametrami, bola kategória dĺžkovo výraznejšie pretiahnutých, t.j. tzv. „tvar uhorkovitý“. Až takmer šokom hroziacim spôsobiť duševnú traumu ústiacu do čiastočnej až úplnej, dočasnej ba až trvalej impotencie pozorujúceho a poctivo bádajúceho vedátora pôsobili tzv. „prezreté uhorky“, metamorfologicky sa transformujúce takmer až na kategóriu "visiaci vyplazený jazyk". Taktiež tvary miskovité (podšálky už ani nie), pripomínajúce budajku alebo rádiovku, ma pri tomto praktickom výskume svojou technickou hodnotou priveľmi neočarili. Osobne som statočne prijímal ako neprehliadnuteľné fakty do prebiehajúcej štúdie nasledovné tvary a veľkosti, prenesené do športovej terminológie ako „pingpongáče“, „tenisáky-bejzbolky“,  „hádzanárky-futbalky“, potom ešte „basketky“, a napokon, ale to už so značne prižmúrenými očami aj „medicinbalky“ a „meteobalky“. (Bolo tam aj zopár s interným výskumným názvom „rugbylabdy“, ale tie som musel z prebiehajúceho výskumu vyradiť, keďže neboli kompatibilné s ničím ako-tak prirodzeným, a neboli teda ani hodnotiteľné, čiže opustili hodnotenú množinu s konštatáciou „nemakové-neorechové“.)

        V priebehu výskumu som skonštatoval a teraz aj pripomínam fakt, že v tom čase bolo silikónových výplní týchto okrás nahého ženského tela ešte pomenej. Usúdil som tak z toho jednoduchého fyzikálneho javu, že prirodzený obsah má tendenciu pri polohe tela ležmo na chrbte splacatieť, na rozdiel od umelinovej vycpávky,  ktorá gravitácii odoláva zjavne oveľa lepšie.

        Dôsledným pozorovaním objektov v pohybe som spoľahlivo vyskúmal, že poloha ženy na kolenách a rukách na zemi, napríklad pri stavbe piesočného zámku, je v súčinnosti s gravitačnými silami prakticky ku všetkým vzorkám najprívetivejšia. Ak dojem dozretých visiacich hruštičiek priveľmi nekazili iné pneumatoidné disproporcie, najčastejšie sa nachádzajúce najmä v brušno-panvovej oblasti, všetka kritika bola zabudnutá.

Záver:

        Na pláže už síce dávno nechodím, no ako vidíte, spomienky na môj amatérsky a žiaľ z časových a priestorových dôvodov nedokončený výskum natrvalo a nezmazateľne zostali v mojej inak už dosť deravej pamäti, čo týmto dávam na všeobecnú známosť, dúfajúc, že niektoré z mojich argumentácií, poznaní, názvoslovia a vedeckých záverov sa u nás a vo vašich mysliach  bez väčšej traumy a námahy ujmú, zveľadia, a časom hádam aj zľudovejú.

Či?

dedo Pejo