Vitajte v sekcii ČLÁNKY. Welcome to the section ARTICLES. Názvy článkov sú hore ^, kliknutím na názov sa článok otvorí. Names of articles are up ^, click the name of the article will open. Príjemné čítanie, dobrú zábavu a najmä veľa ponaučenia! Happy reading, good fun and especially a lot of lessons!

https://www.youtube.com/watch?v=lxCEEzuqLJs

► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►

MEDZITÝM ČOSI DÔLEŽITÉ IN THE MEANTIME SOMETHING IMPORTANT

► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►

Evanjelium podľa Matúša: Výroky Pána Ježiša Krista

Mt3 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.

Mt4 On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! Odvtedy začal Ježiš kázať a hovoriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!

Mt5 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení žalostiaci, lebo oni potešenia dôjdu. Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú. Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú. Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia. Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť; lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane. Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom. Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ; kto by však zabil, prepadne súdu. Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu, a kto by bratovi povedal: Hlupák! - prepadne najvyššiemu súdu; kto by mu však povedal: Blázon! - prepadne ohnivému peklu. Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa čím skôr so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia. Vpravde hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do poslednej koruny. Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci. Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zahynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo prišlo do pekla. A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list. Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.Opäť ste počuli, že bolo povedané otcom: Nebudeš krivo prisahať, ale splníš Pánovi svoje prísahy! Ale ja vám hovorím: Nijako neprisahajte: ani na nebo, lebo je Božím trónom; ani na zem, lebo Mu je podnožou; ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého kráľa; ani len na vlastnú hlavu nebudeš prisahať, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym. Ale nech je vaša reč: áno - áno; nie - nie; lebo čo je nad to, je od zlého. Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia]; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.

Mt 6 Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Preto keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu! Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica, aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako pohania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Nebuďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte. Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte. Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Sviecou tela je oko. Preto ak je tvoje oko čisté, celé tvoje telo bude plné svetla; ale ak je tvoje oko skazené, celé tvoje telo bude plné tmy. Ak už aj svetlo, ktoré je v tebe, je tmou, akáže je potom sama tma? Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

Mt 7 Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata. Čo je sväté, nedávajte psom, ani svoje perly nehádžte sviniam, aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás! Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Alebo či je medzi vami človek, ktorý by dal synovi kameň, keď si prosí chleba? A keď si prosí rybu, či mu podá hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia! Preto čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci. Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Tak teda po ovocí poznáte ich. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti! Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený. A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký.

Mt 8 (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo. Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho. Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery. Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Ale Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych. Odpovedal im: Čo sa strachujete, ľudia malej viery! Nato vstal, pohrozil vetrom a moru i nastalo veľké utíšenie. Povedal im (démonom): Choďte! A oni vyšli a vošli do svíň, a hľa, celá črieda rútila sa svahom do mora a zahynula vo vode.

Mt 9 A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová. Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.

Mt 10 Týchto dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Na cestu pohanov nechoďte a do samaritánskeho mesta nevchádzajte. Ale radšej choďte k ovciam strateným z domu izraelského. Choďte a kážte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské. Nemocných uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte, démonov vyháňajte; zdarma ste prijali, zdarma dávajte. Neberte si do opaskov ani zlata, ani striebra, ani medených peňazí, ani len kapsu na cestu, ani dve košele, ani obuv, ani palicu, veď robotník si zaslúži svoj pokrm. A do ktoréhokoľvek mesta alebo dediny prídete, prezveďte sa, kto v nich je hoden, a zostaňte u neho, dokiaľ nepôjdete ďalej. A keď budete vchádzať do domu, pozdravte ho [a povedzte: Pokoj domu tomuto!]; a ak ten dom bude hoden toho, nech spočinie na ňom váš pokoj; ak však nebude toho hoden, nech sa váš pokoj navráti k vám. Kde by vás neprijali a neposlúchali ani vaše slová, vyjdite z toho domu alebo z toho mesta a straste si prach z nôh. Veru hovorím vám: Ľahšie bude v súdny deň Sodome a Gomore ako tomu mestu. Ajhľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a bez falše ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach; aj pred vladárov a pred kráľov budú vás vodiť pre mňa, aby ste im aj pohanom vydávali svedectvo. Keď vás vydajú, netrápte sa, ako a čo hovoriť, lebo v tej chvíli bude vám dané, čo máte hovoriť; veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. A brat vydá brata na smrť a otec dieťa a deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utekajte do iného, lebo veru vám hovorím, že nepochodíte mestá izraelské, kým nepríde Syn človeka. Nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazývali Belzebubom, o čo skôr jeho domácich! Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo. Čo vám hovorím potme, hovorte na svetle, a čo pošepky, rozhlasujte zo striech. A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle. Či nepredávajú dvoch vrabčekov za groš? A ani jeden z nich nespadne na zem bez vôle vášho Otca. A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave. Preto nebojte sa, vy ste viac ako mnoho vrabcov! Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach; kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci. Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden. A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma Toho, ktorý ma poslal. Kto prijíma proroka, pretože je prorok, vezme odmenu proroka; kto prijíma spravodlivého, pretože je spravodlivý, vezme odmenu spravodlivého. A kto by čo aj len čašou čerstvej vody napojil jedného z týchto maličkých, pretože je učeníkom, veru, hovorím vám, že ho neminie odmena.

Mt 11 Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počuje! Čomu však pripodobním toto pokolenie? Podobné je deťom, ktoré sedia na námestiach a privolávajú ostatným: Pískali sme vám, netancovali ste; plakali sme, a nenariekali ste. Prišiel totiž Ján, ani nejedol, ani nepil, a hovoria: Démonom je posadnutý! Prišiel Syn človeka, jedol a pil, a hovoria: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami. Vtedy začal karhať mestá preto, že sa nekajali, hoci sa stalo v nich najviac Jeho divov: Beda ti, Chorazim; beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a v Sidone boli stali divy, ktoré sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a na popole. Ale vravím vám: Ľahšie bude v deň súdny Týru a Sidonu ako vám. A ty, Kafarnaum, budeš sa vari až do neba vyvyšovať? Zrútiš sa až do podsvetia. Keby sa v Sodome stali divy, ktoré sa stali v tebe, stála by až dodnes. Ale vravím vám, že ľahšie bude v deň súdny Sodome ako tebe. V ten istý čas riekol Ježiš: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám; áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo. Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!

Mt 12 On im však odpovedal: Či ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď boli hladní? Ako vošiel do domu Božieho a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nebolo dovolené jesť ani jemu, ani jeho sprievodu, jedine kňazom. Alebo či ste nečítali v zákone, že kňazi v sobotu znesväcujú v chráme sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo, čo je väčšie ako chrám. Keby ste vedeli, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť, - neodsudzovali by ste nevinných. Lebo Syn človeka je pánom soboty. Odpovedal im: Keby niekto z vás mal jedinú ovcu, a ona by mu v sobotu padla do jamy, či by nesiahol za ňou a nevytiahol ju? A o čo viac je človek ako ovca! Tak teda dovolené je v sobotu dobre činiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel, a bola zase zdravá ako druhá. Ježiš poznal ich zmýšľanie a riekol im: Každé kráľovstvo rozdvojené pustne a mesto alebo dom rozdvojený neobstojí. Ak aj satan vyháňa satana, je rozdvojený; ako teda obstojí jeho kráľovstvo? Ak ja Belzebubom vyháňam démonov, čím ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vám sudcami. Ale ak ja Duchom Božím vyháňam démonov, tak celkom iste prišlo k vám kráľovstvo Božie. Alebo ako môže niekto vojsť silnému človeku do domu a ulúpiť mu jeho zariadenie? Len keď najprv zviaže toho silného, a potom vylúpi mu dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. Preto vravím vám: Každý hriech i rúhanie odpustí sa ľuďom, ale rúhanie Ducha sa neodpustí. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom. Alebo vypestujte dobrý strom, i jeho ovocie bude dobré; alebo vypestujte planý strom, i jeho ovocie bude plané; lebo strom poznať po ovocí. Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň. Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený. Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba. On im však odpovedal: Zlé a cudzoložné pokolenie vyhľadáva znamenie; ale nedostane sa mu iného znamenia, len ak znamenie proroka Jonáša. Lebo ako Jonáš bol vo veľrybe tri dni a tri noci, tak aj Syn človeka bude v lone zeme tri dni a tri noci. Mužovia ninivskí povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na kázanie Jonášovo, a hľa, tu je väčší ako Jonáš. Kráľovná Juhu povstane na súde s týmto pokolením a odsúdi ho; lebo od končín zeme prišla počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je väčší ako Šalamún. Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok, ale nenachádza. I povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. Vtedy odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je on sám, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. Takto bude aj s týmto zlým pokolením. Keď ešte hovoril k zástupom, ajhľa, Jeho matka a bratia stáli vonku a žiadali si hovoriť s Ním. I povedal Mu ktosi: Ajhľa, Tvoja matka a Tvoji bratia stoja vonku a žiadajú si hovoriť s Tebou. Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.

Mt 13 A hovoril im mnoho v podobenstvách. Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. A keď rozsieval, niektoré zrná padli kraj cesty, i prileteli vtáci a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali mnoho zeme, rýchlo vzišli, pretože nemali hlbokej zeme. Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich; a keďže nemali koreňa, uschli. Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počuje! Odpovedal im: Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať nadbytok; tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že pozerajú, ale nevidia; a počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú. A plní sa na nich proroctvo Izaiášovo: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť. Lebo otupelo srdce tomuto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, a vaše uši, že počujú. Lebo veru vám hovorím, že mnohí proroci a spravodliví žiadali si vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli. Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi! Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve, a nerozumie mu, prichádza ten zlý a uchytí, čo mu bolo zasiate do srdca; toto je zrno, ktoré bolo zasiate kraj cesty. A ktoré bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však koreňa v sebe, je len chvíľkový; len čo príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď sa pohorší. A ktoré bolo zasiate do tŕnia, to je ten, čo počúva slovo, ale starosti sveta a klam bohatstva udusia to slovo, takže zostáva bez úžitku. A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu; ten prináša úžitok, a jeden prináša stonásobný, iný šesťdesiatnásobný a iný tridsaťnásobný. Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu. Nechajte, nech oboje rastie spolu až do žatvy, a keď príde žatva, poviem žencom: Povyberajte najprv kúkoľ a zviažte ho do viazaníc na spálenie, ale pšenicu mi zhromaždite do stodoly. Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a zasial na svojom poli; je síce najmenšie medzi všetkými semenami, ale keď vyrastie, je väčšie ako zeliny, býva z neho strom, takže nebeskí vtáci prilietajú a hniezdia na jeho ratolestiach. Povedal im ešte iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, takže všetko nakyslo. Odpovedal: Rozsievač dobrého semena je Syn človeka; pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ však sú synovia toho zlého; 39nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol; žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda vyberajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyberú z Jeho kráľovstva všetko, čo pohoršuje, i tých, čo páchajú neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Vtedy sa spravodliví zaskvejú sťa slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje! Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá - spustená do mora - zachytila ryby každého druhu. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili. Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov. Či ste to všetko pochopili? Odpovedali Mu: Áno. A On im povedal: Preto každý učiteľ, vyučený kráľovstvu nebeskému, je podobný hospodárovi, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré. I pohoršovali sa na Ňom. Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine a vo svojom dome.

Mt 14 Ježiš im však odpovedal: Netreba im odchádzať, vy im dajte jesť. A oni Mu povedali: Máme tu len päť chlebov a dve ryby. Odpovedal: Prineste mi ich sem! Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?

Mt 15 Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: Či vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal? Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená. Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!

Mt 16 On im však odpovedal: [Keď sa zvečerieva, hovorievate: Zore sú zapálené na nebi; bude pekne. A ráno: Obloha je zapálená a zachmúrená, bude búrka. Pokrytci, úkazy na nebi teda viete rozsúdiť, a znamenia časov neviete?] Zlé a cudzoložné pokolenie znamenie vyhľadáva, ale nebude mu dané znamenie, len ak znamenie Jonášovo. I nechal ich tam a odišiel. Učeníci prišli na druhý breh, ale zabudli vziať so sebou chlieb. Ježiš im povedal: Dajte si pozor a varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! Oni uvažovali a hovorili medzi sebou: To preto, že sme nevzali so sebou chlieb. Ježiš to zbadal a riekol: Ó, maloverní, prečo hovoríte medzi sebou, že nemáte chleba? Či ešte nerozumiete? Či sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí, a koľko košov ste nazbierali? Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí, a koľko košov ste zozbierali? Ako to, že nerozumiete, že nie o chleboch som vám povedal! Varujte sa kvasu farizejov a sadukajov! Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané na nebesiach, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebesiach. On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské. Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma! Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Syn človeka zaiste príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi, a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Veru hovorím vám, že sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia, že Syn človeka prichádza vo svojom kráľovstve.

Mt 17 Ježiš pristúpiac k nim, dotkol sa ich a riekol: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, len samého Ježiša. Keď schádzali z vrchu, prikázal im Ježiš: Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych! Učeníci sa Ho spýtali: Prečo teda hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? Odpovedal: Eliáš síce príde a napraví všetko. Ba hovorím vám: Eliáš už prišiel, a nepoznali ho, ale urobili s ním, čo chceli. Tak bude trpieť od nich aj Syn človeka. Vtedy učeníci porozumeli, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné. [Tento rod (démonov) nevychádza ináč, len s modlitbou a pôstom.]. Keď prišiel (Peter ) domov, predišiel ho Ježiš a riekol: Čo myslíš, Šimon? Od koho berú zemskí králi clo alebo daň? Od svojich synov, a či od cudzích? Keď odpovedal, že od cudzích, riekol mu Ježiš: Synovia sú teda oslobodení. Ale aby sme ich nepohoršili, choď, hoď do mora udicu, vezmi rybu, ktorá sa prvá chytí, otvor jej ústa, nájdeš v nej peniaz, vezmi ho a daj im za mňa i za seba.

Mt 18 V tú hodinu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa: Kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? On si zavolal dieťa, postavil ho medzi nich a riekol: Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom. Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma! Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre zvody na hriech; zvody síce musia prísť, ale beda človeku, z ktorého prichádza zvádzanie. Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla. Hľaďte, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých, lebo hovorím vám, že ich anjeli v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. [Lebo Syn človeka prišiel spasiť, čo zahynulo.]. Čo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť - veru vám hovorím - väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých. Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník. Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi. A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi. Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy? Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy! Preto podobné je kráľovstvo nebeské človeku-kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože nemal čím zaplatiť, rozkázal ho pán predať aj so ženou, aj s deťmi a so všetkým, čo mal, a zaplatiť. Sluha mu však padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím! A pán sa zľutoval nad sluhom, prepustil ho a dlh mu odpustil. Keď tento sluha vyšiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho a škrtil hovoriac: Zaplať, čo si dlžný! Jeho spolusluha padol [mu k nohám] a prosil ho: Pozhovej mi a zaplatím ti! On však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, dokiaľ by dlh nezaplatil. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, náramne sa zarmútili, šli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa prihodilo. Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou? A rozhneval sa jeho pán a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil celý dlh. Tak i môj Otec nebeský urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi [jeho previnenia].

Mt 19 Odpovedal: Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]? Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak. Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu - ak len nie pre smilstvo - a vzal by si inú, cudzoloží [a kto si prepustenú vezme, cudzoloží]. Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa! Odpovedal im: Nie všetci chápu túto reč, ale len tí, ktorým je to dané. Lebo sú ľudia neschopní manželstva od života matky; a sú, ktorých ľudia urobili takými; a sú, ktorí sa sami urobili takými pre kráľovstvo nebeské. Kto to môže pochopiť, nech pochopí. Ježiš však riekol: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské. I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ. A hľa, pristúpil k Nemu ktosi a spýtal sa: [Dobrý] Majstre, čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život? Odpovedal mu: Čo sa ma spytuješ o dobrom? Jeden je dobrý, [Boh]. A ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania. On sa spýtal: Ktoré? Ježiš riekol: Tieto: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, cti otca i matku, miluj blížneho ako seba samého. Mládenec Mu odpovedal: Toto všetko som zachovával [od svojej mladosti]; čo mi ešte treba? Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach; potom príď a nasleduj ma! Keď mládenec počul túto reč, odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku. Nato riekol Ježiš svojim učeníkom: Veru vám hovorím, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. A nadto vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského. Keď to učeníci počuli, veľmi užasli a povedali: Kto teda môže byť spasený? Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné. Vtedy Mu riekol Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa; čo teda budeme mať za to? Ježiš im odpovedal: Veru vám hovorím: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, ktorí ste ma nasledovali, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov izraelských. A ktokoľvek opustil domy, alebo bratov, alebo sestry, alebo otca alebo matku, [alebo ženu] alebo deti alebo pole pre moje meno, omnoho viacej dostane a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslední, a poslední prví.

Mt 20 Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu [a čo bude spravodlivé, dostanete]. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, [lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených]. Keď sa Ježiš poberal do Jeruzalema, vzal nabok dvanástich a hovoril im na ceste: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Vtedy prišla k Nemu matka synov Zebedeových so svojimi synmi, poklonila sa Mu a prosila niečo od Neho. On sa jej opýtal: Čo chceš? Odvetila Mu: Rozkáž, aby títo moji dvaja synovia sedeli Ti jeden na pravici a druhý na ľavici v Tvojom kráľovstve. Ježiš odpovedal: Neviete, o čo prosíte. Či môžete piť z kalicha, z ktorého ja mám piť [a byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený]? Odpovedali Mu: Môžeme. Povedal im: Z kalicha môjho budete piť [a krstom, ktorým som ja krstený, budete krstení], avšak dať vám, aby ste mi sedeli na pravici a na ľavici, nie je mojou vecou, ale (dostane sa) tým, ktorým to môj Otec pripravil. Keď to počuli desiati, namrzeli sa na oných dvoch bratov. Ježiš ich však zavolal a riekol im: Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom, a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. I zastal Ježiš, zavolal ich a riekol: Čo chcete, aby som vám urobil? Povedali Mu: Pane, nech sa nám otvoria oči. I zľutoval sa Ježiš, dotkol sa im očí a hneď videli a nasledovali Ho.

Mt 21 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé pri Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou; odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť. Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. A keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré činil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosana Synovi Dávidovmu! - namrzeli sa a povedali Mu: Či počuješ, čo títo hovoria? Ježiš im odpovedal: Áno! Či ste nikdy nečítali: Z úst nemluvniatok a kojencov pripravil si si chválu? Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie; i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie! A figovník naraz vyschol. Keď to videli učeníci, začudovali sa a povedali: Ako je to, že tak naraz vyschol tento figovník? Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, nielen s figovníkom urobíte toto, ale ak poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. A dostanete všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou. Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam; ak mi to poviete, poviem vám aj ja, akou mocou to robím. Odkiaľ bol Jánov krst: z neba, a či od ľudí? A oni rozmýšľali a hovorili si: Ak povieme: Z neba, odpovie nám: Prečo ste mu teda neuverili. A povedať, že z ľudí, bojíme sa ľudu, pretože všetci pokladajú Jána za proroka. I odpovedali Ježišovi: Nevieme: On im riekol: Tak vám ani ja nepoviem, akou mocou to robím. Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy však, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali, aby ste mu uverili. Čujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a iného ukameňovali. Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. Konečne poslal k nim svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. Čo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? Povedali Mu: Zlých zle zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojím časom budú odovzdávať úrodu. Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! Preto vám hovorím, že odníme sa vám kráľovstvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho.

Mt 22 Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň, a či nie? Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu priniesli denár. Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu. Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. O zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov? Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať.

Mt 23 Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že zatvárate kráľovstvo nebeské pred ľuďmi; sami nevchádzate do neho, a tým, čo by chceli vchádzať, nedovolíte vojsť. [Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb; preto prepadnete prísnejšiemu súdu.]. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stal, urobíte z neho syna pekla, dvakrát horšieho, ako ste sami. Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: Kto by prisahal na chrám, to je nič, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho viaže. Blázni a slepci, čože je viac: či zlato, a či chrám, ktorý posväcuje to zlato? A zase: Kto by prisahal na oltár, to je nič; ale kto prisahá na dar na ňom, to ho viaže. [Blázni a] slepci! Čože je viac: či dar, a či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň aj na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň aj na Toho, kto prebýva v ňom; a kto prisahá na nebo, prisahá na trón Boží aj na Toho, kto sedí na ňom. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že dávate desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbávate, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Toto ste mali činiť a tamto nezanedbávať. Slepí vodcovia! Preciedzate komára, a prežierate ťavu. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že čistíte zovňajšok čaše a misky, ale vnútri sú plné lúpeže a nemiernosti. Ty slepý farizej! Najprv vyčisť vnútro čaše [a misky], aby bol čistý aj ich zovňajšok. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. Tak aj vy navonok zdáte sa ľuďom spravodlivými, ale vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že prorokom staviate hrobky, spravodlivým ozdobujete náhrobky a hovoríte: Keby sme boli žili za časov svojich otcov, neboli by sme spolu s nimi prelievali krv prorokov. Tak svedčíte sami proti sebe, že ste synovia tých, čo povraždili prorokov. A vy len dovŕšite mieru svojich otcov! Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu? Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, a to preto, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachjovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Veru, hovorím vám: To všetko príde na toto pokolenie. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Lebo hovorím vám: Neuvidíte ma odteraz až dovtedy, dokiaľ nepoviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

Mt 24 Potom vyšiel Ježiš z chrámu a odchádzal. I pristúpili k Nemu Jeho učeníci, aby Mu ukázali budovy chrámu. Riekol im: Či vidíte všetko toto? Veru vám hovorím, že nezostane tu kameň na kameni, ktorý by nebol zborený. Ježiš im odpovedal: Hľaďte, aby vás nikto nezviedol! Lebo mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť: Ja som Kristus, - a mnohých zvedú. Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad [a mor] a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí. Vtedy vás budú sužovať, budú vás vraždiť a všetky národy budú vás nenávidieť pre moje meno. A vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých. Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený. Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec. Preto, keď na mieste svätom uvidíte ohavnosť spustošenia, o ktorom hovoril prorok Daniel, kto čítaš, rozumej! - vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utečú vo vrchov; kto bude na dome, nech neschádza do domu, aby si niečo vzal; kto bude na poli, nech sa nevracia, aby si vzal plášť. Beda tehotným ženám a tým, ktoré budú kojiť v tie dni. Modlite sa teda, aby ste nemuseli utekať v zime ani vo sviatočný deň. Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude. A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil; ale pre vyvolených budú tie dni skrátené. Ak by vám vtedy niekto povedal: Ajhľa, tu je Kristus; alebo: Tam je! - neverte! Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to. Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je na púšti, nevychádzajte! Ajhľa, je v komorách - neverte. Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka. Lebo kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj supy. Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa pohybovať. A vtedy sa zjaví znamenie Syna človeka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec. Od figovníka sa učte podobenstvu: keď mu ratolesť mladne a lístie pučí, viete, že je leto blízko. Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru vám hovorím: Nepominie sa toto pokolenie, dokiaľ sa všetko toto nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec. Lebo ako bolo za dní Nóacha, tak bude pri príchode Syna človeka; ako totiž v dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Nóach vošiel do korábu, a nič nespozorovali, až prišla potopa a zmietla všetkých: tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý ostane; dve budú mlieť na mlyne, jedna bude vzatá, druhá ostane. Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvedomte si: keby hospodár vedel, o ktorej nočnej stráži príde zlodej, bdel by a nedal by sa mu vlámať do domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá, a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel; tam bude plač a škrípanie zubov.

Mt 25 Podobenstvo o desiatich pannách Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, [kedy príde Syn človeka]. Podobenstvo o hrivnách Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. O poslednom súde Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.

Mt 26 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka je vydaný, aby bol ukrižovaný. Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok; lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy. Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb. Veru vám hovorím: kdekoľvek po šírom svete bude sa kázať toto evanjelium, na jej pamiatku bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila. V prvý deň nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a povedali: Kde chceš, aby sme Ti pripravili hod veľkonočného baránka? Odpovedal: Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: Majster odkazuje: Čas môj je blízko, u teba zasvätím hod veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi. A keď jedli, riekol: Veru vám hovorím, že jeden z vás ma zradí. Zarmútili sa veľmi a začali sa Ho rad-radom spytovať. Či som to ja, Pane? Odpovedal: Kto omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka ide, ako je napísané o Ňom, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka; lepšie by mu bolo, keby sa ten človek nebol narodil. Aj Judáš, ktorý Ho zrádzal, povedal: Či som to ja, Majstre? Odvetil mu: Ty si povedal. Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca. Vtedy im povedal Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda. Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším. Ježiš mu riekol: Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Ježiš v Getsemane Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím ho vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa. A keď prišiel, zase ich našiel spať, lebo ich oči boli unavené. Nechal ich teda, opäť odišiel a modlil sa tretí raz tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Ajhľa, priblížila sa hodina! Syn človeka je vydaný hriešnikom do rúk. Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca! A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho. Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho. A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu riekol: Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú. Či sa nazdáš, že by som nemohol prosiť Otca, a postavil by mi hneď viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom naplnili Písma, že sa to musí tak stať? V tú hodinu riekol Ježiš zástupom: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával v chráme a učil, a nezlapali ste ma. Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Ale Ježiš mlčal. Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží. Ježiš mu odvetil: Ty si to povedal! Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.

Mt 27 Ježiša však postavili pred vladára. I spýtal sa Ho vladár: Či si Ty kráľ židovský? Ježiš mu povedal: Ty hovoríš. A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: Éli, Éli, lama sabachtani? To je: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Mt 28 A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestuje to mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. [Amen].

► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►► ►

B I B L I A

Starý zákon

GENEZIS 1

Stvorenie sveta

1Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou a Boží duch sa vznášal nad vodami. 3Boh povedal: „Nech je svetlo!“ A bolo svetlo. 4Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer, bolo ráno, prvý deň. 6Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd!“ 7Boh utvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Tak sa aj stalo. 8Boh nazval oblohu nebom. Bol večer a bolo ráno, druhý deň. 9Boh povedal: „Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina!“ Tak sa aj stalo. 10Boh nazval pevninu zemou a nahromadené vody nazval morom. Boh videl, že je to dobré. 11Boh povedal: „Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu!“ Tak sa aj stalo. 12Zem vydala sviežu zeleň, semenné rastliny svojho druhu a ovocné stromy so semenom svojho druhu. Boh videl, že je to dobré. 13Bol večer a bolo ráno, tretí deň. 14Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky! 15Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem!“ Tak sa aj stalo. 16Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy. 17Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem, 18aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré. 19Bol večer a bolo ráno, štvrtý deň. 20Boh povedal: „Nech sa hmýria vody živými tvormi a vtáky nech lietajú nad zemou pod nebeskou oblohou!“ 21Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živé tvory, ktorými sa hmýria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré. 22Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi!“ 23Bol večer a bolo ráno, piaty deň. 24Boh povedal: „Nech vydá zem rôzne druhy živých tvorov: dobytok, plazy a divú zver!“ Tak sa aj stalo. 25Boh utvoril rôzne druhy divej zveri, dobytka a plazov. Boh videl, že je to dobré. 26Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Nech ľudia vládnu nad morskými rybami, nebeským vtáctvom, dobytkom, nad celou zemou a nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi!“ 27Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 28Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“ 29Potom Boh povedal: „Dal som vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno, aby vám boli pokrmom. 30No všetkým suchozemským živočíchom, všetkému nebeskému vtáctvu a všetkému živému tvorstvu, čo sa pohybuje po zemi, dávam za potravu všetky zelené byliny.“ Tak sa aj stalo. 31Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň.

Začiatky ľudstva

Keď Hospodin, Boh, utvoril zem i nebo, 5ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin, Boh, nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. 6Spodná voda však vyvierala zo zeme a zavlažovala celý zemský povrch. 7Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

Záhrada v Edene

8Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. 9Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla. 10Z Edenu vytekala rieka, aby zavlažovala záhradu. Odtiaľ sa rozdeľovala na štyri hlavné toky. 11Meno prvého je Pišón; ten obteká celú krajinu Chavila, kde sa vyskytuje zlato. 12Zlato tej krajiny je rýdze. Tam sa nachádza bdéliová živica a ónyxový kameň. 13Meno druhej rieky je Gichón. Tá obteká celú krajinu Kúš. 14Meno tretej rieky je Tigris. Tá tečie na východ od Asýrie. Štvrtou riekou je Eufrat. 15Hospodin, Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. 16Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“

Stvorenie ženy

18Potom Hospodin, Boh, povedal: „Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná.“ 19Keď Hospodin, Boh, stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. 20Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. 21Hospodin, Boh, dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. 22Z rebra, ktoré vybral Hospodin, Boh, človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. 23Tu človek zvolal: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža!“ 24Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo. 25Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.

1Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 4Takto sa udialo stvorenie neba a zeme.

Pokušenie a pád

1Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ 2Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“ 4No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete! 5Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“ 6Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 7Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. 8Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady. 9Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ 10On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“ 11Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ 12Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“ 13Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“

Trest a milosť

14Hospodin, Boh, povedal hadovi: „Pretože si to urobil, budeš prekliaty, vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka a všetkých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hltať prach po všetky dni svojho života. 15Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“ 16Žene povedal: „Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou.“ 17Mužovi povedal: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. 18Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. 19V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš.“ 20Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. 21Hospodin, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich. 22Potom Hospodin, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky!“ 23Hospodin, Boh, ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý. 24Odohnal človeka a na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života.

Kain a Ábel

1Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala, porodila Kaina a povedala: „Dostala som muža od Hospodina.“ 2Porodila aj jeho brata Ábela. Ábel sa stal pastierom oviec, ale Kain obrábal pôdu. 3Po istom čase priniesol Kain obetu Hospodinovi z poľných plodín. 4Ábel obetoval prvorodené zo svojho stáda s tukom. Hospodin priaznivo zhliadol na Ábela a na jeho obetu, 5ale na Kaina a na jeho obetu tak nepohliadol. Kain sa veľmi nahneval a tvár sa mu zamračila. 6Hospodin povedal Kainovi: „Prečo sa hneváš? Prečo sa ti tvár tak zamračila? 7Či neprijmem aj teba, ak budeš robiť dobre? No ak nerobíš dobre, pri dverách číha na teba hriech a jeho žiadostivosť, ale ty ju máš ovládať.“ 8Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime von!“ Keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho. 9Tu sa Hospodin spýtal Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On odvetil: „Neviem. Som azda strážcom svojho brata?“ 10Opäť sa ho spýtal: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme. 11Teraz budeš kliatbou vyhnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby z tvojej ruky vypila krv tvojho brata. 12Keď budeš obrábať pôdu, už ti nevydá svoju silu. Budeš sa nepokojne potulovať po zemi.“ 13Kain povedal Hospodinovi: „Môj trest je väčší, než vládzem zniesť. 14Ty ma dnes vyháňaš z pôdy a budem sa skrývať pred tebou. Budem sa nepokojne potulovať po zemi; ktokoľvek ma stretne, zabije ma.“ 15Hospodin mu však povedal: „Nie, to sa nestane, lebo ktokoľvek by zabil Kaina, toho postihne sedemnásobná pomsta.“ Hospodin poznačil Kaina, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. 16Kain sa vzdialil od Hospodina a býval v kraji Nód, na východ od Edenu.

Kainovo potomstvo

17Kain poznal svoju ženu, ktorá počala a porodila Henocha. Postavil mesto a dal mu meno svojho syna Henocha. 18Henochovi sa narodil syn Irád; Irád splodil Mechújaela, Mechújael Metúšaela a Metúšael Lemecha. 19Lemech si vzal dve ženy. Jedna sa volala Ada a druhá Cilla. 20Ada porodila Jabála, ktorý sa stal praotcom tých, čo bývajú v stanoch pri stádach. 21Jeho brat sa volal Jubál; on sa stal praotcom všetkých, čo hrajú na citare a flaute. 22Aj Cilla porodila, a to Túbal-Kajina. Bol kováč a zhotovoval rozličné výrobky z bronzu a zo železa. Túbal-Kajinova sestra bola Naama. 23Raz povedal Lemech svojim ženám: „Ada a Cilla, počujte môj hlas, Lemechove ženy, načúvajte mojej reči! Zabil som muža, ktorý ma poranil, mládenca, ktorý ma udrel. 24Ak je pomsta za Kaina sedemnásobná, za Lemecha je sedemdesiatsedemnásobná.“ 25Adam opäť poznal svoju ženu. Porodila syna a dala mu meno Šét, lebo povedala: „Boh mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého zabil Kain.“ 26Aj Šétovi sa narodil syn a dal mu meno Enóš. Vtedy sa začalo vzývať meno Hospodina.

Rodokmeň od Adama po Noacha

1Toto je rodokmeň Adama. Keď Boh stvoril človeka, utvoril ho na Božiu podobu. 2Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril. 3Keď mal Adam stotridsať rokov, splodil syna na svoj obraz a podobu a dal mu meno Šét. 4Po Šétovom narodení žil Adam osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 5Celý vek Adamovho života bol deväťstotridsať rokov, potom zomrel. 6Keď mal Šét stopäť rokov, narodil sa mu Enóš. 7Po Enóšovom narodení žil Šét osemstosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 8Celý vek Šétovho života bol deväťstodvanásť rokov, potom zomrel. 9Keď mal Enóš deväťdesiat rokov, narodil sa mu Kenán. 10Po Kenánovom narodení žil Enóš osemstopätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 11Celý vek Enóšovho života bol deväťstopäť rokov, potom zomrel. 12Keď mal Kenán sedemdesiat rokov, narodil sa mu Mahalalel. 13Po Mahalalelovom narodení žil Kenán osemstoštyridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Celý vek Kenánovho života bol deväťstodesať rokov, potom zomrel. 15Keď mal Mahalalel šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Jered. 16Po Jeredovom narodení žil Mahalalel osemstotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 17Celý vek Mahalalelovho života bol osemstodeväťdesiatpäť rokov, potom zomrel. 18Keď mal Jered stošesťdesiatdva rokov, narodil sa mu Henoch. 19Po Henochovom narodení žil Jered osemsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20Celý vek Jeredovho života bol deväťstošesťdesiatdva rokov, potom zomrel. 21Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. 22Po Matuzalemovom narodení žil Henoch tristo rokov, chodil s Bohom a narodili sa mu synovia a dcéry. 23Celý vek Henochovho života bol tristošesťdesiatpäť rokov. 24Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal. 25Keď mal Matuzalem stoosemdesiatsedem rokov, narodil sa mu Lemech. 26Po Lemechovom narodení žil Matuzalem sedemstoosemdesiatdva rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 27Celý vek Matuzalemovho života bol deväťstošesťdesiatdeväť rokov, potom zomrel. 28Keď mal Lemech stoosemdesiatdva rokov, narodil sa mu syn, 29ktorému dal meno Noach a povedal: „Tento nás poteší pri našej práci a námahe našich rúk s pôdou, ktorú Hospodin preklial.“ 30Po Noachovom narodení žil Lemech päťstodeväťdesiatpäť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 31Celý vek Lemechovho života bol sedemstosedemdesiatsedem rokov, potom zomrel. 32Keď mal Noach päťsto rokov, narodil sa mu Šém, Chám a Jefet.

Boží synovia a ľudské dcéry

1Keď sa ľudia začali rozmnožovať na zemi a rodili sa im dcéry, 2Boží synovia videli, že ľudské dcéry sú krásne, vzali si z nich za manželky tie, ktoré si vybrali. 3Hospodin povedal: „Môj duch nezostane večne v človekovi, lebo je telo; jeho vek bude stodvadsať rokov.“ 4V tom čase i neskôr, keď sa Boží synovia stýkali s ľudskými dcérami a tie im rodili, vznikali na zemi obri, tí slávni muži dávnych čias.

Predpoveď o potope

5Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. 6Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. 7Hospodin povedal: „Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril.“ 8Ale Noach našiel u Hospodina milosť. 9Toto je Noachov príbeh: Noach bol spravodlivý a bezúhonný muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom. 10Narodili sa mu traja synovia: Šém, Chám a Jefet. 11Zem však bola skazená pred Bohom a plná násilia. 12Boh videl, že zem je skazená, pretože celé ľudstvo na zemi si počínalo skazene. 13Boh povedal Noachovi: „Rozhodol som sa skoncovať so všetkým tvorstvom, lebo zem je plná násilia. Zničím ich aj so zemou. 14Urob si koráb z góferového dreva; v korábe urob priehrady a vymaž ho zvnútra i zvonka smolou. 15Urobíš ho takto: dĺžka korábu bude tristo lakťov, šírka päťdesiat lakťov a jeho výška tridsať lakťov. 16Koráb dokonči tak, že pri vrchu urobíš svetlík na jeden lakeť. Do bočnej steny korábu osaď dvere; urob v ňom spodné, stredné a vrchné podlažie. 17Ja privediem vody potopy na zem, aby som spod neba vyhubil každého tvora, v ktorom je dych života. Všetko, čo je na zemi, zahynie. 18S tebou uzavriem zmluvu; do korábu vojdeš ty, tvoji synovia, tvoja žena a tvoje nevesty. 19Zo všetkých druhov živočíchov vezmeš do korábu po páre, aby s tebou zostali nažive; bude to samec a samica. 20Vojdú ta s tebou po páre z vtáctva, dobytka i zo všetkých zemských plazov podľa svojich druhov, aby zostali nažive. 21Ty si vezmi z každej potravy, čo sa môže jesť, a zhromaždi ju k sebe; tebe aj im to bude za pokrm.“ 22Noach urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.

Vstup do korábu

1Potom Hospodin povedal Noachovi: „Vojdi do korábu s celou svojou rodinou, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2Zo všetkých čistých zvierat vezmi so sebou sedem párov, samca a samicu; z nečistých zvierat po páre, samca a samicu. 3Aj z nebeského vtáctva vezmeš po sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi, 4lebo ešte sedem dní a potom spustím na zem dážď trvajúci štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme každú bytosť, ktorú som utvoril.“ 5Noach urobil všetko, čo mu rozkázal Hospodin. 6Noach mal šesťsto rokov, keď voda potopy zaplavila zem. 7Noach vošiel do korábu a s ním aj jeho synovia, jeho žena a jeho nevesty pred vodami potopy. 8Z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, 9vošlo po dvoch k Noachovi do korábu, samec a samica, ako mu prikázal Boh.

Potopa

10Keď prešlo sedem dní, valila sa voda potopy na zem. 11V šesťstom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca, vyrazili všetky pramene obrovskej prahlbiny, roztvorili sa nebeské uzávery 12a pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13V ten istý deň vošiel do korábu Noach a s ním jeho synovia Šém, Chám a Jefet, jeho žena a jeho tri nevesty. 14Oni a všetky zvieratá, všetok dobytok, všetky plazy, čo sa hýbu na zemi, všetko vtáctvo, všetky operence a okrídlence podľa svojich druhov 15vošli k Noachovi do korábu po páre zo všetkých tvorov, v ktorých je dych života. 16Zo všetkých tvorov vošiel samec a samica tak, ako mu Boh prikázal. Hospodin za ním zavrel koráb. 17Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa. Voda stúpala, zdvihla koráb a ten sa vzniesol zo zeme. 18Voda veľmi stúpala a zaplavovala všetko na povrchu zeme, no koráb sa vznášal na vode. 19Voda tak veľmi stúpala nad pevninou, že zatopila všetky vysoké vrchy pod šírym nebom. 20O pätnásť lakťov prevyšovala voda vrchy, ktoré pokryla. 21Zahynuli všetky tvory, ktoré sa pohybovali po zemi, vtáctvo, dobytok, divá zver, plazy, ktoré sa hýbali po zemi, i všetci ľudia. 22Z toho, čo bolo na suchej zemi, zahynulo všetko, čo malo v nozdrách dych života. 23Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme: ľudí, dobytok, plazy a nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme, ostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe. 24Voda ovládala zem stopäťdesiat dní.

Koniec potopy

1Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. 2Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. 3Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. 4V siedmom mesiaci, v sedemnásty deň tohto mesiaca, zastal koráb na pohorí Araratu. 5Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. 6Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, 7a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla. 8Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo. 9No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. 10Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. 11Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. 12Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. 13V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. 14V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá. 15Boh prehovoril k Noachovi: 16„Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. 17Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.“ 18Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty, 19všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu. 20Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár. 21Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil. 22Kým bude trvať zem, sejba ani žatva, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc neprestanú.“

Božia zmluva s Noachom

1Boh požehnal Noacha i jeho synov a povedal im: „Ploďte sa, množte sa a naplňte zem! 2Strach a hrôza z vás padne na všetky pozemské zvieratá, na všetko nebeské vtáctvo i na všetko, čo sa hýbe na zemi. Všetky morské ryby sú dané do vašej moci. 3Všetko, čo sa hýbe a žije, budete mať za pokrm, všetko vám dávam, ako predtým zelené byliny. 4Len mäso s dušou, teda s jeho krvou, jesť nebudete, 5lebo za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera, za život človeka budem brať na zodpovednosť človeka, jeho brata. 6Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek, lebo Boh utvoril človeka na Boží obraz. 7Vy sa však ploďte a množte,

rozmáhajte sa na zemi a množte sa na nej!“ 8Boh povedal Noachovi a jeho synom, čo boli s ním: 9„Uzatváram svoju zmluvu s vami i s vaším potomstvom 10a so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou divou zverou, čo je s vami, so všetkým, čo vyšlo z korábu, so všetkou zverou zeme. 11Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem.“ 12Boh povedal: „Toto je znamením zmluvy, ktorú uzatváram medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi, čo sú s vami, pre všetky budúce pokolenia: 13Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 14Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha, 15rozpomeniem sa na svoju zmluvu medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi; voda už nebude potopou na zničenie všetkých živých tvorov. 16Keď sa na oblaku ukáže dúha, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi.“ 17Boh povedal Noachovi: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú som ustanovil medzi mnou a každým živým tvorom na zemi.“

Noachova kliatba a požehnania

18Noachovi synovia, ktorí vyšli z korábu, boli: Šém, Chám a Jefet. Chám bol otcom Kanaána. 19Títo traja boli Noachovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi. 20Noach bol prvý roľník, ktorý vysadil vinicu. 21Raz sa napil vína, opil sa a obnažený si ľahol vo svojom stane. 22Chám, Kanaánov otec, však videl svojho otca obnaženého a povedal to vonku svojim dvom bratom. 23Šém a Jefet vzali plášť, obaja si ho položili na plecia, šli chrbtom, a tak zakryli nahotu svojho otca. Tvár mali odvrátenú, aby nevideli svojho otca obnaženého. 24Keď sa Noach prebral z opojenia a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25povedal: „Buď prekliaty Kanaán, otrokom otrokov buď svojim bratom!“ 26Dodal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Šémov! Nech mu je Kanaán otrokom! 27Kiež Boh dá, aby sa Jefet rozšíril a býval v Šémových stanoch! Kiež mu je Kanaán otrokom!“ 28Noach žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 29Celý vek Noachovho života bol deväťstopäťdesiat rokov, potom zomrel.

Rodokmeň národov

1Toto je rodokmeň Noachových synov, Šéma, Cháma a Jefeta. Po potope sa im narodili synovia. 2Jefetovi synovia sú: Gomer, Magóg, Madaj, Javán, Tubal, Mešech a Tirás. 3Gomerovi synovia sú: Aškenaz, Rifat a Togarma. 4Javánovi synovia sú: Eliša, Taršíš, Kittím a Rodaním. 5Z nich sa rozvetvili ostrovné národy vo svojich krajinách, každý podľa svojho jazyka, podľa svojich rodov vo svojich národoch. 6Chámovi synovia sú: Kúš, Micrajim, Pút a Kanaán. 7Kúšovi synovia sú: Sába, Chavila, Sabta, Raema a Sabtecha. Raemovi synovia sú: Šeba a Dedán. 8Kúšovi sa narodil Nimród. Stal sa prvým hrdinom na zemi. 9Bol udatným lovcom pred Hospodinom. Preto vzniklo úslovie: Udatný lovec pred Hospodinom ako Nimród. 10Jeho kráľovstvo bolo od počiatku Bábel, Erech, Akkad a Kalne v krajine Šinár. 11Z tejto krajiny vytiahol do Aššúru a vystaval Ninive, Rechobót-Ír, Kelach, 12ako aj Resen medzi mestami Ninive a Kelach. To je to veľké mesto. 13Micrajim splodil: Lúdov, Anámov, Lehábov, Naftuchov, 14Patrusanov, Kasluchov, z ktorých pochádzajú Filištínci a Kaftóri. 15Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Chéta, 16ďalej Jebúsejov, Amorejčanov, Girgašejov, 17Chivvijov, Arkijov, Sínejov, 18Arvádov, Cemarov a Chamátov. Potom sa rozšírili rody Kanaánčanov. 19Územie Kanaánčanov siahalo od Sidonu ku Geráru až po Gazu a smerom k Sodome, Gomore, Adme a Cebojímu až po Lešu. 20To sú Chámovi synovia podľa rodov, jazykov, krajín a národov. 21Aj Šémovi, praotcovi všetkých Eberových synov, Jefetovmu staršiemu bratovi, sa narodili synovia. 22Šémovi synovia sú: Elám, Aššúr, Arpachšad, Lúd a Aram. 23Aramovi synovia sú: Úc, Chúl, Geter a Maš. 24Arpachšadovi sa narodil Šelach. Šelachovi sa narodil Eber. 25Eberovi sa narodili dvaja synovia: jeden sa volal Peleg, lebo za jeho čias bola rozdelená zem, a jeho brat sa volal Joktán. 26Joktánovi sa narodili: Almodád, Šelef, Chacarmávet, Jarach, 27Hadorám, Uzál, Dikla, 28Obál, Abimael, Šeba, 29Ofír, Chavila a Jobáb. Títo všetci sú Joktánovi synovia. 30Ich sídla siahali od Méše až po Sefar k východnému pohoriu. 31Toto sú Šémovi synovia podľa ich rodov, jazykov a národov, bývajúci vo svojich krajinách. 32Toto sú rody Noachových synov podľa rodokmeňov a národov. Po potope sa z nich rozvetvili národy na zemi.

Babylonská veža

1Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. 2Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šinár a usadili sa tam. 3Povedali si medzi sebou: „Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich!“ Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4Potom povedali: „Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba! Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi.“ 5Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. 6Hospodin povedal: „Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. 7Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli!“ 8Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9Preto dostalo meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin reč celej zeme. Hospodin ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.

Šémov rodokmeň

10Toto je Šémov rodokmeň: Dva roky po potope, keď mal Šém sto rokov, narodil sa mu Arpachšad. 11Po Arpachšadovom narodení žil Šém päťsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 12Keď mal Arpachšad tridsaťpäť rokov, narodil sa mu Šelach. 13Po Šelachovom narodení žil Arpachšad štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Keď mal Šelach tridsať rokov, narodil sa mu Eber. 15Po Eberovom narodení žil Šelach štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 16Keď mal Eber tridsaťštyri rokov, narodil sa mu Peleg. 17Po Pelegovom narodení žil Eber štyristotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 18Keď mal Peleg tridsať rokov, narodil sa mu Reu. 19Po Reuovom narodení žil Peleg dvestodeväť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20Keď mal Reu tridsaťdva rokov, narodil sa mu Serúg. 21Po Serúgovom narodení žil Reu dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 22Keď mal Serúg tridsať rokov, narodil sa mu Nachór. 23Po Nachórovom narodení žil Serúg dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 24Keď mal Nachór dvadsaťdeväť rokov, narodil sa mu Terach. 25Po Terachovom narodení žil Nachór stodevätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 26Keď mal Terach sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abrám, Nachór a Harán.

Abrámov rodokmeň

27Toto je Terachov rodokmeň: Terachovi sa narodil Abrám, Nachór a Harán. Haránovi sa narodil Lót. 28Harán zomrel ešte za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej zemi, v chaldejskom Úre. 29Abrám a Nachór sa oženili. Abrámova žena sa volala Saraj a Nachórova žena sa volala Milka. Bola to dcéra Harána, ktorý bol otcom Milky a Jisky. 30Saraj bola neplodná, nemala deti. 31Terach vzal svojho syna Abráma a svojho vnuka Lóta, Haránovho syna, a Saraj, svoju nevestu, ženu svojho syna Abráma, a vyviedol ich z chaldejského Úru, aby sa nasťahovali do Kanaánu. Prišli do Charánu a usadili sa tam. 32Celý vek Terachovho života bol dvestopäť rokov. Potom Terach v Charáne zomrel.

Povolanie Abráma

1Hospodin povedal Abrámovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem! 2Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! 3Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ 4Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. Šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Charánu. 5Abrám vzal svoju ženu Saraj, svojho synovca Lóta, všetok majetok, čo nadobudli, i služobníctvo, ktoré získali v Charáne. Pohli sa a šli do Kanaánu. Keď prišli do Kanaánu, 6Abrám prešiel krajinou až k posvätnému miestu v Sícheme, k Moreho dubu. Vtedy bývali v krajine Kanaánčania. 7Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ Potom tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. 8Odtiaľ odišiel do pohoria na východ od Bételu a tam si rozložil stan. Na západ od neho bol Bétel, na východ Aj. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval Hospodinovo meno. 9Potom Abrám pokračoval v ceste k Negevu.

Abrám v Egypte

10Keď v krajine nastal hlad, Abrám odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa veľmi rozšíril hlad. 11Keď sa chystali vojsť do Egypta, povedal svojej žene Saraj: „Pozri sa, viem, že si žena krásneho vzhľadu. 12Keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: ‚Toto je jeho žena.‘ Mňa zabijú a teba nechajú nažive. 13Povedz teda, že si moja sestra, aby sa mi pre teba vodilo dobre a zostal som tvojou zásluhou nažive.“ 14Keď Abrám prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to žena veľmi krásna. 15Uvideli ju aj faraónovi dvorania, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca. 16Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal, takže mal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy. 17Hospodin však postihol faraóna i jeho dom ťažkými údermi pre Saraj, Abrámovu ženu. 18Faraón zavolal Abráma a povedal mu: „Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? 19Prečo si povedal, že je to tvoja sestra? Ja som si ju preto vzal za ženu. Tu teda máš svoju ženu, ber si ju a choď!“ 20Faraón ho potom zveril mužom, aby ho poslali preč aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.

Rozchod Lóta s Abrámom

1Odišiel teda Abrám z Egypta so svojou ženou i so všetkým, čo mal, do Negevu. Bol s ním aj Lót. 2Abrám bol veľmi bohatý, mal stáda, striebro a zlato. 3Potom Abrám pokračoval v ceste z miesta na miesto od Negevu až k Bételu, až na miesto medzi Bételom a Ajom, kde mal predtým svoj stan, 4kde predtým postavil oltár a vzýval meno Hospodina. 5Aj Lót, ktorý žil s Abrámom, mal ovce, dobytok a stany. 6Krajina však nestačila na to, aby mohli bývať spolu; majetku mali toľko, že už nemohli zostať pri sebe. 7Medzi pastiermi Abrámových stád a pastiermi Lótových stád vznikol spor. V tom čase bývali v krajine Kanaánčania a Perizzejci. 8Preto Abrám povedal Lótovi: „Nech nie je rozbroj medzi nami, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia! 9Či nie je pred tebou celá krajina? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa! Ak pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; ak si vyberieš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú.“ 10Lót sa rozhliadol a videl, že celé okolie Jordánu až po Coar je zavlažované ako Hospodinova záhrada a ako Egypt. To bolo predtým, ako Hospodin zničil Sodomu a Gomoru. 11Preto si Lót vybral celé okolie Jordánu a odišiel na východ. Takto sa oddelili jeden od druhého. 12Abrám býval v krajine Kanaán, Lót sa zdržiaval v mestách Okolia a prenášal svoje stany až po Sodomu. 13Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Hospodinovi. 14Keď sa Lót od neho oddelil, Hospodin povedal Abrámovi: „Rozhliadni sa z miesta, na ktorom si teraz, pozri na sever i na juh, na východ i na západ. 15Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. 16Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu zeme. Ak niekto bude môcť spočítať prach zeme, potom spočíta aj tvoje potomstvo. 17Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a šírke, lebo ti ju dávam!“ 18Abrám vzal svoj stan a odišiel bývať k Mamreho dubom, ktoré sú v Hebrone, a postavil tam oltár Hospodinovi.

Abrámovo víťazstvo

1V tom čase šinársky kráľ Amrafel, ellasársky kráľ Arjóch, elámsky kráľ Kedorlaómer a kráľ Gojímu Tideál 2šli bojovať proti Berovi, sodomskému kráľovi, Biršovi, gomorskému kráľovi, Šinábovi, ademskému kráľovi, Šeméberovi, cebojímskemu kráľovi a kráľovi z Bely, čo je Coar. 3Títo všetci sa ako spojenci zhromaždili v údolí Siddím, kde je teraz Soľné more. 4Dvanásť rokov boli poddaní Kedorlaómerovi a v trinástom roku sa proti nemu vzbúrili. 5V štrnástom roku šiel bojovať Kedorlaómer a spojeneckí králi a porazili Refajov v Aštarót-Karnajime a Zúzov v Háme, Emov na kirjatajimskej rovine 6a Chorijcov na seírskom pohorí až k Él-Paránu, na okraji púšte. 7Potom sa obrátili a došli k Én-Mišpátu, teda do Kadéša, a na poli Amalékov a Amorejčanov pobili všetko, čo bývalo v Chacecón-Tamáre. 8Nato vytiahli sodomský kráľ, gomorský kráľ, ademský kráľ, cebojímsky kráľ a belský, teda coarský kráľ, a zoradili sa do boja proti nim v údolí Siddím, 9totiž proti elámskemu kráľovi Kedorlaómerovi, kráľovi Gojímu Tideálovi, šinárskemu kráľovi Amrafelovi a ellasárskemu kráľovi Arjóchovi; štyria králi proti piatim. 10V údolí Siddím bolo však mnoho asfaltových studní. Keď sodomský kráľ a gomorský kráľ utekali, spadli do nich. Ostatní ušli na pohorie. 11Víťazi odvliekli zo Sodomy a Gomory všetok majetok, všetky potraviny a odtiahli. 12Vzali aj Abrámovho synovca Lóta s jeho majetkom, lebo býval v Sodome, a odtiahli. 13Jeden z tých, čo utiekli, prišiel a oznámil to Hebrejovi Abrámovi, ktorý býval pri duboch Amorejčana Mamreho, Eškólovho a Anérovho brata. Týchto spájala s Abrámom zmluva o priateľstve. 14Keď sa Abrám dopočul, že jeho synovca odviedli do zajatia, zvolal svojich tristoosemnástich vycvičených mužov, narodených v jeho dome, a prenasledoval útočníkov až po Dán. 15V noci rozostavil proti nim svojich služobníkov, porážal ich a prenasledoval až po Chobu, ktorá leží na sever od Damasku. 16Priniesol späť všetok majetok, priviedol aj svojho synovca Lóta s jeho majetkom, ako aj ženy a ostatný ľud.

Abrám a Melchisedek

17Keď sa po víťazstve nad Kedorlaómerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vracal, sodomský kráľ mu vyšiel v ústrety do údolia Šave, teda do Kráľovho údolia. 18Šalémsky kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol totiž kňazom Najvyššieho Boha. 19Požehnal ho a povedal: „Nech Abráma požehná Najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. 20Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov.“ Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého. 21Sodomský kráľ povedal Abrámovi: „Daj mi ľudí, majetok si nechaj!“ 22Abrám však sodomskému kráľovi odpovedal: „Prísažne dvíham ruku k Hospodinovi, Najvyššiemu Bohu, Tvorcovi neba a zeme, 23že nevezmem ani len nitku, ani remienok z obuvi, vôbec nič z čohokoľvek, čo je tvoje, aby si nepovedal: ‚Obohatil som Abráma.‘ 24Nechcem nič, iba to, čo zjedlo služobníctvo, a podiel pre mužov Anéra, Eškóla a Mamreho, ktorí šli so mnou. Oni nech dostanú svoj podiel.“

Hospodinova zmluva s Abrámom

1Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: „Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“ 2Abrám povedal: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ 3Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha, narodený v mojom dome, má byť mojím dedičom?“ 4Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“ 5Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ 6Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť. 7Potom mu povedal: „Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ 8On sa opýtal: „Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ 9On mu odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka!“ 10Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil. 11Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal. 12Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. 13Hospodin povedal Abrámovi: „Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. 14No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. 15Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. 16Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.“ 17Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. 18V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, 19územie Kénitov, Kenizzejcov, Kadmončanov, 20Chetitov, Perizzejcov a Refajov, 21Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgašejov a Jebúsejov.“

Hagar a Izmael

1Abrámova žena Saraj nerodila. Mala však slúžku, Egypťanku menom Hagar. 2Raz Saraj povedala Abrámovi: „Pozri, Hospodin mi zabránil rodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že z nej dostanem syna.“ Abrám prijal radu od Saraj. 3Po desiatich rokoch odvtedy, čo sa Abrám nasťahoval do Kanaánu, Abrámova žena Saraj vzala svoju egyptskú slúžku Hagar a dala ju svojmu mužovi Abrámovi za ženu. 4On vošiel k Hagar a ona počala. Keď spoznala, že počala, pohŕdavo hľadela na svoju paniu. 5Saraj povedala Abrámovi: „Pre teba znášam príkorie. Dala som ti svoju slúžku do lona a teraz, keď vidí, že počala, mnou opovrhuje. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a tebou!“ 6Nato Abrám povedal Saraj: „Pozri, svoju slúžku máš vo svojej moci. Nalož s ňou, ako uznáš za dobré!“ Keď ju Saraj sužovala, Hagar od nej ušla. 7Keď ju Hospodinov anjel stretol pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúru, 8povedal jej: „Hagar, Sarajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš?“ Ona odpovedala: „Utekám od svojej panej Saraj.“ 9Hospodinov anjel jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná!“ 10Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: „Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať.“ 11Hospodinov anjel ešte dodal: „Pozri, počala si, porodíš syna a dáš mu meno Izmael, lebo Hospodin ťa počul v tvojom pokorení. 12Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude proti všetkým svojim bratom.“ 13Hagar nazvala Hospodina, ktorý ju oslovil, El-Roi. Povedala totiž: „Či som tu nezahliadla toho, ktorý ma vidí?“ 14Preto sa tá studňa volá Beér-Lachaj-Roi, a je medzi Kadéšom a Beredom. 15Hagar porodila Abrámovi syna. Abrám dal svojmu synovi, ktorého porodila Hagar, meno Izmael. 16Abrám mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela.

Zmluva a obriezka

1Keď mal Abrám deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Ja som El-Šaddaj, choď stále predo mnou, buď bezúhonný. 2Uzavriem zmluvu medzi mnou a tebou a veľmi ťa rozmnožím.“ 3Abrám padol na tvár a Boh mu povedal: 4„Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. 5Už sa nebudeš volať Abrám, tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa určil za otca mnohých národov. 6Preveľmi ťa rozmnožím a urobím z teba národy a vyjdú z teba aj králi. 7Zmluvu medzi mnou a tebou a tvojím potomstvom vo všetkých pokoleniach robím večnou zmluvou, že budem tvojím Bohom i Bohom tvojho potomstva. 8Tebe a tvojmu potomstvu dám krajinu, v ktorej si ako cudzinec; celú krajinu Kanaán im dám do večného vlastníctva a budem im Bohom.“ 9Boh potom povedal Abrahámovi: „Ty však zachovávaj moju zmluvu: ty, tvoje budúce potomstvo a všetky pokolenia! 10Toto je moja zmluva medzi mnou, vami a tvojím budúcim potomstvom, ktorú budete zachovávať: Každá osoba mužského rodu spomedzi vás bude obrezaná. 11Dáte si obrezať mäso svojej neobrezanej predkožky, to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami. 12Z pokolenia na pokolenie budete na ôsmy deň po narodení obrezávať každého chlapca, či sa narodil v dome, alebo je kúpený za peniaze od cudzinca, teda nepochádza z tvojho potomstva. 13Obrezaný musí byť každý, čo sa narodil v tvojom dome, alebo bol kúpený za peniaze. Takto bude moja zmluva znamením večnej zmluvy na vašom tele. 14Neobrezaný muž, ktorému by nebolo obrezané mäso predkožky, nech je vyobcovaný spomedzi svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“ 15Potom Boh povedal Abrahámovi: „Svoju manželku Saraj už nebudeš volať Saraj, lebo jej meno bude Sára. 16Ja ju požehnám a dám ti z nej syna. Požehnám ju a stane sa matkou národov; vyjdú z nej králi národov.“ 17Abrahám padol na tvár, zasmial sa a v duchu si povedal: „Môže sa storočnému narodiť syn a môže deväťdesiatročná Sára porodiť?“ 18Abrahám povedal Bohu: „Keby aspoň Izmael žil pred tvojou tvárou!“ 19Boh však opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák. Uzavriem s ním zmluvu, večnú zmluvu s ním i s jeho potomstvom. 20Vypočul som ťa, aj pokiaľ ide o Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a preveľmi ho rozmnožím. Narodí sa z neho dvanásť kniežat a urobím z neho veľký národ. 21Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom, ktorého ti o takomto čase na budúci rok porodí Sára.“ 22Keď Boh skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel od neho. 23Abrahám potom vzal svojho syna Izmaela, ako aj všetkých narodených v jeho dome a všetkých kúpených za peniaze, teda všetkých mužov v dome, a obrezal im mäso predkožky ešte v ten deň, keď sa s ním zhováral Boh. 24Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 25Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 26V ten deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael 27a s ním boli obrezaní všetci muži z jeho domu: tí, čo sa narodili v jeho dome, aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.

Abrahámova pohostinnosť

1Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. 2Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. 3Povedal: „Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka! 4Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. 5Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš.“ 6Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy!“ 7Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. 8Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom. 9Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“ Odpovedal: „Tu, v stane.“ 10Hospodin povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Sára počúvala za vchodom do stanu. 11Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. 12Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.“ 13Hospodin povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla?‘ 14Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ 15Sára však zapierala a povedala: „Nesmiala som sa.“ Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: „Určite si sa smiala.“

Abrahámova prosba za Sodomu

16Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. 17Hospodin povedal: „Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? 18Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. 19Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“ 20Hospodin povedal: „Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť.“ 22Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. 23Pristúpil bližšie a pýtal sa: „Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? 24Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? 25Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“ 26Hospodin mu povedal: „Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu.“ 27Abrahám odpovedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. 28Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto?“ „Nezničím,“ povedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ 29On však vravel ďalej a spýtal sa: „Možno sa ich tam nájde len štyridsať.“ Odpovedal: „Pre štyridsiatich to neurobím.“ 30Abrahám povedal: „Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím. Azda sa ich tam nájde len tridsať,“ a on odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ 31Abrahám ďalej povedal: „Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ Odpovedal: „Nezahubím ich ani pre dvadsiatich.“ 32„Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať.“ Odpovedal: „Pre desiatich ich nezahubím.“ 33Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.

Lót v Sodome

1Keď podvečer prichádzali dvaja anjeli do Sodomy, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich zazrel, vstal a šiel im v ústrety. Poklonil sa im až po zem 2a povedal: „Prosím vás, moji páni, poďte do domu svojho služobníka, prenocujte, umyte si nohy a zavčasu ráno vstanete a pôjdete svojou cestou.“ Oni však odpovedali: „Nie, prenocujeme na tomto priestranstve.“ 3On však na nich tak naliehal, že sa odobrali k nemu. Keď vošli do jeho domu, pripravil im hostinu, dal napiecť nekvasených chlebov a najedli sa. 4Skôr ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného. 5Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: „Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali!“ 6Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere 7a povedal: „Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť! 8Pozrite, mám dve dcéry, ktoré ešte neobcovali s mužmi. Vyvediem vám ich a robte s nimi, čo sa vám zapáči, ale týmto mužom nič nerobte, veď sa uchýlili do môjho prístrešia!“ 9Oni ho však zahriakli: „Zmizni odtiaľto!“ a ďalej vykrikovali: „Sám sa sem prisťahoval ako cudzinec a ešte chce aj rozhodovať. Horšie dopadneš ako oni!“ Surovo dorážali na Lóta a chystali sa vylomiť dvere. 10Vtom tí dvaja muži vlastnými rukami vtiahli Lóta do domu a zamkli dvere. 11Tých, čo boli vonku, od najmenších až po starých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť dvere. 12Potom muži povedali Lótovi: „Máš tu ešte niekoho zo svojich? Zaťa, synov, dcéry a všetkých z mesta, čo patria k tebe, vyveď odtiaľto! 13Zničíme toto miesto, lebo žaloba naň je pred Hospodinom veľmi veľká. Hospodin nás poslal, aby sme ho zničili.“ 14Nato Lót vyšiel a svojim nastávajúcim zaťom, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manželky, povedal: „Vstaňte, odíďte z tohto miesta, lebo Hospodin zničí toto mesto!“ Oni sa však nazdávali, že žartuje. 15Keď svitol deň, anjeli naliehali na Lóta a povedali: „Vstaň, vezmi manželku a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre neprávosť mesta nezahynul!“ 16Keď váhal, muži uchopili za ruku jeho i jeho manželku a obe dcéry, lebo Hospodin ich chcel ušetriť. Vyviedli ho von, mimo mesta a tam ho nechali. 17Keď ich viedli von, povedali: „Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa, ani sa nikde v celom Okolí nezastavuj! Zachráň sa na vrchoch, aby si nezahynul!“ 18Lót im povedal: „Nie tak, Pane! 19Veď tvoj sluha získal tvoju priazeň a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mu preukázal, keď si mi zachránil život, ale ja už nevládzem ujsť na vrch; zachváti ma pohroma a zomriem. 20Pozri, tu nablízku je mesto, ta môžem ujsť. Je malé, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? Ja zostanem nažive!“ 21On mu povedal: „Dobre, aj v tom ti vyhoviem a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím. 22Rýchlo sa tam skry, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš!“ Preto sa to mesto volá Coar. 23Keď Lót došiel do Coaru, slnko vychádzalo nad krajinu. 24Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina z neba. 25Zničil tie mestá, celé Okolie, všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. 26Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp. 27Keď Abrahám včasráno vstal, šiel na miesto, kde predtým stál s Hospodinom. 28Pozrel smerom k Sodome a Gomore i na celé Okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty. 29Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval.

Lótove dcéry

30Potom Lót s oboma dcérami odišiel z Coaru a usadil sa na pohorí. Bál sa zostať v Coare. Býval so svojimi dvoma dcérami v jaskyni. 31Staršia z nich povedala mladšej: „Náš otec je starý a nezostal na zemi muž, ktorý by s nami mohol obcovať podľa zvyklosti na celom svete. 32Opojme teda otca vínom a spime s ním, aby sme mohli získať od neho potomstvo.“ 33V tú noc dali otcovi napiť sa vína. Potom vošla k nemu staršia a spala s ním. On však nezbadal, kedy si ľahla ani kedy odišla. 34Na druhý deň zas povedala staršia mladšej: „Pozri, včera som s otcom spala ja. Dáme mu aj v túto noc napiť sa vína. Ľahneš si ty a vyspíš sa s ním, aby sme získali od neho potomstvo.“ 35Dali teda aj tejto noci otcovi napiť sa vína. Ľahla si k nemu mladšia dcéra a spala s ním. On však ani teraz nezbadal, kedy si k nemu ľahla a kedy odišla. 36Tak počali obe Lótove dcéry od svojho otca. 37Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb. On je praotcom dnešných Moábčanov. 38Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Ammi. On je praotcom dnešných Ammónčanov.

Sára u Abimelecha

1Odtiaľ sa Abrahám vybral do kraja Negev. Zastavil sa medzi Kadéšom a Šúrom a dočasne zostal v Geráre. 2Abrahám vtedy o svojej manželke Sáre hovorieval: „Toto je moja sestra.“ Gerársky kráľ Abimelech poslal po Sáru a vzal si ju. 3V noci vo sne prišiel Boh k Abimelechovi a povedal mu: „Určite zomrieš, lebo si si vzal ženu, čo má muža.“ 4Keďže Abimelech sa k nej ešte nepriblížil, povedal: „Pane, zabíjaš aj spravodlivých ľudí? 5Či mi on sám nepovedal: ‚Toto je moja sestra?‘ Ba aj ona mi povedala: ‚To je môj brat.‘ Urobil som to v nevinnosti srdca a s čistými rukami.“ 6Boh mu vo sne povedal: „Aj ja viem, že si to urobil v nevinnosti srdca, preto som ti zabránil zhrešiť proti mne a nedopustil som, aby si sa jej dotkol. 7Vráť teda manželku jej mužovi, lebo on je prorok! On sa bude za teba prihovárať, aby si žil. Ak ju však nevrátiš, vedz, že určite zomrieš so všetkými, čo patria k tebe.“ 8Abimelech včasráno vstal, zvolal všetkých svojich sluhov, a keď im vyrozprával všetko, čo sa stalo, muži sa veľmi naľakali. 9Abimelech zavolal Abraháma a povedal mu: „Čo si nám to urobil? Čím som sa proti tebe prehrešil, že si priviedol na mňa a na moje kráľovstvo taký veľký hriech? Urobil si mi niečo, čo si nemal urobiť!“ 10Potom sa Abimelech Abraháma spýtal: „Čo ti to zišlo na um, takto sa správať?“ 11Abrahám odvetil: „Povedal som si: ‚Na tomto mieste určite nieto bázne pred Bohom a pre moju ženu ma zabijú.‘ 12Napokon, ona mi je naozaj sestrou. Je to dcéra môjho otca, no nie dcéra mojej matky; stala sa mojou ženou. 13Keď ma Boh po odchode z otcovského domu nechal blúdiť, vtedy som jej povedal: ‚Preukáž mi túto láskavosť: Všade, kam prídeme, povieš: To je môj brat.‘“ 14Nato vzal Abimelech ovce, dobytok, otrokov a slúžky, dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj jeho ženu Sáru. 15Abimelech povedal: „Pozri, moja zem je pred tebou, bývaj, kdekoľvek sa ti zapáči!“ 16Sáre povedal: „Pozri, tvojmu bratovi som dal tisíc strieborných, to bude odškodné na zastretie očí všetkým, čo sú s tebou. Tým budeš ospravedlnená pred všetkými.“ 17Abrahám sa modlil k Bohu; Boh uzdravil Abimelecha, jeho ženu i slúžky, takže mohli rodiť. 18Hospodin totiž zavrel každé materské lono v Abimelechovom dome pre Abrahámovu ženu Sáru.

Izákovo narodenie

1Hospodin navštívil Sáru, ako povedal, a splnil, čo jej sľúbil. 2Sára počala a porodila Abrahámovi syna v jeho starobe a v čase, ktorý mu Boh predpovedal. 3Abrahám dal svojmu synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák. 4Na ôsmy deň obrezal Abrahám svojho syna Izáka, ako mu prikázal Boh. 5Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. 6Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod zasmiať sa. Kto sa to dopočuje, zasmeje sa.“ 7A dodala: „Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte pridájať synov? A predsa som mu porodila syna v jeho starobe.“

Zavrhnutie Hagar

8Chlapec rástol a odstavila ho. V deň, keď bol Izák odstavený, Abrahám vystrojil veľkú hostinu. 9Keď Sára videla, že syn Egypťanky Hagar, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva sa jej synovi, 10povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie mať podiel na dedičstve s mojím synom Izákom!“ 11Abraháma sa to veľmi dotklo, lebo to bol jeho syn. 12Boh však povedal Abrahámovi: „Netráp sa nad chlapcom ani nad slúžkou. Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povedala, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. 13No aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo je tvojím potomkom.“ 14Abrahám včasráno vzal chlieb a mech s vodou, dal to Hagar; dieťa jej položil na plecia a prepustil ju. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. 15Keď sa voda z mecha minula, položila chlapca pod jeden z kríkov, 16poodišla a sadla si opodiaľ, asi na dostrel z luku, lebo si povedala: „Nemôžem sa dívať, ako zomiera dieťa.“ Sadla si naproti a nahlas sa rozplakala. 17Boh však počul chlapcov hlas a Boží anjel zavolal z neba na Hagar a povedal jej: „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, veď Boh počul chlapcov hlas tam, kde je. 18Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne svojou rukou, lebo z neho urobím veľký národ!“ 19Vtom jej Boh otvoril oči a ona zazrela vodný prameň. Šla teda naplniť mech vodou a dala sa chlapcovi napiť. 20Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa lukostrelcom. 21Potom sa usadil na púšti Parán a matka mu vzala ženu z Egypta.

Abrahámova zmluva s Abimelechom

22V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska, Pichól, povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš. 23Preto mi tu na Boha prisahaj, že neoklameš ani mňa, ani môjho následníka a moje potomstvo, ale ako som sa ja verne zachoval voči tebe, tak sa budeš aj ty správať voči mne a krajine, v ktorej si cudzincom!“ 24Abrahám povedal: „Prisahám!“ 25Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa Abimelechovi sluhovia násilne zmocnili. 26Abimelech odpovedal: „Neviem, kto to urobil. Veď ani ty si mi to neoznámil, ani som o tom dosiaľ nepočul.“ 27Vtedy Abrahám vzal ovce i dobytok, dal to Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem oviec. 29Abimelech sa spýtal Abraháma: „Čo má znamenať tých sedem oviec, ktoré si oddelil?“ 30On odpovedal: „Vezmi si odo mňa týchto sedem oviec na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.“ 31Preto sa to miesto nazýva Beér-Šeba, lebo obaja tam prisahali. 32Takto uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom sa Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichól pobrali a vrátili sa na územie Filištíncov. 33Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, Večného Boha. 34Abrahám dlho býval v krajine Filištíncov.

Obetovanie Izáka

1Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odvetil: „Tu som.“ 2Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“ 3Abrahám včasráno osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu, vstal a vybral sa na miesto, o ktorom mu hovoril Boh. 4Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto. 5Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“ 6Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. 7Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: „Otec!“ Ten odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ Izák sa spýtal: „Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“ 8Abrahám odvetil: „Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej. 9Keď došli na miesto, o ktorom im povedal Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal naň drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. 10Abrahám vystrel ruku, vzal nôž, aby zabil svojho syna. 11Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som!“ 12Anjel mu povedal: „Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“ 13Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. 14Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“ 15Hospodinov anjel znova zavolal z neba na Abraháma 16a povedal: „Prisahám na seba samého,“ znie výrok Hospodina, „pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, 17určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov. 18Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ 19Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Beér-Šeby, kde Abrahám býval.

Nachórovo potomstvo

20Po týchto udalostiach oznámili Abrahámovi: „Milka porodila synov tvojmu bratovi Nachórovi: 21prvorodeného Úca, jeho brata Búza a Kemuela, Aramovho otca, 22Keseda, Chaza, Pildáša, Jidláfa a Betuela.“ 23Betuelovi sa narodila Rebeka. Týchto ôsmich porodila Milka Abrahámovmu bratovi Nachórovi. 24Aj jeho vedľajšia žena, ktorej meno bolo Reuma, porodila Tebacha, Gachama, Tachaša a Maachu.

Sárina smrť

1Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek. 2Zomrela v Kirjat-Arbe, čo je Hebron, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju. 3Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov: 4„Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať.“ 5Chetiti Abrahámovi odpovedali: 6„Pane, počuj nás. Ty si medzi nami ako Božie knieža; pochovaj mŕtvu v najlepšom z našich hrobov. Nikto z nás ti nebude brániť pochovať mŕtvu v jeho hrobe.“ 7Nato Abrahám vstal, poklonil sa Chetitom, ľudu tej krajiny, a povedal: 8„Ak je to vaša vôľa, aby som svoju mŕtvu pochoval tu, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Efróna, Cócharovho syna, 9aby mi prepustil machpelskú jaskyňu, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju pred vami predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre.“ 10Efrón práve sedel medzi Chetitmi. Chetita Efrón dal Abrahámovi v prítomnosti všetkých Chetitov, ktorí prišli k mestskej bráne, túto odpoveď: 11„Nie tak, pane, vypočuj ty mňa! Ja ti dávam pole aj s jaskyňou, ktorá je na ňom; dávam ti ju v prítomnosti môjho ľudu. Pochovaj tam svoju mŕtvu!“ 12Abrahám sa hlboko poklonil obyvateľom tej krajiny 13a v ich prítomnosti Efrónovi povedal: „Vypočuj radšej ty mňa: Za pole ti zaplatím plnú cenu v striebre. Vezmi to odo mňa a ja tam pochovám svoju mŕtvu.“ 14Nato Efrón Abrahámovi odpovedal: 15„Pane, ty ma vypočuj: Pozemok je za štyristo strieborných šeklov. Čože je to pre mňa a pre teba? Len si pochovaj svoju mŕtvu!“ 16Abrahám s tým súhlasil a odvážil Efrónovi štyristo strieborných šeklov podľa bežnej kupeckej váhy, ako to žiadal pred Chetitmi. 17Tak prešlo Efrónovo pole v Machpele naproti Mamre — pole aj s jaskyňou na ňom, so všetkými stromami na ňom i na celej medzi okolo — 18do Abrahámovho vlastníctva v prítomnosti všetkých Chetitov, čo mali prístup do rady v mestskej bráne. 19Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na pozemku v Machpele naproti Mamre, teda v Hebrone v krajine Kanaán. 20Takto dostal Abrahám od Chetitov do vlastníctva pozemok aj s jaskyňou na ňom, aby mal rodinnú hrobku.

Izák a Rebeka

1Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. 2Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome, ktorý mu spravoval celý majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá! 3Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom, Bohom neba i zeme, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, medzi ktorými bývam, 4ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“ 5Sluha mu odpovedal: „Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si odišiel?“ 6Abrahám mu povedal: „Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! 7Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: ‚Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.‘ On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. 8Keby však tá žena s tebou nechcela ísť, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!“ 9Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána, Abraháma, a odprisahal mu to. 10Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajimu, do Nachórovho mesta. 11Podvečer, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. 12Povedal: „Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi, Abrahámovi! 13Pozri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. 14Deva, ktorej poviem: ‚Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil,‘ nech odpovie: ‚Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy.‘ Nech je to tá, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ 15Sotva to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Nachóra. 16Bola to deva na pohľad veľmi krásna, panna, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu, naplnila si džbán a vystúpila. 17Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: „Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18Ona odvetila: „Napi sa, pane!“; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19Keď sa napil, dodala: „Aj tvojim ťavám načerpám vody, aby sa dobre napili.“ 20Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať, aby napojila všetky jeho ťavy. 21Muž ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie. 22Keď sa ťavy napili, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekla a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šeklov zlata, 23a spýtal sa: „Povedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať?“ 24Odvetila mu: „Som dcéra Betuela, syna Milky, ktorá ho porodila Nachórovi,“ 25a dodala: „Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.“ 26Muž padol na kolená, klaňal sa Hospodinovi 27a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi! Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.“ 28Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila, čo a ako sa stalo. 29Rebeka mala brata, volal sa Labán. Labán vybehol k mužovi pri prameni. 30Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová, ako sa muž s ňou zhováral, prišiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom, 31a povedal: „Poď, Hospodinov požehnaný, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy.“ 32Vtedy muž vošiel do domu. Labán odsedlal ťavy, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým, čo boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33Keď mu však predložil jedlo, povedal: „Nebudem jesť, kým nevysvetlím, prečo som prišiel.“ Oni povedali: „Hovor!“ 34Vravel teda: „Som Abrahámov sluha. 35Hospodin hojne požehnal môjho pána, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly. 36Sára, žena môjho pána vo svojej starobe porodila môjmu pánovi syna, ktorému odovzdal všetko, čo mal. 37Môj pán ma zaviazal touto prísahou: ‚Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, v krajine ktorých žijem, 38ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva!‘ 39Keď som sa svojho pána spýtal: ‚Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?‘, 40povedal mi: ‚Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle s tebou svojho anjela, aby si mal na ceste úspech a priviedol si pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva, z domu môjho otca. 41Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať a mojej kliatby budeš zbavený.‘ 42Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som: ‚Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, kiež cesta, na ktorej sa nachádzam, je úspešná! 43Pohliadni, som pri prameni. Deve, ktorá príde nabrať vodu, poviem: »Daj sa mi napiť trocha vody z džbána!« 44Ak mi odpovie: »Len sa napi a načerpám aj tvojim ťavám,« to nech bude tá žena, ktorú prichystal Hospodin synovi môjho pána.‘ 45Sotva som to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala vody, povedal som jej: ‚Daj sa mi napiť!‘ 46Ona rýchlo zložila z pleca džbán a povedala: ‚Napi sa a napojím aj tvoje ťavy!‘ Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47Nato som sa jej spýtal: ‚Čia si ty dcéra?‘ Ona odpovedala: ‚Som dcéra Betuela, Nachórovho syna, ktorého mu porodila Milka.‘ Potom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náramky, 48padol som na kolená, poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu môjho pána Abraháma, že ma viedol správnou cestou, aby som mohol priviesť dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49Teraz mi povedzte, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie, povedzte, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo.“ 50Labán a Betuel odpovedali: „Vyšlo to od Hospodina a my ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie. 51Pozri, tu je Rebeka. Vezmi ju a choď, nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako povedal Hospodin!“ 52Keď to počul Abrahámov sluha, poklonil sa pred Hospodinom až po zem. 53Potom vybral strieborné a zlaté šperky i šaty a dal ich Rebeke. Vzácne dary dal aj jej bratovi i jej matke. 54Potom jedli, pili a sluha s mužmi, čo boli s ním, tam aj prenocovali. Keď ráno vstali, sluha povedal: „Prepustite ma k môjmu pánovi!“ 55Jej brat a matka však odpovedali: „Nech dievča zostane u nás aspoň desať dní, potom môže odísť.“ 56On im však povedal: „Nezdržujte ma, keď ma Hospodin úspešne viedol po ceste! Prepustite ma, aby som mohol ísť k svojmu pánovi!“ 57Oni však odpovedali: „Zavoláme dievča a dozvieme sa, čo povie.“ 58Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: „Pôjdeš s týmto mužom?“ Ona odpovedala: „Pôjdem.“ 59Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru i jej dojku, aj Abrahámovho sluhu a jeho mužov. 60Požehnali Rebeku a povedali jej: „Sestra naša, ty buď matkou nespočetných tisícov; nech tvoje potomstvo zaujme bránu svojich nepriateľov!“ 61Rebeka i jej slúžky vstali, nasadli na ťavy a šli za mužom. Tak prevzal sluha Rebeku a odišiel. 62Izák prichádzal od Beér-Lachaj-Roi; býval totiž v kraji Negev. 63Na sklonku dňa si Izák vyšiel do poľa. Keď sa rozhliadol, zazrel prichádzať ťavy. 64Aj Rebeka sa rozhliadla a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy 65a spýtala sa sluhu: „Kto je ten muž, čo nám ide cez pole v ústrety?“ Sluha odpovedal: „To je môj pán.“ Ona vzala závoj a zahalila sa. 66Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal. 67Izák zaviedol Rebeku do stanu svojej matky Sáry. Vzal si ju za ženu, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smrti svojej matky.

Abrahámova smrť

1Abrahám si vzal druhú ženu, volala sa Ketura. 2Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. 3Jokšánovi sa narodil Šeba a Dedán. Dedánovi synovia boli Aššurim, Letuším a Leummím. 4Midjánovi synovia boli: Efa, Éfer, Chanóch, Abida a Eldaa. Všetci títo boli Keturini synovia. 5Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi, 6ale synom svojich vedľajších žien, ktoré mal, dal dary a ešte za svojho života ich poslal do východnej krajiny, preč od svojho syna Izáka. 7Abrahám sa dožil stosedemdesiatpäť rokov; 8potom skonal. Abrahám zomrel v úctyhodnej starobe, v pokročilom veku, sýty života a bol pripojený k svojmu ľudu. 9Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali naproti Mamre do machpelskej jaskyne na pozemku Efróna, syna Chetitu Cóchara. 10Ten pozemok kúpil Abrahám od Chetitov. Tam bol pochovaný Abrahám i jeho žena Sára. 11Po Abrahámovej smrti Boh požehnal jeho syna Izáka. Izák býval pri Beér-Lachaj-Roi.

Izmaelovo potomstvo

12Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela, ktorého mu porodila Sárina slúžka, Egypťanka Hagar. 13Toto sú mená Izmaelových synov, podľa mien a rodov: Izmaelov prvorodený bol Nebajót, potom Kedár, Adbeel, Mibsám, 14Mišma, Duma, Massa, 15Chadad, Tema, Jetúr, Nafíš a Kédema. 16To sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kmeňových kniežat. 17Izmael sa dožil stotridsaťsedem rokov a skonal. Zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu. 18Jeho potomkovia bývali od Chavily až po Šúr, na východ od Egypta, smerom k Asýrii. Bývali východne od všetkých svojich bratov.

Ezáv a Jákob

19Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. 20Keď mal štyridsať rokov, vzal si za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Betuela z Paddán-Aramu, sestru Aramejčana Labána. 21Izák prosil Hospodina za svoju ženu, lebo bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22Keď sa však synovia v živote matky strkali, povedala: „Ak je to tak, prečo sa mi to deje?“ Hľadala teda vysvetlenie u Hospodina. 23Hospodin jej povedal: „V tvojom lone sú dva národy. Dva národy z tvojho vnútra sa rozdelia. Jeden národ bude mocnejší ako druhý a väčší bude slúžiť menšiemu.“ 24Keď nadišiel čas pôrodu, v jej živote boli dvojčatá. 25Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a chlpatý ako kožuštek. Ten dostal meno Ezáv. 26Potom vyšiel jeho brat a rukou sa držal Ezávovej päty. Preto dostal meno Jákob. Keď sa narodili, Izák mal šesťdesiat rokov.

Ezáv predáva prvorodenstvo

27Chlapci vyrástli a Ezáv sa stal zdatným lovcom, stále sa zdržiaval vonku. Jákob bol muž pokojný a býval v stanoch. 28Izák mal radšej Ezáva, lebo jedával z jeho úlovku, no Rebeka mala radšej Jákoba. 29Keď raz Jákob pripravoval jedlo, prišiel k nemu z poľa unavený Ezáv 30a povedal Jákobovi: „Daj sa mi najesť z červeného, z tohto červeného jedla, lebo som unavený!“ Preto dostal meno Edóm. 31Jákob však povedal: „Predaj mi ešte dnes svoje prvorodenstvo!“ 32Ezáv na to odvetil: „Aj tak čoskoro zomriem, načo mi je prvorodenstvo?“ 33Jákob mu povedal: „Odprisahaj mi to ešte dnes!“ Aj mu odprisahal a tak svoje prvorodenstvo predal Jákobovi. 34Jákob dal potom Ezávovi chlieb a varenú šošovicu. Ten sa najedol a napil, potom vstal a odišiel. Takto pohrdol Ezáv prvorodenstvom.

Izák a Abimelech

1V krajine nastal hlad, no iný ako ten predošlý za Abrahámových čias. Izák sa odsťahoval do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. 2Zjavil sa mu Hospodin a povedal: „Nechoď do Egypta, zostaň v krajine, o ktorej ti poviem! 3Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. Tak splním prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi: 4‚Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.‘ 5To preto, že Abrahám poslúchol môj hlas a zachovával moje nariadenia, príkazy, ustanovenia a zákony.“ 6Izák teda zostal v Geráre. 7Keď sa tamojší muži pýtali na jeho ženu, povedal: „To je moja sestra.“ Bál sa totiž priznať, že je to jeho manželka. Uvažoval takto: „Tunajší muži ma môžu pre Rebeku zabiť, lebo je veľmi pekná.“ 8Keď tam už dlhší čas žil, raz sa filištínsky kráľ Abimelech díval z obloka a videl, ako sa Izák láska so svojou ženou Rebekou. 9Abimelech si predvolal Izáka a povedal mu: „To je určite tvoja manželka! Prečo si mi teda povedal, že je to tvoja sestra?“ Izák odvetil: „Povedal som to preto, aby som pre ňu neprišiel o život.“ 10Abimelech však povedal: „Čo si nám to urobil? Ľahko sa mohlo stať, že by niektorý muž s tvojou ženou spal a bol by si na nás uvalil veľkú vinu!“ 11Preto Abimelech prikázal všetkému ľudu: „Kto sa dotkne tohto muža alebo jeho ženy, toho stihne trest smrti!“

Spory o studne

12Izák začal v tej krajine siať a v tom roku zožal stonásobne, lebo Hospodin ho požehnal. 13Tak sa tento muž vzmohol a vzmáhal sa čoraz viac a viac, až sa stal veľmi zámožný. 14Vlastnil stáda oviec, dobytka a početné služobníctvo. Preto mu Filištínci závideli. 15Filištínci zasypali a prachom zahádzali všetky studne, ktoré vykopali sluhovia za čias Izákovho otca Abraháma. 16Vtedy Abimelech povedal Izákovi: „Odíď od nás, lebo si oveľa mocnejší než my!“ 17Nato Izák odtiaľ odišiel, utáboril sa v Gerárskom údolí a tam sa usídlil. 18Izák znova vykopal studne vyhĺbené ešte za čias jeho otca Abraháma, ktoré po Abrahámovej smrti Filištínci zasypali. Pomenoval ich rovnako ako jeho otec. 19Izákovi sluhovia pri výkope v Gerárskom údolí našli studňu s pramenitou vodou. 20Gerárski pastieri sa však preli s Izákovými pastiermi a hovorili: „To je naša voda!“ Preto sa tá studňa volá Ések, lebo sa s ním vadili. 21Potom vykopali druhú studňu, ale aj pre tú sa hádali a pomenovali ju Sitna. 22Odtiaľ odišiel a vykopal ďalšiu studňu, pre ktorú sa už nehádali. Pomenoval ju Rechobót a povedal: „Teraz nám Hospodin dožičil šíry priestor, aby sme sa v kraji mohli rozmnožiť.“ 23Odtiaľ sa odsťahoval Izák do Beér-Šeby. 24Tam sa mu v noci zjavil Hospodin a povedal: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa, lebo som s tebou! Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo pre Abraháma, svojho služobníka.“ 25Izák tam postavil oltár a vzýval Hospodinovo meno. Tam si rozložil aj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu. 26Prišiel k nemu Abimelech z Geráru, ako aj jeho priateľ Achuzzat a veliteľ jeho vojska Pichól. 27Izák im vtedy povedal: „Prečo ste prišli ku mne, veď ma nenávidíte a odohnali ste ma od seba!“ 28Oni na to odpovedali: „Presvedčili sme sa, že Hospodin je s tebou. Preto sme si povedali: Mali by sme uzavrieť prísažnú zmluvu — medzi nami a tebou —, 29že nám neublížiš, ako sme ti ani my neublížili. Veď sme ti preukazovali len dobro a prepustili sme ťa v pokoji. Ty si teraz Hospodinov požehnaný.“ 30Potom im pripravil hostinu a oni sa najedli a napili. 31Včasráno vstali a prísažne uzavreli zmluvu. Izák ich potom prepustil a oni odišli od neho v pokoji. 32V ten istý deň prišli Izákovi sluhovia a povedali mu o studni, ktorú vykopali: „Našli sme vodu!“ 33On ju nazval Šibea, preto sa to mesto dodnes volá Beér-Šeba. 34Keď mal Ezáv štyridsať rokov, vzal si za ženu Juditu, dcéru Chetitu Beeriho, a Basemat, dcéru Chetitu Elóna. 35Tie strpčovali život Izákovi a Rebeke.

Jákob sa zmocňuje požehnania

1Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ 2Nato prehovoril: „Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. 3Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov! 4Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.“ 5Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, 6Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: 7‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.‘ 8Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: 9Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. 10Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“ 11Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. 12Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ 13Matka mu však odpovedala: „Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich!“ 14Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. 16Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. 17Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. 18Keď vošiel k otcovi, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si, syn môj?“ 19Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať!“ 20Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.“ 21Izák povedal Jákobovi: „Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie.“ 22Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove.“ 23Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. 24A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ 25Na to mu Izák povedal: „Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. 26Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ 27On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal: „Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. 28Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a z úrodnosti zeme, i hojnosť obilia a muštu! 29Nech ti slúžia národy, nech sa ti klaňajú kmene! Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať, nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“ 30Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. 31On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“ 32Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“ 33Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ 34Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“ 35On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ 36Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ 37Izák odpovedal Ezávovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov. Zaopatril som ho obilím a muštom. Syn môj, čo môžem urobiť pre teba?“ 38Ezáv odpovedal otcovi: „Otec, máš len jediné požehnanie? Požehnaj aj mňa, otec!“ Nato sa Ezáv hlasno rozplakal. 39Jeho otec Izák mu odpovedal: „Tvoje obydlie bude bez úrodnej zeme, bez rosy zhora, rosy nebeskej. 40Bude ťa živiť tvoj meč, budeš však slúžiť svojmu bratovi. No, keď sa posilníš, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“ 41Vtedy Ezáv znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ezáv si povedal: „Keď príde čas smútku za mojím otcom, potom zabijem svojho brata Jákoba!“ 42Keď Rebeke oznámili slová jej staršieho syna Ezáva, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala: „Tvoj brat Ezáv ti chystá pomstu. Chce ťa zabiť. 43Teraz ma, syn môj, poslúchni: Ujdi k môjmu bratovi Labánovi do Charánu. 44Načas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, zostaň uňho. 45Keď sa hnev tvojho brata od teba odvráti a zabudne na to, čo si mu urobil, pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo mám prísť o vás oboch v jeden deň?!“ 46Rebeka potom povedala Izákovi: „Sprotivil sa mi život medzi Chetitkami. Ak si Jákob vezme ženu z Chetitiek, aké sú v tejto krajine, načo mám ďalej žiť?!“

Ženy pre Izákových synov

1Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: „Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 2Vyber sa do Paddán-Aramu, do domu Betuela, otca tvojej matky, a tam si vyber ženu z dcér Labána, brata tvojej matky. 3Kiež ťa Boh Všemohúci požehná, urobí plodným a rozmnoží, aby si sa stal spoločenstvom národov! 4Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu, aby si sa stal vlastníkom krajiny, v ktorej si cudzincom, a ktorú Boh dal Abrahámovi.“ 5Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddán-Aramu k Labánovi, synovi Aramejčana Betuela, brata Rebeky, Jákobovej a Ezávovej matky. 6Ezáv videl, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddán-Aramu, aby si odtiaľ vzal ženu, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek! 7Ezáv videl, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu. 8Keď Ezáv postrehol, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia, 9odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Machalat, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebajóta.

Jákobov sen

10Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Charánu. 11Došiel na miesto, kde prenocoval, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam. 12Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali. 13Nad ním stál Hospodin a hovoril: „Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. 14Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme. 15Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“ 16Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: „Naozaj, Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel!“ 17Bál sa a povedal: „Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebeská brána.“ 18Jákob včasráno vstal, vzal kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. 19Tomu miestu dal meno Bétel. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz. 20Vtedy Jákob sľúbil: „Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie 21a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom. 22Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky.“

Jákobov príchod k Labánovi

1Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu. 2Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký. 3Keď ta nahnali všetky stáda, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne. 4Jákob sa im prihovoril: „Bratia, odkiaľ ste?“ Oni odpovedali: „Sme z Charánu.“ 5Ďalej sa ich spýtal: „Poznáte Nachórovho syna Labána?“ Odvetili: „Poznáme.“ 6Potom sa ich spýtal: „Má sa dobre?“ Oni odpovedali: „Dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.“ 7On povedal: „Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť!“ 8Oni odpovedali: „Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.“ 9Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce. 10Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Labána, a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň a napojil ovce matkinho brata Labána. 11Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal. 12Jákob povedal Ráchel, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi. 13Keď Labán počul, že prišiel Jákob, syn jeho sestry, vybehol mu v ústrety, objal ho, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Labánovi všetko, čo sa prihodilo. 14Labán mu povedal: „Ty si naozaj moja kosť a moje telo!“ Jákob zostal uňho celý mesiac.

Jákobove ženy

15Potom Labán povedal Jákobovi: „Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedz mi, aká má byť tvoja mzda?“ 16Labán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. 17Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad. 18Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: „Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.“ 19Labán odvetil: „Bude lepšie, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa!“ 20Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval. 21Jákob povedal Labánovi: „Daj mi moju ženu, moja stanovená lehota sa naplnila, aby som mohol ísť k nej.“ 22Labán zvolal všetkých miestnych mužov a pripravil hostinu. 23Večer však vzal svoju dcéru Leu, uviedol ju k Jákobovi a ten vošiel k nej. 24Labán dal svoju slúžku Zilpu do služby svojej dcére Lei. 25Keď nastalo ráno, Jákob zbadal, že to bola Lea. Jákob vyčítal Labánovi: „Čo si mi to urobil?! Či som ti neslúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal?!“ 26Labán odvetil: „V našom kraji nie je zvykom vydávať najprv mladšiu a potom staršiu. 27Dokonči tento svadobný týždeň s touto a dám ti aj druhú, za ktorú odslúžiš ďalších sedem rokov.“ 28Jákob tak urobil a dokončil ten týždeň s ňou. Potom mu Labán dal svoju dcéru Ráchel za ženu. 29Labán dal Ráchel za slúžku otrokyňu Bilhu. 30Jákob vošiel k Ráchel a miloval ju viac ako Leu. Potom slúžil uňho ďalších sedem rokov.

Jákobove deti

31Keď Hospodin videl, že Lea je zanedbávaná, otvoril jej lono. Ráchel však zostala neplodná. 32Lea počala, porodila syna a dala mu meno Rúben. Povedala: „Hospodin zhliadol na moje utrpenie; môj muž ma už teraz bude milovať.“ 33Opäť počala, porodila syna a povedala: „Hospodin počul, že som zanedbávaná, preto mi dal aj tohto.“ Dala mu meno Šimeón. 34Znova počala, porodila syna a povedala: „Teraz sa už môj muž pritúli ku mne, lebo som mu porodila troch synov.“ Preto ho nazvali Lévi. 35Zasa počala, porodila syna a povedala: „Teraz budem velebiť Hospodina.“ Preto mu dala meno Júda. Potom prestala rodiť.

Žiarlivosť Jákobových žien

1Keď Ráchel videla, že je neplodná, žiarlila na svoju sestru a povedala Jákobovi: „Daj mi synov; ak nie, zomriem!“ 2Jákob sa rozhneval na Ráchel a vykríkol: „Či som ja Boh, ktorý ti odopiera plod života?“ 3Ona odpovedala: „Tu je moja slúžka Bilha; choď k nej, nech porodí na moje kolená a tak z nej budem mať aj ja synov.“ 4Dala mu svoju slúžku Bilhu za ženu a Jákob vošiel k nej. 5Bilha počala a Jákobovi porodila syna. 6Vtedy Ráchel povedala: „Boh rozsúdil, vypočul môj hlas a dal mi syna.“ Preto mu dala meno Dán. 7Ráchelina slúžka Bilha znova počala a Jákobovi porodila druhého syna. 8Vtedy Ráchel povedala: „Boží boj som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!“ Preto mu dala meno Naftali. 9Keď však Lea videla, že prestala rodiť, vzala svoju slúžku Zilpu a dala ju Jákobovi za ženu. 10Aj Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi syna. 11Vtedy Lea povedala: „Aké šťastie!“ Preto mu dala meno Gád. 12Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jákobovi aj druhého syna. 13Lea na to povedala: „Moje blaho! Ženy ma budú blahoslaviť.“ Preto mu dala meno Ašér. 14Raz vyšiel Rúben na pole, keď sa žala pšenica. Našiel tam plody mandragory a priniesol ich svojej matke Lei. Ráchel povedala Lei: „Daj mi z tých mandragorových plodov svojho syna!“ 15Ona jej však odpovedala: „Je ti to azda málo, že si mi vzala muža? Chceš vziať aj plody mandragory od môjho syna?“ Ráchel jej navrhla: „Nech teda za plody mandragory tvojho syna spí Jákob tejto noci s tebou.“ 16Keď sa večer Jákob vracal z poľa, vyšla mu v ústrety Lea a povedala: „Príď ku mne, lebo som si ťa najala za plody mandragory svojho syna!“ Spal teda tej noci s ňou. 17Boh vypočul Leu; počala a Jákobovi porodila piateho syna. 18Vtedy Lea povedala: „Boh ma odmenil za to, že som svojmu mužovi dala svoju slúžku.“ Preto dala synovi meno Jissachár. 19Lea znova počala a porodila Jákobovi šiesteho syna. 20Vtedy Lea povedala: „Boh ma obdaril vzácnym darom. Teraz už môj muž zostane pri mne.“ Porodila som mu šesť synov. Preto mu dala meno Zebulún. 21Potom porodila dcéru a dala jej meno Dina. 22Vtedy sa Boh rozpamätal na Ráchel, vypočul ju a otvoril jej lono. 23Počala, porodila syna a povedala: „Boh ma zbavil potupy.“ 24Dala mu meno Jozef a povedala: „Kiež by mi Hospodin pridal aj druhého syna!“

Jákob a Labán

25Keď Ráchel porodila Jozefa, povedal Jákob Labánovi: „Prepusť ma, chcem sa vrátiť domov, do svojej krajiny! 26Daj mi moje ženy, za ktoré som ti slúžil, aj moje deti, aby som mohol odísť! Sám dobre vieš, ako som ti slúžil.“ 27Labán mu však povedal: „Kiežby som získal tvoju priazeň! Zo znamení som poznal, že Hospodin ma pre teba požehnáva. 28Urči si, akú odmenu ti mám dať.“ 29Jákob mu odpovedal: „Sám dobre vieš, ako som ti slúžil a ako sa darilo tvojmu stádu, keď som bol pri ňom. 30To málo, čo si mal pred mojím príchodom, veľmi sa zveľadilo. Pri každom mojom kroku ťa Hospodin požehnával. Kedy sa však ja postarám o svoju rodinu?“ 31Labán sa ho spýtal: „Čo ti mám dať?“ Jákob odvetil: „Nič mi nedávaj. Ak pristaneš na môj návrh, potom ti aj ďalej budem pásť a strážiť ovce. 32Dnes prejdem pomedzi všetky tvoje stáda. Dovoľ oddeliť z nich všetko škvrnité a strakaté. Všetko, čo bude tmavé spomedzi oviec a strakaté a škvrnité spomedzi kôz, bude moja odmena. 33Od zajtra bude za mňa hovoriť moja spravodlivosť: Keď prídeš pozrieť na moju odmenu, potom všetko, čo nebude škvrnité alebo strakaté medzi kozami a tmavé medzi ovcami, usvedčí ma z krádeže.“ 34Labán povedal: „Dobre, nech je, ako chceš!“ 35V ten deň Labán oddelil pruhovaných a strakatých capov a všetky škvrnité a strakaté kozy. Všetko, čo malo niečo biele a všetko, čo bolo čierne medzi ovcami, zveril do opatery svojim synom. 36Potom určil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jákobom, ktorý pásol ostatné Labánove stáda. 37Tu si Jákob nabral čerstvé topoľové, mandľovníkové a platanové prúty, čiastočne ich odkôrnil a prúžky sa zaskveli belosťou. 38Takto odkôrnené prúty potom vložil do napájadiel, kam sa vlievala voda, aby ich stáda mali pred sebou, keď prichádzali piť. Vtedy sa totiž párili. 39Tak sa stávalo, že keď sa ovce a kozy párili pred tými prútmi, donášali pruhované, škvrnité a strakaté jahňatá. 40Jákob odlúčil jahňatá, ale ovce nadháňal k pruhovaným a k všetkým tmavým v Labánovom stáde. Tak si vytvoril svoje samostatné stáda, ktoré nepripájal k Labánovým stádam. 41Keď sa párili silnejšie ovce, Jákob kládol prúty do vodných válovov, aby sa párili pred nimi. 42Keď boli ovce slabé, vtedy ich nekládol. Slabšie potom pripadli Labánovi a silnejšie Jákobovi. 43Tento muž nesmierne zbohatol, mal mnoho oviec, kôz, slúžok a sluhov, tiav a oslov.

Jákobov útek od Labána

1Jákob počul, ako sa Labánovi synovia medzi sebou zhovárali: „Jákob pobral všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé bohatstvo získal z majetku nášho otca.“ 2Jákob na Labánovej tvári postrehol, že už nie je voči nemu taký ako predtým. 3Vtedy Hospodin povedal Jákobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov, k svojmu príbuzenstvu! Ja budem s tebou.“ 4Potom dal Jákob zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda, 5a povedal im: „Na tvári vášho otca pozorujem, že nie je voči mne taký ako predtým. Boh môjho otca bol však so mnou. 6Samy viete, že som sa zo všetkých síl usiloval slúžiť vášmu otcovi. 7Váš otec ma však oklamal a desaťkrát mi zamenil odmenu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil. 8Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou odmenou,‘ vtedy všetky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však povedal: ‚Pruhované dostaneš za odmenu,‘ všetky ovce rodili pruhované. 9Tak Boh odňal stádo vášmu otcovi a dal ho mne. 10Keď v stáde nastal čas ruje, pozdvihol som oči a vo sne som videl, že samce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvrnité a strakaté. 11Boží anjel ma vo sne oslovil: ‚Jákob!‘ Ja som odpovedal: ‚Tu som!‘ 12On pokračoval: ‚Rozhliadni sa a všimni si, že všetky samce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvrnité a strakaté. Videl som totiž všetko, čo s tebou Labán robil. 13Ja som Boh z Bételu, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva!‘“ 14Ráchel a Lea mu vraveli: „Máme my ešte podiel a dedičstvo v dome svojho otca?! 15Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, premárnil. 16Všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim synom. Urob teda všetko tak, ako ti Boh prikázal!“ 17Vtedy Jákob vstal, posadil svojich synov i ženy na ťavy 18a odviedol so sebou všetky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddán-Arame, aby sa dostal k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu. 19Keď Labán odišiel strihať ovce, Ráchel ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov. 20Jákob oklamal Aramejčana Labána, lebo mu neoznámil, že chce utiecť. 21Potom utiekol so všetkým, čo mu patrilo. Keď prebrodil rieku Eufrat, zamieril k pohoriu Gileád.

Labán prenasleduje Jákoba

22Na tretí deň oznámili Labánovi, že Jákob ušiel. 23Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prenasledoval ho sedem dní, až ho dostihol na pohorí Gileád. 24V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Labánovi a vo sne mu povedal: „Daj pozor, a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!“ 25Labán dohonil Jákoba, ktorý si na vrchu práve rozkladal stan. Aj on sa so svojimi bratmi utáboril na pohorí Gileád. 26Labán vyčítal Jákobovi: „Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si odviedol ako vojnové zajatkyne! 27Prečo si odo mňa tajne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radostne vyprevadil so spevom, s bubnami, s citarami. 28Nedoprial si mi ani to, aby som mohol pobozkať svojich vnukov a dcéry! Nerozvážne si sa správal! 29Mám dosť sily urobiť vám zle, Boh vášho otca mi však včera povedal: ‚Daj pozor a s Jákobom sa zhováraj len priateľsky!‘ 30Keď si už raz odišiel, lebo si veľmi túžil po domove svojho otca, prečo si mi teda ukradol bôžikov?“ 31Jákob Labánovi odpovedal: „Bál som sa a myslel som si, že mi nasilu vezmeš dcéry. 32U koho však svojich bôžikov nájdeš, nech nezostane nažive! Pred našimi bratmi poprezeraj, čo mám, a svoje si vezmi!“ Jákob totiž nevedel, že ich ukradla Ráchel. 33Labán vošiel do Jákobovho stanu, potom do stanu Leinho i do stanu ich dvoch slúžok, no nič nenašiel. Vyšiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelinho stanu. 34Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a posadila sa naň. Keď Labán poprezeral celý stan, nič nenašiel. 35Ráchel povedala otcovi: „Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi to, čo sa stáva ženám.“ Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel. 36Vtedy sa Jákob rozhneval a Labánovi vyčítal: „Čím som sa previnil, čím som sa prehrešil, že si ma tak prenasledoval? 37Keď si prekutal všetky moje veci, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech rozhodnú medzi nami dvoma! 38Dvadsať rokov som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nevyvrhli, nikdy som nejedol barany z tvojho stáda, 39ani som ti nikdy neukázal, čo roztrhala zver. Vždy som to nahradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal. 40Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí. 41Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu! 42Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka, určite by si ma bol prepustil naprázdno! Boh však zhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.“ 43Nato Labán Jákobovi odpovedal: „Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všetko, čo vidíš, je moje! Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov, ktorých porodili? 44Poď teda, uzavrime spolu zmluvu a nech je Boh svedkom medzi mnou a tebou!“ 45Vtedy vzal Jákob kameň a postavil ho ako posvätný stĺp. 46Svojim bratom povedal: „Prineste kamene!“ Nazbierali kamene, navŕšili hŕbu a na nej potom jedli. 47Labán ju nazval Jegar-Sahadúta a Jákob ju nazval Gal-Éd. 48Nato Labán povedal: „Táto hŕba bude dnes svedkom medzi mnou a tebou,“ preto sa volá Gal-Éd 49alebo Micpa, lebo Jákob povedal: „Nech Hospodin stráži mňa i teba, keď budeme ďaleko od seba! 50Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si pribral iné ženy okrem nich, aj keby nikto nebol pri nás, vedz, že Boh je svedkom medzi mnou a tebou!“ 51Labán ďalej povedal Jákobovi: „Pozri, tu je hŕba a tu je posvätný stĺp, ktorý som postavil medzi mnou a tebou. 52Svedkom je táto hŕba, svedkom je aj tento posvätný stĺp, že ja neprekročím túto hŕbu, ty neprekročíš tento posvätný stĺp s úmyslom navzájom si škodiť! 53Nech je naším sudcom Boh Abraháma a Boh Nachóra, teda boh ich otca!“ Jákob potom prisahal na Boha, ktorý budil strach v jeho otcovi Izákovi. 54Potom Jákob priniesol obetu na vrchu a povolal svojich bratov na obetnú hostinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vrchu.

Pred stretnutím s Ezávom

1Labán včasráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry, požehnal ich a vrátil sa domov. 2Keď potom Jákob pokračoval v ceste, na ktorú sa vybral, stretli ho Boží anjeli. 3Len čo ich zbadal, povedal: „Toto je Boží tábor.“ To miesto nazval Machanajim. 4Jákob vyslal pred sebou poslov k svojmu bratovi Ezávovi do krajiny Seír, na edómske územie. 5Prikázal im: „Takto poviete môjmu pánovi Ezávovi: ‚Toto ti odkazuje tvoj sluha Jákob: Môj dočasný pobyt u Labána sa predĺžil až doteraz. 6Mám voly, osly, ovce, sluhov a slúžky. Posielam posolstvo môjmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.‘“ 7Poslovia sa vrátili k Jákobovi a povedali mu: „Došli sme k tvojmu bratovi Ezávovi, ktorý ti už ide v ústrety so štyristo mužmi.“ 8Jákoba prepadol veľký strach a úzkosť. Preto svojich ľudí, ako aj ovce, dobytok a ťavy rozdelil na dva tábory. 9Povedal: „Keď Ezáv príde k jednému táboru a porazí ho, druhý tábor zostane a zachráni sa.“ 10Jákob povedal: „Boh môjho otca Abraháma, Boh môjho otca Izáka, Hospodin, ty si mi sľúbil: ‚Vráť sa do svojej krajiny, do svojho rodiska a postarám sa, aby ti bolo dobre.‘ 11Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. Len s palicou som tu prešiel cez Jordán a teraz mám dva tábory. 12Vysloboď ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezáva, lebo sa bojím, že príde a zahubí mňa i matky s deťmi. 13Ty si mi sľúbil: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre vodilo, a tvoje potomstvo rozmnožím ako morský piesok, čo sa pre množstvo nedá spočítať.‘“ 14Ešte v tú noc tam prenocoval, potom oddelil zo stáda dary pre svojho brata Ezáva: 15dvesto kôz, dvadsať capov, dvesto oviec, dvadsať baranov, 16tridsať pridájajúcich tiav s ich mláďatami, štyridsať kráv, desať býčkov, dvadsať oslíc a desať osliat. 17Po čriedach ich odovzdal svojim sluhom a povedal: „Choďte dopredu a udržujte odstup medzi čriedami!“ 18Prvému rozkázal: „Keď sa stretneš s mojím bratom Ezávom a spýta sa ťa, čí si a kam ideš a čie je to, čo ženieš, 19odpovedz: ‚Je to dar tvojho služobníka Jákoba, ktorý posiela svojmu pánovi Ezávovi, a aj on ide za nami.‘“ 20Takéto príkazy dal druhému, tretiemu i všetkým, čo mali čriedy. „Podobne povedzte Ezávovi, keď sa s ním stretnete: 21‚Aj on sám, tvoj služobník Jákob, ide za nami. Povedal si: Udobrím ho darom, ktorý ma predchádza, a len potom sa mu ukážem. Azda ma prijme priateľsky.‘“ 22Dar ho predchádzal, no on zostal cez noc v tábore.

Jákobov boj

23Jákob ešte za noci vstal, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prebrodil sa cez Jabbók. 24Vzal ich a previedol cez potok so všetkým, čo mal. 25Jákob zostal sám a tu s ním ktosi zápasil, kým nevyšli zore. 26Keď videl, že ho nepremôže, poranil mu bedrový kĺb. Vtedy sa pri zápase Jákobovi vykĺbil bedrový kĺb. 27Povedal: „Pusti ma, lebo už vychádzajú zore!“ Jákob odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“ 28Ten sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Jákob.“ 29Ten povedal: „Už sa nebudeš volať Jákob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si.“ 30Jákob sa ho potom spýtal: „Prezraď mi svoje meno!“ Ten mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ Tam ho požehnal. 31Jákob nazval to miesto Peníel, lebo povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a zostal som nažive.“ 32Keď zašiel za Penuel, vyšlo slnko a on kríval na bedrový kĺb. 33Preto Izraeliti dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo šľacha Jákobovho bedrového kĺbu bola poranená.

Zmierenie Jákoba s Ezávom

1Keď sa Jákob rozhliadol a videl prichádzať Ezáva so štyristo mužmi, rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. 2Na čelo postavil obe slúžky s ich deťmi, na druhé miesto Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom. 3On sám sa prebrodil pred nimi a sedemkrát sa poklonil až po zem, kým sa celkom nepriblížil k bratovi. 4Ezáv sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali. 5Keď sa Ezáv rozhliadol a uvidel ženy s deťmi, povedal: „Kto sú títo pri tebe?“ Jákob odpovedal: „To sú moje deti, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka.“ 6Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa. 7Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa. 8Ezáv sa spýtal: „Čo sú to za čriedy, ktoré som postretal?“ Jákob odpovedal: „Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.“ 9On však povedal: „Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje!“ 10Jákob však namietal: „Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk! Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný. 11Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav! Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť.“ Keď naňho takto naliehal, dar prijal. 12Dodal: „Vydajme sa na cestu a poďme spolu, budem ťa sprevádzať.“ 13Jákob však odpovedal: „Môj pán vie, že mám útle deti a mám na starosti aj pridájajúce ovce a kravy. Keby som ich hnal čo len jeden deň, zahynuli by všetky stáda. 14Nech len môj pán ide pred svojím služobníctvom. Ja pôjdem pomaly, nakoľko bude stačiť v chôdzi stádo predo mnou a ako postačia sily deťom, kým nedôjdem k svojmu pánovi do Seíru.“ 15Ezáv potom navrhoval: „Dovoľ, prosím, aby aspoň niektorí z tých, čo sú so mnou, mohli ísť s tebou po ceste.“ On odpovedal: „Netreba, len jedno si želám, aby som získal priazeň svojho pána.“ 16V ten deň sa Ezáv vydal na cestu späť do Seíru. 17Jákob sa vydal na cestu do Sukkótu, kde si postavil dom; pre svoje stáda zhotovil prístrešia. Preto sa to mesto volá Sukkót.

Jákob v Sícheme

18Na svojej ceste z Paddán-Aramu došiel Jákob bez nehody do mesta Síchem, ktoré je v Kanaáne, a usadil sa naproti mestu. 19Od synov Chamóra, Šechemovho otca, kúpil za sto kesít kus poľa, na ktorom si rozložil stany. 20Postavil tam oltár a nazval ho „Boh je Bohom Izraela“.

Dina a Šechem

1Raz vyšla dcéra Dina, ktorú Jákobovi porodila Lea, aby sa pozrela na dcéry toho kraja. 2Keď ju videl Šechem, syn Chivvija Chamóra, kniežaťa toho kraja, uniesol ju, ležal s ňou a zneuctil ju. 3Potom však celou dušou prilipol k Jákobovej dcére Dine, zaľúbil sa do nej a chcel si získať jej srdce. 4Nato Šechem povedal svojmu otcovi Chamórovi: „Vezmi mi to dievča za ženu!“ 5Jákob sa dopočul, že zneuctil jeho dcéru Dinu. Mlčal však o tom, kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. 6Šechemov otec Chamór odišiel k Jákobovi, aby sa s ním pozhováral. 7Keď sa Jákobovi synovia vrátili z poľa a dopočuli sa o tom, pobúrilo ich to a veľmi sa nahnevali. Spáchal totiž v Izraeli nehanebnosť tým, že poškvrnil Jákobovu dcéru. 8Chamór im však povedal: „Môj syn Šechem sa celou dušou zaľúbil do vašej dcéry. Dajte mu ju teda za ženu! 9Vstúpme do príbuzenstva: vy nám dáte svoje dcéry a vy si vezmete naše dcéry. 10Bývajte s nami a krajina vám bude otvorená; zostaňte, voľne sa pohybujte a usaďte sa tu!“ 11Potom Šechem povedal jej otcovi a jej bratom: „Kiežby som získal vašu priazeň! Dám vám, čo budete žiadať. 12Určite si akékoľvek veno i dar a dám vám, čo budete žiadať, len mi to dievča dajte za ženu!“ 13Jákobovi synovia pre zneuctenie ich sestry Diny ľstivo odpovedali Šechemovi a jeho otcovi Chamórovi: 14„To nemôžeme urobiť, aby sme svoju sestru dali neobrezanému mužovi, lebo by to bola pre nás hanba. 15Súhlasili by sme s vami, keby ste boli ako my, keby sa každý váš muž dal obrezať. 16Potom vám budeme dávať naše dcéry a my si budeme brať vaše dcéry. Budeme bývať s vami a bude z nás jeden ľud. 17Ak nás však neposlúchnete a nedáte sa obrezať, dcéru si vezmeme a odídeme.“ 18Ich návrh sa Chamórovi a jeho synovi Šechemovi páčil. 19Mladík neváhal urobiť to, lebo Jákobovu dcéru si obľúbil. On bol v celom otcovom dome najváženejší. 20Chamór a jeho syn Šechem odišli k bráne svojho mesta a prehovorili k miestnym mužom: 21„Títo muži sa pokojne správajú voči nám, nech sa teda usadia v krajine, nech sa v nej voľne pohybujú, veď je dosť široká a priestranná pre nich. My si budeme brať ich dcéry za ženy a svoje dcéry budeme dávať im. 22Tí muži chcú zostať medzi nami iba vtedy, ak sa dá každý náš muž obrezať, ako sú obrezaní oni, aby z nás bol jeden ľud. 23Nebudú azda ich stáda, majetok i všetok dobytok naše? Len privoľme a budú bývať s nami.“ 24Všetci muži, čo vychádzali bránou svojho mesta, poslúchli Chamóra i jeho syna Šechema a dali sa obrezať. 25Na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja Jákobovi synovia a Dinini bratia, totiž Šimeón a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pobili všetkých mužov. 26Ostrým mečom zabili aj Chamóra a jeho syna Šechema, vzali Dinu zo Šechemovho domu a odišli. 27Jákobovi synovia potom prišli k pobitým a za zhanobenie svojej sestry vyplienili mesto. 28Pobrali ovce, hovädzí dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste i na poli. 29Odvliekli všetko ich imanie, všetky ženy i deti a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. 30Potom Jákob povedal Šimeónovi a Lévimu: „Uvrhli ste ma do nešťastia, lebo teraz ma Kanaánčania a Perizzejci, obyvatelia tejto krajiny, znenávidia. Mám len málo mužov; ak sa spoja proti mne, porazia ma a zničia mňa i môj dom.“ 31Oni však povedali: „Smel azda s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?“

Jákob opäť v Bételi

1Boh povedal Jákobovi: „Vstaň, vystúp do Bételu a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezávom.“ 2Potom Jákob vyzval celú svoju rodinu: „Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte sa. 3Vstaňme, vystúpme do Bételu! Tam postavím oltár Bohu, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.“ 4Nato mu odovzdali všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo im viseli na ušiach. Jákob ich zakopal pod dub, ktorý je pri meste Síchem. 5Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov. 6Jákob a všetok ľud, čo bol s ním, prišli do Lúzu, teda do Bételu v Kanaáne. 7Tam postavil oltár a nazval to miesto El-Bét-El, lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. 8V tom čase zomrela Debora, Rebekina dojka. Pochovali ju pod dub poniže Bételu. Dal mu meno Dub náreku. 9Boh sa opäť zjavil Jákobovi po jeho návrate z Paddán-Aramu a požehnal ho. 10Povedal mu: „Dosiaľ si sa volal Jákob. Odteraz sa už nebudeš volať Jákob, budeš sa volať Izrael.“ Boh mu teda dal meno Izrael 11a dodal: „Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba spoločenstvo národov. Aj králi vzídu z tvojich bedier. 12Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dám aj tebe; dám ju aj tvojmu potomstvu.“ 13Potom Boh odišiel od neho z miesta, kde sa s ním zhováral. 14Na tom mieste, kde sa s ním zhováral Boh, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej. 15Miesto, kde sa s ním zhováral Boh, Jákob pomenoval Bétel.

Benjamínovo narodenie a Ráchelina smrť

16Z Bételu potom šli ďalej. Zostával im ešte kúsok cesty do Efraty, keď Ráchel začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod. 17Keď ťažko rodila, pôrodná babica ju utešovala: „Neboj sa, aj teraz budeš mať syna.“ 18Keď jej život vyhasínal a smrť sa približovala, dala svojmu synovi meno Ben-Oni; otec ho však nazval Benjamín. 19Ráchel zomrela a pochovali ju pri ceste do Efraty, teda do Betlehema. 20Nad jej hrob postavil Jákob stĺp. Bol to náhrobný stĺp pre Ráchel, ktorý stojí dodnes. 21Izrael potom odtiaľ odišiel a rozložil stan za Migdal-Éderom. 22Keď už býval v tejto krajine, Rúben odišiel a spal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa to však dozvedel.

Jákobovi synovia a Izákova smrť

Jákob mal dvanásť synov. 23Leini synovia boli: Rúben, Jákobov prvorodený, Šimeón, Lévi, Júda, Jissachár a Zebulún. 24Ráchelini synovia boli: Jozef a Benjamín. 25Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftali. 26Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. Toto sú Jákobovi synovia, ktorí sa mu narodili v Paddán-Arame. 27Potom Jákob prišiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre, do Kirjat-Arby, čo je Hebron, kde býval Abrahám a Izák. 28Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. 29Zomrel zoslabnutý vekom, bol pripojený k svojmu ľudu ako starec vysokého veku. Pochovali ho jeho synovia Ezáv a Jákob.

Ezávov rodokmeň

1Toto je Ezávov čiže Edómov rodokmeň: 2Ezáv si vzal ženy Kanaánčanky: Adu, dcéru Chetitu Elóna, Oholibamu, Anovu dcéru, vnučku Chivvija Cibeóna, 3ďalej Basemat, dcéru Izmaela, sestru Nebajóta. 4Ada porodila Ezávovi Elifaza a Basemat porodila Reuela. 5Oholibama porodila Jeúša, Jaláma a Koracha. Toto sú Ezávovi synovia, ktorí sa mu narodili v Kanaáne. 6Potom vzal Ezáv svoje ženy, synov a dcéry i všetkých príslušníkov svojho domu, ako aj stádo, dobytok a všetok majetok, čo nadobudol v Kanaáne, a odišiel od svojho brata Jákoba do Seíru. 7Boli totiž bohatí a nemohli bývať spolu. Krajina, v ktorej bývali, ich už pre množstvo stád nemohla uživiť. 8Ezáv sa usadil v seírskom pohorí. Ezáv je Edóm. 9Toto sú pokolenia Ezáva, praotca Edómčanov na seírskom pohorí. 10Toto sú mená Ezávových synov: Elifaz, syn Ezávovej ženy Ady, Reuel, syn Ezávovej ženy Basemat. 11Elifazovi synovia boli: Temán, Omár, Cefo, Gatám a Kenaz. 12Vedľajšia žena Ezávovho syna Elifaza bola Timna, ktorá mu porodila Amaléka. To sú vnuci Ezávovej ženy Ady. 13Reuelovi synovia boli: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza. Toto sú vnuci Ezávovej ženy Basemat. 14Synovia Ezávovej ženy Oholibamy, Anovej dcéry a Cibeónovej vnučky, ktorých mu porodila, boli: Jeúš, Jalám a Korach. 15Toto sú vodcovia Ezávových synov: synovia Elifaza, Ezávovho prvorodeného sú: vodca Temán, vodca Omár, vodca Cefo, vodca Kenaz, 16vodca Korach, vodca Gatám, vodca Amalék. Toto sú Elifazovi vodcovia v Edómsku. Sú to Adini vnuci. 17Toto sú synovia Ezávovho syna Reuela: vodca Nachat, vodca Zerach, vodca Šamma, vodca Mizza. To sú Reuelovi vodcovia v Edómsku; sú to vnuci Ezávovej ženy Basemat. 18Toto sú synovia Ezávovej ženy Oholibamy: vodca Jeúš, vodca Jalám, vodca Korach. To sú vodcovia Ezávovej ženy Oholibamy, Anovej dcéry. 19Toto sú Ezávovi synovia a ich vodcovia. To je Edóm. 20Toto sú synovia Chorijca Seíra, praobyvateľa krajiny: Lotán a Šobál, Cibeón a Ana, 21Dišón, Ecer a Dišán. To sú vodcovia Chorijcov, synovia Seíra v Edómsku. 22Lotánovi synovia sú: Chori a Hemám. Lotánova sestra bola Timna. 23Šobálovi synovia sú: Alván, Manachat, Ebál, Šefo a Onám. 24Cibeónovi synovia sú: Aja a Ana. To je ten Ana, ktorý našiel horúce žriedla na stepi, keď pásol osly svojho otca Cibeóna. 25Toto sú Anove deti: syn Dišón a dcéra Oholibama. 26Dišónovi synovia sú: Chemdán a Ešbán, Jitrán a Kerán. 27Ecerovi synovia sú: Bilhán, Zaaván a Akán. 28Dišánovi synovia sú: Úc a Arán. 29Toto sú vodcovia Chorijcov: vodca Lotán, vodca Šobál, vodca Cibeón, vodca Ana, 30vodca Dišón, vodca Ecer, vodca Dišán. Toto sú vodcovia Chorijcov podľa svojich rodov v Seírsku. 31Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku predtým, než mali kráľa Izraeliti: 32v Edómsku panoval Bela, syn Beóra, a jeho mesto sa nazývalo Dinhaba. 33Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jobáb z Bocry. 34Po Jobábovej smrti kraľoval Chušám z krajiny Temáncov. 35Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad, ktorý porazil Midjánčanov na moábskom poli. Jeho mesto sa nazývalo Avít. 36Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masreky. 37Po Samlovej smrti kraľoval Šaúl z Rechobótu pri Veľrieke. 38Po Šaúlovej smrti kraľoval Achbórov syn Baal-Chanán. 39Po smrti Achbórovho syna Baal-Chanána kraľoval Hadar. Jeho sídlo sa nazývalo Pau a jeho žena, dcéra Matréda a vnučka Me-Zahába, sa volala Mehetabel. 40Toto sú mená Ezávových vodcov podľa rodov, miest a mien: vodca Timna, vodca Alva, vodca Jetét, 41vodca Oholibama, vodca Ela, vodca Pinón, 42vodca Kenaz, vodca Temán, vodca Mibcár, 43vodca Magdíel, vodca Irám. Toto sú edómski vodcovia podľa sídel v krajine, ktorú ovládli. To je Ezáv, praotec Edómčanov.

Jozef a jeho bratia

1Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec. 2Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Zilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy. 3Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty. 4Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať. 5Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli. 6Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: 7Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“ 8Nato mu bratia povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať či panovať?“ Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli. 9Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“ 10Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: „Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal. 12Keď bratia odišli pásť otcove ovce k Síchemu, 13Izrael povedal Jozefovi: „Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi.“ On odpovedal: „Tu som.“ 14Izrael mu povedal: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu!“ Poslal ho teda z údolia Hebronu a on prišiel do Síchemu. 15Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: „Čo hľadáš?“ 16Odpovedal: „Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú!“ 17Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: ‚Poďme do Dotánu.‘“ Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne. 18Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú. 19Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov! 20Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“ 21Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: „Nesiahajme mu na život!“ 22Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi. 23Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe, 24potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody. 25Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta. 26Júda povedal bratom: „Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv? 27Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. 28Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. 29Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, 30vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ 31Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. 32Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ 33Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ 34Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. 35Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. 36Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.

Júda a Tamar

1V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a prešiel k istému mužovi z Adullámu menom Chira. 2Júda tam uzrel dcéru Kanaánčana, ktorý sa volal Šúa, vzal si ju za ženu a vošiel k nej. 3Ona počala, porodila syna a Júda mu dal meno Ér. 4Znova počala, porodila syna a nazvala ho Onán. 5Opäť porodila syna a dala mu meno Šela. Bolo to v Kezíbe, keď ho porodila. 6Júda dal Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorá sa volala Tamar. 7Júdov prvorodený syn Ér bol zlý pred Hospodinom, preto mu Hospodin vzal život. 8Potom povedal Júda Onánovi: „Podľa švagrovského práva vojdi k bratovej žene, vezmi si ju a postaraj sa svojmu bratovi o potomstvo!“ 9Onán však vedel, že potomstvo nebude patriť jemu, preto kedykoľvek vošiel k bratovej žene, semeno vypúšťal na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka. 10Hospodinovi sa to však nepáčilo, preto aj jeho usmrtil. 11Vtedy povedal Júda svojej neveste: „Zostaň v dome svojho otca ako vdova, kým nedospeje môj syn Šela.“ Povedal si však: „Len aby nezomrel ako jeho bratia.“ Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca. 12Po mnohých dňoch zomrela Júdovi žena, Šúova dcéra. Keď sa Júdovi ukončil smútok, šiel so svojím priateľom Chirom z Adullámu k strihačom svojich oviec do Timny. 13Vtedy oznámili Tamar: „Tvoj svokor práve ide do Timny strihať svoje ovce.“ 14Ona odložila vdovské šaty, vzala si závoj, zahalila sa a sadla si k bráne do Enajimu, ktorý je pri ceste do Timny. Tamar totiž vedela, že hoci Šela už dospel, nestala sa jeho ženou. 15Keď ju Júda zazrel, nazdával sa, že je to neviestka, lebo si zastrela tvár. 16Zabočil k nej, ako bola pri ceste, a povedal: „Dovoľ, prosím, vojsť k tebe.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona sa ho spýtala: „Čo mi dáš za to, že vojdeš ku mne?“ 17On odpovedal: „Pošlem ti kozľa zo stáda.“ Ona povedala: „Daj mi však nejaký záloh, kým ho pošleš.“ 18Júda sa jej spýtal: „Čo ti mám dať do zálohu?“ Odpovedala: „Tvoje pečatidlo so šnúrou a palicu, ktorú máš v ruke.“ Dal jej to. Vošiel k nej a ona počala. 19Potom vstala a odišla. Odložila závoj a znova si obliekla vdovské šaty. 20Júda potom poslal kozľa po svojom priateľovi z Adullámu, aby z ruky ženy prevzal záloh, ktorý jej dal; ale nenašiel ju. 21Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá zasvätená smilnica, ktorá bola na ceste do Enajimu?“ Odpovedali mu: „Tu nebola nijaká zasvätená smilnica.“ 22Vrátil sa k Júdovi a povedal mu: „Nenašiel som ju. Aj tamojší ľudia vraveli: ‚Nijaká zasvätená smilnica tu nebola.‘“ 23Júda povedal: „Nech si to nechá; len aby sme neboli na posmech. Veď som jej poslal toto kozľa, ty si ju však nenašiel.“ 24Asi po troch mesiacoch Júdovi oznámili: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a zo smilstva aj počala.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a upáľte!“ 25Keď ju viedli, odkázala svojmu svokrovi: „Počala som z muža, ktorému patria tieto veci,“ a dodala: „Pozorne sa pozri, komu patrí pečatidlo so šnúrou a palica!“ 26Keď sa Júda na to pozrel, povedal: „Ona je spravodlivejšia než ja; nedal som ju totiž svojmu synovi Šelovi.“ Potom sa už s ňou nestýkal. 27Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej živote boli dvojčatá. 28Keď rodila, jedno z nich vystrčilo ruku. Babica mu na ňu priviazala červenú šnúrku a povedala: „Tento vyjde prvý.“ 29On však stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Povedala: „Akou trhlinou si sa predral?“ Preto mu dala meno Perec. 30Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú šnúrku. Toho nazvali Zerach.

Jozef a Pótifarova žena

1Keď Jozefa odviedli do Egypta, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli, ho kúpil Egypťan Pótifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže. 2Hospodin bol však s Jozefom, takže sa mu darilo a zostal v dome egyptského pána. 3Jeho pán videl, že Hospodin je s ním a že ho pri každej práci požehnáva. 4Jozef získal jeho priazeň a slúžil mu. Pótifar ho ustanovil za správcu svojho domu a zveril mu do správy všetok svoj majetok. 5Odvtedy, čo ho Egypťan ustanovil za správcu svojho domu, so všetkým, čo mal, Hospodin požehnával dom Egypťana pre Jozefa. Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad. 7Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ 8On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. 9V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ 10Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. 11Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. 12Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol. 13Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, 14zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. 15Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ 16Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov. 17Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech. 18Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ 19Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok,“ náramne sa rozhneval. 20Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. 21Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. 22Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť. 23Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.

Jozef v žalári

1Neskôr sa stalo, že čašník egyptského kráľa a pekár sa prehrešili proti svojmu pánovi, egyptskému kráľovi. 2Faraón sa rozhneval na oboch týchto dvoranov, na hlavného čašníka i na hlavného pekára. 3Dal ich uväzniť v dome veliteľa telesnej stráže, pri žalári, v ktorom bol uväznený aj Jozef. 4Veliteľ telesnej stráže ich zveril Jozefovi, aby im posluhoval. Nejaký čas zostali vo väzení. 5Obaja väzni, čašník i pekár egyptského kráľa, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu. 6Keď k nim ráno prišiel Jozef, videl ich smutných. 7Spýtal sa faraónových dvoranov, ktorí boli s ním uväznení v dome jeho pána: „Prečo ste dnes takí skormútení?“ 8Oni mu odvetili: „Mali sme sen, no nikto nám ho nevie vyložiť.“ Jozef im povedal: „Či výklad snov nepatrí Bohu? Rozpovedzte mi ich!“ 9Hlavný čašník teda vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Vo sne som videl pred sebou vinič, 10na ktorom boli tri výhonky. Len čo vinič vypučal, hneď rozkvitol a jeho hroznové strapce dozreli. 11V ruke som mal faraónovu čašu. Odtrhnuté strapce som vytláčal do faraónovej čaše a podal som mu ju do ruky.“ 12Jozef mu povedal: „Toto je výklad sna: Tri výhonky sú tri dni. 13Po troch dňoch faraón povýši tvoju hlavu a vráti ti tvoju hodnosť. Znova budeš podávať čašu do ruky faraóna, ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom. 14Keď ti bude dobre, spomeň si na mňa, preukáž mi milosť a prihovor sa za mňa u faraóna, aby ma vyslobodil z tohto domu. 15Veď ma uniesli z krajiny Hebrejov; no ani tu som neurobil nič zlé, pre čo by som sa mal dostať do žalára.“ 16Keď hlavný pekár videl, že Jozef dobre vykladá, povedal mu: „Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri košíky pečiva. 17Vo vrchnom košíku bolo rôzne pečivo pre faraóna a vtáky zobali z košíka na mojej hlave.“ 18Jozef odpovedal: „Toto je výklad sna: Tri košíky sú tri dni. 19Po troch dňoch ti faraón zodvihne hlavu - obesí ťa na šibenici a vtáky ti budú ozobávať telo.“ 20Po troch dňoch, v deň svojich narodenín, faraón vystrojil hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a pred nimi vyvýšil hlavného čašníka a hlavného pekára: 21hlavnému čašníkovi vrátil pôvodnú hodnosť, aby smel do ruky faraóna podávať čašu, 22hlavného pekára dal však obesiť, ako im to vyložil Jozef. 23Hlavný čašník si však na Jozefa nespomenul. Zabudol naňho.

Faraónove sny

1Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle 2a videl z neho vystupovať sedem kráv, na vzhľad pekných a tučných, ktoré sa začali pásť na mokradi. 3Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv. 4Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil. 5Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. 6Po nich vyrástlo sedem suchých, východným vetrom zahorených klasov. 7Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen. 8Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. 9Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: „Dnes si spomínam na svoje previnenie. 10Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. 11Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen. 12Bol tam s nami hebrejský mladík, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen. 13Ako nám ich vyložil, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili.“ 14Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15Faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.“ 16Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.“ 17Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Prisnilo sa mi, že som na brehu Nílu. 18Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv, ktoré sa začali pásť na mokradi. 19Po nich vystúpilo sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. 20Tie škaredé, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21Hoci sa dostali do ich vnútra, nebolo badať, že sú v nich, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. 22Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. 23Po nich vyrástlo sedem prázdnych, suchých, východným vetrom zahorených klasov. 24Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.“ 25Jozef povedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť. 26Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. 27Sedem vychudnutých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, je sedem rokov práve tak, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. 28To je to, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal, čo urobí. 29Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. 30Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. 31V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad, ktorý potom nastane. 32Sen sa faraónovi zopakoval, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. 33Teraz sa poobzeraj, faraón, po rozvážnom, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. 34Nech faraón ustanoví v krajine správcov, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. 35Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. 36Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, takže nezhynie hladom.“

Jozef správcom Egypta

37Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38Nato faraón povedal svojim služobníkom: „Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží duch?“ 39Potom faraón povedal Jozefovi: „Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.“ 41Faraón ešte dodal: „Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.“ 42Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: „Padnite na kolená!“ Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44Faraón povedal Jozefovi: „Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou.“ 45Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach a dal mu za ženu Asenat, dcéru ónskeho kňaza Póti-Feru. Jozef sa vydal na cestu po Egypte. 46Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu. 48Počas tých siedmich rokov Jozef zhromažďoval všetku potravu, ktorá bola v Egypte, a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku, takže to prestali aj počítať, lebo spočítať sa to nedalo.

Jozefovi synovia

50Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Asenat, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 51Prvorodenému dal Jozef meno Menašše, lebo povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca.“ 52Druhému dal meno Efrajim, lebo povedal: „Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia.“ 53Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb, faraón vravel všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie!“ 56Keď hlad zachvátil celú zem, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi.

Jákobovi synovia idú do Egypta

1Keď Jákob videl, že v Egypte predávajú obilie, povedal svojim synom: „Čo sa tu nečinne obzeráte?“ 2Potom dodal: „Počul som, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a nakúpte ho, aby sme zostali nažive a nepomreli!“ 3Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egypta nakúpiť obilie. 4Jákob však neposlal Jozefovho brata Benjamína s jeho bratmi, lebo si povedal: „Mohla by ho zastihnúť nehoda.“ 5S tými, čo šli do Egypta nakúpiť obilie, odišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6Jozef bol správcom Egypta, na jeho príkaz sa predávalo obilie všetkému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia, poklonili sa pred ním tvárou až po zem. 7Keď Jozef zazrel svojich bratov, spoznal ich, no neprejavil to a rozprával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: „Odkiaľ ste prišli?“ Odpovedali: „Z Kanaánu, aby sme nakúpili potravu.“ 8Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9Vtedy sa Jozef rozpamätal na sny, ktoré mal kedysi o nich. Povedal im: „Vy ste vyzvedači! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 10Oni však odpovedali: „Nie, pane, tvoji služobníci prišli nakúpiť potravu. 11Všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služobníci nie sú vyzvedači.“ 12On však znova tvrdil: „Nie! Prišli ste si obhliadnuť neopevnené miesta krajiny.“ 13Oni odpovedali: „Bolo nás, tvojich služobníkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jedného muža z Kanaánu. Najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet.“ 14Jozef však opakoval: „Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! 15Takto vás vyskúšam: Ako žije faraón, odtiaľto nevyjdete, kým mi neprivediete svojho najmladšieho brata. 16Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol! Ostatní budete uväznení. Tak sa overia vaše slová, či sú pravdivé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vyzvedači!“ 17Nato ich Jozef uvrhol na tri dni do väzenia.

Jozef skúša bratov

18Na tretí deň im Jozef povedal: „Ja sa bojím Boha. Ak chcete zostať nažive, urobte toto: 19Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Ostatní choďte domov a zaneste obilie svojim hladujúcim rodinám. 20No svojho najmladšieho brata mi priveďte! Tak sa dokáže, že vaše slová sú pravdivé a nezomriete.“ Oni to aj urobili. 21Medzi sebou si vraveli: „Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi. Videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil o zľutovanie, no nepočúvali sme ho, preto doľahlo na nás toto súženie.“ 22Rúben im povedal: „Nevravel som vám, aby ste sa neprehrešili proti tomu chlapcovi? No neposlúchli ste ma. Teraz sa máme zodpovedať za jeho krv.“ 23Oni však nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. 24Jozef sa od nich odvrátil a zaplakal. Opäť sa k nim obrátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vybral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať.

Návrat Jákobových synov do Kanaánu

25Potom Jozef prikázal naplniť obilím všetku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na cestu. Tak aj urobili. 26Obilie naložili na osly a odišli. 27Keď tam, kde nocovali, jeden z nich otvoril vrece, aby dal oslovi obrok, navrchu vo vreci zbadal peniaze. 28Zvolal na bratov: „Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci!“ Vtedy im ochablo srdce, roztriasli sa a medzi sebou vraveli: „Čo nám to Boh urobil?“ 29Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo: 30„Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vyzvedači, 32že nás bolo dvanásť bratov, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. 33Ten muž, pán krajiny, nám povedal: ‚Či ste statoční, dozviem sa z toho, že jedného zo svojich bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje hladujúce rodiny a choďte! 34Keď mi privediete svojho najmladšieho brata, poznám, že nie ste vyzvedači, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.‘“ 35Keď vyprázdňovali vrecia, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali, že v mešcoch sú peniaze, zachvátila ich hrôza. 36Vtedy im otec Jákob povedal: „Olupujete ma o deti. Nemám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Benjamína. Toto všetko ma postihlo!“ 37Nato Rúben povedal otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem. Zver mi ho, ja ti ho privediem späť!“ 38On však opakoval: „Môj syn nepôjde s vami, jeho brat je mŕtvy, on zostal sám. Keby sa mu cestou, ktorou pôjdete, prihodilo nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.“

Druhá cesta do Egypta

1Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2Keď spotrebovali všetko obilie, čo ako potravu doniesli z Egypta, otec im povedal: „Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla!“ 3Júda odvetil: „Ten muž nám dôrazne povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘ 4Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. 5Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: ‚Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár.‘“ 6Vtedy Izrael povedal: „Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata?“ 7Oni odvetili: „Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Vypytoval sa: ‚Žije váš otec? Máte ešte brata?‘ Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: ‚Doveďte svojho brata!‘?“ 8Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: „Pošli chlapca so mnou, aby sme sa mohli vydať na cestu! Tak zostaneme nažive, nepomrieme ani my, ani ty, ani naše deti. 9Ja sa zaňho zaručujem. Odo mňa ho vyžaduj! Ak ti ho nedovediem späť a nepostavím pred teba, prehreším sa voči tebe na celý život. 10Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť.“ 11Otec Izrael im povedal: „Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru trochu balzamu, trochu medu, mastixovú živicu, ladan, pistácie a mandle. 12Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli navrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi! 14Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zostať bez detí, zostanem.“

Nové stretnutie s Jozefom

15Muži vzali so sebou dary, dvojnásobnú sumu peňazí i Benjamína. Vstali, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16Keď Jozef zazrel pri nich Benjamína, povedal správcovi domu: „Zaveď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pripraviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať.“ 17Správca urobil, čo mu Jozef rozkázal, a mužov uviedol do Jozefovho domu. 18Tí muži sa však preľakli, keď ich uvádzali do Jozefovho domu a vraveli si: „Určite nás predvádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrhnú, premôžu nás a odvedú aj s našimi oslami do otroctva.“ 19Pristúpili teda k správcovi Jozefovho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20Povedali mu: „Prosíme, pane, my sme tu už raz boli nakúpiť potraviny. 21Keď sme však prišli na miesto, kde sme prenocovali, rozviazali sme vrecia. Každý z nás našiel celkovú sumu svojich peňazí navrchu vo vreci. Teraz ich osobne prinášame späť. 22Priniesli sme si peniaze aj na ďalší nákup potravín. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“ 23Správca im však povedal: „Upokojte sa, ničoho sa nebojte! Ten poklad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho otca. Vaše peniaze som už predsa dostal.“ Potom priviedol k nim Šimeóna. 24Keď správca uviedol tých mužov do Jozefovho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal obrok. 25Oni medzitým pripravili dar pre Jozefa, keď príde na poludnie, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26Keď Jozef vkročil do domu, odovzdali mu svoj dar a poklonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. 27Ďalej vyzvedal: „Dobre sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije?“ 28Oni odvetili: „Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre, ešte žije.“ Potom padli na kolená a klaňali sa mu. 29Keď sa pozrel, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky, spýtal sa: „Toto je ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“ Potom povedal: „Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou!“ 30Nato sa Jozef rýchlo vzdialil. Bol veľmi rozrušený; dojala ho prítomnosť brata. Vošiel do vedľajšej miestnosti a tam sa rozplakal. 31Potom si umyl tvár, vyšiel a s premáhaním povedal: „Prineste jedlo!“ 32Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž nesmú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohavnosť. 33Bratia sedeli pred ním od prvorodeného až po najmladšieho, podľa svojho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svojho veku. 34Potom ich poctil jedlom zo svojho stola. No Benjamína poctil päťkrát viac než ostatných. Pili a veselili sa s ním.

Posledná skúška Jozefových bratov

1Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: „Naplň vrecia mužov potravou, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca. 2Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu.“ Správca urobil tak, ako mu Jozef rozkázal. 3Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami. 4Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi domu: „Choď, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš, povedz im: ‚Prečo ste sa za dobro odplatili zlom? 5Či ste neukradli strieborný kalich, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali, keď ste to vykonali.‘“ 6Keď ich dohonil, zopakoval im tie slová. 7Oni mu odpovedali: „Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne, aby spáchali niečo také. 8Pozri, peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána? 9U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde, nech zomrie, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána!“ 10Povedal: „Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u ktorého sa to nájde, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.“ 11Každý z nich sa ponáhľal, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril. 12Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína. 13Nato si každý roztrhol rúcho, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta. 14Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem. 15Jozef im povedal: „Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?“ 16Júda odvetil: „Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.“ 17On však odpovedal: „Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.“

Júdov príhovor

18Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: „Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón! 19Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?‘ 20My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.‘ 21Ty si však svojim sluhom rozkázal: ‚Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.‘ 22My sme vtedy svojmu pánovi povedali: ‚Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.‘ 23Ty si však svojim sluhom povedal: ‚Ak s vami váš najmladší brat nepríde, neukazujte sa mi na oči!‘ 24Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán. 25Náš otec povedal: ‚Choďte znova a nakúpte trochu potravy.‘ 26Odpovedali sme mu: ‚Nemôžeme ísť, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.‘ 27Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: ‚Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch synov. 28Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: »Iste ho divá zver roztrhala.« Už ho niet. 29Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do podsvetia.‘ 30Ako teda prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, keď chlapec, na ktorom celou dušou lipne, s nami nebude? 31Keď zistí, že chlapca niet, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu, nášho otca, do podsvetia. 32Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: ‚Ak ti ho nedovediem späť, prehreším sa voči tebe, môjmu otcovi, na celý život.‘ 33Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. 34Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie, ktoré by postihlo môjho otca?“

Jozef sa dáva poznať

1Jozef sa už nemohol zdržať. Zvolal na všetkých, čo stáli okolo neho: „Všetci odíďte!“ Nikto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal poznať svojim bratom. 2Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3Jozef potom povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Jeho bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi. 4Jozef ich vyzval: „Pristúpte ku mne!“ Keď k nemu pristúpili, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. 5Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života. 6Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. 7Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta. 9Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! 10Budeš bývať v kraji Gošen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš. 11Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým, čo máš.‘ 12Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára. 13Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.“ 14Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. 15V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia. 16Do faraónovho domu sa doniesla správa: „Prišli Jozefovi bratia.“ Potešilo to faraóna i jeho služobníkov. 17Faraón povedal Jozefovi: „Povedz svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na dobytok a choďte do Kanaánu. 18Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to najlepšie, čo má Egypt; budete užívať najlepšie plody krajiny.‘ 19Prikáž im: ‚Urobte toto: Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy; dovezte otca a príďte. 20Nežiaľte nad ničím, čo opustíte, lebo dostanete to najlepšie, čo dáva Egypt.‘“ 21Synovia Izraela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na cestu. 22Každému z nich dal sviatočné šaty. Benjamínovi však daroval tristo strieborniakov a pätoro sviatočných šiat. 23Svojmu otcovi poslal toto: desať oslov naložených tými najlepšími egyptskými plodinami, desať oslíc naložených obilím, chlebom a jedlom pre otca na cestu. 24Potom bratov prepustil. Keď odchádzali, povedal im: „Len sa cestou nehádajte!“ 25Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. 26Oznámili mu: „Jozef ešte žije, ba vládne celému Egyptu.“ Otcovho srdca sa to však nedotklo, lebo neveril. 27Vyrozprávali mu všetko, čo im povedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch. 28Nato Izrael zvolal: „Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.“

Jákobov príchod do Egypta

1Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal. Po príchode do Beér-Šeby priniesol obety Bohu svojho otca Izáka. 2Boh oslovil Izraela v nočnom videní: „Jákob! Jákob!“ On odpovedal: „Tu som!“ 3Povedal mu: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa odísť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. 4Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja ťa odtiaľ privediem aj späť. Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ 5Jákob sa teda pohol z Beér-Šeby. Izraelovi synovia naložili svojho otca Jákoba, svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli. 6Vzali so sebou stáda a majetok, ktorý nadobudli v Kanaáne a prišli do Egypta — Jákob i všetko jeho potomstvo. 7Do Egypta priviedol celé svoje potomstvo — svojich synov a vnukov, svoje dcéry a vnučky. 8Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta — teda Jákoba a jeho synov: Jákobov prvorodený syn bol Rúben. 9Rúbenovi synovia: Chanóch, Pallu, Checrón a Karmi. 10Šimeónovi synovia: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cóchar a Šaúl, syn Kanaánčanky. 11Léviho synovia: Geršón, Kohát a Merari. 12Júdovi synovia: Ér, Onán, Šela, Perec a Zerach. Ér a Onán však zomreli v Kanaáne. Perecovi synovia boli Checrón a Chamúl. 13Jissachárovi synovia: Tola, Puvva, Jób a Šimrón. 14Zebulúnovi synovia: Sered, Elón a Jachleel. 15Toto sú Leini synovia, ktorých porodila Jákobovi v Paddán-Arame. Tam mu porodila aj dcéru Dinu. Všetkých jeho synov a dcér bolo tridsaťtri. 16Gádovi synovia: Cifjón, Chaggi, Šuni, Ecbón, Eri, Aródi a Aréli. 17Ašérovi synovia: Jimna, Jišva, Jišvi, Bería a ich sestra Serach. Beríovi synovia: Cheber a Malkíel. 18Toto sú synovia Zilpy, ktorú dal Labán svojej dcére Lei a ona ich porodila Jákobovi. Spolu ich bolo šestnásť. 19Synovia Jákobovej manželky Ráchel: Jozef a Benjamín. 20Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Asenat, dcéra ónskeho kňaza Póti-Feru. 21Benjamínovi synovia: Bela, Becher, Ašbél, Gera, Naamán, Echi, Róš, Muppím, Chuppím a Ard. 22Toto sú Ráchelini synovia, ktorých porodila Jákobovi, spolu ich bolo štrnásť. 23Dánovi synovia: Chuším. 24Naftaliho synovia: Jachceel, Guni, Jecer a Šillém. 25Toto sú synovia Bilhy, ktorú dal Labán svojej dcére Ráchel a ona ich porodila Jákobovi, spolu ich bolo sedem. 26Celkový počet tých, čo prišli s Jákobom do Egypta a pochádzali z jeho bedier, bol šesťdesiatšesť okrem žien Jákobových synov. 27Jozefovi sa v Egypte narodili dvaja synovia. Všetkých osôb v Jákobovom dome, ktoré prišli do Egypta, bolo sedemdesiat. 28Jákob poslal pred sebou k Jozefovi Júdu, aby vopred oznámil otcov príchod do Gošenu. Tak prišli do kraja Gošen. 29Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a vyšiel v ústrety svojmu otcovi Izraelovi do Gošenu. Keď sa stretli, padol mu okolo krku a rozplakal sa. 30Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť, keď som uzrel tvoju tvár a viem, že ešte žiješ.“ 31Jozef povedal svojim bratom a rodine svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi. Poviem mu: ‚Prišli ku mne z Kanaánu moji bratia a rodina môjho otca. 32Sú to pastieri oviec, chovatelia stád, a prišli so svojimi stádami, dobytkom a s celým majetkom.‘ 33Keď vás faraón zavolá a spýta sa: ‚Čím sa zamestnávate?‘, 34odpovedzte mu: ‚Tvoji sluhovia sú chovatelia stád od svojej mladosti až dodnes, ako boli naši otcovia.‘ Poviete to preto, aby ste mohli zostať v kraji Gošen, lebo Egypťania majú odpor voči každému pastierovi oviec.“

Jákob pred faraónom

1Jozef odišiel a oznámil faraónovi: „Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Gošen.“ 2Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi. 3Faraón sa spýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ Oni mu odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.“ 4Povedali mu ešte: „Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Gošen.“ 5Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Gošen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.“ 7Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. 8Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ 9Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.“ 10Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho. 11Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón. 12Jozef sa postaral o obživu svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí.

Následky hladu v Egypte

13V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil. 14Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu. 15Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: „Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?“ 16Jozef im povedal: „Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.“ 17Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda. 18Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: „Nechceme tajiť pred tebou, náš pán, že peniaze sa nám minuli a tvoje, náš pán, sú už aj naše stáda dobytka. Nezostalo nám už nič, náš pán, iba naše telo a pôda. 19Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.“ 20Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva. 21Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý. 22Len kňazskú pôdu neodkupoval, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali. 23Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste mohli obsiať polia. 24Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu, vašich domácností a vašich detí.“ 25Oni povedali: „Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.“ 26Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi. 27Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli. 28Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29Keď sa blížili dni Izraelovej smrti, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte! 30Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke!“ On povedal: „Urobím tak, ako hovoríš!“ 31Jákob mu povedal: „Prisahaj mi!“ Keď mu prisahal, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka.

Jákob požehnáva Jozefových synov

1Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: „Tvoj otec je chorý.“ Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima. 2Keď Jákobovi oznámili: „Prichádza k tebe tvoj syn Jozef,“ Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko. 3Jákob povedal Jozefovi: „Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma. 4Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.‘ 5Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7Keď som šiel z Paddánu, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.“ 8Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú to?“ 9Jozef odvetil svojmu otcovi: „To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh.“ Otec povedal: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“ 10Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal. 11Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.“ 12Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou po zem. 13Jozef vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela. 14Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený. 15Jozefa požehnal takto: „Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes, 16a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.“ 17Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18Jozef povedal otcovi: „Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.“ 19Otec to však odmietol: „Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.“ 20V ten deň ich požehnal a povedal: „Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho!“ Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem. 21Potom Izrael povedal Jozefovi: „Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov. 22Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.“

Jákobovo požehnanie

1Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: „Zíďte sa a oznámim vám, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti: 2zhromaždite sa a počúvajte, Jákobovi synovia, vypočujte svojho otca Izraela! 3Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou. 4Prekypel si ako voda, nebudeš prvý, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele. 5Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. 6Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky. 7Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli. 8Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca. 9Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol, syn môj, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal? 10Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy. 11Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. 12Jeho oči budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko. 13Zebulún bude bývať pri morskom pobreží, tam, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom. 14Jissachár je kostnatý osol, odpočíva medzi dvoma ohradami. 15Videl, že odpočinok je dobrý, že krajina je rozkošná, zohol chrbát, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce. 16Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela. 17Dán nech je hadom na ceste, rohatou zmijou na chodníku, ktorá uštipne koňa do päty, že jazdec padne dozadu. 18Na tvoju spásu čakám, Hospodin! 19Gád, hordy sa vrhajú naňho, on im však doráža na päty. 20Ašér bude mať hojnosť potravy, poskytne kráľovské lahôdky. 21Naftali, vypustená jelenica, vydáva úchvatné zvuky. 22Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr. 23Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali. 24Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier, Skala Izraela. 25Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona! 26Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi! 27Benjamín je dravý vlk, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.“ 28Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním.

Jákobova smrť

29Potom im prikázal: „Keď budem pripojený k svojmu ľudu, pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetitu Efróna, 30do jaskyne, ktorá je na poli Machpela, naproti Mamre v Kanaáne. To pole kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku. 31Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval Leu. 32To pole aj s jaskyňou bolo kúpené od Chetitov.“ 33Keď Jákob dokončil príkaz svojim synom, položil si nohy na lôžko, skonal a bol pripojený k svojmu ľudu.

Jákobov pohreb

1Nato padol Jozef na tvár svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 2Potom Jozef rozkázal svojim služobníkom, lekárom, aby mu zabalzamovali otca. 3Lekári balzamovali Izraela a trvalo im to štyridsať dní, pretože toľko dní treba na zabalzamovanie. Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: „Ak som získal vašu priazeň, predložte faraónovi moju prosbu: 5Môj otec ma zaviazal touto prísahou: ‚Pozri, ja zomieram. Pochovaj ma v mojej hrobke, ktorú som si pripravil v Kanaáne.‘ Dovoľ mi odísť a pochovať tam môjho otca; potom sa vrátim.“ 6Faraón povedal: „Len choď a pochovaj otca, ako si sa zaviazal prísahou.“ 7Jozef teda odišiel pochovať otca a šli s ním všetci faraónovi služobníci: jeho dvorania, všetci egyptskí hodnostári, 8všetci členovia Jozefovej domácnosti, jeho bratia i členovia domácnosti jeho otca. V kraji Gošen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9Sprevádzali ich bojové vozy a jazdci. Bol to veľmi dôstojný sprievod. 10Keď prišli do Goren-Atádu, ktorý je za Jordánom, usporiadali veľkú a dôstojnú smútočnú slávnosť. Jozef smútil za svojím otcom sedem dní. 11Keď Kanaánčania videli v Goren-Atáde smútočnú slávnosť, vraveli: „Egypťania majú veľký smútok.“ Preto sa to miesto za Jordánom volá Abél-Micrajim. 12Synovia potom urobili, ako im prikázal otec, 13odniesli ho do Kanaánu a pochovali v jaskyni na poli v Machpele. To pole naproti Mamre kúpil Abrahám od Chetitu Efróna, aby mal vlastnú hrobku. 14Jozef sa po pohrebe svojho otca vrátil do Egypta aj s bratmi a so všetkými, ktorí s ním odišli pochovať jeho otca.

Jozefova veľkorysosť

15Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕtvy, povedali si: „Len aby Jozef na nás nezanevrel a neodplácal sa nám za všetko, čo sme mu vykonali.“ 16Preto mu odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17‚Povedzte Jozefovi toto: Odpusť, prosím, svojim bratom prestúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin.‘ Odpusť teda, prosím, služobníkom Boha tvojho otca to prestúpenie.“ Jozef sa nad ich odkazom rozplakal. 18Potom prišli za ním sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Tu sme, budeme ti otrokmi!“ 19Jozef im však odvetil: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? 20Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. 21Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti.“ Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral. 22Jozef býval v Egypte aj s domom svojho otca a žil stodesať rokov. 23Efrajimových synov videl do tretieho pokolenia. Aj synovia Machíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24Potom Jozef povedal bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“ 25Jozef zaprisahal Izraelových synov slovami: „Boh sa vás určite ujme; potom odneste odtiaľto moje kosti!“ 26Jozef zomrel, keď mal stodesať rokov. Zabalzamovali ho a uložili v Egypte do rakvy.

EXODUS

Rozmnoženie a útlak Izraelitov v Egypte

1Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2Rúben, Šimeón, Lévi a Júda; 3Jissachár, Zebulún a Benjamín; 4Dán, Naftali, Gád a Ašér. 5Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina. 8Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my, 10uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13Preto ich týraním zotročovali. 14Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty. 15Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16„Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!“ 17Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. 18Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?“ 19Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.“ 20Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo. 22Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!“

Mojžišovo narodenie

1Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa. 2Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. 3Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu. 4Jeho sestra sa postavila obďaleč, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane. 5Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla, 6a keď ho otvorila, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: „Toto je chlapec z hebrejských detí!“ 7Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?“ 8Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. 9Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením.“ Žena vzala dieťa a dojčila ho. 10Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila, dala mu meno Mojžiš a dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“

Mojžišov útek k Midjánčanom

11Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. 12Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. 13Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa vinníka: „Prečo biješ svojho druha?“ 14Ten mu odpovedal: „Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: „Tak už to vedia!“ 15Keď sa o tom dopočul faraón, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni. 16Midjánsky kňaz mal sedem dcér, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca. 17Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal, pomohol im a napojil ich stádo. 18Keď sa vrátili k otcovi Reuelovi, spýtal sa ich: „Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?“ 19Odpovedali mu: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.“ 20Otec sa spýtal dcér: „Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho, nech sa naje!“ 21Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža, ktorý mu dal svoju dcéru Cipporu za ženu. 22Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: „Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.“ 23Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. 24Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. 25Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie.

Mojžišovo povolanie a poslanie

1Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra, midjánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horeb. 2Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl, ako ker horí a nezhára. 3Povedal si: „Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ 4Keď Hospodin videl, že sa ide pozrieť, Boh ho oslovil z kra: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ 5Boh povedal: „Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá pôda.“ 6Potom mu povedal: „Ja som Boh tvojho otca — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. 7Hospodin mu povedal: „Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. 8Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, oplývajúcej mliekom a medom, kde bývajú Kanaánčania, Chetiti, Amorejčania, Perizzejci, Chivviji a Jebúseji. 9Kvílenie Izraelitov došlo ku mne a videl som aj ich utrpenie, i to, ako ich Egypťania utláčajú. 10Teraz choď, posielam ťa k faraónovi. Vyveď môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ 11Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ 12Boh ho uistil: „Budem s tebou. Toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.“ 13Mojžiš sa však Boha opýtal: „Keď prídem k Izraelitom a poviem im: ‚Boh vašich otcov ma posiela k vám‘ a oni sa ma spýtajú: ‚Aké je jeho meno?‘, čo im poviem?“ 14Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som;“ a dodal: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám.“ 15Boh ešte povedal Mojžišovi: „Izraelitom povedz toto: ‚Poslal ma k vám Hospodin, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.‘ Toto je moje meno naveky, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. 16Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: ‚Zjavil sa mi Hospodin, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Izáka a Jákoba —, a povedal mi: Pozorne som sledoval vás, aj to, čo sa s vami deje v Egypte, 17a povedal som si: Vyvediem vás z egyptského útlaku do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.‘ 18Keď poslúchnu tvoj hlas, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: ‚Stretol sa s nami Hospodin, Boh Hebrejov. Teraz máme ísť na trojdňovú cestu na púšť a obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu.‘ 19Ja však viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak ho mocnou rukou donútim. 20Preto vystriem ruku a zasiahnem Egypt rôznymi divmi, ktoré vykonám medzi nimi. Potom vás prepustí. 21V Egypťanoch vzbudím priazeň voči tomuto ľudu. Keď budete odchádzať, nepôjdete naprázdno. 22Každá žena si vypýta od susedky a spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i plášte a naložíte ich na svojich synov a dcéry. Takto olúpite Egypt.“ 1Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ 2Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ 3Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, bol z nej had, takže Mojžiš pred ním utekal. 4Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: 5„To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ 6Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. 7Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. 8„Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia, uveria výstrahe druhého znamenia. 9Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv.“ 10Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím, Pane, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ 11Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin? 12Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať.“ 13Mojžiš však opakoval: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného.“ 14Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron, ten Léviovec? Viem, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší, keď ťa uvidí. 15Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16On namiesto teba osloví ľud, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17Do ruky si vezmi túto palicu, ktorou budeš robiť znamenia.“

Mojžišov návrat do Egypta

18Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a zistil, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď, vráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci, ktorí striehli na tvoj život.“ 20Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. 22Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23Odkázal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“ 24Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť, 25Cippora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“ 27Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu kázal urobiť. 29Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30Áron ich oboznámil so všetkým, čo Hospodin povedal Mojžišovi, ktorý pred očami ľudu robil znamenia, 31a ľud uveril. Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

Prvé stretnutie s faraónom

1Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!‘“ 2Faraón však odpovedal: „Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.“ 3Oni mu povedali: „Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nepotrestal morom alebo mečom.“ 4Egyptský kráľ im však povedal: „Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote!“ 5Faraón dodal: „Ľudu v krajine je veľa a vy chcete, aby prestal pracovať?“ 6V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: 7„Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. 8Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví. Preto volajú: ‚Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu.‘ 9Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči.“ 10Poháňači ľudu a dozorcovia išli a oznámili ľudu: „Toto hovorí faraón: ‚Slamu vám už nedám. 11Sami si ju zbierajte, kde nájdete. Z povinností vám však nič neubudne.‘“ 12Ľud sa rozpŕchol po celom Egypte, aby si na strniskách nazbieral slamu. 13Poháňači naliehali a hovorili: „Robte každý deň tak, ako vtedy, keď ste dostávali slamu!“ 14Izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, bili a hovorili: „Prečo ste ani dnes, ani včera neurobili toľko tehál ako predtým?“ 15Izraelskí dozorcovia sa išli sťažovať k faraónovi: „Prečo tak zaobchádzaš so svojimi otrokmi? 16Slamu tvojim otrokom nedávajú, a predsa nám prikazujú: ‚Robte tehly!‘ Teraz tvojich otrokov ešte aj bijú, ale na vine sú tvoji ľudia.“ 17Faraón odpovedal: „Ste leniví a pretože ste leniví, hovoríte: ‚Poďme obetovať Hospodinovi.‘ 18Choďte a pracujte! Slamu nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte.“ 19Izraelskí dozorcovia videli, že je s nimi zle, keď počuli: „Nesmiete znížiť dennú výrobu tehál.“ 20Keď vychádzali od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí na nich čakali. 21Dozorcovia im povedali: „Nech to vidí Hospodin a nech rozsúdi! Vy ste nám pokazili dobré meno pred faraónom a jeho služobníkmi. Dali ste im do ruky meč, aby nás povraždili.“ 22Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: „Pane, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? 23Odvtedy, čo som predstúpil pred faraóna, aby som hovoril v tvojom mene, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie, a ty ho stále nevyslobodzuješ.“ 1Hospodin povedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Donútený mocnou rukou ich prepustí, donútený mocnou rukou ich vyženie zo svojej krajiny.“

Prísľub vyslobodenia

2Boh oslovil Mojžiša a ubezpečil ho: „Ja som Hospodin. 3Zjavil som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Všemohúci Boh. Svoje meno Hospodin som im však nedal poznať. 4Uzavrel som s nimi aj zmluvu, že im dám Kanaán, krajinu, kde bývali ako cudzinci. 5Počul som však aj nárek Izraelitov, ktorých zotročili Egypťania, a rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6Preto povedz Izraelitom: ‚Ja som Hospodin. Ja vás vyvediem spod egyptského jarma, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás vystretým ramenom a tvrdými trestami. 7Prijmem vás za svoj ľud a budem vaším Bohom. Poznáte, že ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyvedie spod egyptského jarma. 8Privediem vás do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Vám ju dám do vlastníctva. Ja som Hospodin.‘“ 9Mojžiš to oznámil Izraelitom, no oni pre malomyseľnosť a tvrdú robotu ho ani nepočúvali. 10Hospodin ďalej povedal Mojžišovi: 11„Predstúp pred faraóna, egyptského kráľa, a povedz mu, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny!“ 12Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Ak ma nepočúvajú Izraeliti, ako ma poslúchne faraón?! Okrem toho nie som výrečný.“ 13Hospodin prehovoril k Mojžišovi a Áronovi. Dal im pokyny pre Izraelitov a pre faraóna, egyptského kráľa, ktoré mali umožniť odchod Izraelitov z Egypta.

Mojžišov a Áronov rodokmeň

14Toto sú predstavitelia ich rodín: synovia Rúbena, potomkovia Izraelovho prvorodeného: Chanóch a Pallu, Checrón a Karmi; to sú Rúbenove rody. 15Synovia Šimeóna: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cóchar a Šaúl, syn Kanaánčanky; to sú Šimeónove rody. 16Toto sú mená synov Léviho podľa ich rodokmeňov: Geršón, Kohát a Merari. Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17Synovia Geršóna: Libni a Šimei podľa ich rodov. 18Synovia Koháta: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíel. Kohát žil stotridsaťtri rokov. 19Synovia Merariho: Machli a Muši. To sú Léviho rody podľa ich rodokmeňov. 20Amrám si vzal za ženu Jochebed, svoju tetu. Tá mu porodila Árona a Mojžiša. Amrám žil stotridsaťsedem rokov. 21Synovia Jishára: Korach, Nefeg a Zichri. 22Synovia Uzzíela: Míšael, Elcafán a Sitri. 23Áron si vzal za ženu Elišebu, dcéru Amminadába, sestru Nachšóna. Tá mu porodila Nadába, Abihua, Eleazára a Itamára. 24Synovia Koracha: Assír, Elkana a Abíasaf. To sú rody Koracha. 25Áronov syn Eleazár si vzal za ženu jednu z Pútielových dcér. Tá mu porodila Pinchása. To sú náčelníci Léviovcov podľa ich rodov. 26To je ten Áron a Mojžiš, ktorých Hospodin oslovil: Vyveďte Izraelitov z Egypta zoradených podľa zástupov. 27Boli to oni, čo sa rozprávali s faraónom, egyptským kráľom, že majú vyviesť Izraelitov z Egypta. Bol to Mojžiš a Áron.

Rokovanie s faraónom

28Bolo to vtedy, keď Hospodin oslovil Mojžiša v Egypte. 29Hospodin mu povedal: „Ja som Hospodin. Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, všetko, čo ti hovorím.“ 30Mojžiš však povedal Hospodinovi: „Nie som výrečný. Ako ma faraón poslúchne?“ 1Hospodin povedal Mojžišovi: „Ustanovujem ťa, aby si pred faraónom zastupoval Boha a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom: 2Ty mu povieš všetko, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť s faraónom, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3Ja však zatvrdím faraónovo srdce a v Egypte urobím mnoho svojich znamení a zázrakov. 4Faraón vás neposlúchne, ale ja položím ruku na Egypt a pomocou tvrdých trestov vyvediem z Egypta svoje oddiely, svoj ľud, Izraelitov. 5Keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov, vtedy Egypťania poznajú, že ja som Hospodin.“ 6Mojžiš a Áron urobili všetko tak, ako im prikázal Hospodin, tak to urobili. 7Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri, keď hovorili s faraónom. 8Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 9„Keď vás faraón vyzve: ‚Preukážte sa nejakým zázrakom!‘ — povieš Áronovi: ‚Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna!‘ A ona sa premení na veľkého hada.“ 10Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a urobili tak, ako im prikázal Hospodin. Áron hodil palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na veľkého hada. 11Faraón zavolal mudrcov a čarodejníkov a egyptskí veštci urobili svojimi čarami to isté. 12Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice. 13Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin.

Prvá rana: krv

14Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraónovo srdce je neoblomné. Nechce ľud prepustiť. 15K faraónovi choď ráno, keď pôjde k vode, postav sa pred neho na brehu Nílu a vezmi si do ruky palicu, ktorá sa zmenila na hada. 16Povieš mu: ‚Hospodin, Boh Hebrejov, ma posiela k tebe s odkazom: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti slúžil. Ty si ho dosiaľ neposlúchol. 17Preto Hospodin hovorí: Podľa tohto poznáš, že ja som Hospodin: Pozri, teraz palicou, ktorú mám v ruke, udriem vodu v Níle a tá sa zmení na krv. 18Aj ryby, čo sú v Níle, pohynú. Níl bude páchnuť, takže Egypťania nebudú môcť z neho piť vodu.‘“ 19Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: ‚Vezmi si palicu a vystri ruky nad egyptské vody, nad ich potoky, nílske kanály, jazerá a nad všetky vodné nádrže. Zmenia sa na krv. V celom Egypte, ešte aj v drevených a kamenných nádobách bude krv.‘“ 20Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu, ktorú mal v ruke, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv. 21Ryby v Níle zahynuli a Níl začal páchnuť, takže Egypťania nemohli z neho piť vodu. Krv bola v celom Egypte. 22To isté však urobili aj egyptskí veštci svojimi čarami. Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. 23Faraón sa obrátil a odišiel do svojho domu. Ani toto si nepripustil k srdcu. 24Všetci Egypťania kopali studne na okolí Nílu, aby získali pitnú vodu, pretože vodu z Nílu nemohli piť. 25Odvtedy uplynulo plných sedem dní, čo Hospodin zasiahol Níl.

Druhá rana: žaby

26Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 27Ak sa však budeš zdráhať prepustiť ho, napadnem celé tvoje územie žabami. 28Níl sa bude hmýriť žabami; vylezú a vniknú aj do tvojho domu, do tvojej spálne, na tvoju posteľ, do domu tvojich služobníkov a medzi tvoj ľud, do tvojich pecí a do korýt na chlieb. 29Aj po tebe, po tvojom ľude a po všetkých tvojich služobníkoch budú liezť žaby.‘“ 1Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri ruku, v ktorej máš palicu, nad rieky, kanály i jazerá a priveď na Egypt žaby.‘“ 2Áron vystrel ruku nad egyptské vody a žaby povyliezali a pokryli Egypt. 3To isté však urobili svojimi čarami aj veštci a priviedli žaby na Egypt. 4Faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a žiadal: „Proste Hospodina, aby mňa i môj ľud zbavil žiab. Potom prepustím ľud, aby mohol obetovať Hospodinovi.“ 5Mojžiš odpovedal faraónovi: „Urči čas, kedy mám prosiť za teba, za tvojich služobníkov i za tvoj ľud, aby teba i tvoj dom zbavil žiab a žeby zostali iba v Níle.“ 6Faraón povedal: „Zajtra.“ Mojžiš odpovedal: „Nech sa stane podľa tvojho slova, ale potom poznáš, že nieto nikoho takého, ako je Hospodin, náš Boh. 7Žaby odídu od teba, z tvojich domov, od tvojich služobníkov i od tvojho ľudu a zostanú len v Níle.“ 8Nato odišiel Mojžiš s Áronom od faraóna a Mojžiš úpenlivo prosil Hospodina, aby faraóna zbavil žiab, ktoré naňho poslal. 9Hospodin Mojžišovu prosbu vypočul. Žaby pohynuli v domoch, vo dvoroch i na poliach. 10Pozhŕňali ich na veľké hromady a zápach z nich naplnil krajinu. 11Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a neposlúchol ich, ako to predpovedal Hospodin.

Tretia rana: komáre

12Hospodin povedal Mojžišovi: „Prikáž Áronovi: ‚Vystri palicu, udri do prachu na zemi a v celom Egypte budú z neho komáre.‘“ 13Oni to urobili. Áron vystrel ruku, palicou udrel prach na zemi a komáre prileteli na ľudí i na dobytok. V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. 14Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci, nemohli privolať komáre. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok. 15Vtedy veštci povedali faraónovi: „To je Boží prst!“ Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich, ako to predpovedal Hospodin.

Štvrtá rana: muchy

16Hospodin povedal Mojžišovi: „Keď faraón pôjde včasráno k vode, predstúpiš pred neho a povieš mu: ‚Toto hovorí Hospodin: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 17Ak môj ľud neprepustíš, pošlem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy muchy. Domy Egypťanov, ako aj pôda, na ktorej stoja, budú plné múch. 18Len v kraji Gošen, kde býva môj ľud, urobím v ten deň výnimku. Tam muchy nebudú, aby si vedel, že ja, Hospodin, som uprostred krajiny. 19Urobím rozdiel medzi ľudom svojím a tvojím. Toto znamenie sa prejaví zajtra.‘“ 20Hospodin to aj urobil. Roj bodavých múch vnikol do faraónovho domu, do domu jeho služobníkov a naplnil celý Egypt. Muchy sužovali krajinu. 21Vtedy faraón povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Choďte a obetujte svojmu Bohu v tejto krajine!“ 22Mojžiš však odpovedal: „To by nebolo správne. To, čo máme obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu, Egypťania pokladajú za ohavnosť. Či by nás neukameňovali, keby sme pred nimi obetovali to, čo im je ohavnosťou? 23Odídeme na vzdialenosť troch dní cesty na púšť a tam budeme obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, ako nám prikázal.“ 24Faraón povedal: „Prepustím vás teda, aby ste obetovali Hospodinovi, svojmu Bohu, na púšti. Len neodchádzajte príliš ďaleko a proste za mňa!“ 25Mojžiš odpovedal: „Keď od teba odídem, budem za teba prosiť Hospodina a zajtra odletia muchy od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu. Len nech nás faraón zase neoklame, že by nechcel prepustiť ľud, aby obetoval Hospodinovi.“ 26Potom Mojžiš odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 27Hospodin vypočul Mojžišovu prosbu. Muchy odleteli od faraóna, od jeho služobníkov i od jeho ľudu, takže nezostala ani jediná. 28Faraónovo srdce zostalo naďalej zatvrdnuté a ľud neprepustil.

Piata rana: mor dobytka

1Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. 2Ak sa budeš zdráhať prepustiť ho a budeš ho neustále zdržiavať, 3potom Hospodinova ruka veľmi ťažko v podobe moru doľahne na tvoj dobytok, čo je na poli, na kone, osly, ťavy, býky i na ovce. 4Hospodin však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom, takže nič nezhynie z toho, čo patrí Izraelitom.‘“ 5Hospodin určil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Hospodin urobí v krajine.“ 6Hospodin to nasledujúceho dňa aj urobil. Všetky stáda Egypťanov uhynuli, ale z izraelského stáda neuhynul ani jediný kus. 7Faraón si to dal zistiť a naozaj, z izraelských stád neuhynul ani jediný kus. Faraónovo srdce aj napriek tomu zostalo zatvrdnuté a ľud neprepustil.

Šiesta rana: vredy

8Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné priehrštia sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí smerom k nebu. 9Po celom Egypte sa sadze rozletia ako jemný prášok a v celom Egypte sa na ľuďoch i na dobytku vyhodia pľuzgierovité vredy.“ 10Nabrali teda sadzí z pece, postavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozhodil smerom k nebu. Na ľuďoch i na dobytku sa potom objavili pľuzgierovité vredy. 11Pre vredy sa ani veštci nemohli postaviť pred Mojžiša, lebo vredy boli na nich i na všetkých Egypťanoch. 12Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce. Faraón ich neposlúchol, ako to Mojžišovi predpovedal Hospodin.

Siedma rana: krupobitie

13Hospodin povedal Mojžišovi: „Včasráno predstúp pred faraóna a povedz mu: ‚Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil, 14lebo teraz zošlem na teba, na tvojich služobníkov i na tvoj ľud všetky pohromy, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho, ako som ja. 15Už vtedy, keď som vystrel svoju ruku, aby som teba i tvoj ľud trestal morom, mohol som ťa odstrániť zo zeme. 16Zachoval som ťa však len preto, aby som na tebe mohol ukázať svoju moc a aby sa po celej zemi rozprávalo o mojom mene. 17Ty sa ďalej voči môjmu ľudu správaš povýšenecky a nechceš ho prepustiť. 18Preto zajtra o tomto čase zošlem také prudké krupobitie, aké nebolo v Egypte odvtedy, čo trvá, až dodnes. 19Rýchlo daj teda odviesť do bezpečia stáda a všetko, čo máš na poli. Všetci ľudia a zvieratá, čo budú na poli a nie pod strechou, zasiahne krupobitie a zahynú.‘“ 20Tí z faraónových služobníkov, ktorí sa zľakli Hospodinových slov, doviedli svojich otrokov i stáda do prístrešia. 21Tí, čo si Hospodinovo slovo nevzali k srdcu, nechali otrokov i stáda na poli. 22Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu. Na celý Egypt príde krupobitie, ktoré postihne ľudí, dobytok i všetko poľné rastlinstvo v krajine.“ 23Keď Mojžiš zodvihol palicu k nebu, Hospodin zoslal hromobitie i ľadovec. Na zem padal oheň. Takto Hospodin zoslal na Egypt krupobitie. 24Počas krupobitia šľahal oheň. Niečo také strašné nebolo v celom Egypte, odkedy sa stal národom. 25Ľadovec zbil v celom Egypte všetko, čo bolo na poli, od ľudí po dobytok. Krupobitie zničilo všetko poľné rastlinstvo a polámalo všetky stromy na poli. 26Len v kraji Gošen, kde bývali Izraeliti, ľadovec nebol. 27Vtedy si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Zase som zhrešil. Hospodin je spravodlivý, ja a môj ľud sme však bezbožní. 28Proste Hospodina! Božieho hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať!“ 29Mojžiš mu odpovedal: „Len čo vyjdem z mesta, vystriem ruky k Hospodinovi. Prestane hromobitie i ľadovec, aby si poznal, že zem je Hospodinova. 30Viem však, že ani ty, ani tvoji služobníci sa ešte stále nebudete báť Hospodina, Boha.“ 31Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan práve kvitol. 32Pšenica a špalda zbité neboli, lebo dozrievajú neskôr. 33Mojžiš odišiel z mesta od faraóna a zdvihol ruky k Hospodinovi. Hromobitie i ľadovec prestali a dážď sa už nelial na zem. 34Keď faraón videl, že dážď, ľadovec a hromobitie prestali, hrešil ďalej. Faraón i jeho služobníci si zatvrdili srdce. 35Faraónovo srdce zostávalo naďalej zatvrdnuté a Izraelitov neprepustil, ako to predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.

Ôsma rana: kobylky

1Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi. Ja som zatvrdil jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som medzi nimi urobil tieto svoje znamenia 2a aby si rozprával svojim synom a vnukom o tom, čo som vykonal v Egypte, ako aj o znameniach, ktoré som u nich urobil, a aby ste vedeli, že ja som Hospodin.“ 3Mojžiš a Áron odišli k faraónovi a povedali mu: „Toto hovorí Hospodin, Boh Hebrejov: ‚Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 4Ak sa budeš zdráhať prepustiť môj ľud, už zajtra pošlem na tvoje územie kobylky. 5Pokryjú zem, takže ju nebude možné vidieť. Zožerú aj zvyšok, čo vám zostal po ľadovci, a na poli poobžierajú všetky pučiace stromy. 6Naplnia tvoje domy, domy všetkých tvojich služobníkov i domy všetkých Egypťanov. Niečo také nevideli ani tvoji otcovia, ani tvoji dedovia odvtedy, čo boli na zemi, až dodnes.‘“ Potom sa Mojžiš obrátil a odišiel od faraóna. 7Faraónovi služobníci povedali: „Dokedy nás tento bude ohrozovať? Prepusť ten ľud, nech slúži Hospodinovi, svojmu Bohu! Neuvedomuješ si, že Egyptu hrozí zánik?“ 8Potom Mojžiša a Árona priviedli opäť k faraónovi, ktorý im povedal: „Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto vlastne má odísť?“ 9Mojžiš odpovedal: „Odídeme so svojimi deťmi a starcami, so svojimi synmi a dcérami; pôjdeme so svojimi ovcami a dobytkom, lebo máme slávnosť na počesť Hospodina.“ 10Faraón im povedal: „Nech je tak Hospodin s vami, ako ja prepustím vás a vaše deti. Vy však iste máte nejaký zlý úmysel. 11Nie tak! Len vy, muži, môžete odísť a slúžiť Hospodinovi. Veď to ste chceli.“ S tým ich vyhnali od faraóna. 12Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad Egypt, aby naň prileteli kobylky a požrali v krajine všetky byliny zeme, všetko, čo zostalo po ľadovci!“ 13Mojžiš zodvihol palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul po celý deň a celú noc. Ráno východný vietor privial kobylky. 14Kobylky prileteli na celý Egypt a spustili sa na celé jeho územie v takom množstve, aké nikdy predtým nebolo a nikdy ani nebude. 15Pokryli povrch celej krajiny, takže sa celkom zatemnila. Kobylky požrali všetky byliny na zemi i všetko ovocie na stromoch, čo zostalo po ľadovci. V celom Egypte nezostalo nič zelené ani na stromoch, ani na bylinách. 16Faraón náhle povolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 17Prosím, zbav ma ešte tentoraz hriechu. Modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil odo mňa túto smrť!“ 18Mojžiš teda odišiel od faraóna a prosil Hospodina. 19Hospodin obrátil vietor, takže víchrica od mora odniesla kobylky a vrhla ich do vôd Trstinového mora. Na celom egyptskom území z nich nezostala ani jediná. 20Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, takže Izraelitov neprepustil.

Deviata rana: tma

21Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu a na Egypt doľahne taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať!“ 22Mojžiš vystrel ruku k nebu a v celom Egypte nastala tri dni trvajúca hustá tma. 23Ľudia sa navzájom nevideli; tri dni sa nikto neodvážil pohnúť z miesta. Tam však, kde bývali Izraeliti, bolo svetlo. 24Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: „Choďte, slúžte Hospodinovi! Nechajte tu len ovce a dobytok. Aj deti môžu ísť s vami.“ 25Mojžiš odpovedal: „Ty sám nám musíš dať, čo potrebujeme na obety s hostinou a na spaľované obety, aby sme ich priniesli Hospodinovi, svojmu Bohu. 26S nami pôjdu aj naše stáda; nezostane tu ani kopyto, lebo z nich si vyberieme, čo bude potrebné na službu Hospodinovi, nášmu Bohu. My ešte nevieme, čo treba obetovať Hospodinovi, kým ta neprídeme.“ 27Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a ten ich nechcel prepustiť. 28Faraón povedal Mojžišovi: „Odíď odo mňa! Neopováž sa mi ukázať na oči, lebo v deň, keď ťa uvidím, zomrieš!“ 29Mojžiš odpovedal: „Nech je tak, ako si povedal; už sa ti neukážem na oči.“

Ohlásenie poslednej pohromy

1Hospodin povedal Mojžišovi: „Ešte jednou ranou zasiahnem faraóna a Egypt. Potom vás prepustí; ba nielen prepustí, ale priam vás vyženie. 2Povedz teda ľudu, aby si každý muž vyžiadal od svojho priateľa a každá žena od svojej susedky strieborné a zlaté predmety.“ 3Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Mojžiša si totiž v Egypte mimoriadne vážili faraónovi služobníci i jeho ľud. 4Potom Mojžiš povedal: „Hospodin hovorí: ‚O polnoci prejdem Egyptom. 5V Egypte zomrú všetci prvorodení, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý má zasadnúť na trón, až po prvorodeného syna otrokyne, ktorá je pri žarnove, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 6Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek, akého dosiaľ nebolo a ani nebude. 7Na nijakého Izraelitu ani len pes nezašteká — ani na človeka, ani na dobytča —, aby ste poznali, že Hospodin robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom. 8Potom prídu ku mne všetci tvoji služobníci, poklonia sa mi a budú prosiť: Odíď aj so všetkým svojím ľudom, ktorý ťa nasleduje. Potom odídem.‘“ Potom Mojžiš odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný. 9Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraón vás neposlúchne, preto sa v Egypte stane ešte veľa mojich zázrakov.“ 10Mojžiš a Áron všetky tie zázraky pred faraónom urobili, no Hospodin faraónovo srdce zatvrdil, takže Izraelitov zo svojej krajiny neprepustil.

Veľkonočný baránok

1V Egypte Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal: 2„Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. 3Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ‚Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť. 4Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka, nech sa spojí s najbližším susedom, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka. 5Baránok musí byť bez chyby, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat. 6Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelskej pospolitosti zareže. 7Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov, v ktorých budú jesť. 8V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami. 9Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode, len upečené na ohni s hlavou, nohami a vnútornosťami. 10Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni. 11Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo, lebo je to Hospodinova Pascha. 12V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené, od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. 13Vaším znamením bude krv na domoch, v ktorých bývate. Keď uvidím krv, obídem vás, takže vás zhubná rana nezastihne, keď budem biť Egypt. 14Tento deň vám bude pamätným dňom. Budete si ho pripomínať ako slávnosť na počesť Hospodina. Budete ho sláviť z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. 15Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov. Každý, kto by od prvého do siedmeho dňa jedol niečo kvasené, bude odstránený z Izraela. 16V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie, aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu. Smiete robiť len to, čo je potrebné na prípravu jedla. 17Takto budete zachovávať ustanovenie o nekvasených chleboch, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše zástupy z Egypta. Tento deň budete zachovávať z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. 18Nekvasené chleby budete jesť od večera štrnásteho dňa prvého mesiaca až do večera dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca. 19Sedem dní sa nesmie vo vašich domoch nájsť nič kvasené. Každý, kto by jedol niečo kvasené, bude odstránený z izraelskej pospolitosti, Izraelita práve tak ako cudzinec. 20Nebudete jesť nič kvasené. Vo všetkých svojich príbytkoch budete jesť len nekvasené chleby.‘“ 21Mojžiš zavolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Choďte, obstarajte si zviera zo stáda podľa svojich rodov a zarežte ho ako veľkonočného baránka. 22Potom vezmite zväzok yzopu, namočte ho v krvi, ktorá bude v miske, potrite ňou obe veraje aj ich hornú časť. Nech nikto z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu. 23Hospodin bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď uvidí krv na oboch verajach a ich hornej časti, Hospodin prejde popri dverách a zhubcovi nedovolí vojsť do vašich domov a zabíjať. 24Toto zachovávajte ako večné ustanovenie pre vás a pre vaše deti. 25Keď prídete do krajiny, ktorú vám podľa svojho sľubu dá Hospodin, zachovávajte tento obrad. 26Keď sa vás budú pýtať vaši synovia, čo znamená tento obrad, 27poviete im: ‚Je to obeta Paschy na počesť Hospodina, ktorý prešiel popri domoch Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a naše domy zachránil.‘“ Ľud padol na kolená a klaňal sa. 28Izraeliti šli a robili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili. 29Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 30V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci a všetci Egypťania, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy. 31Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: „Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! 32Vezmite si svoje ovce a dobytok, ako ste žiadali, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa!“ 33Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: „Všetci pomrieme.“ 34Ľud si vzal ešte nevykvasené cesto, korytá zabalil do plášťov a niesol ich na pleciach. 35Na Mojžišov pokyn si Izraeliti vyžiadali od Egypťanov strieborné i zlaté predmety a plášte. 36Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu, takže mu splnili žiadosť. Tak olúpili Egypťanov. 37Potom sa Izraeliti pohli z Raamsésa do Sukkótu. Bolo ich asi šesťstotisíc peších mužov, okrem detí. 38Išlo s nimi mnoho iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka. 39Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, upiekli nekvasené chleby, lebo cesto nemohlo vykvasiť. Z Egypta ich totiž vyhnali a nemohli sa dlho zdržiavať ani si pripraviť jedlo na cestu. 40Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov. 41Po štyristotridsiatich rokoch presne na deň vyšli všetky Hospodinove zástupy z Egypta. 42Bola to noc bdenia na počesť Hospodina, keď ich vyviedol z Egypta. Táto noc bude nocou bdenia na počesť Hospodina pre všetkých Izraelitov z pokolenia na pokolenie. 43Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Toto je ustanovenie o Pasche. Nijaký cudzinec nesmie z nej jesť. 44Jesť však z nej môže každý otrok, kúpený za peniaze, ak bude obrezaný. 45Prisťahovalec ani nádenník nesmú z nej jesť. 46Musí sa zjesť v tom istom dome. Z mäsa sa nič nesmie vyniesť z domu. Nijakú kosť z nej nepolámete. 47Tak to bude robiť celá izraelská pospolitosť. 48Keď však bude u teba nejaký cudzinec a chcel by sláviť Paschu na počesť Hospodina, najprv nech sa dá so všetkými príslušníkmi mužského rodu obrezať a potom ju môže sláviť a bude ako domorodec. Nijaký neobrezaný nesmie z nej jesť. 49Ten istý zákon bude platiť pre domorodca i pre cudzinca, ktorí sa budú zdržiavať medzi vami.“ 50Všetci Izraeliti urobili tak, ako to Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak to urobili. 51V ten istý deň vyviedol Hospodin zástupy Izraelitov z Egypta.

Zasvätenie prvorodených

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!“ 3Mojžiš povedal ľudu: „Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva. Hospodin vás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kvasené. 4Odchádzate dnes, v mesiaci abíb. 5Keď ťa Hospodin vovedie do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorú sa tvojim otcom zaviazal prísahou dať tebe - krajinu oplývajúcu mliekom a medom, vtedy budeš v nej v tomto mesiaci konať tento obrad. 6Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude slávnosť na počesť Hospodina. 7Nekvasené chleby sa budú jesť sedem dní. Nič kvasené sa nesmie u teba nájsť. Na celom tvojom území sa nesmie objaviť nič kvasené. 8V ten deň to svojmu synovi vysvetlíš takto: ‚To je za to, čo mi preukázal Hospodin, keď som vychádzal z Egypta.‘ 9Budeš to mať ako znamenie na svojej ruke, ako pamätný znak medzi svojimi očami, aby Hospodinov zákon zostal v tvojich ústach, lebo Hospodin ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. 10Toto ustanovenie budeš rok čo rok zachovávať v určený čas. 11Keď ťa Hospodin privedie do krajiny Kanaánčanov, ako to pod prísahou sľúbil tebe a tvojim otcom, keď ti ju dá, 12všetko, čo otvára materské lono, dáš Hospodinovi, aj prvorodené potomstvo dobytka. Všetko, čo budeš mať mužského rodu, bude patriť Hospodinovi. 13Každého prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Keby si ho nemohol vykúpiť, zlomíš mu šiju. Musíš však vykúpiť každého prvorodeného zo svojich synov. 14Keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn spýta, čo to znamená, odpovieš mu: ‚Hospodin nás vyviedol mocnou rukou z Egypta, z domu otroctva. 15Keď nás faraón tvrdohlavo odmietal prepustiť, Hospodin usmrtil všetko prvorodené v Egypte: od prvorodeného z ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Hospodinovi všetko mužského rodu, čo otvára materské lono, všetkých prvorodených synov vykupujem.‘ 16To bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný znak medzi očami, lebo Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta.“

Odchod Izraelitov z Egypta

17Keď faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol cestou, ktorá vedie územím Filištíncov, hoci bola kratšia. Boh totiž povedal: „Keby ľud videl vojnu, mohol by svoj odchod oľutovať a vrátiť sa do Egypta.“ 18Preto ho Boh viedol okľukou cez púšť popri Trstinovom mori. Izraeliti odišli z Egypta v usporiadaných zástupoch. 19Mojžiš vzal so sebou Jozefove kosti. Ten totiž zaviazal Izraelitov prísahou: „Boh vás určite navštívi, potom odneste odtiaľto aj moje kosti.“ 20Keď odišli zo Sukkótu, utáborili sa v Etáme, na okraji púšte. 21Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. 22Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.

Prechod cez Trstinové more

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Rozkáž Izraelitom, aby zmenili smer cesty a utáborili sa pred Pi-Chirótom, medzi Migdólom a morom priamo pred Baal-Cefónom. Utáborte sa naproti nemu pri mori. 3Faraón si bude o Izraelitoch myslieť: ‚Zablúdili v kraji, zovrela ich púšť.‘ 4Znova zatvrdím faraónovo srdce a bude vás prenasledovať. Na faraónovi a na celom jeho vojsku sa oslávim a Egypťania poznajú, že ja som Hospodin.“ Izraeliti tak urobili. 5Egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol. Srdce faraóna a jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a hovorili: „Čo sme to len urobili, že sme Izraelitov prepustili z otroctva?“ 6Faraón dal zapriahnuť do svojho bojového voza a svoj ľud vzal so sebou. 7Vzal so sebou šesťsto vybraných bojových vozov a všetky egyptské bojové vozy. Na každom z nich boli traja bojovníci. 8Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali. 9Egypťania ich prenasledovali so všetkými faraónovými koňmi, bojovými vozmi, jeho jazdou a vojskom a dostihli ich, keď Izraeliti táborili pri mori pri Pi-Chiróte pred Baal-Cefónom. 10Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc. 11Povedali Mojžišovi: „Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem, aby sme pomreli na púšti! Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? 12Či sme ti nehovorili už v Egypte: ‚Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom?‘ Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako zomrieť na púšti.“ 13Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. Egypťanov, ktorých dnes vidíte, už nikdy neuvidíte. 14Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.“ 15Hospodin povedal Mojžišovi: „Prečo voláš ku mne o pomoc? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16Ty zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu. 17Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, oni sa budú hnať za nimi. Na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch sa oslávim. 18Egypťania poznajú, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraónovi, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch.“ 19Nato sa Boží anjel, ktorý predchádzal Izraelitov, zdvihol a šiel za nimi. Oblačný stĺp spred nich sa tiež zdvihol a postavil sa za nich. 20Takto sa dostal medzi tábor egyptský a izraelský. Oblak bol na jednej strane temný a na druhej osvecoval noc, takže sa po celú noc nemohli priblížiť jedni k druhým. 21Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila. 22Izraeliti šli stredom mora po suchu. Voda stála ako múr po ich ľavej i pravej strane. 23Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, bojové vozy a jazdci sa vrhli za nimi doprostred mora. 24V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku. 25Spôsobil, že sa im z bojových vozov uvoľnili kolesá, takže len s veľkou námahou mohli napredovať. Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egyptu!“ 26Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich bojové vozy a jazdcov!“ 27Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora. 28Vody sa vrátili, zaliali bojové vozy, jazdcov i všetko faraónovo vojsko, ktoré sa hnalo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. 29Izraeliti však prešli stredom mora po suchu; vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane. 30V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov. Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu. 31Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi.

Pieseň o víťazstve

1Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: „Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora. 2Moja sila a pieseň je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať. 3Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin. 4Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Trstinovom mori. 5Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín. 6Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa. 7Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu. 8Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny. 9Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní. 10Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách. 11Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? 12Vystrel si pravicu, zem ich pohltila. 13Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku. 14Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza. 15Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov premohlo chvenie. 16Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil. 17Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok. 18Hospodin kraľuje naveky a navždy.“ 19Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. 20Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubienok a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali. 21Mirjam im predspevovala: „Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.“

Ťažkosti na púšti

22Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Trstinového mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. 23Došli do Mary, no vodu z Mary nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mara. 24Ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ 25On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal. 26Povedal: „Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.“ 27Potom prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.

Manna a prepelice

1Celá izraelská pospolitosť odišla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. 2Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ 4Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. 5Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ 6Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, 7a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ 8Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ 9Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ 10Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva. 11Hospodin povedal Mojžišovi: 12„Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: ‚Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.‘“ 13Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. 14Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. 15Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. 16Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ‚Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“ 17Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. 18Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. 19Mojžiš im povedal: „Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!“ 20Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. 21Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to. 22V šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23Ten im povedal: „Toto hovorí Hospodin: ‚Zajtra je sviatočný odpočinok, sobota zasvätená Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána!‘“ 24Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. 25Mojžiš povedal: „Zjedzte to dnes, lebo dnes je sobota pre Hospodina. Dnes nenájdete na poli nič. 26Šesť dní budete zbierať, v siedmy deň je však sobota, v ten deň nič nenájdete.“ 27Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj v siedmy deň, nič nenašli. 28Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? 29Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ 30Ľud teda v siedmy deň odpočíval. 31Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč. 32Mojžiš povedal: „Hospodin prikázal toto: ‚Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.‘“ 33Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.“ 34Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 35Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu. 36Ómer je desatina efy.

Voda zo skaly

1Celá pospolitosť Izraelitov sa podľa príkazu Hospodina uberala z púšte Sín z jedného stanovišťa na druhé. Utáborili sa v Refidime, ale ľud nemal pitnú vodu. 2Ľud sa dostal do sporu s Mojžišom. Naliehal naňho: „Daj nám vodu, chceme piť!“ Mojžiš im povedal: „Prečo ma obviňujete; prečo pokúšate Hospodina?“ 3Ľud, ktorý trpel smädom, reptal proti Mojžišovi a hovoril: „Prečo si nás vyviedol z Egypta? Preto, aby si nás, našich synov i stáda umoril smädom?“ 4Mojžiš volal k Hospodinovi o pomoc: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Veď ma ukameňujú!“ 5Hospodin povedal Mojžišovi: „Vyjdi pred ľud, vezmi so sebou niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi palicu, ktorou si udrel Níl, a choď! 6Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela. 7To miesto nazval Massa a Meriba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Hospodina, keď pochybovačne hovorili: „Je medzi nami Hospodin alebo nie?“

Víťazstvo nad Amalékom

8Potom prišiel Amalék a v Refidime zaútočil na Izraelitov. 9Mojžiš rozkázal Jozuovi: „Vyber mužov a bojuj proti Amalékovi. Ja sa zajtra postavím na vrchol pahorku s Božou palicou v ruke.“ 10Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amalékom. Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na vrchol pahorku. 11Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék. 12Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka. 13Jozua porazil Amaléka a jeho ľud mečom. 14Hospodin povedal Mojžišovi: „Zapíš to na pamiatku do knihy a oznám Jozuovi, že určite vyhladím aj pamiatku na Amaléka spod nebies.“ 15Mojžiš postavil oltár a nazval ho „Hospodin je moja zástava“. 16Povedal totiž: „Ruka sa zodvihla proti Hospodinovmu trónu, Hospodin bude bojovať proti Amalékovi z pokolenia na pokolenie.“

Jitrova návšteva

1Midjánsky kňaz a Mojžišov tesť Jitro sa dopočul, čo všetko urobil Boh Mojžišovi a Izraelovi, jeho ľudu, že totiž Hospodin vyviedol Izrael z Egypta. 2Mojžišov tesť Jitro vzal Mojžišovu ženu Cipporu, ktorú Mojžiš poslal späť, 3a s ňou aj oboch synov. Jeden z nich sa volal Geršóm, lebo Mojžiš povedal: „Som hosťom v cudzej krajine.“ 4Druhý sa volal Eliezer, lebo povedal: „Boh môjho otca je moja pomoc, zachránil ma pred faraónovým mečom.“ 5Mojžišov tesť Jitro prišiel k nemu s jeho obidvoma synmi i s jeho ženou na púšť, kde táboril pri Božom vrchu. 6Odkázal Mojžišovi: „Ja, tvoj tesť Jitro, prichádzam k tebe s tvojou ženou i s obidvoma jej synmi.“ 7Mojžiš vyšiel v ústrety svojmu tesťovi, poklonil sa mu a pobozkal ho. Vzájomne si zaželali pokoj a vošli do stanu. 8Potom Mojžiš vyrozprával svojmu tesťovi všetko, čo Hospodin urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, ako aj o všetkých strastiach, s ktorými sa stretli na ceste, a ako ich Hospodin vyslobodil. 9Jitro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Hospodin urobil pre Izrael, keď ho vyslobodil z područia Egypťanov. 10Jitro povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna, že vyslobodil ľud z područia Egypta. 11Teraz som poznal, že Hospodin je väčší než všetci bohovia. Stalo sa to, lebo sa povyšovali nad vás.“ 12Potom Mojžišov tesť Jitro priniesol Bohu spaľovanú obetu i obety s hostinou. Áron a všetci starší Izraela prišli, aby sa zúčastnili spolu s Mojžišom na obetnej hostine pred Bohom.

Mojžiš ustanovuje sudcov

13Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. 14Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: „Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť?“ 15Mojžiš odpovedal tesťovi: „Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie. 16Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony.“ 17Mojžišov tesť povedal: „Nerobíš dobre! 18Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš. 19Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti. 20Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať. 21Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných a dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 22Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou. 23Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji.“ 24Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil. 25Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 26Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami. 27Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.

Príchod k Sinaju

1Presne tri mesiace po odchode z Egypta prišli Izraeliti na Sinajskú púšť. 2Keď odišli z Refidimu, prišli na Sinajskú púšť a utáborili sa na nej. Izraeliti si tam naproti vrchu postavili stany. 3Mojžiš vystúpil k Bohu. Hospodin ho oslovil z vrchu a povedal mu: „Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela: 4‚Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. 5Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. 6Budete mi kráľovstvom kňazov, svätým národom.‘ Toto povieš Izraelitom.“ 7Mojžiš šiel, zvolal starších ľudu a predniesol im všetko, čo mu Hospodin prikázal. 8Všetok ľud spoločne odpovedal: „Splníme všetko, čo povedal Hospodin.“ Potom Mojžiš predniesol Hospodinovi odpoveď ľudu. 9Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja prídem k tebe v hustom oblaku, aby ľud počul, keď sa budem s tebou rozprávať, a mohol aj tebe vždy dôverovať.“ Mojžiš oznámil Hospodinovi slová ľudu. 10Hospodin povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a dnes i zajtra ich posväť a nech si vyperú odevy. 11Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Hospodin pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. 12Vyznač ľudu hranicu okolo vrchu a povedz: ‚Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo prekročiť jeho hranicu.‘ Ktokoľvek sa vrchu dotkne, postihne ho smrť. 13Nijaká ruka sa nedotkne vinníka, treba ho ukameňovať alebo prebodnúť šípom, či to bude zviera alebo človek, nesmie zostať nažive! Len vtedy, keď zaznie zdĺhavý tón rohu, smú vystúpiť na vrch.“ 14Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu, posvätil ho a oni si vyprali rúcha. 15Potom povedal ľudu: „Na tretí deň buďte pripravení! Nepribližujte sa k žene!“

Božie zjavenie na Sinaji

16Na úsvite tretieho dňa začalo hrmieť a blýskať sa, vrch zahalil hustý oblak, znel silný zvuk rohu a všetok ľud v tábore sa chvel strachom. 17Mojžiš vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a zostal stáť na úpätí vrchu. 18Celý vrch Sinaj bol v dyme, lebo Hospodin zostúpil naň v ohni. Dym z neho vystupoval ako z taviacej pece a celý vrch sa prudko zachvieval. 19Zvuk rohu mohutnel. Mojžiš hovoril a Boh mu v hrmení odpovedal. 20Hospodin totiž zostúpil na vrch Sinaj, na jeho vrchol. Hospodin zavolal Mojžiša na samý vrchol a Mojžiš vystúpil. 21Hospodin povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu a varuj ľud, aby sa nikto neodvážil preniknúť k Hospodinovi a nepokúšal sa ho uvidieť, lebo by veľa z nich zahynulo. 22Aj kňazi, ktorí pristupujú k Hospodinovi, musia sa zasvätiť, aby ich Hospodin nezahubil.“ 23Mojžiš povedal Hospodinovi: „Ľud nemôže vystúpiť na vrch Sinaj, veď ty sám si nás varoval, keď si prikázal: ‚Vyznač medzu okolo vrchu a posväť ho!‘“ 24Hospodin mu odpovedal: „Teraz zostúp, potom vystúpiš spolu s Áronom. Kňazi a ľud nesmú preniknúť a vystúpiť k Hospodinovi, aby ich nenapadol.“ 25Mojžiš zostúpil k ľudu a povedal mu to.

Desať Božích prikázaní

1Boh hovoril všetky tieto slová: 2„Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 3Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 5Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, 6ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 7Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha! 8Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť! 9Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 10Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. 11Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho. 12Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh! 13Nezabiješ! 14Nescudzoložíš! 15Nepokradneš! 16Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. 17Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!“ 18Všetok ľud pozoroval hrmenie, blesky, zvuk rohu a dymiaci vrch. Keď to ľud videl, chvel sa od strachu. Stáli obďaleč 19a Mojžišovi povedali: „Ty s nami hovor a my budeme počúvať. Nech s nami nehovorí Boh, aby sme nezomreli.“ 20Mojžiš odpovedal ľudu: „Nebojte sa, veď Boh vás prišiel skúšať, aby ste sa ho báli a nehrešili.“ 21Ľud zostal stáť obďaleč a Mojžiš sa priblížil k oblaku, v ktorom bol Boh.

Predpisy o oltári

22Hospodin povedal Mojžišovi: „Toto povedz Izraelitom: ‚Videli ste, že som sa s vami rozprával z neba. 23Toto mi nerobte: nerobte si pre seba strieborných ani zlatých bohov.‘ 24Urobíš mi oltár z hliny a budeš mi na ňom obetovať spaľované obety a obety spoločenstva, svoje ovce a dobytok. Na každé miesto, na ktorom ti budem pripomínať svoje meno, prídem k tebe a požehnám ťa. 25Ak mi budeš robiť oltár z kameňa, nestavaj ho z okresaných kameňov. Keby si ich okresával dlátom, znesvätil by si ich. 26Na môj oltár nebudeš vystupovať po stupňoch, aby sa pritom neodkryla tvoja nahota.

Predpisy o otrokoch

1Toto sú právne predpisy, ktoré im predložíš: 2Ak kúpiš hebrejského otroka, bude ti slúžiť šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu bez výkupného. 3Ak prišiel sám, sám aj odíde. Ak bol ženatý, jeho žena odíde s ním. 4Ak mu však ženu dal pán a tá porodila synov a dcéry, žena a deti patria pánovi a on odíde sám. 5Keď však otrok výslovne vyhlási: ‚Obľúbil som si svojho pána, svoju manželku a svoje deti, nechcem odísť na slobodu,‘ 6vtedy ho jeho pán predvedie pred Boha, totiž privedie ho k dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne ucho šidlom a on mu zostane navždy otrokom. 7Ak niekto predá svoju dcéru za otrokyňu, nech neodíde, ako odchádzajú otrokyne. 8Ak sa znepáči svojmu pánovi, ktorý si ju vybral, nech jej dovolí vykúpiť sa. Nemá však právo predať ju cudzincom, lebo s ňou zaobchádzal nečestne. 9Ak ju vyberie pre svojho syna, musí s ňou zaobchádzať ako so svojou dcérou. 10Ak by si vzal ešte ďalšiu, nesmie ju ukracovať na strave ani na oblečení, ani na práve manželského spolužitia. 11Ak jej toto troje odoprie, môže odísť bez toho, aby zaplatila výkupné.

Ochrana ľudského života

12Kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí tiež zomrieť. 13Ak to však neurobil zámerne, ale Boh to dopustil, určím ti miesto, kam môže utiecť. 14Toho, kto sa na svojho blížneho tak rozzúri, že ho zákerne zavraždí, odtrhni dokonca aj od môjho oltára, musí zomrieť. 15Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť. 16Kto niekoho ukradne a potom ho predá, alebo ho uňho nájdu, musí zomrieť. 17Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. 18Keď sa muži pohádajú a jeden druhého udrie kameňom alebo päsťou tak, že nezomrie, no ostane pripútaný na lôžko, ale 19neskôr vstane a môže chodiť povonku s palicou, páchateľ bude bez viny, no musí poškodenému nahradiť straty a zaplatiť mu liečenie. 20Toho, kto svojho otroka alebo svoju otrokyňu udrie palicou tak, že mu pod rukami zomrie, musí postihnúť pomsta. 21Ak však otrok zostane jeden alebo dva dni nažive, nebude pomstený, lebo bol jeho majetkom. 22Ak sa muži medzi sebou pobijú a úder pritom zasiahne tehotnú ženu tak, že potratí, no sama nepríde o život, vinník zaplatí také odškodné, aké bude žiadať jej muž, a odovzdá ho podľa rozhodnutia sudcov. 23Ak príde o život, dáš život za život, 24oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, modrinu za modrinu. 26Ak niekto zasiahne oko svojho otroka alebo svojej otrokyne tak, že ho pripraví o zrak, ako náhradu za oko musí otroka prepustiť na slobodu. 27Ak svojmu otrokovi alebo otrokyni vyrazí zub, ako náhradu zaň ho prepustí na slobodu. 28Ak býk pokole muža alebo ženu tak, že zomrú, býka treba ukameňovať a jeho mäso sa nesmie jesť; majiteľ býka bude však bez viny. 29No ak býk, ktorý už predtým klal a jeho majiteľ naň nedozrel, hoci ho na to upozornili, a usmrtí muža alebo ženu, býka treba ukameňovať a jeho majiteľ musí zomrieť. 30Ak sa mu uloží výkupné, za svoj život zaplatí toľko, koľko sa mu určí. 31Ak pokole syna alebo dcéru, naloží sa s ním podľa toho istého právneho ustanovenia. 32Ak býk pokole otroka alebo otrokyňu, vyplatí jeho majiteľovi tridsať strieborných šeklov a býka treba ukameňovať. 33Ak niekto odkryje alebo vykope studňu a neprikryje ju a ak do nej spadne býk alebo osol, 34majiteľ studne dá vlastníkovi zvieraťa náhradu v striebre a uhynuté zviera bude patriť jemu. 35Keď niečí býk pokole susedovho býka tak, že uhynie, živého býka predajú a peniaze i uhynuté zviera si rozdelia. 36Ak sa však vedelo, že býk predtým klal a jeho majiteľ naňho nedozeral, dá zaňho plnú náhradu, býka za býka, a uhynutý kus bude jeho. 37Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zviera zabije alebo predá, za býka dá náhradu päť kusov hovädzieho dobytka a za každú ovcu štyri ovce.

Ochrana majetku

1Ak zlodeja prichytia pri vlámaní a porania ho tak, že zomrie, ten, kto ho poranil, nepreviní sa preliatím jeho krvi. 2Ak sa to stane po východe slnka, potom bude niesť vinu za jeho krv a musí dať náhradu. Ak nemá nič, treba ho predať za cenu ukradnutej veci. 3Ak sa uňho naozaj nájde ukradnutý živý býk alebo osol či ovca, musí to dvojnásobne nahradiť. 4Ak niekto nechá spásť pole alebo vinicu tak, že dobytok pustí na cudzie pole, dá náhradu z toho najlepšieho, čo má na svojom poli, a z najlepšieho, čo má vo svojej vinici. 5Keď vypukne oheň a zachváti tŕnie a spáli obilie v stohoch alebo ešte na koreni, pôvodca požiaru škodu plne nahradí. 6Ak niekto zverí svojmu blížnemu do úschovy striebro alebo iné predmety a tie mu z domu ukradnú, potom pristihnutý zlodej dá dvojnásobnú náhradu. 7Ak zlodeja nepristihnú, majiteľ domu bude predvolaný a pred Bohom nech dosvedčí, že sám nesiahol po majetku svojho blížneho. 8V prípade akejkoľvek sprenevery, či ide o býka, osla, ovcu, plášť alebo o čokoľvek, čo sa stratilo a o čom niekto povie: ‚To je ono,‘ záležitosť oboch príde pred Boha. Ten, koho Boh označí za vinníka, dá svojmu blížnemu dvojnásobnú náhradu. 9Ak niekto zverí niekomu do opatery osla, býka, ovcu alebo akékoľvek dobytča a to uhynie alebo utrpí úraz, alebo ho odvlečú tak, že to nikto nevidel, 10medzi oboma rozhodne prísaha pred Hospodinom, že nesiahol na majetok svojho blížneho. Majiteľ sa tým upokojí a obvinený nemusí dávať náhradu. 11Ak mu ho naozaj ukradli, majiteľovi dá náhradu. 12Ak bolo naozaj roztrhané, nech ho prinesie ako dôkaz. Roztrhané nemusí nahradiť. 13Ak si niekto od svojho blížneho vypožičia zviera a to v neprítomnosti majiteľa utrpí úraz alebo uhynie, musí dať plnú náhradu. 14Ak sa to stalo v prítomnosti majiteľa, nemusí dať náhradu. Ak ide o nádenníka, škoda sa nahradí z jeho mzdy. 15Ak niekto zvedie pannu, ktorá ešte nebola zasnúbená, a vyspí sa s ňou, vezme si ju za ženu a dá za ňu plné veno. 16Keby mu ju jej otec nijako nechcel dať, zvodca zaplatí toľko, koľko dostáva panna do vena. 17Čarodejnicu nenecháš nažive. 18Kto by obcoval so zvieraťom, musí zomrieť. 19Kto by obetoval bohom a nie len Hospodinovi, podlieha kliatbe. 20Cudzinca nebudeš utláčať ani sužovať, veď aj vy ste boli cudzincami v Egypte. 21Vdovu ani sirotu nebudete utláčať. 22Ak ich však budeš utláčať a ony budú volať ku mne, ich nárek určite vypočujem. 23Rozpáli sa môj hnev a pozabíjam vás mečom, takže vaše ženy ovdovejú a vaše deti osirejú. 24Ak z môjho ľudu niektorému úbožiakovi, ktorý je s tebou, požičiaš peniaze, nesprávaj sa k nemu ako úžerník, nežiadaj od neho úroky. 25Ak od svojho blížneho vezmeš do zálohy plášť, do západu slnka mu ho vráť. 26Veď tým plášťom si ako jedinou prikrývkou chráni telo. V čom by spal? Ak bude volať ku mne, vypočujem ho, lebo som milosrdný. 27Bohu nezloreč a knieža svojho ľudu nepreklínaj. 28Bez otáľania odovzdaj dávku z hojnosti svojho obilia a vylisovanej šťavy. Daj mi svojho prvorodeného syna. 29Takisto urobíš so svojím dobytkom a ovcami. Sedem dní bude pri svojej matke, na ôsmy deň ho odovzdáš mne. 30Budete mi svätými ľuďmi. Mäso zvieraťa roztrhaného v poli nejedzte, hoďte ho psom.

Požiadavka spravodlivosti

1Nerozširuj nepravdivú správu. Nespolčuj sa so svojvoľníkom, aby si nemusel krivo svedčiť. 2Ak ide o zlú vec, nepridávaj sa k väčšine, a ak by si mal v spore prekrútiť pravdu, nezastávaj názor väčšiny. 3V súdnom spore nenadŕžaj nikomu za to, že je chudobný. 4Ak natrafíš na zatúlaného býka alebo na osla svojho nepriateľa, musíš mu ho priviesť späť. 5Ak uvidíš, že osol tvojho protivníka leží pod bremenom, neodvráť sa od svojho nepriateľa, ale pomôž mu ho zodvihnúť. 6Neprekrúcaj právo chudobného v jeho spore. 7Nedovoľ, aby bol nevinný a spravodlivý človek zabitý, lebo vinníka neospravedlním. 8Neprijmi úplatok, lebo úplatok zaslepuje aj tých, čo majú otvorené oči, a prekrúca slová spravodlivých. 9Neutláčaj cudzinca. Dobre viete, čo v sebe cíti cudzinec, lebo sami ste boli cudzincami v Egypte. 10Šesť rokov budeš obsievať pôdu a zbierať z nej úrodu, 11ale v siedmom roku ju necháš ležať úhorom a neobrobíš ju. Nech sa z nej živia chudobní tvojho ľudu a zvyšok nech spasie poľná zver. To isté urob so svojou vinicou i so svojím olivovým sadom. 12Šesť dní konaj svoju prácu, v siedmy deň odpočívaj, aby si mohol odpočinúť tvoj býk i osol a oddýchol si aj syn tvojej slúžky a cudzinec. 13Zachovávajte všetko, čo som vám prikázal! Meno cudzieho boha ani nespomínajte! Nech ho nepočuť z vašich úst.

Tri výročné slávnosti

14Trikrát v roku budeš sláviť moje slávnosti. 15Budeš zachovávať slávnosť Nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase, v mesiaci abíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Neprídeš však predo mňa s prázdnymi rukami. 16Budeš sláviť slávnosť žatvy, prvotín svojej práce, toho, čo si zasial na poli. Na konci roka budeš sláviť slávnosť zberu, keď zoberieš z poľa plody svojej práce. 17Trikrát v roku sa ukáže každý muž pred svojím Pánom, Hospodinom. 18Neprinesieš mi krvavú obetu spolu s niečím kvaseným. Tuk z mojej slávnostnej obety nenecháš ležať do rána. 19Do domu Hospodina, svojho Boha, prinesieš tie najkrajšie plody z prvotín svojej úrody. Kozľa nebudeš variť v mlieku jeho matky.

Prísľub pomoci a požehnania

20Posielam pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a doviedol na miesto, ktoré som pripravil. 21Maj sa pred ním na pozore a poslúchaj ho, neodporuj mu, lebo vám neodpustí priestupky, pretože je nositeľom môjho mena. 22Ak ho však budeš ochotne poslúchať a urobíš všetko, čo hovorím, potom budem nepriateľom tvojich nepriateľov a odporcom tvojich odporcov. 23Veď môj anjel pôjde pred tebou a dovedie ťa k Amorejčanom, Chetitom, Perizzejcom, Kanaánčanom, Chivvijom a Jebúsejom, ktorých vyhubím. 24Nebudeš sa klaňať ich bohom a nebudeš im slúžiť. Nekonaj ako oni. Bezohľadne však zbúraj ich výtvory a znič ich posvätné stĺpy. 25Budete slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu. On ti požehná chlieb i vodu. Vzdialim od teba chorobu. 26V tvojej krajine ani jedna žena nepotratí, ani nebude neplodná, a ja ťa obdarím plným počtom dní. 27Vyľakám ich pred tebou a uvrhnem do zmätku všetky národy, ku ktorým prídeš, a všetkých tvojich nepriateľov zaženiem pred tebou na útek. 28Pošlem pred tebou sršne, aby vyhnali Chivvijov, Kanaánčanov a Chetitov. 29Nevyženiem ich pred tebou za jediný rok, aby sa zem nezmenila na púšť a na tvoju škodu sa nerozmnožila divá zver. 30Vyženiem ich pred tebou postupne, kým sa nerozmnožíš a neprevezmeš krajinu do dedičného vlastníctva. 31Vymedzím tvoje územie od Trstinového mora až k moru Filištíncov a od púšte až k Rieke, lebo vám vydám do rúk obyvateľov tej krajiny a vyženieš ich spred seba. 32Neuzatváraj zmluvu s nimi ani s ich bohmi. 33Nesmú bývať v tvojej krajine, aby ťa nezviedli na hriech proti mne. Keby si slúžil ich bohom, stali by sa ti osídlom.“

Uzavretie zmluvy

1Potom Mojžišovi povedal: „Vystúp k Hospodinovi ty i Áron, Nadáb i Abihu, ako aj sedemdesiati spomedzi starších Izraela a zďaleka sa budete klaňať. 2K Hospodinovi sa priblíži len Mojžiš; ostatní sa nepriblížia, ani ľud nevystúpi s ním.“ 3Keď sa Mojžiš vrátil, vyrozprával ľudu všetky Hospodinove slová a všetky právne ustanovenia. Všetok ľud jednohlasne odpovedal: „Budeme plniť všetko, čo Hospodin povedal.“ 4Mojžiš napísal všetky Hospodinove slová. Včasráno vstal a na úpätí vrchu postavil oltár i dvanásť posvätných stĺpov pre dvanásť kmeňov Izraela. 5Potom poslal izraelských mládencov, aby priniesli spaľované obety a zabili býčky na obety spoločenstva na počesť Hospodina. 6Mojžiš vzal polovicu krvi a nalial ju do mís; druhou polovicou krvi pokropil oltár. 7Potom vzal knihu zmluvy a nahlas z nej čítal ľudu, ktorý vyhlásil: „Poslušne splníme všetko, čo povedal Hospodin.“ 8Nato Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Hospodin podľa všetkých týchto slov.“ 9Potom vystúpili Mojžiš, Áron, Nadáb i Abihu a sedemdesiati starší spomedzi Izraela. 10Uvideli Boha Izraela. Pod jeho nohami bolo čosi ako zafírová dlažba, ako čisté nebo. 11Boh nezdvihol ruku na popredných Izraelitov, hoci ho uzreli. Potom jedli a pili. 12Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam. Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si podľa nich učil.“ 13Mojžiš a jeho služobník Jozua vstali. Mojžiš vystúpil na Boží vrch. 14Starším povedal: „Zostaňte tu, kým sa k vám nevrátime. Bude tu s vami Áron a Chúr. Keby niekto niečo mal, nech sa obráti na nich.“ 15Keď Mojžiš vystúpil na vrch, oblak zahalil vrch. 16Hospodinova sláva zostúpila na vrch Sinaj a šesť dní ho zakrývala oblakom. Na siedmy deň Hospodin zavolal Mojžiša zo stredu oblaku. 17Hospodinova sláva sa Izraelitom javila ako spaľujúci oheň na končiari vrchu. 18Mojžiš vkročil do oblaku, vystúpil na vrch a bol tam štyridsať dní a štyridsať nocí.

Svätostánok a jeho zariadenie

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Izraelitom, aby vybrali pre mňa príspevok. Prijmite ho od každého, kto mi ho chce dať dobrovoľne. 3Prijmite takéto dary: zlato, striebro a bronz, 4fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, 5červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo, 6olej na svietenie, balzam do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo, 7ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka. 8Nech mi urobia svätostánok, aby som mohol bývať medzi vami. 9Všetko urobte presne podľa toho, čo ti ukazujem ako vzor príbytku a celého jeho zariadenia.

Archa svedectva

10Z akáciového dreva urobte archu dva a pol lakťa dlhú, jeden a pol lakťa širokú a jeden a pol lakťa vysokú. 11Zvnútra i zvonka ju obložíš rýdzim zlatom a okolo nej urobíš zlatú obrubu. 12Uleješ pre ňu aj štyri zlaté krúžky a pripevníš ich k jej štyrom nohám: dva krúžky na jednom boku a dva krúžky na druhom boku. 13Potom zhotovíš žrde z akáciového dreva a obložíš ich zlatom. 14Žrde zastrčíš do krúžkov po bokoch archy, aby sa pomocou nich dala nosiť. 15Žrde zostanú v krúžkoch archy; nesmú sa z nich vyťahovať. 16Do archy vložíš napísané Svedectvo, ktoré ti dám. 17Urobíš vrchnák z rýdzeho zlata dva a pol lakťa dlhý a jeden a pol lakťa široký. 18Urobíš aj dvoch cherubov z tepaného zlata. Dáš ich na obidva konce vrchnáka. 19Jedného cheruba upevníš na jednom a druhého na druhom konci. Na vrchnák zhotovíte cherubov na obidva konce. 20Cherubi budú mať dohora rozpäté krídla, budú nimi prikrývať vrchnák. Tvárami budú obrátení k sebe s pohľadom upretým na vrchnák. 21Vrchnák položíš na archu a do nej vložíš Svedectvo, ktoré ti dám. 22Tam sa budem s tebou stretávať a z vrchnáka medzi cherubmi na arche svedectva sa budem s tebou rozprávať o všetkom, čo ti prikážem pre Izraelitov.

Stôl predkladaných chlebov

23Urobíš stôl z akáciového dreva, dva lakte dlhý, jeden lakeť široký a jeden a pol lakťa vysoký. 24Obtiahneš ho rýdzim zlatom a okolo neho urobíš zlatú obrubu. 25Okolo stola urobíš na dlaň širokú lištu a na ňu zlatú obrubu. 26Urobíš naň štyri zlaté krúžky, ktoré pripevníš k rohom pri jeho štyroch nohách. 27Tesne pri lište budú krúžky, do ktorých sa zastrčia žrde, aby sa stôl dal nosiť. 28Žrde zhotovíš z akáciového dreva a obtiahneš ich zlatom. Pomocou nich sa bude nosiť stôl. 29Okrem toho zhotovíš panvice, čaše, kanvy a misky na nápojové obety. Urobíš ich z rýdzeho zlata. 30Predo mňa na stôl budeš ustavične klásť predkladaný chlieb.

Sedemramenný svietnik

31Zhotovíš svietnik z rýdzeho zlata. Svietnik, jeho podstavce i ramená, kalichy, púčiky i kvety budú vytepané z jedného kusa. 32Z bokov svietnika bude vychádzať šesť ramien, tri z jednej strany a tri z druhej. 33Na prvom ramene budú tri kalichy, puk a kvet ako kvet mandľovníka; na druhom ramene budú tiež tri kalichy, puk a kvet ako kvet mandľovníka. Tak to bude na všetkých šiestich ramenách, ktoré vychádzajú zo svietnika. 34Na samom svietniku budú štyri kalichy s pukmi a kvetmi ako kvety mandľovníka. 35Prvý puk bude pod prvým párom ramien, ktoré z neho vychádzajú; druhý puk bude pod druhým párom ramien a tretí puk bude pod tretím párom ramien. Tak to bude pod šiestimi ramenami, ktoré vychádzajú zo svietnika. 36Puky a ramená budú s ním z jedného kusa. Všetko bude vytepané z rýdzeho zlata. 37Na svietniku urob sedem lámp a lampy nasadíš tak, aby osvecovali priestor pred ním. 38Jeho súčasťou budú aj kliešte na knôty a panvičky z rýdzeho zlata. 39Svietnik so všetkým príslušenstvom urob z jedného talentu rýdzeho zlata. 40Dbaj o to, aby to všetko bolo zhotovené podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu.

Posvätný príbytok

1Príbytok urobíš z desiatich závesov z jemne utkaného plátna, z fialového a červeného purpuru, z karmazínu, na ktorom umelecky zobrazíš cherubov. 2Jeden záves bude dvadsaťosem lakťov dlhý a štyri lakte široký. Taký bude jeden záves. Všetky závesy budú mať rovnakú mieru. 3Päť závesov bude spolu pospájaných a druhých päť tiež. 4Na poslednom závese pospájaného kusa urobíš očká z fialového purpuru. To isté urobíš aj na okraji druhého pospájaného kusa. 5K jednému koncovému závesu prirobíš päťdesiat očiek a päťdesiat ich prirobíš k poslednému závesu druhého pospájaného kusa tak, aby očká boli proti sebe. 6Urob aj päťdesiat zlatých sponiek, ktorými pospájaš závesy tak, že svätostánok bude tvoriť jeden celok. 7Nad príbytkom urobíš aj prikrývky z kozej srsti. Urobíš jedenásť takých prikrývok. 8Každá prikrývka bude tridsať lakťov dlhá a štyri lakte široká. Taká bude jedna prikrývka. Jedenásť prikrývok bude mať rovnaké rozmery. 9Potom spojíš päť prikrývok zvlášť a ostatných šesť prikrývok tiež zvlášť. Šiestu prikrývku na priečelí stanu prehneš napoly. 10Päťdesiat očiek prirobíš na okraj prikrývky, ktorá bude na konci jedného kusa, a päťdesiat očiek prirobíš na koniec poslednej prikrývky druhého spojeného kusa. 11Urob aj päťdesiat bronzových sponiek; sponky zastrč do očiek a prikrývku spoj do jedného celku. 12Polovica zvyšujúcej prikrývky nech visí na zadnej strane príbytku. 13Lakeť z jednej i z druhej strany, o ktorý bude stanová prikrývka väčšia, bude visieť na oboch stranách príbytku a zakrývať ho. 14Pre stan urob aj prikrývku z načerveno zafarbených baraních koží a navrch urob prikrývku z tachašových koží.

Stavba posvätného príbytku

15Pre príbytok urobíš aj dosky z akáciového dreva, aby sa dali postaviť. 16Dĺžka každej dosky bude desať lakťov a šírka jeden a pol lakťa. 17Každá bude mať dva čapy, aby sa dala pripojiť jedna k druhej. Tak to urobíš na všetkých doskách príbytku. 18Dosky na príbytok zhotov takto: dvadsať dosák na južnú stranu, na stranu poludnia. 19Pod tých dvadsať dosák pripravíš štyridsať strieborných podstavcov, po dvoch podstavcoch pod každú dosku k obom jej čapom. 20Aj na druhú, severnú stranu príbytku pripravíš dvadsať dosák 21a štyridsať strieborných podstavcov, po dvoch podstavcoch pod každú dosku. 22Zadnú, západnú stranu príbytku zhotovíš zo šiestich dosák. 23Okrem toho urobíš dve dosky na rohy príbytku na zadnú stranu. 24Tie budú dvojdielne zdola až hore a navrchu budú spojené krúžkom. Takto ich zhotovíš a umiestniš do oboch rohov. 25Bude to osem dosák so striebornými podstavcami, spolu teda šestnásť strieborných podstavcov po dvoch podstavcoch pod každú dosku. 26Z akáciového dreva urobíš žrde: päť pre dosky na jednej strane príbytku, 27päť pre dosky na jeho druhej strane a päť na zadnú, západnú stranu príbytku. 28Stredná žrď bude prechádzať v polovičnej výške dosák z jedného konca na druhý. 29Dosky pozlátiš a urobíš k nim zlaté krúžky, do ktorých sa zastrčia pozlátené žrde. 30Príbytok postavíš podľa vzoru, ktorý som ti ukázal na vrchu.

Zariadenie príbytku

31Urobíš aj oponu z fialového a červeného purpuru, karmazínu a jemne utkaného plátna. Zhotovíš ju umelecky a vyzdobíš cherubmi. 32Zavesíš ju na štyri pozlátené stĺpy z akáciového dreva. Aj háčiky na nich budú zo zlata. Stĺpy budú stáť na štyroch strieborných podstavcoch. 33Oponu zaves na háčiky a za ňu dovnútra postav archu svedectva. Opona bude oddeľovať svätyňu od veľsvätyne. 34Vo veľsvätyni na archu svedectva položíš vrchnák. 35Pred oponu postavíš stôl a oproti stolu svietnik na južnú stranu príbytku. Stôl bude stáť na severnej strane. 36Pred vchod do stanu urobíš pestrú oponu z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne utkaného plátna. 37Pre túto oponu urobíš päť stĺpov z akáciového dreva, pozlátiš ich; aj háčiky na nich budú zo zlata. Odleješ pre ne päť bronzových podstavcov.

Oltár

1Z akáciového dreva urobíš päť lakťov dlhý a päť lakťov široký oltár. Oltár bude štvorhranný a vysoký tri lakte. 2Na jeho štyroch rohoch urobíš výčnelky, ktoré budú z neho vystupovať, a obložíš ho bronzom. 3Zhotovíš aj nádoby na popol, lopaty, kropeničky, vidlice a panvice na uhlie. Všetko náradie zhotovíš z bronzu. 4Urobíš k nemu bronzový mrežový rošt a na jeho štyroch rohoch upevníš štyri bronzové krúžky. 5Rošt vložíš pod obrubu oltára tak, aby siahala do polovice oltára. 6Aj pre oltár urobíš tyče z akáciového dreva a obložíš ich bronzom. 7Tyče sa budú zastrkávať do krúžkov na oboch stranách oltára, aby sa mohol prenášať. 8Oltár bude vnútri prázdny a bude z dosák. Urobíš ho tak, ako som ti ukázal na vrchu.

Nádvorie

9Urobíš aj nádvorie príbytku. Na južnej strane nádvoria smerom na juh budú plachty z jemne utkaného plátna; jedna strana bude dlhá sto lakťov. 10Bude tam dvadsať stĺpov na dvadsiatich bronzových podstavcoch. Háčiky k stĺpom a priečne tyče budú zo striebra. 11Takisto aj na severnej strane budú plachty dlhé sto lakťov a dvadsať stĺpov bude na dvadsiatich bronzových podstavcoch. Háčiky k stĺpom a priečne tyče budú zo striebra. 12Šírka nádvoria smerom na západ bude mať plachty dlhé päťdesiat lakťov a desať stĺpov bude na desiatich podstavcoch. 13Šírka nádvoria na prednej strane smerom na východ bude päťdesiat lakťov. 14Na jednej strane vchodu bude pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. 15Takisto na druhej strane vchodu bude pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. 16Na vchode do nádvoria bude pestrý záves, široký dvadsať lakťov, z fialového a červeného purpuru, karmazínu a jemne utkaného plátna so štyrmi stĺpmi na štyroch podstavcoch. 17Všetky stĺpy nádvoria budú pospájané striebornými priečnymi tyčami. Ich háčiky budú zo striebra a podstavce z bronzu. 18Dĺžka nádvoria bude sto lakťov, šírka päťdesiat lakťov a výška plachiet päť lakťov. Plachty budú z utkaného plátna a podstavce z bronzu. 19Všetko náradie príbytku pre celú bohoslužbu v ňom vrátane všetkých jeho kolíkov aj všetkých kolíkov na nádvorie budú z bronzu.

Olej do svietnika

20Ty však prikáž Izraelitom, aby ti priniesli čistý vylisovaný olivový olej na svietenie, aby sa vo svietniku ustavične udržiavalo svetlo. 21Pred oponou stanu stretávania, ktorá je pred archou svedectva, bude sa o svietnik starať Áron a jeho synovia pred Hospodinom od večera do rána. To bude navždy platné ustanovenie pre pokolenia Izraelitov.

Kňazské rúcho

1Prikáž, aby z Izraelitov predstúpil tvoj brat Áron a jeho synovia, aby mi slúžili ako kňazi: Áron a jeho synovia Nadáb, Abihu, Eleazár a Itamár. 2Svojmu bratovi Áronovi urobíš posvätné rúcho na znamenie slávy a vznešenosti. 3Porozprávaj sa so všetkými nadanými remeselníkmi, ktorých som obdaril duchom múdrosti. Zhotovia Áronovi rúcho, aby mohol byť vysvätený a mohol mi slúžiť ako kňaz. 4Urobia takéto rúcha: náprsník, efód, plášť, utkané spodné rúcho, turban a pás. Tieto posvätné rúcha urobia tvojmu bratovi Áronovi a jeho synom, aby mi slúžili ako kňazi. 5Nech na to použijú zlato, fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno.

Efód

6Efód zhotovia zo zlata, z fialového a červeného purpuru, z karmazínu a z jemného tkaného plátna. 7Jeho obidve časti budú na vrchných koncoch spojené. 8Tkaný pás, ktorým sa bude efód upevňovať, bude takisto zhotovený zo zlata, z fialového a červeného purpuru, karmazínu a jemne utkaného plátna. 9Vezmeš dva ónyxové kamene a vyryješ do nich mená Izraelových synov: 10šesť mien do jedného kameňa a ostatných šesť mien do druhého kameňa v poradí, ako sa narodili. 11Ako kameňorytec vyrýva pečatidlo, tak vyryješ mená Izraelových synov do oboch kameňov. Vsadíš ich do zlatých obrúb 12a potom oba kamene pripevníš na vrchné časti efódu ako kamene pripomínajúce Izraelových synov. Áron bude nosiť ich mená na oboch svojich pleciach pred Hospodinom, aby ich pripomínal. 13Zhotovíš aj zlaté obruby 14a dve retiazky z rýdzeho zlata. Urobíš ich ako spletené šnúry a upevníš ich na obruby.

Náprsník

15Urobíš aj náprsník Božieho rozhodnutia, ako robieva umelec. Zhotovíš ho ako efód: zo zlata, fialového a červeného purpuru, z karmazínu a z jemne utkaného plátna. 16Bude štvorcový a dvojitý, na piaď dlhý a na piaď široký. 17Vsadíš doň drahé kamene v štyroch radoch. V prvom bude rubín, topás, smaragd; 18v druhom bude malachit, zafír, diamant; 19v treťom bude opál, achát, ametyst; 20vo štvrtom bude chryzolit, ónyx, jaspis. Zoradíš ich do zlatej obruby. 21Na dvanástich kameňoch budú mená dvanástich Izraelových synov. Na každom bude vyryté jeho meno tak, ako sa zhotovuje pečatidlo, podľa dvanástich kmeňov. 22Na náprsník urobíš retiazky z rýdzeho zlata ako stočenú šnúru. 23Na náprsník urob dva zlaté krúžky a pripevni ich na oboch jeho vrchných koncoch. 24Obe zlaté šnúry pripevni na oba krúžky na vrchnom konci náprsníka. 25Konce oboch šnúr pripevni k obrúčkam a vpredu ich pripni na vrchné časti efódu. 26Urob aj dva zlaté krúžky a pripevni ich na lem vnútornej strany bližšie k efódu. 27Urob aj dva zlaté krúžky a pripevni ich na predné okraje efódu pri jeho spojení nad opaskom. 28Krúžkami opatrený náprsník priviaž ku krúžkom efódu šnúrou z fialového purpuru tak, aby bol nad pásom efódu. Náprsník potom nebude odstávať od efódu. 29Áron bude teda nosievať na svojom srdci, na náprsníku Božieho rozhodnutia, mená Izraelových synov, aby si ich pred Hospodinom ustavične pripomínal, keď bude vchádzať do svätyne. 30Do náprsníka Božieho rozhodnutia vložíš posvätné lósy urím a tummím, aby boli na Áronovom srdci, keď predstúpi pred Hospodina. Áron bude stále nosiť Božie rozhodnutia o Izraelitoch na svojom srdci pred Hospodinom.

Plášť

31K efódu urob plášť celý z fialového purpuru. 32Uprostred bude mať otvor pre hlavu olemovaný tkanou pevnou obrubou, aby sa netrhala. 33Na spodnú obrubu pripevni granátové jablká z fialového a červeného purpuru a z karmazínu; medzi nimi budú zlaté zvončeky. 34Zlaté zvončeky a granátové jablká sa budú striedať po celom leme plášťa. 35Áron ho bude nosiť počas služby. Keď bude vchádzať do svätyne pred Hospodina alebo z nej vychádzať, bude sa ozývať ich zvuk na znamenie, aby nezomrel.

Čelná ozdoba

36Z rýdzeho zlata urob ružicu a vry do nej ako na pečatidlo: Svätý Hospodinov. 37Šnúrkou z fialového purpuru ju pripevni na turban; bude na prednej strane turbanu. 38Bude na Áronovom čele a on bude zodpovedný za neprávosť Izraelitov pri obetovaní toho, čo prinesú ako posvätný dar. Ružica bude stále na jeho čele, aby našli priazeň u Hospodina. 39Utkaj spodné rúcho z jemného plátna, zhotov z neho aj turban a utkaj pestrofarebný pás.

Rúcha kňazov

40Spodné rúcha zhotov aj Áronovým synom a na znamenie slávy a vznešenosti im urob pásy a čiapky. 41Obleč do nich svojho brata Árona i jeho synov; pomaž ich, uveď do úradu a posväť ich, aby mi slúžili ako kňazi. 42Na zakrytie nahoty im urob ľanové spodky; tie budú siahať od bedier po stehná. 43Áron a jeho synovia ich budú nosiť, keď budú vchádzať do stanu stretávania alebo pristupovať k oltáru a slúžiť vo svätyni, aby sa neprevinili a nezomreli. To bude trvalé ustanovenie preňho i pre jeho potomkov.

Vysviacka kňazov

1Keď budeš vysviacať kňazov, aby mi mohli slúžiť, urob toto: Vezmi mladého býčka, dva bezchybné barany, 2nekvasené chleby, nekvasené bochníky zamiesené s olejom a nekvasené, olejom potreté posúchy. Priprav ich z jemnej pšeničnej múky. 3Vlož ich do koša a v ňom ich prines; priveď aj býčka a dva barany. 4Potom priveď Árona a jeho synov ku vchodu do stanu stretávania a umy ich vodou. 5Vezmi rúcha a Árona obleč do spodného rúcha a do plášťa; na to daj efód a náprsník. Potom ho opáš efódovým pásom. 6Na hlavu mu daj turban a naň pripevni posvätnú čelenku. 7Vezmi olej na pomazanie, vylej mu ho na hlavu a pomaž ho. 8Priveď aj jeho synov a obleč im spodné rúcha. 9Árona a jeho synov opáš pásom a na hlavu im daj čiapky. Tak sa im kňazstvo stane trvalým ustanovením. Tým uvedieš Árona a jeho synov do úradu.

Obetné dary

10Potom priveď býčka pred stan stretávania a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. 11Býčka zabi pred Hospodinom, pri vchode do stanu stretávania. 12Vezmi trochu krvi z býčka a prstom ňou potri oltárne rohy. Všetku ostatnú krv vylej k základu oltára. 13Potom vezmi všetok tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a na oltári to spáľ. 14Mäso z býčka, jeho kožu a výkal spáľ na ohni za táborom. To je obeta za hriech. 15Potom vezmi jedného barana a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. 16Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi a dookola pokrop oltár. 17Barana rozsekaj na kusy, umy jeho vnútornosti a nohy a prilož to k ostatným kusom a k hlave. 18Celého barana spáľ na oltári. To je spaľovaná obeta Hospodinovi, príjemná vôňa, ohňová obeta Hospodinovi. 19Potom vezmi druhého barana a Áron a jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. 20Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi, potri ňou lalôčik Áronovho pravého ucha i lalôčik pravého ucha jeho synov, palec ich pravej ruky a palec ich pravej nohy. Ostatnou krvou pokrop oltár dookola. 21Potom naber z krvi, ktorá je na oltári i z oleja na pomazanie a pokrop Árona i jeho rúcha, ako aj jeho synov a ich rúcha. Tým bude posvätený Áron so svojimi rúchami, ako aj jeho synovia so svojimi rúchami. 22Potom vezmi z barana tuk, mastný chvost, tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a pravé stehno. To je baran na slávnosť vysviacky. 23Vezmi z koša pre nekvasené pokrmy, ktorý je pred Hospodinom, peceň chleba, bochník pripravený na oleji a posúch. 24Všetko to vlož do rúk Árona a jeho synov a mávaním to predlož Hospodinovi ako podávanú obetu. 25Potom im to vezmi z rúk a spáľ to na oltári so spaľovanou obetou ako príjemnú vôňu pred Hospodinom. To je ohňová obeta Hospodinovi. 26Potom vezmi hruď barana z Áronovej vysviacky, zamávaj ňou a predlož ju Hospodinovi ako podávanú obetu. To bude tvoj podiel. 27Posväť hruď z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania, teda to, čo bolo ponúknuté pri obrade podávania a pozdvihovania z barana obetovaného pri vysviacke Árona a jeho synov. 28To je pre Árona a jeho synov trvalé ustanovenie medzi Izraelitmi. To je obeta pozdvihovania. Obetu pozdvihovania budú Izraeliti prinášať zo svojich obiet spoločenstva ako svoju obetu pozdvihovania Hospodinovi. 29Áronove posvätné rúcha dostanú po ňom jeho synovia, aby mohli byť v nich pomazaní a uvedení do úradu. 30Počas siedmich dní bude si rúcho obliekať ten syn, ktorý sa po ňom stane kňazom a bude prichádzať k stanu stretávania a konať službu vo svätyni. 31Potom vezmi barana z kňazskej vysviacky a uvar jeho mäso na posvätnom mieste. 32Mäso z barana a chlieb z koša bude jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu stretávania. 33Nech jedia to, čím sa pre nich získalo zmierenie, aby mohli byť uvedení do úradu a vysvätení. Iný z toho nesmie jesť, lebo je to sväté. 34Ak by niečo z mäsa vysviacky alebo z chleba zostalo do rána, spáľ to na ohni. Nesmie sa to jesť, lebo je to sväté. 35S Áronom a jeho synmi urob všetko tak, ako som ti prikázal. Sedem dní bude trvať svätenie kňazov. 36Každý deň obetuj býčka ako obetu za hriech, okrem obiet zmierenia. Oltár očisti od hriechu tým, že na ňom vykonáš obetu zmierenia a že ho pomažeš; tým ho posvätíš. 37Počas siedmich dní budeš konať obrad zmierenia na oltári. Tým ho posvätíš a oltár bude svätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, bude sväté.

Každodenná obeta

38Na oltár prinášaj toto: každý deň dva jednoročné baránky. 39Jedného obetuj ráno a druhého večer. 40K prvému baránkovi pridaj desatinu jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu vylisovaného oleja a s nápojovou obetou zo štvrtiny hínu vína. 41Druhého baránka obetuj večer takisto ako rannú obetu s príslušnou nápojovou obetou, čo bude príjemná vôňa ohňovej obety na počesť Hospodina. 42To bude vaša každodenná spaľovaná obeta a budete ju prinášať pri vchode do stanu stretávania pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. Tam sa budem s vami stretávať, aby som sa tam s tebou rozprával.

Božia prítomnosť

43Tam sa budem stretávať s Izraelitmi, to miesto bude posvätené mojou slávou. 44Posvätím stan stretávania i oltár, posvätím Árona i jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi. 45Budem bývať medzi Izraelitmi a budem im Bohom. 46Poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, ktorý ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval medzi nimi. Ja som Hospodin, ich Boh.

Kadidlový oltár

1Zhotov aj kadidlový oltár z akáciového dreva. 2Bude štvorhranný: lakeť dlhý, lakeť široký a dva lakte vysoký. Jeho rohy budú s ním tvoriť jediný celok. 3Pozláť ho rýdzim zlatom: jeho povrch, steny i rohy. Urob okolo neho zlatú obrubu. 4Pripevni naň dva zlaté krúžky pod obrubu na oboch stranách — na oboch stranách tak, aby sa cez ne dali prevliecť žrde a pomocou nich sa dal oltár nosiť. 5Žrde urob z akáciového dreva a pozláť ich. 6Oltár postav pred oponu, ktorá je pred archou svedectva, pred vrchnákom prikrývajúcim Svedectvo, kde sa budem s tebou stretávať. 7Na ňom bude Áron spaľovať voňavé kadidlo; bude ho páliť každé ráno pri úprave lámp. 8Áron ho bude páliť aj podvečer, keď bude rozsvecovať lampy, to bude vaša pravidelná kadidlová obeta pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. 9Nebudete na ňom obetovať iné kadidlo, nijakú spaľovanú obetu ani obetu pokrmovú a nebudete naň vylievať ani nápojovú obetu. 10Raz do roka vykoná Áron obrad zmierenia na rohoch oltára. Z krvi zmierujúcej obety za hriech na ňom raz do roka vykoná obrady zmierenia, a to po všetky vaše pokolenia. Oltár bude svätosvätý Hospodinovi.“

Daň pre svätyňu

11Potom Hospodin povedal Mojžišovi: 12„Keď budeš robiť súpis Izraelitov podliehajúcich sčítaniu, nech pri tej príležitosti každý dá za seba Hospodinovi výkupné, aby ich pre sčítanie nepostihlo nešťastie. 13Kto prejde sčítaním, dá Hospodinovi pol šekla, podľa váhy šekla svätyne; jeden šekel je dvadsať gér. Pol šekla je na obetu pozdvihovania pre Hospodina. 14Kto prejde sčítaním od dvadsiatich rokov a viac, musí dať na obetu pozdvihovania Hospodinovi. 15Bohatý nedá viac a nemajetný nedá menej ako pol šekla, keď bude prinášať Hospodinovi obetu pozdvihovania určenú vám na zmierenie. 16Od Izraelitov povyberáš čiastku na zmierenie a použiješ ju na službu pri stane stretávania. To bude pre Izraelitov pamiatka pred Hospodinom, keď sa bude za vás konať obrad zmierenia.“

Umývadlo

17Hospodin povedal Mojžišovi: 18„Urob bronzové umývadlo s bronzovými podstavcami na umývanie; postav ho medzi stan stretávania a oltár a nalej doň vodu. 19Áron a jeho synovia si v ňom budú umývať ruky a nohy. 20Keď budú vchádzať do stanu stretávania, umyjú sa vodou, aby nezomreli. Takisto sa umyjú, keď budú pristupovať k oltáru, aby konali službu a obetovali ohňovú obetu Hospodinovi. 21Budú si teda umývať ruky a nohy, aby nezomreli. To bude preňho a pre jeho potomkov trvalým ustanovením vo všetkých pokoleniach.“

Olej a kadidlo

22Hospodin ďalej prikázal Mojžišovi: 23„Vezmi si najvzácnejšie voňavé látky: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šeklov balzamovej škorice, dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca, 24päťsto šeklov kasie podľa váhy šekla svätyne a jeden hín olivového oleja. 25Z toho pripravíš olej na posvätné pomazanie, miešanú voňavú masť, ako to robieva voňavkár. To je olej posvätného pomazania. 26Pomažeš ním stan stretávania a archu svedectva, 27stôl so všetkým jeho príslušenstvom, svietnik s jeho príslušenstvom, kadidlový oltár, 28oltár na spaľované obety so všetkým jeho príslušenstvom a umývadlo s podstavcom. 29Takto ich posvätíš a budú svätosväté. Čo sa ich dotkne, bude posvätné. 30Árona a jeho synov pomažeš a posvätíš, aby mi slúžili ako kňazi. 31Izraelitom prikáž: ‚To bude olej na posvätné pomazanie pre mňa i pre všetky vaše pokolenia. 32Nesmie sa vyliať na hocikoho. V takomto zložení nebudete pripravovať nijaký olej. Je svätý a zostane vám svätý. 33Kto by pripravil takúto zmes alebo by z nej dal niekomu nepovolanému, bude odstránený zo spoločenstva svojho ľudu.‘“ 34Hospodin prikázal Mojžišovi: „Vezmi si rovnaké diely voňavých látok: čerstvú živicu, voňavé lastúry, voňavý galban a čisté kadidlo. 35Z toho pripravíš voňavé kadidlo, ako to robieva voňavkár, zmiešané so soľou, čisté a sväté. 36Jemne to rozotri a časť z toho polož pred Svedectvo v stane stretávania, kde sa budem s tebou stretávať. To vám bude svätosväté. 37Kadidlo, ktoré v tomto zložení pripravíš, nesmieš pripraviť pre seba. To bude sväté, len pre Hospodina. 38Kto by si také kadidlo pripravil, aby mohol vdychovať jeho vôňu, bude odstránený zo spoločenstva svojho ľudu.“

Remeselníci pre svätyňu

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Pozri, povolal som po mene Becaleela, Uriho syna, Chúrovho vnuka z Júdovho kmeňa. 3Naplnil som ho Božím duchom, múdrosťou, chápavosťou a zručnosťou v každej práci, 4aby mohol vypracovať návrhy na spracovanie zlata, striebra a bronzu, 5opracúvať drahokamy na osadzovanie, vyrezávať drevo a konať akúkoľvek prácu. 6Pridal som k nemu Oholiába, Achisamáchovho syna, z Dánovho kmeňa. Každému schopnému remeselníkovi som vložil do srdca múdrosť, aby vyhotovil všetko, čo som ti prikázal: 7stan stretávania, archu svedectva, vrchnák na ňu a ostatné príslušenstvo stanu, 8stôl s príslušenstvom, svietnik z rýdzeho zlata so všetkým príslušenstvom, kadidlový oltár, 9oltár na spaľované obety so všetkým príslušenstvom, umývadlo s podstavcom, 10jemne utkané rúcha, totiž posvätné rúcha na vykonávanie kňazskej služby pre kňaza Árona a jeho synov, 11olej na pomazanie a voňavé kadidlo pre svätyňu. Všetko nech urobia tak, ako som ti prikázal.“

Sobota

12Hospodin povedal Mojžišovi: 13„Toto oznám Izraelitom: ‚Zachovávajte moje soboty. Je to znamenie medzi mnou a vami pre všetky pokolenia, aby ste poznali, že ja, Hospodin, vás posväcujem. 14Zachovávajte sobotu! Nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Každý, kto by v ten deň pracoval, nech je odstránený spomedzi svojho ľudu. 15Šesť dní budete pracovať, ale v siedmy deň je sobota svätého sviatočného odpočinku pre Hospodina. Každý, kto by v sobotný deň pracoval, musí zomrieť! 16Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a dodržiavajú ju vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. 17To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval.‘“

Hospodin dáva Mojžišovi tabule svedectva

18Keď Hospodin na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor s Mojžišom, dal mu dve tabule svedectva, kamenné tabule písané Božím prstom.

Zlaté teľa

1Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: „Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.“ 2Áron im odpovedal: „Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!“ 3Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi. 4On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: „To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ 5Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: „Zajtra bude Hospodinova slávnosť.“ 6Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa. 7Hospodin povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu! Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Uliali si podobu teľaťa, klaňajú sa mu, prinášajú mu obetu a vykrikujú: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.‘“ 9Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud. 10Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.“ 11Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: „Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? 12Prečo majú Egypťania hovoriť: ‚Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme?‘ Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu. 13Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.‘“ 14Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu. 15Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany. 16Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. 17Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: „V tábore je vojnový pokrik.“ 18On však odpovedal: „To nie je pokrik víťazov, to nie je pokrik porazených, ja počujem hlas spevu.“ 19Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tancujúcich, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. 20Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť. 21Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?“ 22Áron odpovedal: „Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému. 23Povedali mi: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘ 24Povedal som im: ‚Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho.‘ Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ 25Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu na škodoradosť ich protivníkov. 26Mojžiš sa postavil do brány tábora a zvolal: „Kto je za Hospodina, ku mne!“ Okolo neho sa zhromaždili všetci Léviovci. 27On im povedal: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.‘“ 28Léviovci urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov. 29Potom Mojžiš povedal: „Ujmite sa dnes služby Hospodinovi, všetci, čo ste boli proti svojmu synovi alebo bratovi, aby ste dnes dostali požehnanie.“ 30Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Dopustili ste sa veľkého hriechu, ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech.“ 31Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: „Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov. 32Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš!“ 33Hospodin však Mojžišovi povedal: „Zo svojej knihy vytriem toho, kto zhrešil proti mne. 34Ty teraz choď a veď ľud na miesto, o ktorom som ti povedal. Môj anjel pôjde pred tebou. Keď však príde deň môjho navštívenia, potrestám ich za ich hriech.“ 35Hospodin trestal ľud, pretože si urobili teľa, ktoré zhotovil Áron.

Sláva Hospodinovej prítomnosti

1Hospodin povedal Mojžišovi: „Odíď odtiaľto aj s ľudom, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Dám ju tvojmu potomstvu. 2Pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kanaánčanov, Amorejčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov. 3Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť.“ 4Keď ľud počul túto zlovestnú reč, zosmutnel a nikto si na seba nevzal nijakú ozdobu. 5Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: ‚Ste tvrdošijný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vyhubiť. Teraz však odložte zo seba svoje ozdoby, nech viem, ako s vami naložím.‘“ 6Od vrchu Horeb už Izraeliti nenosili ozdoby.

Stan stretávania

7Mojžiš vzal stan a postavil si ho mimo tábora, ďalej od tábora a nazval ho stanom stretávania. Keď niekto hľadal Hospodina, vychádzal k stanu stretávania, ktorý bol mimo tábora. 8Keď Mojžiš vychádzal k stanu, všetok ľud vstal, každý sa postavil ku vchodu svojho stanu a hľadel na Mojžiša, kým nevošiel do stanu. 9Len čo Mojžiš vošiel do stanu, oblačný stĺp zostúpil, zastal pri vchode do stanu a Hospodin sa rozprával s Mojžišom. 10Keď všetok ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hlboko sa klaňal, každý pri vchode do svojho stanu. 11Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Jeho mladý služobník Jozua, Núnov syn, sa však zo stanu nevzďaľoval.

Zjavenie Božej slávy

12Mojžiš povedal Hospodinovi: „Pozri, ty mi hovoríš: ‚Vyveď tento ľud,‘ ale neoznámil si mi, koho chceš so mnou poslať, hoci si mi povedal: ‚Poznám ťa po mene, ba aj moju priazeň si si získal.‘ 13Ak som teda u teba našiel priazeň, daj mi poznať svoju cestu, aby som ťa poznával a neustále mal tvoju priazeň. Pozri, veď tento národ je tvoj ľud!“ 14On odpovedal: „Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.“ 15Mojžiš mu odpovedal: „Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj! 16Ako inak poznám, že som spolu s tvojím ľudom získal tvoju priazeň, ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami? Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od ostatných národov na zemi.“ 17Hospodin povedal Mojžišovi: „Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si získal moju priazeň a poznám ťa podľa mena.“ 18On však povedal: „Ukáž mi svoju slávu!“ 19Hospodin mu povedal: „Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať.“ 20A ešte mu povedal: „Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive.“ 21Hospodin povedal: „Tu pri mne je miesto, vystúp na skalu! 22Keď tadiaľ pôjde moja sláva, položím ťa do skalnej trhliny, a kým prejdem, zakryjem ťa svojou dlaňou. 23Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta. Moja tvár sa nedá vidieť.“

Obnova zmluvy

1Hospodin povedal Mojžišovi: „Vykreš dve kamenné tabule, ako boli predchádzajúce. Ja na ne napíšem slová, čo boli na predchádzajúcich tabuliach, ktoré si rozbil: 2Buď pripravený! Ráno vystúpiš na vrch Sinaj a na jeho končiari sa postavíš ku mne. 3Nikto však nesmie vystúpiť s tebou a nikto nech sa neukazuje na celom vrchu. Ba ani ovce, ani dobytok sa nesmú pásť oproti tomuto vrchu.“ 4Mojžiš teda vykresal dve kamenné tabule, ako tie predchádzajúce. Včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin a vzal do rúk obe kamenné tabule. 5Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina. 6Hospodin prechádzal pred ním a volal: „Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh! 7Preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané. Trestá vinu otcov na synoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.“ 8Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa 9a hovoril: „Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.“ 10Vtedy Hospodin povedal: „Ja s vami uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom budem robiť divy, aké sa nestali na celej zemi ani v nijakom národe. Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo. To, čo s tebou urobím, vyvolá úžas. 11Zapamätaj si, čo ti dnes prikazujem: Vyženiem pred tebou Amorejčanov, Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov. 12Daj si pozor, aby si neuzatváral zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby pre teba neboli osídlom. 13Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašery. 14Nebudeš sa klaňať inému bohu, lebo Hospodin, ktorý sa volá Žiarlivý, je naozaj žiarlivý Boh. 15Neuzavrieš zmluvu s obyvateľmi tej krajiny, lebo keď budú smilniť so svojimi bohmi a prinášať im obety, pozvú ťa a musel by si jesť z ich obetnej hostiny. 16Bral by si si z ich dcér ženy pre svojich synov a tie by smilnili so svojimi bohmi a zvádzali by na to aj tvojich synov. 17Nebudeš si robiť liatych bohov. 18Budeš zachovávať slávnosť Nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby v určený čas v mesiaci abíb, ako som ti to prikázal, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta. 19Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; všetko samčie prvorodené z tvojho stáda, tak z dobytka ako aj z oviec. 20Prvorodeného osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy. Vykúpiš každého svojho prvorodeného syna. Nech sa nikto neukáže predo mnou s prázdnymi rukami. 21Šesť dní budeš pracovať, ale v siedmy deň budeš odpočívať. Odpočívať budeš aj počas orby a žatvy. 22Zachovávaj slávnosť Týždňov, slávnosť prvotín pšeničnej žatvy a slávnosť zberu úrody na konci roka. 23Nech sa každý muž ukáže trikrát v roku pred Pánom, Hospodinom, Bohom Izraela. 24Vyženiem totiž pred tebou národy a rozšírim tvoje územie; nikto nebude bažiť po tvojej krajine, keď sa trikrát do roka pôjdeš ukázať pred Hospodina, svojho Boha. 25Nebudeš obetovať krv mojej obety s kvaseným chlebom a nič z obety slávnosti veľkonočného baránka nenecháš cez noc do rána. 26Prvotiny raných plodov svojej pôdy prinesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.“

Mojžišova žiariaca tvár

27Potom Hospodin Mojžišovi povedal: „Napíš si tieto slová, lebo podľa nich som uzavrel zmluvu s tebou a s Izraelom!“ 28Bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb ani nepil vodu. Na tabule napísal slová zmluvy, desať slov. 29Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila. 30Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari pokožka na tvári, báli sa k nemu priblížiť. 31Keď ich Mojžiš zavolal, prišli k nemu Áron a všetci vodcovia pospolitosti. Keď sa s nimi rozprával, 32priblížili sa k nemu aj ostatní Izraeliti. Rozpovedal im všetko, čo mu Hospodin na vrchu Sinaj prikázal. 33Keď Mojžiš prestal hovoriť, dal si na tvár závoj. 34Kedykoľvek predstupoval Mojžiš pred Hospodina, aby sa s ním rozprával, odkladal si závoj, kým sa nevrátil späť. Keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo prikázané. 35Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom.

Zhotovenie svätostánku

1Mojžiš zhromaždil celú pospolitosť Izraelitov a povedal im: „Hospodin prikázal, aby ste dodržiavali toto: 2‚Šesť dní budete vykonávať svoje práce a v siedmy deň budete mať svätú sobotu sviatočného odpočinku pre Hospodina. Každý, kto by vtedy konal nejakú prácu, musí zomrieť. 3V sobotný deň nebude nikto zakladať oheň v nijakom príbytku.‘“ 4Mojžiš celej pospolitosti Izraelitov vyhlásil: „Hospodin prikázal toto: ‚Vyberte z toho, čo máte, pre Hospodina na obetu pozdvihovania. 5Nech každý ochotne prinesie obetu pozdvihovania pre Hospodina: zlato, striebro, bronz, 6fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, 7červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo, 8olej na svietenie, balzamy do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo, 9ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka. 10Každý z vás, kto má dar zručnosti, nech príde a urobí všetko, čo Hospodin prikázal: 11príbytok, jeho stan, prikrývku, spony, dosky, žrde, stĺpy, podstavce, 12archu a jej žrde, vrchnák a vnútornú oponu, 13stôl a jeho žrde, aj všetko náradie i s predkladanými chlebmi, 14svietnik na svietenie s náradím, lampy a oleje na svietenie, 15kadidlový oltár a jeho žrde, olej na pomazanie, voňavé kadidlo, záclonu ku vchodu do príbytku, 16oltár na spaľované obety a k nemu bronzové rošty, jeho žrde, všetko príslušné náradie a umývadlo s podstavcom, 17plachty pre nádvorie, jeho stĺpy s podstavcami a záclonu na bránu do nádvoria, 18kolíky pre príbytok, kolíky pre nádvorie a príslušné povrazy, 19utkané rúcha na službu vo svätyni, sväté rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov, na kňazskú službu.‘“ 20Potom celá pospolitosť Izraelitov odišla od Mojžiša. 21Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania pre Hospodina na zhotovenie stanu stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. 22Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom a prinášali náramky, krúžky, prstene, prívesky a všelijaké zlaté predmety. Každý, kto chcel obetovať Hospodinovi zlato, priniesol ho ako podávanú obetu. 23Každý kto mal fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, červeno sfarbené baranie a tachašové kože, priniesol ich. 24Kto chcel priniesť obetu pozdvihovania v striebre a bronze, priniesol to ako obetu pozdvihovania Hospodinovi. Každý, kto mal akáciové drevo, súce na zhotovenie bohoslužobného diela, priniesol ho. 25Aj všetky zručné ženy vlastnoručne priadli a prinášali hotovú priadzu, fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno. 26Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť. 27Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka, 28balzam a olej na svietenie i olej na pomazanie a voňavé kadidlo. 29Izraeliti, každý muž a žena, ktorých nabádalo srdce priniesť dar Hospodinovi na zhotovenie celého diela, ktoré prostredníctvom Mojžiša rozkázal vykonať Hospodin, prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi. 30Mojžiš povedal Izraelitom: „Pozrite, Hospodin povolal po mene Becaleela, Uriho syna, Chúrovho syna z Júdovho kmeňa. 31Naplnil ho Božím duchom, dal mu múdrosť, chápavosť, zručnosť pre každú prácu, 32aby mohol zhotovovať návrhy a uskutočňovať ich v zlate, striebre a bronze, 33okresávať kamene na osádzanie, opracúvať drevo, aby mohol zhotovovať všetky umelecké práce. 34Dal mu aj schopnosť poúčať iných, jemu aj Oholiábovi, Achisamáchovmu synovi z Dánovho kmeňa. 35Naplnil ich múdrosťou, aby mohli zhotovovať akékoľvek práce: remeselnícke, umelecké, výšivkárske z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemného plátna, ako aj tkáčske práce. Oni budú vykonávať všetky práce a navrhovať plány.“ 1Becaleel, Oholiáb a všetci zruční muži, ktorým dal Hospodin múdrosť a dôvtip, aby vedeli zhotoviť všetko potrebné na službu vo svätyni, nech konajú celkom tak, ako prikázal Hospodin. 2Potom Mojžiš zavolal Becaleela, Oholiába a všetkých zručných mužov, ktorým dal Hospodin múdrosť a boli ochotní dať sa do práce na tom diele. 3Od Mojžiša prevzali všetky obety pozdvihovania, ktoré doniesli Izraeliti na vykonanie prác potrebných na službu vo svätyni, a predsa mu prinášali každé ráno ďalšie dobrovoľné dary. 4Všetci majstri, ktorí pracovali pri svätyni, prerušili prácu, prichádzali jeden po druhom k Mojžišovi 5a hovorili mu: „Ľud prináša oveľa viac, než treba na dokončenie diela, ktoré Hospodin prikázal vykonať.“ 6Preto Mojžiš dal príkaz, ktorý oznámili v tábore: „Nech nikto, ani muž, ani žena, už nič nedonáša na obetu pozdvihovania pre svätyňu.“ Vtedy ľud prestal prinášať, 7lebo toho, čo doniesli, bolo dosť na vykonanie všetkých prác, ba aj zvýšilo.

Zhotovenie svätostánku a jeho príslušenstva

8Všetci zruční muži, ktorí pracovali na diele, urobili príbytok z desiatich závesov utkaných z plátna, z fialového a červeného purpuru, karmazínu s umelecky spodobenými cherubmi. 9Každý záves bol dvadsaťosem lakťov dlhý a štyri lakte široký. Všetky závesy mali rovnakú mieru. 10Päť závesov spojil dovedna a takisto spojil aj druhých päť. 11Z fialového purpuru urobil očká na okraji závesu, ktorý bol na konci pripojeného kusa. Podobne to urobil aj na druhom okraji pripojeného kusa. 12Päťdesiat očiek urobil na okraji jedného závesu a päťdesiat očiek na okraji druhého závesu, ktorý bol k druhému kusu pripojený tak, aby očká boli oproti sebe. 13Zhotovil aj päťdesiat zlatých spôn a závesy spojil nimi tak, že príbytok tvoril jeden celok. 14Zhotovil aj prikrývky z kozej srsti pre stan nad príbytkom; prikrývok zhotovil jedenásť. 15Každá prikrývka bola dlhá tridsať lakťov a široká štyri lakte. Tých jedenásť prikrývok malo rovnakú mieru. 16Zvlášť spojil päť prikrývok a zvlášť šesť prikrývok. 17Urobil päťdesiat očiek na spojenie na okraji poslednej prikrývky a päťdesiat očiek na okraji poslednej prikrývky druhého zväzku. 18Urobil aj päťdesiat bronzových spôn, aby mohol spojiť stan do jedného celku. 19Potom zhotovil pre stan prikrývku z červeno sfarbených baraních koží a navrch prikrývku z tachašových koží. 20Pre príbytok zhotovil aj dosky z akáciového dreva, aby sa dali postaviť. 21Každá doska bola dlhá desať lakťov a široká jeden a pol lakťa. 22Každá doska mala dva čapy; dosky boli navzájom pospájané. Tak to urobil na všetkých doskách príbytku. 23Na južnú, pravú stranu príbytku bolo zhotovených dvadsať dosák. 24K tým dvadsiatim doskám pripravil štyridsať strieborných podstavcov, dva podstavce pod každú dosku k obom jej čapom. 25Aj na druhú, severnú stranu príbytku urobil dvadsať dosák 26a štyridsať strieborných podstavcov; dva podstavce pod každú dosku. 27Na zadnú, západnú stranu príbytku urobil šesť dosák. 28Zhotovil aj dve dosky na oba rohy príbytku pri zadnej strane. 29Tie boli dvojdielne zdola až hore a navrchu boli spojené krúžkom. Tak urobil s oboma doskami na oboch rohoch. 30Bolo tam osem dosák a šestnásť strieborných podstavcov, po dvoch podstavcoch na každú dosku. 31Zhotovil aj žrde z akáciového dreva, a to päť pre dosky na jednej strane príbytku 32päť pre dosky na jeho druhej strane a päť na zadnú, západnú stranu príbytku. 33Prostrednú žrď urobil tak, aby prechádzala stredom dosák z jedného konca na druhý. 34Dosky pozlátil, aj krúžky, cez ktoré prechádzali žrde, urobil zo zlata, ba pozlátil aj žrde. 35Zhotovil aj oponu z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne utkaného plátna. Vyzdobil ju umelecky spodobenými cherubmi. 36Zhotovil aj štyri stĺpy z akáciového dreva a pozlátil ich. Háčiky na nich boli zo zlata. Odlial pre ne štyri strieborné podstavce. 37Ku vchodu do stanu utkal pestrú záclonu z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne utkaného plátna, 38a k nej päť stĺpov s háčikmi. Ich hlavice a priečne tyče boli zo zlata a päť podstavcov bolo z bronzu.

Archa svedectva

1Becaleel urobil archu z akáciového dreva dva a pol lakťa dlhú, jeden a pol lakťa širokú a jeden a pol lakťa vysokú. 2Zvnútra i zvonka ju pokryl rýdzim zlatom a na jej vrch dal zlatú obrubu. 3Ulial pre ňu štyri zlaté krúžky na štyri rohy, dva krúžky na jednu stranu a dva krúžky na druhú stranu. 4Z akáciového dreva zhotovil žrde a pozlátil ich. 5Žrde prestrčil cez krúžky po bokoch archy, aby sa dala nosiť. 6Zhotovil aj vrchnák z rýdzeho zlata dva a pol lakťa dlhý a jeden a pol lakťa široký. 7Na oboch koncoch vrchnáka urobil dvoch cherubov z tepaného zlata: 8jedného cheruba na jednom konci a druhého na druhom. Cherubov urobil na oboch koncoch vrchnáka. 9Cherubi mali hore vystreté krídla tak, že nimi zakrývali vrchnák. Tvárami boli obrátení k sebe a hľadeli na vrchnák.

Stôl predkladaných chlebov

10Z akáciového dreva zhotovil stôl dva lakte dlhý, jeden lakeť široký a jeden a pol lakťa vysoký. 11Pokryl ho rýdzim zlatom a obložil zlatou obrubou. 12Okolo neho urobil na dlaň širokú lištu a na ňu zlatú obrubu. 13Urobil naň štyri zlaté krúžky, ktoré pripevnil k rohom pri jeho štyroch nohách. 14Krúžky na žrde boli tesne pod lištou, aby sa stôl dal nosiť. 15Žrde na nosenie stola zhotovil z akáciového dreva a obtiahol ich zlatom. 16Z rýdzeho zlata zhotovil aj riad, ktorý patrí k stolu: panvice, čaše, kanvy a misky na prinášanie nápojových obiet.

Sedemramenný svietnik

17Zhotovil aj svietnik z rýdzeho zlata. Svietnik, jeho podstavec i ramená, kalichy, púčiky a kvety boli vytepané z jedného kusa rýdzeho kovaného zlata. 18Z bokov svietnika vychádzalo šesť ramien, tri z jednej strany a tri z druhej. 19Na jednom ramene boli tri kalichy, púčik a kvet ako kvet mandľovníka; aj na druhom ramene boli tri kalichy, púčik a kvet ako kvet mandľovníka. Tak to bolo na všetkých šiestich ramenách, ktoré vychádzali zo svietnika. 20Na samom svietniku boli štyri kalichy s púčikmi a kvetmi ako kvety mandľovníka. 21Prvý puk bol pod prvým párom ramien, ktoré z neho vychádzali; druhý puk bol pod druhým párom ramien a tretí puk bol pod tretím párom ramien. Tak to bolo pod všetkými šiestimi ramenami, ktoré z neho vychádzali. 22Puky a ramená boli z jedného kusa. Všetko bolo vytepané z rýdzeho zlata. 23K svietniku urobil sedem lámp a k nim kliešte a panvičky z rýdzeho zlata. 24Svietnik a všetky predmety zhotovil z jedného talentu rýdzeho zlata.

Kadidlový oltár

25Zhotovil kadidlový oltár, lakeť dlhý, lakeť široký a dva lakte vysoký z akáciového dreva, z ktorého boli aj jeho rohy. 26Pokryl ho rýdzim zlatom: jeho povrch, steny i rohy. Okolo neho urobil zlatú obrubu. 27Pripevnil naň dva zlaté krúžky pod obrubu na oboch stranách tak, aby sa cez ne dali prevliecť žrde a pomocou nich sa dal nosiť oltár. 28Žrde urobil z akáciového dreva a pozlátil ich. 29Potom pripravil posvätný olej na pomazanie a čisté voňavé kadidlo, ako to robieva voňavkár.

Oltár na spaľované obety

1Z akáciového dreva urobil päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký štvorhranný oltár na spaľované obety. 2Na jeho štyroch rohoch zhotovil výčnelky, ktoré s ním tvorili jeden celok a pokryl ho bronzom. 3Urobil aj všetko oltárne náradie: nádoby na popol, lopatky, kropeničky, vidlice a panvice na uhlie. Všetko náradie vyrobil z bronzu. 4Pre oltár zhotovil bronzový mrežový rošt a vložil ho pod obrubu oltára do jeho polovice odspodu. 5Potom ulial štyri krúžky pre štyri rohy bronzového roštu na zastrčenie žrdí. 6Žrde urobil z akáciového dreva a obtiahol ich bronzom. 7Prestrčil ich cez krúžky na oboch stranách oltára, aby sa mohol prenášať. Urobil ho z dosák, zvnútra prázdny. 8Z bronzu urobil aj umývadlo s podstavcom zo zrkadiel žien, ktoré posluhovali pri vchode do stanu stretávania.

Nádvorie

9Urobil aj nádvorie. Na južnej strane nádvoria boli plachty z jemne utkaného plátna, sto lakťov dlhé. 10Bolo tam dvadsať stĺpov na dvadsiatich bronzových podstavcoch. Háčiky k stĺpom a priečne tyče boli zo striebra. 11Takisto aj na severnej strane v dĺžke sto lakťov bolo dvadsať stĺpov na dvadsiatich bronzových podstavcoch. Háčiky k stĺpom a priečne tyče boli zo striebra. 12Smerom na západ boli plachty dlhé päťdesiat lakťov a desať stĺpov bolo na desiatich podstavcoch. Háčiky k stĺpom a ich priečne tyče boli zo striebra. 13Predná strana smerom na východ bola široká päťdesiat lakťov. 14Na jednej strane bolo pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. 15Takisto z jednej i z druhej strany brány bolo pätnásť lakťov plachiet a tri stĺpy na troch podstavcoch. 16Všetky plachty okolo nádvoria boli z jemne utkaného plátna. 17Podstavce pod stĺpy boli z bronzu, háčiky k stĺpom a priečne tyče boli zo striebra, aj obloženie ich hlavíc bolo strieborné. Všetky stĺpy na nádvorí boli pospájané striebornými priečnymi tyčami. 18Záves na bráne nádvoria bol pestro povyšívaný z fialového a červeného purpuru, z karmazínu a z jemne utkaného plátna. Bol dvadsať lakťov dlhý, päť lakťov vysoký, päť lakťov široký, tak ako plachty na nádvorí. 19Štyri stĺpy na záves so štyrmi podstavcami boli z bronzu; ich háčiky boli zo striebra, obloženie ich hlavíc a priečnych tyčí bolo strieborné. 20Všetky kolíky na príbytok a na nádvorie dookola boli z bronzu.

Množstvo použitých kovov

21Toto je zoznam vecí príbytku, príbytku svedectva, ktorý na Mojžišov rozkaz zhotovili leviti pod vedením Itamára, syna kňaza Árona. 22Becaleel, Uriho syn a vnuk Chúra z Júdovho kmeňa urobil všetko, čo Hospodin rozkázal Mojžišovi. 23Bol s ním Oholiáb, syn Achisamácha z Dánovho kmeňa ako remeselník, umelec, tkáč z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemného plátna. 24Všetkého zlata, ktoré použili pri práci, pri celej práci na svätyni - zlata z obiet - bolo dvadsaťdeväť talentov a sedemstotridsať šeklov podľa váhy šekla svätyne. 25Striebra od účastníkov sčítania pospolitosti bolo sto talentov a tisícsedemstosedemdesiatpäť šeklov podľa váhy šekla svätyne. 26Pol šekla pripadlo na hlavu - pol šekla podľa váhy šekla svätyne - od každého účastníka sčítania od dvadsiatich rokov a viac. Bolo ich šesťstotritisícpäťstopäťdesiat. 27Sto talentov sa použilo na uliatie podstavcov svätyne a podstavcov opony. Sto podstavcov zo sto talentov, teda talent na podstavec. 28Z tisícsedemstosedemdesiatpäť šeklov zhotovili háčiky na stĺpy, obtiahli ich hlavice a pospájali ich. 29Zo všetkých obetovaných darov bolo sedemdesiat talentov a dvetisícštyristo šeklov bronzu. 30Z toho urobili podstavce do vchodu stanu stretávania, bronzový oltár, k nemu bronzový rošt a všetko príslušenstvo k oltáru: 31podstavce okolo nádvoria, podstavce k bráne do nádvoria, všetky kolíky na príbytok a všetky kolíky okolo nádvoria.

Kňazské rúcho

1Z fialového a z červeného purpuru, z karmazínu zhotovili utkané rúcha na službu vo svätyni, ako aj posvätné rúcha pre Árona, podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi.

Efód

2Efód zhotovili zo zlata, fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne utkaného plátna. 3Zo zlata tepali pliešky a postrihali ich na prúžky, aby nimi mohli umelecky popretkávať fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno. 4Zhotovili mu spájajúce náplecníky; tie boli na vrchných koncoch spojené. 5Utkaný pás, ktorým sa efód upevňuje, bol takisto zhotovený zo zlata, z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne tkaného plátna podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 6Potom opracovali ónyxové kamene, ktoré osadili do zlatých objímok a vyryli do nich mená Izraelových synov tak, ako sa zhotovuje pečatidlo. 7Pripevnili ich na vrchné časti efódu ako pamätné kamene na Izraelových synov podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 8Podobne ako efód zhotovili aj náprsník umelecky tkaný zo zlata, z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne tkaného plátna. 9Bol štvorcový a dvojitý; urobili ho na piaď dlhý a na piaď široký. 10Povsádzali doň štyri rady drahých kameňov. V prvom rade: rubín, topás, smaragd; 11v druhom rade: malachit, zafír, diamant; 12v treťom rade: opál, achát, ametyst; 13vo štvrtom rade chryzolit, ónyx, jaspis. Kamene boli vsadené do zlatých obrúb. 14Na dvanástich drahých kameňoch boli vyryté mená Izraelových synov. Na každom kameni bolo vyryté jedno meno z dvanástich kmeňov tak, ako sa zhotovujú pečatidlá. 15K náprsníku pripevnili retiazky z rýdzeho zlata ako spletenú šnúru. 16Zhotovili aj dve zlaté objímky a dva zlaté krúžky a oba krúžky upevnili na oboch stranách náprsníka. 17Obe zlaté šnúry pripevnili na oba krúžky na koncoch náprsníka. 18Druhé dva konce oboch šnúr upevnili k obom objímkam a spojili ich spredu na vrchnej časti efódu. 19Zhotovili aj dva zlaté krúžky a pripevnili ich na oba spodné konce náprsníka na jeho vnútorný okraj, obrátený k efódu. 20Zhotovili aj dva zlaté krúžky a pripevnili ich k obom predným okrajom efódu zospodu na jeho prednej strane, tesne tam, kde sú spojené nad utkaným pásom efódu. 21Krúžky náprsníka podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi spojili s krúžkami efódu šnúrou z fialového purpuru tak, aby bola nad utkaným pásom efódu a náprsník neodstával od efódu.

Plášť

22Potom k efódu zhotovili plášť, tkáčsky výrobok, celý z fialového purpuru. 23Uprostred plášťa bol otvor ako na brnení s obrubou okolo otvoru, aby sa netrhal. 24Na spodnom okraji plášťa pripevnili granátové jablká z fialového a červeného purpuru, karmazínu a z jemne tkaného plátna. 25Z rýdzeho zlata zhotovili aj zvončeky a pripevnili ich medzi granátové jablká okolo spodného lemu plášťa. 26Tak sa striedali zvončeky a granátové jablká okolo celého lemu plášťa, v ktorom konali službu podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 27Z jemného plátna zhotovili spodné rúcho ako tkáčsky výrobok pre Árona a jeho synov, 28ako aj turban a ozdobné čiapky z jemného plátna i ľanové spodky z jemne utkaného plátna. 29Rovnako podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi urobili aj pás z jemne utkaného plátna z fialového a červeného purpuru, karmazínu ako výšivkársky výrobok. 30Nakoniec urobili kvet, posvätnú čelenku z rýdzeho zlata, a vyryli naň nápis tak, ako sa zhotovuje pečatidlo: „Svätý Hospodinov“. 31Na ňu podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi pripevnili šnúru z fialového purpuru, aby sa dala priviazať na turban.

Dokončenie prác

32Tak bola dokončená všetka práca na príbytku v stane stretávania. Izraeliti vykonali všetko presne podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 33Mojžišovi priniesli príbytok, stan a všetko jeho príslušenstvo: sponky, dosky, žrde, stĺpy a podstavce, 34prikrývku z načerveno zafarbených baraních koží, prikrývku z tachašových koží a vnútornú oponu, 35archu svedectva, jej žrde a jej vrchnák, 36stôl so všetkým jeho príslušenstvom a predkladané chleby, 37svietnik z rýdzeho zlata s jeho lampami, s celým radom lámp, všetko jeho príslušenstvo a olej na svietenie, 38zlatý oltár, olej na pomazanie, voňavé kadidlo a oponu ku vchodu do stanu, 39bronzový oltár a k nemu bronzový rošt, žrde a všetko jeho príslušenstvo, umývadlo s podstavcom, 40plachty na nádvorie, stĺpy a podstavce, záves na bránu do nádvoria, povrazy, kolíky a všetko náradie potrebné na službu v príbytku, na stan stretávania, 41jemne utkané rúcha na službu vo svätyni, posvätné rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu. 42Izraeliti vykonali všetku prácu presne podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 43Keď Mojžiš prezrel celé to dielo, zistil, že ho vykonali presne tak, ako prikázal Hospodin. Potom ich Mojžiš požehnal.

Postavenie a posvätenie svätostánku

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„V prvý deň v prvom mesiaci postav príbytok, stan stretávania. 3Tam umiestniš archu svedectva a zastrieš ju oponou. 4Prinesieš i stôl a usporiadaš na ňom, čo treba. Prinesieš aj svietnik a pokladieš naň lampy. 5Zlatý kadidlový oltár položíš pred archu svedectva a do vchodu príbytku zavesíš oponu. 6Oltár na spaľované obety postavíš pred vchod do príbytku, stanu stretávania. 7Medzi stan stretávania a oltár postavíš umývadlo a naleješ doň vodu. 8Okolo nádvoria urobíš ohradu a do brány nádvoria zavesíš oponu. 9Potom vezmeš olej na pomazanie, pomažeš príbytok a všetko, čo je v ňom, posvätíš ho so všetkým jeho príslušenstvom, a bude svätý. 10Pomažeš aj oltár na spaľované obety so všetkým príslušenstvom. Posvätíš ho a bude svätosvätý. 11Pomažeš aj umývadlo s podstavcom a posvätíš ho. 12Potom privedieš Árona a jeho synov ku vchodu do stanu stretávania a umyješ ich vodou. 13Potom oblečieš Árona do posvätného rúcha, pomažeš ho, posvätíš a bude mi slúžiť ako kňaz. 14Privedieš aj jeho synov a oblečieš ich do spodného rúcha, 15pomažeš ich, ako si pomazal ich otca, a budú mi slúžiť ako kňazi. Týmto pomazaním získajú trvalé kňazstvo z pokolenia na pokolenie.“ 16Mojžiš urobil všetko presne tak, ako mu prikázal Hospodin. 17Príbytok postavili v prvý deň v prvom mesiaci v druhom roku. 18Mojžiš postavil príbytok: uložil podstavce, na ne položil dosky, povsúval žrde a rozostavil stĺpy. 19Ponad príbytok rozprestrel stanovinu a na ňu položil prikrývku podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 20Potom vzal Svedectvo, vložil ho do archy, povsúval žrde a na archu položil vrchnák. 21Potom zaniesol archu do príbytku, zavesil vnútornú oponu a tým zakryl archu svedectva podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 22Stôl postavil do stanu stretávania na severnú stranu príbytku pred oponu. 23Naň poukladal chleby pred Hospodinom podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 24Svietnik postavil do stanu stretávania oproti stolu na južnú stranu príbytku. 25Naň poukladal lampy pred Hospodinom podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 26Zlatý oltár postavil v stane stretávania pred oponu. 27Zapálil na ňom voňavé kadidlo podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 28Potom zavesil oponu do vchodu príbytku. 29Oltár na spaľované obety postavil pri vchode do príbytku stanu stretávania. Na ňom obetoval spaľovanú a pokrmovú obetu podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 30Medzi stan stretávania a oltár umiestnil umývadlo a nalial doň vodu na umývanie. 31Mojžiš, Áron a jeho synovia si ňou umývali ruky a nohy. 32Keď vchádzali do stanu stretávania alebo keď pristupovali k oltáru, umývali sa podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 33Okolo príbytku a oltára postavil nádvorie a do brány nádvoria dal záves. Tak dokončil Mojžiš toto dielo. 34Vtedy oblak zakryl stan stretávania a Hospodinova sláva naplnila príbytok. 35Mojžiš sa nemohol priblížiť k stanu stretávania, lebo nad ním sa vznášal oblak a Hospodinova sláva napĺňala príbytok. 36Kedykoľvek sa sponad príbytku oblak zdvihol, Izraeliti sa vydali na pochod zo všetkých svojich zastávok. 37Keď sa však oblak nedvíhal, nepohli sa dotiaľ, kým sa nezdvihol. 38Hospodinov oblak býval nad príbytkom cez deň, ale v noci bol v ňom oheň, takže ho videli všetci Izraeliti počas celého svojho putovania.

LEVITIKUS

Obrad spaľovanej obety

1Hospodin oslovil Mojžiša zo stanu stretávania a povedal mu: 2„Prehovor k Izraelitom a povedz im: ‚Keď niekto z vás chce priniesť Hospodinovi obetný dar, prinesiete svoj obetný dar zo zvierat, z hovädzieho dobytka alebo z drobného stáda. 3Ak bude jeho obetným darom spaľovaná obeta z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca. Privedie ho ku vchodu stanu stretávania, aby získal Hospodinovu priazeň. 4Položí ruku na hlavu spaľovanej obety; tá bude so záľubou prijatá, aby získal zmierenie. 5Potom pred Hospodinom zabije dobytča a Áronovi synovia, kňazi, prinesú krv; krvou dookola pokropia oltár, ktorý je pri vchode stanu stretávania. 6Kožu zo spaľovanej obety stiahne a obetu rozseká na kusy. 7Synovia kňaza Árona rozložia na oltári oheň a naň naložia drevo. 8Potom Áronovi synovia, kňazi, poukladajú rozsekané kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré horí na oltári. 9Vnútornosti a nohy kňaz umyje vo vode a všetko spáli na oltári ako spaľovanú obetu, ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 10Ak jeho obetný dar na spaľovanú obetu bude zo stáda, z oviec alebo z kôz, privedie bezchybného samca. 11Zareže ho pred Hospodinom na severnej strane oltára a Áronovi synovia, kňazi, jeho krvou dookola pokropia oltár. 12Potom kňaz obetu rozseká na kusy, poukladá ich aj s hlavou a tukom na drevo, ktoré horí na oltári. 13Vnútornosti a nohy umyje vodou a kňaz to všetko prinesie na oltár ako spaľovanú obetu. To bude ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 14Ak chce priniesť Hospodinovi na spaľovanú obetu dar z vtákov, nech prinesie svoj dar z hrdličiek alebo holúbkov. 15Kňaz ho prinesie k oltáru, nechtom mu natrhne hlavu a spáli na oltári. Krv vytlačí na stenu oltára. 16Jeho hrvoľ aj s obsahom vyberie a odhodí k východnej strane oltára, kam sa vysýpa popol. 17Kňaz mu potom natrhne krídla, ale neoddelí ich; spáli ich na dreve, ktoré horí na oltári. To bude spaľovaná obeta; ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi.

Obrad pokrmovej obety

1Keď niekto chce priniesť Hospodinovi ako obetný dar pokrmovú obetu, nech obetuje jemnú múku, ktorú poleje olejom a pridá k nej kadidlo. 2Donesie ju Áronovým synom, kňazom. Kňaz vezme plnú hrsť jemnej múky poliatej olejom i všetko kadidlo a ako pripomienku ju na oltári spáli ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 3Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom ako najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet. 4Keď chceš priniesť na obetný dar pokrmovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, s olejom zamiesené koláče z jemnej múky a olejom potreté nekvasené posúchy. 5Keď bude tvoj obetný dar na pokrmovú obetu z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky zamiesenej s olejom, bez kvasu. 6Polámeš to na kúsky a poleješ olejom. To je pokrmová obeta. 7Keď bude tvoj dar na pokrmovú obetu pripravený na panvici, nech sa pripraví z jemnej múky s olejom. 8Takto pripravenú pokrmovú obetu prinesieš Hospodinovi a odovzdáš kňazovi, aby ju odniesol na oltár. 9Kňaz vezme z pokrmovej obety časť na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 10Zvyšok pokrmovej obety zostane Áronovi a jeho synom. To je najsvätejšia časť z Hospodinových ohňových obiet. 11Nijaká pokrmová obeta, ktorú prinesiete Hospodinovi, nesmie sa zamiesiť s kvasom; nijaký kvas ani med nesmiete spaľovať ako ohňovú obetu Hospodinovi. 12Môžete ich priniesť Hospodinovi ako obetný dar z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú. 13Ku každej pokrmovej obete pridaj soľ. Soľ zmluvy s tvojím Bohom nesmie chýbať pri nijakej z tvojich pokrmových obiet. S každým obetným darom prines soľ! 14Keď chceš priniesť pokrmovú obetu Hospodinovi z prvých plodín, prines rozdrvené a na ohni upražené zrno z dozretých klasov ako pokrmovú obetu zo svojich prvotín. 15Obetu polej olejom a pridaj k nej kadidlo. To je pokrmová obeta. 16Kňaz spáli časť rozdrveného zrna s olejom a so všetkým kadidlom na pripomienku ako ohňovú obetu Hospodinovi.

Obrad obety spoločenstva

1Keď chce niekto priniesť Hospodinovi na obetu spoločenstva svoj obetný dar z hovädzieho dobytka, nech privedie samca alebo samicu, čo nemajú chyby. 2Položí ruku na hlavu svojho obetného zvieraťa, zabije ho pri vchode do stanu stretávania. Áronovi synovia, kňazi, jeho krvou dookola pokropia oltár. 3Potom z obety spoločenstva prinesie Hospodinovi ako ohňovú obetu tuk, ktorým sú obrastené vnútornosti: všetok tuk, čo je na vnútornostiach, 4obidve obličky aj s tukom, čo je na nich a na slabinách, ako aj lalok pečene. Od obličiek ho však oddelí. 5Áronovi synovia to spália na oltári ako spaľovanú obetu príjemnej vône Hospodinovi s ohňovou obetou, čo horí na dreve. 6Ak bude jeho obetný dar na obetu spoločenstva Hospodinovi zo stáda, nech obetuje samca alebo samicu, čo nemajú chyby. 7Ak bude jeho obetným darom jahňa, nech ho privedie pred Hospodina, 8položí ruku na hlavu svojho obetného daru a zabije ho pred stanom stretávania. Áronovi synovia jeho krvou dookola pokropia oltár. 9Z obety spoločenstva prinesie Hospodinovi ako ohňovú obetu jeho tuk, celý mastný chvost, ktorý odreže tesne pri kostrči, a tuk, ktorý prikrýva vnútornosti, totiž všetok tuk, čo je na vnútornostiach, 10ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, ako aj lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek. 11Kňaz to spáli na oltári. To bude pokrm ohňovej obety Hospodinovi. 12Ak bude jeho obetným darom koza, privedie ju pred Hospodina. 13Na hlavu jej položí ruku a zabije ju pred stanom stretávania. Áronovi synovia jej krvou dookola pokropia oltár. 14Potom z nej prinesie svoj obetný dar Hospodinovi ako ohňovú obetu: tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, totiž všetok tuk, čo je na vnútornostiach, 15ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek. 16Kňaz to spáli na oltári. To bude pokrm ohňovej obety príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. 17To bude večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich osadách. Nesmiete jesť nijaký tuk ani nijakú krv!‘“

Obrad obety za hriech kňaza

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Povedz Izraelitom: ‚Ak sa niekto neúmyselne prehreší proti niektorému z príkazov Hospodina, hoci len jedinému, a urobí niečo zakázané, 3potom má za spáchaný hriech, ak sa ho dopustil pomazaný kňaz, čím uvalil vinu na ľud, priviesť Hospodinovi ako obetu mladého, bezchybného býčka. 4Býčka privedie ku vchodu stanu stretávania, položí ruku na hlavu býčka a zabije ho pred Hospodinom. 5Potom pomazaný kňaz vezme z krvi býčka a prinesie ju k stanu stretávania. 6Potom si kňaz namočí prst v krvi a sedemkrát ňou pred Hospodinom pokropí oponu svätyne. 7Nech kňaz krvou potrie rohy oltára na pálenie voňavého kadidla pred Hospodinom v stane stretávania. Ostatnú krv z toho býčka vyleje na spodnú časť oltára na spaľované obety pri vchode do stanu stretávania. 8Potom z býčka, obetovaného za hriech, vyberie všetok tuk, totiž tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, všetok tuk, čo je na vnútornostiach, 9ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, ako aj lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek, 10tak ako sa oddeľuje z býka pri obete spoločenstva. Kňaz to spáli na oltári na spaľované obety. 11Kožu z býčka, všetko jeho mäso s hlavou, hnátmi, vnútornosťami a s trusom, 12teda celého býčka vynesie za tábor na čisté miesto, kde sa vysýpa popol a spáli ho na dreve. Musí sa spáliť na mieste, kde sa vysýpa popol.

Obrad obety za hriech ľudu

13Ak celá izraelská pospolitosť spácha niečo neúmyselne, bez toho, aby si to zhromaždenie uvedomilo, a koná proti niektorému z Hospodinových príkazov, čo sa konať nesmie, previní sa. 14Keď si potom ľud spáchaný hriech uvedomí, zhromaždenie privedie mladého býčka pred stan stretávania ako obetu za hriech. 15Starší z pospolitosti položia ruky na hlavu býčka pred Hospodinom a potom ho pred Hospodinom zabijú. 16Potom pomazaný kňaz prinesie trochu krvi z býčka do stanu stretávania, 17namočí si v nej prst a pred Hospodinom sedemkrát pokropí oponu. 18Trochou krvi potrie aj rohy oltára, ktorý je pred Hospodinom v stane stretávania, a ostatnú krv vyleje na spodnú časť oltára na spaľované obety, ktorý je pri vchode do stanu stretávania. 19Odstráni z býčka všetok tuk a spáli ho na oltári. 20Aj s týmto býčkom urobí to isté, ako urobil s býčkom obetovaným za hriech; rovnako s ním naloží. Kňaz vykoná za nich obrad zmierenia a odpustí sa im. 21Býčka vynesie za tábor, spáli ho, ako spálil toho predchádzajúceho. Taká je obeta za hriech zhromaždenia.

Obrad obety za hriech panovníka

22Ak zhreší knieža tak, že neúmyselne prestúpi niektorý z príkazov Hospodina, svojho Boha, urobí niečo, čo sa robiť nesmie, previní sa. 23Keď ho však upozornia, že sa dopustil hriechu, privedie ako obetný dar capa, bezchybného samca. 24Potom na hlavu capa položí ruku a zabije ho tam, kde sa zabíjajú spaľované obety pred Hospodinom. Taká je obeta za hriech. 25Kňaz si vezme na prst trochu z krvi obety za hriech a potrie rohy oltára na spaľované obety. Ostatnú krv vyleje na spodnú časť oltára na spaľované obety. 26Všetok tuk spáli na oltári tak ako tuk z obety spoločenstva. Kňaz vykoná obrad zmierenia za jeho hriech a odpustí sa mu.

Obrad obety za hriech jednotlivca

27Ak sa niekto z pospolitého ľudu neúmyselne prehreší a dopustí sa niečoho proti niektorému príkazu Hospodina, čiže vykoná to, čo sa konať nesmie, previní sa. 28Keď ho však upozornia, že sa dopustil hriechu, privedie ako obetný dar za spáchaný hriech kozu, bezchybnú samicu. 29Potom na hlavu obety za hriech položí ruku a obetu za hriech zabije na mieste spaľovaných obiet. 30Kňaz si vezme na prst trochu z krvi obety a potrie rohy oltára na spaľované obety. Ostatnú krv vyleje na spodnú časť oltára. 31Potom z kozy vyberie všetok tuk, ako sa vyberá tuk z obety spoločenstva, a kňaz ho spáli na oltári ako príjemnú vôňu Hospodinovi. Kňaz vykoná zaňho obrad zmierenia a odpustí sa mu. 32Ak chce priniesť na obetný dar jahňa ako obetu za hriech, nech privedie bezchybnú samicu. 33Ruku položí na hlavu obety za hriech a zabije ju ako obetu za hriech tam, kde sa zabíjajú spaľované obety. 34Kňaz vezme trochu z krvi obety za hriech na prst, potrie rohy oltára na spaľované obety a ostatnú krv vyleje na spodnú časť oltára. 35Vyberie všetok jej tuk, ako sa vyberá tuk z jahňaťa pri obete spoločenstva, a kňaz ho spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Kňaz zaňho vykoná obrad zmierenia za hriech, ktorého sa dopustil, a odpustí sa mu.

Obrad obety za osobitné previnenia

1Ak sa niekto previní tým, že počul vysloviť kliatbu, bol toho očitým svedkom alebo sa o tom dozvedel, no neoznámil to, uvalí na seba vinu; 2alebo ak sa niekto dotkne niečoho nečistého, či zdochliny nečistej divej zveri, alebo zdochliny nečistého domáceho zvieraťa, alebo zdochliny nečistého plaza, aj keď o tom nevedel, je nečistý a previní sa; 3alebo ak sa dotkne ľudskej nečistoty, či akejkoľvek nečistoty, ktorou sa môže poškvrniť, aj keď o tom nevie, no potom sa to dozvie, previní sa; 4alebo ak sa niekto nerozvážne zaprisahá, že vykoná niečo zlé alebo dobré; všetkým, čím sa človek nerozvážne pod prísahou zaviaže, aj keď nevie, že sa to nemá, a potom sa to dozvie, previní sa. 5Ak sa previní v jednej z týchto vecí, nech sa prizná, čím sa prehrešil. 6Nech prinesie Hospodinovi obetu za hriech, ktorého sa dopustil, samicu zo stáda, buď ovcu alebo kozu. Kňaz vykoná zaňho obrad zmierenia za jeho hriech. 7Ak pre chudobu nemá na ovcu, nech prinesie Hospodinovi za svoje previnenie, ktorého sa dopustil, dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno vtáča na obetu za hriech a druhé na spaľovanú obetu. 8Zanesie ich kňazovi, ktorý obetuje najprv to, čo je určené na obetu za hriech; odspodu mu nechtom natrhne šiju, ale neodtrhne hlavu. 9Krvou z obety za hriech pokropí stenu oltára a ostatnú krv vytlačí na spodnú časť oltára. Taká je obeta za hriech. 10Druhé vtáča pripraví podľa predpisu o spaľovanej obete. Tak vykoná kňaz zaňho obrad zmierenia za jeho hriech, ktorého sa dopustil, a odpustí sa mu. 11Ak však pre chudobu nemá ani na dve hrdličky alebo na dva holúbky, nech za to, čo spáchal, prinesie desatinu efy jemnej múky ako svoj obetný dar. Nepoleje ju olejom ani nepridá k nej kadidlo, lebo je to obeta za hriech. 12Prinesie ju kňazovi a on z nej vezme plné priehrštie na pripomienku a spáli ju na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za hriech. 13Za hriech, ktorého sa hocičím z tohto dopustil, kňaz namiesto neho vykoná obrad zmierenia a odpustí sa mu. Ostatok z obety bude patriť kňazovi ako pri pokrmovej obete.‘“

Obeta za vinu

14Hospodin povedal Mojžišovi: 15„Ak sa niekto ťažko spreneverí tým, že sa neúmyselne prehreší proti svätým veciam Hospodina, nech za svoju vinu prinesie Hospodinovi bezchybného barana zo svojho stáda, ktorého cena sa stanoví v šekloch striebra podľa váhy šekla svätyne ako obeta za vinu. 16Za previnenie proti svätým veciam musí priniesť náhradu a pridá k nej pätinu. Odovzdá to kňazovi a kňaz obetovaním barana vykoná zaňho obetu za vinu a odpustí sa mu. 17Ak sa niekto prehreší a nevedomky prestúpi niektorý z príkazov Hospodina, čo sa konať nesmie, previní sa, preto musí znášať následky svojej viny. 18Prinesie kňazovi bezchybného barana zo svojho stáda, podľa ceny, ktorú určíš ako obetu za vinu. Za neúmyselný priestupok, ktorého sa dopustil, vykoná kňaz zaňho obrad zmierenia a odpustí sa mu. 19Taká je obeta za vinu. Určite sa previnil proti Hospodinovi.“ 20Hospodin povedal Mojžišovi: 21„Ak sa niekto prehreší a spreneverí voči Hospodinovi tým, že svojmu blížnemu odtají vec, ktorú prijal do úschovy, či zverenú alebo ulúpenú, alebo ak vydiera svojho blížneho, 22alebo ak niečo stratené nájde a krivoprísažne to zatají, nech sa človek dopustí čohokoľvek z týchto vecí, zhreší. 23Keď sa teda prehrešil a previnil, nech vráti, čo ulúpil, i to, čo si násilím vynútil alebo čo prijal do úschovy, alebo stratenú vec, ktorú našiel, 24alebo čokoľvek, o čom krivo prisahal, nech to nahradí v plnej hodnote a k tomu nech pridá pätinu a v deň svojej obety za vinu to odovzdá vlastníkovi. 25Za svoje previnenie nech prinesie kňazovi pre Hospodina bezchybného barana zo stáda ako obetu za vinu. Jeho cenu určíš podľa obety za vinu. 26Kňaz zaňho vykoná obrad zmierenia pred Hospodinom a odpustí sa mu všetko, čo spáchal a čím sa previnil.“

Spaľovaná obeta

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Prikáž Áronovi a jeho synom: ‚Toto je zákon o spaľovanej obete: Spaľovaná obeta bude na ohnisku na oltári po celú noc až do rána a oheň na oltári sa musí stále udržovať. 3Kňaz si oblečie ľanové rúcho a ľanové spodky. Zhrnie mastný popol zo spaľovanej obety, ktorú strávil oheň na oltári, a vysype ho vedľa oltára. 4Potom si vyzlečie rúcho a oblečie si iné, vynesie mastný popol von za tábor na čisté miesto. 5Oheň na oltári sa musí stále udržovať, nesmie vyhasnúť. Kňaz na ňom každé ráno zapáli drevo a rozloží spaľovanú obetu a spáli na ňom tuk z obiet spoločenstva. 6Oheň musí neustále horieť na oltári, nesmie vyhasnúť.

Pokrmová obeta

7Toto je zákon o pokrmovej obete: Nech ju Áronovi synovia prinesú k oltáru pre Hospodina. 8Jeden z nich z pokrmovej obety vezme za hrsť jemnej múky s olejom i všetko kadidlo, ktoré je na pokrmovej obete, a spáli to na oltári. Bude to príjemná vôňa na pripomienku Hospodinovi. 9Čo z pokrmovej obety zostane, to zje Áron a jeho synovia. To sa bude jesť nekvasené na posvätnom mieste. Bude sa to jesť na nádvorí stanu stretávania. 10Nesmie sa to piecť ako kvasené. Dal som im to ako podiel svojich ohňových obiet. Je to svätosväté ako obeta za hriech a za vinu. 11Smie to jesť každý mužský príslušník spomedzi Áronovcov. Toto ustanovenie o ohňových obetách Hospodina platí večne pre vaše pokolenie. Čokoľvek sa ich dotkne, bude sväté.‘“

Obeta pri vysviacke kňaza

12Hospodin povedal Mojžišovi: 13„Toto je obetný dar Árona a jeho synov, ktorý prinesú Hospodinovi v deň svojho pomazania: desatinu efy jemnej múky ako pravidelnú pokrmovú obetu, polovicu ráno a polovicu večer. 14Pripraví ju zamiesenú s olejom na platni. Pokrmovú obetu prinesieš rozdrobenú na kúsky. Bude to príjemná vôňa Hospodinovi. 15Pripraví ju syn, ktorý má nastúpiť na jeho miesto ako pomazaný kňaz. To je trvalé ustanovenie Hospodina. Celá obeta sa má spáliť. 16Každá pokrmová obeta kňaza bude celostná obeta. Nesmie sa jesť.“

Obeta za hriech

17Hospodin povedal Mojžišovi: 18„Povedz Áronovi a jeho synom: ‚Toto je zákon o obete za vinu. Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, bude sa zabíjať pred Hospodinom aj obeta za hriech. Je svätosvätá. 19Smie ju jesť len kňaz, ktorý prináša obetu za hriech. Bude sa jesť na svätom mieste, na nádvorí stanu stretávania. 20Čokoľvek sa dotkne jej mäsa, bude sväté. Ak niečo z jej krvi kvapne na rúcho, škvrnu musíš vyprať na posvätnom mieste. 21Hlinenú nádobu, v ktorej sa bude variť, treba rozbiť. Ak sa varí v bronzovej nádobe, treba ju vydrhnúť a opláchnuť vodou. 22Každý mužský príslušník spomedzi kňazov môže z nej jesť. Je svätosvätá. 23Nijaká obeta za hriech, z ktorej krvi sa niečo nesie do stanu stretávania na vykonanie obradu zmierenia vo svätyni, nesmie sa jesť; musí sa spáliť.

Obeta za vinu

1Toto je zákon o obete za vinu. Táto obeta je svätosvätá. 2Na mieste, na ktorom sa zabíja spaľovaná obeta, nech sa zabije aj obeta za vinu. Kňaz dookola pokropí jej krvou oltár. 3Obetovať sa bude všetok jej tuk: jej mastný chvost, tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, 4obidve obličky a tuk na nich i na slabinách. Lalok pečene sa oddelí spolu s obličkami. 5Kňaz to spáli na oltári ako ohňovú obetu Hospodinovi. Taká je obeta za vinu. 6Každý mužský príslušník spomedzi kňazov smie z nej jesť. Má sa jesť na posvätnom mieste; je svätosvätá. 7Rovnaký zákon platí pre obetu za hriech, ako aj pre obetu za vinu. Bude patriť kňazovi, ktorý touto obetou koná obrad zmierenia.

Podiel kňaza na obete

8Kňazovi, ktorý prináša spaľovanú obetu za niekoho, bude patriť koža z obety, ktorú obetoval; bude jeho. 9Aj každá pokrmová obeta, ktorá sa piekla v peci, ako aj všetko, čo bolo pripravené v hrnci alebo na panvici, bude patriť kňazovi, ktorý ju obetoval; bude jeho. 10Každá pokrmová obeta zamiesená s olejom alebo suchá bude patriť rovnakým dielom všetkým Áronovým synom.

Obeta spoločenstva

11Toto je zákon obety spoločenstva, ktorá sa prináša Hospodinovi. 12Ak ju niekto prináša s ďakovnou obetou, nech prinesie na ďakovnú obetu nekvasené, s olejom zamiesené koláče a nekvasené, olejom potreté posúchy; koláče budú upečené z jemnej múky zamiesenej s olejom. 13Okrem koláčov prinesie ako svoj obetný dar kvasený chlieb k svojej ďakovnej obete spoločenstva. 14Z každého daru prinesie po jednom kuse ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. Patrí kňazovi, ktorý kropí krvou z obety spoločenstva; bude jeho. 15Mäso z jeho ďakovnej obety spoločenstva sa musí zjesť v deň obetovania. Nič z neho sa nesmie nechať do rána. 16Ak svoj obetný dar prináša podľa sľubu alebo dobrovoľného záväzku, má sa zjesť v deň, keď bola obeta prinesená; zostatok z nej sa však môže zjesť aj v nasledujúci deň. 17No ak by z obetovaného mäsa zostalo aj na tretí deň, musí sa to spáliť. 18Keby niekto jedol mäso z obety spoločenstva na tretí deň, obeta nebude od darcu priaznivo prijatá, nebude uznaná, lebo je skazené. Kto by však z nej predsa jedol, musí znášať následky svojho previnenia. 19Ani mäso, ktoré sa dostalo do styku s niečím nečistým, sa nesmie jesť, musí sa spáliť. Čo sa týka mäsa, môže ho jesť každý, kto je čistý. 20Kto by však jedol mäso z Hospodinovej obety spoločenstva ako nečistý, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 21Keby sa niekto dotkol niečoho nečistého, či ľudskej nečistoty, či nečistého zvieraťa alebo čohokoľvek nečistého, čo je ohavnosťou, a jedol by z mäsa Hospodinovej obety spoločenstva, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.‘“

Zákaz jesť tuk a krv

22Hospodin povedal Mojžišovi: 23„Povedz Izraelitom: ‚Nebudete jesť nijaký tuk z býka ani z ovce, ani z kozy. 24Tuk uhynutého alebo roztrhaného zvieraťa možno použiť na akýkoľvek iný účel, ale jesť z neho nesmiete. 25Každý, kto by jedol tuk zo zvieraťa, ktoré priniesol na ohňovú obetu Hospodinovi, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu. 26V žiadnom svojom bydlisku nebudete jesť nijakú krv ani z vtáctva, ani z dobytka. 27Kto by jedol akúkoľvek krv, bude vylúčený spomedzi svojho ľudu.‘“ 28Hospodin povedal Mojžišovi: 29„Povedz Izraelitom: ‚Kto prináša obetu spoločenstva Hospodinovi, nech mu prinesie obetný dar zo svojej obety spoločenstva. 30Nech vlastnoručne prinesie ohňové obety Hospodinovi: tuk, čo je na hrudi, nech prinesie aj s hruďou, aby to mávaním odovzdal Hospodinovi ako podávanú obetu. 31Kňaz spáli tuk na oltári, ale hruď patrí Áronovi a jeho synom. 32Pravé stehno dáte kňazovi ako pozdvihovanú obetu zo svojich obiet spoločenstva. 33Pravé stehno bude ako podiel patriť tomu z Áronových synov, ktorý z obiet spoločenstva obetuje krv a tuk. 34Z obiet spoločenstva Izraelitov som totiž vzal hruď z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania a dal som ich kňazovi Áronovi a jeho synom. To bude pre nich patriť od Izraelitov podľa trvalého ustanovenia.‘“ 35Toto je podiel Árona a podiel jeho synov z ohňových obiet Hospodinovi odo dňa, keď im dovolil, aby slúžili Hospodinovi ako kňazi. 36V ten deň, keď ich Hospodin pomazal, prikázal Izraelitom, aby im to dávali ako podiel podľa trvalého ustanovenia pre všetky ich pokolenia. 37Toto je zákon o spaľovanej obete, o pokrmovej obete, o obete za hriech, o obete za vinu, o obetách pri vysviacke kňazov a o obete spoločenstva, 38ako to Hospodin prikázal Mojžišovi na vrchu Sinaj v deň, keď Izraelitom prikázal, aby svoje dary prinášali Hospodinovi na Sinajskej púšti.

Vysvätenie kňazov

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Vezmi Árona, jeho synov, rúcha a olej na pomazanie, býčka na obetu za hriech, dva barany a kôš nekvasených chlebov! 3Potom zvolaj celú pospolitosť ku vchodu do stanu stretávania.“ 4Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin. Pospolitosť sa zhromaždila pri vchode do stanu stretávania 5a Mojžiš zhromaždeným povedal: „Toto nám Hospodin kázal urobiť.“ 6Mojžiš vyzval Árona a jeho synov, aby pristúpili, a umyl ich vodou. 7Potom mu dal spodné rúcho, opásal ho, obliekol mu plášť, dal mu efód, opásal ho efódovým pásom a pevne mu ho ním priviazal. 8Pripevnil naň náprsník a vložil doň urím a tummím. 9Na hlavu mu položil turban a spredu naň pripevnil zlatú ozdobu, posvätnú čelenku, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 10Mojžiš vzal olej na pomazanie, pomazal a posvätil príbytok so všetkým príslušenstvom. 11Sedemkrát pokropil a pomazal oltár i všetko jeho náradie, umývadlo s podstavcom, aby to posvätil. 12Z oleja na pomazanie nalial Áronovi na hlavu, aby ho posvätil. 13Mojžiš dal predviesť Áronových synov, obliekol im spodné rúcho, opásal ich a nasadil im kňazské čiapky, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin.

Obeta pri kňazskej vysviacke

14Potom dal priviesť býčka určeného na obetu za hriech a Áron so svojimi synmi položil ruky na hlavu býčka. 15Zarezali ho a Mojžiš vzal krv, prstom dookola potrel rohy oltára a očistil ho od hriechu. Krv vylial na spodok oltára a posvätil ho na vykonávanie obradov zmierenia. 16Mojžiš vzal všetok tuk, ktorý je na vnútornostiach, lalok pečene, obidve obličky s ich tukom a spálil na oltári. 17Býčka, jeho kožu, mäso a trus však spálil mimo tábora, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 18Potom dal priviesť barana určeného na spaľovanú obetu a Áron so svojimi synmi položil ruky na hlavu barana. 19Zarezali ho a Mojžiš jeho krvou dookola pokropil oltár. 20Barana rozsekali na kusy a Mojžiš spálil jeho hlavu, odseknuté časti a tuk. 21Vnútornosti a nohy umyli a spálili. Mojžiš teda na oltári spálil celého barana. To je spaľovaná obeta príjemnej vône, ohňová obeta Hospodinovi, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 22Potom dal priviesť aj druhého barana obetovaného pri vysviacke a Áron so svojimi synmi položil ruky na hlavu barana. 23Zarezali ho a Mojžiš vzal z jeho krvi a potrel Áronovi lalôčik pravého ucha, palec pravej ruky, ako aj palec pravej nohy. 24Potom dal Mojžiš priviesť Áronových synov a krvou im potrel lalôčik pravého ucha, palec pravej ruky, ako aj palec pravej nohy. Ostatnou krvou dookola pokropil oltár. 25Vzal aj tuk, mastný chvost a všetok tuk na vnútornostiach, lalok pečene, obidve obličky s ich tukom a pravé stehno. 26Z koša nekvasených chlebov, ktorý bol pred Hospodinom, vzal jeden nekvasený koláč, s olejom zamiesený bochník chleba, jeden posúch a položil to na tuk a na pravé stehno. 27To všetko dal do rúk Áronovi a jeho synom a mávaním to priniesli pred Hospodina ako podávanú obetu. 28Mojžiš to potom vzal z ich rúk a spálil to na oltári na spaľované obety. To je obeta vysviacky, ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 29Mojžiš vzal hruď a zamával ňou ako podávanou obetou Hospodinovi. To je Mojžišov podiel, podiel z barana obetovaného pri vysviacke, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 30Mojžiš vzal z oleja na pomazanie a z krvi, čo zostala na oltári, pokropil Árona, jeho rúcha a s ním jeho synov a ich rúcha. Tak vysvätil Árona i jeho rúcha, jeho synov, ako aj ich rúcha. 31Nato povedal Mojžiš Áronovi a jeho synom: „Uvarte mäso pri vchode do stanu stretávania a jedzte ho tam s chlebom, čo je v koši na vysviacku kňazov, ako som prikázal: Nech to zje Áron a jeho synovia. 32Čo však zostane z mäsa a z chleba, musí sa spáliť. 33Sedem dní nebudete odchádzať od vchodu stanu stretávania, kým sa neskončia dni vašej vysviacky. Vaša vysviacka potrvá sedem dní. 34Podľa Hospodinovho príkazu sa to, čo sa konalo dnes, má konať aj ďalej, aby sa vám odpustilo. 35Zostaňte pri vchode do stanu stretávania sedem dní vo dne i v noci a zachovávajte Hospodinove ustanovenia, aby ste nepomreli. Taký príkaz som dostal.“ 36Áron a jeho synovia urobili všetko, čo prostredníctvom Mojžiša prikázal Hospodin.

Prvé obety kňazov

1Na ôsmy deň zavolal Mojžiš Árona, jeho synov a starších Izraela. 2Áronovi povedal: „Vezmi mladého býčka na obetu za hriech a barana na spaľovanú obetu, oboje bezchybné, a priveď ich pred Hospodina. 3Izraelitom povedz: ‚Vezmite capa na obetu za hriech, teľa a ovcu, oboje jednoročné a bezchybné na spaľovanú obetu, 4na obetu spoločenstva býčka a barana, aby ste ich obetovali pred Hospodinom; aj pokrmovú obetu zamiesenú s olejom, lebo dnes sa vám zjaví Hospodin.‘“ 5Priviedli teda ku vchodu stanu stretávania všetko, čo prikázal Mojžiš, a prišla tam celá pospolitosť. Zostali stáť pred Hospodinom. 6Mojžiš povedal: „Urobte, čo prikázal Hospodin, a ukáže sa vám Hospodinova sláva.“ 7Potom Mojžiš povedal Áronovi: „Pristúp k oltáru, podaj svoju obetu za hriech, ako aj svoju spaľovanú obetu a vykonaj obrad zmierenia za seba i za ľud. Prines aj dar ľudu a vykonaj zaň obrad zmierenia, ako prikázal Hospodin.“ 8Potom Áron prišiel k oltáru a zarezal svojho býčka ako obetu za hriech. 9Áronovi synovia mu priniesli krv a on si v nej omočil prst, potrel oltárne rohy a krv vylial na spodok oltára. 10Tuk, obličky a lalok pečene z obety za hriech spálil na oltári, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 11Mäso a kožu spálil za táborom. 12Potom zarezal zviera určené na spaľovanú obetu. Áronovi synovia mu podali krv a on ňou dookola pokropil oltár. 13Spaľovanú obetu i s hlavou mu podávali po kusoch a on to spálil na oltári. 14Vnútornosti a nohy umyl a spálil ich so spaľovanou obetou na oltári. 15Potom dal priniesť obetný dar ľudu. Vzal capa na obetu za hriech ľudu, zarezal ho a obetoval ako predchádzajúcu obetu za hriech. 16Priniesol aj spaľovanú obetu a obetoval ju podľa predpisu. 17Dal priniesť aj pokrmovú obetu, z ktorej vzal plnú hrsť a spálil to na oltári spolu s rannou spaľovanou obetou. 18Napokon zarezal býčka a barana na obetu spoločenstva za ľud. Áronovi synovia mu podali krv a on ňou dookola pokropil oltár. 19Tuk z býčka a z barana, mastný chvost, obličky s tukom a lalok pečene — 20tieto tukové časti položili na hruď zvieraťa a potom ich spálili na oltári. 21Hruď zvieraťa a jeho pravé stehno podával Áron mávaním Hospodinovi ako podávanú obetu pred Hospodinom, ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. 22Keď Áron pozdvihol ruky nad ľud a požehnal ho, zostúpil z miesta, kde priniesol obetu za hriech, spaľovanú obetu i obetu spoločenstva. 23Mojžiš a Áron vošli do stanu stretávania a keď vyšli von, požehnali ľud. Vtedy sa všetkému ľudu zjavila Hospodinova sláva. 24Od Hospodina vyšľahol oheň a strávil na oltári spaľovanú obetu a tuk. Všetok ľud to videl, zajasal a padol na tvár.

Hriech Nadába a Abihua

1Áronovi synovia Nadáb a Abihu vzali každý svoju kadidelnicu, dali do nej oheň, položili naň kadidlo a obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal. 2Od Hospodina vyšľahol oheň a spálil ich, takže zomreli pred Hospodinom. 3Mojžiš povedal Áronovi: „Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: ‚Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený.‘“ Áron však mlčal. 4Potom Mojžiš zavolal Míšaela a Elcafána, synov Áronovho strýka Uzzíela a povedal im: „Pristúpte a vyneste svojich bratov spred svätyne von za tábor!“ 5Pristúpili teda a vyniesli ich oblečených von za tábor, ako kázal Mojžiš. 6Mojžiš povedal Áronovi a jeho synom Eleazárovi a Itamárovi: „Pre nich nebudete mať na hlave neupravené vlasy ani si neroztrhnete rúcha, aby ste nezomreli a nedoľahol na celú pospolitosť hnev. Vaši bratia a celý dom Izraela nech plačú nad požiarom, ktorý zapálil Hospodin. 7Vy však nebudete odchádzať od vchodu do stanu stretávania, aby ste nezomreli, lebo na vás je olej Hospodinovho pomazania.“ Urobili teda podľa Mojžišovho slova. 8Hospodin povedal Áronovi: 9„Ty ani tvoji synovia nesmiete piť víno či iný opojný nápoj, keď budete vchádzať do stanu stretávania, aby ste nezomreli. To je trvalo platné ustanovenie pre vaše pokolenia. 10Musíte robiť rozdiel medzi posvätným a všedným, medzi čistým a nečistým, 11a poúčať Izraelitov o všetkých ustanoveniach, ktoré vám prostredníctvom Mojžiša prikázal Hospodin.“ 12Potom Mojžiš povedal Áronovi a Eleazárovi a Itamárovi, synom, čo mu zostali: „Vezmite pokrmovú obetu, čo zostala z Hospodinových ohňových obiet, a jedzte ju bez kvasu pri oltári, lebo je svätosvätá. 13Jedzte ju na posvätnom mieste, veď je to podiel tvoj i tvojich synov z Hospodinových ohňových obiet, lebo taký príkaz som dostal. 14Hruď z podávanej obety a stehno z pozdvihovanej obety budete jesť na čistom mieste, ty a s tebou tvoji synovia a tvoje dcéry. Ty a tvoji synovia ste to dostali ako podiel z obety spoločenstva Izraelitov. 15Stehno z pozdvihovanej obety a hruď z podávanej obety nech prinášajú spolu s tukom určeným na ohňové obety, aby to predložili pred Hospodina ako podávanú obetu. Potom budú patriť tebe a tvojim synom ako podiel podľa trvalo platného ustanovenia, ako prikázal Hospodin.“ 16Potom sa Mojžiš vypytoval na capa určeného na obetu za hriech. Ukázalo sa, že bol spálený. Preto sa nahneval na Áronových synov, Eleazára a Itamára, ktorí zostali nažive, a povedal: 17„Prečo ste nejedli z obety za hriech na posvätnom mieste? Veď je svätosvätá a on vám ju dal, aby ste tým pospolitosť zbavili viny a konali za ňu obrad zmierenia pred Hospodinom. 18Jej krv sa nevniesla do svätyne. Obetu ste mali jesť vo svätyni, ako som prikázal.“ 19Áron povedal Mojžišovi: „Oni dnes priniesli pred Hospodina svoju obetu za hriech i svoju spaľovanú obetu. Mne sa muselo niečo také prihodiť! Keby bolo šlo o mňa a ja by som bol dnes jedol z obety za hriech, páčilo by sa to Hospodinovi?“ 20Keď to Mojžiš počul, páčilo sa mu to.

Čisté a nečisté zvieratá

1Potom Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal: 2„Povedzte Izraelitom: ‚Zo všetkých zvierat, čo sú na zemi, môžete jesť tieto živočíchy: 3všetky, čo majú rozdelené kopytá, kopytá rozdvojené štrbinou a prežúvajú, smiete jesť. 4Z prežúvavcov a tých, čo majú rozdvojené kopytá, sa nesmie jesť: ťava, ktorá hoci prežúva, no nemá rozdvojené kopytá, bude pre vás nečistá; 5daman, ktorý síce prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; 6zajac, ktorý tiež prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; 7ošípaná, ktorá síce má paprčky rozdvojené úplne, ale neprežúva, bude pre vás nečistá. 8Z ich mäsa nesmiete jesť, ich zdochliny sa nedotýkajte; budú pre vás nečisté!

Vodné živočíchy

9Zo všetkého, čo žije vo vode, smiete jesť toto: všetko vo vode, v moriach a v potokoch, čo má plutvy a šupiny, môžete jesť. 10Všetko, čo je v moriach a v potokoch, ale nemá plutvy ani šupiny, nech je to už čokoľvek, čo sa hmýri vo vode, akýkoľvek vodný živočích, bude pre vás ohavnosťou. 11Nech je pre vás ohavnosťou. Z ich mäsa nejedzte, nech sa vám ich zdochliny protivia. 12Všetko, čo je vo vode a nemá šupiny ani plutvy, nech je pre vás ohavnosťou.

Nečisté vtáky

13Z lietajúcich živočíchov budú vo vás vzbudzovať odpor, nebudete z nich jesť a budú vám ohavnosťou tieto: orol, bradáň, kršiak, 14haja, rôzne druhy sokolov, 15všetky druhy krkavcovitých, 16pštros, lelek, čajka, všetky druhy jastrabov, 17kuvik, kormorán, ibis, 18sova, pelikán, zdochlinár, 19bocian, všetky druhy volaviek, dudok a netopier.

Nečistý hmyz

20Všetok okrídlený štvornohý hmyz bude pre vás ohavnosťou. 21Zo všetkého okrídleného štvornohého hmyzu smiete jesť len to, čo má nohy na skákanie po zemi. 22Tieto z nich môžete jesť: rôzne druhy sťahovavých kobyliek, pažravé kobylky, poľné a lúčne kobylky. 23Všetok ostatný okrídlený štvornohý hmyz bude pre vás ohavnosťou. 24Tým by ste sa znečistili. Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude do večera nečistý 25a každý, kto by z ich zdochliny niečo niesol, musí si oprať šaty a do večera bude nečistý. 26Každé zviera, ktoré má rozdvojené kopytá, no nemá ich rozdvojené úplne, a ktoré neprežúva, bude pre vás nečisté. Každý, kto sa ich dotkne, bude nečistý. 27Aj všetko zo štvornohých živočíchov, čo má chodidlá, bude pre vás nečisté. Každý, kto sa dotkne zdochliny, bude do večera nečistý. 28Kto by niesol zdochlinu, musí si vyprať šaty a do večera bude nečistý.

Drobné zvieratá

29Z drobných zvierat, čo sa hmýria po zemi, budú pre vás nečisté: lasica, myš a rozličné druhy jašteríc, 30daman, mlok, salamandra, krt a chameleón. 31Tie sú pre vás nečisté spomedzi drobných zvierat. Každý, kto sa ich dotkne alebo ich zdochlín, bude do večera nečistý. 32Nečisté bude aj všetko to, na čo spadne niečo z uhynutého, či to spadne na drevený predmet, šaty, kožu, vrecovinu alebo na ktorékoľvek pracovné náradie. Treba to ponoriť do vody a bude to až do večera nečisté, ale potom bude čisté. 33Keď niečo z toho spadne do hlinenej nádoby, znečistí sa všetko, čo je v nej a nádobu treba rozbiť. 34Ak sa z takej nádoby dostane voda na niektorý dovolený pokrm, znečistí sa. Aj každý nápoj, čo sa pije z takej nádoby, bude nečistý. 35Všetko, na čo padne niečo z ich zdochlín, bude pre vás nečisté; pec a ohnisko treba rozbiť, lebo budú nečisté; budú pre vás nečisté. 36Vodný prameň a vodná nádrž budú však čisté. Kto sa dotkne zdochlín v nich, bude nečistý. 37Keď však niečo z tých zdochlín spadne na osivo, to zostane čisté. 38Ak sa však na osivo naleje voda a padne naň niečo zo zdochlín, bude pre vás nečisté. 39Ak uhynie niektoré zo zvierat, ktoré môžete jesť, ten, kto sa dotkne jeho zdochliny, bude do večera nečistý. 40Kto z tej zdochliny niečo zje, musí si oprať šaty a do večera bude nečistý. Aj ten, kto by zdochlinu takého zvieraťa zdvihol, musí si oprať šaty a do večera bude nečistý. 41Všetko, čo sa hmýri po zemi, je ohavnosťou, nesmie sa jesť. 42Nič z toho, čo sa plazí po zemi, ani z toho, čo chodí po štyroch, ani to, čo má viac nôh, teda všetko, čo sa hmýri po zemi, nesmiete jesť, lebo je to ohavnosť. 43Neznečisťujte sa ničím, čo sa hmýri po zemi a nepoškvrňujte sa tým, aby ste sa nestali nečistými. 44Lebo ja, Hospodin, som váš Boh! Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý! Neznečisťujte sa ničím, čo sa hmýri a plazí po zemi, 45lebo ja som Hospodin, ktorý vás vyviedol z Egypta, aby som bol vaším Bohom. Buďte teda svätí, lebo ja som svätý! 46Toto je zákon o zvieratách, o vtákoch a o všetkých živých tvoroch, ktoré sa pohybujú vo vode a hmýria po zemi, 47aby ste robili rozdiel medzi čistými a nečistými, medzi živočíchmi, ktoré sa môžu jesť, a tými, ktoré sa nesmú jesť.‘“

Očisťovanie rodičky

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Povedz Izraelitom: ‚Ak žena počne a porodí chlapca, bude nečistá sedem dní ako v dňoch svojej mesačnej nečistoty. 3Na ôsmy deň sa má obrezať chlapcova predkožka. 4Matka potom zostane doma ešte tridsaťtri dní, aby sa očistila od krvácania. Nedotkne sa ničoho svätého a nevojde do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. 5Ak porodí dievča, bude nečistá dva týždne ako pri svojej mesačnej nečistote a ostane doma ešte šesťdesiat dní v očisťovaní od krvácania. 6Keď uplynú dni jej očisťovania po synovi alebo dcére, privedie kňazovi ku vchodu do stanu stretávania jednoročného baránka na spaľovanú obetu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. 7Kňaz to prinesie ako obetu pred Hospodina a vykoná za ňu obrad zmierenia. Tak bude očistená od svojho krvácania. To je zákon o rodičke po narodení chlapca alebo dievčaťa. 8Ak nemá ani na baránka, potom nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedného na spaľovanú obetu a jedného na obetu za hriech. Kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.‘“

Malomocenstvo

1Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 2„Ak sa niekomu objaví na pokožke opuchlina či vyrážka alebo biela škvrna a z nej sa na pokožke vyvinie príznak malomocenstva, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho synov, kňazov. 3Kňaz prezrie postihnuté miesto na pokožke. Ak chĺpky na postihnutom mieste obeleli a ak postihnuté miesto je hlbšie než ostatná pokožka, potom je to príznak malomocenstva. Keď to kňaz zbadá, vyhlási ho za nečistého. 4Ak však ide len o bielu škvrnu na pokožke a nevyzerá, že je hlbšia než je ostatná pokožka a chĺpky na nej neobeleli, potom kňaz prikáže postihnutého odlúčiť na sedem dní. 5Keď ho kňaz na siedmy deň prezrie a zistí, že postihnuté miesto zostáva nezmenené a že sa na pokožke nešíri, kňaz ho znova prikáže odlúčiť na sedem dní. 6Keď uplynie sedem dní, kňaz ho opäť prezrie, a keď zistí, že postihnuté miesto je bledšie a na pokožke sa nešíri, kňaz ho vyhlási za čistého. Je to len vyrážka. Vyperie si šaty a bude čistý. 7Ak sa však po tom, čo sa ukázal kňazovi a bol vyhlásený za čistého, vyrážka na pokožke rozšíri, znova sa ukáže kňazovi. 8Kňaz ho prezrie. Ak sa vyrážka na pokožke rozšírila, kňaz ho vyhlási za nečistého. Je to malomocenstvo. 9Ak sa na niekom objaví malomocenstvo, treba ho priviesť ku kňazovi. 10Kňaz ho prezrie. Ak je na pokožke biela opuchlina a chĺpky na nej obeleli, a ak v nej vyrastá živé mäso, 11je to pokročilé malomocenstvo na pokožke. Kňaz ho vyhlási za nečistého. Nedá ho najprv oddeliť, je totiž nečistý. 12Ak sa malomocenstvo na pokožke rozmohlo natoľko, že pokrýva celú pokožku, kam sa kňaz pozrie, od hlavy až po päty, 13a kňaz vidí, že malomocenstvo už pokrýva celé telo, postihnutého vyhlási za čistého. Obelel celý. Je čistý. 14Ak sa však na ňom objaví živé mäso, bude nečistý. 15Keď kňaz vidí na ňom živé mäso, vyhlási ho za nečistého. Živé mäso je nečisté, je to malomocenstvo. 16Ak však živé mäso zmizne a postihnuté miesto obelie, príde ku kňazovi. 17Kňaz ho prezrie. Ak postihnuté miesto obelelo, kňaz vyhlási postihnutého za čistého; je čistý. 18Ak mal niekto na pokožke vred, ktorý sa zahojil, 19no na mieste vredu vznikne biela opuchlina alebo sa objaví bielo-červená škvrna, musí sa ukázať kňazovi. 20Kňaz ho prezrie. Ak zistí, že to miesto je hlbšie než okolitá koža a že chĺpky na nej obeleli, kňaz ho vyhlási za nečistého. Je to malomocenstvo, ktoré sa rozšírilo z vredu. 21Ak kňaz zistí, že biele chĺpky tam nie sú a ani miesto nie je hlbšie než okolitá pokožka, ale je iba nevýrazné, kňaz prikáže, aby ho na sedem dní odlúčili. 22Ak sa to však na pokožke značne rozšíri, kňaz ho vyhlási za nečistého. Je to malomocenstvo. 23No ak škvrna zostáva rovnaká a nerozširuje sa, je to jazva po vrede. Kňaz ho vyhlási za čistého. 24Ak má niekto na pokožke popáleninu a na nej sa objaví bielo-červená alebo biela škvrna, 25kňaz ho prezrie. Ak vidí, že chĺpky na škvrne obeleli a miesto je hlbšie než okolitá pokožka, je to malomocenstvo, ktoré vzniklo z popáleniny. Kňaz ho vyhlási za nečistého, je postihnutý malomocenstvom. 26Ak kňaz vidí, že chĺpky na škvrne neobeleli a ani miesto nie je hlbšie než okolitá pokožka a je vyblednuté, prikáže, aby ho odlúčili na sedem dní. 27Na siedmy deň ho kňaz prezrie. Ak sa škvrna na koži rozšírila, vyhlási ho za nečistého; je to malomocenstvo. 28Ak však škvrna zostala nezmenená, ani sa na pokožke nerozširuje, a ak vybledla, je to len opuchlina po popálenine. Kňaz ho vyhlási za čistého. Je to jazva po popálenine. 29Ak sa mužovi alebo žene objaví na hlave alebo na brade nejaké choré miesto, 30nech ho kňaz prezrie. Ak miesto bude hlbšie než okolitá pokožka a vlasy na ňom zožltli a stenčili sa, kňaz ho vyhlási za nečistého. Je to prašivina, istý druh malomocenstva na hlave alebo na brade. 31Keď kňaz prezrie príznak choroby prašiviny a vidí, že miesto nie je hlbšie než okolitá pokožka, ani nie sú na ňom čierne chĺpky, prikáže, aby prašivinou postihnutého na sedem dní odlúčili. 32Na siedmy deň kňaz postihnuté miesto prezrie, a keď zistí, že prašivina sa nešíri, ani nie sú na nej žltkasté chĺpky a miesto postihnuté prašivinou nie je hlbšie než okolitá pokožka, 33postihnutý sa oholí, iba to miesto si neoholí. Kňaz však prikáže, aby prašivinou postihnutý bol na sedem dní odlúčený. 34Na siedmy deň kňaz prašivinu prezrie, a keď zistí, že sa na pokožke nešíri a miesto nie je hlbšie než okolitá pokožka, vyhlási ho za čistého. Vyperie si šaty a je čistý. 35Ak sa však prašivina na pokožke rozšíri po tom, čo bol vyhlásený za čistého, 36kňaz ho prezrie. Keďže sa mu prašivina na pokožke rozšírila, kňaz už nebude zisťovať, či chĺpky zožltli; postihnutý je nečistý. 37Ak však usúdi, že prašivina svoj vzhľad nezmenila a vyrástli na nej čierne vlasy, prašivina je vyliečená. Je čistý. Kňaz ho vyhlási za čistého. 38Keď sa mužovi alebo žene objavia na pokožke škvrny, biele škvrny, 39kňaz ich pozrie. Ak sú na pokožke biele, vyblednuté škvrny, je to neškodná vyrážka, ktorá vznikla na pokožke. Je čistý. 40Ak niekomu vypadali na hlave vlasy, ak oplešivel, je čistý. 41Keď mu hlava plešivie spredu, má lysinu, je čistý. 42Ak sa na temennej alebo tylovej plešine objaví bielo-červená škvrna, je to malomocenstvo, ktoré sa rozšírilo na temennej alebo tylovej plešine. 43Kňaz ho prezrie. Ak je na jeho temennej alebo tylovej plešine bielo-červená opuchlina, ktorá sa podobá kožnému malomocenstvu, 44postihnutý je malomocný; je nečistý. Kňaz ho musí vyhlásiť za nečistého. Je to znak malomocenstva na hlave. 45Malomocný, postihnutý touto chorobou, bude mať roztrhnuté šaty, vlasy na hlave neupravené, bradu zakrytú a bude volať: ‚Nečistý, nečistý!‘ 46Po celý čas zostane nečistý. Je nečistý, bude bývať oddelene, bydlisko bude mať mimo tábora.

Malomocenstvo na odeve

47Keď sa príznak malomocenstva objaví na odeve, vlnenom alebo ľanovom, 48či je to odev utkaný alebo upletený z vlny alebo ľanu, či ide o kožu alebo nejaký kožený predmet, 49ak bude zasiahnuté miesto na odeve žltkasté alebo červenkasté, na odeve alebo na koži, na látke utkanej alebo upletenej, alebo na akomkoľvek koženom predmete, je to znak malomocenstva. Treba to ukázať kňazovi. 50Kňaz prezrie zasiahnuté miesto a prikáže zasiahnutú vec na sedem dní odložiť. 51Na siedmy deň zasiahnuté miesto prezrie. Ak sa zasiahnuté miesto na odeve alebo na utkanej či upletenej látke, na koži alebo na nejakom koženom výrobku rozšírilo, je to zhubné malomocenstvo. Je to nečisté. 52Odev z látky utkanej alebo upletenej z vlny či z ľanu alebo nejaký kožený výrobok, na ktorom sa objaví zasiahnuté miesto, treba spáliť. Je to zhubné malomocenstvo. Treba to spáliť. 53Keď však kňaz vidí, že zasiahnuté miesto na odeve alebo na utkanej či upletenej látke, či na nejakom koženom predmete sa nešíri, 54prikáže vyprať to, na čom bolo zasiahnuté miesto a na sedem dní to prikáže odložiť. 55Po vypraní kňaz látku so zasiahnutým miestom prezrie, a ak usúdi, že sa zasiahnuté miesto nezmenilo, aj keď sa nerozšírilo, je nečisté. Treba to spáliť, či je vec zasiahnutá na vnútornej alebo na vonkajšej strane. 56Aj keď kňaz zistí, že zasiahnuté miesto po vypraní vybledlo, nech ho predsa len vytrhne či z odevu, alebo z kože, z utkanej alebo z upletenej látky. 57Ak sa na odeve, na utkanej alebo upletenej látke či na nejakom koženom predmete objaví znova a ďalej sa rozšíri, zasiahnutú vec musíš spáliť. 58Odev, utkanú alebo upletenú látku, či nejaký kožený predmet, z ktorého po vypraní zmizne zasiahnuté miesto, znova vyperie a potom to bude čisté. 59Toto je zákon o príznakoch malomocenstva na vlnených alebo ľanových odevoch, či na utkanej alebo upletenej látke, alebo na nejakom koženom predmete. Podľa neho treba tieto veci vyhlásiť za čisté alebo nečisté.“

Očisťovanie malomocného

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Toto je zákon o malomocnom na deň jeho očisťovania: Privedú ho ku kňazovi. 3Keď kňaz vyjde z tábora a pri prehliadke zistí, že príznak choroby sa malomocnému zahojil, 4rozkáže priniesť za očisťovaného dva živé čisté vtáky, cédrové drevo, karmazínové farbivo a yzop. 5Kňaz rozkáže jedného z vtákov zabiť nad hlinenou nádobou, v ktorej je pramenitá voda. 6Potom vezme živého vtáka, cédrové drevo, karmazínové farbivo a yzop a toto všetko namočí do krvi vtáka zarezaného nad pramenitou vodou. 7Kňaz sedemkrát pokropí očisťovaného od malomocenstva, čím ho očistí. Živého vtáka vypustí do poľa. 8Očistený si operie šaty, oholí si celé telo, umyje sa vodou a bude čistý. Potom smie vojsť do tábora, ale sedem dní bude bývať mimo svojho stanu. 9Na siedmy deň si oholí hlavu, bradu, obočie a celé telo; vyperie si šaty, umyje sa vodou a bude čistý. 10Na ôsmy deň vezme dva bezchybné baránky, jednu bezchybnú ročnú ovečku a tri desatiny efy jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obetu a jeden lóg oleja. 11Kňaz, ktorý očisťuje, postaví očisťovaného človeka s tým všetkým pred Hospodina ku vchodu do stanu stretávania. 12Potom kňaz vezme jedného baránka a prinesie ho na obetu za vinu, pridá lóg oleja, a tým vykoná podávanú obetu pred Hospodinom. 13Baránka zareže na mieste, kde sa zabíja obeta za hriech a spaľovaná obeta, na svätom mieste, lebo kňazovi patrí obeta za hriech i obeta za vinu. Je to svätosväté. 14Kňaz vezme trochu krvi z obety za vinu a potrie očisťovanému lalôčik pravého ucha a palec pravej ruky i palec pravej nohy. 15Potom kňaz vezme z lógu oleja a naleje ho na dlaň svojej ľavej ruky. 16Do oleja vo svojej ľavej dlani si kňaz namočí prst pravej ruky a sedemkrát ním pokropí pred Hospodinom. 17Z oleja, čo mu zostal na dlani, kňaz očisťovanému potrie lalôčik pravého ucha, palec pravej ruky a palec pravej nohy. Urobí to na mieste, kde je krv z obety za vinu. 18Zvyšný olej na dlani kňaz vyleje na hlavu očisťovaného človeka. Tak kňaz zaňho vykoná obrad zmierenia pred Hospodinom. 19Kňaz pripraví obetu za hriech a vykoná obrad zmierenia za toho, kto sa očisťuje zo svojej nečistoty. Potom zareže zviera na spaľovanú obetu. 20Kňaz napokon prinesie spaľovanú obetu a pokrmovú obetu na oltár. Tak zaňho vykoná obrad zmierenia a bude čistý.

Obeta chudobného malomocného

21Ak je spomenutý človek chudobný a nemá na to, nech vezme jedného baránka na podávanú obetu za vinu, aby vykonal obrad zmierenia za seba, ako aj desatinu jemnej múky zamiesenej s olejom na pokrmovú obetu a lóg oleja. 22Nech prinesie ešte dve hrdličky alebo dva holúbky, na čo má. Jeden bude na obetu za hriech a druhý na spaľovanú obetu. 23Na ôsmy deň to prinesie za svoje očistenie kňazovi ku vchodu do stanu stretávania pred Hospodina. 24Kňaz vezme baránka na obetu za vinu i lóg oleja a tým vykoná podávanú obetu pred Hospodinom. 25Kňaz zareže baránka na obetu za vinu, potom vezme trochu krvi z obety za vinu a potrie očisťovanému lalôčik pravého ucha a palec pravej ruky i palec pravej nohy. 26Kňaz si z oleja naleje do ľavej dlane 27a prstom pravej ruky kropí pred Hospodinom sedemkrát olejom z ľavej dlane. 28Kňaz potom potrie olejom z dlane lalôčik pravého ucha očisťovaného, palec pravej ruky i palec pravej nohy. Urobí to na mieste, kde je krv z obety za vinu. 29Zvyšný olej z dlane vyleje kňaz na hlavu očisťovaného. Tak zaňho vykoná obrad zmierenia pred Hospodinom. 30Potom pripraví buď jednu z hrdličiek alebo jedného z holúbkov, podľa toho, na čo mal. 31Podľa jeho možností bude teda jedno na obetu za hriech a druhé na spaľovanú obetu spolu s pokrmovou obetou. Tak vykoná kňaz obrad zmierenia za očisťovaného pred Hospodinom. 32Toto je zákon pre toho, kto bol postihnutý príznakom malomocenstva a nemá na výdavky spojené s očisťovaním.“

Malomocenstvo na domoch

33Potom Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 34„Keď vojdete do Kanaánu, ktorý vám dám do vlastníctva, a keď niektorý dom v krajine vášho vlastníctva raním príznakom malomocenstva, 35nech majiteľ domu ide oznámiť kňazovi: ‚Zdá sa, že na mojom dome je príznak malomocenstva.‘ 36Skôr ako sa kňaz príde pozrieť na príznak, rozkáže vyprázdniť dom, aby sa neznečistilo nič, čo je v ňom. Potom kňaz príde prezrieť dom 37a príznak choroby. Ak sa mu príznak choroby na stenách javí ako žltkasté alebo červenkasté jamky, ktoré sú na pohľad hlbšie ako okolitá stena, 38nech kňaz vyjde z domu pred jeho vchod a dom dá na sedem dní zavrieť. 39Keď sa kňaz na siedmy deň vráti a pri prehliadke zistí, že príznak choroby sa na stenách domu rozšíril, 40rozkáže kamene s príznakom choroby vybrať a vyhodiť na nečisté miesto za mestom. 41Vnútro domu dá zo všetkých strán zoškrabať a zoškrabanú omietku vysypú na nečisté miesto za mestom. 42Potom vezmú iné kamene a vložia ich na miesto pôvodných kameňov. Vezmú aj inú hlinu a vymažú ňou dom. 43Ak sa aj po odstránení kameňov, oškrabaní a vymazaní domu príznak choroby na dome znova objaví, 44kňaz opäť príde. Ak uvidí, že príznak choroby sa na dome rozšíril, ide o zhubné malomocenstvo na dome; je nečistý. 45Dom treba zbúrať, kamene, drevo a všetku hlinu z domu vyniesť na nečisté miesto za mestom. 46Kto by vošiel do takéhoto domu, kým bol zatvorený, bude do večera nečistý. 47Kto by v takom dome spal, musí si vyprať šaty; kto by v takom dome jedol, musí si vyprať šaty. 48Keď kňaz vojde a uvidí, že v dome sa po vymazaní príznak choroby nerozšíril, vyhlási dom za čistý, lebo príznak choroby sa zahojil. 49Na očisťovanie domu vezme dva vtáky, cédrové drevo, karmazínové farbivo a yzop. 50Jedného vtáka zareže nad hlinenou nádobou, v ktorej je pramenitá voda. 51Potom vezme cédrové drevo, yzop, karmazínové farbivo a živého vtáka, namočí to do krvi zarezaného vtáka i do pramenitej vody a dom sedemkrát pokropí. 52Kňaz teda krvou vtáka, pramenitou vodou, živým vtákom, cédrovým drevom, yzopom a karmazínovým farbivom zbaví dom hriechu. 53Živého vtáka vypustí von z mesta do poľa. Tak vykoná obrad zmierenia za dom. Dom bude čistý. 54Toto je zákon o všetkých príznakoch choroby malomocenstva a kožných ochorení, 55o malomocenstve na odeve a na dome, 56o opuchlinách, vyrážkach a škvrnách, 57na poučenie o tom, kedy je niečo nečisté a kedy čisté. To je zákon o malomocenstve.“

Nečistota muža

1Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 2„Povedzte Izraelitom toto: ‚Ak niektorý muž trpí na výtok z tela, jeho výtok je nečistý. 3Nečistota jeho výtoku spočíva v tomto: či jeho telo výtok vylučuje, alebo ho zadržuje, ide o nečistotu. 4Nečisté bude každé lôžko, na ktorom by ležal muž trpiaci na výtok, a nečistý bude aj každý predmet, na ktorom by sedel. 5Každý, kto sa dotkne jeho lôžka, musí si vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 6Kto si sadne na predmet, na ktorom sedel muž trpiaci na výtok, musí si vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 7Kto by sa dotkol tela toho, kto trpí na výtok, musí si vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 8Keby trpiaci na výtok opľul čistého, ten si musí vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 9Každé sedlo, na ktorom sedel trpiaci na výtok, bude nečisté. 10Aj každý, kto by sa dotkol čohokoľvek, čo bolo pod trpiacim na výtok, bude do večera nečistý. Kto by to prenášal, musí si vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 11Každý, kto by sa dotkol trpiaceho na výtok bez toho, aby si ruky opláchol vodou, musí si vyprať odev a umyť sa vodou; nečistý bude do večera. 12Hlinenú nádobu, ktorej sa dotkol trpiaci na výtok, treba rozbiť a všetko drevené náradie opláchnuť vodou. 13Keď sa trpiaci na výtok od svojho výtoku očistí, nech od svojho očistenia počíta sedem dní a nech si potom operie odev a umyje sa pramenitou vodou; bude čistý. 14Na ôsmy deň vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, predstúpi pred Hospodina ku vchodu do stanu stretávania a odovzdá ich kňazovi. 15Kňaz ich pripraví: jedno na obetu za hriech a druhé na spaľovanú obetu. Tým kňaz za jeho výtok vykoná zaňho obrad zmierenia pred Hospodinom. 16Muž, ktorý mal výron semena, musí si vodou umyť celé telo a do večera bude nečistý. 17Každý odev a každý kožený predmet, na ktorý sa dostalo semeno, treba vyprať vo vode a bude to nečisté až do večera. 18Ak muž obcoval so ženou a pritom mal výron semena, musia sa obaja umyť vodou a budú nečistí až do večera.

Nečistota ženy

19Ak má žena výtok, svoj pravidelný výtok krvi z tela, zostane vo svojej nečistote sedem dní. Každý, kto sa jej dotkne, bude nečistý až do večera. 20Všetko, na čo si v čase svojej pravidelnej nečistoty ľahne, bude nečisté; a nečisté bude všetko, na čo si sadne. 21Každý, kto by sa dotkol jej lôžka, vyperie si odev a umyje sa vodou a bude nečistý do večera. 22Každý, kto by sa dotkol čohokoľvek, na čom sedela, vyperie si odev, umyje sa vodou a bude nečistý do večera. 23Ak sa dotkne niečoho, čo bolo na lôžku alebo na tom, na čom sedela, bude nečistý do večera. 24Keby muž s ňou predsa obcoval a dostala by sa naňho jej nečistota, bude nečistý sedem dní. Nečisté bude aj každé lôžko, na ktoré si ľahne. 25Ak má žena dlhšie trvajúci krvotok pred časom svojho mesačného krvácania, alebo ak trpí na výtok aj po mesačnom krvácaní, bude po celý čas svojho výtoku nečistá ako pri mesačnej nečistote. 26Každé lôžko, na ktoré si v období svojho výtoku ľahne, bude ako lôžko počas jej krvácania. Každý predmet, na ktorý si sadne, bude nečistý ako pri nečistote jej krvácania. 27Každý, kto by sa ich dotkol, bude nečistý, musí si oprať odev, umyť sa vodou a nečistý zostane do večera. 28Keď sa žene výtok zastaví, odpočíta sedem dní, potom bude čistá. 29Na ôsmy deň vezme dve hrdličky alebo dva holúbky a prinesie ich kňazovi ku vchodu do stanu stretávania. 30Kňaz pripraví jedno na obetu za hriech a druhé na spaľovanú obetu. Tým kňaz za jej nečistý výtok vykoná za ňu obrad zmierenia pred Hospodinom.‘ 31Tak budete upozorňovať Izraelitov, aby sa neznečisťovali a pre svoju nečistotu nezomreli, keby poškvrnili môj príbytok, ktorý je uprostred nich. 32Toto je zákon, ktorý sa týka toho, kto má výtok alebo výron semena, ktorý ho znečisťuje. 33Týka sa aj tej, ktorá má mesačný výtok, i toho, kto je postihnutý výtokom, či je to muž, alebo žena, aj toho, kto s nečistou obcuje.“

Výročný deň zmierenia

1Hospodin hovoril s Mojžišom po smrti dvoch Áronových synov, ktorí predstúpili pred Hospodina a zomreli, 2a povedal mu: „Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na arche, aby nezomrel, lebo v oblaku nad vrchnákom sa budem zjavovať. 3Áron smie vstúpiť do svätyne len s mladým býčkom na obetu za hriech a s baranom na spaľovanú obetu. 4Oblečie si posvätné ľanové rúcho, pod ním bude mať na tele ľanové spodky, opáše sa ľanovým pásom a uviaže si ľanový turban. To je posvätný úbor. Prv než si ho oblečie, celý sa umyje vodou. 5Od pospolitosti Izraelitov dostane dva capy na obetu za hriech a jedného barana na spaľovanú obetu. 6Áron privedie býčka ako obetu za svoj hriech a vykoná obetu zmierenia za seba a za svoj dom. 7Potom vezme obidva capy a postaví ich pred Hospodina ku vchodu do stanu stretávania. 8Áron hodí lós o obidva capy, jeden lós pre Hospodina a druhý pre Azázela. 9Capa, na ktorého padol lós, privedie Áron pred Hospodina a pripraví ho na obetu za hriech. 10Capa, na ktorého padol lós pre Azázela, postaví živého pred Hospodina, aby na ňom vykonal obrad zmierenia a vyhnal ho k Azázelovi na púšť. 11Áron najprv privedie býčka na obetu za svoj hriech, aby vykonal obrad zmierenia za seba i za svoj dom. Býčka zareže ako obetu za svoj hriech. 12Z oltára pred Hospodinom vezme kadidelnicu plnú žeravých uhlíkov a plné priehrštie voňavého kadidla. Vnesie to dnu za oponu 13a kadidlo položí na oheň pred Hospodina. Oblak z kadidla zahalí vrchnák, ktorý je na Svedectve, aby nezomrel. 14Potom vezme trochu krvi z býčka a prstom pokropí vrchnák spredu a prstom sedemkrát pokropí krvou pred vrchnákom. 15Zareže capa na obetu za hriech ľudu a krv zanesie dnu za oponu. S krvou capa urobí to isté, čo urobil s krvou býčka; vykropí ju na vrchnák a pred vrchnák. 16Tým vykoná obrad zmierenia svätyne za nečistoty Izraelitov, za ich priestupky a za všetky ich hriechy. Tak nech urobí aj pri stane stretávania, ktorý je medzi nimi, uprostred ich nečistôt. 17Keď kňaz vojde do svätyne vykonať obrad zmierenia, nikto nesmie byť v stane stretávania, až kým nevyjde. Tam vykoná obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela. 18Potom vyjde k oltáru, ktorý je pred Hospodinom, a vykoná na ňom obrad zmierenia. Vezme trochu krvi z býčka i z krvi capa a potrie všetky rohy oltára. 19Trochou krvi ho prstom sedemkrát pokropí. Tým ho očistí od nečistôt Izraelitov a posvätí ho. 20Keď dokončí obrad zmierenia svätyne, za stan stretávania a za oltár, dá priviesť živého capa. 21Áron položí obe ruky na hlavu živého capa; vyzná nad ním všetky viny Izraelitov, všetky ich priestupky a všetky ich hriechy a uvalí ich na hlavu capa. Odovzdá ich mužovi, ktorý ho má vyhnať na púšť. 22Cap na sebe odnesie všetky ich viny do odľahlého kraja. Potom capa nechá na púšti. 23Nato Áron vstúpi do stanu stretávania, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol pri vstupe do svätyne a nechá ho tam. 24Na posvätnom mieste sa celý umyje vodou a oblečie si rúcho. Potom vyjde a vykoná spaľovanú obetu za seba i spaľovanú obetu za ľud a tým vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud. 25Tuk z obety za hriech spáli na oltári. 26Muž, ktorý vyhnal capa k Azázelovi, operie si odev, celý sa umyje a len potom smie prísť do tábora. 27Býčka na obetu za hriech a capa na obetu za hriech, ktorých krv vniesli do svätyne na obetu zmierenia, dá vyniesť za tábor. Ich kože, mäso a trus spáli. 28Muž, ktorý to spáli, vyperie si odev, umyje si telo vodou a až potom smie vstúpiť do tábora. 29Toto nech je pre vás trvalé ustanovenie: V desiaty deň siedmeho mesiaca budete sa kajať a nebudete konať nijakú prácu: ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje. 30V ten deň sa totiž budú za vás konať obrady zmierenia, aby vás očistili. Pred Hospodinom budete očistení od všetkých svojich hriechov. 31Bude to pre vás sobota sviatočného odpočinku. Budete sa kajať. To je trvalo platné ustanovenie. 32Obrad zmierenia vykoná kňaz, ktorý bol pomazaný a uvedený do úradu, aby mohol konať kňazskú službu po svojom otcovi, a ktorý si smie obliekať posvätné ľanové rúcho. 33Ten vykoná obrad zmierenia za veľsvätyňu, vykoná aj obrad zmierenia za stan stretávania, za oltár, za kňazov a za zhromaždenie všetkého ľudu. 34To bude pre vás trvalým ustanovením: raz do roka sa za Izraelitov vykoná obrad zmierenia na odpustenie všetkých ich hriechov.“ Stalo sa tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Zákonník svätosti

Obetné miesto

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Oznám Áronovi, jeho synom i všetkým Izraelitom a povedz im: Toto prikázal Hospodin: 3‚Ktokoľvek z domu Izraela zareže býčka, jahňa či kozu v tábore alebo za táborom, 4ale obetné zviera neprivedie ku vchodu stanu stretávania na obetný dar Hospodinovi pred jeho príbytok, ten sa dopúšťa viny. Prelial krv, bude teda odstránený spomedzi svojho ľudu. 5To preto, aby Izraeliti, keď privádzajú ku kňazovi svoje obety, ktoré kedysi obetovali na poli, privádzali ich Hospodinovi ku vchodu stanu stretávania. Budú ich obetovať ako obetu spoločenstva Hospodinovi. 6Kňaz krvou pokropí Hospodinov oltár pri vchode stanu stretávania a spáli tuk na príjemnú vôňu pre Hospodina. 7Už nebudú prinášať obety besom, ktorých smilne nasledovali. Toto bude pre nich a pre ich pokolenia trvalo platné ustanovenie. 8Ďalej im povedz: Ktokoľvek z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí bývajú medzi vami, obetuje spaľovanú obetu alebo pripraví obetnú hostinu, 9ale obetné zviera neprivedie ku vchodu stanu stretávania, aby ho pripravil Hospodinovi, bude odstránený spomedzi svojho ľudu.

Zákaz jesť krv

10Ktokoľvek z domu Izraela alebo z cudzincov, ktorí bývajú medzi vami ako hostia, bude jesť nejakú krv, obrátim sa proti nemu. Každého, kto by jedol krv, odstránim zo spoločenstva jeho ľudu. 11Veď v krvi je život tela. Určil som vám ju na oltár na vykonávanie obradov zmierenia za váš život. Krvou, v ktorej je život, získava sa zmierenie. 12Preto som povedal Izraelitom: Nikto z vás nesmie jesť krv, ba ani cudzinec, ktorý býva medzi vami ako hosť, ju nesmie jesť. 13Ktokoľvek z Izraelitov a z cudzincov, ktorí bývajú medzi vami, uloví zviera alebo vtáka, čo sa smie jesť, nechá mu vytiecť krv a zakryje ju zemou. 14Veď život každého tvora je v jeho krvi, ona ho oživuje. Preto som Izraelitom povedal: Nesmiete jesť krv nijakého tvora, lebo život každého tvora je v jeho krvi. Každý, kto by ju jedol, bude odstránený. 15Ktokoľvek by jedol zdochlinu alebo roztrhané zviera, či domorodec, alebo cudzinec, vyperie si šaty, umyje sa vodou a bude nečistý až do večera. Potom bude čistý. 16Ak si šaty nevyperie a neumyje si telo, ponesie následky svojej viny.‘“

Výzva na mravný život

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Oznám Izraelitom a povedz im: ‚Ja som Hospodin, váš Boh. 3Nesmiete sa správať tak, ako to robia v Egypte, kde ste bývali; ani nerobte tak, ako robia v Kanaáne, do ktorého vás vediem, ani sa nesprávajte podľa ich ustanovení. 4Budete sa správať podľa mojich príkazov a budete zachovávať moje ustanovenia. Podľa nich sa budete správať, lebo ja som Hospodin, váš Boh. 5Budete zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy. Človek, ktorý bude podľa nich konať, bude z nich žiť. Ja som Hospodin. 6Nikto sa nesmie priblížiť k svojej pokrvnej príbuznej, aby ju svojím pomerom zneuctil. Ja som Hospodin. 7Nezneuctíš svojho otca tým, že by si mal pomer so svojou matkou. Je to tvoja matka. Nezneuctíš ju. 8Nezneuctíš svojho otca pomerom s inou jeho ženou. To by zneuctilo tvojho otca. 9Nezneuctíš svojím pomerom svoju sestru, teda dcéru svojho otca alebo dcéru svojej matky, či sa narodila v tom istom dome alebo inde, nezneuctíš ju. 10Nezneuctíš svojím pomerom synovu dcéru alebo dcérinu dcéru, pretože tým zneuctíš seba. 11Nezneuctíš svojím pomerom dcéru inej ženy svojho otca, pretože ju splodil tvoj otec a je tvojou sestrou. Preto ju nezneuctíš. 12Nezneuctíš svojím pomerom sestru svojho otca; je to blízka príbuzná tvojho otca. 13Nezneuctíš svojím pomerom matkinu sestru; je to blízka príbuzná tvojej matky. 14Nezneuctíš otcovho brata pomerom s jeho ženou; je to tvoja teta. 15Nezneuctíš svojím pomerom svoju nevestu; je to žena tvojho syna. Nezneuctíš ju. 16Nezneuctíš svojím pomerom bratovu ženu; tým by si zneuctil svojho brata. 17Nebudeš svojím pomerom zneuctievať nijakú ženu a zároveň jej dcéru. Nevezmeš si dcéru jej syna, ani dcéru jej dcéry; nesmieš ich zneuctiť. Sú to tvoje blízke príbuzné. Bol by to hanebný skutok. 18Nesmieš si vziať k svojej manželke jej sestru ako vedľajšiu ženu; zneuctil by si ju, keby si za jej života mal pomer s jej sestrou. 19Nepribližuj sa k žene, aby si mal s ňou pomer v období nečistoty jej obvyklého krvácania. 20Nebudeš súložiť so ženou svojho blížneho; tým by si sa poškvrnil. 21Nikoho zo svojho potomstva nedovoľ obetovať Molochovi; nesmieš znesvätiť meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 22Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť. 23Nesmieš obcovať s nijakým zvieraťom; tým by si sa poškvrnil. Ani žena sa nesmie postaviť pred zviera, aby sa s ním párila. To je hanebnosť. 24Ničím z toho sa nepoškvrňujte; tým všetkým sa poškvrňovali národy, ktoré vyháňam spred vás. 25Tak sa poškvrnila krajina, ale ja som ju potrestal pre jej neprávosť, a ona vyvrhla svojich obyvateľov. 26Zachovávajte moje ustanovenia a prikázania, aby ste sa nedopustili ničoho z týchto ohavností, ani domorodec, ani cudzinec, ktorý býva medzi vami. 27Všetkých týchto ohavností sa dopúšťal ľud tejto krajiny, ktorý bol pred vami, takže krajina bola znečistená. 28Aj vás vyvrhne krajina, ak ju znečistíte, ako vyvrhla národy, ktoré boli pred vami. 29A každý, kto by sa dopúšťal niečoho z týchto ohavností, nech je odstránený spomedzi svojho ľudu. 30Zachovávajte teda moje ustanovenia. Nekonajte nič z tých ohavných zvyklostí, ktoré sa páchali pred vami. Nepoškvrňujte sa nimi. Ja som Hospodin, váš Boh.‘“

Svätosť

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Oznám celej pospolitosti Izraelitov a povedz: ‚Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý. 3Každý nech má v úcte svoju matku a svojho otca. Zachovávajte moje soboty. Ja som Hospodin, váš Boh. 4Neobracajte sa k bôžikom, nerobte si liate modly. Ja som Hospodin, váš Boh. 5Keď budete prinášať Hospodinovi obetu spoločenstva, prineste ju tak, aby si vás obľúbil. 6Obetné mäso treba zjesť v deň, keď ho obetujete, alebo v nasledujúci deň. Čo zostane do tretieho dňa, treba spáliť. 7Keby sa predsa z toho jedlo aj na tretí deň, bolo by to skazené a nezískate obľubu. 8Kto by z toho jedol, previní sa, lebo znesvätil, čo je sväté Hospodinovi; bude odstránený spomedzi svojho ľudu. 9Keď nastane žatva a vo svojej krajine budete zberať úrodu, nezožínajte polia až po okraj. Po zbere úrody nezbierajte klasy. 10Ani svoju vinicu úplne nepooberaj, ani popadané bobule hrozna vo svojej vinici nezbieraj. Nechaj ich chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh. 11Nekradnite, neklamte, nepodvádzajte sa navzájom. 12Na moje meno falošne neprisahajte, aby ste neznesvätili meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 13Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj. Nech mzda nádenníka nezostane u teba do rána. 14Nezloreč hluchému, slepému neklaď prekážky do cesty, ale boj sa svojho Boha. Ja som Hospodin. 15Pri súde sa nedopúšťajte bezprávia. Nenadŕžaj chudobnému ani mocnému. Súď spravodlivo svojho súkmeňovca. 16Nesprávaj sa medzi svojím ľudom ako ohovárač ani sa nedožaduj preliatia krvi svojho blížneho. Ja som Hospodin. 17Neprechovávaj vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. Rozhodne však pokarhaj svojho blížneho, aby si jeho hriech nevzal na seba. 18Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin. 19Zachovávajte moje ustanovenia. Pri párení svojho dobytka nepripustite, aby sa krížili dva druhy. Svoje pole neosievaj dvojakým druhom semena. Nenos na sebe šaty utkané z dvojakého tkaniva. 20Keby niekto súložil so ženou, ktorá ako otrokyňa patrí inému mužovi, no nebola ešte vykúpená ani prepustená na slobodu, obaja budú potrestaní, ale nebudú usmrtení, lebo ona nebola slobodná. 21Muž privedie za svoje previnenie barana Hospodinovi ku vchodu stanu stretávania na obetu za vinu. 22Obetovaním barana za vinu kňaz namiesto neho vykoná úkon zmierenia pred Hospodinom za hriech, ktorý spáchal. Hriech, ktorým sa prehrešil, sa mu odpustí. 23Keď vojdete do krajiny a budete sadiť rôzne ovocné stromy, pokladajte ich za neobrezané. Ich ovocie bude pre vás tri roky ako neobrezané, nesmie sa teda jesť. 24Na štvrtý rok všetko ich ovocie bude patriť Hospodinovi ako posvätná obeta chvály. 25V piatom roku smiete jesť ich ovocie, aby vám i naďalej prinášali hojnú úrodu. Ja som Hospodin, váš Boh. 26Nič nebudete jesť s krvou, nebudete veštiť ani čarovať. 27Nepodstrihujte si vlasy dookola, nezohyzďujte si okraje brady. 28Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky. Ja som Hospodin. 29Nezneucti si dcéru tým, že ju navedieš na smilstvo, aby sa krajina neoddávala smilstvu a nenaplnila sa nehanebnosťou. 30Zachovávajte moje soboty a majte v úcte moju svätyňu. Ja som Hospodin. 31Neobracajte sa na tých, čo vyvolávajú duchov, ani na veštcov. Nevyhľadávajte ich, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja som Hospodin, váš Boh. 32Pred šedinami povstaň, starca si ucti a svojho Boha sa boj. Ja som Hospodin. 33Ak sa do vašej krajiny prisťahuje k tebe cudzinec, neutláčajte ho. 34Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech je pre vás ako domorodec. Miluj ho ako seba samého, lebo aj vy ste boli cudzincami v Egypte. Ja som Hospodin, váš Boh. 35Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde ani v mierach dĺžky, váhy či objemu. 36Zadovážte si presnú váhu, presné závažie, presnú efu, presný hín. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta. 37Zachovávajte teda všetky moje ustanovenia a dodržiavajte všetky moje právne predpisy. Ja som Hospodin.‘“

Tresty za modloslužbu

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Izraelitom: ‚Ak niekto spomedzi Izraelitov alebo cudzincov, ktorí bývajú v Izraeli, obetuje niekoho zo svojho potomstva Molochovi, musí zomrieť; pospolitý ľud ho ukameňuje. 3Ja sám sa obrátim proti nemu a odstránim ho spomedzi jeho ľudu, pretože dal Molochovi zo svojho potomstva, čím poškvrnil moju svätyňu, znesvätil moje sväté meno. 4Keby pospolitý ľud zatváral oči nad týmto človekom, že dal zo svojho potomstva Molochovi, a neusmrtili by ho, 5ja sám sa postavím proti nemu i proti jeho rodu a odstránim ho spomedzi ľudu so všetkými, ktorí ho v tom smilstve nasledovali a smilnili s Molochom. 6Ak sa niekto obráti na tých, čo vyvolávajú duchov, a na veštcov, aby s nimi smilnil, proti takému človeku sa obrátim a odstránim ho spomedzi jeho ľudu. 7Posväťte sa a buďte svätí, pretože ja som Hospodin, váš Boh. 8Zachovávajte ustanovenia a dodržiavajte ich. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ.

Priestupky proti rodine

9Ktokoľvek by zlorečil svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Preklial totiž svojho otca alebo svoju matku, sám nesie vinu za svoju krv. 10Kto sa dopustí cudzoložstva s vydatou ženou, teda kto cudzoloží so ženou svojho blížneho, musí zomrieť - cudzoložník i cudzoložnica. 11Keby niekto mal pomer so ženou svojho otca, tým svojho otca zneuctil, obaja musia zomrieť; sami nesú vinu za svoju krv. 12Keby niekto mal pomer so svojou nevestou, obaja musia zomrieť. Dopustili sa ohavnosti. Sami nesú vinu za svoju krv. 13Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv. 14Ak si niekto vezme ženu a zároveň aj jej matku, je to zvrátenosť. Nech upália jeho i obe ženy, aby táto zvrátenosť nezostala medzi vami. 15Keby muž obcoval so zvieraťom, musí zomrieť a zviera treba zabiť. 16Ak by niektorá žena obcovala so zvieraťom a párila by sa s ním, zabiješ ženu i zviera. Musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv. 17Ak si niekto vezme svoju sestru, dcéru svojho otca alebo dcéru svojej matky a zneuctí ju, a aj ona zneuctí jeho, je to ohavnosť. Nech sú verejne vylúčení spomedzi svojho ľudu. Zneuctil svoju sestru, preto nesie svoju vinu. 18Ak niekto bude súložiť so ženou v čase jej nečistoty, zneuctí jej nahotu, obnaží prameň jej krvi a aj ona obnaží prameň svojej krvi, preto budú obaja odstránení spomedzi svojho ľudu. 19Nezneucti sestru svojej matky ani sestru svojho otca, lebo tým zneuctíš blízku príbuznú. Obaja ponesú svoju vinu. 20Kto by súložil so svojou tetou, zneuctí svojho strýka. Obaja ponesú svoj hriech; zomrú bezdetní. 21Ak si niekto vezme ženu svojho brata, je to poškvrnenie, lebo zneuctí svojho brata. Zostanú bezdetní. 22Zachovávajte všetky moje ustanovenia a všetky moje právne predpisy. Konajte podľa nich, aby vás nevyvrhla krajina, do ktorej vás vediem, aby ste v nej mohli bývať. 23Nesprávajte sa podľa zvyklostí národov, ktoré vyháňam pred vami. Zošklivili sa mi, lebo to všetko páchali. 24Vám som však povedal: Zaujmite ich územie a ja vám ho dám do vlastníctva, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Ja som Hospodin, váš Boh. Ja som vás oddelil od týchto národov. 25Robte teda rozdiel medzi čistými a nečistými zvieratami, ako aj medzi nečistými a čistými vtákmi, aby ste neupadli do opovrhnutia pre zvieratá, pre vtákov, ani pre rôzne zemské plazy, čo som oddelil, aby ste ich pokladali za nečisté. 26Budete mi svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od národov, aby ste boli moji. 27Keby spomedzi vás niektorý muž či žena vyvolával duchov zomrelých alebo bol veštcom, musí zomrieť. Ukameňujte ich. Sami ponesú vinu za svoju krv.‘“

Svätosť kňazstva

1Hospodin oslovil Mojžiša: „Povedz kňazom, Áronovým synom, toto: ‚Nech sa nikto z vás neznečistí mŕtvolou niekoho zo svojho ľudu, 2okrem svojho najbližšieho príbuzného, ako je matka, otec, syn, dcéra, brat 3a slobodná sestra, ktorá zostáva jeho blízkou príbuznou, lebo sa nevydala; tou sa môže znečistiť. 4Mŕtvolou vydatej sestry sa však nesmie poškvrniť, lebo by sa zneuctil. 5Nebudú si podstrihovať vlasy dookola ani pristrihovať okraje brady; do tela si nebudú robiť zárezy. 6Majú byť svätí pre svojho Boha, nech neznesvätia jeho meno, lebo prinášajú ohňové obety Hospodinovi, pokrm svojho Boha. Preto musia zostať svätí. 7Nesmú si vziať za ženu pobehlicu ani ženu zneuctenú. Neoženia sa ani so ženou, ktorú jej muž zavrhol, lebo kňaz je zasvätený Bohu. 8Pokladaj ho teda za svätého, lebo prináša chlieb tvojho Boha. Nech je pre teba svätý, lebo svätý som ja, Hospodin, váš Posvätiteľ. 9Keď sa dcéra niektorého kňaza znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca. Nech je upálená. 10Veľkňaz ako predstavený svojich bratov kňazov, ktorému pri vysviacke vyliali na hlavu olej a uviedli ho do úradu, takže si môže obliekať posvätné rúcha, nesmie mať vlasy na hlave neupravené ani si nesmie roztrhnúť rúcha. 11Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, nepoškvrní sa ani pre svojho otca, ani pre svoju matku. 12Nevyjde zo svätyne a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo bol svojmu Bohu zasvätený olejom pomazania. Ja som Hospodin. 13Nech si za manželku vezme pannu. 14Vdovu či ženu, ktorú jej muž zavrhol, alebo ženu zneuctenú smilstvom, si nesmie vziať za ženu. Za ženu si vezme pannu spomedzi svojho ľudu, 15aby neznesvätil svoje potomstvo medzi svojím ľudom. Ja som Hospodin, jeho Posvätiteľ.‘“ 16Hospodin oslovil Mojžiša: 17„Povedz Áronovi: ‚Keby mal niekto v pokoleniach tvojho potomstva nejakú telesnú chybu, ten nesmie prinášať pokrm svojho Boha. 18Túto službu nesmie konať ten, kto má nejakú telesnú chybu; nikto slepý alebo chromý, alebo so znetvorenou tvárou či s niektorým zle vyvinutým údom, 19alebo človek so zlomenou nohou, alebo zlomenou rukou, 20alebo človek hrbatý, zakrpatený, s beľmom na oku, človek postihnutý svrabom či lišajom, alebo s rozdrveným semenníkom. 21Nikto z potomstva kňaza Árona, ktorý má nejakú telesnú chybu, nesmie prinášať ohňovú obetu Hospodinovi. Keďže má telesnú chybu, nesmie prinášať pokrm svojho Boha. 22Môže však požívať pokrm svojho Boha z veľsvätých a svätých darov. 23Pre svoju telesnú chybu však nesmie pristúpiť k opone ani k oltáru, lebo by znesvätil moju svätyňu, pretože ja som Hospodin, ich Posvätiteľ.‘“ 24Mojžiš to oznámil Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom.

Účasť na posvätnom jedle

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa zdržiavali posvätných darov Izraelitov, ktoré mi zasväcujú, a nezneuctili moje sväté meno. Ja som Hospodin. 3Povedz im: ‚Keby sa niekto z celého vášho potomstva v budúcich pokoleniach priblížil k svätým darom, ktoré Izraeliti zasvätili Hospodinovi, a bol by nečistý, taký človek musí byť odstránený spred mojej tváre. Ja som Hospodin. 4Ktokoľvek by z Áronovho potomstva bol malomocný alebo by trpel výtokom, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Keby sa dotkol hocičoho znečisteného mŕtvolou, alebo človeka, ktorý má výron semena, 5alebo by sa dotkol niektorého z drobných zvierat, ktorého nečistotou by sa poškvrnil, alebo by sa dotkol človeka, ktorým sa poškvrní pre akúkoľvek nečistotu, 6teda každý, kto by sa dotkol niečoho takého, bude nečistý až do večera a nesmie jesť z posvätných darov, len keď sa celý umyje vodou. 7Po západe slnka bude čistý a potom môže jesť z posvätných darov, lebo je to jeho pokrm. 8Zdochlinu alebo zverou roztrhané zviera nesmie jesť; tým by sa poškvrnil. Ja som Hospodin. 9Nech zachovávajú môj príkaz, aby neuvalili na seba nejaký hriech a nezomreli preto, že ho znesvätili. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. 10Kto nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie jesť z posvätných darov, a nesmie z nich jesť ani ten, kto sa zdržuje u kňaza, ani jeho najatý robotník. 11Ak si však kňaz niekoho kúpi za peniaze, ten môže z toho jesť. Z jeho pokrmu môžu jesť aj tí, čo sa narodili v jeho dome. 12Keď sa kňazova dcéra vydá za takého, čo nie je kňaz, nesmie jesť z posvätných darov obetovaných pozdvihovaním. 13Ak však kňazova dcéra ovdovie alebo ju muž zavrhol a nemá potomka, no vráti sa do domu svojho otca, potom môže jesť z pokrmu svojho otca ako za mlada. Kto však nepatrí ku kňazskému stavu, nesmie z neho jesť. 14Keby niekto z posvätných darov jedol nevedomky, kňazovi uhradí posvätné dary a k tomu pridá pätinu. 15Nech kňazi nedovolia znesvätiť posvätné dary Izraelitov, ktoré prinášajú ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi, 16lebo by uvalili ťarchu previnenia na tých, čo by jedli posvätné dary. Ja som Hospodin, ich Posvätiteľ.‘“ 17Hospodin oslovil Mojžiša: 18„Povedz Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom toto: ‚Ak niekto z domu Izraela i z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, donesie svoj obetný dar, či ide o rôzne sľuby alebo všelijaké dobrovoľné záväzky, ktoré prinášajú na spaľovanú obetu Hospodinovi, 19aby ste sa mu zapáčili, musí to byť bezchybný samec z dobytka, z oviec alebo kôz. 20Neobetujte nič, čo má na sebe nejakú chybu, lebo tým by ste sa mu nezapáčili. 21Ak niekto na splnenie sľubu alebo nejakého dobrovoľného záväzku prinesie obetu spoločenstva Hospodinovi z dobytka alebo oviec, len bezchybné sa mu bude páčiť. Nesmie mať nijakú chybu. 22Hospodinovi nesmiete priniesť nič slepé, dolámané, poškodené, vredové, svrabové či lišajové. Nič z toho neprinášajte na ohňovú obetu Hospodinovi na oltár. 23Býka alebo ovcu so zle vyvinutými alebo zmrzačenými údmi môžeš priniesť ako dobrovoľný obetný dar, takou obetou sa však pri sľube nezapáčiš. 24Zviera s rozmliaždenými, rozdrvenými, odtrhnutými alebo vyrezanými semenníkmi nesmiete prinášať Hospodinovi. Vo svojej krajine to nesmiete robiť. 25Neprijmite od cudzinca nijakú takú obetu, aby ste ju potom priniesli ako pokrm svojmu Bohu; je to chybné a nebude prijaté.‘“ 26Hospodin oslovil Mojžiša: 27„Keď sa ti vyliahne teľa, jahňa alebo kozľa, nechaj ho sedem dní pod jeho matkou a na ôsmy deň sa prijme ako príjemná ohňová obeta Hospodinovi. 28Nezabíjajte v ten istý deň kravu či ovcu spolu s jej mláďaťom. 29Keď budete prinášať ďakovnú obetu Hospodinovi, prineste ju tak, aby sa mu páčila. 30Treba ju zjesť v ten istý deň. Nenechajte z nej nič do rána. Ja som Hospodin. 31Zachovávajte moje príkazy a konajte podľa nich. Ja som Hospodin. 32Neznesväcujte moje sväté meno. Nech som uctievaný ako svätý medzi Izraelitmi. Ja som Hospodin, váš Posvätiteľ. 33Vyviedol som vás z Egypta, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin.“

Zákony o slávnostiach

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Izraelitom toto: ‚Hospodinove slávnosti, ktoré budete zvolávať, sú bohoslužobné zhromaždenia. Sú to moje slávnosti.

Sobota sviatočného odpočinku

3Šesť dní sa bude pracovať, v siedmy deň bude sobota sviatočného odpočinku, deň bohoslužobného zhromaždenia. Nebudete vykonávať nijakú prácu. Je to sobota pre Hospodina vo všetkých vašich bydliskách.

Pascha

4Toto sú Hospodinove slávnosti, bohoslužobné zhromaždenia, ktoré budete zvolávať v stanovený čas: 5v štrnásty deň prvého mesiaca večer bude Hospodinova Pascha. 6V pätnásty deň toho istého mesiaca je Hospodinova slávnosť Nekvasených chlebov. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 7V prvý deň budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete konať nijakú všednú prácu. 8Sedem dní budete prinášať Hospodinovi ohňovú obetu; na siedmy deň bude opäť bohoslužobné zhromaždenie, vtedy nesmiete konať nijakú obvyklú prácu.‘“

Obeta vďaky z prvotín

9Hospodin znova oslovil Mojžiša: 10„Povedz Izraelitom toto: ‚Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, a zožnete obilie, prvý snop zo svojej žatvy prinesiete kňazovi. 11On zamáva snopom pred Hospodinom, aby ste sa mu zapáčili. V deň po sobote ho kňaz bude podávať zamávaním. 12V ten istý deň, keď dáte mávať snopom, obetujte bezchybného jednoročného baránka na spaľovanú obetu Hospodinovi. 13A k nej ako pokrmovú obetu pridáte dve desatiny jemnej múky zamiesenej s olejom ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi spolu s nápojovou obetou štvrtiny hínu vína. 14Chlieb, pražené zrno alebo tlčené zrno nebudete jesť až do toho dňa, kým neprinesiete obetný dar svojmu Bohu. To je trvalé ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.

Slávnosť Týždňov

15Od prvého dňa po sobote, totiž odo dňa, keď ste priniesli snop na podávanú obetu, odpočítajte sedem úplných týždňov, 16od prvého dňa po siedmej sobote počítajte päťdesiat dní. Potom prinesiete Hospodinovi novú pokrmovú obetu. 17Zo svojich sídlisk prinesiete dva chleby na podávanú obetu. Budú z dvoch desatín jemnej múky upečené s kvasom ako prvotiny Hospodinovi. 18S chlebom privediete sedem jednoročných bezchybných baránkov, jedného mladého býčka a dva barany. Budú na spaľovanú obetu Hospodinovi s príslušnou pokrmovou obetou a nápojovou obetou ako ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 19Pripravte aj jedného capa na obetu za hriech a dva jednoročné baránky na obetu spoločenstva. 20Kňaz nech nimi zamáva nad chlebom prvotín ako podávanou obetou pred Hospodinom. Spolu s dvoma baránkami budú posvätné a budú patriť kňazovi. 21V ten istý deň zvolajte bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete konať nijakú obvyklú prácu. To je trvalé ustanovenie pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 22Keď sa bude vo vašej krajine zožínať obilie, nezožni pole až po okraj a klasy po svojej žatve nevyzbieraj. Nechaj to chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh.‘“

Slávnosť plesania - Nový rok

23Hospodin oslovil Mojžiša: 24„Povedz Izraelitom toto: ‚V prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok pripomenutý trúbením a bohoslužobným zhromaždením. 25Nebudete konať nijakú obvyklú prácu, ale prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi.‘“

Deň zmierenia

26Hospodin povedal Mojžišovi: 27„V desiaty deň toho istého siedmeho mesiaca bude Deň zmierenia. Budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Budete sa kajať a prinášať Hospodinovi ohňovú obetu. 28V ten istý deň nebudete konať nijakú prácu, lebo je to Deň zmierenia. Za vás sa bude konať obrad zmierenia pred Hospodinom, vaším Bohom. 29Každý, kto by sa v ten deň nekajal, bude odstránený spomedzi svojho ľudu. 30Každého, kto by konal v ten deň nejakú prácu, vyhubím spomedzi svojho ľudu. 31Nebudete vykonávať nijakú prácu. To je trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 32Bude to pre vás sobota sviatočného odpočinku. Budete sa kajať od večera deviateho dňa toho mesiaca. Od jedného večera do druhého budete svätiť svoju sobotu.“

Slávnosť Stánkov

33Hospodin oslovil Mojžiša: 34„Povedz Izraelitom: ‚Od pätnásteho dňa toho istého siedmeho mesiaca bude sedem dní Hospodinovej slávnosti Stánkov. 35V prvý deň je bohoslužobné zhromaždenie. Nesmiete konať nijakú obvyklú prácu. 36Sedem dní prinášajte Hospodinovi ohňovú obetu, na ôsmy deň budete mať bohoslužobné zhromaždenie a prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi. Je to sviatočné zhromaždenie. Nesmiete konať nijakú obvyklú prácu. 37Toto sú Hospodinove slávnosti, na ktoré budete zvolávať bohoslužobné zhromaždenia, aby ste prinášali Hospodinovi ohňovú obetu, spaľovanú obetu, pokrmovú obetu, obetu s hostinou a nápojovú obetu podľa predpisu na jednotlivé dni 38okrem Hospodinových sobôt a okrem vašich darov pri rozličných sľuboch, ako aj všetkých vašich dobrovoľných obiet, ktoré budete dávať Hospodinovi. 39V pätnásty deň siedmeho mesiaca, keď z poľa zoberiete úrodu, budete sedem dní sláviť Hospodinovu slávnosť. V prvý deň bude sviatočný odpočinok, ale aj na ôsmy deň bude sviatočný odpočinok. 40V prvý deň si vezmete ovocie z ušľachtilých stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa budete radovať pred Hospodinom, svojím Bohom. 41Sväťte ju ako Hospodinovu slávnosť sedem dní v roku. Je to trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia. Sväťte ho v siedmom mesiaci. 42Sedem dní bývajte v stánkoch. Všetci domorodci v Izraeli majú bývať v stánkoch, 43aby vaše pokolenia vedeli, že som dal Izraelitom bývať v stánkoch, keď som ich vyviedol z Egypta. Ja som Hospodin, váš Boh.‘“ 44Takto Mojžiš vyhlásil Izraelitom Hospodinove slávnosti.

Olej do svietnika

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Prikáž Izraelitom, nech ti prinesú čistý vylisovaný olivový olej na svietenie, aby sa tak vo svietniku ustavične udržiavalo svetlo. 3Áron ho bude ustavične od večera do rána obsluhovať pred Hospodinom, a to pred oponou svedectva v stane stretávania. To je trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia. 4Áron bude ustavične obsluhovať lampy na čistom svietniku pred Hospodinom.

Posvätné chleby

5Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov. Jeden bochník bude z dvoch desatín efy. 6Poukladaj ich pred Hospodinom na čistý stôl do dvoch stĺpcov, šesť v každom stĺpci. 7Na každý stôl pridaj čisté kadidlo, aby bolo pri chlebe ako pripomienka na ohňovú obetu Hospodinovi. 8Neprestajne, v každý sobotný deň ich budeš ukladať pred Hospodinom. Bude to medzi Izraelitmi ako večná zmluva. 9Chleby budú patriť Áronovi a jeho synom. Zjedia ich na posvätnom mieste, lebo je to preňho svätosvätá časť ohňových obiet Hospodinovi. To je trvalé ustanovenie.“

Tresty za rúhanie

10Raz vyšiel syn Izraelitky a Egypťana medzi Izraelitov. Syn Izraelitky sa v tábore pohádal s istým Izraelitom. 11Tento syn Izraelitky, dcéry Dibriho z Dánovho kmeňa, ktorá sa volala Šelomít, sa rúhal Božiemu menu a zlorečil. Priviedli ho teda k Mojžišovi 12a dali ho do väzenia, kým nedostanú rozhodnutie z Hospodinových úst. 13Hospodin povedal Mojžišovi: 14„Rúhača daj vyviesť z tábora. Tam mu všetci, čo ho počuli, položia ruky na hlavu a celá pospolitosť ho ukameňuje. 15Izraelitom povedz: ‚Ktokoľvek zlorečil svojmu Bohu, bude niesť následky svojho hriechu. 16Každý, kto by zlorečil Hospodinovmu menu, musí zomrieť.‘ Celá pospolitosť ho ukameňuje. Tak cudzinec ako aj domorodec budú usmrtení, keď budú zlorečiť menu Hospodina. 17Ak niekto zabije človeka, musí zomrieť. 18Kto zabije domáce zviera, musí ho nahradiť; život za život. 19Ak niekto poraní svojho súkmeňovca, nech mu urobia tak, ako urobil on: 20zlomenina za zlomeninu, oko za oko, zub za zub; akú ranu spôsobil, takú nech spôsobia aj jemu. 21Kto zabije domáce zviera, musí ho nahradiť. Kto zabije človeka, musí zomrieť. 22Rovnaké právo budete mať pre cudzinca ako pre domorodca. Ja som Hospodin, váš Boh.“ 23Keď to Mojžiš povedal Izraelitom, vyviedli rúhača z tábora a ukameňovali ho. Izraeliti urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Sobotný rok

1Hospodin oslovil Mojžiša na vrchu Sinaj: 2„Povedz Izraelitom toto: ‚Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, nech aj pôda zachováva sobotu pre Hospodina. 3Šesť rokov obsievaj svoje role, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a zberaj jej úrodu. 4V siedmom roku nech má pôda sobotu sviatočného odpočinku, sobotu pre Hospodina. Neobsievaj svoje pole ani neorezávaj svoju vinicu. 5Nezožni, čo ti samo vyrástlo po žatve, neoberaj strapce svojej vinice, ktorú si neorezal, pôda bude mať rok sviatočného odpočinku. 6Vďaka odpočinku pôdy budeš mať pokrm ty, tvoj sluha, tvoja slúžka, tvoj nádenník i cudzinec, ktorý býva u teba. 7Aj tvoj dobytok a zvieratá, čo sú v tvojej krajine, budú mať všetku jej úrodu za pokrm.

Jubilejný rok

8Odpočítaj sedem rokov odpočinku, sedemkrát sedem rokov, a vyjde ti, že obdobie siedmich rokov odpočinku je štyridsaťdeväť rokov. 9Potom v desiaty deň siedmeho mesiaca daj trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia daj trúbiť na rohu v celej krajine. 10Tak posvätíte päťdesiaty rok a vyhlásite v krajine slobodu pre všetkých jej obyvateľov. Bude to pre vás jubilejný rok, keď sa každý vráti k vlastníctvu a každý sa vráti k svojmu rodu. 11Päťdesiaty rok bude pre vás jubilejným rokom. Nebudete siať ani zožínať to, čo samo narastie po žatve, ani neoberajte plody z neobrobenej vinice. 12Je to jubilejný rok; bude vám svätý. Budete sa živiť tým, čo sa urodí na poli. 13V tomto jubilejnom roku nech sa každý vráti k svojmu vlastníctvu. 14Ak niečo predáš svojmu súkmeňovcovi alebo od neho niečo kúpiš, nepoškodzujte jeden druhého. 15Od svojho súkmeňovca kupuj podľa počtu rokov po jubilejnom roku a on ti predá podľa počtu rokov, v ktorých budeš brať úrodu. 16Ak zostáva viac rokov, zvýš kúpnu cenu; ak zostáva menej rokov, zníž aj kúpnu cenu, lebo ti predáva podľa počtu rokov, v ktorých budeš brať úrodu. 17Nepoškodzujte sa navzájom. Boj sa svojho Boha, lebo ja som Hospodin, váš Boh. 18Preto zachovávajte moje ustanovenie, dodržiavajte moje právne predpisy a podľa nich konajte. Potom budete bezpečne bývať v krajine. 19Zem bude pre vás vydávať svoju úrodu, najete sa dosýta a budete v nej bezpečne bývať. 20Možno sa opýtate: Čo budeme jesť v siedmom roku, keď nebudeme siať ani zberať úrodu? 21V šiestom roku zošlem svoje požehnanie a budete mať úrodu na tri roky. 22Keď budete siať v ôsmom roku, budete jesť ešte zo starej úrody až do deviateho roku. Kým nedozreje jeho úroda, budete jesť zo starej.

Právo na výkup

23Zem sa nesmie predať natrvalo, lebo zem je moja. Vy ste u mňa len cudzinci a prisťahovalci. 24V celej krajine, ktorá bude vaším vlastníctvom, zaručte teda spätné odkúpenie zeme. 25Ak tvoj brat schudobnie a niečo zo svojho vlastníctva predá, nech príde jeho najbližší príbuzný ako výkupca a odkúpi to, čo jeho brat predal. 26Keby niekto takého výkupcu nemal, no potom sa zmôže tak, že bude mať na výkupné, 27spočíta roky od predaja a zvyšok vyplatí tomu, komu predal, a vráti sa k svojmu vlastníctvu. 28Ak sa však nezmôže na to, aby kupca vyplatil, potom to, čo predal, zostane až do jubilejného roka v rukách kupca. V jubilejnom roku to kupec uvoľní a vráti sa to k pôvodnému majiteľovi. 29Ak niekto predá obytný dom v ohradenom meste, bude mať právo kúpiť si ho späť, a to po celý rok od predaja. Do roka bude mať právo kúpiť si ho späť. 30Ak si ho však do uplynutia celého roka nekúpi, dom v ohradenom meste zostane natrvalo tomu, kto ho kúpil, i jeho pokoleniam. Kupec sa ho ani v jubilejnom roku nemusí vzdať. 31Domy v neohradených dedinách treba posudzovať ako pole v krajine. O nich platí právo výkupu a v jubilejnom roku sa ich musí majiteľ vzdať. 32Léviovci v léviovských mestách budú mať trvalé právo kúpiť si späť domy, ktoré im patria. 33Ak niekto z Léviovcov nepoužije právo kúpiť si späť predaný dom, ktorý má vo svojom meste, v jubilejnom roku sa mu vráti do vlastníctva, lebo domy v léviovských mestách sú ich vlastníctvom medzi Izraelitmi. 34Pasienky okolo ich miest sa nesmú predávať, lebo sú ich trvalým vlastníctvom.

Pomoc chudobným Izraelitom

35Ak tvoj brat schudobnie a bude upadať, pomôž mu ako cudzincovi a prisťahovalcovi, aby mohol žiť pri tebe. 36Neber od neho úrok ani úžeru. Boj sa svojho Boha, aby tvoj brat mohol žiť pri tebe. 37Nepožičiavaj mu peniaze na úrok, ani pokrm mu nedávaj na úžeru. 38Ja som Hospodin, váš Boh, ja som vás vyviedol z Egypta, aby som vám dal Kanaán a bol vaším Bohom. 39Ak tvoj brat pri tebe schudobnie a predá sa ti, nezotročuj ho tvrdou prácou. 40Nech žije pri tebe ako nádenník a prisťahovalec. Nech slúži u teba do jubilejného roka. 41Potom odíde od teba aj s deťmi a vráti sa k svojmu rodu, do vlastníctva svojich otcov. 42Veď oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z Egypta, nemožno ich predávať ako otrokov. 43Nezaobchádzaj s ním tvrdo a kruto. Boj sa svojho Boha. 44Otrok a otrokyňa, ktorých budeš mať, nech sú z okolitých národov. Z nich si kupujte otroka a otrokyňu. 45Môžete si ich kupovať aj z detí prisťahovalcov, ktorí sa budú u vás zdržiavať ako cudzinci, ako aj z rodov, ktoré sú u vás, z ich detí, ktoré splodia vo vašej krajine. Tí budú vaším vlastníctvom. 46Smiete ich ako dedičstvo odkázať aj svojim potomkom, smiete ich mať v trvalom vlastníctve a používať ako otrokov. Svojich bratov Izraelitov však nikto nesmie utláčať.

Vykúpenie Izraelitu

47Ak sa pri tebe zmôže cudzinec či prisťahovalec a tvoj brat pri ňom schudobnie a predá sa cudzincovi, ktorý sa k tebe prisťahoval, alebo k potomkovi z rodu niektorého cudzinca, 48hoci sa predal, bude mať právo vykúpiť sa. Ktokoľvek z jeho bratov môže dať zaňho výkupné. 49Môže ho vykúpiť strýko alebo strýkov syn, alebo niekto z pokrvných príbuzných jeho rodu, prípadne, ak bude mať na to, môže sa vykúpiť aj sám. 50Dohodne sa so svojím kupcom, spočíta roky od času, keď sa mu predal, až po jubilejný rok. Cenu, za ktorú sa predal, rozpočíta na roky, akoby v tom čase bol uňho nádenníkom. 51Ak zostane mnoho rokov, nech zaplatí za svoje vykúpenie väčšiu časť kúpnej ceny. 52No ak do jubilejného roka zostáva len málo rokov, dohodne s ním výkupné a zaplatí ho podľa počtu odslúžených rokov, 53ako keby bol platený z roka na rok ako nádenník. Musíš dohliadať, aby sa s ním nezaobchádzalo kruto. 54Keby však nebol nijako vykúpený, v jubilejnom roku ho aj s jeho deťmi prepustíš. 55Izraeliti sú totiž moji služobníci. Sú to moji sluhovia, ktorých som vyviedol z Egypta. Ja som Hospodin, váš Boh.

Zákaz modlárstva

1Vo svojej krajine si nerobte bôžikov ani vyrezávanú podobu, nestavajte posvätný stĺp, nestavajte ani tesaný kameň, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh. 2Zachovávajte moje soboty a majte v úcte moju svätyňu. Ja som Hospodin.

Prísľub požehnania

3Ak sa budete správať podľa mojich ustanovení a zachovávať moje príkazy a ak ich budete aj plniť, 4v príhodnom čase vám zošlem dážď, zem vydá svoju úrodu a stromy na poli prinesú svoje ovocie. 5Mlatba sa u vás predĺži do vinobrania a oberačka hrozna potrvá do sejby. Chleba sa najete dosýta a vo svojej krajine budete bývať bezpečne. 6Krajine darujem pokoj. Keď budete odpočívať, nikto vás nevystraší. Škodlivú zver vyženiem z krajiny a meč cez ňu neprejde. 7Budete prenasledovať svojich nepriateľov tak, že podľahnú vášmu meču. 8Piati z vás zaženú na útek sto mužov, sto vašich bude prenasledovať desaťtisíc. Tak vaši nepriatelia podľahnú vášmu meču. 9Obrátim sa k vám, budete plodní, rozmnožím vás a upevním s vami zmluvu. 10Budete jedávať z úrody predchádzajúceho roka a starú budete musieť odpratať pred novou. 11Postavím si príbytok medzi vami a nezošklivíte sa mi. 12Budem chodiť medzi vami, budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. 13Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby ste im už neboli otrokmi. Odvtedy, čo som polámal vaše ťažké jarmo, môžete chodiť vzpriamene.

Kliatby

14Ak ma nebudete poslúchať a nebudete plniť všetky tieto príkazy, 15ak zavrhnete moje ustanovenia a sprotivíte si moje právne predpisy, takže nebudete plniť všetky moje príkazy a porušíte moju zmluvu, 16potom vám urobím toto: Zošlem na vás hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyčerpáva zrak a stravuje život. Márne budete siať obilie, pojedia ho vaši nepriatelia. 17Obrátim sa proti vám a vaši nepriatelia vás porazia; budú vás utláčať tí, čo vás nenávidia; budete utekať, aj keď vás nikto nebude prenasledovať. 18Ak ma ani potom nebudete poslúchať, sedemnásobne vás potrestám za vaše hriechy. 19Zlomím vašu vzdorovitú pýchu, takže nebo nad vami bude ako železo a vaša krajina ako bronz. 20Vaša sila vyjde nazmar, vaša krajina nevydá úrodu a stromy v krajine neprinesú ovocie. 21Ak mi aj potom budete vzdorovať a nebudete chcieť poslúchať, pridám sedemnásobný trest za vaše hriechy. 22Pošlem na vás divú zver, tá vás pripraví o deti, vykynoží vám príbytok, ubudne vás a vaše cesty spustnú. 23Ak vás však ani toto nepoučí a naďalej mi budete odporovať, 24aj ja vám budem odporovať a budem vás sedemnásobne trestať za vaše hriechy. 25Dopustím na vás meč, ktorý sa na vás vypomstí za porušenie zmluvy. Keď sa zhromaždíte do svojich miest, zošlem medzi vás mor a vydám vás do rúk nepriateľov. 26Pripravím vás o zásobu chleba, takže desať žien bude piecť chlieb v jednej peci a chlieb vám budú odvažovať na prídel. Budete jesť, ale nenasýtite sa. 27Ak ma ani potom neposlúchnete a naďalej mi budete odporovať, 28aj ja vám budem odporovať svojím hnevom a sedemnásobne vás potrestám za vaše hriechy. 29Budete jesť mäso svojich synov i svojich dcér. 30Spustoším vaše výšiny, zničím vaše kadidlové oltáre a vaše mŕtvoly priložím k zdochlinám vašich modiel a zošklivíte sa mi. 31Vaše mestá zmením na rozvaliny a spustoším vaše svätyne. Nechcem voňať vaše obety príjemnej vône. 32Sám spustoším krajinu tak, že sa zhrozia vaši nepriatelia, ktorí v nej bývajú. 33Rozptýlim vás medzi národy a budem vás prenasledovať, vytasím meč, takže vaša krajina spustne a mestá budú rumoviskom. 34Počas spustnutia, kým vy budete v krajine svojich nepriateľov, si vaša krajina vynahradí svoje soboty. 35Po celý čas spustnutia bude odpočívať, pretože nemohla odpočívať počas vašich sobôt, keď ste v nej bývali. 36Srdcia tých, čo z vás zostanú v krajine svojich nepriateľov, prestraším tak, že ich bude prenasledovať aj šuchot odvievaného lístia. Budú utekať ako pred mečom a budú padať, aj keď ich nikto nebude prenasledovať. 37Budú sa potkýnať jeden o druhého ako pred mečom, aj keď ich nikto nebude prenasledovať. Neobstojíte pred svojimi nepriateľmi. 38Zahyniete medzi národmi a krajina vašich nepriateľov vás pohltí. 39Tí, čo z vás zostanú, zaniknú pre svoju neprávosť v krajinách svojich nepriateľov a zaniknú aj pre neprávosti svojich otcov.

Obrátenie Izraela

40Potom budú vyznávať svoju vinu, ako aj vinu svojich otcov, vierolomnosť, ktorej sa dopustili voči mne, i to, že mi odporovali. 41Aj ja som im odporoval a uviedol som ich do krajiny ich nepriateľov. Ich neobrezané srdce sa musí pokoriť a musia si odpykať svoju vinu. 42Potom uplatním svoju zmluvu s Jákobom i zmluvu s Izákom, spomeniem si na zmluvu s Abrahámom, ako aj na krajinu. 43Krajina bude totiž opustená, vynahradí si svoje soboty, keďže bude spustošená a bez nich, pokým si neodpykajú svoje viny, pretože zavrhli moje právne predpisy a protivili sa mojim ustanoveniam. 44Aj keď budú v krajine svojich nepriateľov, nezavrhnem ich a nezošklivím si ich natoľko, žeby som ich chcel vyhubiť a zrušiť svoju zmluvu s nimi. Ja som Hospodin, váš Boh. 45Pripomeniem im zmluvu s ich predkami, ktorých som vyviedol z Egypta pred očami národov, aby som im bol Bohom. Ja som Hospodin.‘“ 46Toto sú ustanovenia, právne predpisy a zákony, ktoré ustanovil Hospodin medzi sebou a Izraelitmi na vrchu Sinaj prostredníctvom Mojžiša.

Náhrada za sľuby

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Izraelitom toto: ‚Kto zvláštnym sľubom zasvätí Hospodinovi osoby, tie ohodnotíš takto: 3Muža od dvadsať do šesťdesiat rokov ohodnoť na päťdesiat šeklov striebra podľa váhy šekla svätyne. 4Ak je to žena, ohodnoť ju na tridsať šeklov. 5Ak ide o vek od päť do dvadsať rokov, muža ohodnoť na dvadsať šeklov, ženu na desať šeklov. 6Ak ide o mesačné až päťročné dieťa, chlapca oceň na päť šeklov a dievča na tri šekle striebra. 7Ak ide o osobu šesťdesiatročnú a staršiu, muža oceň na pätnásť šeklov a ženu na desať šeklov. 8Keby bol niekto natoľko chudobný, že by nemohol zaplatiť, ako si ho ohodnotil, nech ho postavia pred kňaza a ten ho ohodnotí podľa možností toho, kto dal sľub. 9Ak niekto prináša Hospodinovi dobytča ako obetný dar, potom všetko, čo človek dáva Hospodinovi, musí byť sväté. 10Nesmie zameniť ani nahradiť dobré zlým alebo zlé dobrým. Keď však predsa zamení jedno dobytča za iné, bude sväté to i ono. 11Ak pôjde o akékoľvek nečisté zviera, ktoré sa neprináša Hospodinovi ako obetný dar, nech postaví zviera pred kňaza. 12Kňaz ho ohodnotí, či je dobré alebo zlé a bude podľa jeho ohodnotenia. 13Ak ho však chce vyplatiť, pridá k odhadnutej cene jednu pätinu. 14Ak niekto Hospodinovi zasvätí svoj dom ako posvätný dar, kňaz ho ohodnotí podľa toho, či je dobrý alebo zlý a bude podľa jeho ohodnotenia. 15Ak ho však ten, kto svoj dom zasvätil, chce vyplatiť, pridá k jeho odhadnutej cene ešte pätinu striebra a bude jeho. 16Ak niekto zasvätí Hospodinovi časť poľa, ktoré je jeho dedičným vlastníctvom, ohodnoť ho podľa osevu. Osev jedného chómera jačmeňa ohodnoť na päťdesiat šeklov striebra. 17Ak svoje pole zasvätí hneď od jubilejného roka, zostane pri tvojej odhadnutej cene. 18Ak svoje pole zasvätí až po jubilejnom roku, kňaz mu vyráta cenu podľa počtu zvyšných rokov do ďalšieho jubilejného roka a odráta sa mu z ceny podľa tvojho ohodnotenia. 19Ak by ho však ten, kto svoje dedičné pole zasvätil, chcel vyplatiť, nech pridá pätinu k jeho cene a bude jeho. 20No ak pole nevyplatí, ale predá ho niekomu inému, nebude ho už môcť vyplatiť. 21Také pole, aj keď sa v jubilejnom roku uvoľní, zostane zasvätené Hospodinovi tak, ako pole pod kliatbou. Bude patriť kňazovi ako jeho vlastníctvo. 22Ak niekto zasvätí Hospodinovi kúpené pole, ktoré je časťou jeho dedičného vlastníctva, 23nech mu kňaz vyráta cenu podľa svojho ohodnotenia do jubilejného roka a túto cenu ešte v ten deň odovzdá ako zasvätenú Hospodinovi. 24V jubilejnom roku sa pole vráti tomu, od koho bolo kúpené, komu pozemok patrí ako dedičné vlastníctvo. 25Každý odhad ceny nech sa vykoná podľa váhy šekla svätyne; jeden šekel je dvadsať gér. 26Nech nikto nezasväcuje prvorodené dobytča, pretože ako prvorodené aj tak patrí Hospodinovi, či je to býk alebo ovca, patrí Hospodinovi. 27Ak je to nečisté zviera, nech ho vyplatí podľa tvojho ohodnotenia a pridá pätinu ceny. Ak ho nevyplatí, predá sa podľa tvojho ohodnotenia. 28Len nič také, čo niekto zasvätil Hospodinovi z prekliateho, z čohokoľvek, čo má, či ide o človeka, zviera alebo dedičné pole, nesmie sa predať ani vyplatiť. Všetko, čo je pod kliatbou, je svätosväté a patrí kňazovi. 29Nikto z ľudí, kto je pod kliatbou zasvätený, nesmie sa vyplatiť; musí zomrieť. 30Všetky desiatky krajiny, z obilia poľa i z ovocia stromov, patria Hospodinovi. Sú zasvätené Hospodinovi. 31Ak si niekto chce niečo vyplatiť zo svojho desiatku, nech pridá k tomu pätinu. 32Všetky desiatky z dobytka a oviec, všetko, čo prechádza pod pastierskou palicou, každé desiate, bude zasvätené Hospodinovi. 33Nebudete pritom zisťovať, či je to dobré alebo zlé, ani sa to nesmie zameniť. Keby sa to predsa len zamenilo, bude sväté to i ono; nesmie sa vyplatiť.‘“ 34Toto sú príkazy, ktoré dal Hospodin Mojžišovi na vrchu Sinaj pre Izraelitov.

NUMERI

Sčítanie bojaschopných mužov

1V prvý deň druhého mesiaca druhého roka po odchode z Egypta na Sinajskej púšti v stane stretávania Hospodin oslovil Mojžiša a povedal: 2„Urobte súpis celej pospolitosti Izraelitov podľa ich rodov a rodín tak, aby v zozname mien bol každý muž, 3ktorý má dvadsať rokov a viac, teda aby tam boli všetci bojaschopní Izraeliti. Ty a Áron ich zaradíte do bojových útvarov. 4Z každého kmeňa nech vám je po boku jeden muž, náčelník rodu. 5Toto sú mená mužov, ktorí vám budú pomáhať: Za Rúbenovcov Elicúr, syn Šedeúra; 6za Šimeónovcov Šelumíel, syn Curíšaddaja; 7za Júdovcov Nachšón, syn Amminadába; 8za Jissachárovcov Netaneel, syn Cuára; 9za Zebulúnovcov Eliáb, syn Chelóna; 10za Jozefových synov: z Efrajimovcov Elišama, syn Ammichúda, a z Menaššeovcov Gamlíel, syn Pedacúra; 11za Benjamínovcov Abidán, syn Gidóniho; 12za Dánovcov Achíezer, syn Ammišaddaja; 13za Ašérovcov Pagíel, syn Ochrána; 14za Gádovcov Eljasáf, syn Deuela; 15za Naftaliovcov Achira, syn Enána.“ 16Títo zastupovali pospolitosť ako kniežatá svojich kmeňov; stáli na čele tisícov Izraela. 17Mojžiš a Áron si pribrali týchto menovite uvedených mužov 18a v prvý deň druhého mesiaca zhromaždili celú pospolitosť. Potom sa dával zapisovať do zoznamu mien podľa rodového pôvodu, rodov a rodín každý muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac, 19ako to Mojžišovi prikázal Hospodin. Spočítali ich na Sinajskej púšti.

Sčítanie podľa kmeňov

20Zo synov Rúbena, Izraelovho prvorodeného, sa podľa rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 21Z Rúbenovho kmeňa ich napočítali štyridsaťšesťtisícpäťsto. 22Zo Šimeónovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 23Zo Šimeónovho kmeňa ich napočítali päťdesiatdeväťtisíctristo. 24Z Gádovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 25Z Gádovho kmeňa ich napočítali štyridsaťpäťtisícšesťstopäťdesiat. 26Z Júdovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 27Z Júdovho kmeňa ich napočítali sedemdesiatštyritisícšesťsto. 28Z Jissachárovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 29Z Jissachárovho kmeňa ich napočítali päťdesiatštyritisícštyristo. 30Zo Zebulúnovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 31Zo Zebulúnovho kmeňa ich napočítali päťdesiatsedemtisícštyristo. 32Z Jozefových synov: z Efrajimovcov sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 33Z Efrajimovho kmeňa ich napočítali štyridsaťtisícpäťsto. 34Z Menaššeho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 35Z Menaššeho kmeňa ich napočítali tridsaťdvatisícdvesto. 36Z Benjamínovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 37Z Benjamínovho kmeňa ich napočítali tridsaťpäťtisícštyristo. 38Z Dánovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 39Z Dánovho kmeňa ich napočítali šesťdesiatdvatisícsedemsto. 40Z Ašérovho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 41Z Ašérovho kmeňa ich napočítali štyridsaťjedentisícpäťsto. 42Z Naftaliho kmeňa sa podľa svojich rodov a rodín pri sčítaní do zoznamu mien dostal každý bojaschopný muž, ktorý mal dvadsať rokov a viac. 43Z Naftaliho kmeňa ich napočítali päťdesiattritisícštyristo. 44Toto sú tí, ktorých napočítal Mojžiš a Áron spolu s dvanástimi kniežatami Izraela: bolo to dvanásť mužov, po jednom z každej rodiny. 45Všetkých spočítaných bojaschopných Izraelitov podľa rodín, ktorí mali dvadsať rokov a viac, 46bolo teda šesťstotritisícpäťstopäťdesiat. 47Léviovci však podľa kmeňa svojich otcov neboli započítaní medzi nich.

Povinnosti Léviho kmeňa

48Hospodin povedal Mojžišovi: 49„Léviho kmeň nezahrň do súpisu ani ho neuvádzaj medzi Izraelitov. 50Léviho kmeňu daj na starosť príbytok svedectva, všetko jeho náradie, i všetko, čo k nemu patrí. Budú nosiť príbytok aj všetko jeho náradie; budú sa oň starať a okolo neho táboriť. 51Keď sa má príbytok preniesť ďalej, príslušníci Léviho kmeňa ho rozoberú a pri utáborení ho zase postavia. Ak sa k nemu priblíži niekto nepovolaný, musí zomrieť. 52Každý Izraelita bude bývať vo vlastnom tábore, každý pod svojou zástavou podľa svojich zástupov. 53Léviho kmeň sa však utáborí okolo príbytku svedectva, aby pospolitosť Izraelitov nepostihol Boží hnev. Léviho kmeň bude strážiť príbytok svedectva.“ 54Izraeliti urobili všetko tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Tak to urobili.

Poriadok táborenia Izraelitov

1Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 2„Izraeliti budú táboriť každý pod svojou zástavou pri znakoch svojich rodov. Budú táboriť v určitej vzdialenosti okolo stanu stretávania. 3Vpredu na východnej strane bude zástava Júdovho tábora a jeho zástupy. Vodcom Júdovcov bude Nachšón, syn Amminadába. 4V jeho zástupe bude sedemdesiatštyritisícšesťsto povolaných do služby. 5Pri ňom sa utáborí Jissachárov kmeň a jeho vodcom bude Netaneel, syn Cuára, 6a v jeho zástupe bude päťdesiatštyritisícštyristo povolaných do služby. 7Zebulúnov kmeň: vodcom Zebulúnovcov bude Eliáb, syn Chelóna. 8V jeho zástupe bude päťdesiatsedemtisícštyristo povolaných do služby. 9Všetkých povolaných do služby vo vojsku Júdovho tábora bude stoosemdesiatšesťtisícštyristo. Tí sa pohnú prví. 10Na južnej strane bude zástava Rúbenovho tábora a jeho zástupy. Vodcom Rúbenovcov bude Elicúr, syn Šedeúra. 11V jeho zástupe bude štyridsaťšesťtisícpäťsto povolaných do služby. 12Pri ňom sa utáborí Šimeónov kmeň. Vodcom Šimeónovho kmeňa bude Šelumíel, syn Curíšaddaja. 13V jeho zástupe bude päťdesiatdeväťtisíctristo povolaných do služby. 14Gádov kmeň: vodcom Gádovho kmeňa bude Eljasáf, syn Reuela. 15V jeho zástupe bude štyridsaťpäťtisícšesťstopäťdesiat povolaných do služby. 16Všetkých povolaných do služby vo vojenských zástupoch Rúbenovho tábora bude stopäťdesiatjedentisícštyristopäťdesiat. Tí sa pohnú druhí. 17Potom pôjde stan stretávania; Léviho tábor bude uprostred ostatných táborov. Ako budú táboriť, tak aj pôjdu, každý na svojom mieste, pod svojimi zástavami. 18Na západnej strane bude zástava Efrajimovho tábora a jeho zástupy. Vodcom Efrajimovho kmeňa bude Elišama, syn Ammichúda. 19V jeho zástupe bude štyridsaťtisícpäťsto povolaných do služby. 20Pri ňom sa utáborí Menaššeho kmeň. Vodcom Menaššeho kmeňa bude Gamlíel, syn Pedacúra. 21V jeho zástupe bude tridsaťdvatisícdvesto povolaných do služby. 22Benjamínov kmeň: vodca Benjamínovho kmeňa bude Abidán, syn Gidóniho. 23V jeho zástupe bude tridsaťpäťtisícštyristo povolaných do služby. 24Všetkých povolaných do služby z Efrajimovho tábora bude v jeho vojsku stoosemtisícsto. Tí sa pohnú tretí. 25Zástava Dánovho tábora a jeho zástupov bude na severe. Vodcom Dánovho kmeňa bude Achíezer, syn Ammišaddaja. 26V jeho zástupe bude šesťdesiatdvatisícsedemsto povolaných do služby. 27Pri ňom bude táboriť Ašérov kmeň. Vodcom Ašérovho kmeňa bude Pagíel, syn Ochrána. 28V jeho zástupe bude štyridsaťjedentisícpäťsto povolaných do služby. 29Naftaliho kmeň: vodcom Naftaliho kmeňa bude Achira, syn Enána. 30V jeho zástupe bude päťdesiattritisícštyristo povolaných do služby. 31Všetkých povolaných do služby z Dánovho tábora bude stopäťdesiatsedemtisícšesťsto. Tí sa pohnú pod svojimi zástavami nakoniec.“ 32Toto sú Izraeliti povolaní do služby podľa rodín. Všetkých povolaných do služby z táborov a ich zástupov bolo šesťstotritisícpäťstopäťdesiat. 33Léviho kmeň však nebol povolaný do služby medzi ostatných Izraelitov, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 34Izraeliti urobili všetko tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Takto táborili pod svojimi zástavami a takto sa vydávali na pochod všetci podľa svojich kmeňov a podľa svojich rodín.

Áronovi potomkovia

1Toto je rodokmeň Árona a Mojžiša v čase, keď Hospodin oslovil Mojžiša na vrchu Sinaj. 2Toto sú mená Áronových synov: prvorodený Nadáb, potom Abihu, Eleazár a Itamár. 3Toto sú mená Áronových synov, pomazaných kňazov, uvedených do kňazského úradu. 4Nadáb a Abihu zomreli pred Hospodinom, keď na Sinajskej púšti priniesli pred Hospodina cudzí oheň. Nemali synov. Kňazskú službu vykonávali teda Eleazár a Itamár v prítomnosti svojho otca Árona.

Vyvolenie Léviho kmeňa

5Hospodin povedal Mojžišovi: 6„Priveď Léviho kmeň a postav ho pred kňaza Árona, aby mu posluhovali. 7Zaňho a za celú pospolitosť budú dbať o poriadok pred stanom stretávania, aby sa mohla konať služba pri príbytku. 8Budú sa starať o všetko zariadenie stanu stretávania a za Izraelitov budú dbať o poriadok, aby sa mohla konať služba pri príbytku. 9Léviho kmeň dáš Áronovi a jeho synom; dostane ich spomedzi Izraelitov ako dar. 10Árona a jeho synov poveríš, aby dbali o svoj kňazský úrad. Ak sa niekto nepovolaný priblíži, bude usmrtený.“ 11Hospodin povedal Mojžišovi: 12„Ja som si vybral Léviho kmeň spomedzi Izraelitov za všetkých prvorodených medzi Izraelitmi, čo otvárajú materské lono. Léviho synovia sú moji. 13Mne patrí všetko prvorodené. Keď som v Egypte usmrtil všetko prvorodené, oddelil som si ako sväté všetko prvorodené v Izraeli z ľudí i z dobytka. Sú moji. Ja som Hospodin!“ 14Hospodin povedal Mojžišovi na Sinajskej púšti: 15„Spočítaj Léviovcov podľa rodín a rodov! Spočítaj všetky osoby mužského rodu starších ako jeden mesiac!“ 16Mojžiš ich spočítal na Hospodinov rozkaz, ako mu bolo prikázané. 17Toto sú Léviovci podľa mien: Geršón, Kohát a Merari. 18Toto sú mená Geršónovcov podľa rodov: Libni a Šimei. 19Kohátovci podľa rodov: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíel. 20Merariovci podľa rodov: Machli a Muši. Toto sú rody Léviovcov podľa rodín. 21Ku Geršónovi patrí rod Libniovcov a Šimeiovcov. Toto sú rody Geršónovcov. 22Počet všetkých spočítaných osôb mužského rodu starších ako jeden mesiac bolo sedemtisícpäťsto. 23Rody Geršónovcov majú táboriť za príbytkom na západnej strane. 24Vodcom rodín Geršónovcov bol Eljasáf, syn Laela. 25Geršónovci mali v stane stretávania na starosti príbytok, stan, jeho prikrývku, oponu pri vchode do stanu stretávania, 26kobercové závesy nádvoria, oponu pri vchode do nádvoria, ktoré je okolo príbytku a oltára, ako aj stanové povrazy a všetko príslušenstvo. 27Ku Kohátovcom patrili: rod Amrámovcov, rod Jishárovcov, rod Chebrónovcov a rod Uzzíelovcov. Toto sú rody Kohátovcov. 28Počet všetkých osôb mužského rodu starších ako jeden mesiac bol osemtisícšesťsto. Tí budú strážcami svätyne. 29Rody Kohátovcov mali táboriť na južnej strane príbytku. 30Vodcom rodín kohátovských rodov bol Elicafán, syn Uzzíela. 31Na starosti mali archu, stôl, svietnik, oltáre a náradie svätyne na službu, oponu a všetko príslušenstvo. 32Hlavným vodcom Léviovcov bol Eleazár, syn kňaza Árona. Dozeral na tých, čo strážili svätyňu. 33K Merariovcom patril rod Machliovcov a rod Mušiovcov. To sú rody Merariovcov. 34Počet všetkých spočítaných osôb mužského rodu starších ako jeden mesiac bol šesťtisícdvesto. 35Vodcom rodín merariovských rodov bol Curíel, syn Abichajila; mali táboriť na severnej strane príbytku. 36Merariovci mali na starosti dosky príbytku, jeho závory, stĺpy, podstavce, všetko zariadenie a príslušenstvo, 37stĺpy okolo nádvoria, podstavce, kolíky a povrazy. 38Východne od príbytku, pred stanom stretávania na jeho východnej strane, bude táboriť Mojžiš, Áron a jeho synovia; tí sa budú starať o svätyňu namiesto Izraelitov. Ak sa priblíži niekto nepovolaný, bude usmrtený. 39Všetkých Léviovcov, ktorých na príkaz Hospodina spočítal Mojžiš s Áronom podľa ich rodov, osôb mužského rodu starších ako jeden mesiac, bolo dvadsaťdvatisíc. 40Hospodin povedal Mojžišovi: „Spočítaj všetkých prvorodených Izraelitov mužského rodu starších ako jeden mesiac a urob zoznam ich mien! 41Léviovcov vezmi pre mňa namiesto všetkých prvorodených Izraelitov. Ja som Hospodin! Aj namiesto všetkého prvorodeného z izraelského dobytka vezmi dobytok Léviovcov.“ 42Mojžiš spočítal všetkých prvorodených medzi Izraelitmi, ako mu prikázal Hospodin. 43Všetkých prvorodených osôb mužského rodu od jedného mesiaca a viac, ktorí sa dostali do zoznamu mien, bolo dvadsaťdvatisícdvestosedemdesiattri. 44Hospodin povedal Mojžišovi: 45„Namiesto všetkých prvorodených medzi Izraelitmi vezmi Léviovcov a namiesto ich dobytka vezmi dobytok Léviovcov. Léviovci sú moji. Ja som Hospodin! 46Ako výkupné za tých dvestosedemdesiattri prvorodených Izraelitov, ktorí prevyšujú počet Léviovcov, 47vyber po päť šeklov striebra na hlavu. Vyberaj ich podľa váhy svätyne; jeden šekel je dvadsať gér. 48Striebro odovzdáš Áronovi a jeho synom ako výkupné za tých, čo presahujú ich počet.“ 49A tak Mojžiš prevzal výkupné za tých, čo presahujú počet vykúpených Léviovcov. 50Za prvorodených Izraelitov vybral tisíctristošesťdesiatpäť šeklov striebra podľa váhy šekla svätyne. 51Mojžiš odovzdal výkupné Áronovi a jeho synom, ako mu prikázal Hospodin.

Povinnosti Léviho kmeňa na púšti

1Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 2„Zisti počet Kohátovcov spomedzi Léviovcov podľa ich rodov a rodín, 3všetkých od tridsaťročných až po päťdesiatročných, ktorí sú povinní slúžiť a pracovať pri stane stretávania. 4Toto bude práca Kohátovcov pri stane stretávania: budú sa starať o svätosväté veci. 5Skôr než sa tábor vydá na pochod, príde Áron a jeho synovia, snímu vnútornú oponu a zakryjú ňou archu svedectva. 6Potom na ňu položia prikrývku z tachašovej kože a na to prestrú prikrývku z fialového purpuru a zastrčia žrde. 7Na stôl pre predkladané chleby prestrú rúcho z fialového purpuru a dajú naň misy, čaše, obetné misky a kanvice na nápojovú obetu; vždy bude na ňom aj chlieb. 8Na to prestrú karmazínové rúcho, zakryjú ho prikrývkou z tachašovej kože a zastrčia žrde. 9Potom vezmú prikrývku z fialového purpuru a zakryjú svietnik na svietenie, jeho lampy, kliešte na knôty, panvice na oheň a všetky nádoby na olej, ktoré sa používajú pri jeho obsluhe. 10Zabalia ho so všetkým náradím do prikrývky z tachašovej kože a položia ho na nosidlá. 11Na zlatý oltár položia prikrývku z fialového purpuru a prestrú naň prikrývku z tachašovej kože a zastrčia žrde. 12Potom vezmú všetko bohoslužobné náradie používané vo svätyni, položia to na rúcho z fialového purpuru, zakryjú prikrývkou z tachašovej kože a položia na nosidlá. 13Potom zbavia oltár mastného popola a rozprestrú naň prikrývku z červeného purpuru. 14Položia na to všetko náradie, ktoré sa používa pri obsluhe: panvice na oheň, vidlice, lopaty, kropeničky a všetko oltárne náradie. Rozprestrú na to prikrývku z tachašovej kože a zastrčia žrde. 15Keď Áron a jeho synovia dokončia balenie svätyne a všetkého jej náradia a keď sa tábor pohne, prídu Kohátovci, aby to odniesli. Nesmú sa však dotknúť posvätných predmetov, aby nezomreli. To bude povinnosť Kohátovcov pri stane stretávania. 16Kňaz Eleazár, syn Árona, bude mať na starosti: olej na svietenie, voňavé kadidlo, ustavičnú obetu, olej na pomazanie. Dozrie na celý príbytok so všetkým, čo je v ňom, na svätyňu a na jej zariadenie.“ 17Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 18„Nedovoľte, aby spomedzi Léviovcov vyhynul kmeň kohátovských rodín. 19Dbajte o to, aby nezomreli, ale zostali nažive. Urobte pre nich toto: skôr než sa priblížia k svätosvätým veciam, príde Áron so svojimi synmi a každému určia jeho službu a povinnosť tak, 20aby sa ani na okamih nepozreli do svätyne, aby nezomreli.“ 21Hospodin povedal Mojžišovi toto: 22„Urob súpis Geršónovcov podľa rodín a rodov! 23Spočítaj všetkých od tridsaťročných po päťdesiatročných, ktorí sú povinní nastúpiť a vykonávať službu pri stane stretávania. 24Toto bude služba a povinnosť geršónovských rodov: 25budú nosiť stanové plachty príbytku, stan stretávania, jeho prikrývku, prikrývku z tachašovej kože, ktorá ho pokrýva, a záves pri vchode stanu stretávania, 26plachty nádvoria, záves pri bráne do nádvoria okolo príbytku a oltára, jeho povrazy a všetko náradie potrebné na prácu. Vykonajú všetko, čo bude treba urobiť. 27Všetka služba Geršónovcov, teda všetko, čo majú nosiť a robiť, sa bude diať na rozkaz Árona a jeho synov. Dozri, aby sa postarali o všetko, čo majú nosiť. 28To je služba geršónovských rodov pri stane stretávania pod vedením Itamára, syna kňaza Árona. 29Spočítaj aj Merariovcov podľa ich rodov a rodín. 30Od tridsaťročných po päťdesiatročných, spočítaj všetkých, čo sú povinní slúžiť a vykonávať práce pri stane stretávania. 31Toto majú nosiť a o toto všetko sa majú starať vo svojej službe pri stane stretávania: dosky príbytku a jeho žrde, stĺpy, podstavce, 32stĺpy okolo nádvoria a ich podstavce, kolíky a povrazy i všetko náradie s celou obsluhou. Urobíte vecný súpis všetkého, čo budú povinní nosiť. 33Toto je služba rodov Merariovcov a všetka ich práca pri stane stretávania pod vedením Itamára, syna kňaza Árona.“ 34Mojžiš a Áron i kniežatá pospolitosti spočítali Kohátovcov podľa ich rodov a rodín 35od tridsaťročných po päťdesiatročných, všetkých, čo sú povinní slúžiť a vykonávať práce pri stane stretávania. 36Podľa rodov ich bolo spočítaných dvetisícsedemstopäťdesiat. 37Toľko sa napočítalo z kohátovských rodov; tí všetci mali slúžiť pri stane stretávania, ako ich spočítal Mojžiš a Áron na Hospodinov príkaz Mojžišovi. 38Geršónovcov, spočítaných podľa ich rodov a rodín 39od tridsaťročných po päťdesiatročných, všetkých, čo sú povinní nastúpiť do služby a vykonávať práce pri stane stretávania, 40podľa rodov a rodín ich bolo dvetisícšesťstotridsať. 41Toľko ich bolo spočítaných z rodov Geršónovcov, všetkých, čo vykonávali službu pri stane stretávania, ktorých na Hospodinov príkaz spočítal Mojžiš a Áron. 42Z rodov Merariovcov, spočítaných podľa ich rodov a rodín 43od tridsaťročných po päťdesiatročných, všetkých, čo boli povinní nastúpiť do služby a vykonávať práce pri stane stretávania, 44podľa rodov bolo tritisícdvesto. 45Toľko bolo spočítaných z rodov Merariovcov, ktorých spočítal Mojžiš a Áron na Hospodinov rozkaz Mojžišovi. 46Všetkých spočítaných Léviovcov, ktorých spočítal Mojžiš, Áron a izraelské kniežatá podľa ich rodov a rodín 47od tridsaťročných po päťdesiatročných, ktorí prichádzali vykonávať službu - obradnú službu - a obsluhu pri prenášaní stanu stretávania, 48bolo osemtisícpäťstoosemdesiat. 49Na Hospodinov príkaz určil Mojžiš každému zvlášť jeho službu a povinnosť pri nosení. Boli zaradení tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Čistota tábora

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Rozkáž Izraelitom, aby odstránili z tábora každého malomocného, každého, kto trpí na výtok, a každého, kto sa poškvrnil tým, že sa dotkol mŕtveho. 3Vykážte ich, mužov i ženy, vykážte ich von z tábora, aby nepoškvrňovali svoje tábory, uprostred ktorých bývam.“ 4Izraeliti to urobili a vykázali ich z tábora. Ako Hospodin povedal Mojžišovi, tak to Izraeliti aj urobili.

Náhrada škody

5Hospodin povedal Mojžišovi: 6„Povedz Izraelitom: ‚Ak muž alebo žena spácha nejaký hriech, ktorým sa človek spreneverí Hospodinovi, a tým sa previní, 7nech vyzná svoj hriech, ktorého sa dopustil, nech dá odškodné v plnej hodnote a navyše nech dá pätinu tomu, proti komu sa previnil. 8Ak ten človek nemá príbuzného, ktorému by sa malo dať odškodné, vráti to Hospodinovi a odovzdá kňazovi. Vinník dá okrem toho barana na zmierenie, ktorým sa zaňho vykoná obrad zmierenia. 9Každá pozdvihovaná obeta so všetkými posvätnými darmi, ktoré Izraeliti prinesú kňazovi, bude kňazova. 10Posvätné dary od kohokoľvek budú jeho. To, čo niekto dá kňazovi, bude kňazovo.‘“

Obeta pri podozrení z cudzoložstva

11Hospodin povedal Mojžišovi: 12„Toto povedz Izraelitom: ‚Keby sa žena niektorého muža dostala na scestie, bola by mu neverná, 13a niekto by s ňou mal telesný styk, hoci by o tom jej muž nevedel a ona by sa neprezradila, poškvrnila sa, aj keby proti nej nebolo svedka a nebola pristihnutá. 14Keď sa potom jej muža zmocní žiarlivosť a bude žiarliť na svoju ženu, ktorá sa poškvrnila, alebo ho pochytí žiarlivosť, hoci sa nepoškvrnila, 15muž privedie svoju ženu ku kňazovi a prinesie za ňu ako obetný dar desatinu efy jačmennej múky. Nech však múku nepoleje olejom ani k nej nepridá kadidlo, pretože to je obeta za žiarlivosť, jeho pripomienková obeta, lebo pripomína vinu. 16Kňaz privedie ženu a postaví ju pred Hospodina. 17Potom kňaz naberie do hlinenej nádoby posvätenú vodu, vezme z podlahy príbytku trochu prachu a nasype ho do vody. 18Kňaz postaví ženu s rozpustenými vlasmi pred Hospodina, dá jej do rúk pripomienkovú obetu, teda obetu za žiarlivosť. Kňaz bude mať v ruke horkú vodu pôsobiacu prekliatie. 19Potom ju kňaz zaprisahá a povie: »Ak sa s tebou nikto telesne nestýkal, ak si sa nedostala na scestie a nepoškvrnila si sa, odkedy si so svojím mužom, nech ti neuškodí táto horká voda pôsobiaca prekliatie. 20Ak si sa však odvtedy, čo patríš svojmu mužovi, dostala na scestie, ak si sa poškvrnila tým, že sa okrem tvojho muža stýkal s tebou aj niekto iný« - 21vtedy kňaz zaprisahá ženu zaklínajúcou prísahou -, »nech Hospodin naloží s tebou medzi tvojím ľudom podľa prísažnej kliatby; nech Hospodin dá, aby tvoje lono pokleslo a brucho ti napuchlo; 22nech táto voda pôsobiaca prekliatie prenikne tvoje vnútornosti; nech ti brucho napuchne a lono poklesne.« Žena odpovie: »Amen, amen.« 23Potom kňaz napíše tieto kliatby na listinu a zmyje ich do horkej vody. 24Nato dá žene vypiť horkú vodu pôsobiacu prekliatie, aby ju prenikla a vyvolala v nej horkosť. 25Potom kňaz vezme z ruky ženy obetu za žiarlivosť, zamáva ňou pred Hospodinom a prinesie ju k oltáru. 26Potom vezme za hrsť z pripomienkovej obety a spáli to na oltári. Nato dá žene vypiť vodu. 27Keď vodu vypila, a ak sa poškvrnila a voči mužovi sa dopustila nevery, voda pôsobiaca prekliatie ju prenikne ako trpká bolesť, brucho jej napuchne, lono poklesne. Taká žena sa medzi svojím ľudom stane kliatbou. 28Ak sa však žena nepoškvrnila a je čistá, uzná sa jej nevina a ďalej bude rodiť deti. 29Toto je zákon o žiarlivosti: Ak sa vydatá žena dostane na scestie a poškvrní sa, 30alebo ak niektorého muža zachváti žiarlivosť a bude žiarliť na svoju ženu, nech ju postaví pred Hospodina a kňaz s ňou naloží podľa tohto zákona. 31Muž bude bez viny, žena si však vinu ponesie.‘“

Zákon o nazirejoch

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Povedz Izraelitom toto: ‚Ak niektorý muž alebo žena zloží osobný nazirejský sľub, aby sa zasvätil Hospodinovi, 3nech sa zdržiava vína a akéhokoľvek opojného nápoja. Nebude piť ocot z vína ani z iného nápoja. Nesmie piť hroznovú šťavu ani jesť čerstvé ani sušené hrozno. 4Po celý čas svojho nazirejského sľubu nesmie jesť nič z toho, čo pochádza z viniča, od nezrelých hrozien až po šupky. 5Po celý čas nazirejského sľubu sa britva nedotkne jeho hlavy. Kým sa neskončia dni jeho zasvätenia Hospodinovi, nech je svätý a nech si necháva voľne rásť vlasy na hlave. 6Nech sa po celý čas svojho nazirejského sľubu Hospodinovi nepriblíži k mŕtvemu. 7Nesmie sa poškvrniť ani pri smrti otca, matky, brata či sestry, lebo má na hlave znamenie svojho zasvätenia Bohu. 8Po celý čas svojho nazirejského sľubu bude zasvätený Hospodinovi. 9Keby však niekto blízko neho celkom nečakane zomrel a on by si poškvrnil zasvätenú hlavu, nech si ju oholí v deň svojho očisťovania, urobí to teda na siedmy deň. 10Na ôsmy deň prinesie dve hrdličky alebo dva holúbky kňazovi ku vchodu do stanu stretávania. 11Kňaz prinesie jedného ako obetu za hriech; druhého ako spaľovanú obetu, aby zaňho vykonal obrad zmierenia, pretože sa poškvrnil mŕtvolou. V ten deň si znova posvätí hlavu. 12Tak sa opäť zasvätí Hospodinovi na obdobie svojho nazirejského sľubu a prinesie jednoročného baránka ako obetu za vinu. Predchádzajúci čas sa mu však nezapočíta, pretože poškvrnil svoj nazirejský sľub. 13Toto je zákon o nazirejovi: V ten deň, keď sa skončí obdobie jeho nazirejského sľubu, privedie ho kňaz ku vchodu stanu stretávania. 14Ako svoj dar prinesie Hospodinovi jednoročného bezchybného baránka ako spaľovanú obetu, ročnú ovcu ako obetu za hriech a bezchybného barana ako obetu spoločenstva, 15kôš nekvasených chlebov, koláčov z jemnej múky zamiesených s olejom a nekvasené, olejom potreté posúchy a k tomu príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu. 16Kňaz to prinesie pred Hospodina, vykoná zaňho obetu za hriech aj spaľovanú obetu. 17Barana pripraví Hospodinovi ako obetu spoločenstva spolu s košom nekvasených chlebov a prinesie pokrmovú a nápojovú obetu. 18Potom pri vchode do stanu stretávania si nazirej oholí hlavu, vezme vlasy svojho nazirejského sľubu a hodí ich do ohňa pod obetu spoločenstva. 19Potom kňaz vezme varené baranie plece, z koša nekvasený koláč, nekvasený posúch a vloží to do rúk nazireja, len čo si oholil vlasy svojho nazirejského sľubu. 20Kňaz nimi zamáva pred Hospodinom ako podávanou obetou. Je to svätý dar kňazovi spolu s hruďou z podávanej obety a so stehnom z pozdvihovanej obety. Potom smie nazirej piť víno. 21Toto je zákon o nazirejovi, ktorý sľúbil Hospodinovi za svoje nazirejstvo priniesť dar okrem toho, čo chce sám pridať. Nech urobí podľa sľubu, ktorý dal, podľa zákona o svojom nazirejstve.‘“

Áronovské požehnanie

22Hospodin povedal Mojžišovi: 23„Povedz Áronovi a jeho synom: Izraelitov budete požehnávať týmito slovami: 24‚Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! 25Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! 26Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!‘ 27Takto nech kladú na Izraelitov moje meno a ja ich požehnám.“

Dary na svätostánok

1V ten deň, keď Mojžiš postavil príbytok, pomazal a posvätil ho so všetkým jeho náradím, aj oltár so všetkým príslušenstvom. Pomazal ho a posvätil. 2Kniežatá Izraela ako predstavitelia rodov priniesli svoje dary; boli to kniežatá kmeňov, ktoré boli nad sčítanými. 3Doviezli pred Hospodina svoj obetný dar: šesť krytých vozov a dvanásť kusov hovädzieho dobytka - teda jeden voz od dvoch kniežat a od každého kniežaťa jedného vola. Doviezli ich pred príbytok. 4Hospodin povedal Mojžišovi toto: 5„Prijmi to od nich! Použije sa to pri službe v stane stretávania. Odovzdaj to Léviovcom, každému podľa jeho služby.“ 6Vtedy Mojžiš prevzal vozy i hovädzí dobytok a odovzdal ich Léviovcom. 7Dva vozy a štyri kusy hovädzieho dobytka dal Geršónovcom podľa ich služby, 8štyri vozy a osem kusov hovädzieho dobytka odovzdal Merariovcom podľa ich služby pod vedením Itamára, syna kňaza Árona. 9Kohátovcom nedal nič, lebo oni sa starali o sväté veci, ktoré mali nosiť na pleciach. 10Kniežatá priniesli aj dary v deň pomazania a posviacky oltára. Kniežatá priniesli svoj obetný dar pred oltár 11a Hospodin povedal Mojžišovi: „Každý deň nech jedno knieža predloží svoj obetný dar na posviacku oltára!“

Dary podľa kmeňov

12V prvý deň priniesol svoj obetný dar Nachšón, syn Amminadába za Júdov kmeň. 13Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 14jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 15jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 16jeden cap na obetu za hriech; 17na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Nachšóna, Amminadábovho syna. 18Na druhý deň priniesol svoj obetný dar knieža Jissachárovcov Netaneel, syn Cuára. 19Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 20jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 21jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 22jeden cap na obetu za hriech; 23na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Netaneela, Cuárovho syna. 24Na tretí deň priniesol svoj obetný dar knieža Zebulúnovcov Eliáb, syn Chelóna. 25Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 26jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 27jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 28jeden cap na obetu za hriech; 29na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Eliába, Chelónovho syna. 30Na štvrtý deň priniesol svoj obetný dar knieža Rúbenovcov Elicúr, syn Šedeúra. 31Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 32jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 33jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 34jeden cap na obetu za hriech; 35na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Elicúra, Šedeúrovho syna. 36Na piaty deň priniesol svoj obetný dar knieža Šimeónovcov Šelumíel, syn Curíšaddaja. 37Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 38jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 39jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 40jeden cap na obetu za hriech; 41na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Šelumíela, Curíšaddajovho syna. 42Na šiesty deň priniesol svoj obetný dar knieža Gádovcov Eljasáf, syn Deuela. 43Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 44jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 45jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 46jeden cap na obetu za hriech; 47na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Eljasáfa, Deuelovho syna. 48Na siedmy deň priniesol svoj obetný dar knieža Efrajimovcov Elišama, syn Ammichúda. 49Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne — obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 50jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 51jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 52jeden cap na obetu za hriech; 53na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov, to bol obetný dar Elišamu, Ammichúdovho syna. 54Na ôsmy deň priniesol svoj obetný dar knieža Menaššeovcov Gamlíel, syn Pedacúra. 55Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 56jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 57jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 58jeden cap na obetu za hriech; 59na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Gamlíela, Pedacúrovho syna. 60Na deviaty deň priniesol svoj obetný dar knieža Benjamínovcov Abidán, syn Gidóniho. 61Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 62jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 63jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 64jeden cap na obetu za hriech; 65na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Abidána, Gidóniho syna. 66Na desiaty deň priniesol svoj obetný dar knieža Dánovcov Achíezer, syn Ammišaddaja. 67Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 68jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 69jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 70jeden cap na obetu za hriech; 71na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Achíezera, Ammišaddajovho syna. 72Na jedenásty deň priniesol svoj obetný dar knieža Ašérovcov Pagíel, syn Ochrána. 73Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 74jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 75jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 76jeden cap na obetu za hriech; 77na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Pagíela, Ochránovho syna. 78Na dvanásty deň priniesol svoj obetný dar knieža Naftaliovcov Achira, syn Enána. 79Jeho obetný dar bol: jedna strieborná misa vážiaca stotridsať šeklov a jedna strieborná čaša na kropenie vážiaca sedemdesiat šeklov podľa váhy šekla svätyne - obe naplnené jemnou múkou zamiesenou s olejom na pokrmovú obetu; 80jedna zlatá desaťšekelová panvica plná kadidla; 81jeden mladý býček, jeden baran, jeden ročný baránok na spaľovanú obetu, 82jeden cap na obetu za hriech; 83na obetu spoločenstva dva kusy hovädzieho dobytka, päť baranov, päť capov a päť ročných baránkov. To bol obetný dar Achira, Enánovho syna. 84To bol dar izraelských kniežat na posviacku oltára v deň, keď bol pomazaný: dvanásť strieborných mís, dvanásť strieborných čiaš na kropenie, dvanásť zlatých panvíc. 85Jedna strieborná misa vážila stotridsať šeklov a jedna čaša na kropenie sedemdesiat šeklov. Všetko striebro tých nádob vážilo dvetisícštyristo šeklov podľa váhy šekla svätyne. 86Zlatých panvíc plných kadidla bolo dvanásť. Každá panvica vážila desať šeklov podľa váhy šekla svätyne. Zlato všetkých panvíc vážilo stodvadsať šeklov. 87Všetkých kusov hovädzieho dobytka na spaľovanú obetu bolo: dvanásť býčkov, dvanásť baranov, dvanásť ročných baránkov s príslušnou pokrmovou obetou a dvanásť capov na obetu za hriech. 88Všetkých kusov hovädzieho dobytka na obetu spoločenstva bolo: dvadsaťštyri býčkov, šesťdesiat baranov, šesťdesiat capov a šesťdesiat ročných baránkov. To bol obetný dar na posviacku oltára po jeho pomazaní. 89Kedykoľvek vošiel Mojžiš do stanu stretávania, aby sa zhováral s Hospodinom, počul hlas toho, ktorý sa s ním zhováral od vrchnáka na arche svedectva, spomedzi dvoch cherubov. Takto sa s ním zhováral.

Svietnik

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Povedz Áronovi toto: ‚Keď budeš nastavovať lampy, dbaj o to, aby tých sedem lámp osvetľovalo priestor pred svietnikom.‘“ 3Áron tak urobil. Nastavil lampy na svietniku smerom dopredu, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 4Svietnik bol zhotovený z tepaného zlata. Vytepal ho zo zlata; driek i kvety. Mojžiš dal zhotoviť svietnik podľa vzoru, aký mu ukázal Hospodin.

Svätenie Léviovcov

5Hospodin povedal Mojžišovi: 6„Vyber Léviovcov spomedzi Izraelitov a očisti ich! 7Očistíš ich takto: Pokrop ich očistnou vodou; nech si britvou oholia celé telo, vyperú si šaty a očistia sa. 8Potom vezmú mladého býčka a ako pokrmovú obetu jemnú múku zamiesenú s olejom. Druhého mladého býčka vezmi na obetu za hriech. 9Potom priveď Léviovcov pred stan stretávania a zvolaj celú pospolitosť Izraelitov. 10Priveď Léviovcov pred Hospodina a Izraeliti nech na nich položia ruky. 11Potom nech Áron ponúkne Léviovcov Hospodinovi ako podávanú obetu Izraelitov, aby mohli slúžiť Hospodinovi. 12Potom nech Léviovci položia ruky na hlavy býčkov a jedného z nich obetuj ako obetu za hriech a druhého ako spaľovanú obetu Hospodinovi, aby si vykonal za Léviovcov obrad zmierenia. 13Léviovcov postav pred Árona a jeho synov a ponúkni ich ako podávanú obetu Hospodinovi. 14Léviovcov oddeľ od ostatných Izraelitov. Léviovci budú moji. 15Len potom sa môžu Léviovci ujať služby pri stane stretávania. Najprv ich teda očisti a ponúkni ako podávanú obetu. 16Dostal som ich totiž ako dar spomedzi Izraelitov. Vzal som si ich namiesto všetkých, čo otvárajú materské lono, namiesto všetkých prvorodených medzi Izraelitmi. 17Mne patrí všetko prvorodené medzi Izraelitmi; človek i zviera. Zasvätil som si ich v ten deň, keď som zahubil všetko prvorodené v Egypte. 18Vzal som si Léviovcov namiesto všetkých izraelských prvorodených. 19Léviovcov, ktorých som dostal ako dar, dávam Áronovi, aby spomedzi Izraelitov slúžili pri stane stretávania a konali obrad zmierenia za Izraelitov, aby ich nepostihla pohroma, keby sa priblížili k svätyni.“ 20Mojžiš, Áron a celá pospolitosť Izraelitov vykonali s levitmi všetko, čo Hospodin o nich prikázal. Tak s nimi urobili Izraeliti. 21Leviti sa očistili od hriechov, vyprali si šaty a Áron ich ponúkol ako podávanú obetu Hospodinovi. Áron vykonal za nich obrad zmierenia, aby boli čistí. 22Potom leviti šli vykonať službu pri stane stretávania pred Áronom a jeho synmi, ako o levitoch prikázal Hospodin Mojžišovi. Tak s nimi urobili. 23Hospodin povedal Mojžišovi: 24„Toto bude platiť o levitoch: Od dvadsiatehopiateho roku a vyššie je každý povinný vykonávať službu pri stane stretávania. 25V päťdesiatom roku zanechá službu a prestane slúžiť. 26Môže pomáhať svojim bratom pri stane stretávania v strážnej službe, ale vlastnú službu už nebude vykonávať. Tak urob s levitmi, pokiaľ ide o službu, ktorá im je zverená.“

Zákon o slávení Paschy

1Na Sinajskej púšti v prvom mesiaci druhého roka po ich príchode z Egypta povedal Hospodin Mojžišovi: 2„Nech Izraeliti slávia Paschu v stanovenom čase. 3Slávte ju v stanovenom čase v predvečer štrnásteho dňa toho istého mesiaca. Budete ju sláviť podľa všetkých príslušných ustanovení a predpisov.“ 4Mojžiš povedal Izraelitom, aby slávili Paschu. 5Oni teda na Sinajskej púšti v predvečer štrnásteho dňa prvého mesiaca slávili Paschu. Izraeliti urobili všetko tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 6Bolo tu však niekoľko mužov, ktorí sa poškvrnili dotykom mŕtvoly a nemohli v ten deň sláviť Paschu. Preto v ten deň predstúpili pred Mojžiša a Árona 7a povedali im: „Znečistili sme sa dotykom mŕtvoly. Prečo by sme mali byť ukrátení a nemohli priniesť obetný dar Hospodinovi v stanovenom čase spolu s ostatnými Izraelitmi?“ 8Mojžiš im odvetil: „Zostaňte tu, kým nevypočujem, čo vám prikáže Hospodin!“ 9Hospodin povedal Mojžišovi: 10„Povedz Izraelitom: ‚Ak sa niekto z vás alebo z vášho potomstva poškvrní dotykom mŕtvoly, alebo ak je na ďalekej ceste, aj tak nech slávi Paschu na počesť Hospodina. 11Budú ju sláviť podvečer štrnásteho dňa druhého mesiaca. Baránka budú jesť s nekvasenými chlebmi a horkými bylinami. 12Nech však z neho nič nenechajú do rána, ani mu nepolámu kosti. Sláviť budú podľa všetkých ustanovení o Pasche. 13Kto je však čistý, nie je na ceste, a predsa neslávi Paschu, bude odstránený zo svojho ľudu, pretože v stanovenom čase nepriniesol Hospodinovi dar. Taký človek bude znášať následky svojho hriechu. 14Cudzinec, ktorý sa bude zdržiavať u vás, môže sláviť Paschu na počesť Hospodina, ale musí ju sláviť podľa ustanovenia o Pasche a podľa príslušných predpisov. Rovnaké nariadenie platí pre cudzinca i pre domorodca.‘“

Oblačný stĺp

15V ten deň, keď bol príbytok - stan svedectva - dohotovený, prikryl ho oblak. Od večera do rána žiaril nad príbytkom ako oheň. 16Vždy to bývalo tak, že ho zakrýval oblak, ktorý v noci žiaril. 17Kedykoľvek sa sponad stanu oblak zdvihol, Izraeliti sa vydali na cestu a utáborili sa tam, kde oblak spočinul. 18Teda na Hospodinov pokyn sa Izraeliti vydávali na cestu a na jeho pokyn sa aj utáborili. Táborili dovtedy, kým nad príbytkom spočíval oblak. 19Keď oblak spočíval nad príbytkom dlhší čas, Izraeliti sa nevydávali na cestu, zachovávali Hospodinovo ustanovenie. 20Niekedy bol oblak nad príbytkom iba niekoľko dní. Na pokyn Hospodina sa utáborili a na jeho pokyn sa vydávali na cestu. 21Oblak niekedy stál len od večera do rána, keď sa ráno zdvihol, vydali sa na cestu. Či to bolo vo dne, alebo v noci, len čo sa oblak zdvihol, vydali sa na cestu. 22Keď oblak zostával nad príbytkom dva dni či mesiac alebo dlhší čas, Izraeliti zotrvávali v tábore, kým nad ním oblak spočíval a nevydávali sa na cestu. Keď sa však oblak zdvihol, šli ďalej. 23Na pokyn Hospodina táborili a na jeho pokyn sa vydávali na cestu. Zachovávali nariadenie Hospodina, ktoré dostali od neho prostredníctvom Mojžiša.

Strieborné trúby

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Urob si dve strieborné trúby. Zhotov ich z tepaného striebra. Budeš nimi zvolávať pospolitosť a dávať povel, aby sa tábory pripravili na odchod. 3Keď na nich zatrúbia, zhromaždí sa celá pospolitosť pri vchode stanu stretávania. 4Ak zatrúbia len na jednej, zhromaždia sa k tebe len kniežatá, náčelníci tisícov Izraela. 5Pri zatrúbení na poplach vydajú sa na cestu tábory rozložené na východnej strane. 6Keď budete trúbiť na poplach druhý raz, vydajú sa na cestu tábory rozložené na južnej strane. Na poplach sa bude trúbiť pred nástupom na cestu. 7Keď však budete zvolávať zhromaždenie, zatrúbte, ale nie na poplach. 8Na trúbach budú trúbiť Áronovi synovia, kňazi. To vám bude trvalo platným ustanovením pre vaše pokolenia. 9Keď už budete vo svojej krajine a vytiahnete do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbach na poplach. Vtedy si Hospodin, váš Boh, spomenie na vás a budete zachránení pred nepriateľmi. 10Na trúbach budete trúbiť aj v dňoch radosti, na ustanovené slávnosti, na začiatku mesiacov pri spaľovaných obetách i pri obetách spoločenstva. Tie vás pripomenú vášmu Bohu. Ja som Hospodin, váš Boh!“

Odchod zo Sinajskej púšte

11V druhom roku v druhom mesiaci dvadsiateho dňa sa zdvihol oblak sponad príbytku svedectva. 12Vtedy Izraeliti odišli zo Sinajskej púšte a pokračovali v ceste s niekoľkými zastávkami, kým sa oblak nezastavil na púšti Parán. 13Tak sa prvýkrát pohli na Hospodinov pokyn, ktorý dostali prostredníctvom Mojžiša. 14Ako prvá sa pohla zástava tábora Júdovho kmeňa podľa oddielov. Vojsku velil Nachšón, syn Amminadába. 15Oddielu Jissachárovho kmeňa velil Netaneel, syn Cuára. 16Oddielu Zebulúnovho kmeňa velil Eliáb, syn Chelóna. 17Keď rozobrali príbytok, nastúpili Geršónovci a Merariovci, ktorí niesli príbytok. 18Potom sa pohla zástava Rúbenovho tábora podľa oddielov. Zástupom velil Elicúr, syn Šedeúra. 19Oddielu Šimeónovho kmeňa velil Šelumíel, syn Curíšaddaja. 20Oddielu Gádovho kmeňa velil Eljasáf, syn Deuela. 21Potom sa pohli Kohátovci, ktorí nosili svätyňu. Kým ostatní prišli, oni postavili príbytok. 22Potom sa pohla zástava tábora Efrajimovho kmeňa podľa oddielov. Zástupom velil Elišama, syn Ammichúda. 23Oddielu Menaššeho kmeňa velil Gamlíel, syn Pedacúra. 24Oddielu Benjamínovho kmeňa velil Abidán, syn Gidóniho. 25Napokon sa pohla zástava tábora Dánovcov podľa oddielov, ktorý uzatváral všetky tábory. Jeho vojsku velil Achíezer, syn Ammišaddaja. 26Oddielu Ašérovho kmeňa velil Pagíel, syn Ochrána. 27Oddielu Naftaliho kmeňa velil Achira, syn Enána. 28Takéto bolo poradie Izraelitov, keď sa vydávali na pochod podľa oddielov. Tak postupovali. 29Mojžiš povedal svojmu švagrovi Chobábovi, synovi Midjánčana Reuela: „Vyberáme sa na miesto, o ktorom Hospodin povedal: ‚Dám vám ho.‘ Poď s nami, preukážeme ti dobrodenie! Veď Hospodin prisľúbil Izraelitom len dobro.“ 30On mu však odpovedal: „Nepôjdem. Chcem ísť do svojej krajiny a k svojmu príbuzenstvu.“ 31Mojžiš mu povedal: „Neopúšťaj nás, prosím! Ty predsa vieš, kde by sme sa mohli na púšti utáboriť. Budeš nám sprievodcom. 32Keď pôjdeš s nami, potom sa rozdelíme s tebou o všetky dobrodenia, ktoré nám dá Hospodin.“ 33Od Hospodinovho vrchu sa vydali na cestu troch dní a tri dni šla pred nimi aj archa Hospodinovej zmluvy, aby im vyhliadla miesto odpočinku. 34Odvtedy, čo sa z tábora pohli, Hospodinov oblak bol vo dne nad nimi. 35Keď sa mala archa pohnúť, Mojžiš hovorieval: „Povstaň, Hospodin, nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia, nech pred tebou zutekajú tí, čo ťa nenávidia!“ 36Keď sa archa zastavila na odpočinok, hovoril: „Vráť sa, Hospodin, k desaťtisícom tisícov Izraela!“

Manna

1Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora. 2Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol. 3Preto pomenovali to miesto Tabera, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim. 4Naničhodníkov uprostred nich sa zmocnili silné chúťky. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: „Kto nás nasýti mäsom? 5Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. 6Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.“ 7Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. 8Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. 9Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. 10Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo 11a vyčítal Hospodinovi: „Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu? 12Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: ‚Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.‘ 13Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: ‚Daj nám mäso! Chceme sa najesť.‘ 14Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká. 15Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.“ 16Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou. 17Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám. 18Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: ‚Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte!‘ Hospodin vám dá mäso a najete sa. 19Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní, 20ale celý mesiac, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: ‚Prečo sme len odišli z Egypta?‘“ 21Mojžiš na to povedal: „Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: ‚Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.‘ 22Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť?“ 23Hospodin povedal Mojžišovi: „Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie!“ 24Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu. 25Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo. 26Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Medád. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore. 27Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: „Eldád a Medád prorokujú v tábore!“ 28Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!“ 29Mojžiš mu však povedal: „Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“ 30Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela.

Prepelice

31Na príkaz Hospodina zadul vietor a od mora privial prepelice. Vrhol ich na tábor asi do vzdialenosti jedného dňa cesty po oboch stranách tábora a na dva lakte od zeme. 32Ľud vstal a zbieral prepelice celý deň, celú noc, ba aj celý ďalší deň. Aj ten, čo pozbieral najmenej, mal desať chómerov. Potom ich porozkladali okolo tábora. 33No ešte mali mäso medzi zubami, skôr než ho stačili požuť, keď proti ľudu vzplanul Hospodinov hnev. Hospodin dopustil na ľud ťažkú ranu. 34Preto dali tomu miestu meno Kibrót-Hattaava, lebo tam pochovali nenásytný ľud. 35Ľud z Kibrót-Hattaavy odišiel do Chacerótu a tam zostal.

Áron a Mirjam repcú proti Mojžišovi

1Mirjam s Áronom reptali proti Mojžišovi pre jeho ženu Kúšijku, ktorú si vzal. Oženil sa totiž s Kúšijkou. 2Vraveli: „Hovoril azda Hospodin len prostredníctvom Mojžiša? Či nehovorí aj prostredníctvom nás?“ Hospodin to počul. 3Mojžiš bol veľmi pokorný človek, najpokornejší, aký kedy na zemi žil. 4Hospodin hneď nato povedal Mojžišovi, Áronovi a Mirjam: „Vy traja vyjdite k stanu stretávania!“ 5Hospodin zostúpil v oblačnom stĺpe, zostal stáť pri vchode stanu a zavolal Árona a Mirjam. Keď obaja predstúpili, 6povedal im: „Počujte moje slová: Ak je medzi vami prorok, ja, Hospodin, dám sa mu poznať vo videní, budem sa s ním zhovárať vo sne. 7S mojím služobníkom Mojžišom to tak nie je. On je dôverníkom v celom mojom dome. 8S ním sa zhováram zoči-voči, vo videní, nie v hádankách. On smie zazrieť Hospodinovu podobu. Prečo ste sa teda odvážili hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?“ 9Hospodin sa na nich rozhneval a odišiel. 10Keď sa oblak od stanu vzdialil, Mirjam bola malomocná, zbelela ako sneh. Áron sa obrátil k Mirjam a videl, že je malomocná. 11Vtedy Áron povedal Mojžišovi: „Môj pane, prosím, nedaj nám znášať trest za hriech, ktorého sme sa nerozvážne dopustili! 12Nech nie je Mirjam ako dieťa mŕtvo narodené, ktorého telo je už čiastočne v rozklade, keď odchádza z lona matky!“ 13Mojžiš teda volal k Hospodinovi: „Bože, prosím ťa, uzdrav ju!“ 14Hospodin povedal Mojžišovi: „Keby jej bol otec napľul do tváre, či by sa nehanbila sedem dní? Nech je na sedem dní vylúčená z tábora a potom sa doň vráti!“ 15Tak bola Mirjam sedem dní von z tábora. Ľud sa nevydal na ďalšiu cestu, kým sa Mirjam nevrátila do tábora. 16Potom sa ľud vydal na cestu z Chacerótu a utáboril sa na Paránskej púšti.

Vyzvedači

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Pošli mužov preskúmať Kanaán, ktorý dám Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom mužovi. Každý z nich musí byť knieža.“ 3Na pokyn Hospodina ich teda Mojžiš poslal z Paránskej púšte. Všetci títo muži boli náčelníci Izraelitov. 4Toto sú ich mená: z Rúbenovho kmeňa Šammúa, syn Zakkúra; 5zo Šimeónovho kmeňa Šafát, syn Choriho; 6z Júdovho kmeňa Kaléb, syn Jefunneho; 7z Jissachárovho kmeňa Jigál, syn Jozefa; 8z Efrajimovho kmeňa Hošea, syn Núna; 9z Benjamínovho kmeňa Palti, syn Rafua; 10zo Zebulúnovho kmeňa Gaddíel, syn Sodiho; 11z Jozefovho kmeňa, teda z Menaššeho kmeňa Gaddi, syn Susiho; 12z Dánovho kmeňa Ammíel, syn Gemalliho; 13z Ašérovho kmeňa Setúr, syn Michaela; 14z Naftaliho kmeňa Nachbi, syn Vofsiho; 15z Gádovho kmeňa Geuel, syn Machiho. 16Toto sú mená mužov, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu. Vtedy Mojžiš dal Hošeovi, Núnovmu synovi, meno Jozua. 17Keď ich Mojžiš posielal preskúmať Kanaán, povedal: „Odtiaľto choďte cez Negev, vystúpte na pohorie 18a zistite, aká je to krajina a aký ľud v nej býva; či je silný, alebo slabý; či ho je málo, alebo veľa; 19či krajina, ktorú obýva, je dobrá, alebo zlá; či mestá, v ktorých býva, sú otvorené, alebo opevnené; 20či pôda je úrodná, alebo neúrodná a či sú, alebo nie sú v nej stromy. Buďte odvážni a prineste z ovocia tej krajiny!“ Bolo to v období včasného hrozna. 21Odišli teda a preskúmali krajinu od púšte Cin až po Rechób pri ceste do Chamátu. 22Vystúpili do Negevu, prišli po Hebron, kde bývali potomkovia Anáka: Achiman, Šešaj a Talmaj. Hebron bol vystavaný sedem rokov pred egyptským Coanom. 23Po príchode do údolia Eškól odrezali ratolesť s jedným strapcom hrozna, ktorý museli niesť dvaja muži na tyči; niesli aj niekoľko granátových jabĺk a fíg. 24Toto miesto sa volalo Nachal-Eškól podľa hroznového strapca, ktorý tam Izraeliti odrezali. 25Po štyridsiatich dňoch sa z prieskumu krajiny vrátili. 26Prišli k Mojžišovi, Áronovi a k celej pospolitosti Izraelitov na Paránsku púšť do Kadéša. Podali im a celej pospolitosti správu a ukázali plody krajiny. 27Mojžišovi povedali toto: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom! Toto sú jej plody. 28Ľud tej krajiny je však mocný, mestá sú opevnené a veľmi veľké. Ba videli sme tam aj potomkov Anáka. 29Na území Negevu bývajú Amalékovia, na pohorí sídlia Chetiti, Jebúseji a Amorejčania, pri mori a na brehoch Jordánu bývajú Kanaánčania.“ 30Kaléb sa však usiloval upokojiť ľud, ktorý reptal proti Mojžišovi. Povedal: „Zaútočme, obsaďme krajinu! Určite ju ovládneme!“ 31Tí však, čo šli s ním, vraveli: „Nemôžeme zaútočiť proti tomu ľudu, lebo je oveľa silnejší ako my.“ 32Medzi Izraelitmi šírili lživé správy o krajine, ktorú preskúmali. Vraveli: „Krajina, ktorú sme preskúmali, je krajina požierajúca svojich obyvateľov. Všetok ľud, čo sme tam videli, má vysoký vzrast. 33Videli sme tam aj obrov a medzi nimi aj synov Anáka. Pripadali sme si ako kobylky a takí sme sa iste zdali aj im.“

Vzbura ľudu

1V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. 2Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! 3Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?“ 4Navzájom si vraveli: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ 5Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. 6Jozua, syn Núna a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho 7a celej pospolitosti Izraelitov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. 8Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. 9Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ 10Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva.

Mojžiš sa prihovára za ľud

11Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? 12Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.“ 13No Mojžiš povedal Hospodinovi: „Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, 14a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: 16‚Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, pozabíjal ich na púšti.‘ 17Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: 18‚Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.‘ 19Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ!“ 20Hospodin odpovedal: „Odpúšťam mu, ako si prosil. 21No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: 22z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, 23ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. 24No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru!“ 26Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27„Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28Povedz im: Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30Ani jeden z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že v nej budete bývať, okrem Kaléba, Jefunneho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu - rok sa bude počítať za deň -, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne! Na tejto púšti zahynú!“ 36Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Kaléb, syn Jefunneho.

Neúspešný pokus vniknúť do Kanaánu

39Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil. 40Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: „Vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, hoci sme zhrešili!“ 41Mojžiš im však povedal: „Prečo prestupujete príkaz Hospodina?! To sa vám nepodarí! 42Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili. 43Veď tam budú proti vám Amalékovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami!“ 44Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli. 45Amalékovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu.

Dodatky k obetným predpisom

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Izraelitom toto: ‚Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam a v ktorej budete bývať, 3pri príprave ohňovej obety Hospodinovi, spaľovanej obety alebo obety s hostinou na splnenie sľubu, či ako dobrovoľný dar, alebo pri slávnostných zhromaždeniach, či pri príprave príjemnej vône Hospodinovi z hovädzieho dobytka alebo z oviec, 4nech ten, kto prináša svoj obetný dar Hospodinovi, ako pokrmovú obetu prinesie desatinu efy jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu oleja. 5Ku každému baránkovi pridaj štvrtinu hínu vína k nápojovej obete, tak pri spaľovanej obete, ako aj pri obete s hostinou. 6K baranovi ako pokrmovú obetu pridaj dve desatiny jemnej múky zamiesenej s tretinou hínu oleja 7a k nápojovej obete pridaj tretinu hínu vína na príjemnú vôňu Hospodinovi. 8Keď budeš pripravovať dobytča na spaľovanú obetu alebo na obetu s hostinou na splnenie sľubu, alebo ako obetu spoločenstva Hospodinovi, 9spolu s dobytčaťom prinesieš ako pokrmovú obetu tri desatiny jemnej múky zamiesenej s polovicou hínu oleja, 10a k nápojovej obete prinesieš polovicu hínu vína ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. 11Tak sa to bude robiť pri každom býkovi a baranovi, pri ovciach a kozách 12Tak to pripravíte pri každom kuse z celého počtu obetovaných zvierat. 13Tak to bude robiť každý z vášho ľudu, keď bude prinášať ohňovú obetu ako príjemnú vôňu Hospodinovi. 14Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec alebo ak niekto u vás už niekoľko pokolení býva a bude chcieť priniesť ohňovú obetu ako príjemnú vôňu Hospodinovi, nech to robí tak, ako to robíte vy. 15V zhromaždení bude platiť rovnaké ustanovenie pre vás i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. Bude to večné ustanovenie pre všetky vaše pokolenia. Pred Hospodinom bude platiť to isté pre vás i pre cudzinca. 16Ten istý zákon a ten istý právny predpis platí pre vás i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.‘“ 17Hospodin oslovil Mojžiša: 18„Povedz Izraelitom toto: ‚Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vediem, 19a keď budete jesť z pokrmov tej krajiny, prinášajte obetu pozdvihovania Hospodinovi. 20Ako prvotinu svojho cesta obetujte koláč ako obetu pozdvihovania. Odovzdajte ju ako obetu pozdvihovania z humna. 21Z prvotín svojho cesta budete dávať Hospodinovi obetu pozdvihovania vo všetkých vašich pokoleniach.

Neúmyselné a úmyselné previnenia

22Ak sa neúmyselne prehrešíte proti niektorému z týchto príkazov, o ktorých Hospodin hovoril Mojžišovi, 23proti čomukoľvek z toho, čo vám Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša, odo dňa, keď Hospodin začal vydávať príkazy pre vaše pokolenia až dosiaľ, 24ak sa to stalo neúmyselne a bez vedomia pospolitosti, potom celá pospolitosť pripraví mladého býčka na spaľovanú obetu ako obetu príjemnej vône Hospodinovi. K tomu sa pridá aj pokrmová a nápojová obeta podľa predpisu a jeden cap na obetu za hriech. 25Kňaz vykoná obrad zmierenia za celú pospolitosť Izraelitov a odpustí sa im. Stalo sa to neúmyselne a oni priniesli svoj dar, ohňovú obetu Hospodinovi, obetu za hriech Hospodinovi za to, čo sa stalo neúmyselne. 26Odpustí sa teda celej pospolitosti Izraelitov i cudzincovi, ktorý sa u nich zdržiava, pretože všetok ľud to urobil neúmyselne. 27Ak sa však jednotlivec prehreší neúmyselne, prinesie na obetu za hriech jednoročnú kozu. 28Kňaz vykoná obrad zmierenia za toho, kto sa neúmyselne prehrešil. Ak niekto zhrešil pred Hospodinom neúmyselne, kňaz vykoná nad ním obrad zmierenia a odpustí sa mu. 29Rovnaký zákon budete mať pre príslušníka Izraela i pre cudzinca, ktorý sa zdržiava medzi vami, keď sa prehreší neúmyselne. 30Keď sa však niekto prehreší úmyselne, domáci alebo cudzinec, rúha sa Hospodinovi. Toho treba odstrániť zo svojho ľudu. 31Opovrhol Hospodinovým slovom a porušil príkaz. Taký človek musí byť bez milosti odstránený. Jeho vina zostane na ňom.‘“

Trest za porušenie sobotného dňa

32Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotný deň zbieral drevo. 33Tí, čo ho pri zbieraní dreva prichytili, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a pred celú pospolitosť. 34Dali ho strážiť, lebo sa nevedelo, čo sa s ním má stať. 35Hospodin povedal Mojžišovi: „Ten muž musí zomrieť. Celá pospolitosť ho ukameňuje za táborom.“ 36Celá pospolitosť ho vyviedla za tábor, kde ho ukameňovali a zomrel, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Strapce na šatách

37Hospodin povedal Mojžišovi: 38„Povedz Izraelitom, aby si všetky budúce pokolenia robili strapce na okraji šiat a nad ne dávali purpurovo-fialovú stuhu. 39Strapce vám budú na toto: kedykoľvek sa na ne pozriete, pripomenú vám, že máte plniť všetky Hospodinove príkazy, aby ste nepodliehali žiadostiam svojho srdca a svojich očí, ktorým podliehajú smilníci, 40aby ste si pripomínali a plnili všetky moje príkazy a boli ste svätí pre svojho Boha. 41Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý vás vyviedol z Egypta, aby som vám bol Bohom. Ja som Hospodin, váš Boh!“

Korachova vzbura

1Korach, syn Jishára, syna Koháta, syna Léviho, si pribral Datána a Abiráma, synov Eliába, ako aj Óna, syna Peleta, Rúbenovcov. 2Tí spolu s dvestopäťdesiatimi Izraelitmi povstali proti Mojžišovi. Boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, muži zvučného mena. 3Zhromaždili sa proti Mojžišovi a Áronovi a vyčítali im: „Dovolili ste si príliš mnoho! Veď všetci v celej pospolitosti sú svätí a Hospodin je uprostred nich. Prečo sa vyvyšujete nad Hospodinovu pospolitosť?!“ 4Keď to Mojžiš počul, padol na tvár. 5Potom povedal Korachovi a celej jeho skupine: „Ráno oznámi Hospodin, kto je jeho, kto je svätý a kto sa smie k nemu priblížiť. Koho si vyvolí, ten sa smie k nemu priblížiť. 6Urobte toto: Korach a celá jeho skupina, vezmite si kadidelnice, 7dajte do nich oheň a zajtra položte na to kadidlo pred Hospodinom. Koho si vyvolí Hospodin, ten bude svätý. Príliš mnoho si dovoľujete, Léviovci!“ 8Mojžiš povedal Korachovi: „Počujte, Léviovci, 9je vám to málo, že vás Boh Izraela oddelil od pospolitosti Izraela, aby ste mohli k nemu pristupovať a vykonávať službu v Hospodinovom príbytku, stáť pred pospolitosťou a slúžiť jej? 10Dovolil predsa pristupovať tebe a s tebou všetkým tvojim bratom Léviovcom a vy chcete získať aj kňazský úrad. 11Tým ste sa vlastne ty a celá tvoja skupina spolčili proti Hospodinovi. Čo je Áron, že repcete proti nemu?“ 12Nato dal Mojžiš zavolať Datána a Abiráma, Eliábových synov. Oni však odpovedali: „Nejdeme! 13Je to málo, že si nás vyviedol z krajiny oplývajúcej mliekom a medom, aby si nás nechal pomrieť na tejto púšti? Ešte sa chceš stať nad nami aj neobmedzeným vládcom? 14Veď si nás neuviedol do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, ani si nám nedal do vlastníctva polia a vinice. Chceš azda vyklať oči týmto mužom? Nejdeme!“ 15Vtedy sa Mojžiš veľmi nahneval a povedal Hospodinovi: „Nevšímaj si ich obety. Jediného osla som od nich nevzal, nikomu z nich som nič zlé neurobil.“ 16Mojžiš potom Korachovi povedal: „Ty a celá tvoja skupina buďte zajtra pred Hospodinom; teda ty, oni a Áron. 17Každý z vás si vezme svoju kadidelnicu, dá do nej kadidlo a prinesie ju pred Hospodina; bude to spolu dvestopäťdesiat kadidelníc. Aj ty a Áron si vezmete svoju kadidelnicu.“ 18Každý si teda vzal svoju kadidelnicu, dal do nej oheň a vložil naň kadidlo. Potom sa všetci postavili ku vchodu stanu stretávania spolu s Mojžišom a Áronom. 19Korach zhromaždil proti nim celú skupinu ku vchodu stanu stretávania. Vtom sa celej pospolitosti zjavila Hospodinova sláva. 20Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 21„Oddeľte sa od tejto skupiny! Okamžite ich zničím.“ 22Vtedy obaja padli na tvár a volali: „Bože, Bože, ktorému patrí duch každého človeka! Pre jedného muža, ktorý zhrešil, sa chceš hnevať na celú pospolitosť?“ 23Hospodin odpovedal Mojžišovi: 24„Povedz pospolitosti: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Korachovho, Datánovho a Abirámovho!“ 25Mojžiš sa odobral k Datánovi a Abirámovi. Starší Izraela stáli za ním. 26Pospolitosti povedal: „Odstúpte od stanov týchto bezbožných mužov a nedotýkajte sa ničoho, čo je ich, aby ste nezahynuli pre všetky ich hriechy.“ 27Vzdialili sa teda z okolia príbytku Korachovho, Datánovho a Abirámovho. Datán a Abirám vyšli a postavili sa ku vchodu do svojich stanov so svojimi ženami, synmi a deťmi. 28Mojžiš povedal: „Nič nekonám z vlastnej vôle; všetky tieto skutky ma poslal vykonať Hospodin. Poznáte to podľa tohto: 29Ak títo ľudia zomrú prirodzenou smrťou, alebo ak ich postihne to, čo postihuje aj iných ľudí, tak ma Hospodin neposlal. 30No ak Hospodin urobí niečo neobvyklé a zem roztvorí svoje ústa a zhltne ich so všetkým, čo majú, a ak zaživa zostúpia do podsvetia, poznáte, že títo muži znevážili Hospodina.“ 31Len čo to dopovedal, roztvorila sa pod nimi pôda, 32zem otvorila svoje ústa a zhltla ich s príbytkami spolu so všetkými tými, čo boli pri Korachovi aj s ich majetkom. 33Zaživa zostúpili do podsvetia so všetkým, čo mali, a zem sa nad nimi zavrela; tak zmizli spomedzi zhromaždenia. 34Keď všetci Izraeliti, ktorí boli okolo nich, počuli ich nárek, rozutekali sa a vraveli: „Len aby zem nezhltla aj nás!“ 35Od Hospodina vyšľahol oheň a strávil tých dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.

Kadidelnice vzbúrencov

1Hospodin oslovil Mojžiša: 2„Povedz Eleazárovi, synovi kňaza Árona, aby z pohoreniska poodnášal kadidelnice, lebo sú sväté, a oheň z nich daj porozsýpať. 3Nech sa z kadidelníc tých, čo za svoj hriech zaplatili životom, vytepú plechy a nech nimi obložia oltár.“ Priniesli ich pred Hospodina, a preto sú sväté. Izraelitom budú znamením. 4Kňaz Eleazár vzal teda medené kadidelnice, ktoré priniesli tí, čo boli spálení, a vytepal z nich plechy na obloženie oltára 5ako varovné znamenie Izraelitom, aby nikto z nepovolaných, kto by nepochádzal z Áronovho potomstva, nepristupoval a nepálil kadidlo pred Hospodinom, aby sa mu nestalo to, čo Korachovi a jeho skupine, ako mu to prostredníctvom Mojžiša oznámil Hospodin.

Reptanie a trest

6Na druhý deň reptala celá pospolitosť Izraelitov proti Mojžišovi a Áronovi: „Vy ste zapríčinili smrť Hospodinovho ľudu!“ 7Keď sa však pospolitosť zhromaždila proti Mojžišovi a Áronovi a obrátili sa k stanu stretávania, náhle ho zakryl oblak a zjavila sa Hospodinova sláva. 8Mojžiš a Áron prišli pred stan stretávania. 9Hospodin povedal Mojžišovi: 10„Odíďte spomedzi tejto pospolitosti! Okamžite ich zničím.“ Obaja padli na tvár. 11Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi kadidelnicu, daj do nej oheň z oltára, polož naň kadidlo a rýchlo bež k pospolitosti a vykonaj za nich obrad zmierenia, lebo Hospodin sa veľmi nahneval. Pohroma sa už začala.“ 12Áron vzal kadidelnicu, ako mu kázal Mojžiš, a bežal doprostred zhromaždenia, ale pohroma sa medzi ľudom už začala. Zapálil kadidlo, aby vykonal za ľud obrad zmierenia. 13Postavil sa medzi mŕtvych a živých a pohroma prestala. 14Pri tejto pohrome bolo štrnásťtisícsedemsto mŕtvych, okrem tých, čo pomreli pre Koracha. 15Áron sa potom vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stanu stretávania a pohroma prestala.

Áronova palica

16Hospodin oslovil Mojžiša: 17„Povedz Izraelitom a z každého ich kmeňa vezmi po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, spolu dvanásť palíc za ich kmene. Meno každého napíš na jeho palicu. 18Áronovo meno napíš na palicu Léviho; len jedna palica pripadne na jedného kmeňového náčelníka. 19Potom ich ulož do stanu stretávania pred Svedectvo, kde sa s vami stretávam. 20Palica muža, ktorého si vyvolím, vypučí, a tak umlčím reptanie Izraelitov, ktorí proti vám repcú.“ 21Mojžiš to oznámil Izraelitom a všetky ich kniežatá mu dali spolu dvanásť palíc, po jednej palici od jedného kniežaťa za kmeň. Áronova palica bola medzi ich palicami. 22Mojžiš uložil palice pred Hospodinom v stane svedectva. 23Keď Mojžiš na druhý deň vošiel do stanu svedectva, Áronova palica za Léviho kmeň vypučala. Vyhnala puky, rozkvitla a dozreli na nej mandle. 24Mojžiš vyniesol všetky palice spred Hospodina ku všetkým Izraelitom, aby to videli, a každý si vzal svoju palicu. 25Hospodin povedal Mojžišovi: „Áronovu palicu zanes späť pred Svedectvo, aby sa zachovala ako výstražné znamenie buričom. Tým urobíš koniec ich reptaniu proti mne a nezomrú.“ 26Mojžiš urobil celkom tak, ako mu prikázal Hospodin. 27Izraeliti však povedali Mojžišovi: „Pozri, mrieme, hynieme, všetci zahynieme. 28Každý, kto sa priblíži k Hospodinovmu príbytku, zomiera. Máme teda všetci zahynúť?“

Povinnosti kňazov a levitov

1Hospodin povedal Áronovi: „Ty, tvoji synovia a tvoja rodina budete zodpovední za svätyňu. Ty a s tebou tvoji synovia budete zodpovední za svoje kňazstvo. 2Dovoľ však, aby s tebou mohli pristupovať aj tvoji bratia z Léviho pokolenia, z kmeňa tvojho otca. Nech sa pripoja k tebe a nech ti slúžia, kým ty a tvoji synovia budete pred stanom svedectva. 3Budú konať strážnu službu pri tebe a starať sa o poriadok pri celom stane. Nesmú sa však priblížiť k zariadeniu svätyne ani k oltáru, aby nezomreli oni ani vy. 4Pripoja sa k tebe a budú konať strážnu službu pri stane stretávania a starať sa o všetky služby v stane. Nikto cudzí sa k vám nesmie priblížiť. 5Budete konať strážnu službu pri svätyni a pri oltári, aby už Izraelitov nepostihol Boží hnev. 6Ja som si spomedzi Izraelitov vybral vašich bratov Léviovcov ako dar pre vás, ako odovzdaných Hospodinovi, aby vykonávali službu pri stane stretávania. 7Ty však a s tebou aj tvoji synovia smiete slúžiť ako kňazi vo všetkom, čo súvisí s oltárom a s tým, čo je vnútri za oponou; tam máte konať svoju službu. Kňazský úrad vám dávam ako dar. Keby sa priblížil niekto cudzí, musí zomrieť.“

Podiel z obiet

8Hospodin povedal Áronovi: „Dávam ti na starosť svoje pozdvihované obety. Tebe a tvojim synom dávam trvalo platným ustanovením časť všetkých posvätných darov Izraelitov. 9Z ich najsvätejších darov, ktoré nebudú spálené, tvoje bude toto: každý ich obetný dar pri každej ich pokrmovej obete, pri každej ich obete za hriech a pri každej ich obete za vinu, ktoré mi budú dávať. Tebe a tvojim synom budú patriť najsvätejšie dary. 10Budeš ich jesť na svätosvätom mieste; môže ich jesť každý muž. Nech ti je to sväté! 11Tebe bude patriť toto: pozdvihovaná obeta z ich darov. Všetky podávané obety, ktoré budú prinášať Izraeliti, dávam tebe, tvojim synom a dcéram ako trvalo platné ustanovenie. Z toho smie jesť každý, kto je čistý v tvojom dome. 12Dávam ti prvotiny zo všetkého najlepšieho oleja i všetkého najlepšieho muštu a obilia, ktoré budú dávať Hospodinovi. 13Tvoje budú prvé plody zo všetkého v ich krajine, čo prinesú Hospodinovi. Každý, kto je čistý v tvojom dome, smie z toho jesť. 14Tvoje bude všetko, čo je v Izraeli pod ochrannou kliatbou. 15Všetko, čo otvára materinské lono všetkých živých tvorov, teda z ľudí i z dobytka, čo je prinášané Hospodinovi, bude tvoje. Prvorodené z ľudí musíš však bezpodmienečne vykúpiť. Vykúpiť musíš aj prvorodené z nečistého dobytka. 16Vykúpiš ich jednomesačné a oceníš ich piatimi šeklami striebra podľa váhy šekla svätyne; jeden šekel je dvadsať gér. 17Prvorodené z hovädzieho dobytka, z oviec a kôz však nevykupuj. Je to posvätné. Ich krvou pokrop oltár a ich tuk spáľ. Je to ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 18Ich mäso bude tvoje. Takisto budú tvoje aj hruď z podávanej obety a pravé stehno. 19Všetky pozdvihované obety z posvätných darov, ktoré pozdvihujú Izraeliti Hospodinovi, dávam tebe, tvojim synom a dcéram trvalo platným ustanovením. Je to trvalá zmluva, potvrdená soľou pred Hospodinom pre teba a pre tvoje potomstvo.“ 20Hospodin povedal Áronovi: „V ich krajine nebudeš mať dedičný majetok a nedostaneš medzi nimi ani podiel. Ja som tvoj podiel a tvoje dedičstvo medzi Izraelitmi.

Desiatky

21Léviovcom dávam v Izraeli dedične do vlastníctva všetky desiatky za ich službu, ktorú vykonávajú, za službu pri stane stretávania. 22Nech sa už Izraeliti nepribližujú k stanu stretávania, aby neuvalili na seba hriech a nezomreli. 23Službu pri stane stretávania budú vykonávať len Léviovci a budú niesť zodpovednosť za svoje previnenia. Toto je trvalé ustanovenie pre vaše pokolenia. Medzi Izraelitmi nebudú mať dedičný majetok. 24Namiesto toho dávam Léviovcom za dedičný majetok desiatky od Izraelitov, ktoré prinášajú Hospodinovi ako pozdvihovanú obetu. Preto som im povedal, že medzi Izraelitmi nebudú mať dedičný majetok.“ 25Hospodin oslovil Mojžiša: 26„Povedz Léviovcom toto: ‚Keď od Izraelitov prijmete desiatky, ktoré vám od nich dávam ako dedičný majetok, odvediete z nich ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi desatinu z desiatkov. 27Táto vaša pozdvihovaná obeta sa vám bude počítať, akoby šlo o obilie z humna a o šťavu z lisu. 28Zo všetkých svojich desiatkov, ktoré prijmete od Izraelitov, aj vy prinesiete, teda aj vy, Hospodinovi pozdvihovanú obetu tým, že túto pozdvihovanú obetu pre Hospodina odovzdáte kňazovi Áronovi. 29Zo všetkých svojich najlepších darov odovzdáte vždy na pozdvihovanú obetu pre Hospodina posvätnú čiastku.‘ 30Okrem toho Léviovcom povedz: ‚Keď budete z toho obetovať to najlepšie, bude sa vám to počítať, akoby to bol výnos z humna a z lisu. 31Môžete to jesť spolu s rodinami kdekoľvek, lebo to je vaša mzda za vašu službu pri stane stretávania. 32Keď budete prinášať ako pozdvihovanú obetu to najlepšie, nezaťažíte sa hriechom, neznesvätíte posvätné dary Izraelitov a nezomriete.‘“

Očistná voda

1Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 2„Toto je zákonné ustanovenie, ktoré prikázal Hospodin: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli červenú kravu bez chyby a poškvŕn, ktorá dosiaľ neniesla jarmo. 3Odovzdajte ju kňazovi Eleazárovi. Ten ju dá vyviesť za tábor a tam ju pred ním zabijú. 4Potom si kňaz Eleazár namočí prst v jej krvi a sedemkrát ňou bude kropiť smerom k prednej časti stanu stretávania. 5Kravu potom pred ním spália. Spália jej kožu, mäso, krv i výkaly. 6Potom kňaz vezme cédrové drevo, yzop i karmazínové farbivo a hodí to na spaľovanú kravu. 7Kňaz môže vkročiť do tábora len potom, keď si opral šaty a celý sa umyl. No aj tak zostane do večera nečistý. 8Vyprať si šaty a umyť sa musí aj ten, kto ju spálil, no aj tak zostane do večera nečistý. 9Potom niekto čistý pozhŕňa zo spálenej kravy popol, vonku ho za táborom uloží na čisté miesto. Tam sa bude držať pre pospolitosť Izraelitov na prípravu očistnej vody. To je obeta za hriech. 10Aj ten, kto z kravy pozhŕňa popol, musí si oprať šaty, no aj tak zostane do večera nečistý. To bude trvalo platné ustanovenie pre Izraelitov i pre cudzinca, ktorý sa zdržiava medzi vami. 11Kto by sa dotkol mŕtvoly ktoréhokoľvek človeka, bude nečistý sedem dní. 12Na tretí a siedmy deň sa musí tou vodou očisťovať od hriechu a bude čistý. Ak sa však na tretí a siedmy deň od hriechu neočistí, nebude čistý. 13Ktokoľvek by sa dotkol mŕtvoly človeka a neočistil by sa od hriechu, poškvrní Hospodinov príbytok. Ten bude odstránený z Izraela, lebo nebol pokropený očistnou vodou. Bude nečistý a jeho nečistota zostane na ňom. 14V prípade, že niekto zomrie v stane, potom platí zákon, podľa ktorého každý, kto vojde do stanu, i ten, kto už v stane je, bude sedem dní nečistý. 15Aj každá otvorená nádoba, ak na nej nie je priviazaný vrchnák, bude nečistá. 16Ktokoľvek by sa na poli dotkol mŕtvoly človeka zabitého mečom alebo inak usmrteného, či ľudských kostí, prípadne hrobu, bude sedem dní nečistý. 17Pre nečistého vezmú do nádoby trochu popola zo spálenej kravy určeného na očisťovanie hriechu a naň sa naleje čerstvá voda. 18Potom niekto čistý vezme yzop, namočí ho v tej vode, pokropí stan, všetky nádoby i všetkých ľudí, čo sú tam, ale aj každého, kto sa dotkol kostí násilne usmrteného, prirodzene zomrelého alebo hrobu. 19Na tretí a siedmy deň čistý pokropí nečistého a na siedmy deň ho očistí od hriechu. Potom si vyperie šaty, umyje sa a večer bude čistý. 20Keď sa niekto znečistí, no od hriechu sa neočistí, nech je odstránený zo zhromaždenia, lebo poškvrnil Hospodinovu svätyňu. Je nečistý, pretože nebol pokropený očistnou vodou. 21To im bude trvalo platným ustanovením. Ten, kto bude kropiť očistnou vodou, operie si šaty, lebo kto sa dotkne očistnej vody, bude nečistý do večera. 22Všetko, čoho sa nečistý dotkne, bude nečisté. Ten, kto sa ho dotkne, bude do večera nečistý.“

Vody v Meríbe

1V prvom mesiaci prišla celá pospolitosť Izraelitov na púšť Cin. Ľud sa utáboril v Kadéši, kde zomrela Mirjam, a kde ju aj pochovali. 2Pospolitosť nemala vodu. Preto sa zhromaždili okolo Mojžiša a Árona. 3Ľud sa hádal s Mojžišom. Dohovárali mu: „Kiežby sme boli už vtedy pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Hospodinom! 4Prečo ste vyviedli Hospodinovo zhromaždenie na túto púšť? Máme tu pomrieť spolu s dobytkom? 5Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a doviedli na toto nevľúdne miesto, kde sa nedá pestovať obilie ani figy, ani vinič, ani granátové jablká; ba nie je tu ani pitná voda?“ 6Mojžiš a Áron odišli od zhromaždenia ku vchodu do stanu stretávania a padli na tvár. Tam sa im zjavila Hospodinova sláva. 7Hospodin povedal Mojžišovi: 8„Vezmi si palicu a so svojím bratom Áronom zvolaj pospolitosť, pred ňou sa prihovorte skale a bude z nej tiecť voda. Tak im vyvedieš vodu zo skaly a napojíš ľud i dobytok. 9Mojžiš vzal teda palicu, ktorá bola pred Hospodinom, ako mu prikázal Hospodin.“ 10Nato zvolal Mojžiš s Áronom zhromaždenie pred skalu a povedal: „Počujte, vzbúrenci! Máme vám z tejto skaly vyviesť vodu?“ 11Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok. 12Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste neuverili, keď ste mali pred očami Izraelitov dosvedčiť moju svätosť, neuvediete toto zhromaždenie do krajiny, ktorú mu dám.“ 13Sú to vody Meriby, kde sa Izraeliti protivili Hospodinovi a kde im on prejavil svoju svätosť.

Odchod z Kadéša

14Z Kadéša poslal Mojžiš poslov k edómskemu kráľovi: „Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty poznáš všetky útrapy, ktoré nás postihli. 15Naši otcovia zostúpili do Egypta, kde dlhý čas bývali. Egypťania však s nami a s našimi otcami zle zaobchádzali, 16preto sme volali k Hospodinovi o pomoc a on vypočul náš nárek. Poslal nám posla, ktorý nás vyviedol z Egypta. Teraz sme v Kadéši, v meste na hranici tvojho územia. 17Dovoľ nám prejsť cez tvoje územie. Nepôjdeme cez polia ani cez vinice, nebudeme piť vodu zo studní, pôjdeme kráľovskou cestou, z ktorej neodbočíme ani napravo, ani naľavo, kým neprejdeme tvojím územím.“ 18Edóm mu však odkázal: „Nesmieš prejsť cez moje územie, lebo vyjdem proti tebe s mečom!“ 19Izraeliti mu odpovedali: „Pôjdeme hlavnou cestou a keď ja alebo môj dobytok budeme piť z tvojej vody, zaplatíme ti. Nič iné nechcem, len aby sme mohli pešo prejsť.“ 20Edóm odmietol: „Nesmieš prejsť!“ Potom vyšiel proti nim s veľkým počtom ľudí a s veľkou mocou. 21Keď Edóm Izraelu prechod cez svoje územie odmietol, Izrael sa mu vyhol.

Áronova smrť

22Z Kadéša odišla celá izraelská pospolitosť a prišla k vrchu Hór. 23Na vrchu Hór, na hranici Edómska, Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 24„Áron bude pripojený k svojmu ľudu; nevojde teda do krajiny, ktorú som dal Izraelitom, lebo ste odporovali môjmu rozkazu pri vodách Meriby. 25Vezmi Árona a jeho syna Eleazára a vyveď ich na vrch Hór. 26Vyzleč Árona z jeho rúcha a obleč doň jeho syna Eleazára, lebo Áron bude pripojený k svojmu ľudu, tam zomrie.“ 27Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin a pred očami celej pospolitosti vystúpili na vrch Hór. 28Mojžiš sňal z Árona rúcho a obliekol doň jeho syna Eleazára. Tam, na temene vrchu Hór, Áron zomrel. Potom Mojžiš a Eleazár zišli z vrchu. 29Celá pospolitosť sa dozvedela, že Áron zomrel a celý dom Izraela oplakával Árona tridsať dní.

Boj s arádskym kráľom

1Keď sa Kanaánčan, kráľ Arádu, ktorý býval v Negeve, dopočul, že Izrael prichádza cestou z Atarímu, pustil sa s ním do boja a niekoľkých aj zajal. 2Vtedy Izrael sľúbil Hospodinovi: „Ak mi naozaj vydáš do ruky tento ľud, potom zničím ich mestá ako prekliate.“ 3Hospodin vypočul hlas Izraela a vydal mu do ruky Kanaánčanov. Vyhubili aj ich mestá ako prekliate a dali tomuto miestu meno Chorma.

Bronzový had

4Od vrchu Hór šli ďalej smerom k Trstinovému moru, aby obišli územie Edómčanov. Ľud však cestou zmalomyseľnel 5a reptal proti Bohu a Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví!“ 6Hospodin poslal na ľud ohnivé hady. Tie štípali ľud a mnohí z Izraela pomreli. 7Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: „Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov!“ Mojžiš sa teda modlil za ľud. 8Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď! Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.“ 9Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive.

Cesta k Arnónu

10Izraeliti šli ďalej a utáborili sa v Obóte. 11Potom odišli z Obótu a utáborili sa v Ije-Abaríme na púšti, ktorá je na východ od Moábska. 12Odtiaľ odišli a utáborili sa v údolí Zered. 13Potom pokračovali ďalej a utáborili sa za Arnónom, ktorý je na púšti a pramení na území Amorejčanov. Arnón je totiž hranicou medzi Moábčanmi a Amorejčanmi. 14Preto sa v Knihe Hospodinových bojov hovorí: „Vahéb v Sufe a údolia pri Arnóne, 15svah údolí, ktorý sa skláňa k osade Ár a opiera sa o hranice Moábska.“ 16Odtiaľ tiahli do Beéru. Je to Beér, kde Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhromaždi ľud a ja im dám vodu!“ 17Vtedy spieval Izrael túto pieseň: „Vydaj vodu, studňa! Ospevujte ju, 18studňu, ktorú vykopali kniežatá! Vyhĺbili ju vznešení z ľudu žezlom, svojimi palicami.“ Z púšte tiahli do Mattany. 19Z Mattany do Nachalíelu, z Nachalíelu do Bamótu. 20Z Bamótu do údolia, ktoré je na moábskych poliach pri vrchole Pisgy, ktorý vyčnieva nad pustatinou.

Víťazstvo nad Sichónom

21Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi s odkazom: 22„Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou! Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím.“ 23Sichón však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim. 24Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnónu až po Jabbók, až po Ammónčanov, lebo Jazér leží na ammónskej hranici. 25Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách. 26Chešbón bol totiž sídelným mestom amorejského kráľa Sichóna, ktorý bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vzal mu z rúk celú krajinu až po Arnón. 27Preto skladatelia riekaniek hovoria: „Poďte do Chešbónu! Nech je vystavané a opevnené Sichónovo mesto. 28Veď oheň vyšľahol z Chešbónu, plameň zo Sichónovho mesta a strávil Ár-Moáb. Spálil arnónske výšiny. 29Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Sichóna, kráľa Amorejčanov. 30My sme ich však zničili od Chešbónu až po Dibón. Pustošili sme po Nófach, všetko až po Medebu.“

Víťazstvo nad Ógom

31Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32Mojžiš vyslal vyzvedačov, aby preskúmali Jazér. Potom Izraeliti obsadili jeho dediny a vyhnali miestnych Amorejčanov. 33Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim. 34Hospodin povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk: všetok jeho ľud i jeho krajinu! Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Sichónovi, ktorý býval v Chešbóne!“ 35Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.

Balák povoláva Bileáma

1Izraeliti šli ďalej a utáborili sa na moábskych stepiach v Zajordánsku naproti Jerichu. 2Balák, syn Cippóra, videl všetko, čo urobil Izrael Amorejčanom. 3Moábčania sa veľmi zľakli ľudu, lebo ho bolo mnoho; priam sa zhrozili Izraelitov. 4Moábčania nato povedali midjánskym starším: „Tento dav teraz spustoší všetko, čo je okolo nás, ako vôl spása poľnú zeleň.“ V tom čase bol moábskym kráľom Balák, syn Cippóra, 5ktorý vyslal poslov k Bileámovi, synovi Beóra, do Petóru, čo leží oproti Veľrieke, do jeho vlastnej krajiny, aby ho privolal. Odkázal mu: „Z Egypta vyšiel ľud, pokryl povrch zeme a usadzuje sa oproti mne. 6Poď teda a pre mňa prekľaj tento ľud, lebo je mocnejší než ja. Azda ho potom porazím a vyženiem z krajiny. Viem totiž, že koho požehnáš, bude požehnaný, a koho prekľaješ, bude prekliaty.“ 7Moábski a midjánski starší sa vybrali na cestu a vzali so sebou odmenu za veštbu. Keď prišli k Bileámovi, oznámili mu Balákovo želanie. 8On im povedal: „Dnes prenocujte tu, potom vám odpoviem podľa toho, čo mi oznámi Hospodin.“ Moábske kniežatá zostali u Bileáma. 9Boh prišiel k Bileámovi a spýtal sa ho: „Kto sú tí muži u teba?“ 10Bileám odpovedal Bohu: „Moábsky kráľ Balák, syn Cippóra, mi ich poslal s odkazom: 11‚Z Egypta vyšiel ľud a pokryl povrch zeme. Poď teda, prekľaj mi ho! Azda ho v boji premôžem a vyženiem.‘“ 12Boh však povedal Bileámovi: „Nechoď s nimi, nepreklínaj tento ľud, lebo je požehnaný!“ 13Keď Bileám ráno vstal, povedal Balákovým kniežatám: „Choďte do svojej krajiny, lebo Hospodin mi zakázal ísť s vami.“ 14Moábske kniežatá vstali, prišli k Balákovi a oznámili mu: „Bileám sa zdráhal ísť s nami.“

Balákova opätovná žiadosť

15Balák znova poslal kniežatá ešte početnejšie a vznešenejšie než predtým. 16Prišli k Bileámovi a povedali: „Takto hovorí Balák, syn Cippóra: ‚Prosím, nezdráhaj sa prísť ku mne! 17Preveľmi ťa poctím a urobím všetko, čo mi povieš. Poď, prosím, prekľaj tento ľud v môj prospech!‘“ 18Bileám odpovedal Balákovým služobníkom: „Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha -, nič nemôžem vykonať! 19Zostaňte tu však aj cez noc, aby som sa dozvedel, čo mi ešte oznámi Hospodin.“ 20V noci prišiel Boh k Bileámovi a povedal mu: „Ak ťa prišli tí muži volať, vstaň a choď s nimi. Rob však len to, čo ti poviem.“ 21Bileám ráno vstal, osedlal si oslicu a odišiel s moábskymi kniežatami.

Bileámova oslica

22Jeho odchod roznietil Boží hnev. Hospodinov anjel sa mu postavil do cesty, aby mu prekážal v jazde na oslici. Bileáma sprevádzali aj dvaja jeho sluhovia. 23Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám bil oslicu, lebo odbočila z cesty. 24Hospodinov anjel sa postavil na chodník medzi vinicami, kde bol múr z jednej i z druhej strany. 25Keď oslica znova uvidela Hospodinovho anjela, pritisla sa k múru a Bileámovi pritlačila oň nohu. No Bileám ju znova zbil. 26Hospodinov anjel ho opäť predišiel a zastal na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo. 27Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela, padla pod Bileámom. Bileám sa nahneval a začal biť oslicu palicou. 28Vtedy Hospodin otvoril oslici ústa a ona povedala Bileámovi: „Čo som ti urobila, že ma už tretíkrát biješ?“ 29Bileám jej odvetil: „Svojvoľne si si počínala voči mne. Keby som mal poruke meč, hneď by som ťa zabil.“ 30Oslica mu odpovedala: „Či nie som tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdíš? Správala som sa niekedy k tebe takto?!“ On odpovedal: „Nie.“ 31Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, takže zazrel Hospodinovho anjela stáť na ceste s vytaseným mečom v ruke. Bileám sa mu hlboko poklonil a padol pred ním na tvár. 32Hospodinov anjel mu povedal: „Prečo si už trikrát zbil svoju oslicu? Ja som prišiel, aby som ti prekážal v ceste, lebo ťa vedie do záhuby. 33Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa zabil a ju by som nechal nažive.“ 34Bileám odpovedal Hospodinovmu anjelovi: „Zhrešil som, lebo som nevedel, že sa mi staviaš do cesty, no teraz, ak ti je to proti vôli, vrátim sa.“ 35Hospodinov anjel však povedal Bileámovi: „Choď s mužmi, no budeš hovoriť len to, čo ti poviem!“ Bileám teda šiel s Balákovými kniežatami. 36Keď sa Balák o Bileámovom príchode dopočul, vyšiel mu v ústrety do Ír-Moábu pri Arnóne na hranici územia. 37Balák dohováral Bileámovi: „Či som opätovne neposlal po teba, aby ťa zavolali? Či by som si ťa naozaj nevedel uctiť?“ 38Bileám odpovedal Balákovi: „Pozri, teraz som prišiel k tebe. Budem však môcť niečo vôbec povedať? Povedať môžem len to, čo mi do úst vloží Boh.“ 39Potom šiel Bileám s Balákom a prišli do Kirjat-Chucótu. 40Balák tam obetoval hovädzí dobytok i ovce a poslal z toho Bileámovi i kniežatám, čo boli s ním. 41Nasledujúce ráno Balák vzal so sebou Bileáma a vyviedol ho na Baalovo posvätné návršie Bamót-Baal, odkiaľ bolo vidieť až na kraj tábora ľudu.

Bileám žehná Izraelitov

1Bileám povedal Balákovi: „Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 2Balák urobil, ako žiadal Bileám. Potom Balák a Bileám obetovali býčka a barana na každom oltári. 3Bileám povedal Balákovi: „Postav sa k svojej spaľovanej obete a ja odídem. Azda sa mi Hospodin ukáže a oznámim ti, čo mi zjaví.“ Potom sa Bileám odobral na osamelé miesto. 4Boh mu vyšiel v ústrety a Bileám mu povedal: „Pripravil som sedem oltárov a na každom z nich som obetoval býčka a barana.“ 5Potom Hospodin vložil Bileámovi do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balákovi s posolstvom!“ 6Keď sa k nemu vrátil, stál pri svojej spaľovanej obete spolu so všetkými moábskymi kniežatami. 7Vtedy vyslovil svoj výrok: „Z Aramu ma priviedol Balák, z východných vrchov moábsky kráľ: Poď preklínať Jákoba, poď zlorečiť Izraelovi! 8Ako môžem preklínať, keď Boh nepreklína, ako mám zlorečiť, keď Hospodin nezlorečí? 9Vidím ho z vrcholu skál, z pahorkov naňho hľadím. Vidím ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom. 10Kto zráta Jákobovcov? Je ich ako prachu! Kto spočíta Izraelitov? Je ich ako piesku! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby som skonal ako oni!“ 11Nato Balák povedal Bileámovi: „Čo si mi to urobil? Priviedol som ťa, aby si mojich nepriateľov preklial, a ty ich stále žehnáš!“ 12On odpovedal: „Nesmiem azda povedať to, čo mi do úst vložil Hospodin?“ 13Balák mu na to povedal: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ten ľud uvidíš. Ty si zatiaľ videl len jeho časť, nevidel si ho celý. Odtiaľ mi ho prekľaješ!“ 14Odviedol ho teda na Cófimské pole pri vrchole Pisgy, kde postavil sedem oltárov a na každom z nich obetoval býčka s baranom. 15Bileám povedal Balákovi: „Ostaň tu pri svojej spaľovanej obete a ja zatiaľ počkám na stretnutie.“ 16Hospodin sa stretol s Bileámom, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balákovi s posolstvom!“ 17Keď sa Bileám vrátil k Balákovi, videl ho stáť pri jeho spaľovanej obete spolu s moábskymi kniežatami a Balák sa ho spýtal: „Čo hovoril Hospodin?“ 18Vtedy Bileám vyslovil svoj výrok: „Povstaň, Balák, a počúvaj, dávaj pozor, syn Cippóra! 19Boh nie je človek, aby klamal, nie je syn človeka, aby ľutoval. Povie azda a nespraví? Sľúbi a nesplní? 20Dostal som príkaz požehnávať; on žehnal, nemôžem to zmeniť. 21Neprávosť nevidieť v Jákobovi, nebadať zlobu v Izraeli. Hospodin, jeho Boh, je s ním; jasot znie na počesť kráľa. 22Boh, čo ho vyviedol z Egypta, je preňho ako roh byvola. 23Nieto kliatby proti Jákobovi, nijakej veštby proti Izraelu. Teraz sa povie Jákobovi, Izraelovi, čo koná Boh. 24To je ľud! Vstáva ako levica, dvíha sa ako lev. Neľahne si, kým nezhltne korisť, kým nevypije krv usmrtených.“ 25Nato Balák povedal Bileámovi: „Keď už ho nemôžeš prekliať, aspoň ho nežehnaj!“ 26Bileám odpovedal Balákovi: „Nevravel som ti, že musím urobiť všetko, čo mi povie Hospodin?“ 27Potom Balák povedal Bileámovi: „Poď, zavediem ťa na iné miesto, možno sa zapáči Bohu, aby si ho odtiaľ preklial.“ 28Balák zaviedol Bileáma na vrchol Peóru, ktorý vyčnieva nad pustatinou. 29Potom Bileám povedal Balákovi: „Postav tu sedem oltárov a priprav mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 30Balák urobil tak, ako si želal Bileám a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana. 1Bileám videl, že Hospodinovi sa páči, aby žehnal Izrael. Nepokúšal sa teda, ako už dvakrát predtým, o preklínanie, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2Keď sa Bileám rozhliadol a videl, ako Izrael táborí podľa svojich kmeňov, spočinul na ňom Boží duch 3a vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 4výrok toho, kto počúva Božie slová, ktorý vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 5Aké krásne sú tvoje stany, Jákob, príbytky tvoje, Izrael! 6Rozprestierajú sa ako údolia, ako záhrady pri rieke, ako aloa, čo sadil Hospodin, ako cédre pri vode. 7Voda bude tiecť z jeho vedier, jeho siatiny budú v hojnej vlahe. Vznešenejší ako Agag bude jeho kráľ, zvelebené bude jeho kráľovstvo. 8Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preňho ako roh byvola. Pohltí národy, svojich nepriateľov, kosti im rozdrví, ich šípy poláme. 9Uložil sa, odpočíva ako lev a levica. Kto ho vyruší? Kto ťa požehná, nech je požehnaný! Kto ťa prekľaje, nech je prekliaty!“ 10Nato vzplanul Balákov hnev proti Bileámovi a plesol rukami. Balák potom povedal Bileámovi: „Zavolal som ťa preklínať mojich nepriateľov a ty už tretíkrát žehnáš. 11Ber sa preč! Povedal som: Veľmi ťa poctím, ale Hospodin ťa pocty zbavil.“ 12Bileám však povedal Balákovi: „Nepovedal som tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne: 13‚Keby mi dal Balák plný palác striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina a čokoľvek svojvoľne vykonať. Čo povie Hospodin, to budem hovoriť‘? 14Teraz idem k svojmu ľudu. Poď teda, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcnosti.“ 15Nato vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 16výrok toho, kto počúva Božie slová, kto má poznanie od Najvyššieho, kto vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 17‚Vidím ho, ale zatiaľ neprítomného, hľadím naňho, ale nie zblízka. Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába i temeno všetkých Šétovcov. 18Podrobí si Edóm, zmocní sa Seíru, svojho nepriateľa, no Izrael získa moc. 19Z Jákoba povstane ten, ktorý zničí všetko, a zahubí tých, čo ušli z mesta.‘“ 20Keď zasa uzrel Amaléka, vyslovil svoj výrok: „Amalék bol prvý z národov, no jeho budúcnosť bude večná záhuba.“ 21Keď uvidel Kénitov, vyslovil svoj výrok: „Tvoje sídlo je pevné, tvoje hniezdo spočíva na skale. 22No predsa, Kéniti, budete zničení, keď vás Aššúr odvlečie do zajatia!“ 23Znova vyslovil svoj výrok: „Ktože len zostane nažive, keď to Boh urobí? 24Lode od brehov Kittímu pokoria Aššúra i Ebera, no nakoniec aj ten zahynie.“ 25Potom Bileám vstal, vrátil sa do svojho domova a Balák šiel tiež svojou cestou.

Modloslužba Izraelitov

1Keď Izrael býval v Šittíme, ľud začal smilniť s Moábčankami, 2ktoré ho pozývali na obetné hostiny na počesť svojich božstiev. Ľud sa zúčastňoval ich obetných hodov a klaňal sa ich bohom. 3Keď sa Izraeliti dostali do služby Baal-Peóra, Hospodinov hnev vzplanul proti nim. 4Hospodin povedal Mojžišovi: „Vezmi všetkých predstaviteľov ľudu a pre Hospodina im dolám kosti a vystav ich na slnku, aby sa prudký hnev Hospodina odvrátil od Izraela.“ 5Mojžiš teda rozkázal izraelským sudcom: „Nech každý spomedzi svojich mužov zabije tých, čo sa oddali Baal-Peórovi!“ 6Vtom prišiel istý Izraelita a pred očami Mojžiša a celej izraelskej pospolitosti priviedol k svojim bratom Midjánčanku práve vtedy, keď pri vchode do stanu stretávania nariekali. 7Keď to videl Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, vstal spomedzi pospolitosti, vzal do rúk kopiju, 8vošiel za Izraelitom do ženskej časti stanu a tam ich oboch, Izraelitu i ženu prebodol. Tak bola zastavená pohroma medzi Izraelitmi. 9Tých, čo pre túto pohromu zomreli, bolo dvadsaťštyritisíc. 10Hospodin povedal Mojžišovi: 11„Pinchás, syn Eleazára, vnuk kňaza Árona, odvrátil môj hnev od Izraelitov, keď medzi nimi horlil za mňa, ako ja horlím za nich. Preto som v žiarlivosti nemusel vyhubiť Izraelitov. 12Povedz mu teda, že s ním uzatváram zmluvu pokoja. 13Podľa tejto zmluvy bude jemu a jeho potomstvu trvalo patriť kňazstvo, pretože horlil za svojho Boha a bude teda vykonávať obrad zmierenia za Izraelitov.“ 14Izraelita, ktorého zabili spolu s Midjánčankou, sa volal Zimri; bol to syn Salua, kniežaťa z rodu Šimeónovcov. 15Zabitá Midjánčanka sa volala Kozbi, bola to dcéra Cúrova, ktorý bol popredným mužom istého rodu v Midjánsku. 16Hospodin povedal Mojžišovi: 17„Obkľúčte Midjánčanov a usmrťte ich! 18Veď aj oni vás zvierali svojimi úskokmi, keď vás zvádzali Peórom a Kozbi, dcérou midjánskeho kniežaťa, svojou sestrou, ktorú zabili v deň pohromy pre Peóra.“ 19Po tej pohrome

Druhé sčítanie Izraelitov

1povedal Hospodin Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, synovi kňaza Árona: 2„Urobte súpis celej pospolitosti Izraelitov starších ako dvadsaťročných podľa rodov, všetkých bojaschopných v Izraeli.“ 3Na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu im Mojžiš a kňaz Eleazár povedali: 4„Urobte súpis starších ako dvadsaťročných, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.“ Toto sú Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta: 5Rúben, Izraelov prvorodený. Rúbenovci: Chanóch s celým chanóchovským rodom, Pallu a palluovský rod, 6Checrón a checrónovský rod, Karmi a karmiovský rod. 7To boli rody Rúbenovcov. Spočítaných bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať. 8Palluov syn bol Eliáb. 9Eliábovi synovia boli: Nemuel, Datán a Abirám; to bol ten Datán a Abirám, zástupcovia pospolitosti, ktorí sa vzbúrili proti Mojžišovi a Áronovi s Korachovou skupinou, ktorí sa postavili proti Hospodinovi. 10Vtedy zem otvorila svoje ústa a zhltla ich spolu s Korachom a jeho skupinou. Vtedy oheň strávil dvestopäťdesiat mužov. Tak sa stali výstražným znamením. 11Korachovi synovia však nezomreli. 12Šimeónovci podľa svojich rodov: Nemuel a nemuelovský rod, Jamín a jamínovský rod, Jachín a jachínovský rod, 13Zerach a zerachovský rod, Šaúl a šaúlovský rod. 14To sú rody Šimeónovcov, bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto. 15Gádovci podľa svojich rodov: Cefón a cefónovský rod, Chaggi a chaggiovský rod, Šuni a šuniovský rod, 16Ozni a ozniovský rod, Eri a eriovský rod, 17Aród a aródovský rod, Aréli a aréliovský rod. 18To sú rody Gádovcov. Po sčítaní ich bolo štyridsaťtisícpäťsto. 19Júdovci Ér a Onán, ktorí zomreli v Kanaáne. 20Júdovci podľa svojich rodov boli: Šela a šelovský rod, Perec a perecovský rod, Zerach a zerachovský rod. 21Perecovci boli: Checrón a checrónovský rod, Chamúl a chamúlovský rod. 22To sú rody Júdovcov. Po ich sčítaní ich bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto. 23Jissachárovci podľa svojich rodov: Tola a tolaovský rod, Puvva a puvvovský rod, 24Jašúb a jašúbovský rod, Šimrón a šimrónovský rod. 25To sú rody Jissachárovcov. Po sčítaní ich bolo šesťdesiatštyritisíctristo. 26Zebulúnovci podľa svojich rodov: Sered a seredovský rod, Elón a elónovský rod, Jachleel a jachleelovský rod. 27To sú rody Zebulúnovcov. Po sčítaní ich bolo šesťdesiattisícpäťsto. 28Jozefovi synovia podľa svojich rodov: Menašše a Efrajim. 29Menaššeovci: Machír a machírovský rod. Machír splodil Gileáda; z neho pochádza gileádovský rod. 30Toto sú Gileádovci: Íezer a íezerovský rod, Chelek a chelekovský rod, 31Asríel a asríelovský rod, Šechem a šechemovský rod, 32Šemida a šemidovský rod, Chefer a cheferovský rod. 33Celofchád, syn Chefera, však nemal synov, iba dcéry. Mená Celofchádových dcér boli: Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca. 34To sú rody Menaššeovcov. Po sčítaní ich bolo päťdesiatdvatisícsedemsto. 35Efrajimovci podľa svojich rodov: Šutelach a šutelachovský rod, Becher a becherovský rod, Tachan a tachanovský rod. 36To sú Šutelachovci: Erán a eránovský rod. 37To sú rody Efrajimovcov po ich sčítaní. Bolo ich tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovci podľa svojich rodov. 38Benjamínovci podľa svojich rodov: Bela a belovský rod, Ašbél a ašbélovský rod, Achirám a achirámovský rod, 39Šefufám a šefufámovský rod, Chufám a chufámovský rod. 40Belovci boli: Ard a Naamán; Ard a ardovský rod, Naamán a naamánovský rod. 41To sú Benjamínovci podľa svojich rodov; po sčítaní ich bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto. 42Dánovci podľa svojich rodov: Šuchám a šuchámovský rod. To sú rody Dánovcov podľa svojich rodov. 43Všetkých šuchámovských rodov po sčítaní bolo šesťdesiatštyritisícštyristo. 44Ašérovci podľa svojich rodov: Jimna a jimnovský rod, Jišvi a jišviovský rod, Bería a beríovský rod. 45Beríovci boli: Cheber a cheberovský rod, Malkíel a malkíelovský rod. 46Ašérova dcéra sa menovala Serach. 47To sú rody Ašérovcov; po sčítaní ich bolo päťdesiattritisícštyristo. 48Naftaliovci podľa svojich rodov: Jachceel a jachceelovský rod, Guni a guniovský rod, 49Jecer a jecerovský rod, Šillém a šillémovský rod. 50To sú Naftaliovci podľa svojich rodov; po sčítaní ich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo. 51Všetkých Izraelitov po sčítaní bolo šesťstojedentisícsedemstotridsať.

Rozdelenie krajiny

52Hospodin povedal Mojžišovi: 53„Nech sa krajina rozdelí do dedičného vlastníctva kmeňom podľa počtu osôb. 54Väčšiemu kmeňu pridelíš väčší dedičný podiel a menšiemu podiel menší; každý nech dostane dedičstvo podľa počtu spočítaných. 55Krajina sa však rozdelí lósom a dostane sa do dedičného vlastníctva kmeňov podľa rodín. 56Lósom sa teda rozdelí dedičné vlastníctvo medzi početnejšie a menej početné kmene.“

Sčítanie Léviovcov

57Toto sú spočítaní Léviovci podľa svojich rodov: Geršón a geršónovský rod, Kohát a kohátovský rod, Merari a merariovský rod. 58To sú rody Léviovcov: libniovský, chebrónovský, machliovský, mušiovský a korachovský rod. Kohát splodil Amráma. 59Amrámova žena sa menovala Jochebed, dcéra Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona Amrámovi porodila Árona, Mojžiša a sestru Mirjam. 60Áronovi sa narodil Nadáb, Abihu, Eleazár a Itamár. 61No Nadáb a Abihu zomreli, keď priniesli nenáležito zapálený oheň pred Hospodina. 62Počet všetkých osôb mužského rodu starších ako jeden mesiac bol dvadsaťtritisíc. Tí neboli započítaní medzi Izraelitov, lebo nedostali medzi nimi dedičné územia. 63To sú tí, ktorých spočítal Mojžiš a kňaz Eleazár, keď robili súpis Izraelitov na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 64Medzi nimi nebol nikto z Izraelitov, ktorých spočítal Mojžiš a kňaz Áron na Sinajskej púšti. 65Hospodin o nich totiž povedal: „Určite pomrú na púšti.“ Zostal z nich len Kaléb, syn Jefunneho, a Jozua, syn Núna.

Dedičské právo dcér

1Vtedy pristúpili dcéry Celofcháda, ktorý bol synom Chefera, vnukom Gileáda a pravnukom Machíra. Ten bol synom Menaššeho z rodu Menaššeho, ktorý bol synom Jozefa. Mená jeho dcér boli Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca. 2Tie predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazára, ako aj pred kniežatá i celú pospolitosť pri vchode do stanu stretávania a povedali: 3„Náš otec zomrel na púšti, nebol však medzi tými, čo sa vzbúrili proti Hospodinovi, v skupine Koracha; zomrel za svoj hriech. Nemal synov. 4Malo by azda vymiznúť meno nášho otca z jeho rodu len preto, že nemal syna? Daj nám dedičné vlastníctvo medzi bratmi nášho otca.“ 5Mojžiš predniesol ich oprávnenú požiadavku Hospodinovi. 6Hospodin povedal Mojžišovi: 7„Požiadavka Celofchádových dcér je oprávnená. Musíš im dať dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne prevedieš dedičstvo po ich otcovi. 8Izraelitom povedz: ‚Ak niekto zomrie a nezanechá syna, preneste dedičstvo po ňom na jeho dcéru. 9Ak nemá ani dcéru, dedičstvo po ňom dáte jeho bratom. 10Ak však nemá ani bratov, dedičstvo po ňom dáte bratom jeho otca. 11Keby jeho otec bratov nemal, dedičstvo po ňom dáte jeho najbližšiemu príbuznému z jeho rodu; ten ho dostane do vlastníctva.‘“ To bude pre Izraelitov právne ustanovenie, ako Hospodin prikázal Mojžišovi.

Jozua - Mojžišov nástupca

12Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystúp na tento vrch v pohorí Abarím a pozri na krajinu, ktorú som dal Izraelitom! 13Uvidíš ju a budeš pripojený k svojmu ľudu, tak ako bol pripojený tvoj brat Áron. 14Keď sa totiž pospolitosť na púšti Cin búrila pre vodu proti mne, obaja ste mi odmietli vzdať posvätnú úctu pred nimi. Šlo o vodu Meriby v Kadéši na púšti Cin.“ 15Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: 16„Kiež Hospodin, Boh duchov všetkých živých bytostí, ustanoví nad pospolitosťou muža, 17ktorý by pred ňou vychádzal i vchádzal a ktorý by ju vyvádzal i privádzal, aby Hospodinova pospolitosť nebola ako ovce bez pastiera!“ 18Hospodin povedal Mojžišovi: „Vezmi Núnovho syna Jozuu, muža obdareného Duchom, a polož naňho ruku! 19Postav ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. Daj mu pred ňou poverenie 20a prenes naňho časť svojej dôstojnosti, aby ho poslúchala celá pospolitosť Izraelitov. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazára a ten vyžiada preňho pred Hospodinom rozhodnutie podľa obradu urím. Na jeho pokyn budú vychádzať a na jeho pokyn budú vchádzať všetci Izraeliti, teda on i celá pospolitosť.“ 22Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin. Vzal Jozuu, postavil ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. 23Položil naňho ruky a dal mu poverenie, ako Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša.

Každodenné obety

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Prikáž Izraelitom toto: ‚Dbajte o to, aby ste mi na určený čas prinášali obetný dar, môj pokrm v podobe ohňovej obety príjemnej vône!‘ 3Povedz im: ‚Ohňovú obetu Hospodinovi budete prinášať takto: Na každodennú spaľovanú obetu prinesiete dva jednoročné bezchybné baránky. 4Jedného baránka pripravíte ráno a druhého pred večerom. 5K tomu na pokrmovú obetu desatinu efy jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu vylisovaného oleja. 6To je pravidelná spaľovaná obeta, ktorá bola pripravená na vrchu Sinaj ako ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi. 7Pri nápojovej obete sa na jedného baránka pridá štvrtina hínu vína. Vo svätyni prinesieš nápojovú obetu z opojného nápoja na počesť Hospodina. 8Pred večerom pripravíš toho druhého baránka ako pri rannej pokrmovej obete spolu s nápojovou obetou na ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi.

Obeta v sobotný deň

9V sobotný deň ako pokrmovú obetu obetuješ dva jednoročné bezchybné baránky spolu s dvoma desatinami efy jemnej múky zamiesenej s olejom a k nej aj príslušnú nápojovú obetu. 10To je pravidelná sobotná spaľovaná obeta, okrem každodennej spaľovanej a nápojovej obety.

Obeta na začiatku mesiaca

11Na začiatku každého mesiaca budete ako spaľovanú obetu Hospodinovi prinášať dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov. 12Ku každému býčkovi ako pokrmovú obetu pridáte tri desatiny jemnej múky zamiesenej s olejom; ku každému baranovi ako pokrmovú obetu pridáte dve desatiny jemnej múky zamiesenej s olejom. 13A ku každému baránkovi ako pokrmovú obetu pridáte desatinu jemnej múky zamiesenej s olejom. To je spaľovaná obeta príjemnej vône ako ohňová obeta Hospodinovi. 14Príslušná nápojová obeta pozostáva z polovice hínu vína na jedného býčka, tretiny hínu na jedného barana a štvrtiny hínu na jedného baránka. Toto je spaľovaná obeta na začiatku každého mesiaca v roku. 15Okrem každodennej spaľovanej obety a príslušnej nápojovej obety bude Hospodinovi pripravený aj cap ako obeta za hriech.

Obeta na slávnosť Nekvasených chlebov

16V štrnásty deň prvého mesiaca je Hospodinova Pascha. 17V pätnásty deň toho mesiaca je slávnosť a vtedy sa budú sedem dní jesť nekvasené chleby. 18V prvý deň bude bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu. 19Ako ohňovú obetu prinesiete Hospodinovi v spaľovanej obete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných baránkov; nech sú to bezchybné zvieratá. 20Ako pokrmovú obetu pripravte jemnú múku zamiesenú s olejom, a to tri desatiny na býčka, dve desatiny na barana 21a po desatine na každého zo siedmich baránkov. 22Prineste aj jedného capa ako obetu za hriech na vykonanie obradu zmierenia za seba. 23Pripravte to okrem rannej spaľovanej obety, ktorá je pravidelnou spaľovanou obetou. 24Budete to pripravovať denne počas siedmich dní ako pokrm ohňovej obety príjemnej vône Hospodinovi okrem každodennej spaľovanej a nápojovej obety. 25Na siedmy deň budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu.

Obeta na slávnosť Týždňov

26V deň prvotín, keď budete prinášať Hospodinovi pokrmovú obetu z novej úrody, počas slávnosti Týždňov budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete konať nijakú obvyklú prácu. 27Na spaľovanú obetu príjemnej vône Hospodinovi prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných baránkov. 28Ako pokrmovú obetu pripravte jemnú múku zamiesenú s olejom, a to tri desatiny na jedného býčka, dve desatiny na jedného barana 29a po jednej desatine na každého zo siedmich baránkov. 30Prineste aj jedného capa na vykonanie obradu zmierenia za seba. 31Toto pripravte okrem každodennej spaľovanej obety a príslušnej pokrmovej a nápojovej obety. Nech je to všetko bezchybné.

Obety na slávnosť trúbenia

1V prvý deň siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu. Bude to Deň trúbenia. 2Ako spaľovanú obetu príjemnej vône Hospodinovi pripravte jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov. 3Ako príslušnú pokrmovú obetu pripravte jemnú múku, zamiesenú s olejom tak, že tri desatiny pripadnú na každého býčka, dve desatiny na barana 4a jedna desatina na každého zo siedmich baránkov. 5Prineste aj jedného capa ako obetu za hriech na vykonanie obradu zmierenia za seba. 6To všetko okrem spaľovanej obety na začiatku nového mesiaca, príslušnej pokrmovej obety, ako aj každodennej spaľovanej a nápojovej obety podľa predpisu. To bude ohňová obeta príjemnej vône Hospodinovi.

Obety na Deň zmierenia

7Aj v desiaty deň toho siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie a budete sa kajúcne postiť. Nebudete konať nijakú prácu. 8Ako spaľovanú obetu príjemnej vône Hospodinovi prinesiete jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov. 9Ako príslušnú pokrmovú obetu pripravte jemnú múku zamiesenú s olejom tak, že tri desatiny pripadnú na každého býčka, dve desatiny na barana 10a jedna desatina na každého zo siedmich baránkov. 11Prineste aj jedného capa ako obetu za hriech. To okrem obety za hriech na vykonanie obradu zmierenia a každodennej spaľovanej obety, príslušnej pokrmovej a nápojovej obety.

Obety na slávnosť Stánkov

12V pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať bohoslužobné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu, ale po sedem dní budete mať slávnosť na počesť Hospodina. 13Ako spaľovanú obetu, ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi, prinesiete trinásť býčkov, dva barany a štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 14Ako príslušnú pokrmovú obetu prinesiete jemnú múku zamiesenú s olejom, a to tri desatiny na každého býčka z trinástich býčkov, dve desatiny na každého barana z dvoch baranov 15a jednu desatinu na každého baránka zo štrnástich baránkov. 16Prineste aj jedného capa ako obetu za hriech, okrem pravidelnej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety. 17Na druhý deň prinesiete dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 18Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 19Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa ako obetu za hriech. 20Na tretí deň prinesiete jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 21Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 22Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa ako obetu za hriech. 23Na štvrtý deň prinesiete desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 24Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 25Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa na obetu za hriech. 26Na piaty deň prinesiete deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 27Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 28Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa na obetu za hriech. 29Na šiesty deň prinesiete osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 30Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 31Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa na obetu za hriech. 32Na siedmy deň prinesiete sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov. 33Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 34Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa na obetu za hriech. 35Na ôsmy deň budete mať slávnostné zhromaždenie. Nebudete vykonávať nijakú obvyklú prácu. 36Ako spaľovanú obetu prinesiete ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi, a to jedného býčka, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov. 37Prinesiete aj príslušnú pokrmovú a nápojovú obetu podľa počtu býčkov, baranov a baránkov, ako určuje predpis. 38Okrem každodennej spaľovanej obety i príslušnej pokrmovej a nápojovej obety prineste ešte jedného capa na obetu za hriech. 39Toto budete obetovať Hospodinovi na stanovené slávnosti, okrem svojich sľubov a dobrovoľných darov pri svojich spaľovaných, pokrmových, nápojových obetách a obetách spoločenstva.‘“ 1Mojžiš povedal Izraelitom všetko tak, ako mu prikázal Hospodin.

Ustanovenia o sľuboch

2Mojžiš povedal náčelníkom izraelských kmeňov: „Toto prikázal Hospodin: 3‚Ak muž dá sľub Hospodinovi alebo sa zaprisahá, že vezme na seba záväzok, nech potom nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko tak, ako to sľúbil. 4Ak dá Hospodinovi sľub žena a vezme na seba záväzok ešte ako dievča v otcovskom dome, 5a ak otec počuje jej sľub i záväzok, ktorý vzala na seba, no nič na to nepovie, potom všetky jej sľuby i záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 6No ak jej v tom otec zabráni v ten istý deň, keď sa o všetkých jej sľuboch a záväzkoch dozvie, nebudú platné a Hospodin jej odpustí, lebo otec s tým nesúhlasil. 7Ak sa vydá, kým ju ešte viažu prijaté sľuby, alebo ak sa ústne k niečomu nerozvážne zaviazala, 8no jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, nič proti tomu nenamietne, potom jej sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 9Ak jej v tom muž ešte v ten deň, keď to počuje, zabráni, zruší jej sľub i to, k čomu sa ústne nerozvážne zaviazala, Hospodin jej to odpustí. 10Každý sľub či záväzok, ktorý vzala na seba vdova alebo prepustená žena, bude platný. 11Ak žena v dome svojho muža dala sľub alebo sa na niečo zaviazala prísahou, 12no jej muž to počul, ale mlčal a nijako jej nebránil, všetky sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné. 13Ak však jej muž v deň, keď to počul, prejavil nesúhlas, potom čokoľvek vyšlo z jej úst, sľub alebo záväzok, ktorý na seba vzala, stráca platnosť. Jej muž to zrušil a Hospodin jej odpustí. 14Platnosť každého sľubu a každej prísahy, ktorou sa zaviazala k zdržanlivosti, môže muž potvrdiť alebo zrušiť. 15Keď však jej muž bude pred ňou do budúceho dňa mlčať, všetky jej sľuby alebo záväzky nechá v platnosti, pretože v ten deň, keď sa o tom dopočul, pred ňou mlčal. 16Keby ich však chcel zrušiť neskôr, ako sa o nich dopočul, potom zodpovednosť za jej vinu musí znášať sám.‘“ 17Toto sú ustanovenia, ktoré Hospodin prikázal Mojžišovi o vzťahu medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho slobodnou dcérou v jeho dome.

Vojna s Midjánčanmi

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Pomsti sa za Izraelitov na Midjánčanoch a potom budeš pripojený k svojmu ľudu.“ 3Vtedy Mojžiš povedal ľudu: „Vyzbrojte časť mužov spomedzi vás do boja, aby vyrazili proti Midjánčanom a vykonali na nich Hospodinovu pomstu. 4Z každého izraelského kmeňa pošlite do boja tisíc mužov.“ 5Z tisícov Izraela odviedli z každého kmeňa tisíc mužov, teda dvanásťtisíc vyzbrojených bojovníkov. 6Mojžiš vyslal do boja tisíc mužov za každý kmeň a s nimi Pinchása, syna kňaza Eleazára, s posvätnou výzbrojou a zvučnými trúbkami. 7Vydali sa teda do boja proti Midjánčanom, ako Hospodin prikázal Mojžišovi, a usmrtili všetkých mužov. 8Medzi zabitými boli aj midjánski králi: Evi, Rekem, Cúr, Chúr a Reba, spolu päť midjánskych kráľov. Mečom usmrtili aj Bileáma, syna Beóra. 9Izraeliti odviedli do zajatia midjánske ženy s deťmi, všetok dobytok, celé stáda a ukoristili všetok ich majetok. 10Vypálili im všetky mestá, ktoré obývali, ako aj všetky stanové tábory. 11Potom pobrali všetku korisť a odviezli všetko, čo sa dalo odviesť - z ľudí i dobytka. 12Zajatcov s ulúpenou korisťou priviedli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi pred pospolitosť Izraelitov do tábora na moábskej stepi pri Jordáne naproti Jerichu. 13Mojžiš, kňaz Eleazár i všetky kniežatá pospolitosti im vyšli v ústrety za tábor. 14Mojžiš sa nahneval na veliteľov vojska - tisícnikov a stotníkov -, ktorí sa vracali z bojovej výpravy. 15Mojžiš im vyčítal: „Prečo ste nechali nažive všetky ženy? 16Veď práve ony na Bileámovu radu zvádzali Izraelitov, aby pre Peóra opúšťali Hospodina. Preto Hospodinovu pospolitosť stihla pohroma. 17Teraz teda usmrťte spomedzi detí všetkých chlapcov a zabite aj každú ženu, ktorá poznala muža a obcovala s ním. 18No dievčatá, ktoré nepoznali muža, ani s ním neobcovali, si nechajte pre seba. 19Vy sami zostanete sedem dní za táborom. Každý, kto niekoho zabil alebo sa dotkol zabitého, bude sa na tretí a siedmy deň očisťovať od hriechu. To platí pre vás i vašich zajatcov. 20Očistite od hriechu všetko šatstvo, každý kožený predmet, každý výrobok z kozej srsti a všetko drevené náradie.“ 21Kňaz Eleazár povedal bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: „Toto je ustanovenie zákona, ktorý vydal Hospodin Mojžišovi: 22zlato, striebro, meď, železo, cín a olovo, 23teda všetko, čo odoláva ohňu, prepálite ohňom, no čisté to bude len potom, keď sa to očistí očistnou vodou. Všetko, čo neodoláva ohňu, musíte očistiť vodou. 24Na siedmy deň si vyperiete šatstvo a budete čistí. Len potom môžete prísť do tábora.“

Rozdelenie koristi

25Hospodin povedal Mojžišovi: 26„Ty s kňazom Eleazárom a náčelníkmi rodov pospolitosti urob súpis koristi: ľudí i dobytka. 27Korisť rozdeľ na dvoje: polovicu bojovníkom, ktorí sa zúčastnili boja a polovicu ostatnej pospolitosti. 28Potom od bojovníkov, ktorí sa zúčastnili na boji, vyber dávku pre Hospodina, a to po jednom z päťsto zajatcov, po jednom z päťsto býkov, oslov a oviec. 29Vezmi to z tej polovice, ktorá im patrí, a odovzdaj kňazovi Eleazárovi ako pozdvihovanú obetu Hospodinovi. 30Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, vezmi po jednom z päťdesiatich zajatcov a po jednom z päťdesiatich býkov, oslov a oviec, zo všetkého dobytka, a dáš to Léviovcom, strážcom Hospodinovho príbytku.“ 31Mojžiš a kňaz Eleazár vykonali, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. 32Z ulúpenej koristi zostalo bojovníkom toto: šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec, 33sedemdesiatdvatisíc kusov dobytka 34a šesťdesiatjedentisíc oslov. 35Počet zajatých žien, ktoré nepoznali muža a neobcovali s ním, bol spolu tridsaťdvatisíc. 36Polovicu koristi, ktorá pripadla bojovníkom, činilo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec. 37V dávke pre Hospodina bolo šesťstosedemdesiatpäť oviec. 38Z tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka bola dávka pre Hospodina sedemdesiatdva kusov. 39Z tridsaťtisícpäťsto oslov bola dávka pre Hospodina šesťdesiatjeden kusov. 40Zo šestnásťtisíc zajatcov bola dávka pre Hospodina tridsaťdva osôb. 41Mojžiš odovzdal kňazovi Eleazárovi túto dávku na pozdvihovanú obetu podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 42Polovica patriaca Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od polovice, čo patrila bojovníkom, 43čiže polovica patriaca pospolitosti, tvorila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec, 44tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka, 45tridsaťtisícpäťsto oslov 46a šestnásťtisíc zajatcov. 47Z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každého päťdesiateho človeka a každý päťdesiaty kus dobytka a odovzdal to Léviovcom, ktorí strážili Hospodinov príbytok, podľa Hospodinovho príkazu Mojžišovi. 48Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia bojových útvarov, tisícnici a stotníci, 49a povedali mu: „Tvoji služobníci spočítali bojovníkov pod naším velením a nechýba z nich ani jeden. 50Každý prináša ako obetný dar Hospodinovi to, čo našiel: zlaté predmety, náramky, spony, pečatné prstene, náušnice, retiazky, na obrad zmierenia za nás pred Hospodinom.“ 51Vtedy prevzal od nich Mojžiš a kňaz Eleazár všetko umelecky spracované zlato. 52Všetkého zlata, obetovaného na pozdvihovanú obetu, ktoré venovali Hospodinovi tisícnici a stotníci, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov. 53Každý vojak koristil pre seba. 54Mojžiš a kňaz Eleazár prevzali zlato od tisícnikov a stotníkov a zaniesli ho do stanu stretávania, aby ono Hospodinovi pripomínalo Izraelitov.

Rozdelenie Zajordánska

1Rúbenovci a Gádovci mali veľmi početné stáda. Keď uvideli krajinu Jazér a Gileád a zistili, že je to vhodné miesto pre stáda, 2Gádovci a Rúbenovci prišli k Mojžišovi a kňazovi Eleazárovi, ako aj ku kniežatám pospolitosti a povedali: 3„Atarót, Dibón, Jazér, Nimra, Chešbón, Elale, Sebám, Nebó a Beón, 4teda krajina, ktorú Hospodin dobyl pred zrakom pospolitosti Izraelitov, je krajina naozaj vhodná pre stáda; a tvoji služobníci majú stáda.“ 5Potom povedali: „Ak sme našli priazeň v tvojich očiach, nech sa táto krajina stane vlastníctvom tvojich služobníkov. Neveď nás cez Jordán!“ 6Mojžiš povedal Gádovcom a Rúbenovcom: „Vaši bratia majú bojovať a vy chcete zostať tu?! 7Prečo beriete Izraelitom odvahu prejsť do krajiny, ktorú im dal Hospodin? 8Podobne robili aj vaši otcovia, keď som ich poslal z Kadéš-Barnéy preskúmať krajinu. 9Došli až do údolia Eškól, preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. 10V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: 11‚Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi, 12okrem Kenizzejca Kaléba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi.‘ 13Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. 14Namiesto otcov ste teraz prišli vy, plemeno hriešnych mužov, aby sa Hospodin na Izraelitov ešte viac rozhneval. 15Ak sa od neho odvrátite, nechá ich ešte dlhšie na púšti a vy všetok tento ľud privediete do záhuby.“ 16Pristúpili k Mojžišovi a povedali: „Postavíme len ohrady pre stáda a mestá pre svoje rodiny. 17Sami sa však rýchlo vyzbrojíme, aby sme mohli ísť v čele Izraelitov, kým ich nedovedieme na ich miesto. Naše deti však zostanú v mestách, opevnených proti obyvateľom tejto krajiny. 18Do svojich domov sa nevrátime, kým každý Izraelita nedostane svoje dedičné vlastníctvo. 19Nerobíme si nárok na dedičstvo s nimi za Jordánom, keďže nám pripadá dedičstvo z východnej strany Jordánu.“ 20Mojžiš im povedal: „Ak naozaj dodržíte toto slovo, ak sa pred Hospodinom vyzbrojíte do boja 21a všetci vyzbrojení prejdete pred Hospodinom cez Jordán, keď Hospodin vyženie spred seba svojich nepriateľov, 22ak bude krajina pred Hospodinom podmanená, len potom sa vrátite a pred Hospodinom a Izraelom budete bez viny. Potom bude táto krajina vaším vlastníctvom pred Hospodinom. 23No ak to neurobíte, prehrešíte sa proti Hospodinovi. Vedzte, že váš hriech vás zastihne. 24Stavajte si teda mestá pre svoje deti a ohrady pre svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili.“ 25Nato Gádovci a Rúbenovci povedali Mojžišovi: „Pane, tvoji sluhovia urobia, ako rozkážeš. 26Naše deti, ženy, stáda i všetok dobytok zostanú tu, v gileádskych mestách, 27ale všetci tvoji služobníci prejdú vyzbrojení pred Hospodinom do boja, ako káže náš pán.“ 28Potom dal Mojžiš rozkaz kňazovi Eleazárovi, Jozuovi, synovi Núna, a náčelníkom otcovských rodov v kmeňoch Izraelitov. 29Povedal im: „Ak všetci Gádovci a Rúbenovci vyzbrojení pred Hospodinom do boja prekročia Jordán a keď si podmaníte krajinu, potom im odovzdáte územie Gileádu do dedičného vlastníctva. 30No ak ozbrojenci nepôjdu s vami do boja, potom nech dostanú vlastníctvo medzi vami v Kanaáne.“ 31Gádovci a Rúbenovci odpovedali: „Urobíme, ako Hospodin prikázal tvojim služobníkom. 32Vyzbrojení prejdeme pred Hospodinom do Kanaánu, aby nám zostalo dedičné vlastníctvo za Jordánom.“ 33Mojžiš teda kráľovstvo amorejského kráľa Sichóna, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, celú tú krajinu s jej mestami i územím okolo nich dal Gádovcom, Rúbenovcom a polovici kmeňa Jozefovho syna Menaššeho. 34Potom Gádovci znova vystavali Dibón, Atarót, Aroér, 35Atarót-Šofán, Jazér, Jogbohu, 36Bét-Nimru a Bét-Harán, opevnené mestá a ohrady pre ovce. 37Rúbenovci znova postavili Chešbón, Elale, Kirjatajim, 38Nebó a Baal-Meón - ich mená boli zmenené - a Sibmu. Mestám, ktoré postavili, dali totiž nové mená. 39Synovia Machíra, syna Menaššeho, tiahli do Gileádu, podmanili si ho a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali. 40Mojžiš pridelil Gileád Menaššeho synovi Machírovi a ten sa tam usadil. 41Aj Jaír, syn Menaššeho, vytiahol do boja, obsadil ich stanové dediny a nazval ich Chavvót-Jaír. 42Aj Nobach vytiahol, obsadil Kenát a jeho dediny a pomenoval ich podľa svojho mena Nobach.

Táboriská Izraelitov na púšti

1Toto sú táboriská Izraelitov, ktorí boli po odchode z Egypta zoradení do oddielov pod vedením Mojžiša a Árona. 2Mojžiš na príkaz Hospodina zapisoval miesta, z ktorých vychádzali a kde sa zastavovali. Toto sú táboriská, z ktorých vychádzali na ďalšiu cestu. 3Zatiaľ, čo Izraeliti v pätnásty deň prvého mesiaca, na druhý deň po Pasche, vychádzali pod mocnou ochranou pred očami všetkých Egypťanov z mesta Raamsés, 4Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Hospodin medzi nimi usmrtil. Hospodin tým vykonal súd nad ich bohmi. 5Izraeliti sa pohli z mesta Raamsés a utáborili sa v Sukkóte. 6Zo Sukkótu odišli a utáborili sa v Etáme, ktorý je na okraji púšte. 7Z Etámu šli ďalej smerom na Pi-Chirót oproti Baal-Cefónu a utáborili sa pred Migdólom. 8Od Pi-Chirótu sa pohli ďalej a cez more prešli na púšť. Tri dni putovali púšťou Etám a utáborili sa v Mare. 9Z Mary odišli do Elimu. V Elime, kde sa utáborili, bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. 10Z Elimu išli ďalej a utáborili sa pri Trstinovom mori. 11Od Trstinového mora odišli a utáborili sa na púšti Sín. 12Keď odišli z púšte Sín, utáborili sa v Dofke. 13Z Dofky putovali ďalej a utáborili sa v Alúši. 14Z Alúšu odišli a utáborili sa v Refidime. Tam nebolo vody, aby sa ľud napil. 15Z Refidimu išli ďalej a utáborili sa na Sinajskej púšti. 16Po odchode zo Sinajskej púšte sa utáborili v Kibrót-Hattaave. 17Z Kibrót-Hattaavy odišli a utáborili sa v Chaceróte. 18Z Chacerótu odišli a utáborili sa v Ritme. 19Z Ritmy šli ďalej a utáborili sa v Rimmón-Pereci. 20Z Rimmón-Pereca odišli a utáborili sa v Libne. 21Po odchode z Libny sa utáborili v Risse. 22Z Rissy putovali ďalej a utáborili sa v Keheláte. 23Z Keheláty odišli a utáborili sa v Har-Šeferi. 24Po odchode z Har-Šeferu sa utáborili v Charade. 25Z Charady šli ďalej a utáborili sa v Makhelote. 26Z Makhelotu odišli a utáborili sa v Tachate. 27Keď odišli z Tachatu, utáborili sa v Terachu. 28Z Terachu šli ďalej a utáborili sa v Mitke. 29Z Mitky odišli a utáborili sa v Chašmone. 30Po odchode z Chašmony sa utáborili v Moseróte. 31Z Moserótu odišli a utáborili sa v Bené-Jaakáne. 32Z Bené-Jaakánu išli ďalej a utáborili sa v Chór-Haggidgáde. 33Po odchode z Chór-Haggidgádu sa utáborili v Jotbate. 34Z Jotbaty odišli a utáborili sa v Abrone. 35Z Abrony putovali ďalej a utáborili sa v Ecjón-Geberi. 36Keď odišli z Ecjón-Geberu, utáborili sa na púšti Cin, teda v Kadéši. 37Z Kadéša šli ďalej a utáborili sa na hranici Edómska, na vrchu Hór. 38Vtedy na Hospodinov rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hór, kde v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta v prvý deň piateho mesiaca zomrel. 39Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hór. 40Vtedy sa Kanaánčan, kráľ Arádu, ktorý býval v Negeve v Kanaáne, dopočul, že prichádzajú Izraeliti. 41Od vrchu Hór putovali ďalej a utáborili sa v Calmone. 42Z Calmony odišli a utáborili sa v Punóne. 43Po odchode z Punónu sa utáborili v Obóte. 44Keď odišli z Obótu, utáborili sa v Ije-Abaríme na moábskom území. 45Z Ijímu šli ďalej a utáborili sa v Dibón-Gáde. 46Z Dibón-Gádu odišli a utáborili sa v Almón-Diblatajime. 47Po odchode z Almón-Diblatajimu sa utáborili na pohorí Abarím naproti Nebó. 48Keď odišli od pohoria Abarím, utáborili sa na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 49Táborili pri Jordáne od Bét-Ješimótu až k Abél-Šittímu na moábskych stepiach.

Príkazy o rozdelení Kanaánu

50Na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu Hospodin povedal Mojžišovi: 51„Povedz Izraelitom toto: ‚Keď prejdete cez Jordán do Kanaánu, 52vyžeňte spred seba všetkých jeho obyvateľov, zničte všetky ich vyrezávané sochy a všetky liate modly a spustošte všetky ich výšiny! 53Obsaďte krajinu a bývajte v nej. Tú krajinu som vám dal do vlastníctva. 54Krajinu si rozdeľte do dedičného vlastníctva medzi sebou lósom podľa svojich kmeňov. Početnejšiemu kmeňu dáte väčší podiel a počtom menšiemu prideľte menší dedičný podiel. Komu ktorá časť lósom krajiny pripadne, tá bude jeho. Rozdeľte ju do dedičného vlastníctva svojim otcovským kmeňom. 55No ak obyvateľov tej krajiny spred seba nevyženiete, potom sa vám pozostalí z nich stanú tŕňom v oku a ostňom v boku. Budú vás trápiť v krajine, v ktorej budete bývať. 56Čo som hodlal urobiť im, to urobím vám.‘“

Hranice zasľúbenej krajiny

1Hospodin povedal Mojžišovi: 2„Izraelitom prikáž toto: ‚Prídete do Kanaánu, krajiny, ktorá sa vám stane dedičným vlastníctvom. Kanaán bude mať tieto hranice: 3južný okraj vášho územia bude hraničiť s púšťou Cin pozdĺž Edómu. Na východe sa vaša južná hranica dotkne Soľného mora. 4Táto južná hranica bude ďalej pokračovať k Návršiu škorpiónov, prejde k Cinu a odtiaľ bude smerovať južne od Kadéš-Barnéy k Chacar-Addáru až k Acmónu. 5Od Acmónu sa potom hranica obráti k Egyptskému potoku a skončí sa pri mori. 6Vašou západnou hranicou bude Veľké more s pobrežím. To bude vaša západná hranica. 7Vaša severná hranica pôjde od Veľkého mora po vrch Hór. 8Od vrchu Hór bude hraničná čiara po cestu vedúcu do Chamátu a ďalej k Cedádu. 9Táto hranica pôjde cez Zifrón až k Chacar-Enánu. To bude vaša severná hranica. 10Východná hranica pôjde od Chacar-Enánu do Šefámu. 11Hranica bude od Šefámu zostupovať k Rible východne od Ajinu, ďalej zostúpi a dotkne sa východných brehov jazera Kinneret. 12Potom pôjde dolu k Jordánu a skončí pri Soľnom mori. To bude celá hranica okolo vašej krajiny.‘“ 13Potom dal Mojžiš Izraelitom tento rozkaz: „Lósom si do dedičného vlastníctva rozdeľte túto krajinu, ako ju Hospodin kázal odovzdať deviatim kmeňom a polovici kmeňa. 14Kmeň Rúbenovcov a kmeň Gádovcov totiž už dedičný podiel pre svoje otcovské rody dostali. Aj polovica kmeňa Menaššeovcov už svoje dedičné vlastníctvo dostala. 15Dva a pol kmeňa už dostalo svoje dedičné vlastníctvo v Zajordánsku, naproti Jerichu smerom na východ.“

Rozdelenie krajiny

16Hospodin povedal Mojžišovi: 17„Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu do dedičného vlastníctva: kňaz Eleazár a Jozua, syn Núna. 18Z každého kmeňa sa k nim pripojí jedno knieža a oni vám rozdelia krajinu do dedičného vlastníctva. 19Mená týchto mužov sú: za kmeň Júdovcov Kaléb, syn Jefunneho, 20za kmeň Šimeónovcov Šemuel, syn Ammichúda, 21za kmeň Benjamínovcov Elidád, syn Kislóna, 22za kmeň Dánovcov knieža Bukki, syn Jogliho, 23za Jozefovcov z pokolenia Menaššeovcov knieža Channíel, syn Efóda, 24za kmeň Efrajimovcov knieža Kemuel, syn Šiftána, 25za kmeň Zebulúnovcov knieža Elicafán, syn Parnácha, 26za kmeň Jissachárovcov knieža Paltíel, syn Azzána, 27za kmeň Ašérovcov knieža Achihúd, syn Šelomiho, 28za kmeň Naftaliovcov knieža Pedahel, syn Ammichúda.“ 29Toto sú tí, ktorým prikázal Hospodin prideliť Izraelitom dedičné vlastníctvo v Kanaáne.

Podiel Léviovcov

1Hospodin na moábskych stepiach pri Jordáne naproti Jerichu povedal Mojžišovi: 2„Prikáž Izraelitom, aby Léviovcom dali zo svojho dedičného vlastníctva mestá na bývanie spolu s okolitými pastvinami. 3Mestá budú mať na bývanie a ich pastviny budú mať pre svoj dobytok, pre stáda a pre ostatné zvieratá. 4Mestské pastviny okolo múru, ktoré dáte Léviovcom, budú siahať do vzdialenosti tisíc lakťov. 5Von z mesta na východnej strane namerajte dvetisíc lakťov, na južnej strane dvetisíc lakťov, na západnej strane dvetisíc lakťov, na severnej strane dvetisíc lakťov, takže mesto bude uprostred. To budú mať za pastviny pri mestách. 6No z miest, ktoré dáte Léviovcom, šesť bude útočiskových. Tie určíte nato, aby v nich mohol nájsť útočisko vrah. Okrem toho im dáte ďalších štyridsaťdva miest. 7Všetkých miest, ktoré dostanú Léviovci, bude štyridsaťosem miest s príslušnými pastvinami. 8Keď budete dávať mestá z vlastníctva Izraelitov, z väčšieho územia dáte viac miest, z menšieho ich dáte menej. Každý dá Léviovcom zo svojich miest podľa veľkosti svojho vlastníctva.“

Útočiskové mestá

9Hospodin povedal Mojžišovi: 10„Oznám Izraelitom toto: ‚Keď prejdete cez Jordán do Kanaánu, 11vyberte si mestá, ktoré budete pokladať za útočiskové mestá. Tam bude môcť utiecť ten, kto niekoho neúmyselne zabil. 12Tieto mestá vám budú útočiskom pred pomstiteľom, aby ten, kto zabil, nezomrel skôr, než sa postaví pred súd pred pospolitosť. 13Budete mať šesť miest určených ako útočisko. 14Tri mestá si vyberiete za Jordánom a tri mestá si určíte v Kanaáne. To budú útočiskové mestá. 15Týchto šesť miest bude však útočiskom nielen pre Izraelitov, ale aj pre cudzinca alebo kohokoľvek, kto býva medzi vami. Tam môže nájsť útočisko každý, kto by niekoho neúmyselne zabil. 16Kto niekoho udrie železným predmetom tak, že zomrie, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 17Kto niekoho udrie kameňom, ktorým možno zabiť, a usmrtí ho, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 18Kto niekoho udrie dreveným predmetom, ktorým možno zabiť, a usmrtí ho, stal sa vrahom a vrah musí zomrieť. 19Pomstiteľ krvi môže vraha usmrtiť. Len čo ho dochytí, môže ho zabiť. 20Kto niekoho nenávistne sotí alebo doňho niečo zlomyseľne hodí tak, že ho usmrtí, 21alebo ho z nepriateľstva udrie rukou tak, že zomrie, musí byť smrťou potrestaný ten, kto ho udrel, lebo sa stal vrahom. Keď pomstiteľ krvi vraha dochytí, smie ho zabiť. 22Kto však len náhodne, teda bez nepriateľstva alebo zlomyseľnosti, hodí do niekoho nejaký predmet 23alebo spustí naňho kameň, ktorý ho môže zabiť, bez toho, aby ho videl, a následkom toho zomrie, hoci mu nebol nepriateľom ani proti nemu nič zlé nezamýšľal, 24v takom prípade pospolitosť rozsúdi medzi tým, kto smrť zapríčinil a pomstiteľom krvi, a to podľa týchto právnych ustanovení. 25Pospolitosť toho, kto smrť zapríčinil, vytrhne z ruky pomstiteľa krvi a zavedie ho do jeho útočiskového mesta, kam sa utiekal. V ňom zostane až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. 26No ak ten, kto zabil, opustí územie svojho útočiskového mesta, do ktorého utiekol, 27a pomstiteľ krvi ho dostihne mimo územia útočiskového mesta a zabije ho, nedopustí sa krvnej viny. 28Preto ten, kto zabil, musí zostať vo svojom útočiskovom meste až do smrti veľkňaza. Ten, kto zabil, sa môže na svoje vlastné územie vrátiť len po smrti veľkňaza. 29Toto bude právnym ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 30Každého vraha, ktorý zabil človeka, bude možno vydať na smrť len na základe výpovedí svedkov. Výpoveď jedného svedka nebude stačiť na to, aby niekto mohol byť odsúdený na smrť. 31Za život vraha, ktorý je hoden smrti, nesmiete prijať výkupné; ten musí zomrieť. 32Výkupné nesmiete prijať ani za toho, kto ušiel zo svojho útočiskového mesta a chcel by sa vrátiť a bývať v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33Nepoškvrňujte krajinu, v ktorej bývate, lebo práve krv poškvrňuje krajinu. Zmierenie za vyliatu krv môžete pre krajinu získať len krvou toho, ktorý ju vylial. 34Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate a v ktorej bývam ja, lebo ja, Hospodin, bývam medzi Izraelitmi!‘“

Dedičné právo dcér

1Vtedy predstúpili náčelníci rodov z rodov synov Gileáda, syna Machíra, syna Menaššeho z rodov Jozefovcov a zhovárali sa s Mojžišom i s poprednými predstaviteľmi izraelských kmeňov. 2Povedali: „Hospodin prikázal nášmu pánovi, aby lósom rozdelil Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva a náš pán dostal príkaz od Hospodina, aby dedičstvo nášho brata Celofcháda pridelil jeho dcéram. 3Ak by sa však stali manželkami niektorého z príslušníkov iných izraelských kmeňov, naše otcovské dedičstvo by sa zmenšilo o ich dedičstvo a pripojilo by sa k dedičstvu toho pokolenia, ku ktorému by patrili. Takto by nám ubudlo z vlastníctva, ktoré nám bolo lósom pridelené. 4Keď budú Izraeliti sláviť jubilejný rok, ich dedičstvo by sa pripojilo k dedičstvu toho kmeňa, ku ktorému budú patriť. Tým by sa dedičstvo nášho otcovského kmeňa zmenšilo o ich dedičstvo.“ 5Mojžiš teda na príkaz Hospodina nariadil Izraelitom: „Jozefov kmeň má pravdu. 6O dcérach Celofchádových Hospodin prikázal toto: ‚Ak sa vydajú za muža, ktorý sa im zapáči, musí to byť príslušník ich otcovského kmeňa. 7Dedičné vlastníctvo Izraelitov nesmie prechádzať z jedného kmeňa na druhý, ale každý z Izraelitov sa má pridŕžať vlastníctva svojho otcovského kmeňa. 8Preto každá dcéra, ktorá má dediť vlastníctvo v niektorom z izraelských pokolení, má sa vydať za niekoho z rodu svojho otcovského kmeňa, aby všetci Izraeliti dedili vlastníctvo svojho otca. 9Tak nebude prechádzať vlastníctvo z jedného kmeňa na druhý, ale všetky izraelské kmene sa budú pridŕžať svojho dedičného vlastníctva.‘“ 10Celofchádove dcéry urobili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 11Celofchádove dcéry, Machla, Tirca, Chogla, Milka a Noa sa stali manželkami synov svojich strýkov. 12Stali sa manželkami mužov z rodu synov Menaššeho, syna Jozefa, a ich dedičné vlastníctvo zostalo kmeňu ich otcovského rodu. 13Toto sú príkazy a právne ustanovenia, ktoré dal Hospodin Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na moábskych stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.

DEUTERONÓMIUM

Spomienky na putovanie

1Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arabe naproti Súfu, medzi Paránom a Tófelom, Labánom, Chacerótom a Dí-Zahábom. 2Cesta z Horebu cez seírske pohorie až po Kadéš-Barnéu trvá jedenásť dní. 3V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom všetko, čo im mal na príkaz Hospodina oznámiť. 4Bolo to potom, ako porazil amorejského kráľa Sichóna, ktorý sídlil v Chešbóne, a bášanského kráľa Óga, ktorý sídlil v Aštaróte, v Edrei. 5V Moábsku, za Jordánom, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon: 6„Hospodin, náš Boh, nám na Horebe povedal: ‚Už dosť dlho bývate na tomto vrchu. 7Obráťte sa a vydajte sa na cestu! Vystúpte na pohorie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arabe, na pohorí a v Nížine, v Negeve a na morskom pobreží, vojdite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Eufrat! 8Pozrite, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a obsaďte ju! Je to krajina, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.‘

Ustanovenie sudcov

9Vtedy som vám povedal: Ja sa už ďalej nevládzem o vás starať. 10Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi. 11Nech Hospodin, Boh vašich otcov, ešte stisícnásobí váš počet a nech vás požehnáva, ako vám to sľúbil. 12Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkosti, bremená a spory?! 13Priveďte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčelníkov. 14Vy ste mi odpovedali: ‚Tvoj návrh je dobrý.‘ 15Vašich kmeňových náčelníkov, múdrych a skúsených mužov, ktorých ste mi priviedli, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, ako aj za správcov vašich kmeňov. 16Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte svojich bratov a súďte spravodlivo, či má niekto spor so svojím bratom alebo s cudzincom. 17Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu! Zložitý prípad zverte mne a ja o ňom rozhodnem. 18Nato som vám dal aj všetky pokyny o tom, čo máte robiť.

Vyzvedači

19Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kadéš-Barnéy. 20Tam som vám povedal: Prišli ste k Amorejskému pohoriu, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh. 21Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj! 22Vtedy ste všetci pristúpili ku mne s návrhom: ‚Pošlime vopred mužov, ktorí preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme dostať.‘ 23Tento váš návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa. 24Tí sa vybrali na výzvedy, vystúpili na pohorie, prišli až do údolia Eškól a preskúmali ho. 25Priniesli nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: ‚Krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh, je dobrá.‘

Nedôvera ľudu

26Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli. 27Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: ‚Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás. 28Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: »Ľud je tam zdatnejší a vyšší než my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov.«‘ 29Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach! 30Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte 31a na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto. 32No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu, 33ktorý vás predchádza, aby vám vyhliadol táborisko. On vám ohňom v noci a oblakom cez deň ukazuje cestu, ktorou máte ísť.

Boží trest

34Keď Hospodin počul, čo ste vraveli, rozhneval sa a prisahal: 35‚Nikto z mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, 36okrem Kaléba, syna Jefunneho! On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne nasledoval Hospodina.‘ 37Pre vás sa Hospodin rozhneval aj na mňa. Povedal: ‚Nevojdeš tam ani ty. 38Vojde ta Jozua, syn Núna, tvoj pomocník. Povzbudzuj ho, lebo on rozdelí Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva. 39Vojdú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého. Im ju dám a oni ju obsadia. 40Vy sa však obráťte a odíďte na púšť smerom k Trstinovému moru!‘ 41Vy ste mi odpovedali: ‚Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh.‘ Každý z vás si potom opásal bojovú výzbroj a nazdávali ste sa, že bude ľahké vystúpiť na pohorie. 42Hospodin mi však povedal: ‚Povedz im: Nevystupujte ani nebojujte, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši nepriatelia porazia.‘ 43Povedal som vám to, no neposlúchli ste, vzopreli ste sa Hospodinovmu príkazu a opovážlivo ste vystúpili na pohorie. 44Vtedy vyšli proti vám Amorejčania, ktorí to pohorie obývali, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Seíru až po Chormu. 45Po návrate ste plakali pred Hospodinom. Hospodin však nevypočul váš hlas a nenaklonil k vám svoj sluch. 46Práve preto ste museli zostať v Kadéši tak dlho, ako dlho ste tam bývali.

Prechod cez Edómsko, Moábsko a Ammónsko

1Potom sme sa obrátili a odišli sme na púšť smerom k Trstinovému moru, ako mi povedal Hospodin. Dlhší čas sme obchádzali pohorie Seír. 2Vtedy mi Hospodin povedal: 3‚Už dosť dlho ste obchádzali toto pohorie, teraz sa obráťte na sever! 4Ľudu prikáž: »Pôjdete cez územie svojich bratov Ezávovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití. 5Nepodnecujte ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Pohorie Seír som dal do vlastníctva Ezávovi. 6Za peniaze si budete od nich kupovať potravu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich zaobstarávať za peniaze, aby ste mali čo piť. 7Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. Vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. Hospodin, tvoj Boh, je už štyridsať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo.«‘ 8Prešli sme teda popri našich bratoch Ezávovcoch, ktorí obývajú Seír, stepnou cestou, ktorá vychádza z Elatu a Ecjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a šli sme ďalej smerom k moábskej púšti. 9Vtedy mi Hospodin povedal: ‚Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom. 10Predtým tam bývali Emovia, veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. 11Aj Refaji sú pokladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Emovia. 12Predtým aj v Seíre bývali Chorijci, ale Ezávovci ich vyhnali, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael v krajine, ktorú mu dal Hospodin. 13Teraz vstaňte a prejdite cez potok Zered!‘ Prešli sme teda cez potok Zered. 14Naše putovanie z Kadéš-Barnéy až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov, kým z tábora bojovníkov nevymrelo celé pokolenie, ako im prisahal Hospodin. 15Aj Hospodinova ruka bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým celkom nevymreli. 16Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci, 17Hospodin im povedal: 18‚Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre 19a priblížiš sa k Ammónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.‘ 20Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refajov. Refaji ho obývali predtým a Ammónčania ich nazývali Zamzummčanmi. 21Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Ammónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste, 22ako to Hospodin urobil Ezávovcom, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vyhubil Chorijcov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes. 23Avvanov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste.

Víťazstvo nad Sichónom

24‚Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Sichónčana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním! 25Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.‘ 26Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Sichónovi s mierovým návrhom: 27‚Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím ani napravo, ani naľavo. 28Potravu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prejsť len peši. 29Tak mi to dovolili Ezávovci, ktorí bývajú v Seíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh.‘ 30Chešbónsky kráľ Sichón nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes. 31Hospodin mi povedal: ‚Pozri, začal som ti dávať do moci Sichóna i jeho krajinu. Začni ju obsadzovať!‘ 32Sichón vyšiel so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. 33Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud. 34Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť. 35Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť. 36Od Aroéru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal. 37Len ku krajine Ammónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal.

Víťazstvo nad Ógom

1Potom sme sa obrátili a vystupovali sme bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg so všetkým svojím ľudom vyšiel proti nám do boja k Edrei. 2Hospodin mi však povedal: ‚Neboj sa ho, lebo som ti dal do rúk jeho, všetok jeho ľud i jeho krajinu. Nalož s ním tak, ako si naložil s amorejským kráľom Sichónom, ktorý býval v Chešbóne.‘ 3Hospodin, náš Boh, nám dal do rúk aj bášanského kráľa Óga so všetkým jeho ľudom. Pozabíjali sme ich, takže nikto nemohol ujsť. 4Vtedy sme zaujali všetky jeho mestá. Nebolo mesta, ktoré by sme neboli dobyli: šesťdesiat miest, kraj Argób, celé Ógovo kráľovstvo v Bášane. 5Všetky tieto mestá boli opevnené; mali vysoké múry s bránami a závorami. Bolo však aj veľmi mnoho neopevnených miest. 6Vykonali sme na nich kliatbu záhuby, ako sme to urobili chešbónskemu kráľovi Sichónovi, keď sme vykonali kliatbu záhuby na všetkých mestách, mužoch, ženách i deťoch. 7Všetok dobytok a korisť z miest sme si zobrali. 8Tak sme v tom čase dvom amorejským kráľom, ktorí bývali za Jordánom, vzali krajinu od potoka Arnón až po vrch Chermón 9 - Sidončania Chermón nazývajú Sirjon a Amorejčania ho volajú Senír -, 10všetky mestá náhornej roviny, celý Gileád i celý Bášan až po Salchu a Edrei, mestá Ógovho kráľovstva v Bášane. 11Zo zvyšku Refajov zostal len bášanský kráľ Óg. Nie je azda jeho posteľ zo železa v Rabbe Ammónčanov? Jej dĺžka je deväť lakťov, šírka štyri lakte, merané na obyčajné lakte.

Rozdelenie Zajordánska

12Vtedy sme obsadili túto krajinu od Aroéru, ktorý je pri potoku Arnón. Polovicu Gileádskeho pohoria s jeho mestami som dal Rúbenovcom a Gádovcom. 13Druhú polovicu Gileádu a celý Bášan, teda Ógovo kráľovstvo, som dal polovici kmeňa Menašše, celý kraj Argób. Celý Bášan sa nazýva krajinou Refajov. 14Jaír, syn Menaššeho, zabral celý kraj Argób až po gešúrske a maachátske územie v Bášane a pomenoval ho podľa svojho mena Chavvót-Jaír. Tak je to dodnes. 15Machírovi som dal Gileád. 16Rúbenovcom a Gádovcom som dal časť Gileádu až po potok Arnón s hranicou v strede riečiska, až k potoku Jabbók, hranici Ammónčanov 17s Arabou, a Jordánom ako hranicou od Kinneretu až po More Araby - Soľné more - pod svahmi Pisgy smerom na východ. 18Potom som vám prikázal: Hospodin, váš Boh, vám dal túto krajinu, aby ste ju obsadili. Všetci bojaschopní prejdite ozbrojení na čele svojich bratov Izraelitov. 19Len vaše ženy a deti a vaše stáda, ktorých, ako viem, máte veľa, zostanú vo vašich mestách, ktoré som vám dal, 20kým Hospodin, váš Boh, nedopraje vašim bratom taký pokoj ako vám. Potom aj oni obsadia krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh, za Jordánom. Každý sa vráti do svojho vlastníctva, ktoré som vám dal. 21Jozuovi som prikázal: ‚Videl si na vlastné oči všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, tým dvom kráľom. Tak urobí Hospodin všetkým kráľovstvám, cez ktoré budeš prechádzať. 22Nebojte sa ich, lebo sám Hospodin, váš Boh, bojuje za vás.‘ 23Úpenlivo som prosil Hospodina o zmilovanie: 24‚Pán, Hospodin, ty si začal ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť a svoju mocnú ruku. Veď či je ešte niekde na nebi alebo na zemi taký boh, čo by dokázal konať také skutky a mocné činy, ako sú tvoje?! 25Kiežby som smel prejsť a uzrieť tú dobrú krajinu za Jordánom, to krásne pohorie a Libanon!‘ 26Hospodin sa však na mňa rozhneval pre vás a nevypočul ma. Hospodin mi povedal: ‚Dosiahol si už dosť, viac mi o tom nehovor! 27Vystúp na vrchol Pisgy a rozhliadni sa na západ, na sever, na juh a na východ! Dobre sa rozhliadni! Jordán už neprekročíš. 28Jozuovi daj príkaz, povzbuď ho a posilni, lebo on prejde na čele tohto ľudu a rozdelí mu do vlastníctva krajinu, ktorú uvidíš!‘ 29Zostali sme v údolí naproti Bét-Peóru.

Vernosť zákonu

1Teraz, Izrael, počúvaj ustanovenia a právne predpisy, ktoré vás učím zachovávať, aby ste žili a mohli ste vojsť a obsadiť krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, Boh vašich otcov. 2K tomu, čo vám prikazujem, nesmiete nič pridať ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám predkladám! 3Na vlastné oči ste videli, čo urobil Hospodin pre Baal-Peóra, ako každého, kto chodil za Baal-Peórom, Hospodin, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vás. 4Vy však, ktorí sa pridŕžate Hospodina, svojho Boha, ste dodnes všetci nažive. 5Pozri, učil som vás ustanovenia a právne predpisy, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich zachovávali aj v krajine, ktorú prichádzate obsadiť. 6Zachovávajte ich a plňte, lebo v tom bude vaša múdrosť a rozumnosť v očiach národov, ktoré, keď sa dopočujú o všetkých týchto ustanoveniach, povedia: ‚Tento veľký národ je naozaj múdry a rozumný.‘ 7Je niekde taký veľký národ, ktorému by boli jeho bohovia tak blízko, ako je nám Hospodin, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme? 8Má nejaký veľký národ také spravodlivé ustanovenia a právne predpisy, ako celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?

Varovanie pred modlami

9Len sa maj na pozore a poriadne sa chráň, aby si nezabudol na to, čo si na vlastné oči videl a aby to nevymizlo z tvojho srdca, kým žiješ! Pouč o tom svojich synov a vnukov! 10Pamätaj na deň, keď si na Horebe stál pred Hospodinom, svojím Bohom, keď mi Hospodin povedal: ‚Zhromaždi mi ľud, aby počul moje slová, a tak sa naučil báť sa ma po celý svoj pozemský život a učil podobne aj svojich synov.‘ 11Keď ste sa vtedy priblížili a stáli ste na úpätí vrchu, zatiaľ čo za tmy oblakov a mrákav vrch blčal v ohni až po samé nebo, 12zo stredu ohňa hovoril s vami Hospodin. Zvuk slov ste počuli, ale podobu ste nevideli. Znel iba hlas. 13Vtedy vám oznámil svoju zmluvu, ktorú vám prikázal zachovávať, desať výrokov, a napísal ich na dve kamenné tabule. 14Mne vtedy Hospodin prikázal, aby som vás naučil ustanovenia a právne predpisy, aby ste ich plnili v krajine, ktorú pôjdete obsadiť. 15Keďže ste v ten deň, keď vás Hospodin na Horebe oslovil zo stredu ohňa, nevideli nijakú podobu, veľmi si dávajte pozor, 16aby ste sa nezvrhli a neurobili si nijakú podobu modly ani podobu muža či ženy, 17ani podobu nijakého zvieraťa, ktoré je na zemi, ani podobu okrídleného vtáka, ktorý lieta pod nebom, 18ani podobu niečoho, čo sa plazí po zemi, ani podobu nejakej ryby, ktorá je vo vodách pod zemou. 19Pri pohľade na nebesia uvidíš slnko, mesiac a hviezdy, teda celý nebeský zástup, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž veciam, ktoré Hospodin, tvoj Boh, dal všetkým národom pod celým nebom. 20Vás však Hospodin vzal a vyviedol z taviacej pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedičným ľudom, ako je to dnes. 21Pre vás sa Hospodin rozhneval na mňa a prisahal, že neprejdem cez Jordán a nevojdem do dobrej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva. 22Ja však zomriem v tejto krajine, neprekročím Jordán, ale vy prejdete a obsadíte tú dobrú krajinu. 23Dávajte si pozor, aby ste nezabudli na zmluvu Hospodina, vášho Boha, ktorú uzavrel s vami, aby ste si neurobili nijakú podobu modly, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Boh, 24lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, žiarlivý Boh.

Trest a milosť

25Keď budete plodiť synov a vnukov a budete v tej krajine dlho bývať, keď sa zvrhnete a urobíte si akúkoľvek podobu modly a dopustíte sa toho, čo je zlé v očiach Hospodina, vášho Boha, čím ho nahneváte, 26volám dnes proti vám za svedkov nebo i zem, že v krajine, ktorú máte obsadiť, keď prejdete cez Jordán, určite čoskoro vyhyniete, nezostanete v nej dlho, lebo budete celkom vyhubení. 27Hospodin vás rozptýli medzi národy a zostane z vás len malý počet medzi národmi, medzi ktoré vás Hospodin zavedie. 28Tam budete slúžiť bohom vyrobeným ľudskou rukou z dreva a kameňa, ktorí nevidia, nepočujú, nejedia ani nečuchajú. 29Z toho miesta budeš hľadať Hospodina, svojho Boha, a ak ho budeš vyhľadávať celým srdcom a celou dušou, nájdeš ho. 30Keď budeš v súžení a neskôr ťa to všetko postihne, vrátiš sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a poslúchneš jeho hlas. 31Hospodin, tvoj Boh, je totiž milosrdný Boh, neopustí ťa ani ťa nezahubí, ani nezabudne na zmluvu s otcami, ktorú im pod prísahou potvrdil.

Vyvolenie Izraela

32Skúmaj minulosť spred dávnych čias, odvtedy, čo Boh stvoril človeka na zemi, od jedného konca nebies až po druhý, či sa niekedy niečo také veľké stalo alebo či bolo o niečom takom počuť? 33Počul azda nejaký iný národ zo stredu ohňa prehovoriť Boží hlas, ako si ho počul ty, a potom ostal nažive?! 34Pokúsil sa už nejaký boh prísť a vyviesť ľud spomedzi iného národa skúškami a znameniami, zázrakmi a bojom, mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkými, hroznými skutkami, ako to všetko urobil s vami v Egypte Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami?! 35Smel si to vidieť, aby si poznal, že Hospodin je Boh a okrem neho iného niet. 36Z neba si smel počuť jeho hlas, aby ťa poučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň a jeho slová si počul zo stredu ohňa. 37Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si po nich aj ich potomstvo. Šiel s tebou a svojou prítomnosťou a veľkou mocou ťa vyviedol z Egypta, 38aby ňou pred tebou vyhnal väčšie a mocnejšie národy, ako si ty, a doviedol ťa do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je to dnes. 39Dnes si uvedom, a vezmi si k srdcu, že len Hospodin je Boh hore na nebi a dolu na zemi. Iného niet. 40Zachovávaj jeho ustanovenia a príkazy, ktoré ti dnes dávam, aby sa dobre vodilo tebe i tvojmu potomstvu, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti navždy dáva Hospodin, tvoj Boh.“

Útočiskové mestá

41Vtedy Mojžiš oddelil tri mestá za Jordánom na východe, 42aby ta mohol ujsť ten, kto svojho blížneho neúmyselne zabil a predtým ho nemal v nenávisti. Útekom do niektorého z týchto miest zostane nažive. 43Pre Rúbenovcov to bude Becer na náhornej stepnej rovine, pre Gádovcov Ramót v Gileáde a pre Menaššeovcov Golán v Bášane. 44Toto je zákon, ktorý predložil Mojžiš Izraelitom. 45Toto sú svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré Mojžiš oznámil Izraelitom pri ich odchode z Egypta 46za Jordánom v údolí naproti Bét-Peóru, v krajine amorejského kráľa Sichóna, ktorý býval v Chešbóne a ktorého Mojžiš a Izraeliti porazili pri odchode z Egypta. 47Obsadili jeho krajinu i krajinu bášanského kráľa Óga, dvoch amorejských kráľov na východe za Jordánom, 48od Aroéru, ktorý je na brehu potoka Arnón až po vrch Sirjon, teda Chermón, 49a celú Arabu na východ za Jordánom až po More Araby pod svahmi Pisgy.

Desatoro

1Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a povedal: „Počuj, Izrael, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám všetkým dnes oznamujem! Naučte sa ich a starostlivo ich zachovávajte! 2Hospodin, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu. 3Túto zmluvu neuzavrel Hospodin s našimi otcami, ale so všetkými nami, ktorí tu dnes žijeme. 4Z tváre do tváre sa Hospodin zhováral s vami na vrchu priamo z ohňa. 5Ja som vtedy stál medzi Hospodinom a vami, aby som vám oznámil Hospodinovo slovo, lebo ste sa báli ohňa a nevystúpili ste na vrch. Hospodin povedal: 6‚Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. 7Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 8Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! 9Nebudeš sa im klaňať ani sa nedáš nimi zotročovať, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh! Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, 10ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania. 11Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví jeho meno! 12Zachovávaj sobotný deň, aby si ho svätil, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh! 13Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 14Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj vôl, ani tvoj osol, ani tvoj ostatný dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach, aby si tvoj sluha i tvoja slúžka odpočinuli ako ty. 15Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa Hospodin, tvoj Boh, odtiaľ vyviedol mocnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Hospodin, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotný deň. 16Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil a dobre sa ti vodilo v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh! 17Nezabiješ! 18Nescudzoložíš! 19Nepokradneš! 20Nevyslovíš falošné svedectvo proti svojmu blížnemu! 21Nebudeš túžiť po manželke svojho blížneho ani sa lakomiť na dom svojho blížneho, ani na jeho pole, ani na jeho sluhu, ani na jeho slúžku, ani na jeho vola, ani na jeho osla, ani na nič, čo patrí tvojmu blížnemu!‘

Mojžiš ako sprostredkovateľ medzi Bohom a ľudom

22Tieto slová povedal Hospodin mohutným hlasom celému vášmu zhromaždeniu na vrchu zo stredu ohňa, oblaku i mrákavy a nič nepridal. Napísal ich na dve kamenné tabule a tie dal mne. 23Keď ste počuli hlas zo stredu tmy, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, pristúpili ku mne všetci náčelníci vašich kmeňov i vaši starší 24a povedali ste: ‚Hospodin, náš Boh, ukázal svoju slávu a svoju veľkosť. Počuli sme jeho hlas zo stredu ohňa. Dnes sme videli, že Boh môže hovoriť s človekom a ten ostáva nažive. 25Prečo by sme mali teraz pomrieť? Veď nás strávi tento veľký oheň. Ak budeme ďalej počúvať hlas Hospodina, nášho Boha, zomrieme. 26Počul azda niekto hlas živého Boha hovoriaceho zo stredu ohňa, ako ho počujeme my, a ostal nažive? 27Priblíž sa k nemu ty a vypočuj všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Boh. Ty nám potom vyrozprávaš všetko, čo ti povie Hospodin, náš Boh, a to si vypočujeme a splníme.‘ 28Hospodin vypočul hlas vašich slov, keď ste sa zhovárali so mnou. Hospodin mi povedal: ‚Počul som slová tohto ľudu, keď sa s tebou zhovárali. Povedali to správne. 29Kto im to vnukol? Kiežby mali vždy také srdce, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje príkazy po všetky dni, aby sa navždy dobre vodilo im a ich deťom! 30Choď a povedz im: »Vráťte sa do svojich stanov!« 31Ty však stoj tu pri mne a ja ti oznámim všetky prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré ich budeš učiť, aby ich zachovávali v krajine, ktorú im dávam do vlastníctva. 32Dbajte o to, aby ste zachovávali, čo vám prikázal Hospodin, váš Boh. Neodchyľujte sa ani napravo, ani naľavo! 33Vo všetkom sa pridŕžajte cesty, ktorou vám Hospodin, váš Boh, prikázal ísť, aby ste zostali nažive, dobre sa vám vodilo a dlho ste žili v krajine, ktorú máte obsadiť.‘

Úcta a láska k Bohu

1Toto sú prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré mi Hospodin, váš Boh, prikázal vás učiť, aby ste ich dodržiavali v krajine, do ktorej prichádzate a ktorú máte obsadiť, 2aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, a zachovával všetky ustanovenia a príkazy, ktoré ti dávam - ty, tvoj syn i vnuk -, po všetky dni svojho života, aby si dlho žil. 3Počúvaj teda, Izrael, a usiluj sa tak konať, aby sa ti v krajine, ktorá oplýva mliekom a medom, dobre vodilo a aby si sa veľmi rozmnožil, ako ti to sľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov. 4Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! 5Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 6Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. 7Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. 8Priviažeš si ich na ruku ako znamenie a budeš ich mať ako pripomienku na čele medzi očami. 9Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány. 10Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, ktorú pod prísahou sľúbil tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, že ti ju dá a s ňou i veľké a dobré mestá, ktoré si nestaval, 11domy plné všetkého dobrého, ktoré si nenaplnil, vykopané cisterny, ktoré si nevykopal, vinice a olivové sady, ktoré si nevysádzal, a keď budeš z toho jesť a nasýtiš sa, 12dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 13Hospodina, svojho Boha sa boj, jemu slúž a na jeho meno prisahaj! 14Nenasleduj bohov spomedzi božstiev iných národov z vášho okolia, lebo Hospodin, tvoj Boh, je žiarlivý Boh uprostred teba. 15Nech Hospodin, tvoj Boh, nevzplanie proti tebe hnevom a nevyhubí ťa z povrchu zeme. 16Nepokúšajte Hospodina, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse! 17Starostlivo zachovávajte príkazy Hospodina, svojho Boha, dbajte na jeho svedectvá a ustanovenia, ktoré ti prikázal. 18Rob len to, čo je správne a dobré pred Hospodinom, aby sa ti dobre vodilo, keď pôjdeš obsadiť tú dobrú krajinu, o ktorej Hospodin tvojim otcom prisahal, 19že všetkých tvojich nepriateľov pred tebou vyženie, ako to Hospodin sľúbil.

Vyučovanie v rodine

20Keď sa ťa niekedy tvoj syn opýta: ‚Čo sú to tie svedectvá, ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh?‘, 21povedz mu: ‚Boli sme faraónovými otrokmi v Egypte, ale Hospodin nás odtiaľ vyviedol mocnou rukou. 22Hospodin pred našimi očami konal veľké a hrozné znamenia a divy proti Egyptu, proti faraónovi a proti celému jeho domu. 23Vyviedol nás odtiaľ, aby nás uviedol do krajiny, ktorú pod prísahou sľúbil našim otcom, a ktorú nám aj dal. 24Hospodin nám prikázal, aby sme zachovávali všetky tieto ustanovenia, báli sa Hospodina, svojho Boha, aby sa nám vždy dobre vodilo, aby nás udržal pri živote ako dnes. 25Ak budeme starostlivo zachovávať všetky tieto príkazy pred Hospodinom, svojím Bohom, ako nám prikázal, bude sa nám to počítať za spravodlivosť.‘

Varovanie pred modlárstvom

1Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, do ktorej prichádzaš, aby si ju obsadil, a vyženie pred tebou mnohé národy: Chetitov, Girgašejov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov - sedem národov početnejších a mocnejších než si ty, 2a keď ti ich vydá Hospodin, tvoj Boh, a porazíš ich, musíš nad nimi uskutočniť ničiacu kliatbu. Nesmieš s nimi uzatvárať zmluvu ani sa zmilovať nad nimi. 3Nevstupuj s nimi do príbuzenstva, svoju dcéru nedávaj za syna niektorého z nich ani jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna. 4To by tvojho syna odvrátilo odo mňa a slúžili by cudzím bohom. Potom by vzplanul Hospodinov hnev proti vám a rýchlo by vás vyničil. 5Preto s nimi zaobchádzajte takto: Ich oltáre porúcajte, ich posvätné stĺpy rozmláťte a posvätné koly postínajte, ich vyrezávané sochy spáľte! 6Veď ty si svätý ľud Hospodina, svojho Boha. Hospodin, tvoj Boh, si ťa vyvolil, aby si bol jeho vlastným ľudom spomedzi všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme. 7Hospodin si vás zamiloval a vyvolil nie preto, že by ste boli početnejší než ostatné národy; veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej. 8Hospodin vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa, preto, že vás miloval a že zachováva svoju prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. 9Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Boh, verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. 10Tomu, kto ho nenávidí, sa priamo odpláca, aby ho zničil. Nebude zhovievavý k tomu, kto ho nenávidí, ale hneď sa mu odplatí. 11Preto zachovávaj prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré ti dnes prikazujem zachovávať.

Požehnania za poslušnosť

12Ak budete tieto právne predpisy počúvať, zachovávať a plniť, Hospodin, tvoj Boh, bude zachovávať zmluvu s tebou a preukazovať ti priazeň, ktorú pod prísahou sľúbil tvojim otcom. 13Bude ťa milovať, požehnávať a rozmnoží ťa. Požehná plod tvojho života i plod tvojej pôdy, tvoje obilie, tvoj mušt i tvoj olej, mláďatá tvojho dobytka, prírastky tvojho stáda v krajine, ktorú pod prísahou sľúbil dať tvojim otcom. 14Budeš požehnaný nad všetky národy. Nebude medzi vami neplodný muž ani neplodná žena a nebudete mať ani neplodné dobytča. 15Hospodin odvráti od teba každú chorobu a nedopustí na teba nijakú z tých chorôb, ktoré si poznal v Egypte, no dopustí ich na všetkých, čo ťa nenávidia. 16Pohltíš všetky národy, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh. Tvoje oko sa nad nimi nezľutuje ani nebudeš slúžiť ich bohom, to by bolo pre teba osídlo.

Boj proti modlám

17Možno si pomyslíš: ‚Tieto národy sú početnejšie než ja, ako by som ich mohol vyhnať?‘ 18Neboj sa ich! Len sa dobre rozpamätaj na to, čo urobil Hospodin, tvoj Boh, faraónovi a celému Egyptu, 19na veľké skúšky, ktoré si videl na vlastné oči, na znamenia a divy, na mocnú ruku a vystreté rameno, ktorými ťa viedol Hospodin, tvoj Boh. Tak urobí Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom, ktorých sa obávaš. 20Aj sršne pošle Hospodin, tvoj Boh na nich, kým nevyhynú tí, čo zostali a ukryli sa pred tebou. 21Neľakaj sa ich, lebo uprostred teba je Hospodin, tvoj Boh, Boh veľký a hrozný. 22Hospodin, tvoj Boh, postupne tieto národy pred tebou povyháňa. Nebudeš ich môcť rýchlo vyničiť, lebo by sa rozmnožila proti tebe divá zver. 23No Hospodin, tvoj Boh, ti tie národy vydá a uvedie ich do veľkého zmätku, kým nebudú vyničené. 24Ich kráľov ti vydá do rúk a vymažeš ich mená pod nebom. Nikto sa nepostaví proti tebe, kým ich nevyničíš. 25Vyrezávané sošky ich bôžikov spáľte. Nezatúžiš po striebre ani po zlate, čo je na nich, ani si ho neber, aby sa ti to nestalo osídlom, lebo je to ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. 26Nedonesieš tieto ohavnosti do svojho domu, aby si neupadol do kliatby ako ony. Nech sa ti zošklivia a zhnusia, lebo sú prekliate.

Výzva na vďačnosť

1Starostlivo zachovávajte a plňte každý príkaz, ktorý ti dnes prikazujem, aby ste žili a rozmnožili sa, aby ste prišli a obsadili krajinu, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil vašim otcom. 2Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa tých štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal a poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. 3Pokoroval ťa, dal ti hladovať, potom ťa sýtil mannou, ktorú si nepoznal a nepoznali ju ani tvoji otcovia, aby ťa poučil, že človek nežije len samým chlebom, ale všetkým, čo vychádza z Hospodinových úst. 4Za tých štyridsať rokov sa ti odev nezodral ani noha ti neopuchla. 5Uznaj teda, že ako človek vychováva svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. 6Zachovaj príkazy Hospodina, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho! 7Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa vedie do dobrej krajiny, do krajiny s potokmi bohatými na vodu, s prameňmi a jazerami, ktoré vyvierajú v údoliach a na výšinách, 8do krajiny pšenice, jačmeňa, viniča, figovníka a granátového jablka, do krajiny olivového oleja a medu, 9do krajiny, v ktorej budeš jesť chlieb dosýta, kde nebudeš trpieť nijakou núdzou, do krajiny, ktorej kamene obsahujú železo a z ktorej vrchov budeš ťažiť meď. 10Keď sa dosýta naješ, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu, za dobrú krajinu, ktorú ti dal. 11Dávaj si pozor, aby si nezabudol na Hospodina, svojho Boha, aby si nezanedbával jeho príkazy, právne predpisy a ustanovenia, ktoré ti dnes nariaďujem. 12Keď sa dosýta naješ a postavíš si pekné domy, v ktorých budeš bývať, 13keď sa ti rozmnoží dobytok a ovce, rozhojní sa ti striebro, zlato a všetko, čo máš, 14potom nech nespyšnie tvoje srdce. Nezabudni na Hospodina, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15viedol ťa veľkou a hroznou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, vyprahnutým krajom bez vody. Vyviedol ti vodu z najtvrdšej skaly, 16na púšti ťa kŕmil mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby ti nakoniec preukázal dobrodenie. 17Nehovor si v srdci: ‚Toto bohatstvo mi získala moja moc a sila mojej ruky.‘ 18Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo on ti dáva schopnosť získavať bohatstvo, aby potvrdil svoju zmluvu, ktorú pod prísahou uzavrel s tvojimi otcami, ako je to dnes. 19No ak napriek tomu zabudneš na Hospodina, svojho Boha, a budeš chodiť za inými bohmi, slúžiť im a klaňať sa im, dnes vám dosvedčujem, že určite zahyniete. 20Aj vy zahyniete, ako zahynú národy, ktoré pred vami nakoniec Hospodin vyničí, pretože ste neposlúchali hlas Hospodina, svojho Boha.

Výzva na pokoru

1Počuj, Izrael, dnes prejdeš cez Jordán, aby si si podrobil väčšie a mocnejšie národy než si ty, veľké a po nebo opevnené mestá, 2veľký a urastený ľud Anákov, o ktorých vieš, lebo si počul vravieť: ‚Kto obstojí pred Anákmi?‘ 3Preto poznáš, že Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou ako stravujúci oheň. On ich vyhubí, on ich pred tebou pokorí; ty si ich podrobíš a rýchlo zničíš, ako ti povedal Hospodin. 4Keď ich však Hospodin, tvoj Boh, pred tebou vyženie, potom si nemysli: ‚Pre moju spravodlivosť ma Hospodin priviedol, aby som zaujal túto krajinu.‘ Hospodin ich však vyženie pred tebou pre ich bezbožnosť. 5Nie pre svoju spravodlivosť a úprimnosť srdca prichádzaš zaujať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov ich pred tebou vyháňa Hospodin, tvoj Boh, aby splnil slovo, ktoré pod prísahou dal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6Vedz teda, že nie pre tvoju spravodlivosť ti Hospodin, tvoj Boh, dáva túto dobrú krajinu, aby si ju zaujal. Si totiž tvrdošijný ľud.

Napomenutie na vernosť

7Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti. Odvtedy, ako ste vyšli z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi. 8Rozhnevali ste Hospodina na Horebe. Hospodin sa tak nahneval na vás, že vás chcel vyhubiť. 9Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami, zostal som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí. Chlieb som nejedol a vodu som nepil. 10Hospodin mi dal dve kamenné tabule napísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia povedal Hospodin na vrchu zo stredu ohňa. 11Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Hospodin dal obidve kamenné tabule, tabule zmluvy. 12Hospodin mi povedal: ‚Vstaň, rýchlo zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, robí zle. Veľmi skoro odbočili z cesty, ktorú som im určil; zhotovili si liatu modlu.‘ 13Ďalej mi Hospodin povedal: ‚Vidím, že tento ľud je naozaj tvrdošijný. 14Nechaj ma, ja ich vyhubím a vymažem ich meno pod nebom. Z teba však urobím národ mocnejší a početnejší, než sú oni.‘ 15Obrátil som sa a zostúpil z vrchu, kým vrch planul ohňom. V rukách som mal dve tabule zmluvy. 16Zrazu som videl, že ste zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. Odliali ste si sochu teľaťa. Veľmi skoro ste odbočili z cesty, ktorú vám určil Hospodin, váš Boh. 17Schytil som obe tabule, hodil som ich na zem a pred vami som ich rozbil. 18Potom som sa pred Hospodinom vrhol na zem ako predtým a štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili, keď ste robili, čo je zlé pred Hospodinom a hnevali ste ho. 19Bál som sa totiž hnevu a rozhorčenia, ktorými Hospodin zahorel proti vám, takže vás chcel vyhubiť. Hospodin ma však i teraz vypočul. 20Aj na Árona sa Hospodin veľmi nahneval a chcel ho zahubiť. Za Árona som sa vtedy tiež modlil. 21Vzal som teľa, výtvor vášho hriechu, čo ste si zhotovili, spálil som ho, a dôkladne roztĺkol a rozdrvil na jemný prach. Potom som prach vysypal do potoka, ktorý tečie z vrchu. 22Aj v Tabere, v Masse a v Kibrót-Hattaave ste hnevali Hospodina. 23Keď vás poslal Hospodin z Kadéš-Barnéy slovami: ‚Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,‘ protivili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste jeho hlas. 24Priečili ste sa Hospodinovi odvtedy, čo som vás poznal. 25Vrhol som sa pred Hospodina a štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal pred ním, lebo Hospodin povedal, že vás vyhubí. 26K Hospodinovi som sa modlil takto: ‚Pán, Hospodin, nezahub svoj ľud, svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a vyviedol z Egypta svojou mocnou rukou. 27Rozpomeň sa na svojich služobníkov: Abraháma, Izáka a Jákoba a nehľaď na tvrdohlavosť tohto ľudu, na jeho bezbožnosť, na jeho hriechy, 28aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nepovedali: »Pretože ich Hospodin nedokázal priviesť do krajiny, ktorú im sľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich na púšti zahubil.« 29Veď oni sú tvojím ľudom, tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou mocou a vystretým ramenom.‘

Nové tabule Desatora

1V tom čase mi Hospodin povedal: ‚Vykreš dve kamenné tabule, ako boli prvé, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu. 2Ja napíšem na tabule slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a vlož ich do archy.‘ 3Urobil som teda archu z akáciového dreva, vykresal som dve kamenné tabule, ako tie prvé, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách. 4Hospodin napísal na tabule to isté, čo bolo na prvých tabuliach, desať výrokov, ktoré vám Hospodin povedal v deň zhromaždenia zo stredu ohňa, a potom mi ich dal. 5Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu. Tabule som uložil do archy, ktorú som urobil. Sú tam, ako mi prikázal Hospodin. 6Potom Izraeliti odišli z Beerót-Bené-Jaakánu do Mosery. Tam Áron zomrel a tam ho aj pochovali. Kňazskú službu namiesto neho vykonával jeho syn Eleazár. 7Odtiaľ pokračovali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do kraja vodných tokov. 8V tom čase oddelil Hospodin Léviho kmeň, aby nosil archu Hospodinovej zmluvy a slúžil Hospodinovi a požehnával v jeho mene, ako je to dnes. 9Preto Lévi nedostal podiel ani dedičstvo ako jeho bratia. Sám Hospodin je jeho dedičným podielom, ako mu povedal Hospodin, tvoj Boh. 10Ja som však ako predtým zostal na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí a Hospodin ma aj teraz vypočul, lebo Hospodin ťa už nechcel zahubiť. 11Hospodin mi povedal: ‚Vstaň, choď, vydaj sa na čele ľudu na cestu. Obsaďte krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom.‘ 12Izrael, čo teraz žiada od teba Hospodin, tvoj Boh? Iba to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, 13aby si zachovával Hospodinove príkazy a jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby sa ti dobre vodilo. 14Hospodinovi, tvojmu Bohu, patria nebesia i nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej. 15No len k tvojim otcom sa Hospodin vinul s láskou, zamiloval si ich a vyvolil si ich potomstvo, totiž vás, spomedzi všetkých národov, ako je to dodnes. 16Preto si obrežte svoje neobrezané srdce a nebuďte už takí zatvrdnutí. 17Veď Hospodin, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osobu a neprijíma úplatok, 18ale zastáva sirotu i vdovu, miluje cudzinca a dáva mu chlieb a odev. 19Preto milujte aj cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v Egypte. 20Hospodina, svojho Boha sa boj, jemu slúž, jeho sa pridŕžaj a na jeho meno prisahaj. 21On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý pre teba urobil tieto veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči. 22Tvojich otcov bolo len sedemdesiat, keď šli do Egypta, a teraz ťa Hospodin, tvoj Boh, rozmnožil ako nebeské hviezdy.

Spomienka na odchod z Egypta

1Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, a po všetky dni budeš zachovávať jeho ustanovenia, nariadenia, právne predpisy a jeho prikázania. 2Dnes predsa poznáte, čo nepoznali a nevideli vaši synovia, ako vás Hospodin, váš Boh, vychovával, jeho veľkosť, jeho mocnú ruku a jeho vystreté rameno, 3jeho znamenia a jeho skutky, ktoré v Egypte vykonal faraónovi, egyptskému kráľovi, a celej jeho krajine, 4čo urobil egyptskému vojsku, jeho koňom a vozom, ktoré zaplavil vodou Trstinového mora, keď vás prenasledovali, a Hospodin ich ničil, ako je to dodnes, 5čo vám urobil na púšti, kým ste prišli na toto miesto, 6a čo urobil Datánovi a Abirámovi, synom Rúbenovca Eliába, keď zem roztvorila svoj pažerák a pohltila ich aj s rodinami, stanmi a so všetkými ich prívržencami z celého Izraela. 7Lebo na vlastné oči ste videli všetky veľké skutky, ktoré Hospodin konal. 8Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam, aby ste boli silní, keď pôjdete obsadiť krajinu, do ktorej sa uberáte a ktorú máte obsadiť, 9aby ste dlho žili v krajine, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil vašim otcom a ich potomkom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Krása prisľúbenej krajiny

10Krajina, ktorú prichádzaš obsadiť, nie je ako Egypt, z ktorého ste vyšli, ktorý si osieval svojím semenom a nohami otváral kanály pri zavlažovaní zeleninovej záhrady. 11Krajina, do ktorej sa uberáte a ktorú máte obsadiť, je krajina vrchov a plání. Vodu pije z nebeského dažďa. 12Je to krajina, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Boh. Oči Hospodina, tvojho Boha, sú na ňu ustavične upreté od začiatku až do konca roka. 13Ak budete naozaj počúvať moje príkazy, ktoré vám dnes dávam, aby ste totiž milovali Hospodina, svojho Boha, a slúžili mu celým srdcom a celou dušou, 14dám dážď vašej krajine v pravý čas, dážď jesenný i jarný, a budeš zbierať obilie, mušt a olej. 15I trávu ti dám na poli pre tvoj dobytok a naješ sa dosýta. 16Dávajte si pozor, aby sa vaše srdce nedalo zviesť, aby ste neodbočili a neslúžili iným bohom a neklaňali sa im. 17Hospodin by totiž vzplanul hnevom proti vám. Zatvoril by nebesia a nebolo by dažďa, zem by nevydala úrodu a vy by ste čoskoro zahynuli v dobrej krajine, ktorú vám dáva Hospodin.

Vernosť a poslušnosť

18Zachovajte si tieto slová v srdci a v mysli, priviažte si ich ako znamenie na ruky a budete ich mať ako čelenku medzi očami. 19Poúčajte o nich svojich synov a hovorte im o nich, či budeš sedieť vo svojom dome alebo pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. 20Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány, 21aby sa rozhojnili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú tvojim otcom pod prísahou sľúbil dať Hospodin, kým bude nebo nad zemou. 22Ak budete starostlivo zachovávať všetky tieto prikázania, ktoré vám kážem zachovávať, totiž milovať Hospodina, svojho Boha, vo všetkom sa prispôsobiť jeho vôli a pridŕžať sa ho, 23potom Hospodin vyženie pred vami všetky tieto národy a podrobíte si väčšie a mocnejšie národy, než ste sami. 24Každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, bude vaše, od púšte až po Libanon, od Veľrieky, rieky Eufrat, až po Západné more bude vaše územie. 25Nikto neobstojí pred vami. Strach a hrôzu pred vami zošle Hospodin, váš Boh, na celú krajinu, do ktorej vstúpite, tak ako vám povedal. 26Pozrite, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: 27Ak budete poslúchať prikázania Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dnes predkladám, získate požehnanie. 28Ak však nebudete poslúchať prikázania Hospodina, vášho Boha, ak odbočíte z cesty, ktorou vám dnes kážem ísť, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte, stihne vás kliatba. 29Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, vovedie do krajiny, ktorú ideš obsadiť, budeš dávať požehnanie na vrchu Gerizím a kliatbu na vrchu Ebál. 30Tie sú za Jordánom, za cestou smerujúcou k západu slnka, v krajine Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgálu pri Moreho dube. 31Chystáte sa prekročiť Jordán, aby ste vošli a obsadili krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, váš Boh. Keď ju obsadíte a budete v nej bývať, 32starostlivo zachovávajte všetky ustanovenia a právne predpisy, ktoré vám dnes predkladám.

Sústredenie bohoslužby do chrámu

1Toto sú ustanovenia a právne predpisy, ktoré máte zachovávať a plniť v krajine, ktorú ti dal Hospodin, Boh tvojich otcov, aby si ju obsadil na celý čas vášho pozemského života. 2Úplne zničte všetky miesta, kde na vysokých vrchoch, kopcoch a pod každým zeleným stromom slúžili svojim bohom národy, ktoré si podmaníte. 3Ich oltáre zbúrajte, posvätné stĺpy rozmláťte, ašery spáľte, sochy ich bôžikov posekajte a ich mená odstráňte z toho miesta. 4Vy to však Hospodinovi, svojmu Bohu, robiť nesmiete! 5Vy budete prichádzať na miesto, ktoré si Hospodin, váš Boh, vyvolí spomedzi všetkých vašich kmeňov, aby tam bolo jeho meno, aby tam býval. 6Tam prinášajte svoje spaľované obety, obety s hostinou, desiatky, pozdvihované obety, sľuby, dobrovoľné dary i prvorodené zo svojho dobytka a oviec. 7Tam pred Hospodinom, svojím Bohom, budete jesť vy a vaši domáci, budete sa radovať zo všetkého, k čomu priložíte ruku, čím vás požehnal Hospodin, váš Boh. 8Nerobte už tak ako my dnes, každý podľa toho, čo uznáva za správne. 9Dosiaľ ste totiž neprišli na miesto odpočinku, do dedičného vlastníctva, ktoré vám dáva Hospodin, váš Boh. 10Vy však prekročíte Jordán a usadíte sa v krajine, ktorú vám dáva do vlastníctva Hospodin, váš Boh, a zabezpečí vám pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, takže budete bezpečne bývať. 11Potom na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Boh, za príbytok svojho mena, budete prinášať všetko, čo vám prikazujem: svoje spaľované obety, obety s hostinou, desiatky, pozdvihované obety a všetko najlepšie z darov, ktoré ste sľúbili Hospodinovi. 12Radujte sa pred Hospodinom, vaším Bohom, vy a vaši synovia i vaše dcéry, vaši sluhovia a vaše slúžky i leviti, ktorí bývajú s vami, lebo oni nemajú dedičný podiel ani dedičné vlastníctvo s vami. 13Chráň sa obetovať svoje spaľované obety tam, kde sa to tebe zapáči. 14Svoje spaľované obety budeš prinášať len na tom mieste, ktoré si vyvolí Hospodin v jednom z tvojich kmeňov, a len tam budeš robiť všetko, čo ti ja prikazujem.

Predpisy o jedle

15Keď sa ti zažiada, môžeš zabiť zviera a jesť mäso v ktoromkoľvek meste, podľa požehnania, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh. Smie z neho jesť nečistý i čistý, ako sa jedáva gazela alebo jeleň. 16Len krv nejedzte, ale vylejte ju na zem ako vodu. 17Vo svojich mestách nesmiete jesť: desiatok z obilia, muštu, oleja ani z prvorodených vášho dobytka a oviec, nijaký dar, ktorý si sľúbil, ani pozdvihované obety. 18Jesť však budeš ty, tvoj syn a tvoja dcéra, tvoj sluha a tvoja slúžka i levita, ktorý je v tvojich bránach, len pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, a budeš sa radovať pred Hospodinom, svojím Bohom, z každého diela svojich rúk. 19Kým budeš žiť vo svojej krajine, chráň sa opustiť levitu. 20Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako ti sľúbil, a ty si povieš: ‚Chcel by som jesť mäso‘ a zatúžiš po ňom, jedz mäso, koľko sa ti žiada. 21No ak miesto, ktoré si Hospodin, tvoj Boh, vyvolí pre svoje meno, bude od teba ďaleko, môžeš podľa môjho príkazu zo svojho dobytka alebo oviec, čo ti dal Hospodin, zabiť zviera a môžeš jesť vo svojich mestách, koľko sa ti žiada. 22Môžeš z toho jesť iba tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň, a môže ho jesť nečistý aj čistý. 23Len sa ovládni, aby si nejedol krv, lebo krv je život, preto nejedz mäso spolu so životom. 24Nejedz krv, vylej ju na zem ako vodu! 25Nejedz ju, aby sa dobre vodilo tebe i tvojim synom po tebe, keď budeš robiť to, čo je správne pred Hospodinom. 26Svoje posvätné a sľúbené dary však vezmi a zanes na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin. 27Svoje spaľované obety, mäso a krv, prines na oltár Hospodina, svojho Boha. Krv tvojich obiet sa má vyliať na oltár Hospodina, tvojho Boha, ale mäso môžeš zjesť. 28Zachovávaj a počúvaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby sa dobre vodilo tebe, tvojim synom po tebe až naveky, keď budeš robiť, čo je dobré a správne pred Hospodinom, tvojím Bohom.

Výstraha pred modlárstvom

29Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí pred tebou národy, ktoré si ideš podmaniť a usadíš sa v ich krajine, 30po ich vyhubení si dávaj pozor, aby si sa nechytil do osídla, ktoré po nich zostane. Nevyhľadávaj ich bohov a nehovor: ‚Ako tieto národy slúžili svojim bohom, tak to budem robiť i ja!‘ 31Tak sa nesmieš správať voči Hospodinovi, svojmu Bohu, pretože všetko, čo oni robili pre svojich bohov, je ohavnosť, ktorú Hospodin nenávidí; oni totiž pre svojich bohov spaľujú v ohni aj svojich synov a dcéry.

Výstraha pred falošnými prorokmi

1Všetko, čo vám prikazujem, starostlivo dodržiavajte, nič k tomu nepridávajte ani z toho neuberajte. 2Ak medzi vami vystúpi prorok alebo niekto, kto máva a vykladá sny, a dá ti nejaké znamenie alebo vykoná zázrak, 3a keby sa znamenie alebo zázrak podľa predpovede aj splnili, no pritom by ti povedal: ‚Poďme za inými bohmi, ktorých si nepoznal, a slúžme im,‘ 4slová takého proroka alebo vykladača snov nepočúvaj. To vás skúša Hospodin, váš Boh, aby poznal, či milujete Hospodina, svojho Boha, celým srdcom a celou dušou. 5Nasledujte Hospodina, svojho Boha, bojte sa ho, zachovávajte jeho príkazy, počúvajte jeho hlas, slúžte mu a pridržiavajte sa ho! 6Ten prorok alebo vykladač snov musí zomrieť, pretože ťa navádzal na to, aby ste odpadli od Hospodina, svojho Boha, ktorý vás vyviedol z Egypta a vykúpil z domu otroctva. Chcel ťa zviesť z cesty, po ktorej ti kázal ísť Hospodin, tvoj Boh. Tým sa odstráni zlo spomedzi vás. 7Keby ťa tvoj brat, syn tvojej matky alebo tvoj syn, tvoja dcéra, alebo tvoja vlastná manželka, či tvoj najmilší priateľ tajne navádzal a vravel: ‚Poďme slúžiť iným bohom - bohom, ktorých si nepoznal ty ani tvoji otcovia, 8bohom okolitých národov tebe blízkych alebo vzdialených od jedného konca zeme až po jej druhý koniec -,‘ 9nepodvoľ sa mu ani ho nepočúvaj a nech sa nad ním nezľutuje ani tvoje oko. Nebudeš mať s ním súcit ani ho nebudeš skrývať. 10Musíš ho zabiť. Prvý zdvihneš ruky, aby si ho usmrtil a potom sa zdvihnú ruky všetkého ľudu. 11Ukameňuješ ho, pretože ťa chcel odviesť od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 12Keď sa to dopočujú všetci Izraeliti, budú sa báť a nijaké také zlo sa medzi vami už nestane. 13Keby si sa dopočul, že sa v niektorom meste, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si v ňom býval, povráva, 14že spomedzi vás vyšli naničhodníci a zvádzajú obyvateľov mesta rečami: ‚Poďme slúžiť iným bohom - bohom, ktorých nepoznáte -,‘ 15dôkladne vyšetri, preskúmaj a popýtaj sa. Ak by sa dokázalo, že táto ohavnosť bola medzi vami spáchaná, 16musíš mečom pobiť obyvateľov toho mesta a ostrím meča vykonať kliatbu na ňom i na všetkom, čo je v ňom, aj na dobytku. 17Všetku korisť z neho zhromaždi na námestí a mesto aj korisť z neho spáľ ako celostnú obetu pre Hospodina, tvojho Boha. To mesto zostane navždy zbúraniskom a nikdy sa nesmie znova postaviť. 18Nech ti na ruku neprilipne nič z toho, čo je pod kliatbou, aby Hospodin upustil od svojho rozhorčeného hnevu a preukázal ti milosrdenstvo, aby sa zmiloval nad tebou a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom. 19Preto počúvaj hlas Hospodina, svojho Boha, zachovávaj všetky jeho prikázania, ktoré ti dnes predkladám, aby si robil to, čo je správne pred Hospodinom, tvojím Bohom.

Čisté a nečisté pokrmy

1Ste synovia Hospodina, svojho Boha. Pre mŕtveho si nerobte zárezy, ani sa nehoľte nad čelom. 2Ste predsa svätý ľud Hospodina, svojho Boha. Hospodin si ťa vyvolil, aby si mu bol vlastným ľudom spomedzi všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme. 3Nejedz nič, čo je ohavné. 4Toto sú zvieratá, ktoré smiete jesť: býk, ovca a koza, 5jeleň, gazela, srnec, kozorožec, antilopa, byvol, divá koza. 6Smiete jesť všetky zvieratá, ktoré majú tak rozdvojené kopytá, že obe kopytá sú úplne rozpolené, a ktoré sú prežúvavce medzi zvieratami. 7Ale z prežúvavcov a z tých, ktoré majú rozdvojené paprčky, nesmiete jesť ťavu, zajaca a damana. Sú to síce prežúvavce, ale nemajú rozdvojené paprčky. Sú vám nečisté. 8Ani ošípanú, tá má síce rozdvojené paprčky, ale neprežúva, je pre vás nečistá. Nesmiete jesť ich mäso ani sa dotýkať ich zdochliny. 9Z toho, čo je vo vode, smiete jesť všetko, čo má plutvy a šupiny. 10Nesmiete však jesť nič, čo nemá šupiny ani plutvy. To je pre vás nečisté. 11Môžete jesť všetky čisté vtáky. 12Z nich nesmiete jesť: orla, bradáňa a kršiaka, 13haju, sokola a rôzne druhy supov 14ani rôzne druhy krkavcovitých, 15pštrosa, lelka, čajku ani rozličné druhy jastrabov, 16kuvika, ibisa ani sovu, 17pelikána, zdochlinára ani kormorána, 18bociana ani rôzne druhy volaviek, dudka ani netopiera. 19Všetok okrídlený hmyz je pre vás nečistý; nesmie sa jesť. 20Všetky čisté vtáky smiete jesť. 21Nejedzte nijakú zdochlinu. Môžeš ju dať cudzincovi, ktorý je v tvojich bránach, on ju smie jesť alebo predať inému cudzincovi. Ty si však svätý ľud, ktorý patrí Hospodinovi, tvojmu Bohu. Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky.

Desiatky

22Odvádzaj desiatok z celej úrody svojej sejby, ktorú každoročne prináša pole. 23Na mieste, ktoré si Hospodin, tvoj Boh, vyvolí za príbytok svojho mena, budeš pred ním jesť desiatok zo svojho obilia, z muštu, z čerstvého oleja a prvorodené z dobytka a oviec, aby si sa učil báť sa Hospodina, svojho Boha, po všetky dni. 24Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, požehná a miesto, ktoré si Hospodin, tvoj Boh, vyvolí za príbytok svojho mena, je od teba vzdialené a cesta k nemu je priďaleká, takže svoj desiatok by si ta nemohol zaniesť, 25zameň ho za peniaze. Tie vezmi a choď s nimi na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. 26Tam za peniaze kúp, čokoľvek sa ti zažiada: dobytok, ovce, víno, iný opojný nápoj a všetko, čo budeš chcieť; jedz tam pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty aj tvoj dom. 27Ani levitu, ktorý je v tvojich bránach, nenechaj opusteného, lebo nemá s tebou ani podiel, ani dedičné vlastníctvo. 28Na konci každého tretieho roka zanes celoročný desiatok zo svojej úrody a zlož ho v bránach mesta. 29Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičné vlastníctvo s tebou, alebo cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojich bránach, nech sa najedia dosýta, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk, ktoré budeš konať.

Odpúšťanie dlžôb

1Na konci každého siedmeho roka odpustíš dlžoby. 2Spôsob odpustenia bude takýto: Keď bude na počesť Hospodina vyhlásený rok odpustenia dlžôb, každý veriteľ odpustí svojmu blížnemu, čo mu požičal. 3Od cudzinca to smieš vymáhať, ale čo máš u svojho brata, to mu veľkoryso odpusť. 4Nebude u teba núdzneho, lebo Hospodin ťa štedro požehná v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, aby si ju dedične obsadil, 5ak budeš ochotne poslúchať Hospodina, svojho Boha, pozorne a dôsledne zachovávať všetky príkazy, ktoré ti dnes dávam. 6Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, no ty sám si nebudeš požičiavať. Budeš panovať nad mnohými národmi, ale ony nebudú panovať nad tebou. 7Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, 8ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba. 9Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. 10Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. 11Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi!

Prepúšťanie otroka

12Ak sa ti z Hebrejov predá muž alebo žena, bude ti slúžiť šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepusť na slobodu. 13Keď ho budeš prepúšťať na slobodu, neprepusť ho s prázdnymi rukami. 14Štedro ho obdaruj zo svojich oviec, z humna a z lisu. Daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh. 15Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti dnes prikazujem: 16Keby ti povedal: ‚Nechcem odísť od teba, pretože si obľúbil teba i tvoj dom, lebo mu bolo dobre u teba,‘ 17vezmi šidlo, prepichni mu ucho opreté o dvere a on ti zostane navždy otrokom. To isté urob aj svojej otrokyni. 18Nech ti nie je zaťažko prepustiť ho na slobodu, lebo jeho šesťročná služba u teba mala hodnotu dvojnásobnej mzdy nádenníka, a Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná vo všetkom, čo budeš podnikať.

Prvorodené z dobytka

19Každého prvorodeného samca, čo sa ti vyliahne z dobytka alebo z oviec, zasväť Hospodinovi, svojmu Bohu. Svojho prvorodeného býčka nebudeš používať na nijakú prácu a prvorodeného baránka nebudeš strihať. 20Každoročne ho budeš jesť so svojou rodinou pred Hospodinom, svojím Bohom na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin. 21V prípade, že zviera bude chybné, krívajúce alebo slepé, alebo akokoľvek inak znetvorené, nesmieš ho obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu. 22Budete ho jesť vo svojich mestách spoločne nečistí aj čistí, ako by ste jedli gazelu alebo jeleňa. 23Jeho krv však nesmieš jesť, vyleješ ju na zem ako vodu.

Výročné slávnosti

Veľká noc - Pascha

1V mesiaci abíb nezabudni sláviť Paschu na počesť Hospodina, svojho Boha, lebo v mesiaci abíb ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta. 2Obetu Paschy z oviec alebo dobytka prines Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si Hospodin vyvolí za príbytok svojho mena. 3Pritom nejedz nič kvasené. Sedem dní jedz len nekvasený chlieb, chlieb biedy, lebo v strachu si utekal z Egypta, aby si si po všetky dni života pripomínal deň, keď si vyšiel z Egypta. 4Za sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území. Z mäsa, ktoré budeš obetovať večer v prvý deň, nesmie zostať nič do rána. 5Obetu Paschy však nesmieš priniesť v ktoromkoľvek zo svojich miest, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, 6ale len na mieste, ktoré si Hospodin, tvoj Boh, vyvolí za príbytok svojho mena. Obetu Paschy prines večer pri západe slnka, v čase, keď si vychádzal z Egypta. 7Upeč ju a zjedz na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Ráno sa vrátiš a pôjdeš do svojho stanu. 8Šesť dní jedz nekvasený chlieb a v siedmy deň bude slávnostné zhromaždenie na počesť Hospodina, tvojho Boha. Vtedy nekonaj nijakú prácu.

Slávnosť Týždňov

9Odpočítaj sedem týždňov. Od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu, začni počítať sedem týždňov. 10Potom usporiadaš slávnosť Týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Podľa svojich možností veľkoryso obetuj z toho, čo ti požehná Hospodin, tvoj Boh. 11Raduj sa pred Hospodinom, svojím Bohom, ty, tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka i levita, ktorý je v tvojom meste, i cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú u teba, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh za príbytok svojho mena. 12Budeš si pripomínať, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a uskutočňuj tieto ustanovenia.

Slávnosť Stánkov

13Po zbere úrody obilia a hrozna budete mať sedem dní slávnosť Stánkov. 14Raduj sa pri svojej slávnosti, ty, tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj služobník i tvoja slúžka i levita, i cudzinec, sirota i vdova, ktorí budú v tvojom meste. 15Sedem dní zasväť na počesť Hospodina, tvojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná hojnou úrodou a úspechom vo všetkom, čo budeš podnikať. Preto sa raduj! 16Trikrát v roku sa má každý muž objaviť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov. Nech sa však nikto neukáže s prázdnou rukou. 17Každý z vás nech daruje podľa svojich možností z požehnania, ktoré mu dá Hospodin, tvoj Boh.

Zákon o sudcoch

18Vo všetkých mestách, ktoré dá Hospodin, tvoj Boh, tvojim kmeňom, ustanov sudcov a správcov, ktorí budú súdiť ľud podľa spravodlivosti. 19Neprekrúcaj právo, nehľaď na osobu, neprijímaj úplatok, lebo úplatok zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. 20O spravodlivosť a len o spravodlivosť sa budeš usilovať, aby si ostal nažive a obsadil krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.

Zákaz modlárstva

21Keď postavíte oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, nesmiete vedľa neho osadiť posvätný kôl z nijakého dreva. 22Nepostav si nijaký kamenný posvätný stĺp, ktorý nenávidí Hospodin, tvoj Boh. 1Neobetuj Hospodinovi, svojmu Bohu, býka či ovcu, ktoré by boli chybné alebo nejako znetvorené, lebo to je ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. 2Môže sa stať, že sa v niektorom z tvojich miest, ktoré ti dá Hospodin, tvoj Boh, nájde muž alebo žena, ktorí urobia niečo zlé pred Hospodinom, tvojím Bohom, a tým porušia jeho zmluvu, 3odídu slúžiť a klaňať sa iným bohom: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému zástupu, čo som neprikázal. 4Keď ti to potom oznámia alebo sa o tom dozvieš, dôkladne to prešetri, a ak bude naozaj pravda, že sa taká ohavnosť v Izraeli stala, 5muža alebo ženu, ktorí sa tohto zlého skutku dopustili, vyveď k svojim bránam a ukameňuj ich. 6Nech sú usmrtení na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. Na základe svedectva len jedného svedka ich nesmieš usmrtiť. 7Prvé kamene nech na nich dopadnú z ruky svedkov, aby ich usmrtili, a potom z rúk ostatného ľudu. Tým odstrániš zlo zo svojho stredu.

Najvyšší kňazský súd

8Ak sa medzi vami vyskytne závažný právny prípad, na ktorý nebudeš stačiť, ako je preliatie krvi, svár, ublíženie na tele alebo akýkoľvek spor v tvojom meste, odíď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. 9Vyhľadaj léviovských kňazov a miestneho sudcu. Spýtaj sa na ich mienku a oni ti oznámia právne riešenie. 10Potom konaj podľa toho, čo ti povedia na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin. Dôsledne postupuj podľa toho, ako ťa poučia. 11Konaj podľa poučenia, ktoré dostaneš, podľa rozhodnutia, ktoré ti oznámia. Neuchyľuj sa ani napravo, ani naľavo od výroku, ktorý povedia. 12Kto by sa však vzoprel a neposlúchol kňaza, ktorý tam slúži Hospodinovi, tvojmu Bohu, alebo sudcu, taký človek nech zomrie. Tým odstrániš zlo z Izraela. 13Nech to počuje všetok ľud, nech sa bojí a už sa neprotiví.

Zákon o kráľovi

14Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, obsadíš ju a budeš v nej bývať, povieš si: ‚Ustanovím si nad sebou kráľa ako všetky okolité národy.‘ 15Ustanov si teda nad sebou kráľa, ktorého si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Ustanov si nad sebou kráľa spomedzi svojich bratov. Nesmieš si ustanoviť nad sebou cudzinca, ktorý nie je tvojím bratom. 16Nesmie mať mnoho koní. Nesmie vodiť ľud späť do Egypta, aby si obstaral viac koní, lebo Hospodin vám povedal: ‚Nikdy sa už nevracajte touto cestou!‘ 17Nesmie mať mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce, a nesmie mať mnoho striebra a zlata. 18Keď zasadne na kráľovský trón, nech si odpíše do knihy tento zákon, ktorý opatrujú léviovskí kňazi. 19Nech je uňho a nech si ho číta po všetky dni života, aby sa naučil báť sa Hospodina, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohto zákona a tieto ustanovenia. 20Nech sa jeho srdce nepovyšuje nad jeho bratov a nech neodbočí od príkazu ani napravo, ani naľavo, aby on i jeho synovia dlho vládli vo svojom kráľovstve uprostred Izraela.

Zákon o kňazoch

1Léviovskí kňazi, celý Léviho kmeň, nebudú mať podiel ani dedičné vlastníctvo s Izraelom. Ich dedičným vlastníctvom budú Hospodinove ohňové obety; z nich budú žiť. 2Nebudú mať dedičné vlastníctvo medzi svojimi bratmi. Ich dedičstvom bude sám Hospodin, ako im to sľúbil. 3Podľa práva majú kňazi od ľudu, od tých, čo prinášajú na obetu býka alebo ovcu, dostať toto: kňaz dostane prednú lopatku, čeľusť a žalúdok. 4Daj mu prvotiny svojho obilia, muštu a oleja i prvotiny vlny nastrihanej zo svojich oviec. 5Jeho si totiž vyvolil Hospodin, tvoj Boh, zo všetkých tvojich kmeňov, aby bol on i jeho synovia po všetky dni v službe v mene Hospodina. 6Ak levita, ktorý býva v niektorom z tvojich miest kdekoľvek v Izraeli, príde s veľkou túžbou na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, 7smie vykonávať službu v mene Hospodina, svojho Boha, ako ostatní jeho bratia leviti, ktorí tam slúžia Hospodinovi. 8Bude požívať ten istý podiel bez ohľadu na to, čo môže každý získať z predaja otcovského majetku.

Zákon o prorokoch

9Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov. 10Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, 11ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych. 12Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný. Hospodin, tvoj Boh, práve pre tieto ohavnosti tie národy vyháňa pred tebou. 13Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom. 14Národy, ktoré máš vyhnať, počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Tebe to však Hospodin, tvoj Boh, nedovolil. 15Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte! 16Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: ‚Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.‘ 17Hospodin mi povedal: ‚Dobre to vraveli. 18Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem. 19Kto neposlúchne moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť. 20No prorok, ktorý by sa v mojom mene opovážil hovoriť niečo, čo som neprikázal, alebo by hovoril v mene iných bohov, taký prorok nech zomrie.‘ 21Možno si pomyslíš: ‚Podľa čoho poznáme, ktoré slovo nepovedal Hospodin?‘ 22Slovo, ktoré vysloví prorok v mene Hospodina a ono sa neuskutoční ani nesplní, je slovo, ktoré nehovoril Hospodin. Prorok to povedal len svojvoľne, preto sa toho neboj!

Útočiskové mestá

1Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, a ty si ich podmaníš a budeš bývať v ich mestách a domoch, 2oddeľ tri mestá uprostred krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil. 3Uprav k nim cesty a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, aby ta mohol ujsť každý, kto niekoho zabije. 4Tak to bude s tým, kto niekoho zabije. Keď ta utečie, môže zostať nažive, ak svojho blížneho zabil neúmyselne a predtým ho nemal v nenávisti. 5Keď niekto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a sekerou sa zaženie, aby zoťal strom, pričom mu z poriska odletí železo, ktoré priateľa zasiahne a smrteľne zraní, taký nech utečie do jedného z týchto miest a zostane nažive. 6Vykonávateľ krvnej pomsty by v návale hnevu prenasledoval vraha a keby cesta bola veľmi dlhá, dostihol by ho a zabil. Vrah si však smrť nezaslúžil, lebo zabitého predtým nemal v nenávisti. 7Preto ti prikazujem: Oddeľ tri mestá! 8Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá, 9zachovaj každý príkaz, ktorý ti dnes dávam: aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a chodil po jeho cestách po všetky dni. Pridaj teda k tým trom mestám ešte ďalšie tri. 10V tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nech sa neprelieva nevinná krv, aby si za ňu neniesol vinu. 11Keby niekto nenávidel svojho blížneho, striehol naňho, napadol by ho a udrel tak, že blížny by zomrel, a jeho vrah by potom do niektorého z týchto miest ušiel, 12nech pošlú po neho starší mesta, nech ho odtiaľ vezmú a vydajú do rúk vykonávateľa krvnej pomsty, aby zomrel. 13Nech sa nad ním tvoje oko nezľutuje. Tým sa odstráni preliatie nevinnej krvi z Izraela a budeš sa mať dobre.

Ochrana medze

14Neposuň medzu svojho blížneho, ktorou predkovia určili tvoje dedičné vlastníctvo, čo dostaneš v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil.

Zákon o svedkoch

15Jediný svedok nestačí usvedčiť niekoho z nejakej viny či nejakého hriechu, ktorého sa mohol dopustiť. Súdny výrok bude platný len na základe výpovedí dvoch alebo troch svedkov. 16Ak proti niekomu povstane falošný svedok, aby ho obvinil z odpadlíctva, 17nech sa sporné strany postavia pred Hospodina, pred kňazov a sudcov, ktorí vtedy budú v službe. 18Potom sudcovia dôkladne preskúmajú prípad. Ak svedok falošne vypovedal proti svojmu bratovi, 19urobte s ním to, čo hodlal urobiť on svojmu bratovi. Tým odstrániš zlo zo svojho stredu. 20Ostatní sa to dopočujú, budú sa báť a už nedopustia, aby sa také zlo medzi vami opakovalo. 21Tvoje oko nech sa nezľutuje. Život za život, oko za oko, zub za zub, ruka za ruku a noha za nohu.

Predpisy o vojenskej službe

1Keď pôjdeš do boja proti svojim nepriateľom a uvidíš kone, vozy a ľud početnejší než si ty, neboj sa, pretože s tebou je Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. 2Krátko pred začiatkom boja predstúpi kňaz pred ľud a prehovorí. 3Povie: ‚Počuj, Izrael! Dnes sa chystáte do boja proti svojim nepriateľom. Neklesajte na mysli! Nebojte sa, neľakajte sa a nemajte z nich strach! 4Veď Hospodin, váš Boh, ide s vami, bude bojovať za vás proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.‘ 5Potom prehovoria k ľudu predstavení: ‚Je tu niekto, kto si postavil nový dom a ešte ho neposvätil? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by dom posvätil. 6Je tu niekto, kto vysadil vinicu a ešte nezobral prvú úrodu? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by sa tešil z prvej úrody. 7Je tu niekto, kto sa zasnúbil so ženou a ešte si ju nevzal? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by si ženu vzal.‘ 8Predstavení nech ďalej ľudu povedia: ‚Je tu niekto, kto sa bojí a klesá na mysli? Nech odíde a vráti sa domov, aby nešíril strach medzi spolubojovníkmi.‘ 9Keď predstavení skončia príhovor, do čela ľudu sa postavia velitelia zástupov.

Dobývanie miest

10Keď sa priblížiš k niektorému mestu, aby si ho dobyl, ponúkni mu mier. 11Ak s mierom súhlasí a otvorí ti brány, všetok ľud, ktorý je v ňom, bude konať nútené práce a slúžiť ti. 12Ak s tvojím mierovým návrhom nesúhlasí a pustí sa s tebou do boja, obľahni ho. 13Keď ti ho Hospodin, tvoj Boh, vydá do rúk, všetko mužské v ňom pozabíjaj mečom. 14Iba ženy a deti, dobytok a všetko, čo bude v meste, všetku jeho korisť ulúp. Užívaj korisť po svojich nepriateľoch, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh. 15Podobne urob aj ostatným mestám, ktoré sú od teba veľmi vzdialené a nepatria k mestám miestnych národov. 16V mestách týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nenecháš nažive nič, čo dýcha. 17Chetitov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov znič ničiacou kliatbou, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh, 18aby vás nenaučili konať podľa všetkých svojich ohavností, ktoré robia pre svoje božstvá. Prehrešili by ste sa proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 19Ak budeš niektoré mesto obliehať dlhší čas a zmocníš sa ho, neznič jeho stromy a nevytínaj ich sekerou; veď z nich budeš jesť. Preto ich nevyrubuj! Je azda ovocný strom človekom, aby si ho obliehal? 20Len stromy, o ktorých vieš, že nie sú ovocné, môžeš ničiť a rúbať, aby si z nich postavil, čo potrebuješ na obliehanie, kým sa nezmocníš mesta, ktoré bojuje proti tebe.

Prípad neobjasnenej vraždy

1Ak sa na území, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ho obsadil, na poli nájde telo zavraždeného človeka, no nevie sa, kto ho zabil, 2vyjdú tvoji starší i sudcovia a odmerajú vzdialenosť od okolitých miest k zavraždenému. 3Keď sa zistí, ktoré mesto je k zavraždenému najbližšie, vezmú starší toho mesta jalovicu, ktorá ešte nepracovala a nebola zapriahnutá v jarme. 4Starší toho mesta privedú jalovicu k potoku so stále tečúcou vodou, na miesto, kde sa dosiaľ neoralo ani nesialo, a tam pri potoku zlomia jalovici šiju. 5Potom pristúpia kňazi Léviovci, pretože ich si Hospodin, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili, v mene Hospodina požehnávali a podľa ich výroku riešil sa každý spor i každé ublíženie na tele. 6Všetci starší toho mesta, ktoré je najbližšie k zavraždenému, umyjú si ruky nad jalovicou, ktorej pri potoku zlomili šiju. 7Potom vyhlásia: ‚Naše ruky nepreliali túto krv ani naše oči to nevideli. 8Hospodin, odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Nedovoľ preliať nevinnú krv uprostred svojho izraelského ľudu.‘ Tak budú zbavení viny za preliatie krvi. 9Vinu za preliatie nevinnej krvi odstrániš zo svojho stredu, keď budeš konať, čo je správne pred Hospodinom.

Manželstvo so zajatkyňou

10Keď odídeš do boja proti svojim nepriateľom a Hospodin, tvoj Boh, ti ich vydá do rúk, odvedieš si z nich zajatcov. 11Keď uzrieš medzi zajatcami ženu krásnej postavy a obľúbiš si ju, môžeš si ju vziať za ženu. 12Potom ju uvedieš do svojho domu. Ona si oholí hlavu a ostrihá si nechty, 13vyzlečie si šaty, v ktorých bola zajatá, a bude bývať v tvojom dome. Celý mesiac bude oplakávať svojho otca a svoju matku. Potom smieš k nej vojsť, staneš sa jej manželom a ona bude tvojou ženou. 14Ak sa ti potom znepáči, prepustíš ju a bude voľná. Nesmieš ju predať za peniaze ani hrubo s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil.

Právo prvorodenstva

15Ak niektorý muž má dve ženy, jednu miluje a druhú nie, a ak mu milovaná i nemilovaná porodia synov a prvorodený bude synom nemilovanej, 16potom v deň, keď bude rozhodovať o dedičstve pre svojich synov, právo prvorodeného nesmie priznať synovi milovanej na úkor prvorodeného syna nemilovanej. 17Syna nemilovanej však uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva.

Neposlušný syn

18Ak má niekto vzdorovitého a zanovitého syna, ktorý neposlúcha svojho otca ani svoju matku a nedbá na ich napomínanie, 19jeho otec a matka nech ho chytia, privedú k starším mesta k miestnej bráne 20a povedia im: ‚Tento náš syn je vzdorovitý a zanovitý, neposlúcha nás, je zhýralec a pijan.‘ 21Potom nech ho všetci muži mesta ukameňujú. Jeho smrťou odstrániš zlo zo svojho stredu. Nech to počuje celý Izrael a bojí sa.

Pochovanie popraveného

22Keby sa niekto dopustil takého hriechu, za ktorý sa vynáša rozsudok smrti, a bol by obesený na drevo, 23nenecháš jeho mŕtvolu na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesenec je Bohom prekliaty. Preto si nepoškvrň pôdu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.

Rôzne predpisy

1Ak uvidíš blúdiace dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi popri nich bez povšimnutia, ale určite ich priveď späť svojmu bratovi. 2Keď však tvoj brat nie je nablízku a ty ho nepoznáš, priženieš ich do svojho domu a budú u teba, kým ich tvoj brat nebude hľadať. Potom mu ich vráť. 3Rovnako urob aj s jeho oslom, odevom a s čímkoľvek, čo tvoj brat stratil a ty si to našiel. Neodopri mu pomoc. 4Ak uvidíš, že na ceste padol osol alebo býk tvojho brata, neodopri mu pomoc. Pomôž mu ich zodvihnúť. 5Nech žena nenosí mužské veci a muž nech si neoblieka ženské šaty, lebo pred Hospodinom, tvojím Bohom, je ohavný každý, kto tak robí. 6Keby si cestou náhodne uvidel na strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajíčkami a matka by sedela na mláďatách alebo na vajíčkach, nevezmeš matku s mláďatami. 7Matku musíš vypustiť a mláďatá si vezmi, aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil. 8Keď si postavíš nový dom, urob na streche ohradu, aby si vo svojom dome neuvalil na seba krvnú vinu, keby niekto z neho spadol. 9Nesaď do svojej vinice iný druh rastliny, aby celá úroda neprepadla svätyni: vysiate semeno i úroda vinice. 10Neor spoločným záprahom vola s oslom. 11Neobliekaj sa do šiat utkaných spolu z vlny a ľanu. 12Na štyroch rohoch svojho plášťa, ktorým sa odievaš, si urob strapce.

Nespravodlivé obvinenie manželky

13Ak si muž vezme ženu, vojde k nej, no potom ju znenávidí, 14obviní ju z nepočestnosti a rozširuje o nej zlý chýr tým, že vraví: ‚Keď som si ju vzal za ženu a priblížil som sa k nej, zistil som, že nie je panna,‘ 15otec i matka devy vezmú dôkaz dcérinho panenstva a prinesú ho starším mesta do brány. 16Otec devy povie starším: ‚Svoju dcéru som dal tomuto mužovi za ženu a on ju znenávidel. 17Obviňuje ju z nepočestnosti a hovorí: »Nenašiel som pri tvojej dcére znak panenstva.« Tu je dôkaz panenstva mojej dcéry.‘ Nato rozprestrú dcérine šaty pred staršími mesta. 18Starší mesta odvedú toho muža a potrestajú ho. 19Uložia mu pokutu sto strieborných za to, že izraelskú pannu uviedol do zlého svetla a peniaze dajú devinmu otcovi. Ona mu zostane ženou a nikdy ju nesmie prepustiť. 20Keby však chýr o mladej žene bol pravdivý a nenašiel by sa dôkaz jej panenstva, 21vyvedú ju ku vchodu otcovho domu a muži mesta ju ukameňujú, lebo sa v Izraeli dopustila nehanebnosti tým, že v otcovskom dome smilnila. Tak odstrániš zlo spomedzi seba.

Cudzoložstvo a smilstvo

22Keby pristihli muža pri súloži s vydatou ženou, nech zomrú obaja, muž, ktorý s ňou súložil, i žena. Tak odstrániš zlo z Izraela. 23Keby bola deva, panna, zasnúbená s mužom a stretol by ju v meste iný muž a súložil by s ňou, 24obidvoch vyveďte k bráne mesta a ukameňujte; devu preto, že nevolala v meste o pomoc a muža preto, že zneuctil snúbenicu svojho blížneho. Tak odstrániš zlo spomedzi seba. 25Keby stretol muž zasnúbenú devu na poli a násilne by sa jej zmocnil a súložil by s ňou, zomrie len muž, ktorý s ňou súložil. 26Deve neurob nič. Ona sa nedopustila hriechu, pre ktorý by mala byť potrestaná smrťou. V tomto prípade je to tak, ako keď niekto prepadne svojho blížneho a zavraždí ho. 27Stretol ju totiž na poli a zasnúbená deva aj kričala, ale nebolo nikoho, kto by jej pomohol. 28Keby muž stretol devu, pannu, ktorá nebola zasnúbená, chytil by ju, súložil by s ňou a pristihli by ich, 29muž, ktorý s ňou súložil, dá otcovi devy päťdesiat strieborných a bude mu ženou, lebo ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť. 1Nikto si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca ani nenadvihne okraj otcovej prikrývky.

Osoby vylúčené z Hospodinovho zhromaždenia

2Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde nik, kto má rozmliaždený semenník alebo odrezaný pohlavný úd. 3Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde miešanec a nevojde ta ani jeho desiate pokolenie. 4Na Hospodinovo zhromaždenie nevojde Ammónčan či Moábčan a nikdy ta nesmie vstúpiť ani ich desiate pokolenie, 5lebo vám nevyšli v ústrety s chlebom a vodou na ceste, keď ste vyšli z Egypta, ako aj preto, že v Aram-Naharajime najali proti vám Bileáma, syna Beóra z Petóru, aby ťa preklial. 6Lenže Hospodin, tvoj Boh, nechcel vypočuť Bileáma. Hospodin, tvoj Boh, zmenil totiž kliatbu na požehnanie, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa miloval. 7Nikdy, kým budeš žiť, neusiluj sa o pokoj s nimi ani o ich blahobyt. 8Necíť odpor k Edómčanovi, lebo je tvoj brat. Nemaj odpor k Egypťanovi, lebo si býval v jeho krajine ako cudzinec. 9Deti z ich tretieho pokolenia smú vojsť na Hospodinovo zhromaždenie.

Čistota v tábore

10Keď pôjdeš s táborom do boja proti svojim nepriateľom, vyvaruj sa každého zla. 11Ak bude medzi vami muž znečistený nočným výtokom semena, musí vyjsť z tábora a nesmie doň vojsť. 12Podvečer sa umyje a pri západe slnka sa smie vrátiť do tábora. 13Za táborom budeš mať miesto, kde budeš vykonávať telesnú potrebu. 14Vo svojom náradí budeš mať lopatku a prv než si vonku kvokneš, vykopeš ňou jamku a výkal zahrabeš. 15Hospodin, tvoj Boh, chodí po tvojom tábore, aby ťa vyslobodil a vydal ti do rúk tvojich nepriateľov. Nech je tvoj tábor svätý, aby u teba nevidel nič neslušné a neodvrátil sa od teba.

Rozličné príkazy

16Otroka, ktorý sa k tebe uchýli, nevydáš jeho pánovi. 17Nech býva s tebou, uprostred teba na mieste, ktoré si zvolí, v niektorom z tvojich miest, kde mu bude dobre; neutláčaj ho! 18Nech sa nijaká izraelská deva nestane zasvätenou smilnicou ani nijaký izraelský mládenec zasväteným smilníkom! 19Neprinášaj mzdu neviestky ani zárobok smilníka do domu Hospodina, svojho Boha, ako sľúbený dar, lebo oboje je ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. 20Od svojho brata neber úrok z peňazí ani z potravy, ani z čohokoľvek, čo sa požičiava. 21Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nesmieš požičať na úrok, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri všetkom, na čo priložíš svoju ruku v krajine, ktorú máš obsadiť. 22Ak dáš sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo Hospodin, tvoj Boh, to bude určite od teba žiadať, inak by si mal hriech. 23Ak nebudeš sľubovať, nezhrešíš. 24Čo vyšlo z tvojich úst, dodrž a splň sľub, čo si dobrovoľne dal Hospodinovi, svojmu Bohu — sľub, ktorý si vyslovil svojimi ústami. 25Keď vojdeš do vinice svojho blížneho, smieš sa najesť hrozna do sýtosti, koľko sa ti zachce, ale nesmieš nič vziať do nádoby. 26Keď pôjdeš obilným poľom svojho blížneho, smieš si rukou natrhať klasy, ale kosákom ich zožínať nesmieš.

Zákon o rozvode

1Ak si muž vezme ženu za manželku a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju z domu preč. 2Ona vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža. 3Ak sa však znepáči aj druhému mužovi, napíše jej prepúšťací list, dá jej ho a pošle ju preč z domu. Ak jej druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu, zomrie, 4potom si ju prvý muž, ktorý ju poslal preč, nesmie znova vziať za ženu, lebo je poškvrnená. To by bola ohavnosť pred Hospodinom. Neuvaľ hriech na krajinu, ktorú ti do dedičstva dáva Hospodin, tvoj Boh. 5Muž ako novomanžel nemusí ísť na vojnu a bude oslobodený od akejkoľvek verejnej povinnosti. Jeden rok zostane doma, aby sa mohol tešiť so svojou ženou, ktorú si vzal.

Rozličné predpisy

6Nikto nesmie vziať do zálohu ani spodný, ani vrchný kameň ručného mlyna, lebo tým by bral do zálohu sám život. 7Ak sa zistí, že niekto uniesol niektorého zo svojich bratov Izraelitov, že s ním zaobchádzal ako s otrokom a predal ho, únosca nech zomrie. Tak odstrániš zlo spomedzi seba. 8V prípade malomocenstva dbaj, aby si veľmi pozorne zachovával všetko, o čom vás poučia léviovskí kňazi. Starostlivo dodržiavajte všetko, čo som im prikázal. 9Pamätaj, čo urobil Hospodin, tvoj Boh, Mirjam, keď ste vychádzali z Egypta. 10Keď svojmu blížnemu niečo požičiaš, nechoď do jeho domu vymáhať záloh. 11Zostaň vonku a muž, ktorému si niečo požičal, ti vynesie záloh von. 12Ak je ten muž chudobný, nenecháš si cez noc jeho záloh. 13Pri západe slnka mu jeho záloh vráť, aby si mohol ľahnúť vo svojom plášti a dobrorečil ti. To bude tvoja spravodlivosť pred Hospodinom, tvojím Bohom. 14Neutláčaj chudobného a núdzneho, nádenníka, či je to brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a podlieha súdu v tvojich bránach. 15Mzdu mu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, aby nevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostal na tebe hriech. 16Nech netrestajú otcov smrťou pre synov a ani synov nech netrestajú smrťou pre otcov. Nech je každý usmrtený za vlastný hriech! 17Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a od vdovy neber šaty do zálohu! 18Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa odtiaľ vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Preto ti prikazujem, aby si to dodržiaval. 19Keď budeš žať obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa poň. Nech zostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk. 20Pri zbere olív nestriasaj po sebe konáre, nech niečo zostane cudzincovi, sirote a vdove. 21Pri oberačke hrozna vo svojej vinici nepaberkuj za sebou, nech zostane niečo cudzincovi, sirote a vdove. 22Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte. Preto ti prikazujem, aby si to dodržiaval. 1Keď nastane spor medzi mužmi a prídu k súdu, aby ich rozsúdili, spravodlivého treba ospravedlniť a vinníka odsúdiť. 2Ak si vinník zaslúži bičovanie, dá ho sudca položiť na zem a pred sebou zbičovať podľa toho, koľko úderov zasluhuje. 3Môže ho odsúdiť na štyridsať úderov, no viac mu nesmie dať, lebo keby ich dostal viac, tvoj brat by bol potupený pred tebou. 4Pri mlátení nedávaj volovi náhubok.

Švagrovské manželstvo

5Keď budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie a nezanechá syna, nech sa žena zomrelého nevydá za cudzieho muža, mimo rodiny. Vojde k nej jej švagor a vezme si ju za ženu podľa švagrovského práva. 6Prvorodený, ktorého mu porodí, bude niesť meno jeho zomrelého brata, aby nebolo z Izraela vytreté jeho meno. 7Ak si však tento muž nebude chcieť vziať svoju švagrinú, nech jeho švagriná príde do brány k starším a povie: ‚Môj švagor sa zdráha zachovať svojmu bratovi meno v Izraeli, nechce si ma vziať za ženu podľa švagrovského práva.‘ 8Vtedy ho starší mesta predvolajú a pohovoria si s ním. Keď vstane a vyhlási, že si ju nechce vziať, 9pristúpi k nemu švagriná, pred očami starších mu z nohy vezme sandál, napľuje mu do tváre a povie: ‚Tak nech sa stane mužovi, ktorý sa nechce postarať svojmu bratovi o potomstvo!‘ 10V Izraeli sa bude volať: Dom vyzutého.

Dodatky

11Ak sa medzi sebou pobijú dvaja muži, a ak žena jedného z nich chce vyslobodiť svojho muža z ruky toho, ktorý ho bije, vystrie ruku a chytí ho za prirodzenie, 12bez milosti jej odsekni ruku! 13Nemaj vo svojom mešci dvojaké závažie, väčšie a menšie! 14Nemaj vo svojom dome dvojakú efu, väčšiu a menšiu! 15Závažie maj presné a správne, aj efu maj presnú a správnu, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. 16Pred Hospodinom, tvojím Bohom, je ohavný každý, kto to robí, každý, kto pácha takéto bezprávie. 17Pamätaj, čo ti vykonal Amalék na ceste, keď ste vychádzali z Egypta, 18ako ťa napadol, a kým si bol zoslabnutý a unavený, zničil všetkých, čo šli za tebou vyčerpaní, a nebál sa Boha. 19Keď ti Hospodin, tvoj Boh, dopraje odpočinok od všetkých tvojich okolitých nepriateľov v krajine, ktorú ti dáva do vlastníctva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju zaujal, potom odstrániš spod neba pamiatku Amaléka. Nezabudni na to!

Vyznanie viery pri obetách z prvotín

1Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, 2vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznášaš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: ‚Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá.‘ 4Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. 5Ty však pred Hospodinom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol blúdiaci Aramejčan. S malým počtom ľudí zostúpil do Egypta a tam žil ako cudzinec. Tam sa stal veľkým, mocným a početným národom. 6Egypťania však s nami zle zaobchádzali, trýznili nás a kruto zotročovali. 7Volali sme k Hospodinovi, Bohu našich otcov, Hospodin nás vypočul, pozrel na naše poníženie, námahu a útlak. 8Hospodin nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkou hrôzou, znameniami a zázrakmi. 9Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal!‘ Polož to pred Hospodina, svojho Boha, a pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom. 11Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu. Raduj sa spolu s levitom a s cudzincom, ktorí bývajú v tvojom kraji. 12Keď v treťom roku, v roku desiatkov, úplne odovzdáš všetky desiatky zo svojej úrody a dáš levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v tvojich bránach a nasýtili sa, 13povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: ‚Vyniesol som z domu, čo bolo posvätné a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove celkom tak, ako si mi prikázal. Neprestúpil som ani jedno z tvojich prikázaní, ani som naň nezabudol. 14Počas smútku som z toho nejedol a ani počas svojej nečistoty som z toho neodložil, ani som z toho neobetoval mŕtvemu. Poslúchol som hlas Hospodina, svojho Boha, a urobil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, aj zem, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom.‘

Hospodinova zmluva s Izraelom

16Dnes ti prikazuje Hospodin, tvoj Boh, aby si plnil tieto ustanovenia a právne predpisy. Zachovávaj ich a uskutočňuj celým srdcom a celou dušou. 17Dnes si o Hospodinovi vyhlásil, že ti bude Bohom, že budeš chodiť po jeho cestách a zachovávať jeho ustanovenia, príkazy a právne predpisy, a že ho budeš poslúchať. 18Aj Hospodin dnes vyhlásil, že budeš jeho ľudom, zvláštnym vlastníctvom, ako ti sľúbil, no musíš zachovávať všetky jeho prikázania. 19On ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré utvoril, aby si mu bol chválou, cťou a ozdobou, aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, ako povedal.“

Pamätné kamene

1Mojžiš so staršími izraelského ľudu prikázal: „Zachovávajte každý príkaz, ktorý vám dnes dávam. 2V ten deň, keď prejdete cez Jordán do krajiny, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, postav si veľké kamene, natri ich vápnom a 3napíš na ne všetky slová tohto zákona, keď sa prebrodíš a vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom, ako ti sľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov. 4Keď potom prejdete cez Jordán, postavte tie kamene na vrchu Ebál, ako vám dnes prikazujem, a natrite ich vápnom! 5Tam postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov neokresaných železom. 6Z neopracovaných kameňov postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, a obetuj na ňom spaľované obety Hospodinovi, svojmu Bohu. 7Obetuj obety spoločenstva, tam jedz a raduj sa pred Hospodinom, svojím Bohom. 8Na kamene napíš zreteľne a jasne všetky slová tohto zákona.“

Požehnanie a kliatba

9Potom Mojžiš a léviovskí kňazi povedali celému Izraelu: „Mlč a počúvaj, Izrael! Dnes si sa stal ľudom Hospodina, svojho Boha. 10Preto poslúchaj hlas Hospodina, svojho Boha, a uskutočňuj jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam!“ 11V ten deň prikázal Mojžiš ľudu: 12„Keď prejdete cez Jordán, nech sa Šimeón, Lévi, Júda, Jissachár, Jozef a Benjamín postavia na vrchu Gerizím a nech žehnajú ľud. 13Nech sa Rúben, Gád, Ašér, Zebulún, Dán a Naftali postavia na vrchu Ebál a nech preklínajú. 14Leviti nech zvýšeným hlasom oznámia všetkým izraelským mužom: 15‚Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu, ohavnosť pred Hospodinom, dielo rúk remeselníka, a tajne si ju postaví!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 16‚Prekliaty, kto zneuctí svojho otca alebo svoju matku!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 17‚Prekliaty, kto posunie medzu svojho blížneho!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 18‚Prekliaty, kto pomýli slepého na ceste!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 19‚Prekliaty, kto prekrúti právo cudzinca, siroty a vdovy!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 20‚Prekliaty, kto bude obcovať so ženou svojho otca, pretože odkryje prikrývku svojho otca!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 21‚Prekliaty, kto bude obcovať s ktorýmkoľvek zvieraťom!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 22‚Prekliaty, kto bude obcovať so svojou sestrou, dcérou svojho otca alebo s dcérou svojej matky!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 23‚Prekliaty, kto bude obcovať so svojou svokrou!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 24‚Prekliaty, kto tajne zabije svojho blížneho!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 25‚Prekliaty, kto vezme úplatok za zabitie nevinnej osoby!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘ 26‚Prekliaty, kto nebude zachovávať slová tohto zákona a neuskutoční ich!‘ Všetok ľud nech povie: ‚Amen!‘

Prísľub požehnania

1Ak budeš naozaj počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, zachovávať a uskutočňovať všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam, Hospodin, tvoj Boh, ťa vyvýši nad všetky národy zeme. 2Keď budeš poslúchať slovo Hospodina, svojho Boha, spočinú na tebe všetky tieto požehnania a budú ťa sprevádzať. 3Požehnaný budeš v meste a požehnaný budeš na poli. 4Požehnaný bude plod tvojho života, plodiny tvojej zeme, plod tvojho dobytka, mláďatá tvojich zvierat a prírastky tvojho stáda. 5Požehnaný bude tvoj kôš i tvoje koryto. 6Požehnaný budeš, keď budeš vchádzať a požehnaný budeš, keď budeš vychádzať. 7Hospodin sa postará o porážku tvojich nepriateľov, ktorí povstanú proti tebe. Jednou cestou vyrazia proti tebe a siedmimi cestami budú pred tebou utekať. 8Hospodin prikáže, aby bolo požehnanie v tvojich zásobárňach i vo všetkom, čoho sa chopí tvoja ruka. Požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. 9Ak budeš zachovávať príkazy Hospodina, svojho Boha, a kráčať po jeho cestách, Hospodin ťa povýši na svätý ľud, ako ti prisahal. 10Potom všetky národy zeme uvidia, že nosíš Hospodinovo meno a budú sa ťa báť. 11Hospodin ti dá hojnosť blaha, a to v plode tvojho života, v plode tvojho dobytka i v plodinách tvojej pôdy v krajine, o ktorej Hospodin pod prísahou sľúbil tvojim otcom, že ti ju dá. 12Hospodin ti otvorí štedrú pokladnicu, nebesia, a v pravý čas pošle na tvoju krajinu dážď; bude požehnávať každé dielo tvojich rúk. Budeš požičiavať mnohým národom, ale ty si nebudeš požičiavať od nikoho. 13Ak budeš poslúchať príkazy Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dnes prikazujem zachovávať a uskutočňovať ich, Hospodin ťa ustanoví za hlavu, nie za chvost. Budeš vystupovať čoraz vyššie a nebudeš upadať. 14Neodchyľuj sa ani napravo, ani naľavo, ani od jediného slova, ktoré vám dnes prikazujem, a nechoď za inými bohmi, aby si im slúžil.

Hrozba kliatbou

15Ak ale nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, ani zachovávať a uskutočňovať všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, doľahnú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať. 16Prekliaty budeš v meste a prekliaty budeš na poli. 17Prekliaty bude tvoj kôš i tvoje koryto. 18Prekliaty bude plod tvojho života i plodiny tvojej pôdy, mláďatá tvojho dobytka i prírastky tvojho stáda. 19Prekliaty budeš, keď budeš vchádzať a prekliaty budeš, keď budeš vychádzať. 20Hospodin pošle na teba kliatbu, hrôzu a neúspech vo všetkom, na čo položíš ruku a čo budeš podnikať, kým ťa nevyhubí a nezničí pre tvoje zlé skutky, lebo si ma opustil. 21Hospodin dopustí na teba mor, kým ťa celkom nezničí v krajine, ktorú ideš teraz obsadiť. 22Hospodin ťa bude biť suchotinami, zimnicou, silnou horúčkou, páľavou, mečom, obilnou hrdzou a sneťou. Budú ťa trápiť, kým nezahynieš. 23Nebesia budú nad tvojou hlavou ako meď a zem pod tebou bude ako železo. 24Namiesto dažďa Hospodin dá tvojej krajine piesok a prach bude na teba padať z neba, kým ťa nezničí. 25Hospodin dopustí, aby ťa tvoji nepriatelia porazili. Jednou cestou sa vydáš proti nim, siedmimi cestami budeš pred nimi utekať. Budeš odstrašujúcim príkladom pre všetky kráľovstvá zeme. 26Tvoja mŕtvola bude pokrmom všetkému nebeskému vtáctvu i zemským zvieratám, nikto ich neodoženie. 27Hospodin ťa bude trestať egyptskými vredmi, pľuzgiermi, svrabom a prašivosťou, nebudeš sa môcť z nich vyliečiť. 28Hospodin ťa bude trestať šialenstvom, slepotou a pomätenosťou. 29Na jasné poludnie budeš tápať ako slepý v tme. Na cestách sa ti nebude dariť. Budeš utláčaný a okrádaný po všetky dni a nikto ťa neochráni. 30Zasnúbiš sa so ženou, ale iný muž ju poškvrní, postavíš si dom, no nebudeš v ňom bývať, vysadíš si vinicu, nebudeš ju však užívať. 31Pred očami ti zabijú vola, no nebudeš z neho jesť. Pred očami ti ukradnú osla, ale nevrátia ho. Nepriatelia ti odcudzia stádo, nebude však nikto, kto by ti pomohol. 32Tvojich synov a dcér sa zmocní cudzí národ, budeš musieť na to hľadieť a pre nich sa budeš umárať, ale tvoje ruky nič nezmôžu. 33Plodiny tvojej pôdy i všetku tvoju úrodu zje národ, ktorý si nepoznal, bude ťa neustále utláčať a týrať. 34Zošalieš z toho, čo uvidia tvoje oči, na čo sa budeš musieť dívať. 35Hospodin ťa bude trestať zhubnými vredmi na kolenách a stehnách, od spodu nôh až po temeno hlavy, takže sa nebudeš môcť vyliečiť. 36Hospodin odvedie teba i tvojho kráľa, ktorého si ustanovíš nad sebou, k národu, ktorý si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, a tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu. 37Budeš odstrašujúcim príkladom a terčom posmechu pre všetky národy, ku ktorým ťa Hospodin zavedie. 38Mnoho osiva vyseješ na poli, ale málo zožneš, lebo ho obhryzú kobylky. 39Vinice vysadíš a obrobíš, ale víno z nich nebudeš piť ani uskladňovať, lebo vinice obhryzú červy. 40Olivy budeš mať na celom svojom území, ale olejom sa nebudeš natierať, lebo olivy ti opadajú. 41Synov a dcéry splodíš, ale nebudú ti patriť, lebo pôjdu do zajatia. 42Všetky tvoje stromy a plodiny napadne hmyz. 43Cudzinec, ktorý je uprostred teba, sa bude ustavične vzmáhať, ty však budeš stále upadať. 44On ti bude požičiavať, ty mu však požičiavať nebudeš. On bude hlavou a ty budeš chvostom. 45Prídu na teba všetky tieto kliatby, budú ťa prenasledovať, zastihnú ťa a zničia, pretože si neposlúchol Hospodina, svojho Boha, a nezachovával si jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dal. 46Budú na tebe a na tvojom potomstve naveky znakom a výstražným znamením. 47Pretože si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, radostne a s vďačným srdcom, keď si mal hojnosť všetkého, 48budeš slúžiť svojmu nepriateľovi o hlade a smäde, v nahote a vo všetkom nedostatku, ktorý pošle na teba Hospodin. On ti bude klásť železné jarmo na šiju, kým ťa nezahubí. 49Hospodin privedie na teba národ zďaleka, od končín zeme. Ako orol priletí národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť, 50národ krutej tváre, ktorý nebude brať ohľad na starca a nezľutuje sa ani nad dieťaťom. 51Bude požierať plod tvojho dobytka, plodiny tvojej pôdy, kým ťa nevyhubí. Nenechá ti obilie ani mušt, ani olej, ani mláďatá tvojho dobytka, ani prírastky tvojho stáda, kým ťa nezničí. 52Bude ťa sužovať vo všetkých tvojich bránach, kým nepadnú tvoje vysoké a opevnené hradby, na ktoré sa budeš spoliehať v celej svojej krajine, bude ťa sužovať vo všetkých bránach v celej tvojej krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh. 53Pri obliehaní a v úzkosti, ktorou ťa zovrie tvoj nepriateľ, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh. 54Aj jemný a citlivý muž medzi vami bude závistlivo hľadieť na svojho brata, na svoju ženu i na synov, ktorí mu ešte zostanú, 55aby niektorému z nich nemusel dať jesť z mäsa svojich detí, ktoré bude sám jesť, keďže mu nezostane nič v tiesni obliehania, ktorým ťa zovrie nepriateľ vo všetkých tvojich bránach. 56Aj jemná a citlivá žena medzi vami, ktorá sa pre rozmaznanosť a precitlivenosť ani nepokúsila položiť nohu na zem, bude so závisťou pozerať na svojho muža, syna a dcéru, 57na plodový koláč, ktorý pri pôrode vychádza z jej života, i na svoje deti, ktoré zrodila, lebo ich bude potajomky jesť pre nedostatok všetkého počas obliehania a tiesne, ktorými ťa zovrie nepriateľ v tvojich bránach.

Oznámenie trestu

58Ak nebudeš zachovávať a uskutočňovať všetky slová tohto zákona napísané v tejto knihe, a nebudeš sa báť tohto slávneho a hrozného mena Hospodina, svojho Boha, 59Hospodin dopustí na teba a na tvoje potomstvo strašné rany, veľké a trvalé pohromy, zhubné a nevyliečiteľné choroby. 60Obráti na teba všetky choroby Egypta, ktorých sa bojíš, no predsa ich dostaneš. 61Hospodin bude na teba posielať všelijaké choroby a pohromy, o ktorých sa ani nepíše v knihe tohto zákona, kým ťa nezničí. 62Zostane vás málo, hoci vás bolo toľko ako nebeských hviezd, pretože si neposlúchol Hospodina, svojho Boha. 63Ako sa z vás tešil Hospodin, keď vám robil dobre a rozmnožoval vás, tak sa bude Hospodin radovať, že vás zničí a vyhubí. Budete vytrhnutí z krajiny, ktorú idete obsadiť. 64Hospodin ťa rozptýli medzi všetky národy z jedného konca zeme až na druhý. Tam budeš slúžiť iným bohom, drevu a kameňu, ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia. 65No ani medzi tými národmi nebudeš mať pokoj, ani tvoja noha si tam neodpočinie. Hospodin ti tam dá rozochvené srdce, smutné oči a ustrašenú dušu. 66Tvoj život bude visieť na vlásku, v noci i vo dne budeš prežívať úzkosti a nebudeš si istý životom. 67Pre úzkosť srdca, ktorá ťa bude ľakať, i pre to, čo uvidíš na vlastné oči, ráno povieš: ‚Kiežby bol už večer!‘ A večer povieš: ‚Kiežby už bolo ráno!‘ 68Na lodiach, cestou, o ktorej som povedal, že ju už neuvidíš, ťa Hospodin zavedie späť do Egypta. Tam sa sami budete predávať svojim nepriateľom za otrokov a otrokyne, no nikto vás nekúpi.“ 69Toto sú slová zmluvy, ktorú Hospodin v Moábsku prikázal Mojžišovi uzavrieť s Izraelitmi okrem zmluvy, ktorú s nimi uzavrel na Horebe.

Obnova zmluvy

1Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal: „Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami v Egypte faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine. 2Na vlastné oči ste videli ťažké skúšky, znamenia a veľké zázraky. 3Hospodin vám však dodnes nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli. 4Keď som vás viedol štyridsať rokov po púšti, vaše rúcha sa nezodrali ani vaša obuv sa nezodrala na nohách. 5Nejedli ste chlieb a nepili ste víno či iný opojný nápoj, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh. 6Keď ste prišli na toto miesto, vytiahol proti nám do boja chešbónsky kráľ Sichón a bojoval proti nám aj bášanský kráľ Óg, no my sme ich porazili. 7Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov. 8Preto zachovávajte slová tejto zmluvy a uskutočňujte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete! 9Vy všetci dnes stojíte pred Hospodinom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hodnostári, všetci muži Izraela, 10vaše deti, vaše ženy aj cudzinec, ktorý je v tvojom tábore, od drevorubača až po nosiča vody, 11aby si pristúpil k zmluve s Hospodinom, svojím Bohom, ktorú dnes Hospodin, tvoj Boh, pod prísahou uzatvára s tebou, 12aby si ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako to sľúbil a prisahal tvojim otcom: Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 13Túto zmluvu však uzatváram pod hrozbou kliatby nielen s vami, 14ale aj s tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes s nami nie je. 15Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prechádzali pomedzi národy; cez tie ste sami prešli. 16Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré majú. 17Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a horkosť. 18Mohlo by sa stať, že niekto síce počul slová tejto kliatby, no v srdci by sa utešoval: ‚Nič sa mi nestane, budem žiť zatvrdilo, veď rovnako dopadne rastlina svieža i uschnutá.‘ 19Takému nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a rozhorčenie proti takému mužovi a doľahne naňho všetka kliatba, ktorá je zaznamenaná v tejto knihe. Hospodin vymaže jeho meno spod nebies. 20Hospodin ho oddelí od všetkých kmeňov Izraela na záhubu podľa všetkých kliatob zmluvy, napísaných v knihe tohto zákona. 21Keď budúce pokolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tejto krajiny, ktorými ťa navštívi Hospodin, povedia: 22‚Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebojímu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.‘ 23Všetky národy sa budú pýtať: ‚Prečo to Hospodin urobil tejto krajine? Prečo ten veľký rozhorčený hnev?‘ 24Povedia: ‚Preto, lebo opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta, 25lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých nepoznali a ktorých im nedal ako podiel. 26Vtedy vzplanul Hospodinov hnev proti tejto krajine, takže doľahla na ňu všetka kliatba napísaná v tejto knihe. 27Hospodin ich v hneve a rozhorčení s veľkým odporom vytrhol z ich krajiny a vyhnal do inej krajiny, ako je to dodnes.‘ 28Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!

Návrat k Hospodinovi

1Keď sa na tebe splnia všetky tieto slová, požehnanie i kliatba, ktoré som ti predostrel, a ak si ich vezmeš k srdcu medzi všetkými národmi, medzi ktoré ťa zaženie Hospodin, tvoj Boh, 2ak sa obrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a sám aj so svojimi synmi budeš celým srdcom a celou dušou poslúchať jeho hlas, ako ti to dnes prikazujem, 3Hospodin, tvoj Boh, zmení tvoj údel, zmiluje sa nad tebou, zhromaždí ťa spomedzi všetkých národov, medzi ktoré ťa rozptýlil. 4Keby si bol vypudený až na okraj neba, Hospodin, tvoj Boh, ťa odtiaľ zhromaždí a vyvedie ťa odtiaľ. 5Hospodin, tvoj Boh, ťa privedie do krajiny, ktorú obsadili tvoji otcovia. Ty ju obsadíš a on ti preukáže dobrodenie; hojnejšie ťa rozmnoží než tvojich otcov. 6Hospodin, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a tak žil. 7Hospodin, tvoj Boh, dopustí všetky tieto kliatby na tvojich nepriateľov a protivníkov, ktorí ťa budú prenasledovať. 8Ty sa vrátiš a budeš poslúchať Hospodina, svojho Boha, a zachovávať všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes dávam. 9Hospodin, tvoj Boh, hojne požehná každé dielo tvojich rúk, plod tvojho života, plod tvojho dobytka a plodiny tvojej pôdy pre tvoje blaho. Hospodin sa bude z teba znova radovať, ako sa radoval z tvojich otcov, 10keď budeš poslúchať Hospodina, svojho Boha, zachovávať jeho príkazy a ustanovenia napísané v knihe tohto zákona, keď sa vrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou. 11Tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba nepochopiteľný ani veľmi vzdialený. 12Nie je v nebi, aby si mohol povedať: ‚Kto vystúpi do neba, aby nám ho odtiaľ zniesol a dal ho počuť, aby sme ho mohli plniť?‘ 13Nie je ani za morom, aby si mohol povedať: ‚Kto zájde za more, aby nám ho priniesol a mohli sme ho počuť a plniť?‘ 14Veď to slovo je veľmi blízko, v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho mohol dodržiavať.

Dve cesty

15Pozri, dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo. 16Keď ti dnes prikazujem, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a právne predpisy, potom budeš žiť a rozmnožíš sa. Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať v krajine, ktorú ideš obsadiť. 17Ak sa ti však srdce odvráti a nebudeš poslúchať, ak sa dáš zviesť, ak sa budeš klaňať iným bohom a budeš im slúžiť, 18dnes vám oznamujem, že určite zahyniete, nebudete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáš a ktorú ideš po prechode cez Jordán obsadiť. 19Dnes volám za svedkov proti vám nebesia i zem. Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive aj so svojím potomstvom. 20Miluj Hospodina, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a pridŕžaj sa ho, pretože od toho závisí tvoj život a dĺžka tvojich dní, aby si mohol bývať v krajine, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.“

Mojžišov nástupca

1Potom odišiel Mojžiš oznámiť všetky tieto slová celému Izraelu. 2Povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov. Nebudem už môcť vychádzať ani vchádzať, a Hospodin mi povedal: ‚Neprejdeš cez Jordán!‘ 3Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou, vyhubí tieto národy a ty ich ovládneš. Jozua pôjde pred tebou na druhú stranu, ako povedal Hospodin. 4Hospodin naloží s nimi tak, ako naložil s amorejským kráľom Sichónom a Ógom, ako aj s ich krajinami, ktoré zničil. 5Hospodin vám ich vydá a naložíte s nimi podľa príkazu, ktorý som vám dal. 6Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí.“ 7Mojžiš zavolal Jozuu a v prítomnosti celého Izraela mu povedal: „Buď silný a udatný, lebo ty uvedieš tento ľud do krajiny, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať jeho otcom a ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. 8Sám Hospodin pôjde pred tebou, bude s tebou, nedá ti ochabnúť ani ťa neopustí. Neboj sa ani sa neľakaj!“

Čítanie zákona

9Mojžiš napísal tento zákon a odovzdal ho kňazom, Léviho synom, ktorí nosili archu Hospodinovej zmluvy, a všetkým starším Izraela. 10Mojžiš im prikázal: „Na konci každého siedmeho roka na slávnosť Stánkov v roku určenom na odpustenie dlhov, 11keď sa všetok Izrael príde ukázať pred Hospodina, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš predčítavať tento zákon, aby ho počul celý Izrael. 12Zhromaždi ľud, mužov, ženy, deti a cudzincov, ktorí bývajú v tvojich bránach, aby počuli a učili sa báť Hospodina, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona. 13Aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, nech ho počujú a učia sa báť Hospodina, vášho Boha, po všetky dni vášho života na zemi, ktorú máte po prechode Jordánu obsadiť.“

Pokyny od Hospodina

14Hospodin povedal Mojžišovi: „Pozri, blížia sa dni tvojej smrti. Zavolaj Jozuu, postavte sa do stanu stretávania a ja mu dám príkaz.“ Šiel teda Mojžiš s Jozuom a postavili sa v stane stretávania. 15Vtedy sa Hospodin zjavil v stane v oblačnom stĺpe. Oblačný stĺp stál nad vchodom do stanu. 16Hospodin povedal Mojžišovi: „Ty si ľahneš k svojim predkom a tento ľud povstane a v krajine, do ktorej sa uberá, bude smilniť s cudzími bohmi. Tam ma opustí, poruší moju zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. 17V ten deň vzplanie môj hnev proti nemu, opustím ho a zakryjem si pred ním tvár. Zastihnú ho mnohé pohromy a súženia; tie ho pohltia. V ten deň si povie: ‚Nezastihli ma tieto pohromy preto, že v mojom strede nie je Boh?!‘ 18Ja si v ten deň skryjem tvár pre všetko to zlo, ktorého sa dopustil, keď sa obrátil k iným bohom.

O piesni svedectva

19Teraz si napíšte túto pieseň. Nauč ju Izraelitov a vlož im ju do úst, aby mi táto pieseň bola svedectvom proti Izraelitom. 20Uvediem ich do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom a ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Keď však ľud bude jesť a keď sa nasýti a stučnie, potom sa obráti k iným bohom, bude im slúžiť, mňa zavrhne a poruší moju zmluvu. 21Keď ho zastihnú mnohé pohromy a súženia, nech táto pieseň, ktorá nevymizne z úst jeho potomstva, hovorí proti nemu ako svedok. Poznám jeho zmýšľanie, čo hodlá urobiť dnes, skôr než ho uvediem do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil.“ 22V ten istý deň napísal Mojžiš túto pieseň a naučil ju Izraelitov. 23Hospodin prikázal Jozuovi, Núnovmu synovi: „Buď silný a udatný, lebo privedieš Izraelitov do krajiny, ktorú som im pod prísahou sľúbil, a ja budem s tebou!“ 24Keď Mojžiš dopísal slová tohto zákona do knihy, 25prikázal levitom, ktorí nosia archu Hospodinovej zmluvy: 26„Vezmite túto knihu zákona a uložte ju vedľa archy zmluvy Hospodina, svojho Boha, tam bude svedkom proti tebe! 27Ja poznám tvoju vzdorovitosť a tvrdošijnosť. Keď sa už dnes priečite Hospodinovi, ešte za môjho života, keď som medzi vami, o čo viac to bude po mojej smrti! 28Zhromaždite ku mne všetkých hodnostárov kmeňov a svojich správcov. Chcem pred nimi nahlas vyhlásiť tieto slová a vyzvať nebo i zem za svedkov proti nim. 29Lebo viem, že po mojej smrti sa úplne skazíte a odbočíte z cesty, ktorou som vám prikázal ísť. A neskoršie vás zastihne pohroma, pretože budete robiť to, čo sa nepáči Hospodinovi, keď ho budete dráždiť dielom svojich rúk.“ 30Mojžiš zreteľne predniesol celému zhromaždeniu Izraela slová tejto piesne v plnom znení:

Mojžišova pieseň

1„Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst! 2Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň. 3Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha! 4On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy. 5Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené. 6Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje. 7Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti, 8kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu. 9Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom. 10Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka. 11Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach, 12tak aj Hospodin sám viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh. 13Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala, 14kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna. 15Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy. 16Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili. 17Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli. 18Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil. 19Hospodin to videl a s hnevom pohrdol svojimi synmi a dcérami. 20Povedal: ‚Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti. 21Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi ničotnými modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom. 22Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín podsvetia, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov. 23Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich, 24budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed. 25Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.‘ 26Povedal som: ‚Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva, 27keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: »Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin!«‘ 28Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť. 29Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí. 30Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas! 31Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia. 32Ich vinič pochádza z viniča Sodomy, z gomorských viníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké. 33Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice. 34Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach? 35Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť. 36Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch, 37povie: ‚Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali? 38Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových biet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou! 39Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť! 40Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky! 41Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia. 42Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov.‘ 43Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu!“ 44Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.

Boh pripravuje Mojžiša na smrť

45Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46povedal: „Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona. 47Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.“ 48V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi: 49„Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abarím v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva! 50Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu, 51lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meriby pri Kadéši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi. 52Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.“

Mojžišovo požehnanie

1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelitov pred svojou smrťou: 2Povedal: „Zo Sinaja prišiel Hospodin, zažiaril im zo Seíru, zaskvel sa z vrchu Parán a prišiel do Meriby pri Kadéši, po jeho pravici bol planúci oheň. 3Ty, ktorý miluješ svoj ľud, všetci jeho svätí sú v tvojej ruke, privinuli sa k tvojim nohám, budú sa učiť z tvojich slov. 4Mojžiš nám dal zákon ako vlastníctvo pre zhromaždenie Jákoba. 5Keď sa zišli poprední ľudu, zhromaždenie kmeňov Izraela, v Ješurúne povstal kráľ. 6Nech žije Rúben, nech nevymrie, ale nech je počet jeho mužov malý!“ 7O Júdovi povedal toto: „Hospodin, vypočuj Júdov hlas a priveď ho k jeho ľudu, aby svojimi rukami bojoval za seba, a pomáhaj mu proti jeho odporcom.“ 8O Lévim povedal: „Nech tvoje tummím a urím patria tvojmu zbožnému mužovi, ktorého si vyskúšal v Masse, s ktorým si mal spor pri vodách Meriby, 9ktorý povedal o svojom otcovi a svojej matke: ‚Neberiem ohľad na nich.‘ Svojich bratov nepoznal a o svojich synoch nechcel vedieť, lebo zachovával tvoju reč a dodržiaval tvoju zmluvu. 10Jákoba budú poúčať o tvojich právach a Izraelitov o tvojom zákone. Budú klásť pred teba kadidlo a celostnú obetu na tvoj oltár. 11Hospodin, požehnaj jeho silu! Obľúb si dielo jeho rúk! Polám bedrá tým, čo povstávajú proti nemu, aby už nepovstali tí, čo ho nenávidia!“ 12O Benjamínovi povedal: „To je miláčik Hospodina, nech bezpečne býva pri ňom. On ho bude chrániť po všetky dni. Býva medzi jeho úbočiami.“ 13O Jozefovi povedal: „Kiež Hospodin požehná jeho kraj hojnou rosou z neba i z priepastnej hlbiny, čo je dolu, 14vzácnymi úrodami z darov slnka, bohatými plodmi ročných období, 15skvelými darmi pradávnych vrchov a vzácnosťami odvekých pahorkov, 16vzácnosťami krajiny a všetkým, čo je na nej, aj priazňou toho, ktorý býva v kre. To nech zostúpi na Jozefovu hlavu a na temeno zasvätenca medzi bratmi! 17Je nádherný ako prvorodený býk, rohy má ako divý byvol, ktorými kole všetky národy až do končín zeme. Také nech sú desaťtisíce Efrajima, také nech sú tisíce Menaššeho!“ 18O Zebulúnovi povedal: „Raduj sa, Zebulún, na svojej výprave, raduj sa Jissachár, vo svojich stanoch! 19Ľudí zvolajú na vrch, kde budú správne prinášať obety. Bohatstvo budú čerpať z mora a poklady ukryté v piesku.“ 20O Gádovi povedal: „Požehnaný, kto Gádovi rozširuje územie! Gád odpočíva ako levica, trhá rameno i temeno. 21Ako prvý si vyhliadol územie tam, kde bol podiel vodcu! Prišiel s náčelníkmi ľudu a vykonal pre Izrael, čo je pred Hospodinom spravodlivé a správne.“ 22O Dánovi povedal: „Dán je mladé levíča, ktoré vyskočí z Bášanu.“ 23O Naftalim povedal: „Naftali sa nasýti priazne, je plný Hospodinovho požehnania. Ovládne more i južný kraj.“ 24O Ašérovi povedal: „Nad ostatných synov nech je požehnaný Ašér, nech je najobľúbenejší medzi bratmi! Nech si v oleji máča nohu. 25Nech sú jeho závory zo železa a bronzu! Nech tvoja sila trvá, kým žiješ! 26Nieto takého, ako je Boh Ješurúnov, po nebesiach sa náhli, aby ti pomohol, na oblakoch sa nesie vo svojej velebe. 27Útočiskom je Boh odveký, svet je pod jeho ramenami. On vyhnal pred tebou nepriateľa, povedal: ‚Znič ho!‘ 28Izrael býva bezpečne, Jákobov prameň je výnimočný v krajine obilia a muštu. Z jeho nebies padá rosa. 29Blahoslavený si, Izrael, kto sa ti vyrovná?! Ľud, ktorý zachránil Hospodin; on je tvoj ochranný štít, tvoj slávny meč. Tvoji nepriatelia sa ti budú koriť, ty však pošliapeš ich šije.“

Mojžišova smrť

1Z moábskych stepí vystúpil Mojžiš na vrch Nebó, vrchol Pisgy, naproti Jerichu, a Hospodin mu ukázal celú krajinu: Gileád až po Dán, 2celý kraj Naftaliho i kraj Efrajima a Menaššeho i celý kraj Júdov až po Západné more, 3Negev a oblasť údolia Jericha, mesta paliem, až po Coar. 4Hospodin mu povedal: „Toto je krajina, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: ‚Dám ju tvojmu potomstvu!‘ Dovolil som ti ju uvidieť na vlastné oči, do nej však nevojdeš!“ 5Potom tam, v Moábsku, zomrel Hospodinov služobník Mojžiš, ako povedal Hospodin. 6Pochoval ho v údolí naproti Bét-Peóru v Moábsku. Dodnes však nikto nevie o jeho hrobe. 7Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel. Zrak mu nezoslabol a jeho životná sila ho neopustila. 8Izraeliti oplakávali Mojžiša na moábskych stepiach tridsať dní, kým sa neskončili dni plaču a smútku za ním. 9Jozua, syn Núna, bol plný ducha múdrosti, lebo Mojžiš naňho položil ruky. Izraeliti ho poslúchali a konali tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 10V Izraeli však už nepovstal prorok ako Mojžiš, ktorému by sa dal Hospodin poznať z tváre do tváre. 11Nikto iný sa mu nevyrovnal konaním znamení a zázrakov, ktoré ho poslal Hospodin konať v Egypte pred faraónom a pred všetkými jeho služobníkmi a celou jeho krajinou. 12Nikto iný neprejavil takú moc, aby urobil všetky tie veľké a hrozné skutky, ktoré Mojžiš vykonal pred očami celého Izraela.

JOZUA

Rozkaz prekročiť Jordán

1Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša oslovil Hospodin Mojžišovho pomocníka Jozuu, syna Núna: 2„Môj služobník Mojžiš zomrel. Vstaň teda, prejdi cez Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny, ktorú dávam Izraelitom. 3Dal som vám všetko, na čo stúpi vaša noha, ako som to povedal Mojžišovi. 4Od púšte po Libanon a od Veľrieky, rieky Eufrat, celá krajina Chetitov až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. 5Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa ani ťa neopustím. 6Buď silný a odvážny, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom. 7Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš. 8Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané, lebo vtedy sa ti zdarí cesta a budeš si počínať rozumne. 9Prikázal som ti predsa: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“ 10Jozua potom prikázal hodnostárom ľudu: 11„Prejdite cez tábor a prikážte ľudu: Nachystajte si potraviny, lebo po troch dňoch prejdete cez Jordán, aby ste vošli do krajiny, ktorú vám teraz dáva do vlastníctva Hospodin, váš Boh, a obsadili ju.“ 12Rúbenovcom, Gádovcom a polovici Menaššeho kmeňa Jozua povedal: 13„Pamätajte na to, čo vám prikázal Hospodinov služobník Mojžiš, keď povedal: ‚Hospodin, váš Boh, vám pripraví odpočinok a dá vám túto krajinu. 14Vaše ženy, deti a dobytok zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš za Jordánom, ale vy všetci bojaschopní muži prejdite ozbrojení pred vašimi bratmi a pomáhajte im, 15kým Hospodin nepripraví odpočinok vašim bratom i vám, kým neobsadia krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh. Potom sa môžete vrátiť do vlastnej krajiny, ktorú vám dal Hospodinov služobník Mojžiš na východe za Jordánom, a budete ju vlastniť.‘“ 16Oni odpovedali Jozuovi: „Urobíme všetko, čo si prikázal. Pôjdeme, kamkoľvek nás pošleš. 17Ako sme poslúchali Mojžiša, budeme poslúchať aj teba, len nech je Hospodin, tvoj Boh, s tebou, ako bol s Mojžišom. 18Ktokoľvek by sa sprotivil tvojmu rozkazu a neposlúchol by tvoje slová, nech by si mu rozkázal čokoľvek, nech zomrie. Len buď silný a odvážny!“

Vyzvedači v Jerichu

1Jozua, syn Núna, poslal tajne zo Šittímu dvoch vyzvedačov s poverením: „Choďte a obzrite si krajinu i Jericho.“ Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Ráchab a tam sa zložili. 2Kráľovi Jericha oznámili: „Pozor, v noci sem prišli muži spomedzi Izraelitov na výzvedy o krajine!“ 3Vtedy kráľ Jericha odkázal Ráchab: „Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe a vošli do tvojho domu, lebo prišli na výzvedy o celej krajine.“ 4Ona však tých dvoch mužov odviedla a skryla. Potom povedala: „Tí muži naozaj prišli ku mne, no nevedela som, odkiaľ sú. 5Keď sa zotmelo a mestská brána sa zatvárala, odišli. Neviem, kam odišli. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dohoníte.“ 6Ona ich však vyviedla na strechu a skryla ich pod ľan, ktorý tam bol rozložený. 7Jerišskí muži ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom. Len čo prenasledovatelia vyšli, bránu za nimi zatvorili. 8Vyzvedači sa ešte ani neuložili na spánok, keď Ráchab vyšla k nim na strechu 9a povedala: „Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu. Zachvátil nás strach pred vami a všetci obyvatelia krajiny stratili pred vami odvahu. 10Počuli sme totiž, ako Hospodin pred vami vysušil vody Trstinového mora, keď ste vychádzali z Egypta. Počuli sme aj to, čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Sichónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. 11Keď sme to počuli, ochablo nám srdce a stratili sme odvahu pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebesiach i dolu na zemi. 12Teraz mi však prisahajte na Hospodina, že tak, ako som vám milosrdenstvo preukázala ja, tak aj vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, 13že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov aj moje sestry a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.“ 14Muži jej potom povedali: „Vlastným životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť. Keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť.“ 15Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo dom mala na hradbách. Bývala totiž na hradbách. 16Povedala im: „Choďte do hôr, aby vás prenasledovatelia nestretli, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa oni nevrátia. Potom choďte svojou cestou.“ 17Muži jej povedali: „Budeme oslobodení od tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala, 18ak pri našom vstupe do krajiny nepriviažeš tento motúz z červených nití na okno, cez ktoré si nás spustila, a nevezmeš k sebe svojho otca, matku, bratov a celú rodinu. 19Kto by potom vyšiel z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme oslobodení od viny. Ak by však niekomu ublížili v dome, nech padne jeho krv na našu hlavu. 20Keby si však našu vec zradila, sme oslobodení od prísahy, ktorou si nás zaviazala.“ 21Ona odpovedala: „Nech je tak, ako ste vraveli.“ Vtedy ich prepustila a oni odišli. Potom priviazala na okno červený motúz. 22Muži odišli, prišli do hôr a ostali tam tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, no nenašli ich. 23Potom obaja muži zišli z hôr, prišli k Jozuovi, synovi Núna, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24Jozuovi povedali: „Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci jej obyvatelia stratili odvahu pred nami.“

Prechod cez Jordán

1Jozua vstal skoro ráno a s celým Izraelom sa pohol zo Šittímu. Prišli k Jordánu a prenocovali tam, prv než sa prebrodili. 2Po troch dňoch prešli hodnostári cez tábor 3a prikázali ľudu: „Len čo uvidíte archu zmluvy Hospodina, vášho Boha, i léviovských kňazov, ktorí ju ponesú, pohnite sa zo svojho miesta a nasledujte ju. 4Nech je však medzi vami a ňou vzdialenosť asi dvetisíc lakťov. Nesmiete sa k nej priblížiť, aby ste vedeli, ktorou cestou máte ísť, lebo ešte nikdy predtým ste nešli tou cestou.“ 5Potom Jozua povedal ľudu: „Posväťte sa, lebo zajtra vykoná Hospodin medzi vami predivné skutky.“ 6Jozua povedal kňazom: „Zdvihnite archu zmluvy a prejdite popred ľud.“ Zodvihli teda archu zmluvy a kráčali pred ľudom. 7Nato povedal Hospodin Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. 8Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú archu zmluvy: ‚Keď prídete k brehu Jordánu, postavte sa do vody.‘“ 9Potom Jozua povedal Izraelitom: „Pristúpte a vypočujte slová Hospodina, vášho Boha.“ 10Jozua ďalej povedal: „Podľa toho poznáme, že je uprostred nás živý Boh a istotne vyženie pred vami Kanaánčanov, Chetitov, Chivvijov, Perizzejcov, Girgašejov, Amorejčanov aj Jebúsejov. 11Pozrite, archa zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. 12Teraz si vyberte dvanásť mužov z kmeňov Izraela, po jednom z každého kmeňa. 13Keď sa v jordánskej vode zastavia kňazi, ktorí nesú archu Pána, Hospodina celej zeme, voda Jordánu sa rozdelí a voda tečúca zhora sa postaví ako hrádza.“ 14Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom. 15Keď tí, čo niesli archu, prišli k Jordánu a kňazi, ktorí niesli archu, vstúpili pri brehu do vody - Jordán totiž po celý čas žatvy preplňoval celé svoje riečisko -, 16zastavila sa voda tečúca zhora a postavila sa ako hrádza veľmi ďaleko pri meste Adam, ktoré je pri Caretáne. Voda, čo tiekla smerom k Moru Araba - k Soľnému moru - odtiekla a ľud prešiel riečiskom naproti Jerichu. 17Vtedy sa kňazi, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, pevne postavili na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.

Dvanásť pamätných kameňov

1Keď všetok ľud prešiel cez Jordán, Hospodin povedal Jozuovi: 2„Vyberte si z ľudu dvanásť mužov, z každého kmeňa po jednom, 3a prikážte im: ‚Vezmite si dvanásť kameňov odtiaľto, zo stredu Jordánu, kde stáli nohy kňazov, preneste ich a zložte na miesto, kde budete tejto noci spať.‘“ 4Potom Jozua zavolal dvanásť mužov, ktorých určil spomedzi Izraelitov, z každého kmeňa po jednom, 5a povedal im: „Prejdite popred archu Hospodina, vášho Boha, doprostred Jordánu a nech každý vezme na plece jeden kameň podľa počtu izraelských kmeňov. 6Nech to bude znamením medzi vami. Keď sa vaši synovia v budúcnosti spýtajú: ‚Aký význam majú pre vás tieto kamene?‘, 7odpovedzte im: ‚Keď archa Hospodinovej zmluvy prechádzala cez Jordán, rozdelila sa jeho voda. Tieto kamene budú Izraelitom večnou pamiatkou, že sa voda Jordánu rozdelila.‘“ 8Izraeliti urobili, ako im Jozua prikázal: zdvihli dvanásť kameňov sprostred Jordánu, ako Hospodin povedal Jozuovi, podľa počtu dvanástich izraelských kmeňov, priniesli ich na miesto, kde prenocovali, a tam ich uložili. 9Jozua dal postaviť dvanásť kameňov v Jordáne na mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli archu zmluvy. Sú tam až dodnes. 10Kňazi, ktorí niesli archu, stáli v Jordáne, kým sa nevykonalo všetko, čo Hospodin prostredníctvom Jozuu prikázal ľudu. Takýto príkaz dal Jozuovi už Mojžiš. Ľud sa ponáhľal prejsť na druhú stranu. 11Keď prešiel všetok ľud, prešla aj Hospodinova archa i kňazi, čo boli pred ľudom. 12Aj Rúbenovci, Gádovci a polovica Menaššeho kmeňa prešli ozbrojení pred Izraelom, ako im povedal Mojžiš. 13Asi štyridsaťtisíc ozbrojencov tiahlo pred Hospodinom do boja na jerišské stepi. 14Toho dňa vyvýšil Hospodin Jozuu pred celým Izraelom. Ctili si ho, ako si ctili Mojžiša po celý jeho život. 15Hospodin povedal Jozuovi: 16„Prikáž kňazom, ktorí nesú archu svedectva, aby vystúpili z Jordánu.“ 17Vtedy Jozua rozkázal kňazom: „Vystúpte z Jordánu!“ 18Keď kňazi, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, vyšli z Jordánu na súš, voda sa vrátila na svoje miesto. Tiekla ako predtým a všade vystúpila z koryta. 19V desiaty deň prvého mesiaca ľud vyšiel z Jordánu a utáboril sa v Gilgále na východných hraniciach Jericha. 20Dvanásť kameňov, ktoré vzali z Jordánu, postavil Jozua v Gilgále. 21Povedal Izraelitom: „Keď sa v budúcnosti vaše deti opýtajú otcov: ‚Aký význam majú tieto kamene?‘, 22povedzte svojim synom: ‚Tu prešiel Izrael po suchu cez Jordán. 23Hospodin, váš Boh, vysušil totiž vodu Jordánu pred vami, kým ste neprešli tak, ako Hospodin, váš Boh, urobil s Trstinovým morom, ktoré pred nami vysušil, kým sme neprešli, 24aby všetky národy zeme poznali, že Hospodinova ruka je mocná, aby ste sa všetci vždy báli Hospodina, vášho Boha.‘“

Obriezka Izraela

1Keď všetci amorejskí králi, ktorí bývali na západe za Jordánom, a všetci kanaánski králi pri mori počuli, ako Hospodin vysušil pred Izraelitmi vody Jordánu, až kým neprešli, zmalomyseľnelo im srdce a stratili pred nimi odvahu. 2Vtedy povedal Hospodin Jozuovi: „Urob si kamenné nože a znova zaveď obriezku Izraelitov.“ 3Jozua si urobil kamenné nože a obrezal Izraelitov pri pahorku Aralót. 4Jozua ich obrezal z toho dôvodu, že všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, všetci muži, bojovníci, pomreli cestou na púšti pri východe z Egypta. 5Všetok ľud, ktorý vyšiel, bol obrezaný, ale nik z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti pri východe z Egypta, nebol obrezaný. 6Izraeliti totiž putovali púšťou štyridsať rokov, kým nevyhynul všetok ľud, bojovníci, ktorí vyšli z Egypta, lebo neposlúchali Hospodinov hlas. Hospodin im totiž prisahal, že neuvidia krajinu, ktorú Hospodin prísažne sľúbil ich otcom, že ju dá nám — krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 7Namiesto nich postavil ich synov a tých Jozua obrezal, lebo boli neobrezaní. Cestou ich totiž neobrezali. 8Keď už bol všetok ľud obrezaný, zostali v tábore, kým sa im rana nezahojila. 9Potom Hospodin Jozuovi povedal: „Dnes som od vás odvalil egyptskú potupu.“ Preto sa to miesto dodnes volá Gilgál.

Pascha

10Keď Izraeliti táborili v Gilgále, svätili slávnosť Paschy večer v štrnásty deň toho mesiaca na jerišských stepiach. 11Na druhý deň po Pasche jedli z úrody zeme: nekvasený chlieb a v ten istý deň aj pražené zrno. 12Na ďalší deň, keď jedli z plodov zeme, manna prestala. Keďže Izraeliti už mannu nemali, v tom roku jedli z úrody Kanaánu.

Jozuovo videnie

13Keď bol Jozua pri Jerichu, podíval sa a videl, že oproti nemu stojí niekto s vytaseným mečom v ruke. Jozua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: „Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?“ 14On odpovedal: „Nie tak. Ja som vodcom Hospodinovho voja. Práve teraz som prišiel.“ Vtedy Jozua padol tvárou na zem, klaňal sa mu a spýtal sa: „Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi?“ 15Vodca Hospodinovho voja povedal Jozuovi: „Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ Jozua tak urobil.

Pád Jericha

1Jericho sa pred Izraelitmi dôkladne uzavrelo. Nikto nevychádzal ani nevchádzal. 2Vtedy Hospodin povedal Jozuovi: „Pozri, dávam ti do rúk Jericho s jeho kráľom i s udatnými bojovníkmi. 3Obkľúčte mesto a nech ho jedenkrát obídu všetci bojovníci. Toto rob šesť dní. 4Sedem kňazov nech nesie pred archou sedem trúb z baraních rohov. V siedmy deň obíďte mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia. 5Keď budú na rohoch zdĺhavo trúbiť a vy budete počuť zvuk trúb, nech všetok ľud spustí mohutný bojový pokrik. Vtedy sa mestské hradby zrútia a ľud vystúpi do mesta, každý rovno vpred.“ 6Vtedy Jozua, syn Núna, zvolal kňazov a povedal im: „Zdvihnite archu zmluvy a sedem kňazov nech nesie sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou.“ 7Ľudu povedal: „Choďte a obkľúčte mesto, ozbrojenci nech idú pred Hospodinovou archou.“ 8Stalo sa, ako Jozua rozkázal ľudu: sedem kňazov, ktorí niesli pred Hospodinom sedem trúb z baraních rohov, kráčalo a trúbilo, zatiaľ čo archa Hospodinovej zmluvy ich nasledovala. 9Ozbrojenci išli pred kňazmi, ktorí trúbili na trúbach, a zadný zástup za stáleho trúbenia kráčal za archou. 10Potom Jozua prikázal ľudu: „Nepokrikujte, nech nepočuť váš hlas, z vašich úst nech nevyjde ani slovo až do dňa, kým vám nepoviem: ‚Spustite bojový pokrik!‘ Potom kričte.“ 11Potom rozkázal, aby obišli s Hospodinovou archou mesto. Obišli ho jedenkrát, potom prišli do tábora a prenocovali v ňom. 12Skoro ráno Jozua vstal a kňazi zdvihli Hospodinovu archu. 13Sedem kňazov nieslo sedem trúb z baraních rohov pred Hospodinovou archou a cestou neustále trúbilo. Ozbrojenci šli pred nimi a zadný zástup kráčal za stáleho trúbenia za Hospodinovou archou. 14Takto aj na druhý deň obišli raz mesto. Potom sa vrátili do tábora. Rovnako to robili šesť dní. 15Na siedmy deň včasráno pri východe zorničky vstali a takým istým spôsobom obišli mesto sedemkrát. Iba v tento deň obišli mesto sedemkrát. 16Keď ho obchádzali siedmy raz, kňazi zatrúbili a Jozua povedal ľudu: „Spustite bojový pokrik, lebo Hospodin vám vydal toto mesto! 17Mesto nech prepadne hubiacej kliatbe. Ono samo so všetkým, čo je v ňom, patrí Hospodinovi. Nažive má ostať len neviestka Ráchab a všetci, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla poslov, ktorých sme vyslali. 18Len sa chráňte toho, čo je pod hubiacou kliatbou, aby ste jej sami neprepadli, ak by ste vzali niečo z toho, čo je pod hubiacou kliatbou. Tým by ste uvalili hubiacu kliatbu na izraelský tábor a uvrhli by ste ho do nešťastia. 19Všetko striebro, zlato, bronzové a železné predmety sú zasvätené Hospodinovi. Dáte to k Hospodinovmu pokladu.“ 20Ľud skríkol a vtedy zazneli aj trúby. Keď ľud počul zvuk trúb, spustil mohutný bojový pokrik a hradby sa zrútili. Ľud vstúpil do mesta, každý rovno vpred. Takto zaujali mesto. 21Mečom vykonali hubiacu kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i ženách, na mladých i starých, na dobytku, ovciach i osloch. 22Dvom mužom však, ktorí vyzvedali v krajine, Jozua povedal: „Vojdite do domu neviestky a vyveďte ju odtiaľ so všetkým, čo má, ako ste jej prisahali.“ 23Vyzvedači teda vošli a vyviedli Ráchab, jej otca, matku, bratov a všetko, čo mala, i celú jej rodinu a ubytovali ich za izraelským táborom. 24Mesto so všetkým, čo bolo v ňom, vypálili. Len striebro, zlato, bronzové a železné predmety vložili do pokladu v Hospodinovom dome. 25Jozua nechal žiť neviestku Ráchab, jej rodinu i všetko, čo mala. Tak zostala uprostred Izraelitov dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Jozua vyslal na výzvedy do Jericha. 26Vtedy Jozua zaviazal ľud touto prísahou: „Prekliaty pred Hospodinom, kto by sa dal do stavby mesta Jericha! Na svojom prvorodenom synovi položí jeho základy, na svojom najmladšom synovi osadí jeho brány.“ 27Hospodin bol s Jozuom a povesť o ňom sa rozšírila po celej krajine.

Achánova krádež

1Potom sa Izraeliti previnili porušením kliatby. Achán, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z Júdovho kmeňa si totiž vzal niečo z vecí pod kliatbou, a preto vzplanul Hospodinov hnev proti Izraelitom. 2Potom vyslal Jozua mužov z Jericha do Aja, ktorý leží pri Bét-Avene východne od Bételu, a povedal im: „Vyjdite a preskúmajte tú krajinu.“ Muži teda odišli a preskúmali Aj. 3Keď sa vrátili k Jozuovi, povedali mu: „Všetok ľud ta nemusí vyjsť, stačí, keď vyjde dvetisíc alebo tritisíc mužov a dobyjú Aj. Neunúvajte všetok ľud; ich je totiž málo.“ 4Tak sa vybralo z ľudu asi tritisíc mužov, tí však ušli pred ajskými mužmi. 5Ajskí muži zabili z nich asi tridsaťšesť mužov. Prenasledovali ich od brány až po Šebarím a na svahu ich pobili. Vtedy srdce ľudu zmalomyseľnelo a ochablo. 6Jozua si však roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Ležal až do večera spolu so staršími Izraela a sypali si prach na hlavu. 7Jozua povedal: „Ach, Pane, Hospodin, prečo si previedol tento ľud cez Jordán? Či preto, aby si nás vydal do rúk Amorejčanom, aby nás vyhubili? Radšej sme mohli zostať za Jordánom! 8Prosím ťa, Pane, čo mám na to povedať, že Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? 9Keď sa to dopočujú Kanaánčania a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno?“ 10Hospodin povedal Jozuovi: „Vstaň! Prečo ležíš tvárou na zemi? 11Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz. Vzali ešte aj z toho, čo je pod kliatbou. Kradli z toho, zatajili to a schovali medzi svoje veci. 12Izrael nemôže obstáť medzi nepriateľmi, musí zutekať pred nimi, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už ďalej s vami, ak nevykynožíte spomedzi seba, čo je pod kliatbou. 13Vstaň, posväť ľud a povedz: ‚Posväťte sa na zajtrajší deň, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: »Izrael, máš u seba prekliaty predmet. Nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite spomedzi seba, čo je pod kliatbou.« 14Preto zajtra ráno nastúpte podľa kmeňov. Kmeň, ktorý označí Hospodin lósom, nastúpi podľa rodov. Rod, ktorý označí Hospodin lósom, nastúpi podľa rodín a z rodiny, ktorú označí Hospodin lósom, nastúpi každý muž. 15Kto bude označený, že má to, čo je pod kliatbou, nech je upálený so všetkým, čo má, lebo prestúpil Hospodinovu zmluvu a spáchal v Izraeli hanebný čin.‘“ 16Jozua vstal včasráno a kázal Izraelu nastúpiť podľa kmeňov a lósom bol označený Júdov kmeň. 17Potom kázal nastúpiť rodom Júdu a lós označil rod Zeracha. Potom kázal nastúpiť mužom z rodu Zeracha a lós označil Zabdiho. 18Kázal teda nastúpiť mužom z jeho rodiny a lós označil Achána, syna Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z Júdovho kmeňa. 19Jozua povedal Achánovi: „Syn môj, vzdaj česť Hospodinovi, Bohu Izraela. Vzdaj mu chválu a povedz mi, čo si urobil. Nič predo mnou nezatajuj!“ 20Achán odpovedal Jozuovi: „Naozaj. Ja som sa prehrešil proti Hospodinovi, Bohu Izraela. Toto som urobil: 21Videl som medzi korisťou pekný šinársky plášť, dvesto šeklov striebra a jeden zlatý prút vážiaci päťdesiat šeklov. Zatúžil som po tom a vzal som si to. Je to skryté v zemi pod mojím stanom a striebro je naspodku.“ 22Jozua rozkázal poslom, aby sa ponáhľali do stanu. Naozaj to bolo skryté v jeho stane a striebro bolo naspodku. 23Vzali to teda zo stanu, doniesli Jozuovi a všetkým Izraelitom a vysypali to pred Hospodinom. 24Nato Jozua s celým Izraelom chytil Achána, syna Zeracha, i striebro, plášť a zlatý prút, ako aj jeho synov, dcéry, dobytok, osly a ovce, stan a všetko, čo mal, a vyviedli ich do údolia Achór. 25Jozua povedal: „Prečo si nás uvrhol do nešťastia? Teba nech dnes uvrhne Hospodin do nešťastia!“ Potom ho celý Izrael ukameňoval - spálili ich ohňom a zahádzali ich kameňmi. - 26Nakopili naňho veľkú hromadu kamenia, ktorá je tam dodnes. Potom Hospodin odvrátil páľavu svojho hnevu. Preto sa toto miesto dodnes volá Émek-Achór.

Dobytie mesta Aj

1Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa, ani sa nestrachuj! Vezmi so sebou všetkých bojovníkov, vstaň a vystúp do Aja. Pozri, dávam ti do rúk ajského kráľa, jeho ľud, mesto i krajinu. 2Nalož s Ajom a s jeho kráľom, ako si naložil s Jerichom a s jeho kráľom, ale ich cenností a dobytka sa môžete zmocniť. Priprav za mestom zálohu proti nemu.“ 3Jozua vstal a šiel so všetkými bojovníkmi zaujať Aj. Jozua si vybral tridsaťtisíc udatných bojovníkov, v noci ich vyslal 4s príkazom: „Buďte v pohotovosti! Budete za mestom ako záloha proti nemu. Nebuďte však veľmi ďaleko od mesta. Všetci buďte pripravení! 5Ja sa však so všetkým ľudom, ktorý je so mnou, priblížim k mestu a keď vyjdú proti nám, utečieme pred nimi ako prvýkrát. 6Oni vyjdú za nami a my ich odlákame od mesta. Povedia si totiž: Utekajú pred nami ako prvýkrát. My budeme utekať pred nimi. 7Vy vtedy vyrazte zo zálohy, obsaďte mesto a Hospodin, váš Boh, vám ho dá do rúk. 8Keď obsadíte mesto, podpáľte ho, konajte podľa Hospodinovho slova. Toto je môj rozkaz pre vás.“ 9Takto ich Jozua vyslal, oni vyšli ako záloha a zostali medzi Bételom a Ajom západne od Aja. V tú noc Jozua však prenocoval medzi ľudom. 10Jozua vstal včasráno, vykonal prehliadku ľudu a tiahol na jeho čele so staršími Izraela do Aja. 11Všetci bojovníci vystupovali s ním, blížili sa k mestu, až prišli k nemu. Utáborili sa severne od Aja, takže medzi nimi a Ajom bolo údolie. 12Potom vzal asi päťtisíc mužov a postavil ich do zálohy medzi Bételom a Ajom, na západ od mesta. 13Ľud rozostavili takto: celý tábor severne od mesta a zadný zástup na západ od mesta. V tú noc zišiel Jozua do údolia. 14Ajský kráľ to zbadal. Preto vyšiel včasráno s mužmi mesta a so všetkým svojím ľudom do boja proti Izraelu na určené miesto smerom k Arabe. Nevedel však, že proti nemu je pripravená záloha za mestom. 15Jozua a celý Izrael predstierali pred nimi porážku a utekali smerom na púšť. 16Ajania vyzvali všetkých, ktorí zostali v meste, aby ich prenasledovali. Tak prenasledovali Jozuu a stratili spojenie s mestom. 17Ani v Aji, ani v Bételi nezostal nikto, kto by nešiel prenasledovať Izrael. Mesto nechali otvorené a prenasledovali Izrael. 18Hospodin povedal Jozuovi: „Zdvihni kopiju, čo máš v ruke, proti mestu Aj, lebo ti ho vydám do rúk.“ Jozua zdvihol kopiju, ktorú mal v ruke, proti mestu. 19Keď vystrel ruku, vyrazila záloha zo svojho miesta do útoku. Vnikli do mesta, obsadili ho a hneď ho podpálili. 20Keď sa ajskí muži obrátili, videli, ako dym z mesta stúpa k nebu. Nemali však možnosť utiecť ani sem, ani tam, lebo ľud, ktorý utekal na púšť, sa obrátil proti svojim prenasledovateľom. 21Keď Jozua a celý Izrael videli, že záloha obsadila mesto a že z mesta stúpa dym, obrátili sa a začali biť mužov z mesta Aj. 22Tamtí z mesta im vyšli naproti, takže sa muži z Aja dostali medzi Izraelitov. Jedni ich bili z jednej a druhí z druhej strany, takže neostal z nich nikto, kto by bol utiekol a zachránil sa. 23Ajského kráľa zajali živého a priviedli ho k Jozuovi. 24Keď Izraeliti pobili všetkých obyvateľov Aja na poli a na púšti, kam ich prenasledovali, a keď všetci až do posledného muža padli mečom, vrátil sa celý Izrael do Aja a jeho obyvateľov pobil mečom. 25Tých, čo v ten deň padli - mužov i žien -, bolo spolu dvanásťtisíc; všetci boli z Aja. 26Jozua mal ruku vystretú s kopijou a nestiahol ju, kým na všetkých obyvateľoch Aja nevykonal kliatbu. 27Izrael sa zmocnil len dobytka a koristi tohto mesta podľa Hospodinovho slova, ako rozkázal Jozuovi. 28Jozua vypálil Aj a urobil z neho večné zbúranisko - pustatinou je dodnes. 29Ajského kráľa dal obesiť a nechal ho tam na strome do večera. Po západe slnka rozkázal Jozua sňať jeho mŕtvolu zo stromu. Potom ju hodili k mestskej bráne a nakopili na ňu hromadu kamenia, ktorá je tam dodnes.

Oltár na Ebále

30Vtedy postavil Jozua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ebál. 31Bol to oltár z neotesaných kameňov, ktorých sa nedotklo železo podľa príkazu Hospodinovho služobníka Mojžiša Izraelitom, ako je napísané v knihe Mojžišovho zákona. Obetovali na ňom Hospodinovi spaľované obety a obety spoločenstva. 32Tam, v prítomnosti Izraelitov, odpísal na tie kamene zákon, ktorý zapísal Mojžiš. 33Celý Izrael, jeho starší, správcovia a sudcovia stáli po oboch stranách archy oproti léviovským kňazom, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy. Stáli tam cudzinci takisto ako aj domáci. Jedna polovica oproti vrchu Gerizím, druhá oproti vrchu Ebál, ako predtým rozkázal Hospodinov služobník Mojžiš požehnávať ľud Izraela. 34Potom prečítal všetky slová zákona, požehnanie i kliatbu tak, ako sú napísané v knihe zákona. 35Nebolo ani jediné slovo z toho všetkého, čo Mojžiš prikázal, čo by Jozua neprečítal pred celým zhromaždením Izraela, pred ženami, deťmi i pred cudzincami, ktorí šli s nimi.

Úskok Gibeónčanov

1Keď sa to dopočuli všetci králi, ktorí bývali za Jordánom, na pohorí aj na Nížine, na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetiti, Amorejčania, Kanaánčania, Perizzejci, Chivviji a Jebúseji, 2zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Jozuovi a Izraelu. 3Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Jozua s Jerichom a s Ajom, 4použili úskok: opatrili sa stravou, na osly naložili staré vrecia a staré, otrhané a poplátané kožené mechy na víno, 5obuli si starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty. Všetok chlieb, ktorým sa zásobili, zoschol a rozmrvil sa. 6Takto išli k Jozuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu aj Izraelitom: „Prišli sme z ďalekej krajiny, uzavrite s nami zmluvu.“ 7Izraeliti povedali Chivvijom: „Azda bývate medzi nami, ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?“ 8Títo však odpovedali Jozuovi: „Sme tvojimi služobníkmi.“ Jozua sa ich opýtal: „Kto ste a odkiaľ prichádzate?“ 9Odpovedali mu: „Z ďalekej krajiny prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli správu o ňom, o všetkom, čo urobil v Egypte, 10a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom za Jordánom: chešbónskemu kráľovi Sichónovi a bášanskému kráľovi Ógovi v Aštaróte. 11Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: Naberte si potravy na cestu, choďte im naproti a povedzte im: My sme vaši služobníci, uzavrite teraz s nami zmluvu. 12Toto je náš chlieb. Z domu sme si ho vzali na cestu teplý, keď sme sa vybrali k vám, a teraz sa pozrite, zoschol a rozmrvil sa. 13Toto sú naše kožené mechy na víno. Keď sme si ich napĺňali, boli nové. Pozrite, sú potrhané. Naše šaty a obuv sú zodraté od príliš dlhej cesty.“ 14Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok. 15Jozua sa s nimi pokojne dohodol a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá žiť, a predstavení pospolitosti to prísažne potvrdili. 16Po troch dňoch od uzavretia zmluvy sa však dopočuli, že títo ľudia sú zblízka a bývajú uprostred nich. 17Nato sa Izraeliti vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú Gibeón, Kefira, Beerót a Kirjat-Jearím. 18Izraeliti ich však nepobili, lebo predstavení pospolitosti prisahali na Hospodina, Boha Izraela. Celá pospolitosť však reptala proti predstaveným. 19Všetci predstavení povedali celej pospolitosti: „Prisahali sme na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. 20Urobiť s nimi môžeme len to, že ich necháme žiť, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.“ 21Potom im predstavení povedali: „Nech ostanú žiť!“ Stali sa potom drevorubačmi a nosičmi vody pre celú pospolitosť, ako povedali predstavení. 22Jozua ich zvolal a prihovoril sa im: „Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali, že ste zďaleka, hoci bývate medzi nami? 23Preto ste prekliati a zostanete otrokmi - drevorubačmi a nosičmi vody - pre dom môjho Boha.“ 24Oni odpovedali Jozuovi: „Tvojim služobníkom oznámili, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami. Preto sme sa pred vami báli o svoje životy a urobili sme to. 25Teraz sme v tvojej moci. Urob s nami, čo uznáš za dobré a správne.“ 26On urobil to, že ich vytrhol z rúk Izraelitov a nepobil ich. 27Jozua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre pospolitosť a pre Hospodinov oltár dodnes, a to na mieste, ktoré si vyberie Hospodin.

Dobytie južného Kanaánu

1Keď sa dopočul jeruzalemský kráľ Adoní-Cedek, že Jozua obsadil Aj a vykonal na ňom kliatbu - čo urobil s Jerichom a s jeho kráľom, urobil aj s kráľom Aja - a že obyvatelia Gibeónu uzavreli mier s Izraelom a ostali medzi nimi, 2veľmi sa zľakol. Gibeón bol totiž veľkým mestom, jedným z kráľovských miest. Bol ešte väčší než Aj a všetci jeho muži boli hrdinovia. 3Preto jeruzalemský kráľ Adoní-Cedek poslal hebronskému kráľovi Hohámovi, jarmútskemu kráľovi Pireámovi, lachíšskemu kráľovi Jafiovi a eglónskemu kráľovi Debírovi toto posolstvo: 4„Príďte ku mne a pomôžte mi poraziť Gibeón, lebo uzavrel mier s Jozuom a s Izraelitmi.“ 5Nato sa zhromaždili piati amorejskí králi, kráľ jeruzalemský, hebronský, jarmútsky, lachíšsky a eglónsky, a pritiahli s celým vojskom. Utáborili sa oproti Gibeónu a bojovali proti nemu. 6Gibeónčania však poslali Jozuovi do tábora v Gilgále odkaz: „Neodtiahni ruku od svojich služobníkov, rýchlo príď k nám, zachráň nás a pomôž nám, lebo sa proti nám zoskupili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na pohorí.“ 7Jozua vyšiel z Gilgálu a s ním všetok bojaschopný ľud i všetci udatní hrdinovia. 8Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa ich, lebo som ti ich vydal do rúk. Nikto z nich neobstojí pred tebou.“ 9Jozua ich nečakane prepadol, celú noc totiž pochodoval z Gilgálu. 10Hospodin ich uviedol do zmätku pred Izraelom. Pri Gibeóne im pripravil ťažkú porážku, prenasledoval ich cestou hore na Bét-Chorón a bil ich až po Azeku a Makkedu. 11Keď sa na úteku pred Izraelom dostali v Bét-Choróne na svah, Hospodin vrhal na nich veľké kamene z neba až po Azeku, takže pomreli. Tých, čo pomreli od krupobitia kameňov, bolo viac než tých, ktorých Izraeliti pobili mečom. 12Vtedy, v ten deň, keď Hospodin vydal Amorejčanov Izraelitom na ľubovôľu, povedal Jozua Hospodinovi a v prítomnosti Izraela zvolal: „Slnko, zastav sa v Gibeóne a mesiac v údolí Ajalón!“ 13Slnko sa zastavilo a aj mesiac zostal stáť, kým sa ľud nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a celý deň sa neponáhľalo zapadnúť. 14Taký deň nebol ani predtým, ani potom, aby Hospodin takto vypočul hlas človeka. Vtedy totiž Hospodin bojoval za Izrael. 15Potom sa Jozua a celý Izrael s ním vrátili do tábora v Gilgále. 16Tí piati králi však ušli a skryli sa v jaskyni Makkeda. 17Nato Jozua dostal správu: „Našlo sa päť kráľov; skrývajú sa v jaskyni pri Makkede.“ 18Jozua povedal: „Privaľte veľké kamene ku vchodu jaskyne a postavte k nej mužov, aby ich strážili. 19Vy sa však nezastavujte, prenasledujte svojich nepriateľov, zničte ich zadný zástup a nedovoľte, aby sa dostali do svojich miest, lebo Hospodin, váš Boh, vám ich vydal do rúk.“ 20Jozua a Izraeliti skončili boj úplnou porážkou a zničením nepriateľa. Tí však z nich, čo mohli ujsť, ušli a dostali sa do opevnených miest. 21Všetok ľud sa pokojne vrátil k Jozuovi do tábora pri Makkede. Nikto sa už neodvážil povedať niečo proti Izraelitom. 22Vtedy Jozua rozkázal: „Otvorte vchod jaskyne a priveďte tých piatich kráľov ku mne.“ 23Urobili to a vyviedli k nemu z tej jaskyne kráľa jeruzalemského, kráľa hebronského, kráľa jarmútskeho, kráľa lachíšskeho a kráľa eglónskeho. 24Keď tých kráľov priviedli k nemu, Jozua zvolal všetkých Izraelitov a veliteľom bojovníkov, ktorí prišli s ním, povedal: „Pristúpte a šliapnite na šiju týchto kráľov!“ Oni pristúpili a šliapli im na šiju. 25Potom im Jozua povedal: „Nebojte sa ani nestrachujte, buďte silní a odvážni, lebo toto urobí Hospodin so všetkými vašimi nepriateľmi, proti ktorým bojujete.“ 26Potom ich dal Jozua zabiť a obesiť na päť stromov. Obesenci viseli na stromoch do večera. 27Pri západe slnka ich na Jozuov rozkaz zo stromov zvesili a hodili do jaskyne, kde sa predtým skrývali. Potom nakládli ku vchodu jaskyne veľké kamene, ktoré sú tam dodnes. 28Jozua ešte v ten deň obsadil Makkedu a jej obyvateľov pobil mečom. Vykonal na nich kliatbu a nijakému živému tvoru nedovolil ujsť. S kráľom Makkedy naložil tak, ako naložil s jerišským kráľom. 29Potom Jozua prešiel spolu s celým Izraelom z Makkedy do Libny a bojoval proti nej. 30Aj tú s jej kráľom dal Hospodin Izraelitom do rúk. Bil ich mečom a usmrtil všetko živé v meste a žiadnemu tvoru nedovolil ujsť. S jej kráľom naložil tak ako s jerišským kráľom. 31Potom prešiel Jozua a celý Izrael s ním z Libny do Lachíša, utáboril sa oproti nemu a bojoval proti nemu. 32Hospodin vydal Lachíš do rúk Izraela. Izrael ho na druhý deň obsadil a ostrím meča pobil všetky živé tvory, ako to urobil v Libne. 33Vtedy prišiel gezerský kráľ Horám Lachíšu na pomoc, ale Jozua ho porazil i s jeho ľudom, takže nezostal nikto, kto by mohol ujsť. 34Jozua prešiel aj s celým Izraelom z Lachíša do Eglóna, utáborili sa oproti nemu a bojovali proti nemu. 35V ten istý deň ho obsadili. Bili ich mečom a na všetkých živých vykonali kliatbu tak, ako to urobili s Lachíšom. 36Potom Jozua a celý Izrael s ním odišli z Eglóna do Hebrona a bojovali proti nemu. 37Obsadili ho a mečom pobili jeho kráľa, všetky k nemu patriace mestá i všetko živé v nich. Nenechali nikoho, kto by mohol ujsť, tak, ako to urobili s Eglónom. Vykonali kliatbu na ňom i všetkom živom v ňom. 38Potom sa Jozua vrátil aj s celým Izraelom do Debíru a bojoval proti nemu. 39Obsadil ho i s jeho kráľmi, so všetkými jeho mestami a pobil ich mečom. Vykonal v ňom kliatbu na všetkom živom a nedovolil nikomu uniknúť. Ako urobil s Hebronom, Libnou a s jej kráľom, tak urobil s Debírom a jeho kráľom. 40Takto porazil Jozua celú krajinu: pohorie aj Negev, Nížinu a svahy so všetkými kráľmi a nenechal nikoho ujsť. Na všetkom živom vykonali kliatbu, ako prikázal Hospodin, Boh Izraela. 41Jozua ich pobil od Kadéš-Barnéy po Gazu, celú krajinu Gošen po Gibeón. 42Všetkých kráľov aj s ich krajinami obsadil Jozua naraz, lebo Hospodin, Boh Izraela, bojoval za Izrael. 43Potom sa Jozua vrátil s celým Izraelom do tábora v Gilgále.

Dobytie severného Kanaánu

1Keď sa o tom dopočul chacórsky kráľ Jabín, poslal poslov k madónskemu kráľovi Jobábovi, k šimrónskemu kráľovi, k achšáfskemu kráľovi 2a ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v Arabe južne od Kinneretu, na Nížine, na Dórskej pahorkatine na západ, 3ku Kanaánčanom na západe a na východe, k Amorejčanom, Chetitom, Perizzejcom, Jebúsejom na pohorí a k Chivvijom na úpätí Chermónu v krajine Micpa. 4Tí vyšli s celými svojimi tábormi - toľko ľudí ako piesku na morskom brehu - s veľkým množstvom koní a vozov. 5Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Merómu, aby bojovali proti Izraelu. 6Vtedy Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa ich, lebo ja ich všetkých zajtra o tomto čase vydám pobitých Izraelu. Kone im ochrom a vozy spáľ.“ 7Jozua a všetok bojový ľud s ním náhle pritiahli k vodám Merómu a napadli ich. 8Hospodin ich dal do rúk Izraelitov, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidon, po Misrefót-Majim až po údolie Micpe na východe, pobili ich a nenechali nikoho, kto by im mohol ujsť. 9Jozua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, ochromil im kone a spálil vozy. 10Vtedy sa Jozua vrátil, zaujal Chacór a jeho kráľa zabil mečom. Chacór bol totiž kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev. 11Všetko živé pobili v ňom mečom a vykonali na ňom kliatbu. Neostalo nič, čo dýcha. Potom Chacór vypálili. 12Všetky mestá týchto kráľov Jozua obsadil, kráľov zajal, pobil mečom a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš. 13Izrael nevypálil mestá, ktoré stáli na rumoviskách, okrem mesta Chacór - len ten Jozua vypálil. 14Izraeliti sa zmocnili všetkého, čo v týchto mestách našli, a ukoristili aj dobytok. Ľudí však zabíjali mečom, kým ich nevykynožili, a neponechali nič, čo dýchalo. 15Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš prikázal Jozuovi a Jozua to vykonal. V ničom sa neodklonil od toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. 16Takto Jozua obsadil celú túto krajinu: pohorie, celý Negev, celý kraj Gošen, Nížinu i Arabu, izraelské pohoria i s úpätiami 17od vrchu Chalák, ktorý sa dvíha od Seíru až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vrchom Chermón. Všetkých ich kráľov zajal a dal usmrtiť. 18Dlho viedol Jozua vojnu so všetkými týmito kráľmi. 19Nebolo mesta, ktoré by sa s Izraelitmi mierovo dohodlo okrem Chivvijov, obyvateľov Gibeónu. Všetkého sa zmocnili bojom. 20Hospodin im totiž naplnil srdcia vzdorom, aby bojovali proti Izraelu a padli pod kliatbu. Nezmiloval sa nad nimi, ale vyhubil ich, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. 21Vtedy prišiel Jozua a vykynožil Anákov z pohoria, z Hebronu, z Debíru, z Anábu a z celého judského a izraelského pohoria. Jozua vykonal kliatbu na nich, ako aj na ich mestách. 22Z Anákov nezostal na izraelskom území nik. Zostali však v Gaze, v Gate a v Ašdóde. 23Jozua teda obsadil celú krajinu tak, ako Hospodin povedal Mojžišovi. Jozua ju dal do dedičstva Izraelu, každému kmeňu jeho podiel. Krajina mala pokoj od vojny.

Zoznam porazených kráľov

1Toto sú králi krajiny, ktorých Izraeliti pobili a ich zajordánske územie obsadili smerom na východ od potoka Arnón až po vrch Chermón s celou východnou Arabou. 2Amorejský kráľ Sichón, ktorý býval v Chešbóne a vládol od Aroéru, čo leží na brehu potoka Arnón, teda od stredu tej doliny cez polovicu Gileádu až po potok Jabbók, ktorý tvorí hranicu s Ammónčanmi, 3cez Arabu až po jazero Kinneret na východe, po More Araby - po Soľné more - na východe smerom do Bét-Ješimótu a na juhu od Temánu pod úbočie Pisgy. 4Toto bolo územie bášanského kráľa Óga, ktorý ostal z Refajov a býval v Aštaróte a v Edrei: 5ovládal pohorie Chermón, Salchu i celý Bášan až po územie Gešúrcov a Maacháťanov, nad polovicou Gileádu až po územie chešbónskeho kráľa Sichóna. 6Hospodinov služobník Mojžiš s Izraelitmi ich pobil. Mojžiš, Hospodinov služobník, dal krajinu do vlastníctva Rúbenovcom, Gádovcom a polovici Menaššeho kmeňa. 7Toto sú králi krajiny, ktorých Jozua a Izraeliti porazili na druhej, západnej strane Jordánu od Baal-Gádu v údolí Libanonu až po vrch Chalák, ktorý sa dvíha smerom k Seíru, ktorú dal Jozua do vlastníctva izraelským kmeňom, každému jeho diel 8na pohorí, na Nížine, v Arabe, na úbočiach, v púšti a v Negeve v kraji Chetitov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Perizzejcov, Chivvijov, Jebúsejov: 9jeden kráľ Jericha, jeden kráľ Aja, ktorý leží pri Bételi, 10jeden jeruzalemský kráľ, jeden hebronský kráľ, 11jeden jarmútsky kráľ, jeden lachíšsky kráľ, 12jeden eglónsky kráľ, jeden gezerský kráľ, 13jeden debírsky kráľ, jeden gederský kráľ, 14jeden chormský kráľ, jeden arádsky kráľ, 15jeden libniansky kráľ, jeden adullámsky kráľ, 16jeden makkedský kráľ, jeden bételský kráľ, 17jeden tappúašský kráľ, jeden cheferský kráľ, 18jeden aféksky kráľ, jeden šarónsky kráľ, 19jeden madónsky kráľ, jeden chacórsky kráľ, 20jeden šimrón-merónsky kráľ, jeden achšáfsky kráľ, 21jeden taanachský kráľ, jeden megiddský kráľ, 22jeden kedešský kráľ, jeden kráľ Jokneámu na Karmeli, 23jeden kráľ Dóru na Dórskej pahorkatine, jeden kráľ Gojímu v Galilei 24a jeden tircanský kráľ; spolu tridsaťjeden kráľov.

Príkaz rozdeliť krajinu

1Keď bol Jozua starý a pokročilý vekom, povedal mu Hospodin: „Ty si už starý a pokročilý vekom, no zostalo ešte mnoho územia, ktoré treba obsadiť. 2Toto je územie, ktoré ešte zostalo: všetky oblasti Filištíncov a všetkých Gešúrcov 3počnúc od Šichóru, ktorý tečie na východ od Egypta až po severnú hranicu Ekrónu, ktorý sa počíta ku Kanaánu, a päť filištínskych kniežatstiev: gazanské, ašdódske, aškalónske, gatské a ekrónske; ďalej Avvania, 4z juhu celé územie Kanaánčanov a Meára, ktorá patrí Sidončanom, až po Afék, po územie Amorejčanov; 5ďalej územie Gebalčanov a celý Libanon na východe od Baal-Gádu po úpätie vrchu Chermón, až ta, kde sa prichádza do Chamátu. 6Ja zaženiem všetkých, ktorí bývajú na pohorí od Libanonu až po Misrefót-Majim a všetkých Sidončanov spred Izraelitov, ty len lósom rozdeľ krajinu do dedičného vlastníctva Izraelu, ako som ti prikázal. 7Teraz teda rozdeľ túto krajinu do vlastníctva deviatim kmeňom a polovici Menaššeho kmeňa.“ 8Rúbenovci a Gádovci zaujali s druhou polovicou Menaššeho kmeňa dedičný podiel, ktorý im dal Mojžiš za Jordánom na východe; ako im ho dal Mojžiš, Hospodinov služobník: 9od Aroéru, ktorý leží na brehu potoka Arnón, a od mesta, ktoré je uprostred údolia, i celú rovinu Medeba až po Dibón, 10všetky mestá amorejského kráľa Sichóna, ktorý vládol v Chešbóne, až po územie Ammónčanov, 11Gileád i územie Gešúrcov a Maacháťanov, celé pohorie Chermónu a celý Bášan až po Salchu, 12celé kráľovstvo bášanského Óga, ktorý panoval v Aštaróte a Edrei. Ten zostal ešte zo zvyšku Refajov, ktorých Mojžiš porazil a vyhnal. 13Izraeliti však nevyhnali Gešúrcov a Maacháťanov, preto tí ostali bývať medzi Izraelitmi dodnes.

Zajordánske kmene

14Len Léviho kmeňu nedal Mojžiš dedičný podiel. Ohňové obety Hospodina, Boha Izraela, sú ich dedičným podielom, ako im prisľúbil. 15Mojžiš dal kmeňu Rúbenovcov dedičstvo podľa ich rodov: 16Pripadlo im územie od Aroéru, ktoré leží na brehu potoka Arnón, spolu s mestom uprostred údolia, ďalej celá rovina po Medebu, 17Chešbón a všetky jeho mestá, ktoré ležia na rovine, Dibón, Bamót-Baal, Bét-Baal-Meón, 18Jahca, Kedemót, Mefaat, 19Kirjatajim, Sibma, Ceret-Šachar na kopci v údolí, 20Bét-Peór, úbočia Pisgy, Bét-Ješimót, 21všetky mestá na rovine a celé kráľovstvo amorejského kráľa Sichóna, ktorý vládol v Chešbóne. Mojžiš porazil jeho aj midjánske kniežatá Eviho, Rekema, Cúra, Chúra a Rebu, ako aj kniežatá Sichóna, ktoré bývali v krajine. 22Izraeliti zabili mečom aj veštca Bileáma, Beórovho syna, spolu s ostatnými pobitými. 23Hranicou Rúbenovcov bol Jordán a jeho pobrežie. Toto je dedičné vlastníctvo Rúbenovcov podľa ich rodov. Toto sú ich mestá a dediny. 24Mojžiš dal dedičstvo kmeňu Gádovcov podľa rodov. 25Pripadlo im územie Jazér, všetky mestá v Gileáde a polovica krajiny Ammónčanov až po Aroér, ktorý leží na východ od Rabby, 26od Chešbónu po Rámat-Micpe a Betoním, od Machanajimu až po územie Ló-Debáru. 27V údolí dostali Bét-Harám, Bét-Nimra, Sukkót, Cafón, zvyšok kráľovstva chešbónskeho kráľa Sichóna, Jordán a jeho pobrežie až po pobrežie jazera Kinneret na východnej strane Jordánu. 28To je dedičné vlastníctvo Gádovcov podľa ich rodov, ich mestá a dediny. 29Mojžiš dal polovici kmeňa Menaššeovcov jeho dedičstvo. Polovici kmeňa Menaššeovcov podľa jeho rodov pripadlo toto: 30územie od Machanajimu, celý Bášan, kráľovstvo bášanského kráľa Óga, všetky Jaírove dediny, ktoré ležia v Bášane, spolu šesťdesiat miest, 31polovicu Gileádu, Aštarótu a Edrei, mestá Ógovho kráľovstva v Bášane. To pripadlo potomkom Machíra, syna Menaššeho, polovici Machírovcov podľa ich rodov. 32Toto rozdelil Mojžiš na moábskych stepiach za Jordánom, východne od Jericha. 33Léviho kmeňu nedal Mojžiš dedičné vlastníctvo, lebo Hospodin, Boh Izraela, je podľa prísľubu jeho dedičným vlastníctvom.

Kalébov podiel

1Toto sú územia, ktoré Izraeliti dostali v Kanaáne, ako im ich dali do dedičstva kňaz Eleazár a Jozua, syn Núna, a rodoví predáci izraelských kmeňov. 2Dedičné vlastníctvo dostali lósom, ako to prostredníctvom Mojžiša Hospodin prikázal dať deviatim kmeňom a pol kmeňu. 3Len dvom kmeňom a pol kmeňu dal Mojžiš dedičné vlastníctvo za Jordánom, ale Léviovcom nedal dedičné vlastníctvo medzi nimi, 4pretože potomkovia Jozefovi tvorili dva kmene: Menašše a Efrajim. Léviovcom však nedal dedičný podiel v krajine, iba mestá na bývanie a priľahlé pasienky pre dobytok a stáda. 5Izraeliti urobili, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a rozdelili krajinu. 6Vtedy prišli Júdovci k Jozuovi v Gilgále a Kenizzejec Kaléb, Jefunneho syn, mu povedal: „Ty vieš, čo povedal Hospodin Božiemu mužovi Mojžišovi v Kadéš-Barnéi o mne a o tebe. 7Mal som štyridsať rokov, keď ma služobník Hospodinov Mojžiš poslal z Kadéš-Barnéy preskúmať krajinu. Ja som mu podal správu podľa svojho svedomia. 8Moji bratia, čo šli so mnou, prestrašili srdce ľudu. Ja som sa však pridŕžal Hospodina, svojho Boha. 9V ten deň Mojžiš prisahal: Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude dedičným vlastníctvom tebe a tvojim synom naveky, lebo si sa vždy pridŕžal Hospodina, môjho Boha. 10Hospodin ma doteraz zachoval nažive, ako sľúbil. Uplynulo už štyridsaťpäť rokov odvtedy, ako to Hospodin povedal Mojžišovi, keď Izrael chodil po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov. 11Ešte aj dnes som taký silný, ako keď ma vyslal Mojžiš. Aj dnes mám takú silu ísť do boja, akú som mal vtedy. 12Preto daj mi teraz toto pohorie, o ktorom hovoril Mojžiš v onen deň, lebo sám si vtedy počul, že tam sú Anákovia a veľké opevnené mestá. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, ako povedal Hospodin.“ 13Jozua požehnal Kaléba, syna Jefunneho, a za dedičné vlastníctvo mu dal Hebron. 14Takto sa stal Hebron dedičným vlastníctvom Kenizzejca Kaléba, syna Jefunneho, a je ním dodnes, pretože sa vždy pridŕžal Hospodina, Boha Izraela. 15Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba. Arba bol totiž najväčším človekom medzi Anákmi. Krajina mala pokoj od vojny.

Júdov podiel

1Podiel, ktorý lósom pripadol kmeňu Júdovcov podľa ich rodov, siaha na juh k hraniciam Edómu, k púšti Cin až celkom na juh. 2Jeho južná hranica sa začína od pobrežia Soľného mora, od zálivu, ktorý je obrátený na juh. 3Tiahne sa na juh k výstupu Akrabím, prechádza do Cinu a stúpa od Negevu do Kadéš-Barnéy. Potom prechádza popri Checróne, stúpa k Addáru a obchádza Karku, 4potom prechádza do Acmónu, siaha až k Egyptskému potoku a končí sa pri mori. To bude vaša južná hranica. 5Východnou hranicou bude Soľné more až po ústie Jordánu. Na severe sa hranica začína morským zálivom pri ústí Jordánu, 6stúpa k Bét-Chogle a prechádza severne od Bét-Araby, stúpa ku skale Rúbenovho syna Bohana. 7Potom hranica stúpa z údolia Achór k Debíru a zahýna na sever ku Gilgálu, ktorý je oproti Adummímskemu svahu južne od potoka, prechádza k vodám Én-Šemešu a vybieha k Én-Rogelu. 8Potom hranica stúpa údolím Ben-Hinnóm južne od hrebeňa Jebúsejov - to je Jeruzalem. Ďalej stúpa na vrchol kopca, ktorý je oproti údoliu Ben-Hinnóm smerom na západ, na severnom konci údolia Refajov. 9Potom hranica zahýna od vrcholca kopca k prameňu vôd Neftóach, vybieha k mestám pohoria Efrón a zahýna k Baale, to je Kirjat-Jearím. 10Od Baaly sa hranica otáča na západ k pohoriu Seír, prechádza hrebeňom pohoria Jearím od severu - to je Kesalón - klesá k Bét-Šemešu a tiahne sa k Timne. 11Hranica potom vybieha k severnému hrebeňu Ekrónu, zabočuje k Šikrónu, tiahne sa k vrchu Baala, vybieha k Jabneelu a končí sa pri mori. 12Západnou hranicou je pobrežie Veľkého mora. Toto je hranica Júdovcov dookola podľa ich rodov. 13Kalébovi, synovi Jefunneho, dal Jozua podľa Hospodinovho príkazu podiel medzi Júdovcami: Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu - to je Hebron. 14Kaléb vyhnal odtiaľ troch Anákových synov: Šešaja, Achimana a Talmaja. 15Odtiaľ tiahol nahor proti Debírčanom. Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer. 16Vtedy Kaléb povedal: „Tomu, kto porazí Kirjat-Séfer a obsadí ho, dám svoju dcéru Achsu za ženu.“ 17Otníel, syn Kenaza, Kalébovho brata, ho obsadil, a tak dostal Achsu za ženu. 18Keď sa zaňho vydala, Otníel ju naviedol, aby si od otca žiadala pole. Keď zosadla z osla, Kaléb sa jej spýtal: „Čo chceš?“ 19Ona odpovedala: „Daj mi dar. Keď si ma vydal do Negevu, daj mi aj pramene vôd.“ Kaléb jej dal Horné aj Dolné pramene. 20Toto je dedičné vlastníctvo kmeňa Júdovcov podľa ich rodov. 21Mestá, ktoré patria kmeňu Júdovcov na juhu až po hranice Edóma, boli: Kabceel, Éder, Jagúr, 22Kina, Dimona, Adáda, 23Kedeš, Chacór, Jitnán, 24Zíf, Telem, Bealót, 25Chacór-Chadatta, Kerijót-Checrón - to je Chacór - 26Amám, Šema, Molada, 27Chacar-Gadda, Chešmón, Bét-Pelet, 28Chacar-Šuál, Beér-Šeba, Bizjotja, 29Baala, Ijím, Ecem, 30Eltolad, Kesíl, Chorma, 31Ciklag, Madmanna, Sansanna, 32Lebaót, Šilchím a Ajin-Rimmón; spolu dvadsaťdeväť miest aj s ich dedinami. 33Na Nížine to boli mestá: Eštaól, Corea, Ašna, 34Zanóach, Én-Ganním, Tappúach, Enám, 35Jarmút, Adullám, Socho, Azeka, 36Šaarajim, Aditajim, Gedera a Gederotajim; štrnásť miest aj s ich dedinami. 37Cenán, Chadaša, Migdal-Gád, 38Dilán, Micpe, Jokteel, 39Lachíš, Bockat, Eglón, 40Kabbón, Lachmás, Kitlíš, 41Gederót, Bét-Dagón, Naama a Makkeda; šestnásť miest aj s ich dedinami. 42Libna, Eter, Ašán, 43Jiftách, Ašna, Necíb, 44Keila, Achzíb a Mareša; deväť miest aj s ich dedinami. 45Ekrón s osadami a dedinami; 46od Ekrónu po more všetko, čo leží pri Ašdóde a jeho dedinách. 47Ašdód s osadami a dedinami, Gaza s osadami a dedinami až po Egyptský potok, Veľké more s jeho pobrežím. 48Na pohorí: Šamír, Jattír, Socho, 49Danna, Kirjat-Sanna, to je Debír, 50Anáb, Eštemo, Aním, 51Gošen, Cholón a Gilo; jedenásť miest aj s ich dedinami. 52Aráb, Duma, Ešán, 53Janúm, Bét-Tappúach, Afeka, 54Chumta, Kirjat-Arba - to je Hebron - a Ciór; deväť miest aj s ich dedinami. 55Maón, Karmel, Zíf, Jutta, 56Jezreel, Jokdeám, Zanóach, 57Kajin, Gibea a Timna; desať miest aj s ich dedinami. 58Chalchúl, Bét-Cúr, Gedór, 59Maarát, Bét-Anót a Eltekón; šesť miest aj s ich dedinami. 60Kirjat-Baal - to je Kirjat-Jearím - a Rabba; dve mestá aj s ich dedinami. 61Na púšti Bét-Araba, Middín, Sechacha, 62Nibšán, Soľné mesto a Én-Gedi; šesť miest aj s ich dedinami. 63Jebúsejov však, ktorí bývali v Jeruzaleme, nemohli Júdovci vyhnať, takže Jebúseji ostali bývať s Júdovcami dodnes.

Podiel Efrajima a Menaššeho

1Podiel, ktorý lósom pripadol Jozefovcom, siaha od Jordánu pri Jerichu na východ od jerišských vôd na púšť. Hranica vystupuje od Jericha na pohorie k Bételu. 2Od Bételu ide hranica ďalej do Lúzu, prichádza do Atarótu k územiu Arkíjcov, 3postupuje na západ územia Jafléťanov až k územiu Dolného Bét-Chorónu po Gezer a končí sa pri mori. 4Takto dostali Jozefovi synovia, Menašše a Efrajim, dedičné vlastníctvo. 5Toto bolo územie Efrajimovcov podľa ich rodov: východnou hranicou ich dedičného vlastníctva je Atarót-Addár po Horný Bét-Chorón. 6Potom ide hranica k moru; na severe od Michmetátu, neskôr zabočuje na východ do Taanat-Šila, východne popri ňom prechádza k Janóachu. 7Z Janóachu zostupuje do Atarótu a Naary, dotýka sa Jericha a končí sa pri Jordáne. 8Od Tappúachu ide hranica na západ k potoku Kana a končí sa pri mori. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Efrajimovcov podľa ich rodov. 9Aj mestá uprostred dedičného vlastníctva Menaššeovcov boli oddelené pre Efrajimovcov, všetky mestá aj s ich dedinami. 10Nevyhnali však Kanaánčanov, ktorí bývali v Gezeri. Kanaánčania ostali medzi Efrajimovcami až dodnes, no boli nútení konať otrocké práce. 1Aj kmeňu Mesaššeovcov lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Machír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan. 2Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: Abíezerovým, Chelekovým, Asríelovým, Šechemovým, Cheferovým a Šemidovým synom. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov. 3No Celofchád, syn Chefera, syna Gileáda, syna Machíra, syna Menaššeho, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca. 4Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: „Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.“ 5Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom, 6lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom. 7Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Michmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom. 8Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom. 9Ďalej hranica zostupuje k potoku Kana. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori. 10Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissachára. 11Na území Jissachára a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanachu a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma. 12Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine. 13Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k núteným prácam, no nedokázali ich vyhnať. 14Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: „Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.“ 15Jozua im odvetil: „Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejcov a Refajov.“ 16Jozefovi potomkovia povedali: „Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.“ 17Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: „Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel, 18ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.“

Benjamínov podiel

1Celá pospolitosť Izraelitov sa zhromaždila do Šila a postavila tam stan stretávania po tom, čo sa im krajina poddala. 2Medzi Izraelitmi zostalo ešte sedem kmeňov, ktorým nepridelili dedičné vlastníctvo. 3Jozua povedal Izraelitom: „Dokedy budete váhať s obsadením krajiny, ktorú vám dal Hospodin, Boh vašich otcov? 4Vyberte si z každého kmeňa troch mužov. Ja ich pošlem, aby prešli krajinou a opísali ju podľa dedičných vlastníctiev a potom nech prídu ku mne. 5Nech si ju rozdelia na sedem dielov. Júda zostane na svojom území na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe. 6Urobte rozpis územia na sedem dielov a doneste mi ho. Ja vám hodím lós tu pred Hospodinom, naším Bohom. 7Léviovci totiž nemajú podiel medzi vami, ale Hospodinovo kňazstvo je ich dedičným vlastníctvom. Gád, Rúben a polovica Menaššeho kmeňa dostali na východe za Jordánom dedičné vlastníctvo, ktoré im dal Mojžiš, Hospodinov služobník.“ 8Muži sa vybrali na cestu. Jozua im rozkázal opísať krajinu: „Choďte, prejdite krajinu a opíšte ju, potom sa vráťte ku mne a tu v Šile pred Hospodinom vám hodím lós.“ 9Muži odišli a prešli krajinou. Zaznamenali do knihy rozpis podľa miest na sedem častí a prišli k Jozuovi do tábora v Šile. 10Jozua im hodil lós pred Hospodinom v Šile a rozdelil tam krajinu Izraelitom podľa ich rodov. 11Prvý lós padol na kmeň Benjamínovcov podľa ich rodov. Jeho vylosované územie je medzi územím Júdových a Jozefových potomkov. 12Na severnej strane sa hranica začína pri Jordáne, stúpa k horskému hrebeňu severne od Jericha, ďalej stúpa na západ na pohorie a končí sa v púšti pri Bét-Avene. 13Odtiaľ sa hranica tiahne k Lúzu, južne od hrebeňa pri Lúze - teda pri Bételi - potom zostupuje do Atarót-Addáru na pohorie južne od Dolného Bét-Chorónu. 14Tam hranica odbočuje a obracia sa na západnú stranu južne od vrchu, ktorý leží oproti Bét-Chorónu a končí sa pri Kirjat-Baale - teda pri Kirjat-Jearíme - meste Júdovcov. To je západná strana. 15Južná strana sa začína pri Kirjat-Jearíme, potom vybieha smerom na západ až po vody Neftóachského prameňa. 16Hranica ďalej zostupuje k úpätiu vrchu, ktorý leží oproti údoliu Ben-Hinnóm na severnom konci údolia Refajov, zostupuje do hinnómskeho údolia južne od hrebeňa Jebúsejov a zostupuje k Én-Rogelu. 17Potom odbočuje na sever a pokračuje až po Én-Šemeš, potom vybieha ku Gelilótu oproti svahu Adummím a zostupuje ku skale Rúbenovho syna Bohana. 18Potom prechádza na sever naproti Arabe a zostupuje do Araby. 19Ďalej hranica prechádza na sever ku hrebeňu Bét-Chogly a končí sa pri severnom zálive Soľného mora, kde sa doň vlieva Jordán. To je južná hranica. 20Na východnej strane bude hranicou Jordán. To je hranica okolo dedičného vlastníctva Benjamínovcov podľa ich rodov. 21Toto sú mestá Benjamínovho kmeňa podľa rodov: Jericho, Bét-Chogla, Émek-Kecíc, 22Bét-Araba, Cemarajim, Bétel, 23Avvania, Para, Ofra, 24Kefar-Ammóni, Ofni a Geba; dvanásť miest aj s ich dedinami. 25Gibeón, Ráma, Beerót, 26Micpe, Kefira, Moca, 27Rekem, Jirpeel, Tarala, 28Cela, Elef, Jebús - teda Jeruzalem -, Gibea a Kirjat-Jearím; štrnásť miest aj s ich dedinami. To je dedičné vlastníctvo Benjamínovcov podľa ich rodov.

Šimeónov podiel

1Druhý lós pripadol Šimeónovi, kmeňu Šimeónovcov podľa ich rodov. Ich dedičné vlastníctvo bolo medzi dedičným vlastníctvom potomkov Júdovcov. 2Za dedičné vlastníctvo dostali: Beér-Šebu, Šebu, Moladu, 3Chacar-Šuál, Balu, Ecem, 4Eltolad, Betúl, Chormu, 5Ciklag, Bét-Markabót, Chacar-Susu, 6Bét-Lebaót a Šaruchen; trinásť miest aj s ich dedinami. 7Ajin, Rimmón, Eter a Ašán; štyri mestá aj s ich dedinami. 8Patria im aj všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Baalat-Beér a Ráma-Negev. To je dedičné vlastníctvo kmeňa Šimeónovcov podľa ich rodov. 9Dedičný podiel Šimeónovcov bol v oblasti Júdovcov. Keďže podiel Júdovcov bol príliš veľký, dedičný podiel medzi nimi dostali aj Šimeónovci.

Zebulúnov podiel

10Tretí lós pripadol Zebulúnovcom podľa ich rodov. Územie ich dedičného vlastníctva siahalo po Saríd. 11Ich hranica vystupuje na západ k Marale, dotýka sa Dabbešetu a potoka, ktorý je oproti Jokneámu. 12Od Sarídu sa stáča smerom k východu k hraniciam Kislót-Tabóru, pokračuje do Daberatu a ide k Jafii. 13Odtiaľ ide ďalej smerom na východ do Gat-Cheferu a Et-Kacínu, pokračuje do Rimmónu a stáča sa do Ney. 14Tam odbočuje na sever k Channatónu a končí sa v údolí Jiftach-El. 15Patrí im aj Kattát, Nahalál, Šimrón, Jidala a Betlehem; dvanásť miest aj s ich dedinami. 16Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom Zebulúnovcov podľa ich rodov.

Jissachárov podiel

17Štvrtý lós pripadol Jissachárovcom podľa ich rodov. 18Ich územie zahŕňa: Jezreel, Kesulót, Šuném, 19Chafarajim, Šion, Anacharat, 20Rabbít, Kišjón, Ebec, 21Remet, Én-Ganním, Én-Chadda a Bét-Paccéc. 22Hranica sa dotýka Tabóra, Šachacímy, Bét-Šemešu a končí sa pri Jordáne. Je to šestnásť miest aj s ich dedinami. 23Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom kmeňa Jissachárovcov podľa ich rodov.

Ašérov podiel

24Piaty lós pripadol kmeňu Ašérovcov. 25Ich územie zahŕňa Chelkat, Chali, Beten, Achšáf, 26Allammelech, Ameád, Mišál, na západe sa dotýka Karmelu a Šichór-Libnátu. 27Hranica sa stáča k východu do Bét-Dagónu, dotýka sa územia Zebulúna a údolia Jiftach-El na severe, potom Bét-Emeku, Neíela a pokračuje doľava ku Kabúlu, 28Ebrónu, Rechóbu, Chammónu a ku Kane až po veľký Sidon. 29Hranica sa stáča k Ráme až po opevnené mesto Týrus; odtiaľ sa zatáča k Chose a končí sa pri mori. Patrí im ďalej Machalléb, Achzíb, 30Umma, Afék a Rechób; dvadsaťdva miest aj s ich dedinami. 31Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom kmeňa Ašérovcov podľa ich rodov.

Naftaliho podiel

32Šiesty lós pripadol Naftaliovcom podľa ich rodov. 33Ich hranica vychádza od Chelefu, od duba pri Caanannime, cez Adamí-Nekeb a Jabneel až k Lakkúmu a končí sa pri Jordáne. 34Tam sa stáča od Aznót-Tabóra na západ, odtiaľ pokračuje do Chukóku a na juhu sa dotýka územia Zebulúna. Na západe sa dotýka Ašérovho územia a na východe pri Jordáne sa dotýka Júdovho územia. 35Opevnené mestá sú: Ciddím, Cér, Chammat, Rakkat, Kinneret, 36Adama, Ráma, Chacór, 37Kedeš, Edrei, Én-Chacór, 38Jirón, Migdal-El, Chorém, Bét-Anát a Bét-Šemeš; devätnásť miest aj s ich dedinami. 39Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom kmeňa Naftaliovcov podľa ich rodov.

Dánov podiel

40Siedmy lós pripadol kmeňu Dánovcov podľa ich rodov. 41Toto je územie ich dedičného vlastníctva: Corea, Eštaól, Ír-Šemeš, 42Šaalabbín, Ajalón, Jitla, 43Elón, Timna, Ekrón, 44Elteke, Gibbetón, Baalat, 45Jehúd, Bené-Berak, Gat-Rimmón, 46Me-Jarkón, Rakkón s územím oproti Jafe. 47Dánovcom však ich územie nestačilo, preto šli bojovať proti Lešemu, obsadili ho a usadili sa v ňom. Lešemu dali meno Dán podľa mena svojho otca Dána. 48Tieto mestá s ich dedinami sú dedičným vlastníctvom kmeňa Dánovcov podľa ich rodov.

Jozuov podiel

49Keď Izraeliti skončili rozdeľovanie krajiny do dedičného vlastníctva podľa území, dali Jozuovi, synovi Núna, dedičný podiel medzi sebou. 50Na Hospodinov rozkaz mu dali mesto Timnat-Serach, ktoré si žiadal na Efrajimskom pohorí. Tam postavil mesto a usadil sa v ňom. 51Toto sú dedičné vlastníctva, ktoré kňaz Eleazár a Jozua, syn Núna, s predstavenými rodov pridelili lósom izraelským kmeňom v Šile pred Hospodinom pri vchode do stanu stretávania. Takto dokončili rozdelenie krajiny.

Mestá poskytujúce útočisko

1Hospodin povedal Jozuovi: 2„Povedz Izraelitom: ‚Určite si útočiskové mestá, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, 3aby sa ta uchýlil vrah, ktorý niekoho zabije omylom, neúmyselne. Nech vám slúžia ako útočiská pred krvným pomstiteľom. 4Ak niekto utečie do jedného z týchto miest, nech sa postaví pri vchode do mestskej brány a verejne prednesie svoju záležitosť starším tohto mesta. Vtedy ho vezmú k sebe do mesta a dajú mu miesto, aby mohol u nich bývať. 5Ak by ho krvný pomstiteľ prenasledoval, nevydajú vraha do jeho moci, lebo svojho blížneho zabil neúmyselne, bez toho, že by ho predtým nenávidel. 6Nech ostane v tom meste, kým sa nepostaví pred pospolitosť k súdu, až do smrti veľkňaza, ktorý bude v tom čase v úrade. Až potom sa vrah môže vrátiť do svojho mesta, domov do mesta, z ktorého utiekol.‘“ 7Oddelili teda Kedeš v Galilei na pohorí Naftaliho, Síchem na Efrajimskom pohorí, Kirjat-Arbu - to je Hebron - na judskom pohorí. 8Za Jordánom, východne od Jericha určili Becer na púšti, na rovine z kmeňa Rúbenovcov, Ramót v Gileáde z kmeňa Gádovcov a Golán v Bášane z kmeňa Menaššeovcov. 9To boli mestá určené pre všetkých Izraelitov aj pre cudzincov, ktorí sa zdržiavali medzi nimi. Ta mal utiecť každý, kto by niekoho omylom zabil, aby nezomrel rukou krvného pomstiteľa, kým sa nepostaví pred pospolitosť.

Léviho podiel

1Vtedy pristúpili predstavení rodov Léviovcov ku kňazovi Eleazárovi a k Jozuovi, synovi Núna, a k predstaveným izraelských kmeňov 2a toto im povedali v Šile, v Kanaáne: „Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša, aby nám dali mestá na bývanie a pasienky pre náš dobytok.“ 3Izraeliti dali Léviovcom zo svojho dedičného vlastníctva podľa Hospodinovho rozkazu tieto mestá aj s pasienkami: 4Lós padol na rody Kohátovcov a lósom pripadlo Léviovcom, potomkom kňaza Árona, trinásť miest z kmeňa Júda, Šimeón a Benjamín. 5Ostatným Kohátovcom pripadlo lósom desať miest od rodov kmeňa Efrajim, Dán a od polovice kmeňa Menašše. 6Geršónovcom pripadlo lósom trinásť miest od rodov kmeňa Jissachár, Ašér, Naftali a od polovice kmeňa Menašše v Bášane. 7Merariovcom pripadlo podľa ich rodov dvanásť miest z kmeňa Rúben, Gád a Zebulún. 8Takto Izraeliti dali lósom Léviovcom tieto mestá aj s pasienkami, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. 9Z Júdovho a Šimeónovho kmeňa dali tieto mestá uvedené podľa mena. 10Keďže prvý lós padol spomedzi Léviovcov na Áronových potomkov z rodov Kohátovcov, 11dali im Kirjat-Arbu, mesto Anákovho otca Arbu - to je Hebron - na judskom pohorí a pasienky okolo neho. 12No polia tohto mesta aj s jeho dedinami dali Kalébovi, synovi Jefunneho, do vlastníctva. 13Potomstvu kňaza Árona dali ako útočiskové mesto pre vrahov: Hebron aj s jeho pasienkami, Libnu s jej pasienkami, 14Jattír s jeho pasienkami, Eštemou s jej pasienkami, 15Cholón s jeho pasienkami, Debír s jeho pasienkami, 16Ajin s jeho pasienkami, Juttu s jej pasienkami a Bét-Šemeš s jeho pasienkami - deväť miest od týchto dvoch kmeňov. 17Z kmeňa Benjamín im dali Gibeón s jeho pasienkami, Gebu, s jej pasienkami, 18Anatót s jeho pasienkami, Almón s jeho pasienkami - štyri mestá. 19Všetkých miest potomstva kňaza Árona bolo spolu trinásť aj s pasienkami. 20Ostatní Kohátovci, ktorí patrili k léviovským kohátovským rodinám, dostali lósom mestá z kmeňa Efrajim. 21Dali im útočiskové mesto pre vrahov Síchem s pasienkami na Efrajimskom pohorí, Gezer s jeho pasienkami, 22Kibcajim s jeho pasienkami, Bét-Chorón s jeho pasienkami - štyri mestá. 23Z kmeňa Dán im dali Elteke s jeho pasienkami, Gibbetón s jeho pasienkami, 24Ajalón s jeho pasienkami, Gat-Rimmón s jeho pasienkami - štyri mestá. 25Z územia polovice kmeňa Menašše im dali: Taanach s jeho pasienkami, Jibleám s jeho pasienkami - dve mestá. 26Všetkých miest pre rody ostatných Kohátovcov bolo desať aj s ich pasienkami. 27Geršónovcom z rodov Léviovcov dali z polovice kmeňa Menašše ako útočiskové mesto pre vrahov: Golán v Bášane s jeho pasienkami a Beešteru s jej pasienkami - dve mestá. 28Z kmeňa Jissachár im dali: Kišjón s jeho pasienkami, Daberat s jeho pasienkami, 29Jarmút s jeho pasienkami a Én-Ganním s jeho pasienkami - štyri mestá. 30Z kmeňa Ašér im dali: Mišál s jeho pasienkami, Abdón s jeho pasienkami, 31Chelkat s jeho pasienkami a Rechób s jeho pasienkami - štyri mestá. 32Z kmeňa Naftali im dali ako útočiskové mesto pre vrahov: Kedeš v Galilei a jeho pasienky, Chammót-Dór s jeho pasienkami a Kartán s pasienkami - tri mestá. 33Všetkých miest Geršónovcov podľa ich rodov bolo trinásť aj s ich pasienkami. 34Rodom ostatných léviovských Merariovcov dali z kmeňa Zebulún: Jokneám s jeho pasienkami, Kartu s jej pasienkami, 35Dimnu s jej pasienkami a Nahalál s jeho pasienkami - štyri mestá. 36Z kmeňa Rúben im dali: Becer s jeho pasienkami, Jahcu s jej pasienkami, 37Kedemót s jeho pasienkami a Mefaat s jeho pasienkami - štyri mestá. 38Z kmeňa Gád im dali: útočiskové mesto pre vrahov Ramót v Gileáde s jeho pasienkami, Machanajim s jeho pasienkami, 39Chešbón s jeho pasienkami, Jazér s jeho pasienkami - spolu štyri mestá. 40Všetkých miest Merariovcov podľa ich rodov, ktorí ešte ostali z rodov Léviovcov, bolo podľa lósu dvanásť. 41Medzi vlastníctvom Izraelitov bolo spolu štyridsaťosem léviovských miest s ich pasienkami. 42Každé takéto mesto pozostávalo z mesta a z pasienkov okolo neho. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách. 43Hospodin dal Izraelitom celú krajinu, ktorú prísažne sľúbil dať ich otcom. Zaujali ju a usadili sa v nej. 44Hospodin im dal odpočinutie zo všetkých strán tak, ako prísažne sľúbil ich otcom, a nikto z ich nepriateľov neobstál pred nimi. Hospodin im vydal do rúk všetkých nepriateľov. 45Ani slovo sa nestratilo z tých dobrých prísľubov, ktoré dal Hospodin domu Izraela. Všetko sa splnilo.

Návrat východných kmeňov

1Vtedy si Jozua zavolal Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Menašše. 2Povedal im: „Zachovali ste všetko, čo vám prikázal Hospodinov služobník Mojžiš a poslúchli ste ma vo všetkom, čo som vám prikázal. 3Neopustili ste svojich bratov už dlhší čas, až do tohto dňa ste verne zachovávali prikázanie Hospodina, svojho Boha. 4Teraz však dal Hospodin, váš Boh, vašim bratom odpočinutie, ako im prisľúbil. Vráťte sa teda a choďte do svojich stanov, do krajiny svojho vlastníctva, ktorú vám dal Hospodinov sluha Mojžiš za Jordánom. 5Usilovne však zachovávajte prikázanie a zákon, ktorý vám nariadil Hospodinov služobník Mojžiš, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, chodili po jeho cestách, zachovávali jeho prikázanie a slúžili mu celým srdcom a celou dušou.“ 6Jozua ich požehnal, prepustil a oni odišli do svojich stanov. 7Jednej polovici kmeňa Menašše dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej polovici dal Jozua podiel s ich bratmi na západ od Jordánu. Jozua požehnal aj ich, a keď ich prepúšťal do ich stanov, 8povedal im: „Vráťte sa do svojich stanov s veľkým bohatstvom, s veľkým množstvom dobytka, striebrom, zlatom, bronzom, železom a s množstvom šiat. Rozdeľte sa so svojimi bratmi o korisť po nepriateľoch.“

Oltár pri Jordáne

9Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše sa vrátili a odišli od Izraelitov zo Šila v Kanaáne, aby odišli do Gileádu, do krajiny svojho vlastníctva, kde sa usadili, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. 10Keď prišli do Gelilótu pri Jordáne v Kanaáne, Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili pri Jordáne oltár veľkých rozmerov. 11Izraeliti sa dopočuli, že Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili oltár na hranici Kanaánu pri Gelilóte, pri Jordáne, na izraelskej strane. 12Keď to Izraeliti počuli, zhromaždili celú izraelskú pospolitosť do Šila, aby šli proti nim do boja. 13Izraeliti vyslali Pinchása, syna kňaza Eleazára k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše do Gileádu 14a s ním desať predstavených, po jednom predstavenom z každej rodiny všetkých izraelských kmeňov. Každý bol predákom svojho rodu medzi tisícami Izraela. 15Keď tí prišli k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše do Gileádu, povedali im: 16„Takto hovorí celá pospolitosť Hospodinova: ‚Akej vierolomnosti ste sa dopustili voči Bohu Izraela, keď sa dnes odvraciate od Hospodina tým, že si staviate oltár, aby ste sa vzbúrili proti Hospodinovi? 17Nemali sme dosť hriechu s Peórom, od ktorého sme sa dodnes neočistili a pre ktorý prišiel úder na Hospodinovu pospolitosť? 18Vy sa dnes odvraciate od Hospodina? Ak sa dnes vzbúrite vy proti Hospodinovi, zajtra sa on bude hnevať na celú izraelskú pospolitosť. 19Ak je územie vášho dedičného vlastníctva nečisté, prejdite na územie dedičného vlastníctva od Hospodina, kde stojí príbytok Hospodina a usaďte sa medzi nami, len sa nebúrte proti Hospodinovi, nebúrte sa ani proti nám, keď si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, staviate vlastný oltár. 20Či Hospodinov hnev neprišiel na celú izraelskú pospolitosť, keď sa Zerachov syn Achán dopustil vierolomnosti na veciach pod kliatbou, hoci šlo len o jedného človeka? Či nezomrel pre svoju vinu?‘“ 21Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše odpovedali predákom tisícok Izraela: 22„Boh silný, Boh Hospodin, Boh silný, Boh Hospodin to vie a nech to vie aj Izrael: Ak je to zo vzbury alebo vierolomnosti proti Hospodinovi, nech nás ani dnes neochraňuje. 23Ak sme si postavili oltár, aby sme sa odvrátili od Hospodina a obetovali sme na ňom spaľovanú alebo pokrmovú obetu alebo obetu spoločenstva, nech nás Hospodin potresce. 24Postavili sme ho skôr z obavy, že v budúcnosti by mohli vaše deti povedať našim deťom: ‚Čo máte spoločné s Hospodinom, Bohom Izraela? 25Veď Hospodin určil Jordán za hranicu medzi vami a nami. Rúbenovci a Gádovci, nemáte podiel na Hospodinovi!‘ Tým by vaše deti zavinili, že naše deti by sa prestali báť Hospodina. 26Preto sme si povedali: Postavme si oltár nie na spaľovanú obetu ani nie na obety s hostinou, 27ale aby bol svedkom medzi vami a nami, ako aj medzi našimi potomkami, že chceme svojimi spaľovanými obetami, obetami s hostinou, ako aj obetami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred jeho tvárou. Potom v budúcnosti nepovedia vaše deti našim deťom: ‚Vy nemáte podiel na Hospodinovi!‘ 28Povedali sme si teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili, nám alebo našim potomkom, odpovieme im: ‚Pozrite na podobu Hospodinovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, ale nie na spaľované obety ani na obety s hostinou, ani na obety spoločenstva, ale aby bol svedkom medzi nami a vami. 29Nech nám ani nenapadne, aby sme sa búrili proti Hospodinovi a odvrátili sa od neho, keď by sme si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, ktorý stojí pred jeho príbytkom, stavali oltár na spaľované obety, pokrmové obety a obety s hostinou.‘“ 30Keď kňaz Pinchás a predstavení pospolitosti, predáci tisícok Izraela, počuli, čo povedali Rúbenovci, Gádovci a Menaššeovci, veľmi sa im to páčilo. 31Kňaz Pinchás, syn Eleazára, im povedal: „Dnes sme spoznali, že Hospodin je medzi nami, pretože ste sa nedopustili vierolomnosti proti Hospodinovi. Teraz ste zachránili Izraelitov z rúk Hospodina.“ 32Nato sa kňaz Pinchás, syn Eleazára, aj predstavení vrátili od Rúbenovcov a Gádovcov z Gileádu do Kanaánu k Izraelitom a vysvetlili im celú záležitosť. 33Izraelitom sa to páčilo, dobrorečili Bohu a nehovorili už o tom, že sa vypravia do boja proti nim, aby spustošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenovci a Gádovci. 34Rúbenovci a Gádovci dali oltáru meno Éd, lebo bude svedkom medzi nami, že Hospodin je Boh.

Jozuov závet

1Odvtedy, čo Hospodin dal Izraelitom, aby si odpočinuli od všetkých okolitých nepriateľov, uplynulo mnoho času. Jozua ako starec v pokročilom veku 2zvolal celý Izrael, jeho starších a predákov, sudcov i správcov a povedal im: „Ja som už starec v pokročilom veku. 3Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, všetkým týmto národom pred vami, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojoval za vás. 4Pozrite, vám i vašim kmeňom som losovaním pridelil za dedičné vlastníctvo územie národov, ktorých zvyšky tu zostali, ako aj územie všetkých národov, ktoré som vykynožil od Jordánu po Veľké more na západe. 5Hospodin, váš Boh, ich sám vypudí spred vás, zaženie ich a vy obsadíte ich krajinu, ako vám sľúbil Hospodin, váš Boh. 6Buďte zmužilí, verne zachovávajte a plňte všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona; neodchyľujte sa od neho ani napravo, ani naľavo. 7Nepomiešajte sa s národmi, ktoré ešte zostali medzi vami. Ani len nespomínajte mená ich bohov, neprisahajte na nich, neslúžte im ani sa im neklaňajte. 8Pridržiavajte sa však Hospodina, svojho Boha, ako ste to robili až dodnes, 9lebo Hospodin vyhnal spred vás veľké a mocné národy a dosiaľ pred vami nikto neobstál. 10Jediný z vás ich bude prenasledovať tisíc, lebo Hospodin, váš Boh, sám bojuje za vás, ako vám sľúbil. 11Dajte si veľký pozor na seba a milujte Hospodina, svojho Boha. 12Ak sa však odvrátite a budete sa pridŕžať zvyšku národov, ktoré ešte zostali pri vás, ak sa spríbuzníte a zmiešate sa s nimi, 13vedzte, že Hospodin, váš Boh, už tieto národy nevyženie spred vás, ale budú vám pascou, osídlom, bičom na vaše boky a tŕňom vo vašich očiach, kým nebudete vykynožení z tejto dobrej krajiny, ktorú vám dal Hospodin, váš Boh. 14Ja dnes odchádzam cestou každého pozemšťana. Uvedomte si celým srdcom a celou dušou, že nezanikol ani jeden z dobrých sľubov, ktoré vám dal Hospodin, váš Boh. Všetky sa splnili. Nestratilo sa ani slovo. 15Ako sa vám splnil každý dobrý prísľub, ktorý vám dal Hospodin, váš Boh, tak dopustí Hospodin na vás všetko zlé, kým vás nevykynoží z tejto dobrej krajiny, ktorú vám dal. 16Ak prestúpite zmluvu, ktorú vám Hospodin, váš Boh, prikázal zachovávať, ak pôjdete slúžiť iným bohom a klaňať sa im, Hospodinov hnev vzbĺkne proti vám a čoskoro vyhyniete z tejto dobrej krajiny, ktorú vám dal.“

Rozlúčková reč v Sícheme

1Jozua zhromaždil všetky kmene do Síchemu. Povolal starších a predákov, sudcov a správcov Izraela. Keď sa postavili pred Boha, 2Jozua povedal všetkému ľudu: „Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Vaši otcovia, Terach, otec Abraháma a Nachóra, kedysi bývali za Veľriekou a slúžili iným bohom. 3Ja som však vyviedol vášho otca Abraháma spoza Veľrieky a previedol som ho celým Kanaánom, rozmnožil som jeho potomstvo a dal som mu syna Izáka. 4Izákovi som dal Jákoba a Ezáva, Ezávovi som dal do vlastníctva pohorie Seír. Jákob a jeho synovia zišli do Egypta. 5Potom som poslal Mojžiša a Árona a trestal som Egypt svojimi skutkami. Potom som vás vyviedol. 6Keď som vašich otcov vyviedol z Egypta, prišli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov s bojovými vozmi a jazdcami až k Trstinovému moru. 7Keď volali k Hospodinovi, zoslal mrákavu medzi vás a Egypťanov. Na Egypťanov pustil more, ktoré ich zalialo. Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom. Potom ste dlhý čas bývali na púšti. 8Uviedol som vás do krajiny Amorejčanov za Jordánom. Keď bojovali proti vám, vydal som vám ich do rúk. Obsadili ste ich krajinu a ja som ich vyhubil pred vami. 9Potom povstal moábsky kráľ Balák, syn Cippóra, a bojoval proti Izraelu. Dal zavolať Beórovho syna Bileáma, aby vás preklínal. 10Ja som však nechcel počúvať Bileáma, ale znova a znova som vás žehnal a tak som vás vytrhol z jeho ruky. 11Keď ste prešli cez Jordán a prišli k Jerichu, bojovali proti vám Jerišania, Amorejčania, Perizzejci, Kanaánčania, Chetiti, Girgašeji, Chivviji a Jebúseji, no ja som ich vydal do vašich rúk. 12Poslal som pred vami sršne, tie ich vyhnali spred vás a vypudili aj oboch amorejských kráľov. Nestalo sa to tvojím mečom ani tvojím lukom. 13Dal som vám krajinu, ktorá vás nestála nijakú námahu, mestá, ktoré ste nestavali a usadili ste sa v nich. Jete z viníc a olív, ktoré ste nevysádzali. 14Preto sa teraz bojte Hospodina, slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou a v Egypte. Slúžte Hospodinovi! 15Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom krajiny Amorejčanov, v ktorej bývate. Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ 16Ľud odpovedal: „Nech nám ani nenapadne opustiť Hospodina a slúžiť iným bohom! 17Hospodin je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva. Pred našimi očami urobil veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme šli, i medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prechádzali. 18Hospodin vyhnal spred nás všetky národy i Amorejčanov, ktorí bývali v tejto krajine, pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo on je náš Boh.“ 19Vtedy povedal Jozua ľudu: „Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo on je svätý Boh, žiarlivý Boh, ktorý vám neodpustí priestupky a hriechy. 20Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, odvráti sa a bude s vami zle zaobchádzať, zničí vás, hoci predtým s vami zaobchádzal dobre.“ 21Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi!“ 22Jozua povedal ľudu: „Vzájomne ste si svedkami, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste mu slúžili.“ Oni odpovedali: „Sme svedkami.“ 23„Teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a nakloňte svoje srdce k Hospodinovi, Bohu Izraela.“ 24Nato ľud povedal Jozuovi: „Budeme slúžiť Hospodinovi, nášmu Bohu, a budeme poslúchať jeho hlas.“ 25V ten deň uzavrel Jozua s ľudom zmluvu, dal mu ustanovenia a právne predpisy v Sícheme. 26Jozua napísal všetky tieto slová do knihy Božieho zákona. Potom vzal veľký kameň a postavil ho pod dub pri posvätnom mieste Hospodina. 27Jozua povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám povedal Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha.“ 28Potom Jozua prepustil ľud do jeho dedičného vlastníctva. 29Po týchto udalostiach zomrel Jozua, syn Núna, služobník Hospodina. Mal stodesať rokov. 30Pochovali ho na území jeho dedičného vlastníctva v Timnat-Serachu na Efrajimskom pohorí severne od vrchu Gaaš. 31Izrael slúžil Hospodinovi, kým žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a poznali všetky Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael. 32Jozefove kosti, ktoré Izraeliti priniesli z Egypta, pochovali v Sícheme na pozemku, ktorý kúpil Jákob od Šechemovho otca Chamóra za sto kesít. Pozemok zdedili Jozefovi synovia. 33Keď zomrel Áronov syn Eleazár, pochovali ho v Gibei, meste jeho syna Pinchása, ktoré dostal na Efrajimskom pohorí.

SUDCOV

Boje Júdovcov a Šimeónovcov

1Po Jozuovej smrti sa Izraeliti pýtali Hospodina: „Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaánčanom?“ 2Hospodin odpovedal: „Nech vytiahne Júda, veď jemu som vydal krajinu do rúk.“ 3Nato požiadal Júda svojho brata Šimeóna: „Poď so mnou bojovať proti Kanaánčanom do môjho vylosovaného podielu. Potom pôjdem i ja s tebou do tvojho vylosovaného podielu.“ Šimeón šiel teda s ním. 4Júdovci vytiahli a Hospodin im vydal do rúk Kanaánčanov i Perizzejcov a pobili v Bezeku desaťtisíc mužov. 5V Bezeku našli Adoní-Bezeka, bojovali proti nemu a porazili Kanaánčanov i Perizzejcov. 6Keď sa Adoní-Bezek dal na útek, prenasledovali ho. Chytili ho a odťali mu palce na rukách i nohách. 7Vtedy Adoní-Bezek povedal: „Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách i nohách zbieralo omrvinky pod mojím stolom. Ako som robieval ja, tak mi odplatil Boh.“ Odviedli ho do Jeruzalema a tam zomrel. 8Júdovci sa dali do boja proti Jeruzalemu a obsadili ho; obyvateľov pobili mečom a mesto podpálili. 9Potom Júdovci išli proti Kanaánčanom, ktorí bývali na pohorí, v Negeve a na Nížine. 10Keď Júdovci vyšli proti Kanaánčanom, ktorí bývali v Hebrone - Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba -, porazili Šešaja, Achimana a Talmaja. 11Odtiaľ šli proti obyvateľom Debíru. Debír sa predtým volal Kirjat-Séfer. 12Kaléb povedal: „Kto porazí Kirjat-Séfer, tomu dám svoju dcéru Achsu za ženu.“ 13Obsadil ho Otníel, syn Kenaza, mladší brat Kaléba, a dal mu svoju dcéru Achsu za ženu. 14Keď prišla k nemu, naviedla ho, aby žiadal od jej otca pole. Zosadla z osla a Kaléb sa jej spýtal: „Čo si praješ?“ 15Ona odvetila: „Daj mi dar. Keďže si ma vydal do krajiny Negevu, daj mi aj vodné pramene.“ Kaléb jej dal Horné aj Dolné pramene. 16Kéniti, potomkovia Mojžišovho tesťa, vyšli s Júdovcami z Mesta paliem do judskej púšte v Negeve pri Aráde, kde sa usadili medzi tamojším ľudom. 17Júda však šiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaánčanov, ktorí bývali v Cefate a toto prekliate mesto úplne zničili. Preto sa toto mesto volá Chorma. 18Júdovci obsadili Gazu i s okolím, Aškalón s okolím a Ekrón s okolím. 19Hospodin bol s Júdom. Ten obsadil pohorie, ale obyvateľov údolia nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy. 20Kalébovi dali Hebron, ako prikázal Mojžiš. Ten vyhnal odtiaľ troch Anákových synov. 21Jebúsejov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínovci však nevyhnali. Preto Jebúseji ostali bývať s Benjamínovcami v Jeruzaleme až podnes.

Boje severných kmeňov

22Aj Jozefovci tiahli nahor do Bételu a Hospodin bol s nimi. 23Jozefovci preskúmali Bétel; mesto sa predtým volalo Lúz. 24Keď stráže zbadali muža vychádzať z mesta, vyzvali ho: „Ukáž nám, kade možno vniknúť do mesta, a dáme ti milosť.“ 25Keď im ukázal miesto, kade možno vniknúť do mesta, a keď mečom dobili mesto, prepustili ho i s celou jeho rodinou. 26Onen človek odišiel do krajiny Chetitov, postavil mesto a dal mu meno Lúz; tak sa menuje až dodnes. 27Menašše si nepodmanil obyvateľov Bét-Šeánu ani priľahlé dediny, ani Taanach s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Dóru s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s priľahlými dedinami, ani obyvateľov Megidda s priľahlými dedinami; a to umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 28Keď však Izrael zosilnel, donútil Kanaánčanov k núteným prácam, vyhnať ich však nevládal. 29Efrajim nevyhnal Kanaánčanov, ktorí bývali v Gezeri. Kanaánčania zostali bývať medzi nimi. 30Zebulún nevyhnal obyvateľov Kitrónu ani obyvateľov Nahalálu, a tak Kanaánčania zostali bývať medzi nimi a museli vykonávať nútené práce. 31Ašér nevyhnal obyvateľov Akka ani obyvateľov Sidonu, Achlábu, Achzíbu, Chelby, Afíku a Rechóbu. 32Ašérovci zostali bývať medzi domorodými Kanaánčanmi, lebo ich nevládali vyhnať. 33Naftali nevyhnal obyvateľov Bét-Šemešu ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval medzi domorodými Kanaánčanmi, ale obyvatelia Bét-Šemešu a Bét-Anátu museli vykonávať nútené práce. 34Amorejčania vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia. 35Amorejčania teda zostali bývať v Har-Cherese, Ajalóne a Šaalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli vykonávať nútené práce. 36Územie Amorejčanov siahalo od výstupu Akrabím, od Sely nahor.

Pokánie v Bochíme

1Anjel Hospodina šiel z Gilgálu nahor do Bochímu a povedal: „Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do krajiny, ktorú som prísažne sľúbil vašim otcom. Vyhlásil som: Svoju zmluvu s vami nikdy nezruším. 2Vy však nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny. Ich oltáre zbúrajte. No vy ste môj rozkaz neposlúchli. Čo ste to urobili? 3Preto ešte vyhlasujem: Nevyženiem ich spred vás. Stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia sa vám stanú osídlom.“ 4Keď anjel Hospodina povedal tieto slová všetkým Izraelitom, ľud začal hlasito plakať. 5Preto nazvali to miesto Bochím a obetovali tam Hospodinovi.

Jozuova smrť

6Keď Jozua prepustil ľud, Izraeliti odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby obsadili krajinu. 7Ľud slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a videli všetky veľké Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael. 8Hospodinov služobník Jozua, syn Núna, zomrel vo veku stodesať rokov. 9Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na Efrajimskom pohorí, severne od vrchu Gaaš.

Nevernosť Izraela

10Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim predkom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. 11Izraeliti robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi a slúžili baalom. 12Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im a tým urážali Hospodina. 13Opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám. 14Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a vydal ho napospas plieniteľom, ktorí ich plienili a ponechal ich okolitým nepriateľom, takže už nemohli pred nimi obstáť. 15Kedykoľvek šli do boja, Hospodinova ruka v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a prísahou potvrdil; dostali sa do veľkej tiesne. 16Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachraňovali z rúk plieniteľov. 17Oni však svojich sudcov neposlúchali, lež smilnili s inými bohmi a klaňali sa im. Čoskoro odbočili z cesty, po ktorej chodievali ich otcovia, keď poslúchali Hospodinove prikázania. Nesprávali sa tak ako ich otcovia. 18Kedykoľvek im Hospodin ustanovil sudcu, Hospodin bol s ním, a kým sudca žil, vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov. Hospodin sa totiž zľutovával nad nimi, keď vzdychali pod tými, čo ich utláčali a trápili. 19Len čo sudca zomrel, znova si počínali zle, ba horšie ako ich otcovia, chodili slúžiť a klaňať sa iným bohom. Nezriekli sa svojich skutkov ani zatvrdilého správania. 20Preto sa Hospodin rozhneval na Izrael a oznámil: „Keďže tento národ porušil zmluvu, ktorú som ich otcom prikázal zachovávať a neposlúchali ma, 21ani ja nevyženiem spred neho ani jeden z tých národov, ktoré Jozua pred svojou smrťou ponechal, 22a to preto, aby som nimi vyskúšal Izraelitov, či sa budú pridŕžať Hospodinových ciest a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie.“ 23Hospodin teda ponechal tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nevydal ich Jozuovi do rúk.

Cudzie národy medzi Izraelitmi

1Toto sú národy, ktoré ponechal Hospodin v krajine, aby nimi skúšal všetkých Izraelitov, ktorí nepoznali nijaký boj o Kanaán - 2chcel totiž, aby ho pokolenia Izraelitov poznali a naučili sa bojovať tí, čo bojovať nevedeli - 3päť filištínskych kniežat, všetci Kanaánčania, Sidončania a Chivviji, ktorí obývali Libanonské pohorie od vrchu Baal-Chermón až ta, kde sa ide do Chamátu. 4Oni sa stali skúškou Izraelitov, aby sa ukázalo, či budú poslúchať príkazy, ktoré Hospodin dal ich otcom prostredníctvom Mojžiša. 5Izraeliti bývali medzi Kanaánčanmi, Chetitmi, Amorejčanmi, Perizzejcami, Chivvijmi a Jebúsejmi. 6Brali si ich dcéry za ženy, dávali svoje dcéry ich synom a slúžili ich bohom.

Otníel

7Izraeliti robili to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, zabudli na Hospodina, svojho Boha, a slúžili baalom a ašerám. 8Hospodin sa nahneval na Izraelitov a vydal ich napospas Kušan-Rišatajimovi, kráľovi Aram-Naharajimu. Izraeliti boli osem rokov poddaní Kušan-Rišatajima. 9Izraeliti volali k Hospodinovi o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu, ktorý ich vyslobodil: Otníela, Kenazovho syna, Kalébovho mladšieho brata. 10Hospodinov duch zostúpil naňho a on začal súdiť Izrael. Pustil sa do boja a Hospodin mu dal do moci aramejského kráľa Kušan-Rišatajima. Jeho ruka mocne doliehala na Kušan-Rišatajima. 11Krajina mala potom štyridsať rokov pokoj, kým Kenazov syn Otníel nezomrel.

Ehúd

12Keďže Izraeliti ďalej páchali, čo sa Hospodinovi nepáčilo, Hospodin umožnil moábskemu kráľovi Eglónovi ovládnuť Izraelitov, lebo robili, čo sa Hospodinovi nepáčilo. 13Eglón sa spojil s Ammónčanmi a Amalékmi, zaútočil, porazil Izrael a obsadil Mesto paliem. 14Izraeliti boli poddaní moábskemu kráľovi Eglónovi osemnásť rokov. 15Izraeliti úpenlivo prosili Hospodina o pomoc a Hospodin im poslal záchrancu Ehúda, syna Benjamínovca Geru, ktorý bol ľavák. Po ňom poslali Izraeliti Eglónovi, moábskemu kráľovi, povinný poplatok. 16Ehúd si zhotovil na lakeť dlhý, obojstranne ostrý meč. Pripásal si ho pod šaty na pravý bok. 17Moábskemu kráľovi Eglónovi odovzdal povinný poplatok. Eglón bol veľmi tučný muž. 18Keď Ehúd odovzdal povinný poplatok, prepustil mužov, čo tento poplatok priniesli. 19On sám sa vrátil od modiel pri Gilgále a povedal: „Pre teba, kráľ, mám tajný oznam.“ Eglón povedal: „Ticho!“ Vtedy všetci, čo stáli okolo neho, vyšli von. 20Keď Ehúd vošiel k Eglónovi, ten sedel vo svojej chladnej vrchnej sieni, ktorú mal iba pre seba. Ehúd povedal: „Mám pre teba Boží odkaz.“ Eglón vstal z kresla. 21Vtedy siahol Ehúd ľavou rukou po meči na pravom boku, vytasil ho a vrazil ho Eglónovi do brucha. 22Za čepeľou vnikla aj rukoväť a sadlo sa za ňou zavrelo, lebo meč mu z brucha nevytiahol, a zadným východom vyšiel von. 23Potom Ehúd prešiel stĺporadím, dvere vrchnej siene za sebou zavrel a zamkol. 24Len čo však vyšiel, prišli Eglónovi sluhovia a keď zistili, že dvere vrchnej siene sú zamknuté, povedali si: „Určite koná potrebu v chladnej izbe.“ 25Aj keď čakali príliš dlho, on dvere vrchnej izby neotvoril. Keď vzali kľúč a otvorili, videli, že ich pán leží na zemi mŕtvy. 26Kým váhali, Ehúd ušiel. Prešiel popri modlách a unikol do Seíry. 27Len čo ta dobehol, dal zatrúbiť na Efrajimskom pohorí, odkiaľ s ním Izraeliti zostúpili a on ich viedol. 28Povedal im: „Poďte za mnou, lebo Hospodin vám vydal napospas vašich nepriateľov Moábčanov.“ Oni šli za ním, zobrali Moábčanom jordánske brody a nikomu nedovolili prejsť. 29Vtedy pobili z Moábčanov asi desaťtisíc silných a udatných mužov. Nikto z nich im neunikol. 30V ten deň bol Moáb pred Izraelom pokorený. Krajina mala osemdesiat rokov pokoj.

Šamgar

31Po Ehúdovi sa stal sudcom Anátov syn Šamgar, ktorý voliarskym bodlom pobil šesťsto Filištíncov a tiež vyslobodil Izrael.

Sudca Barák a prorokyňa Debora

1Aj po Ehúdovej smrti Izraeliti páchali to, čo sa nepáčilo Hospodinovi, 2a preto ich Hospodin vydal napospas kanaánskemu kráľovi Jabínovi, ktorý panoval v Chacóre. Veliteľ jeho vojska bol Sisera, ktorý sídlil v Charošet-Gojíme. 3Izraeliti úpenlivo žiadali od Hospodina pomoc, lebo Jabín mal deväťsto železných vozov a Izraelitov dvadsať rokov tvrdo utláčal. 4V tom čase súdila v Izraeli prorokyňa Debora, Lappidótova žena. 5Sedávala pod Deborinou palmou na Efrajimskom pohorí medzi Rámou a Bételom a Izraeliti prichádzali k nej na súd. 6Ona poslala po Baráka, Abinoamovho syna, a zavolala ho z Kedeš-Naftali. Oznámila mu: „Hospodin, Boh Izraela, ti prikazuje: ‚Ihneď tiahni na vrch Tabór a vezmi so sebou desaťtisíc mužov spomedzi Naftaliovcov a Zebulúnovcov. 7Ja ti potom privediem k potoku Kišón Siseru, Jabínovho veliteľa, s jeho vozmi i vojskom a vydám ti ho do rúk.‘“ 8Barák jej odvetil: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem i ja, no ak so mnou nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ 9Nato mu povedala: „Pôjdem s tebou, ale v tomto boji sa nepresláviš, lebo Hospodin vydá Siseru do rúk ženy.“ Potom Debora vstala a šla s Barákom do Kedeša. 10Barák zvolal do Kedeša Zebulúnovcov a Naftaliovcov; šlo za ním desaťtisíc mužov a išla s ním aj Debora. - 11Kénita Cheber sa oddelil od ostatných Kénitov, synov Mojžišovho tesťa Chobába, a postavil si stan pri posvätnom dube v Caanannime pri Kedeši. 12Keď Siserovi oznámili, že Abinoamov syn Barák vyšiel na vrch Tabór, 13Sisera sústredil všetkých deväťsto železných vozov a zvolal všetok ľud, ktorý bol s ním, z Charošet-Gojímu k potoku Kišón. 14Debora povedala Barákovi: „Vstaň, lebo práve dnes ti Hospodin vydal Siseru do rúk. Sám Hospodin totiž už vyšiel pred tebou.“ Barák zišiel z vrchu Tabór a za ním desaťtisíc mužov. 15Hospodin mečom zmiatol pred Barákom Siseru i všetky vozy, i celý jeho tábor. Sisera zoskočil z voza a pešo utiekol. 16Barák prenasledoval vozy i tábor až po Charošet-Gojím. Celé Siserovo vojsko padlo mečom, neostal ani jediný muž. 17Sisera utekal pešo k stanu Jael, ženy Kénitu Chebera, pretože medzi chacórskym kráľom Jabínom a domom Kénijca Chebera bol mier. 18Jael vyšla oproti Siserovi a pozvala ho: „Uchýľ sa, pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa!“ Keď sa uchýlil k nej do stanu, zakryla ho prikrývkou. 19„Daj sa mi, prosím, napiť vody, lebo som smädný.“ I otvorila kožený mech s mliekom, dala sa mu napiť a prikryla ho. 20Ešte ju požiadal: „Postav sa ku vchodu stanu a keď niekto príde a spýta sa ťa: ‚Je tu niekto?‘, povedz, že nie.“ 21Vtedy Cheberova manželka Jael vzala stanový kolík a kladivo, ticho sa priblížila k nemu a kolíkom mu prerazila sluchy. Kolík vnikol až do zeme. Sisera totiž od únavy tvrdo zaspal. Tak zomrel. 22Keď Barák prenasledoval Siseru, Jael mu vyšla naproti a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Vošiel k nej a hľa, ležal tam mŕtvy Sisera s kolíkom v sluchách. 23Boh v ten deň pokoril kanaánskeho kráľa Jabína pred Izraelitmi. 24Potom ruka Izraelitov stále tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabína, až kým ho nezničili.

Víťazná pieseň Debory

1Vtedy spievala Debora s Barákom, Abinoamovým synom, túto pieseň: 2„Dobrorečte Hospodinovi za to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal. 3Počúvajte, králi, zbystrite sluch, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela. 4Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru, keď si šiel z Edómskych strání, zachvela sa zem, z neba padali kropaje, z oblakov sa liala voda. 5Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja, pred Hospodinom, Bohom Izraela. 6Za čias Anátovho syna Šamgara, za dní Jael boli opustené cesty, ľudia chodievali bočnými cestami. 7Vidiek zostal pustý, dediny v Izraeli boli ako vymreté, kým som nepovstala ja, Debora, kým som nepovstala ja, matka v Izraeli. 8Ľud si zvolil nových bohov, v bránach mesta sa rozpútal boj; no nebolo vidieť štít ani kopiju pri štyridsaťtisícovom dave Izraela. 9Moje srdce patrí vodcom Izraela, dobrovoľníkom ľudu! Velebte Hospodina, 10vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach, sedávate na kobercoch, aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte! 11Pripojte sa k jasotu pri napájadlách; tam sa oslavuje spravodlivosť Hospodina, jeho spravodlivé skutky v prospech vidiečanov v Izraeli. Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam. 12Prebuď sa, prebuď, Debora, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň! Vstaň, Barák, odveď ako svojich zajatcov tých, čo zajímali teba, syn Abinoama! 13K bránam vtedy zostúpil zvyšok vznešeného ľudu, Hospodinov ľud zostúpil so mnou medzi hrdinov. 14Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amalékovi, za tebou zostúpil Benjamín so svojimi oddielmi. Z Machíra zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia žezlo. 15Jissachárove kniežatá s Deborou, ako Jissachár, tak Barák, sa vydali do údolia po jeho stopách. V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady. 16Prečo si zostal sedieť v ohradách, počúvať bľakot stád? V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady. 17Gileád sa zdržiava za Jordánom a prečo Dán zostal pri lodiach? Ašér sa usadil na morskom pobreží a pokojne býva v jeho zátokách. 18Zebulún je ľud, čo opovrhol smrťou, podobne aj Naftali na vysokých stráňach. 19Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi v Taanachu pri vodách Megidda, ale striebro si neukoristili. 20Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali proti Siserovi. 21Kišónsky potok ich odplavil, ten odveký potok je Kišón. Smelo vykroč, duša moja! 22Vtedy dupotali konské kopytá, vtedy cválali jeho silní. 23Preklínajte Meróz, vraví Hospodinov anjel, prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami! 24Buď medzi ženami požehnaná Jael, žena Kénitu Chebera, nad ženy v stanoch buď požehnaná! 25Vodu si žiadal, podala mu mlieko a v čaši kniežacej doniesla smotanu. 26Ruku vystrela, uchopila kolík, pravicou svojou ťažké kladivo, udrela Siseru, rozbila mu hlavu, prerazila mu sluchy. 27Padol jej k nohám, zrútil sa, vystrel sa. K jej nohám sa zvalil, padol. Kde klesol, padol zabitý. 28Cez okno hľadí a volá spoza mreže Siserova matka: Prečo tak otáľa návrat jeho voza, prečo len mešká hrkot jeho záprahov? 29Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien, ich slová si pripomína sama: 30Určite sa delia o získanú korisť: jednu či dve zajatkyne pre muža, korisť pestrých rúch pre Siseru, korisť pestrých šiat, jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk. 31Tak nech hynú všetci tvoji nepriatelia, Hospodin! Tí však, čo ho milujú, budú ako slnko pri východe vo svojej sile.“ V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.

Midjánčania sužujú Izraelitov

1Izraeliti páchali, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a preto ich vydal na sedem rokov do moci Midjánčanom. 2Moc Midjánčanov deptala Izraelitov. Izraeliti si z obavy pred Midjánčanmi pripravili útočiská v horských roklinách, jaskyniach a v strmých skaliskách. 3Len čo Izraeliti dokončili sejbu, prišli k nim Midjánčania, Amalékovia a východné kmene. 4Utáborili sa oproti nim a pustošili úrodu krajiny až po oblasť, ktorou sa vchádza do Gazy. Neponechali v Izraeli ani potraviny, ani ovce, ani voly, ani osly. 5Prišli so stádami a stanmi, bolo ich ako kobyliek; nebolo ich možné spočítať a ich tiav bolo bez počtu. Vtrhli do krajiny, aby ju spustošili. 6Keďže Midjánčania Izrael úplne zbedačili, Izraeliti volali a žiadali Hospodina o pomoc. 7Keď Izraeliti pre Midjánčanov volali a žiadali Hospodina o pomoc, 8Hospodin poslal Izraelitom proroka. Ten im povedal: „Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vás vyviedol z Egypta a vyslobodil som vás z domu otrokov. 9Vytrhol som vás z moci Egypta i z rúk všetkých vašich utláčateľov. Vyhnal som ich spred vás a ich krajinu som dal vám. 10Povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Boh. Nebojte sa bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate! No vy ste ma neposlúchli.“

Gideón

11Hospodinov anjel prišiel a v Ofre si sadol pod dub, ktorý patril Abíezerovcovi Joášovi. Jeho syn Gideón práve mlátil pšenicu v lisovni, aby ju zachránil pred Midjánčanmi. 12Hospodinov anjel sa mu zjavil a oslovil ho: „Hospodin s tebou, odvážny hrdina!“ 13Gideón odpovedal: „Prosím, pán môj, ak je s nami Hospodin, prečo nás toto všetko postihlo? Kde sú všetky obdivuhodné skutky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia? Vravievali: ‚Či nás Hospodin nevyviedol z Egypta?‘ Teraz nás však Hospodin zavrhol a vydal nás napospas Midjánčanom.“ 14Hospodinov anjel sa k nemu obrátil a povedal: „Použi svoju silu a vysloboď Izraelitov z moci Midjánčanov. Či som ťa neposlal?“ 15On však namietol: „Prosím, Pane, ako mám vyslobodiť Izraelitov? Veď môj rod je najchatrnejší z kmeňa Menašše a ja som v dome svojho otca celkom bezvýznamný.“ 16Hospodinov anjel ho však ubezpečil: „Keď budem s tebou, Midjánčanov porazíš ako jedného muža.“ 17On mu však povedal: „Ak som získal tvoju priazeň, daj mi znamenie, že sa so mnou zhováraš ty. 18Len neodíď odtiaľto, kým neprídem k tebe. Chcel by som ti priniesť svoju pokrmovú obetu a predložiť ti ju.“ Odpoveď znela: „Zostanem, kým sa nevrátiš.“ 19Gideón odišiel a pripravil kozľa a z efy múky zarobil nekvasený chlieb. Mäso vložil do koša, polievku nalial do hrnca, vyniesol mu to pod dub a ponúkol ho. 20Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso a nekvasený chlieb, polož ich na skalu; polievku vylej.“ On to urobil. 21Hospodinov anjel sa dotkol koncom palice, ktorú mal v ruke, mäsa i nekvasených chlebov. Zo skaly vyšľahol oheň a pohltil mäso i nekvasené chleby. Hospodinov anjel mu medzitým zmizol z očí. 22Gideón spoznal, že to bol Hospodinov anjel. Preto zvolal: „Beda, Pane, Hospodin, veď som videl Hospodinovho anjela z tváre do tváre!“ 23Hospodin mu však povedal: „Upokoj sa! Neboj sa, nezomrieš“. 24Gideón tam postavil oltár na počesť Hospodinovi a nazval ho: „Hospodin je pokoj.“ V abíezerovskej Ofre je dodnes.

Gideónova horlivosť

25Ešte v tú noc mu Hospodin prikázal: „Vezmi býka z dobytka svojho otca a ešte jedného sedemročného býka. Zrúcaj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a rozsekaj posvätný stĺp, ktorý je pri ňom! 26Potom podľa predpisu postav oltár na počesť Hospodinovi, svojmu Bohu, na temene tohto vrchu. Potom vezmi druhého býka a obetuj ho ako spaľovanú obetu na dreve z rozsekaného posvätného stĺpa.“ 27Gideón vzal desiatich mužov zo svojich sluhov a vykonal, čo mu nariadil Hospodin. Keďže sa obával domu svojho otca a mužov mesta, neurobil to vo dne, ale v noci. 28Keď muži mesta včasráno vstali, videli, že Baalov oltár je zrútený, posvätný stĺp na ňom rozsekaný a na postavenom oltári bol obetovaný druhý býk ako spaľovaná obeta. 29Navzájom sa pýtali: „Kto to vykonal?“ Pátrali a vyzvedali, kým nezistili, že to urobil Joášov syn Gideón. 30Muži mesta vyzvali Joáša: „Vyveď svojho syna. Musí zomrieť, lebo zrúcal oltár Baala a rozsekal posvätný stĺp, čo je pri ňom.“ 31Joáš povedal všetkým, ktorí stáli proti nemu: „Vy chcete obhajovať Baala? Nazdávate sa, že ho ochránite? Kto ho chce obhajovať, nech do rána zomrie! Ak je Baal naozaj Bohom, nech sa obhajuje sám, keď mu zrúcali oltár.“ 32Toho dňa dostal Gideón meno Jerubbaal, čo znamená: „Nech sa Baal obhajuje sám, veď mu Gideón zrúcal oltár.“

Gideónovo víťazstvo

33Všetci Midjánčania, Amalékovia a východné kmene sa spojili, prešli cez Jordán a utáborili sa v doline Jezreel. 34Hospodinov duch povzbudil Gideóna, ktorý zatrúbil a týmto spôsobom si privolal k sebe Abíezerovcov. 35Potom rozoslal poslov po celom Menaššeho území, takže aj tento kmeň bol povolaný. Rozoslal poslov k Ašérovcom, Zebulúnovcom a Naftaliovcom, ktorí mu tiež vyšli v ústrety. 36Vtedy Gideón prosil Boha: „Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael, ako si oznámil, 37potom rozprestriem na humne vlnené rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá, poznám, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael, ako si povedal.“ 38Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal a vyžmýkal rúno, vytlačil z neho plnú čašu rosy. 39Gideón opäť prosil Boha: „Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.“ 40Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché, kým okolo neho bola celá zem zarosená. 1Včasráno Jerubbaal, teda Gideón, i všetok ľud, čo bol s ním, vstal a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjánčanov bol severne od neho v doline za pahorkom More. 2Hospodin povedal Gideónovi: „Máš pri sebe priveľa ľudu, než aby som mu vydal Midjánčanov. Izrael sa totiž mohol vystatovať a povedať: ‚Zachránil som sa vlastnou silou.‘ 3Oznám teda, aby ľud počul: ‚Kto sa bojí a chveje sa, môže sa vrátiť a z Gileádskeho pohoria odísť.‘“ Vtedy sa dvadsaťdvatisíc mužov vrátilo a desaťtisíc ich zostalo. 4Hospodin však Gideónovi povedal: „Ešte stále je tých ľudí priveľa. Rozkáž im, aby zišli k vode, tam ti ich vytriedim. O kom ti poviem: ‚Tento nech ide s tebou,‘ ten nech s tebou ide. No o kom ti poviem: ‚Tento nech nejde s tebou,‘ ten nech s tebou nejde.“ 5Gideón teda zaviedol ľudí dolu k vode. Hospodin mu povedal: „Každého, kto bude chlípať vodu ako chlípe pes, postav na jednu stranu. Podobne každého, kto si kľakne na kolená a tak sa napije, postav na druhú stranu.“ 6Tých, čo chlípali vodu tak, že si ju dlaňou podávali do úst, bolo tristo mužov. Ostatní z ľudu si k vode kľakli a tak sa napili. 7Hospodin povedal Gideónovi: „S tristo mužmi, ktorí chlípali vodu, vás zachránim a vydám ti Midjánčanov do rúk. Ostatní nech odídu každý do svojho domova.“ 8Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Gideón poslal všetkých Izraelitov domov. Pri sebe si ponechal len tých tristo mužov. Tábor Midjánčanov bol pod ním v údolí. 9Onej noci mu Hospodin povedal: „Vstaň, zostúp do tábora nepriateľov, lebo som ti ich vydal do rúk. 10Ak sa bojíš zostúpiť sám, choď do tábora so svojím služobníkom Purom 11a vypočuj, čo budú hovoriť. Vtedy získaš odvahu zísť do tábora.“ Gideón zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora. 12Midjánčania, Amalékovia a východné kmene sa utáborili v doline ako kobylky a ich ťavy sa nedali spočítať, bolo ich ako piesku na morskom pobreží. 13Gideón prišiel práve vtedy, keď jeden muž rozprával druhému, čo sa mu snívalo. Rozprával: „Počuj, čo sa mi snívalo! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal na tábor Midjánčanov, dokotúľal sa k stanu, narazil naň tak, že stan padol, prevrátil sa a zostal ležať.“ 14Jeho druh mu odvetil: „To neznamená nič iné ako meč Izraelitu Gideóna, Joášovho syna. Boh mu vydal napospas Midjánčanov s celým táborom.“ 15Keď Gideón vypočul rozhovor o sne i jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: „Vstaňte! Hospodin vám vydal do rúk tábor Midjánčanov.“ 16Rozdelil tristo mužov na tri oddiely, všetkým dal do rúk trúby, prázdne krčahy a do krčahov fakle. 17Povedal im: „Dívajte sa na mňa a robte to, čo ja! Keď prídem na okraj tábora, aj vy urobte to isté, čo urobím ja. 18Len čo zatrúbim, zatrúbte aj vy, čo ste so mnou okolo tábora, a zvolajte: ‚Za Hospodina a za Gideóna!‘“ 19Gideón a sto mužov, čo boli s ním, prišli na okraj tábora na začiatku strednej nočnej stráže práve vtedy, keď sa vystriedali stráže. Zatrúbili a rozbili krčahy, ktoré mali v rukách. 20Všetky tri oddiely zatrúbili a rozbili krčahy. Do ľavej ruky vzali fakle a do pravej trúby. Trúbili a volali: „Meč za Hospodina a Gideóna!“ 21Pritom zostal každý na svojom mieste okolo tábora. V tábore všetci pobehovali, kričali a utekali. 22Kým tristo mužov trúbilo, Hospodin obrátil v tábore meč jedného proti druhému. Tábor utekal smerom k Bét-Šitte, k Cerede, k brehu Abél-Mecholy, k Tabbátu. 23Vtedy boli privolaní muži Izraela z kmeňa Naftali, Ašér a z celého kmeňa Menašše, aby prenasledovali Midjánčanov. 24Gideón rozoslal poslov po celom Efrajimskom pohorí s výzvou: „Zíďte dolu proti Midjánčanom a obsaďte im vody až po Bét-Baru na Jordáne.“ Všetci muži Efrajima boli povolaní a obsadili vody po Bét-Baru a Jordán. 25Zajali obe midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Oréba zabili na Havranej skale, Zeéba vo Vlčom lise a Midjánčanov prenasledovali. Hlavu Oréba a Zeéba priniesli Gideónovi za Jordán.

Žiarlivosť Efrajimovcov

1Efrajimskí muži vyčítali Gideónovi: „Čo si nám to vykonal, že si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Midjánčanom?“ Ostro sa s ním pohádali. 2On odvetil: „Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera? 3Do vašej moci vydal Boh midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami?“ Keď im to takto vysvetlil, zmiernilo sa ich rozčúlenie.

Gideón vo východnom Jordánsku

4Keď prišiel Gideón s tristo mužmi, ktorí boli s ním, k Jordánu, prebrodil ho. Keďže boli od prenasledovania Midjánčanov vyčerpaní a vyhladnutí, 5požiadal mužov zo Sukkótu: „Dajte, prosím, niekoľko bochníkov chleba ľuďom, ktorí idú za mnou, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu.“ 6Sukkótske kniežatá mu odpovedali: „Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?“ 7Gideón im povedal: „Dobre, keď mi Hospodin vydá do rúk Zebacha a Calmunnu, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bodliakmi.“ 8Odtiaľ odišiel hore do Penuelu a s tamojšími ľuďmi sa podobne zhováral. Aj oni mu však odpovedali ako muži zo Sukkótu. 9Mužom z Penuelu tiež pohrozil: „Keď sa víťazne vrátim, zrúcam túto baštu.“ 10Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre, v ktorom bolo asi pätnásťtisíc mužov, čo zostali z celého vojska východných kmeňov. Padlo stodvadsaťtisíc mečom vyzbrojených mužov. 11Gideón odišiel cestou kočovníkov východne od Nobachu a Jogbohy a prepadol tábor práve vtedy, keď sa tábor cítil v bezpečí. 12Zebach a Calmunna utiekli. On ich však prenasledoval, oboch midjánskych kráľov, Zebacha i Calmunnu, zajal a celý tábor rozohnal. 13Po boji sa Joášov syn Gideón vracal späť cez priesmyk Cheres 14a cestou zadržal jedného mládenca zo sukkótskych mužov. Ten mu pri výsluchu napísal zoznam sedemdesiatich siedmich kniežat a starších zo Sukkótu. 15Keď potom Gideón prišiel k mužom zo Sukkótu, povedal: „Pozrite, tu je Zebach a Calmunna, pre ktorých ste ma vysmiali: ‚Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb?‘“ 16Pochytal starších mesta a tŕňmi z púšte a bodliakmi zmlátil mužov zo Sukkótu. 17Baštu v Penueli zrúcal a mužov mesta pobil. 18Zebacha a Calmunnu sa spýtal: „Akých mužov ste pozabíjali na vrchu Tabór?“ Odpovedali: „Podobali sa ti, každý vyzeral ako syn kráľa.“ 19On povedal: „Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Hospodin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás.“ 20Potom vyzval svojho prvorodeného syna Jetera: „Vstaň a zabi ich!“ Chlapec však nevytasil meč, lebo sa bál; bol ešte mladý. 21Zebach a Calmunna povedali: „Vstaň a obor sa na nás, lebo aký je muž, taká je jeho sila.“ Vtedy Gideón vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdobné mesiačiky z krku ich tiav.

Gideón odmietol hodnosť

22Muži z Izraela navrhli Gideónovi: „Buď naším vládcom ty i tvoj syn a vnuk, lebo si nás zachránil z moci Midjánčanov.“ 23Gideón im však odvetil: „Nebudem panovať nad vami a nebude panovať nad vami ani môj syn. Hospodin bude vládnuť nad vami.“ 24Potom Gideón dodal: Mám žiadosť: „Nech mi každý z vás odovzdá jeden z ukoristených krúžkov.“ Nepriatelia nosili totiž zlaté náušnice, lebo boli Izmaeliti. 25Izraeliti odpovedali: „Ochotne dáme.“ Rozprestreli plášť a každý mu naň hodil jednu ukoristenú náušnicu. 26Váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem ozdobných mesiačikov, náušníc a purpurových rúch, ktoré nosievali midjánski králi, a okrem ozdobných retiazok z krku ich tiav. 27Gideón z toho urobil efód a uložil ho vo svojom meste Ofre. K nemu chodil modloslužobne smilniť celý Izrael. Stal sa osídlom pre Gideóna a jeho dom. 28Midjánčania boli pred Izraelitmi pokorení a už nikdy nezodvihli hlavu. Za Gideóna žila krajina v mieri štyridsať rokov.

Gideónovi synovia

29Joášov syn Jerubbaal teda odišiel a býval vo svojom dome. 30Gideón mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedra, lebo mal veľa žien. 31Jeho vedľajšia žena, ktorá žila v Sícheme, mu porodila syna a tomu dal meno Abimelech. 32Joášov syn Gideón zomrel v úctyhodnej starobe. Pochovali ho v hrobe jeho otca Joáša v abíezerovskej Ofre. 33Len čo Gideón zomrel, Izraeliti začali modloslužobne smilniť s baalmi a Baal-Beríta vyhlásili za svojho boha. 34Izraeliti si nepripomínali Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z moci všetkých okolitých nepriateľov. 35Neboli vďační domu Jerubbaala - Gideóna za všetko dobro, ktoré pre Izraelitov vykonal.

Abimelechova hrôzovláda

1Jerubbaalov syn Abimelech odišiel do Síchemu k bratom svojej matky a prihovoril sa im i celému rodu domu otca svojej matky: 2„Dôrazne sa spýtajte všetkých občanov Síchemu: ‚Čo je pre vás lepšie? Či to, aby sedemdesiat mužov, všetci synovia Jerubbaala, panovalo nad vami, alebo aby nad vami vládol jeden muž? Pamätajte, že som z vašich kostí a z vášho tela!‘“ 3Toto všetko povedali o ňom bratia jeho matky všetkým občanom Síchemu, ktorých srdce sa priklonilo k Abimelechovi. Povedali si: „Je to náš brat.“ 4Odovzdali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Baal-Beríta. Abimelech si za ne najal naničhodných a bezohľadných mužov, čo sa k nemu pridali. 5Vošiel do domu svojho otca v Ofre a na jednom kameni pozabíjal sedemdesiat mužov, všetko svojich bratov, synov Jerubbaala. Zostal len Jerubbaalov najmladší syn Jotám, lebo sa skryl. 6Potom sa zhromaždili všetci občania Síchemu a všetci z Bét-Milló, odišli a pri posvätnom dube s posvätným stĺpom v Sícheme vyhlásili Abimelecha za kráľa.

Jotámova bájka

7Keď to oznámili Jotámovi, odišiel, postavil sa na temeno vrchu Gerizím, hlasno zavolal a povedal im: „Počúvajte ma občania Síchemu a vás vypočuje Boh! 8Zišli sa spolu stromy, aby si nad sebou pomazali kráľa. Vyzvali olivu: Kraľuj nad nami! 9Oliva im však odvetila: Mám sa zrieknuť svojho oleja, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a vyvyšovať sa nad stromami? 10Stromy potom vyzvali figovník: Poď a kraľuj nám ty! 11Figovník im však odpovedal: Mám sa vzdať svojej sladkosti a svojich skvelých plodov a vyvyšovať sa nad stromami? 12Stromy potom povedali viniču: Poď a kraľuj nám ty! 13Vinič im však povedal: Mám sa vzdať svojho muštu, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a vyvyšovať sa nad stromami? 14Potom všetky stromy oslovili bodliak: Poď a kraľuj nám ty! 15Bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj chcete pomazať za kráľa nad sebou, poďte sa skryť v mojej tôni. No ak nie, nech z bodliaka vyšľahne oheň a strávi libanonské cédre! 16Konali ste teda verne a statočne, keď ste si za kráľa ustanovili Abimelecha? Správali ste sa dobre k Jerubbaalovi a jeho domu? Zaobchádzali ste s ním, ako si zaslúžil? 17Môj otec totiž bojoval za vás s nasadením vlastného života a zachránil vás z rúk Midjánčanov. 18Vy ste však dnes povstali proti domu môjho otca, povraždili ste jeho synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni, a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho slúžky, za kráľa nad občanmi Síchemu, lebo je vaším bratom. 19Ak ste dnes verne a statočne naložili s Jerubbaalom a jeho domom, radujte sa z Abimelecha a on nech sa raduje z vás. 20Ak nie, nech z Abimelecha vyšľahne oheň a strávi občanov Síchemu a Bét-Milló, nech z občanov Síchemu a Bét-Milló vyšľahne oheň a strávi Abimelecha!“ 21Potom Jotám ušiel, aby unikol svojmu bratovi Abimelechovi a usadil sa v Beére.

Vzbura v Sícheme

22Abimelech panoval nad Izraelom tri roky. 23Potom Boh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a občanov Síchemu. Občania Síchemu zradili Abimelecha. 24Násilie na sedemdesiatich Jerubbaalových synoch a ich krv dopadli na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, ako aj na občanov Síchemu, ktorí mu pomáhali pobiť svojich bratov. 25Občania Síchemu postavili proti nemu na vrchoch zálohy ľudí, ktorí olupovali každého, kto prešiel po ceste popri nich, o čom sa Abimelech dozvedel. 26Vtedy prišiel Gaal, syn Ebeda, so svojimi bratmi a usadil sa v Sícheme. Občania Síchemu mu prejavili dôveru. 27Raz vyšli na pole, vo viniciach oberali hrozno, lisovali ho, usporiadali slávnosť a vošli do chrámu svojho boha. Jedli, pili a preklínali Abimelecha. 28Ebedov syn Gaal sa pýtal: „Kto je Abimelech v porovnaní so Síchemom, aby sme slúžili Abimelechovi? Či nie je Jerubbaalovým synom a Zebul jeho správcom? Slúžte radšej mužom Šechemovho otca Chamóra. Prečo by sme mali slúžiť my? 29Keby som mal tento ľud v moci, odstránil by som Abimelecha.“ Vyzval Abimelecha: „Rozmnož počet svojho vojska a bojuj!“ 30Keď veliteľ mesta Zebul počul slová Ebedovho syna Gaala, vzbĺkol jeho hnev. 31Tajne poslal poslov k Abimelechovi do Arumy s odkazom: „Pozri, Ebedov syn Gaal a jeho bratia prišli do Síchemu a búria mesto proti tebe. 32Teraz v noci vstaň i so svojimi ľuďmi a ukry sa na poli do zálohy! 33Ráno pri východe slnka napadni mesto! Keď potom Gaal vytiahne so svojimi ľuďmi proti tebe, nalož s ním podľa okolností, aké sa naskytnú.“ 34Abimelech vstal ešte v noci so všetkými, čo boli s ním, a postavil proti Síchemu zálohy v štyroch oddieloch. 35Keď Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa ku vchodu mestskej brány, vystúpil Abimelech so svojimi mužmi zo zálohy. 36Keď Gaal videl ten ľud, povedal Zebulovi: „Pozri, nejaký ľud zostupuje z vrchov.“ Zebul mu odporoval: „Tôňa vrchov sa ti zdá, že sú to muži.“ 37Gaal však pokračoval v reči: „Pozri, nejakí muži schádzajú z vyvýšeného stredu zeme a jeden oddiel prichádza od Duba veštcov.“ 38Vtedy mu Zebul povedal: „Kde sú teraz tvoje reči? Veď si vravel: ‚Kto je Abimelech, aby sme mu slúžili.‘ Toto je ľud, ktorým si pohŕdal. Teraz vyjdi a bojuj proti nemu!“ 39Gaal teda vyrazil v čele síchemských obyvateľov, aby bojoval proti Abimelechovi. 40Abimelech ho však zahnal na útek. Popadalo mnoho prebodnutých až ku vchodu mestskej brány. 41Abimelech teda zostal v Arume. Zebul vyhnal Gaala i jeho bratov, takže už nesmeli bývať v Sícheme. 42Na druhý deň ľud vyšiel do poľa. Oznámili to Abimelechovi. 43Ten vzal svojich ľudí, utvoril z nich tri oddiely a tie rozostavil do zálohy na poli. Keď videl, že ľudia vyšli z mesta, prepadol ich a pobil. 44Abimelech a oddiely, ktoré boli s ním, zaútočili a obsadili vchod do mestskej brány. Dva oddiely prepadli tých, čo boli na poli, a pobili ich. 45Potom Abimelech celý deň bojoval proti mestu a dobyl ho. Ľud v ňom povraždil, mesto zrúcal a posypal soľou. 46Keď to obyvatelia síchemskej bašty počuli, vošli do chrámových úkrytov El-Beríta. 47Abimelechovi oznámili, že sa tam zhromaždili všetci obyvatelia síchemskej bašty. 48Abimelech so všetkým ľudom vystúpil na vrch Calmón. Vtom vzal sekeru, nasekal haluziny, zdvihol ju a naložil si ju na plece. Tým, čo boli s ním, povedal: „Čo ste videli, že som urobil, rýchlo urobte aj vy.“ 49Všetok jeho ľud nasekal haluziny a nasledoval Abimelecha. Haluzinu nakládli na úkryt a podpálili ju nad tými, čo boli v ňom. Zomreli všetci obyvatelia síchemskej bašty, asi tisíc mužov a žien.

Smrť Abimelecha

50Potom odišiel Abimelech k Tébecu, obľahol ho a dobyl. 51Uprostred mesta bola pevná bašta. Do nej utiekli všetci muži i ženy i všetci občania mesta, zamkli za sebou a vystúpili na strechu veže. 52Abimelech prišiel až k bašte a zaútočil na ňu. Priblížil sa ku vchodu bašty s úmyslom podpáliť ju. 53Akási žena zhodila mlynský kameň na hlavu Abimelecha a prerazila mu lebku. 54Rýchlo zavolal svojho zbrojnoša a rozkázal mu: „Vytas svoj meč, aby nepovedali o mne: ‚Zabila ho žena.‘“ Zbrojnoš ho teda prebodol a on zomrel. 55Keď Izraeliti videli, že Abimelech zomrel, všetci sa vrátili domov. 56Tak odplatil Boh Abimelechovi za zločin, ktorého sa dopustil voči otcovi, keď pobil svojich sedemdesiat bratov. 57Aj síchemským mužom odplatil Boh za ich zločiny. Takto sa splnila kliatba Jerubbaalovho syna Jotáma.

Tola a Jaír

1Na záchranu Izraela po Abimelechovi povstal Jissachárovec Tola, syn Puvvu, syna Doda. Sídlil v Šamíre na Efrajimskom pohorí. 2Súdil Izrael dvadsaťtri rokov. Keď zomrel, pochovali ho v Šamíre. 3Po ňom povstal Gileádovec Jaír a súdil Izrael dvadsaťdva rokov. 4Mal tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich osloch. Mali tridsať miest. Tie sa dodnes volajú Chavvót-Jaír a ležia v kraji Gileád. 5Keď Jaír zomrel, pochovali ho v Kamóne.

Ammónčania utláčajú Izraelitov

6Izraeliti znova páchali to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Slúžili baalom a aštartám, bohom Aramejčanov, bohom Ammónčanov, bohom Sidončanov, bohom Moábčanov a bohom Filištíncov. Hospodina opustili a neslúžili mu. 7Vtedy vzbĺkol Hospodinov hnev proti Izraelitom a vydal ich napospas Filištíncom a Ammónčanom. 8Tí v tom čase znepokojovali a utláčali Izraelitov. Osemnásť rokov sužovali všetkých Izraelitov za Jordánom, v krajine Amorejčanov v Gileáde. 9Ammónčania dokonca prešli cez Jordán bojovať proti Júdovcom, Benjamínovcom i proti Efrajimovcom. Na Izraelitov doľahla veľká tieseň. 10Izraeliti znova volali k Hospodinovi: „Zhrešili sme proti tebe, lebo sme opustili svojho Boha a slúžili sme baalom.“ 11Hospodin však Izraelitom odpovedal: „Či som vás nevyslobodil z moci Egypťanov, Amorejčanov, Ammónčanov, Filištíncov, 12Sidončanov, Amalékov a Midjánčanov, ktorí vás utláčali? Volávali ste ku mne a ja som vás vyslobodzoval z ich moci. 13Vy ste ma však znova opustili a slúžili ste iným bohom. Preto vás už nebudem vyslobodzovať. 14Choďte a volajte k bohom, ktorých ste si vyvolili! Nech vás vyslobodia v čase vášho súženia!“ 15Izraeliti odpovedali Hospodinovi: „Zhrešili sme, nalož s nami ako uznáš za vhodné, len dnes nás zachráň.“ 16Odstránili spomedzi seba cudzích bohov a slúžili Hospodinovi a ten už nevládal hľadieť na utrpenie Izraela. 17Keď sa Ammónčania pozvolávali a utáborili v Gileáde, Izraeliti sa zhromaždili a utáborili v Micpe. 18Ľud i kniežatá Gileádu sa navzájom dohodli: „Kto začne bojovať proti Ammónčanom, bude vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.“

Jefte

1Gileádovec Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jeho otcom bol Gileád. 2Aj vlastná žena porodila synov Gileádovi. Keď však synovia vlastnej ženy dospeli, vyhnali Jefteho. Povedali mu: „Ty nemôžeš dediť v dome nášho otca, lebo si synom inej ženy.“ 3Jefte musel utiecť pred svojimi bratmi a býval v kraji Tób. Tam sa k nemu pridali ničomníci a robievali s ním prepady. 4Po nejakom čase Ammónčania začali viesť vojnu proti Izraelitom. 5Keď sa teda Ammónčania pustili do boja proti Izraelitom, vybrali sa starší Gileádu za Jeftem z kraja Tób. 6Navrhli Jeftemu: „Poď, buď naším vodcom, aby sme mohli bojovať proti Ammónčanom.“ 7Jefte vyčítal starším Gileádu: „Vy ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca. Prečo teraz v tiesni prichádzate ku mne?“ 8Starší Gileádu Jeftemu odpovedali: „Práve preto sme sa vrátili k tebe. Keď pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammónčanom, budeš veliteľom všetkých obyvateľov Gileádu.“ 9Jefte starším Gileádu povedal: „Keď ma privediete naspäť, aby som bojoval s Ammónčanmi, a keď mi ich Hospodin vydá, budem vaším vodcom?“ 10Starší Gileádu Jeftemu sľúbili: „Nech Hospodin, ktorý to počúva, bude svedkom medzi nami, ak nebudeme konať podľa tvojho slova.“ 11Jefte šiel so staršími Gileádu a ľud ho ustanovil za vodcu a veliteľa. Jefte predniesol v Micpe celú svoju záležitosť pred Hospodinom. 12Potom Jefte vyslal poslov ku kráľovi Ammónčanov s odkazom: „Čo máš proti mne, že si prišiel vojensky napadnúť moju krajinu?“ 13Jefteho poslom kráľ Ammónčanov odpovedal: „Keď Izrael vychádzal z Egypta, obsadil moje územie od Arnónu až po Jabbók a po Jordán. Teraz mi ho dobrovoľne vráť!“ 14Jefte znova vyslal poslov k ammónskemu kráľovi 15a odkázal mu: „Takto hovorí Jefte: Izrael nevzal Ammónčanom a Moábčanom ich územie. 16Keď tiahol Izrael z Egypta a šiel púšťou k Trstinovému moru a prišiel do Kadéša, 17vtedy Izrael vyslal poslov k edómskemu kráľovi s odkazom: ‚Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu.‘ Edómsky kráľ však o tom nechcel ani počuť. Aj k moábskemu kráľovi vyslali poslov, no ani on im to nepovolil. Preto Izrael zostal v Kadéši. 18Potom šiel púšťou a obišiel územie Edómčanov i Moábčanov. Tak prišli do kraja východne od územia Moábčanov a utáborili sa za Arnónom, no nevstúpili na moábske územie, lebo Arnón je hranicou Moábska. 19Potom Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi, kráľovi Chešbónu, a požiadal ho: ‚Chcel by som prejsť tvojou krajinou do našej!‘ 20Sichón však nedôveroval tomu, že Izrael cez jeho územie len prejde. Zhromaždil všetok svoj ľud, utáboril sa v Jahci a začal bojovať proti Izraelu. 21Hospodin, Boh Izraela, však vydal Sichóna a všetok jeho ľud do rúk Izraela. Izrael ho porazil a obsadil celú krajinu Amorejčanov, ktorí tam bývali. 22Obsadili celé územie Amorejčanov od Arnónu až po Jabbók, od púšte až po Jordán. 23Hospodin, Boh Izraela, vyhnal Amorejčanov spred izraelského ľudu a ty chceš to územie obsadiť? 24Čo ti dovolí obsadiť tvoj boh Kemóš, to obsadíš. Čokoľvek nám dovolí obsadiť Hospodin, náš Boh, to obsadíme. 25Si ty azda lepší než moábsky kráľ Balák, syn Cippóra? Viedol azda spor s Izraelom alebo sa s ním pustil do boja? 26Izrael býva v Chešbóne a jeho osadách, v Aroéri a jeho osadách a vo všetkých mestách po oboch brehoch Arnónu už tristo rokov. Prečo ste im tie mestá vtedy neodňali? 27Ja som sa neprevinil proti tebe, ty sa však dopúšťaš neprávosti voči mne, keď sa chystáš do boja proti mne. Nech Hospodin, sudca, rozhodne dnes medzi Izraelitmi a Ammónčanmi.“ 28Kráľ Ammónčanov však nechcel ani vypočuť odkaz, ktorý mu Jefte poslal.

Jefteho sľub

29Hospodinov duch zostúpil na Jefteho a on prešiel cez Gileád a Menašše do gileádskej Micpy. Z gileádskej Micpy šiel bojovať proti Ammónčanom. 30Jefte zložil pred Hospodinom tento sľub: „Ak mi naozaj vydáš Ammónčanov do rúk 31a ja sa od nich bez ujmy vrátim, potom ktokoľvek mi z dvier môjho domu vyjde v ústrety, bude patriť Hospodinovi ako spaľovaná obeta.“ 32Jefte sa potom pustil do boja proti Ammónčanom a Hospodin mu ich vydal do rúk. 33Spôsobil veľkú porážku dvadsiatim mestám od Aroéru po cestu, ktorou sa vchádza do Minnítu, až po Abél-Keramím. Tak boli Ammónčania pokorení pred Izraelitmi. 34Keď prichádzal Jefte do Micpy k svojmu domu, vyšla mu v ústrety jeho dcéra a tancovala za zvuku tamburíny. Bolo to jeho jediné dieťa; okrem nej nemal ani syna, ani dcéru. 35Len čo ju uvidel, roztrhol si rúcho a zvolal: „Ach, dcéra moja, hlboko si ma zarmútila. Uvrhla si ma do nešťastia. Dal som sľub Hospodinovi a nemôžem ho zrušiť.“ 36Ona mu odvetila: „Otče môj, keď si dal Hospodinovi sľub, splň ho, veď Hospodin ti umožnil vypomstiť sa tvojim nepriateľom Ammónčanom.“ 37Potom otcovi povedala: „Ušetri ma, dopraj mi ešte dva mesiace. Odídem do hôr s priateľkami oplakávať svoje panenstvo.“ 38On jej povedal: „Choď.“ Prepustil ju na dva mesiace. Odišla teda so svojimi priateľkami a v horách oplakávala svoje panenstvo. 39Po dvoch mesiacoch sa vrátila k otcovi a on svoj sľub splnil. Ona muža nepoznala. Odvtedy je v Izraeli zvykom, že 40izraelské dcéry každoročne vychádzajú a štyri dni v roku oplakávajú dcéru Gileádovca Jefteho.

Jefteho boj s Efrajimovcami

1Efrajimskí muži boli pozvolávaní, prešli do Cafónu a povedali Jeftemu: „Prečo si vytiahol do boja proti Ammónčanom a nás si nepovolal, aby sme šli s tebou? Podpálime ti dom nad hlavou.“ 2Jefte im povedal: „Ja a môj ľud sme mali veľký spor s Ammónčanmi. Keď som vás však požiadal o pomoc, nevyslobodili ste ma z ich rúk. 3Keď som teda zistil, že mi pomôcť nechcete, vystavil som nebezpečenstvu vlastný život, začal som bojovať proti Ammónčanom a Hospodin mi ich vydal do rúk. Prečo ste sa teda rozhodli dnes bojovať proti mne?“ 4Jefte zhromaždil všetkých gileádskych mužov a pustil sa do boja proti Efrajimu. Gileádski muži porazili Efrajimovcov, ktorí ich podnecovali: „Ste utečenci z Efrajimu.“ Gileád totiž leží medzi Efrajimom a Menaššem. 5Gileádovci obsadili Efrajimovcom jordánske brody. Keď nejaký utečenec z Efrajimu povedal: „Chcem sa prebrodiť na druhú stranu!“, gileádski muži sa ho spýtali: „Si Efrajimovec?“ Keď povedal: „Nie som!“, 6rozkázali mu: „Vyslov slovo šibbólet!“ On povedal „sibbólet“, lebo to slovo nevedel správne vysloviť, vtedy ho chytili a zabili pri jordánskom brode. Pri tejto príležitosti padlo štyridsaťdvatisíc Efrajimovcov. 7Jefte bol sudcom v Izraeli šesť rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte, pochovali ho v ktoromsi gileádskom meste. Ibcán, Elón, Abdón 8Po ňom bol sudcom v Izraeli Ibcán z Betlehema. 9Mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával z domu, a tridsať dcér priviedol svojim synom z iného miesta. Ibcán bol sudcom v Izraeli sedem rokov. 10Keď Ibcán zomrel, pochovali ho v Betleheme. 11Po ňom sa sudcom v Izraeli stal Zebulúnovec Elón. On súdil Izrael desať rokov. 12Keď Zebulúnovec Elón zomrel, pochovali ho v zebulúnskom kraji v Ajalóne. 13Po ňom za sudcu v Izraeli nastúpil Piratónčan Abdón, Hillélov syn. 14Mal štyridsať synov a tridsať vnukov, ktorí jazdievali na sedemdesiatich mladých osloch. On súdil Izrael osem rokov. 15Keď zomrel Piratónčan Abdón, syn Hilléla, pochovali ho v Piratóne v Efrajimskej krajine na pohorí Amalékov.

Narodenie Samsona

1Izraeliti potom znova páchali, čo sa nepáčilo Hospodinovi, takže Hospodin ich vydal do rúk Filištíncov na štyridsať rokov. 2Bol istý muž z Corey, z rodu Dánovcov, menom Manóach. Jeho žena bola neplodná a nerodila. 3Hospodinov anjel sa zjavil žene a povedal: „Pozri, si neplodná, nerodila si; no predsa počneš a porodíš syna. 4Preto dávaj pozor, nepi víno ani nijaký opojný nápoj a nejedz nič nečisté. 5Veď počneš a porodíš syna. Jeho hlavy sa britva nesmie dotknúť. Chlapec bude Božím zasvätencom od života matky. On začne vyslobodzovať Izrael z rúk Filištíncov.“ 6Žena to šla oznámiť svojmu mužovi. Povedala: „Prišiel ku mne Boží muž. Vyzeral ako Boží anjel a vzbudzoval bázeň. Neopýtala som sa ho, odkiaľ je a on mi nepovedal svoje meno. 7Povedal mi však: ‚Počneš a porodíš syna. Preto nepi víno ani iný opojný nápoj a nejedz nič nečisté. Chlapec bude Božím zasvätencom od svojho narodenia až do smrti.‘“ 8Manóach sa modlil k Hospodinovi: „Pane, prosím, nech ten Boží muž, ktorého si poslal, príde ešte raz k nám! Nech nás poučí, ako máme zaobchádzať s chlapcom, ktorý sa má narodiť“. 9Boh splnil Manóachovu prosbu. Boží anjel prišiel ešte raz k žene, keď sedela na poli a jej muž Manóach nebol s ňou. 10Žena bežala oznámiť to svojmu mužovi. Povedala mu: „Zjavil sa mi ten muž, čo onoho dňa prišiel ku mne.“ 11Manóach vstal, šiel za svojou ženou, prišiel k tomu mužovi a opýtal sa ho: „Ty si ten muž, ktorý oslovil túto ženu?“ Ten mu odvetil: „Som.“ 12Manóach sa opýtal: „Keď sa splní tvoje slovo, ako má byť chlapec vychovávaný a čo má robiť?“ 13Anjel Hospodina odpovedal Manóachovi: „Nech sa žena chráni všetkého, na čo som ju upomínal: 14Nech nepije nič, čo pochádza z viničného kmeňa, nech nepije víno ani opojný nápoj, nech neje nič nečisté, nech dodržiava všetko, čo som jej prikázal.“ 15Manóach povedal Hospodinovmu anjelovi: „Chceli by sme ťa zdržať a pripraviť ti kozľa.“ 16Hospodinov anjel však Manóachovi odpovedal: „Keby si ma aj zdržal, nejedol by som z tvojho jedla. No ak pripravíš spaľovanú obetu Hospodinovi, prines ju.“ Manóach totiž nevedel, že je to Hospodinov anjel, 17preto sa spýtal Hospodinovho anjela: „Ako sa voláš? Keď sa tvoje slová splnia, chceli by sme ti prejaviť poctu.“ 18Hospodinov anjel mu odpovedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Je tajomné.“ 19Manóach vzal kozľa i pokrmovú obetu a obetoval to na skale Hospodinovi, ktorý pred Manóachom a jeho ženou urobil predivnú vec: 20Keď plameň z oltára vystupoval k nebu, vzniesol sa Hospodinov anjel v plameni oltára hore. Pri pohľade na to Manóach a jeho žena padli tvárou na zem. 21Hospodinov anjel sa Manóachovi ani jeho žene už nikdy nezjavil. Vtedy si Manóach uvedomil, že to bol Hospodinov anjel. 22Manóach povedal svojej žene: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“ 23Jeho žena mu však povedala: „Keby nás Hospodin hodlal zabiť, nebol by prijal od nás ani spaľovanú, ani pokrmovú obetu. Nebol by nám to všetko ukázal ani by nám teraz nebol niečo také oznámil.“ 24Žena porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Hospodin ho požehnával. 25Hospodinov duch začal v ňom pôsobiť v Machane-Dáne medzi Coreou a Eštaólom.

Samsonova svadba

1Samson zišiel do Timny a tam sa zahľadel do jednej z filištínskych dcér. 2Keď sa vrátil domov, oznámil svojmu otcovi a matke: „V Timne som videl jednu z filištínskych dcér. Tú mi teda vezmite za ženu.“ 3Otec a matka ho prehovárali: „Nie je azda medzi dcérami tvojich bratov a v celom tvojom ľude žena, že si chceš vziať ženu spomedzi neobrezaných Filištíncov?“ Samson však otcovi odvetil: „Túto mi vezmi, lebo ona sa mi páči!“ 4Jeho otec a matka nevedeli, že to pochádza od Hospodina, ktorý hľadá zámienku proti Filištíncom. V tom čase totiž Filištínci vládli nad Izraelom. 5Samson zišiel s otcom i matkou do Timny. Keď prichádzali k viniciam Timny, náhle proti nim vyskočil mladý revúci lev. 6Hospodinov duch ovládol Samsona a on holými rukami roztrhol leva ako kozľa. Otcovi ani matke nepovedal, čo vykonal. 7Potom zišiel dolu, pozhováral sa s tou ženou, čo sa mu páčila. 8Keď si ju po nejakom čase šiel vziať za ženu, odbočil z cesty, aby sa podíval na mŕtveho leva. V tele leva bol roj včiel a med. 9Vzal do ruky plást medu a cestou z neho jedol. Prišiel k otcovi i matke a dal jesť aj im. Nepovedal im však, že plást medu vybral z mŕtveho leva. 10Jeho otec potom zišiel k tej žene a Samson tam usporiadal hostinu, ako robievali mládenci. 11Keď ho uvideli, vybrali mu tridsať družbov, aby boli s ním. 12Samson im povedal: „Dám vám hádanku. Ak mi ju naozaj rozlúštite za sedem dní trvania hostiny, dám vám tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat. 13Ak mi ju však nedokážete rozlúštiť, tých tridsať košieľ a tridsať sviatočných šiat mi dáte vy.“ Povedali mu: „Povedz nám tú hádanku, chceme ju počuť.“ 14On im povedal: „Z pažravca vyšiel pokrm a zo siláka vyšla sladkosť.“ Hádanku nevedeli rozlúštiť ani za tri dni. 15Na štvrtý deň naliehali na Samsonovu ženu: „Prehovor svojho muža, aby nám prezradil hádanku. Ak nie, spálime ťa aj s domom tvojho otca.“ 16Potom Samsonova žena s plačom pred ním vravela: „Ty ma len nenávidíš a nemiluješ ma. Mojim súkmeňovcom si dal hádanku a mne si ju neprezradil.“ Samson jej povedal: „Veru, to som neprezradil ani otcovi, ani matke a tebe by som to mal prezradiť?“ 17S plačom na neho naliehala až do siedmeho dňa hostiny. Po toľkom naliehaní jej to na siedmy deň prezradil. Ona potom hádanku prezradila svojim súkmeňovcom. 18Na siedmy deň pred západom slnka sa ho spýtali muži mesta: „Čo je sladšie ako med? Čo je mocnejšie ako lev?“ On im odpovedal: „Keby ste neboli orali na mojej jalovičke, neboli by ste rozlúštili moju hádanku.“ 19Samsona ovládol Hospodinov duch, zostúpil do Aškalónu a zabil tam tridsať mužov. Pobral im, čo mali, a sviatočné šaty dal tým, čo rozlúštili hádanku. Rozpálený hnevom odišiel hore do otcovského domu. 20Samsonovu ženu dali potom jednému z jeho družbov, ktorý bol Samsonovým priateľom.

Samson škodí Filištíncom

1Neskôr počas žatvy pšenice Samson navštívil svoju ženu, priniesol kozľa a povedal: „Chcem vojsť do izby k svojej žene.“ Jej otec mu však nedovolil vojsť. 2Povedal: „Myslel som si, že si ju znenávidel, a preto som ju dal tvojmu družbovi. Jej mladšia sestra je krajšia ako ona, nech je tvoja namiesto nej!“ 3Samson im však odpovedal: „V tomto prípade sa voči Filištíncom nepreviním, ak im vykonám niečo zlé.“ 4Samson odišiel a pochytal tristo líšok. Potom vzal fakle a líšky pospájal chvostami do dvojíc tak, že medzi chvosty každej dvojice pripevnil fakľu. 5Pozapaľoval fakle a líšky pustil Filištíncom do obilia. Takto zapálil nielen snopy v krížoch a obilie na koreni, ale aj vinice a olivové sady. 6Filištínci sa vypytovali: „Kto to urobil?“ Dostali odpoveď: „Timňanov zať Samson, lebo mu vzal ženu a dal ju jeho družbovi.“ Filištínci vyšli a upálili ju i s otcom. 7Samson im povedal: „Za toto, čo ste vykonali, neprestanem, kým sa vám nevypomstím.“ 8Mlátil ich teda sprava i zľava, utrpeli ťažkú porážku. Potom zišiel a býval v skalnej rokline Etám. 9Filištínci vyšli hore, utáborili sa v Judsku a pripravili sa zaútočiť na Lechi. 10Muži z Judska sa spýtali: „Prečo ste prišli bojovať proti nám?“ Odpovedali: „Vyšli sme spútať Samsona a odplatiť mu to, čo on urobil nám.“ 11Tritisíc mužov z Judska zostúpilo ku skalnej rokline Etám a vyčítalo Samsonovi: „Nevieš, že nad nami vládnu Filištínci? Čo si nám to vykonal?“ Odpovedal im: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.“ 12„Prišli sme ťa spútať a vydať ťa do rúk Filištíncov.“ Samson im povedal: „Prisahajte mi, že vy sami ma nenapadnete!“ 13Odpovedali mu: „Nenapadneme ťa, len ťa spútame a vydáme ťa do ich rúk, ale určite ťa nechceme usmrtiť.“ Nato ho spútali dvoma novými povrazmi a vytiahli z rokliny. 14Keď prišiel do Lechi a Filištínci mu vyšli v ústrety s bojovým pokrikom, zrazu ho prenikol Hospodinov duch a povrazy na jeho ramenách boli ako ohňom opálené ľanové vlákna a putá na jeho rukách povolili. 15Našiel čerstvú osliu čeľusť, vystrel ruku, uchopil čeľusť a pobil ňou tisíc mužov. 16Potom Samson povedal: „Čeľusťou z osla som z nich urobil veľkú hromadu, čeľusťou z osla som pobil tisíc mužov.“ 17Keď dohovoril, čeľusť z ruky ďaleko odhodil. Preto nazvali to miesto Rámat-Lechi. 18Veľmi vysmädnutý volal k Hospodinovi: „Ty si viedol svojho služobníka k tomuto veľkému vyslobodeniu a teraz musím zomrieť smädom a padnúť do rúk neobrezancov?“ 19Vtedy Boh roztvoril priehlbeň v Lechi, z ktorej vystrekla voda. Keď sa z nej napil, pookrial a ožil. Preto prameňu, ktorý je v Lechi dodnes, dal meno Én-Kore. 20Samson súdil Izrael za čias Filištíncov dvadsať rokov.

Únik z moci Filištíncov

1Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku, vošiel k nej. 2Len čo obyvatelia Gazy počuli: „Samson prišiel sem,“ zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: „Na úsvite ho zabijeme.“ 3Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu.

Samson a Delila

4Potom sa v údolí Sorék zaľúbil do ženy menom Delila. 5Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: „Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šeklov striebra.“ 6Delila naliehala na Samsona: „Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ovládli.“ 7Samson jej povedal: „Ak ma poviažu siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými lukovými tetivami, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 8Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala. 9Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On však roztrhol tetivy, ako sa trhá niť z kúdele, keď sa jej dotkne plameň, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené. 10Vtedy Delila povedala Samsonovi: „Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď, čím ťa možno spútať.“ 11On jej odvetil: „Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 12Nato Delila vzala nové povrazy, spútala ho nimi a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite. 13Delila vyčítala Samsonovi: „Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi, čím ťa možno spútať.“ Odpovedal jej: „Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ 14Vtedy ho uspala, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. 15Delila mu dohovárala: „Ako môžeš povedať: ‚Milujem ťa,‘ keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ 16Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na smrť unavený, 17otvoril jej svoje srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.“ 18Delila videla, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: „Teraz už poďte, lebo mi úplne otvoril srdce.“ Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro. 19Ona ho uspala na svojich kolenách a zavolala jedného muža, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. 20Vtedy zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: „Ako vždy dosiaľ, aj teraz zhodím ich putá.“ Nevedel však, že Hospodin odstúpil od neho. 21Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť. 22Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť.

Samsonova pomsta a smrť

23Filištínske kniežatá sa zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dagóna a oddali sa zábave. Vraveli: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona.“ 24Keď ľud uvidel Samsona, oslavoval svojho boha a volal: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.“ 25Keď sa rozveselili, zvolali: „Doveďte Samsona, aby nás pozabával.“ Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy, 26Samson povedal mládencovi, ktorý ho viedol za ruku: „Veď ma, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť.“ 27Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Samsonom. 28Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: „Pane, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, Bože, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.“ 29Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy, na ktorých spočívala stavba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. 30Povedal: „Nech zomriem spolu s Filištíncami.“ Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕtvych, ktorých usmrtil, keď zomrel, bolo viac ako tých, čo usmrtil zaživa. 31Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili, odniesli ho, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manóacha. Samson súdil Izrael dvadsať rokov.

Michovo modlárstvo

1Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Micha. 2Ten sa priznal svojej matke: „Tisícsto šeklov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal.“ Matka mu odpovedala: „Syn môj, nech ťa Hospodin požehná!“ 3On potom vrátil matke tisícsto šeklov striebra. Matka na to povedala: „Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť.“ 4On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šeklov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Michovom dome. 5Tento muž Micha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne. Léviovec Michovým kňazom 7Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to Léviovec, ktorý sa tam zdržiaval ako cudzinec. 8Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom mieste. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Michovmu domu. 9Keď sa ho Micha opýtal: „Odkiaľ prichádzaš,“ odpovedal: „Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne.“ 10Micha mu povedal: „Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šeklov striebra ako aj ošatenie a stravu.“ Léviovec ponuku prijal. 11Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom. 12Micha ustanovil mladého Léviovca za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz. 13Micha si pomyslel: „Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.“ 1V tom čase Izrael nemal ešte kráľa.

Presťahovanie kmeňa Dán

Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo. 2Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Corey a Eštaólu, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: „Choďte preskúmať tú krajinu.“ Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Michovmu domu, kde prenocovali. 3Keď boli pri Michovom dome, po reči poznali mladého Léviovca, zabočili ta a spýtali sa ho: „Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš?“ 4On odpovedal: „Tak a tak sa so mnou dohodol Micha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz.“ 5Požiadali ho: „Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná.“ 6Kňaz im povedal: „Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom.“ 7Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli, že obyvatelia v ňom žijú pokojne na sidonský spôsob, nerušení a bezpeční. Nikoho v krajine nesužuje nedostatok ani poroba. Sú ďaleko od Sidončanov a s nikým nič nemajú. 8Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu, tí sa ich pýtali: „Čo nám prinášate?“ 9Odpovedali: „Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu. 10Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať.“ 11Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov. 12Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Machane-Dán; leží za Kirjat-Jearímom. 13Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Michovmu domu. 14Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: „Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte.“ 15Odbočili ta, prišli k domu mladého Léviovca, k Michovmu domu a pozdravili ho. 16Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou. 17Tí piati muži, čo prišli do kraja ako vyzvedači, vošli dnu, vzali tesanú sochu, efód, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov. 18Keď tamtí vnikli do Michovho domu a brali tesanú sochu, efód, domácich bohov a liatu modlu, kňaz sa ich spýtal: „Čo to robíte?“ 19Odpovedali mu: „Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli?“ 20Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód, domácich bohov, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu. 21Obrátili sa a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu. 22Boli už ďaleko od Michovho domu, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Michovým domom a dohonili Dánovcov. 23Keď na nich volali, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Michu: „Čo sa ti stalo, že si pozvolával svojich ľudí?“ 24„Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: ‚Čo sa ti stalo?‘“ 25Dánovci mu povedali: „Nech ťa už nepočujeme, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci.“ 26Dánovci odišli svojou cestou. Keď Micha videl, že sú silnejší než on, obrátil sa a šiel domov. 27Oni však vzali so sebou to, čo si Micha zhotovil, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili. 28Nebolo nikoho, kto by ich bol zachránil, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho. 29Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš. 30Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán, syn Mojžišovho syna Geršóma, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia. 31Umiestnili tam tesanú modlu, ktorú zhotovil Micha, a zostala tam, kým stál Boží dom v Šile.

Ohavný skutok Gibejčanov

1V tom čase, keď v Izraeli nebolo kráľa, istý Léviovec býval ako cudzinec na odľahlom svahu Efrajimského pohoria. Za svoju vedľajšiu ženu si vzal istú dievku z judského Betlehema. 2Táto vedľajšia žena ho raz v hneve opustila a odišla do otcovského domu v judskom Betleheme. Zdržala sa tam asi štyri mesiace. 3Jej muž šiel za ňou, aby jej prehovoril do svedomia a priviedol ju späť. So sebou mal sluhu a dva osly. Keď ho uviedla do domu svojho otca a jej otec ho zbadal, s radosťou mu šiel oproti. 4Jeho tesť, dievkin otec, ho zdržiaval; preto zostal uňho tri dni. Tam jedli, pili aj nocovali. 5Na štvrtý deň včasráno sa chystal odcestovať, no otec dievky prehováral svojho zaťa: „Posilnite sa kúskom chleba a potom pôjdete.“ 6Zostali teda a obaja spolu jedli a pili. Dievkin otec potom navrhol mužovi: „Zabav sa, zostaň cez noc a dobre sa cíť!“ 7Keď sa muž predsa chystal odísť, tesť naňho naliehal a on tam prenocoval. 8Piateho dňa zavčasu ráno sa chystal na cestu. No dievkin otec naliehal: „Najprv sa, prosím, posilni!“ Zdržali sa, kým sa deň nenachýlil a obaja spolu jedli. 9Muž potom vstal, aby sa vydal na cestu so svojou vedľajšou ženou. No jeho tesť, dievkin otec, ho opäť prehováral: „Pozri, deň sa už nachýlil; prenocuj tu a urob si pohodlie! Zajtra zavčasu vstanete a vydáš sa na cestu do svojho stanu.“ 10Muž však už nechcel prenocovať, ale s dvoma osedlanými oslami, svojou vedľajšou ženou a so sluhom sa vydal na cestu a prišiel pred Jebús, teda pred Jeruzalem. 11Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil, sluha povedal svojmu pánovi: „Poď, prosím, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.“ 12Pán mu však odvetil: „Nevojdeme do mesta cudzincov, ktorí nepatria k synom Izraela, ale pôjdeme až do Gibey.“ 13Svojmu sluhovi povedal: „Poď, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.“ 14Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov, slnko im zapadlo. 15Odbočili, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel, zostal na námestí, lebo nebolo nikoho, kto by ich prijal na nocľah. 16V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci. 17Keď sa starec rozhliadol, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: „Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?“ 18Muž odpovedal: „Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov, ale nikto ma neprijal do svojho domu. 19Mám slamu i obrok pre naše osly, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.“ 20Starec povedal: „Pokoj ti. Dovoľ mi, aby som sa postaral o všetko, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.“ 21Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy, jedli a pili. 22Keď sa občerstvili, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca, majiteľa domu: „Vyveď muža, ktorý vošiel do tvojho domu, nech ho spoznáme!“ 23Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: „Nie, moji bratia, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať taký hanebný skutok. 24Pozrite, tu je moja dcéra, panna, a jeho vedľajšia žena, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.“ 25Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju, až keď vyšla zornička. 26Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia. 27Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu. 28Oslovil ju: „Vstaň, ideme!“ Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov. 29Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom území Izraela. 30Každý, kto to videl, povedal: „Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom, poraďte sa a rozhodnite!“

Potrestanie Benjamínovcov

1Potom vyšli všetci Izraeliti a celá pospolitosť od Dánu po Beér-Šebu ako aj obyvatelia Gileádu a ako jeden muž sa zhromaždili pred Hospodina do Micpy. 2Náčelníci všetkého ľudu, všetky kmene Izraela sa dostavili do zhromaždenia Božieho ľudu. Bolo to štyristotisíc pešiakov, ozbrojených mečom. 3Benjamínovci sa dopočuli, že Izraeliti vyšli hore do Micpy. Izraeliti sa pýtali: „Povedzte, ako sa mohol stať tento zločin?!“ 4Nato Léviovec, muž zavraždenej ženy, odpovedal: „So svojou vedľajšou ženou som prišiel prenocovať do benjamínskej Gibey. 5Gibejčania však povstali proti mne a v noci ma v tom dome obkľúčili s úmyslom zabiť ma. Moju vedľajšiu ženu natoľko zneužili, že zomrela. 6Nato som mŕtvolu svojej vedľajšej ženy vzal a rozsekal som ju na kusy, ktoré som rozoslal do všetkých krajov dedičného vlastníctva Izraela, pretože spáchali podlú hanebnosť v Izraeli. 7Keďže ste všetci Izraeliti, chopte sa veci a tu rozhodnite!“ 8Všetok ľud povstal ako jeden muž a rozhodol: „Nikto z nás nepôjde do svojho stanu, nikto sa nevráti domov. 9S Gibeou teraz naložíme takto: Lósom sa určí, ako pôjdeme proti nej. 10Z každého izraelského kmeňa vyberieme desať mužov zo sta, sto z tisíca a tisíc z desiatich tisícov, aby sa starali o potravu pre ľud, ktorý prišiel benjamínskej Gebe odplatiť všetku ohavnosť, ktorú spáchala v Izraeli.“ 11Potom sa pri meste zhromaždili všetci Izraeliti ako jeden muž. 12Izraelské kmene rozoslali mužov do celého benjamínskeho kmeňa s odkazom: „Aký to zločin sa spáchal u vás?! 13Teraz vydajte tých ničomníkov z Gibey. Ich smrťou odstránime zlo z Izraela.“ Benjamínovci však nechceli poslúchnuť výzvu svojich izraelských bratov 14a zhromaždili sa zo svojich miest do Gibey na boj proti Izraelitom. 15Benjamínovcov sa z miest v ten deň napočítalo dvadsaťšesťtisíc mečom ozbrojených mužov okrem sedemsto vybraných mužov, obyvateľov Gibey. 16Medzi tými všetkými bolo sedemsto vybraných mužov ľavákov a všetci vedeli z praku presne vrhať kamene bez toho, aby pochybili. 17Z Izraela bez Benjamína napočítali štyristotisíc mečom ozbrojených bojaschopných mužov. 18Izraeliti šli do Bételu, aby sa spýtali Boha. Izraeliti sa pýtali: „Kto z nás má ísť prvý do boja proti Benjamínovcom?“ Hospodin odpovedal: „Ako prvý vytiahne Júda.“ 19Izraeliti ráno vstali a rozložili tábor oproti Gibei. 20Muži z Izraela nastúpili do boja proti Benjamínovcom a zoradili sa proti nim do boja oproti Gibei. 21Benjamínovci vyrazili z Gibey a pobili toho dňa dvadsaťdvatisíc Izraelitov. 22No ľud, izraelskí muži, sa vzchopil a znova sa zoradil do boja na tom istom mieste, kde sa zoradil v prvý deň. 23Izraeliti vyšli do Bételu a do večera plakali pred Hospodinom. Potom sa spýtali Hospodina: „Máme znova ísť do boja proti našim bratom Benjamínovcom?“ Hospodin odpovedal: „Bojujte proti nim!“ 24Na druhý deň sa teda Izraeliti priblížili k Benjamínovcom. 25No aj na druhý deň Benjamínovci zaútočili proti nim z Gibey a z Izraelitov pobili ešte osemnásťtisíc mužov, hoci všetci vedeli zaobchádzať s mečom. 26Potom Izraeliti, všetok ľud, vystúpili hore do Bételu. Tam nariekali a sedeli pred Hospodinom celý deň až do večera, postili sa a priniesli Hospodinovi spaľované obety i obety spoločenstva. 27Potom sa Izraeliti spýtali Hospodina. V tom čase tam bola totiž archa Božej zmluvy 28a v tom čase vykonával pri nej kňazskú službu Pinchás, syn Eleazára, Áronovho syna. Izraeliti sa pýtali: „Máme ďalej bojovať proti synom nášho brata Benjamína alebo máme prestať?“ Hospodin odpovedal: „Bojujte, lebo zajtra vám ich vydám do rúk.“ 29Izrael prichystal proti Gibei zálohy zo všetkých strán. 30Na tretí deň Izraeliti vyšli do boja proti Benjamínovcom a ako vždy zoradili sa do boja proti Gibei. 31Benjamínovci zaútočili proti ľudu a dali sa vylákať ďaleko od mesta. Ako predtým, začali aj teraz zabíjať mužov z ľudu. Na cestách, z ktorých jedna vystupuje do Bételu a druhá do Gibey, padlo na poli asi tridsať Izraelitov. 32Benjamínovci si hovorili: „Porazíme ich ako predtým.“ No Izraeliti sa dohovorili: „Dajme sa na útek a tak ich vylákajme na cesty ďaleko od mesta!“ 33Nato všetci izraelskí muži opustili svoje miesta a zoradili sa pri Baal-Tamáre. Izraelská záloha však zatiaľ vyrazila zo svojho postavenia západne od Geby. 34Proti Gibei nastúpilo desaťtisíc vybraných mužov z celého Izraela a strhol sa taký tuhý boj, že Benjamínovci nezbadali, ako blízko je ich záhuba. 35Vtedy Hospodin porazil Benjamína pred Izraelom. Izraeliti toho dňa pobili dvadsaťpäťtisícsto mužov; všetci vedeli bojovať s mečom. 36Benjamínovci videli, že sú porazení. Izraelskí muži ustupovali pred Benjamínovcami, lebo sa spoliehali na zálohu, ktorú prichystali proti Gibei. 37Záloha vyrazila, vtrhla do Gibey a mečom pobila všetkých, čo boli v meste. 38Izraelskí muži sa dohodli s mužmi zo zálohy, že im dajú dymom z mesta znamenie. 39Preto sa izraelskí muži v boji obrátili a ustupovali. Benjamínovci začali zabíjať niekoľkých Izraelitov - zabili asi tridsať mužov - a hovorili si: „Porážame ich ako predtým.“ 40Vtedy začal stúpať z mesta stĺp dymu ako znamenie. Keď sa Benjamínovci ohliadli späť, videli, že z celého mesta vystupuje do neba dym ako pri celostnej obete. 41Potom sa izraelskí muži obrátili. Benjamínovci sa vyľakali, lebo videli, že im hrozí záhuba. 42Obrátili sa a utekali pred Izraelitmi smerom na púšť, ale neunikli boju, a tí, čo vychádzali z mesta, spôsobili medzi nimi pohromu. 43Obkľúčili Benjamína, ustavične ho prenasledovali a deptali ho od Nóchy na východ až po Gibeu. 44Tak padlo z Benjamína osemnásťtisíc mužov, samých udatných bojovníkov. 45Keď sa Benjamínovci obrátili a utekali na púšť po skalu Rimmón, Izraeliti pozabíjali zvyšky z nich v počte päťtisíc mužov. Prenasledovali ich až po Gidóm a zabili z nich ešte dvetisíc mužov. 46Všetkých padlých Benjamínovcov toho dňa bolo dvadsaťpäťtisíc mužov schopných bojovať mečom, samých udatných bojovníkov. 47Šesťsto mužov sa obrátilo a zutekalo na púšť na skalu Rimmón; na skale Rimmón zostali štyri mesiace. 48Izraelskí muži sa vrátili k Benjamínovcom a pozabíjali ich mečom, pobili všetko, čo v meste zostalo nažive, teda aj dobytok a vôbec všetko, čo sa tam nachádzalo. Všetky mestá, ktoré našli, podpálili.

Obnovenie kmeňa Benjamín

1Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: „Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.“ 2Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Bohom do večera a hlasno, usedavo nariekali. 3Vzdychali: „Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?“ 4Na druhý deň zavčasu ráno tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva. 5Izraeliti sa pýtali: „Kto sa zo všetkých izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina?“ Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie. 6Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: „Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela. 7Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?“ 8Spytovali sa: „Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy?“ A predsa, z Jabéš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia. 9Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jabéš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto. 10Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: „Choďte pobiť mečom obyvateľov Jabéš-Gileádu aj so ženami a deťmi! 11Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.“ 12Medzi obyvateľmi Jabéš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šile v Kanaáne. 13Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier. 14Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jabéš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým. 15Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. 16Starší v pospolitosti sa spytovali: „Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?“ 17Povedali: „Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela. 18My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy.“ Izraeliti sa totiž zaprisahali: „Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!“ 19Povedali: „Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šile, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebony.“ 20Benjamínovcom prikázali: „Choďte a striehnite vo viniciach. 21Keď uvidíte, že šilské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šilských dcér a choďte do benjamínskej krajiny. 22Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: ‚Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.‘“ 23Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich. 24Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva. 25V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.

RÚT

Noémi a Rút

1Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na moábske polia. 2Muž sa volal Elimelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske polia a tam sa usadili. 3Noémin muž Elimelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, 4ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. 5Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža. 6Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. 8Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome.“ Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. 10Povedali jej: „My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.“ 11Noémi však odvetila: „Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? 12Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej - a tejto noci by som sa vydala a porodila synov, 13čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa.“ 14Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou. 15Vtedy Noémi povedala: „Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou!“ 16Rút však povedala: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.“ 18Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať. 19Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: „Je to Noémi?“ 20Ona im odpovedala: „Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. 21Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie?“ 22Tak sa Noémi vrátila z moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.

Rút na Boazovom poli

1Noémi mala z mužovej strany príbuzného, majetného muža z Elimelechovho rodu; volal sa Boaz. 2Moábčanka Rút povedala Noémi: „Chcela by som ísť na pole zbierať klasy za niekým, kto mi to dovolí.“ Noémi jej odpovedala: „Choď, dcéra moja!“ 3Rút teda šla na pole a za žencami zbierala klasy. Stalo sa, že zbierala práve na tej časti poľa, čo patrila Boazovi z Elimelechovho rodu. 4Vtedy prišiel z Betlehema Boaz a povedal žencom: „Hospodin s vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa Hospodin požehná!“ 5Boaz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: „Čia je tá mladá žena?“ 6Sluha, ktorý dohliadal na žencov, povedal: „Táto mladá žena je Moábčanka, čo sa vrátila s Noémi z moábskych polí. 7Povedala mi: Chcela by som zbierať a paberkovať, čo zo snopov zostane po žencoch. Prišla a od rána je tu až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“ 8Vtedy Boaz oslovil Rút: „Počuj, dcéra moja! Nechoď paberkovať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale drž sa len mojich služobníc! 9Pozoruj, ktorú časť poľa zožínajú, a choď za nimi. Prikázal som sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, čo načerpali sluhovia.“ 10Vtedy Rút padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Čím som si získala tvoju priazeň, že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?“ 11Boaz jej odvetil: „Oznámili mi všetko, čo si po smrti svojho muža urobila pre svoju svokru, ako si opustila otca, matku i rodnú krajinu a šla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. 12Nech ti Hospodin odplatí tvoj skutok a nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.“ 13Ona odpovedala: „Môj pane, kiežby som aj ďalej nachádzala u teba priazeň! Potešil si ma a prívetivo si sa zhováral so svojou služobnicou, hoci sa zatiaľ nemôžem rovnať ani jednej z nich.“ 14Keď bol čas jedla, Boaz jej povedal: „Poď sem a jedz, vezmi si chlieb a po kúskoch si ho namáčaj vo vínnom octe.“ Keď si prisadla k žencom, ponúkol jej pražené zrno. Ona sa najedla dosýta a ešte jej aj zvýšilo. 15Potom vstala a šla zbierať klasy. Boaz dal sluhom príkaz: „Nechajte ju paberkovať a dovoľte jej zbierať aj medzi snopmi. 16Schválne jej navyťahujte klasy aj zo snopov a nechajte tak. Nech ich zbiera, neokrikujte ju!“ 17Rút teda paberkovala na poli až do večera a keď nazbierané klasy vymlátila, bola to asi efa jačmeňa. 18Vzala to, odniesla do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Potom jej dala aj zvyšok svojho jedla, z ktorého sa sama nasýtila. 19Vtedy sa svokra spýtala: „Kde si dnes paberkovala a pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal!“ Rút povedala svokre, u koho pracovala a dodala: „Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ 20Vtedy Noémi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Hospodin, ktorý neprestal prejavovať svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym!“ Noémi potom dodala: „Ten muž je náš blízky príbuzný a patrí k tým, čo sú povinní vykúpiť náš majetok.“ 21Moábčanka Rút pokračovala: „On mi ešte poradil: Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú všetko, čo je moje.“ 22Noémi povedala svojej neveste Rút: „Dobre je, dcéra moja, že budeš chodiť s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať.“ 23Rút sa teda pri zbieraní klasov pridŕžala Boazových služobníc až do skončenia žatvy jačmeňa i žatvy pšenice a bývala u svojej svokry.

Rút na Boazovom humne

1Svokra Noémi jej potom povedala: „Dcéra moja, nemala by som ti pohľadať nejaký príbytok, aby ti bolo dobre? 2Pozri, Boaz, s ktorého dievkami si bola, je náš príbuzný. Dnes v noci bude na humne previevať jačmeň. 3Umy sa, navoňaj sa, obleč si rúcho a zíď na humno! Tomu mužovi sa však nedaj poznať, kým neprestane jesť a piť. 4Keď si ľahne a zistíš, kde leží, prídeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš urobiť.“ 5Rút jej odpovedala: „Urobím všetko, čo vravíš.“ 6Potom zišla na humno a vykonala všetko, čo jej kázala svokra. 7Keď sa Boaz najedol a napil, šiel si v dobrej nálade ľahnúť na okraj hŕby obilia, Rút sa nebadane priblížila, odhrnula rúcho z jeho nôh a ľahla si. 8Okolo polnoci sa muž prebudil a keď sa rozhliadol, videl, že mu pri nohách leží žena. 9Spýtal sa: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri na svoju služobnicu okraj svojho plášťa; ako príbuzný máš predsa výkupné právo.“ 10On jej povedal: „Dcéra moja, nech ťa požehná Hospodin! Touto vernosťou si prevýšila svoju počiatočnú vernosť, lebo si nechodila ani za chudobnými, ani za bohatými mládencami. 11Teraz sa už neboj, dcéra moja! Urobím pre teba všetko, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mesta vie, že si statočná žena. 12Je pravda, že ako príbuzný mám výkupné právo, ale je ešte bližší príbuzný, než som ja. 13Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplatniť svoje príbuzenské právo, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja, akože žije Hospodin! Lež tu do rána.“ 14Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže človek rozoznať človeka, Boaz totiž povedal: „Nech sa nikto nedozvie, že do humna prišla žena.“ 15Ešte dodal: „Podaj plášť, čo máš na sebe, a podrž ho.“ Ona mu ho podržala, Boaz jej nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. Potom odišiel do mesta. 16Keď Rút prišla k svokre, tá sa jej spýtala: „Ako sa ti vodilo, dcéra moja?“ Ona jej povedala všetko, čo pre ňu ten muž urobil, 17a dodala: „Týchto šesť mier jačmeňa mi dal a povedal: K svojej svokre sa nemôžeš vrátiť naprázdno!“ 18Noémi jej povedala: „Čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí. Ten muž nebude mať pokoj, kým to ešte dnes nedokončí.“

Boaz uplatňuje právo príbuzenstva

1Boaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Boaz zmienil. Boaz mu povedal: „Poď sem a posaď sa!“ Príbuzný prišiel a sadol si. 2Boaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: „Posaďte sa sem!“ Oni si sadli. 3Potom Boaz povedal príbuznému: „Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elimelechovi. 4Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe.“ Príbuzný povedal: „Ja ho kúpim.“ 5Boaz však pokračoval: „V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom.“ 6Príbuzný nato povedal: „Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť.“ 7Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia. 8Keď príbuzný povedal Boazovi: „Kúp si,“ vyzul si sandál. 9Vtedy povedal Boaz starším i všetkému ľudu: „Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elimelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi. 10Tým som dostal aj Moábčanku Rút, Machlónovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami.“ 11Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: „Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme. 12Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto mladej ženy, bude ako dom Pereca, ktorého Júdovi porodila Tamar.“ 13Boaz si teda vzal Rút a stala sa mu ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin jej dal počať a ona porodila syna. 14Vtedy ženy povedali Noémi: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu, ktorého meno sa bude spomínať v Izraeli. 15On ti bude občerstvovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Porodila ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je vzácnejšia než sedem synov.“ 16Noémi vzala dieťa, položila si ho do lona a bola mu pestúnkou. 17Susedky mu dali meno a povedali: „Noémi sa narodil syn.“ Dali mu meno Obéd. On je otec Dávidovho otca Izaja.

Perecov rodokmeň

18Toto je Perecov rodokmeň: Perec splodil Checróna. 19Checrón splodil Ráma. Rám splodil Amminadába. 20Amminadáb splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna. 21Salmón splodil Boaza a Boaz splodil Obéda. 22Obéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.

PRVÁ SAMUELOVA

Elkana a jeho rodina

1Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. 2Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. 3Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. 4Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. 5Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. 6Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. 7Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. 8Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“

Modlitba Anny

9Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, 10ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. 11Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ 12Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Eli pozoroval jej ústa. 13Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. 14Eli sa jej spýtal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ 15Anna odpovedala: „Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. 16Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.“ 17Eli na to povedal: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila.“ 18Odpovedala: „Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň.“ Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú.

Narodenie Samuela

19Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. 20Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: „Vyprosila som si ho od Hospodina.“ 21Keď Elkana odišiel s celou rodinou, aby Hospodinovi priniesol výročnú obetu a splnil svoj sľub, 22Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: „Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.“ 23Jej muž Elkana povedal: „Urob, ako uznáš za správne. Zostaň doma, kým dieťa neodstavíš. Kiež Hospodin splní svoje slovo!“ Žena teda zostala doma a pridájala syna, kým ho neodstavila. 24Keď ho odstavila, vzala ho so sebou a priviedla celkom mladého do Hospodinovho domu v Šile. Vzala i trojročného býčka, efu múky a mech vína. 25Keď potom býčka zarezali a chlapca priviedli k Elimu, 26žena povedala: „Prosím, pane môj, akože žiješ, pane môj, ja som tá žena, čo tu kedysi stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi. 27Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila. 28Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.

Chválospev Anny

1Anna sa takto modlila: „Srdce mi plesá v Hospodinovi, v Hospodinovi sa zdvihol môj roh. Roztvorili sa mi ústa proti mojim nepriateľom, radujem sa z tvojej pomoci. 2Nikto nie je taký svätý ako Hospodin, niet nikoho okrem teba, nikto nie je skalou ako náš Boh. 3Nevystatujte sa toľko rečami, nech vám drzé slovo nevychádza z úst. Hospodin je Boh, ktorý vie všetko, jeho skutky sú nevyspytateľné: 4luk hrdinov sa láme, zamdlení sa opasujú silou, 5sýti si musia zarábať na chlieb, lační už nehladujú, neplodná rodí siedmy raz a mnohodetná vädne. 6Hospodin usmrcuje i oživuje, vrhá do podsvetia i vyvádza odtiaľ. 7Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje, 8bedára dvíha z prachu, chudobného vyťahuje zo smetiska, aby ich posadil s kniežatami a dedične im udelil čestné miesto. Hospodinove sú totiž základy zeme, na ne položil svet. 9On chráni nohy svojich zbožných, no bezbožníci zahynú v tme, lebo nikto nezvíťazí vlastnou silou. 10Protivníci Hospodina sa dolámu, zahrmí na nich z neba. Hospodin bude súdiť končiny zeme. Svojho kráľa obdarí silou, vyvýši roh svojho pomazaného.“

Eliho synovia

11Elkana odišiel domov do Rámy, chlapec však posluhoval Hospodinovi pod dozorom kňaza Eliho. 12Eliho synovia boli ničomníci. Nedbali na Hospodina 13a k ľudu sa nesprávali podľa kňazského poriadku. Keď niekto prinášal obetu, prišiel kňazov pomocník s trojzubou vidlicou práve vtedy, keď sa varilo mäso. 14Strčil ju do kotla alebo hrnca, do panvice alebo misy a vzal si všetko, čo sa na vidlicu napichlo. Takto robievali všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šila. 15Ba ešte pred spaľovaním tuku prichádzal kňazov pomocník a povedal obetujúcemu: „Daj kňazovi mäso na pečenie. Neprijme od teba mäso varené, ale len surové.“ 16Ak niekto namietal: „Najprv treba spáliť tuk, potom si vezmi, čo len chceš,“ dostal odpoveď: „To nie! Daj hneď, inak si vezmem nasilu.“ 17Hriech tých mládencov bol veľmi veľký pred Hospodinom, lebo tí muži znevažovali Hospodinove obetné dary. 18Samuel konal službu pred Hospodinom. Chlapec bol opásaný ľanovým efódom. 19Jeho matka mu každoročne ušila krátky plášť a nosila mu ho, keď so svojím mužom prinášala výročnú obetu. 20Eli požehnal Elkanu i jeho ženu. Povedal: „Nech ti dá Hospodin s touto ženou ďalšie potomstvo namiesto toho, ktorý bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom odišli domov. 21Hospodin milostivo navštevoval Annu; počala a porodila ešte troch synov a dve dcéry. Mladý Samuel však vyrastal pri Hospodinovi. 22Hoci bol Eli už veľmi starý, musel počúvať o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, i o tom, ako spávali so ženami, ktoré slúžili pri vchode do stanu stretávania. 23Dohováral im: „Čo to vyčíňate? Od všetkého ľudu počúvam o vás samé zlé veci. 24Prestaňte s tým, synovia moji! Nie je to dobrá správa, čo sa, ako počúvam, šíri o vás medzi Hospodinovým ľudom. 25Keď sa niekto prehreší proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale ak niekto zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane?“ Oni však neposlúchali svojho otca, preto sa Hospodin rozhodol, že ich usmrtí. 26Mladý Samuel však rástol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí. 27Raz prišiel k Elimu Boží muž a povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Domu tvojho otca som sa zjavil, keď bol ešte v Egypte poddaným v dome faraóna. 28Vyvolil som si ho za kňaza spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby na mojom oltári prinášal spaľované obety, pálil kadidlo a nosil predo mnou efód. Tvojej rodine som prenechal všetky ohňové obety Izraelitov. 29Prečo znevažujete moje obety s hostinou a pokrmové obety, ktoré som prikázal pre tento príbytok? Prečo si svojich synov vážiš viac než mňa a kŕmiš ich tým najlepším z každej obety môjho izraelského ľudu?‘ 30Preto takto znie výrok Hospodina, Boha Izraela: ‚Povedal som síce, že tvoj dom a dom tvojho otca budú trvalo predo mnou konať službu, no teraz znie výrok Hospodina: Uctím si len tých, čo si uctia mňa. Tých, čo si nevážia mňa, nebudem si vážiť ani ja. 31Blíži sa čas, keď odseknem rameno tebe i tvojmu rodu, takže v tvojom rode nebude starca. 32Uvidíš trápenie, ktoré postihne príbytok pri všetkom dobrom, čo Boh urobí Izraelu. No v tvojom dome už starca nebude. 33Jedného ti však nevyhubím spred svojho oltára. Pripravím ťa o zrak a utrápim ti dušu. Všetci potomkovia tvojho rodu však zomrú v mužnom veku. 34Znamením ti bude to, čo postihne oboch tvojich synov, Chofniho a Pinchása: obaja zomrú v jeden deň. 35Ustanovím si verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a zmýšľania. Dám mu trvalý dom; ustavične bude konať službu pred mojím pomazaným kráľom. 36Kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť, aby dostal strieborniak alebo peceň chleba. Ponúkne sa: Zaraď ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal čo dať do úst.‘“

Povolanie Samuela

1Mladý Samuel slúžil Hospodinovi pod dozorom Eliho. Slovo Hospodina bolo v tých časoch vzácne a prorocké videnie zriedkavé. 2Jedného dňa ležal Eli na svojom mieste. Zrak ho opúšťal, takže už dobre nevidel. 3Božia lampa ešte svietila a Samuel ležal v Hospodinovom chráme, kde bola Božia archa. 4Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: „Tu som.“ 5Zabehol k Elimu a povedal: „Tu som. Volal si ma.“ On však odpovedal: „Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť.“ Šiel si teda ľahnúť. 6Hospodin znova zavolal na Samuela. Ten vstal, zašiel k Elimu a povedal: „Tu som, lebo si ma volal.“ Odvetil: „Nevolal som ťa, syn môj. Choď si len ľahnúť.“ 7Samuel ešte Hospodina nepoznal, Hospodinovo slovo mu ešte nebolo zjavené. 8Hospodin znova, po tretí raz, zavolal na Samuela. Ten vstal, šiel k Elimu a povedal mu: „Tu som, veď si ma volal.“ Vtedy Eli pochopil, že chlapca volal Hospodin. 9Eli povedal Samuelovi: „Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: ‚Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva.‘“ Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto. 10Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: „Samuel, Samuel.“ Ten odpovedal: „Hovor, tvoj služobník počúva.“ 11Hospodin povedal Samuelovi: „V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach. 12V ten deň dopustím na Eliho všetko, čím som kedy hrozil jeho domu. 13Chcem mu oznámiť, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie, no on ich nekarhal. 14Preto som prisahal Eliho domu, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami, ani darmi.“ 15Samuel zostal ležať až do rána. Potom otvoril dvere Hospodinovho domu. Bál sa však to videnie oznámiť Elimu. 16Eli zavolal na Samuela: „Samuel, syn môj!“ Ten odvetil: „Tu som.“ 17Eli sa spýtal: „Čo ti povedal? Nič mi, prosím, nezatajuj. Nech ťa Boh prísne potresce, ak by si mi zatajil niečo z toho, čo ti hovoril.“ 18Samuel mu teda vyrozprával všetko, nič mu nezatajil. Eli povedal: „On je Hospodin. Nech urobí, čo uzná za dobré.“ 19Samuel dorastal, Hospodin bol s ním a žiadne z jeho slov nezostalo bez úžitku. 20Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka. 21Hospodin sa ďalej zjavoval v Šile. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove. 1Samuelovo slovo sa týkalo celého Izraela.

Porážka Izraela

Izrael šiel do boja proti Filištíncom. Utáboril sa pri Eben-Ezeri, kým Filištínci táborili v Aféku. 2Filištínci sa zoradili do šíkov proti Izraelu a po tvrdom boji im Izrael podľahol. Na bojisku pobili okolo štyritisíc mužov. 3Po návrate ľudu do tábora sa starší Izraela pýtali: „Prečo nás dnes Hospodin pred Filištíncami porazil? Vezmime si zo Šila archu Hospodinovej zmluvy. Nech príde medzi nás a vyslobodí nás z moci našich nepriateľov.“ 4Ľud vyslal do Šila mužov, ktorí odtiaľ priniesli archu zmluvy Hospodina zástupov, tróniaceho nad cherubmi. Archu Božej zmluvy sprevádzali dvaja Eliho synovia, Chofni a Pinchás. 5Keď archa Hospodinovej zmluvy vchádzala do tábora, prepukol celý Izrael do takého búrlivého kriku, až sa triasla zem. 6Keď to Filištínci počuli, pýtali sa: „Čo je to za búrlivý krik v tábore Hebrejov?“ Dozvedeli sa, že do tábora prišla Hospodinova archa. 7Filištínci sa preľakli, lebo sa povrávalo: „Božstvo prišlo do ich tábora.“ Volali: „Beda nám! To sa predtým ešte nestalo. 8Beda nám! Kto nás vyslobodí z rúk tohto mocného božstva? Veď je to božstvo, ktoré na púšti trestalo Egypt rôznymi ranami. 9Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli otročiť Hebrejom, ako oni otročia vám. Odvážne bojujte!“ 10Filištínci sa pustili do boja, Izrael utrpel porážku a každý utekal do svojho stanu. Bola to zdrvujúca porážka, v ktorej z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov. 11Korisťou sa stala aj Božia archa a v boji zahynuli aj obaja Eliho synovia, Chofni a Pinchás.

Eliho smrť

12Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šila. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. 13Keď ten muž prišiel, Eli práve sedel na stolci a sledoval cestu, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil, čo sa stalo, celé mesto zakvílilo. 14Keď Eli počul kvílenie, spýtal sa: „Čo je to za hluk?“ Muž pribehol a podal Elimu správu. 15Eli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel. 16Muž povedal Elimu: „Prichádzam priamo z bojiska, dnes som z neho ušiel.“ Eli sa ho spýtal: „Čo sa stalo, syn môj?“ 17Posol odvetil: „Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.“ 18Len čo spomenul Božiu archu, Eli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si väzy a skonal, lebo to bol starý a ťažký muž. Súdil Izrael štyridsať rokov. 19Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče. 20Keď už zomierala, utešovali ju ženy, čo stáli nad ňou: „Neboj sa, veď si porodila syna.“ Ona však neodpovedala, ani si to nevšímala. 21Chlapcovi dala meno Ikabód. Povedala: „Sláva opustila Izrael.“ Vzali totiž Božiu archu a zomrel jej svokor i muž. 22Povedala: „Sláva odišla z Izraela, lebo ukoristili Božiu archu.“

Božia archa u Filištíncov

1Filištínci vzali Božiu archu a preniesli ju z Eben-Ezeru do Ašdódu. 2Potom Filištínci vzali Božiu archu, zaniesli ju do chrámu Dagóna a postavili ju k nemu. 3Keď na druhý deň Ašdóďania včasráno vstali, Dagón ležal pred Hospodinovou archou zvalený tvárou na zem. Dagóna vzali a postavili ho na pôvodné miesto. 4Keď nasledujúceho dňa včasráno vstali, Dagón znova ležal zvalený tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Jeho hlava i obe odlomené ruky ležali na prahu a zostal z neho iba trup. 5Preto až dodnes Dagónovi kňazi a všetci návštevníci jeho chrámu v Ašdóde nestúpajú na Dagónov prah. 6Hospodinova ruka ťažko doliehala na Ašdóďanov. Pustošil ich a Ašdód aj s okolím ranil vredmi. 7Keď muži Ašdódu videli, čo sa deje, povedali: „Archa izraelského Boha nesmie zostať u nás, lebo jeho ruka tvrdo postihla nás i nášho boha Dagóna.“ 8Zvolali a zhromaždili k sebe všetky filištínske kniežatá a spýtali sa ich: „Čo urobíme s archou izraelského Boha?“ Odpovedali: „Treba ju dopraviť do Gatu.“ Tak ju preniesli. 9Len čo ju dopravili, dal Hospodin pocítiť mestu svoju moc. Vyvolal úžasný zmätok a bez výnimky potrestal vredmi všetkých mužov mesta. 10Nato poslali Božiu archu do Ekrónu. Keď ta prišla, Ekrónčania skríkli: „Priniesli k nám archu izraelského Boha, aby usmrtili nás i náš ľud.“ 11Zvolali na stretnutie všetky filištínske kniežatá a povedali: „Odošlite archu izraelského Boha na jej miesto, aby neusmrtila nás ani náš ľud.“ Smrteľná úzkosť totiž zachvátila celé mesto, kde dal Boh dôrazne pocítiť svoju moc. 12Mužov, ktorí nepomreli, postihli vredy. Volanie mesta o pomoc vystupovalo k nebesiam.

Vrátenie Božej archy

1Hospodinova archa zostala na území Filištíncov sedem mesiacov. 2Filištínci zvolali kňazov i veštcov a pýtali sa: „Čo máme robiť s Hospodinovou archou? Poraďte nám, ako ju poslať na jej miesto.“ 3Tí odpovedali: „Keď pošlete archu izraelského Boha späť, neposielajte len samotnú archu, ale musíte ju poslať aj s obetným darom za vinu. Potom sa uzdravíte a pochopíte, prečo sa jeho trestajúca ruka od vás neodvrátila.“ 4Spýtali sa: „Aký obetný dar za vinu máme poslať?“ Odpovedali: „Päť zlatých vredov a päť zlatých myší, pre každé filištínske knieža po jednom, lebo rovnaká pohroma postihla vás všetkých i vaše kniežatá. 5Zhotovte napodobeniny svojich vredov a napodobeniny svojich myší, ktoré nivočia krajinu, a vzdajte česť Bohu Izraela. Možno uvoľní tlak svojej ruky na vás, na vašich bohov a na vašu krajinu. 6Prečo chcete vzdorovať, ako to robili Egypťania a faraón? Hoci s nimi nakladal tvrdo, musel ich prepustiť a nechať odísť. 7Zhotovte teraz nový voz a vezmite dve otelené kravy, ktoré ešte nemali na sebe jarmo. Zapriahnite ich do voza a teľce zažeňte do stajne. 8Potom vezmite Hospodinovu archu a naložte ju na voz. Zlaté predmety, ktoré prinesiete ako obetný dar za vinu, položíte do skrinky vedľa archy a necháte ju odísť. 9Ak uvidíte, že zamierila k svojmu územiu na Bét-Šemeš, bol to on, kto spôsobil túto našu veľkú pohromu. No ak nie, spoznáme, že nás nezasiahla jeho ruka, ale bola to len náhoda.“ 10Tí muži urobili tak: vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza a ich teľce zavreli do stajne. 11Na voz položili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými myšami a napodobeninami svojich vyrážok. 12Kravy zamierili priamo k Bét-Šemešu, šli rovno, neustále ručali, neodchýlili sa napravo ani naľavo. Filištínske kniežatá šli za nimi až po chotár Bét-Šemešu. 13Bét-Šemešania práve žali v údolí pšenicu. Keď sa pozreli a zahliadli archu, potešili sa, že ju vidia. 14Voz prišiel až na pole bét-šemešského Jošuu, pri ktorom sa zastavil. Bol tam veľký kameň. Nuž porúbali voz na palivo a kravy obetovali Hospodinovi ako spaľovanú obetu. 15Leviti zložili Hospodinovu archu i skrinku so zlatými predmetmi na ten veľký kameň. V ten deň muži z Bét-Šemešu priniesli Hospodinovi spaľované obety a pripravili obetu s hostinou. 16Päť filištínskych kniežat sa prizeralo a ešte v ten deň sa vrátilo do Ekrónu. 17Toto sú zlaté vyrážky, ktoré priniesli Filištínci Hospodinovi ako obetný dar za vinu: jedna za Ašdód, jedna za Gazu, jedna za Aškalón, jedna za Gat, jedna za Ekrón. 18Počet zlatých myší zodpovedal celkovému počtu filištínskych miest, ktoré patrili piatim kniežatám bez ohľadu, či ide o opevnené mesto alebo nechránenú dedinu. Veľký kameň, na ktorý položili Hospodinovu archu, leží dodnes na poli bét-šemešského Jošuu.

Prevezenie Hospodinovej archy do Kirjat-Jearíma

19Hospodin potrestal mužov Bét-Šemešu za to, že nazerali do Hospodinovej archy. Z päťdesiattisícového zástupu ich bolo sedemdesiat. Ľud smútil, že mu Hospodin zasadil taký úder. 20Muži Bét-Šemešu sa pýtali: „Kto môže obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom? Ku komu od nás odíde?“ 21A tak po posloch odkázali obyvateľom Kirjat-Jearímu: „Filištínci vrátili Hospodinovu archu. Príďte si po ňu.“ 1Muži Kirjat-Jearímu prišli a Hospodinovu archu si odniesli. Doviezli ju na vŕšok do domu Abinadába a jeho syna Eleazára posvätili, aby ju strážil.

Pokánie Izraela

2Odvtedy, čo zostala archa v Kirjat-Jearíme, uplynul dlhý čas, dvadsať rokov. Celému domu Izraela sa cnelo po Hospodinovi. 3Vtedy vyzval Samuel celý dom Izraela: „Ak sa celým srdcom obrátite k Hospodinovi, ak odstránite spomedzi seba cudzie božstvá a aštarty, ak sa úprimne odovzdáte Hospodinovi a budete slúžiť výlučne jemu, vyslobodí vás z moci Filištíncov.“ 4Nato Izraeliti odstránili baalov i aštarty a slúžili len Hospodinovi. 5Samuel prikázal: „Zhromaždite celý Izrael do Micpy a ja sa budem za vás modliť k Hospodinovi.“ 6Keď sa zhromaždili do Micpy, čerpali vodu, vylievali ju pred Hospodinom, v ten deň sa tam postili a vyznávali: „Zhrešili sme proti Hospodinovi.“ Samuel v Micpe súdil Izraelitov.

Víťazstvo nad Filištíncami

7Keď sa Filištínci dozvedeli, že sa Izraeliti zhromaždili do Micpy, ich kniežatá napadli Izrael. Keď to Izraeliti počuli, dostali z nich strach. 8Prosili Samuela: „Neprestaň za nás volať o pomoc k Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z moci Filištíncov.“ 9Samuel vzal mladé jahňa a obetoval ho ako spaľovanú celostnú obetu Hospodinovi. Volal o pomoc pre Izrael a Hospodin mu dal odpoveď. 10Keď Samuel prinášal Hospodinovi spaľovanú obetu, Filištínci napadli Izrael. V ten deň Hospodin spustil na Filištíncov veľké hromobitie a tak ich zmiatol, že Izraelu podľahli. 11Nato Izraeliti vyrazili z Micpy, prenasledovali Filištíncov a porážali ich až po miesto poniže Bét-Káru. 12Vtedy vzal Samuel kameň, postavil ho medzi Micpu a Šén, nazval ho Eben-Ezer a povedal: „Až potiaľto nám pomáhal Hospodin.“ 13Filištínci boli takí pokorení, že sa už neodvážili vtrhnúť na územie Izraela. Kým Samuel žil, doliehala na Filištíncov Hospodinova ruka. 14Mestá, ktoré Filištínci zabrali Izraelu od Ekrónu po Gat, sa vrátili späť. Túto oblasť vyslobodil Izrael z područia Filištíncov. Medzi Izraelom a Amorejčanmi vládol pokoj. 15Samuel súdil Izrael po celý svoj život. 16Každoročne sa vydával na okružnú cestu do Bételu, Gilgálu a Micpy a na všetkých týchto miestach súdil Izrael. 17Potom sa vracal späť do Rámy, kde mal svoj dom, kde tiež súdil Izrael. Aj tam postavil oltár Hospodinovi.

Izrael si žiada kráľa

1Keď Samuel zostarol, ustanovil svojich synov za sudcov Izraela. 2Jeho prvorodený syn sa volal Joel, druhý sa volal Abija. Boli sudcami v Beér-Šebe. 3Synovia však nenasledovali jeho príklad, boli chamtiví, brali úplatky a prekrúcali právo. 4Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy 5a povedali mu: „Už si starý a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách. Ustanov nám teda kráľa, ktorý by nás spravoval, ako to majú všetky národy.“ 6Samuelovi sa však nepáčilo, keď hovorili: „Daj nám kráľa, ktorý by nás spravoval.“ Samuel sa modlil k Hospodinovi. 7Hospodin povedal Samuelovi: „Poslúchni ľud vo všetkom, čo si žiada. Keď ma nechcú za kráľa, nepohrdli tebou, ale mnou. 8Svedčia o tom všetky ich skutky, ktoré konali odvtedy, čo som ich vyviedol z Egypta, až dodnes, keď ma opustili a slúžili iným bohom. Podobne sa správajú aj voči tebe. 9Poslúchni ich teda, no najprv ich upozorni a oznám im, aké bude mať ich budúci kráľ práva.“ 10Samuel oznámil všetky Hospodinove slová ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa. 11Povedal: „Kráľ, ktorý vám bude vládnuť, dostane právo pobrať vám synov a postaviť ich k svojim vozom a medzi jazdcov, aby bežali pred jeho vozom. 12Dosadí ich za veliteľov tisícčlenných alebo päťdesiatčlenných útvarov, iní mu budú orať pôdu, konať žatevné práce, vyrábať zbrane a výstroj pre jeho vozy. 13Vezme vaše dcéry za mastičkárky, kuchárky a pekárky. 14Zaberie vám najlepšie polia, vinice i olivové sady a dá ich svojim služobníkom. 15Z obilia a viníc bude vymáhať desiatky a použije ich pre svojich dvoranov a sluhov. 16Vezme vám sluhov a slúžky, najlepší dobytok, ako aj osly, a zaradí ich do svojich služieb. 17Desiatky bude brať aj z vašich stád, aj vy sami mu budete slúžiť. 18Keď budete raz kvôli svojmu kráľovi, ktorého si zvolíte, volať o pomoc, Hospodin sa vám vtedy neozve.“ 19Ľud však nechcel poslúchnuť Samuela, lež vravel: „Nie, nech nám vládne kráľ! 20Chceme byť ako ostatné národy. Nech nás spravuje kráľ. Pôjde pred nami a povedie nás do boja.“ 21Samuel si vypočul všetky slová ľudu a predniesol ich Hospodinovi. 22Hospodin povedal Samuelovi: „Poslúchni ich a ustanov im kráľa.“ Nato povedal Samuel mužom Izraela: „Choďte každý do svojho mesta!“

Šaul a stratené oslice

1Z Benjamínovho kmeňa pochádzal istý muž menom Kíš. Bol synom Abíela, syna Ceróra, syna Bechorata, syna Afíacha. Tento zámožný Benjamínovec 2mal krásneho a statného syna Šaula. Nikto z Izraelitov sa mu v kráse nevyrovnal, každého totiž prevyšoval o hlavu. 3Šaulovmu otcovi Kíšovi sa raz stratili oslice. Kíš povedal synovi Šaulovi: „Vezmi so sebou niektorého z mládencov a choď tie oslice pohľadať.“ 4Tí pochodili Efrajimské pohorie i kraj Šališa, no nenašli ich. Prešli kraj Šaalím, ale bezvýsledne. Potom prešli územím Benjamína, ale márne. 5Keď sa dostali na územie Cúf, Šaul povedal svojmu mladému sluhovi, ktorý ho sprevádzal: „Mali by sme sa vrátiť, aby sa môj otec nestrachoval o nás viac ako o tie oslice.“ 6Ten mu však odvetil: „V tomto meste sa práve zdržiava Boží muž. Je to muž vážený a všetko, čo predpovie, sa určite splní. Zájdime ta, možno nás usmerní, kam máme ísť.“ 7Šaul povedal mládencovi: „Poďme teda! Čo prinesieme tomu mužovi? Chlieb z kapsy sa nám minul a Božiemu mužovi nemáme čo ponúknuť. Máme niečo pri sebe?“ 8Mládenec odpovedal Šaulovi: „Mám pri sebe štvrtinu strieborného šekla. Keď ju dám Božiemu mužovi, usmerní nás, kam máme ísť.“ 9Keď kedysi šiel niekto z Izraela hľadať Božie rozhodnutie, používal výraz: „Poďme k vidcovi!“ Dnešného proroka volali predtým videc. 10Šaul povedal svojmu mládencovi: „Dobre hovoríš, poďme k nemu.“ Tak prišli do mesta, kde býval Boží muž. 11Keď vystupovali po svahu do mesta, stretli dievčatá, ktoré šli po vodu. Spýtali sa ich: „Je tu videc?“ 12Odpovedali im: „Áno, je pred tebou. Len sa poponáhľaj, lebo práve dnes prišiel do mesta. Dnes má totiž ľud na výšine obetu s hostinou. 13Keď vojdete do mesta, musíte ho zastihnúť prv, než sa odoberie na výšinu k jedlu. Ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde. Pozvaní budú jesť až potom, keď on požehná obetu. Len choďte, práve ho zastihnete.“ 14Tak vystúpili do mesta. Keď vchádzali do jeho stredu, šiel proti nim Samuel, ktorý sa poberal na výšinu. 15Deň pred príchodom Šaula zjavil Hospodin Samuelovi: 16„Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovho územia. Toho pomažeš za vojvodcu nad mojím izraelským ľudom. On ho vyslobodí z moci Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud a jeho volanie o pomoc preniklo až ku mne.“ 17Keď Samuel uvidel Šaula, naznačil mu Hospodin: „To je ten muž, o ktorom som sa zmienil, že bude vládnuť môjmu ľudu.“ 18Šaul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa: „Povedz mi, prosím, kde tu býva videc?“ 19Samuel odpovedal Šaulovi: „Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu. Dnes budete so mnou jesť, ráno ťa prepustím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci. 20O oslice, čo sa ti pred tromi dňami stratili, sa už nestrachuj, lebo sa našli. Na koho však upiera Izrael všetky svoje túžby? Či nie na teba a na celý dom tvojho otca?“ 21Šaul však odvetil: „Som len Benjamínovec. Pochádzam z najmenšieho izraelského kmeňa a môj rod je najchatrnejší zo všetkých rodov Benjamínovho kmeňa. Ako len môžeš niečo také povedať?“ 22Potom Samuel priviedol Šaula i jeho sluhu, zaviedol ich do siene a usadil na čelné miesto. Pozvaných bolo okolo tridsať mužov. 23Samuel povedal kuchárovi: „Daj mi ten kus, čo som ti včera kázal odložiť u seba.“ 24Kuchár vytiahol stehno i s chvostom a predložil to Šaulovi. Samuel povedal: „Poslúž si tým, čo zostalo a jedz. To bolo schované pre teba na túto príležitosť odvtedy, ako som povedal: ‚Pozval som ľudí.‘“ V ten deň jedol Šaul so Samuelom. 25Keď zostúpili z výšiny do mesta, zhováral sa Samuel so Šaulom na streche. 26Včasráno za brieždenia zavolal Samuel Šaulovi na strechu: „Vstaň, vyprevadím ťa. Nato Šaul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. 27Keď došli na koniec mesta, povedal Samuel Šaulovi: Pošli svojho sluhu pred nami. Ty však postoj na chvíľu, mám ti oznámiť Božie slovo.“

Pomazanie Šaula za kráľa

1Samuel vzal nádobku s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a vyhlásil: „Týmto ťa sám Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom. 2Keď teraz odídeš odo mňa, stretneš pri Ráchelinom hrobe v Celcachu na Benjamínovom území dvoch mužov, ktorí ti povedia, že hľadané oslice sa už našli. Tvoj otec sa už nestará o ne, ale strachuje sa o vás. Kladie si otázku: ‚Čo môžem urobiť pre svojho syna?‘ 3Keď odtiaľ pôjdeš ďalej, dostaneš sa k dubu Tabór. Tam ťa stretnú traja muži putujúci k Bohu do Bételu. Jeden ponesie tri kozľatá, druhý tri pecne chleba a tretí mech vína. 4Pozdravia ťa a dajú ti dva chleby. Tie od nich prijmeš. 5Potom prídeš na Boží pahorok, kde majú Filištínci strážne stanovište. Keď vojdeš do mesta, narazíš na zástup prorokov, ktorí budú schádzať z výšiny - pred nimi harfa, bubon, flauta a citara - a budú v prorockom vytržení. 6Vtedy ťa nadchne Hospodinov duch, dostaneš sa s nimi do prorockého vytrženia a premeníš sa na iného muža. 7Keď sa u teba dostavia tieto znamenia, zachovaj sa podľa okolností, lebo Boh bude s tebou. 8Zostúpiš predo mnou do Gilgálu, zídem ta aj ja, aby som priniesol spaľované obety a obety spoločenstva. Vyčkáš sedem dní, kým prídem k tebe. Potom ti poviem, čo máš robiť.“ 9Len čo sa Šaul obrátil a odchádzal od Samuela, Boh mu premenil srdce na iné. V ten deň sa dostavili všetky tie znamenia. 10Keď prišli odtiaľ do Gibey, šla mu v ústrety skupina prorokov. Vtedy sa ho zmocnil Boží Duch a on tiež vystupoval medzi nimi v prorockom vytržení. 11Všetci, ktorí ho predtým poznali a uvideli ho v prorockom vytržení, si vzájomne kládli otázku: „Čo sa stalo Kíšovmu synovi? Či je aj Šaul medzi prorokmi?“ 12Niekto z tamojších ľudí sa spýtal: „Kto je ich otec?“ Tak vzniklo úslovie: „Či je aj Šaul medzi prorokmi?“ 13Keď doznelo prorocké vytrženie, odišiel na výšinu. 14Vtedy sa Šaulov strýko spýtal Šaula i mládenca: „Kadiaľ ste chodili?“ Dostal odpoveď: „Hľadali sme oslice. Keď sme zistili, že ich niet, zašli sme k Samuelovi.“ 15Strýko povedal Šaulovi: „Vyrozprávaj mi, prosím, čo vám hovoril Samuel.“ 16Šaul odpovedal svojmu strýkovi: „Uistil nás o tom, že oslice sa našli.“ Strýkovi však neoznámil, čo mu Samuel vravel o kráľovstve.

Šaul sa stal kráľom

17Samuel zvolal k Hospodinovi do Micpy ľud 18a Izraelitom povedal: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil vás z područia Egypťanov a všetkých kráľovstiev, čo vás utláčali. 19Vy ste však zavrhli svojho Boha, ktorý vás vyslobodzoval z každej pohromy a tiesne, a povedali ste: Ustanov nad nami kráľa. Postavte sa teraz pred Hospodina podľa kmeňov a oddielov.‘“ 20Samuel predvolal všetky kmene Izraela. Lós padol na Benjamínov kmeň. 21Potom predvolal Benjamínov kmeň po rodinách. Lós padol na rodinu Matriho. Nakoniec bol vylosovaný Kíšov syn Šaul. Keď ho však hľadali, nemohli ho nájsť. 22Pýtali sa teda Hospodina, či ten muž ešte príde. Hospodin odpovedal: „Tu sa skrýva medzi výzbrojou.“ 23Bežali teda a priviedli ho. Keď sa postavil medzi ľud, každého prevyšoval o hlavu. 24Samuel povedal všetkému ľudu: „Vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Spomedzi ľudu sa mu nikto nevyrovná.“ Všetok ľud jasal a volal: „Nech žije kráľ!“ 25Samuel potom oznámil ľudu práva kráľa, zapísal to do knihy a uložil pred Hospodinom. Nato prepustil všetok ľud, každého do svojho domu. 26Aj Šaul odišiel domov do Gibey. Sprevádzala ho družina bojovníkov, ktorých srdca sa dotkol Boh. 27Niektorí ničomníci však vraveli: „Ako nás môže on zachrániť?“ Pohrdli ním a nepriniesli mu dar. Šaul sa tváril, že to nepočuje.

Víťazstvo nad Ammónčanmi

1Ammónčan Nacháš pritiahol a utáboril sa oproti Jabéš-Gileádu. Všetci muži z Jabéša navrhli Nachášovi: „Uzavri s nami zmluvu a budeme ti slúžiť.“ 2Ammónčan Nacháš však odpovedal: „Uzavriem s vami zmluvu pod podmienkou, že každému z vás vylúpim pravé oko. Tým potupím celý Izrael.“ 3Starší Jabéša mu povedali: „Pozhovej nám sedem dní, aby sme rozoslali poslov po celom území Izraela, a ak sa nenájde nikto, čo by nám pomohol, vzdáme sa.“ 4Keď prišli poslovia do Šaulovej Gibey, vyrozprávali ľudu, čo sa stalo. Ľud sa pustil do žalostného náreku. 5Vtom práve prichádzal z poľa Šaul so svojimi volmi. Spýtal sa: „Čo sa stalo ľudu? Prečo narieka?“ Vyrozprávali mu o položení mužov Jabéša. 6Keď o tom Šaul počul, prenikol ho Boží duch a veľmi sa rozčúlil. 7Vzal pár volov, rozsekal ich na kusy a po posloch rozoslal po celom území Izraela s výstrahou: „Takto sa stane s dobytkom toho, kto nevytiahne do boja za Šaulom a Samuelom.“ Vtedy padol na ľud strach pred Hospodinom a vytiahol do boja ako jeden muž. 8Keď vykonal v Bezeku prehliadku, bolo tam tristotisíc Izraelitov a tridsaťtisíc Júdovcov. 9Poslovia, ktorí prišli, dostali správu: „Odkážte mužom z Jabéš-Gileádu, že zajtra za slnečnej páľavy príde záchrana.“ Poslovia to šli oznámiť mužom z Jabéša a tí sa zaradovali. 10Muži z Jabéša mu odkázali: „Zajtra sa vám vzdáme. Potom môžete s nami urobiť, čo len chcete.“ 11Šaul na druhý deň rozdelil ľud do troch skupín, ktoré v čase rannej stráže vtrhli doprostred tábora a bili Ammónčanov až do poludňajšej páľavy. Zvyšok vojska sa rozpŕchol, takže ani dvaja nezostali pospolu. 12Vtedy povedal ľud Samuelovi: „Kto sa to spýtal, či nám kráľom má byť Šaul? Vydajte tých mužov, nech ich zabijeme.“ 13Šaul však odvetil: „V takýto deň neslobodno nikoho zabiť, lebo dnes Hospodin zachránil Izrael.“ 14Nato Samuel vyzval ľud: „Vyberme sa do Gilgálu a obnovme tam kráľovstvo.“ 15Všetok ľud odišiel do Gilgálu a Šaula tam vyhlásili za kráľa. V Gilgále priniesli pred Hospodina obety spoločenstva. Šaul a všetci muži Izraela sa tam veľmi radovali.

Samuelova rozlúčka

1Samuel povedal celému Izraelu: „Vyhovel som vám vo všetkom, o čo ste ma žiadali, a ustanovil som nad vami kráľa. 2Odteraz vás povedie kráľ. Ja som zostarel a ošedivel. Moji synovia však, ako vidno, sú medzi vami. Viedol som vás od svojej mladosti až dodnes. 3Som tu. Odpovedzte mi pred Hospodinom a jeho pomazaným: Vzal som niekomu vola alebo osla? Utláčal som niekoho alebo som mu ukrivdil? Vzal som od niekoho úplatok, aby som prižmúril oči? Ak áno, nahradím vám to!“ 4Odpovedali mu: „Neutláčal si nás, nekrivdil si nám ani si od nikoho nič nevzal.“ 5Povedal im: „Hospodin je svedkom proti vám a dnes je svedkom aj jeho pomazaný, že ste pri mne nič také nenašli.“ Odpovedali: „Je svedkom.“ 6Samuel povedal ľudu: „Svedkom je Hospodin, ktorý ustanovil Mojžiša s Áronom a vyviedol vašich otcov z Egypta. 7Teraz sa postavte, aby som vás súdil pred Hospodinom podľa všetkých jeho spravodlivých skutkov, ktoré preukázal vám i vašim otcom. 8Keď Jákob prišiel do Egypta a vaši otcovia volali k Hospodinovi o pomoc, poslal Mojžiša a Árona. Tí vyviedli odtiaľ vašich otcov a usadili ich na tomto mieste. 9Oni však zabudli na Hospodina, svojho Boha, preto ich vydal do moci Siseru, veliteľa chacórskeho vojska, do moci Filištíncov a moábskeho kráľa, ktorí proti nim bojovali. 10Vtedy sa dovolávali pomoci u Hospodina: ‚Zhrešili sme, lebo sme opustili Hospodina a slúžili sme baalom a aštartám. Teraz nás vysloboď z područia našich nepriateľov a budeme ti slúžiť.‘ 11Hospodin poslal Jerubbaala, Bedána, Jefteho a Samuela, vyslobodzoval vás z moci okolitých nepriateľov, takže ste mohli bývať v bezpečí. 12Keď ste videli, že vás ohrozuje ammónsky kráľ Nacháš, povedali ste mi: ‚Nie! Nech nám vládne kráľ!‘ Vaším kráľom je predsa Hospodin, váš Boh. 13Teraz tu máte kráľa, ktorého ste si zvolili a žiadali. Hospodin vám teda ustanovil kráľa. 14Ak sa budete báť Hospodina, ak mu budete slúžiť a poslúchať ho, ak nebudete odporovať jeho príkazom, stanete sa nasledovníkmi Hospodina, vášho Boha, vy aj s kráľom, ktorý vám bude vládnuť. 15Ak ho však nebudete poslúchať, ak budete odporovať jeho príkazom, Hospodinova ruka zasiahne proti vám i vašim otcom. 16Ešte raz sa postavte a sledujte veľký div, ktorý vykoná Hospodin pred vami. 17Práve prebieha žatva pšenice. Budem vzývať Hospodina, aby zoslal hromobitie a dážď. Sami sa presvedčíte, že žiadať si kráľa je Hospodinovi obzvlášť protivné.“ 18Samuel vzýval Hospodina a on v ten deň zoslal hromobitie a dážď. Všetok ľud sa veľmi bál Hospodina a Samuela. 19Všetci naliehali na Samuela: „Pros Hospodina, svojho Boha, za svojich služobníkov, aby sme nepomreli. Ku všetkým svojim hriechom sme totiž pridali ďalšie zlo: Žiadali sme si kráľa.“ 20Samuel odpovedal ľudu: „Nebojte sa! Spáchali ste síce všetko to zlo, len sa neodvracajte od Hospodina, ale slúžte mu celým srdcom. 21Neobracajte sa k ničotám, ktoré neosožia, ani nezachraňujú; sú to len ničoty. 22Hospodin nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, lebo z vás chce mať svoj ľud. 23Nech sa to nestane, aby som zhrešil proti Hospodinovi a prestal sa za vás modliť. Chcem vás i ďalej učiť dobrej a pravej ceste. 24Len sa bojte Hospodina a celým srdcom mu verne slúžte. Uvážte, čo všetko pre vás urobil! 25No ak by ste páchali zlo, zahyniete aj so svojím kráľom.“

Povstanie proti Filištíncom

1Šaul bol už rok kráľom. V druhom roku vlády nad Izraelom 2si zvolil spomedzi Izraela tritisíc mužov: dvetisíc ich bolo so Šaulom v Michmáse a v Bételskom pohorí, tisíc s Jonatánom v Benjamínovej Gibei. Zvyšok ľudu poslal domov. 3Jonatán pobil filištínsku hliadku v Gebe a Filištínci sa to dozvedeli. Šaul dal trúbiť na roh po celej krajine a povedal: „Nech počujú Hebreji!“ 4Celý Izrael sa dopočul správu, že Šaul pobil filištínsku hliadku. Tým sa Izrael sprotivil Filištíncom. Ľud dostal výzvu ísť za Šaulom do Gilgálu. 5Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu. Mali tridsaťtisíc vozov, šesťtisíc jazdcov a ľudu toľko ako piesku na morskom pobreží. Tí pritiahli a utáborili sa v Michmáse, východne od Bét-Avenu. 6Keď izraelskí muži videli, že sú v tiesni a že sa k nim blíži nepriateľ, poukrývali sa do jaskýň, do skalných trhlín, do dutín a jám. 7Hebreji prešli cez Jordán do krajiny Gádu a Gileádu. Šaul zostával v Gilgále a ľud, čo prišiel za ním, sa chvel strachom. 8Vyčkával ešte sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Samuel však do Gilgálu neprichádzal a ľud sa začal rozchádzať. 9Šaul prikázal: „Prineste mi spaľovanú obetu a obetu spoločenstva.“ Tak obetoval spaľovanú obetu. 10Po jej skončení prišiel Samuel. Šaul mu vyšiel v ústrety, aby ho pozdravil. 11Samuel sa spýtal: „Čo si to urobil?“ Šaul odvetil: „Videl som, že ľud odo mňa odchádza, ty si na stanovený čas neprišiel a Filištínci sa zhromaždili v Michmáse. 12Pomyslel som si: ‚Filištínci zídu teraz ku mne do Gilgálu a dosiaľ som si nenaklonil Hospodinovu tvár.‘ Tak som sa odhodlal priniesť spaľovanú obetu sám.“ 13Samuel povedal Šaulovi: „To bolo od teba nerozvážne. Nezachoval si príkaz, čo ti dal Hospodin, tvoj Boh. Hospodin by bol teraz natrvalo upevnil tvoju kráľovskú moc nad Izraelom. 14Takto tvoje kráľovstvo neobstojí. Hospodin si už našiel muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za vojvodcu svojho ľudu, pretože si nesplnil jeho príkaz.“ 15Nato Samuel vstal a odišiel z Gilgálu do Benjamínovej Gibey. Šaul spočítal tých, čo zostali pri ňom; bolo ich asi šesťsto mužov. 16Šaul, jeho syn Jonatán a ľud, čo zostal s nimi, sa usadil v Benjamínovej Gebe, kým Filištínci táborili v Michmáse. 17Z tábora Filištíncov vyrazila skupina záškodníkov v troch oddieloch. Jeden oddiel zamieril k Ofre a do kraja Šual, 18druhý sa vydal smerom k Bét-Chorónu a tretí k územiu s výhľadom na Ceboímske údolie, obrátené k púšti. 19V celej izraelskej krajine sa nenašiel nijaký kováč. Filištínci si totiž povedali: „Hebreji si nesmú zhotovovať meče ani kopije.“ 20Preto všetci Izraeliti chodili k Filištíncom naostriť si pluh, motyku, sekeru alebo kosák. 21Naostrenie pluhu a motyky stálo jeden pím, naostrenie sekery a hrotu tretinu šekla. 22Keď došlo k boju, nikto z ľudu, čo bol so Šaulom a Jonatánom, nemal pri sebe meč alebo kopiju. Mal ich len Šaul a jeho syn Jonatán. 23Hliadka Filištíncov vyšla k michmáskemu priesmyku.

Jonatánov hrdinský skutok

1Raz povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane.“ Svojmu otcovi to však neoznámil. 2Šaul sa zdržoval na kraji Gibey pod granátovníkom v Migróne. Pri sebe mal okolo šesťsto mužov. 3Efód vtedy nosil Achija, syn Achitúba, brata Ikabóda, syna Pinchása, syna Eliho, Hospodinovho kňaza v Šile. Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. 4V priesmyku, ktorým sa Jonatán pokúšal preniknúť k hliadke Filištíncov, vyčnieval z jednej i z druhej strany skalný útes. Jeden sa volal Bocéc, druhý Senne. 5Jeden útes trčal strmo na sever oproti Michmásu, druhý od juhu oproti Gebe. 6Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.“ 7Zbrojnoš mu odvetil: „Urob všetko, čo máš na mysli. Len choď, budem s tebou, nech akokoľvek rozhodneš.“ 8Jonatán navrhol: „Mali by sme sa dostať k tým mužom a ukázať sa im. 9Ak nás vyzvú: ‚Stojte, kým prídeme k vám,‘ zostaneme na svojom mieste a nevystúpime. 10No ak povedia: ‚Vystúpte k nám hore,‘ tak vystúpime, lebo nám ich Hospodin vydal do rúk. To nám bude znamením.“ 11Obaja sa teda ukázali filištínskej hliadke. Tí si povedali: „Pozrite, Hebreji vyliezajú z dier, kam sa poskrývali.“ 12Muži z hliadky volali na Jonatána a jeho zbrojnoša: „Poďte k nám hore, niečo vám povieme.“ Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď za mnou hore, lebo ich Hospodin vydal do rúk Izraela.“ 13Jonatán šiel štvornožky hore a jeho zbrojnoš za ním. Filištínci padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš, čo šiel za ním, ich pozabíjal. 14To bol prvý útok Jonatána a jeho zbrojnoša; padlo tam asi dvadsať mužov na ploche pol jutra poľa.

Šaulovo víťazstvo nad Filištíncami

15V tábore, na poli i všade medzi ľudom zavládol strach. Zľakla sa hliadka i záškodnícka skupina a zachvela sa aj zem. Toto všetko spôsobil Boh. 16Šaulove hliadky v benjamínskej Gibei spozorovali, že sa dav motá sem a tam. 17Šaul povedal tým, čo boli s ním: „Dajte nastúpiť a zistite, kto z našich odišiel.“ Po nástupe sa zistilo, že chýba Jonatán i jeho zbrojnoš. 18Tu prikázal Šaul Achijovi: „Prines Božiu archu.“ Toho času bola totiž s Izraelitmi. 19Kým sa Šaul zhováral s kňazom, hluk v tábore Filištíncov stále mohutnel. Preto povedal Šaul kňazovi: „Nechaj to tak!“ 20Šaul i všetok ľud, čo bol s ním, sa zoskupili a prišli na bojisko. Zbadali však, že sa Filištínci vo veľkom zmätku vzájomne zabíjajú. 21Hebreji, ktorí predtým stáli na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prebehli k tým Izraelitom, čo boli so Šaulom a Jonatánom. 22Keď sa všetci izraelskí muži, ktorí sa skrývali v Efrajimskom pohorí, dozvedeli, že sa Filištínci dali na útek, pridali sa potom aj oni do boja. 23Hospodin v ten deň vyslobodil Izrael a boj sa presunul až k Bét-Avenu.

Porušenie Šaulovej prísahy

24Hoci izraelskí muži boli v ten deň unavení, Šaul ich zaprisahal týmito slovami: „Zlorečený bude ten, kto by do večera niečo zjedol prv, než sa pomstím svojim nepriateľom.“ Nikto z ľudu jedlo neokúsil. 25Všetok ľud vošiel do lesa, kde na zemi boli plásty medu. 26Keď ta ľud vošiel, zbadal, ako z nich tečie med, no nik z neho neochutnal. Ľud sa totiž bál porušiť prísahu. 27Jonatán nepočul, že jeho otec zaviazal ľud prísahou. Vzal palicu, čo mal v ruke, jej koniec strčil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozjasnili oči. 28Ktosi z ľudu sa ozval: „Tvoj otec zaviazal ľud touto prísahou: ‚Zlorečený bude ten, kto by dnes niečo zjedol, aj keď ľud bol unavený.‘“ 29Jonatán povedal: „Môj otec vrhá krajinu do nešťastia. Len sa pozrite, ako sa mi rozjasnili oči, keď som ochutnal trochu toho medu. 30Keby sa len ľud mohol dnes poriadne najesť z koristi, čo našiel u nepriateľov! Takto porážka Filištíncov nebude veľká.“ 31V ten deň porážali Filištíncov od Michmásu po Ajalón, takže ľud bol krajne vyčerpaný. 32Vrhol sa na korisť a odnášal si ovce, dobytok a teľce, zarezával ich na zemi a jedol mäso aj s krvou. 33Šaulovi oznámili: „Pozri, ľudia hrešia proti Hospodinovi, keď jedia mäso aj s krvou.“ On povedal: „Porušili ste vernosť. Ihneď privaľte ku mne veľký kameň.“ 34Šaul pokračoval: „Rozíďte sa medzi ľudí a povedzte im: ‚Nech každý privedie ku mne svojho vola alebo svoju ovcu. Tu ich budete zabíjať a jesť, aby ste nehrešili proti Hospodinovi tým, že by ste jedli mäso s krvou.‘“ V tú noc každý z ľudu priviedol svojho vola a tam ho zabil. 35Šaul postavil Hospodinovi oltár. Bol to prvý oltár, čo mu postavil. 36Šaul povedal: „Vyrazme v noci za Filištíncami a plieňme medzi nimi až do svitania. Neušetrime z nich nikoho.“ Odpovedali: „Urob, čo uznáš za vhodné.“ Kňaz však navrhol: „Pristúpme sem, k Bohu.“ 37Šaul si pýtal radu od Boha: „Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň nedal odpoveď. 38Vtedy Šaul prikázal: „Predstúpte sem všetci náčelníci ľudu a zistite, v čom spočíva náš dnešný hriech. 39Akože žije Hospodin, záchranca Izraela, aj keby šlo o môjho syna Jonatána, musel by zomrieť.“ Nikto z ľudu sa však neozval. 40Šaul celému Izraelu prikázal: „Postavte sa na jednu stranu, kým ja a môj syn Jonatán budeme na strane druhej.“ Ľud odpovedal Šaulovi: „Urob, čo uznáš za dobré.“ 41Šaul volal k Hospodinovi: „Bože Izraela, daj mi jasnú odpoveď.“ Lós padol na Jonatána a Šaula a ľud sa z toho dostal. 42Šaul prikázal: „Losujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom.“ Lós padol na Jonatána. 43Tu vyzval Šaul Jonatána: „Priznaj sa, čo si urobil!“ Jonatán sa priznal. Povedal: „Koncom palice, čo som držal, som ochutnal trochu medu. Som pripravený zomrieť.“ 44Šaul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by si preto, Jonatán, nezomrel.“ 45Ľud sa spýtal Šaula: „Vari by mal zomrieť Jonatán, ktorý dosiahol toto skvelé víťazstvo v Izraeli? To teda nie! Akože žije Hospodin, nesmie sa mu skriviť ani vlas na hlave. Veď to, čo dnes vykonal, dosiahol s Božou pomocou.“ Ľud teda zachránil Jonatána, že nemusel zomrieť. 46Šaul prestal prenasledovať Filištíncov a tí odišli domov.

Prehľad Šaulovej vlády

47Keď sa Šaul ujal kráľovskej moci nad Izraelom, bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom: proti Moábčanom, proti Ammónčanom, proti Edómčanom, proti kráľom Coby a proti Filištíncom. Kam sa len obrátil, víťazil. 48Vytvoril vojenskú moc, porazil Amaléka a vyslobodil Izrael z područia tých, čo ho pustošili. 49Šaulovi synovia boli: Jonatán, Jišvi a Malki-Šua. Staršia z jeho dvoch dcér sa volala Merab a mladšia Michal. 50Šaulova žena sa volala Achinoam, Achimaacova dcéra. Veliteľ vojska sa volal Abnér, syn Šaulovho strýka Néra. 51Šaulov otec Kíš a Abnérov otec Nér boli synmi Abíela. 52Kým žil Šaul, prebiehal krutý boj proti Filištíncom. Keď Šaul uvidel nejakého zdatného a bojaschopného muža, zaradil ho do svojho vojska.

Vojna proti Amalékom

1Samuel povedal Šaulovi: „Hospodin ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Vypočuj si slová Hospodina. 2Takto vraví Hospodin zástupov: ‚Beriem na zodpovednosť Amalékov za to, čo vykonali Izraelitom, keď sa im pri východe z Egypta postavili do cesty. 3Choď teda, napadni Amalékov a vykonaj na nich i na všetkom, čo majú, hubiacu kliatbu. Bez milosti pobi mužov i ženy, deti i dojčatá, dobytok i ovce, ťavy i osly!‘“ 4Šaul zvolal ľud a v Telaíme vykonal jeho prehliadku. Bolo tam dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Judska. 5Šaul prenikol k hlavnému mestu Amalékov a v údolí umiestnil zálohu. 6Kénitom povedal: „Odíďte spomedzi Amalékov a vzdiaľte sa, aby som vás spolu s nimi nezničil. Vy ste sa správali ohľaduplne ku všetkým Izraelitom pri ich východe z Egypta.“ Nato sa Kéniti odpútali od Amalékov. 7Šaul zaútočil na Amaléka v úseku od Chavily po Šúr, ktorý je východne od Egypta. 8Agaga, kráľa Amalékov, zajal živého a na všetok ľud zeme uvalil hubiacu kliatbu mečom. 9Šaul a ľud ušetrili Agaga i najlepšie kusy stáda, dobytka, tučného statku a baranov. Čo malo nejakú cenu, ušetrili od kliatby. Nechceli to zničiť. Kliatbu vykonali len na tom, čo bolo bezcenné a bezvýznamné. 10Hospodin oslovil Samuela: 11„Ľutujem, že som Šaula ustanovil za kráľa, lebo sa odo mňa odvrátil a moje príkazy nesplnil.“ Samuela to trápilo a celú noc volal k Hospodinovi. 12Včasráno sa vybral Samuel na stretnutie so Šaulom. Samuel dostal správu: „Šaul odišiel na Karmel, aby si tam postavil pamätník a potom sa obrátil a zišiel do Gilgálu.“ 13Keď Samuel prišiel, Šaul ho pozdravil: „Nech ťa požehná Hospodin! Jeho príkaz som splnil.“ 14Samuel však namietol: „A čo to bľačanie oviec, ktoré ku mne dolieha? A čo to bučanie dobytka, ktoré počujem?“ 15Šaul odpovedal: „Priviedli ich od Amalékov. Ľud totiž ušetril najlepšie kusy oviec a dobytka, aby to obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme však vykonali hubiacu kliatbu.“ 16Samuel prerušil Šaula: „Prestaň! Chcem ti oznámiť, čo mi dnes v noci oznámil Hospodin.“ On na to: „Hovor.“ 17Samuel pokračoval: „Hoci si o sebe zmýšľal skromne, stal si sa hlavou izraelských kmeňov a Hospodin ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. 18Hospodin ťa vyslal na cestu, aby si na hriešnych Amalékoch vykonal hubiacu kliatbu a bojoval proti nim, kým ich celkom nevyhubíš. 19Prečo si neposlúchol Hospodina, ale si sa vrhol na korisť a urobil si, čo sa prieči Hospodinovi?“ 20Šaul odpovedal Samuelovi: „Hospodina som predsa poslúchol. Dal som sa na výpravu, ktorou ma poveril, priviedol som kráľa Amalékov Agaga a na Amalékovi som vykonal hubiacu kliatbu. 21No ľud si ponechal z koristi najlepšie kusy z oviec a dobytka podliehajúceho kliatbe, aby to v Gilgále obetoval Hospodinovi, tvojmu Bohu.“ 22Samuel však povedal: „Vari si Hospodin obľúbil viac spaľované obety a obety s hostinou ako poslušnosť vlastnému slovu? Poslušnosť je lepšia než obeta, poddajnosť lepšia než tuk baranov. 23Vzdorovitosť je ako hriech veštenia a vzbura ako kúzlo a úcta k terafím. Pretože si zavrhol slovo Hospodina, i on ťa zavrhol, aby si už nebol kráľom.“ 24Nato Šaul povedal Samuelovi: „Zhrešil som, lebo som prestúpil príkaz Hospodina i tvoje slová. Bál som sa ľudu, a preto som ho poslúchol. 25Odpusť mi teda môj hriech a vráť sa so mnou, chcem sa klaňať Hospodinovi.“ 26Samuel však odvetil Šaulovi: „Nevrátim sa s tebou. Zavrhol si Hospodinovo slovo a Hospodin zavrhol teba, aby si nebol kráľom nad Izraelom.“ 27Keď sa Samuel chystal odísť, Šaul ho chytil za okraj plášťa a ten sa odtrhol. 28Samuel mu povedal: „Takto dnes Hospodin odtrhol Izraelské kráľovstvo od teba a dáva ho tvojmu blížnemu, lepšiemu než si ty. 29On, Sláva Izraela, predsa neklame a neľutuje. On nie je človek, aby ľutoval.“ 30Šaul povedal: „Zhrešil som. Teraz mi však preukáž úctu pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom. Vráť sa so mnou, aby som sa šiel klaňať Hospodinovi, tvojmu Bohu.“ 31Samuel sa vrátil, sprevádzal Šaula a ten sa klaňal Hospodinovi. 32Samuel prikázal: „Priveďte mi kráľa Amalékov Agaga.“ Ten prišiel pokojne, pomyslel si totiž: „Určite mi nehrozí nebezpečenstvo trpkej smrti.“ 33Samuel však povedal: „Ako tvoj meč pripravoval ženy o ich deti, tak sa medzi ženami aj tvoja matka stane bezdetnou.“ Nato Samuel rozsekal Agaga pred Hospodinom v Gilgále. 34Potom Samuel odišiel do Rámy a Šaul sa odobral domov do Gibey. 35Samuel až do dňa svojej smrti Šaula už neuvidel, no žialil za ním. Hospodin ľutoval, že ho urobil kráľom nad Izraelom.

Pomazanie Dávida

1Hospodin povedal Samuelovi: „Dokedy budeš smútiť za Šaulom? Ja som ho zbavil vlády nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa k Izajovi z Betlehema, lebo medzi jeho synmi som si vyhliadol kráľa.“ 2Samuel sa však vyhováral: „Ako by som ta mohol ísť? Dozvie sa to Šaul a zabije ma.“ Hospodin povedal: „Vezmi si so sebou jalovicu a vyhovoríš sa: ‚Prišiel som obetovať Hospodinovi.‘ 3K obete prizveš aj Izaja. Dám ti vedieť, čo máš robiť. Za kráľa pomažeš toho, o ktorom ti poviem.“ 4Samuel urobil, ako mu prikázal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, starší mesta mu vyľakaní vyšli v ústrety s otázkou: „Znamená tvoj príchod niečo dobré?“ 5Odvetil: „Všetko je v poriadku. Prinášam obetu Hospodinovi. Posväťte sa a poďte so mnou k obete s hostinou.“ Potom posvätil Izaja i jeho synov a pozval ich k obete s hostinou. 6Keď ta prišli a Samuel uzrel Eliába, pomyslel si: „Pred Hospodinom stojí iste jeho pomazaný.“ 7Hospodin však povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho zovňajšok a vysokú postavu. To nie je ten pravý. Ja neposudzujem tak ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ 8Potom zavolal Izaj Abinadába a predstavil ho Samuelovi. Ten však povedal: „Ani toho si Hospodin nezvolil.“ 9Ďalej predstavil Izaj Šammu. Dostal odpoveď: „Ani toho si Hospodin nezvolil.“ 10Tak predstavil Izaj Samuelovi sedem svojich synov. Samuel však povedal Izajovi: „Z nich si Hospodin nevyvolil ani jedného.“ 11Samuel sa spýtal Izaja: „Sú to už všetci tvoji chlapci?“ Odpovedal: „Chýba ešte najmladší, ale ten pasie ovce.“ Samuel nato povedal Izajovi: „Pošli poňho a priveď ho, lebo skôr si nesadneme, kým sem nepríde.“ 12Poslal teda poňho. Bol ryšavý, mal bystré oči a pekný vzhľad. Hospodin povedal: „To je on, môžeš ho pomazať za kráľa.“ 13Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Dávid na kráľovskom dvore

14Hospodinov duch sa odvrátil od Šaula a začal ho desiť zlý duch, ktorého poslal Hospodin. 15Vtedy mu vraveli jeho služobníci: „Vidno, že ťa trápi zlý duch od Boha. 16Nech náš pán dá príkaz svojim služobníkom, čo ťa obsluhujú, aby vyhľadali niekoho, čo ovláda hru na citare. Ak by ťa niekedy prepadol zlý duch od Boha, zahrá ti na nej a uľaví sa ti.“ 17Šaul povedal svojim služobníkom: „Obzrite sa mi po nejakom dobrom hudobníkovi a priveďte mi ho!“ 18Jeden z mládencov odpovedal: „Videl som ktoréhosi syna Betlehemčana Izaja; ten vie hrať. Je to udatný bojovník, rozvážny v reči, urastený a Hospodin je s ním.“ 19Šaul odkázal po posloch Izajovi: „Pošli mi svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach.“ 20Izaj vzal osla, naložil naňho chlieb, mech vína, jedno kozliatko a poslal to Šaulovi po svojom synovi Dávidovi. 21Dávid prišiel k Šaulovi a vstúpil do jeho služieb. Šaul si ho veľmi obľúbil a tak sa stal jeho zbrojnošom. 22Potom odkázal Šaul Izajovi: „Nech Dávid zostane u mňa, lebo si získal moju priazeň.“ 23Vždy, keď Šaula prepadol zlý duch od Boha, vzal si Dávid citaru a hral na nej. Šaulovi sa uľavilo, cítil sa lepšie a zlý duch ho opustil.

Dávid a Goliáš

1Filištínci si zhromaždili vojská do boja a sústredili ich v judskom Sochu. Utáborili sa v Efes-Dammíme, medzi Sochom a Azekou. 2Šaul a izraelskí muži sa zhromaždili, utáborili sa v údolí Ela a zoradili sa do boja proti Filištíncom. 3Filištínci zaujali postavenie na svahu jedného vrchu, Izraeliti na protiľahlom svahu druhého vrchu; medzi nimi bolo údolie. 4Z filištínskych radov vystupoval popredný bojovník z Gatu menom Goliáš, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. 5Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera z bronzu, ktorý vážil päťtisíc šeklov. 6Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový oštep. 7Násada jeho kopije bola hrubá ako tkáčsky návoj a čepeľ jeho železnej kopije vážil šesťsto šeklov. Pred ním kráčal nosič jeho štítu. 8Goliáš vystúpil a pokrikoval na izraelské bojové útvary: „Načo ste vyšli a zoradili sa do boja? Som predsa Filištínec a vy len Šaulovi sluhovia. Vyberte si niekoho, čo by zišiel ku mne. 9Ak v boji zvíťazí a zabije ma, budeme vašimi sluhami. No ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy sa stanete našimi poddanými a budete nám slúžiť.“ 10Filištínec pokračoval: „Dnes som potupil bojové rady Izraela. Pošlite mi niekoho na súboj.“ 11Keď Šaul a celý Izrael tieto slová Filištínca počúvali, zdesili sa a veľmi sa báli. 12Dávid bol synom toho Efraťana z judského Betlehema, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Šaula bol už starý na to, aby šiel s mužmi do boja. 13Traja najstarší Izajovi synovia odišli so Šaulom do vojny. Prvorodený sa volal Eliáb, druhý Abinadáb a tretí Šamma. 14Dávid bol najmladší. Traja najstarší odišli teda so Šaulom. 15Dávid chodil k Šaulovi a zase sa vracal pásť otcovo stádo v Betleheme. 16Štyridsať dní včasráno i večer predstupoval ten Filištínec a vystatoval sa. 17Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi svojim bratom efu praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým k bratom do tábora. 18Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny. Navštív svojich bratov a vyrovnaj ich záloh. 19Šli so Šaulom a všetkými izraelskými mužmi bojovať v údolí Ela proti Filištíncom.“ 20Dávid včasráno vstal, ovce zveril strážcovi, prichystal sa a odišiel, ako mu prikázal Izaj. Do táboriska prišiel práve vtedy, keď sa vojsko zoraďovalo do boja a vydávalo vojnový pokrik. 21Izrael i Filištínci sa rozostavili do boja proti sebe. 22Dávid dal svoj výstroj do opatery strážcovi a rýchlo sa zaradil. Keď ta prišiel, pýtal sa bratov, ako sa majú. 23Kým sa s nimi zhováral, predstúpil z radu Filištíncov ich popredný bojovník Goliáš z Gatu a opakoval tie isté slová. Dávid to počul. 24Keď všetci izraelskí muži uvideli toho muža, dali sa pred ním na útek a veľmi sa báli. 25Nejaký Izraelita povedal: „Videli ste toho muža, čo vystupuje hore? Robí to preto, aby hanobil Izrael. Kráľ bohato odmení toho, kto ho zabije, dá mu svoju dcéru a jeho rodinu v Izraeli oslobodí od daní.“ 26Dávid sa spýtal mužov, ktorí pri ňom stáli: „Čo dostane ten, čo zabije toho Filištínca a sníme potupu z Izraela? Veď kto je tento filištínsky neobrezanec, aby hanobil bojové šíky živého Boha?“ 27Ľud mu podobne odpovedal: „To a to dostane muž, ktorý ho zabije.“ 28Keď jeho najstarší brat Eliáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, rozhneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? Komu si zveril tých zopár oviec na púšti? Poznám tvoju namyslenosť a zlobu srdca. Prišiel si, aby si mohol sledovať boj.“ 29Dávid odvetil: „Čo som vlastne urobil? Veď som sa len pýtal.“ 30Nato sa od neho odvrátil a rovnako sa spýtal iného. Ľud mu odpovedal takisto ako prvý raz. 31Dávidove slová vzbudili pozornosť; zopakovali ich pred Šaulom a ten si ho dal predviesť. 32Dávid povedal Šaulovi: „Pre neho nech nikto nestráca odvahu. Tvoj služobník pôjde bojovať proti tomu Filištíncovi.“ 33Šaul odrádzal Dávida: „Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.“ 34Dávid povedal Šaulovi: „Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu; 35prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. 36Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.“ 37Dávid pokračoval: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Hospodin nech je s tebou!“ 38Šaul obliekol Dávida do svojho bojového odevu. Na hlavu mu nasadil bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. 39Dávid si prepásal odev jeho mečom a skúšal v tom chodiť, no nešlo mu to. Preto povedal Šaulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý;“ a zložil to zo seba. 40Vzal si palicu, vybral si päť hladkých kamienkov z potoka a vložil ich do svojej pastierskej torby, ktorá mu slúžila na úschovu praku. S prakom v ruke postupoval k Filištíncovi. 41Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel nosič jeho štítu. 42Keď sa Filištínec lepšie pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol ešte mladý, ryšavý a pekného vzhľadu. 43Filištínec povedal Dávidovi: „Vari som pes, že ideš proti mne s palicami?“ Nato preklínal Dávida v mene svojich bohov. 44Filištínec sa Dávidovi vyhrážal: „Poď ku mne, nech tvojím telom nakŕmim nebeské vtáctvo a poľnú zver.“ 45Dávid odvetil Filištíncovi: „Ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Hospodina zástupov, Boha bojových šíkov Izraela, ktorého si hanobil. 46Dnes ťa vydá Hospodin do mojej moci, zabijem ťa a zotnem ti hlavu. Dnes nakŕmim mŕtvolami filištínskeho vojska nebeské vtáctvo a divú zver. Tak celá zem spozná, že Izrael má Boha. 47Celé toto zhromaždenie spozná, že Hospodin nepotrebuje k víťazstvu meč ani kopiju, lebo toto je boj Hospodina, ktorý vás vydá nám do rúk.“ 48Len čo sa Filištínec dostal celkom blízko Dávida, ten nemeškal, ale vybehol z bojového radu proti Filištíncovi. 49Dávid siahol do torby, vyňal z nej jeden kameň a prakom zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem. 50Tak Dávid pomocou praku a kameňa, bez použitia meča porazil a zabil toho Filištínca. 51Potom Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, chytil jeho meč, vytiahol mu ho z pošvy, zabil ho a odťal mu hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina padol, zutekali. 52Muži Izraela a Júdu sa vzchopili a s bojovým krikom prenasledovali Filištíncov až po Gat a po brány Ekrónu. Pobití Filištínci ležali na ceste do Šaarajimu až po Gat a až po Ekrón. 53Keď Izraeliti prestali prenasledovať Filištíncov, vyplienili im tábor. 54Dávid vzal hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema a jeho výzbroj si uložil do stanu. 55Keď Šaul videl Dávida vychádzať proti tomu Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra: „Abnér, kto je otcom tohto mládenca?“ Abnér odpovedal: „Kráľ môj, naozaj neviem.“ 56Kráľ povedal: „Zisti, kto je jeho otec.“ 57Keď sa Dávid vracal po víťazstve nad Filištíncom, Abnér sa ho ujal a priviedol pred Šaula. Hlavu Filištínca mal v ruke. 58Šaul sa ho spýtal: „Mladý muž, kto je tvoj otec?“ Dávid odpovedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja z Betlehema.“

Jonatánovo priateľstvo s Dávidom

1Keď Dávid skončil rozhovor so Šaulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba. 2V ten deň si ho vzal Šaul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine. 3Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. 4Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. 5Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Šaul, mal Dávid úspech. Preto ho Šaul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Šaulovým služobníkom.

Šaulova žiarlivosť

6Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Šaulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. 7Ženy pri tanci spievali: „Šaul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“ 8Šaul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: „Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!“ 9Od tohto dňa Šaul stále zazeral na Dávida. 10Na druhý deň prepadol Šaula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Šaul držal kopiju. 11Šaul si povedal: „Pribodnem Dávida k stene;“ a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol. 12Šaul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Šaula sa odvrátil. 13Preto ho Šaul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu. 14Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním. 15Keď Šaul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho. 16Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch.

Dávid Šaulovým zaťom

17Šaul povedal Dávidovi: „Tu je moja najstaršia dcéra Merab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje.“ Pritom si však myslel: „Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“ 18Dávid odpovedal Šaulovi: „Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?“ 19No keď už mali vydať Šaulovu dcéru Merab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi z Mecholy. 20Do Dávida sa zamilovala Šaulova dcéra Michal. Keď to oznámili Šaulovi, súhlasil s tým. 21Povedal si totiž: „Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov.“ Šaul zopakoval Dávidovi ponuku: „Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.“ 22Šaul prikázal svojim služobníkom: „Prehovorte nenápadne Dávida: ‚Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.‘“ 23Keď to Šaulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: „Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.“ 24Služobníci oznámili Šaulovi všetko, čo povedal Dávid. 25Šaul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Šaul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. 26Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času 27sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Šaul mu dal svoju dcéru Michal za ženu. 28Šaul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Michal Dávida miluje. 29Šaul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom. 30Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, Dávid bol úspešnejší než ostatní Šaulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.

Šaulove útoky proti Dávidovi

1Šaul oznámil synovi Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že hodlá zabiť Dávida. Šaulov syn Jonatán si však Dávida veľmi obľúbil, 2preto ho varoval: „Môj otec Šaul ťa chce zabiť. Maj sa teda ráno na pozore. Zostaň v úkryte. 3Ja vyjdem na pole, kde budeš skrytý a postavím sa vedľa môjho otca. Budem sa s ním zhovárať o tebe. Ak niečo zistím, dám ti to vedieť.“ 4Jonatán sa pred svojím otcom Šaulom zastával Dávida a hovoril: „Nech sa kráľ nedopustí hriechu na svojom služobníkovi Dávidovi, veď ani on sa proti tebe neprehrešil, naopak, urobil ti veľmi užitočnú službu. 5S nasadením vlastného života zabil Filištínca a tak dopomohol Hospodin celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Sám si to videl a radoval si sa. Prečo by si sa mal prehrešiť vraždou nevinného a bezdôvodne zabiť Dávida?“ 6Šaul sa podvolil Jonatánovi a prisahal: „Akože žije Hospodin, Dávida neslobodno zabiť.“ 7Jonatán si zavolal Dávida a oboznámil ho s celým rozhovorom. Potom ho priviedol k Šaulovi a Dávid mu slúžil ako predtým. 8Keď znovu vypukla vojna, Dávid nastúpil do boja proti Filištíncom a pripravil im ťažkú porážku, takže sa pred ním dali na útek. 9Šaula však znova prepadol zlý duch od Hospodina. Ako tak sedel vo svojom dome s kopijou v ruke, Dávid hral na citare. 10Šaul sa pokúsil pribodnúť Dávida o stenu. Ten sa mu však uhol a Šaul zasiahol kopijou stenu. Dávid sa v tú noc zachránil útekom. 11Šaul poslal mužov do domu Dávida, aby ho strážili a ráno zabili. Michal, žena Dávida, ho varovala: „Ak ešte tejto noci neujdeš do bezpečia, zajtra bude po tebe.“ 12Michal spustila Dávida oknom von a ten sa útekom zachránil. 13Michal vzala domáceho bôžika, uložila ho do postele, na hlavu mu dala pletenec z kozej srsti a dala na to prikrývku. 14Keď Šaul poslal poslov, ktorí mali zatknúť Dávida, povedala: „Je chorý.“ 15Šaul však znova poslal poslov, aby sa šli podívať na Dávida. Dostali príkaz: „Prineste mi ho na posteli, aby som ho zabil.“ 16Keď poslovia prišli, na posteli našli len domáceho bôžika. Vôkol hlavy mal pletenec z kozej srsti. 17Šaul dohováral Michal: „Prečo si ma oklamala a môjho nepriateľa nechala ujsť?“ Michal odvetila Šaulovi: „Vyhrážal sa mi smrťou, ak ho nepustím.“

Dávid u Samuela

18Dávid sa zachránil útekom. Prišiel k Samuelovi do Rámy a rozprával o všetkom, čo mu urobil Šaul. On a Samuel odišli a bývali v Najóte. 19Šaul dostal správu: „Dávid je v Najóte v Ráme.“ 20Šaul nato vyslal poslov, aby Dávida chytili. Keď uvideli skupinu prorokov vo vytržení v popredí so Samuelom, Šaulových poslov prenikol Boží duch a oni sa tiež dostali do vytrženia. 21Hlásili to Šaulovi a on poslal iných poslov. No aj tí sa dostali do vytrženia. Ešte tretí raz poslal poslov, ale aj oni prišli do vytrženia. 22Napokon sa do Rámy vybral sám. Keď prišiel k vodnej nádrži, ktorá je v Sechu, vyzvedal sa, kde je Samuel a Dávid. Dostal odpoveď: „Sú v Najóte v Ráme.“ 23Šiel teda do Najótu v Ráme. No aj jeho prenikol Boží duch, takže šiel v prorockom vytržení ďalej, kým neprišiel do Najótu v Ráme. 24Aj on sa povyzliekal a bol v prorockom vytržení pred Samuelom. Celý deň a celú noc ležal nahý. Preto sa hovorí: „Je aj Šaul medzi prorokmi?“

Jonatánova služba Dávidovi

1Dávid ušiel z Najótu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: „Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život?“ 2Povedal mu: „To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené!“ 3Dávid ešte prísažne vyhlásil: „Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik.“ 4Jonatán sa spýtal Dávida: „Čo mám pre teba urobiť?“ 5Dávid navrhol Jonatánovi: „Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera. 6Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu. 7Ak povie: ‚Dobre!‘, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie. 8Urob svojmu služobníkovi láskavosť - uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom - ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi?“ 9Jonatán odvetil: „To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval?“ 10Dávid sa spýtal Jonatána: „Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo?“ 11Jonatán vyzval Dávida: „Poď, vyjdeme do poľa.“ Odišli teda obaja. 12Jonatán uisťoval Dávida: „Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť. 13No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom. 14Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel. 15Neodním svoju priazeň od môjho domu nikdy, ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.“ 16Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: „Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov.“ 17Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba. 18Jonatán mu povedal: „Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne. 19Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel. 20Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ. 21Potom pošlem mládenca s príkazom: ‚Choď pohľadať tie šípy.‘ Ak mu výslovne poviem: ‚Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich,‘ vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin. 22No ak mládencovi poviem: ‚Šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin. 23Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou.“ 24Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine. 25Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Šaula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne. 26V ten deň Šaul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: „Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý.“ 27Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Šaul syna Jonatána: „Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu?“ 28Jonatán odpovedal Šaulovi: „Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema. 29Povedal: ‚Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov.‘ Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu.“ 30Vtedy sa Šaul rozhneval na Jonatána a povedal mu: „Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke. 31Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti.“ 32Jonatán sa spýtal svojho otca Šaula: „Prečo má zomrieť? Čo spáchal?“ 33Šaul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť. 34Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň mesiaca nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil. 35Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec. 36Prikázal mu: „Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím.“ Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp. 37Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: „Šíp by mal byť ďalej od teba.“ 38Jonatán znova zavolal na chlapca: „Nestoj, poponáhľaj sa.“ Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid. 40Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: „Choď, zanes to do mesta. 41Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid. 42Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom.“

Dávid v Nóbe

1Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta. 2Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ 3Dávid odvetil kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: ‚Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril.‘ Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú. 4Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.“ 5Kňaz odvetil Dávidovi: „Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?“ 6Dávid odpovedal kňazovi: „Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.“ 7Nato mu kňaz dal predkladaný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými. 8V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Šaulových služobníkov, Edómčan Doég, vedúci spomedzi Šaulových pastierov. 9Dávid sa ešte spýtal Achimelecha: „Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.“ 10Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Ela. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet.“ Dávid povedal: „Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!“

Dávid u kráľa Achíša

11Dávid sa v ten deň dal pred Šaulom na útek a prišiel ku gatskému kráľovi Achíšovi. 12Achíšovi služobníci však povedali: „Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci: ‚Šaul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.‘“ 13Dávid si vzal tie slová k srdcu a dostal strach z gatského kráľa Achíša. 14Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na krídla brány a púšťal po brade sliny. 15Achíš povedal svojim služobníkom: „Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli? 16Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?“

Dávidov potulný život

1Dávid odtiaľ ušiel a uchýlil sa do jaskyne v Adulláme. Keď sa o tom dozvedeli jeho bratia a celá rodina, zašli za ním. 2Pripojili sa k nemu všetci prenasledovaní, všetci zadlžení a všetci nespokojní ľudia. Spolu ich bolo asi štyristo a on sa stal ich vodcom. 3Odtiaľ odišiel Dávid do moábskej Micpy a moábskeho kráľa požiadal: „Dovoľ, aby môj otec a moja matka zostali u vás, kým nezistím, ako so mnou naloží Boh.“ 4Dávid ich priviedol k moábskemu kráľovi a bývali s ním, kým sa on zdržiaval v pevnosti. 5Prorok Gád povedal Dávidovi: „Nezdržiavaj sa v pevnosti, ale choď do Judska.“ Dávid šiel a prišiel do lesa Cheret.

Vyvraždenie kňazov v Nóbe

6Šaul sa dopočul, že Dávida videli aj s mužmi, čo boli s ním. Šaul vtedy sedel pod tamariškou na výšine v Gibei. V ruke mal kopiju a všetci jeho služobníci stáli okolo neho. 7Šaul povedal služobníkom, čo boli okolo neho: „Dobre počúvajte, Benjamínovci. Neponúkal aj vám všetkým Izajov syn polia a vinice? Neustanovil aj vás všetkých za tisícnikov a stotníkov? 8Všetci ste sa sprisahali proti mne. Nebolo nikoho, kto by ma upozornil, že môj syn uzavrel zmluvu s Izajovým synom. Nikto z vás nemal so mnou súcit a neprezradil, že môj syn podnietil môjho služobníka k vzbure, aby sliedil za mnou, ako je to dodnes.“ 9Vtom sa ozval Edómčan Doég, ktorý stál medzi Šaulovými služobníkmi: „Videl som Izajovho syna, keď prišiel do Nóbu k Achitúbovmu synovi Achimelechovi. 10Pre neho žiadal radu od Hospodina a Dávidovi dal aj potraviny i meč Filištínca Goliáša.“ 11Nato si dal kráľ predvolať Achitúbovho syna, kňaza Achimelecha, i celú jeho rodinu, kňazov z Nóbu a tí všetci prišli ku kráľovi. 12Šaul povedal: „Syn Achitúba, dobre počúvaj.“ Ten odvetil: „Tu som, pane.“ 13Šaul mu povedal: „Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty aj Izajov syn tým, že ste dali Dávidovi chlieb i meč a pre neho ste žiadali radu od Boha, aby povstal proti mne a chystal mi úklady, ako je to dnes?“ 14Achimelech odvetil kráľovi: „Máš medzi služobníkmi spoľahlivejšieho než je Dávid, kráľov zať a veliteľ tvojej telesnej stráže, ktorý požíva úctu v celom tvojom dome? 15Či som sa iba dnes prvýkrát pre neho utiekal k Bohu o radu? Veru nie! Nech neupodozrieva kráľ svojho služobníka a celú moju rodinu. Veď tvoj služobník nemal o tom všetkom ani potuchy.“ 16Kráľ mu však povedal: „Achimelech, ty i celá tvoja rodina musíte zomrieť.“ 17Kráľ prikázal bežcom, ktorí ho obklopovali: „Obkľúčte a pobite Hospodinových kňazov, lebo držia s Dávidom. Hoci vedeli, že je na úteku, neoznámili mi to.“ No služobníci kráľovi nechceli vystrieť ruku proti Hospodinovým kňazom a pozabíjať ich. 18Kráľ povedal Doégovi: „Pristúp teda sám a pobi kňazov!“ Edómčan Doég pristúpil a sám ich pobil. V ten deň usmrtil osemdesiatpäť mužov, čo nosili ľanový efód. 19Mečom vyhubil i kňazské mesto Nób, mužov i ženy, deti i dojčatá, voly, osly i ovce. 20Zachránil sa iba jeden syn Achimelecha, Achitúbovho syna, menom Ebjatár, ktorý ušiel k Dávidovi. 21Ebjatár priniesol Dávidovi správu o tom, že Šaul povraždil Hospodinových kňazov. 22Dávid povedal Ebjatárovi: „Už vtedy, keď tam bol Edómčan Doég, som vedel, že to určite udá Šaulovi. Nesiem zodpovednosť za všetkých členov tvojej rodiny. 23Zostaň pri mne a neboj sa! Každý, kto ohrozuje môj život, ohrozuje aj tvoj život. Pri mne budeš v bezpečí.“

Dávid v Keile

1Dávidovi priniesli správu: „Filištínci bojujú proti Keile a plienia humná.“ 2Dávid si žiadal radu od Hospodina: „Mám ísť a pobiť týchto Filištíncov?“ Hospodin Dávidovi odpovedal: „Choď, pobiješ Filištíncov a zachrániš Keilu.“ 3Dávidovi muži však namietali: „Už tu v Judsku tŕpneme strachom, a čo v Keile, keď nastúpime proti bojovým útvarom Filištíncov?“ 4Dávid sa znovu utiekal o radu u Hospodina. Hospodin mu odpovedal: „Vstaň, zostúp do Keily, lebo ti Filištíncov vydám do rúk.“ 5Dávid odišiel s mužmi do Keily, zaútočil na Filištíncov, odohnal im dobytok a pripravil im zdrvujúcu porážku. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keily. 6Keď Achimelechov syn Ebjatár utekal k Dávidovi do Keily, niesol so sebou aj efód. 7Šaulovi hlásili, že Dávid vstúpil do Keily. Šaul povedal: „Boh mi ho vydal do moci. Tým, že vošiel do mesta, ktoré má bránu a závory, sám sa zatvoril.“ 8Šaul vyzval všetok ľud na bojovú výpravu proti Keile, aby Dávida i jeho družinu obľahli. 9Keď sa Dávid dozvedel, že Šaul mu chystá zákerný úder, prikázal kňazovi Ebjatárovi: „Prines efód.“ 10Dávid povedal: „Hospodin, Bože Izraela! Tvoj služobník počul, že Šaul hodlá vstúpiť do Keily a pre neho chce zničiť mesto. 11Vydajú ma Keilčania do jeho rúk? Príde sem Šaul, ako to počul tvoj služobník? Hospodin, Bože Izraela, oznám to svojmu služobníkovi.“ Hospodin odpovedal: „On príde.“ 12Dávid sa spytoval: „Vydali by Keilčania mňa i moju družinu Šaulovi do rúk?“ Hospodin odpovedal: „Vydali.“ 13Potom Dávid a jeho šesťsto mužov odišli z Keily a potulovali sa z miesta na miesto. Keď Šaul dostal správu, že sa Dávid stiahol z Keily, výpravu zrušil. 14Dávid sa spočiatku zdržiaval na ťažko prístupných miestach na púšti; potom aj v pohorí na púšti Zíf. Hoci Šaul po celý ten čas sliedil za ním, Boh mu ho nevydal do rúk. 15Dávid si uvedomil, že cieľom Šaulovej výpravy bolo pripraviť ho o život, a preto bol v Chorši na púšti Zíf. 16Vtedy sa Šaulov syn Jonatán vybral za Dávidom do Chorše, aby ho v Božom mene povzbudil. 17Povedal mu: „Neboj sa, lebo ruka môjho otca Šaula ťa nedostihne. Staneš sa kráľom nad Izraelom a ja budem tvojím zástupcom. Vie to i môj otec Šaul.“ 18Obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid zostal v Chorši a Jonatán odišiel domov. 19Zífania prišli k Šaulovi do Gibey so správou: „Dávid sa skrýva u nás v Chorši v ťažko prístupných pevnostiach, a to na kopci Chachila, južne od Ješimóna. 20Ak teda, kráľ, sa ti tak veľmi žiada ta ísť, choď. My sa už postaráme, aby sa dostal do rúk kráľa.“ 21Šaul povedal: „Ste požehnaní od Hospodina, lebo ste mali so mnou súcit. 22Len choďte a vytrvalo pokračujte ďalej. Zistite presné miesto, kde sa zdržiava a osobu, ktorá ho tam videla. Počul som, že je veľmi ľstivý. 23Pozorne prehľadajte všetky skrýše, kde by sa mohol skryť, a vráťte sa ku mne so spoľahlivými údajmi. Potom pôjdem s vami, a ak bude v krajine, budem po ňom pátrať medzi všetkými judskými rodinami.“ 24Zífania odišli od Šaula domov. Dávid sa vtedy so svojimi mužmi nachádzal na púšti Maón v Arabe, južne od Ješimóna. 25Šaul so svojimi mužmi odišiel na prieskum. Keď to hlásili Dávidovi, zišiel nižšie ku skale a zdržiaval sa na púšti Maón. Dopočul sa o tom Šaul a tam prenasledoval Dávida. 26Pritom Šaul postupoval po jednom úbočí vrchu, Dávid a jeho muži po druhom. Dávid musel urýchlene ujsť Šaulovi. Šaul a jeho muži obkľučovali Dávida a jeho mužov a chceli ich zajať. 27Vtom prišiel k Šaulovi posol s odkazom: „Ponáhľaj sa, lebo do krajiny vtrhli Filištínci.“ 28Šaul prestal prenasledovať Dávida a šiel proti Filištíncom. Preto nazvali to miesto: „Skala rozdelenia.“

Dávidova veľkorysosť

1Dávid odtiaľ odišiel a zdržiaval sa na ťažko prístupných miestach pri Én-Gedi. 2Keď sa Šaul vrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: „Dávid je na púšti Én-Gedi.“ 3Šaul si vybral tritisíc mužov z celého Izraela a šiel pátrať po Dávidovi a jeho družine východne od Skál kozorožcov. 4Tak prišiel ku košiarom oviec pri ceste, kde bola jaskyňa. Šaul ta vošiel na potrebu. Dávid a jeho družina sedeli v úzadí jaskyne. 5Muži hovorili Dávidovi: „Toto je deň, o ktorom ti vravel Hospodin: ‚Vydám ti do moci nepriateľa.‘ Nalož s ním, ako sa ti páči!“ Dávid vstal a nebadane odrezal cíp Šaulovho plášťa. 6Mal však výčitky svedomia, že odrezal cíp Šaulovho plášťa. 7Svojej družine povedal: „Nech ma Hospodin chráni, aby som svojmu pánovi, Hospodinovmu pomazanému, niečo také vykonal a napadol ho. Je predsa Hospodinov pomazaný.“ 8Týmito slovami zahriakol Dávid svoju družinu a nedovolil im postaviť sa proti Šaulovi. Nato Šaul opustil jaskyňu a odišiel svojou cestou. 9Neskôr opustil jaskyňu i Dávid a zavolal za Šaulom: „Môj pán a kráľ!“ Šaul sa obzrel a Dávid padol tvárou po zem a poklonil sa. 10Dávid vyčítal Šaulovi: „Prečo dbáš na reči ľudí, ktorí tvrdia, že Dávid ťa chce zabiť. 11Práve v tento deň si sa presvedčil na vlastné oči, že ťa dnes v jaskyni vydal Hospodin do mojej moci. Muži naliehali, aby som ťa zabil, no ja som ťa ušetril. Povedal som si: ‚Nepovstanem proti svojmu pánovi, lebo je to Hospodinov pomazaný.‘ 12Otče môj, len sa dobre pozri na cíp svojho plášťa, čo mám v ruke. Z toho, že som ho odrezal a teba nezabil, sa môžeš presvedčiť, že ti nechcem škodiť ani ublížiť. Neprehrešil som sa proti tebe, ty však sliediš po mne, aby si ma pripravil o život. 13Nech medzi mnou a tebou rozhodne Hospodin a nech nad tebou vykoná pomstu za mňa. Moja ruka sa ťa však nedotkne. 14Ako hovorí staré príslovie: Zločinu sa dopúšťajú zločinci. No moja ruka sa ťa nedotkne. 15Za kým sa to vypravil kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Zdochnutého psa, jednu blchu! 16Nech teda rozhodne Hospodin a nech rozsúdi medzi mnou a tebou, nech preskúma a vedie môj spor, nech ma vyslobodí z tvojej moci.“ 17Keď Dávid prestal dohovárať Šaulovi, ten sa spýtal: „Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid?“ Šaul sa pustil do hlasného náreku. 18Dávidovi povedal: „Ty si spravodlivejší než ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ale ja som sa ti odplácal zlom. 19Dnes si dokázal svoju dobrotu. Hospodin ma vydal do tvojej moci, ale ty si ma nezabil. 20Keď niekto stretne svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Nech ti Hospodin odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal. 21Teraz už viem naisto, že sa staneš kráľom a pod tvojím vedením bude kráľovská moc Izraela pevná. 22Preto mi teraz odprisahaj pred Hospodinom, že nevyhubíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z môjho rodu.“ 23Dávid to Šaulovi odprisahal. Nato odišiel Šaul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpili do skalného úkrytu.

Nabál a Abigajil

1Keď Samuel zomrel, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Parán. 2Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec. 3Ten muž sa volal Nabál a jeho žena Abigajil. Kým žena bola veľmi rozumná a pekná, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kalébovec. 4Keď sa Dávid na púšti dozvedel, že Nabál strihá svoje ovce, 5dal desiatim mládencom príkaz: „Vyjdite do Karmelu a pozdravte odo mňa Nabála. 6Môjmu bratovi zaželajte: ‚Maj sa dobre, i tvoj dom, i všetko, čo je tvoje! 7Počúvam, že máš práve strihačov. Tvoji pastieri sa donedávna zdržovali pri nás. Nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo po celý čas ich pobytu v Karmeli. 8Spýtaj sa svojich pastierov a povedia ti! Nech si títo mládenci získajú tvoju priazeň. Prichádzame vo vhodnom čase. Obdaruj, prosím, svojich služobníkov a svojho syna Dávida niečím, čo máš poruke.‘“ 9Dávidovi mládenci prišli, predniesli všetky tie slová Nabálovi a čakali. 10Nabál sa však na Dávidových služobníkov osopil: „Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov, čo ušli od svojich pánov. 11Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso zo zabitého stáda, čo je pripravené pre strihačov, a dať mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?“ 12Dávidovi mládenci sa vydali na spiatočnú cestu. Pri svojom návrate mu vyrozprávali všetko, čo sa stalo. 13Dávid prikázal družine: „Nech si každý pripáše meč.“ Všetci vrátane Dávida si teda pripásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri výstroji. 14Ktosi z mládencov však Nabálovu ženu Abigajil upozornil: „Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich odbil. 15Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas, čo sme popri nich na poli chodievali, nič sa nám nestratilo. 16Po celý čas, čo sme pri nich pásli ovce, nám boli vo dne i v noci hradbou. 17Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať“. 18Abigajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť seí praženého zrna, sto priehrští sušených hrozienok i dvesto priehrští lisovaných fíg. Naložila to na osly. 19Sluhom prikázala: „Choďte vopred, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabálovi to však neoznámila. 20Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla. 21Dávid práve hovoril: „Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nabál na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré. 22Nech Boh prísne potresce nepriateľov Dávida, ak zo všetkých Nabálových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.“ 23Keď Abigajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem. 24Hodila sa mu k nohám a vravela: „Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová. 25Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nabál a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane. 26Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nabál tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána. 27Prijmi teraz tento dar, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána! 28Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého. 29Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku. 30Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, čo o tebe povedal, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom. 31Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu.“ 32Dávid odpovedal Abigajil: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti, 33nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť. 34Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nabálovi nezostal do ranného svitu nikto z mužského rodu.“ 35Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: „Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.“ 36Keď prišla Abigajil k Nabálovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala. 37Ráno, keď Nabál vytriezvel, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň. 38Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nabála, takže zomrel. 39Keď sa Dávid dopočul o Nabálovej smrti, zvolal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nabál, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nabálovu zlobu na jeho vlastnú hlavu.“ Dávid vyslovil Abigajil svoje prianie vziať si ju za ženu. 40Dávidovi služobníci prišli k Abigajil do Karmelu a povedali jej: „Posiela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu.“ 41Ona vstala, poklonila sa tvárou po zem a povedala: „Tvoja služobnica je tu ako slúžka, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána.“ 42Abigajil rýchlo vstala, vysadla na osla, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou. 43Dávid sa oženil aj s Achinoam z Jezreelu a obe sa stali jeho ženami. 44Šaul dal svoju dcéru Michal, Dávidovu ženu, Paltimu, Lajišovmu synovi, ktorý bol z Gallímu.

Ďalšie prenasledovanie Dávida

1Zífania prišli k Šaulovi do Gibey so správou: „Dávid sa skrýva na kopci Chachila oproti Ješimónu.“ 2Šaul sa vybral na púšť Zíf. Sprevádzalo ho tritisíc vybraných izraelských mužov, ktorí tam mali vyhľadať Dávida. 3Šaul sa utáboril na kopci Chachila pri ceste oproti Ješimónu. Dávid sa zdržiaval na púšti, keď zbadal, že Šaul prišiel za ním na púšť. 4Dávid vyslal mužov na výzvedy a presvedčil sa, že Šaul je naozaj tam. 5Nato sa Dávid odobral na miesto, kde táboril Šaul. Uvidel miesto, kde sa uložil Šaul a veliteľ jeho vojska Abnér, syn Néra. Šaul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho. 6Dávid oslovil Chetitu Achimelecha a Cerujinho syna a Joábovho brata Abišaja: „Kto zíde so mnou k Šaulovi do tábora?“ Abišaj odpovedal: „Ja pôjdem s tebou.“ 7Keď Dávid s Abišajom vnikli v noci k ľudu, Šaul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho. 8Abišaj povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.“ 9Dávid však odvetil Abišajovi: „Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?“ 10Dávid dodal: „Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie. 11Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!“ 12Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Šaul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok.

Dávidova veľkodušnosť

13Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich 14a zavolal na ľud a na Abnéra, Nérovho syna: „Abnér, odpovieš mi?“ Abnér odvetil: „Kto si, že voláš na kráľa?“ 15Dávid povedal Abnérovi: „Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť? 16Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!“ 17Šaul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Odpovedal: „Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!“ 18Pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal? 19Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: ‚Choď si slúžiť iným bohom!‘ 20Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.“ 21Šaul povedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.“ 22Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu. 23Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného. 24Vedz, že ako som si dnes vážil tvoj život, tak si aj môj život váži Hospodin, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.“ 25Šaul povedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš.“ Dávid šiel potom svojou cestou a Šaul sa vrátil domov.

Dávid u gatského kráľa Achíša

1Dávid uvažoval: „Možno ma Šaul predsa len raz zabije. Najlepšie teda bude, keď sa hneď uchýlim do krajiny Filištíncov. Potom bude Šaul márne po mne pátrať po celom území Izraela, a tak uniknem jeho ruke.“ 2Dávid sa vydal na cestu a prešiel so šesťsto mužmi, ktorí boli s ním, ku gatskému kráľovi Achíšovi, synovi Maócha. 3V Gate pri Achíšovi sa usadil Dávid i jeho muži, každý so svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma ženami, s Achinoam z Jezreelu a s Abigajil z Karmelu, ženou po Nabálovi. 4Keď Šaulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gatu, prestal po ňom pátrať. 5Dávid povedal Achíšovi: „Ak som si získal tvoju priazeň, nech ma umiestnia niekde na vidieku, kde by som sa usadil. Tvoj služobník nemusí bývať pri tebe v kráľovskom meste.“ 6V ten deň mu dal Achíš Ciklag. Preto Ciklag dodnes patrí judským kráľom. 7Dávidov pobyt na území Filištíncov trval vcelku rok a štyri mesiace.

Dávidove vpády do Negevu

8Dávid so svojou družinou prepadával Gešúrcov, Girzejov a Amalékov, ktorí odpradávna obývali územie, cez ktoré sa ide do Šúru a Egypta. 9Dávid tú krajinu pustošil, neponechával nažive muža ani ženu, brával ovce i dobytok, osly, ťavy i šatstvo a potom sa vracal k Achíšovi. 10Na Achíšovu otázku: „Koho ste dnes prepadli?“ Dávid odpovedal: „Južnú časť Judska, južnú časť Jerachmeela a južnú časť Kénitov.“ 11Dávid nenechal nažive muža ani ženu. Nevodieval ich do Gatu, lebo si povedal: „Mohli by o nás podať správu o tom, čo povystrájal a ako sa správal Dávid po celý čas svojho pobytu na území Filištíncov.“ 12Achíš však dôveroval Dávidovi, lebo si myslel: „Dávid si získal takú zlú povesť u svojho izraelského ľudu, že navždy zostane mojím služobníkom.“

Prípravy na boj proti Izraelitom

1V tom čase zhromaždili Filištínci svoje vojská do boja proti Izraelu. Achíš povedal Dávidovi: „Iste vieš, že sa musíš so mnou i so svojimi mužmi zúčastniť na vojenskej výprave.“ 2Dávid odpovedal Achíšovi: „Určite sám spoznáš, čo dokáže tvoj služobník!“ Achíš povedal Dávidovi: „Doživotne ťa ustanovujem za svojho telesného strážcu.“

Šaul v Én-Dóre

3Samuel zomrel a celý Izrael ho oplakával. Pochovali ho v jeho meste, v Ráme. Šaul odstránil z krajiny vyvolávačov duchov zomrelých a veštcov. 4Keď sa Filištínci zhromaždili, utáborili sa v Šunéme. Šaul zhromaždil celý Izrael a s ním sa utáboril v Gilbóe. 5Keď Šaul uvidel tábor Filištíncov, zľakol sa a srdce sa mu veľmi rozbúšilo. 6Šaul hľadal radu u Hospodina, ale ten mu neodpovedal ani v snoch, ani prostredníctvom urímu, ani prostredníctvom prorokov. 7Svojim služobníkom povedal: „Vyhľadajte mi nejakú vyvolávačku duchov, zájdem k nej a jej sa spýtam.“ Služobníci mu povedali: „Jedna z tých, čo vyvolávajú duchov, je v Én-Dóre.“ 8Šaul sa prestrojil, obliekol si iné šaty, odišiel spolu s dvoma mužmi a v noci prišli k tej žene. Povedal jej: „Vešti mi pomocou ducha mŕtveho. Vyvolaj mi sem toho, koho ti označím.“ 9Žena mu však odpovedala: „Iste vieš, čo urobil Šaul a ako vyplienil z krajiny vyvolávačov duchov a veštcov. Prečo ma chceš pripraviť o život? Chceš ma zabiť?“ 10Šaul jej musel prisahať na Hospodina: „Akože žije Hospodin, za toto sa ti nič zlé nestane.“ 11Žena sa spýtala: „Koho ti mám vyvolať?“ Odpovedal: „Vyvolaj mi Samuela.“ 12Keď žena uzrela Samuela, prenikavo vykríkla a povedala Šaulovi: „Prečo si ma oklamal? Veď ty si Šaul!“ 13Kráľ jej povedal: „Neboj sa! Čo vidíš?“ Žena odpovedala Šaulovi: „Akési božstvo vidím vystupovať zo zeme.“ 14Ďalej sa jej spýtal: „Ako vyzerá?“ Odpovedala: „Vystupuje akýsi starec zahalený do plášťa.“ Šaul si uvedomil, že je to Samuel. Poklonil sa tvárou po zem a vzdal mu poctu. 15Samuel povedal Šaulovi: „Prečo ma znepokojuješ a vyvolávaš?“ Šaul odpovedal: „Som vo veľkej tiesni. Filištínci útočia proti mne, Boh sa odo mňa odvrátil a neodpovedá mi už ani prostredníctvom prorokov a snov. Zavolal som ťa, aby si mi povedal, čo mám robiť.“ 16Samuel nato odvetil: „Prečo sa pýtaš mňa, keď sám Hospodin od teba odstúpil a stal sa tvojím nepriateľom? 17Hospodin iba koná, čo prostredníctvom mňa predpovedal. Vytrhol ti z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi. 18Keďže si neposlúchol Hospodina a neupokojil si jeho pálčivý hnev proti Amalékom, preto s tebou Hospodin naloží dnes takto: 19Spolu s tebou vydá Hospodin do rúk Filištíncov aj Izrael. Zajtra budeš i so svojimi synmi u mňa. Hospodin vydá Filištíncom do rúk aj izraelské vojsko.“ 20Tu sa odrazu Šaul, ako bol dlhý, zvalil na zem. Samuelove slová ho vydesili. Okrem toho bol zoslabnutý, lebo celý deň a celú noc nič nejedol. 21Vtedy pristúpila k Šaulovi žena a keď videla, že je veľmi zdesený, povedala: „Pozri, tvoja služobnica ťa poslúchla a svoj život vystavila nebezpečenstvu, lebo som poslúchla slová, ktoré si mi povedal. 22Teraz poslúchni, prosím, aj ty svoju služobnicu. Prinesiem ti kúsok chleba, zajedz si, aby si sa posilnil a mohol sa vydať na cestu.“ 23On sa však zdráhal a povedal: „Nebudem jesť.“ Jeho služobníci i tá žena ho však vytrvalo ponúkali, kým ich neposlúchol. Potom vstal zo zeme a sadol si na posteľ. 24Žena mala doma vykŕmené teľa. Hneď ho zabila, vzala aj múku, zamiesila ju a napiekla z nej nekvasené chleby. 25Predložila to Šaulovi a jeho služobníkom. Tí sa najedli, vstali a ešte v tú noc odišli.

Dávidov odchod od Filištíncov

1Filištínci zhromaždili všetky svoje vojská do Aféku, kým Izraeliti táborili pri prameni v Jezreeli. 2Filištínske kniežatá postupovali na čele stočlenných a tisícčlenných jednotiek, ale Dávid a jeho družina spolu s Achíšom šli poslední. 3Filištínski velitelia sa pýtali: „Čo sú to za Hebreji?“ Achíš im odpovedal: „Je to predsa Dávid, služobník izraelského kráľa Šaula, ktorý je už dlhší čas, ba roky mojím stúpencom. Odkedy prebehol ku mne, až dodnes mu nemôžem nič vyčítať.“ 4Velitelia Filištíncov sa na neho rozhnevali a rozkázali mu: „Pošli toho muža preč, nech sa vráti na miesto, ktoré si mu určil. Nech nejde s nami do boja, mohol by sa v boji obrátiť proti nám. Veď čím by si získal priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov? 5Je to ten istý Dávid, ktorého ospevovali pri tanci: ‚Šaul pobil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce.‘“ 6Achíš si zavolal Dávida a povedal mu: „Akože žije Hospodin, si statočný a bol by som rád, keby si sa so mnou zúčastňoval na vojenských výpravách. Odvtedy, ako si prišiel ku mne, až dodnes som totiž nenašiel na tebe nič zlé. Lenže kniežatám sa nepozdávaš. 7Vráť sa teda a choď v pokoji. Nerob nič proti filištínskym kniežatám.“ 8Dávid povedal Achíšovi: „Čo som urobil a čo môžeš vyčítať svojmu služobníkovi od nástupu do tvojich služieb dodnes, že nesmiem ísť do boja proti nepriateľom svojho pána, kráľa?“ 9Achíš Dávidovi odvetil: „Viem to. Páčiš sa mi, si ako Boží anjel. No filištínski velitelia trvali na tom, že nesmieš ísť s nami do boja. 10Vstaň teda zavčasu ráno, ty i služobníci tvojho pána, čo prišli s tebou, a za brieždenia odíďte.“ 11Dávid so svojimi mužmi zavčasu ráno vstal a vydal sa na spiatočnú cestu do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezreelu.

Dávidova výprava proti Amalékom

1Na tretí deň došiel Dávid so svojimi mužmi do Ciklagu. Amalékovia predtým vtrhli do Negevu a Ciklagu; Ciklag dobyli a vypálili. 2Ženy, čo tam boli, i všetkých bez výnimky odvliekli do zajatia a pokračovali v ceste. Nikoho však nezabili, len ich hnali. 3Keď prišiel Dávid so svojimi mužmi k mestu, zistil, že je vypálené a že ich ženy, synovia a dcéry boli odvlečení. 4Dávid a ľud, čo ho sprevádzal, sa pustili do prenikavého náreku; plakali až do úplného vyčerpania. 5Aj obe Dávidove ženy, Achinoam z Jezreelu a ženu po Nabálovi Abigajil z Karmelu, odvliekli do zajatia. 6Dávid sa tým dostal do tiesnivého položenia, lebo sa mu ľud vyhrážal ukameňovaním. Všetci boli totiž roztrpčení, každý pre svojho syna a dcéru. Dávid však našiel odvahu v Hospodinovi, svojom Bohu. 7Dávid povedal kňazovi Ebjatárovi, Achimelechovmu synovi: „Prines mi efód!“ Ebjatár mu ho teda priniesol. 8Dávid si pýtal odpoveď od Hospodina na otázku: „Ak budem prenasledovať tú hordu, dohoním ju?“ Odpoveď znela: „Prenasleduj ich, iste ich dohoníš a svojich vyslobodíš.“ 9Dávid nato odišiel a s ním aj šesťsto mužov, ktorí ho sprevádzali; prišli k potoku Besór, kde sa niektorí zastavili. 10Dávid pokračoval v prenasledovaní Amalékov so štyristo mužmi; dvesto príliš unavených mužov tam však zostalo. Tí sa nevládali prebrodiť cez potok Besór. 11V poli našli nejakého Egypťana a priviedli ho k Dávidovi. Dali sa mu najesť chleba a napiť vody. 12Dali mu aj trochu lisovaných fíg a dve priehrštia sušených hrozienok. Keď si zajedol, pookrial, lebo už tri dni a tri noci neokúsil ani chlieb, ani vodu. 13Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ Odpovedal mu: „Som mladý Egypťan, sluha istého Amaléka. Keď som pred tromi dňami ochorel, môj pán ma prepustil. 14Robili sme vpády do južnej oblasti Kereťanov, do južnej oblasti Judska i do južnej oblasti Kalébovcov a vypálili sme Ciklag.“ 15Dávid sa spýtal: „Mohol by si ma k tej horde zaviesť?“ On odvetil: „Prisahaj mi na Boha, že ma nezabiješ a nevydáš môjmu pánovi, potom ťa k tej zberbe privediem.“ 16Keď ho ta priviedol, Amalékovia boli roztrúsení po celom kraji. Jedli, pili a hodovali z celej tej veľkej koristi, ktorú pobrali z krajiny Filištíncov a z Judska. 17Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli. 18Dávid zachránil všetko, čo Amalékovia pobrali, a vyslobodil i svoje dve ženy. 19Nikto z nich nechýbal, ani deti, ani dospelí, ani synovia, ani dcéry. Korisť a všetko, čo im pobrali, priviedol Dávid späť. 20Dávid pobral všetky ovce a dobytok. Tí, čo ich hnali, a boli pred stádom, volali: „To je Dávidova korisť!“ 21Potom prišiel Dávid k tým dvesto mužom, ktorí pre vyčerpanosť nešli za ním a ktorých zanechal pri potoku Besór. Tí vyšli oproti Dávidovi a jeho mužom. Keď sa Dávid priblížil k ľuďom, spýtal sa, ako sa majú. 22No všetci zlí a naničhodní ľudia spomedzi tých, čo sprevádzali Dávida, sa ozvali: „Tí, čo nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme získali. Každý dostane svoju ženu a svojho syna. Nech si ich odvedú a odídu.“ 23Dávid však povedal: „Bratia moji, nerobte tak s tým, čo nám dal Hospodin. On nás zachránil a hordu, čo sa na nás vyrútila, nám vydal do rúk. 24S tým nemožno súhlasiť. Rovnaký podiel patrí bojovníkovi ako strážcovi výstroja. Spoločne sa podelia.“ 25To platilo odvtedy i ďalej a ustanovil to za právoplatný poriadok, platný v Izraeli dodnes. 26Keď prišiel Dávid do Ciklagu, poslal z tej koristi starším Judska, svojim priateľom a odkázal: „Tu máte podiel z koristi od Hospodinových nepriateľov. 27Určený je pre tých, čo bývajú v Bételi, v Ramót-Negeve, v Jattíre, 28v Aroéri, v Sifmóte, v Eštemoe, 29v Rachále, v mestách Jerachmeelovcov, v mestách Kénitov, 30v Chorme, v Bór-Ašáne, v Atáchu, 31v Hebrone a na všetkých miestach, ktoré Dávid navštevoval so svojimi mužmi.“

Šaulova smrť

1Filištínci bojovali proti Izraelu. Izraelskí muži zutekali pred nimi a pobití padali na pohorí Gilbóa. 2Filištínci prenasledovali Šaula a jeho synov. Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána, Abinadába a Malki-Šuu. 3Boj proti Šaulovi sa zosilnil. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho zranili. 4Šaul prikázal svojmu zbrojnošovi: „Vytas meč a prebodni ma, aby neprišli tí neobrezanci, neprebodli ma a nezneuctili.“ Zbrojnoš však nechcel, lebo sa veľmi bál. Šaul teda vzal svoj meč a hodil sa naň. 5Keď zbrojnoš videl, že je Šaul mŕtvy, aj on sa vrhol na svoj meč a zahynul s ním. 6V ten deň spolu so Šaulom zahynuli jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho muži. 7Keď izraelskí muži, ktorí boli na druhej strane údolia a za Jordánom, videli, že sa izraelskí muži dali na útek a že Šaul i jeho synovia zahynuli, opustili mestá a utiekli. Prišli Filištínci a usadili sa v nich. 8Na druhý deň prišli Filištínci olúpiť pobitých, našli Šaula a jeho troch synov na pohorí Gilbóa. 9Šaulovi odťali hlavu a vzali jeho výzbroj. Oboje dali nosiť po krajine Filištíncov. Túto dobrú správu dali oznamovať v ich modlárskom chráme a medzi ľudom. 10Jeho výzbroj uložili v Aštartinom chráme a jeho mŕtve telo zavesili na hradby Bét-Šanu. 11Keď sa obyvatelia Jabéš-Gileádu dozvedeli, čo urobili Filištínci Šaulovi, 12vybrali sa všetci bojovníci a po celonočnom pochode sňali mŕtve telo Šaula a jeho synov z hradieb Bét-Šanu. Keď prišli do Jabéša, tam ich spálili. 13Potom vzali ich kosti, pochovali ich v Jabéši pod tamariškou a sedem dní sa postili.

DRUHÁ SAMUELOVA

Správa o Šaulovej smrti

1Po Šaulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amalékmi a pobudol dva dni v Ciklagu. 2Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Šaulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu. 3Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Utiekol som z izraelského tábora.“ 4Dávid mu povedal: „Vyrozprávaj mi, čo sa stalo.“ On odpovedal: „Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Šaul i jeho syn Jonatán.“ 5Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: „Ako vieš, že Šaul i jeho syn Jonatán zahynuli?“ 6Mladý posol odpovedal: „Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Šaul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú. 7Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: ‚Tu som.‘ 8Spýtal sa ma: ‚Kto si?‘ Odvetil som: ‚Som Amalék.‘ 9Prikázal mi: ‚Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.‘ 10Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.“ 11Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním. 12Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Šaula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom. 13Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn istého Amaléka, prisťahovalca.“ 14Dávid mu povedal: „Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?“ 15Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Poď sem a zabi ho.“ On sa oboril naňho a ten zomrel. 16Dávid povedal: „Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: ‚Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.‘“

Dávidov žalospev

17Dávid zaspieval nad Šaulom a Jonatánom žalospev. 18Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného: 19„Tvoj výkvet, Izrael, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia! 20Nehovorte o tom v Gate, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov. 21Vrchy Gilbóy, nech vás nezvlaží rosa ani dážď, polia nech nevydávajú obetné dary, lebo tam sa skropil štít hrdinov, Šaulov štít, pomazaný nie olejom, 22lež krvou pobitých, tukom hrdinov. Jonatánov luk nikdy neminul cieľ, Šaul svoj meč nikdy netasil naprázdno. 23Šaul a Jonatán, vzácni a drahí v živote, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly, udatnejší ako levy. 24Dcéry Izraela, oplakávajte Šaula! On vás odieval do purpuru a skvostu, zlatými šperkami šaty vám zdobieval. 25Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý! 26Žiaľ ma tiesni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý, jedinečná bola tvoja láska, väčšia ako láska žien. 27Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!“

Dávid judským kráľom

1Potom sa Dávid spýtal Hospodina: „Mám ísť do niektorého judského mesta?“ Hospodin mu odpovedal: „Choď!“ Dávid sa opäť spýtal: „Kam mám ísť?“ Odpoveď znela: „Do Hebronu.“ 2Dávid ta šiel aj s obidvoma svojimi ženami, s jezreelskou Achinoam a Abigajil, ženou po Nabálovi Karmelskom. 3Dávid si priviedol i svoju družinu, každého s rodinou. Usadili sa v hebronských mestách. 4Nato prišli muži z Judska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu. Dávidovi oznámili, že muži z Jabéš-Gileádu pochovali Šaula. 5Dávid poslal poslov k mužom z Jabéš-Gileádu s odkazom: „Ste požehnaní od Hospodina, že ste Šaulovi, svojmu pánovi, preukázali láskavosť a pochovali ste ho. 6Nech vám teraz Hospodin preukáže láskavosť a vernosť. Ja sa vám chcem odvďačiť za to, že ste to urobili. 7Vzchopte sa teda a buďte silní! Šaul, váš pán, zomrel. Dom Júdu ma však pomazal za svojho kráľa.“

Išbóšet izraelským kráľom

8Abnér, syn Néra, vodca Šaulovho vojska, vzal Šaulovho syna Išbóšeta a odviedol ho do Machanajimu. 9Ustanovil ho za kráľa nad Gileádom, nad Aššúrcami, nad Jezreelom, nad Efrajimom, nad Benjamínom a nad celým Izraelom. 10Šaulov syn Išbóšet mal štyridsať rokov, keď sa stal kráľom nad Izraelom a vládol dva roky. Dávida sa pridŕžal iba dom Júdu. 11Dávid bol kráľom v Hebrone nad domom Júdu spolu sedem rokov a šesť mesiacov.

Boje medzi Izraelom a Júdom

12Abnér, syn Néra, sa vypravil so služobníkmi Šaulovho syna Išbóšeta z Machanajimu do Gibeónu. 13Zároveň odišiel na výpravu i Joáb, syn Ceruje, s Dávidovými služobníkmi a stretli sa pri Gibeónskom rybníku. Jedni sa rozložili na jednej strane rybníka, druhí na opačnej. 14Abnér navrhol Joábovi: „Nech vstanú mládenci a predvedú nám bojové hry!“ Joáb súhlasil. 15Tak proti sebe nastúpili v rovnakom počte dvanásti za Benjamína, za Išbóšeta, Šaulovho syna, a dvanásti za Dávidových služobníkov. 16Každý uchopil svojho protivníka za hlavu a vrazil mu do boka meč. Padli spoločne. To miesto v Gibeóne nazvali Chelkat-Haccurím. 17V ten deň sa strhol krutý boj, v ktorom Abnér s izraelskými mužmi utrpeli porážku od Dávidových služobníkov. 18Boli tam traja Cerujini synovia: Joáb, Abišaj a Asael. Asael bol rýchlonohý ako divá gazela. 19Asael prenasledoval Abnéra a neodbočil pritom ani napravo, ani naľavo. 20Abnér sa obzrel a spýtal sa: „Si to ty, Asael?“ Ten odvetil: „Veru som.“ 21Abnér mu povedal: „Uhni napravo alebo naľavo, chyť niektorého mládenca a vezmi mu zbraň!“ Asael sa však prenasledovania nechcel vzdať. 22Abnér znova varoval Asaela: „Prestaň ma prenasledovať! Mám ťa zraziť na zem? Ako by som sa potom mohol pozrieť do očí tvojho brata Joába?“ 23Keď sa nedal odradiť, Abnér mu vrazil opačný koniec kopije do brucha, takže mu kopija vyšla chrbtom von. Asael padol a na mieste skonal. Tam, kde Asael padol a skonal, sa zastavil každý, kto tadiaľ šiel. 24Joáb a Abišaj prenasledovali Abnéra ďalej. Pri západe slnka prišli na kopec Amma, ktorý je naproti Gíachu smerom ku Gibeónskej púšti. 25Benjamínovci sa zoskupili za Abnérom a rozostavili sa na vrchu jedného z pahorkov. 26Abnér zavolal na Joába: „Musí stále pustošiť meč? Nechápeš, že koniec bude trpký? Kedy konečne rozkážeš ľudu, aby sa vrátil a neprenasledoval svojich bratov?“ 27Joáb odpovedal: „Akože žije Boh, ak by si sa neozval, môj ľud by bol prenasledoval svojich bratov až do rána.“ 28Joáb zatrúbil na roh, všetok ľud sa zastavil a prestal prenasledovať Izrael. Ďalej sa nebojovalo. 29Abnér so svojou družinou pochodoval celú noc cez Arabu, prebrodil sa cez Jordán, prešiel celým Bitrónom a dorazil do Machanajimu. 30Keď Joáb prestal prenasledovať Abnéra, zhromaždil všetok ľud a zistil, že z Dávidových služobníkov chýba devätnásť mužov a Asael. 31Dávidovi služobníci však pobili z Benjamínovcov a z Abnérovej skupiny tristošesťdesiat mužov. 32Asaela previezli do Betlehema a pochovali ho v otcovom hrobe. Joáb so svojimi mužmi pochodoval celú noc a na úsvite bol v Hebrone.

Dávidovi synovia

1Vojna medzi domom Šaula a domom Dávida sa predlžovala. Dávid sa ustavične vzmáhal, kým dom Šaula stále upadal. 2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: prvorodený bol Amnón, syn jezreelskej Achinoam, 3druhý bol Kileáb, syn Abigajil, ženy po Nabálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, 4štvrtý bol Adonija, syn Chaggít, piaty Šefatja, syn Abitál, 5šiesty Jitreám, syn Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Hebrone.

Abnér na strane Dávida

6Počas vojny medzi domom Šaula a domom Dávida nadobudol vedúce postavenie v Šaulovom dome Abnér. 7Šaul mal vedľajšiu ženu, Ajovu dcéru Ricpu. Išbóšet vyčítal Abnérovi: „Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?“ 8Abnér sa veľmi rozhneval na Išbóšetovu poznámku a spýtal sa: „Som azda nejaká judská psia hlava? Dodnes preukazujem priazeň domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a priateľom. Do Dávidovej ruky som ťa nevydal a ty mi dnes vyčítaš môj hriešny pomer s tou ženou? 9Nech mňa, Abnéra, Boh prísne potresce, ak by som nesplnil to, čím sa Hospodin prísažne zaviazal Dávidovi, 10že Šaulovmu domu odníme kráľovskú moc a Dávidov trón nad Izraelom a Júdom upevní od Dánu po Beér-Šebu.“ 11Išbóšet sa však zo strachu nezmohol ani na odpoveď Abnérovi. 12Potom Abnér poslal svojich zástupcov k Dávidovi s odkazom: „Komu patrí krajina?“ Navrhol mu: „Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem nakloniť ti celý Izrael.“ 13Dávid odpovedal: „Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Mám však jednu podmienku: Neukazuj sa mi na oči, ak mi ešte predtým neprivedieš Šaulovu dcéru Michal.“ 14Dávid vyslal k Šaulovmu synovi Išbóšetovi poslov s odkazom: „Vráť mi moju ženu Michal, ktorú som získal za sto predkožiek Filištíncov.“ 15Išbóšet dal pokyn, aby ju vzali jej mužovi Paltíelovi, Lajišovmu synovi. 16Jej muž ju sprevádzal. Šiel za ňou s plačom až po Bachurím. Abnér mu povedal: „Vráť sa!“ A on sa vrátil. 17Abnér pri rokovaní so staršími Izraela vyhlásil: „Už dávnejšie ste chceli mať Dávida za kráľa. 18Teraz to teda urobte, lebo Hospodin o Dávidovi predpovedal: ‚Prostredníctvom svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z moci Filištíncov a z moci všetkých jeho nepriateľov.‘“ 19Abnér sa podobne vyjadril aj pred Benjamínovcami. Potom odišiel za Dávidom do Hebronu, aby mu oznámil všetko, na čom sa dohodol Izrael a celý dom Benjamína. 20Keď prišiel Abnér spolu s dvadsiatimi mužmi k Dávidovi do Hebronu, Dávid usporiadal hostinu preňho a pre jeho družinu. 21Abnér Dávidovi navrhol: „Podujmem sa na úlohu zhromaždiť ku kráľovi, môjmu pánovi, celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, aby si mohol nad všetkými vládnuť podľa želania.“ 22Nato Dávid prepustil Abnéra a ten v pokoji odišiel.

Smrť Abnéra

Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Joábom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. 23Keď prišiel Joáb s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. 24Joáb zašiel za kráľom a spýtal sa: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.“ 26Keď Joáb odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Sira. Dávid však o tom nevedel. 27Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Joáb ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha ako odvetu za krv jeho brata Asaela. 28Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: „Ja a moje kráľovstvo sme pred Hospodinom naveky bez viny za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. 29Tá nech padne na hlavu Joába a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!“ 30Joáb a jeho brat Abišaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asaela. 31Dávid prikázal Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra.“ Kráľ Dávid šiel za márami. 32Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. 33Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: „Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec? 34Ruky si nemal sputnané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený.“ Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. 35Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.“ 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. 37V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. 38Kráľ povedal svojim služobníkom: „Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? 39Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerujini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.“

Smrť Išbóšeta

1Keď sa Šaulov syn dozvedel, že Abnér v Hebrone zomrel, zronilo ho to a vydesilo celý Izrael. 2Šaulov syn mal dvoch mužov, veliteľov útočných oddielov. Jeden sa volal Baana, druhý Recháb. Boli synmi Benjamínovca Rimmóna z Beerótu, lebo aj Beerót sa počíta k Benjamínovi. 3Beerótčania ušli do Gittajimu a dodnes tam bývajú ako cudzinci. 4Šaulov syn Jonatán mal syna chromého na obe nohy. Mal päť rokov, keď prišla z Jezreelu správa o Šaulovi a Jonatánovi. Jeho pestúnka ho vzala a dala sa na útek. Pri úteku sa tak ponáhľala, že jej spadol a ochrnul. Volal sa Mefibóšet. 5Synovia Beerótčana Rimmóna, Recháb a Baana, sa vydali na cestu a za páľavy dňa vnikli do domu Išbóšeta, keď cez poludnie spal na lôžku. 6Vošli dnu do domu ako nosiči pšenice. Recháb a jeho brat Baana mu potom zasadili úder do brucha a utiekli. 7Keď totiž vošli do domu, práve ležal na svojom lôžku v spálni. Prepadli ho, zabili a odrezali mu hlavu; potom ju vzali a celú noc šli smerom k Arabe. 8Išbóšetovu hlavu priniesli Dávidovi do Hebronu a kráľovi povedali: „Tu je hlava Išbóšeta, syna Šaula, tvojho nepriateľa, ktorý ťa chcel zabiť. Dnes sa Hospodin vypomstil za môjho pána a kráľa nad Šaulom a jeho potomstvom.“ 9Dávid odpovedal Rechábovi a jeho bratovi Baanovi, synom Rimmóna z Beerótu, takto: „Akože žije Hospodin, ktorý ma vyslobodil z každej tiesne, 10raz mi už jeden oznámil Šaulovu smrť v domnienke, že prináša dobrú správu. Toho som dal v Ciklagu chytiť a popraviť, tak som odmenil jeho hlásenie. 11Čo vtedy, keď podliaci zavraždia nevinného muža v jeho vlastnom dome na lôžku? Nemal by som vari teraz vymáhať od vás jeho krv a zahubiť vás?“ 12Dávid dal svojim mládencom príkaz, aby ich zabili. Tí im odsekli ruky i nohy a obesili ich pri rybníku v Hebrone. Išbóšetovu hlavu vzali a v Hebrone pochovali do Abnérovho hrobu.

Dávid kráľom nad celým Izraelom

1Všetky izraelské kmene prišli k Dávidovi do Hebronu a vyhlásili: „Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. 2Už vtedy, keď bol kráľom nad nami Šaul, ty si vodieval vojská Izraela a vracal sa s nimi. Tebe povedal Hospodin: ‚Ty budeš pásť môj izraelský ľud a staneš sa jeho vládcom.‘“ 3Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid tam s nimi uzavrel zmluvu pred Hospodinom. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. 4Dávid mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom, a vládol štyridsať rokov. 5Sedem rokov a šesť mesiacov vládol nad Júdom v Hebrone, tridsaťtri rokov vládol nad celým Izraelom a Júdom v Jeruzaleme.

Dobytie Jeruzalema

6Kráľ tiahol so svojimi mužmi na Jeruzalem proti Jebúsejom, obyvateľom toho kraja. Oni však odkázali Dávidovi: „Sem sa nedostaneš, zaženú ťa slepí a chromí.“ Tým chceli naznačiť: „Dávid sa sem nedostane.“ 7Dávid však dobyl pevnosť Sion, to je Dávidovo mesto. 8V ten deň Dávid povedal: „Kto chce biť Jebúsejov, nech napadne ich zdroj vody.“ Chromých a slepých Dávid z duše nenávidel. Preto sa hovorí: „Slepý a chromý nevstúpi do chrámu.“ 9Dávid sa usadil v pevnosti a nazval ju Dávidovo mesto. Obstavil ju od Milla smerom do vnútra. 10Dávid sa ustavične vzmáhal a Hospodin, Boh zástupov, bol s ním. 11Týrsky kráľ Chirám vypravil k Dávidovi poslov. Spolu s nimi aj cédrové drevo, tesárov a murárov, aby Dávidovi postavili palác. 12Dávid si uvedomil, že Hospodin ho ustanovil za kráľa nad Izraelom a jeho kráľovskú moc povzniesol pre svoj izraelský ľud.

Dávidovi synovia narodení v Jeruzaleme

13Keď sa Dávid presťahoval z Hebronu, vzal si z Jeruzalema ďalšie vedľajšie ženy i manželky a narodili sa mu synovia a dcéry. 14Toto sú mená detí, ktoré sa narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šobáb, Nátan a Šalamún, 15Jibchár, Elišua, Nefeg a Jafia, 16Elišama, Eljada a Elifelet.

Porážka Filištíncov

17Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad Izraelom, vybrali sa všetci, aby sa ho zmocnili. Dávid sa to dopočul a utiahol sa do pevnosti. 18Nato prišli Filištínci a rozložili sa v údolí Refajov. 19Dávid sa pýtal Hospodina: „Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš mi ich do moci?“ Hospodin odpovedal Dávidovi: „Napadni ich, lebo celkom iste ti ich vydám do moci.“ 20Dávid prišiel do Baal-Peracímu a tam ich porazil. Povedal: „Hospodin roztrhol predo mnou mojich nepriateľov, ako keď voda trhá hrádze.“ Preto nazvali to miesto Baal-Peracím. 21Filištínci tam zanechali svoje modly, ktoré Dávid a jeho muži odniesli. 22Filištínci znova zaútočili a rozložili sa v údolí Refajov. 23Dávid sa obrátil na Hospodina a ten odpovedal: „Neútoč proti nim spredu, ale obíď ich zozadu a napadni ich od balzamovníkov. 24Keď na vrcholcoch balzamovníkov začuješ šuchot krokov, hneď zasiahni, lebo vtedy Hospodin vyjde pred tebou poraziť filištínske vojsko.“ 25Dávid urobil, ako mu prikázal Hospodin a porážal Filištíncov od Geby až po chotár Gezeru.

Archa zmluvy v Jeruzaleme

1Dávid znova zhromaždil všetkých vybraných mužov Izraela v počte tridsaťtisíc. 2Vybral sa so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Baaly v Judsku, aby odtiaľ odniesol Božiu archu pomenovanú menom Hospodina zástupov, ktorý tróni nad cherubmi. 3Božiu archu naložili na nový voz a vyniesli ju z Abinadábovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadábovi synovia Uzza a Achjo riadili nový voz. 4Pri prevoze Božej archy z Abinadábovho domu na vŕšku Achjo kráčal pred archou. 5Dávid a celý dom Izraela tancovali pred Hospodinom za sprievodu rôznych nástrojov z cyprusového dreva, citár, hárf, bubienkov, hrkálok a cimbalov. 6Keď prišli k Nachónovmu humnu, Uzza vystrel ruku k Božej arche, aby ju zadržal, lebo dobytok by ju bol prevrhol. 7Hospodin sa rozhneval na Uzzu; pre jeho trúfalosť ho Boh tam usmrtil. Zomrel pri Božej arche. 8Dávida hnevalo, že Hospodin pripravil Uzzu o život. Preto nazval to miesto Perec-Uzza a tak sa volá dodnes. 9V ten deň dostal Dávid strach z Hospodina a povedal: „Ako by Hospodinova archa mohla prísť ku mne!?“ 10Preto Dávid nechcel priviezť Hospodinovu archu k sebe do Dávidovho mesta, ale ju dal dopraviť do domu Gatčana Obéd-Edóma. 11Tak zostala Hospodinova archa v dome Gatčana Obéd-Edóma tri mesiace. Hospodin požehnával Obéd-Edóma i celý jeho dom. 12Kráľovi Dávidovi oznámili, že Hospodin pre Božiu archu požehnáva dom Obéd-Edóma i všetko, čo má. Dávid šiel s radosťou odniesť Božiu archu z domu Obéd-Edóma do Dávidovho mesta. 13Keď nosiči Hospodinovej archy urobili šesť krokov, obetoval býka a vykŕmené teľa. 14Dávid, opásaný ľanovým efódom, tancoval z celej sily pred Hospodinom. 15Dávid a celý dom Izraela vynášali Hospodinovu archu s radostným pokrikom a za zvuku rohu. 16Keď Hospodinova archa vstupovala do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michal sa pozerala z okna. Keď videla kráľa Dávida poskakovať a tancovať pred Hospodinom, opovrhla ním v srdci. 17Hospodinovu archu priniesli a položili na pripravené miesto uprostred stanu, ktorý pre ňu Dávid postavil. Dávid priniesol pred Hospodinom spaľované obety i obety spoločenstva. 18Keď dokončil prinášanie týchto obiet, požehnal ľud v mene Hospodina zástupov. 19Potom všetkému ľudu, zhromaždeným Izraelitom, mužom i ženám, každému dal bochník chleba, datľový a hrozienkový koláč. Všetok ľud sa potom rozišiel domov. 20Keď sa Dávid vracal domov požehnať svoju rodinu, Šaulova dcéra Michal mu vyšla oproti. Povedala: „Kráľ Izraela sa dnes naozaj vyznamenal, keď sa ako nejaký nehanebník obnažoval pred očami slúžok svojich služobníkov.“ 21Dávid jej odvetil: „Bolo to na počesť Hospodina, ktorý dal prednosť mne pred tvojím otcom a celým jeho domom, keď ma ustanovil za vojvodcu Izraela, Hospodinovho ľudu. 22Chcem sa ešte hlbšie pokoriť než doteraz a ponižovať sa sám pred sebou. U slúžok však, o ktorých si hovorila, zostanem v úcte.“ 23Šaulova dcéra Michal bola bezdetná až do svojej smrti.

Nátanovo proroctvo

1Keď sa kráľ usadil vo svojom dome a keď mu Hospodin zabezpečil pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, 2povedal prorokovi Nátanovi: „Len sa pozri! Ja bývam v cédrovom dome, zatiaľ čo Božia archa medzi stanovými plachtami.“ 3Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a urob všetko, čo máš na mysli, lebo Hospodin je s tebou.“ 4Tej istej noci oslovil Hospodin Nátana: 5„Choď povedať môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin: Ty mi chceš postaviť dom na bývanie? 6Veď v dome som nebýval odvtedy, ako som vyviedol Izraelitov z Egypta až dodnes, ale putoval som iba v stanovom príbytku. 7Zmienil som sa čo i len slovom, kadiaľ som prechádzal so všetkými Izraelitmi, niektorému z izraelských kmeňov, ktorému som prikázal viesť môj izraelský ľud: »Prečo ste mi nepostavili cédrový dom?«‘ 8Teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: ‚Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. 9Sprevádzal som ťa všade, kam si šiel a vyhubil som všetkých tvojich nepriateľov. Preslávim tvoje meno ako meno pozemských velikánov. 10Svojmu izraelskému ľudu určím miesto a usadím ho. Bude bývať na svojom mieste, nebude sa už chvieť, zlosynovia ho už nebudú utláčať, ako robievali predtým; 11odvtedy, ako som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom, budeš nažívať v pokoji so všetkými nepriateľmi. Hospodin ti oznamuje, že tebe on postaví dom. 12Keď nadíde tvoj čas a ty sa pripojíš k tvojim predkom, vzbudím ti potomka, čo vzíde z teba, a upevním jeho kráľovskú moc. 13On postaví dom na počesť môjho mena a ja natrvalo upevním jeho kráľovský trón. 14Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí. 15Svoju milosť mu však neodopriem, ako som ju odoprel Šaulovi, ktorého som spred teba odstránil. 16Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pevný.‘“ 17Nátan hovoril Dávidovi presne podľa týchto slov a podľa celého tohto videnia.

Dávidova modlitba

18Vtedy kráľ Dávid vstúpil, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: „Kto som ja, Pán, Hospodin, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem? 19I to sa ti videlo primálo, Pán, Hospodin, hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka. Takto ty obvykle zaobchádzaš s človekom, Pán, Hospodin? 20Čo k tomu má ešte Dávid dodať? Poznáš predsa svojho služobníka, Pán, Hospodin. 21Pre svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi. 22Preto si veľký, Pán, Hospodin. Nikto sa ti nevyrovná a nieto Boha okrem teba podľa všetkého toho, čo sme na vlastné uši počuli. 23Kto sa vyrovná tvojmu izraelskému ľudu, jedinému národu na svete, ktorý si Boh prišiel vykúpiť, aby bol jeho ľudom? Preslávil si ho, vykonal si preň veľké a úžasné veci, keď si ho vykúpil z Egypta a vyhnal si spred svojho ľudu národy a ich bohov. 24Izraelský ľud si natrvalo určil za svoj a ty, Hospodin, si sa stal jeho Bohom. 25Teraz však, Hospodin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil. 26Tak sa navždy preslávi tvoje meno a bude sa hovoriť: ‚Hospodin zástupov je Bohom Izraela.‘ Dom tvojho služobníka Dávida bude pevný pred tebou. 27Sám si predsa, Hospodin zástupov, Boh Izraela, zjavil svojmu služobníkovi: Postavím ti dom. Preto sa tvoj služobník odhodlal predniesť ti túto modlitbu. 28Nuž teda, Pán, Hospodin, ty si Boh a tvoje slová sú pravdivé. Svojmu služobníkovi si prisľúbil také dobrodenie. 29Ráč preto požehnať dom svojho služobníka, aby navždy trval pred tebou, lebo ty, Pán, Hospodin, si prehovoril. Nech tvoje požehnanie navždy sprevádza dom tvojho služobníka.“

Dávidove vojenské výpravy

1Potom Dávid porazil Filištíncov, pokoril ich a odobral im Meteg-Ammu. 2Porazil aj Moábčanov a premeral ich šnúrou; museli si ľahnúť na zem a on ich premeral šnúrou. Dve dĺžky šnúry z nich určil na smrť a jednou dĺžkou šnúry odmeral tých, čo mali zostať nažive. Moábčania sa stali poddanými Dávida a odvádzali mu poplatok. 3Dávid porazil i Hadad-Ezera, syna Rechóba, kráľa Coby, keď šiel ovládnuť Eufrat. 4Dávid mu zajal tisícsedemsto jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Ponechal si z toho sto konských záprahov, ostatné kone dal ochromiť. 5Keď Aramejčania z Damasku prišli na pomoc Hadad-Ezerovi, kráľovi Coby, Dávid z nich pobil dvadsaťdvatisíc mužov. 6Potom Dávid zriadil v damaskom Arame posádky. Tak sa stali Aramejčania poddanými Dávida, ktorí odvádzali poplatok. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kam šiel. 7Dávid pobral zlaté štíty, čo mali služobníci Hadad-Ezerovi, a priniesol ich do Jeruzalema. 8Z Hadad-Ezerových miest Betach a Berotaj pobral kráľ Dávid veľké množstvo bronzu. 9Keď sa Tói, kráľ Chamátu, dozvedel, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera, 10vyslal svojho syna Joráma ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoželal mu k víťazstvu nad Hadad-Ezerom. Priniesol so sebou strieborné, zlaté a bronzové predmety. 11I tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi spolu so striebrom a zlatom od rôznych podmanených národov: 12od Aramejčanov, Moábčanov, od Ammónčanov, Filištíncov, od Amalékov a z koristi Rechóbovho syna Hadad-Ezera, kráľa Coby. 13Dávid sa preslávil aj tým, že pri svojom návrate pobil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Aramejčanov. 14V Edómsku rozmiestnil posádky, a to všade. Takto sa všetci Edómčania stali Dávidovými poddanými. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kam sa len pohol.

Dávidovi hodnostári

15Dávid vládol nad celým Izraelom a všetkému svojmu ľudu vysluhoval právo a spravodlivosť. 16Cerujin syn Joáb velil vojsku, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom, 17Achitúbov syn Cadók i Ebjatárov syn Achimelech boli kňazmi a Seraja bol pisárom. 18Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom; i Dávidovi synovia boli kňazmi.

Dávid a Mefibóšet

1Dávid sa spýtal: „Zostal ešte niekto zo Šaulovho domu? Chcel by som mu pre Jonatána preukázať láskavosť.“ 2K Šaulovmu domu patril sluha menom Ciba. Toho predvolali k Dávidovi a kráľ sa ho spýtal: „Ty si Ciba?“ On odvetil: „Som tvoj služobník.“ 3Kráľ povedal: „Nezostal už zo Šaulovho domu nikto, komu by som mohol preukázať Božiu láskavosť?“ Ciba povedal kráľovi: „Je tu ešte Jonatánov syn, chromý na obe nohy.“ 4„Kde je?“ spýtal sa kráľ. Ciba mu odvetil: „Je v Ló-Debáre v dome Machíra, Ammíelovho syna.“ 5Kráľ Dávid ho dal previezť z Ló-Debáru, z domu Ammíelovho syna Machíra. 6Keď sa Mefibóšet, Jonatánov syn a Šaulov vnuk, dostavil k Dávidovi, padol na tvár a poklonil sa. Dávid zvolal: „Mefibóšet!“ Ten odpovedal: „Tu je tvoj služobník.“ 7Dávid mu povedal: „Neboj sa! Pre tvojho otca Jonatána ti chcem preukázať láskavosť. Vrátim ti všetky pozemky po tvojom starom otcovi Šaulovi a budeš sa trvalo stravovať pri mojom stole.“ 8On sa poklonil a povedal: „Čo je tvoj služobník, že sa obraciaš k takému zdochnutému psovi, ako som ja?“ 9Kráľ zavolal Šaulovho sluhu Cibu a povedal mu: „Všetko, čo patrilo Šaulovi a celému jeho domu, dávam vnukovi tvojho pána. 10Ty, tvoji synovia a tvoji sluhovia mu budete obrábať pôdu a zberať úrodu, aby mal vnuk tvojho pána čo jesť. Mefibóšet, vnuk tvojho pána, sa bude trvalo stravovať pri mojom stole.“ Ciba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov. 11Ciba povedal kráľovi: „Tvoj služobník urobí presne tak, ako mu prikázal môj pán a kráľ.“ Mefibóšet teda jedával pri Dávidovom stole ako jeden z kráľových synov. 12Mefibóšet mal synčeka Michu. Všetci, čo bývali v Cibovom dome, boli Mefibóšetovi služobníci. 13Mefibóšet býval v Jeruzaleme, lebo sa trvalo stravoval pri kráľovom stole. Kríval na obe nohy.

Zhanobenie Dávidových poslov

1Potom zomrel kráľ Ammónčanov a po ňom sa ujal vlády jeho syn Chanún. 2Dávid si povedal: „Prejavím Nachášovmu synovi Chanúnovi láskavosť, ako to urobil jeho otec mne.“ Prostredníctvom svojich služobníkov mu prejavil sústrasť nad jeho otcom. Keď prišli Dávidovi služobníci do krajiny Ammónčanov, 3ammónski hodnostári svojmu pánovi Chanúnovi povedali: „Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť tvojho otca, keď ti posiela tešiteľov? Neposiela azda Dávid k tebe svojich služobníkov skôr preto, aby preskúmal mesto, presliedil ho a zničil?“ 4Nato Chanún chytil Dávidových služobníkov, oholil im polovicu brady, odrezal im polovicu šiat až po zadok a tak ich prepustil. 5Keď to oznámili Dávidovi, poslal im naproti ľudí, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: „Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, potom sa vrátite.“

Výprava proti Ammónčanom

6Ammónčania si uvedomili, že si Dávida rozhnevali. Najali si Aramejčanov z Bét-Rechóbu, Aramejčanov z Coby, dvadsaťtisíc pešiakov, kráľa Maachy s tisíc mužmi a dvanásťtisíc mužov z Tóbu. 7Keď sa to Dávid dozvedel, vypravil Joába s celým vojskom hrdinov. 8Ammónčania zaujali bojové postavenie pri vchode do brány. Aramejčania z Coby, z Rechóbu, muži z Tóbu a Maachy stáli v poli samostatne. 9Keď Joáb zbadal, že mu hrozí boj spredu i zozadu, vybral si z celého Izraela tých najlepších a postavil sa proti Aramejčanom. 10Zvyšok ľudu zveril veleniu svojho brata Abišaja a nasmeroval ho proti Ammónčanom. 11Povedal mu: „Ak budú mať Aramejčania nado mnou prevahu, prídeš mi na pomoc. Ak budú mať prevahu nad tebou Ammónčania, prídem ti pomôcť ja. 12Buď silný, vzchopme sa za náš ľud a za mestá nášho Boha! Hospodin nech urobí, čo uzná za dobré.“ 13Joáb so svojím ľudom postupoval v boji proti Aramejčanom; tí však pred ním zutekali. 14Keď Ammónčania videli, že sa Aramejčania dali na útek, zutekali pred Abišajom aj oni a stiahli sa do mesta. Joáb sa vrátil z boja proti Ammónčanom a prišiel do Jeruzalema.

Porážka Aramejčanov

15Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, zhromaždili sa. 16Hadad-Ezer vyslal poslov, aby získal Aramejčanov spoza Eufratu. Tí prišli do Chelámu na čele so Šobachom, veliteľom Hadad-Ezerovho vojska. 17Keď to ohlásili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prekročil Jordán a dorazil do Chelámu. Aramejčania sa zoradili do útoku a bojovali proti Dávidovi. 18Aramejčania však utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemsto bojových vozov a pobil štyridsaťtisíc jazdcov. Veliteľa vojska Šobacha zranil tak, že tam zomrel. 19Keď všetci králi, podriadení Hadad-Ezerovi videli, že ich Izrael porazil, uzavreli s ním mier a slúžili mu. Aramejčania sa už báli ďalej pomáhať Ammónčanom.

Dávidov hriech

1Na prelome roka, v čase kráľovských výprav, vyslal Dávid Joába a s ním svojich služobníkov i celý Izrael. Tí pobili Ammónčanov a obľahli Rabbu, zatiaľ čo Dávid zostal v Jeruzaleme. 2Keď večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa po streche kráľovského paláca, uzrel ženu, ktorá sa kúpala. Bola to žena veľmi pekná. 3Keď sa Dávid o ňu zaujímal, povedali mu: „To je predsa Eliámova dcéra Batšeba, žena Chetitu Uriáša.“ 4Dávid poslal poslov, aby ju priviedli. Keď k nemu prišla, on s ňou spal; práve predtým sa očistila od svojej mesačnej nečistoty. Potom sa vrátila domov. 5Žena počala a odkázala Dávidovi: „Som tehotná.“ 6Dávid oznámil Joábovi: „Pošli mi Chetitu Uriáša.“ Joáb ho poslal k Dávidovi. 7Keď k nemu Uriáš prišiel, Dávid sa ho pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud a ako prebieha boj. 8Dávid povedal Uriášovi: „Choď domov a umy si nohy!“ Uriáš vyšiel z kráľovského paláca a za ním niesli kráľov dar. 9Uriáš však nešiel domov, ale si ľahol ku vchodu do kráľovského paláca spolu s ostatnými služobníkmi svojho pána. 10Dávidovi oznámili, že Uriáš neodišiel domov. Dávid sa ho spýtal: „Prišiel si predsa z cesty. Prečo nejdeš domov?“ 11Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael i Júda bývajú v stanoch, môj pán Joáb a jeho služobníci táboria v poli, a ja by som mal ísť domov, aby som jedol, pil a spal so svojou ženou? Akože žiješ ty a tvoja duša, niečo také neurobím.“ 12Vtedy Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu ešte dnes, zajtra ťa prepustím.“ Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i v nasledujúci deň. 13Dávid si ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Večer si šiel Uriáš ľahnúť na svoje lôžko spolu so sluhami svojho pána, domov však nešiel.

Uriášova smrť

14Ráno napísal Dávid Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. 15V liste písal: „Zaraďte Uriáša do prednej línie, do najtuhšieho boja. Vy potom ustúpte, nech ho zasiahnu a zahynie.“ 16Joáb pri obliehaní mesta zaradil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že ho bránia udatní protivníci. 17Muži mesta vyrazili a zaútočili na Joába. Spomedzi ľudu padlo niekoľko Dávidových mužov a zahynul aj Chetita Uriáš. 18Joáb poslal Dávidovi hlásenie o celkovom priebehu boja. 19Posla však poučil: „Keď podáš kráľovi správu o celkovom priebehu boja, 20kráľ sa môže nahnevať a spýtať sa ťa: ‚Prečo ste sa až natoľko priblížili k mestu? Nevedeli ste, že sa z hradieb strieľa? 21Kto zabil Jerubbešetovho syna Abimelecha? Nebola to žena, čo na neho zhodila z hradieb mlynský kameň, takže zahynul v Tébeci? Prečo ste sa teda priblížili k hradbám?‘ Vtedy povieš: ‚Tvoj služobník Chetita Uriáš zahynul.‘“ 22Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom Joáb odkázal. 23Posol hlásil Dávidovi: „Tí muži mali nad nami prevahu a vyrazili proti nám do boja, no my sme ich zatlačili ku vchodu do brány. 24Lukostrelci strieľali z hradieb na tvojich služobníkov a niektorí z kráľových služobníkov zahynuli. Zahynul i tvoj služobník Chetita Uriáš.“ 25Dávid povedal poslovi: „Joábovi oznám: Netráp sa tým, lebo meč zasiahne toho či onoho. Zosilni svoj nápor na mesto a znič ho. Tak ho posmeľuj!“ 26Keď sa Uriášova žena dozvedela, že jej muž Uriáš zahynul, oplakávala ho. 27Keď uplynul čas smútku, dal ju Dávid doviesť do svojho paláca a stala sa jeho ženou. Potom mu porodila syna. Hospodinovi sa však Dávidov skutok nepáčil.

Nátan karhá Dávida

1Hospodin poslal k Dávidovi Nátana. Ten prišiel k nemu a povedal: „V jednom meste boli dvaja muži. Jeden bol bohatý a druhý chudobný. 2Boháč mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3Chudobný mal iba ovečku, ktorú si kúpil. Choval ju a ona rástla spolu s ním a s jeho synmi. Jedávala z jeho skyvy, pila z jeho pohára a spávala mu v lone. Bola mu ako dcéra. 4Raz dostal boháč návštevu. Ľúto mu bolo vziať svoju ovcu alebo svoje dobytča a pripraviť to pocestnému, ktorý ho navštívil. Vzal teda ovcu chudobnému a pripravil ju hosťovi.“ 5Dávid sa veľmi nahneval na toho muža a povedal Nátanovi: „Akože žije Hospodin, ten muž, čo to urobil, zasluhuje smrť. 6Ovcu nahradí štvornásobne za to, že spáchal taký skutok a nemal zľutovanie.“ 7Vtedy povedal Nátan Dávidovi: „Ty si ten muž! Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a vyslobodil ťa z moci Šaula. 8Dal som dom tvojho pána i jeho ženy do tvojho náručia. Dal som ti dom Izraela a dom Júdu. Keby to nestačilo, ešte k tomu pridám. 9Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa mu nepáči? Chetitu Uriáša si dal odstrániť mečom a privlastnil si si jeho ženu. Jeho samého si dal zabiť mečom Ammónčanov. 10Odteraz už meč nikdy neobíde tvoj dom, lebo si ma znevážil a privlastnil si si ženu Chetitu Uriáša.‘ 11Takto vraví Hospodin: ‚Dopustím na teba pohromu, čo bude z tvojho vlastného domu. Pred očami ti odnímem tvoje ženy a dám ich tvojmu blízkemu. Ten bude s nimi ležať za bieleho dňa. 12Ty si konal tajne, ja to však urobím pred celým Izraelom a cez deň.‘“

Dávidovo pokánie

13Vtedy povedal Dávid Nátanovi: „Zhrešil som proti Hospodinovi.“ Nátan odpovedal Dávidovi: „Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš. 14Pretože si tým popudil Hospodinových nepriateľov k rúhaniu, zomrie syn, ktorý sa ti narodí.“ 15Keď Nátan odišiel domov, Hospodin dopustil chorobu na dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena. 16Dávid prosil Boha za chlapca a prísne sa postil. Vrátil sa domov a celú noc ležal na zemi. 17Starší jeho domu zastali nad ním a chceli ho zdvihnúť zo zeme, ale on odmietol a nechcel s nimi ani jesť. 18Na siedmy deň dieťa zomrelo. Dávidovi služobníci sa mu báli oznámiť, že dieťa zomrelo. Hovorili si totiž: „Kým dieťa ešte žilo, prihovárali sme sa mu, ale nás neposlúchol. Ako mu môžeme povedať, že dieťa zomrelo? Mohol by vykonať niečo zlé.“ 19Dávid si všimol, že jeho služobníci si niečo šepkajú. Pochopil, že dieťa zomrelo. Spýtal sa ich: „Zomrelo dieťa?“ Odpovedali: „Zomrelo.“ 20Dávid vstal zo zeme, umyl sa, natrel sa masťou a preobliekol sa. Potom vošiel do Hospodinovho domu a klaňal sa. Nato odišiel domov a pýtal si jesť. Predložili mu pokrm a on jedol. 21Služobníci sa ho spýtali: „Čo to robíš? Kým dieťa žilo, postil si sa a plakal si. Keď však dieťa zomrelo, vstávaš a ideš jesť.“ 22Odpovedal: „Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som, lebo som si myslel: ‚Možno sa Hospodin nado mnou zmiluje a dieťa bude žiť.‘ 23Teraz však, keď zomrelo, prečo by som sa mal postiť? Môžem ho azda oživiť? Ja pôjdem za ním, ale ono sa ku mne nevráti.“ 24Potom Dávid potešoval svoju ženu Batšebu, vošiel k nej a spal s ňou. Keď porodila syna, dostal meno Šalamún. Hospodin ho miloval. 25Po prorokovi Nátanovi odkázal, že pre Hospodina mu majú dať meno Jedidjah.

Dobytie Rabby

26Joáb bojoval proti Rabbe Ammónčanov a dobyl kráľovské mesto. 27Joáb odkázal po posloch Dávidovi: „Bojoval som proti Rabbe a dobyl som jej Vodné mesto. 28Teraz zhromaždi ostatok ľudu, obľahni mesto a obsaď ho, aby som ho sám neobsadil a nepomenoval svojím menom.“ 29Nato Dávid zhromaždil všetok ľud, odišiel k Rabbe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30Z hlavy ich kráľa sňal korunu, ktorej zlato vážilo talent a mala drahokam. Prešla na hlavu Dávida, ktorý z mesta vyviezol veľmi bohatú korisť. 31Ľud, čo bol v ňom, odviedol, zaradil k pílam, k železným čakanom, železným sekerám a zamestnal ich v tehelni. Podobne naložil so všetkými mestami Ammónčanov. Potom sa Dávid i všetok ľud vrátili do Jeruzalema.

Amnón a Tamar

1Neskôr sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar, do ktorej sa zamiloval Dávidov syn Amnón. 2Amnón sa chorobne trápil pre svoju sestru Tamar. Bola totiž pannou a Amnónovi sa zdalo nemožné jej niečo urobiť. 3Mal však priateľa Jonadába, syna Dávidovho brata Šimeu; bol to veľmi chytrý muž. 4Spýtal sa Amnóna: „Čím je to, kráľovský syn, že si každé ráno taký utrápený? Nepovieš mi to?“ Amnón mu povedal: „Milujem Tamar, sestru môjho brata Absolóna.“ 5Jonadáb mu poradil: „Ľahni si na lôžko a predstieraj chorobu. Keď ťa príde tvoj otec navštíviť, povedz mu: ‚Dovoľ mojej sestre Tamar, aby mi dala jesť, pripravila predo mnou jedlo, aby som to videl a jedol z jej ruky.‘“ 6Amnón si ľahol a predstieral chorobu. Keď ho prišiel kráľ navštíviť, povedal mu: „Dovoľ mojej sestre Tamar, aby prišla a upiekla predo mnou dva koláče. Chcel by som jesť z jej ruky.“ 7Dávid odkázal Tamar domov: „Choď do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“ 8Keď Tamar prišla do domu svojho brata Amnóna, on ležal. Vzala cesto, vymiesila ho, urobila pred ním koláče a upiekla ich. 9Potom vzala panvicu a predložila mu ich, ale on nechcel jesť. Amnón prikázal: „Pošlite všetkých mužov preč odtiaľto.“ Všetci od neho odišli. 10Tu Amnón povedal Tamar: „Prines to jedlo do spálne. Budem jesť z tvojej ruky.“ Tamar vzala koláče, ktoré upiekla, a zaniesla ich bratovi Amnónovi do spálne. 11Keď mu však predkladala jedlo, strhol ju a povedal jej: „Poď si ku mne ľahnúť, sestra moja!“ 12Odpovedala mu: „Nie, brat môj, nedopúšťaj sa na mne násilia. To sa predsa v Izraeli nerobí. Nedopúšťaj sa hanebnosti! 13Kam sa podejem so svojou hanbou a teba budú mať v Izraeli za nemravníka. Porozprávaj sa však s kráľom, iste ti ma neodoprie.“ 14On však nedbal a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju. 15Potom k nej Amnón začal cítiť nesmiernu nenávisť. Väčšia bola nenávisť, čo k nej cítil, než láska, ktorú k nej prechovával. Amnón jej povedal: „Zober sa a choď!“ 16Povedala mu: „To, že ma vyháňaš, je ešte horšie než to, čo si na mne spáchal.“ On ju však nechcel počúvať. 17Zavolal si mládenca, ktorý ho obsluhoval, a prikázal mu: „Vyžeň tú ženskú von a zamkni za ňou dvere!“ 18Ona mala na sebe pestré vrchné rúcho, aké nosievali kráľovské dcéry za slobodna. Jeho sluha ju vyhnal von a zamkol za ňou dvere. 19Tamar si posypala hlavu prachom, roztrhla si pestré vrchné rúcho, čo mala na sebe, položila si ruku na hlavu a kade šla, nariekala. 20Jej brat Absolón sa jej spýtal: „Nebol s tebou tvoj brat Amnón? Teraz už sestra moja o tom nehovor. Je to tvoj brat, neber tú vec tak vážne.“ Tamar zostala opustená v dome svojho brata Absolóna. 21Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa nahneval. 22Absolón sa už potom vôbec nezhováral s Amnónom. Nenávidel ho, pretože mu znásilnil sestru Tamar.

Absolónova pomsta

23O dva roky sa u Absolóna strihali ovce v Baal-Chacóre pri Efrajime a pozval všetkých kráľových synov. 24Absolón šiel za kráľom a povedal: „U tvojho služobníka je práve strihačka oviec. Nech príde, prosím, kráľ so svojimi služobníkmi k tvojmu služobníkovi.“ 25Kráľ však Absolónovi odvetil: „Nie, syn môj. Nemusíme ísť všetci, aby sme ti neboli na ťarchu.“ Hoci Absolón naliehal, nechcel ísť, ale požehnal ho. 26Absolón nato povedal: „Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnón.“ Kráľ sa spýtal: „Prečo by mal ísť s tebou?“ 27Absolón však natoľko naliehal, že s ním pustil Amnóna i všetkých kráľových synov. 28Absolón prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď bude mať Amnón dobrú náladu od vína, vtedy ho na môj povel napadnite a zabite. Nebojte sa! Príkaz máte odo mňa. Buďte smelí a udatní!“ 29Absolónovi sluhovia urobili s Amnónom, ako im prikázal. Vtedy všetci kráľovi synovia vstali, vysadli na svoje mulice a utiekli. 30Ešte boli na ceste, keď Dávid dostal správu: „Absolón pobil všetkých kráľovských synov, nikto z nich neostal.“ 31Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi. 32Tu sa ozval Jonadáb, syn Dávidovho brata Šimeu: „Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľovských synov. Zomrel iba Amnón. Absolón sa na to chystal odvtedy, ako mu Amnón zneuctil sestru Tamar. 33Nech sa teda kráľ, môj pán, netrápi predstavou, že zomreli všetci kráľovskí synovia. Zomrel iba Amnón.“ 34Absolón ušiel. Mládenec, ktorý mal stráž, sa zahľadel a zrazu uvidel početnú skupinu schádzať po úbočí. 35Jonadáb povedal kráľovi: „To prichádzajú kráľovskí synovia. Stalo sa tak, ako povedal tvoj služobník.“ 36Len čo dohovoril, prišli kráľovskí synovia a pustili sa do prenikavého náreku. I kráľ a všetci jeho služobníci sa dali do strhujúceho plaču. 37Absolón ušiel a pobral sa k Ammichúrovmu synovi Talmajovi, kráľovi Gešúru. Dávid smútil celý ten čas za svojím synom Amnónom. 38Absolón sa útekom dostal do Gešúru, kde pobudol tri roky. 39Kráľ Dávid zatúžil ísť k Absolónovi, lebo sa zmieril so smrťou Amnóna.

Absolónov návrat do Jeruzalema

1Keď Cerujin syn Joáb vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie, 2dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: „Predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym. 3Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor.“ Joáb ju poučil, čo má hovoriť. 4Žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Kráľu, pomôž mi!“ 5Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odvetila: „Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho. 7Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: ‚Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča.‘ Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“ 8Kráľ tej žene povedal: „Choď domov, ja tú vec vybavím.“ 9Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: „Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.“ 10Kráľ vyhlásil: „Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.“ 11Ona dodala: „Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna.“ Kráľ odpovedal: „Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“ 12Žena pokračovala: „Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi.“ Ten povedal: „Hovor!“ 13Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril, sám si priznáva vinu, že neumožnil návrat zapudeného. 14Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať, ale dôkladne zvažuje, či má vyhnanca zapudiť. 15Prišla som teda, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: ‚Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice. 16Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.‘ 17Tvoja služobnica si povedala: ‚Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.‘“ 18Kráľ odvetil žene: „Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo!“ Žena povedala: „Nech len hovorí môj pán a kráľ.“ 19Kráľ sa spýtal: „Nie je v pozadí toho všetkého Joáb?“ Žena odpovedala: „Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Joáb, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť. 20Tvoj služobník Joáb to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.“ 21Kráľ povedal Joábovi: „Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.“ 22Joáb padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: „Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“ 23Nato Joáb prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24Kráľ však povedal: „Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči.“ Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel. 25V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu. 26Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šeklov kráľovskej váhy. 27Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Tamar. Bola to krásna žena. 28Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel. 29Absolón vyzýval Joába, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť. 30Potom povedal svojim sluhom: „Pozrite sa, Joábovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť!“ Absolónovi sluhovia to pole podpálili. 31Nato Joáb zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ 32Absolón odvetil Joábovi: „Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: ‚Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal.‘ Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.“ 33Joáb predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.

Absolónovo povstanie

1Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním. 2Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: „Z ktorého si mesta?“ Keď mu povedal: „Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,“ 3Absolón mu odvetil: „Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.“ 4Absolón dodal: „Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.“ 5Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal. 6Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov. 7Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: „Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi. 8Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: ‚Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.‘“ 9Kráľ mu povedal: „Pokojne si choď!“ On sa vychystal a odišiel do Hebronu. 10Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: „Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v Hebrone!‘“ 11S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili. 12Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gilonca Achitofela z mesta Gilo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.

Dávidov útek z Jeruzalema

13K Dávidovi prišiel posol a hlásil: „Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.“ 14Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: „Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.“ 15Služobníci povedali kráľovi: „Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.“ 16Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác. 17Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali. 18Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gatčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gatu, pochodovali pred kráľom. 19Kráľ povedal Ittajovi z Gatu: „Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si cudzinec, vyhnaný zo svojho domova. 20Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!“ 21Ittaj odvetil kráľovi: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.“ 22Dávid povedal Ittajovi: „Choď a prejdi!“ Ittaj z Gatu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou. 23Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť. 24Bol tam i Cadók a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta. 25Potom kráľ povedal Cadókovi: „Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok. 26Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.“ 27Kráľ povedal kňazovi Cadókovi: „Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achimaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami. 28Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.“ 29Cadók a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam. 30Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal. 31Dávidovi hlásili: „Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitofel.“ Dávid povedal: „Hospodin nech zmarí Achitofelovu radu.“ 32Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chušaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave. 33Dávid povedal: „Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu. 34Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: ‚Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe,‘ tak môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35Budú tam s tebou kňazi Cadók a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cadókovi a Ebjatárovi. 36Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cadók Achimaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.“ 37Dávidov priateľ Chušaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.

Dávid a Ciba

1Keď zašiel Dávid ďalej za vrchol, šiel mu oproti Mefibóšetov sluha Ciba s párom osedlaných oslov. Viezol na nich dvesto chlebov, sto priehrští sušených hrozienok, sto kusov čerstvého ovocia a mech vína. 2Kráľ sa spýtal Cibu: „Načo ti je to?“ Ciba odpovedal: „Na osloch sa povezie kráľovská rodina; chlieb a čerstvé ovocie bude na poživeň mladým služobníkom a víno bude nápojom pre unavených na púšti.“ 3Kráľ sa spýtal: „Kde je vnuk tvojho pána?“ Ciba kráľovi odvetil: „Ten zostal v Jeruzaleme, lebo si povedal: ‚Dnes mi dom Izraelov vráti otcovo kráľovstvo.‘“ 4Kráľ povedal Cibovi: „Všetko, čo vlastní Mefibóšet, pripadne tebe.“ Ciba povedal: „Klaniam sa ti! Nech len nájdem u teba, môjho pána a kráľa, priazeň.“

Dávid a Šimei

5Keď sa kráľ Dávid blížil k Bachurímu, práve odtiaľ vychádzal muž zo Šaulovho domu menom Šimei, syn Geru. Cestou stále zlorečil. 6Hádzal kamene do Dávida a do všetkých jeho služobníkov, hoci kráľa Dávida sprava i zľava obklopoval všetok ľud i všetci hrdinovia. 7Šimei ho takto preklínal: „Strať sa, strať sa, vrah a lotor akýsi! 8Hospodin ti odpláca za všetku krv, ktorú si prelial v dome Šaula, namiesto ktorého si vládol. Hospodin odovzdáva kráľovstvo tvojmu synovi Absolónovi. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah.“ 9Cerujin syn Abišaj povedal kráľovi: „Smie tento zdochnutý pes preklínať môjho pána a kráľa? Dovoľ, aby som zakročil a odťal mu hlavu.“ 10Kráľ mu však povedal: „Čo ma po vás Cerujini synovia? On preklína, lebo Hospodin mu povedal: ‚Preklínaj Dávida!‘ Kto mu smie povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ 11Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim služobníkom: „Môj syn, ktorý je z môjho tela, mi ohrozuje život, tým skôr teda tento Benjamínovec. Nechajte ho, nech len zlorečí, lebo mu to prikázal Hospodin. 12Možno, že Hospodin si všimne moju biedu a odplatí sa mi dobrom za jeho dnešné preklínanie.“ 13Dávid so svojimi mužmi pokračoval v ceste. Šimei šiel tesne popri ňom po svahu vrchu, cestou zlorečil, hádzal doňho kamene a trúsil prach. 14Kráľ a všetci ľudia, čo ho sprevádzali, prišli unavení na miesto, kde si odpočinuli.

Absolón v Jeruzaleme

15Absolón s celým izraelským mužstvom dorazil do Jeruzalema a Achitofel s ním. 16Keď prišiel Dávidov priateľ Arkíjec Chušaj k Absolónovi, povedal mu: „Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!“ 17Absolón sa spýtal Chušaja: „To má byť tá priateľská láska? Prečo si nešiel s ním?“ 18Chušaj odpovedal Absolónovi: „Nechcem. Budem a zostanem s tým, koho si zvolil Hospodin, tento ľud a všetci Izraeliti! 19Napokon, komuže slúžim? Predsa jeho synovi! Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.“ 20Nato povedal Absolón Achitofelovi: „Poraďte sa, čo máme robiť!“ 21Achitofel navrhol Absolónovi: „Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal, aby dozerali na palác. Celý Izrael sa dozvie, že si upadol do nemilosti svojho otca a upevní sa moc všetkých tvojich stúpencov.“ 22Absolónovi postavili na streche stan a on verejne pred celým Izraelom súložil s vedľajšími ženami svojho otca. 23Rada, ktorú v ten čas poskytoval Achitofel, sa hodnotila ako Božie slovo. Za takú sa pokladala každá Achitofelova rada, ktorú dal Dávidovi či Absolónovi.

Chušaj marí Achitofelovu radu

1Achitofel povedal Absolónovi: „Dovoľ mi, aby som si vybral dvanásťtisíc mužov a dnes v noci začal prenasledovať Dávida. 2Prepadnem ho, kým je unavený a zamdlený. Predesím ho a všetok ľud, ktorý je s ním, sa rozpŕchne; osamelého kráľa potom zabijem 3a všetok ľud privediem späť k tebe. Okrem muža, ktorého hľadáš, sa vrátia všetci a všetok ľud bude mať pokoj.“ 4Absolón i všetci starší Izraela s týmto návrhom súhlasili. 5Absolón však povedal: „Zavolaj ešte Arkíjca Chušaja a vypočujeme si aj jeho mienku.“ 6Keď prišiel Chušaj k Absolónovi, ten mu povedal: „Achitofelovu mienku poznáme. Máme sa riadiť jeho návrhom? Ak nie, vyjadri sa ty!“ 7Chušaj povedal Absolónovi: „V tomto prípade Achitofelova rada nie je dobrá.“ 8Chušaj pokračoval: „Poznáš predsa svojho otca a jeho mužov. Sú to hrdinovia, roztrpčení ako medvedica v poli, ktorej vzali mláďatá. Tvoj otec je bojovník, ktorý nebude nocovať s ľudom. 9Iste sa teraz skrýva v nejakej rokline alebo inde. Keby hneď na začiatku niekto z tvojich mužov padol, roznesie sa chýr, že ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel porážku. 10Vtedy aj udatný bojovník so srdcom ako lev stratí odvahu, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a jeho stúpenci sú smelí ľudia. 11Radím: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Dánu po Beér-Šebu. Bude ich toľko ako piesku na morskom brehu a ty sám ich povedieš do boja. 12Napadneme ho, nech sa zdržuje kdekoľvek. Padneme naňho ako rosa na zem a neostane ani on, ani nikto z celej jeho družiny. 13Keby sa uchýlil do mesta, celý Izrael prinesie k tomu mestu laná, strhneme ho do potoka a nenájde sa z neho ani kamienok.“ 14Absolón a všetci muži Izraela vyhlásili: „Lepšia je rada Arkíjca Chušaja než rada Achitofela.“ Hospodin sa rozhodol zmariť chytrácku radu Achitofela, aby tým Absolóna stihla pohroma.

Dávid za Jordánom

15Chušaj oznámil kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Achitofel dal Absolónovi a starším Izraela takúto radu, ale ja som radil iné. 16Teraz rýchlo pošlite Dávidovi správu a varujte ho: ‚Dnes v noci sa nezdržuj na púšti pri brodoch, ale choď ďalej, aby sa kráľ a všetok ľud s ním vyhli pohrome.‘“ 17Jonatán a Achimaac vyčkávali pri Én-Rogeli. Nejaká slúžka im mala podať správu a oni ju mali oznámiť kráľovi Dávidovi. Nechceli sa totiž vstupom do mesta prezradiť. 18Akýsi chlapec ich však zbadal a udal Absolónovi. Tí dvaja rýchlo odišli a v Bachuríme vošli do domu nejakého muža. Ten mal vo dvore cisternu, do ktorej sa spustili. 19Žena vzala plachtu, rozostrela ju ponad cisternu a nasypala na ňu zrno, takže nič nebolo podozrivé. 20Keď prišli Absolónovi služobníci k žene do domu, spýtali sa: „Kde sú Achimaac a Jonatán?“ Žena im odpovedala: „Odišli odtiaľto k vode.“ Keď ich hľadali a nenašli, vrátili sa do Jeruzalema. 21Achimaac a Jonatán vyšli po ich odchode z cisterny a podali kráľovi Dávidovi správu s výstrahou: „Vstaňte a rýchlo prejdite cez vodu, lebo proti vám tak radil Achitofel.“ 22Dávid a všetci, čo boli s ním, vstali a prešli cez Jordán. Do úsvitu prešli cez Jordán všetci do jedného. 23Keď Achitofel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal si osla a odišiel domov do svojho mesta. Dal si do poriadku domácnosť a obesil sa. Po smrti ho pochovali v hrobe jeho otca. 24Dávid prišiel do Machanajimu, kým Absolón so všetkými mužmi Izraela prechádzal cez Jordán. 25Miesto Joába ustanovil Absolón za veliteľa vojska Amasu. Amasa bol synom muža, ktorý sa volal izraelský Jitra. Mal pomer s Abigajil, dcérou Nacháša, sestrou Joábovej matky Ceruje. 26Izrael a Absolón sa utáborili v kraji Gileád. 27Keď prišiel Dávid do Machanajimu, Nachášov syn Šobi z Rabby Ammónčanov, Ammíelov syn Machír z Ló-Debáru a Gileádčan Barzillaj z Rogelimu 28priniesli Dávidovi a ľudu, čo bol s ním, lôžka, misy, hlinený riad, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu, 29med, maslo, ovčí a kravský syr na poživeň. Povedali si: „Ľud je na púšti hladný, unavený a smädný.“

Porážka Absolónovho vojska

1Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov. 2Tretinu ľudu zveril veleniu Joába, tretinu veleniu Abišaja, syna Ceruje a brata Joába, a tretinu veleniu Gatčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: „Rád by som šiel s vami i ja.“ 3Ľud však povedal: „Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.“ 4Kráľ odpovedal: „Urobím, ako uznáte za dobré.“ Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch. 5Kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi: „Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi.“ Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi. 6Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese. 7Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov. 8Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.

Absolónova smrť

9Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dube a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla. 10Ktosi to videl a hlásil Joábovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ 11Joáb povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: „Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ 12Muž odvetil Joábovi: „Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šeklov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.‘ 13Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.“ 14Joáb povedal: „Nebudem tu s tebou strácať čas.“ Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil. 15Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Joábovi zbrojnoši, a dorazili ho. 16Nato Joáb zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Joáb ľud zadržal. 17Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu. 18Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: „Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno.“ Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník. 19Cadókov syn Achimaac povedal: „Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho Hospodin právom vyslobodil z moci jeho nepriateľov.“ 20Joáb mu odvetil: „Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.“ 21Joáb prikázal jednému Kúšijcovi: „Choď oznámiť kráľovi, čo si videl.“ Kúšijec sa Joábovi poklonil a odbehol. 22Cadókov syn Achimaac opätovne naliehal na Joába: „Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom.“ Joáb mu povedal: „Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.“ 23„Nech sa stane, čo chce, pôjdem!“ Povedal mu: „Tak choď!“ Achimaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol. 24Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca. 25Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: „Keď je sám, prináša dobrú správu.“ Ako sa ten muž približoval, 26spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: „Je tam ďalší osamelý bežec!“ Kráľ odvetil: „Aj ten nesie dobrú správu!“ 27Strážca pokračoval: „Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cadókovho syna Achimaaca.“ Kráľ povedal: „To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.“ 28Achimaac zvolal na kráľa: „Všetko je v poriadku!“ Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!“ 29Kráľ sa spýtal: „Ako sa má mladý Absolón?“ Achimaac odvetil: „Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Joáb vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.“ 30Kráľ povedal: „Odstúp a staň si sem!“ Ten odstúpil a zostal stáť. 31Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: „Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes právom vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.“ 32Kráľ sa spýtal Kúšijca: „Ako sa má mladý Absolón?“ Kúšijec odpovedal: „Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.“

Dávidov žiaľ za Absolónom

1Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: „Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón, syn môj, syn môj!“ 2Joábovi oznámili, že kráľ plače a žiali za Absolónom. 3V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom. 4Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta, ako to robia bojovníci, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja. 5Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: „Syn môj Absolón! Absolón, syn môj, syn môj!“ 6Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Joáb a povedal: „Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe, tvojim synom i dcéram, tvojim ženám i vedľajším ženám. 7Veď miluješ tých, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem, že by si bol rád, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi. 8Vstaň teda, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko, čo ťa od mladosti doteraz postretlo.“ 9Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu. 10Všade po izraelských kmeňoch sa všetci povadili. Hovorili: „Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom. 11Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?“ 12Kráľ Dávid odkázal kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Povedzte starším Judska: ‚Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? - Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. - 13Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?‘“ 14Amasovi poviete: „Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Joába nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.“ 15Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: „Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.“ 16Keď sa kráľ vracal, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán.

Šimei prosí o milosť

17Nečakane prišiel i Benjamínovec Šimei, Gerov syn z Bachurímu, a šiel s judskými mužmi uvítať kráľa Dávida. 18S ním bolo tisíc mužov z Benjamína, ďalej Ciba, služobník Šaulovho domu, s ním pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluhov. Prišli k Jordánu prv než kráľ, 19prešli cez brod, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním Gerov syn Šimei 20a povedal mu: „Nech mi to môj pán nepočíta za vinu a nepripomína si, ako sa zachoval tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech to kráľ neberie tak vážne. 21Veď ja, tvoj služobník, viem, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho, aby som ťa, svojho pána a kráľa, uvítal.“ 22Vtom sa ozval Cerujin syn Abišaj: „Nezaslúži si Šimei smrť za to, že preklínal Hospodinovho pomazaného?“ 23Dávid však povedal: „Čo mám s vami robiť, synovia Ceruje, že sa mi dnes staviate na odpor? Dnes by mal byť niekto v Izraeli vydaný na smrť? Neviem azda, že som dnes kráľom nad Izraelom?“ 24Potom povedal Šimeimu: „Nezomrieš!“ Kráľ mu to potvrdil prísahou.

Mefibóšet

25Aj Šaulov syn Mefibóšet prišiel uvítať kráľa. Od kráľovho odchodu až po jeho šťastný návrat si neumýval nohy, neupravoval si bradu a nepral si šaty. 26Keď prišiel z Jeruzalema uvítať kráľa, ten mu povedal: „Mefibóšet, prečo si nešiel so mnou?“ 27On odpovedal: „Môj pán a kráľ, sluha ma oklamal. Tvoj služobník povedal: ‚Osedlaj mi osla, poveziem sa na ňom a odídem s kráľom, lebo tvoj služobník je chromý.‘ 28On ohováral tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Môj pán a kráľ je ako Boží anjel. Urob, ako sa ti páči. 29Veď celá otcova rodina si od môjho pána a kráľa nezaslúži iné než smrť. Ty si však zaradil svojho služobníka medzi svojich spolustolovníkov. Akého práva by som sa mal u kráľa ešte dožadovať?“ 30Kráľ mu povedal: „Načo toľké reči? Rozhodol som: Ty a Ciba si podelíte pozemky.“ 31Mefibóšet odpovedal kráľovi: „Nech si vezme hoci aj všetko, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil domov.“

Barzillaj

32Gileádčan Barzillaj zišiel z Rogelimu, prišiel s kráľom až k Jordánu a pri Jordáne sa s ním rozlúčil. 33Barzillaj bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. Zaopatroval kráľa za jeho pobytu v Machanajime; bol to totiž veľmi zámožný muž. 34Kráľ navrhol Barzillajovi: „Pokračuj so mnou v ceste a ja sa doma v Jeruzaleme o teba postarám.“ 35Barzillaj odpovedal kráľovi: „Koľko rokov života mi zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36Dnes mám osemdesiat rokov. Viem ešte rozlíšiť medzi dobrým a zlým? Má tvoj služobník ešte chuť do jedenia a pitia? Môže ešte počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi a kráľovi? 37Tvoj služobník prejde s kráľom ešte kúsok cesty za Jordán, ale prečo by ma kráľ mal poctiť toľkou odmenou? 38Dovoľ, aby sa tvoj služobník vrátil a zomrel vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Je tu však tvoj služobník Kimhám. On pôjde ďalej s mojím pánom a kráľom. Nalož s ním, ako sa ti páči.“ 39Kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimhám a ja s ním naložím, ako budeš chcieť. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“ 40Cez Jordán prešiel všetok ľud i kráľ. Potom kráľ pobozkal Barzillaja, požehnal ho a on sa vrátil domov. 41Kráľ šiel ďalej do Gilgálu a Kimhám s ním. Kráľa sprevádzal všetok ľud z Judska a polovica ľudu z Izraela. 42Tu prišli ku kráľovi všetci muži z Izraela a pýtali sa ho: „Prečo si ťa naši bratia, muži z Judska, privlastnili a cez Jordán previedli kráľa, jeho rodinu a s ním všetkých Dávidových mužov?“ 43Všetci muži z Judska nato odpovedali mužom z Izraela: „To preto, že je nám príbuzný. Prečo sa pre to hneváte? Odhryzli sme čosi z kráľa alebo sme ho uniesli?“ 44Izraeliti odpovedali Júdovcom: „Máme desaťkrát väčší nárok na kráľa, teda aj na Dávida, než vy. Prečo ste nás znevážili? Naším prvoradým záujmom bolo priviesť späť nášho kráľa.“ Ale reč mužov z Judska bola presvedčivejšia než reč mužov z Izraela.

Šebova vzbura

1Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba, syn Bichriho, Benjamínovec. Zatrúbil na roh a zvolal: „Nemáme podiel na Dávidovi, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu, Izrael!“ 2Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bichriho, ale judskí muži od Jordánu po Jeruzalem stáli za svojím kráľom. 3Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby dohliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy. 4Kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!“ 5Amasa šiel zvolať Júdovcov, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu. 6Vtedy povedal Dávid Abišajovi: „Teraz nám bude Bichriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.“ 7Joábovi muži, Kereťania, Peleťania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bichriho syna Šebu. 8Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim prichádzal Amasa. Joáb mal na sebe vojenský odev s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol. 9Joáb sa Amasu opýtal: „Ako sa máš, brat môj?“ Joáb pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. 10Amasa si nevšimol meč v Joábovej ruke. Joáb mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amasa skonal bez ďalšej rany. Joáb však s bratom Abišajom prenasledovali Bichriho syna Šebu. 11Ktorýsi z Joábových mládencov zastal nad Amasom a zvolal: „Kto je prívržencom Joába a hlási sa k Dávidovi, za Joábom!“ 12Amasa sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amasu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom zastavuje každý chodec. 13Len čo ho odpratali z cesty, ďalej všetci muži šli za Joábom prenasledovať Bichriho syna Šebu. 14Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Abél-Bét-Maachu. Všetci Bichriovci sa zhromaždili a šli tiež za ním. 15Keď prišli Joábovi ľudia, obkľúčili ho v Abél-Bét-Maache a oproti mestu navŕšili násyp, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud, čo bol s Joábom, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť. 16Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Dobre počúvajte! Povedzte Joábovi: ‚Pristúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ 17Keď sa k nej priblížil, spýtala sa žena: „Ty si Joáb?“ On odvetil: „Som.“ Povedala mu: „Vypočuj si slová svojej služobnice.“ On na to: „Počúvam.“ 18Pokračovala: „Kedysi sa hovorilo: ‚O radu sa treba pýtať v Abéle a podľa nej sa riadiť.‘ 19Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?“ 20Joáb odpovedal: „Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť. 21Všetko je inak. Muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bichriho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Dobre, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.“ 22Žena sa múdro spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi, Bichriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Joábovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta, každý do svojho stanu. Potom sa Joáb vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.

Dávidovi hodnostári

23Joáb velil celému vojsku Izraela a Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom. 24Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom. 25Šeja bol pisárom, Cadók a Ebjatár boli kňazmi. 26Jaírovec Ira bol Dávidovým kňazom.

Pomsta Gibeónčanov

1Za Dávidových čias trval tri roky za sebou hlad. Keď Dávid skúmal u Hospodina príčinu toho, dostal od neho odpoveď: „Na Šaulovi a jeho dome lipne krv, pretože pobili Gibeónčanov.“ 2Kráľ si predvolal Gibeónčanov a rokoval s nimi. Gibeónčania nepatrili k Izraelitom, ale boli zvyškom Amorejčanov. Izraelitov k nim viazala prísaha, ale Šaul sa ich vo svojej horlivosti za Izraelitov a Júdovcov pokúšal vyhubiť. 3Dávid sa spýtal Gibeónčanov: „Čo mám pre vás urobiť a čím vás uzmieriť, aby ste žehnali Hospodinovmu dedičstvu?“ 4Gibeónčania povedali: „V prípade Šaula a jeho domu nám nejde o striebro či zlato, ani o to, aby sme niekoho v Izraeli zabíjali.“ Nato im povedal: „Čo navrhnete, to vám splním.“ 5Povedali teda kráľovi: „Nech nám za muža, ktorý nás chcel zničiť a vyhubiť, aby z nás na území Izraela nikto nezostal, 6vydajú spomedzi jeho synov sedem mužov. My ich popravíme pred Hospodinom v Gibei, kde vládol Šaul, Hospodinov vyvolenec.“ Kráľ povedal: „Vydám ich.“ 7Kráľ však ušetril Mefibóšeta, Jonatánovho syna, Šaulovho vnuka, pre prísahu pred Hospodinom, ktorá zaväzovala Dávida i Šaulovho syna Jonatána. 8Kráľ vzal dvoch synov Ajovej dcéry Ricpy, ktorých porodila Šaulovi - Armoniho a Mefibóšeta - a piatich synov Šaulovej dcéry Merab, ktorých porodila Adrielovi, synovi Barzillaja z Mecholy. 9Vydal ich do moci Gibeónčanov, ktorí ich popravili na vrchu pred Hospodinom. Všetci siedmi padli naraz. Zahynuli v prvých dňoch žatvy, keď sa začal kosiť jačmeň. 10Ajova dcéra Ricpa vzala vrecovinu a mala ju rozostretú na skale od začiatku žatvy, až kým na nich nepadol dážď z neba. Nepripustila, aby sa na nich usadili vo dne nebeské vtáky a v noci divá zver. 11Keď Dávidovi oznámili, čo urobila Ajova dcéra Ricpa, vedľajšia žena Šaula, 12šiel Dávid prevziať kosti Šaulove a kosti jeho syna Jonatána od obyvateľov Jabéš-Gileádu, ktorí ich uniesli z námestia v Bét-Šane, kde ich predtým Filištínci povesili, keď v Gilbóe porazili Šaula. 13Odniesol odtiaľ kosti Šaulove i kosti jeho syna Jonatána a pozbierali i kosti iných popravených. 14Kosti Šaula a jeho syna Jonatána pochovali v Cele, v kraji Benjamína, do hrobu Šaulovho otca Kíša. Vykonali tak všetko, čo prikázal kráľ. Až potom prejavil Boh krajine svoju priazeň.

Boje proti Filištíncom

15Znovu došlo k vojne Filištíncov proti Izraelitom. Dávid sa pustil so svojimi služobníkmi do boja proti Filištíncom; ale Dávid bol unavený. 16Jišbi z Nóbu, ktorý pochádzal z rodu obrov a ktorého bronzová kopija vážila tristo šeklov, mal opásaný nový meč a chcel zabiť Dávida. 17Prišiel mu však na pomoc Cerujin syn Abišaj, ktorý Filištínca ovalil a zabil. Vtedy zaprisahali muži Dávida: „Nemôžeš sa s nami púšťať do boja, aby si nevyhasil sviecu Izraela.“ 18Neskôr došlo znovu k boju proti Filištíncom v Góbe. Vtedy Sibbechaj z Chuše zabil Safa, ktorý bol z rodu obrov. 19V ďalšom boji proti Filištíncom v Góbe zabil Elchanán, syn Jaré-Oregíma z Betlehema, Goliáša z Gatu, ktorý mal násadu na kopiju hrubú ako tkáčsky návoj. 20Pri opätovnom boji v Gate vystupoval obrovský muž, ktorý mal na rukách i nohách po šesť prstov, spolu dvadsaťštyri prstov. I ten pochádzal z rodu obrov. 21Keď však hanobil Izrael, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Šimeu. 22Títo štyria pochádzali z rodu obrov v Gate. Padli rukou Dávida a rukou jeho služobníkov.

Dávidova pieseň

1Slová tejto piesne prednášal Dávid na počesť Hospodina v deň, keď ho vyslobodil z moci všetkých jeho nepriateľov a z moci Šaula. 2Hovoril: „Hospodin je moja skala, moja pevnosť, môj vysloboditeľ. 3Môj Boh je moja skala, k nemu sa utiekam, môj štít, roh mojej spásy, moja pevnosť, moje útočisko: môj záchranca, zachránil si ma pred násilím. 4Volám na Hospodina, ktorý je hoden chvály, som zachránený pred svojimi nepriateľmi. 5Oblievali ma vlny smrti, prívaly záhuby ma vydesili. 6Stiesnili ma putá podsvetia, nástrahy smrti šli mi v ústrety. 7V úzkosti som volal k Hospodinovi, kričal som o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vypočul môj hlas, moje výkriky prenikli k jeho sluchu. 8Zem sa pohla a zatriasla, zachveli sa základy nebies, pohli sa, lebo vzplanul hnevom. 9Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst pohlcoval, žeravé uhlíky blčali z neho. 10Naklonil nebesia a zostúpil, pod nohami mal mrákavu. 11Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na krídlach vetra. 12Obklopil sa temnotou, z temných vôd a hustých oblakov si spravil stany. 13Jeho jasom sa uhlíky vznietili do žerava. 14Hospodin zahrmel z neba, Najvyšší sa ozval. 15Vystrelil šípy a rozohnal ich, zmiatol ich bleskom. 16Objavili sa morské dná, obnažili sa základy sveta, lebo si pohrozil, Hospodin, a zadul svojím rozhnevaným dychom. 17Z výsosti vystrel ruku, uchopil ma a vytiahol z veľkej vody. 18Zachránil ma pred mocným nepriateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli silnejší než ja. 19Vystúpil proti mne v deň môjho nešťastia, no Hospodin mi bol oporou. 20Poskytol mi priestor, vytiahol ma, lebo si ma obľúbil. 21Hospodin ma odmenil podľa mojej spravodlivosti, odplatil mi podľa čistoty mojich rúk, 22lebo som sa pridŕžal Hospodinových ciest, svojvoľne som sa neodvracal od svojho Boha. 23Veď všetky jeho právne predpisy mal som na zreteli, od jeho ustanovení som sa neodvrátil. 24Bezúhonne som sa ho pridŕžal a chránil sa previnenia. 25Hospodin mi odplatil podľa mojej spravodlivosti, podľa mojej čistoty, ktorú videl. 26Voči vernému si verný, voči šľachetnému šľachetný, 27voči úprimnému úprimný, ale zvráteného necháš v jeho zvrátenosti. 28Utláčaný ľud zachraňuješ, no svojím pohľadom pokoruješ povýšencov. 29Ty, Hospodin, si mojou sviecou, Hospodin mi osvecuje temnotu. 30S tebou prerazím nepriateľské šíky, so svojím Bohom preskočím i múr. 31Božia cesta je dokonalá, Hospodinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka. 32Veď kto je Boh okrem Hospodina? Kto je skala, ak nie náš Boh? 33Boh mi je pevné útočisko, vedie ma cestou dokonalosti. 34Dal mi nohy, ako majú lane, a postavil ma na výšiny. 35Moje ruky vycvičil na boj a ramená naučil napínať bronzový luk. 36Dal si mi štít svojej spásy a tvoja láskavosť ma povzniesla. 37Mojim krokom si cestu uvoľnil, nevytkli sa mi členky. 38Budem prenasledovať svojich nepriateľov a nevrátim sa, kým ich nezničím. 39Celkom ich rozdrvím, už nevstanú, padnú mi pod nohy. 40Opásal si ma silou k boju, mojich odporcov si zohol podo mňa. 41Rozohnal si mojich nepriateľov, umlčím tých, čo ma nenávidia. 42Budú kričať o pomoc, no nik ich nezachráni, budú volať na Hospodina, ale neodpovie. 43Rozdrvím ich, budú ako zemský prach, pošliapem a udupem ich ako blato na ulici. 44Vyslobodíš ma od vzbúrencov, ustanovíš ma za hlavu národov. Slúžiť mi bude ľud, ktorý som ani nepoznal. 45Cudzinci sa mi budú zaliečať, poslúchnu ma na slovo. 46Cudzinci ochabnú, vytratia sa zo svojich bášt. 47Nech žije Hospodin! Kiež je velebená moja skala! Nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy! 48Bože, dožičil si mi pomstu, podmanil si mi národy. 49Môj vysloboditeľ od nepriateľov, dvíhaš ma nad mojich odporcov, vytrhávaš ma z moci násilníka. 50Hospodin, preto ťa budem chváliť medzi národmi a ospevovať tvoje meno žalmami. 51Svojho kráľa veľkolepo zachraňuješ, prejavuješ priazeň svojmu pomazanému Dávidovi a jeho potomstvu naveky.“

Dávidove posledné slová

1Toto sú posledné Dávidove slová: „Výrok Izajovho syna Dávida, výrok vysoko postaveného muža, pomazaného Bohom Jákoba, obľúbeného pevca Izraela. 2Duch Hospodina hovorí vo mne a jeho reč mám na jazyku. 3Boh Izraela hovorí, prihovára sa mi skala Izraela: ‚Kto spravodlivo panuje nad ľuďmi a kto vládne v bázni pred Bohom, 4je ako úsvit vychádzajúceho slnka, ako bezoblačné ráno, ako jasno po daždi, keď mládza raší zo zeme.‘ 5Či môj dom pred Bohom taký nie je? Uzavrel so mnou večnú zmluvu, vo všetkom upravenú a bezpečnú. Je úplnou mojou spásou. Prečo by nesplnil i každú túžbu? 6Všetci naničhodníci sú ako zaviate tŕnie, ktoré nikto neberie do ruky. 7Kto sa ho chce dotknúť, použije železo či násadu kopije a na mieste ho spáli.“

Dávidovi hrdinovia

8Toto sú mená Dávidových hrdinov: Tachkemončan Jošéb-Baššebet, vodca trojky, ktorý zamával kopijou proti osemsto mužom a jedným šmahom ich zrazil. 9Ďalší bol Eleazár, Achóachovec, syn Doda. Patril k trojici hrdinov. Bol s Dávidom, keď vyzývali Filištíncov, ktorí sa tam zišli do boja. Keď Izraeliti ustupovali, 10on sa postavil na odpor a bil Filištíncov, dokiaľ vládal, kým mu od meča nezmeravela ruka. V ten deň pripravil Hospodin veľké víťazstvo. Ľud sa potom k nemu vrátil, ale už len olúpiť pobitých. 11Nasleduje Ageho syn Harárčan Šamma. Raz sa Filištínci zhromaždili pri Lechi, kde bola časť poľa plná šošovice. Keď ľud utekal pred Filištíncami, 12on sa postavil doprostred poľa, obránil ho a Filištíncov porazil. Tak pripravil Hospodin veľké víťazstvo. 13Raz tí traja z tridsiatich náčelníkov zostúpili počas žatvy k Dávidovi do jaskyne Adullám. Medzitým oddiel Filištíncov táboril v údolí Refajov. 14Dávid bol vtedy v pevnosti a posádka Filištíncov v Betleheme. 15Vtedy Dávid vyslovil želanie: „Kto sa mi dá napiť vody zo studne, ktorá je pri Betlehemskej bráne?“ 16Tí traja hrdinovia sa prebili cez tábor Filištíncov, načerpali vodu zo studne pri Betlehemskej bráne a priniesli ju Dávidovi. On sa však z nej nechcel napiť, ale vylial ju na počesť Hospodina. 17Povedal: „Chráň ma Hospodin niečo také urobiť! Veď je to krv mužov, ktorí šli s nasadením vlastného života.“ Nechcel ju piť. To dokázali tí traja hrdinovia. 18Abišaj, brat Joába, syna Ceruje, bol náčelníkom tridsiatich. Zamával kopijou proti tristo mužom a pobil ich, čím sa preslávil medzi tridsiatimi. 19U tridsiatich požíval síce úctu a stal sa ich náčelníkom, ale tým trom sa nevyrovnal. 20Jojadov syn Benaja z Kabceelu bol udatným mužom, bohatým na skutky. On zabil dvoch moábskych hrdinov. Jedného dňa, keď snežilo, zišiel do jamy a zabil leva. 21Zabil aj zdatného Egypťana. Ten mal síce v ruke kopiju, kým Benaja šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a tou ho zabil. 22To vykonal Jojadov syn Benaja, čím sa preslávil medzi tridsiatimi hrdinami. 23Bol slávnejší než tí tridsiati, no tamtým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojej telesnej stráže. 24K tridsiatim patril Joábov brat Asael, Dodov syn Elchanán z Betlehema, 25Šamma z Charódu, Elika z Charódu, 26Chelec z Peletu, Ikkéšov syn Ira z Tekóy, 27Abíezer z Anatótu, Mebunnaj z Chuše, 28Achóachovec Calmón, Mahraj z Netofy, 29Baanov syn Cheleb z Netofy, Ribajov syn Ittaj z Gibey Benjamínovcov, 30Benaja z Piratónu, Hiddaj z Nachale-Gaašu, 31Abí-Albón z Araby, Azmávet z Bachurímu, 32Eljachba zo Šaalbónu, z Jašénových synov Jonatán, 33Šamma z Haráru, Šarárov syn Achiám z Haráru, 34Achasbajov syn Elifelet z Maachy, syn Gilonca Achitofela Eliám, 35Checraj z Karmelu, Paaraj z Arbu, 36Nátanov syn Jigál z Coby, Bani z Gádu, 37Ammónčan Celek, Nachraj z Beerótu, zbrojnoš Cerujinho syna Joába, 38jitrijský Ira, jitrijský Garéb, 39Chetita Uriáš. Spolu tridsaťsedem.

Sčítanie ľudu

1Hospodin sa znova rozhneval na Izrael. Naviedol proti nemu Dávida s výzvou: „Choď sčítať Izrael a Júdu.“ 2Kráľ prikázal Joábovi, veliteľovi vojska, ktoré bolo s ním: „Prejdi po všetkých kmeňoch Izraela od Dánu po Beér-Šebu, vykonajte sčítanie ľudu, aby som vedel, koľko ho je.“ 3Joáb však odvetil kráľovi: „Nech Hospodin, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne, ako ho je, a môj pán a kráľ ho na vlastné oči uvidí. Ale prečo môj pán a kráľ tak nástojí na tom?“ 4Kráľ však trval na svojom príkaze, ktorý dal Joábovi a veliteľom vojska, a tak Joáb a velitelia vojska odišli od kráľa vykonať súpis izraelského ľudu. 5Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aroéri, ktorý leží uprostred Gádskeho údolia smerom k Jazéru, južne od mesta. 6Potom prišli do Gileádu, do krajiny Chetitov, do Kadéša, ďalej do Dán-Jaanu a do okolia Sidonu. 7Dostali sa k pevnosti Týru a k všetkým chivvijským a kanaánskym mestám. Napokon sa odobrali do judského Negevu, do Beér-Šeby. 8Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9Joáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, schopných narábať mečom a Júda mal päťstotisíc mužov. 10Po sčítaní ľudu mal však Dávid výčitky svedomia. Dávid povedal Hospodinovi: „Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ 11Keď Dávid ráno vstal, oslovil Hospodin proroka Gáda, Dávidovho vidca: 12„Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: ‚Ja ti dávam tri možnosti, jednu z nich si vyber a tú ti splním.‘“ 13Gád prišiel k Dávidovi a oznámil mu: „Má nastať v tvojej krajine sedem rokov hladu? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Dobre si teda rozváž, akú odpoveď mám dať tomu, ktorý ma poslal.“ 14Dávid povedal Gádovi: „Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do Hospodinovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.“ 15Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beér-Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov. 16Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: „Prestaň! Odtiahni ruku!“ Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu. 17Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: „Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.“ 18V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: „Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.“ 19Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin. 20Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem. 21Spýtal sa: „Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi?“ Dávid odvetil: „Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.“ 22Aravna povedal Dávidovi: „Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo. 23Ó, kráľ! Toto všetko ti ponúka Aravna.“ Kráľovi ešte povedal: „Nech má v tebe Hospodin, tvoj Boh, zaľúbenie.“ 24Kráľ však Aravnovi povedal: „To nie! Chcem ho od teba kúpiť a riadne zaplatiť. Nemôžem prinášať Hospodinovi, svojmu Bohu, spaľované obety, ktoré ma nič nestáli.“ Dávid kúpil to humno i ten dobytok za päťdesiat šeklov striebra. 25Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva. Potom sa Hospodin zmiloval nad krajinou a pohroma sa od Izraelitov odvrátila.

PRVÁ KRÁĽOV

Dávidova staroba

1Keď bol kráľ Dávid starý, v pokročilom veku, dávali na neho prikrývky, ale nezahrial sa. 2Služobníci mu odporúčali: „Treba pohľadať pre kráľa, nášho pána, panenské dievča, ktoré by ho obsluhovalo a opatrovalo. Líhalo by pri ňom a tak by sa môj pán a kráľ zahrial.“ 3Hľadali teda pekné dievča po celom území Izraela, až našli Šunémčanku Abišag a priviedli ju ku kráľovi. 4To dievča bolo neobyčajne krásne. Opatrovalo a obsluhovalo kráľa, ale kráľ s ňou neobcoval.

Adonija chce byť kráľom

5Chaggítin syn Adonija sa vystatoval: „Vládnuť budem ja!“ Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním. 6Otec mu nikdy nevyčítal: „Prečo to robíš?“ Bol peknej postavy a narodil sa po Absolónovi. 7Mal dohodu s Cerujiným synom Joábom a s kňazom Ebjatárom. Tí podporovali Adoniju. 8No ani kňaz Cadók, ani Jojadov syn Benaja, ani prorok Nátan, ani Šimei, ani Rei, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adonijom. 9Adonija raz obetoval ovce, dobytok a vykŕmené teľce pri Eben-Zochelete, ktorý je pri Én-Rogeli. Pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov i všetkých Júdovcov v službe kráľa. 10Proroka Nátana, Benaju, hrdinov a svojho brata Šalamúna však nepozval.

Šalamún na tróne

11Nátan povedal Šalamúnovej matke Batšebe: „Nepočula si, že Chaggítin syn Adonija sa bez vedomia nášho pána, Dávida, stal kráľom? 12Poď teda, poradím ti, ako zachrániš seba i svojho syna Šalamúna. 13Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a spýtaj sa ho: ‚Či kráľ, môj pán, neprisahal svojej služobnici: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kráľom a on zasadne na môj trón?« Prečo sa stal teda kráľom Adonija?‘ 14Kým sa tam budeš zhovárať s kráľom, prídem za tebou a potvrdím tvoje slová.“ 15Nato sa Batšeba odobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abišag ho opatrovala. 16Batšeba úklonom pozdravila kráľa. Kráľ sa spýtal: „Čo si želáš?“ 17Odpovedala mu: „Pán môj, prisahal si predsa svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: ‚Tvoj syn Šalamún sa stane po mne kráľom, on zasadne na môj trón.‘ 18Teraz sa však stal kráľom Adonija a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš. 19Obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjatára, veliteľa vojska Joába, no tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 20K tebe sa upínajú oči celého Izraela, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne ako nástupca na trón môjho pána a kráľa. 21V prípade, že by sa môj pán a kráľ odobral k svojim predkom, mňa a môjho syna Šalamúna budú pokladať za hriešnikov.“ 22Kým sa ešte zhovárala s kráľom, vstúpil prorok Nátan. 23Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou po zem. 24Nátan sa potom spýtal: „Môj pán a kráľ, ty si to povedal: ‚Adonija sa stane mojím nástupcom a zasadne na môj trón?‘ 25Dnes totiž odišiel dolu a obetoval množstvo dobytka, vykŕmených teliec a oviec. Pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska i kňaza Ebjatára; tí tam v jeho prítomnosti jedia, pijú a volajú: ‚Nech žije kráľ Adonija!‘ 26Mňa však, tvojho služobníka, ani kňaza Cadóka, ani Jojadovho syna Benaju, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval. 27Stalo sa tak azda z rozhodnutia môjho pána a kráľa? Svojich služobníkov si neupovedomil o tom, kto má ako nástupca môjho pána a kráľa zasadnúť na trón.“ 28Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: „Zavolajte mi Batšebu!“ Keď prišla pred kráľa, zastala pred ním. 29Kráľ prísažne vyhlásil: „Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil zo všetkých mojich útrap, 30ešte dnes presadím to, k čomu som sa ti zaviazal prísahou na Hospodina, Boha Izraela, že mojím nástupcom, ktorý po mne zasadne na môj trón, bude tvoj syn Šalamún.“ 31Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou po zem, vzdala kráľovi poctu a zvolala: „Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!“ 32Potom kráľ Dávid prikázal: „Zavolajte mi kňaza Cadóka, proroka Nátana a Jojadovho syna Benaju!“ Keď pred neho predstúpili, 33kráľ im povedal: „Vezmite so sebou služobníkov svojho pána, vysaďte môjho syna Šalamúna na mulicu a odveďte ho dolu ku Gichónu. 34Tam ho kňaz Cadók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Nato zatrúbte na roh a zvolajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ 35Vy pôjdete za ním. On príde a zasadne na môj trón namiesto mňa. Jeho som ustanovil za vojvodcu nad Izraelom a Júdom.“ 36Jojadov syn Benaja odpovedal kráľovi: „Amen! Tak rozhodol Hospodin, Boh môjho pána a kráľa. 37Ako bol Hospodin s mojím pánom a kráľom, nech je i so Šalamúnom a jeho trón nech vyvýši nad trón kráľa Dávida, môjho pána.“ 38Kňaz Cadók, prorok Nátan, Jojadov syn Benaja, Kereťania a Peleťania zišli dolu, vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gichónu. 39Kňaz Cadók vzal z posvätného stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom zatrúbili a všetok ľud volal: „Nech žije kráľ Šalamún!“ 40Všetok ľud ho nasledoval, hral na píšťaly a radoval sa tak hlučne, že sa zem div nerozpukla.

Potlačenie vzbury

41Počul to Adonija a všetci pozvaní, čo boli s ním, práve vtedy, keď skončili hostinu. Keď Joáb počul zvuk trúby, spýtal sa: „Prečo je toľko hluku v meste?“ 42Ešte hovoril, keď zrazu prišiel Jonatán, syn kňaza Ebjatára. Adonija mu povedal: „Len poď, si predsa udatný muž a nesieš dobrú správu.“ 43Jonatán mu však odvetil: „Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44Kráľ s ním poslal kňaza Cadóka, proroka Nátana, Jojadovho syna Benaju, Kereťanov a Peleťanov. Tí ho vysadili na kráľovu mulicu. 45Kňaz Cadók s prorokom Nátanom ho pri Gichóne pomazali za kráľa. Odtiaľ sa naradostení pobrali hore, takže sa celé mesto vzrušilo. To bol ten hluk, čo ste počuli. 46Šalamún už sedí na kráľovskom tróne. 47Ešte aj kráľovi služobníci prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: ‚Nech tvoj Boh ešte viac preslávi meno Šalamúna než je tvoje a nech jeho trón vyvýši ešte viac ako tvoj!‘ Kráľ sa na lôžku uklonil 48a dodal: ‚Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, že mi dnes dal vidieť nástupcu na mojom tróne!‘“ 49Tu sa všetci Adonijovi hostia predesili, vstali a každý šiel svojou cestou. 50Adonija mal zo Šalamúna strach. Vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára. 51Šalamúnovi oznámili: „Adonija má zrejme strach z kráľa Šalamúna, keď sa drží rohov oltára a žiada: ‚Nech mi hneď teraz kráľ Šalamún odprisahá, že nedá sťať mečom svojho služobníka.‘“ 52Šalamún odpovedal: „Ak sa zachová čestne, ani vlas mu z hlavy nespadne. No ak sa zistí, že sa previnil, zomrie.“ 53Potom ho dal kráľ Šalamún odviesť preč od oltára. Keď sa potom prišiel pokloniť kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: „Choď domov!“

Posledné Dávidove úpravy

1Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2„Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! 3Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš. 4Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.‘ 5Sám vieš, čo mi vyviedol Cerujin syn Joáb, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amasovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím si poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách. 6Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do podsvetia. 7K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. 8Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: ‚Nedám ťa sťať mečom.‘ 9Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do podsvetia.“ 10Potom sa Dávid uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 12Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Zúčtovanie s protivníkmi

13Raz navštívil Chaggítin syn Adonija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: „Prichádzaš v pokoji?“ On odvetil: „V pokoji.“ 14Pokračoval: „Mám k tebe prosbu.“ Ona povedala: „Hovor!“ 15On na to: „Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina. 16Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!“ Ona povedala: „Hovor!“ 17On na to: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abišag za ženu.“ 18Batšeba mu odvetila: „Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.“ 19Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici. 20„Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.“ 21Povedala: „Nech dajú Šunémčanku Abišag za ženu tvojmu bratovi Adonijovi.“ 22Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: „Prečo žiadaš pre Adoniju len Šunémčanku Abišag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerujin syn Joáb.“ 23Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: „Nech ma Boh prísne potresce, ak Adonija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom. 24Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adonija musí ešte dnes zomrieť.“ 25Kráľ Šalamún tým poveril Jojadovho syna Benaju, ktorý Adoniju zabil. 26Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: „Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.“ 27Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti Eliho domu v Šile. 28Správa o tom sa dostala k Joábovi. Joáb sa totiž stal stúpencom Adoniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára. 29Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joáb utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jojadovmu synovi Benajovi príkaz: „Choď, zabi ho!“ 30Nato Benaja odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Joábovi: „Na kráľov rozkaz vyjdi von!“ On však odvetil: „Nie, tu chcem umrieť.“ Benaja oznámil kráľovi, čo povedal Joáb. 31Kráľ mu povedal: „Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Joáb. 32Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amasu, veliteľa judského vojska. 33Ich krv nech trvalo padne na hlavu Joába a na hlavu jeho potomstva. Avšak Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.“ 34Nato odišiel Jojadov syn Benaja, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti. 35Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jojadovho syna Benaju a kňaza Cadóka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára. 36Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: „Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni! 37Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.“ 38Šimei odpovedal kráľovi: „Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť.“ Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme. 39Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gatskému kráľovi Achíšovi, Maachovmu synovi. Šimeimu oznámili: „Tvoji sluhovia sú v Gate.“ 40Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gatu k Achíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gatu sluhov. 41Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gatu a vrátil sa. 42Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: „Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: ‚Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?!‘ Ty si na to odpovedal: ‚Slovo, ktoré som počul, je dobré.‘ 43Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?“ 44Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: „Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu. 45Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.“ 46Kráľ potom prikázal Jojadovmu synovi Benajovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.

Šalamúnov sen v Gibeóne

1Šalamún vstúpil do príbuzenstva s faraónom, egyptským kráľom. Vzal si za ženu faraónovu dcéru a priviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil výstavbu svojho paláca, Hospodinovho chrámu a hradieb okolo Jeruzalema. 2Ľud však prinášal obety na výšinách, lebo dovtedy nebol ešte vybudovaný dom Hospodinovmu menu. 3Šalamún miloval Hospodina. Riadil sa ustanoveniami svojho otca Dávida, ale prinášal a pálil kadidlo na výšinách. 4Raz prišiel kráľ obetovať do Gibeónu, lebo to bola najvýznamnejšia výšina. Na tamojšom oltári obetoval Šalamún tisíc spaľovaných obiet. 5V Gibeóne sa mu v noci vo sne zjavil Hospodin. Boh mu povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ 6Šalamún odpovedal: „Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred tebou verne, správal sa k tebe spravodlivo a čestne. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý dnes sedí na jeho tróne. 7Nuž teda, Hospodin, môj Bože, ty si ustanovil svojho služobníka za kráľa po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý muž a neviem vládnuť. 8Tvoj služobník žije medzi tvojím ľudom, ktorý si si vyvolil, ľudom takým početným, že ho nemožno pre množstvo spočítať ani zrátať. 9Obdaruj svojho služobníka schopnosťou spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Kto by inak mohol spravovať tento taký mohutný ľud?!“ 10Pánovi sa páčilo, že si Šalamún práve toto žiadal. 11Boh mu povedal: „Pretože si žiadal toto, a nie dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale si si žiadal rozvahu pri spravovaní, 12urobím teda podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a rozvážne srdce, takže tebe podobnému nebolo pred tebou a nebude ani po tebe. 13Dám ti aj to, o čo si nežiadal: bohatstvo a slávu, aby sa ti po celý život nikto spomedzi kráľov nevyrovnal. 14Ak budeš chodiť po mojich cestách, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil tvoj otec Dávid, predĺžim ti aj vek.“ 15Nato sa Šalamún prebudil. Bol to iba sen. Potom odišiel do Jeruzalema, zastal pred archou Pánovej zmluvy, priniesol spaľované obety i obety spoločenstva a pre všetkých svojich služobníkov pripravil hostinu.

Šalamúnov súd

16Raz prišli ku kráľovi dve neviestky a posadili sa pred neho. 17Jedna povedala: „Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. Ja som pri nej v dome porodila. 18Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Okrem nás dvoch nebol s nami v dome nikto iný. 19Syn tejto ženy však v noci zomrel, lebo ho priľahla. 20O polnoci, kým tvoja služobnica spala, ona vstala, odtiahla mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svojho mŕtveho syna však vložila mne do lona. 21Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕtvy. Ráno som si ho lepšie prezrela a zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“ 22Druhá žena však tvrdila: „To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕtvy.“ Táto zase vravela: „Čoby! Tvoj syn je ten mŕtvy a môj syn ten živý.“ Tak sa hádali pred kráľom. 23Kráľ uvažoval: „Táto tvrdí: ‚Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj.‘ Tamtá zase hovorí: ‚To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.‘“ 24Kráľ prikázal: „Doneste mi meč!“ Priniesli meč pred kráľa. 25Nato povedal kráľ: „Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!“ 26Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: „Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho!“ Tá druhá však povedala: „Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!“ 27Kráľ rozhodol: „Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.“ 28Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.

Šalamúnovi hodnostári

1Šalamún sa stal kráľom nad celým Izraelom. 2Toto boli jeho hodnostári: Cadókov syn Azarja bol kňazom, 3Šišovi synovia Elichoref a Achija boli pisári, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom, 4Jojadov syn Benaja bol veliteľom vojska, Cadók a Ebjatár boli kňazmi, 5Nátanov syn Azarja bol nad dozorcami, Nátanov syn Zabúd bol kňazom a kráľovým dôverníkom. 6Achišár bol správcom paláca a Abdov syn Adonirám viedol nútené práce. 7Šalamún mal nad celým Izraelom dvanásť dozorcov, ktorí zásobovali kráľa a jeho dvor. Každému pripadla raz v roku povinnosť postarať sa na mesiac o zásoby. 8Toto sú ich mená: Chúrov syn v Efrajimskom pohorí, 9Dekerov syn v Makaci, v Šaalbíme, v Bét-Šemeši, v Elóne a v Bét-Chanáne, 10Chesedov syn v Arubbóte. Jemu patrilo Socho a celý cheferský kraj. 11Abinadábov syn spravoval celú Dórsku pahorkatinu. Za ženu mal Šalamúnovu dcéru Tafat. 12Achilúdov syn Baana mal Taanach, Megiddo, celý Bét-Šeán, ktorý je vedľa Caretánu poniže Jezreelu, od Bét-Šeánu po Abél-Mecholu, až za Jokmeám. 13Geberov syn bol v Ramót-Gileáde. Patrili mu stanové dediny Menaššeho syna Jaíra v Gileáde, ďalej územie Argóbu, ktorý je v Bášane, šesťdesiat väčších miest s hradbami a bronzovými závorami. 14Iddov syn Achinadáb bol v Machanajime, 15Achimaac v Naftali. I on si vzal za ženu Šalamúnovu dcéru Basemat. 16Chušajov syn Baana bol v Ašéri a v Alóte, 17Parúachov syn Jošafát v Jissacháre, 18Šimei, Elov syn v Benjamíne, 19Uriho syn Geber v krajine Gileád, v krajine amorejského kráľa Sichóna a bášanského kráľa Óga. V krajine bol i jeden dozorca. 20Júdovcov a Izraelitov bolo toľko ako piesku pri mori. Mali čo jesť a piť a bolo im dobre.

Zásobovanie Šalamúnovho dvora

1Šalamún vládol nad všetkými kráľovstvami od Eufratu po krajinu Filištíncov, ba až po hranice Egypta. Kým žil, boli mu poplatné a poddané. 2Šalamún spotreboval denne na stravu tridsať kórov jemnej a šesťdesiat kórov hrubej múky, 3desať kusov vykŕmeného dobytka, dvadsať dobytčiat z pastvy, sto kusov oviec, okrem jeleňov, gaziel, antilop a vykŕmenej hydiny. 4Pretože vládol nad územím po Eufrat, od Tifsachu po Gazu, nad všetkými kráľmi územia pred Eufratom, mal pokoj od všetkých susedov. 5Počas celej vlády Šalamúna býval Júda a Izrael od Dánu až po Beér-Šebu bezpečne, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom. 6Šalamún mal stajne pre štyridsaťtisíc koní do svojich vozov a dvanásťtisíc jazdcov. 7Dozorcovia zásobovali kráľa Šalamúna a všetkých účastníkov kráľovho stola, a to každý v určený mesiac. Nesmeli nič zanedbať. 8Aj jačmeň a slamu pre kone a ťažné záprahy dopravovali ta, kde bolo treba, každý podľa svojho poriadku.

Šalamúnova múdrosť

9Boh obdaril Šalamúna múdrosťou, veľkou rozvahou a takým množstvom nápadov, ako je piesku na morskom pobreží. 10Šalamúnova múdrosť prevýšila múdrosť celého Východu i všetku múdrosť Egypta. 11Bol múdrejší než ostatní ľudia, než Ezrachovec Etán alebo Hemán, Kalkól a Darda, synovia Machóla, takže povesť o ňom prenikla ku všetkým okolitým národom. 12Zložil tritisíc prísloví a jeho piesní bolo tisícpäť. 13Hovoril o stromoch, a to od libanonského cédra až po yzop, čo rastie na múre. Ďalej hovoril o zvieratách, o vtákoch, o plazoch a rybách. 14Šalamúnovu múdrosť prichádzali počúvať ľudia zo všetkých národov a všetci pozemskí králi, ktorí sa dozvedeli o jeho múdrosti.

Prípravy na stavbu chrámu

15Týrsky kráľ Chirám vyslal svojich služobníkov k Šalamúnovi s posolstvom, lebo sa dozvedel, že ho po jeho otcovi pomazali za kráľa. Chirám bol vždy Dávidovým priateľom. 16Šalamún poslal Chirámovi odkaz: 17„Vieš, že môj otec Dávid nemohol postaviť dom na počesť Hospodina, svojho Boha, pre vojny s okolitými susedmi, kým mu ich Hospodin nepoložil pod nohy. 18Teraz mi môj Boh, Hospodin, dožičil od okolia pokoj, takže mi nehrozí protivník ani žiadne nebezpečenstvo. 19Preto hodlám postaviť dom na počesť Hospodina, svojho Boha, ako to naznačil Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: ‚Tvoj syn, ktorého po tebe dosadím na tvoj trón, ten postaví dom na počesť môjho mena.‘ 20Prikáž teda, aby mi nastínali na Libanone cédre. Moji služobníci budú s tvojimi. Mzdu pre tvojich služobníkov odvediem podľa tvojej požiadavky. Iste vieš, že medzi nami niet takých odborníkov v ťažbe dreva, ako sú Sidončania.“ 21Keď Chirám počul Šalamúnove slová, nadšene zvolal: „Nech je dnes zvelebený Hospodin, že dal Dávidovi múdreho syna nad týmto takým početným ľudom.“ 22Chirám poslal Šalamúnovi odpoveď: „Vypočul som si tvoje posolstvo, ktorým sa obraciaš na mňa. Pokiaľ ide o cédrové a cyprusové drevo, môžem splniť všetky tvoje požiadavky. 23Moji služobníci ho stiahnu z Libanonu až k moru, ja z neho dám urobiť plte a po mori ho dopravím na určené miesto. Tam ho dám rozrezať a sám si ho odtiaľ odvezieš. Ty zase splníš moju požiadavku: Budeš zásobovať môj dvor potravinami.“ 24Tak sa stal Chirám Šalamúnovým dodávateľom potrebného množstva cédrového a cyprusového dreva. 25Šalamún zas dodával na vydržiavanie Chirámovho dvora dvadsaťtisíc kórov pšenice a dvadsať kórov vylisovaného oleja. To dodával Šalamún každoročne Chirámovi. 26Hospodin obdaril Šalamúna múdrosťou, ako mu prisľúbil. Medzi Chirámom a Šalamúnom vládol pokoj. Uzavreli vzájomnú zmluvu. 27Kráľ Šalamún povolal na nútené práce ľudí z celého Izraela. Bolo ich tridsaťtisíc. 28Vysielali ich do Libanonu na mesačné zmeny po desaťtisíc mužov. Mesiac pobudli v Libanone a dva mesiace doma. Nútené práce viedol Adonirám. 29Šalamún mal sedemdesiattisíc nosičov nákladov a v pohorí osemdesiattisíc kamenárov. 30Okrem vedúcich úradníkov, ktorí dielo riadili, mal Šalamún tritisíctristo mužov, ktorí dávali robotníkom príkazy. 31Na kráľov príkaz nalámali balvany vybraného kameňa, aby mohli kvádrami vyložiť základy chrámu. 32Tie opracovali Šalamúnovi majstri, Chirámovi majstri a Gebalčania. Pripravovali drevo a kamene na stavbu chrámu.

Stavba chrámu

1V štyristoosemdesiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v štvrtom roku Šalamúnovej vlády nad Izraelom, v mesiaci zív, čo je druhý mesiac, začal Šalamún stavať Hospodinov dom. 2Dom, ktorý kráľ Šalamún staval Hospodinovi, bol šesťdesiat lakťov dlhý, dvadsať široký a tridsať lakťov vysoký. 3Predsieň pred chrámovou budovou bola dlhá dvadsať lakťov, rovnala sa šírke budovy, a pred chrámom bola široká desať lakťov. 4Do chrámu osadil orámované a zamrežované okná. 5K bočným stenám chrámu, ako aj k zadnej stene, urobil poschodovú prístavbu; v celej prístavbe narobil komôrky. 6Spodná časť prístavby bola široká päť lakťov, prostredná časť šesť lakťov a tretia časť bola široká sedem lakťov. Zvonku po obvode chrámu dal postaviť oporné múry, aby sa chrámové steny nemuseli oslabiť. 7Pri stavbe chrámu sa používali kamene opracované v lome, takže pri samotnej stavbe nebolo počuť ťažké kladivá ani dláta, nijaké železné nástroje. 8Vchod do spodného podlažia bol z pravej strany budovy. Točitými schodmi sa vystupovalo do prostredného a z prostredného do tretieho podlažia. 9Keď dobudoval chrám, pokryl ho cédrovými hradami a doskami. 10Popri celej budove postavil prístavbu na každom poschodí päť lakťov vysokú a cédrovými hradami ju spojil s chrámom. 11Vtedy Hospodin oslovil Šalamúna: 12„Staviaš tento chrám. Ak sa budeš riadiť mojimi ustanoveniami, plniť moje právne predpisy, dodržiavať všetky moje prikázania a podľa nich sa správať, splním ti svoj sľub, čo som dal tvojmu otcovi Dávidovi. 13Budem bývať uprostred Izraelitov a svoj izraelský ľud neopustím.“ 14Tak dokončil Šalamún stavbu chrámu. 15Jeho vnútorné steny obložil cédrovými doskami od podlahy po stropové trámy, teda vnútri chrámu dal od podlahy po stropové trámy drevené obloženie; podlahu domu pokryl cyprusovými doskami. 16Dvadsať lakťov od zadnej steny domu vybudoval priečku z cédrových dosák od podlahy po strop a vnútri postavil zadnú sieň, čiže veľsvätyňu. 17Od bočnej strany meral chrám štyridsať lakťov. 18Vnútri domu prevládal céder, rezby popínavých rastlín a kvetinové vence. Všade bolo cédrové drevo, takže murivo nebolo vidieť. 19Vnútri domu zriadil zadnú sieň, aby ta uložil archu Hospodinovej zmluvy. 20Pred zadnou sieňou dlhou dvadsať lakťov, širokou dvadsať lakťov a vysokou dvadsať lakťov, ktorú obložil tepaným zlatom, urobil oltár z cédrového dreva. 21Vnútro domu obložil Šalamún tepaným zlatom. Pred zadnú sieň, ktorú pozlátil, dal záves zo zlatých reťazí. 22Celý dom obložil zlatom - úplne celý dom; aj celý oltár pri zadnej sieni obložil zlatom. 23Pred zadnú sieň zhotovil z olivového dreva dvoch cherubov desať lakťov vysokých. 24Päť lakťov malo jedno krídlo cheruba a päť lakťov druhé krídlo cheruba. Rozpätie ich krídel bolo desať lakťov. 25Desať lakťov mal aj druhý cherub. Obaja cherubi mali tie isté rozmery a ten istý tvar. 26Jeden i druhý cherub bol desať lakťov vysoký. 27Cherubov umiestnil uprostred vnútornej časti domu. Cherubi mali roztiahnuté krídla, takže sa krídlo jedného dotýkalo steny a krídlo druhého cheruba sa tiež dotýkalo steny. Uprostred domu sa ich krídla vzájomne dotýkali. 28Cherubov pozlátil. 29Všetky steny po obvode domu zvnútra i zvonku vyzdobil rezbami cherubov, paliem, kvetinových vencov. 30I podlahu domu vnútri i vonku pozlátil. 31Vchod do zadnej siene osadil dverami z olivového dreva. Prah a zárubňa tvorili päťuholník. 32Obe krídla dvier boli z olivového dreva. Vyzdobil ich rezbami cherubov, paliem, kvetinových vencov a pozlátil ich. Cherubov a palmy obtiahol zlatom. 33I pre chrámový vchod použil zárubne z olivového dreva, ale štvorhranné 34a dvojité dvere z cyprusového dreva. Jedno krídlo bolo dvojdielne a otáčalo sa. 35Povyrezával na to cherubov, palmy a kvetinové vence. Rezby obložil tepaným zlatom. 36Ďalej vybudoval stenu vnútorného nádvoria z troch vrstiev kvádrov a z vrstvy otesaných cédrov. 37Základy Hospodinovho domu boli položené v štvrtom roku v mesiaci zív. 38V jedenástom roku v mesiaci búl, teda v ôsmom mesiaci, bol chrám s celým príslušenstvom a zariadením dokončený. Šalamún ho staval sedem rokov.

Výstavba kráľovských budov

1Svoj vlastný palác až do jeho úplného dokončenia staval Šalamún trinásť rokov. 2Postavil Dom libanonského lesa, sto lakťov dlhý, päťdesiat lakťov široký a tridsať lakťov vysoký na štyroch radoch cédrových stĺpov. Na stĺpoch spočívali cédrové hrady. 3Pokrytý bol cédrovým drevom nad trámami, ktoré spočívali na štyridsiatich piatich stĺpoch. Jeden rad ich mal pätnásť. 4Orámované okná boli zoradené do troch radov, takže trikrát boli proti sebe, proti inému radu okien. 5Všetky otvory a zárubne mali štvoruhlasté rámy, svetlík stál trikrát proti svetlíku. 6Zhotovil aj stĺpovú sieň, päťdesiat lakťov dlhú a tridsať lakťov širokú. Pred ňou bola predsieň so stĺpmi a schodiskom. 7Urobil aj trónnu sieň, kde súdil, teda súdnu sieň. Od podlahy po strop bola pokrytá cédrovým drevom. 8Budova, v ktorej býval, sa nachádzala na inom nádvorí, ďalej od siene, a bola vyhotovená v podobnom slohu. Podľa vzoru tejto siene Šalamún urobil aj dom pre faraónovu dcéru, ktorú si vzal za ženu. 9Všetko bolo z ušľachtilých kameňov, z kvádrov, opracovaných na mieru pílou na líci i na rube, od základu až po rímsu a vonku až po veľké nádvorie. 10Na základy slúžili ušľachtilé kamene, balvany, kamene desaťlakťové a osemlakťové. 11Nad tým spočívali tvarované ušľachtilé kamene a cédrové drevo. 12Veľké nádvorie malo po obvode tri vrstvy kamenných kvádrov a vrstvu otesaných cédrov, podobne ako vnútorné nádvorie Hospodinovho domu a jeho predsieň. 13Kráľ Šalamún si najal Týrčana Churáma. 14Bol synom istej vdovy z kmeňa Naftali, jeho otec bol Týrčan, obrábal bronz. Vynikal múdrosťou, bol vynachádzavý odborník pri zhotovovaní rôznych bronzových výrobkov. Prišiel za kráľom Šalamúnom a vykonal všetky požadované práce.

Zhotovenie chrámového zariadenia

15Zhotovil dva bronzové stĺpy. Jeden stĺp bol osemnásť lakťov vysoký a obvod mal dvanásť lakťov, takisto i druhý stĺp. 16Zhotovil i dve hlavice, uliate z bronzu, a nasadil ich na vrch stĺpov. Jedna i druhá hlavica bola vysoká päť lakťov. 17Na hlavice na vrchu stĺpov vyhotovil pletenec v tvare mriežok, točených povrázkov a retiazok, a to po siedmich na jednu i druhú hlavicu. 18Ďalej zhotovil granátové jablká, a to dva rady vôkol každého pletenca, ktoré mali zakrývať hlavice na vrchole stĺpov. To isté urobil aj na druhej hlavici. 19Hlavice na vrchu stĺpov pred predsieňou mali tvar ľalie a veľkosť štyri lakte. 20Na oboch hlaviciach stĺpov zhora pozdĺž vydutiny, ktorá vyčnievala po pletenec, bolo dvesto granátových jabĺk zoradených do kruhu. To platí aj pre druhú hlavicu. 21Stĺpy postavil ku chrámovej predsieni. Postavil stĺp na južnú stranu a dal mu meno Jachín. Potom postavil stĺp na severnú stranu a nazval ho Boaz. 22Stĺpy mali na vrchole tvar ľalie. Tým bola dokončená práca na stĺpoch. 23Zhotovil aj liate more, ktoré malo priemer desať lakťov, bolo okrúhle a hlboké päť lakťov. Obvod meral tridsať lakťov. 24Poniže jeho lemu sa po celom obvode vinuli ozdoby popínavých rastlín, desať na lakeť. Dva rady popínavých rastlín obopínali dookola more a boli odliate spolu s ním. 25Stálo na dvanástich býkoch. Tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri na východ. Na nich spočívalo more a všetky mali zadné časti obrátené do stredu. 26Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj mal tvar kalichovej časti ľaliového kvetu. Malo objem dvetisíc batov. 27Ďalej zhotovil desať bronzových podvozkov. Jednotlivé podvozky boli štyri lakte dlhé, štyri lakte široké a tri lakte vysoké. 28Podvozky sa skladali z rámu a z rámových priečok. 29Na priečkach medzi rámami boli zobrazené levy, býky a cherubi a na rámoch zhora i zdola levy, býky a visiace vence. 30Každý podvozok mal štyri bronzové kolesá a bronzové osi. Na štyroch rohoch mali pod nádržou rameno. Ramená boli uliate z druhej strany s vencami. 31Jeho otvor zvnútra prečnieval obrubu o lakeť. Bol okrúhly, pevne vypracovaný s priemerom jeden a pol lakťa. Aj na otvore boli vyrezávané ozdoby. Jeho priečne lišty tvorili štvoruholníky, nie kruhy. 32Pod lištami boli štyri kolesá a ich osi boli na vozíku. Jednotlivé kolesá boli jeden a pol lakťa vysoké. 33Mali podobné zloženie ako pri bojovom voze: osi, bahry, špice a hlavy. Všetko bolo uliate. 34Na štyroch rohoch každého podvozka boli štyri ramená, ktoré z podvozka vyčnievali. 35Na vrchu podvozka bola vôkol obruba pol lakťa vysoká a dolu na podvozku boli držadlá spojené priečkami. 36Na povrchu držadiel a priečok vyryl podoby cherubov, levov a palmy na každé voľné miesto a dookola vence. 37Takto zhotovil desať podvozkov. Všetky boli rovnako uliate, mali rovnakú veľkosť a tvar. 38Zhotovil aj desať bronzových nádrží. Do každej sa zmestilo štyridsať batov a mala priemer štyri lakte. Každá nádrž bola na podvozku. Podvozkov bolo desať. 39Päť z nich umiestnil na južnú stranu chrámu a päť na jeho severnú stranu. More umiestnil na východ od chrámu. 40Churám potom zhotovil kotlíky, lopaty a krhličky. Tak dokončil Churám všetky práce, ktoré konal pre kráľa Šalamúna na Hospodinovom dome: 41dva stĺpy, guľovité hlavice na vrchole dvoch stĺpov, dva pletence na zakrytie dvoch guľovitých hlavíc na vrchole stĺpov, 42štyristo granátových jabĺk na oba pletence: dva rady granátových na každý pletenec na zakrytie dvoch guľovitých hlavíc na oboch stĺpoch, 43desať podvozkov a desať nádrží na podvozkoch, 44jedno more a pod ním dvanásť býkov, 45hrnce, lopaty, krhličky a všetko náčinie, ktoré zhotovil Churám kráľovi Šalamúnovi pre Hospodinov dom. To všetko bolo z lesklého bronzu. 46Kráľ to dal odliať v jordánskom okolí v hlinisku medzi Sukkótom a Caretánom. 47Pretože všetkých predmetov bolo ohromné množstvo, Šalamún netrval na ich vážení. Váha bronzu sa neskúmala. 48Šalamún dal zhotoviť pre Hospodinov dom rôzne predmety: zlatý oltár, zlatý stôl, na ktorom sa predkladal chlieb, 49päť svietnikov z rýdzeho zlata po južnej strane a päť svietnikov po severnej strane pred zadnou sieňou, zlaté kvety, lampy a kliešte, 50misy, nože, krhličky, čaše a panvice z rýdzeho zlata. Zlaté bolo aj kovanie dvier vnútornej časti a dvere do chrámu. 51Tak sa skončili všetky práce, ktoré konal kráľ Šalamún na Hospodinovom dome. Šalamún dal potom preniesť všetky zasvätené dary svojho otca Dávida: striebro, zlato, ako aj iné predmety, a uložil ich medzi poklady Hospodinovho domu.

Prenesenie Hospodinovej archy

1Vtedy zvolal Šalamún k sebe do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových náčelníkov, predstaviteľov izraelských rodov, aby vyniesli z Dávidovho mesta, zo Siona, archu Hospodinovej zmluvy. 2Ku kráľovi Šalamúnovi sa zhromaždili všetci muži Izraela počas slávnosti, čo býva v mesiaci etaním, teda v siedmom mesiaci. 3Keď sa zišli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli archu 4a vyniesli Hospodinovu archu i stan stretávania a všetky posvätné predmety, ktoré boli v stane. Niesli to kňazi a leviti. 5Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu zhromaždila, obetovali pred archou toľko oviec a dobytka, že sa to pre množstvo nedalo spočítať ani odhadnúť. 6Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na jej miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov. 7Cherubi mali krídla rozpäté ponad miesto vyhradené arche, takže zhora zastierali archu a jej žrde. 8Žrde boli také dlhé, že ich konce bolo vidieť zo svätyne pred zadnou sieňou chrámu, no nie zvonku. Zostali tam až dodnes. 9V arche boli iba dve kamenné tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelitmi po ich odchode z Egypta. 10Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil Hospodinov dom, 11takže kňazi nemohli konať službu pre oblak. To Hospodinova sláva naplnila jeho dom. 12Vtedy povedal Šalamún: „Hospodin sa rozhodol bývať v mrákave. 13Tak som ti postavil dom za obydlie, miesto na trvalé bývanie.“

Šalamúnov príhovor k ľudu

14Potom sa kráľ obrátil a pozdravil celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pritom stálo. 15Povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou splnil to, čo svojimi ústami sľúbil môjmu otcovi Dávidovi: 16‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nezvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad Izraelom, mojím ľudom.‘ 17Už môj otec Dávid zamýšľal postaviť dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. 18Hospodin však môjmu otcovi Dávidovi povedal: ‚Správne si postupoval, keď si mal na mysli stavbu domu na počesť môjho mena. 19Ten dom však nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom na počesť môjho mena.‘ 20Hospodin svoj daný sľub splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako to sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. 21Pripravil som tam miesto pre archu, v ktorej je Hospodinova zmluva, ktorú uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egypta.“

Šalamúnova modlitba

22Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela, vystrel dlane k nebu 23a hovoril: „Hospodin, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi, ani dole na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a priazeň svojim služobníkom, ktorí sú ti celým srdcom oddaní. 24Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno. 25Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi aj prísľub, keď si povedal: ‚Neostaneš bez nástupcu, ktorý by predo mnou sedel na izraelskom tróne, pokiaľ tvoji synovia budú dbať na svoju cestu, aby sa správali tak ako ty.‘ 26Teraz teda, Bože Izraela, nech sa teda dosvedčí pravdivosť tvojich slov, ktoré si dal svojmu služobníkovi a môjmu otcovi Dávidovi. 27Môže vôbec Boh prebývať na zemi? Veď samotné nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa nemôžu obsiahnuť! Tým menej tento dom, ktorý som postavil. 28Skloň sa k modlitbe svojho služobníka a k jeho úpeniu, ó, Hospodin, Bože môj, aby si vypočul jeho úpenlivú modlitbu, ktorú ti tvoj služobník dnes predkladá. 29Nechže sú tvoje oči nocou-dňom upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si sa vyslovil, že tam bude tvoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá na tomto mieste. 30Počuj úpenlivé volanie svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť smerom k tomuto miestu. Vypočuj zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 31Ak by sa niekto prehrešil voči svojmu blížnemu a ten ho bude žiadať, aby sa zaprisahal kliatbou, a ten príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome, 32ty vypočuj v nebi, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a jeho vlastné počínanie uvaľ na neho. Spravodlivého sa zastaň a odmeň ho, ako si zaslúži. 33Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľov porážku, pretože zhrešil proti tebe, no potom by sa k tebe obrátil, vzýval tvoje meno, modlil sa a doprosoval sa ťa v tomto dome, 34ty v nebi ho vypočuj. Odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do jeho vlasti. 35Ak by sa zavrelo nebo a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, no potom by sa modlili smerom k tomuto miestu, vzývali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril, 36ty v nebi, vypočuj ich. Odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať a zošli dážď svojej krajine, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo. 37Ak by zavládol v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, ak by sa vyskytli kobylky či chrobač, ak by nepriateľ ohrozoval ľud vo vlastných bránach, za každej pohromy a v každej chorobe, 38každú modlitbu a úpenlivé volanie kohokoľvek zo všetkého tvojho izraelského ľudu, ak by pocítili výčitky svedomia a vystreli ruky k tomuto miestu, 39ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj a odpusť! Zakroč a odplať každému podľa jeho celkového správania, podľa ktorého spoznáš jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce všetkých ľudských synov, 40aby si ťa ctili, kým len budú žiť v krajine, ktorú si dal našim otcom. 41Keby aj cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu izraelskému ľudu, prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje meno, 42pretože cudzinci sa dozvedia o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a tvojom vystretom ramene, keby teda niekto z nich prišiel a modlil by sa smerom k tomuto domu, 43ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať. Nech poznajú všetky národy zeme tvoje meno, uctia si ťa tak ako tvoj ľud Izrael a uvedomia si, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno. 44Ak by sa tvoj ľud vypravil do vojny proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho vyšleš, a modlil by sa k Hospodinovi smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena, 45vypočuj v nebi jeho modlitbu a úpenlivé volanie a urob nápravu. 46Ak by proti tebe zhrešili - lebo nieto človeka, ktorý by nezhrešil - a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže ich nepriatelia odvlečú ako zajatcov do ďalekej či blízkej nepriateľskej krajiny, 47no v krajine, kam boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa a budú ťa v krajine svojich väzniteľov prosiť o zmilovanie: ‚Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne;‘ 48ak by sa obrátili k tebe celým srdcom a celou dušou v krajine svojich nepriateľov, ktorí ich ta odvliekli a modlili by sa k tebe, smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil na počesť tvojho mena, 49ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj ich modlitbu i úpenlivé volanie a urob nápravu. 50Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil, a vzbuď u ich väzniteľov súcit, aby sa nad nimi zľutovali. 51Veď sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, z tej železnej pece. 52Všimni si úpenlivé volanie svojho služobníka a vzdychy svojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k tebe volať. 53Veď si ho oddelil za dedičstvo spomedzi všetkých národov zeme, ako si to prisľúbil prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich predkov z Egypta, ó, Pane, Hospodin!“

Požehnanie a obety

54Keď Šalamún dokončil celú túto modlitbu k Hospodinovi, celú túto úpenlivú prosbu, vstal spred Hospodinovho oltára, kde kľačal na kolenách s dlaňami vystretými k nebu. 55Postavil sa a požehnal mohutným hlasom celé zhromaždenie Izraela: 56„Nech je zvelebený Hospodin, ktorý dal odpočinok svojmu izraelskému ľudu celkom tak, ako sľúbil. Nevypadlo jediné slovo zo všetkých vzácnych sľubov, ktoré sprostredkoval jeho služobník Mojžiš. 57Nech zostáva Hospodin, náš Boh s nami, ako býval s našimi otcami. Nech nás neopustí a nezavrhne, 58ale nakloní si naše srdcia k sebe, aby sme kráčali po všetkých jeho cestách a dodržiavali všetky jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho právne predpisy, ktoré nariadil našim otcom. 59Tieto moje slová, ktorými som prosil Hospodina, nech sú Hospodinovi, nášmu Bohu blízke vo dne i v noci, aby vydobyl právo svojmu služobníkovi i svojmu izraelskému ľudu, kedykoľvek to potrebuje, 60aby tak všetky národy zeme poznali, že len Hospodin je Boh a nikto iný. 61Oddajte sa srdcom úplne Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa jeho ustanovení a dodržiavali jeho prikázania ako dnes.“ 62Potom kráľ a s ním celý Izrael priniesli obety Hospodinovi. 63Šalamún priniesol Hospodinovi ako obetu spoločenstva dvadsaťdvatisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ a všetci Izraeliti Hospodinov dom. 64V ten deň posvätil kráľ stred nádvoria, ktoré je pred Hospodinovým domom, lebo tam pripravil spaľovanú obetu, pokrmovú obetu a tučné kusy obiet spoločenstva. Bronzový oltár, ktorý bol pred Hospodinom, nestačil zvládnuť spaľované obety, pokrmové obety i tučné kusy obiet spoločenstva. 65V tom čase usporiadal Šalamún a s ním celý Izrael pred Hospodinom, naším Bohom, slávnosť. Zišlo sa mohutné zhromaždenie od cesty do Chamátu až po Egyptský potok. Slávilo sa dva razy po sedem dní, spolu štrnásť dní. 66Na ôsmy deň ľudí prepustili. Tí dobrorečili kráľovi a odišli domov natešení s dobrou mysľou za všetko dobrodenie, ktoré preukázal Hospodin svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.

Hospodin sa znovu zjaví Šalamúnovi

1Keď Šalamún dokončil stavbu Hospodinovho domu, kráľovského paláca a všetkého, čo mienil vykonať, 2zjavil sa mu Hospodin druhý raz odvtedy, ako sa mu predtým zjavil v Gibeóne. 3Hospodin mu povedal: „Vypočul som tvoju modlitbu a tvoju úpenlivú prosbu, ktorými si sa ku mne utiekal. Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, aby tam trvalo prebývalo moje meno. Moje oči a moje srdce tam budú ustavične. 4Ak budeš chodievať predo mnou tak, ako chodieval tvoj otec Dávid, bezúhonne a úprimne, konať tak, ako som ti prikázal, zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy, 5trvale upevním tvoj kráľovský trón nad Izraelom, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi. Neostaneš na izraelskom tróne bez nástupcu. 6Ak sa však vy i vaši synovia odvrátite odo mňa a nebudete dodržiavať moje prikázania a moje ustanovenia, ktoré som vám uložil, ale pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať, 7vyhubím Izrael z povrchu krajiny, ktorú som dal im, a dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem od seba. Izrael sa stane odstrašujúcim príkladom a terčom posmechu pre všetky národy. 8Pokiaľ ide o tento nádherný dom, zarazí sa a zhíkne každý, kto prejde popri ňom. Na otázku: ‚Prečo sa Hospodin takto zachoval k tejto krajine a k tomuto domu?‘, 9dostanú odpoveď: ‚Preto, že opustili svojho Boha, Hospodina, ktorý vyviedol ich otcov z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto Hospodin, ich Boh, dopustil na nich všetku túto pohromu.‘“

Šalamún budovateľ

10Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých staval Šalamún obe budovy, Hospodinov dom a kráľovský palác, 11a počas ktorých dodával týrsky kráľ Chirám Šalamúnovi cédrové a cyprusové drevo i zlato, podľa všetkých jeho prianí, dal kráľ Šalamún Chirámovi dvadsať miest v Galilei. 12Chirám sa vybral z Týru prezrieť si tie mestá, ktoré mu dal Šalamún, no nepáčili sa mu. 13Povedal: „Brat môj, čo si mi to dal za mestá?“ Nazval ich menom Kabúl a tak sa tento kraj dodnes volá. 14Chirám totiž poslal kráľovi stodvadsať talentov zlata. 15Cieľom nútených prác, ktoré zaviedol kráľ Šalamún, bolo postaviť Hospodinov dom, vlastný palác, Millo, jeruzalemské múry, Chacór, Megiddo a Gezer. 16Faraón, egyptský kráľ, sa vypravil, dobyl Gezer a vypálil ho. Kanaánčanov, obyvateľov mesta, pobil a dal ho do vena svojej dcére, Šalamúnovej žene. 17Potom Šalamún znovu vybudoval Gezer, Dolný Bét-Chorón, 18Baalat, Tamár na púšti, 19všetky zásobovacie mestá, čo mal, ďalej mestá pre vojnové vozy a jazdu i čo hodlal Šalamún postaviť v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území, kde vládol. 20Všetok ľud, čo zostal z Amorejčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov, ktorí nemali izraelský pôvod, 21ich potomkov, ktorí po nich zostali v krajine a ktorých Izraeliti nestihli vyhubiť kliatbou, podrobil Šalamún až dodnes núteným prácam. 22Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil, lebo tí mu slúžili ako vojaci, úradníci, hodnostári, dôstojníci, velitelia vojnových vozov a jazdectva. 23Hlavných dozorcov nad Šalamúnovým dielom bolo päťstopäťdesiat. Tí viedli ľud, čo vykonával práce. 24Keď sa faraónova dcéra presťahovala z Dávidovho mesta do svojho domu, ktorý pre ňu postavil, dal sa budovať Millo. 25Šalamún prinášal trikrát do roka spaľované obety a obety spoločenstva na oltári, ktorý postavil Hospodinovi a pálil tymian pred ním. Tak dokončil chrám. 26Kráľ Šalamún vybudoval loďstvo v Ecjón-Geberi, ktorý je pri Elóte na pobreží Trstinového mora v Edómsku. 27Chirám vyslal na lode svojich služobníkov, skúsených námorníkov, k služobníkom Šalamúnovým. 28Plavili sa do Ofíru, odkiaľ priviezli štyristodvadsať talentov zlata a odovzdali to kráľovi Šalamúnovi.

Návšteva kráľovnej zo Šeby

1Keď sa kráľovná zo Šeby dopočula, čo Šalamún urobil pre meno Hospodina, prišla ho vyskúšať hlavolamami. 2Do Jeruzalema pricestovala s veľmi početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli voňavky i veľké množstvo zlata a drahokamy. Keď prišla k Šalamúnovi, rokovala s ním o všetkom, čo si zaumienila. 3Šalamún jej však dal odpoveď na všetky otázky. Pre kráľa nebolo nič neriešiteľné, aby jej nevedel odpovedať. 4Keď kráľovná zo Šeby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, dom, ktorý postavil, 5jedlá na jeho stole, miesta jeho hodnostárov, zdvorilosť jeho sluhov a ich odev, jeho čašníkov, spaľovanú obetu, ktorú prinášal v Hospodinovom dome, ostala celkom bez seba. 6Povedala kráľovi: „Pravdou je, čo som počula doma o tvojich slovách a o tvojej múdrosti. 7Neverila som však správam, kým som neprišla a nepresvedčila sa. Ako vidno, neoznámili mi toho ani polovicu. Múdrosťou a blahobytom si predstihol povesť, ktorú som počula. 8Môžu si blahoželať tvoji muži, títo tvoji služobníci, že ti ustavične slúžia a počúvajú tvoju múdrosť. 9Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a dosadil na trón Izraela. Pretože Hospodin neskonalo miluje Izrael, ustanovil ťa za kráľa, aby si presadzoval právo a spravodlivosť.“ 10Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy sa už nedoviezlo toľko voňaviek, ako darovala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi. 11Aj Chirámove lode, ktoré privážali z Ofíru zlato, dovážali odtiaľ veľké množstvo algumového dreva a drahokamy. 12Algumové drevo použil kráľ na zábradlie pre Hospodinov dom a kráľovský palác, i na citary a harfy pre spevákov. Toľko algumového dreva sa už nikdy nedoviezlo, ba dnes ho už ani nevidieť. 13Kráľ Šalamún splnil kráľovnej zo Šeby všetko, čo si len zažiadala. Okrem toho ju Šalamún aj kráľovsky obdaroval. Nato sa i so svojím služobníctvom odobrala do svojej vlasti.

Šalamúnovo bohatstvo

14Zlato, ktoré sa dostávalo Šalamúnovi za jeden rok, vážilo šesťstošesťdesiatšesť talentov, 15okrem príjmov od kupcov a zisku z karaván, od všetkých kráľov Arábie a od správcov krajiny. 16Kráľ Šalamún zhotovil dvesto štítov z tepaného zlata. Na jeden štít spotreboval šesťsto šeklov zlata. 17Ďalej zhotovil tristo menších štítov z tepaného zlata. Na jeden štít spotreboval tri miny zlata. Kráľ ich uložil v Dome libanonského lesa. 18Ďalej kráľ zhotovil veľký trón zo slonoviny a obložil ho rýdzim zlatom. 19Trón mal šesť stupňov. Vzadu mal zaoblené záhlavie, po oboch stranách kresla mal operadlá a vedľa nich stála dvojica levov. 20Na šiestich stupňoch tam stálo z oboch strán dvanásť levov. Také niečo sa nezhotovilo pre žiadne kráľovstvo. 21Všetky nádoby na pitie kráľa Šalamúna boli zlaté a všetky predmety Domu libanonského lesa boli z rýdzeho zlata. Striebro sa nepoužívalo. To za čias Šalamúna nemalo nijakú cenu. 22Kráľ mal na mori spolu s Chirámovým loďstvom i zámorské lode. Tie priplávali raz za tri roky a dovážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. 23Kráľ Šalamún prevyšoval bohatstvom a múdrosťou všetkých kráľov zeme. 24Celý svet navštevoval Šalamúna, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25Pritom každý priniesol aj nejaký dar: strieborné alebo zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice, a to rok čo rok. 26Kráľ Šalamún si zadovážil vozy a jazdcov, takže mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Rozmiestnil ich v mestách pre vojnové vozy a pri sebe v Jeruzaleme. 27Kráľ zadovážil v Jeruzaleme toľko striebra ako kamenia a cédrového dreva ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť. 28Kone sa pre Šalamúna dovážali z Egypta a z Kúy. Kráľovskí nakupovači ich dostávali z Kúy za bežnú cenu. 29Z Egypta sa bojový voz vyvážal za šesťsto šeklov striebra, kôň za stopäťdesiat. Tak sa ich prostredníctvom vyvážalo pre všetkých kráľov chetitských a sýrskych.

Šalamúnovo modlárstvo

1Kráľ Šalamún miloval mnohé cudzinky: faraónovu dcéru, Moábčanky, Ammónčanky, Edómčanky, Sidončanky, Chetitky. 2Pochádzali z národov, o ktorých vydal Hospodin Izraelitom zákaz: „Nestýkajte sa s nimi a ony nech sa nestýkajú s vami. Mohli by nakloniť vaše srdce k svojim bohom.“ Šalamún k nim prilipol láskou. 3Mal sedemsto urodzených žien a tristo vedľajších žien. Jeho ženy mu odvrátili srdce. 4Keď Šalamún zostarel, ženy v ňom vzbudili taký záujem o iné božstvá, že prestal byť plne oddaný svojmu Bohu Hospodinovi, ako bol jeho otec Dávid. 5Šalamún chodil za Aštartou, bohyňou Sidončanov, za Milkómom, ohavou Ammónčanov. 6Robil to, čo sa priečilo Hospodinovi, a nenasledoval naplno Hospodina ako jeho otec Dávid. 7Vtedy postavil Šalamún na vrchu oproti Jeruzalemu výšinu Kemóšovi, ohave Moábčanov a Molochovi, ohave Ammónčanov. 8To isté urobil pre všetky svoje ženy cudzinky, ktoré prinášali svojim božstvám kadidlové a iné obety. 9Hospodin sa rozhneval na Šalamúna, pretože sa srdcom odklonil od neho, Boha Izraela, ktorý sa mu dvakrát zjavil, 10a zakázal mu chodiť za inými bohmi. Ale on nezachoval, čo Hospodin prikázal. 11Hospodin povedal Šalamúnovi: „Pretože sa ti stalo, že nezachovávaš moju zmluvu a moje ustanovenia, ktoré som ti prikázal, musím ti odňať kráľovstvo a dať ho tvojmu služobníkovi. 12Pre tvojho otca Dávida to síce neurobím, kým žiješ, ale odnímem z neho za vlády tvojho syna. 13Ani jemu však nevezmem celé kráľovstvo. Jeden kmeň ponechám tvojmu synovi pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.“

Šalamúnovi nepriatelia

14Hospodin vzbudil Šalamúnovi protivníka v Edómčanovi Hadadovi, ktorý pochádzal z edómskeho kráľovského rodu. 15Za Dávidovho pobytu v Edóme sa vybral veliteľ vojska Joáb pochovať padlých, pričom pobil všetkých mužov v Edómsku. 16Joáb tam totiž s celým Izraelom pobudol šesť mesiacov, kým nevyhubil všetkých mužov v Edómsku. 17Hadad však ušiel s niektorými Edómčanmi zo služobníkov svojho otca a odišiel do Egypta. Hadad bol vtedy len chlapček. 18Keď sa pohli z Midjánu, prišli do Paránu a pribrali si tamojších mužov. Potom prišli do Egypta k egyptskému kráľovi, faraónovi. Ten mu poskytol prístrešie, zabezpečil stravu a pridelil mu pôdu. 19Hadad si získal značnú priazeň u faraóna, takže mu dal za ženu manželkinu sestru, sestru vznešenej pani Tachpenes. 20Tachpenesina sestra mu porodila syna Genubata. Tak sa dostal Genubat do faraónovho domu medzi faraónových synov. 21Hadad sa v Egypte dopočul, že sa Dávid uložil k svojim predkom a že zomrel i veliteľ vojska Joáb. Hadad požiadal faraóna: „Dovoľ mi odísť do svojej krajiny.“ 22Faraón sa spýtal: „Čo ti u mňa chýba, že zrazu chceš odísť do svojej krajiny?“ Odpovedal: „Nič. No aj tak ma prepusť.“ 23Boh vzbudil Šalamúnovi ďalšieho protivníka v Eljadovom synovi Rezónovi, ktorý ušiel od svojho pána Hadad-Ezera, kráľa Coby. 24Obklopil sa mužstvom a stal sa veliteľom záškodníkov. Keď ich Dávid nivočil, odišli do Damasku, kde sa usadili a tam i vládli. 25Spolu s hrozbou, ktorú predstavoval Hadad, sa stal po celú Šalamúnovu vládu protivníkom Izraela. Staval sa voči Izraelu nepriateľsky a vládol nad Sýriou.

Jarobeámov odboj

26Aj Jarobeám, Nebátov syn, Efraťan z Ceredy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi. 27Vzburu proti kráľovi podnietila táto okolnosť: Šalamún budoval Millo a zahŕňal priehlbeň v meste svojho otca Dávida. 28Jarobeám bol veľmi schopný muž. Keď Šalamún videl, aký je ten mladík pracovitý, ustanovil ho za správcu nad všetkou nútenou prácou Jozefovho domu. 29Keď raz vyšiel Jarobeám z Jeruzalema, stretol ho na ceste prorok, Šilčan Achija. Mal na sebe nový plášť. Na poli boli len oni dvaja. 30Tu uchopil Achija nový plášť, čo mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov. 31Jarobeámovi povedal: „Vezmi si desať kusov, lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Odtrhnem kráľovstvo od Šalamúna a tebe dám z neho desať kmeňov. 32Zo všetkých izraelských kmeňov mu zostane len jeden. To pre môjho služobníka Dávida a Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil, zo všetkých izraelských kmeňov. 33Pretože ma opustili a uctievali sidonskú bohyňu Aštartu, moábskeho boha Kemóša a ammónskeho boha Milkóma. Nechodili po mojich cestách a zanedbávali to, čo uznávam za správne, totiž moje ustanovenia a právne predpisy; Šalamún konal ináč ako jeho otec Dávid. 34Kráľovstvo mu však z rúk nevytrhnem, ale ho ponechám doživotne kniežaťom, pre môjho služobníka Dávida, ktorého som si vyvolil a ktorý zachovával moje prikázania a ustanovenia. 35Z rúk jeho syna však odnímem kráľovstvo s desiatimi kmeňmi a dám ho tebe. 36Jeho synovi ponechám jeden kmeň, aby sa tak navždy uchovala svieca môjmu služobníkovi Dávidovi predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil, aby tam zostávalo moje meno. 37Teba si však vezmem, aby si vládol nad všetkým, čo len chceš. Staneš sa kráľom nad Izraelom. 38Ak poslúchneš všetko, čo ti prikážem, ak budeš chodiť po mojich cestách, konať to, čo uznávam za správne, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil môj služobník Dávid, zostanem s tebou a postavím ti trvalý dom, ako som postavil Dávidovi, a dám ti Izrael. 39Pokorím tak síce Dávidovo potomstvo, no nie navždy.‘“ 40Šalamún sa pokúšal Jarobeáma usmrtiť. Ten sa však vzchopil a ušiel do Egypta k egyptskému kráľovi Šišakovi. V Egypte zostal až do Šalamúnovej smrti. 41Ostatné Šalamúnove príbehy, všetko, čo vykonal, i jeho múdrosť, sú zapísané v Knihe Šalamúnových kroník. 42Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 43Keď sa Šalamún uložil k svojim predkom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.

Rozpad jednotného kráľovstva

1Rechabeám sa odobral do Síchemu, lebo ta prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď sa o tom dozvedel Nebátov syn Jarobeám za svojho pobytu v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom, vyčkával v Egypte. 3Poslali poňho a pozvali ho naspäť. Jarobeám prišiel s celým zhromaždením Izraela a predostrel Rechabeámovi žiadosť: 4„Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Ty nám teraz zmierni tvrdú službu svojho otca a ťažké jarmo, ktoré na nás uvalil, a my ti budeme slúžiť.“ 5Odpovedal im: „Odíďte a vráťte sa ku mne o tri dni.“ Ľud odišiel. 6Kráľ Rechabeám sa radil so staršími, ktorí slúžili ešte jeho nebohému otcovi Šalamúnovi. Spýtal sa: „Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu?“ 7Povedali mu: „Ak sa dnes podvolíš tomuto ľudu, keď im poslúžiš, vyhovieš im a sľúbiš im nápravu, budú ti stále slúžiť.“ 8Nedbal však na radu, ktorú mu dávali starší, ale sa radil so svojimi rovesníkmi, ktorí mu slúžili. 9Spýtal sa ich: „Akú mám dať podľa vás odpoveď tomuto ľudu, ktorý mi predostrel žiadosť: ‚Zmierni jarmo, ktoré na nás uvalil tvoj otec‘?“ 10Jeho rovesníci mu navrhli: „Takto povedz tomuto ľudu, ktorý sa k tebe obrátil so žiadosťou: ‚Tvoj otec nám priťažil jarmo, ty nám ho však zmierni.‘ Povedz im: ‚Mám hrubší malíček, než mal môj otec bedrá. 11Môj otec vám teda uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi!‘“ 12Keď sa na tretí deň dostavil Jarobeám a všetok ľud k Rechabeámovi, ako to prikázal kráľ, keď povedal: „Vráťte sa ku mne na tretí deň,“ 13kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď. Nedbal na radu, ktorú mu dávali starší, 14ale hovoril s nimi podľa rady mládencov: „Môj otec vám uložil ťažké jarmo? Ja vám ho ešte priťažím! Môj otec vás švihal bičmi? Ja vás budem mlátiť korbáčmi!“ 15Kráľ ľudu nevyhovel. Tak to zariadil Hospodin, že sa splnilo jeho slovo, ktoré po Šilčanovi Achijovi odkázal Nebátovmu synovi Jarobeámovi. 16Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, dal mu ľud túto odpoveď: „Aký podiel máme v Dávidovi? Nemáme dedičstvo v Izajovom synovi! Do svojich stanov, Izrael! Teraz sa, Dávid, staraj o svoj dom!“ Nato Izrael odišiel do svojich stanov. 17Rechabeám kraľoval iba nad Izraelitmi usadenými v judských mestách. 18Keď kráľ Rechabeám vyslal ta Adoráma, správcu nútených prác, celý Izrael ho kameňoval, kým neskonal. Samotný kráľ Rechabeám horko-ťažko nasadol na voz a ušiel do Jeruzalema. 19Tak sa vzbúril Izrael proti Dávidovmu domu a to trvá dodnes. 20Keď sa všetok Izrael dozvedel, že sa Jarobeám vrátil, poslali poňho do zhromaždenia a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. Dávidovho domu sa okrem Júdovho kmeňa nezastal nikto. 21Keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, zhromaždil do boja proti domu Izraela celý Júdov dom a Benjamínov kmeň, spolu stoosemdesiattisíc vybraných vojakov, aby vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi. 22Boh vtedy oslovil Šemaju, Božieho muža: 23„Povedz Šalamúnovmu synovi Rechabeámovi, judskému kráľovi, celému Júdovmu domu, Benjamínovi a ostatnému ľudu: 24‚Takto vraví Hospodin: Netiahnite do boja proti svojim bratom Izraelitom. Nech sa každý vráti domov, lebo ja som pôvodcom tohto rozdelenia. Tí poslúchli Hospodina a podľa jeho slova upustili od výpravy.‘“

Jarobeámovo modlárstvo

25Jarobeám prebudoval Síchem v Efrajimskom pohorí a usadil sa v ňom. Odtiaľ potom odišiel a opevnil Penuel. 26Jarobeám uvažoval: „Za terajšieho stavu by mohlo kráľovstvo opäť pripadnúť Dávidovmu domu. 27Ak by tento ľud chodil obetovať do Hospodinovho domu v Jeruzaleme, priklonilo by sa srdce tohto ľudu k ich pánovi, judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa by zabili a vrátili by sa k nemu.“ 28Kráľ sa preto rozhodol zhotoviť dve zlaté teľatá a ľudu povedal: „Dosť ste sa už nachodili do Jeruzalema. Tu máš, Izrael, svojich bohov, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ 29Jedno umiestnil v Bételi a druhé dal do Dánu. 30Toto opatrenie zvádzalo na hriech. Za jedným teľaťom musel ľud putovať až do Dánu. 31Zriadil i svätyne na výšinách a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí nepochádzali z Léviho rodu. 32V ôsmom mesiaci, pätnásteho dňa toho istého mesiaca, Jarobeám zaviedol sviatok podobný tomu, aký býval v Judsku, a na oltári obetoval spaľované obety. Takto urobil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré zhotovil. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré zriadil. 33Vystúpil k oltáru, ktorý tam zriadil. Bolo to pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, v mesiaci podľa vlastného nápadu. Tak zaviedol pre Izraelitov sviatok a vystúpil k oltáru, aby vykonal kadidlovú obetu.

Proroctvo proti bételskému oltáru

1Práve vtedy, keď Jarobeám stál pri oltári, aby vykonal kadidlovú obetu, prišiel z Judska do Bételu Boží muž s odkazom od Hospodina. 2Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: „Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: ‚Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. Ten bude na tebe obetovať kňazov z výšin, ktorí budú na tebe konať kadidlové obety. Ba aj ľudské kosti budú na tebe páliť.‘“ 3Zároveň dal aj znamenie. „Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Oltár sa roztrhne a popol z neho sa vysype.“ 4Keď kráľ Jarobeám počul hrozbu Božieho muža, ktorú vyslovil proti bételskému oltáru, pohrozil mu od oltára a prikázal: „Chyťte ho!“ No ruka, ktorou sa vyhrážal, mu stuhla, takže ju nemohol pripažiť. 5Vtom sa roztrhol oltár a popol z neho sa vysypal podľa znamenia, ktoré na Hospodinov pokyn dal Boží muž. 6Tu sa ozval kráľ a Božiemu mužovi povedal: „Pros svojho Boha, Hospodina, o zhovievavosť a pomodli sa za mňa, aby som ruku mohol pripažiť.“ Boží muž prosil Hospodina o zhovievavosť. Kráľ mohol potom ruku pripažiť a mal ju ako predtým. 7Nato povedal kráľ Božiemu mužovi: „Vojdi so mnou do domu, občerstvíš sa a ja sa ti odmením.“ 8Boží muž však povedal kráľovi: „Nepôjdem s tebou ani za polovicu tvojho domu. Na tomto mieste nesmiem jesť chlieb ani piť vodu. 9V Hospodinovom slove som dostal príkaz: ‚Nesmieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa vrátiť predošlou cestou.‘“ 10Odišiel teda inou cestou, a nie tou, ktorou prišiel do Bételu.

Boží muž a prorok

11V Bételi býval istý starý prorok. Jeho synovia prišli a vyrozprávali mu všetko, čo v ten deň vykonal v Bételi Boží muž, aj slová, ktoré povedal kráľovi. Keď to vyrozprávali svojmu otcovi, 12ten sa ich spýtal: „Ktorou cestou odišiel?“ Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Judska. 13Nato povedal svojim synom: „Osedlajte mi osla!“ Keď mu ho osedlali, vysadol naň 14a odišiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom a spýtal sa ho: „Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska?“ Odpovedal: „Áno!“ 15Vyzval ho: „Poď so mnou domov niečo si zajesť.“ 16On nato: „Nesmiem sa s tebou vrátiť ani s tebou ísť. Na tomto mieste nesmiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu, 17lebo som od Hospodina dostal príkaz: ‚Nebudeš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nevrátiš cestou, ktorou si prišiel.‘“ 18On mu však povedal: „Ja som tiež prorok ako ty a anjel ma na pokyn Hospodina oslovil: ‚Priveď ho späť do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody.‘“ Luhal mu. 19Vrátil sa teda s ním, jedol v jeho dome chlieb a napil sa vody. 20Ako tak sedeli za stolom, Hospodin oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť. 21Ten zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: „Takto vraví Hospodin: ‚Pretože si sa vzoprel Hospodinovmu rozkazu a nedodržal si zákaz, ktorý ti dal Hospodin, tvoj Boh, 22ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil vodu na mieste, o ktorom som ti hovoril, že tam nesmieš jesť chlieb a piť vodu, nedostane sa tvoje mŕtve telo do hrobu tvojich predkov.‘“ 23Keď sa najedol a napil, osedlal osla prorokovi, ktorého vrátil z cesty. 24Keď odišiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho. Jeho mŕtvola ležala na ceste a osol i lev stáli vedľa nej. 25Práve šli okolo nejakí muži a uzreli mŕtvolu na ceste a vedľa nej stáť leva. Šli a vyrozprávali to v meste, kde býval starý prorok. 26Keď sa to dopočul prorok, ktorý ho vrátil z cesty, povedal: „Je to Boží muž, ktorý sa vzoprel Hospodinovmu rozkazu. Hospodin ho preto vydal napospas levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu dal Hospodin.“ 27Potom prikázal svojim synom: „Osedlajte mi osla!“ Keď mu ho osedlali, 28odišiel a našiel mŕtvolu ležať na ceste. Osol i lev stáli vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvolu ani neroztrhal osla. 29Prorok zdvihol mŕtvolu Božieho muža, naložil ju na osla a odviezol späť. Tak prišiel starý prorok do mesta, aby ho oplakal a pochoval. 30Jeho mŕtve telo uložil do svojho vlastného hrobu a žialil nad ním: „Ach, brat môj!“ 31Po pohrebe povedal svojim synom: „Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí. 32Určite sa splní hrozba, ktorú privolal na príkaz Hospodina proti bételskému oltáru a proti všetkým svätyniam na výšinách, čo sú v mestách Samárie.“ 33Ani po tejto udalosti sa Jarobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu dosadzoval spomedzi ľudu kňazov pre výšiny. Kto mal záujem, tomu zveril úrad kňaza na výšinách. 34Týmto sa prehrešil dom Jarobeámov a musel byť zničený a vyhladený z povrchu zeme.

Koniec Jarobeámovej vlády

1V tom čase ochorel Jarobeámov syn Abija. 2Jarobeám povedal svojej žene: „Vstaň a prestroj sa, aby sa nepoznalo, že si Jarobeámova žena. Choď do Šila, kde je prorok Achija, ktorý mi predpovedal, že sa stanem kráľom nad týmto ľudom. 3Vezmi so sebou desať chlebov, koláče, krčah medu a choď k nemu. On ti oznámi, čo bude s chlapcom.“ 4Jarobeámova žena tak aj urobila. Vybrala sa, odišla do Šila a vošla do Achijovho domu. Achija už dobre nevidel, lebo mu starobou ochabol zrak. 5Vtedy povedal Hospodin Achijovi: „Práve prichádza Jarobeámova žena, aby sa u teba dopytovala na svojho chorého syna. Toto a toto jej povedz. Keď príde, bude vystupovať ako iná osoba.“ 6Keď Achija počul jej kroky, ako vchádzala do dverí, povedal: „Vstúp, Jarobeámova žena! Prečo sa pretvaruješ? Poslaný som k tebe s nepríjemnou správou. 7Povedz Jarobeámovi: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Pretože som ťa povýšil spomedzi ľudu a ustanovil som ťa za vojvodcu nad mojím izraelským ľudom, 8odtrhol som kráľovstvo od domu Dávidovho a dal som ho tebe. Ty si sa však nezachoval ako môj služobník Dávid, ktorý dodržiaval moje príkazy, ktorý ma nasledoval celým srdcom a konal len to, čo uznávam za správne. 9Správal si sa horšie než všetci, ktorí boli pred tebou. Odišiel si a narobil si si iných bohov, liate modly, aby si ma nimi dráždil, na mňa si však zanevrel. 10Preto zosielam na dom Jarobeáma pohromu a vyhladím Jarobeámovi všetko, čo je mužského rodu a v Izraeli všetkých otrokov a slobodných. Dôkladne vymetiem Jarobeámov dom, tak ako sa vymetá špina. 11Ak niekto z Jarobeámovho domu zomrie v meste, zožerú ho psy, ak zomrie na poli, pozobú ho nebeské vtáky, lebo prehovoril Hospodin.‘ 12Ty sa však pober a choď domov! Keď vstúpiš do mesta, dieťa zomrie. 13Celý Izrael ho bude oplakávať a pochovajú ho. Iba tento Jarobeámovec sa totiž dostane do hrobu, pretože iba na ňom z domu Jarobeáma našiel Hospodin, Boh Izraela, niečo dobré. 14Hospodin si vzbudí nad Izraelom kráľa, ktorý vyhubí dom Jarobeáma, čo sa dnes alebo onedlho stane. 15Hospodin zalomcuje s Izraelom, ako keď sa ohýba trstina vo vode. Vytrhne Izrael z tejto úrodnej pôdy, ktorú dal ich otcom a rozptýli ich za Eufrat, pretože si zhotovili ašery a tým dráždili Hospodina. 16Vzdá sa Izraela pre hriechy Jarobeáma, ktoré spáchal a ktorými zviedol na hriech aj Izrael.“ 17Nato sa Jarobeámova žena vydala na cestu a prišla do Tirce. Len čo prekročila prah domu, chlapec zomrel. 18Pochovali ho a všetok Izrael ho oplakával podľa Hospodinovho slova, ktoré sprostredkoval jeho služobník prorok Achija. 19Ostatné Jarobeámove skutky, ako bojoval a vládol, sú zapísané v Kronike izraelských kráľov. 20Jarobeám vládol dvadsaťdva rokov. Keď sa uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Nadáb.

Rechabeámova vláda v Judsku

21Šalamúnov syn Rechabeám vládol v Judsku. Keď sa stal kráľom, mal štyridsaťjeden rokov. Sedemnásť rokov vládol v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vybral Hospodin spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam položil svoje meno. Jeho matka, Ammónčanka, sa volala Naama. 22Júda robil to, čo sa protivilo Hospodinovi a popudzoval ho viac než všetci jeho predkovia svojimi napáchanými hriechmi. 23Aj oni si zriaďovali výšiny, posvätné stĺpy a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. 24Aj zasvätení smilníci boli v krajine. Napodobňovali všetky ohavnosti národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraela. 25V piatom roku Rechabeámovej vlády vytiahol egyptský kráľ Šišak proti Jeruzalemu. 26Pobral poklady Hospodinovho domu, poklady kráľovského paláca a vôbec všetko. Vzal i všetky zlaté štíty, ktoré zhotovil Šalamún. 27Kráľ Rechabeám ich nahradil bronzovými a zveril ich veliteľom telesnej stráže, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. 28Kedykoľvek kráľ vstupoval do Hospodinovho domu, telesní strážcovia ich nosili a zase ich odkladali na strážnicu. 29Ostatné Rechabeámove skutky a všetko, čo konal, je verne zapísané v Kronike judských kráľov. 30Po celý ten čas bola medzi Rechabeámom a Jarobeámom vojna. 31Rechabeám sa uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. Jeho matka, Ammónčanka, sa volala Naama. Po ňom sa stal kráľom Abijám.

Judský kráľ Abijám

1V osemnástom roku vlády kráľa Jarobeáma, Nebátovho syna, sa stal kráľom nad Judskom Abijám. 2Vládol tri roky v Jeruzaleme. Jeho matka, Abišalómova dcéra, sa volala Maacha. 3Pokračoval vo všetkých hriechoch, ktorých sa pred ním dopúšťal jeho otec. Jeho srdce nebolo úplne oddané Hospodinovi, jeho Bohu, ako srdce otca Dávida. 4Iba pre Dávida mu dal Hospodin, jeho Boh, v Jeruzaleme sviecu, vzbudil mu totiž po ňom syna, a Jeruzalem nechal stáť, 5pretože Dávid robil to, čo Hospodin uznáva za správne. Kým žil, neodchýlil sa od ničoho, čo mu prikázal, okrem prípadu Chetitu Uriáša. 6Po celý jeho život bola vojna medzi ním a Jarobeámom. 7Ostatné Abijámove skutky i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. Vojna medzi Abijámom a Jarobeámom pokračovala. 8Keď sa Abijám uložil k predkom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asa.

Judský kráľ Asa

9V dvadsiatom roku izraelského kráľa Jarobeáma sa v Judsku ujal vlády kráľ Asa. 10Štyridsaťjeden rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka, Abišalómova dcéra, sa volala Maacha. 11Asa robil to, čo Hospodin uznáva za správne, ako jeho praotec Dávid. 12Z krajiny vyhostil zasvätených smilníkov a odstránil všetky modly, ktoré zhotovili jeho otcovia. 13Ba aj vlastnú matku Maachu zbavil kráľovskej hodnosti, pretože zhotovila Ašere ohavnú modlu. Asa jej ohavnú modlu zoťal a spálil v Kidrónskom údolí. 14Výšiny síce nezmizli, no kým žil, bolo Asovo srdce úplne oddané Hospodinovi. 15Do Hospodinovho domu vniesol posvätné dary svojho otca i svoje vlastné, a to striebro, zlato a náradie. 16Medzi Asom a izraelským kráľom Bašom bola vojna počas ich života. 17Izraelský kráľ Baša vytiahol proti Judsku a vybudoval Rámu, aby znemožnil judskému kráľovi Asovi každý vojenský pohyb. 18Asa vzal všetko striebro a zlato, čo zostalo v pokladniciach Hospodinovho domu a kráľovského paláca, a odovzdal to svojim služobníkom. Nato ich kráľ Asa vyslal k sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi, synovi Tabrimmóna, syna Chezjóna, sídliacemu v Damasku, s odkazom: 19„Viaže nás vzájomná zmluva, ako bola medzi mojím a tvojím otcom! Tu ti posielam dar, striebro a zlato. Choď a zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa.“ 20Ben-Hadad poslúchol kráľa Asu a vyslal svojich veliteľov proti izraelským mestám. Dobyl Ijón, Dán, Abél-Bét-Maachu, celý Kinneret a celú krajinu Naftali. 21Keď sa to dopočul Baša, prestal opevňovať Rámu a zostal v Tirci. 22Kráľ Asa vyzval všetkých Júdovcov, aby všetci bez výnimky poodnášali z Rámy kamene a drevo, ktoré používal Baša pri výstavbe. Kráľ Asa z nich vybudoval benjamínsku Gebu a Micpu. 23Všetky ostatné Asove skutky, všetko jeho hrdinstvo, všetko, čo vykonal, i mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike judských kráľov. Treba dodať, že vo svojej starobe ochorel na nohy. 24Asa sa uložil k svojim predkom a bol k nim pochovaný v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jošafát.

Izraelský kráľ Nadáb

25V druhom roku vlády judského kráľa Asu sa stal Nadáb, Jarobeámov syn, kráľom nad Izraelom a vládol nad ním dva roky. 26Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca a v jeho hriechu, na ktorý zvádzal Izrael. 27Proti nemu sa vzbúril Baša, Achijov syn, z Jissachárovho domu. V Gibbetóne, ktorý patril Filištíncom, ho Baša zabil, keď Nadáb a celý Izrael obliehali mesto. 28Baša ho usmrtil v treťom roku vlády judského kráľa Asu a stal sa po ňom kráľom. 29Keď sa stal kráľom, vyvraždil celý Jarobeámov dom. Jarobeámovi neponechal nikoho, až ich úplne vykynožil podľa Hospodinovho slova, ktoré ohlásil prostredníctvom svojho služobníka, Šilčana Achiju. 30To pre Jarobeámove hriechy, ktoré spáchal a ktorými zvádzal Izrael na hriech pre vlastnú vzdorovitosť, ktorou dráždil Hospodina, Boha Izraela. 31Ostatné Nadábove skutky a všetko, čo konal, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 32Medzi Asom a izraelským kráľom Bašom bola vojna počas celého ich života.

Izraelský kráľ Baša

33V treťom roku vlády judského kráľa Asu sa stal kráľom nad celým Izraelom v Tirci na dvadsaťštyri rokov Achijov syn Baša. 34Robil to, čo bolo zlé pred Hospodinom, nasledoval Jarobeáma a jeho hriech, na ktorý zvádzal Izrael. 1Vtedy povedal Hospodin Jehuovi, synovi Chananiho, proti Bašovi toto: 2„Hoci som ťa pozdvihol z prachu a dosadil som ťa za knieža nad Izraelom, mojím ľudom, správal si sa ako Jarobeám a zviedol si môj izraelský ľud na hriech, aby ma svojimi hriechmi dráždil. 3Preto ja teraz zmetiem Bašu i jeho dom a s jeho domom naložím ako s domom Nebátovho syna Jarobeáma. 4Keď niekto z Bašovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy. Keď mu niekto zomrie na poli, pozobe ho nebeské vtáctvo.“ 5Ostatné Bašove skutky, čo urobil, jeho hrdinstvo, sú zapísané v Kronike izraelských kráľov. 6Baša sa uložil k svojim predkom a pochovali ho v Tirci. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ela. 7Aj prostredníctvom proroka Jehua, syna Chananiho, oslovil Hospodin Bašu a jeho dom. Konal totiž to, čo bolo zlé pred Hospodinom, svojimi skutkami ho urážal, čím sa pripodobnil Jarobeámovmu domu, a preto ho určil na záhubu.

Izraelský kráľ Ela

8V dvadsiatom šiestom roku vlády judského kráľa Asu sa stal v Tirci kráľom nad Izraelom Bašov syn Ela, a to na dva roky. 9Proti nemu však povstal jeho služobník Zimri, veliteľ nad polovicou bojových vozov. Keď sa Ela v Tirci pri hodovaní opil v dome Arcu, správcu paláca v Tirci, 10prišiel Zimri a zasadil mu smrteľný úder. Bolo to v dvadsiatom siedmom roku vlády judského kráľa Asu. Po ňom sa stal kráľom. 11Keď si ako kráľ zasadol na jeho trón, vyhubil celý Bašov dom a nenechal nikoho z mužského rodu, ani príbuzných, ani priateľov. 12Tak vyhubil Zimri celý Bašov dom podľa Hospodinovho slova, ktoré ohlásil Bašovi prostredníctvom proroka Jehua, 13za všetky Bašove hriechy a za hriechy jeho syna Elu, ktoré napáchali a ktorými zvádzali na hriech Izrael, aby tak svojimi ničotnými modlami urážali Hospodina, Boha Izraela. 14Ostatné Elove skutky a všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike izraelských kráľov.

Izraelský kráľ Zimri

15V dvadsiatom siedmom roku vlády judského kráľa Asu stal sa v Tirci na sedem dní kráľom Zimri. Ľud sa vtedy rozložil táborom proti Gibbetónu, ktorý patril Filištíncom. 16Keď sa ľud v tábore dozvedel, že sa Zimri vzbúril a zabil aj kráľa, v ten deň ustanovil v tábore celý Izrael za kráľa nad sebou Omriho, veliteľa vojska. 17Nato sa Omri a s ním celý Izrael stiahol z Gibbetónu a obľahli Tircu. 18Keď Zimri zbadal, že mesto padlo, utiahol sa do pevnosti kráľovského paláca. Zapálil ju nad sebou a tak zahynul 19za svoje hriechy, ktorých sa dopustil, keď konal to, čo bolo zlé pred Hospodinom, a keď chodil po ceste Jarobeáma a v jeho hriechu, ktorý sám páchal a zvádzal naň Izrael. 20Ostatné Zimriho skutky, vzbura, ktorú viedol, sú zapísané v Kronike izraelských kráľov. 21Vtedy sa izraelský ľud rozdelil na dvoje: polovica ľudu chcela za kráľa dosadiť Ginatovho syna Tibniho, polovica však Omriho. 22Stúpenci Omriho získali prevahu nad stúpencami Ginatovho syna Tibniho. Tibni zomrel a kráľom sa stal Omri.

Izraelský kráľ Omri

23V tridsiatom prvom roku vlády judského kráľa Asu sa stal Omri na dvanásť rokov kráľom nad Izraelom. V Tirci vládol šesť rokov. 24Potom odkúpil od Šemera za dva talenty striebra vrch Šomerón. Na vrchu staval a postavené mesto pomenoval podľa majiteľa toho vrchu Šemera Samáriou. 25Omri konal to, čo bolo zlé pred Hospodinom, ba bol horší než všetci jeho predchodcovia. 26Nasledoval Nebátovho syna Jarobeáma a jeho hriech, ktorým zviedol aj Izrael, aby tak svojimi ničotnými modlami urážali Hospodina, Boha Izraela. 27Ostatné Omriho skutky, čo vykonal, ako i hrdinstvo, ktoré dokázal, sú zapísané v Kronike izraelských kráľov. 28Keď sa Omri uložil k svojim predkom, pochovali ho v Samárii. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acháb.

Izraelský kráľ Acháb

29Omriho syn Acháb sa stal v tridsiatom ôsmom roku vlády judského kráľa Asu kráľom nad Izraelom. Omriho syn Acháb panoval v Samárii nad Izraelom dvadsaťdva rokov. 30Omriho syn Acháb konal to, čo bolo zlé pred Hospodinom, a to viac než všetci jeho predchodcovia. 31Nestačilo mu, že chodil v hriechoch Nebátovho syna Jarobeáma, ale si vzal za ženu Izebel, dcéru Etbaala, kráľa Sidončanov, a chodieval slúžiť Baalovi a uctieval ho. 32Pre Baala zriadil oltár v Baalovom dome, ktorý postavil v Samárii. 33Acháb zhotovil aj ašeru, ba v snahe urážať Hospodina, Boha Izraela, predstihol všetkých predošlých izraelských kráľov. 34Za jeho čias Chíel z Bételu vystaval Jericho. Za cenu svojho prvorodeného syna Abiráma položil jeho základy a za cenu Segúba, svojho najmladšieho syna, osadili jeho brány, a to podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Jozua, syn Núna.

Eliáš pri potoku Kerít

1Vtedy povedal tišbejský Eliáš z Gileádu Achábovi: „Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.“ 2Hospodin ho nato oslovil: 3„Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je východne od Jordánu. 4Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“ 5Odišiel teda a urobil, ako prikázal Hospodin. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, východne od Jordánu. 6Krkavce mu prinášali ráno i večer chlieb a mäso a z potoka pil. 7Onedlho však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa.

Eliáš v Sarepte

8Hospodin oslovil Eliáša: 9„Zober sa a odíď do Sarepty, ktorá patrí Sidonu, a usaď sa tam. Prikázal som tam totiž jednej vdove, aby sa o teba starala.“ 10Tak sa vybral do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, práve tam akási vdova zbierala drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi, prosím, trochu vody v nádobe, nech sa napijem.“ 11Keď ju šla nabrať, zavolal na ňu: „Prines mi so sebou aj kúsok chleba.“ 12Povedala: „Akože žije Hospodin, tvoj Boh, nemám nič upečené. Mám iba za hrsť múky v hrnci a trochu oleja v nádobe. Práve zbieram pár kúskov dreva a potom pôjdem niečo pripraviť sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, čaká nás smrť.“ 13Eliáš jej však povedal: „Neboj sa, choď a urob, čo si povedala. No urob z toho najprv malý posúch pre mňa a prines mi ho. Sebe a svojmu synovi ho pripravíš potom. 14Lebo takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Múky v hrnci neubudne ani nádoba s olejom sa nevyprázdni, kým Hospodin nezošle na zem dážď.‘“ 15Odišla i urobila, ako prikázal Eliáš. Dlhší čas mala čo jesť ona, on i jej domácnosť. 16Múky v hrnci neubúdalo ani nádoba s olejom sa nevyprázdňovala podľa Hospodinovho slova, ktoré vyslovil Eliáš. 17Potom ochorel syn domácej panej. Jeho choroba bola natoľko vážna, že sa uňho nejavili známky života. 18Eliášovi vyčítala: „Čo si sa zastarel do mňa, Boží muž? Prišiel si mi pripomenúť vinu a usmrtiť mi syna?“ 19Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej miestnosti, kde býval. Uložil ho na svoje lôžko 20a volal k Hospodinovi: „Hospodin, Bože môj, chceš azda i na vdovu, u ktorej som hosťom, uvaliť nešťastie, keď jej usmrcuješ syna?“ 21Potom sa tri razy sklonil nad dieťaťom a volal k Hospodinovi: „Hospodin, Bože môj, oživ, prosím, toto dieťa.“ 22Hospodin vypočul Eliáša, život sa vrátil do dieťaťa a ožilo. 23Nato vzal Eliáš to dieťa, preniesol ho z hornej miestnosti dnu a odovzdal ho jeho matke. Povedal: „Pozri, tvoj syn žije!“ 24Žena odvetila Eliášovi: „Teraz som spoznala, že si Boží muž a že slovo Hospodina, ktoré zvestuješ, je pravdivé.“

Boží súd na vrchu Karmel

1Po dlhšom čase, v treťom roku oslovil Hospodin Eliáša: „Choď sa ukázať Achábovi, lebo chcem zoslať na zem dážď.“ 2Eliáš sa mu šiel ukázať. V Samárii sa však rozmohol hlad. 3Acháb si zavolal Obadju, správcu paláca, ktorý bol horlivým ctiteľom Hospodina. 4Keď Izebel hubila Hospodinových prorokov, Obadja sa ujal sto prorokov, ukryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatril ich chlebom a vodou. 5Acháb prikázal Obadjovi: „Zájdi ku všetkým vodným prameňom a ku všetkým potokom v krajine. Možno sa nájde tráva, aby sme uživili kone i mulice a nemuseli zabíjať dobytok.“ 6Nato si rozdelili územie, ktorým mali prejsť. Acháb sa pobral sám jednou cestou, Obadja sám druhou. 7Obadja bol práve na ceste, keď zrazu stretol Eliáša. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: „Si to ty, Eliáš, môj pane?“ 8Odpovedal: „Áno, som. Choď povedať svojmu pánovi, že je tu Eliáš.“ 9On na to: „Čím som sa prehrešil, že vydávaš svojho služobníka na istú smrť Achábovi do rúk? 10Akože žije Hospodin, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kam by ťa môj pán nebol poslal hľadať. Keď tvrdili, že ťa niet, muselo kráľovstvo alebo národ odprisahať, že ťa nenašli. 11A ty teraz hovoríš: ‚Odkáž svojmu pánovi, že je tu Eliáš.‘ 12Možno ťa po mojom odchode duch Hospodina odnesie neviem kam, ja však musím podať Achábovi hlásenie a ak ťa nenájde, zabije ma. Tvoj služobník je predsa od svojej mladosti ctiteľom Hospodina. 13Azda oznámili môjmu pánovi, čo som vykonal, keď Izebel vraždila Hospodinových prorokov, ako som ukryl z nich sto mužov, po päťdesiatich v jaskyni a zaopatroval ich chlebom a vodou. 14Ty však teraz vravíš: ‚Odkáž svojmu pánovi, že je tu Eliáš.‘ Veď ten ma zabije.“ 15Eliáš povedal: „Akože žije Hospodin zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem.“ 16Obadja šiel v ústrety Achábovi a podal mu hlásenie. Nato vyšiel Acháb v ústrety Eliášovi. 17Keď Acháb uzrel Eliáša, povedal mu: „Ty si ten, čo vedie do nešťastia Izrael?“ 18Odvetil: „Nie ja, ale ty a tvoja rodina prinášate Izraelu nešťastie, lebo ste opustili príkazy Hospodina a pridržiavate sa baalov. 19Teraz však zvolaj ku mne na vrch Karmel všetok Izrael a štyristopäťdesiat prorokov Baala a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedávajú zo stola Izebel.“ 20Acháb rozoslal pozvanie všetkým Izraelitom a zvolal prorokov na vrch Karmel. 21Tu pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: „Dokedy budete preskakovať na obe strany? Ak je Bohom Hospodin, nasledujte ho, ak je ním Baal, choďte za ním!“ Ľud mu nič neodpovedal. 22Eliáš pokračoval v reči k ľudu: „Zostal som už len sám ako prorok Hospodina, kým Baalových prorokov je štyristopäťdesiat. 23Nech nám dajú dvoch býčkov. Jedného z nich nech si vyberú, rozsekajú na kusy a položia na drevo, oheň však nech nezakladajú. Ja potom pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a oheň nezaložím. 24Potom budete vzývať svojho boha a ja Hospodina. Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý.“ Nato všetok ľud odpovedal: „To je dobrý návrh!“ 25Eliáš vyzval Baalových prorokov: „Vyberte si jedného býčka a keďže vás je väčšina, začnite prví. Potom vzývajte svojho boha, no oheň nezakladajte.“ 26Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Baala a volali: „Baal, ozvi sa nám!“ Nikde však o ňom ani chýru, ani slychu, i keď poskakovali vôkol zhotoveného oltára. 27Na poludnie Eliáš posmešne poznamenal: „Kričte hlasnejšie, je to predsa boh. Možno rozjíma alebo si musel odskočiť, alebo odcestoval. Azda drieme a treba ho zobudiť.“ 28Tak sa pustili do náramného kriku a podľa svojho zvyku bodali sa mečmi a oštepmi, až ich krv zalievala. 29I neskôr popoludní zostali vo vytržení až do hodiny pokrmovej obety. O Baalovi však nikde ani chýru, ani slychu, ani náznaku. 30Vtedy povedal Eliáš všetkému ľudu: „Pristúpte ku mne!“ Všetok ľud k nemu pristúpil a on opravil zrúcaný Hospodinov oltár. 31Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jákoba, ktorému Hospodin povedal: „Tvoje meno bude Izrael.“ 32Z kameňov zbudoval oltár v Hospodinovom mene a vôkol neho vyhĺbil priekopu s výsevnou plochou dvoch seí. 33Potom upravil drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34Prikázal: „Naplňte štyri krčahy vodou a vylejte na spaľovanú obetu a na drevo!“ Potom povedal: „Zopakujte to!“ A oni to zopakovali. Znovu povedal: „Urobte to i tretí raz!“ Urobili to i tretí raz. 35Voda sa roztiekla vôkol oltára a naplnila priekopu. 36V čase pokrmovej obety pristúpil prorok Eliáš a povedal: „Hospodin, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes spozná, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. 37Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce.“ 38Vtom spadol Hospodinov oheň, strávil spaľovanú obetu, drevo, kamene i prach a vodu v priekope vysušil. 39Keď to všetok ľud uzrel, padol na tvár a vyznával: „Hospodin je Boh, Hospodin je Boh.“ 40Eliáš im prikázal: „Pochytajte Baalových prorokov! Nech nikto z nich neunikne.“ Keď ich pochytali, odviedol ich Eliáš dolu k potoku Kišón a tam ich pozabíjal. 41Potom povedal Eliáš Achábovi: „Vystúp hore, jedz a pi, lebo čujem hukot dažďa.“ 42Acháb vystúpil hore, aby jedol a pil. Medzitým vyšiel Eliáš na vrchol Karmelu, sklonil sa po zem, vsunul si tvár medzi kolená 43a povedal svojmu sluhovi: „Vyjdi hore a podívaj sa na more.“ Keď vyšiel a poobzeral sa, hlásil: „Nič tam nie je!“ Kázal mu to sedemkrát zopakovať. 44Keď to bolo po siedme, hlásil: „Z mora vystupuje obláčik ako ľudská dlaň.“ On na to: „Odkáž Achábovi: ‚Priahaj a zbehni dolu, aby ťa nezastihol dážď.‘“ 45Nebo sa postupne zatiahlo mrakmi, zadul vietor a spustil sa mohutný lejak. Acháb nasadol do voza a odišiel do Jezreelu. 46Hospodinova ruka bola s Eliášom. Podpásal si bedrá a uháňal pred Achábom až po jezreelské rázcestie.

Eliášova púť k Horebu

1Acháb oznámil Izebel všetko, čo vykonal Eliáš, aj to, ako pozabíjal mečom všetkých prorokov. 2Izebel poslala Eliášovi odkaz: „Nech ma bohovia čo najprísnejšie potrescú, ak zajtra o tomto čase nenaložím s tvojím životom, ako si ty naložil s hociktorým z nich.“ 3Keďže šlo Eliášovi o život, zo strachu vstal a odišiel do judskej Beér-Šeby, kde zanechal svojho sluhu. 4Sám sa vydal na jednodňovú cestu púšťou. Keď prišiel, sadol si pod kručinu a žiadal si smrť. Povedal: „Dosť už, Hospodin; vezmi si môj život, lebo nie som lepší než moji otcovia.“ 5Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Zrazu sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ 6Poobzeral sa a tu pri hlave mal posúch, upečený na žeravých uhlíkoch, a krčah vody. Zajedol si, napil sa a zase si ľahol. 7Nato sa ho anjel Hospodina druhý raz dotkol a povedal: „Vstaň a jedz, čaká ťa dlhá cesta.“ 8Vstal teda a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb. 9Tam vošiel do jaskyne, kde prenocoval. Tu ho oslovil Hospodin: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 10Odvetil: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu, zrúcali tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom, takže som zostal iba sám. Snažia sa však i mňa pripraviť o život.“ 11Dostal odpoveď: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Hospodinom!“ Práve tade prechádzal Hospodin. Strhol sa mohutný a prudký víchor, ktorý vyvracal vrchy a drvil pred ním bralá. Hospodin však nebol vo víchre. Po ňom nastalo zemetrasenie, ale ani v ňom nebol Hospodin. 12Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni. Po ohni sa ozval tichý a príjemný šelest. 13Len čo ho Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a postavil sa pred vchod do jaskyne. Vtom ho niekto oslovil: „Čo tu robíš, Eliáš?“ 14Odvetil: „Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu, zrúcali tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom, takže som zostal iba sám. Snažia sa však i mňa pripraviť o život.“ 15Hospodin mu povedal: „Vydaj sa na spiatočnú cestu smerom k Damaskej púšti. Keď ta prídeš, pomažeš Chazaela za sýrskeho kráľa, 16Nimšiho syna Jehua pomažeš za kráľa nad Izraelom a Šafátovho syna Elizea z Abél-Mecholy pomažeš za proroka ako svojho nástupcu. 17Kto by unikol meču Chazaelovmu, toho usmrtí Jehu, a kto by unikol meču Jehuovmu, toho usmrtí Elizeus. 18V Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov, všetko takých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali.“

Pomazanie Elizea

19Keď odtiaľ odišiel, stretol Šafátovho syna Elizea. Práve oral. Pred sebou mal dvanásť záprahov a sám bol za dvanástym. Eliáš prechádzal popri ňom a hodil naňho svoj plášť. 20Elizeus zanechal dobytok, rozbehol sa za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca i matku. Potom prídem za tebou.“ Odvetil mu: „Choď, ale sa vráť! Veď čo mám s tebou robiť?“ 21Nato sa vzdialil, vzal pár volov a obetoval ich. Na riade, ktorý ostal, uvaril mäso, rozdal ľudu a tí jedli. Potom vstal, nasledoval Eliáša a posluhoval mu.

Achábove vojny so Sýriou

1Sýrsky kráľ Ben-Hadad zhromaždil celé svoje vojsko. Bolo s ním tridsaťdva kráľov, kone a bojové vozy. Dal sa na pochod, obľahol Samáriu a dobýjal ju. 2K izraelskému kráľovi Achábovi vystrojil poslov do mesta s odkazom: 3„Takto vraví Ben-Hadad: ‚Tvoje striebro a tvoje zlato sú moje. Mne patria i tvoje ženy a obľúbení synovia.‘“ 4Izraelský kráľ odpovedal: „Súhlasím s tebou, pane môj, kráľu! Patrím ti so všetkým, čo mám.“ 5Poslovia prišli znovu s požiadavkou: „Toto si žiada Ben-Hadad: ‚Doručil som ti odkaz, aby si mi vydal svoje striebro, svoje zlato, svoje ženy a svojich synov. 6Zajtra teda o tomto čase pošlem k tebe svojich služobníkov, ktorí vykonajú prehliadku tvojho domu i domov tvojich služobníkov. Všetko, čo sa im zapáči, zhabú a vezmú.‘“ 7Izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a povedal: „Posúďte sami a uznáte, že chystá čosi nekalé. Veď posiela ku mne po moje ženy, mojich synov, po moje striebro i zlato, a ja som mu to neodoprel.“ 8Všetci starší a všetok ľud mu odporúčali: „Neposlúchni a nedovoľ!“ 9Nato povedal Ben-Hadadovým poslom: „Odkážte môjmu pánovi, kráľovi: ‚Na všetko, čo si pôvodne od svojho služobníka žiadal, pristávam. No túto požiadavku splniť nemôžem.‘“ Poslovia šli zaniesť odpoveď. 10Ben-Hadad mu odkázal: „Nech ma bohovia potrestajú, ako chcú, ak zo Samárie zostane aspoň toľko prachu, aby sa ušlo za hrsť každému z ľudu, čo ma nasleduje.“ 11Izraelský kráľ odvetil: „Nepatrí sa predčasne sa chváliť víťazstvom.“ 12Keď to kráľ pri popíjaní s kráľmi v stanoch počul, dal svojim služobníkom povel k nástupu. Tak nastúpili proti mestu. 13Zrazu pristúpil k izraelskému kráľovi Achábovi akýsi prorok a povedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Vidíš celý ten mohutný dav? Ešte dnes ti ho vydám do rúk, aby si vedel, že ja som Hospodin.‘“ 14Acháb sa ho spýtal: „Kto sa toho ujme?“ Odpovedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Mladé mužstvo krajových hodnostárov!‘“ Ďalej sa spýtal: „Kto má zaútočiť?“ Povedal: „Ty!“ 15Nato vykonal prehliadku mladého mužstva krajových hodnostárov. Bolo ich dvestotridsaťdva. Po nich vykonal prehliadku všetkého ľudu. Všetkých Izraelitov bolo sedemtisíc. 16Vyrazili na poludnie. Ben-Hadad sa už opíjal v stanoch s tridsiatimi dvoma kráľmi, ktorí mu prišli na pomoc. 17Najprv vyrazilo mladé mužstvo krajových hodnostárov. Keď vyslal Ben-Hadad hliadku, tá mu hlásila, že akísi muži vyšli zo Samárie. 18Povedal: „Zajmite ich živých, či vyšli rokovať o mieri, alebo vytiahli do boja.“ 19Z mesta vytiahli títo: mladé mužstvo krajových hodnostárov a za nimi vojsko. 20Každý zrazil svojho protivníka, na čo sa Sýrčania dali na útek. Izraeliti ich prenasledovali. Sýrsky kráľ Ben-Hadad sa zachránil na koni i s jazdcami. 21Vtedy vyrazil izraelský kráľ, vyradil mu kone i vozy a spôsobil Sýrčanom ťažkú porážku. 22Ten prorok pristúpil k izraelskému kráľovi a povedal mu: „Choď, vyzbroj sa a pouvažuj, čo by si mal robiť, keď takto o rok vytiahne proti tebe sýrsky kráľ.“ 23Sýrskeho kráľa presviedčali jeho služobníci: „Porazili nás, lebo majú boha vrchov. Ak budeme proti nim bojovať na rovine, zvíťazíme my! 24Urob toto opatrenie: Pozbav každého z tých kráľov velenia a na ich miesto dosaď ich zástupcov. 25Doplň si vojsko o počet padlých, podobne doplň i kone a vozy. Potom budeme proti nim bojovať na rovine. Iste zvíťazíme.“ Poslúchol ich a tak aj urobil.

Víťazstvo Izraela pri Aféku

26Na prelome roka zverboval Ben-Hadad Sýrčanov a vypravil sa do Aféku bojovať proti Izraelu. 27Izraeliti sa zoradili, zásobili sa potravou a pripravili sa na protiútok. Izraeliti sa utáborili proti nim ako dve malé stáda kôz, kým Sýrčania zaplavili zem. 28Tu pristúpil Boží muž a povedal izraelskému kráľovi: „Takto vraví Hospodin: ‚Pretože sú Sýrčania presvedčení, že Hospodin je bohom vrchov, a nie i bohom dolín, vydám ti tento mohutný dav do moci a spoznáte, že ja som Hospodin.‘“ 29Tak táborili oproti sebe sedem dní. Na siedmy deň sa však rozpútal boj a Izraeliti za jediný deň pobili stotisíc sýrskych pešiakov. 30Tí, čo zostali, utekali do mesta Afék, ale na dvadsaťsedemtisíc z nich sa zrútili hradby. Ben-Hadad utiekol, dostal sa do mesta, do tajného úkrytu. 31Jeho služobníci mu hovorili: „Počuli sme, že králi izraelského domu sú milosrdní. Nasaďme si na bedrá vrecovinu a na hlavy povrázky a vyjdime k izraelskému kráľovi. Možno ti daruje život.“ 32Nasadili si teda na bedrá vrecovinu a na hlavy povrázky, prišli k izraelskému kráľovi a povedali: „Tvoj služobník Ben-Hadad ti odkazuje: ‚Daruj mi, prosím, život.‘“ A on odvetil: „Či ešte žije? Je mojím bratom!“ 33Tí muži to pokladali za dobré znamenie od neho, ihneď to využili a povedali: „Ben-Hadad je tvojím bratom!“ Prikázal: „Choďte a priveďte ho!“ Ben-Hadad k nemu prišiel a on ho vysadil na voz. 34Povedal mu: „Mestá, ktoré môj otec vzal tvojmu otcovi, ti vrátim. Môžeš si v Damasku zriadiť trhové ulice, tak ako kedysi môj otec v Samárii.“ Acháb odvetil: „Na základe zmluvy ťa prepustím.“ Uzavrel s ním teda zmluvu a prepustil ho. 35Ktosi z prorockej družiny požiadal na popud Hospodina svojho priateľa: „Dokalič ma!“ Ten muž ho však odmietol dokaličiť. 36Povedal mu: „Pretože si neposlúchol Hospodinov hlas, len čo odo mňa odídeš, zadlávi ťa lev.“ Keď od neho odišiel, naďabil naň lev a zabil ho. 37Potom vyhľadal iného muža a povedal mu: „Dokalič ma!“ Ten muž ho poriadne dokaličil a doráňal. 38Prorok šiel a postavil sa kráľovi do cesty. Aby ho nepoznali, zakryl si páskou oči. 39Keď tade prechádzal kráľ, skríkol na neho: „Tvoj služobník šiel do boja. Tu ktosi vybočil, priviedol ku mne akéhosi muža a prikázal: ‚Tohto muža stráž! Ručíš mi za neho vlastným životom alebo mi zaplatíš talent striebra.‘ 40Hoci sa mu tvoj služobník všemožne venoval, zrazu ho nebolo.“ Izraelský kráľ mu povedal: „Vyniesol si tým sám nad sebou rozsudok.“ 41Ten si však rýchlo strhol pásku z očí a izraelský kráľ spoznal, že patrí k prorokom. 42Povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Pretože si prepustil muža, ktorého som určil na hubiacu kliatbu, odpykáš si to za neho a tvoj ľud za jeho ľud.‘“ 43Nato odišiel izraelský kráľ mrzutý a podráždený. Tak prišiel do Samárie.

Nabótova vinica

1Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nabót mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába. 2Acháb navrhoval Nabótovi: „Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.“ 3Nabót však povedal Achábovi: „Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.“ 4Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nabót, keď povedal: „Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím.“ Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo. 5Tu prišla k nemu jeho žena Izebel a spýtala sa ho: „Čo sa stalo, že si mrzutý a nič neješ?“ 6Odvetil jej: „Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nabótom. Navrhol som mu: ‚Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú.‘ On sa však vyjadril: ‚Svoju vinicu ti neprepustím.‘“ 7Jeho žena Izebel mu povedala: „Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nabóta.“ 8Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nabótom v jeho meste. 9V listoch písala: „Vyhláste pôst a Nabóta posaďte do čela ľudu! 10Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.“ 11Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Izebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala. 12Vyhlásili pôst a Nabóta posadili na čelo ľudu. 13Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nabótovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel. 14Izebel odkázali: „Nabót bol ukameňovaný a zomrel.“ 15Keď sa Izebel dozvedela, že bol Nabót ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: „Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nabóta, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nabót už nežije, je mŕtvy.“ 16Len čo sa Acháb dopočul, že Nabót je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nabóta a zabral ju. 17Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: 18„Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nabótovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil. 19Povedz mu: ‚Vraždil si a ešte i zaberáš?‘ Ďalej mu povedz: ‚Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali Nabótovu krv, budú lízať aj tvoju.‘“ 20Acháb povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, nepriateľ môj?“ Odpovedal: „Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom. 21‚Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem tvoje potomstvo; tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli. 22S tvojím domom naložím ako s domom Jarobeáma, Nebátovho syna, a s domom Bašu, Achijovho syna, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.‘ 23Aj o Izebel sa zmienil Hospodin: ‚Izebel zožerú psy pri hradbách Jezreelu. 24Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.‘“ 25Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Izebel. 26Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 27Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene. 28Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: 29„Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.“

Achábova výprava proti Ramót-Gileádu

1Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom. 2V treťom roku odišiel judský kráľ Jošafát k izraelskému kráľovi. 3Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: „Iste viete, že Ramót-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa.“ 4Potom sa spýtal Jošafáta: „Pôjdeš so mnou do boja proti Ramót-Gileádu?“ Jošafát odpovedal izraelskému kráľovi: „Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.“ 5Jošafát navrhol izraelskému kráľovi: „Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina.“ 6Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: „Mám sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu alebo sa toho vzdať?“ Odpovedali: „Choď! Pán ho vydá do moci kráľa.“ 7Jošafát však podotkol: „Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?“ 8Izraelský kráľ odvetil Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Micha, Jimlov syn.“ Jošafát však povedal: „Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať.“ 9Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Ihneď priveď Michu, Jimlovho syna!“ 10Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri Samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. 11Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: ‚Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ.‘“ 12Tak prorokovali všetci proroci: „Vyprav sa proti Ramót-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci.“ 13Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Pozri, predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo.“ 14Micha však odpovedal: „Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie.“ 15Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo sa toho vzdať?“ Odpovedal mu: „Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej.“ 16Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ 17Micha pokračoval: „Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ 18Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé?“ 19Micha však povedal: „Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici. 20Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Ramót-Gileáde?‘ Odzneli rôzne návrhy. 21Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: ‚Ja ho navediem!‘ Hospodin sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 22Odpovedal: ‚Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Hospodin povedal: ‚Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to!‘ 23Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu.“ 24Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a spýtal sa ho: „Kam šiel duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou?“ 25Micha odvetil: „To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu.“ 26Izraelský kráľ prikázal: „Vezmi Michu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Joášovi. 27Zahlás: ‚Toto prikazuje kráľ: Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ 28Micha sa však ozval: „Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril.“ A dodal: „Čujte to, všetky národy!“

Achábova smrť

29Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sa vypravili proti Ramót-Gileádu. 30Izraelský kráľ navrhol Jošafátovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. 31Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: „Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ 32Keď velitelia bojových vozov zbadali Jošafáta, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jošafát volal o pomoc. 33Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 34Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ 35Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. 36Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: „Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! 37Kráľ zomrel!“ Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. 38Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol. 39Ostatné Achábove skutky, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 40Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja.

Judský kráľ Jošafát

41Asov syn Jošafát sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába. 42Jošafát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Šilchiho dcéra, sa volala Azuba. 43Chodil po všetkých cestách svojho otca Asu. Neodchýlil sa od nich, konal, čo Hospodin uznáva za správne. 44Výšiny však nezanikli, ľud na nich ešte obetoval a pálil tymian. 45Jošafát nažíval s izraelským kráľom v pokoji. 46Ostatné Jošafátove skutky, hrdinstvo, ktoré dokázal, jeho boje, sú zapísané v Kronike judských kráľov. 47Zvyšok zasvätených smilníkov, čo ešte zostal z čias jeho otca Asu, vyhostil z krajiny. 48V Edóme vtedy nemali kráľa, ale len kráľovského miestodržiteľa. 49Jošafát dal vybudovať zámorské loďstvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však nevyplávali, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi. 50Vtedy navrhol Achábov syn Achazja Jošafátovi: „Moji služobníci by sa mohli plaviť s tvojimi.“ Jošafát s tým však nesúhlasil. 51Jošafát odišiel k svojim predkom a bol pochovaný pri nich v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jorám.

Izraelský kráľ Achazja

52Achábov syn Achazja sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku vlády judského kráľa Jošafáta. Nad Izraelom vládol dva roky. 53Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca, po ceste svojej matky a po ceste Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý strhol Izrael na hriech. 54Slúžil Baalovi a uctieval ho, čím urážal Hospodina, Boha Izraela, presne podľa vzoru svojho otca.

DRUHÁ KRÁĽOV

1Po Achábovej smrti sa vzbúril Moáb proti Izraelu. 2Achazja raz vypadol z balkóna svojej izby na poschodí v Samárii a zranil sa. Vypravil poslov s príkazom: „Choďte sa poradiť k ekrónskemu bohu Baal-Zebúbovi, či vyviaznem z tohto úrazu.“ 3Vtedy Hospodinov anjel povedal tišbejskému Eliášovi: „Vstaň, vystúp, aby si sa stretol s poslami samárijského kráľa a povedz im: ‚Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzate o radu ekrónskeho boha Baal-Zebúba? 4Preto takto vraví Hospodin: Z lôžka, na ktoré si vyšiel, už nezídeš, ale na ňom určite zomrieš.‘“ Nato Eliáš odišiel. 5Keď sa poslovia vrátili, kráľ sa ich spýtal: „Prečo ste už prišli späť?“ 6Odpovedali mu: „Stretol nás akýsi muž a povedal nám: ‚Vráťte sa ku kráľovi, ktorý vás poslal, a odkážte mu: Takto vraví Hospodin: Vari niet v Izraeli Boha, že sa uchádzaš o radu ekrónskeho boha Baal-Zebúba? Preto z lôžka, na ktoré si vyšiel, už nezídeš, ale na ňom určite zomrieš.‘“ 7Vyzvedal sa ich: „Ako vyzeral ten muž, čo vás stretol a hovoril vám tieto slová?“ 8Povedali mu: „Mal plášť zo srsti a bedrá prepásané koženým opaskom.“ On na to: „To bol tišbejský Eliáš.“ 9Potom poslal po Eliáša veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď prišiel k nemu, práve sedel na končiari vrchu. Povedal mu: „Boží muž, na kráľov rozkaz zíď dolu!“ 10Eliáš odpovedal veliteľovi päťdesiatčlenného oddielu: „Ak som Boží muž, nech spadne oheň z neba a pohltí teba i tvoj päťdesiatčlenný oddiel.“ Vtom spadol z neba oheň a pohltil ho i s oddielom. 11Poslal po neho zase iného veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Ten mu povedal: „Boží muž, na kráľov rozkaz ihneď zíď dolu!“ 12Eliáš však odpovedal: „Ak som Boží muž, nech oheň spadne z neba a pohltí ťa i s oddielom.“ Vtom spadol z neba Boží oheň a pohltil ho i s päťdesiatčlenným oddielom. 13Ešte i po tretí raz poslal veliteľa s päťdesiatčlenným oddielom. Keď tretí veliteľ vyšiel hore, kľakol si pred Eliášom na kolená a úpenlivo ho prosil: „Boží muž, ber, prosím, ohľad na môj život i na životy týchto päťdesiatich služobníkov. 14Z neba spadol oheň a pohltil dvoch predošlých veliteľov i s ich päťdesiatčlennými oddielmi. Teraz dokáž, že si ceníš môj život.“ 15Tu Hospodinov anjel povedal Eliášovi: „Zostúp s ním, neboj sa ho!“ Vstal teda a šiel s ním ku kráľovi. 16Povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Pretože si vypravil poslov, aby sa uchádzali o radu u ekrónskeho boha Baal-Zebúba, akoby nebolo Boha v Izraeli a možnosti obrátiť sa na jeho slovo, nezídeš už z lôžka, na ktoré si vyšiel, ale na ňom určite zomrieš.‘“ 17Aj zomrel podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol Eliáš. Keďže nemal syna, stal sa po ňom kráľom jeho brat Jorám, a to v druhom roku judského kráľa Joráma, syna Jošafáta. 18Ostatné Achazjove príbehy i jeho činnosť sú zapísané v Kronike izraelských kráľov.

Eliáš vzatý do neba

1Keď mal Hospodin vziať vo víchrici Eliáša do neba, Eliáš s Elizeom práve odchádzali z Gilgálu. 2Eliáš povedal Elizeovi: „Zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Bételu.“ Elizeus však odvetil: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak šli do Bételu. 3Vtedy vyšli prorockí učeníci, čo boli v Bételi, k Elizeovi a spýtali sa ho: „Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Povedal: „Viem to i ja. Mlčte o tom!“ 4Potom mu Eliáš povedal: „Elizeus, zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela do Jericha.“ Odvetil: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak prišli do Jericha. 5Tamojší prorockí učeníci pristúpili k Elizeovi a spýtali sa ho: „Vieš, že dnes vezme Hospodin tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Odvetil: „Viem to i ja. Mlčte o tom!“ 6Potom mu Eliáš povedal: „Elizeus, zostaň, prosím, tu, lebo ma Hospodin posiela k Jordánu.“ Odpovedal: „Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak šli obaja. 7Päťdesiati spomedzi prorockých učeníkov šli a zastali obďaleč, kým oni dvaja stáli pri Jordáne. 8Eliáš si vzal plášť, zvinul ho a udrel ním na vodu. Tá sa rozostúpila na obe strany, takže obaja prešli po suchu. 9Ako tak prechádzali, povedal Eliáš Elizeovi: „Žiadaj si, čo ti mám urobiť, prv než budem od teba vzatý.“ Elizeus povedal: „Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha.“ 10Povedal: „Ťažko splniteľnú vec si žiadaš. No ak ma uvidíš, ako budem od teba vzatý, stane sa to, inak však nie.“ 11Ako sa tak prechádzali a zhovárali, objavil sa zrazu ohnivý voz a ohnivé kone. Tie oddelili oboch od seba a Eliáš sa vo víchrici vznášal do neba. 12Elizeus to videl a kričal: „Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazda!“ Viac ho už nevidel. Nato vzal svoj odev a roztrhol ho na dvoje. 13Potom zdvihol plášť, ktorý padol z Eliáša, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. 14Vzal plášť, udrel ním na vodu a zvolal: „Kde je Hospodin, Boh Eliáša, i on sám?“ Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na obe strany a Elizeus prešiel. 15Keď to videli prorockí učeníci v protiľahlom Jerichu, rozhlásili, že Eliášov duch spočinul na Elizeovi. Šli ho uvítať, poklonili sa mu až po zem 16a navrhli mu: „Tu medzi tvojimi služobníkmi je päťdesiat odvážnych mužov. Môžu sa rozísť a pátrať po tvojom pánovi, či ho duch Hospodina neodvial a nezhodil na niektorý vrch alebo do niektorého údolia.“ Povedal: „Netreba.“ 17Keď však do omrzenia naliehali, privolil. Tak vyslali tých päťdesiatich mužov, ktorí ho tri dni hľadali, ale nenašli. 18Potom sa k nemu vrátili, lebo sa zdržiaval v Jerichu. Povedal im: „Vravel som vám predsa, aby ste nechodili.“

Elizeus ozdravuje vodu

19Muži toho mesta vraveli Elizeovi: „Ako náš pán vidí, mesto je dobré na bývanie, no voda je zamorená a kraj trpí potratmi.“ 20Povedal: „Prineste mi novú misu a vložte do nej soľ.“ Keď ju priniesli, 21podišiel k vodnému prameňu, vsypal ta soľ a povedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Ozdravujem túto vodu. Už nebude spôsobovať smrť ani potraty.‘“ 22Tá voda je dodnes uzdravená podľa slova, ktoré vyriekol Elizeus.

Elizeus a zlé deti

23Odtiaľ sa pobral hore do Bételu. Ako tak vystupoval, vyšli z mesta uličníci a posmešne naňho volali: „Poď hore, plešivec, poď hore, plešivec!“ 24Obrátil sa a keď ich uzrel, preklial ich menom Hospodina. Vtom sa vyrútili z hory dve medvedice a roztrhali z nich štyridsaťdva chlapcov. 25Odtiaľ prešiel Elizeus na vrch Karmel, odkiaľ sa vrátil do Samárie.

Izraelský kráľ Jorám

1V osemnástom roku vlády judského kráľa Jošafáta sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jorám, syn Achába. Vládol dvanásť rokov. 2Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baalov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec. 3No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich. 4Moábsky kráľ Meša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov. 5Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi. 6Súčasne vyrazil kráľ Jorám zo Samárie a do boja nasadil celý Izrael. 7Nato odoslal judskému kráľovi Jošafátovi odkaz: „Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku?“ Ten vyhlásil: „Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.“ 8Spýtal sa: „Ktorou cestou pôjdeme?“ Odpovedal: „Cestou po Edómskej púšti.“ 9Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody. 10Vtedy izraelský kráľ zvolal: „Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu!“ 11Jošafát sa však spýtal: „Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina?“ Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: „Je tu Šafátov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.“ 12Jošafát povedal: „U toho je slovo Hospodina.“ Tak k nemu kráľ izraelský, Jošafát, a kráľ edómsky zašli.

Výprava proti Moábu

13Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky!“ Izraelský kráľ však odvetil: „To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.“ 14Elizeus nato povedal: „Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jošafáta, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel. 15Teraz mi však priveďte hudobníka.“ Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin. 16Povedal: „Takto vraví Hospodin: ‚Vykop v tomto údolí plno jám.‘ 17Lebo takto vraví Hospodin: ‚Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok.‘ 18Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov. 19Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi.“ 20Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj. 21Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici. 22Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu. 23Mysleli si: „Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb!“ 24Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov. 25Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír-Chareset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali. 26Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa. 27Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.

Div s olejom

1Jedna žena, čo patrila prorockému učeníkovi, sa sťažovala Elizeovi: „Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Sám vieš, že tvoj služobník uctieval Hospodina. Prišiel však veriteľ a vzal mi obe deti za otrokov.“ 2Elizeus sa jej spýtal: „Čo môžem pre teba urobiť? Povedz mi, čo máš doma?“ Odvetila: „Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len nádobu oleja.“ 3Povedal: „Choď, vypožičaj si od všetkých susedov prázdne nádoby, nie málo. 4Potom vojdi dnu, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere, nalievaj do všetkých tých nádob a plné odlož.“ 5Odišla od neho a zavrela dvere za sebou i za svojimi synmi. Tí jej podávali nádoby a ona nalievala. 6Keď boli nádoby plné, povedala synovi: „Podaj mi ďalšiu nádobu.“ Ten však odvetil: „Ďalších už niet.“ Vtedy olej prestal tiecť. 7Keď to šla oznámiť Božiemu mužovi, ten jej povedal: „Choď predať olej a vyrovnaj si dlh. Zo zvyšku sa i so svojimi synmi uživíš.“

Vzkriesenie chlapca

8Raz prechádzal Elizeus cez Šuném. Tam bývala zámožná žena, ktorá mu ponúkla pohostenie. Zakaždým, keď tade prechádzal, zašiel ta na pohostenie. 9Svojmu mužovi navrhla: „Som presvedčená, že ten, čo okolo nás často chodieva, je svätý Boží muž. 10Mali by sme na poschodí vymurovať izbietku, postaviť ta posteľ, stolík, stoličku a svietnik. Ak by k nám niekedy zavítal, uchýlil by sa ta.“ 11Jedného dňa ta prišiel a uchýlil sa do izby na poschodí, kde sa zložil. 12Svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Zavolaj tú Šunémčanku.“ Zavolal ju a ona prišla k nemu. 13Naznačil mu: „Povedz jej: ‚Preukazuješ nám naozaj všestrannú pozornosť. Čím by som sa ti mohol odslúžiť? Mám sa za teba prihovoriť u kráľa alebo u veliteľa vojska?‘“ Ona však odvetila: „Bývam predsa medzi svojimi.“ 14Spýtal sa: „Čo by sa tak dalo pre ňu urobiť?“ Gechazi povedal: „Veď nemá syna a jej muž je už starý.“ 15Dal si ju zavolať. Keď ju zavolal, ostala stáť pri vchode. 16Povedal: „O rok o takomto čase budeš si objímať synčeka.“ Ona však namietala: „Nie, pane môj, Boží muž, nedoberaj si svoju služobnicu.“ 17Tá žena však počala a porodila syna o rok a o tom čase, ako jej predpovedal Elizeus. 18Keď chlapec podrástol, odišiel jedného dňa za svojím otcom k žencom. 19Otcovi sa posťažoval: „Moja hlava, moja hlava!“ Ten prikázal sluhovi, aby ho odniesol k matke. 20Keď ho odniesol a odovzdal matke, syn jej sedel na kolenách až do poludnia, potom zomrel. 21Ona vyšla hore, uložila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za sebou a odišla. 22Potom si zavolala muža a povedala: „Nože mi pošli niektorého zo sluhov a nejakú oslicu. Musím sa čo najrýchlejšie dostať k Božiemu mužovi, potom sa vrátim.“ 23Spýtal sa: „Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani novmesiac, ani sobota.“ Odpovedala: „To nič!“ 24Potom osedlala oslicu a svojmu sluhovi prikázala: „Poháňaj a bež! Nespomaľuj jazdu, kým ti nepoviem.“ 25Tak prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, svojmu sluhovi Gechazimu povedal: „Pozri, to je tá Šunémčanka!“ 26Bež ju privítať a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej muž a dieťa. Odpovedala: „Dobre.“ 27Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Tu pristúpil Gechazi, aby ju odtiahol. Boží muž však povedal: „Nechaj ju, lebo je roztrpčená. Hospodin mi to zatajil a neoznámil.“ 28Sťažovala sa: „Žiadala som si vari syna od svojho pána? Či som nevravela: ‚Nezavádzaj ma?‘“ 29Vtedy prikázal Gechazimu: „Priprav sa na cestu. Vezmi so sebou moju palicu a choď. Ak niekoho stretneš, nepozdravuj ho. Keď niekto pozdraví teba, neodpovedaj. Potom položíš chlapcovi na tvár moju palicu.“ 30Chlapcova matka však povedala: „Akože žije Hospodin a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Tak sa vybral a šiel za ňou. 31Gechazi mal pred nimi náskok. Položil chlapcovi na tvár palicu, ten však nejavil nijaké známky života. Vrátil sa teda, aby sa s Elizeom stretol a oznámil mu, že sa chlapec neprebral. 32Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec už ležal mŕtvy na lôžku. 33Vošiel dnu, zatvoril za oboma dvere a modlil sa k Hospodinovi. 34Potom vyšiel hore, pritisol sa k dieťaťu, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním sklonený, kým sa telo dieťaťa nezahrialo. 35Pre zmenu chodil sem-tam po dome, vyšiel hore a sklonil sa nad ním. Tu chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči. 36Elizeus zavolal Gechaziho a povedal mu, aby zavolal tú Šunémčanku. Zavolal ju. Keď prišla k nemu, povedal jej: „Vezmi si svojho syna.“ 37Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a odišla.

Napravenie jedovatého jedla

38Keď sa Elizeus vrátil do Gilgálu, vládol v krajine hlad. Keď raz prorockí učeníci sedeli pred ním, povedal svojmu sluhovi: „Postav veľký hrniec a uvar nejaké jedlo pre prorockých učeníkov.“ 39Jeden z nich odišiel na pole nazbierať plodiny. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej plné šaty divých plodov. Keď prišiel, nakrájal ich do hrnca na varenie, ale oni o tom nevedeli. 40Keď to naliali mužom k jedlu a tí to jedlo ochutnali, skríkli: „V hrnci je smrť, Boží muž!“ Nedalo sa to jesť. 41Prikázal doniesť múku. Vsypal ju do hrnca a povedal: „Nalievaj ľuďom.“ Tí jedli a v hrnci nebolo nič škodlivé.

Nasýtenie v Gilgále

42Ktosi prišiel z Baal-Šališe a priniesol Božiemu mužovi z prvej úrody dvadsať bochníkov jačmenného chleba a zrno vo vreci. Povedal: „Rozdaj to ľuďom, nech sa najedia.“ 43Jeho sluha však namietal: „Toto mám predložiť sto ľuďom?“ On však nástojil: „Len to daj ľuďom, nech jedia. Lebo takto vraví Hospodin: ‚Najedia sa a ešte aj zvýši.‘“ 44Predložil im to teda. Najedli sa a podľa Hospodinovho slova aj zvýšilo.

Uzdravenie Naamána

1Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný. 2Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naamánovej žene. 3Raz povedalo svojej panej: „Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva.“ 4Naamán šiel a podrobne oboznámil svojho pána s tým, čo hovorilo dievča z Izraela. 5Sýrsky kráľ povedal: „Vyber sa a choď! Izraelskému kráľovi pošlem list.“ Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesťtisíc šeklov zlata i desať sviatočných šiat. 6Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: „Spolu s týmto listom posielam ti svojho služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.“ 7Keď izraelský kráľ prečítal ten list, roztrhol si šaty a zvolal: „Som azda Boh, aby som usmrcoval alebo oživoval? Veď ten posiela ku mne niekoho, aby som ho zbavil malomocenstva. Posúďte len a zistíte, že hľadá proti mne zádrapku.“ 8Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.“ 9Naamán prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode do Elizeovho domu. 10Elizeus mu po poslovi odkázal: „Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.“ 11Naamán však nahnevane odišiel. Povedal: „Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva. 12Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody Izraela? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť?“ Zvrtol sa a nazlostený odišiel. 13Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: „Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Či to neurobíš tým skôr, keď ti povedal: ‚Umy sa a budeš čistý!‘?“ 14Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Bol čistý. 15Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: „Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.“ 16Elizeus povedal: „Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ Hoci naliehal, odmietol prijať. 17Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi. 18Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v Rimmónovom chráme. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“ 19Povedal mu: „Choď v pokoji.“ Sotva zašiel od neho kus cesty, 20pomyslel si Gechazi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán lacno prepustil tohto sýrskeho Naamána, keď od neho nevzal nič z doneseného. Akože žije Hospodin, zabehnem za ním a niečo od neho vymámim.“ 21Gechazi sa rozbehol za Naamánom. Keď Naamán zbadal, že za ním ktosi beží, zoskočil z voza a šiel mu oproti. Spýtal sa: „Stalo sa niečo?“ 22Odpovedal: „Ale nie. Môj pán ma posiela s odkazom: ‚Práve teraz ma navštívili dvaja mladíci z prorockých učeníkov z Efrajimského pohoria. Daj pre nich, prosím, talent striebra a dvoje sviatočných šiat.‘“ 23Naamán odpovedal: „Urob mi po vôli, zober dva talenty.“ Naliehal naňho, zviazal dva talenty striebra do dvoch vriec, k tomu sviatočné šaty a dal to svojim dvom sluhom, aby to pred ním niesli. 24Keď prišiel na kopec, prevzal to od nich a skryl v dome. Nato prepustil tých mužov a oni odišli. 25Sám prišiel a postavil sa pred pána. Elizeus sa ho spýtal: „Odkiaľže, Gechazi?“ Odpovedal: „Tvoj služobník nebol nikde.“ 26On nato: „Nebol azda môj duch pri tom, keď sa ktosi na voze obrátil, aby sa stretol s tebou? Je vhodný čas nadobúdať si peniaze, šatstvo, olivové sady, vinice, ovce, dobytok, sluhov a slúžky? 27Preto natrvalo prilipne Naamánovo malomocenstvo k tebe a k tvojmu potomstvu.“ I vyšiel od neho malomocný, biely ako sneh.

Vynorená sekera

1Prorockí učeníci navrhli Elizeovi: „Ako vidno, miesto, kde s tebou bývame, je nám pritesné. 2Poďme k Jordánu a donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie.“ Povedal: „Choďte!“ 3Tu sa niekto ohlásil: „Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi.“ Odvetil: „Pôjdem.“ 4Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy. 5Ako tak jeden stínal strom, železná časť sekery mu odpadla do vody. Nato s krikom zvolal: „Môj pán, bola vypožičaná!“ 6Boží muž sa spýtal: „Kam spadlo to železo?“ Ukázali mu to miesto. Nato okliesnil konár, hodil ho ta a železo sa vynorilo. 7Povedal: „Zdvihni si ho!“ Ten sa načiahol a vzal si ho.

Elizeus zajíma Sýrčanov

8Keď sýrsky kráľ viedol vojnu proti Izraelu, radieval sa so svojimi služobníkmi o presnom mieste táborenia. 9Boží muž však izraelského kráľa varoval: „Vyhýbaj sa tomu miestu, lebo ta zostúpili Sýrčania.“ 10Izraelský kráľ vyslal hliadku na miesto, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu. 11Tento výsledok znepokojoval sýrskeho kráľa. Zvolal si služobníkov a spýtal sa ich: „Neprezradíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom?“ 12Jeden z jeho služobníkov povedal: „Nikto, môj pán a kráľ. To Elizeus, prorok v Izraeli, prezrádza izraelskému kráľovi zámery, ktoré zostavuješ vo svojej spálni.“ 13Nato rozkázal: „Choďte a zistite, kde sa práve zdržuje. Potom ho dám zatknúť.“ Hlásili mu: „Je práve v Dotáne.“ 14Vyslal ta kone, bojové vozy a silný oddiel. Tí dorazili v noci a mesto obkľúčili. 15Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: „Beda, pán môj, čo si počneme?“ 16Ten však odpovedal: „Neboj sa! Máme viac spojencov než oni.“ 17Potom sa Elizeus modlil: „Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl.“ Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea. 18Keď k nemu zostupovali, Elizeus sa modlil k Hospodinovi: „Zaslep tento národ.“ Ten ich zaslepil podľa Elizeovho slova. 19Elizeus im vtedy povedal: „Nie ste na správnej ceste. Toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte.“ Tak ich priviedol do Samárie. 20Len čo ta vstúpili, povedal Elizeus: „Hospodin, otvor im oči, aby videli.“ Hospodin im otvoril oči a zbadali, že sú uprostred Samárie. 21Keď ich izraelský kráľ uvidel, spýtal sa Elizea: „Otec môj, mám ich dať pobiť?“ 22Odpovedal: „Nezabíjaj ich! Zabíjaš azda tých, ktorých sa zmocníš vlastným mečom a lukom? Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú. Potom nech odídu k svojmu pánovi.“ 23Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom sýrske lúpežné oddiely prestali prepadávať Izrael.

Hlad v Samárii

24Neskôr sýrsky kráľ Ben-Hadad sústredil celé svoje vojsko, pritiahol a obľahol Samáriu. 25V dôsledku obliehania nastal v Samárii taký hlad, že oslia hlava stála osemdesiat šeklov striebra a štvrť kabu holubieho trusu päť šeklov striebra. 26Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, ktorási žena na neho volala: „Pane môj, kráľu, pomôž!“ 27Odpovedal: „Ak ti nepomôže Hospodin, akoby som ti mohol pomôcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu?“ 28Kráľ sa jej spýtal: „Čo chceš?“ Odvetila: „Táto žena ma naviedla: ‚Daj svojho syna, nech ho dnes zjeme. Môjho syna zjeme zajtra.‘ 29Tak sme môjho syna uvarili a zjedli. Keď som jej na druhý deň povedala: ‚Daj svojho syna, nech ho zjeme,‘ ona si syna skryla.“ 30Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty. Keď šiel po hradbách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu. 31Povedal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak nepríde dnes Šafátov syn Elizeus o hlavu.“ 32Elizeus sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vyslal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel posol, Elizeus starším povedal: „Je jasné, že tento vrahov syn kohosi posiela, aby mi sťal hlavu. Dávajte pozor! Keď posol príde, zatvorte dvere a dverami ho vytlačte. Či za ním nepočuť kroky jeho pána?“ 33Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zostúpil posol. Vyhlásil: „Táto pohroma pochádza od Hospodina. Načo mám ešte čakať na Hospodina?“ 1Vtedy povedal Elizeus: „Čujte slovo Hospodina! Takto vraví Hospodin: ‚Zajtra o tomto čase bude stáť v Samárijskej bráne sea jemnej múky šekel a dve sey jačmeňa šekel.‘“ 2Ale dôstojník, kráľov pobočník, odvetil Božiemu mužovi: „Aj keby Hospodin urobil na nebi otvory, či by sa to slovo splnilo?“ Ten však poznamenal: „Nuž vlastnými očami to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš.“ 3Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Tí sa vzájomne uzhodli: „Čo sa tu máme až do smrti ponevierať? 4Ak sa rozhodneme odísť do mesta, kde vládne hlad, zomrieme tam. Ak pobudneme tu, i tak zomrieme. Poďme a vpadnime do sýrskeho tábora. Ak nás ponechajú nažive, budeme žiť, ak nám siahnu na život, zomrieme.“ 5Za súmraku sa rozhodli odísť do sýrskeho tábora. Keď prišli na jeho okraj, zistili, že tam nikoho niet. 6Pán vzbudil v sýrskom tábore dojem, že počuli hrmot vozov, dupot koní a krik mohutného vojska. Všetci boli presvedčení, že si izraelský kráľ najal proti nim chetitských a egyptských kráľov, aby ich napadli. 7Za súmraku sa rozhodli utiecť. Zanechali svoje stany, kone, osly i tábor v pôvodnom stave. Utiekli, aby sa zachránili. 8Malomocní prišli na okraj tábora. Vnikli do jedného stanu, najedli sa a napili. Vyniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli si to skryť. Opätovne vnikli do ďalšieho stanu, vyniesli odtiaľ veci a šli si to skryť. 9Vzájomne si pritom vyčítali: „Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.“ 10Keď prišli, zavolali na vrátnika mesta a hlásili: „Vnikli sme do sýrskeho tábora, ale tam vôbec nikoho nebolo, ani stopy po človeku, iba priviazané kone i osly a stany v pôvodnom stave.“ 11Ten privolal ďalších vrátnikov a tí oznámili správu priamo kráľovskému domu. 12Kráľ v noci vstal a povedal svojim služobníkom: „Poviem vám, čo na nás chystajú Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto odišli z tábora, aby sa skryli v poli. Predpokladajú, že tých, čo vyjdú z mesta, pochytajú živých a tak vniknú do mesta.“ 13Jeden z jeho služobníkov podal návrh: „Treba vziať päť koní, čo tu ešte zostali, a vyslať ich na prieskum. Iste ich je ako celkové množstvo Izraela, ktoré ešte zostalo, alebo ako celé množstvo Izraela, ktoré zahynulo. Pošleme ich a uvidíme.“ 14Vzali si dva bojové vozy s koňmi a kráľ ich vyslal smerom k sýrskemu táboru s príkazom: „Vydajte sa na prieskum!“ 15Sledovali ich až po Jordán. Napodiv bola celá cesta plná šatstva a zbraní, ktoré Sýrčania v zmätku poodhadzovali. Poslovia po svojom návrate podali kráľovi hlásenie. 16Nato ľud vyšiel a vydrancoval sýrsky tábor. Tak sa stalo podľa Hospodinovho slova, že sea jemnej múky stála šekel striebra i dve sey jačmeňa stáli šekel striebra. 17Kráľ zveril dozor pri bráne dôstojníkovi, svojmu pobočníkovi. Ľud ho však pošliapal, takže zomrel, ako to predpovedal Boží muž, ktorý sa tak vyslovil, keď k nemu prišiel kráľ. 18Splnilo sa, čo predpovedal Boží muž kráľovi: „Zajtra o tomto čase budú stáť v Samárijskej bráne dve sey jačmeňa šekel striebra i sea jemnej múky bude stáť šekel striebra.“ 19Vtedy povedal dôstojník Božiemu mužovi: „To by musel Hospodin narobiť na nebi otvory, aby sa to mohlo stať.“ Ten odpovedal: „Na vlastné oči to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš.“ 20Aj sa mu tak stalo: Ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel.

Šunémčankina pôda

1Elizeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: „Vstaň a presťahuj sa prechodne i s domácnosťou na iné miesto, lebo Hospodin privolal hlad. Ten už prišiel do krajiny na sedem rokov.“ 2Žena sa zariadila podľa slova Božieho muža. Odišla so svojou domácnosťou a sedem rokov prechodne bývala v krajine Filištíncov. 3Po siedmich rokoch sa tá žena vrátila z krajiny Filištíncov a vybrala sa ku kráľovi domáhať sa svojho domu a poľa. 4Kráľ sa práve zhováral so sluhom Božieho muža, Gechazim. Povedal: „Nože mi rozprávaj o všetkých významných skutkoch, ktoré vykonal Elizeus.“ 5Keď rozprával kráľovi o tom, ako vzkriesil mŕtveho, žena, ktorej vzkriesil syna, hlásila sa u kráľa o svoj dom a pole. Gechazi povedal: „Môj pán a kráľ! To je tá žena a jej syn, ktorého vzkriesil Elizeus.“ 6Kráľ požiadal ženu, aby mu to vyrozprávala. Potom jej kráľ pridelil jedného dvorana, ktorý mal zariadiť vrátenie všetkého, čo jej patrilo, i všetkého výnosu z poľa odo dňa, keď opustila krajinu, až po prítomnosť.

Elizeus a Chazael

7Elizeus prišiel raz do Damasku, keď bol sýrsky kráľ Ben-Hadad chorý. Oznámili mu: „Prišiel sem Boží muž.“ 8Kráľ povedal Chazaelovi: „Vezmi so sebou dar, vyhľadaj Božieho muža a prezveď sa u neho na slovo Hospodina, či prekonám túto chorobu.“ 9Chazael ho šiel navštíviť. Vzal so sebou dar, rôzne cennosti z Damasku, náklad na štyridsať tiav. Tak prišiel a zastal pred ním s odkazom: „Tvoj syn, sýrsky kráľ Ben-Hadad ma posiela k tebe s otázkou: ‚Prekonám túto chorobu?‘“ 10Elizeus mu odpovedal: „Choď a povedz mu: ‚Určite sa uzdravíš,‘ no Hospodin mi zjavil, že istotne zomrie.“ 11Nato mu tvár stŕpla, veľmi ho to dojalo, až sa Boží muž rozplakal. 12Chazael sa spýtal: „Prečo plače môj pán?“ Odpovedal: „Lebo viem, akej ukrutnosti sa dopustíš voči Izraelitom. Ich pevnosti vypáliš, ich junákov pobiješ mečom, ich nemluvňatá poroztínaš a ich tehotné ženy rozpáraš.“ 13Chazael namietal: „Je tvoj služobník azda pes, aby sa dopustil toľkých ukrutností?“ Elizeus odvetil: „Hospodin mi zjavil, že sa staneš sýrskym kráľom.“ 14Potom odišiel od Elizea a prišiel k svojmu pánovi. Ten sa ho spýtal: „Čo ti povedal Elizeus?“ Povedal: „Uistil ma, že budeš žiť.“ 15Na druhý deň si vzal prikrývku, namočil ju do vody a priložil mu ju na tvár, takže zomrel. Po ňom sa stal kráľom Chazael.

Judský kráľ Jorám

16V piatom roku vlády izraelského kráľa Joráma, syna Achába, ba už za Jošafáta, judského kráľa, sa stal judským kráľom Jošafátov syn Jorám. 17Mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a v Jeruzaleme vládol osem rokov. 18Chodil po ceste izraelských kráľov podľa Achábovho domu. Veď mal za ženu Achábovu dcéru! Robil to, čo sa protiví Hospodinovi. 19Hospodin však nechcel vyhladiť Júdu pre svojho služobníka Dávida. Prisľúbil mu totiž, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu. 20Za jeho čias sa vymanil Edóm z područia Júdu a nastolil si vlastného kráľa. 21Potom prešiel Jorám spolu so všetkými vozmi do Caíru. V noci vstal a zaútočil na Edómčanov, ktorí ho i s veliteľmi bojových vozov obkľúčili. Ľud sa stiahol do svojich stanov. 22Tak sa stal Edóm až dodnes nezávislým od Júdu. Súčasne sa vtedy vymanila aj Libna. 23Ostatné Jorámove príbehy a všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 24Keď sa Jorám uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Achazja.

Judský kráľ Achazja

25V dvanástom roku vlády izraelského kráľa Joráma, syna Achába, sa stal judským kráľom Jorámov syn Achazja. 26Mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol jeden rok v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra izraelského kráľa Omriho, sa volala Atalja. 27Chodil po ceste Achábovho rodu a robil to, čo sa protiví Hospodinovi. Patril predsa do Achábovej rodiny. 28Raz sa vybral s Achábovým synom Jorámom do boja proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi pri Ramót-Gileáde. Sýrčania však Joráma porazili. 29Kráľ Jorám sa musel utiahnuť do Jezreelu, aby sa zotavoval z rán, ktoré mu zasadili Sýrčania v Ráme v boji so sýrskym kráľom Chazaelom. Achazja, syn judského kráľa Joráma, odišiel do Jezreelu navštíviť Achábovho syna Joráma, pretože bol ranený.

Pomazanie Jehua za kráľa

1Prorok Elizeus si zavolal jedného z prorockých žiakov a povedal mu: „Opáš si bedrá, vezmi si so sebou túto nádobku s olejom a choď do Ramót-Gileádu. 2Keď ta prídeš, vyhľadaj Jehua, syna Jošafáta, syna Nimšiho. Pôjdeš a vyvoláš ho spomedzi jeho bratov a odvedieš ho do osobitnej miestnosti. 3Potom vezmeš nádobku, vyleješ mu olej na hlavu a vyhlásiš: ‚Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.‘ Otvoríš dvere a bez meškania ujdeš.“ 4Tak šiel ten sluha, sluha proroka, do Ramót-Gileádu. 5Keď prišiel, velitelia vojska práve zasadali. Ohlásil sa: „Veliteľ, mám pre teba odkaz.“ Jehu sa spýtal: „Pre koho z nás?“ Povedal: „Pre teba veliteľ!“ 6Vstal teda a keď vošiel dnu, vylial mu na hlavu olej a povedal: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom, Hospodinovým ľudom. 7Vyhladíš dom Achába, svojho pána; tak pomstím krv mojich služobníkov prorokov a krv všetkých služobníkov Hospodina, ktorú preliala Izebel. 8Zahynie celý Achábov dom. Vyhladím Achábovi všetko mužského rodu: otrokov i slobodných v Izraeli. 9S Achábovým domom naložím ako s domom Nebátovho syna Jarobeáma a ako s domom Achijovho syna Bašu. 10Izebel zožerú psy na jezreelskom poli a nebude ju mať kto pochovať.‘“ Nato otvoril dvere a ušiel. 11Keď sa Jehu odobral k služobníkom svojho pána, prehovorili k nemu: „Je všetko v poriadku? Prečo prišiel za tebou ten pomätenec?“ Povedal im: „Sami viete, že aký človek, taká reč.“ 12Oni však na to: „To nie je tak! Nože nám to prezraď!“ Povedal im, ako to skutočne bolo. „Povedal mi: ‚Takto vraví Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.‘“ 13Každý vzal hneď svoje šaty a podložil mu ich pod nohy na schody. Zatrúbili na roh a rozhlasovali: „Jehu sa stal kráľom.“ 14Tak zosnoval Jehu, syn Jošafáta, syna Nimšiho sprisahanie proti Jorámovi.

Jehuov súd nad domom Achába

Jorám vtedy spolu s celým Izraelom bránil Ramót-Gileád proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi. 15Kráľ Jorám sa uchýlil do Jezreelu, aby sa tam hojil z rán, ktoré mu zasadili Sýrčania, keď bojoval proti ich kráľovi Chazaelovi. Jehu vyhlásil: „Ak s tým súhlasíte, nikto nesmie uniknúť z mesta a podať správu do Jezreelu.“ 16Potom Jehu vysadol do bojového voza a odišiel do Jezreelu, lebo tam ležal Jorám. I Achazja, judský kráľ, prišiel navštíviť Joráma. 17Strážny, čo stál na veži v Jezreeli, spozoroval blížiaci sa Jehuov oddiel a hlásil: „Vidím nejaký oddiel.“ Jorám prikázal: „Treba vziať jazdca, vyslať ho naproti nim a spýtať sa, či sa niečo neprihodilo.“ 18Keď jazdec odišiel oproti nim, povedal: „Kráľ sa spytuje, či je všetko v poriadku.“ Jehu však odvetil: „Čo ťa do toho! Zaraď sa za mňa.“ Strážny hlásil ďalej: „Posol prišiel až k nim, ale sa nevracia.“ 19Nato vyslal druhého jazdca. Ten prišiel k nim a povedal: „Kráľ sa pýta, či je všetko v poriadku.“ Jehu však odvetil: „Čo ťa do toho! Zaraď sa za mňa.“ 20Strážny hlásil znovu: „Prišiel až k nim, ale sa nevracia. Spôsob jazdy sa ponáša na Nimšiho syna Jehua, lebo sa šialene rúti.“ 21Jorám prikázal zapriahnuť. Zapriahol si voz a tak vyrazil izraelský kráľ Jorám i judský kráľ Achazja, každý na svojom voze. Vyrazili oproti Jehuovi, s ktorým sa stretli na pozemku jezreelského Nabóta. 22Keď uzrel Jorám Jehua, spýtal sa: „Prihodilo sa niečo, Jehu?“ Ten však odvetil: „Akoby nie! Stále sa tu páchajú smilstvá tvojej matky Izebel i mnohé jej čary.“ 23Jorám sa zvrtol a ušiel. Achazju varoval: „Achazja, zrada!“ 24Jehu však natiahol luk a zasiahol Joráma medzi plecia. Šíp mu prenikol srdce a on sa na voze zrútil. 25Svojmu pomocníkovi Bidkarovi prikázal: „Vezmi ho a odprac na pozemok jezreelského Nabóta. Spomeň si: Keď sme spolu jazdili na jednom voze za jeho otcom Achábom, vyniesol nad ním Hospodin tento výrok: 26‚Zreteľne som videl prednedávnom vyliatu krv Nabóta a jeho synov,‘ znie výrok Hospodina. ‚Preto ti odplatím na tomto pozemku,‘ znie výrok Hospodina. Vezmi ho a odprac na ten pozemok podľa Hospodinovho slova.“ 27Keď to videl judský kráľ Achazja, uháňal smerom k Bét-Hagganu. Jehu ho však prenasledoval a prikázal: „Aj toho zabite!“ Zasiahli ho vo voze na svahu Gúr pri Jibleáme. Stihol ujsť do Megidda, kde skonal. 28Jeho služobníci ho previezli do Jeruzalema a pochovali v Dávidovom meste do hrobky k jeho predkom. 29Achazja sa stal kráľom judským v jedenástom roku vlády Joráma, Achábovho syna.

Súd nad Izebel

30Keď prichádzal Jehu do Jezreelu, Izebel sa o tom dozvedela. Nalíčila si oči, upravila si účes a vyzerala z okna. 31Keď Jehu vchádzal do brány zvolala: „Vitaj, Zimri, vrah svojho pána!“ 32Jehu vzhliadol k oknu a spýtal sa: „Kto je so mnou, kto?“ Niekoľkí dvorania naňho pozreli. 33Prikázal: „Zhoďte ju!“ Zhodili ju. Svojou krvou skropila stenu i kone, ktoré ju udupali. 34Potom vošiel dnu, najedol sa a napil. Povedal: „Postarajte sa o túto prekliatu ženu a pochovajte ju, bola totiž kráľovskou dcérou.“ 35Keď ju šli pochovať, našli z nej už len lebku, nohy a ruky. 36Vrátili sa a oznámili mu to. Povedal: „Je to Hospodinovo slovo, ktorým prehovoril skrze svojho služobníka, tišbejského Eliáša: ‚Na jezreelskom poli budú žrať psy Izebelino telo. 37Mŕtve telo Izebel bude ako hnoj na poli, na jezreelskom pozemku, takže už nikto nepovie: Toto je Izebel.‘“

Súd nad Achábovou rodinou

1Acháb mal v Samárii sedemdesiat synov. Jehu napísal a poslal zo Samárie jezreelským hodnostárom, starším a Achábovým vychovávateľom listy tohto znenia: 2„Len čo dostanete tento list, keďže sú u vás synovia vášho pána, vozy, kone, opevnené mestá a výzbroj, 3vyhliadnite si najlepšieho a najschopnejšieho zo synov svojho pána. Dosaďte ho na trón ich otca a bojujte za dom svojho pána.“ 4Tí sa náramne preľakli a uvažovali: „Keď už dvaja králi pred ním neobstáli, akože obstojíme my?“ 5Správca paláca, veliteľ mesta, starší a vychovávatelia odkázali Jehuovi: „Sme tvoji služobníci. Urobíme všetko, čo nám prikážeš. Nikoho za kráľa nedosadíme. Urob, čo uznáš za dobré.“ 6Napísal im aj druhý list: „Ak ste za mňa a chcete ma poslúchať, vezmite hlavy mužov, synov svojho pána a dostavte sa ku mne zajtra o tomto čase do Jezreelu.“ Kráľ mal sedemdesiat synov a vychovávali ich poprední mešťania. 7Keď sa k nim dostal ten list, vzali kráľovských synov a zabili sedemdesiat mužov. Ich hlavy vložili do košov a poslali mu do Jezreelu. 8Potom prišiel posol a hlásil mu, že priniesli hlavy kráľovských synov. Prikázal: „Nechajte ich uložené v dvoch hromadách až do rána pri vchode do brány!“ 9Ráno vyšiel, zastal si a všetkému ľudu vyhlásil: „Vy ste spravodliví. Ja som pôvodcom sprisahania proti svojmu pánovi a zabil som ho. Kto však pobil všetkých týchto? 10Môžete sa teda presvedčiť, že ani jedno slovo, ktoré vyriekol Hospodin proti Achábovmu domu, neostalo bez účinku, ale Hospodin aj vykonal, čo skrze svojho služobníka Eliáša sľúbil.“ 11Nato Jehu pobil všetkých, ktorí ešte zostali Achábovej rodine v Jezreeli, ako i všetky jeho významnejšie osobnosti, jeho poradcov a jeho kňazov, takže nikomu nedovolil ujsť. 12Potom sa pobral a odišiel do Samárie. Keď bol na ceste pri pastierskom Bét-Ekede, 13stretol Jehu bratov judského kráľa Achazju. Spýtal sa: „Kto ste?“ Odpovedali mu: „Sme Achazjovi bratia. Ideme navštíviť kráľových synov a synov vládkyne.“ 14Prikázal: „Pochytajte ich živých!“ Keď ich živých pochytali, pozabíjal ich, štyridsaťdva mužov pri cisterne v Bét-Ekede. Nikomu z nich nedovolil ujsť.

Jehu odstraňuje Baalovo modlárstvo

15Keď odtiaľ odišiel, stretol Rechábovho syna Jonadába, ktorý ho šiel uvítať. Pozdravil ho a spýtal sa: „Myslíš to so mnou tak úprimne, ako ja s tebou?“ Jonadáb odvetil: „Áno!“ „Ak áno, podaj mi ruku!“ Keď napriahol ruku, pritiahol ho k sebe na voz. 16Vyzval ho: „Poď so mnou a všimni si moju horlivosť za Hospodina.“ Tak ho prevážal na svojom voze. 17Keď prišiel do Samárie, vyhubil úplne všetkých, čo tam ešte zostali po Achábovi, podľa slova Hospodina, ktoré povedal Eliášovi. 18Jehu zhromaždil všetok ľud a vyhlásil: „Acháb slúžil Baalovi nedostatočne, Jehu mu bude slúžiť dôkladnejšie. 19Teraz zvolajte ku mne všetkých prorokov Baala, všetkých jeho ctiteľov a všetkých jeho kňazov. Nikto nesmie chýbať, lebo usporadúvam veľkolepú obetnú slávnosť na Baalovu počesť. Kto by sa nedostavil, nezostane nažive.“ Jehu v snahe vyhubiť všetkých Baalových ctiteľov použil lesť. 20Prikázal: „Vyhláste slávnostné zhromaždenie na počesť Baala.“ Vyhlásili ho. 21Jehu to zverejnil po celom Izraeli, takže sa zhromaždili všetci Baalovi ctitelia. Nechýbal nikto. Baalov dom sa postupne napĺňal, až bol celkom plný. 22Správcovi šatne prikázal vydať odev všetkým ctiteľom Baala. 23Potom vstúpil do Baalovho domu Jehu s Jonadábom, synom Rechába. Baalovým ctiteľom povedali: „Dávajte pozor, aby tu s vami nebol niekto zo služobníkov Hospodina, ale iba samí Baalovi ctitelia.“ 24Nato išli pripraviť obetné dary a spaľované obety. Medzitým Jehu vonku rozmiestnil osemdesiat mužov, ktorých varoval: „Ak by niekto nechal ujsť niektorého z mužov, ktorých som vám vydal do rúk, zaplatí to vlastným životom.“ 25Keď dokončil spaľovanú obetu, prikázal Jehu bežcom a veliteľom: „Vojdite dnu, nech nikto neujde a bite ich!“ Keď ich pobili mečmi, bežci a velitelia ich povyhadzovali von. Potom vnikli do svätyne Baalovho domu, 26vyniesli odtiaľ posvätné stĺpy a spálili ich. 27Zbúrali i Baalov stĺp a strhli Baalov dom. Dodnes sa používa ako záchod. 28Tak odstránil Jehu Baala z Izraela. 29No hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael - zlatých teliat v Bételi a v Dáne - sa Jehu nevzdal. 30Hospodin povedal Jehuovi: „Pretože si postupoval dobre a robil to, čo uznávam za správne, s Achábovým domom si naložil celkom podľa môjho želania, tvoji potomkovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na tróne Izraela.“ 31Jehu však zanedbával to, aby sa celým srdcom riadil zákonom Hospodina, Boha Izraela. Nevzdal sa hriechov Jarobeáma, ktorý na hriech zviedol Izrael. 32V tom čase začal Hospodin uberať z územia Izraela. Chazael ho porážal po celom izraelskom pohraničí: 33východne od Jordánu, od Aroéru nad potokom Arnón až po Gileád a Bášan, celé územie Gileádu, Gádovcov, Rúbenovcov a Menaššeovcov. 34Ostatné Jehuove príbehy, všetko, čo vykonal, a všetko jeho hrdinstvo je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 35Keď sa Jehu uložil k svojim predkom, pochovali ho v Samárii. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joacház. 36Jehu vládol nad Izraelom v Samárii dvadsaťosem rokov.

Ataljina vláda v Jeruzaleme

1Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, rozhodla sa vyhubiť všetko kráľovo potomstvo. 2Jošeba, dcéra kráľa Joráma a Achazjova sestra, pochytila Joáša, Achazjovho syna, uniesla ho i s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, do spálne a ukryla ho pred Ataljou, takže unikol smrti. 3Zostal s ňou ukrytý v Hospodinovom dome šesť rokov, kým vládla Atalja nad krajinou. 4V siedmom roku si Jojada pozval stotníkov, veliteľov telesnej stráže a bežcov, uviedol ich do Hospodinovho domu, kde s nimi uzavrel zmluvu. Zaviazal ich tam prísahou a predstavil im kráľovského syna. 5Prikázal im: „Vašou úlohou bude toto: Tretina z vás, ktorí nastupujete do služby v sobotu, bude držať stráž pri kráľovskom paláci, 6druhá tretina pri bráne Súr a tretina v bráne za budovou bežcov. V strážení budovy sa budete striedať. 7Obe vaše zmeny, ktoré končia službu v sobotu, budú pokračovať v stráži v Hospodinovom dome pri kráľovi. 8Každý so zbraňou v ruke obklopí kráľa. Kto by vnikol do obranných radov, nech je usmrtený. Sprevádzajte kráľa, kam sa len pohne.“ 9Stotníci sa riadili presne podľa príkazu kňaza Jojadu. Každý vzal svoje mužstvo, tých, čo nastupovali v sobotu do služby i tých, čo z nej odchádzali, a prišli ku kňazovi Jojadovi. 10Kňaz vyzbrojil stotníkov kopijami a štítmi kráľa Dávida, čo boli v Hospodinovom dome. 11Bežci sa so zbraňou v ruke rozostavili vôkol kráľa od južnej po severnú stranu chrámu, pri oltári a pri chráme. 12Nato vyviedol kráľovho syna, nasadil mu korunu a odznak moci. Vyhlásili ho za kráľa, pomazali ho, tlieskali rukami a prevolávali: „Nech žije kráľ!“ 13Keď Atalja počula krik bežcov a ľudu, vydala sa za ľudom do Hospodinovho domu. 14Pozrela sa a uvidela kráľa stáť pri stĺpe podľa poriadku, veliteľov a trubačov pri kráľovi i všetok prostý ľud, ktorý plesal a trúbil na rohy. Atalja si roztrhla šaty a skríkla: „Zrada, zrada!“ 15Kňaz Jojada dal stotníkom, veliacim vojsku, rozkaz: „Vyveďte ju von z radov. Kto by šiel za ňou, usmrťte ho mečom!“ Kňaz nástojil, aby nebola popravená v Hospodinovom dome. 16Donútil ju zájsť k miestu, kade vchádzajú kone do kráľovského paláca, a tam ju usmrtili.

Obnovenie zmluvy s Hospodinom

17Jojada uzavrel zmluvu medzi Hospodinom, kráľom a ľudom, že budú ľudom Hospodina, ako aj zmluvu medzi kráľom a ľudom. 18Nato všetok prostý ľud vtrhol do Baalovho domu a zbúral ho. Jeho oltáre a posvätné obrazy úplne roztrieskali a Mattána, Baalovho kňaza, zabili pred oltármi. Kňaz potom zriadil dozor nad Hospodinovým domom. 19Potom vzal stotníkov, členov telesnej stráže, bežcov i všetok prostý ľud a odviedli kráľa poniže Hospodinovho domu. Cez bránu bežcov vošli do kráľovského paláca, kde zasadol na kráľovský trón. 20Všetok prostý ľud sa radoval a mesto sa upokojilo. Atalju usmrtili mečom v kráľovskom paláci.

Judský kráľ Joáš

1Joáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom. 2Začal kraľovať v siedmom roku vlády Jehua a panoval štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Beér-Šeby, sa volala Cibja. 3Joáš robil po celý život to, čo uznáva Hospodin za správne. Usmerňoval ho totiž kňaz Jojada. 4No výšiny ešte nezmizli. Ľud na nich stále obetoval a pálil tymian.

Oprava chrámu

5Joáš povedal kňazom: „Všetky peniaze z posvätných darov prinesených do Hospodinovho domu, príspevok od jednotlivcov, vyrúbené dávky i všetky milodary obetované na ciele Hospodinovho domu 6by mali prevziať kňazi, a to každý od svojho poplatníka. Oni by potom opravovali poškodené časti budovy, kdekoľvek sa vyskytnú.“ 7Keďže ani do dvadsiateho tretieho roku vlády kráľa Joáša kňazi poškodené časti budovy neopravili, 8predvolal si kráľ Joáš kňaza Jojadu i ostatných kňazov a vyčítal im: „Prečo neopravujete poškodené časti domu? Odteraz nebudete brať peniaze od svojich poplatníkov, ale sa priamo vynaložia na opravu poškodených častí budovy.“ 9Kňazi súhlasili s tým, že už nebudú vyberať peniaze od ľudu a ani sami opravovať poškodené časti chrámu. 10Potom vzal kňaz Jojada jednu truhlicu, na jej vrchnáku vydlabal dieru a umiestnil ju vedľa oltára, napravo od vchodu do Hospodinovho domu. Ta vkladali kňazi, čo strážili prahy, všetky peniaze, určené pre Hospodinov dom. 11Keď zistili, že je v truhlici hodne peňazí, prichádzal kráľovský pisár s veľkňazom, vysypali a spočítali peniaze, ktoré nazbierali v Hospodinovom dome. 12Prepočítanú sumu potom odvádzali priamo majstrom, ktorí boli poverení dozorom nad Hospodinovým domom. Tí nimi vyplácali tesárov, stavbárov, pracujúcich na Hospodinovom dome, 13murárov a kamenárov. Nakupovali za ne i drevo, opracované kamene na opravu poškodených častí Hospodinovho domu a rôzne potreby na opravu domu. 14Ale z peňazí, nazbieraných v Hospodinovom dome, sa nepoužilo na zhotovenie strieborných mís, nožov, kropeničiek, trúb alebo rôznych zlatých a strieborných predmetov. 15Odvádzali ich totiž majstrom, ktorí za ne opravovali Hospodinov dom. 16Od mužov, ktorým sa peniaze priamo odvádzali s tým, aby ich dávali pracovníkom, sa nežiadalo vyúčtovanie, pretože pracovali čestne. 17Peniaze z obiet za vinu a peniaze z obiet za hriech neboli určené pre Hospodinov dom, ale patrili kňazom.

Joášova smrť

18Vtedy vytiahol sýrsky kráľ Chazael do boja proti Gatu a dobyl ho. Chazael sa chystal napadnúť i Jeruzalem. 19Kráľ Joáš pobral všetky posvätné dary, ktoré obetovali jeho predkovia Jošafát, Jorám a Achazja, judskí králi, vlastné posvätné dary, ako i všetko zlato, čo sa našlo v pokladniciach Hospodinovho domu i kráľovského paláca, a poslal to sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Ten potom odtiahol od Jeruzalema. 20Ostatné Joášove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 21Jeho služobníci povstali, vyvolali prevrat a Joáša zabili v Bét-Milló, keď schádzal do Silly. 22Zabili ho jeho vlastní služobníci, Šimeatov syn Józakar a Šomérov syn Jozabád. Keď zomrel, pochovali ho k jeho predkom v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.

Izraelský kráľ Joacház

1V dvadsiatom treťom roku vlády judského kráľa Joáša, syna Achazju, stal sa na sedemnásť rokov v Samárii kráľom nad Izraelom Jehuov syn Joacház. 2Robil to, čo sa protivilo Hospodinovi: nasledoval hriechy Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael, a nevzdal sa toho. 3Vtedy vzplanul hnev Hospodina proti Izraelu. Za celé to obdobie ich vydával do moci sýrskeho kráľa Chazaela a do moci Chazaelovho syna Ben-Hadada. 4Keď Joacház upokojil Hospodina, Hospodin ho vypočul. Videl totiž útlak, ktorý Izraelu spôsobil sýrsky kráľ. 5Hospodin dal Izraelu záchrancu, takže sa vymanil zo sýrskej moci. Izraeliti mohli zas bývať vo svojich stanoch ako predtým. 6No nevzdali sa hriechov domu Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael. Ašera v Samárii zostávala. 7Joacházovi ponechal z ľudu iba päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo sýrsky kráľ ich zničil a obrátil na prach ako pri mlatbe. 8Ostatné Joacházove príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 9Keď sa Joacház uložil k svojim predkom, pochovali ho v Samárii. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joáš.

Izraelský kráľ Joáš

10V tridsiatom siedmom roku vlády judského kráľa Joáša sa stal v Samárii na šestnásť rokov izraelským kráľom Joacházov syn Joáš. 11Robil, čo sa protiví Hospodinovi. Vôbec sa nevzdal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael, ale v nich pokračoval. 12Ostatné Joášove príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo v boji proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 13Keď sa Joáš uložil k svojim predkom, zasadol na trón Jarobeám. Joáša pochovali v Samárii k izraelským kráľom.

Elizeova smrť

14Keď Elizeus upadol do smrteľnej choroby, prišiel k nemu izraelský kráľ Joáš. Rozplakal sa nad ním a zvolal: „Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazdci!“ 15Elizeus mu povedal: „Vezmi luk a šípy!“ Priniesol mu luk a šípy. 16Izraelskému kráľovi prikázal: „Napni luk!“ Keď to urobil, položil si Elizeus svoje ruky na ruky kráľove. 17Prikázal: „Otvor okno na východ!“ Otvoril. Elizeus nato: „Vystreľ!“ Vystrelil. Poznamenal: „Je to víťazný šíp Hospodina a šíp víťazstva nad Sýriou. Pripravíš Sýrčanom v Aféku zdrvujúcu porážku.“ 18Povedal ďalej: „Vezmi šípy!“ Keď ich vzal, prikázal izraelskému kráľovi: „Bodaj do zeme!“ Trikrát zabodol a prestal. 19Boží muž sa preto na neho nahneval a zvolal: „Mal si zabodnúť päť až šesťkrát. Spôsobil by si tým Aramu zdrvujúcu porážku. Takto iba tri razy porazíš Aram.“ 20Elizeus potom zomrel a pochovali ho. Nasledujúceho roku vtrhli moábski záškodníci do krajiny. 21Raz, keď mali práve kohosi pochovať, zbadali záškodnícky oddiel. Hodili toho človeka do Elizeovho hrobu a odišli. Len čo sa ten človek dostal do styku s Elizeovými kosťami, ožil a vzpriamil sa. 22Po celý čas Joacháza sýrsky kráľ Chazael utláčal Izrael. 23Hospodin sa však nad nimi zľutoval, prejavil im milosrdenstvo a naklonil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nechcel ich zničiť a dosiaľ ich od svojej tváre nezavrhol. 24Po smrti sýrskeho kráľa Chazaela sa stal jeho nástupcom syn Ben-Hadad. 25Joacházov syn Joáš znovu prevzal z moci Chazaelovho syna Ben-Hadada mestá, ktoré odňal jeho otcovi Joacházovi. Joáš ho tri razy porazil a tak získal späť izraelské mestá.

Judský kráľ Amacja

1V druhom roku vlády izraelského kráľa Joáša, Joacházovho syna, sa stal judským kráľom Joášov syn Amacja. 2Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Jeruzalema, sa volala Joaddán. 3Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, svojmu praotcovi Dávidovi sa však nevyrovnal. Všetko robil tak ako jeho otec Joáš. 4Výšiny však nezmizli, ľud na nich stále obetoval a pálil tymian. 5Len čo mal kráľovstvo pevne v rukách, popravil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. 6Synov tých vrahov však nevydal na smrť, podľa toho, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona, kde Hospodin prikazuje: „Otcovia nesmú byť vydaní na smrť pre synov ani synovia pre otcov, ale každý nech zomrie za vlastný hriech.“ 7V Soľnom údolí porazil desaťtisíc Edómčanov. V boji sa zmocnil Sely a premenoval ju na dnešný Jokteel. 8Vtedy vypravil Amacja poslov k izraelskému kráľovi Joášovi, synovi Joacháza, syna Jehua, s odkazom: „Poď, zmeriame si sily!“ 9Izraelský kráľ Joáš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: „Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: ‚Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!‘ Prebehla tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bodliak. 10Po víťazstve nad Edómom ti vzrástla odvaha. Nabaž sa slávy a seď doma! Prečo si zahrávaš s nešťastím? Preto, aby si padol ty a Júda s tebou?“ 11Amacja však neposlúchol. Tak pritiahol izraelský kráľ Joáš. On i judský kráľ Amacja si zmerali sily pri Bét-Šemeši v Judsku. 12Júda však utrpel od Izraela porážku a každý zutekal do svojho stanu. 13Judského kráľa Amacju, syna Joáša, syna Achazju, izraelský kráľ Joáš v Bét-Šemeši zajal. Potom vnikol do Jeruzalema, kde strhol jeho hradby od Efrajimskej brány až po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. 14Pobral všetko zlato a striebro, všetky predmety, čo sa našli v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie. 15Ostatné Joášove príbehy, to, čo vykonal, jeho hrdinstvo i ako bojoval proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 16Keď sa Joáš uložil k svojim predkom, pochovali ho v Samárii pri izraelských kráľoch. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jarobeám. 17Judský kráľ Amacja, syn Joáša, žil po smrti izraelského kráľa Joáša, syna Joacháza, ešte pätnásť rokov. 18Ostatné Amacjove príbehy sú zapísané v Kronike judských kráľov. 19Keď proti nemu zosnovali v Jeruzaleme sprisahanie, utiekol do Lachíša. Vyslali však ľudí do Lachíša a tam ho usmrtili. 20Potom ho previezli na koňoch a pochovali v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, pri jeho predkoch. 21Nato vzal všetok judský ľud Azarju, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho po jeho otcovi Amacjovi za kráľa. 22Keď sa kráľ Amacja uložil k svojim predkom, vybudoval Elat a znovu ho pripojil k Judsku.

Izraelský kráľ Jarobeám

23V pätnástom roku vlády judského kráľa Amacju, Joášovho syna, vládol v Samárii štyridsaťjeden rokov izraelský kráľ Jarobeám, Joášov syn. 24Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa žiadneho z hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael. 25Prinavrátil Izraelu územie od oblasti Chamátu až po More Araby podľa slova Hospodina, Boha Izraela, ktoré vyriekol prostredníctvom svojho služobníka Jonáša, syna Amittaja, proroka z Gat-Cheferu. 26Hospodin totiž videl veľmi biedne položenie Izraela, že niet východiska ani pre otroka, ani pre slobodného, a niet nikoho, kto by Izraelu pomohol. 27Avšak Hospodin sa nerozhodol vymazať spod nebies meno Izraela, a tak ho zachránil prostredníctvom Joášovho syna Jarobeáma. 28Ostatné Jarobeámove príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo i ako bojoval a znovu pričlenil k Izraelu Damask a judský Chamát, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 29Keď sa Jarobeám uložil k svojim predkom, izraelským kráľom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Zecharja.

Judský kráľ Azarja

1V dvadsiatom siedmom roku vlády izraelského kráľa Jarobeáma sa stal judským kráľom Amacjov syn Azarja. 2Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Jeruzalema, sa volala sa Jecholja. 3Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, presne podľa vzoru svojho otca Amacju. 4Výšiny však nezanikli. Ľud na nich ešte stále obetoval a pálil tymian. 5Hospodin ranil kráľa, takže bol malomocný až do dňa svojej smrti. Býval v osobitnom dome. Kráľov syn Jotám viedol palác a spravoval prostý ľud. 6Ostatné Azarjove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 7Keď sa Azarja uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jotám.

Izraelský kráľ Zecharja

8V tridsiatom ôsmom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii na šesť mesiacov Jarobeámov syn Zecharja. 9Robil Hospodinovi naprotiveň podľa príkladu svojich otcov. Nevzdal sa hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech. 10Jabéšov syn Šallúm sa proti nemu vzbúril, za prítomnosti ľudu ho zabil a po jeho smrti sa stal kráľom. 11Ostatné Zecharjove príbehy sú zapísané v Kronike izraelských kráľov. 12Hospodinovo slovo, ktoré vyriekol o Jehuovi, znelo: „Tvoji potomkovia budú až do štvrtého pokolenia sedieť na izraelskom tróne.“ Tak sa aj stalo.

Izraelský kráľ Šallúm

13Jabéšov syn Šallúm sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku vlády judského kráľa Uzziju. Vládol jeden mesiac v Samárii. 14Potom Menachém, Gadiho syn, vytiahol z Tirce, vtrhol do Samárie, porazil Jabéšovho syna Šallúma, usmrtil ho a stal sa po ňom kráľom. 15Ostatné Šallúmove príbehy, vzburu, ktorú vyvolal, možno nájsť zapísané v Kronike izraelských kráľov. 16Vtedy Menachém rozdrvil Tappúach i všetko, čo v ňom bolo, aj jeho územie od Tirce odvetou za to, že mu neotvorili brány. Rozdrvil ho a všetky jeho tehotné ženy rozpáral.

Izraelský kráľ Menachém

17V tridsiatom deviatom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii na desať rokov Gadiho syn Menachém. 18Robil Hospodinovi naprotiveň. Po celé svoje obdobie sa nevzdal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech. 19Keď do krajiny vtrhol asýrsky kráľ Púl, Menachém mu dal tisíc talentov striebra, aby si tak zaistil jeho podporu na upevnenie vlastnej kráľovskej moci. 20Menachém rozvrhol tú sumu na všetkých zámožných Izraelitov na úhradu asýrskemu kráľovi, a to päťdesiat šeklov na osobu. Asýrsky kráľ nato odtiahol a nezdržoval sa v tamojšom kraji. 21Ostatné Menachémove príbehy, všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. 22Keď sa Menachém uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Pekachja.

Izraelský kráľ Pekachja

23V päťdesiatom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal v Samárii na dva roky kráľom nad Izraelom Menachémov syn Pekachja. 24Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech. 25Jeho pobočník Pekach, Remaljov syn, zosnoval proti nemu vzburu s päťdesiatimi Gileádovcami a zabil ho v opevnenej veži kráľovského paláca v Samárii, ako i Argóba a Arjeho. Keď ho zabil, stal sa po ňom kráľom. 26Ostatné Pekachjove príbehy, všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike izraelských kráľov.

Izraelský kráľ Pekach

27V päťdesiatom druhom roku vlády judského kráľa Azarju sa stal v Samárii na dvadsať rokov kráľom nad Izraelom Remaljov syn Pekach. 28Robil Hospodinovi naprotiveň. Nevzdal sa hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech. 29Za čias izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglat-Pileser, zabral Ijón, Abél-Bét-Maachu, Janóach, Kedeš, Chacór, Gileád, Galileu, celý kraj Naftali a ľud presídlil do Asýrie. 30Vtedy Elov syn Hošea roznietil vzburu proti Remaljovmu synovi Pekachovi a zabil ho. Po jeho smrti v dvadsiatom roku vlády Uzzijovho syna Jotáma sa stal po ňom kráľom. 31Ostatné Pekachove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike izraelských kráľov.

Judský kráľ Jotám

32V druhom roku vlády izraelského kráľa Pekacha, syna Remalju, sa stal kráľom Jotám, syn judského kráľa Uzziju. 33Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cadókova dcéra, sa volala Jeruša. 34Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, presne podľa vzoru svojho otca Uzziju. 35Ibaže výšiny ešte nezanikli. Ľud stále obetoval a pálil na výšinách tymian. On postavil Hornú bránu Hospodinovho domu. 36Ostatné Jotámove príbehy i to, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 37V tých časoch začal Hospodin posielať proti Judsku sýrskeho kráľa Recína a Remaljovho syna Pekacha. 38Jotám sa uložil k svojim predkom a pochovali ho k jeho predkom v meste svojho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom Acház.

Judský kráľ Acház

1V sedemnástom roku vlády Remaljovho syna Pekacha sa stal kráľom Acház, syn judského kráľa Jotáma. 2Acház mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Nerobil však to, čo uznáva jeho Boh Hospodin za správne po vzore jeho praotca Dávida. 3Uberal sa cestou izraelských kráľov, ba i vlastného syna dal upáliť podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 4Obetoval a pálil kadidlo na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. 5Vtedy vytiahol sýrsky kráľ Recín s izraelským kráľom Pekachom, synom Remalju, do boja proti Jeruzalemu. Acháza síce obľahli, ale nemohli ho zdolať. 6V tom čase si sýrsky kráľ Recín pričlenil k Sýrii Elat a vytlačil odtiaľ Júdovcov. Potom prišli do Elatu Edómčania a dodnes tam bývajú. 7Acház vypravil poslov k asýrskemu kráľovi Tiglat-Pileserovi s odkazom: „Som tvoj služobník a tvoj syn. Príď ma vyslobodiť z hrsti sýrskeho a izraelského kráľa, ktorí povstali proti mne.“ 8Acház vzal striebro a zlato, čo bolo v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca, a poslal to ako dar asýrskemu kráľovi. 9Asýrsky kráľ ho vypočul. Vytiahol proti Damasku, dobyl ho, jeho obyvateľov presídlil do Kíru a Recína zabil. 10Keď odišiel kráľ Acház do Damasku na stretnutie s asýrskym kráľom Tiglat-Pileserom, všimol si tamojší oltár. Kráľ Acház poslal kňazovi Urijovi nákres oltára a model celého diela. 11Kňaz Urija postavil oltár podľa všetkých údajov, ktoré poslal kráľ Acház z Damasku. Kňaz Urija ho zhotovil ešte pred príchodom kráľa Acháza z Damasku. 12Keď sa kráľ vrátil z Damasku, uvidel ten oltár, podišiel k nemu a obetoval na ňom. 13Priniesol svoju spaľovanú i pokrmovú obetu, vylial nápojovú obetu a krvou obiet spoločenstva pokropil oltár. 14Bronzový oltár, ktorý stál pred Hospodinom medzi novým oltárom a Hospodinovým domom, posunul ďalej od priečelia chrámu a umiestnil ho severne od oltára. 15Potom kráľ Acház kňazovi Urijovi prikázal: „Na veľkom oltári budeš obetovať rannú spaľovanú obetu, večernú pokrmovú obetu, spaľovanú obetu kráľa s príslušnou pokrmovou obetou, ako i spaľovanú obetu všetkého prostého ľudu s príslušnými pokrmovými a nápojovými obetami. Všetku krv spaľovanej obety a všetku krv obetného daru vykrop naň. Bronzový oltár mi bude slúžiť na vyhľadávanie veštby.“ 16Kňaz Urija urobil všetko podľa príkazu kráľa Acháza. 17Kráľ Acház postŕhal lišty na vozíkoch a odstránil ich, vyňal umývadlá, more sponad bronzových býkov, ktoré boli pod ním a položil ho na kamennú dlažbu. 18Pre asýrskeho kráľa odstránil z Hospodinovho domu i sobotnú chodbu, ktorú vybudovali v chráme, i kráľov vonkajší vchod do chrámu. 19Ostatné Acházove príbehy i to, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 20Acház sa uložil k svojim predkom a pochovali ho k nim v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Chizkija.

Izraelský kráľ Hošea

1V dvanástom roku vlády judského kráľa Acháza sa stal v Samárii na deväť rokov izraelským kráľom Elov syn Hošea. 2Hospodinovi robil naprotiveň, no nie až tak ako predošlí izraelskí králi. 3Proti nemu vytiahol asýrsky kráľ Šalmaneser, Hošea sa mu podrobil a odvádzal mu poplatok. 4Asýrsky kráľ však odhalil Hošeovu zradu, pretože vypravil poslov k egyptskému kráľovi Sóovi a asýrskemu kráľovi prestal odvádzať pravidelný ročný poplatok. Asýrsky kráľ ho dal zatknúť a uväzniť. 5Potom tiahol asýrsky kráľ celou krajinou, dorazil k Samárii a tri roky ju obliehal. 6V deviatom roku vlády Hošeu dobyl asýrsky kráľ Samáriu a Izraelitov presídlil do Asýrie. Usadil ich v Chalachu, v Chabóre, pri rieke Gozán a v médskych mestách. 7Stalo sa to preto, lebo Izraeliti hrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egypta, z moci egyptského kráľa faraóna. Oni však uctievali iných bohov, 8riadili sa zvyklosťami národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov, a zvykmi, ktoré zaviedli izraelskí králi. 9Izraeliti si osvojili spôsoby, ktoré neboli v súlade s Hospodinom, ich Bohom: stavali si výšiny vo všetkých svojich mestách, od strážnej veže po opevnené mesto. 10Na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom si zriaďovali posvätné stĺpy a posvätné koly. 11Tam na každej výšine pálili tymian ako národy, ktoré Hospodin spred nich vyhnal. Dopúšťali sa neprístojností, čím urážali Hospodina. 12Slúžili modlám, čo im Hospodin výslovne zakázal robiť. 13Hospodin varoval Izrael i Júdu prostredníctvom všetkých svojich prorokov a všetkých vidcov: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy, moje ustanovenia celého zákona, ktorý som dal vašim otcom a ktorý som vám sprostredkoval mojimi služobníkmi prorokmi.“ 14Oni však neuposlúchli a boli tvrdošijní ako ich otcovia, ktorí neverili Hospodinovi, svojmu Bohu. 15Zavrhli jeho ustanovenia a zmluvu, čo uzavrel s ich otcami, i svedectvá, ktorými si ich pripútaval. Chodili za márnosťou, až sa sami stali márnosťou, a za okolitými národmi, hoci ich Hospodin zakázal napodobňovať. 16Opustili všetky prikázania svojho Boha Hospodina, narobili si liate modly, dvoje teliat, urobili si ašeru, uctievali všetky nebeské telesá a slúžili Baalovi. 17Vlastných synov a dcéry prevádzali cez oheň, zapodievali sa veštbami, čarami a nechali sa zneužiť na činnosť, ktorá sa protiví Hospodinovi, čím ho urážali. 18Hospodin sa preto veľmi rozhneval na Izrael a odvrhol ho od seba, takže mu zostal len Júdov kmeň. 19Ale ani Júda nezachovával prikázania svojho Boha Hospodina, ale sa riadil zvyklosťami, ktoré zaviedol Izrael. 20Preto Hospodin odvrhol celé potomstvo Izraela, pokoril ich a vydal napospas lúpežníkom, kým ich úplne nezavrhol. 21Keď odtrhol Izraelitov od Dávidovho domu, za kráľa si ustanovili Nebátovho syna Jarobeáma. Jarobeám odviedol Izraelitov od nasledovania Hospodina a zviedol na veľký hriech. 22Izraeliti si osvojili všetky hriechy, ktorých sa dopustil Jarobeám a nevzdali sa ich, 23kým Hospodin neodlúčil od seba Izrael, ako to predpovedal prostredníctvom svojich služobníkov prorokov. Izrael presídlil z jeho vlasti do Asýrie, kde je dodnes.

Pôvod Samaritánov

24Asýrsky kráľ priviedol ľudí z Babylonu, Kúty, Avvy, Chamátu a zo Sefarvajimu a usadil ich v samárijských mestách namiesto Izraelitov. Zaujali Samáriu a usadili sa v jej mestách. 25Sprvoti, keď sa ta usadili, Hospodina neuctievali. Preto na nich posielal Hospodin levy a tie ich dlávili. 26Tak sa ponosovali asýrskemu kráľovi: „Národy, ktoré si presídlil a usadil v samárijských mestách, nepoznajú povinnosti voči Bohu tej krajiny, a tak na nich poslal levy, a tie ich zabíjajú, pretože nepoznajú povinnosti voči Bohu tej krajiny.“ 27Asýrsky kráľ prikázal: „Pošlite ta jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ presídlili. Nech ide, usadí sa tam a nech ich poučí o povinnostiach voči Bohu tej krajiny.“ 28Šiel teda jeden z kňazov, ktorých presídlili zo Samárie, usadil sa v Bételi a učil ich, ako majú uctievať Hospodina. 29Každý národ si však zhotovil svojich vlastných bohov a uložil ich do svätýň na výšinách, ktoré zriadili Samaritáni, a to každý národ v mestách, v ktorých býval. 30Muži z Babylonu si spravili Sukkót-Benóta, muži z Kúty Nergala, muži z Chamátu Ašimu. 31Avvania si spravili Nibchaza a Tartáka. Sefarvajimci si upaľovali synov na počesť Adrammelecha a Anammelecha, sefarvajimských bohov. 32I keď uctievali Hospodina, spomedzi seba si ustanovili kňazov pre výšiny. Tí konali pre nich službu vo svätyniach na výšinách. 33Hospodina síce uctievali, ale slúžili i svojim bohom podľa zvyklostí národov, spomedzi ktorých boli presídlení. 34Dodnes zotrvávajú v pôvodných zvykoch. Hospodina dôsledne neuctievajú ani sa neriadia jeho ustanoveniami, právnymi predpismi, zákonom a prikázaniami, ktoré vydal Hospodin synom Jákoba, ktorého pomenoval Izraelom. 35Hospodin uzavrel s nimi zmluvu a prikázal im: „Neuctievajte iných bohov, neklaňajte sa im, neslúžte im, ani im neprinášajte obety. 36Uctievajte len Hospodina, ktorý vás vyviedol z Egypta s veľkou mocou a vystretým ramenom. Jemu sa klaňajte a jemu obetujte. 37Dodržiavajte stále ustanovenia, právne predpisy, zákon a príkaz, ktoré pre vás napísal. Iných bohov však neuctievajte. 38Na zmluvu, čo som s vami uzavrel, nezabúdajte a iných bohov neuctievajte. 39Uctievajte radšej svojho Boha Hospodina. On vás vyslobodí z moci všetkých vašich nepriateľov.“ 40Neposlúchli však, ale sa správali podľa svojich pôvodných zvyklostí. 41Tieto národy uctievali síce Hospodina, no slúžili i svojim vytesaným modlám. Podobne sa správajú dodnes ich synovia a vnuci ako kedysi ich otcovia.

Judský kráľ Chizkija

1V treťom roku vlády izraelského kráľa Hošeu, Elovho syna, sa stal kráľom Chizkija, syn Acháza, judského kráľa. 2Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Zecharjova dcéra, sa volala Abija. 3Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, presne podľa vzoru svojho praotca Dávida. 4Odstránil výšiny, rozmlátil posvätné stĺpy, zoťal posvätný kôl a rozbil bronzového hada, ktorého zhotovil Mojžiš. Až dovtedy mu totiž Izraeliti pálili tymian a nazvali ho Nechuštán. 5Dúfal v Hospodina, Boha Izraela, a nikto spomedzi všetkých ďalších i predošlých judských kráľov sa mu nevyrovnal. 6Pevne sa pridržiaval Hospodina, neodstúpil od neho, ale zachovával prikázania, ktoré dal Hospodin Mojžišovi. 7Hospodin bol s ním, takže mal úspech v každom svojom podujatí. Asýrskemu kráľovi sa vzoprel a nepoddal sa mu. 8On to bol, kto porazil Filištíncov až po Gazu a jej územie, vrátane strážnej veže a opevneného mesta. 9Vo štvrtom roku vlády kráľa Chizkiju, čo je siedmy rok vlády izraelského kráľa Hošeu, Elovho syna, vytiahol asýrsky kráľ Šalmaneser proti Samárii a obľahol ju. 10Po troch rokoch ju dobyli. Samária padla v šiestom roku vlády Chizkiju, čo je deviaty rok vlády izraelského kráľa Hošeu. 11Asýrsky kráľ presídlil Izraelitov do Asýrie a usadil ich v Chalachu, Chabóre, pri rieke Gozán a v médskych mestách. 12To preto, že neposlúchali svojho Boha Hospodina, ale porušovali jeho zmluvu a všetko, čo prikázal Hospodinov služobník Mojžiš, zanedbávali a nekonali podľa toho.

Sancheríbova výprava proti Judsku

13V štrnástom roku vlády kráľa Chizkiju vytiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým opevneným judským mestám a zmocnil sa ich. 14Judský kráľ Chizkija odkázal asýrskemu kráľovi do Lachíša: „Urobil som chybu. Odtiahni odo mňa. Čo mi naložíš, ponesiem.“ Asýrsky kráľ požadoval od judského kráľa Chizkiju tristo talentov striebra a tridsať talentov zlata. 15Chizkija odovzdal všetko striebro, ktoré sa nachádzalo v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca. 16V tom čase olúpal Chizkija dvere Hospodinovho chrámu, ako i zárubne, ktoré sám judský kráľ Chizkija obložil, a odovzdal to asýrskemu kráľovi. 17Asýrsky kráľ poslal z Lachíša ku kráľovi Chizkijovi do Jeruzalema hlavného veliteľa, hlavného dvorana a rabšaka so silným vojskom. Tí vytiahli a prišli k Jeruzalemu. Vyšli a zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý je na ceste k Valchárovmu poľu. 18Dovolávali sa kráľa. Vyšiel k nim však Chilkijov syn Eljakím, správca paláca, pisár Šebna a kancelár Joách, Asáfov syn. 19Rabšake na nich zavolal: „Odkážte Chizkijovi: Takto vraví veľkráľ, kráľ asýrsky: ‚Na čo sa ešte spoliehaš? 20Nazdávaš sa, že číre slovo je už radou a silou do boja? Na koho sa vlastne spoliehaš, že mi kladieš odpor? 21Istotne sa spoliehaš na Egypt, na tú nalomenú trstinu! Kto sa však o ňu oprie, vnikne mu do dlane a prebodne ju. Taký je faraón, egyptský kráľ ku všetkým, čo sa na neho spoliehajú. 22Možno mi poviete: Spoliehame sa na svojho Boha Hospodina. Bol to však práve Chizkija, čo odstránil jeho výšiny a oltáre a nariadil Judsku a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom v Jeruzalame sa budete klaňať. 23Teraz môžeš s mojím pánom, asýrskym kráľom, uzavrieť stávku. Dám ti dvetisíc koní, ak si na ne zoženieš jazdcov. 24Ako by si sa mohol v boji zraziť čo len s najchatrnejším služobníkom môjho pána? Ty sa však pre vozy a jazdcov spoliehaš na Egypt. 25Nevypravil som sa predsa bez Hospodina proti tomuto mestu, aby som ho zničil. Hospodin mi povedal: Vyprav sa proti tejto krajine a znič ju!‘“ 26Vtedy povedal Eljakím, Chilkijov syn, Šebna a Joách rabšakovi: „Hovor so svojimi služobníkmi radšej po aramejsky, veď tomu rozumieme. Nehovor však s nami po judsky pred ľudom, ktorý je na hradbách.“ 27Rabšake im však odpovedal: „Vari ma môj pán poslal predniesť tieto slová vášmu pánovi a tebe? Nie azda mužom, ktorí sedia na hradbách a spolu s vami budú jesť svoje výkaly a piť svoj moč?“ 28Rabšake si zastal a kričal po judsky: „Čujte odkaz veľkráľa, kráľa asýrskeho: 29Takto vraví kráľ: ‚Nedajte sa balamutiť Chizkijom, pretože vás nemôže vyslobodiť z mojej moci. 30Nech vo vás Chizkija nevzbudzuje nádej v Hospodina tvrdením: Hospodin nás iste vyslobodí a toto mesto sa nedostane do moci asýrskeho kráľa.‘ 31Nepočúvajte Chizkiju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: ‚Vzdajte sa a prejdite ku mne! Tak bude každý jesť zo svojho viniča i figovníka a piť vodu zo svojej studne, 32kým neprídem a nepoberiem si vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a muštu, do krajiny chleba a viníc, do krajiny olív, oleja a medu. Zvoľte si život, a nie smrť! Preto nepočúvajte Chizkiju, lebo vás balamutí tvrdením: Hospodin nás vyslobodí. 33Vyslobodil azda niektorý z bohov národov svoju krajinu z moci asýrskeho kráľa? 34Kde sú bohovia Chamátu a Arpádu, kde bohovia Sefarvajimu, Heny a Ivvy? Vyslobodili azda Samáriu z mojej moci? 35Ktorý zo všetkých tých bohov krajín si mohol vyslobodiť krajinu z mojej moci? Žeby Hospodin vyslobodil Jeruzalem z mojej moci?‘“ 36Ľud však mlčal a ani sa neozval, lebo mu kráľ zakázal odpovedať. 37Správca paláca Eljakím, Chilkijov syn, pisár Šebna a kancelár Joách, Asáfov syn, prišli v roztrhnutých šatách ku Chizkijovi a oznámili mu slová rabšaka.

Predpoveď o záchrane Jeruzalema

1Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zaodel sa vrecovinou a vstúpil do Hospodinovho domu. 2Nato poslal správcu paláca Eljakíma, pisára Šebnu a starších spomedzi kňazov zaodiatych vrecovinou, za prorokom Izaiášom, synom Amóca. 3Povedali mu: „Takto vraví Chizkija: ‚Tento deň je dňom súženia, trestu a potupy, lebo synovia majú vyjsť z lona, ale niet sily na pôrod. 4Možno Hospodin, tvoj Boh, počúva hrozby rabšaka, ktorého poveril jeho pán, asýrsky kráľ, hanobiť živého Boha. Za hrozby, ktoré si počul, ho tvoj Boh Hospodin potrestá. Pomodli sa za zvyšok, ktorý tu ešte je.‘“ 5Keď prišli služobníci kráľa Chizkiju k Izaiášovi, 6ten im povedal: „Odkážte svojmu pánovi: Takto vraví Hospodin: ‚Neboj sa hrozieb, ktoré si počul a ktorými ma urážali pážatá asýrskeho kráľa. 7Dám mu totiž vnuknutie. Počuje správu a vráti sa do svojej vlasti, kde ho dám sťať mečom.‘“

Nová výzva na kapituláciu

8Keď sa rabšake vrátil, zastihol asýrskeho kráľa pri útoku na Libnu. Dozvedel sa totiž, že sa stiahol z Lachíša. 9Dostal hlásenie o kúšskom kráľovi Tirhakovi: „Maj sa na pozore! Vypravil sa do boja proti tebe!“ Znovu vypravil poslov ku Chizkijovi s odkazom: 10„Takto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: ‚Nedaj sa zneužiť svojím Bohom, na ktorého sa spoliehaš v domnienke, že Jeruzalem nepadne do moci asýrskeho kráľa. 11Iste si počul, čo urobili asýrski králi rôznym krajinám, ktoré prepadli hubiacej kliatbe. Ty by si mal byť vyslobodený? 12Mohli azda bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia, vyslobodiť Gozán, Charán, Recef a Edenovcov v Telassáre? 13Kdeže je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu, kráľ mesta Sefarvajimu, Heny a Ivvy?‘“

Chizkijova modlitba

14Chizkija prevzal od poslov listy a prečítal ich. Potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozložil ich pred Hospodinom. 15Chizkija sa modlil k Hospodinovi: „Hospodin, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých pozemských kráľovstiev. Ty si utvoril nebesia i zem. 16Nakloň, Hospodin, ucho a počúvaj. Otvor oči, Hospodin, a viď! Vypočuj si hrozby Sancheríba, ktoré odkázal, aby hanobil živého Boha. 17Skutočne, Hospodin, asýrski králi spustošili národy a ich krajiny. 18Ich bohov spálili a zničili, pretože to vôbec neboli bohovia, ale len dielo ľudských rúk, drevo a kameň. 19Teraz však Hospodin, Bože, zachráň nás, prosím, z jeho moci. Nech všetky pozemské kráľovstvá poznajú, že ty, Hospodin, si jediný Boh.“

Izaiášovo povzbudenie

20Vtedy odkázal Izaiáš, Amócov syn, Chizkijovi: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Vypočul som si tvoju modlitbu vo veci asýrskeho kráľa Sancheríba.‘ 21Toto o ňom vyriekol Hospodin: ‚Pohŕda tebou, vysmieva sa ti panna, dcéra Siona, potriasa za tebou hlavou dcéra Jeruzalema. 22Koho si to hanobil a zneucťoval, na koho si sa osopil, pyšne pozdvihol svoje oči? Na Svätého Izraela! 23Svojimi poslami si hanobil Pána. Povedal si: Pomocou svojich početných vozov som dosiahol horské výšiny, zákutia Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho skvelé cyprusy. Prenikol som do jeho odľahlých kútov, do jeho zalesnenej časti. 24Vykopal som studne a vypil cudzie vody, chodidlami som vysušil všetky kanály Egypta. 25Nepočul si? Oddávna som to pripravoval, od praveku to chystal, teraz uskutočňujem. Tak si mohol na hromadu trosiek zmeniť opevnené mestá. 26Ich bezmocní obyvatelia sa zdesili a zahanbili, zmenili sa ako poľná bylina a čerstvá zeleň, ako tráva na strechách, ako predčasne uschnuté obilie. 27Viem o tvojom odpočívaní i každom tvojom pohybe, i ako zúriš proti mne. 28Pretože zúriš proti mne a chýr o tvojej hrdosti sa mi dostal do uší, osadím ti do nozdier svoju obrúčku a do tvojich úst uzdu. Odvediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel. 29Toto ti bude znamením: Tohto roku budete jesť z obilia, čo sa samo rozseje, v druhom roku to, čo z toho vzíde, a v treťom roku budete už siať a žať, sadiť vinice a užívať ich plody. 30Zvyšok Júdovho domu, ktorý sa zachráni, zapustí korene a vydá ovocie. 31Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Vykoná to Hospodinova horlivosť.‘ 32Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: ‚Do tohto mesta sa nedostane ani šíp ta nevystrelí. Neprerazí doň štítom ani proti nemu nenavŕši násyp. 33Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta sa však nedostane,‘ znie výrok Hospodina. 34‚Pre seba a svojho služobníka Dávida obránim toto mesto a zachránim ho.‘“ 35Tej istej noci vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Keď ľudia včasráno vstali, všade samé mŕtvoly. 36Nato sa asýrsky kráľ Sancheríb vydal na spiatočnú cestu a po svojom návrate sa usadil v Ninive. 37Keď konal pobožnosť v dome svojho boha Nisrócha, Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a unikli do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chaddón.

Choroba a uzdravenie Chizkiju

1V tom čase Chizkija smrteľne ochorel. Navštívil ho prorok Izaiáš, Amócov syn, a povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Daj do poriadku dom, lebo zomrieš, nezostaneš nažive.‘“ 2Chizkija sa obrátil tvárou k stene a takto sa modlil k Hospodinovi: 3„Ach, Hospodin, spomeň si, prosím, na to, že som verne a oddane chodil pred tebou a robil to, čo uznávaš za dobré.“ Nato sa Chizkija pustil do prenikavého náreku. 4Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvoria, keď ho oslovil Hospodin: 5„Vráť sa a povedz Chizkijovi, vodcovi môjho ľudu: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: ‚Vypočul som si tvoju modlitbu a videl som tvoje slzy. Nuž, uzdravím ťa. Na tretí deň vystúpiš do Hospodinovho domu. 6K tvojmu veku pridám pätnásť rokov. Vyslobodím teba i toto mesto z hrsti asýrskeho kráľa. Pre seba a svojho služobníka Dávida toto mesto obránim.‘“ 7Izaiáš nato prikázal: „Použite figovú náplasť.“ Vzali a priložili ju na vred. Tak sa uzdravil. 8Chizkija sa spýtal Izaiáša: „Čo bude znamením, že ma Hospodin uzdraví a na tretí deň vystúpim do Hospodinovho domu?“ 9Izaiáš odpovedal: „Toto ti bude znamením od Hospodina, že splní, čo sľúbil: Má tieň postúpiť o desať stupňov alebo sa má o desať stupňov stiahnuť?“ 10Chizkija odvetil: „Ľahšie tieň postúpi o desať stupňov, než sa o desať stupňov vráti.“ 11Prorok Izaiáš volal k Hospodinovi a on vrátil tieň na Acházových slnečných hodinách o desať stupňov.

Babylonskí poslovia u kráľa Chizkiju

12V tom čase babylonský kráľ Berodach-Baladán, Baladánov syn, poslal Chizkijovi listy a dar, lebo sa dozvedel o jeho chorobe. 13Chizkija poslov vypočul a ukázal im celú klenotnicu: striebro, zlato, balzamy, vzácny olej, svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo nič, čo by im Chizkija nebol ukázal vo svojom paláci a v celom svojom kráľovstve. 14Prorok Izaiáš zašiel za kráľom Chizkijom a spýtal sa ho: „Čo hovorili tí muži a odkiaľ prišli k tebe?“ Chizkija odpovedal: „Prišli zďaleka, až z Babylonu.“ 15„Čo videli v tvojom paláci?“ spýtal sa. Chizkija odvetil: „Videli všetko, čo v ňom je. Nebolo ničoho v mojich pokladniciach, čo by som im nebol ukázal.“ 16Nato povedal Izaiáš Chizkijovi: „Počuj slovo Hospodina! 17‚Blíži sa čas, keď všetko, čo sa nachádza v tvojom paláci a čo tvoji predkovia dodnes nahromadili, bude odvlečené do Babylonu. Neostane tu nič,‘ vraví Hospodin. 18‚I niektorých tvojich synov, ktorí vzídu z teba, ktorých splodíš, odvlečú a budú dvoranmi v paláci babylonského kráľa.‘“ 19Chizkija na to odvetil Izaiášovi: „Dobré je slovo Hospodina, ktoré si povedal!“ Pritom si pomyslel: „Nech len vládne pokoj a bezpečnosť, kým ja žijem.“ 20Ostatné Chizkijove príbehy, všetky jeho hrdinstvá, to, ako vybudoval rybník a vodovod i ako zaviedol vodu do mesta, je zapísané v Kronike judských kráľov. 21Keď sa Chizkija uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Menašše.

Judský kráľ Menašše

1Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Chefcí-Bah. 2Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 3Znovu vybudoval výšiny, ktoré zničil jeho otec Chizkija, zriadil Baalovi oltáre a zhotovil ašeru, ako to už urobil izraelský kráľ Acháb. Uctieval všetky nebeské telesá a slúžil im. 4Postavil aj oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom on sám vyhlásil: „V Jeruzaleme si uložím svoje meno.“ 5Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre všetkým nebeským telesám. 6Dal si upáliť vlastného syna, zaoberal sa veštbou, robil čary, zaopatril si množstvo vyvolávačov duchov a vidcov, aby tak robili Hospodinovi naprotiveň a urážali ho. 7Ním zhotovenú sochu Ašery umiestnil v dome, o ktorom sa vyslovil Hospodin Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „Do tohto domu a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil spomedzi všetkých kmeňov Izraela, uložím natrvalo svoje meno. 8Nedopustím už, aby sa noha Izraela pohla z pôdy, ktorú som dal ich praotcom pod podmienkou, že budú dôsledne konať všetko, čo som im prikázal, podľa celého zákona, ktorý im vydal môj služobník Mojžiš.“ 9Neposlúchli však. Menašše ich zviedol, takže páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil spred Izraelitov. 10Vtedy Hospodin odkazoval po svojich služobníkoch prorokoch: 11„Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, dopustil sa väčšieho zla než predtým všetci Amorejčania. Svojimi modlami zviedol na hriech i Júdu. 12Preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Na Jeruzalem a na Judsko privediem pohromu. Každému, čo o nej počuje, zacvendží v oboch ušiach. 13Na Jeruzalem vystriem meraciu šnúru ako na Samáriu i olovnicu ako na dom Achábov. Vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa. Vytrie sa a preklopí. 14Zvyšok svojho dedičstva zavrhnem a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, takže ho všetci nepriatelia olúpia a vydrancujú. 15To preto, že mi robili naprotiveň a urážali ma odo dňa, ako vyšli ich praotcovia z Egypta až dodnes.‘“ 16Menašše prelial i veľmi mnoho nevinnej krvi, takže ňou zaplavil celý Jeruzalem. Okrem toho tu bol hriech, do ktorého zviedol i Júdu, aby tak robili Hospodinovi naprotiveň. 17Ostatné Menaššeho príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hriech, ktorého sa dopustil, je zapísané v Kronike judských kráľov. 18Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v záhrade paláca - v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.

Judský kráľ Amón

19Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom a vládol dva roky v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Charúca z Jotby, sa volala Mešullemet. 20Robil Hospodinovi naprotiveň tak ako jeho otec Menašše. 21Chodil po všetkých cestách, po ktorých chodil jeho otec, slúžil ako jeho otec modlám a uctieval ich. 22Opustil Hospodina, Boha svojich otcov, a nechodil po jeho ceste. 23Amónovi služobníci sa proti nemu vzbúrili a usmrtili kráľa v jeho paláci. 24Prostý ľud však pobil všetkých, čo sa zúčastnili na vzbure proti kráľovi Amónovi a dosadil po ňom za kráľa jeho syna Joziáša. 25Ostatné Amónove príbehy i to, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 26Pochovali ho do jeho hrobu v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Joziáš.

Judský kráľ Joziáš a objavenie knihy zákona

1Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Adaju z Bockatu, sa volala Jedida. 2Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po všetkých cestách svojho praotca Dávida a neodkláňal sa napravo ani naľavo. 3V osemnástom roku vlády kráľa Joziáša poslal kráľ pisára Šafána, syna Acalju, syna Mešulláma, do Hospodinovho domu s poverením: 4„Zájdi za veľkňazom Chilkijom, aby spočítal peniaze, čo boli prinesené do Hospodinovho domu, ktoré vybrali od ľudu strážcovia prahu. 5Nech to odovzdajú staviteľom v Hospodinovom dome a tí zas nech vyplácajú robotníkov, čo pracujú na oprave poškodených častí Hospodinovho domu: 6tesárov, stavbárov, murárov, nech sa zakúpi drevo a opracované kamene na opravu domu. 7Z čiastky, vydanej im do rúk, netreba žiadať vyúčtovanie, lebo pracujú čestne.“ 8Pritom veľkňaz Chilkija pisárovi Šafánovi podotkol: „V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona.“ Chilkija podal tú knihu Šafánovi, ktorý ju prečítal. 9Keď prišiel pisár Šafán ku kráľovi, podal mu hlásenie: „Tvoji služobníci zosypali peniaze nazbierané v chráme a odovzdali ich staviteľom v Hospodinovom dome.“ 10Potom pisár Šafán oznámil kráľovi: „Kňaz Chilkija mi dal akúsi knihu.“ A čítal z nej pred kráľom. 11Keď kráľ počul slová knihy zákona, roztrhol si šaty. 12Nato prikázal Chilkijovi, Šafánovmu synovi Achikámovi, Michajovmu synovi Achbórovi, pisárovi Šafánovi a kráľovskému služobníkovi Asajovi: 13„Choďte sa dopytovať Hospodina ohľadom mňa, ohľadom ľudu a celého Júdu na slová tejto objavenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý vzplanul proti nám preto, že naši predkovia neposlúchali slová tejto knihy a vôbec sa neriadili tým, čo je tam o nás napísané.“ 14Kňaz Chilkija, Achikám, Achbór, Šafán a Asaja navštívili prorokyňu Chuldu, ženu Šallúma, syna Tikvu, syna Charchasa, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Zhovárali sa s ňou. 15Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Povedzte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 16Takto vraví Hospodin: Privediem pohromu na toto miesto i na jeho obyvateľov i všetky hrozby tej knihy, ktorú čítal judský kráľ, 17pretože ma opustili, pálili tymian iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali. Môj hnev sa roznietil proti tomuto miestu a nezhasne.‘ 18Judskému kráľovi, ktorý vás poslal vyžiadať si Hospodinov posudok, odkážte: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: 19Vypočul som ťa, pretože sa ti obmäkčilo srdce a pokoril si sa pred Hospodinom, keď si počul, čo som hovoril proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, že totiž prepadnú hrôze a kliatbe, roztrhol si si šaty a nariekal si predo mnou. To je výrok Hospodina! 20Preto ťa pripojím k tvojim predkom, budeš v pokoji uložený do svojho hrobu, takže tvoje oči neuvidia všetku tú pohromu, ktorú privodím na toto miesto.‘“ Poslovia s tým oboznámili kráľa.

Joziášova náboženská obnova

1Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema. 2Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 3Potom sa kráľ postavil k stĺpu a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že ho budú nasledovať a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou bytosťou a plniť slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. Všetok ľud sa postavil za zmluvu. 4Kráľ nato prikázal veľkňazovi Chilkijovi, jeho zástupcom a strážcom prahu, aby povynášali z Hospodinovho chrámu všetky predmety zhotovené pre Baala, Ašeru a pre celý nebeský zástup. Dal to spáliť vonku za Jeruzalemom, na Kidrónskych poliach. Popol z nich dal odniesť do Bételu. 5Odvolal modlárskych kňazov, ktorých dosadili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a odvolal aj tých, čo pálili tymian Baalovi, slnku, mesiacu, hviezdam zverokruhu a celému nebeskému zástupu. 6Dal vyniesť z Hospodinovho domu Ašeru von za Jeruzalem do Kidrónskeho údolia a tam ju dal spáliť. Rozdrvil to na prach a prach z toho rozmetal po hroboch prostého ľudu. 7Zbúral obydlia zasvätených smilníkov, ktoré sa nachádzali v priestore Hospodinovho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašeru. 8Priviedol všetkých kňazov z judských miest, znesvätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér-Šebu. Zboril predmestské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mestského veliteľa Jošuu a nachádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mestskej brány. 9Kňazi výšin nesmeli pristupovať k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, mohli iba jesť nekvasené chleby v kruhu svojich bratov. 10Znesvätil i Tófet, ktorý je v údolí Ben-Hinnóm, aby si už nikto nemohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha. 11Odstránil kone, ktoré darovali judskí králi slnku, rozmiestnené od vchodu do Hospodinovho domu po sieň dvorana Netan-Melecha, v chrámovej prístavbe. Slnečné vozy spálil. 12Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Acházovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Menašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia. 13Kráľ znesvätil i výšiny východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún pre Aštartu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru Moábska, a pre Milkóma, ohavu Ammónčanov. 14Rozmlátil kamenné stĺpy, postínal ašery a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami. 15Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebátov syn Jarobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašeru spálil. 16Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti. 17Potom sa spýtal: „Čo to tam vidím za pomník?“ Muži mesta mu odvetili: „To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a predpovedal tieto udalosti, ako ich napĺňaš na bételskom oltári.“ 18Prikázal: „Nechajte ho! Nech nikto neruší jeho kosti.“ Tak nechali jeho kosti neporušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel zo Samárie. 19Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi. 20Potom pozabíjal na oltároch všetkých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľudské kosti. Nato sa vrátil do Jeruzalema. 21Kráľ prikázal všetkému ľudu: „Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina Paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.“ 22Takáto Pascha sa totiž neslávila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, a za celé obdobie izraelských a judských kráľov. 23Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa zasvätila taká Pascha na počesť Hospodina v Jeruzaleme. 24Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, veštcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome. 25Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik nepovstal jemu podobný. 26Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše. 27Hospodin povedal: „Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno.“ 28Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 29Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde. 30Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa.

Judský kráľ Joacház

31Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmeju z Libny, sa volala Chamutal. 32Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov. 33Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljakíma po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jojakím. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel. 35Jojakím odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi.

Judský kráľ Jojakím

36Jojakím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Pedajova dcéra z Rumy, sa volala Zebida. 37Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov. 1Za jeho čias pritiahol babylonský kráľ Nebukadnesar. Jojakím sa mu na tri roky podrobil. Potom sa opäť proti nemu vzbúril. 2Hospodin vysielal proti nemu záškodnícke skupiny Chaldejcov, Sýrčanov, Moábčanov a Ammónčanov. Vysielal ich proti Júdovi, aby ho ničili, podľa Hospodinovho slova, ktoré ohlásil o svojich služobníkoch prorokoch. 3Zaiste to prišlo na Júdu z príkazu Hospodina, aby ho tak odvrhol od seba pre Menaššeho hriechy, ako i pre všetko, čo napáchal. 4Hospodin mu nechcel odpustiť pre nevinnú krv, ktorú prelial a zaplavil ňou Jeruzalem. 5Ostatné Jojakímove príbehy i všetko, čo vykonal, je zapísané v Kronike judských kráľov. 6Keď sa Jojakím uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Jojachín. 7Egyptský kráľ zastavil výpravy zo svojej krajiny, lebo babylonský kráľ zabral všetko, čo patrilo egyptskému kráľovi: od Egyptského potoka po rieku Eufrat.

Judský kráľ Jojachín

8Jojachín mal osemnásť rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Elnatána z Jeruzalema, sa volala Nechušta. 9Hospodinovi robil naprotiveň, rovnako ako robil jeho otec. 10V tom čase pritiahli služobníci babylonského kráľa Nebukadnesara proti Jeruzalemu a mesto sa dostalo do stavu obliehania. 11Potom dorazil k mestu babylonský kráľ Nebukadnesar a jeho služobníci obliehali mesto. 12Nato sa judský kráľ Jojachín vrátane svojej matky, svojich služobníkov, hodnostárov a dvoranov vzdali babylonskému kráľovi. Babylonský kráľ ho zajal v ôsmom roku svojej vlády. 13Odvliekol odtiaľ všetky poklady Hospodinovho domu i poklady kráľovského paláca a olúpal všetky zlaté predmety, ktoré pre Hospodinov chrám zhotovil izraelský kráľ Šalamún, ako povedal Hospodin. 14Do vyhnanstva odvliekol celý Jeruzalem: všetkých hodnostárov, zaslúžilých bojovníkov, desaťtisíc zajatcov, všetkých tesárov a kováčov. Zostal iba prostý ľud. 15Do Babylonu presťahoval Jojachína, kráľovu matku, kráľove ženy, jeho dvoranov a významné osobnosti krajiny. Odviedol ich do zajatia z Jeruzalema do Babylonu. 16Babylonský kráľ presídlil do Babylonu celé vojsko v sile sedemtisíc mužov, tisíc tesárov a kováčov, všetko udatných bojovníkov. 17Miesto neho babylonský kráľ dosadil za kráľa jeho strýka Mattanju a premenoval ho na Cidkiju.

Judský kráľ Cidkija

18Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmeju z Libny, sa volala Chamutal. 19Hospodinovi robil naprotiveň, presne tak ako Jojakím. 20To pre hnev Hospodina sa Jeruzalemu a Judsku stalo, že ich od seba zavrhol. Cidkija sa však vzbúril proti babylonskému kráľovi. 1V deviatom roku jeho vlády, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca pritiahol babylonský kráľ Nebukadnesar s celým svojím vojskom k Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval vôkol neho val. 2Mesto zostalo v stave obliehania až do jedenásteho roku vlády kráľa Cidkiju. 3Deviateho dňa štvrtého mesiaca, keď sa v meste natoľko rozmohol hlad, že prostý ľud nemal čo jesť, 4došlo k prelomeniu mestských hradieb. Všetci vojaci ušli v noci bránou medzi zdvojenými hradbami popri kráľovskej záhrade, kým Chaldejci zvierali dookola mesto. Utekali smerom k Arabe. 5Chaldejské vojsko sa rútilo za kráľom a dostihlo ho na jerišských stepiach. Celé jeho vojsko ho opustilo. 6Kráľa zajali, odvliekli k babylonskému kráľovi do Ribly a vyriekli nad ním rozsudok. 7Cidkijových synov pred jeho očami postínali, Cidkiju dal oslepiť, sputnať okovami a odvliecť do Babylonu.

Pád Jeruzalema

8V siedmom dni piateho mesiaca a devätnásteho roku vlády kráľa Nebukadnesara prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan, služobník babylonského kráľa. 9Vypálil Hospodinov dom, kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy, vypálil každú významnejšiu budovu. 10Všetko chaldejské vojsko podliehajúce veliteľovi telesnej stráže strhlo obvodové hradby Jeruzalema. 11Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan odvliekol do vyhnanstva zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, čo prebehli k babylonskému kráľovi a zvyšok z toho davu. 12Časť nemajetnej vrstvy v krajine ponechal veliteľ telesnej stráže za vinohradníkov a roľníkov. 13Bronzové stĺpy pred Hospodinovým domom, vozíky a bronzové more pri Hospodinovom dome Chaldejci roztĺkli a bronz odniesli do Babylonu. 14Pobrali i hrnce, lopaty, nože, panvice a všetko bohoslužobné náčinie z bronzu. 15Veliteľ telesnej stráže pobral i kadidelnice a kropeničky, ktoré boli z čistého zlata alebo striebra. 16Bronzu zo všetkých týchto predmetov, to jest z dvoch stĺpov, jedného mora a z vozíkov, ktoré zhotovil Šalamún pre Hospodinov dom, bolo množstvo, ktoré sa nedalo odvážiť. 17Jeden stĺp bol vysoký osemnásť lakťov a hlavica na ňom bola bronzová. Hlavica bola tri lakte vysoká. Po jej obvode bolo mriežkovanie a granátové jablká. Všetko to bolo z bronzu. Taký istý bol aj druhý stĺp s mriežkovaním. 18Veliteľ telesnej stráže zajal i hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 19Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol vojenským veliteľom, päť mužov, ktorí mali blízky vzťah ku kráľovi a nachádzali sa v meste, ďalej vojvodcovho pisára, ktorý prostým ľudom doplňoval stav vojska a šesťdesiat obyčajných mužov, ktorí boli v meste. 20Veliteľ telesnej stráže Nebuzaradan ich vzal a priviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21Tam v Rible, v chamátskom kraji, ich dal babylonský kráľ popraviť. Tak sa Júda dostal do zajatia, preč zo svojej vlasti.

Gedalja správcom Judska

22Babylonský kráľ Nebukadnesar ustanovil za správcu nad pozostalým ľudom, ktorý ponechal v Judsku, Gedalju, syna Achikáma, syna Šafána. 23Keď sa všetci velitelia vojska i s mužstvom dozvedeli, že ho babylonský kráľ ustanovil za správcu, prišli za ním do Micpy. Boli to: Netanjov syn Jišmael, Karéachov syn Jochanán, Seraja, syn netofského Tanchumeta, Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24Gedalja ich aj ich mužstvo prísažne uisťoval: „Nebojte sa chaldejskej poroby. Zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre!“ 25V siedmom mesiaci prišiel Jišmael, syn Netanju, vnuk Elišamu, z kráľovského rodu, i s desiatimi mužmi a zabil Gedalju, Júdovcov i Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26Nato sa pobral všetok ľud, nízko či vyššie postavený, i velitelia vojsk a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov.

Jojachín omilostený

27V tridsiatom siedmom roku zajatia judského kráľa Jojachína, v dvanástom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni toho istého mesiaca, udelil babylonský kráľ Evíl-Merodach v roku svojho nastúpenia na trón milosť judskému kráľovi Jojachínovi a prepustil ho z väzenia. 28Správal sa k nemu priateľsky a dal mu vyššiu hodnosť, než mali králi, čo boli s ním v Babylone. 29Smel si odložiť väzenské šaty a po celý život sa pravidelne stravoval u neho. 30Po celý život sa mu dostávalo od kráľa stáleho zaopatrenia podľa každodennej potreby.

PRVÁ KRONÍK

Rodokmeň od Adama po Izraela

1Adam, Šét, Enóš, 2Kenán, Mahalalel, Jered, 3Henoch, Matuzalem, Lemech, 4Noach, Šém, Chám a Jefet. 5Jefetovi synovia: Gomer, Magóg, Madaj, Javán, Tubal, Mešech a Tirás. 6Gomerovi synovia: Aškenaz, Difat a Togarma. 7Javánovi synovia: Eliša, Taršíš, Kittejci a Rodaním. 8Chámovi synovia: Kúš, Micrajim, Pút a Kanaán. 9Kúšovi synovia: Sába, Chavila, Sabta, Raema, Sabtecha. Raemovi synovia: Šeba a Dedán. 10Kúšovi sa narodil Nimród. Stal sa prvým hrdinom na svete. 11Micrajim splodil: Lúdov, Anámov, Lehábov, Naftuchov, 12Patrusanov a Kasluchov, z ktorých pochádzajú Filištínci a Kaftóri. 13Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Chéta, 14ďalej Jebúsejov, Amorejčanov, Girgašejov, 15Chivvijov, Arkijov, Sínejov, 16Arvádov, Cemarov a Chamátov. 17Šémovi synovia: Elám, Aššúr, Arpachšad, Lúd, Aram, Úc, Chúl, Geter a Mešech. 18Arpachšad splodil Šelacha a Šelach splodil Ebera. 19Eberovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg, lebo za jeho čias bola rozdelená zem, a jeho brat sa volal Joktán. 20Joktán splodil: Almodáda, Šelefa, Chacarmáveta, Jaracha, 21Hadoráma, Uzála, Diklu, 22Ebála, Abimaela, Šebu, 23Ofíra, Chavilu a Jobába. Títo všetci boli synovia Joktána. 24Šém, Arpachšad, Šelach, 25Eber, Peleg, Reu, 26Serúg, Nachór, Terach, 27Abrám, inak Abrahám. 28Synovia Abraháma: Izák a Izmael. 29Ich rodokmeň je tento: Izmaelov prvorodenec Nebajót, ďalej Kedár, Adbeel, Mibsám, 30Mišma, Duma, Massa, Chadad, Tema, 31Jetúr, Nafíš a Kédema. To boli Izmaelovi synovia. 32Synovia, ktorých porodila Ketura, vedľajšia žena Abrahámova: Zimrán, Jokšán, Medán, Midján, Jišbák a Šúach. Jokšánovi synovia: Šeba a Dedán. 33Midjánovi synovia: Efa, Éfer, Chanóch, Abida a Eldaa. Tí všetci boli synovia Ketury. 34Abrahám splodil ešte Izáka. Izákovi synovia: Ezáv a Izrael.

Edómčania a ich králi

35Ezávovi synovia: Elifaz, Reuel, Jeúš, Jalám a Korach. 36Elifazovi synovia: Temán, Omár, Cefi, Gatám, Kenaz, Timna a Amalék. 37Reuelovi synovia: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza. 38Seírovi synovia: Lotán, Šobál, Cibeón, Ana, Dišón, Ecer a Dišán. 39Lotánovi synovia: Chori a Homám. Lotánova sestra bola Timna. 40Šobálovi synovia: Alján, Manachat, Ebál, Šefi a Onám. Cibeónovi synovia: Aja a Ana. 41Anov syn bol Dišón. Dišónovi synovia: Chamrán, Ešbán, Jitrán a Kerán. 42Ecerovi synovia: Bilhán, Zaaván a Jaakán. Dišánovi synovia: Úc a Arán. 43Toto sú králi, ktorí panovali v Edómsku, prv než mali kráľa Izraeliti: Bela, syn Beóra. Jeho sídlo sa volalo Dinhaba. 44Po Belovej smrti kraľoval Zerachov syn Jobáb z Bocry. 45Po Jobábovej smrti kraľoval Chušám z krajiny Temáncov. 46Po Chušámovej smrti kraľoval Bedadov syn Hadad, ktorý porazil Midjánčanov na moábskom poli. Jeho sídlo sa volalo Avít. 47Po Hadadovej smrti kraľoval Samla z Masreky. 48Po Samlovej smrti kraľoval Šaúl z Rechobótu pri Veľrieke. 49Po Šaúlovej smrti kraľoval Achbórov syn Baal-Chanán. 50Po smrti Baal-Chanána kraľoval Hadad. Jeho sídlo sa volalo Pau a jeho žena sa volala Mehetabel, dcéra Matréda, vnučka Me-Zahába. 51Po Hadadovej smrti vládli v Edóme náčelníci: náčelník Timna, náčelník Alva, náčelník Jetét, 52náčelník Oholibama, náčelník Ela, náčelník Pinón, 53náčelník Kenaz, náčelník Temán, náčelník Mibcár, 54náčelník Magdíel a náčelník Irám. To boli edómski náčelníci.

Synovia Izraela

1Toto sú Izraelovi synovia: Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissachár, Zebulún, 2Dán, Jozef, Benjamín, Naftali, Gád a Ašér.

Júdovi potomkovia

3Júdovi synovia: Ér, Onán a Šela, traja, ktorých mal so Šúovou dcérou, Kanaánčankou. Ér, Júdov prvorodený, sa však znepáčil Hospodinovi, preto ho usmrtil. 4Jeho nevesta Tamar mu porodila Pereca a Zeracha. Všetkých Júdových synov bolo päť. 5Perecovi synovia: Checrón a Chamúl. 6Zerachovi synovia: Zimri, Etán, Hemán, Kalkól a Dara, spolu päť. 7Karmiho syn bol Achár, ktorý priviedol Izrael do skazy tým, že nedodržal hubiacu kliatbu. 8Etánovým synom bol Azarja. 9Checrónovi sa narodili synovia: Jerachmeel, Rám a Kelubaj. 10Rám splodil Amminadába, Amminadáb splodil Nachšóna, knieža Júdovcov. 11Nachšón splodil Salmu a Salma splodil Boaza. 12Boaz splodil Obéda, Obéd splodil Izaja. 13Izaj splodil Eliába ako prvorodeného, Abinadába druhého, Šimeu tretieho, 14Netaneela štvrtého, Radaja piateho, 15Ocema šiesteho, Dávida siedmeho. 16Ich sestry boli Ceruja a Abigajil. Synovia Ceruje: Abšaj, Joáb a Asael, traja. 17Abigajil porodila Amasu a Amasovým otcom bol Izmaelita Jeter.

Kalébovi potomkovia

18Kaléb, Checrónov syn, splodil so ženami Azubou a Jeriót týchto synov: Ješera, Šobába a Ardóna. 19Po smrti Azuby si vzal Kaléb Efratu a tá mu porodila Chúra. 20Chúr splodil Uriho a Uri splodil Becaleela. 21Potom vošiel Checrón k dcére Machíra, Gileádovho otca. Mal šesťdesiat rokov, keď si ju vzal, porodila mu Segúba. 22Segúb splodil Jaíra, ktorý mal dvadsaťtri miest v Gileádskom kraji. 23No Gešúrci a Aramejčania im odobrali Chavvót-Jaír, Kenát a jeho osady, spolu šesťdesiat miest. Tí všetci sú synovia Machíra, Gileádovho otca. 24Po Checrónovej smrti vošiel Kaléb k Efrate, žene svojho otca Checróna, a porodila mu Ašchúra, otca Tekóu. 25Synovia Jerachmeela, Checrónovho prvorodeného, boli: prvorodený syn Rám, ďalej Buna, Oren, Ocem a Achija. 26Jerachmeel mal aj druhú ženu menom Atara; tá bola Onámovou matkou. 27Synovia Ráma, Jerachmeelovho prvorodeného, boli: Maac, Jamín a Eker. 28Onámovi synovia boli: Šammaj a Jada. Šammajovi synovia: Nadáb a Abišúr. 29Abišúrova žena sa volala Abihajil. Tá mu porodila Achbána a Molída. 30Nadábovi synovia: Seled a Appajim. Seled nezanechal synov. 31Appajimov syn bol Jišei, syn Jišeiho Šešán a syn Šešána Achlaj. 32Synovia Jadu, Šammajovho brata: Jeter a Jonatán. Jeter nezanechal synov. 33Jonatánovi synovia: Pelet a Zaza. To boli synovia Jerachmeela. 34Šešán nemal synov, iba dcéry. Mal však egyptského sluhu menom Jarcha. 35Tomu dal svoju dcéru za ženu. Porodila mu Attaja. 36Attaj splodil Nátana, Nátan splodil Zabáda, 37Zabád splodil Eflála, Eflál splodil Obéda, 38Obéd splodil Jehua a Jehu splodil Azarju. 39Azarja splodil Cheleca, Chelec splodil Elasu, 40Elasa splodil Sismaja a Sismaj splodil Šallúma, 41Šallúm splodil Jekamju a Jekamja splodil Elišamu. 42Synovia Kaléba, Jerachmeelovho brata: prvorodený Meša, Zífov otec, a druhý syn Mareša, Chebrónov otec. 43Chebrónovi synovia: Korach, Tappúach, Rekem a Šema. 44Šema splodil Rachama, otca Jorkoáma a Rekem splodil Šammaja. 45Šammajovým synom bol Maón a Maón bol otcom Bét-Cúra. 46Efa, vedľajšia Kalébova žena, porodila Charána, Mocu a Gazéza. Charán splodil Gazéza. 47Jahdajovi synovia: Regem, Jotám, Gešán, Pelet, Efa a Šaaf. 48Maacha, Kalébova vedľajšia žena, porodila Šebera a Tirchanu. 49Ďalej porodila Šaafa, otca Madmannu, Ševu, otca Machbenu a otca Gibeu. Kalébova dcéra bola Achsa. 50Títo boli synovia Kaléba: Chúr, prvorodený Efraty, Šobál, otec Kirjat-Jearíma, 51Salma, otec Betlehema, Charéf, otec Bét-Gadéra. 52Šobál, otec Kirjat-Jearíma, mal synov: Haroeho a polovicu Menuchóťanov. 53Rody Kirjat-Jearíma tvorili Jitrijci, Pútovci, Šumátovci a Mišraovci. Z nich pochádzali Coreanci a Eštaulci. 54Salmovi synovia: Betlehem, Netofania, Atarót-Bét-Joáb, druhá polovica Manachatejov, inak Coreancov. 55Rody pisárov, ktorí bývali v Jabéci: Tiratovci, Šimeatovci a Suchatovci. Oni boli Kéniti, ktorí pochádzali od Chammata, otca domu Rechába.

Dávidovi potomkovia

1Toto boli synovia Dávida, ktorí sa mu narodili v Hebrone: prvorodený Amnón od Jezreelčanky Achinoam, druhý Daniel od Karmelčanky Abigajil, 2tretí Absolón od Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja, štvrtý Adonija, syn Chaggít, 3piaty Šefatja od Abitál, šiesty Jitreám od jeho ženy Egly. 4Šiesti sa mu narodili v Hebrone, kde vládol sedem rokov a šesť mesiacov; v Jeruzaleme vládol tridsaťtri rokov. 5Títo sa mu narodili v Jeruzaleme: Šimea, Šobáb, Nátan, Šalamún, štyria od Batšeby, Ammíelovej dcéry, 6ďalej Jibchár, Elišama, Elifelet, 7Nogah, Nefeg, Jafia, 8Elišama, Eljada a Elifelet, deviati. 9To všetko boli Dávidovi synovia okrem synov od vedľajších žien. Tamar bola ich sestrou. 10Šalamúnov syn bol Rechabeám a jeho syn Abija, jeho syn Asa, jeho syn Jošafát, 11jeho syn Jorám, jeho syn Achazja, jeho syn Joáš, 12jeho syn Amacja, jeho syn Azarja, jeho syn Jotám, 13jeho syn Acház, jeho syn Chizkija, jeho syn Menašše, 14jeho syn Amón, jeho syn Joziáš. 15Joziášovi synovia: prvorodený Jochanán, druhý Jojakím, tretí Cidkija, štvrtý Šallúm. 16Jojakímovi synovia: jeho syn Jechonja, jeho syn Cidkija. 17Synovia väzňa Jechonju: jeho syn Šealtíel, 18ďalej Malkirám, Pedaja, Šenaccar, Jekamja, Hošama a Nedabja. 19Pedajovi synovia: Zerubbábel a Šimei. Zerubbábelovi synovia: Mešullám, Chananja. Ich sestrou bola Šelomít. 20Ďalej Chašuba, Ohel, Berechja, Chasadja a Jušab-Chesed, piati. 21Chananjovi synovia: Pelatja a Ješaja, Refajovi synovia, Arnánovi synovia, Obadjovi synovia, Šechanjovi synovia. 22Šechanjov syn: Šemaja. Šemajovi synovia: Chattúš, Jigál, Baríach, Nearja a Šafát, šiesti. 23Nearjovi synovia: Eljoenaj, Chizkija a Azrikám, traja. 24Eljoenajovi synovia: Hodavja, Eljašíb, Pelaja, Akkúb, Jochanán, Delaja a Anani, siedmi.

Ďalší Júdovi potomkovia

1Júdovi synovia: Perec, Checrón, Karmi, Chúr a Šobál. 2Reaja, Šobálov syn, splodil Jachata, Jachat splodil Achumaja a Lahada. To sú coreanské rody. 3Toto sú Etámovi synovia: Jezreel, Jišma a Jidbáš, ich sestra sa volala Haclelponi, 4ďalej Penuel, otec Gedóra, a Ezer, otec Chušu. To sú synovia Chúra, prvorodeného Efraty, otca Betlehema. 5Ašchúr, otec Tekóu, mal dve ženy: Chelu a Naaru. 6Naara mu porodila Achuzzáma, Chefera, Temnovcov a Achaštarejcov. To sú synovia Naary. 7Synovia Chely: Ceret, Jecóchar, Etnán. 8Kóc splodil Anúba, Haccobebu a rody Acharchela, Harúmovho syna. 9Jabbéc bol vo väčšej úcte než jeho bratia. Jeho matka mu dala meno Jabbéc so slovami: „V bolesti som ho porodila.“ 10Jabbéc vyslovil Bohu Izraela želanie: „Kiežby si ma požehnával a rozšíril moje územie. Tvoja ruka nech ma sprevádza a zbaví zlého, aby som nemal trápenie!“ Boh jeho prosbu splnil. 11Kelúb, Šuchov brat, splodil Mechíra, Eštónovho otca. 12Eštón splodil Bét-Rafu, Paséacha, Techinnu, otca Ír-Nacháša. To sú muži z Rechy. 13Kenazovi synovia: Otníel a Seraja. Synovia Otníela: Chatat a Meonotaj. 14Meonotaj splodil Ofru, Seraja splodil Joába, otca Gé-Charašíma, boli tam totiž remeselníci. 15Synovia Kaléba, Jefunneho syna: Iru, Ela a Naam. Elov syn bol Kenaz. 16Jehallelelovi synovia: Zíf, Zifa, Tirja a Asarel. 17Ezrovi synovia: Jeter, Mered, Éfer a Jalón. Jeter splodil Mirjáma, Šammaja a Jišbácha, otca Eštemou. 18Jeho judská žena porodila Jereda, otca Gedóra, Chebera, otca Socha, Jekutíela, otca Zanóacha. To sú synovia Bitje, faraónovej dcéry, ktorú si vzal Mered. 19Synovia Hodijovej ženy, sestry Nachama, otca Keilu Garmijského a Eštemou Maachátskeho. 20Šimónovi synovia: Amnón, Rinna, Ben-Chanán a Tilón. Jišeiho synovia: Zochét a Ben-Zochét. 21Synovia Šelu, Júdovho syna: Ér, otec Lechu, Lada, otec Marešu, a rody tkáčov ľanu z Bét-Ašbey, 22ďalej Jokím, muži z Kozeby Joáš a Saráf, ktorí vládli v Moábsku a vrátili sa do Lechemu. To sú však dávne príbehy. 23Boli to hrnčiari a obyvatelia Netaímu a Gedery. Bývali tam pri kráľovi v jeho službe.

Šimeónovi potomkovia

24Šimeónovi synovia: Nemuel, Jamín, Jaríb, Zerach, Šaúl. 25Jeho syn Šallúm, jeho syn Mibsám, jeho syn Mišma. 26Synovia Mišmu: jeho syn Chammuel, jeho syn Zakkúr, jeho syn Šimei. 27Šimei mal šestnásť synov a šesť dcér, no jeho bratia neoplývali synmi, takže všetky ich rody neboli také početné ako Júdovci. 28Bývali v Beér-Šebe, v Molade v Chacar-Šuále, 29v Bilhe, v Eceme, v Tolade, 30v Betueli, v Chorme, v Ciklagu, 31v Bét-Markabóte, v Chacar-Susíme, v Bét-Biri a v Šaarajime. To boli ich mestá až do Dávidovho kraľovania. 32Ich dediny boli: Etám, Ajin, Rimmón, Tóchen, Ašán, päť miest 33a všetky dediny v okolí týchto miest až po Baal. To boli ich sídla. Mali i svoj rodový zoznam. 34Mešobáb, Jamléch, Amacjov syn Joša, 35Joel, Jehu, syn Jošibju, syna Seraju, syna Asíela, 36Eljoenaj, Jaakoba, Ješochaja, Asaja, Adíel, Jesimíel, Benaja, 37Ziza, syn Šifeiho, syna Allóna, syna Jedaju, syna Šimriho, syna Šemaju. 38Títo menovaní boli kniežatami vo svojich rodoch. Ich rodiny sa veľmi rozmnožili. 39Odišli smerom ku Gedóru a na východ údolia hľadať si pašu pre svoje stáda. 40Našli výdatnú a dobrú pašu. Krajina na obe strany priestranná bola pokojná a bezpečná, lebo krajinu predtým obývali Chámovci. 41Títo označení menami prišli za čias judského kráľa Chizkiju, rozbili ich stany a na Meuncoch, ktorých tam našli, vykonali hubiacu kliatbu a tak je to dodnes. Usadili sa na ich mieste, lebo tam mali pastvu pre svoje stáda. 42Časť Šimeónovcov, asi päťsto mužov, odišla k seírskemu pohoriu. V ich čele stáli Pelatja, Nearja, Refaja, Uzzíel, Jišeiho synovia. 43Pobili zvyšok obyvateľov po Amalékovi a bývajú tam dodnes.

Rúbenovi potomkovia

1Synovia Rúbena, Izraelovho prvorodeného. Bol síce prvorodený, no keď zneuctil lôžko svojho otca, prvorodenstvo prešlo na synov Jozefa, Izraelovho syna, takže v rodovom zozname nevystupoval ako prvorodený. 2Hoci mal Júda početnú prevahu nad svojimi bratmi, ba i vojvodca vyšiel z neho, prvorodenstvo pripadlo Jozefovi. 3Synovia Rúbena, Izraelovho prvorodeného: Chanóch, Pallu, Checrón a Karmi. 4Synovia Joelovi: jeho syn Šemaja, jeho syn Góg, jeho syn Šimei, 5jeho syn Micha, jeho syn Reaja, jeho syn Baal, 6jeho syn Beera, ktorého odvliekol asýrsky kráľ Tiglat-Pileser do zajatia. Bol kniežaťom Rúbenovcov. 7Jeho bratia po rodoch, ako boli zapísaní do rodového zoznamu: predák Jeíel, ďalej Zecharja, 8Bela, syn Azáza, syna Šemu, Joelovho syna, ktorý obýval Aroér až po Nebó a Baal-Meón. 9Smerom na východ býval po okraj púšte, ktorá sa tiahne od rieky Eufrat. Mali totiž v Gileádskom kraji početné stáda. 10Za čias Šaula viedli vojnu proti Hagrijcom. Tí padli do ich moci a nato sa usadili v ich stanoch na celej východnej strane Gileádu.

Gádovi potomkovia

11Gádovi synovia obývali oproti nim bášanský kraj až po Salchu. 12Predákom bol Joel, druhý Šafám, ďalší Janaj a Šafát v Bášane. 13Ich rodní bratia boli: Michael, Mešullám, Šeba, Joraj, Jakán, Zía a Eber, siedmi. 14To boli synovia Abichajila, syna Churiho, syna Jaróacha, syna Gileáda, syna Michaela, syna Ješišaja, syna Jachda, syna Búza. 15Achi, syn Abdíela, syna Guniho, bol predákom ich rodín. 16Bývali v Gileáde, v Bášane, v jeho osadách a na všetkých pastvinách Šarónu až po ich okraje. 17Tí všetci boli zapísaní do rodového zoznamu za čias judského kráľa Jotáma a izraelského kráľa Jarobeáma. 18Rúbenovci, Gádovci a východní Menaššeovci boli udatní muži. Nosili štít a meč, ovládali lukostreľbu a mali vojnové skúsenosti. Bolo ich štyridsaťštyritisícsedemstošesťdesiat bojovníkov. 19Viedli vojnu proti Hagrijcom, proti Jetúrovi, Nafíšovi a Nodábovi. 20Dostalo sa im proti nim pomoci, takže Hagrijci i všetci ich spojenci padli do ich moci, lebo keď v boji volali o pomoc k Bohu, dal sa uprosiť, pretože dúfali v neho. 21Odviedli im stáda: päťdesiattisíc tiav, dvestopäťdesiattisíc oviec, dvetisíc oslov a stotisíc osôb. 22Padlo i mnoho ranených, lebo to bol Boží boj. Na ich mieste bývali až do zajatia.

Príslušníci východnej časti kmeňa Menašše

23Príslušníci východnej časti kmeňa Menašše obývali územie od Bášanu po Baal-Chermón, totiž po Senír a pohorie Chermónu. Bolo ich mnoho. 24Toto boli predáci ich rodín: Éfer, Jišei, Elíel, Azríel, Jirmeja, Hodavja a Jachdíel, udatní hrdinovia, slávni muži, predáci svojich rodín. 25Spreneverili sa však Bohu svojich otcov a dopúšťali sa smilstva s božstvami národov zeme, ktoré Boh pred nimi vyhladil. 26Boh Izraela prebudil ducha asýrskeho kráľa Púla, inak Tiglat-Pilesera, ktorý odvliekol do zajatia Rúbenovcov, Gádovcov i východnú časť kmeňa Menašše a priviedol ich do Chalachu, Chabóru, Hary a k rieke Gozán, kde sú dodnes.

Léviho potomkovia

27Léviho synovia boli Geršón, Kohát a Merari. 28Kohátovi synovia: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíel. 29Amrámovi synovia: Áron, Mojžiš, k tomu Mirjam. Áronovi synovia: Nadáb, Abihu, Eleazár a Itamár. 30Eleazár splodil Pinchása, Pinchás splodil Abišúu, 31Abišúa splodil Bukkiho, Bukki splodil Uzziho, 32Uzzi splodil Zerachju, Zerachja splodil Merajóta, 33Merajót splodil Amarju, Amarja splodil Achitúba, 34Achitúb splodil Cadóka, Cadók splodil Achimaaca, 35Achimaac splodil Azarju, Azarja splodil Jochanána, 36Jochanán splodil Azarju - to je ten, ktorý zastával kňazskú službu v chráme, čo v Jeruzaleme postavil Šalamún. 37Azarja splodil Amarju, Amarja splodil Achitúba, 38Achitúb splodil Cadóka, Cadók splodil Šallúma, 39Šallúm splodil Chilkiju, Chilkija splodil Azarju, 40Azarja splodil Seraju, Seraja splodil Jocadáka, 41Jocadák však odišiel, keď dal Hospodin odvliecť obyvateľov Júdu a Jeruzalema do zajatia prostredníctvom Nebukadnesara. 1Léviho synovia: Geršóm, Kohát, Merari. 2Toto sú mená Geršómových synov: Libni a Šimei. 3Kohátovi synovia: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíel. 4Merariho synovia: Machli a Muši. Toto sú rody Léviho podľa ich rodín: 5Geršómov syn Libni, jeho syn Jachat, jeho syn Zimma, 6jeho syn Joách, jeho syn Iddo, jeho syn Zerach, jeho syn Jeotraj. 7Kohátovi synovia: jeho syn Amminadáb, jeho syn Korach, jeho syn Assír, 8jeho syn Elkana, jeho syn Ebjasáf, jeho syn Assír, 9jeho syn Tachat, jeho syn Uríel, jeho syn Uzzija, jeho syn Šaúl. 10Elkanovi synovia: Amasaj a Achimót, 11jeho syn Elkana, jeho syn Cofaj, jeho syn Nachat, 12jeho syn Eliáb, jeho syn Jerochám, jeho syn Elkana, jeho syn Samuel. 13Samuelovi synovia: prvorodený Joel a druhý Abija. 14Merariho synovia: Machli, jeho syn Libni, jeho syn Šimei, jeho syn Uzza, 15jeho syn Šimea, jeho syn Chaggija, jeho syn Asaja. 16Týmto zveril Dávid vedenie spevu v Hospodinovom dome, odkedy tam spočinula archa. 17Pri speve sa konala služba pred príbytkom stanu stretávania, kým nepostavil Šalamún v Jeruzaleme Hospodinov dom. Do služby nastupovali podľa svojho poriadku. 18Do služby nastupovali so svojimi synmi títo: zo synov Kohátových: spevák Hemán, syn Joela, syna Samuela, 19syna Elkanu, syna Jerocháma, syna Elíela, syna Tóacha, 20syna Cúfa, syna Elkanu, syna Machata, syna Amasaja, 21syna Elkanu, syna Joela, syna Azarju, syna Cefanju, 22syna Tachata, syna Assíra, syna Ebjasáfa, syna Koracha, 23syna Jishára, syna Koháta, syna Léviho, syna Izraela. 24Jeho brat Asáf mu stál po pravici, bol synom Berechju, syna Šimeu, 25syna Michaela, syna Baaseju, syna Malkiju, 26syna Etniho, syna Zeracha, syna Adaju, 27syna Etána, syna Zimmu, syna Šimeiho, 28syna Jachata, syna Geršóma, syna Léviho. 29Merariho synovia, ich brata, stáli po ľavici: Etán, syn Kišiho, syna Abdiho, syna Mallúcha, 30syna Chašabju, syna Amacju, syna Chilkiju, 31syna Amciho, syna Baniho, syna Šemera, 32syna Machliho, syna Mušiho, syna Merariho, syna Léviho. 33Ich bratia leviti boli určení na rozličnú službu v príbytku Božieho domu. 34Áron a jeho synovia zapaľovali obetu na oltári na spaľované obety a pálili tymian na kadidlovom oltári. Konali vo veľsvätyni všetky obrady na zmierenie pre Izrael, presne tak, ako to prikázal Boží služobník Mojžiš. 35Toto sú Áronovi synovia: jeho syn Eleazár, jeho syn Pinchás, jeho syn Abišúa, 36jeho syn Bukki, jeho syn Uzzi, jeho syn Zerachja, 37jeho syn Merajót, jeho syn Amarja, jeho syn Achitúb, 38jeho syn Cadók, jeho syn Achimaac. 39Toto sú ich sídla pri stanových príbytkoch na ich území: Losovaním pripadli kohátovskému rodu Áronovcov: 40Hebron v Judsku s príslušnými pastvinami. 41Mestské pole však s priľahlými osadami dali Kalébovi, synovi Jefunneho. 42Ďalej dali synom Áronovým útočiskové mestá: Hebron a Libnu s príslušnými pastvinami, Jattír, Eštemou s príslušnými pastvinami, 43Chiléz s príslušnými pastvinami, Debír s príslušnými pastvinami, 44Ašán s príslušnými pastvinami, Bét-Šemeš s príslušnými pastvinami. 45Od kmeňa Benjamín im pripadla Geba s príslušnými pastvinami, Alemet s príslušnými pastvinami, Anatót s príslušnými pastvinami. Všetkých miest, ktoré pripadli ich rodom, bolo trinásť. 46Ostatné rody Kohátovcov dostali lósom desať miest z polovice kmeňa Menašše. 47Geršómovcom pre ich rody pripadlo z kmeňov Jissachár, Ašér, Naftali a z kmeňa Menašše v Bášane trinásť miest. 48Pre rody Merariovcov pripadlo lósom z kmeňov Rúben, Gád a Zebulún dvanásť miest. 49Tak dali Izraeliti Léviovcom mestá s príslušnými pastvinami. 50Tieto zvlášť vyznačené mestá im lósom pridelili z kmeňov Júda, Šimeón a Benjamín. 51Príslušníci kohátovských rodov mali mestá na území kmeňa Efrajim. 52Pridelili im útočiskové mestá Síchem s príslušnými pastvinami v Efrajimskom pohorí, Gezer s príslušnými pastvinami, 53Jokmeám s príslušnými pastvinami, Bét-Chorón s príslušnými pastvinami, 54Ajalón s príslušnými pastvinami, Gat-Rimmón s príslušnými pastvinami. 55Z polovice kmeňa Menašše dostali ostatné rody Kohátovcov Anér s príslušnými pastvinami a Bilám s príslušnými pastvinami. 56Geršómovské rody dostali od druhej polovice kmeňa Menašše Golán v Bášane s príslušnými pastvinami a Aštarót s príslušnými pastvinami, 57od kmeňa Jissachár Kedeš s príslušnými pastvinami, Daberat s príslušnými pastvinami, 58Ramót s príslušnými pastvinami a Aném s príslušnými pastvinami, 59od kmeňa Ašér Mašál s príslušnými pastvinami, Abdón s príslušnými pastvinami, 60Chukók s príslušnými pastvinami a Rechób s príslušnými pastvinami, 61od kmeňa Naftali: Kedeš v Galilei s príslušnými pastvinami, Chammón s príslušnými pastvinami a Kirjatajim s príslušnými pastvinami. 62Ostatní Merariovci dostali od kmeňa Zebulún Rimmón s príslušnými pastvinami a Tabór s príslušnými pastvinami. 63Za Jordánom pri Jerichu, východne od Jordánu, od kmeňa Rúben dostali: Becer na púšti s príslušnými pastvinami, Jahcu s príslušnými pastvinami, 64Kedemót s príslušnými pastvinami a Mefaat s príslušnými pastvinami, 65od kmeňa Gád: Ramót-Gileád s príslušnými pastvinami, Machanajim s príslušnými pastvinami, 66Chešbón s príslušnými pastvinami a Jazér s príslušnými pastvinami.

Jissachárovi potomkovia

1Jissachárovi synovia: Tola, Puvva, Jašúb a Šimrón, štyria. 2Tolaovi synovia: Uzzi, Refaja, Jeríel, Jachmaj, Jibsám a Šemuel, predáci tolaovských rodín, udatní hrdinovia podľa svojich rodov. Za čias Dávida bol ich počet dvadsaťdvatisícšesťsto mužov. 3Uzziho syn: Jizrachja. Jizrachjovi synovia: Michael, Obadja, Joel a Jiššija, piati, všetko predáci. 4K nim patrili podľa ich rodov a rodín bojové vojenské oddiely, ktoré mali tridsaťšesťtisíc mužov. Mali totiž mnoho žien a synov. 5Ich bratov zo všetkých Jissachárových rodov a do rodových zoznamov bolo zapísaných osemdesiatsedemtisíc udatných hrdinov.

Benjamínovi potomkovia

6Benjamínovi synovia: Bela, Becher a Jedíael, traja. 7Belovi synovia: Ecbón, Uzzi, Uzzíel, Jerimót a Iri, päť rodinných predákov a udatných hrdinov. Rodový zoznam o nich udával dvadsaťdvatisíctridsaťštyri mužov. 8Becherovi synovia: Zemira, Joáš, Eliezer, Eljoenaj, Omri, Jeremót, Abija, Anatót a Alemet. Tí všetci sú synmi Bechera. 9Zapísaných do rodových zoznamov, predákov rodín a udatných hrdinov bolo dvadsaťtisícdvesto mužov. 10Jedíaelov syn: Bilhán. Bilhánovi synovia: Jeúš, Benjamín, Ehúd, Kenaana, Zetán, Taršíš a Achišachar. 11Títo všetci sú Jedíaelovi synovia, predáci rodov, sedemnásťtisícdvesto udatných hrdinov, pripravených zasiahnuť do boja. 12Írovi synovia: Šuppím a Chuppím. Synom Achéra bol Chuším.

Naftaliho potomkovia

13Naftaliho synovia: Jachcíel, Guni, Jecer a Šallúm, vnuci Bilhy.

Príslušníci západnej časti kmeňa Menašše

14Menaššeho syn: Asríel, ktorého porodila jeho aramejská vedľajšia žena. Porodila Machíra, otca Gileáda. 15Machír oženil Chuppíma a Šuppíma. Jeho sestra sa volala Maacha a druhý syn sa volal Celofchád. Celofchád mal iba dcéry. 16Machírova žena Maacha porodila syna a dala mu meno Pereš, jeho brat sa volal Šereš a jeho synovia Ulám a Rekem. 17Ulámov syn bol Bedán. To sú synovia Gileáda, syna Machíra, syna Menaššeho. 18Jeho sestra Hammolechet porodila Išhóda, Abíezera a Machlu. 19Šemidovi synovia: Achján, Šechem, Likchi a Aniám.

Efrajimovi potomkovia

20Efrajimovi synovia: Šutelach, jeho syn Bered, jeho syn Tachat, jeho syn Elada, jeho syn Tachat, 21jeho syn Zabád, jeho syn Šutelach, Ezer a Elád. Povraždili ich však domáci muži z Gatu, lebo sa dohrnuli, aby ich obrali o stáda. 22Ich otec Efrajim dlho smútil a bratia ho prišli potešiť. 23Nato vošiel k svojej žene, ktorá počala a porodila syna, ktorému dal meno Bería, lebo jeho dom stihlo nešťastie. 24Jeho dcéra bola Šeera; vybudovala Dolný i Horný Bét-Chorón a Uzzén-Šeeru. 25Jeho syn bol Refach a Rešef, jeho syn Telach, jeho syn Tachan, 26jeho syn Ladán, jeho syn Ammichúd, jeho syn Elišama, 27jeho syn Nún, jeho syn Jozua. 28Ich majetok a sídla boli: Bétel s priľahlými osadami, na východe Naarán, na západe Gezer s priľahlými osadami, Síchem s priľahlými osadami až po Ajju s priľahlými osadami. 29Menaššeovci mali Bét-Šeán a jeho osady, Taanach a jeho osady, Megiddo a jeho osady, Dór a jeho osady. V nich bývali potomkovia Jozefa, Izraelovho syna.

Ašérovi potomkovia

30Ašérovi synovia: Jimna, Jišva, Jišvi a Bería. Serach bola ich sestrou. 31Beríovi synovia: Cheber a Malkíel, ktorý bol otcom Birzajitu. 32Cheber splodil Jafléta, Šoméra a Chotáma a ich sestru Šuu. 33Jaflétovi synovia: Pasach, Bimhál a Ašvát. To sú Jaflétovi synovia. 34Šemerovi synovia: Achi, Rohga, Jechubba a Aram. 35Synovia jeho brata Helema: Cofach, Jimna, Šéleš a Amál. 36Cofachovi synovia: Súach, Charnefer, Šual, Beri, Jimra, 37Becer, Hód, Šamma, Šilša, Jitrán a Beera. 38Jeterovi synovia: Jefunne, Pispa a Ara. 39Ullovi synovia: Arach, Channíel a Ricja. 40Tí všetci boli Ašérovi synovia, predáci rodín, vyberaní udatní hrdinovia, popredné kniežatá. Podľa rodového zoznamu počet ozbrojencov do vojny bol dvadsaťšesťtisíc mužov.

Benjamínovi potomkovia

1Benjamín splodil Belu, svojho prvorodenca, Ašbéla druhého, Achracha tretieho, 2Nochu štvrtého a Rafu piateho. 3Belovi synovia boli: Addár, Gera, Abihúd, 4Abišúa, Naamán, Achóach, 5Gera, Šefufán a Churám. 6Toto sú Echúdovi synovia, predáci rodín obyvateľov Geby, ktorí ich presťahovali do Manachatu: 7Naamán, Achija a Gera, ktorý ich presťahoval a splodil Uzzu a Achichúda. 8Šacharajim splodil synov na moábskom poli po prepustení žien Chuším a Baary. 9S Chodeš, svojou ženou, splodil Jobába, Cibju, Mešu, Malkáma, 10Jeúca, Sachju a Mirmu. To boli jeho synovia, predáci rodín. 11S Chuším splodil Abitúba a Elpaala. 12Elpaalovi synovia: Eber, Mišeám a Šemed, ktorý vybudoval Óno a Lód s priľahlými osadami. 13Bería a Šema boli predákmi rodín obyvateľov Ajalónu. Tí zahnali na útek obyvateľov Gatu. 14Achjo, Šašák, Jeremót, 15Zebadja, Arád, Éder, 16Michael, Jišpa a Jocha boli synmi Beríu. 17Zebadja, Mešullám, Chizki, Cheber, 18Jišmeraj, Jizlía a Jobáb boli synmi Elpaala. 19Jakím, Zichri, Zabdi, 20Elíenaj, Cilletaj, Elíel, 21Adaja, Beraja a Šimrát boli Šimeiho synovia. 22Jišpán, Eber, Elíel, 23Abdón, Zichri, Chanán, 24Chananja, Elám, Antotija, 25Jifdeja a Penuel boli Šašákovi synovia. 26Šamšeraj, Šecharja, Atalja, 27Jaarešja, Elija a Zichri boli Jerochámovi synovia. 28Títo boli predáci rodín a podľa svojich rodov ako predáci bývali v Jeruzaleme. 29V Gibeóne bývali: otec Gibeónu Jeíel a jeho žena menom Maacha. 30Jeho prvorodený syn bol Abdón a ďalší: Cúr, Kíš, Baal, Nadáb, 31Gedór, Achjo, Zecher 32a Miklót, ktorý splodil Šimeu. Aj tí bývali u svojich bratov v Jeruzaleme, a to oproti nim. 33Nér splodil Kíša, Kíš splodil Šaula, Šaul splodil Jonatána, Malki-Šuu, Abinadába a Ešbaala. 34Jonatánov syn bol Meríb-Baal, ktorý splodil Michu. 35Michovi synovia boli: Pitón, Melech, Taréa a Acház. 36Acház splodil Joaddu, Joadda splodil Alemeta, Azmáveta a Zimriho a Zimri splodil Mocu. 37Moca splodil Binu, jeho syn bol Rafa, jeho syn Elasa, jeho syn Acél. 38Acél mal šesť synov. Ich mená sú: Azrikám, Bochru, Jišmael, Šearja, Obadja a Chanán. Všetci tí boli Acélovi synovia. 39Synovia jeho brata Éšeka: jeho prvorodený Ulám, druhý Jeúš, tretí Elifelet. 40Ulámovi synovia boli udatní hrdinovia, lukostrelci. Mali mnoho synov a vnukov - stopäťdesiat. Tí všetci pochádzali z Benjamínovcov.

Obyvatelia Jeruzalema

1Všetci Izraeliti sa dali zapísať do rodového zoznamu a dostali sa do Knihy izraelských a judských kráľov. Pre ich nevernosť ich odvliekli do Babylonu. 2Prvými usadlíkmi, čo bývali na svojom vlastníctve vo svojich mestách, boli niektorí Izraeliti, kňazi, leviti a chrámoví nevoľníci. 3V Jeruzaleme bývali niektorí Júdovci, Benjamínovci, Efrajimovci a Menaššeovci: 4Utaj, syn Ammichúda, syna Omriho, syna Imriho, syna Baniho, z potomkov Pereca, Júdovho syna. 5Zo Šilčanov: prvorodený Asaja a jeho synovia. 6Zo Zerachovcov: Jeuel a ich bratia, šesťstodeväťdesiat mužov. 7Z Benjamínovcov: Sallu, syn Mešulláma, syna Hodavju, syna Hassenuu, 8ďalej Jibneja, syn Jerocháma, Ela, syn Uzziho, syna Michriho, Mešullám, syn Šefatju, syna Reuela, syna Jibniju 9a ich bratia podľa rodokmeňa, deväťstopäťdesiatšesť mužov. Všetci títo muži boli predákmi rodín. 10Z kňazov: Jedaja, Jojaríb, Jachín, 11Azarja, syn Chilkiju, syna Mešulláma, syna Cadóka, syna Merajóta, syna Achitúba, predstaveného Božieho domu. 12Adaja, syn Jerocháma, syna Pašchúra, syna Malkiju, Maasaj, syn Adíela, syna Jachzeru, syna Mešulláma, syna Mešillemíta, syna Imméra 13a ich bratia, predáci rodín, tisícsedemstošesťdesiat schopných mužov na výkon služby v Božom dome. 14Z levitov: Šemaja, syn Chaššúba, syna Azrikáma, syna Chašabju z Merariovcov. 15Bakbakkar, Chereš, Galál, Mattanja, syn Michu, syna Zichriho, syna Asáfa, 16Obadja, syn Šemaju, syna Galála, syna Jedutúna, Berechja, syn Asu, syna Elkanu, ktorý býval v netofských dedinách. 17Vrátnici: Šallúm, Akkúb, Talmón, Achiman a ich bratia, Šallúm bol predákom. 18Dosiaľ stráži pri východnej kráľovskej bráne. To sú vrátnici z táborov Léviovcov. 19Šallúm, syn Koreho, syna Ebjasáfa, syna Koracha a bratia z jeho rodiny, Korachovci, mali na starosti strážnu službu pri prahoch stanu. Ich otcovia boli dozorcami pri vchode do Hospodinovho tábora. 20Eleazárov syn Pinchás bol kedysi ich predstaveným a Hospodin bol s ním. 21Mešelemjov syn Zecharja bol vrátnikom pri vchode do stanu stretávania. 22Všetkých tých, čo boli vybraní za vrátnikov prahov, bolo dvestodvanásť. Do rodového zoznamu sa dali zapísať vo svojich dedinách. Dávid a videc Samuel ich uviedli do úradu. 23Oni a ich synovia konali strážnu službu pri bránach Hospodinovho domu, stanového príbytku. 24Vrátnici boli na štyroch stranách: na východe, na západe, na severe a na juhu. 25V určitý čas sa mali ich bratia po dedinách dostaviť na sedem dní k nim, 26pretože títo štyria hlavní vrátnici boli stále zaujatí povinnosťou. Niektorí leviti spravovali komory a pokladnice Božieho domu. 27Nocúvali v okolí Božieho domu, pretože im patrila strážna služba a každé ráno museli otvárať. 28Niektorí mali na starosti bohoslužobné náčinie, mali ho priniesť presne toľko, koľko ho odniesli. 29Iní zas dozerali na rôzny riad a sväté predmety, na jemnú múku, na víno a olej, na kadidlo a vonné balzamy. 30Niektorí z kňazov miešali masti z balzamov. 31Levita Mattitja, prvorodený Korachovca Šallúma, dostal poverenie na výrobu pečiva. 32Podaktorí Kohátovci, ich bratia, mali na starosti prípravu predkladaných chlebov, ktoré sa mali vymieňať každú sobotu. 33Toto sú speváci, predáci levitských rodín. Bývali v komorách, oslobodení od iných povinností, lebo vo dne v noci museli zotrvať v práci. 34Títo boli predákmi levitských rodín podľa svojich rodov a ako takí bývali v Jeruzaleme.

Šaulov rodokmeň

35V Gibeóne býval otec Gibeónu Jeíel, ktorého žena sa volala Maacha, 36jeho prvorodený syn bol Abdón, ďalej Cúr, Kíš, Baal, Nér, Nadáb, 37Gedór, Achjo, Zecharja a Miklót. 38Miklót splodil Šimeáma. Aj oni bývali pri svojich bratoch v Jeruzaleme, a to oproti nim. 39Nér splodil Kíša, Kíš splodil Šaula, Šaul splodil Jonatána, Malki-Šuu, Abinadába a Ešbaala. 40Jonatánov syn bol Meríb-Baal a Meríb-Baal splodil Michu. 41Michovi synovia: Pitón, Melech, Tachrea a Acház. 42Acház splodil Jaru, Jara splodil Alemeta, Azmáveta a Zimriho. Zimri splodil Mocu, 43Moca splodil Binu. Jeho syn bol Refaja, jeho syn Elasa, jeho syn Acél. 44Acél mal šesť synov. Toto sú ich mená: Azrikám, Bochru, Jišmael, Šearja, Obadja a Chanán. To boli Acélovi synovia.

Šaulova smrť

1Filištínci bojovali proti Izraelu. Izraeliti sa dali pred Filištíncami na útek a ranení popadali na vrchu Gilbóa. 2Filištínci pátrali po Šaulovi a po jeho synoch a zabili mu synov Jonatána, Abinadába a Malki-Šuu. 3Keď sa vyostril útok proti Šaulovi, prekvapili ho lukostrelci a zranili. 4Vtedy prikázal Šaul svojmu zbrojnošovi: „Vytas meč a prebodni ma ním, aby ma títo neobrezanci, keď prídu, nezneuctili.“ Zbrojnoš sa však zdráhal, lebo sa veľmi bál. Nato sa meča chopil Šaul a nabodol sa naň. 5Keď jeho zbrojnoš videl, že Šaul je mŕtvy, nabodol sa na meč aj on a zomrel. 6Zahynul Šaul, jeho traja synovia, celý jeho dom; zahynuli súčasne. 7Keď všetci Izraeliti, čo bývali v údolí, videli, že bojovníci utekajú a že zahynul Šaul a jeho synovia, opustili svoje mestá a ušli. Nato prišli Filištínci a usadili sa v nich. 8Na druhý deň prišli Filištínci okradnúť pobitých a našli Šaula i jeho synov, padlých na vrchu Gilbóa. 9Vyzliekli ho, vzali jeho hlavu i výzbroj a dali kolovať po filištínskej krajine, aby s novinou oboznámili svoje modly a ľud. 10Jeho výzbroj uložili v dome svojho boha a jeho lebku nastokli v Dagónovom dome. 11Keď všetci obyvatelia Jabéš-Gileádu počuli, čo všetko urobili Filištínci Šaulovi, 12pobrali sa všetci odvážni, vzali mŕtve telo Šaula i jeho synov a preniesli ich do Jabéša. Ich pozostatky pochovali v Jabéši pod cerom a postili sa sedem dní. 13Tak skonal Šaul pre svoju nevernosť voči Hospodinovi, lebo nezachovával jeho slovo, a aj preto, že sa domáhal rady u ducha zosnulého. 14Keďže nehľadal radu u Hospodina, vydal ho na smrť a kráľovstvo previedol na Izajovho syna Dávida.

Dávid kráľom celého Izraela

1Celý Izrael sa zišiel k Dávidovi do Hebronu a vyhlásil: „Sme predsa tvoja kosť a tvoje telo. 2Ty si viedol Izrael pri výprave i návrate aj predtým, než sa stal Šaul kráľom, aj vtedy, keď kraľoval. Hospodin, tvoj Boh, ti povedal: ‚Ty budeš spravovať môj izraelský ľud a staneš sa jeho vojvodcom.‘“ 3Všetci starší Izraela prišli ku kráľovi do Hebronu, kde s nimi uzavrel Dávid pred Hospodinom zmluvu. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom podľa Hospodinovho slova, vyrieknutého Samuelom.

Dobytie Jeruzalema

4Dávid sa s celým Izraelom odobral k Jeruzalemu, ktorý sa predtým volal Jebús; jeho územie obývali Jebúseji. 5Obyvatelia Jebúsu povedali Dávidovi: „Sem sa nedostaneš!“ Dávid však dobyl pevnosť Sion, to je Dávidovo mesto. 6Vtedy povedal Dávid: „Kto prvý napadne Jebúsejov, stane sa hlavným veliteľom. Prvý vystúpil Cerujin syn Joáb a stal sa hlavným veliteľom.“ 7Dávid sa usídlil v pevnosti, preto mesto nazvali podľa Dávida. 8Dookola od Milló až po obvodové múry zbudoval mesto. Ostatok mesta obnovil Joáb. 9Tak sa Dávid čoraz viac vzmáhal a Hospodin zástupov bol s ním.

Dávidovi hrdinovia

10Toto sú hlavní hrdinovia Dávida, ktorí sa spolu s celým Izraelom zasadili o to, aby ho uviedli do hodnosti kráľa nad Izraelom podľa Hospodinovho slova o Izraeli. 11Toto je zoznam Dávidových hrdinov: Jašobám, Chachmoniho syn, predák z trojice hrdinov. Ten sa oháňal kopijou proti trom stovkám mužov, ktorých prebodol v jednom boji. 12Ďalší bol Achóachovec Eleazár, Dodov syn. Patril k trojici hrdinov. 13On bol s Dávidom v Pas-Dammíme, keď sa tam Filištínci zhromažďovali na boj. Bolo tam pole, obsiate jačmeňom. Keď ľud utekal pred Filištíncami, 14on sa postavil do stredu toho poľa, uhájil ho, a vtedy Izraeliti porazili Filištíncov. Tak dopomohol Hospodin k veľkému víťazstvu. 15Raz prišli traja z tridsiatich predákov k Dávidovi na skalu pri jaskyni Adullám. Filištínske vojsko vtedy táborilo v údolí Refajov. 16Dávid bol práve v pevnosti, keď sa filištínska posádka nachádzala v Betleheme. 17Tu zachvátila Dávida žiadosť a povedal: „Kto ma napojí vodou zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne?“ 18Tí traja sa prebojovali filištínskym táborom, načreli vody zo studne, ktorá je v bráne Betlehema, vzali ju a priniesli Dávidovi. Dávid ju však nechcel piť, ale vylial ju ako obetu Hospodinovi. 19Povedal: „Nech ma Boh chráni, aby som to urobil! Mám azda piť krv týchto mužov? Veď s nasadením vlastných životov ju priniesli.“ A nechcel ju piť. To vykonali tí traja hrdinovia. 20Joábov brat Abšaj bol predákom medzi tridsiatimi. Oháňal sa kopijou proti trom stovkám mužov, ktorých pobil, a bol povestný medzi tridsiatimi. 21Medzi tridsiatimi požíval úctu a bol ich vodcom, no oným trom sa nevyrovnal. 22Jojadov syn Benaja, udatný muž, bohatý na skutky, pochádzal z Kabceelu. On zabil dvoch moábskych hrdinov. Jedného dňa, keď snežilo, zišiel do jamy a zabil leva. 23Zabil aj ozrutného Egypťana, vysokého päť lakťov. Hoci mal Egypťan v ruke kopiju ako tkáčsky návoj, prišiel k nemu len s palicou, vytrhol mu kopiju z ruky a zabil ho ňou. 24To vykonal Jojadov syn Benaja a preslávil sa tak medzi tridsiatimi hrdinami. 25Medzi tridsiatimi požíval úctu, ale onej trojici sa nevyrovnal. Dávid ho ustanovil za veliteľa svojej telesnej stráže. 26Ďalšími udatnými hrdinami boli: Joábov brat Asael, Dodov syn Elchanán z Betlehema, 27Šammót z Haróru, Chelec z Pelónu, 28Ikkéšov syn Ira z Tekóy, Abíezer z Anatótu, 29Sibbechaj z Chuše, Achóachovec Ilaj, 30Mahraj z Netófy, Baanov syn Cheled z Netofy, 31Ribajov syn Itaj z benjamínskej Gibey, Benaja z Piratónu, 32Churaj z Nachale-Gaašu, Abíel z Araby, 33Azmávet z Bachurímu, Eljachba zo Šaalbónu, 34Hašémovi synovia z Gizónu, Šageho syn Jonatán z Haráru, 35Sachárov syn Achiám z Haráru, Úrov syn Elifal, 36Chefer z Mechery, Achija z Pelónu, 37Checro z Karmelu, Naaraj, syn Ezbaja, 38Joel, brat Nátana, Mibchár, syn Hagriho, 39Ammónčan Celek, Nachraj z Berótu, zbrojnoš Cerujinho syna Joába, 40jitrijský Ira, jitrijský Garéb, 41Chetita Uriáš, Achlajov syn Zabád, 42Rúbenovec Adina, syn Šizu, rúbenovský predák nad tridsiatimi, 43Chanán, syn Maachu, mitnijský Jošafát, 44Uzzija z Aštarótu, Šama a Jeíel, synovia Chotáma z Aroéru, 45Jedíael, syn Šimriho a jeho brat Jocha z Tícu, 46Elíel z Machavímu, Elnaamovi synovia Jeribaj a Jošavja, Moábčan Jitma, 47Elíel, Obéd a Jaasíel z Coby. 1Títo prišli k Dávidovi do Ciklagu, keď ešte nemal prístup k Šaulovi, Kíšovmu synovi. Patrili k jeho hrdinom a spolubojovníkom. 2Boli vyzbrojení lukom, schopní pravicou i ľavicou hádzať kamene a strieľať šípy z luku. Pochádzali zo Šaulových rodákov Benjamínovcov: 3predák Achíezer a Joáš, synovia Šemau z Gibey, Jezíel a Pelet, synovia Azmáveta, Beracha a Jehu z Anatótu, 4Jišmaja z Gibeónu, hrdina medzi tridsiatimi a ich veliteľ, 5Jirmeja, Jachazíel, Jochanán, Jozabád z Gedery, 6Eluzaj, Jerimót, Bealja, Šemarja, Šefatja z Charífu, 7Elkana, Jiššija, Azarel, Joezer, Jašobám, Korachovci, 8Joela, Zebadja, synovia Jerocháma z Gedóru. 9Z Gádovcov prešli k Dávidovi do pevnosti na púšť udatní hrdinovia, osvedčení bojovníci, vyzbrojení štítom a kopijou. Vyzerali ako lev a boli rýchli ako gazely na vrchoch. 10Predákom bol Ezer, Obadja bol druhý, Eliáb tretí, 11Mišmanna štvrtý, Jirmeja piaty, 12Attaj šiesty, Elíel siedmy, 13Jochanán ôsmy, Elzabád deviaty, 14Jirmeja desiaty, Machbannaj jedenásty. 15Títo Gádovci boli veliteľmi vojska. Slabší velil sto vojakom, schopnejší celému pluku. 16To oni prešli cez Jordán v prvom mesiaci, keď zaplavoval oba brehy, a rozohnali všetkých obyvateľov dolín na východ a na západ. 17K Dávidovi do pevnosti prišli i niektorí Benjamínovci a Júdovci. 18Dávid ich uvítal a vyhlásil: „Ak prichádzate ku mne ako priatelia pomôcť mi, rád sa s vami spojím. Ak ste ma však prišli zradiť nepriateľom, hoci mi nelipne na rukách násilie, nech na to zhliadne Boh našich otcov a potrestá to.“ 19Vtedy duch vnukol Amasajovi, veliteľovi tridsiatich, slová: „Sme tvoji, Dávid, sme s tebou, syn Izajov. Pokoj, pokoj tebe, i tomu, kto ti pomáha! Veď sám tvoj Boh ti pomáha.“ Nato ich Dávid prijal a urobil veliteľmi bojových jednotiek. 20Niektorí Menaššeovci sa pripojili k Dávidovi, keď vyšiel spolu s Filištíncami do boja proti Šaulovi. Nepomáhali im však, lebo ho filištínske kniežatá po porade odvolali s odôvodnením: „Mohol by prebehnúť k Šaulovi, svojmu pánovi, a my by sme prišli o hlavu.“ 21Keď odišiel do Ciklagu, pridali sa k nemu Menaššeovci: Adnach, Jozabád, Jedíael, Michael, Jozabád, Elihu, Cilletaj, velitelia tisícov z Menaššeho. 22Tí pomáhali Dávidovi v boji proti záškodníkom. Keďže to všetko boli udatní hrdinovia, stali sa veliteľmi vojska. 23Deň čo deň prichádzali ľudia podporiť Dávida, až z nich vznikol mohutný tábor, podobný Božiemu táboru.

Dávidovo vojsko v Hebrone

24Toto je zoznam veliteľov vojska, ktorí prišli k Dávidovi do Hebronu, aby podľa Hospodinovho slova naňho preniesli Šaulovo kráľovstvo. 25Júdovcov, ktorí nosili štít a kopiju, bolo šesťtisícosemsto do boja vystrojených mužov. 26Zo Šimeónovcov: sedemtisícsto udatných bojovníkov. 27Z Léviovcov: štyritisícšesťsto, 28ďalej vojvodca Áronovcov Jojada a s ním tritisícsedemsto mužov, 29Cadók, mladý, ale udatný hrdina a jeho rodina, dvadsaťdva hodnostárov. 30Z Benjamínovcov, Šaulových rodákov, tritisíc mužov. Väčšina z nich sa až dovtedy húževnato pridŕžala Šaulovho domu. 31Z Efrajimovcov dvadsaťtisícosemsto udatných hrdinov, preslávených vo svojich rodinách. 32Z polovice kmeňa Menašše: osemnásťtisíc zvlášť vymenovaných, aby prišli dosadiť Dávida za kráľa. 33Z Jissachárovcov, ktorí pochopili, ako sa budú vyvíjať udalosti a vedeli, čo má Izrael robiť: dvesto predákov a pod ich velením všetci ich súkmeňovci. 34Zo Zebulúna: päťdesiattisíc bojovníkov, pripravených do boja s rozličnými zbraňami, odhodlaných rázne zasiahnuť. 35Z Naftaliho: tisíc veliteľov a s nimi tridsaťsedem tisíc štítom a kopijou vyzbrojených mužov. 36Z Dánovcov: dvadsaťosem tisíc šesťsto do boja pripravených mužov. 37Z Ašéra: štyridsaťtisíc bojovníkov, pripravených do boja. 38Spoza Jordánu: z Rúbenovcov, Gádovcov a z polovice kmeňa Menašše stodvadsaťtisíc mužov, vyzbrojených rozličnými druhmi zbraní. 39Všetci títo bojovníci usporiadaní do oddielov prišli do Hebronu odhodlane, aby dosadili Dávida za kráľa nad celým Izraelom. Aj všetci ostatní Izraeliti boli jednomyseľne za to, aby nastolili Dávida za kráľa. 40Strávili tam pri Dávidovi tri dni, jedli a pili, lebo sa ich bratia o nich postarali. 41Aj ich susedia až po Jissachára, Zebulúna a Naftaliho privážali im na osloch, ťavách, muliciach a voloch potraviny: múčne jedlá, lisované figy, sušené hrozienka, víno, olej, hovädzí a drobný statok v hojnosti, lebo v Izraeli zavládla radosť.

Prevážanie Hospodinovej archy

1Dávid mal poradu s tisícnikmi, stotníkmi a všetkými náčelníkmi. 2Po nej navrhol celému zhromaždeniu Izraela: „Ak uznáte za dobré a ak je to i vôľa Hospodina, nášho Boha, rozhlásili by sme po posloch ostatným našim bratom v rôznych krajoch Izraela - zároveň i kňazom a levitom na ich pastvinách -, aby sa k nám zhromaždili. 3Prenesieme k nám archu nášho Boha, lebo za Šaulových čias sme o ňu nejavili záujem.“ 4Celé zhromaždenie s tým súhlasilo, lebo ten návrh všetok ľud pokladal za správny. 5Dávid zhromaždil celý Izrael od egyptského Šichóru až po oblasť Chamátu, aby preniesli Božiu archu z Kirjat-Jearímu. 6Dávid sa vybral s celým Izraelom do Baaly, inak do Kirjat-Jearímu v Judsku, aby stadiaľ vyniesli archu Boha, Hospodina, ktorý sa volá Tróniaci nad cherubmi. 7Božiu archu prevážali na novom voze z Abinadábovho domu. Uzza a Achjo riadili voz. 8Dávid a celý Izrael tancovali pred Bohom z celej sily za spevov a zvuku citár, hárf, bubnov, cimbalov a trúb. 9Keď prišli ku Kidónovmu humnu, Uzza vystrel ruku, aby zadržal archu, lebo jej hrozilo, že ju voly prevrhnú. 10Vtedy sa rozhneval Hospodin na Uzzu a zabil ho, lebo vystrel ruku na archu. Zomrel tam pred Bohom. 11Dávida zronilo, že Hospodin pretrhol Uzzovi život, preto sa dodnes to miesto nazýva Perec-Uzza. 12V ten deň dostal Dávid strach z Boha a povedal: „Ako len dopravíme k sebe Božiu archu?“ 13Ani ju nedal preniesť k sebe do Dávidovho mesta, ale ju uložil v dome Gatčana Obéd-Edóma. 14Tak zostala Božia archa tri mesiace v dome Obéd-Edóma. Hospodin požehnával jeho domácnosť i všetko, čo mal.

Dávidov dom

1Týrsky kráľ Chirám vypravil k Dávidovi poslov a poslal i cédrové drevo, murárov, tesárov, aby mu postavili palác. 2Potom spoznal Dávid, že ho za kráľa nad Izraelom potvrdil sám Hospodin a jeho kráľovstvo pre jeho ľud Izrael vysoko povzniesol. 3V Jeruzaleme si Dávid pribral ďalšie ženy a splodil ďalších synov a dcéry. 4Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Šammúa, Šobáb, Nátan, Šalamún, 5Jibchár, Elišua, Elpelet, 6Nogah, Nefeg, Jafia, 7Elišama, Beeljada, Elifelet.

Víťazstvá nad Filištíncami

8Keď sa Filištínci dopočuli, že bol Dávid pomazaný za kráľa nad celým Izraelom, pobrali sa ho všetci hľadať. Dávid sa to dozvedel a vyrazil proti nim. 9Filištínci prišli a plienili v údolí Refajov. 10Dávid si pýtal radu u Boha: „Mám napadnúť Filištíncov? Vydáš mi ich do moci?“ Hospodin mu odpovedal: „Len choď, vydám ich do tvojej moci.“ 11Tak postupovali do Baal-Peracímu, kde ich Dávid porazil. Povedal: „Prostredníctvom mňa prelomil Boh šíky mojich nepriateľov, ako keď voda prelomí hrádzu.“ Preto nazvali to miesto Baal-Peracím. 12Zanechali tam i svoje modly, ktoré dal Dávid spáliť. 13Filištínci znovu plienili v údolí. 14Keď sa Dávid spytoval Boha, dostal od neho odpoveď: „Nechoď za nimi, ale ich obíď a napadni od balzamovníkov. 15Len čo začuješ vo vrcholcoch balzamovníkov šuchot krokov, ihneď vyraz do boja, lebo to Boh vyšiel pred tebou poraziť vojsko Filištíncov.“ 16Dávid poslúchol Boží príkaz a porážal vojsko Filištíncov od Gibeónu až po Gezer. 17Povesť o Dávidovi sa rozniesla do všetkých krajín a Hospodin spôsobil, že sa ho báli všetky národy.

Služba levitov a spevákov pri Hospodinovej arche

1V Dávidovom meste si Dávid postavil budovy, pripravil pre Božiu archu miesto, roztiahol nad ňou stan 2a vyhlásil: „Nikto nesmie nosiť Božiu archu, iba leviti. Ich si totiž vyvolil Hospodin, aby ju nosili a vykonávali pri nej službu navždy.“ 3Dávid zhromaždil celý Izrael do Jeruzalema, aby vyniesli Hospodinovu archu na miesto, ktoré pre ňu pripravil. 4Nato zvolal Dávid Áronovcov a levitov: 5z Kohátovcov predstaveného Uríela a stodvadsať jeho bratov, 6z Merariovcov predstaveného Asaju a dvestodvadsať jeho bratov, 7z Geršómovcov predstaveného Joela a stotridsať jeho bratov, 8z Elicafánovcov predstaveného Šemaju a dvesto jeho bratov, 9z Chebrónovcov predstaveného Elíela a osemdesiat jeho bratov, 10z Uzzíelovcov predstaveného Amminadába a stodvanásť jeho bratov. 11Potom povolal Dávid kňazov Cadóka a Ebjatára i levitov Uríela, Asaju, Joela, Šemaju, Elíela a Amminadába 12a prikázal im: „Ste predstavenými levitských rodín. Posväťte sa spolu s vašimi bratmi a vyneste archu Hospodina, Boha Izraela, na miesto, ktoré som jej pripravil. 13Pretože sa to predošlé dialo bez vás, dopustil na nás Hospodin, náš Boh, pohromu, lebo sme sa nedopytovali na jeho vôľu podľa predpisu.“ 14Kňazi a leviti sa posvätili a vyniesli archu Hospodina, Boha Izraela. 15Leviti niesli Božiu archu, ako prikázal Mojžiš, podľa Hospodinovho slova: so žrďami na pleciach. 16Dávid prikázal levitským vodcom, aby určili svojich bratov za spevákov. Mali za sprievodu hudobných nástrojov - hárf, citár a cimbalov - vzbudzovať radostnú náladu. 17Leviti ustanovili Hemána, Joelovho syna, a z jeho bratov Asáfa, Berechjovho syna, z Merariovcov, svojich bratov, Etána, Kušajaovho syna, 18s nimi ich bratov, ktorí ich mali striedať: Zecharju mladšieho, Jaazíela, Šemiramóta, Jechíela, Unniho, Eliába, Benaju, Maaseju, Mattitju, Eliflehua, Mikneju, Obéd-Edóma, Jeíela, vrátnikov, 19spevákov: Hemána, Asáfa a Etána, aby hrali na bronzové cimbaly. 20Zecharju, Azíela, Šemiramóta, Jechíela, Unniho, Eliába, Maaseju, Benaju s harfami pre vysoký hlas, 21Mattitju, Eliflehua, Mikneju, Obéd-Edóma, Jeíela, Azazju, aby s citarami viedli hlboký hlas. 22Kenanja, vedúci levitov, pri nosení mal riadiť prenášanie, lebo sa v tom vyznal. 23Berechja a Elkana boli vrátnikmi pri arche. 24Kňazi Šebanja, Jošafát, Netaneel, Amasaj, Zecharja, Benaja, Eliezer boli trubačmi pred Božou archou. Obéd-Edóm a Jechija boli vrátnikmi pri arche.

Prenesenie Hospodinovej archy na Sion

25Dávid, starší Izraela a tisícnici šli nadšene vyniesť archu Hospodinovej zmluvy z Obéd-Edómovho domu. 26Pretože Boh pomáhal levitom, ktorí niesli archu Hospodinovej zmluvy, obetovali sedem býčkov a sedem baranov. 27Dávid bol odetý do jemného ľanového plášťa i všetci leviti, ktorí niesli archu, speváci a Kenanja, vedúci pri prenášaní. Dávid mal na sebe ľanový efód. 28Celý Izrael sprevádzal archu Hospodinovej zmluvy hlučne, za zvuku rohu, trúb a cimbalov, hrou na harfách a citarách. 29Keď archa Hospodinovej zmluvy vošla do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michal sa práve pozerala von oknom. Keď zbadala, ako kráľ Dávid poskakuje a tancuje, pohrdla ním v srdci. 1Božiu archu preniesli a uložili v stane, ktorý pre ňu roztiahol Dávid. Potom prinášali pred Bohom spaľované obety a obety spoločenstva. 2Keď Dávid dokončil spaľovanú obetu a obety spoločenstva, požehnal ľud v Hospodinovom mene. 3Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužovi i žene, každému bochník chleba, datľový a hrozienkový koláč. 4Niektorých levitov určil na službu pred Hospodinovou archou, aby vyznávali, chválili a oslavovali Hospodina, Boha Izraela. 5Vedúcim bol Asáf, jeho zástupcom Zecharja; Jeíel, Šemiramót, Jechíel, Mattitja, Eliáb, Benaja, Obéd-Edóm a Jeíel hrali na harfách a citarách, Asáf na cimbale. 6Kňazi Benaja a Jachazíel neprestajne hrali na trúbach pred archou Božej zmluvy. 7V ten deň Dávid prvý raz poveril Asáfa a jeho bratov, aby vzdávali vďaku Hospodinovi takto: 8„Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno! Medzi národmi oznamujte jeho skutky! 9Spievajte mu, hrajte mu! Rozprávajte o všetkých jeho divoch! 10Chváľte sa jeho svätým menom! Nech sa raduje srdce tých, čo hľadajú Hospodina! 11Dopytujte sa na Hospodina a jeho moc, ustavične hľadajte jeho tvár! 12Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky jeho úst, 13vy, potomstvo Izraela, jeho služobníka, synovia Jákoba, jeho vyvolení! 14On, Hospodin, je náš Boh, jeho rozhodnutia platia na celej zemi. 15Večne pamätajte na jeho zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. 16Uzavrel ju s Abrahámom a prísahou potvrdil Izákovi, 17ako zákon ju určil Jákobovi Izraelovi ako večnú zmluvu, 18keď povedal: ‚Tebe dám krajinu Kanaán do dedičného vlastníctva.‘ 19Keď vás bolo ešte malý počet, sotva hŕstka, a boli ste v nej len cudzincami, 20keď putovali od národa k národu a z jedného kráľovstva k inému ľudu, 21nedovolil, aby ich niekto utláčal, pre nich pokarhal aj kráľov: 22‚Nedotýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom!‘ 23Spievaj Hospodinovi, celá zem, deň čo deň ohlasujte jeho spásu! 24Hovorte medzi pohanmi o jeho sláve, o jeho divoch medzi všetkými národmi, 25lebo Hospodin je veľký a hoden všetkej chvály, báť sa ho treba viac než všetkých bohov. 26Všetci pohanskí bohovia sú len modly, Hospodin však stvoril nebesia. 27Predchádza ho velebná dôstojnosť, moc a radosť je tam, kde prebýva. 28Rody národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi slávu a moc! 29Vzdávajte Hospodinovi slávu hodnú jeho mena! Prineste obetný dar a vstúpte pred neho! Klaňajte sa Hospodinovi v jeho svätej nádhere. 30Chvej sa pred ním, celá zem! Svet je založený pevne, nepohne sa! 31Nech sa radujú nebesia a plesá zem, nech vravia medzi národmi: ‚Hospodin je kráľom!‘ 32Nech hučí more i to, čo je v ňom! Nech jasá pole i všetko, čo je na ňom! 33Nech plesajú všetky lesné stromy pred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem. 34Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť. 35Volajte: ‚Zachráň nás, Bože, náš záchranca! Spomedzi pohanov nás zhromaždi a vysloboď, aby sme mohli ďakovať tvojmu svätému menu a honosiť sa tvojou chválou! 36Zvelebený buď Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky!‘“ A všetok ľud odpovedal: „Amen“ a „Haleluja.“ 37Pred archou Hospodinovej zmluvy ponechal Asáfa a jeho bratov, aby tam ustavične konali službu podľa každodenného poriadku, 38ďalej Obéd-Edóma a jeho šesťdesiatosem bratov. Jedutúnov syn Obéd-Edóm a Chosa boli vrátnikmi. 39Kňaza Cadóka a kňazov, jeho bratov, ponechal pred príbytkom Hospodina na výšine v Gibeóne. 40Mali prinášať na oltári na spaľované obety Hospodinovi ustavične ráno i večer spaľované obety, a to presne tak, ako je predpísané v zákone Hospodina, ktorý prikázal Izraelu. 41S nimi boli Hemán, Jedutún a ostatní vybraní a vymenovaní, aby vzdávali Hospodinovi vďaku za to, že naveky trvá jeho milosť. 42Hemán a Jedutún mali pri sebe trúby a cimbaly a nástroje pre náboženské piesne. Jedutúnovci boli pri bráne. 43Potom sa všetok ľud rozišiel domov. Pobral sa i Dávid pozdraviť si rodinu.

Boží prísľub Dávidovi

1Keď sa už Dávid usadil vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: „Ja síce bývam v cédrovom paláci, ale archa Hospodinovej zmluvy je len pod stanovými závesmi.“ 2Nátan odvetil Dávidovi: „Urob všetko, čo máš na mysli, lebo Boh je s tebou.“ 3Tej istej noci zaznelo slovo Boha Nátanovi: 4„Odkáž môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto vraví Hospodin: ‚Nie, nepostavíš mi dom na bývanie. 5Veď som nebýval v dome odvtedy, ako som vyviedol Izrael, až dodnes, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku. 6Keď som tak putoval s celým Izraelom, či som sa zmienil niektorým sudcom Izraela, ktorým som prikázal viesť môj ľud: Prečo mi nestaviate cédrový dom?‘ 7Môjmu služobníkovi Dávidovi teda odkáž: Takto vraví Hospodin zástupov: ‚Vzal som ťa od pastvy, od zavracania oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. 8Sprevádzal som ťa, kam si len šiel a vyhnal som spred teba všetkých tvojich nepriateľov. Urobím ťa slávnym, ako sú pozemskí velikáni. 9Určím miesto pre môj izraelský ľud, zasadím ho, takže bude mať svoj domov a nemusí sa už znepokojovať. Ničomníci nebudú s ním už tvrdo zaobchádzať ako predtým, 10ako za čias, keď som ustanovil sudcov nad svojím izraelským ľudom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti, že Hospodin postaví dom tebe. 11Keď nadíde čas tvojho odchodu k predkom, ustanovím ti nástupcu spomedzi vlastných synov a upevním mu kráľovstvo. 12On mi postaví dom a ja mu natrvalo upevním trón. 13Budem mu otcom a on mi bude synom. Priazeň mu neodnímem, ako som ju odňal tvojmu predchodcovi, 14ale ho ponechám vo svojom dome a vo svojom kráľovstve navždy, jeho trón bude vždy pevný.‘“ 15Všetko, čo Nátan povedal Dávidovi, bolo v súlade s týmito slovami a celým týmto videním.

Dávidova ďakovná modlitba

16Kráľ Dávid si šiel sadnúť pred Hospodina a zvolal: „Ani ja, ani moja rodina sme si nezaslúžili to, že si ma doviedol až sem, Hospodin, Bože. 17Ani to ti, Bože, nestačilo, ale si hovoril o budúcnosti domu svojho služobníka a pohliadol si na mňa, Hospodin, Bože, ako na významného človeka. 18Čím môže Dávid ešte prispieť k sláve, ktorou si vyznačil svojho služobníka? Ty ho predsa poznáš. 19Hospodin, pre svojho služobníka a podľa svojho srdca si uskutočnil celé toto veľké dielo a oznámil si všetky významné udalosti. 20Podľa toho, čo sme sami počuli, sa ti, Hospodin, nikto nevyrovná a okrem teba niet Boha. 21Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý prišiel Boh vykúpiť za svoj ľud a preslávil sa veľkými a úžasnými skutkami, keď si vyhnal národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta? 22Svoj izraelský ľud si si navždy privlastnil a sám si sa, Hospodin, stal ich Bohom. 23Nuž teda, Hospodin, nech prísľuby, ktoré si vyslovil o svojom služobníkovi a jeho dome, platia navždy. Čo si sľúbil, splň! 24Nech tvoje meno nikdy nestráca platnosť a význam, aby sa hovorilo: ‚Hospodin zástupov, Boh Izraela, je pre Izrael Bohom!‘ A dom tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred tebou. 25Veď ty, Bože môj, si vyjavil svojmu služobníkovi, že mu postavíš dom. Preto sa tvoj služobník osmelil modliť sa pred tebou. 26Teraz však, Hospodin, ty sám si Boh, keď si vyslovil o svojom služobníkovi tento priaznivý prísľub, 27požehnaj láskavo dom svojho služobníka, aby vždy obstál pred tebou. Veď čo ty, Hospodin, požehnáš, je navždy požehnané.“

Dávidove víťazstvá

1Po nejakom čase porazil Dávid Filištíncov, podrobil si ich a odňal im Gat s priľahlými osadami. 2Porazil aj Moáb, takže sa Moábčania stali Dávidovými poddanými a poplatníkmi. 3Ďalej porazil Dávid Hadad-Ezera, kráľa Coby, pri Chamáte, ktorý si šiel upevniť moc na rieke Eufrat. 4Dávid mu odňal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc pešiakov. Ochromil kone k bojovým vozom a ponechal len sto záprahov. 5Keď prišli Aramejčania z Damasku na pomoc Hadad-Ezerovi, kráľovi Coby, Dávid z nich pobil dvadsaťdvatisíc mužov a 6rozmiestnil v damaskom Arame posádky. Tak sa stali Aramejčania Dávidovými poplatníkmi. Hospodin pomáhal Dávidovi, kamkoľvek šiel. 7Dávid vzal zlaté štíty, čo používali Hadad-Ezerovi služobníci, a dopravil ich do Jeruzalema. 8Z Tibchatu a Kúnu, Hadad-Ezerových miest, nabral Dávid značné množstvo bronzu. Z neho potom vyhotovil Šalamún bronzové more, stĺpy a bronzové predmety. 9Keď sa kráľ Chamátu Tóu dopočul, že Dávid porazil celé vojsko Hadad-Ezera, kráľa Coby, 10vyslal svojho syna Hadoráma ku kráľovi Dávidovi, aby ho pozdravil a blahoželal mu k víťazstvu v boji proti Hadad-Ezerovi. Bol totiž s Hadad-Ezerom vo vojnovom stave. Poslal mu i rozličné zlaté, strieborné a bronzové predmety. 11Tie zasvätil kráľ Dávid Hospodinovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré priniesol od rôznych národov: od Edómčanov, Moábčanov, Ammónčanov, Filištíncov a Amalékov. 12Abšaj, Cerujin syn, porazil v Soľnom údolí osemnásťtisíc Edómčanov 13a po Edómsku rozmiestnil posádky. Tak si Dávid podrobil všetkých Edómčanov. Hospodin pomáhal Dávidovi, kamkoľvek šiel. 14Dávid vládol nad celým Izraelom a vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu. 15Joáb, Cerujin syn, velil vojsku, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom, 16Achitúbov syn Cadók a Ebjatárov syn Abimelech boli kňazmi, Šavša bol pisárom, 17Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom a Dávidovi synovia zaujímali popredné postavenie pri kráľovi.

Zhanobenie Dávidových poslov

1Neskôr, keď zomrel ammónsky kráľ Nacháš, stal sa namiesto neho kráľom jeho syn. 2Dávid uvažoval: „Preukážem dobrú vôľu Nachášovmu synovi Chanúnovi, pretože i jeho otec sa tak zachoval ku mne.“ Tak vypravil Dávid poslov, aby mu vyslovili sústrasť nad smrťou jeho otca. Dávidovi služobníci prišli k Chanúnovi do krajiny Ammónčanov vysloviť sústrasť. 3Ammónski hodnostári však povedali Chanúnovi: „Nazdávaš sa, že si chce Dávid uctiť pamiatku tvojho otca, keď k tebe posiela tešiteľov? Jeho služobníci prišli k tebe skôr preto, aby preskúmali, prepátrali a presliedili krajinu.“ 4Nato uchopil Chanún Dávidových služobníkov, oholil ich, odrezal im polovicu šiat až po rozkrok a prepustil ich. 5Keď odišli, dostal Dávid hlásenie o tých mužoch. Vypravil im naproti poslov, lebo tí muži boli veľmi zhanobení. Kráľ odkázal: „Zostaňte v Jerichu, kým vám nenarastú brady, až potom sa vráťte!“

Dávidova odplata Ammónčanom

6Keď Ammónčania vybadali, že sa Dávidovi zošklivili, Chanún a Ammónčania poslali tisíc talentov striebra, aby si najali vozy a jazdcov z Mezopotámie, z Aram-Maachy a z Coby. 7Najali si tridsaťdvatisíc vozov i kráľa Maachy s jeho ľudom. Tí prišli a utáborili sa pred Medebou, kým Ammónčania sa dohrnuli zo svojich miest a nastúpili do boja. 8Keď sa to Dávid dopočul, vyslal Joába s celým vojskom udatných hrdinov. 9Ammónčania vyrazili a zoradili sa do boja pri vchode do ich mesta. Králi, čo prišli, stáli osobitne v poli. 10Keď Joáb zbadal, že mu hrozí boj spredu i zozadu, vybral si z celého Izraela tých najschopnejších a rozostavil sa proti Aramejčanom do boja. 11Ostatok ľudu zveril veleniu svojho brata Abšaja a oni zaujali bojové postavenie proti Ammónčanom. 12Povedal: „Ak by boli Aramejčania u mňa v presile, prídeš mi na pomoc. Ak by však u teba boli v presile Ammónčania, pomôžem ja tebe. 13Buď udatný a udatne si počínajme za svoj ľud a za mestá svojho Boha. Hospodin nech urobí, čo uzná za dobré.“ 14Joáb so svojím ľudom pritiahol k Aramejčanom do boja a tí pred ním zutekali. 15Keď Ammónčania zbadali, že Aramejčania utekajú, dali sa na útek aj oni pred jeho bratom Abšajom a stiahli sa do mesta. Nato Joáb odišiel do Jeruzalema. 16Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, vypravili poslov, ktorí priviedli Aramejčanov spoza Eufratu. Viedol ich Šofach, veliteľ Hadad-Ezerovho vojska. 17Keď o tom dostal Dávid hlásenie, zhromaždil celý Izrael, prebrodil sa cez Jordán, postúpil k nim a prichystal sa proti nim do boja. Dávid sa pripravil na bojové stretnutie s Aramejčanmi, ktorí naňho zaútočili. 18No Aramejčania pred Izraelitmi utiekli a Dávid pobil sedemtisíc jazdcov a štyridsaťtisíc pešiakov a usmrtil i veliteľa vojska Šofacha. 19Keď Hadad-Ezerovi služobníci videli, že ich Izrael porazil, uzavreli s Dávidom mier a podriadili sa mu. Aramejčania už nikdy nechceli ísť na pomoc Ammónčanom.

Dobytie Rabby

1Nasledujúceho roku, v čase kráľovských výprav, viedol Joáb ozbrojené sily a spustošil krajinu Ammónčanov. Potom prišiel k Rabbe a dobyl ju. Kým sa Dávid zdržiaval v Jeruzaleme, Joáb ju po dobytí zrúcal. 2Dávid sňal z hlavy ich kráľa korunu, ktorej zlato vážilo asi talent a bol v nej drahokam. Bola potom na Dávidovej hlave. Z mesta odvliekol úžasnú korisť. 3Ľud, ktorý tam bol, vyviedol von a pridelil k pílam, železným čakanom a k sekerám. Tak naložil Dávid so všetkými ammónskymi mestami. Potom sa so všetkým ľudom vrátil do Jeruzalema.

Dávidove víťazstvá nad Filištíncami

4Neskôr došlo pri Gezeri k boju proti Filištíncom. Vtedy Sibbechaj z Chuše zabil Safa, potomka Refajov, a tak boli Filištínci pokorení. 5V ďalšom boji proti Filištíncom zabil Jaírov syn Elchanán Lachmiho, brata Goliáša z Gatu, ktorého drevená časť kopije bola ako tkáčsky návoj. 6V inom boji, ktorý sa viedol pri Gate, bol aj ozrutný muž, čo mal po šesť, dovedna dvadsaťštyri prstov. I ten pochádzal z obrov. 7Keď však hanobil Izrael, zabil ho Jonatán, syn Šimeu, Dávidovho brata. 8Tí pochádzali z obrov v Gate. Padli rukou Dávida a jeho služobníkov.

Dávidovo sčítanie ľudu

1Proti Izraelu povstal satan a naviedol Dávida, aby sčítal Izrael. 2Dávid prikázal Joábovi a hodnostárom ľudu: „Choďte a spočítajte Izrael od Beér-Šeby po Dán. Prineste mi výsledok, aby som vedel, koľko ho je.“ 3Joáb však namietal: „Nech Hospodin stonásobne rozmnoží svoj ľud! Beztak sú všetci, môj pán a kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo by sa tým mal Izrael previniť?“ 4Kráľov príkaz však Joába prinútil. Tak sa Joáb vydal na cestu, prešiel celý Izrael a prišiel do Jeruzalema. 5Joáb oznámil Dávidovi výsledok sčítania ľudu: celý Izrael vykazoval milión stotisíc mužov, ktorí narábali mečom, a Júdovcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov, schopných narábať mečom. 6Léviho a Benjamína medzi nich nezarátal, lebo kráľov príkaz sa Joábovi sprotivil. 7Ani Bohu sa tá vec nepáčila, a preto Izrael potrestal. 8Vtedy Dávid Bohu povedal: „Veľmi som zhrešil, keď som vykonal sčítanie. Teraz, prosím, odpusť svojmu služobníkovi vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ 9Hospodin povedal Dávidovmu vidcovi Gádovi: 10„Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: ‚Dávam ti na výber tri možnosti, jednu z nich si zvoľ a ja ti ju splním.‘“ 11Nato odišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: „Takto vraví Hospodin: ‚Vyber si: 12buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážok od tvojich nepriateľov, takže by ťa stíhal nepriateľov meč, alebo tri dni Hospodinovho meča, takže by v krajine nastal mor a anjel Hospodina by pustošil na celom území Izraela.‘ Premysli si teda, čo mám odkázať tomu, ktorý ma poslal.“ 13Dávid povedal Gádovi: „Je mi veľmi úzko. Nech sa radšej dostanem do Hospodinovej ruky, lebo je nesmierne jeho milosrdenstvo, len nech sa nedostanem do ruky človeka.“ 14Hospodin dopustil na Izrael mor, takže naň zahynulo sedemdesiattisíc Izraelitov. 15Boh poslal na pustošenie Jeruzalema anjela. Keď anjel pustošil, Hospodin sa pozrel a oľutoval pohromu. Pustošiacemu anjelovi prikázal: „To stačí! Prestaň!“ Hospodinov anjel stál pri humne Jebúseja Ornána. 16Keď sa Dávid rozhliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hospodinovho anjela s vytaseným mečom v ruke, zamiereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odiati vrecovinou, na tvár. 17Dávid povedal Bohu: „Ja som nariadil sčítať ľud a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodin, Bože môj, treba potrestať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.“ 18Vtedy odkázal Hospodinov anjel po Gádovi Dávidovi, aby šiel postaviť na humne Jebúseja Ornána Hospodinovi oltár. 19Dávid odišiel na výzvu Gáda, ktorý hovoril v mene Hospodina. 20Keď sa Ornán obrátil, uzrel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. 21Dávid sa pobral k nemu. Keď sa Ornán obzrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa mu tvárou po zem. 22Dávid navrhol Ornánovi: „Prepusť mi pozemok, na ktorom je humno, aby som na ňom postavil Hospodinovi oltár. Tak sa zastaví na ľude pohroma. Predaj mi ho za plnú cenu.“ 23Ornán odpovedal Dávidovi: „Vezmi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhodné. Pozri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na pokrmovú obetu; všetko dávam.“ 24Kráľ Dávid však povedal Ornánovi: „To nie! Odkúpim to len za plnú cenu. Neprinesiem predsa Hospodinovi to, čo je tvoje, ani nebudem obetovať spaľovanú obetu, ktorá ma nič nestojí.“ 25Dávid odvážil Ornánovi za ten pozemok šesťsto šeklov zlata. 26Dávid tam postavil Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obety a obety spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu zoslaním ohňa z neba na oltár na spaľované obety. 27Na príkaz Hospodina si anjel zastrčil meč do pošvy. 28Odvtedy, ako Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúseja Ornána odpovedal, obetoval tam. 29Príbytok Hospodina, ktorý zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obety sa vtedy nachádzali na výšine v Gibeóne. 30Dávid však nemohol k nemu zájsť, aby sa poradil s Bohom, lebo ho vydesil meč Hospodinovho anjela. 1Dávid vyhlásil: „Toto bude dom Hospodina, Boha, a tu bude mať Izrael oltár na spaľované obety.“

Prípravy na stavbu chrámu

2Dávid dal sústrediť cudzincov, ktorí boli v Izraeli, a určil kamenárov na okresávanie kamenných kvádrov na stavbu Božieho domu. 3Dávid zaobstaral množstvo železa na klince do krídel brán i na skoby, množstvo bronzu, ktoré sa nedalo odvážiť, 4a nesmierne veľa cédrového dreva. Sidončania a Týrčania totiž dodávali Dávidovi mnoho cédrového dreva. 5Dávid povedal: „Môj syn Šalamún je ešte neskúsený mladík, dom však, ktorý sa má postaviť Hospodinovi, treba vybudovať tak, aby vzbudzoval obdiv a nádheru vo všetkých krajinách. Musím na to urobiť prípravy.“ Dávid zaobstaral ešte pred svojou smrťou množstvo materiálu. 6Potom si zavolal syna Šalamúna a prikázal mu postaviť dom Hospodinovi, Bohu Izraela. 7Dávid hovoril svojmu synovi Šalamúnovi: „Sám som pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha. 8Hospodin mi však vyčítal: ‚Prelial si veľa krvi a zviedol urputné boje. Nepostavíš dom môjmu menu, lebo si predo mnou prelial veľa krvi na zem. 9Narodí sa ti však syn, ktorý prinesie pokoj. Zaistím mu mier od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať Šalamún. Za jeho vlády dám Izraelu mier a spokojnosť. 10On postaví môjmu menu dom. Bude mi synom a ja jemu otcom. Jeho kráľovský trón nad Izraelom natrvalo upevním.‘ 11Teraz, syn môj, nech ťa sprevádza Hospodin, aby si úspešne vybudoval dom Hospodina, svojho Boha, ako o tebe povedal. 12Len nech ti dá Hospodin múdrosť a um. Nech ťa ustanoví nad Izraelom, aby si zachovával zákon Hospodina, svojho Boha. 13Úspech dosiahneš vtedy, keď budeš dbať na plnenie ustanovení a právnych predpisov, ktoré vydal Hospodin Mojžišovi pre Izrael. Buď silný a odvážny! Neboj sa a nestrachuj! 14Napriek svojim trápeniam som zaobstaral pre Hospodinov dom stotisíc talentov zlata, milión talentov striebra a množstvo bronzu a železa, ktoré sa nedá zvážiť, takže je toho hojnosť. Zadovážil som i drevo a kamene. K tomu musíš ešte pridať. 15Máš pri sebe mnohých remeselníkov: kamenárov, tesárov a rôznych majstrov na každú prácu. 16Zlata, striebra, bronzu a železa je nespočetné množstvo. Daj sa do práce a Hospodin nech je s tebou!“ 17Nato vyzval Dávid všetkých izraelských hodnostárov, aby boli jeho synovi Šalamúnovi na pomoci: 18„Hospodin, váš Boh, je s vami a zaistil vám mier od okolia, lebo mi vydal do moci obyvateľov krajiny, ktorá musí poslúchať Hospodina a jeho ľud. 19Teraz sa srdcom a celou bytosťou zamerajte na hľadanie Hospodina, svojho Boha. Dajte sa do stavby svätyne Hospodina, Boha, aby sa preniesla archa Hospodinovej zmluvy i posvätné náboženské predmety do domu, ktorý sa má postaviť na počesť Hospodinovho mena.“

Zadelenie kňazov, levitov a úradníkov

1Keď Dávid zostarol a mnoho prežil, ustanovil svojho syna Šalamúna za kráľa nad Izraelom. 2Zhromaždil všetkých izraelských hodnostárov, kňazov a levitov. 3Spočítali levitov od tridsaťročných nahor. Ich počet bol tridsaťosemtisíc mužov. 4Dávid povedal: „Z nich som poveril riadením služby Hospodinovho domu dvadsaťštyritisíc, úradníkov a sudcov šesťtisíc, 5vrátnikov štyritisíc a spevákov štyritisíc, tí mali chváliť Hospodina a hrať na nástrojoch, ktoré som zhotovil.“ 6Dávid ich zadelil do tried podľa Léviho synov: Geršóna, Koháta a Merariho. 7Ku Geršónovcom patrili: Ladán a Šimei. 8Ladánovi synovia: predák Jechíel, Zetám a Joel, traja. 9Šimeiho synovia: Šelomót, Chazíel a Harán, traja. Tí boli predákmi Ladánových rodín. 10Šimeiho synovia: Jachat, Zina, Jeúš a Bería. To boli štyria Šimeiho synovia. 11Jachat bol predákom, Ziza druhým, Jeúš a Bería neoplývali synmi, takže tvorili jednu rodinu, jednu triedu. 12Kohátovi synovia: Amrám, Jishár, Chebrón a Uzzíel, štyria. 13Amrámovi synovia: Áron a Mojžiš. Áron mal i so svojimi synmi za úlohu udržiavať neprestajne v posvätnom stave veľsvätyňu, páliť tymian pred Hospodinom, posluhovať mu a v jeho mene stále požehnávať. 14Synovia Božieho muža Mojžiša boli pripočítaní ku kmeňu Lévi. 15Mojžišovi synovia boli Geršóm a Eliezer. 16Synom Geršóma bol predák Šebuel. 17Synom Eliezera bol predák Rechabja. Iných synov Eliezer nemal, zato Rechabja ich mal veľa. 18Jishárov syn: predák Šelomót. 19Chebrónovi synovia: predák Jerija, druhý Amarja, tretí Jachazíel, štvrtý Jekamám. 20Uzzíelovi synovia: predák Micha, druhý Jiššija. 21Merariho synovia: Machli a Muši. Machliho synovia: Eleazár a Kíš. 22Eleazár zomrel bez synov, mal iba dcéry. Tie si pobrali Kíšovci, ich príbuzní. 23Mušiho synovia: Machli, Éder, Jeremót, traja. 24To boli Léviho synovia podľa jednotlivých rodín, rodinní predáci, ako boli zaradení v mennom zozname ich príslušníkov, zamestnaných v službe Hospodinovho domu od dvadsaťročných nahor. 25Dávid totiž povedal: „Hospodin, Boh Izraela, dožičil svojmu ľudu mier a natrvalo sa usídlil v Jeruzaleme. 26Leviti už nemusia nosiť príbytok a rôzne predmety k jeho službe.“ 27Podľa posledných Dávidových úprav sa totiž započítavali Léviho synovia od dvadsiatich rokov a viac. 28„Ich povinnosťou bude pomáhať Áronovcom v službe Hospodinovho domu, dozerať na nádvoria, na komory, udržiavať čistotu všetkého svätého, dohliadať na bohoslužobné úkony v chráme, 29ďalej starať sa o predkladané chleby, o jemnú múku, o pokrmovú obetu, o nekvasené posúchy, o panvicu, o miesenie cesta a o rôzne duté a dĺžkové miery. 30Každé ráno majú nastúpiť na oslavu a chválu Hospodina, podobne večer, 31na každé prinášanie spaľovaných obiet pre Hospodina, a to cez soboty, na novmesiace a na sviatky v takom počte, ako to požaduje predpis o obetách. Majú ustavične slúžiť pred Hospodinom, 32starať sa o službu v stane stretávania, ako i vo svätyni, a obsluhovať svojich bratov Áronovcov pri službe v Hospodinovom dome.“

Triedy kňazov

1Áronovi potomkovia mali svoje triedy. Áronovi synovia boli: Nadáb, Abihu, Eleazár a Itamár. 2Nadáb a Abihu zomreli prv než ich otec. Keďže nemali synov, kňazskú službu prevzali: Eleazár a Itamár. 3Spolu s Cadókom, Eleazárovým potomkom, a Achimelechom, Itamárovým potomkom, im Dávid rozdelil služobné úlohy. 4U Eleazárovcov sa našlo viac vedúcich osôb než u Itamárovcov. Vyriešili to tak, že Eleazárovci dostali šestnásť a Itamárovci osem rodinných predákov. 5Týchto i tamtých podelili lósmi, pretože hodnostármi svätyne i hodnostármi Božími mali byť niektorí Eleazárovci a Itamárovci. 6Pisár Šemaja, syn Netaneela, z Léviho kmeňa, ich zapísal v prítomnosti kráľa a hodnostárov: kňaza Cadóka, Achimelecha, Ebjatárovho syna, i predákov kňazských a levitských rodín. Raz bola vylosovaná rodina z Eleazára, raz zase jedna z Itamára. 7Prvý lós padol na Jojaríba, druhý na Jedaju, 8tretí na Charíma, štvrtý na Seoríma, 9piaty na Malkiju, šiesty na Mijjamína, 10siedmy na Kóca, ôsmy na Abiju, 11deviaty na Ješúu, desiaty na Šechanju, 12jedenásty na Eljašíba, dvanásty na Jakíma, 13trinásty na Chuppu, štrnásty na Ješebába, 14pätnásty na Bilgu, šestnásty na Imméra, 15sedemnásty na Chezíra, osemnásty na Happiccéca, 16devätnásty na Petachju, dvadsiaty na Jechezkela, 17dvadsiaty prvý na Jachína, dvadsiaty druhý na Gamúla, 18dvadsiaty tretí na Delaju, dvadsiaty štvrtý na Maazju. 19To je ich služobné zaradenie na nástup do Hospodinovho domu podľa poriadku zavedeného ich praotcom Áronom podľa príkazu Hospodina, Boha Izraela. 20Ostatní leviti: Z Amrámových synov: Šubael, zo synov Šubaela: Jechdeja. 21Pokiaľ ide o Rechabju, z jeho synov bol predákom Jiššija. 22Z Jishárovcov: Šelomót: zo synov Šelomóta: Jachat. 23Hebronovi synovia: Jerija prvý, Amarja druhý, Jachazíel tretí, Jekamám štvrtý. 24Uzzíelov syn: Micha, zo synov Michu: Šamír. 25Bratom Michu bol Jiššija. Zo synov Jiššiju: Zecharja. 26Merariho synovia: Machli a Muši a synovia Jaaziju, jeho syna. 27Merariho synovia po synovi Jaazijovi: Šoham, Zakkúr a Ibri. 28Z Machliho: Eleazár, ktorý nemal synov. 29Pokiaľ ide o Kíša, jeho synom bol Jerachmeel. 30Mušiho synovia: Machli, Éder a Jerimót. To sú leviti podľa svojich rodín. 31Aj oni losovali spolu so svojimi bratmi Áronovcami v prítomnosti kráľa Dávida, Cadóka, Achimelecha a predákov kňazských a levitských rodín, a to popredné rodiny rovnako, ako aj ich menej významní bratia.

Chrámoví speváci

1Dávid s vedúcimi služby vyčlenil na zvláštnu úlohu niektorých Asáfovcov, Hemánovcov a Jedutúnovcov, ktorí za sprievodu citár, hárf a cimbalov prorokovali. Zoznam mužov, vykonávajúcich túto službu: 2z Asáfovcov: Zakkúr, Jozef, Netanja, Asarela. Asáfovi synovia boli podriadení Asáfovi, ktorý na pokyn kráľa prorokoval. 3Z Jedutúna: jeho synovia boli: Gedalja, Ceri, Ješaja, Chašabja a Mattitja, šiesti. Podliehali svojmu otcovi Jedutúnovi, ktorý prorokoval za sprievodu citary na chválu a oslavu Hospodina. 4Z Hemána: jeho synovia boli: Bukkija, Mattanja, Uzzíel, Šebuel, Jerimót, Chananja, Chanani, Elíata, Giddalti, Romamti-Ezer, Jošbekaša, Mallóti, Hotír, Machaziót. 5Tí všetci boli synovia kráľovho vidca Hemána, aby podľa Božieho slova zvelebovali jeho moc. Boh dal Hemánovi štrnásť synov a tri dcéry. 6Všetci títo vystupovali pod vedením svojho otca pri speve v Hospodinovom dome za sprievodu cimbalov, hárf a citár, pri chrámovej bohoslužbe z poverenia kráľa. Toľko o Asáfovi, Jedutúnovi a Hemánovi. 7Ich počet spolu s ich bratmi, školenými spevákmi na počesť Hospodina, vykazoval dvestoosemdesiatosem. 8O poradie služby losovali, a to začiatočník i skúsený, majster i žiak. 9Prvý lós vyšiel na Asáfovca Jozefa, na neho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. Druhý na Gedalju, na neho, na jeho bratov a synov, na dvanástich. 10Tretí na Zakkúra, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 11Štvrtý na Jicriho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 12Piaty na Netanju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 13Šiesty na Bukkiju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 14Siedmy na Jesarelu, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 15Ôsmy na Ješaju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 16Deviaty na Mattanju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 17Desiaty na Šimeiho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 18Jedenásty na Azarela, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 19Dvanásty na Chašabju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 20Trinásty na Šubaela, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 21Štrnásty na Mattitju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 22Pätnásty na Jeremóta, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 23Šestnásty na Chananju, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 24Sedemnásty na Jošbekašu, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 25Osemnásty na Chananiho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 26Devätnásty na Mallótiho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 27Dvadsiaty na Elíatu, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 28Dvadsiaty prvý na Hotíra, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 29Dvadsiaty druhý na Giddaltiho, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 30Dvadsiaty tretí na Machazióta, na jeho synov a bratov, na dvanástich. 31Dvadsiaty štvrtý na Romamti-Ezera, na jeho synov a bratov, na dvanástich.

Vrátnici a rôzni úradníci

1K oddielom vrátnikov patrili: z Korachovcov: Asáfovec Mešelemja, Koreho syn. 2Synovia Mešelemju boli: prvorodený Zecharja, druhý Jedíael, tretí Zebadja, štvrtý Jatníel, 3piaty Elám, šiesty Jochanán, siedmy Eljehoenaj. 4Synovia Obéd-Edóma: prvorodený Šemaja, druhý Jozabád, tretí Joách, štvrtý Sachár, piaty Netaneel, 5šiesty Ammíel, siedmy Jissachár, ôsmy Peulletaj; Boh ho totiž požehnal. 6Jeho synovi Šemajovi sa narodili synovia, ktorí zaujali vedúce postavenie v rodinách, lebo to boli udatní hrdinovia. 7Šemajovi synovia: Otni, Refael, Obéd, Elzabád a jeho bratia Elihu a Semachja, boli to udatní muži. 8Tí všetci pochádzali z Obéd-Edómčanov. Oni sami aj ich synovia a bratia boli udatní muži, schopní služby. Bolo ich šesťdesiatdva Obéd-Edómčanov. 9Mešelemja mal osemnásť udatných synov a bratov. 10Merariovec Chosa mal syna Šimriho, predáka, hoci nebol prvorodený, otec ho dosadil za predáka, 11Chilkiju druhého, Tebalju tretieho, Zecharju štvrtého. Všetkých Chosových synov a bratov bolo trinásť. 12Tieto oddiely vrátnikov, predáci mužstva, ako aj ich bratia, mali povinnosť konať strážnu službu v Hospodinovom dome. 13O každú bránu sa losovalo po rodinách, či bola málo, alebo veľmi početná. 14Lós o východnú bránu pripadol Šelemjovi. Keď losovali, Zecharjovi, jeho synovi a múdremu poradcovi, pripadla lósom severná brána, 15Obéd-Edómovi južná brána a jeho synom skladisko, 16Šuppímovi a Chosovi západná brána Šallechet, odkiaľ vystupuje cesta nahor. Stráž stála vedľa stráže. 17Na východnej strane bolo šesť levitov, na severnej strane denne štyria, na južnej denne štyria, pri skladisku dvaja, 18pri Parbare na západe: štyria na ceste a dvaja pri Parbare. 19To boli oddiely vrátnikov, zostavené z Korachovcov a Merariovcov. 20Ich bratia leviti spravovali zásoby Božieho domu a zasvätené poklady. 21Potomkovia Geršónovca Ladána, predáci Ladánových rodín, sú Jechíelovci. 22Synovia Jechíelovcov Zetám a jeho brat Joel spravovali poklady Hospodinovho domu. 23Amrámovcom, Jishárovcom, Chebrónovcom a Uzzíelovcom 24bol predstavený nad pokladmi Šebuel, Geršómov syn, Mojžišov vnuk. 25Jeho brat Eliezer mal synov: Rechabju, Ješaju, Joráma, Zichriho a Šelomóta. 26Ten Šelomót a jeho bratia spravovali všetky zasvätené poklady, ktoré zasvätili kráľ Dávid, predáci rodín, tisícnici, stotníci a iní velitelia vojska. 27Čo pochádzalo z vojnovej koristi, to zasvätili pre údržbu Hospodinovho domu. 28Všetko, čo zasvätil videc Samuel, Kíšov syn Šaul, Nérov syn Abnér a Cerujin syn Joáb, každý zasvätený dar spravoval Šelomót s bratmi. 29Jishárovci, Konanja a jeho synovia, boli určení na mimochrámovú činnosť v Izraeli, a to ako úradníci a sudcovia. 30Chebrónovci, Chašabja a jeho bratia, tisícsedemsto udatných mužov, zodpovedali za správu Izraela na západ od Jordánu, za všetky záležitosti Hospodina a za službu kráľovi. 31Chebrónovci: predákom ich rodov a rodín bol Jerija. V štyridsiatom roku Dávidovej vlády pri ich previerke sa zistilo, že sú medzi nimi v gileádskom Jazére udatní hrdinovia. 32Mal bratov, dvetisícsedemsto udatných rodinných predákov. Tých ustanovil kráľ Dávid nad Rúbenovcami, Gádovcami a polovicou kmeňa Menaššeovcov vo všetkých veciach Božích a kráľovských.

Velitelia dvanástich oddielov

1Izraeliti podľa svojho počtu, rodinní predáci, tisícnici, stotníci a úradníci, ktorí slúžili kráľovi v rôznych záležitostiach oddielov, ktoré sa striedali každý mesiac, po všetky mesiace roka. Každý taký oddiel mal dvadsaťštyritisíc mužov. 2Prvému oddielu v prvom mesiaci velil Jašobám, Zabdíelov syn. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 3Patril k Perecovcom a bol hlavným veliteľom všetkých vojsk v prvom mesiaci. 4Nad oddielom druhého mesiaca bol Achóachovec Dodaj, ale vojvodcom oddielu bol Miklót. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 5Veliteľom tretieho oddielu v treťom mesiaci bol Benaja, syn hlavného kňaza Jojadu. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 6Tento Benaja patril ku skupine tridsiatich hrdinov a stal sa zároveň ich veliteľom. Oddielu však velil jeho syn Ammizabád. 7Štvrtým veliteľom na štvrtý mesiac bol Asael, Joábov brat, a po ňom jeho syn Zebadja. Jeho oddiel mal dvadsaťštyritisíc mužov. 8Piatym veliteľom na piaty mesiac bol Jizrachovec Šamhút. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 9Šiestym na šiesty mesiac bol Ira, syn Tekóančana Ikkéša. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 10Siedmym na siedmy mesiac bol Pelóňan Chelec z Efrajimovcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 11Ôsmym na ôsmy mesiac bol Zerachovec Sibbechaj z Chuše. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 12Deviatym na deviaty mesiac bol Anatóťan Abíezer z Benjamínovcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 13Desiatym na desiaty mesiac bol Zerachovec Mahraj z Netofy. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 14Jedenástym na jedenásty mesiac bol Piratónčan Benaja z Efrajimovcov. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov. 15Dvanástym na dvanásty mesiac bol Netofan Cheldaj z Otníela. Na jeho oddiel pripadalo dvadsaťštyritisíc mužov.

Náčelníci izraelských kmeňov

16Velenie izraelských kmeňov: Rúbenovcom velil knieža Eliezer, Zichriho syn, Šimeónovcom Šefatja, syn Maachu, 17Léviovcom Chašabja, Kemuelov syn, Áronovcom Cadók, 18Júdovcom Elihu z Dávidových bratov, Jissachárovcom Omri, Michaelov syn, 19Zebulúnovcom Jišmaja, Obadjov syn, Naftaliovcom Jerimót, Azríelov syn, 20Efrajimovcom Hošea, Azazjov syn, západnej časti kmeňa Menašše Joel, Pedajov syn, 21gileádskej časti Menaššeho Jiddo, Zecharjov syn, Benjamínovcom Jaasíel, Abnérov syn, 22Dánovcom Azarel, Jerochámov syn. To boli náčelníci izraelských kmeňov. 23Dávid neuviedol do zoznamu dvadsaťročné a mladšie osoby, lebo Hospodin sľúbil, že rozmnoží Izrael a bude ho ako hviezd na nebi. 24Joáb, Cerujin syn, aj začal so sčítaním, ale ho nedokončil, lebo Izrael preň zastihol Boží hnev. Tak sa jeho výsledok ani nedostal do Kroniky kráľa Dávida.

Správcovia kráľovského majetku

25Kráľovské poklady spravoval Azmávet, Adíelov syn, zásoby na poli, v mestách, na vidieku a vo vežiach Jonatán, Uzzijov syn. 26Poľnohospodárskych robotníkov pri obrábaní pôdy riadil Ezri, Kelúbov syn. 27Vinice spravoval Šimei z Rámy a zásoby vína vo viniciach Šefámčan Zabdi. 28Za olivy a divé figovníky zodpovedal na Nížine Gederčan Baal-Chanán, za zásoby oleja Joáš, 29za hovädzí dobytok, ktorý sa pásol na Šaróne, Šarónčan Šitraj, za dobytok v údoliach Adlajov syn Šafát. 30Ťavy mal na starosti Izmaelita Obíl, oslice Meronoťan Jechdeja. 31Na drobné stáda dozeral Hagrijec Jazíz. Tí všetci boli správcami majetku kráľa Dávida. 32Dávidov strýko Jonatán, vzdelaný muž, bol poradcom a pisárom. Spolu s Jechíelom, Chachmoniho synom, vychovávali kráľových synov. 33Achitofel bol kráľovým poradcom, Arkíjec Chušaj kráľovým priateľom. 34Po Achitofelovi nasledovali: Benajov syn Jojada a Ebjatár. Veliteľom kráľovho vojska bol Joáb.

Posledné pokyny pre Šalamúna

1Dávid zhromaždil do Jeruzalema všetkých izraelských hodnostárov: kmeňových náčelníkov a veliteľov oddielov, ktorí slúžili kráľovi, ďalej tisícnikov, stotníkov, správcov celého majetku i kráľovho stáda i jeho synov, dvoranov, hrdinov a všetkých udatných bojovníkov. 2Kráľ Dávid vstal a povedal: „Bratia moji a ľud môj, vypočujte ma! Sám som pomýšľal postaviť príbytok pre archu Hospodinovej zmluvy ako podnož nášho Boha a vykonal som prípravy na stavbu. 3Boh mi však povedal: ‚Ty nemôžeš postaviť dom môjmu menu, lebo si ako bojovník prelial krv.‘ 4Hospodin, Boh Izraela, si z celej rodiny vyvolil mňa, aby som sa natrvalo stal kráľom nad Izraelom. Júdu si vyvolil za vojvodcu, v Júdovom dome zas moju rodinu a spomedzi mojich súrodencov sa mu zapáčilo mňa ustanoviť kráľom nad celým Izraelom. 5Zo všetkých mojich synov - Hospodin ma totiž obdaril mnohými synmi - si vyvolil môjho syna Šalamúna, aby zasadol na trón Hospodinovho kráľovstva nad Izraelom. 6Povedal mi: ‚Tvoj syn Šalamún mi postaví dom i nádvoria, lebo som si ho vyvolil za syna a budem mu otcom. 7Navždy upevním jeho kráľovstvo, ak bude svedomito uplatňovať moje príkazy a právne predpisy ako dnes.‘ 8Teraz pred zrakom celého Izraela a zhromaždenia Hospodina a v prítomnosti nášho Boha vás napomínam: Pozorne skúmajte všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, aby ste mohli vlastniť túto krásnu krajinu a odovzdali ju do trvalého dedičstva svojim potomkom. 9Ty však, Šalamún, syn môj, poznávaj otcovho Boha a slúž mu oddaným srdcom a ochotnou mysľou, lebo Hospodin skúma všetky srdcia a pozná všetko, čo myseľ vytvorí. Ak ho budeš hľadať, dá sa ti nájsť, ak ho však opustíš, zavrhne ťa navždy. 10Pováž teda, že si ťa zvolil Hospodin, aby si mu postavil murovanú svätyňu. Pusti sa smelo do práce!“ 11Potom odovzdal Dávid svojmu synovi Šalamúnovi plán predsiene, chrámových miestností, jeho úschovní, horných a vnútorných miestností a miestnosť pre vrchnák archy, 12ďalej plán vlastných nápadov o nádvoriach Hospodinovho domu, o všetkých obvodových komorách, o pokladniciach Božieho domu a o pokladniciach pre zasvätené dary. 13Poskytol údaje o kňazských a levitských triedach, o všetkých bohoslužobných úkonoch a všetkých bohoslužobných predmetoch v Hospodinovom dome. 14Určil váhu zlata pre rôzne zlaté predmety používané pri jednotlivých službách, váhu striebra na rôzne strieborné predmety používané pri jednotlivých službách. 15Stanovil váhu zlata na zlaté svietniky a na ich zlaté lampy podľa váhy jednotlivých svietnikov a ich lámp, striebra na svietniky podľa váhy svietnika a jeho lámp, podľa účelu jednotlivých svietnikov. 16Navrhol primerané množstvo zlata na stoly pre predkladané chleby, na každý stôl zvlášť, a striebro na strieborné stoly, 17na vidlice, kropeničky a kanvice čisté zlato, na zlaté poháre primerané množstvo zlata podľa počtu pohárov, na strieborné poháre striebra podľa počtu pohárov. 18Na kadidlový oltár prikázal prečistené zlato podľa potrebnej váhy. Dal aj náčrt voza, zlatých cherubov, ktorí by rozprestretými krídlami zakrývali archu Hospodinovej zmluvy. 19„To všetko zapísala Hospodinova ruka, aby som mohol prezieravo pripraviť všetky stavebné práce.“ 20Nato povedal Dávid svojmu synovi Šalamúnovi: „Pusti sa smelo a odvážne do práce! Neboj sa a nestrachuj, lebo Boh Hospodin, môj Boh, bude s tebou. Nenechá ťa a neopustí ťa, kým sa neskončí celé dielo na službu v Hospodinovom dome. 21Máš triedy kňazov a levitov na každú službu na Božom dome. Budú s tebou pri každej práci, aby sa celá služba diala ochotne a rozvážne. Máš i hodnostárov a všetok ľud pre tvoje rôzne potreby.“

Milodary na stavbu chrámu

1Potom povedal kráľ Dávid celému zhromaždeniu: „Môj syn Šalamún, jediný, ktorého si Boh vyvolil, je neskúsený mladík. Samo dielo je však rozsiahle, lebo tá veľkolepá budova nie je určená pre človeka, ale pre Hospodina, Boha. 2Podľa svojich možností som zaobstaral pre dom svojho Boha zlato na zlaté, striebro na strieborné, bronz na bronzové, železo na železné, drevo na drevené predmety, ďalej ónyxové kamene, kamene na výzdobu, kamene malachitové a pestrofarebné, rôzne drahokamy a množstvo mramoru. 3Pretože mi záleží na dome svojho Boha, pridávam ešte z vlastného majetku zlato a striebro pre dom svojho Boha ako doplnok k tomu všetkému, čo som už zaobstaral pre svätyňu: 4tritisíc talentov zlata ofírskej akosti, sedemtisíc talentov pretaveného striebra na obloženie stien miestností, 5zlato na zlaté, striebro na strieborné predmety a pre rôznu prácu umelcov. Kto by chcel dnes ochotne niečo obetovať Hospodinovi?“ 6Predáci rodín a izraelských kmeňov, tisícnici, stotníci i kráľovskí úradníci prispeli svojimi milodarmi. 7Na účely Božieho domu darovali päťtisíc talentov zlata, desaťtisíc dareikov, desaťtisíc talentov striebra, osemnásťtisíc talentov bronzu a stotisíc talentov železa. 8Kto mal nejaké drahokamy, daroval ich na poklad Hospodinovho domu do rúk Geršónovca Jechíela. 9Ľud sa radoval z ich milodarov, lebo z celého srdca ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid sa nesmierne radoval.

Dávidova ďakovná modlitba

10Dávid dobrorečil Hospodinovi pred celým zhromaždením takto: „Zvelebený buď Hospodin, Boh nášho praotca Izraela, od vekov až naveky! 11Tvoja je, Hospodin, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i veleba. Patrí ti všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Hospodin, kráľovstvo; vypínaš sa nad všetkým ako hlava. 12Bohatstvo a česť sú od teba. Ty vládneš nad všetkým. V ruke máš silu a moc. Na tebe záleží, či urobíš niekoho veľkým a mocným. 13Teraz však, Bože náš, ďakujeme ti a chválime tvoje slávne meno. 14Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od teba pochádza, dali sme ti vlastne z tvojho. 15Pokladáš nás len za cudzincov a prišelcov, akými boli všetci naši predkovia. Náš pozemský čas je ako tieň bez nádeje. 16Hospodin, Bože náš, všetka táto hojnosť, čo sme ti prichystali na stavbu domu pre tvoje sväté meno, pochádza od teba a tvoje je všetko. 17Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Z úprimného srdca som priniesol všetky tieto milodary a teraz pozorujem, že i tu prítomný tvoj ľud rád obetuje. 18Hospodin, Bože našich praotcov Abraháma, Izáka a Izraela, zachovaj navždy takéto zmýšľanie svojho ľudu a jeho srdce pripútaj k sebe. 19Šalamúnovi, môjmu synovi, daj pevné odhodlanie zachovávať tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko pri stavbe chrámovej budovy, na ktorú som robil prípravy.“ 20Potom Dávid vyzval celé zhromaždenie: „Dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu!“ Celé to zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a hlbokým úklonom vzdávalo poctu Hospodinovi i kráľovi. 21Prinášali Hospodinovi obetné dary a na druhý deň potom spaľované obety: tisíc býčkov, tisíc baranov, tisíc jahniat s príslušnými nápojovými obetami a obetných darov v hojnosti za celý Izrael. 22V ten deň jedli a pili pred Hospodinom za veľkej radosti a opätovne vyhlásili Dávidovho syna Šalamúna za kráľa. Pomazali ho za Hospodinovo knieža a Cadóka pomazali za kňaza. 23Tak zasadol Šalamún na Hospodinov trón ako kráľ po svojom otcovi Dávidovi. Úspešne si počínal a celý Izrael ho poslúchal. 24Všetci hodnostári, významné osobnosti a synovia kráľa Dávida sa kráľovi Šalamúnovi podriadili. 25Hospodin vysoko vyzdvihol Šalamúna v očiach celého Izraela. Dal mu taký kráľovský lesk, aký pred ním nemal žiaden kráľ nad Izraelom. 26Dávid, Izajov syn, vládol nad celým Izraelom. 27Kraľoval nad Izraelom spolu štyridsať rokov. V Hebrone vládol sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 28Zomrel v úctyhodnej starobe, dosiahol vysoký vek, bohatstvo a slávu. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Šalamún. 29Dávnejšie i novšie príbehy kráľa Dávida sú zapísané v Dejinách vidca Samuela, v Dejinách proroka Nátana a v Dejinách vidca Gáda. 30Hovoria o celej jeho vláde, o moci a o pomeroch, ktoré boli za neho v Izraeli a vo všetkých kráľovstvách krajín.

DRUHÁ KRONÍK

Šalamúnova múdrosť

1Šalamún, syn Dávidov, sa pevne ujal svojho kráľovstva, Hospodin, jeho Boh, bol s ním a náramne ho zveľadil. 2Šalamún vyzval celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov, všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov, 3a tak sa odobral s celým tým zhromaždením na výšinu v Gibeóne. Tam sa nachádzal Boží stan stretávania, ktorý zhotovil Mojžiš, Hospodinov služobník, na púšti. 4Božiu archu dal však Dávid preniesť z Kirjat-Jearímu a umiestnil ju v Jeruzaleme, lebo tam pre ňu roztiahol stan. 5Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleel, syn Uriho, Chúrovho syna, stál tam pred príbytkom Hospodina, kde ho Šalamún a zhromaždenie vyhľadávali. 6Šalamún tam pred Hospodinom obetoval na bronzovom oltári, ktorý stál pred stanom stretávania. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obiet. 7Tej noci sa zjavil Šalamúnovi Boh a povedal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ 8Šalamún povedal Bohu: „Môjmu otcovi Dávidovi si preukázal veľkú milosť a mňa si po ňom ustanovil za kráľa. 9Nech sa teda, Hospodin, Bože, splní tvoj prísľub, ktorý dostal môj otec Dávid. Ustanovil si ma predsa za kráľa nad ľudom, ktorého je toľko ako prachu na zemi. 10Daj mi teda múdrosť a poznanie, aby som mohol viesť tento ľud. Veď kto by inak mohol spravovať tento tvoj významný ľud?“ 11Nato Boh povedal Šalamúnovi: „Pretože si sa zaujímal o toto a nežiadal si si bohatstvo, poklady či slávu ani smrť svojich nepriateľov, ba ani dlhý vek, ale múdrosť a poznanie, ako viesť môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil kráľom, 12dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však i bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi predošlí a nebudú mať ani tvoji nástupcovia.“ 13Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od stanu stretávania do Jeruzalema a vládol nad Izraelom.

Šalamúnovo bohatstvo

14Šalamún sústredil bojové vozy a jazdcov; mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Rozmiestnil ich v mestách pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme. 15Kráľ zadovážil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktoré hojne rastú na Nížine. 16Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovskí nakupovači ich preberali z Kúy za bežnú cenu. 17Z Egypta dovážali voz za šesťsto a koňa za stopäťdesiat šeklov striebra. Tak sprostredkovávali vývoz pre všetkých chetitských a sýrskych kráľov.

Prípravy na stavbu chrámu

18Šalamún sa rozhodol postaviť na počesť mena Hospodina chrám a sebe kráľovský palác. 1Šalamún vyčlenil sedemdesiattisíc nosičov nákladov, osemdesiattisíc kamenárskych robotníkov v pohorí a nad nimi tritisícšesťsto dozorcov. 2Šalamún odkázal týrskemu kráľovi Chirámovi: „Zachovaj sa podobne ako v prípade môjho otca Dávida, keď si mu poslal cédre na stavbu jeho sídelného paláca. 3Chcem totiž postaviť dom menu Hospodina, svojho Boha, zasvätiť mu ho, aby sa pred ním zapaľovalo voňavé kadidlo, neprestajne predkladali chleby a prinášali spaľované obety: ráno i večer, cez soboty, na novmesiace a na slávnosti Hospodina, nášho Boha. To je pre Izrael trvalo záväzné. 4Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľkolepý, lebo náš Boh prevyšuje všetky božstvá. 5Kto je však schopný postaviť mu dom? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ho neobsiahnu. Ako by som mu mohol postaviť dom čo i len na zapaľovanie kadidla pred ním? 6Pošli mi teraz nejakého umelca, ktorý sa vyzná v práci so zlatom, striebrom, bronzom, železom, s červeným purpurom, karmazínom a fialovým purpurom. Vyhotovil by rezby v spolupráci s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých objednal môj otec Dávid. 7Pošli mi z Libanonu cédrové, cyprusové a algumové brvná, lebo viem, že sa tvoji sluhovia vyznajú v stínaní libanonských stromov. Moji sluhovia budú pri tom s tvojimi, 8aby mi prichystali dostatok dreva, lebo dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľkolepý a nádherný. 9Tvojim sluhom, rubačom, čo budú stínať stromy, dodám na stravu dvadsaťtisíc kórov pšenice, dvadsaťtisíc kórov jačmeňa, dvadsaťtisíc batov vína a dvadsaťtisíc batov oleja.“ 10Týrsky kráľ Chirám odpovedal Šalamúnovi listom: „Keďže Hospodin miluje svoj ľud, teba mu dal za kráľa.“ 11Ďalej uvádzal Chirám: „Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý utvoril nebesia i zem, že dal kráľovi Dávidovi syna múdreho, rozvážneho a umného, ktorý postaví Hospodinovi dom a sebe kráľovský palác. 12Posielam ti teda múdreho muža, šikovného majstra Churám-Abiho, 13syna ženy z dcér Dánových a otca Týrčana. Vyzná sa v práci so zlatom, striebrom, bronzom, železom, kamením, drevom, červeným a fialovým purpurom, s jemným plátnom a karmazínom, vo vyhotovení rôznych rezieb a v riešení rozmanitých návrhov, ktoré zveria jemu, ako aj tvojim umelcom a umelcom môjho pána a tvojho otca Dávida. 14Teraz nech pošle môj pán svojim sluhom sľúbenú pšenicu, jačmeň, olej a víno. 15My zas nastíname v Libanone potrebné množstvo stromov. Preplavíme ich plťami po mori do Jafy. Sám si ich potom prevezieš do Jeruzalema.“ 16Šalamún spočítal všetkých prisťahovalcov, čo bývali v krajine Izrael po sčítaní, ktoré vykonal jeho otec Dávid. Bolo ich stopäťdesiattritisícšesťsto mužov. 17Z nich určil sedemdesiattisíc za nosičov nákladov, osemdesiattisíc za kamenárskych robotníkov v pohorí a tritisícšesťsto za dozorcov, aby prideľovali ľudu prácu.

Stavba chrámu a jeho zariadenie

1Šalamún začal stavať Hospodinov dom v Jeruzaleme na vrchu Morija, kde mal jeho otec Dávid zjavenie, na mieste, ktoré určil Dávid, na humne Jebúseja Ornána. 2Stavať začal druhého dňa v druhom mesiaci štvrtého roku svojej vlády. 3Na stavbu Božieho domu Šalamún stanovil podľa staršej lakťovej miery tieto rozmery: dĺžku šesťdesiat lakťov a šírku dvadsať lakťov. 4Predsieň v priečelí bola široká ako vlastná budova. Bola dlhá dvadsať lakťov a vysoká stodvadsať lakťov. Zvnútra ju pokryl čistým zlatom. 5Veľkú sieň obložil cyprusovým drevom, obtiahol jemným zlatom a vyzdobil palmami a retiazkami. 6Z dôvodu lesku obložil sieň drahokamami. Zlato bolo parvajimské. 7Sieň, trámy, prahy i dvere pozlátil a po stenách povyrezával cherubov. 8Potom vytvoril sieň veľsvätyne. Jej dĺžka sa rovnala šírke celého chrámu, teda dvadsiatim lakťom. Aj šírka merala dvadsať lakťov. Obložil ju znamenitým zlatom s váhou šesťsto talentov. 9Klince zo zlata vážili päťdesiat šeklov. I horné miestnosti pozlátil. 10Vo veľsvätyni zhotovil súsošie cherubov a pozlátil ho. 11Rozpätie krídel cherubov bolo dvadsať lakťov. Jedno päťlakťové krídlo sa dotýkalo steny budovy a druhé päťlakťové krídlo sa dotýkalo krídla druhého cheruba. 12Prvé päťlakťové krídlo druhého cheruba sa dotýkalo steny budovy, druhé päťlakťové krídlo sa dotýkalo krídla prvého cheruba. 13Roztiahnuté krídla týchto cherubov merali dvadsať lakťov. Stáli na nohách tvárou k sieni. 14Ďalej zhotovil oponu z fialového a červeného purpuru, z karmazínu i jemného plátna a zobrazil na ňu cherubov. 15Pred budovu zhotovil dva stĺpy výšky tridsaťpäť lakťov a na ich vrchole päťlakťové hlavice. 16V zadnej sieni urobil i ozdobné reťaze a zavesil ich na vrch stĺpov. Zhotovil i sto granátových jabĺk a pripevnil ich na reťaze. 17Pred chrám postavil stĺpy; jeden sprava, druhý zľava. Pravý pomenoval Jachín, ľavý Boaz. 1Ďalej zhotovil bronzový oltár, dvadsať lakťov dlhý, dvadsať lakťov široký a dvadsať lakťov vysoký. 2Odlial i more s priemerom desať lakťov, po obvode zaokrúhlené a hlboké päť lakťov. Celkový jeho obvod meral tridsať lakťov. 3Po celom obvode pod ním ho obopínali podoby býkov v počte desať na lakeť a lemovali dookola more. Dva rady býkov boli odliate spolu s ním. 4More spočívalo na dvanástich býkoch; tri boli obrátené na sever, tri na západ, tri na juh a tri na východ. Nad nimi bolo more a zadnou časťou boli obrátené dovnútra. 5Bolo na dlaň hrubé a jeho okraj mal tvar kalicha alebo ľaliového kvetu. Malo objem tritisíc batov. 6Zhotovil i desať umývadiel. Päť z nich dal napravo a päť naľavo, slúžili na umývanie. V nich sa oplachovalo to, čo patrilo k spaľovaným obetám. More však slúžilo kňazom na umývanie. 7Ďalej urobil desať zlatých svietnikov podľa príslušného predpisu a umiestnil ich do chrámu: päť napravo a päť naľavo. 8Zhotovil desať stolov a postavil ich do chrámu: päť napravo a päť naľavo, ďalej sto zlatých kropeničiek. 9Vytvoril i nádvorie pre kňazov a veľké nádvorie, ako i dvere do nádvoria; ich krídla pokryl bronzom. 10More postavil na pravú stranu, k juhovýchodu. 11Churám zhotovil i hrnce, lopaty a kropeničky. Tak Churám dokončil prácu, ktorú konal pre kráľa Šalamúna na Božom dome: 12dva stĺpy a guľaté hlavice na vrchu oboch stĺpov, dvoje mrežovaní na prekrytie oboch guľatých hlavíc na vrchu stĺpov, 13štyristo granátových jabĺk pre obe mrežovania, a to po dva rady granátových jabĺk na jedno mrežovanie, aby prekrývali obe guľaté hlavice na vrchu stĺpov; 14ďalej urobil podvozky a na ne nádrže, 15jedno more a pod ním dvanásť býkov, 16hrnce, lopaty, vidlice a ostatné potrebné predmety. Churám-Abi to vyhotovil kráľovi Šalamúnovi pre Hospodinov dom z lešteného bronzu. 17V okolí Jordánu medzi Sukkótom a Ceredou ich dal kráľ odlievať v hlinených tvarovkách. 18Všetkých týchto predmetov narobil Šalamún veľké množstvo, pretože sa na váhu bronzu nehľadelo. 9Šalamún dal zhotoviť celé zariadenie Božieho domu, a to zlatý oltár, stoly na predkladanie chlebov, 20svietniky a ich lampy z rýdzeho zlata, aby horeli podľa predpisu pred zadnou sieňou, 21kvety, lampy, zlaté kliešte z rýdzeho zlata, 22nože, kropeničky, čaše a panvice z rýdzeho zlata. Vnútorné krídla dverí do veľsvätyne, ako i dvere do chrámovej siene boli zo zlata. 1Keď sa skončili všetky práce, ktoré vykonal Šalamún na Hospodinovom dome, vniesol dnu zasvätené dary svojho otca Dávida. Striebro, zlato a všetky predmety uložil do pokladníc Božieho domu.

Prenesenie archy do chrámu

2Potom Šalamún zvolal do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá izraelských rodín, aby preniesli z Dávidovho mesta, teda zo Siona, archu Hospodinovej zmluvy. 3Ku kráľovi sa zhromaždili všetci izraelskí muži na sviatok, ktorý býva v siedmom mesiaci. 4Keď sa dostavili všetci starší Izraela, leviti zdvihli archu 5a niesli ju. Stan stretávania a všetky posvätné predmety v ňom vyniesli léviovskí kňazi. 6Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu dohrnula pred archou, obetovali toľko oviec a dobytka, že sa vôbec nedal zistiť ich počet. 7Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na určené miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov. 8Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom, kde bola archa, a zhora zakrývali archu i jej žrde. 9Žrde vyčnievali a ich konce boli viditeľné len od zadnej siene, zvonku neboli viditeľné. Sú tam až dodnes. 10V arche boli iba dve tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel s Izraelitmi zmluvu pri ich východe z Egypta. 11Potom kňazi vyšli zo svätyne. Všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na ich zatriedenie. 12Všetci levitskí speváci zo skupiny Asáfovej, Hemánovej a Jedutúnovej so synmi a bratmi, odiati do jemného plátna, stáli s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára. S nimi bolo stodvadsať kňazov - trubačov. 13Trubači a speváci vystupovali súčasne, takže to vyznelo ako jednohlasná chvála a oslava Hospodina. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov i iných hudobných nástrojov a chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť, oblak naplnil Hospodinov dom. 14Takže kňazi nemohli konať službu pre oblak, lebo Hospodinova sláva naplnila Boží dom.

Šalamúnova modlitba

1Vtedy Šalamún zvolal: „Hospodin sa vyslovil, že chce bývať v mrákave. 2Tak som ti postavil vladársky príbytok, miesto, kde budeš tróniť naveky.“ 3Nato sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela pri tom stálo. 4Zvolal: „Buď zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám dal môjmu otcovi Dávidovi prísľub a sám ho i splnil. Povedal: 5‚Odvtedy, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nezvolil som si žiadne mesto spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam postavili dom, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si ani nevyvolil, aby sa stal vojvodcom nad mojím izraelským ľudom. 6Zvolil som si len Jeruzalem, aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol môjmu izraelskému ľudu.‘ 7Už môj otec Dávid pomýšľal postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela. 8Hospodin mu však povedal: ‚Konal si správne, že si sa zaoberal myšlienkou postaviť môjmu menu dom. 9Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorého splodíš. On postaví dom môjmu menu.‘ 10Hospodin svoj prísľub i splnil. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako sľúbil Hospodin, a postavil som dom na počesť mena Hospodina, Boha Izraela. 11Vložil som ta i archu s Hospodinovou zmluvou, ktorú uzavrel s Izraelitmi.“

Šalamúnovo požehnanie

12Potom sa postavil pred Hospodinov oltár v prítomnosti celého zhromaždenia Izraela a vystrel dlane. 13Šalamún totiž zhotovil z bronzu vyvýšenú plošinu a umiestnil ju uprostred nádvoria; bola päť lakťov dlhá, päť lakťov široká a tri lakte vysoká. Postavil sa na ňu, pokľakol na kolená pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 14a zvolal: „Hospodin, Bože Izraela, niet ti podobného Boha na nebi ani na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí sú ti bezvýhradne oddaní. 15Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, si splnil daný sľub. Vlastnými ústami si sľúbil a vlastnou rukou si aj splnil, ako to dnes vidíme. 16Teraz však Hospodin, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, i ďalší prísľub. Povedal si mu: ‚Nebudeš bez nástupcu, ktorý by sedel na tróne Izraela, pokiaľ tvoji potomkovia budú dbať na svoju cestu a riadiť sa mojím zákonom, ako si sa ním riadil ty predo mnou.‘ 17Nuž teda, Hospodin, Bože Izraela, nech sa potvrdí spoľahlivosť tvojho slova, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18Môže však skutočne bývať Boh s človekom na zemi? Veď samy nebesia, ba ani najvyššie nebo ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, ktorý som postavil. 19Ó, Hospodin, Bože môj, povšimni si modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie, aby si počul jeho kvílenie a modlitbu, ktorými sa tvoj služobník k tebe utieka. 20Nech sa tvoje oči dňom-nocou upierajú na tento dom, na miesto, o ktorom si sa zmienil, že tam uložíš svoje meno. Vypočuj modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predloží na tomto mieste. 21Splň prosby svojho služobníka i svojho izraelského ľudu, ktorými sa budú utiekať k tomuto miestu. Vypočuj ich zo svojho nebeského sídla, a keď vypočuješ, odpusť! 22Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho pod kliatbou donúti k prísahe, takže príde zložiť prísahu pred tvoj oltár v tomto dome, 23ty vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Vinníka uznaj vinným a vlastné konanie mu uvaľ na hlavu. Zastaň sa spravodlivého a odplať mu, ako si zaslúži. 24Ak tvoj izraelský ľud utrpí od nepriateľa porážku - to preto, že zhrešil proti tebe -, po svojom obrátení však bude velebiť tvoje meno, modliť sa a doprosovať sa ťa v tomto dome, 25vypočuj z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť do zeme, ktorú si dal ich otcom. 26Keď sa zavrú nebesia a nebude dažďa - to preto, že zhrešili proti tebe -, potom sa však budú modliť k tomuto miestu, velebiť tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril, 27ty ich vypočuj z nebies, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Vyuč ich správnej ceste, po ktorej majú kráčať, a zošli dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu do dedičného vlastníctva. 28Keď zavládne v krajine hlad, mor, obilná hrdza, sneť, vyskytnú sa kobylky či hmyz, bude ho sužovať nepriateľ priamo v jeho mestách, za každej pohromy a každej choroby, 29každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, nech by pochádzala od hociktorého jednotlivca alebo celého tvojho ľudu Izraela, ak niekto pocíti svoju ranu i bolesť a vystrie dlane k tomuto domu, 30ty ho vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému podľa jeho celkového správania, poznáš predsa jeho srdce. Veď jedine ty poznáš srdce ľudí. 31Tak sa ťa budú báť a chodiť po tvojich cestách, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32No i cudzinca, ktorý nepochádza z tvojho izraelského ľudu, keď príde zďaleka pre tvoje veľké meno, tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a bude sa modliť smerom k tomuto domu, 33ty vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, a urob všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno, báli sa ťa ako tvoj ľud Izrael a uvedomili si, že tento dom, ktorý som postavil, je po tebe pomenovaný. 34Keď sa tvoj ľud vypraví do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho vyšleš, a bude sa modliť k tebe smerom k tomuto mestu, ktoré si si zvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 35vypočuj z nebies ich modlitbu a ich úpenlivú prosbu a presaď ich právo. 36Keď proti tebe zhrešia - veď niet človeka, ktorý by nezhrešil -, ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľovi, takže tí, čo ich zajali, odvlečú ich do ďalekej či blízkej krajiny, 37potom však v krajine, kam budú zavlečení, vstúpia do seba, obrátia sa v krajine tých, čo ich zajali, a budú ťa úpenlivo prosiť o zmilovanie: ‚Zhrešili sme, previnili sme sa, konali sme svojvoľne.‘ 38Keď sa k tebe obrátia celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine tých, čo ich zajali a odvliekli, a budú sa modliť smerom k svojej vlasti, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu, 39vypočuj z nebies, z miesta, kde prebývaš, ich modlitbu a úpenlivé prosby. Presaď ich právo a odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti tebe. 40Teraz, Bože môj, upri svoj zrak a zbystri svoj sluch na modlitbu na tomto mieste. 41Nuž teda, Hospodin, Bože, povstaň k miestu svojho odpočinku, ty i archa tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodin, Bože, nech sa priodejú spásou a tvoji zbožní nech sa tešia z tvojej dobroty. 42Hospodin, Bože, neodmietni svojho pomazaného, rozpomeň sa na prejavy milosti voči svojmu služobníkovi Dávidovi!“

Posviacka chrámu

1Keď Šalamún dokončil modlitbu, zostúpil z nebies oheň a pohltil spaľovanú obetu i obetné dary a sláva Hospodinova naplnila dom. 2Kňazi nemohli vstúpiť do Hospodinovho domu, lebo Hospodinov dom naplnila Hospodinova sláva. 3Keď všetci Izraeliti videli, ako zostupuje oheň a Hospodinova sláva na dom, klesli na dlažbu tvárou po zem, klaňali sa a vzdávali Hospodinovi chválu za to, že je dobrý a že jeho milosť trvá naveky. 4Potom kráľ a všetok ľud prinášali obety pred Hospodina. 5Kráľ Šalamún priniesol ako obetný dar dvadsaťdvatisíc kusov dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom. 6Kňazi stáli na svojich miestach i leviti s hudobnými nástrojmi na oslavu Hospodina, ktoré dal zhotoviť kráľ Dávid na velebu Hospodina, lebo jeho milosť trvá naveky. Zaznel Dávidov chválospev, kňazi oproti nim trúbili a všetok Izrael stál. 7Šalamún posvätil stred nádvoria, ktoré je pred Hospodinovým domom, lebo tam preniesol spaľované i tučné časti obiet spoločenstva, pretože bronzový oltár, zhotovený Šalamúnom, nestačil na spaľované obety ani na pokrmové obety, ani na tučné kusy.

Slávnosť posvätenia chrámu

8Vtedy Šalamún vyhlásil sedemdňovú slávnosť. Zúčastnil sa na nej celý Izrael, obrovské zhromaždenie, ktoré sa zišlo od oblasti Chamátu po Egyptský potok. 9Na ôsmy deň sa konalo slávnostné zhromaždenie, lebo posviacku oltára slávili sedem dní; slávnosť totiž trvala sedem dní. 10Dvadsiateho tretieho dňa siedmeho mesiaca prepustil ľud domov. Ten sa radoval a bol nadšený z dobrodenia, ktoré preukázal Hospodin Dávidovi, Šalamúnovi a svojmu izraelskému ľudu.

Božia odpoveď na Šalamúnovu modlitbu

11Keď Šalamún úspešne dobudoval Hospodinov dom, kráľovský palác i všetko, čo si zaumienil zariadiť v Hospodinovom dome a vo svojom paláci, 12zjavil sa mu v noci Hospodin a povedal mu: „Vypočul som tvoju modlitbu a toto miesto som si zvolil za dom na obetovanie. 13Keď uzavriem nebesia, takže nebude dažďa, keď prikážem kobylkám spustošiť zem, keď pošlem na svoj ľud mor, 14a môj ľud, po mne pomenovaný, sa pokorí, bude sa ku mne utiekať a odvráti sa od svojich zlých ciest, vypočujem ho z nebies, odpustím mu hriech a jeho zem uzdravím. 15Odteraz budem upierať zrak a zbystrím sluch na modlitbu na tomto mieste. 16Teraz som si vyvolil a posvätil tento dom, aby tam vždy prebývalo moje meno. Moje oči a srdce tam budú bývať ustavične. 17Ak budeš predo mnou chodiť ako tvoj otec Dávid, konať všetko, čo som ti prikázal, a zachovávať moje ustanovenia a právne predpisy, 18upevním tvoj kráľovský trón, ako som sľúbil tvojmu otcovi Dávidovi: ‚Nezostaneš bez vládnuceho nástupcu v Izraeli.‘ 19Ak sa však odvrátite, opustíte moje ustanovenia a prikázania, ktoré som vám vydal, ak pôjdete slúžiť iným bohom a budete ich uctievať, 20vyhladím vás z mojej pôdy, ktorú som vám dal. I tento dom, ktorý som zasvätil svojmu menu, zavrhnem, takže sa stane odstrašujúcim príkladom a terčom posmechu pre všetky národy. 21Nad týmto veľkolepým domom sa zarazí každý okoloidúci. Na otázku: ‚Prečo sa tak zachoval Hospodin k tejto krajine a k tomuto domu?‘, 22dostanú odpoveď: ‚Pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a pridŕžali sa iných bohov, uctievali ich a slúžili im. Preto na nich priviedol všetku túto pohromu.‘“

Ďalšie Šalamúnove podujatia

1Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých staval Šalamún Hospodinov dom a vlastný palác, 2vybudoval i mestá, ktoré mu dal Chirám, a usadil tam Izraelitov. 3Potom sa Šalamún vypravil do Chamát-Cóby a dobyl ju. 4Vybudoval Tadmór na púšti a všetky zásobovacie mestá, ktoré zriadil v Chamáte. 5Ďalej prebudoval Horný Bét-Chorón a Dolný Bét-Chorón na opevnené mestá s hradbami, bránami a závorami, 6Baalat a všetky zásobovacie mestá, čo patrili Šalamúnovi, všetky mestá pre vojnové vozy a kone, vôbec všetko, čo chcel vybudovať v Jeruzaleme, na Libanone a na celom území svojej ríše. 7Všetok ľud, ktorý zostal po Chetitoch, Amorejčanoch, Perizzejcoch, Chivvijoch a Jebúsejoch, ktorý nemal izraelský pôvod, 8potomkov tých, čo po nich zostali v krajine, ktorých Izraeliti úplne nevyhubili, podrobil Šalamún nútenej práci, čo trvá dodnes. 9Z Izraelitov však Šalamún nikoho nezotročil. Tí boli vojakmi, dôstojníkmi, veliteľmi vojnových vozov a jazdy. 10Kráľ Šalamún mal ešte dvestopäťdesiat hlavných dozorcov, ktorí spravovali ľud. 11Faraónovu dcéru presťahoval Šalamún z Dávidovho mesta do domu, ktorý pre ňu postavil. Povedal si totiž: „Moja žena nemôže bývať v dome izraelského kráľa Dávida, lebo sú to posvätné miesta, ktorými prechádzala Hospodinova archa.“ 12Vtedy Šalamún Hospodinovi obetoval spaľované obety na Hospodinovom oltári, ktorý postavil pri predsieni, 13a to podľa každodenného poriadku prinášania obiet, podľa Mojžišovho príkazu cez soboty, na novmesiace a na tri výročné slávnosti: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov. 14Podľa nariadenia svojho otca Dávida zadelil kňazov do tried na vykonávanie ich služby a levitom určil povinnosti: viesť chválospevy a pomáhať kňazom v službe podľa každodenného poriadku. Ďalej zadelil vrátnikov do oddielov pre jednotlivé brány. Tak totiž znel príkaz Božieho muža Dávida. 15Vôbec sa neodchýlili od kráľovho príkazu ohľadom kňazov, levitov a pokladov. 16Tak sa dokončilo celé Šalamúnovo dielo, počnúc dňom založenia Hospodinovho domu až po jeho zavŕšenie, keď bol Hospodinov dom celkom hotový. 17Vtedy sa Šalamún odobral do Ecjón-Geberu a Elótu na morskom pobreží Edómska. 18Chirám mu poslal po svojich sluhoch lode a skúsených námorníkov, ktorí sa so Šalamúnovými sluhami dostali do Ofíru. Nabrali odtiaľ štyristopäťdesiat talentov zlata a priniesli kráľovi Šalamúnovi.

Návšteva kráľovnej zo Šeby

1Kráľovná zo Šeby počula chýr o Šalamúnovi a prišla do Jeruzalema, aby ho vyskúšala hlavolamami. Prišla s početným sprievodom a s ťavami, ktoré niesli balzamy, množstvo zlata a drahokamy. Keď prišla k Šalamúnovi, hovorila s ním o všetkom, čo si zaumienila. 2Šalamún jej však dal odpoveď na všetky jej otázky. Nebolo preňho nič záhadné, čo by nezodpovedal. 3Keď kráľovná zo Šeby videla Šalamúnovu múdrosť, palác, ktorý postavil, 4jedlá na jeho stole, miesta jeho hodnostárov, zdvorilosť obsluhovačov a ich odev, jeho čašníkov a ich odev i jeho schody, ktorými vystupoval do Hospodinovho domu, vyrazilo jej to dych. 5Povedala kráľovi: „Je pravda, čo som počula doma o tvojich slovách a tvojej múdrosti. 6Ich slovám som však neverila, kým som neprišla a nepresvedčila sa. Ako vidím, väčšinu o tvojej múdrosti mi ani nepovedali. Prekonal si chýr, ktorý som počula. 7Blažení sú tvoji muži i títo tvoji sluhovia, ktorí ti ustavične slúžia a počúvajú tvoju múdrosť. 8Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa natoľko obľúbil, že ťa dosadil na svoj trón za kráľa pre Hospodina, tvojho Boha. Pretože tvoj Boh miluje Izrael, aby ho trvale upevnil, teba dosadil nad ním za kráľa, aby si vysluhoval právo a spravodlivosť.“ 9Nato darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo balzamu a drahokamy. Kráľ Šalamún už nikdy nemal toľko balzamu, ako vtedy, keď ho obdarovala kráľovná zo Šeby. 10Aj Chirámovi a Šalamúnovi sluhovia, ktorí priviezli zlato z Ofíru, doviezli algumové drevo a drahokamy. 11Kráľ použil algumové drevo na schodisko Hospodinovho domu a kráľovského paláca, ako i na citary a harfy pre spevákov. Niečo podobné nebolo predtým vídať v Judsku. 12Kráľ Šalamún obdaroval kráľovnú zo Šeby všetkým, čo si zažiadala, okrem toho, čo sama priniesla kráľovi. Napokon sa i so svojimi sluhami pobrala do svojej vlasti.

Šalamúnovo bohatstvo a sláva

13Váha zlata, ktoré priviezli Šalamúnovi za jeden rok, bola šesťstošesťdesiatšesť talentov 14okrem toho, čo povinne odviedli kupci a obchodníci. Všetci králi Arábie a miestodržitelia krajiny prinášali kráľovi Šalamúnovi zlato a striebro. 15Kráľ Šalamún zhotovil dvesto veľkých štítov z tepaného zlata. Na jeden štít spotreboval šesťsto šeklov tepaného zlata. 16Ďalej zhotovil tristo malých štítov z tepaného zlata. Na zhotovenie jedného štítu spotreboval tristo šeklov zlata. Kráľ ich uložil v Dome libanonského lesa. 17Kráľ zhotovil i veľký trón zo slonoviny a obložil ho rýdzim zlatom. 18Trón mal šesť stupňov a zlatú podnož, spojenú s trónom. Po oboch stranách sedadla boli operadlá a vedľa nich dvojica levov. 19Na šiestich stupňoch tam z oboch strán stálo dvanásť levov. Také niečo sa nevyrobilo pre nijaké kráľovstvo. 20Všetky nádoby na pitie u kráľa Šalamúna boli zlaté a všetky predmety v Dome libanonského lesa boli z rýdzeho zlata. Striebro bolo za čias Šalamúna považované za nič. 21Kráľ mal totiž lode, ktoré sa plavili s Chirámovými sluhami do zámoria. Raz za tri roky zámorské lode priplávali a dovážali zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. 22Kráľ Šalamún prevýšil bohatstvom a múdrosťou všetkých kráľov zeme. 23Tí všetci chceli navštíviť Šalamúna, aby počuli jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 24Každý z nich priniesol i nejaký dar: strieborné a zlaté predmety, rúcha, zbrane, balzamy, kone, mulice, a to rok čo rok. 25Šalamún mal stajne pre štyritisíc koní, ďalej bojové vozy a dvanásťtisíc jazdcov, ktorých rozmiestnil v mestách pre bojové vozy a u seba v Jeruzaleme. 26Vládol nad všetkými kráľmi od Eufratu po krajinu Filištíncov a po hranice Egypta. 27Zásluhou kráľa bolo v Jeruzaleme striebra ako kamenia a cédrov ako planých figovníkov, ktoré hojne rastú na Nížine. 28Kone dovážali Šalamúnovi z Egypta a z rôznych iných krajín. 29Ostatné Šalamúnove príbehy, a to staršie i novšie, sú zapísané v Dejinách proroka Nátana, v Proroctve Šilčana Achiju a vo Videní vidca Jeda o Jarobeámovi, Nebátovom synovi. 30Šalamún vládol v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov. 31Keď sa uložil k svojim predkom, pochovali ho v meste jeho otca Dávida. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Rechabeám.

Rozpad jednotného kráľovstva

1Rechabeám sa odobral do Síchemu, lebo tam prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď to počul Jarobeám, Nebátov syn, ktorý bol v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom, vrátil sa z Egypta. 3Poslali poň a pozvali ho. Jarobeám i celý Izrael sa dostavili a vyslovili Rechabeámovi požiadavku: 4„Tvoj otec nám priťažil jarmo, ty nám teraz zmierni ťažkú službu svojho otca a tvrdé jarmo, čo na nás uvalil, a budeme ti slúžiť.“ 5Povedal im: „Príďte si ku mne o tri dni po odpoveď.“ Nato sa ľud rozišiel. 6Kráľ Rechabeám sa radil so starcami, ktorí slúžili jeho otcovi Šalamúnovi, kým ešte žil. Spýtal sa: „Akú odpoveď mám podľa vás dať tomuto ľudu?“ 7Navrhli mu: „Ak budeš k tomuto ľudu milý a vľúdny, sľúbiš im zlepšenie ich stavu, budú ti slúžiť naďalej.“ 8On však nedbal na radu, čo mu dali starci, ale sa radil so svojimi rovesníkmi, ktorí stáli v jeho službe. 9Opýtal sa ich: „Čo mi poradíte? Akú odpoveď mám podľa vás dať tomuto ľudu, ktorý predostrel požiadavku: ‚Zmierni nám jarmo, ktoré na nás uvalil tvoj otec?‘“ 10Jeho rovesníci mu navrhli: „Takto odpovedz ľudu, ktorý ťa žiadal: ‚Tvoj otec nám jarmo priťažil, ty nám ho zmierni.‘ Odpovedz im: ‚Mám hrubší malíček než môj otec bedrá. 11Môj otec vám nasadil ťažké jarmo? Ja k nemu ešte pridám! Môj otec vás šľahal bičmi? Ja vás budem trestať korbáčmi!‘“ 12Jarobeám a všetok ľud sa na tretí deň dostavili k Rechabeámovi podľa kráľovho príkazu: „Príďte si ku mne na tretí deň po odpoveď!“ 13Kráľ Rechabeám dal zamietavú odpoveď. Nedbal na radu starcov, 14ale rokoval s nimi podľa rady mládencov: „Môj otec vám priťažil jarmo? Ja k nemu ešte pridám! Môj otec vás švihal bičmi?

Ja vás budem trestať korbáčmi!“ 15Kráľ ľudu nevyhovel. Stalo sa to však riadením Božím, aby tak Hospodin splnil svoje slovo, ktoré ohlásil po Šilčanovi Achijovi Nebátovmu synovi Jarobeámovi. 16Keď celý Izrael videl, že ho kráľ nevypočul, dal mu túto odpoveď: „Aký podiel máme na Dávidovi? Nemáme dedičstva v synovi Izajovom! Každý do svojho stanu, Izrael. Teraz si, Dávid, opatruj svoj dom.“ Nato sa všetok Izrael rozišiel domov. 17Rechabeám vládol iba nad Izraelitmi, ktorí bývali v judských mestách. 18Keď kráľ Rechabeám vyslal Hadoráma, ktorý riadil nútené práce, Izraeliti ho ukameňovali, takže zomrel. Samotný kráľ Rechabeám ledva stihol nasadnúť na voz a ujsť do Jeruzalema. 19Izrael tým vyvolal dosiaľ trvajúci rozkol v Dávidovom dome.

Rechabeám

1Keď prišiel Rechabeám do Jeruzalema, zhromaždil do boja proti Izraelu dom Júdov a Benjamínov, stoosemdesiattisíc vybraných vojakov, aby znova získali kráľovstvo pre Rechabeáma. 2Vtedy oslovil Hospodin Božieho muža Šemaju: 3„Povedz judskému kráľovi Rechabeámovi, Šalamúnovmu synovi, a všetkým Izraelitom v Judsku a na území Benjamína: 4Takto vraví Hospodin: ‚Nechoďte bojovať proti svojim bratom. Nech sa každý vráti domov, lebo táto vec pochádza odo mňa.‘“ Tí poslúchli Hospodinove slová a vzdali sa výpravy proti Jarobeámovi. 5Rechabeám sa usadil v Jeruzaleme a vybudoval v Judsku opevnené mestá. 6Vybudoval Betlehem, Etám, Tekóu, 7Bét-Cúr, Socho, Adullám, 8Gat, Marešu, Zíf, 9Adorajim, Lachíš, Azeku, 10Coreu, Ajalón a Hebron, ktoré sa stali opevnenými mestami v Judsku a na území Benjamína. 11Posilnil tieto pevnosti a umiestnil v nich veliteľov i zásoby potravín, oleja a vína. 12Do každého mesta dal štíty a kopije. Veľmi ich posilnil. Patrili mu Judsko a územie Benjamína. 13Kňazi a leviti, ktorí pôsobili v celom Izraeli, pridali sa k nemu z každej oblasti. 14Leviti totiž opustili svoje pastviny i svoj majetok a odišli do Judska, najmä do Jeruzalema, pretože ich Jarobeám a jeho synovia vylúčili z kňazskej služby pre Hospodina. 15Ustanovil si vlastných kňazov pre výšiny a pre besov, aj pre teľce, ktoré zhotovil. 16Za nimi prišli zo všetkých izraelských kmeňov do Jeruzalema tí, čo sa úprimne rozhodli utiekať sa k Hospodinovi, Bohu Izraela, a prinášať obety jemu, Bohu svojich predkov. 17Posilnili tak judské kráľovstvo a boli oporou Rechabeáma, Šalamúnovho syna, na tri roky, lebo tri roky kráčali po ceste Dávida a Šalamúna. 18Rechabeám si vzal za ženu Machalat, dcéru Dávidovho syna Jerimóta a Abihajil, dcéry Izajovho syna Eliába. 19Porodila mu synov Jeúša, Šemarju a Zahama. 20Po nej si vzal Maachu, dcéru Absolóna. Tá mu porodila Abiju, Attaja, Zizu a Šelomóta. 21Zo všetkých svojich žien a vedľajších žien mal Rechabeám najradšej Maachu, dcéru Absolóna. Mal osemnásť žien a šesťdesiat vedľajších žien, s ktorými splodil dvadsaťosem synov a šesťdesiat dcér. 22Abiju, syna Maachy, Rechabeám postavil do čela veliteľov, ktorí boli jeho bratmi, pretože ho chcel urobiť kráľom. 23Uvážlivo rozmiestnil ostatných svojich synov do rôznych krajov Judska a Benjamína, do všetkých opevnených miest. Zaistil im dostatok potravín a zaopatril ich množstvom žien.

Šišakov vpád do Judska

1Keď si Rechabeám upevnil kráľovstvo a zmocnel, opustil spolu s celým Izraelom Hospodinov zákon. 2Pretože sa spreneverili Hospodinovi, vypravil sa v piatom roku vlády kráľa Rechabeáma proti Jeruzalemu egyptský kráľ Šišak 3s tisícdvesto vozmi a šesťdesiattisíc jazdcami. Ľudu, ktorý s ním prišiel z Egypta, Líbyjčanov, Sukkijcov a Kúšijcov, bolo neprehľadné množstvo. 4Dobyl opevnené mestá v Judsku a prenikol až k Jeruzalemu. 5Vtedy prišiel prorok Šemaja k Rechabeámovi a k judským hodnostárom, ktorí sa pred Šišakom stiahli do Jeruzalema. Povedal im: „Takto vraví Hospodin: ‚Vy ste opustili mňa, preto i ja vás vydám do moci Šišaka.‘“ 6Nato sa izraelskí hodnostári i kráľ pokorili a povedali: „Hospodin je spravodlivý.“ 7Keď Hospodin videl, že sa pokorili, oslovil Šemaju: „Keďže sa pokorili, nevyhubím ich, ale im umožním záchranu, takže sa môj hnev na Jeruzalem nevyleje v osobe Šišaka. 8Budú mu však poddaní, aby poznali ten rozdiel, čo je slúžiť mne a slúžiť pozemským kráľovstvám.“ 9Keď egyptský kráľ Šišak prepadol Jeruzalem, pobral poklady Hospodinovho domu i poklady kráľovského paláca. Pobral všetko, i zlaté štíty, ktoré zhotovil Šalamún. 10Miesto nich zhotovil kráľ Rechabeám štíty bronzové a zveril ich veliteľom bežcov, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. 11Vždy, keď kráľ vchádzal do Hospodinovho domu, prichádzali bežci, ktorí ich niesli, a odniesli zas na strážnicu bežcov. 12Pretože sa Rechabeám pokoril, prestal sa naň Hospodin hnevať a úplne ho nezničil. I v Judsku bolo niečo dobré. 13Kráľ Rechabeám pevne vládol v Jeruzaleme. Mal štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom a sedemnásť rokov vládol v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Hospodin spomedzi všetkých izraelských kmeňov, aby tam uložil svoje meno. Jeho matka, Ammónčanka, sa volala Naama. 14Páchal zlo, pretože sa dôsledne nezaujímal o Hospodina. 15Staršie i novšie udalosti Rechabeáma sú zapísané ako rodové zoznamy v Dejinách proroka Šemaju a vidca Idda. Po celé to obdobie bývali vojny medzi Rechabeámom a Jarobeámom. 16Keď sa Rechabeám uložil k svojim predkom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Abija.

Abija

1V osemnástom roku vlády kráľa Jarobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija. 2Tri roky vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Uríela z Gibey, sa volala Michaja. Medzi Abijom a Jarobeámom došlo k vojne. 3Abija vytiahol do boja s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jarobeám sa vystrojil proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami. 4Abija si zastal na vrchu Cemarajim v Efrajimskom pohorí a volal: „Čujte ma, Jarobeám a celý Izrael! 5Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, navždy odovzdal kráľovstvo Dávidovi, jemu a jeho potomkom zmluvou soli. 6Povstal však Nebátov syn Jarobeám, služobník Šalamúna, Dávidovho syna, a vzbúril sa proti svojmu pánovi. 7Vtedy sa k nemu pridružili darebáci a ničomníci a ovplyvnili Šalamúnovho syna Rechabeáma, lebo bol ústupčivý mladík a nevládal im vzdorovať. 8Myslíte si teraz, že keď vás je také veľké množstvo a sú s vami zlaté teľce, ktoré vám Jarobeám zhotovil za bohov, budete môcť vzdorovať Hospodinovmu kráľovstvu, spravovanému Dávidovcami? 9Či ste nevyhnali Hospodinových kňazov, Áronovcov a levitov a nenarobili si kňazov ako národy iných krajín? Veď každý, kto sa uchádzal o úrad s mladým býčkom alebo so siedmimi baranmi, stal sa kňazom toho, čo nie je Boh. 10Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili. Kňazskú službu Hospodinovi zastávajú Áronovci a posluhujú im leviti. 11Ráno čo ráno a večer čo večer prinášajú Hospodinovi spaľované obety a voňavé kadidlo, dávajú na čistý stôl predkladané chleby a každý večer zažíhajú lampy na zlatom svietniku. My zachovávame poriadok Hospodina, nášho Boha, ale vy ste ho opustili. 12Nuž, naším vodcom je Boh. Jeho kňazi dajú trúbami znamenie do útoku. Izraeliti, nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nepochodíte!“ 13Jarobeám obchvatom previedol zálohu, aby ich napadli odzadu. Tak stáli pred Júdom a od chrbta mali zálohu. 14Keď sa Júdovci obzreli, uvideli, že im hrozí boj spredu i zozadu. Vtedy volali k Hospodinovi o pomoc, kňazi trúbili na trúby 15a judskí muži spustili bojový pokrik. Za ich pokriku Boh porazil Jarobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdovcami. 16Nato sa Izraeliti dali na útek pred Júdovcami a Boh im ich vydal do moci. 17Abija a jeho ľud im spôsobili zdrvujúcu porážku. Z Izraela padlo päťstotisíc vyberaných mužov. 18Vtedy boli Izraeliti pokorení a Júdovci získali odvahu, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov. 19Abija prenasledoval Jarobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho priľahlé osady, Ješanu a jej priľahlé osady, Efrón a jeho priľahlé osady. 20Jarobeám sa za čias Abiju už nevzchopil. Potom ho Hospodin ranil tak, že zomrel. 21Abijova moc vzrastala. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a šestnásť dcér. 22Ostatné Abijove príbehy, jeho skutky a reči, sú zapísané vo Výklade proroka Idda. 23Keď sa Abija uložil k svojim predkom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asa. Za jeho čias bol v krajine desať rokov mier.

Asa

1Asa robil to, čo Hospodin, jeho Boh, uznáva za dobré a správne. 2Odstránil cudzie oltáre a výšiny, rozmlátil kamenné stĺpy a postínal ašery. 3Júdovcom prikázal uctievať Hospodina, Boha svojich otcov, a riadiť sa zákonom a prikázaniami. 4Zo všetkých judských miest odstránil výšiny a kadidlové oltáre. Počas jeho vlády bol v kráľovstve mier. 5V Judsku budoval opevnené mestá, lebo v krajine bol mier. V tých rokoch nevypukla proti nemu vojna, lebo Hospodin mu dožičil mier. 6Júdovi povedal: „Vybudujme tieto mestá, postavme okolo nich hradby s vežami, bránami i závorami, kým je krajina naša, lebo sme sa utiekali k Hospodinovi, svojmu Bohu. Utiekali sme sa k nemu a on nám dožičí pokoj od okolia.“ Tak úspešne budovali. 7Asa mal vojsko z Júdovcov v počte tristotisíc mužov, vyzbrojených veľkým štítom a kopijou, a z Benjamínovcov v počte dvestoosemdesiattisíc mužov, ktorí používali malé štíty a luk. To všetko boli udatní hrdinovia. 8Kúšijec Zerach s miliónovým vojskom a s tristo vozmi sa vypravil proti nim a dorazil až k Mareši. 9Asa vyšiel proti nemu a bojové postavenie zaujali v údolí Cefata pri Mareši. 10Asa volal k Hospodinovi, svojmu Bohu: „Hospodin, jedine ty môžeš pomôcť v boji medzi silným a bezmocným. Pomôž nám, Hospodin, Bože náš, veď na teba sa spoliehame a v tvojom mene sme nastúpili proti tomuto množstvu. Hospodin, ty si náš Boh. Proti tebe nikto neobstojí.“ 11V boji proti Asovi a Júdovi porazil Hospodin Kúšijcov, takže sa dali na útek. 12Asa spolu s ľudom ich prenasledovali až po Gerár. Padlo toľko Kúšijcov, že nikto z nich nezostal nažive, lebo boli rozdrvení pred Hospodinom a jeho táborom. Odniesli i veľké množstvo koristi. 13Dobyli všetky mestá v okolí Geráru, lebo na ne doľahol strach z Hospodina. Tak vyplienili všetky tie mestá, pretože v nich bolo čo plieniť. 14Zbúrali aj stany pre dobytok, odvliekli množstvo oviec i tiav a vrátili sa do Jeruzalema. 1Boží duch dal vnuknutie Azarjovi, synovi Odéda. 2Ten sa postavil pred Asu a povedal mu: „Čujte ma, Asa i celý Júda a Benjamín! Hospodin bude s vami, ak vy budete s ním. Ak ho budete hľadať, dá sa vám nájsť. Ak ho však opustíte, aj on opustí vás. 3Dlho bol Izrael bez pravého Boha, bez vyučujúceho kňaza a bez zákona. 4Keď sa však vo svojej biede obrátil k Hospodinovi, Bohu Izraela, a vzýval ho, dal sa mu nájsť. 5Za oných čias sa nemohol nikto bezpečne pohybovať, lebo na obyvateľov všetkých krajín doľahli veľké nepokoje. 6Dochádzalo ku zrážkam medzi jednotlivými národmi a mestami, lebo ich Boh rôznym súžením uvádzal do zmätku. 7Vy však buďte rozhodní a nech vám neochabujú ruky, pretože za vašu prácu dostanete odmenu.“ 8Keď Asa počul tieto slová, proroctvo proroka Azarju, syna Odéda, odhodlal sa odstrániť ohavné modly z celého Judska a územia Benjamína, ako i z miest, ktoré dobyl v Efrajimskom pohorí. Obnovil i oltár Hospodina, ktorý stál pred predsieňou Hospodinovho chrámu. 9Nato zhromaždil všetkých Júdovcov i Benjamínovcov a z Efrajima, Menaššeho a Šimeóna tých, čo u nich prechodne bývali. Mnohí Izraeliti totiž prešli k nemu, keď videli, že je s ním Hospodin, jeho Boh. 10Zhromaždili sa v Jeruzaleme v treťom mesiaci pätnásteho roku Asovej vlády. 11Toho dňa obetovali Hospodinovi z koristi, ktorú prihnali: sedemsto dobytčiat a sedemtisíc oviec. 12Zmluvne sa zaviazali, že budú celým srdcom a celou dušou hľadať Hospodina, Boha svojich otcov. 13Každý, kto by nehľadal Hospodina, Boha Izraela, mal byť usmrtený - malý či veľký, muž či žena. 14Prisahali Hospodinovi hlasito a s plesaním, za zvuku trúb a rohov. 15Všetci Júdovci sa radovali z tej prísahy, lebo prisahali celým srdcom, hľadali ho s nadšením a on sa im dal nájsť. Tak im Hospodin zaistil pokoj od okolia. 16I matku Maachu pozbavil kráľ Asa postavenia vládkyne, pretože zhotovila pre Ašeru ohavnú modlu. Asa jej ohavnú modlu vyťal, dolámal a spálil v Kidrónskom údolí. 17Hoci výšiny nevymizli z Izraela, Asovo srdce bolo po celý život dokonalé. 18Priniesol do Božieho domu zasvätené dary svojho otca i svoje vlastné dary: striebro, zlato a rôzne predmety. 19Až do tridsiateho piateho roku Asovej vlády nebolo vojny. 1V tridsiatom šiestom roku Asovej vlády vytiahol izraelský kráľ Baša proti Judsku. Opevnil Rámu, aby znemožnil judskému kráľovi každý vojenský pohyb. 2Asa vybral z pokladníc Hospodinovho domu a kráľovského paláca striebro i zlato a poslal to sýrskemu kráľovi Ben-Hadadovi, sídliacemu v Damasku, s odkazom: 3„Máme medzi sebou zmluvu, ako ju mali i naši otcovia. Tu ti posielam striebro a zlato. Zruš svoju zmluvu s izraelským kráľom Bašom, aby odtiahol odo mňa.“ 4Ben-Hadad vyhovel kráľovi Asovi a vypravil veliteľov svojho vojska proti izraelským mestám. Tí dobyli Ijón, Dán, Abél-Majim a všetky zásobovacie mestá Naftaliho. 5Keď sa to dopočul Baša, prestal opevňovať Rámu a svoju prácu zastavil. 6Nato kráľ Asa pojal všetkých Júdovcov a poodnášali z Rámy kamene i brvná, ktoré používal Baša a vybudoval z toho Gebu a Micpu. 7Vtedy prišiel k judskému kráľovi Asovi videc Chanani. Povedal mu: „Pretože si sa spoľahol na sýrskeho kráľa, a nie na Hospodina, svojho Boha, uniklo ti jeho vojsko z rúk. 8Nemali Kúšijci a Líbyjčania mohutné vojsko s množstvom vozov a jazdcov? Keď si sa spoľahol na Hospodina, vydal ti ich do moci. 9Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú mu srdcom plne oddaní. Nerozvážne si v tom postupoval, lebo odteraz budeš musieť bojovať.“ 10Asa sa nahneval na vidca a uvrhol ho do žalára do klady. Veľmi ho to rozzúrilo. V tom čase utláčal Asa niektorých ľudí. 11Staršie i novšie Asove deje sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 12V tridsiatom deviatom roku svojej vlády Asa vážne ochorel na nohy. No ani vo svojej chorobe nehľadal pomoc u Hospodina, ale u lekárov. 13Asa sa uložil k svojim predkom. Zomrel v štyridsiatom prvom roku svojej vlády. 14Pochovali ho v jeho hrobe, ktorý si vytesal v Dávidovom meste. Uložili ho na lôžko, plné balzamov a zmesí rôznych mastí a na jeho počesť zapálili mohutnú vatru.

Jošafát

1Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jošafát, ktorý rázne vystupoval proti Izraelovi. 2Do všetkých opevnených judských miest rozmiestnil vojsko a zriadil posádky v Judsku a v efrajimských mestách, ktoré dobyl jeho otec Asa. 3Hospodin bol s Jošafátom, lebo chodil po počiatočných cestách svojho praotca Dávida. Neuctieval baalov, 4ale Boha svojho otca, chodil v jeho prikázaniach inak ako Izrael. 5Preto Hospodin upevnil pod jeho správou kráľovstvo a celý Júda Jošafáta obdarúval, takže získal veľké bohatstvo a slávu. 6Keď mu na Hospodinových cestách vzrástla odvaha, odstránil z Judska výšiny a ašery. 7V treťom roku svojej vlády poveril svojich hodnostárov Ben-Chajila, Obadju, Zecharju, Netaneela a Michaju vyučovať po judských mestách. 8S nimi boli leviti: Šemaja, Netanja, Zebadja, Asael, Šemiramót, Jonatán, Adonija, Tobija a Tób-Adonija a s nimi kňazi Elišama a Jorám. 9Tí vyučovali v Judsku. Mali so sebou knihu Hospodinovho zákona, pochodili po všetkých judských mestách a vyučovali ľud. 10Strach z Hospodina dopadol na všetky kráľovstvá krajín susediacich s Judskom, takže proti Jošafátovi nebojovali. 11I niektorí Filištínci prinášali Jošafátovi dary a peňažný poplatok. Arabi mu privádzali stáda drobného dobytka: sedemtisícsedemsto baranov a sedemtisícsedemsto capov. 12Jošafát sa čoraz viac vzmáhal. V Judsku budoval pevnosti a zásobovacie mestá. 13V judských mestách konal rozsiahle práce. V Jeruzaleme mal vojakov, udatných hrdinov. 14Toto je ich výkaz podľa rodín: Z Judska boli tisícnikmi: veliteľ Adna a s ním tristotisíc udatných hrdinov; 15jeho pobočník, veliteľ Jochanán a s ním dvestoosemdesiattisíc mužov, 16ďalší pobočník Amasja, syn Zichriho, dobrovoľne sa hlásiaci k Hospodinovi, a s ním dvestotisíc udatných hrdinov. 17Z Benjamína pochádzali: udatný hrdina Eljada a s ním dvestotisíc mužov, vyzbrojených lukom a štítom; 18jeho pobočník Jozabád a s ním stoosemdesiattisíc ozbrojených vojakov. 19Tí konali službu u kráľa, okrem tých, ktorých kráľ rozmiestnil po opevnených mestách v celom Judsku. 1Jošafát mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom. 2Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Ramót-Gileádu. 3Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jošafáta, judského kráľa: „Pôjdeš so mnou proti Ramót-Gileádu?“ Ten mu povedal: „Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.“ 4Jošafát však navrhol izraelskému kráľovi: „Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.“ 5Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu alebo to nechať tak?“ Povedali: „Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.“

Michovo proroctvo

6Jošafát sa však spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Hospodinov prorok, na ktorého by sme sa obrátili o radu?“ 7Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Micha.“ Jošafát poznamenal: „Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.“ 8Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Priveď hneď Jimlovho syna Michu.“ 9Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do Samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali. 10Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.“ 11Tak prorokovali všetci proroci: „Vyraz proti Ramót-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.“ 12Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.“ 13Micha však povedal: „Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.“ 14Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo to nechať tak?“ Odpovedal: „Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk.“ 15Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ 16Ten na to: „Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ 17Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé?“ 18Ten však pokračoval: „Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici. 19Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Ramót-Gileáde padol?‘ Odzneli rôzne návrhy. 20Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: ‚Ja ho navediem.‘ Hospodin sa spýtal: ‚Čím?‘ 21Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Povedal: ‚Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to!‘ 22Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým on sám ti predpovedá nešťastie.“ 23Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a povedal: „Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou?“ 24Micha odpovedal: „To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl.“ 25Izraelský kráľ prikázal: „Chopte sa Michu a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Joášovi. 26Zahláste: Takto prikazuje kráľ: ‚Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ 27Micha však povedal: „Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin.“ Pritom dodal: „Čujte to všetci ľudia!“ 28Keď sa izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát vypravili proti Ramót-Gileádu, 29navrhol izraelský kráľ Jošafátovi: „Pustím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj odev ponechaj.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šli do boja. 30Sýrsky kráľ prikázal veliteľom svojich bojových vozov: „Neútočte proti nízko či vysoko postavenému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ 31Keď zbadali velitelia bojových vozov Jošafáta, mysleli si, že je to izraelský kráľ a zaútočili proti nemu. Vtedy Jošafát skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odpútal od neho. 32Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, nechali ho tak. 33Tu ktosi len tak voslep vystrelil z luku a zasiahol izraelského kráľa medzi spojovacie remence a brnenie. Ten prikázal vozatajovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ 34V ten deň sa boj proti Sýrčanom zostril, takže izraelský kráľ musel zostať vo voze až do večera a pri západe slnka skonal. 1Judský kráľ Jošafát sa šťastne vrátil domov do Jeruzalema. 2Tu ho vyhľadal videc Jehu, syn Chananiho, a povedal kráľovi Jošafátovi: „Musel si pomáhať bezbožníkovi a preukazovať lásku tým, čo nenávidia Hospodina? Preto sa na teba rozhneval Hospodin. 3No našlo sa pri tebe i čosi dobré, lebo si odpratal z krajiny ašery a prejavil si úprimný záujem o Boha.“

Ustanovenie sudcov

4Jošafát sídlil v Jeruzaleme. Znovu však vyšiel medzi ľud od Beér-Šeby po Efrajimské pohorie a obracal ho k Hospodinovi, Bohu svojich otcov. 5V krajine ustanovil sudcov všade po opevnených mestách Judska, a to v každom z nich. 6Sudcom prikázal: „Všímajte si svoju prácu, lebo pri súde nezastupujete človeka, ale Hospodina, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku. 7Nech na vás spočinie bázeň pred Hospodinom. Konajte svedomite, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet bezprávia, uprednostňovania ani úplatkárstva.“ 8I v Jeruzaleme ustanovil Jošafát niektorých levitov, kňazov a niektorých predákov izraelských rodín pre súd Hospodina a pre spory obyvateľov Jeruzalema. 9Prikázal im: „Konajte s bázňou voči Hospodinovi, verne a oddane. 10Pri každom spore, ktorý k vám príde od vašich spolubratov, bývajúcich vo svojich mestách, vo veci prelievania krvi, zákona, prikázaní, ustanovení a právnych predpisov, upozornite ich, aby sa neprevinili voči Hospodinovi a nezastihol vás i vašich bratov jeho hnev. Pri takomto postupe budete bez viny. 11Sám hlavný kňaz Amarja bude vaším nadriadeným vo všetkých záležitostiach Hospodina a Jišmaelov syn Zebadja, vojvodca Júdovho domu, vo všetkých kráľovských veciach. Leviti vám poslúžia za úradníkov. Pustite sa smelo do práce a Hospodin nech je s tým, kto je statočný.“

Jošafátove víťazstvá

1Neskôr Jošafáta napadli Moábčania, Ammónčania a s nimi niektorí Meunci. 2Jošafát dostal hlásenie: „Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Tamáre, teda v Én-Gedi.“ 3Jošafát sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst. 4Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať. 5Jošafát si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím 6a zvolal: „Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať. 7Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma? 8V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si: 9‚Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba - lebo v tomto dome prebýva tvoje meno - a budeme vo svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.‘ 10Teraz sú tu Ammónčania, Moábčania a obyvatelia seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich. 11Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. 12Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď my sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.“ 13Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi. 14Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zecharju, syna Benaju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Asáfovcov. 15Ten prehovoril: „Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jošafát! Tak vám vraví Hospodin: ‚Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. 16Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jeruelskou púšťou. 17V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.‘“ 18Jošafát sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu. 19Nato povstali leviti z Kohátovcov a Korachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. 20Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jošafát zastal a zvolal: „Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.“ 21Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v posvätnej nádhere mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: „Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!“ 22Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, Moábčanom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku. 23Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. 24Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto. 25Potom prišiel Jošafát so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni. 26Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beracha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beracha. 27Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jošafátom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičil radosť z víťazstva nad nepriateľmi. 28Do Jeruzalema, k Hospodinovmu domu prišli s harfami, citarami a trúbami. 29Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin. 30Jošafátovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.

Koniec Jošafátovej vlády

31Jošafát vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azuba. 32Chodil po ceste svojho otca Asu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznáva za správne. 33Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov. 34Ostatné Jošafátove príbehy, staršie i novšie, sú zapísané v Dejinách Jehua, Chananiho syna, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov. 35Neskôr sa spolčil judský kráľ Jošafát s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia. 36Spolčil sa s ním, aby staval zámorské lode. Stavali ich v Ecjón-Geberi. 37Eliezer, syn Dodavahua z Mareše, prorokoval proti Jošafátovi: „Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo!“ Lode stroskotali a nemohli odplávať do zámoria. 1Keď sa Jošafát uložil k svojim predkom a bol v Dávidovom meste pochovaný, kráľom sa po ňom stal jeho syn Jorám.

Jorám

2Jorám mal bratov, Jošafátových synov: Azarju, Jechíela, Zecharju, Azarju, Michaela a Šefatju. Tí všetci boli synmi Jošafáta, kráľa Izraela. 3Otec ich štedro obdaroval striebrom, zlatom, cennosťami i opevnenými mestami v Judsku. Kráľovstvo však dal Jorámovi, pretože bol prvorodený. 4Keď Jorám prevzal po svojom otcovi kráľovstvo a upevnil si vládu, usmrtil mečom všetkých svojich bratov i niektorých izraelských hodnostárov. 5Jorám mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov vládol v Jeruzaleme. 6Uberal sa cestou izraelských kráľov, podľa vzoru Achábovho domu, veď mal Achábovu dcéru za ženu. Robil, čo sa Hospodinovi nepáči. 7Hospodin však nechcel zničiť Dávidov dom pre zmluvu, ktorú s ním uzavrel, a pre svoj prísľub, že jemu a jeho potomkom navždy ponechá sviecu. 8Za jeho čias sa Edóm vymanil z judského područia a nastolil si vlastného kráľa. 9Jorám sa ta vybral so svojimi veliteľmi a so všetkými bojovými vozmi. V noci zaútočil a bil Edómčanov. Tí však jeho aj veliteľov bojových vozov obkľúčili. 10Edóm sa dodnes stal nezávislým od Judska. Zároveň sa z jeho područia vymanila i Libna. To preto, že opustil Hospodina, Boha svojich otcov. 11Zriaďoval aj výšiny po judských návršiach, obyvateľov Jeruzalema zvádzal na modlárstvo a Júdu na odpadlíctvo. 12Od proroka Eliáša dostal list tohto znenia: „Takto vraví Hospodin, Boh tvojho praotca Dávida: ‚Pretože si sa neuberal cestami svojho otca Jošafáta ani cestami judského kráľa Asu, 13ale si kráčal cestou izraelských kráľov, zvádzal si k modlárstvu Júdu a obyvateľov Jeruzalema podľa príkladu modlárstva Achábovho domu; aj svojich bratov z vlastnej rodiny, ktorí boli lepší než ty, si vyvraždil, 14tak i Hospodin zasadí ťažkú ranu tvojmu ľudu, tvojim synom, tvojim ženám a celému tvojmu imaniu. 15Sám sa budeš zmietať v ťažkej črevnej chorobe, kým ti od dlhotrvajúcej choroby nevyjdú vnútornosti.‘“ 16Hospodin vznietil proti Jorámovi nepriateľstvo Filištíncov a Arabov, čo susedili s Kúšijcami. 17Tí prepadli Judsko, vtrhli doň a odvliekli všetok majetok, ktorý sa našiel v kráľovskom paláci, aj jeho synov a ženy, takže mu okrem najmladšieho Joacháza neostal žiaden syn. 18Po všetkom tom ho trápil Hospodin nevyliečiteľnou chorobou vnútorností. 19Po dlhšom čase, koncom druhého roka, keď prišla posledná chvíľa, vyšli mu následkom choroby vnútornosti a skonal v hrozných bolestiach. Ľud mu však nezapálil na počesť vatru ako jeho predkom. 20Kráľom sa stal ako tridsaťdvaročný a osem rokov vládol v Jeruzaleme. Odišiel bez povšimnutia. Pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch.

Achazja

1Obyvatelia Jeruzalema dosadili po ňom za kráľa jeho najmladšieho syna Achazju. Všetkých starších synov totiž vyvraždila skupina záškodníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Joráma. 2Achazja mal štyridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a jeden rok vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Omriho dcéra, sa volala Atalja. 3I on sa uberal cestami domu Achába, lebo jeho matka mu radila, aby konal svojvoľne. 4Hospodinovi robil naprotiveň ako Achábov dom, lebo po otcovej smrti sa mu oni stali poradcami na vlastnú skazu. 5Na ich radu sa vypravil s izraelským kráľom Jorámom, synom Achába, do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi do Ramót-Gileádu. Sýrčania Joráma zranili, 6takže sa utiahol do Jezreelu, aby sa hojil z rán, ktoré utŕžil v Ráme, keď bojoval proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Judský kráľ Achazja, syn Jorámov, zišiel do Jezreelu navštíviť Achábovho syna Joráma, pretože bol ranený. 7Riadením Božím však návšteva u Joráma prispela k Achazjovmu pádu. Počas návštevy vyšiel s Jorámom do boja proti Jehuovi, synovi Nimšiho, ktorého pomazal Hospodin na vyhubenie Achábovho domu. 8Keď Jehu vykonával súd nad Achábovým domom, našiel judských hodnostárov a synovcov Achazjových, ktorí mu slúžili, a vyvraždil ich. 9Potom pátral po Achazjovi. Toho dolapili, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho však, lebo povedali: „Bol synom Jošafáta, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom.“ V Achazjovej rodine nemal kto prevziať kráľovstvo.

Atalja

10Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, rozhodla sa vyhubiť všetko potomstvo judského kráľovského domu. 11Ale kráľova dcéra Jošabat vzala Joáša, Achazjovho syna, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, a umiestnila ho i s jeho dojkou v spálni. Tam ho Jošabat, dcéra kráľa Joráma a žena kňaza Jojadu, pretože bola Achazjovou sestrou, ukrývala pred Ataljou, aby ho nemohla zabiť. 12Skrýval sa u nich v Božom dome šesť rokov, kým Atalja vládla v krajine. 1V siedmom roku sa Jojada rozhodol konať. Pribral si stotníkov Azarju, syna Jerocháma, Jišmaela, syna Jochanána, Azarju, syna Obéda, Maaseju, syna Adaju a Elišafáta, syna Zichriho, aby uzavreli zmluvu. 2Tí pochodili po Judsku, zhromaždili zo všetkých judských miest levitov i predákov izraelských rodín a prišli do Jeruzalema. 3Celé to zhromaždenie uzavrelo v Božom dome zmluvu s kráľom. Jojada im povedal: „Tu máte kráľovho syna! Ujme sa vlády, ako hovoril Hospodin o Dávidovom potomstve. 4Toto vykonáte: Tretina z vás, z kňazov a levitov, ktorí nastupujú v sobotu do služby, bude strážiť prahy, 5tretina zostane v kráľovskom paláci a tretina pri Základovej bráne. Ostatný ľud zostane na nádvoriach Hospodinovho domu. 6Nikto nesmie doň vstúpiť, jedine kňazi a leviti v službe. Tí môžu vstúpiť, lebo sú posvätení. Všetok ľud nech sa riadi Hospodinovou úpravou. 7Leviti obklopia kráľa, každý so zbraňou v ruke. Keby niekto nepovolaný vošiel do chrámu, príde o život. Oni budú sprevádzať kráľa, keď bude vchádzať i keď bude vychádzať.“ 8Leviti a všetci Júdovci vykonali všetko presne tak, ako prikázal kňaz Jojada. Každý si vzal svojich mužov, ktorí v sobotu nastúpili do služby, ako aj tých, čo z nej v sobotu odchádzali, lebo kňaz Jojada tie kňazské triedy neprepustil. 9Kňaz Jojada nato rozdal stotníkom kopije, malé i veľké štíty po kráľovi Dávidovi, čo boli v Božom dome. 10Všetok ľud s kopijami v rukách rozostavil okolo kráľa od južnej po severnú stranu domu, k oltáru a ku chrámu. 11Nato vyviedli kráľovho syna, nasadili mu korunu a odznak moci a vyhlásili ho za kráľa. Jojada a jeho synovia ho pomazali a prevolávali: „Nech žije kráľ!“ 12Keď Atalja začula krik ľudu, ktorý sa valil a oslavoval kráľa, pobrala sa za ním do Hospodinovho domu. 13A čo nevidí: Kráľ stojí na podstavci pri vchode, hodnostári i trubači pri kráľovi a všetok prostý ľud sa veselí a vytrubuje. Speváci s hudobnými nástrojmi dávali znamenie na oslavu. Vtedy si Atalja roztrhla šaty a zvolala: „Zrada, zrada!“ 14Kňaz Jojada prikázal stotníkom, veliacim vojsku: „Vyveďte ju von spomedzi zoradených vojakov a kto by ju nasledoval, zomrie mečom.“ Kňaz totiž povedal: „Neusmrcujte ju v Hospodinovom dome!“ 15Nato ju zatkli, odviedli ku vchodu Konskej brány kráľovského paláca a tam ju usmrtili. 16Potom sa Jojada zmluvne zaviazal, že on, všetok ľud a kráľ budú Hospodinovým ľudom. 17Všetok ľud vtrhol do Baalovho domu a zbúral ho. Jeho oltáre a modly roztrieskali a Baalovho kňaza Mattána zabili pred oltármi. 18Jojada zveril dozor nad Hospodinovým domom léviovským kňazom, ktorých zadelil Dávid na službu v Hospodinovom dome. Mali prinášať spaľované obety, ako je to napísané v zákone Mojžišovom, radostne a za spevu, ako to nariadil Dávid. 19K bránam Hospodinovho domu ustanovil vrátnikov, aby nikto niečím znečistený nemohol vojsť dnu. 20Potom vzal so sebou stotníkov, urodzených, významné osobnosti i všetok pospolitý ľud a odviedol kráľa z Hospodinovho domu. Keď prešli Vyšnou bránou do kráľovského paláca, posadili kráľa na trón. 21Všetok ľud v krajine sa radoval a mesto sa upokojilo. Atalju však usmrtili mečom.

Joáš

1Joáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Beér-Šeby a volala sa Cibja. 2Kým kňaz Jojada žil, Joáš robil to, čo Hospodin uznáva za správne. 3Jojada mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. 4Neskôr sa Joáš rozhodol obnoviť Hospodinov dom. 5Zhromaždil kňazov a levitov a prikázal im: „Vyjdite do judských miest a vyberajte od celého Izraela každoročne peniaze na opravu domu svojho Boha. So zbierkou sa poponáhľajte!“ No leviti sa neponáhľali. 6Kráľ predvolal hlavného kňaza Jojadu a spýtal sa ho: „Prečo si nepožadoval od levitov, aby odvádzali z Judska a Jeruzalema poplatok stanovený Hospodinovým služobníkom Mojžišom a zhromaždením Izraela pre stan svedectva? 7Veď bezbožnica Atalja a jej synovia vtrhli do Božieho domu a všetky zasvätené dary Hospodinovho domu zneužili pre baalov.“ 8Na kráľov príkaz zhotovili jednu truhlicu a postavili ju vonku pri bráne Hospodinovho domu. 9Potom zverejnili po Judsku a Jeruzaleme, aby sa odvádzal Hospodinovi poplatok, ktorý na púšti pre Izrael určil Boží služobník Mojžiš. 10Všetci hodnostári i všetok ľud radi prispievali a hádzali peniaze do truhlice, kým sa nenaplnila. 11Vždy, keď kráľ prikázal levitom, preniesli truhlicu na kráľovský dozorný úrad. Keď sa zistilo, že je v nej veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a zástupca hlavného kňaza, truhlicu vyprázdnili a vrátili na jej miesto. Tak to robili pravidelne a nazbierali veľa peňazí. 12Kráľ a Jojada ich potom dávali vedúcemu robotníkov, ktorí pracovali v Hospodinovom dome. Na obnove a oprave Hospodinovho domu sa podieľali kamenári, tesári, ako i kováči železa a bronzu. 13Robotníci sa pustili do práce a dielo ich zásluhou napredovalo. Boží dom uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. 14Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jojadu. Použili ich na vybavenie Hospodinovho domu: na bohoslužobné a obetné predmety, na misy, zlatý a strieborný riad. Kým Jojada žil, v Hospodinovom dome sa pravidelne prinášali spaľované obety. 15Jojada zostarol a vo vysokom veku zomrel. V čase úmrtia mal stotridsať rokov. 16Pochovali ho v Dávidovom meste pri kráľoch, lebo urobil veľa dobrého pre Izrael, pre Boha a jeho chrám. 17Po Jojadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel. 18Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem. 19Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili. 20Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zecharjovi, synovi kňaza Jojadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: „Takto vraví Boh: ‚Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.‘“ 21Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali. 22Kráľ Joáš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zecharjov otec Jojada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: „Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!“ 23Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. 24Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Joášom. 25Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jojadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch. 26Títo sa proti nemu vzbúrili: Zabád, syn Ammónčanky Šimeat, a Jozabád, syn Moábčanky Šimrít. 27O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.

Amacja

1Amacja mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Joaddán. 2Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, no nie celým srdcom. 3Len čo si upevnil v kráľovstve moc, povraždil tých svojich služobníkov, ktorí mu zabili otca, kráľa. 4Ich synov však neusmrtil, a to podľa zákona Mojžišovej knihy, kde Hospodin prikazuje: „Nezomrú otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.“ 5Amacja zvolal Júdovcov a ustanovil podľa ich rodín tisícnikov a stotníkov pre všetkých Júdovcov a Benjamínovcov. Keď ich spočítal od dvadsaťročných nahor, zistil, že ich je tristotisíc vybraných bojovníkov, vyzbrojených kopijou a štítom. 6Z Izraela si najal za sto talentov striebra stotisíc udatných hrdinov. 7Tu prišiel k nemu nejaký Boží muž a povedal: „Kráľ, izraelské vojsko nesmie tiahnuť s tebou, lebo Hospodin nie je s Izraelom ani so žiadnym Efrajimovcom. 8Choď len sám a pusti sa smelo do boja, inak ti Boh môže spôsobiť pád pred nepriateľom! Pretože Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád.“ 9Amacja sa spýtal Božieho muža: „Čo však bude so sto talentmi, ktoré som vynaložil na oddiel Izraelitov?“ Boží muž odpovedal: „Hospodin ti môže dať oveľa viac.“ 10Nato Amacja vyradil vojakov oddielu, ktorý k nemu prišiel z Efrajima, aby sa pobrali domov. Tí sa na Júdovcov veľmi rozhnevali a nazlostení sa vrátili domov. 11Amacja odvážne viedol svoj ľud. Odišiel do Soľného údolia, kde pobil desaťtisíc Seírčanov. 12Júdovci zajali i desaťtisíc živých ľudí. Tých vyviedli na vrchol skaly a pozhadzovali ich odtiaľ, takže sa všetci rozdrúzgali. 13Príslušníci oddielu, ktorý Amacja vylúčil z účasti na bojovej výprave, plienili po judských mestách od Samárie po Bét-Chorón. Tritisíc mužov pobili a získali bohatú korisť. 14Keď sa neskôr Amacja po víťazstve nad Edómčanmi vrátil, priniesol si sošky seírskych božstiev, postavil si ich, klaňal sa pred nimi a pálieval im kadidlo. 15Vtedy sa rozhneval Hospodin na Amacju a poslal k nemu proroka, ktorý mu vyčítal: „Prečo sa utiekaš k božstvám ľudu, ktoré nemohli zachrániť z tvojej moci svoj vlastný ľud?“ 16Kým ešte hovoril, zahriakol ho kráľ: „Urobili sme ťa vari kráľovským poradcom? Prestaň! Prečo ťa majú zabiť?“ Prorok prestal, no ešte dodal: „Viem, že Boh rozhodol o tvojej skaze, pretože si to urobil a neposlúchol si moju radu.“ 17Judský kráľ Amacja mal poradu. Po nej odkázal izraelskému kráľovi Joášovi, synovi Joacháza, syna Jehua: „Poďme si zmerať sily!“ 18Izraelský kráľ Joáš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: „Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: ‚Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!‘ Prebehla tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bodliak. 19Myslíš si: ‚Porazil som Edóm.‘ Teraz si namyslený a slávybažný. Len zostaň doma! Prečo sa rútiš do záhuby a privolávaš pád sebe i Judsku?“ 20Amacja však neposlúchol. Stalo sa to riadením Božím, aby ich vydal do moci Joášovej, pretože sa utiekali k edómskym božstvám. 21Tak vytiahol izraelský kráľ Joáš a došlo k stretnutiu s judským kráľom Amacjom v judskom Bét-Šemeši. 22Júdovci utrpeli od Izraelitov porážku a každý ušiel do svojich stanov. 23Izraelský kráľ Joáš zajal v Bét-Šemeši judského kráľa Amacju, syna Joáša, syna Joacháza, a dovliekol ho do Jeruzalema. Pritom zbúral hradby Jeruzalema od Efrajimskej brány po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. 24Pobral všetko zlato, striebro, všetky predmety, čo sa našli v Božom dome pri Obéd-Edómovi, poklady kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie. 25Judský kráľ Amacja, syn Joáša, žil po smrti izraelského kráľa Joáša, syna Joacháza ešte pätnásť rokov. 26Ostatné Amacjove príbehy, staršie i novšie, sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 27Odvtedy, ako Amacja odpadol od Hospodina, zosnovali proti nemu v Jeruzaleme sprisahanie. Ušiel preto do Lachíša. Poslali však za ním do Lachíša a tam ho zabili. 28Potom ho previezli na koňoch a pochovali pri jeho predkoch v hlavnom meste Judska.

Uzzija

1Všetok ľud Judska vzal Uzziju, ktorý mal šestnásť rokov, a dosadil ho za kráľa po jeho otcovi Amacjovi. 2On vybudoval Elót a pripojil ho k Judsku potom, keď sa kráľ Amacja uložil k svojim predkom. 3Uzzija sa stal ako šestnásťročný kráľom a päťdesiatdva rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Jeruzalemčanka, sa volala Jecholja. 4Robil to, čo Hospodin uznáva za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Amacja. 5Za čias Zecharju, ktorý rozumel Božím videniam, hľadal Boha. Kým hľadal Hospodina, doprial mu Boh úspech. 6Pustil sa do boja proti Filištíncom, zbúral hradby Gatu, Jabne, Ašdódu a vybudoval mestá v oblasti Ašdódu a medzi Filištíncami. 7Boh mu pomáhal proti Filištíncom, proti Arabom, ktorí bývali v Gúr-Baale a proti Meuncom. 8Ammónčania odvádzali Uzzijovi poplatok a povesť o ňom prenikla až po oblasť Egypta, lebo sa stal mimoriadne mocným. 9Uzzija budoval veže v Jeruzaleme: Na Nárožnej bráne, na Údolnej bráne i na rohu a spevnil ich. 10Vybudoval i veže na púšti a vyhĺbil i veľa cisterien, pretože mal na Nížine a na Rovine veľa stád, oráčov i vinárov v horských oblastiach a v sadoch, pretože mal rád pôdu. 11Uzzija mal i vojsko vycvičené na boj, pripravené vyraziť v útvaroch podľa počtu, ako ho zaznačil pisár Jeíel a úradník Maaseja pod dohľadom Chananju, ktorý patril ku kráľovským hodnostárom. 12Celkový počet rodinných predákov bol dvetisícšesťsto udatných hrdinov. 13Ich veleniu podliehalo vojsko v sile tristosedemtisícpäťsto bojovníkov, ktorí údernou mocou mali pomáhať kráľovi proti nepriateľom. 14Celé to vojsko Uzzija vyzbrojil štítmi, kopijami, prilbami, brnením, lukmi a kamením do prakov. 15V Jeruzaleme zhotovil dômyselne zostavené stroje, ktoré mali na vežiach a cimburí slúžiť na vrhanie šípov a veľkých kameňov. Povesť o ňom sa rozšírila ďaleko, lebo sa mu dostalo predivnej pomoci, takže sa stal mocným. 16No keď sa stal mocným, natoľko spyšnel, že ho to zahubilo. Spreneveril sa Hospodinovi, svojmu Bohu tým, že vstúpil do jeho chrámu, aby na kadidlovom oltári pálil kadidlo. 17Azarja a s ním osemdesiat Hospodinových kňazov, udatných mužov, vošlo za ním. 18Vzopreli sa kráľovi Uzzijovi a upozornili ho: „Uzzija, páliť kadidlo Hospodinovi neprichodí tebe, ale na to vysväteným kňazom Áronovcom. Opusti svätyňu, lebo si sa spreneveril, a neposlúži ti to na slávu u Hospodina, Boha.“ 19Uzzija držal kadidelnicu na pálenie kadidla a nazlostil sa. Keď sa na kňazov rozhneval, objavilo sa mu na čele malomocenstvo za prítomnosti kňazov v Hospodinovom dome pri kadidlovom oltári. 20Keď sa k nemu hlavný kňaz Azarja a ostatní kňazi obrátili, zistili mu na čele malomocenstvo. Ihneď ho odtiaľ vykázali, ba i sám sa ponáhľal vyjsť, lebo ho ranil Hospodin. 21Kráľ Uzzija ostal malomocný až do smrti. Ako malomocný býval v osobitnom dome. Bol totiž vylúčený z Hospodinovho domu. Jeho syn Jotám dozeral na kráľovský palác a spravoval ľud krajiny. 22Ostatné Uzzijove príbehy, staršie i novšie, opísal Amócov syn, prorok Izaiáš. 23Keď sa Uzzija uložil k svojim predkom, pochovali ho k nim na poli pri kráľovských hroboch, lebo sa hovorilo, že bol malomocný. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jotám.

Jotám

1Jotám mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cadókova dcéra, sa volala Jeruša. 2Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevstúpil do Hospodinovho chrámu. Ľud však žil ďalej v skazenosti. 3On vybudoval Hornú bránu Hospodinovho domu a rozsiahle práce konal na hradbe Ófelu. 4V Judskom pohorí budoval mestá a v zalesnených krajoch staval pevnosti a veže. 5Bojoval proti kráľovi Ammónčanov a premohol ich, takže mu v tom roku Ammónčania odviedli sto talentov striebra, desaťtisíc kórov pšenice a desaťtisíc kórov jačmeňa. Toľko mu odvádzali Ammónčania v druhom i treťom roku. 6Jotám sa vzmáhal, pretože zotrvával na svojich životných cestách pred Hospodinom, svojím Bohom. 7Ostatné Jotámove príbehy, všetky jeho boje a výpravy sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov. 8Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. 9Keď sa Jotám uložil k svojim predkom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acház.

Acház

1Acház mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Nerobil však to, čo uznáva Hospodin za správne, ako jeho praotec Dávid, 2lež uberal sa cestami izraelských kráľov, ba i modly ulial pre baalov. 3Pálil tymian v údolí Ben-Hinnóm a dal si upáliť synov podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 4Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. 5Preto ho vydal Hospodin, jeho Boh, do moci kráľa Sýrčanov. Tí ho porazili, zmocnili sa veľkého počtu zajatcov a odvliekli ich do Damasku. Padol i do moci izraelského kráľa, ktorý mu pripravil zdrvujúcu porážku. 6Remaljov syn Pekach pobil v Judsku za jediný deň stodvadsaťtisíc zdatných vojakov. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. 7Efrajimský hrdina Zichri zavraždil princa Maaseju, ďalej predstaveného paláca Azrikáma a kráľovho zástupcu Elkanu. 8Izraeliti odvliekli od svojich bratov do zajatia dvestotisíc žien, synov a dcér. Nazbíjali si u nich i značnú korisť a odniesli ju do Samárie. 9Tam bol Hospodinov prorok menom Odéd, ktorý predstúpil pred vojsko, čo vchádzalo do Samárie. Povedal im: „Iste sa rozhneval Hospodin, Boh vašich otcov, na Júdovcov, keď vám ich vydal do moci. Vy ste ich však vraždili tak zúrivo, že sa to dostalo až do neba. 10Zamýšľate podrobiť si Júdovcov a Jeruzalemčanov za otrokov a otrokyne. Tým ste sa sami previnili proti Hospodinovi, svojmu Bohu. 11Poslúchnite ma teda a prepustite svojich zajatcov, ktorých ste vzali svojim bratom, inak pocítite páľavu Hospodinovho hnevu.“ 12Tu vyšli niektorí efrajimskí vodcovia: Jochanánov syn Azarja, Mešillemótov syn Berechja, Šallúmov syn Jechizkija a Chadlajov syn Amasa oproti tým, čo sa vracali z výpravy. 13Povedali im: „Nevoďte sem zajatcov. Mohli by ste sa tým previniť proti Hospodinovi, ba ešte rozmnožiť svoje hriechy a previnenia. Aj tak máme mnoho vín a páľava hnevu dolieha na Izrael.“ 14Ozbrojenci sa nato v prítomnosti hodnostárov a celého zhromaždenia vzdali zajatcov a koristi. 15Zvlášť vymenovaní muži povstali, ujali sa zajatcov a z koristi zaodeli všetkých nahých. Keď ich zaodeli, zaobuli, nakŕmili, napojili a ošetrili masťou, previezli všetkých vyčerpaných na osloch do Jericha, mesta paliem, k ich rodákom a vrátili sa do Samárie. 16V tom čase sa uchádzal kráľ Acház o pomoc u asýrskych kráľov. 17Zároveň vtrhli Edómčania, prepadli Júdovcov a odviedli si zajatcov. 18Filištínci zase pustošili na Nížine i v judskom Negeve mestá a dobyli Bét-Šemeš, Ajalón, Gederót, Socho s príslušnými osadami, Timnu s príslušnými osadami, Gimzo s príslušnými osadami a usadili sa tam. 19Hospodin totiž pokoril Judsko pre Acháza, izraelského kráľa, pretože v Judsku uvoľnil mravy a dopustil sa sprenevery voči Hospodinovi. 20Tu pritiahol k nemu asýrsky kráľ Tiglat-Pileser, ktorý mu miesto pomoci priniesol útlak. 21Hoci Acház vydrancoval Hospodinov dom, palác kráľa i hodnostárov a odovzdal to asýrskemu kráľovi, nepomohlo mu to. 22V tiesnivom položení sa kráľ Acház ešte viac spreneveroval Hospodinovi tým, 23že obetoval bohom Damasku, ktorí ho porazili. Povedal si: „Keďže bohovia sýrskych kráľov svojim pomohli, budem im obetovať, aby pomohli i mne.“ Tí však spôsobili jemu i celému Izraelu pád. 24Acház pozbieral predmety Božieho domu a roztĺkol ich. Uzamkol dvere Hospodinovho domu a na každom nároží v Jeruzaleme si urobil oltáre. 25V každom judskom meste zriadil výšiny, aby sa pálilo kadidlo iným bohom, čím urážal Hospodina, Boha svojich otcov. 26Ostatné jeho príbehy i všetky jeho podujatia, staršie i novšie, sú zapísané v Knihe judských a izraelských kráľov. 27Keď sa Acház uložil k svojim predkom, pochovali ho v meste Jeruzalem, no do hrobov izraelských kráľov ho nevložili. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Chizkija.

Chizkija

1Chizkija mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Zecharjova dcéra, sa volala Abija. 2Robil to, čo uznával Hospodin za správne, celkom tak, ako to robieval jeho praotec Dávid. 3V prvom mesiaci prvého roka svojej vlády otvoril dvere Hospodinovho domu a opravil ich. 4Priviedol kňazov a levitov, zhromaždil ich na východnom nádvorí 5a povedal im: „Čujte ma, leviti! Teraz sa posväťte, posväťte i dom Hospodina, Boha svojich otcov, a povynášajte nečistotu zo svätyne. 6Veď naši otcovia sa spreneverili, robili Hospodinovi, nášmu Bohu, naprotiveň, opustili ho, odvrátili si tvár od príbytku Hospodina a otočili sa mu chrbtom. 7Uzavreli i dvere do predsiene, pozhášali lampy, nepálili kadidlo a neprinášali spaľované obety vo svätyni Boha Izraela. 8Preto sa Hospodin rozhneval na Judsko i Jeruzalem a urobil ich predmetom hrôzy, zdesenia a posmechu, ako to sami vidíte. 9Preto padli naši otcovia mečom a naši synovia, naše dcéry a naše ženy sú v zajatí. 10Teraz zamýšľam uzavrieť zmluvu s Hospodinom, Bohom Izraela, aby od nás odvrátil svoj prudký hnev. 11Nebuďte teda ľahostajní, synovia moji, lebo vás si vyvolil Hospodin, aby ste stáli pred ním a slúžili mu. Máte byť jeho služobníkmi a páliť mu kadidlo.“ 12Tu sa pustili do diela leviti. Z Kohátovcov: Machat, syn Amasaja a Joel, syn Azarju. Z Merariovcov: Kíš, syn Abdiho, a Azarja, syn Jehallelela. Z Geršónovcov: Joách, syn Zimmu a Eden, syn Joácha. 13Z Elicafánovcov: Šimri a Jeíel. Z Asáfovcov: Zecharja a Mattanja. 14Z Hemánovcov: Jechíel a Šimei. Z Jedutúnovcov: Šemaja a Uzzíel. 15Keď zhromaždili svojich bratov, posvätili sa a prišli na kráľov príkaz podľa Hospodinových slov vyčistiť jeho dom. 16Kňazi vošli dovnútra Hospodinovho domu, aby ho vyčistili. Všetku nečistotu, čo našli v Hospodinovom chráme, povynášali na jeho nádvorie. Leviti to prevzali a odniesli k potoku Kidrón. 17S posväcovaním začali v prvý deň prvého mesiaca a na ôsmy deň toho istého mesiaca sa dostali k Hospodinovej predsieni. Osem dní posväcovali Hospodinov dom a šestnásteho dňa prvého mesiaca boli hotoví. 18Potom navštívili kráľa Chizkiju a hlásili: „Vyčistili sme celý Hospodinov dom, oltár na spaľované obety s celým zariadením, stôl na predkladané chleby s celým príslušenstvom. 19Všetky predmety, ktoré zavrhol kráľ Acház za svojej vlády, keď sa stal odpadlíkom od Boha, sme upratali a posvätili. Je to pred Hospodinovým oltárom.“ 20Včasráno zhromaždil kráľ Chizkija hodnostárov mesta a vyšiel do Hospodinovho domu. 21Nato priviedol sedem býčkov, sedem baranov, sedem jahniat a sedem capov ako obetu za hriech, a to za kráľovstvo, za svätyňu a za Judsko. Áronovcom, kňazom, prikázal obetovať na Hospodinovom oltári. 22Vtedy porážali dobytok, kňazi zachytávali krv a kropili ňou oltár. Zabíjali aj barany a krvou kropili oltár, zabíjali jahňatá a kropili krvou oltár. 23Potom priviedli pred kráľa a zhromaždenie capy ako obetu za hriech a položili na ne ruky. 24Kňazi ich zabíjali a ich krv prinášali na oltár ako obetu za hriech na zmierenie pre celý Izrael, lebo kráľ prikázal priniesť spaľovanú obetu a obetu za hriech pre celý Izrael. 25Do Hospodinovho domu postavil levitov s cimbalmi, harfami a citarami podľa príkazu Dávida, kráľovho vidca Gáda a proroka Nátana. Lebo tak to odkázal Hospodin po svojich prorokoch. 26Leviti stáli s dávidovskými hudobnými nástrojmi a kňazi s trúbami. 27Chizkija dal priniesť na oltár spaľovanú obetu. Súčasne so spaľovanou obetou zaznela pieseň Hospodinovi a zvučali trúby za sprievodu hudobných nástrojov izraelského kráľa Dávida. 28Celé to zhromaždenie vzdávalo poctu, znel spev a zvučali trúby. To všetko trvalo, kým sa neskončila spaľovaná obeta. 29Keď sa skončili spaľované obety, kráľ i všetci prítomní pokľakli a klaňali sa. 30Kráľ Chizkija s hodnostármi prikázal levitom predniesť Hospodinovi chválospev na slová Dávida a vidca Asáfa. Tí radostne spievali chválospev, pokľakli a klaňali sa. 31Potom vyhlásil Chizkija: „Teraz ste spôsobilí na službu Hospodinovi. Pristúpte a prineste obetné dary a ďakovné obety Hospodinovmu domu.“ Zhromaždenie prinieslo obetné dary i ďakovné obety a tí štedrejší aj spaľované obety. 32Počet spaľovaných obiet, ktoré prinieslo zhromaždenie, bol: sedemdesiat kusov hovädzieho dobytka, sto baranov a dvesto jahniat, to všetko na spaľovanú obetu Hospodinovi. 33Zasvätených darov bolo šesťsto kusov dobytka a tritisíc oviec. 34Kňazov však bolo málo, takže nestačili sťahovať kože zo všetkých spaľovaných obiet. Vypomáhali im bratia leviti, kým sa neskončila práca a kňazi sa neposvätili. Leviti sa totiž horlivejšie posväcovali než kňazi. 35Aj spaľovaných obiet s tukom obiet spoločenstva a s nápojovými obetami k spaľovaným obetám bolo veľa. Tak sa obnovila služba v Hospodinovom dome. 36Chizkija i všetok ľud sa radovali z toho, čo im Boh pripravil, lebo sa to udialo nečakane rýchlo.

Svätenie Paschy

1Potom pozval Chizkija celý Izrael a Júdu, ba napísal i listy Efrajimu a Menaššemu, aby prišli do Hospodinovho domu v Jeruzaleme sláviť Paschu na počesť Hospodina, Boha Izraela. 2Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že v druhom mesiaci budú sláviť Paschu. 3V riadnom čase ju totiž nemohli sláviť, lebo sa neposvätilo dosť kňazov a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema. 4Kráľ i celé zhromaždenie s tým súhlasili. 5Rozhodli sa, že zverejnia po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán pozvanie do Jeruzalema na účasť na Pasche na počesť Hospodina, Boha Izraela, lebo mnohí ju nesvätili podľa predpisu. 6Poslovia s listami od kráľa a jeho hodnostárov pochodili celý Izrael a Judsko a podľa kráľovho príkazu vyzývali Izraelitov: „Vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa on vrátil k vám, ku zvyšku tých, čo unikli z moci asýrskych kráľov. 7Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal skaze, ako sami vidíte. 8Nebuďte teraz vzdorovití ako vaši otcovia! Podajte Hospodinovi ruku! Vstúpte do jeho svätyne, ktorú navždy posvätil. Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sa od vás odvrátil jeho prudký hnev! 9Keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu súcit u svojich väzniteľov a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo Hospodin, váš Boh, je milostivý a súcitný a neodvráti si od vás tvár, keď sa k nemu obrátite.“ 10Bežci chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Tí ich však posmeškovali a vysmievali sa im. 11Iba niektorí z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna prišli pokorne do Jeruzalema. 12I v Judsku zasiahol Boh, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa Hospodinovho slova splnili príkaz kráľa a hodnostárov. 13Tak sa v druhom mesiaci zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť slávnosť Nekvasených chlebov. Bolo to obrovské zhromaždenie. 14Pustili sa odstraňovať oltáre, čo boli v Jeruzaleme. Odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kidrón. 15V štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. Kňazi a leviti sa s pocitom hanby posvätili a priniesli spaľované obety do Hospodinovho domu. 16Stali si na svoje miesto podľa právneho predpisu a zákona Božieho muža Mojžiša. Kňazi kropili krv, ktorú im podávali leviti. 17Pretože v zhromaždení bolo mnoho takých, čo sa neposvätili, leviti zabíjali veľkonočné baránky pre všetkých, ktorí neboli dosť čistí, aby ich zasvätili Hospodinovi. 18Keďže sa mnohí ľudia, najmä z Efrajima, Menaššeho, Jissachára a Zebulúna, neočistili a jedli veľkonočného baránka v rozpore s platným predpisom, modlil sa za nich Chizkija: „Dobrotivý Hospodin, odpusť každému, 19kto sa úprimne odhodlal vzývať Boha Hospodina, Boha svojich otcov, i keď nie v tej čistote, akú vyžaduje svätyňa.“ 20Hospodin vypočul Chizkiju a uzdravil ľud. 21Izraeliti, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedemdňovú slávnosť Nekvasených chlebov veľmi radostne. Leviti a kňazi chválili Hospodina z celej sily deň čo deň. 22Chizkija sa prívetivo prihovoril ku všetkým levitom, ktorí preukázali dobrú znalosť služby Hospodinovi. Sedem dní slávnostne hodovali, prinášali obety spoločenstva a vzdávali vďaku Hospodinovi, Bohu svojich otcov. 23Celé zhromaždenie sa rozhodlo, že bude svätiť ďalších sedem dní. Tak radostne slávili ďalších sedem dní. 24Judský kráľ Chizkija totiž daroval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec. Hodnostári zasa darovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov. 25Radovalo sa celé zhromaždenie Júdovcov: kňazi, leviti a celé zhromaždenie, zídené z Izraela vrátane prisťahovalcov, ktorí prišli z Izraela alebo bývali v Judsku. 26V Jeruzaleme zavládla veľká radosť, akej tam nebolo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna. 27Potom povstali léviovskí kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vypočutý a ich modlitba prenikla do neba, do jeho svätého príbytku.

Odstránenie modlárstva

1Keď sa to všetko skončilo, pobrali sa všetci prítomní Izraeliti do judských miest a rozmlátili kamenné stĺpy, postínali ašery a úplne zbúrali výšiny i oltáre v celom Judsku, na území Benjamína, Efrajima a Menaššeho. Potom sa všetci Izraeliti vrátili, každý na svoj majetok, do svojich miest. 2Chizkija zaradil kňazov a levitov do jednotlivých tried, každého podľa kňazskej či levitskej služby: k spaľovanej obete, k obetám spoločenstva, k výkonu služby, ku vzdávaniu vďaky a chvály v bránach Hospodinových táborov.

Usporiadanie služby v chráme

3Príspevok z kráľovského majetku slúžil na spaľované obety, a to na spaľované obety raňajšie i večerné, na spaľované obety v soboty, ďalej na novmesiace a slávnosti, ako je to predpísané v Hospodinovom zákone. 4Ľudu, obyvateľom Jeruzalema, prikázal odvádzať pre kňazov a levitov určenú čiastku, aby sa mohli pevne držať Hospodinovho zákona. 5Keď sa tá výzva rozniesla, naznášali Izraeliti množstvo prvotín obilia, muštu, oleja, medu a rôznych poľných plodín. Priniesli i mnoho desiatkov zo všetkého. 6Aj Izraeliti a Júdovci, bývajúci v judských mestách, odvádzali desiatok z dobytka a oviec, ako aj desiatok z darov zasvätených ich Bohu, Hospodinovi, a uložili to na hŕby. 7V treťom mesiaci ich začali zakladať a v siedmom mesiaci skončili. 8Keď prišiel Chizkija i hodnostári a uvideli tie hŕby, dobrorečili Hospodinovi a jeho ľudu, Izraelu. 9Chizkija sa spytoval kňazov a levitov ohľadom tých hŕb. 10Hlavný kňaz Azarja z Cadókovho domu mu odpovedal: „Odkedy začali nosiť dary do Hospodinovho domu, najedli sme sa dosýta a ešte i veľa zostalo. Pretože Hospodin svoj ľud požehnal, zostalo toto množstvo.“ 11Chizkija dal pripraviť v Hospodinovom dome komory. Keď ich pripravili, 12verne vnášali dnu obety pozdvihovania, desiatky a zasvätené dary. Ich správcom bol levita Konanja, jeho zástupcom bol jeho brat Šimei. 13Jechíel, Azazja, Nachat, Asael, Jerimót, Jozabád, Elíel, Jismachja, Machat a Benaja boli z poverenia kráľa Chizkiju a predstaveného Božieho domu Azarju dozorcami pod vedením Konanju a jeho brata Šimeiho. 14Léviovec Kore, Jimnov syn, strážca východnej brány, spravoval milodary, určené Bohu. Mal z nich dávať na pozdvihované obety Hospodinovi a na najsvätejšie dary. 15Jemu podliehali v kňazských mestách: Eden, Minjamin, Ješúa, Šemaja, Amarja a Šechanja, aby verne rozdeľovali svojim bratom podľa tried, nadriadenému i podriadenému. 16Navyše aj osobám mužského pohlavia, ktoré boli uvedené v rodovom zozname od trojročných nahor, každému, kto prichádzal do Hospodinovho domu podľa každodenného poriadku do služby, podľa ich povinností a zadelenia. 17Kňazské rodové zoznamy sa zostavovali podľa rodinného pôvodu a levitské rodové zoznamy od dvadsaťročných nahor podľa ich povinností a tried. 18Zahŕňali aj všetky ich deti, ženy, synov, dcéry a celé zhromaždenie, uvedené v rodovom zozname, lebo sa verne posväcovali. 19No kňazi Áronovci mali na pastvinách svojich miest všade po mestách zvlášť vymenovaných mužov, aby rozdeľovali podiely všetkým kňazom a všetkým levitom uvedeným v rodovom zozname. 20Takto konal Chizkija v celom Judsku. Robil to, čo bolo pred Hospodinom, jeho Bohom, dobré, správne a pravdivé. 21Pri každom podujatí, ktoré začal v službe Božieho domu pre zákon a prikázania, sa pokúšal riadiť Bohom a konal všetko dôsledne a úspešne.

Sancheríbov útok na Jeruzalem

1Po týchto udalostiach a dôkazoch vernosti prišiel asýrsky kráľ Sancheríb. Napadol Judsko, obľahol opevnené mestá s úmyslom zmocniť sa ich. 2Keď Chizkija videl, že prišiel Sancheríb a chystá sa napadnúť Jeruzalem, 3dohodol sa so svojimi hodnostármi a hrdinami, že upchajú vodné pramene, ktoré sú von za mestom. Tí mu poskytli pomoc. 4Zhromaždilo sa množstvo ľudu a upchali všetky pramene i potok, ktorý pretekal stredom územia. Dôvodili: „Prečo by mali asýrski králi, až prídu, nájsť toľko vody?“ 5Potom sa pustil do opevňovania a opravil všetky poškodené hradby. Na nich vybudoval veže a druhú vonkajšiu hradbu. Opevnil Millo v Dávidovom meste a zhotovil množstvo oštepov a štítov. 6Nad ľudom ustanovil vojenských veliteľov, zhromaždil ich k sebe na priestranstvo pri mestskej bráne a takto ich povzbudzoval: 7„Buďte silní a odvážni! Nebojte sa a nedeste sa pred asýrskym kráľom ani pred celým davom, ktorý ho sprevádza, lebo prevaha je na našej strane. 8S ním je telesná sila, s nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje.“ Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju. 9Neskôr vyslal asýrsky kráľ Sancheríb svojich služobníkov do Jeruzalema, kým on sám s celou svojou vojenskou mocou bojoval proti Lachíšu. Judskému kráľovi Chizkijovi a všetkým Júdovcom v Jeruzaleme odkázal: 10„Takto vraví asýrsky kráľ Sancheríb: Na čo sa spoliehate, keď za obliehania zostávate v Jeruzaleme? 11Keď Chizkija vyhlasuje: ‚Hospodin, náš Boh, nás vyslobodí z moci asýrskeho kráľa,‘ tak vás zavádza, aby vás umoril hladom a smädom. 12Veď sám Chizkija odstránil jeho výšiny i oltáre a prikázal Judsku a Jeruzalemu: ‚Pred jedným oltárom budete vzdávať pocty a na ňom páliť kadidlo.‘ 13Neviete, čo som urobil ja a moji otcovia národom všetkých krajín? Mohli bohovia národov krajín vyslobodiť svoju krajinu z mojej moci? 14Ktorý zo všetkých bohov tých národov, ktoré moji otcovia použitím hubiacej kliatby vyhubili, mohol svoj ľud vyslobodiť z mojej moci? Môže vás azda váš Boh vyslobodiť z mojej moci? 15Nech vás teda Chizkija neklame a nezavádza! Neverte mu, lebo ani jeden z bohov všetkých tých národov a kráľovstiev nemohol svoj ľud vyslobodiť z mojej moci ani z moci mojich otcov. Ani váš Boh vás z nej nevyslobodí.“ 16Jeho sluhovia naďalej útočili slovami proti Hospodinovi, Bohu, a proti jeho služobníkovi Chizkijovi. 17Napísal aj hanopisy na Hospodina, Boha Izraela, a hromžil proti nemu: „Ako bohovia národov iných krajín nevyslobodili svoj ľud z mojej moci, tak z nej svoj ľud nevyslobodí ani Boh Chizkijov!“ 18V judskej reči vykrikovali na jeruzalemský ľud, ktorý bol na hradbách, aby ho vydesili, zastrašili, a tak dobyli mesto. 19O Bohu Jeruzalema sa vyjadrovali ako o bohoch národov zeme, diele ľudských rúk. 20Preto sa kráľ Chizkija a prorok Izaiáš, Amócov syn, modlili a úpenlivo volali k nebesiam. 21Hospodin vyslal anjela, ktorý zničil v tábore asýrskeho kráľa, všetkých udatných hrdinov, vojvodcov a hodnostárov, takže sa so zahanbením vrátil do svojej vlasti. Keď potom vošiel do domu svojho boha, vlastní synovia ho zabili mečom. 22Tak vyslobodil Hospodin Chizkiju a obyvateľov Jeruzalema z moci asýrskeho kráľa Sancheríba i z moci ostatných nepriateľov a zaistil mu pokoj od okolia. 23Mnohí prinášali do Jeruzalema Hospodinovi dary a judskému kráľovi Chizkijovi cennosti. Odvtedy si ho vysoko vážili všetky národy. 24V tom čase Chizkija smrteľne ochorel. Keď sa však modlil k Hospodinovi, dal mu odpoveď i znamenie. 25Chizkija sa neodplatil vďakou za prijaté dobrodenia, ale spyšnelo mu srdce. Preto sa Boh rozhneval na neho, na Judsko i Jeruzalem. 26Keď sa Chizkija a obyvatelia Jeruzalema kajali zo svojej pýchy, Hospodinov hnev ich nepostihol za jeho čias. 27Chizkija oplýval bohatstvom a slávou. Zhotovil si pokladnice na striebro, zlato, drahokamy, balzamy, štíty a na rôzne prepychové predmety. 28Mal sklady na úrodu obilia, muštu, oleja, stajne pre rôzne druhy dobytka a maštale pre stáda. 29Vybudoval si mestá, mal veľké stáda oviec a dobytka, lebo Boh ho zahrnul nesmiernym imaním. 30Chizkija zasypal horný výtok vôd Gichónu a zviedol ich po západnej strane Dávidovho mesta. Chizkijovi sa darilo v každom podujatí. 31Iba v prípade, keď boli k nemu vyslaní poverenci babylonských kniežat, aby preskúmali znamenie, ktoré nastalo v krajine, ho Boh opustil, aby ho podrobil skúške a spoznal celé jeho zmýšľanie. 32Ostatné Chizkijove príbehy a jeho zbožné skutky sú zapísané vo Videní proroka Izaiáša, syna Amóca, a v Knihe judských a izraelských kráľov. 33Chizkija sa uložil k svojim predkom, pochovali ho na svahu pri hroboch Dávidovcov. Keď zomrel, vzdali mu poctu všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Menašše.

Menašše

1Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov vládol v Jeruzaleme. 2Robil Hospodinovi naprotiveň podľa ohavností národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraelitov. 3Obnovil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, zriadil pre baalov oltáre, zhotovil ašery, uctieval celý nebeský zástup a slúžil mu. 4Postavil oltáre v Hospodinovom dome, o ktorom sa Hospodin sám vyslovil: „V Jeruzaleme zostane navždy moje meno.“ 5Na oboch nádvoriach Hospodinovho domu postavil oltáre pre celý nebeský zástup. 6V údolí Ben-Hinnóm dal synov previesť cez oheň, vykonával veštby, čary a zaklínania, priviedol vyvolávačov duchov a vykladačov. Hospodinovi robil všemožne naprotiveň, aby ho tak urážal. 7Vytesanú sochu modly umiestnil v Božom dome, o ktorom povedal Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si zvolil spomedzi všetkých izraelských kmeňov, si navždy uložím svoje meno. 8Nedopustím, aby sa niekedy pohla noha Izraela z pôdy, ktorú som dal vašim otcom za predpokladu, že budú dbať na všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal, teda na celý zákon, na ustanovenia a právne predpisy.“ 9Menašše zviedol Júdu i obyvateľov Jeruzalema na to, aby páchali väčšie zlo než národy, ktoré Hospodin vyhubil pred Izraelitmi. 10Hospodin sa prihováral Menaššemu a jeho ľudu, ale tí si to nevšímali. 11Preto na nich Hospodin priviedol veliteľov vojska asýrskeho kráľa. Tí Menaššeho dolapili, zachytili hákmi, sputnali okovami a odvliekli do Babylonu. 12Vo svojej tiesni sa doprosoval priazne Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov. 13Keď sa k nemu modlil, Hospodin sa dal uprosiť, vypočul jeho úpenlivé volanie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Tak spoznal Menašše, že iba Hospodin je pravý Boh. 14Neskôr vybudoval vonkajšie hradby Dávidovho mesta, západne od Gichónu, v údolí smerom k Rybnej bráne i vôkol Ófelu, a vystaval ich do výšky. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska. 15Z Hospodinovho domu odstránil cudzie božstvá, sochu a všetky oltáre, ktoré predtým vybudoval na návrší Hospodinovho domu i v Jeruzaleme. Všetko vyhádzal von z mesta. 16Znovu zriadil Hospodinov oltár a obetoval na ňom obety spoločenstva a ďakovné obety. Vyzval Júdu, aby slúžil Hospodinovi, Bohu Izraela. 17Ľud však i ďalej obetoval na výšinách, i keď Hospodinovi, svojmu Bohu. 18Ostatné Menaššeho príbehy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí sa k nemu prihovárali v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Príbehoch izraelských kráľov. 19O jeho modlitbe a odpovedi na ňu, o všetkých jeho hriechoch, o nevere, o miestach, kde zriadil výšiny a zaviedol ašery i sochy, prv než sa pokoril, sa píše v Dejinách Chozaja. 20Keď sa Menašše uložil k svojim predkom, pochovali ho v jeho hrobe. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amón.

Amón

21Amón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky vládol v Jeruzaleme. 22Robil Hospodinovi naprotiveň, podobne ako jeho otec Menašše. Amón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im. 23Nepokoril sa pred Hospodinom ako jeho otec Menašše, čím Amón zväčšil svoju vinu. 24Jeho služobníci sa proti nemu vzbúrili a zavraždili ho v jeho paláci. 25Pospolitý ľud však pobil všetkých účastníkov vzbury proti kráľovi Amónovi a po ňom ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.

Joziáš

1Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. 2Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po cestách svojho praotca Dávida a neodklonil sa napravo ani naľavo. 3V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, sa začal zaujímať o Boha svojho praotca Dávida a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašer, tesaných a liatych modiel. 4Za jeho prítomnosti zbúrali oltáre baalov, kadidlové oltáriky, ktoré boli na nich, posekal ašery, tesané a liate modly dolámal, rozdrvil a roztrúsil po hroboch tých, čo im obetovali. 5Kosti kňazov spálil na ich oltároch a tak očistil Judsko a Jeruzalem. 6V mestách Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftaliho a v ich okolitých rumoviskách 7zbúral oltáre, ašery a tesané modly rozdrvil na prach. Na celom území Izraela povytínal všetky kadidlové oltáriky a vrátil sa do Jeruzalema. 8V osemnástom roku svojej vlády, po očistení krajiny a chrámu, vyslal Šafána, Acaljovho syna, veliteľa mesta Maaseju a kancelára Joácha, Joacházovho syna, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. 9Keď prišli k veľkňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, prinesené pre Boží dom, ktoré nazbierali leviti, strážcovia prahu, od Menaššeho, Efrajima i celého zvyšku Izraela, ako i od celého Júdu, Benjamína a obyvateľov Jeruzalema. 10Odovzdali ich dielovedúcim, ktorí mali dozor v Hospodinovom dome, a tí zas robotníkom zamestnaným v Hospodinovom dome na oprave poškodených častí chrámu. 11Z nich vyplácali tesárov a stavbárov, kupovali opracované kamene i drevo na krovy a hrady budov, ktoré judskí králi nechali spustnúť. 12Muži vykonávali prácu statočne. Jachat, Obadja, leviti z Merariovcov, Zecharja a Mešullám a leviti z Kohátovcov stáli nad nimi ako dozorcovia. Všetci leviti, čo ovládali hru na hudobných nástrojoch, 13dozerali na nosičov nákladov a boli predstavenými všetkým robotníkom pri rozličnej práci. Niektorí leviti boli zas pisármi, úradníkmi a vrátnikmi.

Objavenie knihy zákona

14Keď vynášali peniaze prinesené do Hospodinovho domu, objavil kňaz Chilkija knihu Hospodinovho zákona, vydaného prostredníctvom Mojžiša. 15Chilkija oznámil pisárovi Šafánovi: „V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona.“ Chilkija odovzdal tú knihu Šafánovi, 16Šafán zaniesol knihu kráľovi a oznámil mu: „Tvoji služobníci vykonali všetko, čo mali nariadené. 17Vysypali peniaze, ktoré sa našli v Hospodinovom dome, a odovzdali ich dozorcom a robotníkom.“ 18Pisár Šafán ešte kráľovi podotkol: „Kňaz Chilkija mi odovzdal nejakú knihu.“ Potom z nej Šafán čítal pred kráľom. 19Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol si šaty. 20Chilkijovi, Šafánovmu synovi Achikámovi, Michovmu synovi Abdónovi, pisárovi Šafánovi a kráľovmu služobníkovi Asajovi prikázal: 21„Choďte, dopytujte sa Hospodina na to, čo sa týka mňa i zvyšku Izraelitov a Júdovcov vzhľadom na obsah nájdenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý sa vylial na nás preto, že naši otcovia zanedbali jeho slovo a neriadili sa všetkým, čo stojí v tejto knihe.“ 22Vtedy odišiel Chilkija a kráľom určení ľudia k prorokyni Chulde, žene Šallúma, syna Tokhata, Chasrovho syna, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Hovorili s ňou v tomto zmysle. 23Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Odkážte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: 24Takto teda vraví Hospodin: Privodím pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov všetky kliatby, poznačené v knihe, z ktorej sa pred judským kráľom čítalo. 25Pretože ma opustili a pálili kadidlo iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali, vyleje sa môj pálčivý hnev na toto miesto a nezhasne.‘ 26Judskému kráľovi, ktorý vás poslal dopytovať sa Hospodina, odkážte: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: 27Pretože sa ti obmäkčilo srdce, pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, pokoril si sa predo mnou, roztrhol si si šaty a plakal si predo mnou, i ja som ťa vypočul,‘ znie výrok Hospodina. 28‚Pripojím ťa k tvojim predkom, v pokoji ťa uložia do hrobu, takže neuzrieš všetku tú pohromu, čo privodím na toto miesto a na jeho obyvateľov.‘“ Podali o tom kráľovi správu. 29Kráľ dal zvolať všetkých starších Judska a Jeruzalema. 30Nato vystúpil do Hospodinovho domu kráľ i všetci muži Judska i obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud bez ohľadu na postavenie. Prečítal pred nimi nahlas všetky slová Knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 31Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že budú nasledovať Hospodina a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia bez výhrad, celou bytosťou a plniť slová zmluvy, zapísané v tejto knihe. 32Zaviazal k tomu všetkých, čo boli v Jeruzaleme a na Benjamínovom území. Obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich otcov. 33Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých krajov, čo patrili Izraelitom, a všetkým, čo bývajú v Izraeli, uložil povinnosť slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu. Kým žil, neodklonili sa od Hospodina, Boha svojich otcov.

Svätenie Paschy

1Joziáš slávil v Jeruzaleme Paschu na počesť Hospodina. Veľkonočného baránka zabili štrnásteho dňa prvého mesiaca. 2Kňazom určil ich povinnosti a pobádal ich k službe v Hospodinovom dome. 3Levitom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli pre Hospodina posvätení, prikázal: „Uložte svätú archu do domu, ktorý postavil izraelský kráľ Šalamún, Dávidov syn. Už ju nemusíte nosiť na pleciach. Teraz slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, a jeho izraelskému ľudu! 4Zoskupte sa podľa rodín na triedy podľa predpisu izraelského kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna. 5Rozostavte sa vo svätyni podľa rodinného začlenenia k svojim bratom z ľudu, a to pre každú skupinu jedno oddelenie léviovskej rodiny. 6Zabite veľkonočného baránka! Posväťte sa a baránka pripravte i svojim bratom, aby sa tak splnilo slovo Hospodina, dané prostredníctvom Mojžiša.“ 7Joziáš priniesol pre pospolitý ľud ako obetný dar drobné stádo: ovce a kozľatá, spolu tridsaťtisíc kusov, k tomu tritisíc kusov dobytka ako dar pre všetkých účastníkov Paschy. Pochádzalo to z kráľovho majetku. 8Jeho hodnostári tiež priniesli milodary pre ľud, kňazov a levitov. Chilkija, Zecharja, Jechíel, predstavení Božieho domu, darovali kňazom na Paschu dvetisícšesťsto baránkov a tristo kusov dobytka. 9Konanja, Šemaja a Netaneel, jeho bratia, ďalej Chašabja, Jeíel a Jozabád, levitskí hodnostári, darovali levitom na Paschu päťtisíc oviec a päťsto kusov dobytka. 10Keď sa zriadila služba, kňazi si stali na svoje miesto a leviti sa zoradili do tried podľa kráľovho príkazu. 11Potom zabíjali veľkonočné baránky, kňazi kropili krv, čo od nich prevzali, a leviti sťahovali kože. 12Spaľovanú obetu však odkladali stranou, aby sa dala skupinám rodín prostého ľudu a tie ju obetovali Hospodinovi, ako sa o tom píše v Mojžišovej knihe. To isté urobili s dobytkom. 13Veľkonočného baránka piekli podľa predpisu na ohni a zasvätené dary varili v hrncoch, v kotlíkoch a v misách a hneď roznášali všetkému pospolitému ľudu. 14Potom ho pripravili sebe a kňazom, pretože kňazi Áronovci boli zaujatí prinášaním spaľovaných obiet a tukov až do noci. Leviti to nachystali sebe a kňazom, Áronovcom. 15Speváci Asáfovci stáli na svojom mieste podľa príkazu Dávida, Asáfa, Hemána a kráľovho vidca Jedutúna. Ani vrátnici pri jednotlivých bránach nemuseli prerušiť službu, lebo ich bratia leviti im pripravili jedlo. 16V ten deň sa zriadila celá služba na počesť Hospodina zasvätením Paschy a prinášaním spaľovaných obiet na Hospodinovom oltári podľa nariadenia kráľa Joziáša. 17Prítomní Izraeliti svätili v tom čase Paschu a slávnosť Nekvasených chlebov sedem dní. 18Podobná Pascha sa v Izraeli nesvätila od čias proroka Samuela. Žiaden izraelský kráľ nesvätil takú Paschu ako Joziáš, kňazi, leviti, celý Júda, prítomní Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema. 19Táto Pascha sa svätila v osemnástom roku Joziášovej vlády.

Joziášov koniec

20Po všetkom tom, ako dal Joziáš do poriadku chrám, vypravil sa egyptský kráľ Necho do boja ku Karkemišu pri Eufrate. Joziáš vyrazil proti nemu. 21Ten však vyslal k nemu poslov s odkazom: „Čo ťa je do mňa, judský kráľ? Nevypravil som sa dnes proti tebe, ale proti domu, s ktorým vediem vojnu. Boh mi prikázal, aby som sa ponáhľal. Ustúp Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil!“ 22Joziáš mu však neustúpil, ale sa odvážil naňho zaútočiť. Nedbal na Nechove slová, hoci pochádzali od Boha, ale vyrazil do boja na rovine pri Megidde. 23Kráľa Joziáša však strelci zasiahli. Kráľ prikázal svojim služobníkom: „Odveďte ma, lebo som ťažko ranený.“ 24Služobníci ho preniesli z bojového voza a na druhom voze dopravili do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v hroboch jeho predkov. Celé Judsko a Jeruzalem smútili za Joziášom. 25Jeremiáš zložil o Joziášovi žalospev. Dodnes ospevujú všetci speváci a speváčky svojimi žalospevmi Joziáša. Stalo sa to v Izraeli zvykom. Možno ich nájsť zapísané v Žalospevoch. 26Ostatné Joziášove príbehy, prejavy jeho zbožnosti v zhode so zákonom Hospodina, 27dávnejšie i novšie príbehy, sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov.

Joacház

1Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášovho syna Joacháza a po jeho otcovi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa. 2Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme vládol tri mesiace. 3Egyptský kráľ ho v Jeruzaleme zosadil z vlády a na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 4Egyptský kráľ dosadil za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom jeho brata Eljakíma a zmenil mu meno na Jojakím. Jeho brata Joacháza dal Necho odvliecť do Egypta.

Jojakím

5Jojakím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. 6Babylonský kráľ Nebukadnesar sa vypravil proti nemu, sputnal ho okovami a odvliekol do Babylonu. 7I niektoré predmety z Hospodinovho domu odniesol Nebukadnesar do Babylonu a uložil ich vo svojom chráme. 8Ostatné Jojakímove príbehy, ohavnosti, ktoré páchal, a ďalšie zistenia o ňom sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jojachín.

Jojachín

9Jojachín mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi robil naprotiveň. 10Po uplynutí roka ho dal kráľ Nebukadnesar spolu so vzácnymi predmetmi Hospodinovho domu dopraviť do Babylonu. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Cidkiju.

Cidkija

11Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. 12Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, hovorcom Hospodina. 13Dokonca sa vzbúril proti kráľovi Nebukadnesarovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Tvrdošijne sa vzpieral a zanovite odmietal návrat k Hospodinovi, Bohu Izraela. 14Ba i všetci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac nevernejší. Nasledovali rôzne ohavnosti národov, čím poškvrnili dom, ktorý si Hospodin posvätil v Jeruzaleme. 15Hospodin, Boh ich otcov, im po svojich posloch dával včas výstrahu, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom. 16Tí však zosmiešňovali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a potupovali jeho prorokov, až sa hnev Hospodina natoľko vystupňoval proti ľudu, že mu už nebolo pomoci. 17Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil mečom ich mládencov, neušetril mládenca ani pannu, ani starca, ani veľmi zostarnutého človeka. Všetkých vydal do jeho moci. 18Všetko veľké i malé náčinie Božieho domu, poklady Hospodinovho domu, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko to odniesol do Babylonu. 19Potom zapálili Boží dom, strhli hradby Jeruzalema a všetky jeho paláce spálili. Tak vyšli všetky vzácnosti navnivoč. 20Tých, čo unikli meču, presídlil do Babylonu. Tam museli jemu a jeho synom slúžiť ako otroci až do nástupu perzskej vlády. 21Tak sa splnilo slovo Hospodina, vyrieknuté Jeremiášom: „Kým si krajina nevynahradí svoje soboty. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.“ 22V prvom roku perzského kráľa Kýra - aby sa tak splnilo Hospodinovo slovo, vyrieknuté Jeremiášom - dal Hospodin vnuknutie perzskému kráľovi Kýrovi, ktorý dal rozhlásiť po celom kráľovstve, a to i písomne: 23„Takto vraví perzský kráľ Kýros: ‚Hospodin, Boh nebies, mi odovzdal všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto spomedzi vás pochádza z jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na cestu!‘“

EZDRÁŠ

Kýrov výnos

1V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo slovo Hospodina, vyslovené Jeremiášovými ústami, Hospodin vzbudil ducha perzského kráľa Kýra a on dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto: 2„Takto hovorí perzský kráľ Kýros: ‚Hospodin, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on ma poveril, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. 3Kto spomedzi vás patrí k jeho ľudu, nech je jeho Boh s ním, nech sa vydá do Jeruzalema, ktorý je v Judsku, a nech buduje dom Hospodina, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý je v Jeruzaleme. 4Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde býva ako cudzinec, nech podporia miestni obyvatelia striebrom, zlatom, majetkom a dobytkom spolu s dobrovoľnými darmi na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme!‘“ 5A tak sa vybrali rodoví náčelníci Júdu a Benjamína, kňazi a leviti a vôbec každý, v kom Boh vzbudil svojho ducha, aby šiel a staval Hospodinov dom, ktorý bol v Jeruzaleme. 6Všetci navôkol ich podporili striebornými nádobami, zlatom, majetkom, dobytkom a drahocennosťami, okrem všetkého, čo darovali dobrovoľne. 7Kráľ Kýros vydal nádoby Hospodinovho domu, ktoré Nebukadnesar odvliekol z Jeruzalema a uložil v dome svojho Boha. 8Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitredáta a ten ich prepočítané odovzdal judskému kniežaťu Šešbaccarovi. 9Toto je ich počet: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov, 10tridsať zlatých čiaš, štyristodesať druhoradých strieborných čiaš, tisíc iných nádob; 11všetkých nádob zo zlata a striebra bolo päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Šešbaccar so zajatcami, ktorí išli z Babylonu do Jeruzalema.

Návrat do Jeruzalema

1Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli z vyhnanstva, zajatci, ktorých odvliekol babylonský kráľ Nebukadnesar do Babylonu. Vrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta; 2tí, čo prišli so Zerubbábelom, Ješúom, Nechemjom, Serajom, Reelajom, Mordochajom, Bilšánom, Mispárom, Bigvajom, Rechúmom a Baanom. Počet mužov izraelského ľudu: 3potomkov Paróšových bolo dvetisícstosedemdesiatdva, 4Šefatjových tristosedemdesiatdva, 5Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6potomkov Pachat-Moábových po Ješúovi a Joábovi bolo dvetisícosemstodvanásť, 7potomkov Elámových bolo tisícdvestopäťdesiatštyri, 8Zattuových deväťstoštyridsaťpäť, 9Zakkajových sedemstošesťdesiat, 10Baniho šesťstoštyridsaťdva, 11Bebajových šesťstodvadsaťtri, 12Azgádových tisícdvestodvadsaťdva, 13Adonikámových šesťstošesťdesiatšesť, 14Bigvajových dvetisícpäťdesiatšesť, 15Adínových štyristopäťdesiatštyri; 16potomkov Atérových po Jechizkijovi bolo deväťdesiatosem, 17Becajových tristodvadsaťtri, 18Jorových stodvanásť, 19Chašumových dvestodvadsaťtri, 20Gibbárových deväťdesiatpäť. 21Betlehemčanov bolo stodvadsaťtri, 22Netofanov päťdesiatšesť, 23Anatóťanov stodvadsaťosem, 24Azmáveťanov štyridsaťdva, 25Kirjat-Jearímčanov, Kefirčanov a Beerótčanov sedemstoštyridsaťtri, 26Rámčanov a Gebanov šesťstodvadsaťjeden, 27Michmásanov stodvadsaťdva, 28Bételčanov a Ajanov dvestodvadsaťtri, 29Nebóanov päťdesiatdva, 30Magbíšanov stopäťdesiatšesť, 31ostatných Elámcov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32Charímovcov tristodvadsať, 33Lódčanov, Chadídčanov a Ónčanov sedemstodvadsaťpäť, 34Jerišanov tristoštyridsaťpäť, 35Senaancov tritisícšesťstotridsať. 36Kňazi: Jedajovcov, patriacich k Ješúovmu domu, bolo deväťstosedemdesiattri, 37Immérovcov tisícpäťdesiatdva, 38Pašchúrovcov tisícdvestoštyridsaťsedem, 39Charímovcov tisícsedemnásť. 40Leviti: potomkov Ješúu a Kadmíela po Hodavjovi bolo sedemdesiatštyri. 41Speváci: potomkov Asáfových bolo stodvadsaťosem. 42Vrátnici: potomkov Šallúmových, Atérových, Talmónových, Akkúbových, Chatitových, Šobajových bolo stotridsaťdeväť. 43Nevoľníci chrámu: Cichaovci, Chasufovci, Tabbaóťania, 44Kerósovci, Síahovci, Padónovci, 45Lebanovci, Chagabovci, Akkúbovci, 46Chagábovci, Šamlajovci, Chanánovci, 47Giddélovci, Gacharovci, Reajovci, 48Recínovci, Nekodaovci, Gazzámovci, 49Uzzovci, Paséachovci, Besajovci, 50Asnovci, Meunímovci, Nefusímovci, 51Bakbúkovci, Chakufovci, Charchúrovci, 52Baclútovci, Mechidovci, Charšovci, 53Barkósovci, Siserovci, Temachovci, 54Necíachovci a Chatifovci; 55potomkovia Šalamúnových služobníkov: Sotajovci, Soferetovci, Perudovci, 56Jalovci, Darkónčania, Giddélovci, 57Šefatjovci, Chattílovci, Pocheret-Haccebajímovci a Amiovci; 58všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva.

59Aj títo vyšli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúbu, Addánu a Imméru, lenže nevedeli preukázať rod svojich otcov a svoj pôvod, či sú z Izraela: 60šesťstopäťdesiatdva Delajových, Tobijových a Nekodaových potomkov. 61Z potomkov kňazov: Chobajovci a Kócovci; potomkovia Barzillaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Gileádčana Barzillaja, a bol nazvaný ich menom. 62Tí hľadali svoj zápis v rodovom zozname, ale pretože ho nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 63Kráľov miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, pokiaľ kňaz s urím a tummím nezaujme svoje miesto. 64Celé toto spoločenstvo dovedna tvorilo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat osôb, 65okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať. 68Poniektorí rodoví náčelníci po svojom príchode k Hospodinovmu domu, ktorý je v Jeruzaleme, venovali dobrovoľné dary na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 69Podľa svojich možností prispeli na dielo chrámu šesťdesiatjedentisíc drachiem v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských rúch. 70Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu usadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; celý Izrael býval vo svojich mestách.

Stavba oltára

1Keď sa blížil siedmy mesiac, vtedy, keď už Izraeliti boli vo svojich mestách, zišiel sa do jedného ľud v Jeruzaleme. 2Jocadákov syn Ješúa so svojimi druhmi, kňazmi, a Šealtíelov syn Zerubbábel so svojimi druhmi sa rozhodli postaviť oltár Bohu Izraela, aby na ňom prinášali spaľované obety, ako je napísané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3Oltár postavili na jeho pôvodných základoch, hoci mali strach pred obyvateľstvom okolitých krajín, a prinášali na ňom spaľované obety Hospodinovi ráno i večer. 4Slávili tiež slávnosť Stánkov podľa predpisu a deň čo deň prinášali spaľované obety v stanovenom počte, ako žiadal predpis na príslušný deň, 5a po nich ustavičnú spaľovanú obetu, obety na novmesiace, ďalej na všetky výročné slávnosti Hospodina, ktoré sa svätili, a vždy, keď niekto obetoval Hospodinovi dobrovoľnú obetu. 6Od prvého dňa siedmeho mesiaca začali Hospodinovi prinášať spaľované obety, hoci ešte neboli položené základy chrámu Hospodina. 7Dali peniaze kamenárom a tesárom, stravu, nápoj a olej Sidončanom a Týrčanom, aby dopravili cédrové drevo z Libanonu po mori k Jafe podľa povolenia, ktoré mali od perzského kráľa Kýra. 8V druhom roku po svojom návrate k Božiemu domu do Jeruzalema, v druhom mesiaci Šealtíelov syn Zerubbábel a Jocadákov syn Ješúa s ostatnými svojimi druhmi, kňazmi, levitmi a so všetkými, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema, začali práce a poverili levitov od dvadsiatich rokov nahor riadením práce na Hospodinovom dome. 9A tak nastúpil Ješúa, jeho synovia a jeho bratia, Kadmíel a jeho synovia s Júdovými potomkami do jedného a riadili tých, čo pracovali na stavbe Božieho chrámu; takisto Chenadádovi synovia a ich synovia a ich bratia, leviti. 10Keď stavitelia kládli základy Hospodinovho chrámu, pozvali kňazov, aby sa postavili vo svojom rúchu s trúbami, aj levitov, synov Asáfa, s cimbalmi, aby velebili Hospodina podľa vzoru izraelského kráľa Dávida. 11Striedavo chválili a velebili Hospodina spevom: „Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky nad Izraelom.“ Všetok ľud sa ozýval veľkým jasotom a chválil Hospodina, že bol položený základ Hospodinovho domu. 12Mnohí z kňazov, levitov a rodových náčelníkov, tí starší, ktorí videli predošlý chrám, však veľmi nariekali, keď pred ich očami kládli základ tohto chrámu. Mnohí sa zas ozývali natešeným hlasom, 13takže nik nevedel rozoznať hlasitý radostný krik od hlasitého plaču ľudu, lebo veľmi hlasne kričal a bolo ho počuť ďaleko.

Pozastavenie stavby

1Keď sa dopočuli Júdovi a Benjamínovi protivníci, že navrátenci zo zajatia stavajú chrám Hospodinovi, Bohu Izraela, 2prišli k Zerubbábelovi a rodovým náčelníkom a povedali im: „Chceli by sme s vami stavať, lebo aj my uctievame vášho Boha a obetujeme mu od čias asýrskeho kráľa Esar-Chaddóna, ktorý nás sem doviedol.“ 3Lenže Zerubbábel, Ješúa a iní náčelníci izraelských rodín im odvetili: „Vy a my nesmieme spolu stavať dom nášmu Bohu, ale iba my sami staviame Hospodinovi, Bohu Izraela, ako nám rozkázal perzský kráľ, kráľ Kýros.“

4Tak sa stalo, že ľud tejto krajiny sa usiloval odobrať chuť do práce judskému ľudu. Zastrašovali ich, aby nestavali. 5Okrem toho podplácali radcov, aby marili ich predsavzatie. Tak to bolo po všetky dni perzského kráľa Kýra, až kým nekraľoval perzský kráľ Dárius.

Žaloby na Židov

6Za kraľovania Ahasvéra, na začiatku jeho kraľovania napísali žalobu na judských a jeruzalemských obyvateľov. 7V časoch Artaxerxa písal zas Bišlám, Mitredát a Tabeel so svojimi ostatnými spolupracovníkmi perzskému kráľovi Artaxerxovi. Listina bola napísaná aramejským písmom a bola preložená do aramejčiny. 8Kancelár Rechúm a pisár Šimšaj zostavili kráľovi Artaxerxovi správu o Jeruzaleme tohto znenia: 9„Kancelár Rechúm, pisár Šimšaj, ostatní ich spolupracovníci - sudcovia, nižší úradníci, dozorcovia a správcovia, ľudia z Uruku, Babylonu, Šušanu, teda Elámci 10a ostatné národy, ktoré veľký a slávny Asnappar zajal a usadil v samárijských mestách a na ostatnom Záriečí.“ 11Toto je odpis listu, ktorý mu poslali: „Kráľovi Artaxerxovi; tvoji služobníci, ľudia spoza Rieky, a tak ďalej. 12Nech je kráľovi známe, že Židia, ktorí sa vybrali od teba sem hore, prišli k nám do Jeruzalema, mesta spurného a zlého, a opäť ho stavajú a opevňujú hradbami a opravujú zbúraniská. 13Nech je teda kráľovi známe, že ak bude toto mesto postavené a jeho hradby budú opravené, nebudú odvádzať ani daň, ani dávku, ani clo a nakoniec to bude na škodu kráľom. 14Nuž a keďže solíme soľou paláca, nepatrí sa, aby sme sa ďalej prizerali na poškodzovanie kráľa. Preto teraz podávame kráľovi túto správu, 15aby hľadali v kronikách tvojich otcov. Veď v kronikách nájdeš a dozvieš sa, že toto mesto je mestom odbojným a škodí kráľom, ba i podrobeným krajinám, a že v ňom robievali vzbury odpradávna, a preto bolo toto mesto spustošené. 16Upozorňujeme teda kráľa, že ak toto mesto bude postavené a jeho hradby budú obnovené, nebudeš mať, veru, na Záriečí účasť.“

Pozastavenie stavebných prác

17Kráľ poslal kancelárovi Rechúmovi, pisárovi Šimšajovi a ostatným ich spolupracovníkom, ktorí bývali v Samárii, a iným na Záriečí, túto odpoveď: „Pokoj, a tak ďalej. 18Obžalobný spis, ktorý ste nám poslali, bol jasne prečítaný v mojej prítomnosti. 19Na môj rozkaz hľadali a našli, že sa toto mesto odpradávna vzpieralo proti kráľom a že v ňom dochádzalo k odbojom a vzburám 20a že v Jeruzaleme bývali mocní králi a panovali nad všetkými územiami, čo sú za Riekou, a platila sa im daň, poplatok a clo. 21Preto teraz vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom stavať toto mesto, kým nevydám iný rozkaz. 22Varujte sa postupovať v tej veci nedbanlivo, aby z toho nevzrástla škoda v kráľov neprospech.“ 23Keď odpis nariadenia kráľa Artaxerxa prečítali pred Rechúmom, pred pisárom Šimšajom a pred ich spolupracovníkmi, vybrali sa napochytro k Židom do Jeruzalema a z vládnej moci im rozkázali prestať. 24Tak bola zastavená práca na Božom príbytku v Jeruzaleme a nerobilo sa až do druhého roku kraľovania perzského kráľa Dária.

Obnovenie stavby chrámu

1Prorok Aggeus a Iddov syn Zachariáš však prorokovali v mene Boha Izraela, ktorý vládol nad nimi, tým Židom, ktorí boli v Judsku a v Jeruzaleme. 2Šealtíelov syn Zerubbábel a Jocadákov syn Ješúa sa vzchopili a začali stavať Boží dom v Jeruzaleme. Ruka v ruke s nimi pracovali Boží proroci a podporovali ich. 3V tom čase k nim prišiel vladár Záriečia Tattenaj, Šetar-Bozenaj a ich spolupracovníci a opýtali sa ich: „Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?“ 4Ďalej sa ich spytovali: „Ako sa volajú muži, čo stavajú túto budovu?“ 5Božie oko však spočívalo na starších Židoch, a tak im neprerušili prácu, kým sa nepredostrie správa Dáriovi a kým odtiaľ nedostanú rozhodnutie o tom.

Otázka miestodržiteľa u Dária

6Odpis listu, ktorý poslal vladár Záriečia Tattenaj, Šetar-Bozenaj, ich spolupracovníci a správcovia spoza Rieky kráľovi Dáriovi. 7Poslali mu správu a v nej bolo napísané toto: „Kráľovi Dáriovi dokonalý pokoj! 8Nech je známe kráľovi, že sme sa vypravili do judskej krajiny k domu veľkého Boha. Stavajú ho z kamenných kvádrov. Steny obkladajú drevom. Pracuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie pod rukami. 9Opýtali sme sa teda starších a takto sme im vraveli: ‚Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?‘ 10Opýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti dali vedieť, aj sme zaznačili mená mužov, ktorí sú ich náčelníkmi. 11Odpovedali nám takto: ‚My sme služobníci Boha nebies a zeme a staviame tento chrám, ktorý bol postavený už dávno pred mnohými rokmi. Staval ho a aj postavil veľký izraelský kráľ. 12Potom však, keď naši praotcovia popudili k hnevu Boha nebies, vydal ich do rúk babylonského kráľa, Chaldejca Nebukadnesara, ktorý zbúral tento chrám a ľud presídlil do Babylonu. 13Kráľ Kýros však vydal v prvom roku panovania nad Babylonom nariadenie postaviť tento Boží dom. 14Ba ešte aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nebukadnesar pobral z jeruzalemského chrámu a odniesol do babylonského chrámu, kráľ Kýros vyniesol z babylonského chrámu a odovzdal ich istému mužovi menom Šešbaccar, ktorého vymenoval za miestodržiteľa, 15a povedal mu: »Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme! Nech sa stavia Boží dom na tom mieste, kde stál!«‘ 16Nuž a tento Šešbaccar došiel, postaral sa o základy Božieho domu v Jeruzaleme a odvtedy sa stavia dosiaľ, ale dostavaný nie je. 17Teraz, ak kráľ uzná za dobré, nech sa pátra v kráľovskej klenotnici tam v Babylone, či je to tak, že kráľ Kýros vydal rozkaz stavať Boží dom v Jeruzaleme. Nech nám teda kráľ pošle rozhodnutie v tejto veci!“

Dáriovo nariadenie

1Vtedy kráľ Dárius vydal rozkaz hľadať v klenotnici písomnosti, uložené tam v Babylone. 2Aj sa našiel v panovníckom sídle Ekbatana, ktoré leží v médskej provincii, jeden zvitok, kde bolo napísané: „Pamätný záznam: 3V prvom roku svojho kraľovania rozkázal kráľ Kýros vo veci Božieho domu v Jeruzaleme: ‚Nech sa stavia tento chrám ako miesto, na ktoré sa prinášajú obety spoločenstva a ohňové obety na základoch, ktoré znesú jeho výšku šesťdesiat lakťov a jeho šírku šesťdesiat lakťov. 4Tri vrstvy sú z kamenných kvádrov a potom jedna vrstva z dreva. Náklady nech uhradí kráľovský dvor. 5Aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nebukadnesar zobral z chrámu v Jeruzaleme a doniesol do Babylonu, nech vrátia a nech prídu späť do jeruzalemského chrámu! Zlož ich v Božom dome!‘“

Povolenie k stavbe chrámu

6„Teraz teda Tattenaj, miestodržiteľ na Záriečí, a Šetar-Bozenaj so svojimi spolupracovníkmi i správcovia spoza Rieky, choďte odtiaľ preč! 7Nechajte, nech sa pracuje na tom Božom dome! Nech židovský miestodržiteľ a ich starší stavajú ten Boží dom tam, kde stál predtým. 8Týmto vydávam rozkaz o tom, ako sa máte zachovať k židovským starším, ktorí stavajú ten Boží dom: Nech sa z kráľovských príjmov, z toho, čo vynáša daň Záriečia, bez okolkov vyplácajú náklady tým mužom, aby dielo neviazlo. 9A čo treba, býčky, barany a jahňatá na spaľované obety Bohu nebies, zrno, soľ, víno a či olej nech sa im každodenne dáva bez akéhokoľvek klamstva, o čo požiadajú jeruzalemskí kňazi, 10aby prinášali Bohu nebies milé obety a modlili sa za blažený život kráľa a jeho rodiny. 11Ďalej sa vydáva z mojej strany rozkaz: Ktokoľvek by nedodržal toto nariadenie, nech vytrhnú z jeho domu trám, nech ho vztýčia a nech ho naň pribijú a jeho dom nech je z trestu obrátený na rumovisko! 12Boh, ktorý tam dáva prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého kráľa a ľudí, ktorí by sa odvážili toto nedodržiavať a zbúrať ten Boží dom v Jeruzaleme! Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz. Nech sa prísne dodržiava!“

Dokončenie stavby chrámu

13Tattenaj, miestodržiteľ na Záriečí, Šetar-Bozenaj a ich spolupracovníci urobili presne podľa toho, ako im odpovedal kráľ Dárius. 14Židovskí starší teda mohli ďalej stavať a práca im išla od ruky, ako predpovedal prorok Aggeus a Iddov syn Zachariáš. Podľa nariadenia Boha Izraela a podľa nariadenia perzských kráľov Kýra, Dária a Artaxerxa pokračovali v stavbe až do dokončenia. 15Tak dokončili Boží dom do tretieho dňa mesiaca adár v šiestom roku kraľovania kráľa Dária.

Posvätenie chrámu

16Potom Izraeliti, kňazi, leviti a ostatní, čo prišli zo zajatia, oslávili natešení posvätenie Božieho domu. 17Pri posviacke Božieho domu obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo baránkov a dvanásť capov na obetu za hriech, za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. 18Potom zadelili kňazov po ich triedach, takisto levitov po ich oddeleniach na Božiu službu v Jeruzaleme, ako sa píše v Mojžišovej knihe.

Slávenie sviatkov

19Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Paschu štrnásteho dňa prvého mesiaca. 20Keďže kňazi a leviti sa do jedného očistili, všetci boli čistí, a tak mohli zabíjať veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia, aj svojim bratom kňazom, aj sebe. 21Izraeliti teda jedli veľkonočného baránka, a to nielen tí, čo prišli zo zajatia, ale aj všetci, čo sa oddelili od poškvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Hospodina, Boha Izraela. 22Slávili aj slávnosť Nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo Hospodin ich obdaroval radosťou. Naklonil k nim srdce asýrskeho kráľa, aby posilňoval ich ruky na stavbe domu Boha, Boha Izraela.

Ezdrášov rodokmeň

1Po týchto udalostiach počas vlády perzského kráľa Artaxerxa prišiel Ezdráš, syn Seraju, syna Azarju, syna Chilkiju, 2syna Šallúma, syna Cadóka, syna Achitúba, 3syna Amarju, syna Azarju, syna Merajóta, 4syna Zerachju, syna Uzziho, syna Bukkiho, 5syna Abišúu, syna Pinchása, syna Eleazára, syna najvyššieho kňaza Árona.

Ezdrášova cesta domov

6Tento Ezdráš vyšiel z Babylonu. Bol zákonníkom, skúseným v Mojžišovom zákone, ktorý dal Hospodin, Boh Izraela. Keďže bola nad ním ruka Hospodina, jeho Boha, kráľ mu dával všetko, o čo žiadal. 7Zároveň putoval do Jeruzalema húf Izraelitov, kňazov, levitov, spevákov, vrátnikov a nevoľníkov chrámu v siedmom roku kráľa Artaxerxa. 8Do Jeruzalema došiel v piatom mesiaci, v siedmom roku tohto kráľa. 9Na prvý deň prvého mesiaca bol totiž určený odchod z Babylonu a v prvý deň piateho mesiaca sa dostal do Jeruzalema, lebo na ňom spočívala dobrotivá ruka jeho Boha. 10Ezdráš si totiž zaumienil skúmať Hospodinov zákon, plniť ho a učiť izraelský ľud ustanovenia a právne predpisy.

Kráľovo splnomocnenie pre Ezdráša

11Toto je odpis listiny, ktorú dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, zákonníkovi, znalcovi Hospodinových príkazov a nariadení pre Izrael: 12„Artaxerxes, kráľ kráľov, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone nebeského Boha, pozdrav a tak ďalej. 13Ja vydávam rozkaz, že každý, kto by v mojom kráľovstve mal vôľu - či z izraelského ľudu, či z jeho kňazov, či z levitov - ísť do Jeruzalema, môže sa vybrať s tebou. 14Kráľ a jeho siedmi radcovia ťa posielajú preskúmať stav vecí v Judsku a v Jeruzaleme, ako žiada zákon tvojho Boha, čo máš v ruke, 15a dopraviť striebro so zlatom, ktoré kráľ a jeho radcovia dobrovoľne venovali Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, 16aj všetko striebro a zlato, ktoré nájdeš v celej babylonskej provincii popri dobrovoľnom dare ľudu a kňazov, venovanom domu ich Boha v Jeruzaleme. 17Preto za toto striebro bezodkladne nakúp býky, barany a baránky s príslušnými pokrmovými a nápojovými obetami a obetuj ich na oltári domu vášho Boha v Jeruzaleme! 18To, čo ty a tvoji bratia usúdite, že by bolo dobré spraviť so striebrom a zlatom, ktoré bude nazvyš, spravte podľa vôle svojho Boha. 19Nádoby, ktoré dostávaš pre službu v dome tvojho Boha, odovzdaj pred Bohom v Jeruzaleme! 20Ostatné, čo ešte treba pre dom tvojho Boha, čo ti bude ešte treba vynaložiť, uhraď z kráľovskej pokladnice! 21Ja, kráľ Artaxerxes, týmto nariaďujem všetkým pokladníkom na Záriečí: Všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, znalec zákona nebeského Boha, treba bez okolkov splniť 22do sto talentov striebra, do sto kórov pšenice, do sto batov vína, do sto batov oleja a soli bez vyúčtovania! 23Všetko, čo sa žiada podľa rozhodnutia nebeského Boha, treba presne splniť pre dom nebeského Boha, aby azda nevzbĺkol hnevom proti kráľovej ríši a proti jeho synom. 24Ďalej vám oznamujeme, že nik nemá právo uvaliť daň, dávku či clo ani na kňazov, ani na levitov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov, ani na nijakých služobníkov tohto Božieho domu. 25Ty, Ezdráš, podľa toho, ako prikazuje múdrosť tvojho Boha, ktorú máš v rukách, vymenuj sudcov vedno s obhajcami, aby vysluhovali právo všetkému ľudu na Záriečí, totiž tým, čo poznajú zákon tvojho Boha; a kto by ho nepoznal, toho učte! 26Každý, kto by neposlúchol zákon tvojho Boha a zákon kráľa, nech je bez okolkov odsúdený alebo na smrť, alebo do vyhnanstva, alebo na peňažnú pokutu, alebo do žalára!“

Ezdrášova ďakovná modlitba

27„Nech je zvelebený Hospodin, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi do srdca, aby okrášlil Hospodinov dom v Jeruzaleme 28a naklonil ku mne milosť kráľa, jeho radcov a všetkých mocných kniežat kráľa. Ja teda, posilnený rukou Hospodina, svojho Boha, ktorá bola nado mnou, zhromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou.“

Zoznam navrátencov s Ezdrášom

1Toto sú predáci rodín, zapísaní do rodového zoznamu, ktorí vyšli so mnou za kraľovania kráľa Artaxerxa z Babylonu: 2Z Pinchásových synov Geršóm, z Itamárových synov Daniel, z Dávidových synov Chattúš, 3Šechanjov syn. Z Paróšových synov Zecharja a s ním zapísaných v rodovom zozname stopäťdesiat mužov. 4Z Pachat-Moábových synov: Zerachjov syn Eljehoenaj a s ním dvesto mužov. 5Zo Zattúových synov: Jachazíelov syn Šechanja a s ním tristo mužov. 6Z Adínových synov: Jonatánov syn Ebed a s ním päťdesiat mužov. 7Z Elámových synov: Ataljov syn Ješaja a s ním sedemdesiat mužov. 8Zo Šefatjových synov: Michaelov syn Zebadja a s ním osemdesiat mužov. 9Z Joábových synov: Jechíelov syn Obadja a s ním dvestoosemnásť mužov. 10Z Baniových synov: Josifjov syn Šelomót a s ním stošesťdesiat mužov. 11Z Bebajových synov: Bebajov syn Zecharja a s ním dvadsaťosem mužov. 12Z Azgádových synov: Hakkatánov syn Jochanán a s ním stodesať mužov. 13Z Adonikámových synov poslední a volajú sa Elifelet, Jeíel a Šemaja a s nimi šesťdesiat mužov. 14Z Bigvajových synov Utaj a Zabúd a s nimi sedemdesiat mužov.

Zhromaždenie pri rieke

15Zhromaždil som ich k rieke, čo tečie do Ahavy, a pobudli sme tam tri dni. Keď som sa rozhliadol po ľude a kňazoch, nenašiel som medzi nimi ani jediného levitu. 16Vtedy som poslal po predákov, po Eliezera, Aríela, Šemaju, Elnatána, Jaríba, Elnatána, Nátana, Zecharju a Mešulláma a po učiteľov Jojaríba a Elnatána. 17Rozkázal som im, aby šli k Iddovi, predstavenému v obci Kasifja, a vložil som im do úst slová, ktorými sa bolo treba prihovoriť Iddovi a jeho bratom, nevoľníkom chrámu v obci Kasifja, aby k nám priviedli služobníkov pre dom nášho Boha. 18Keďže nad nami bola dobrotivá ruka nášho Boha, priviedli nám veľmi učeného muža zo synov Machliho, Léviho syna, Izraelovho syna, totiž Šerebju, a jeho synov s jeho bratmi, spolu osemnástich, 19ďalej Chašabju a s ním Ješaju z Merariho synov, jeho bratov a ich synov, spolu dvadsiatich, 20a z nevoľníkov chrámu, ktorých dal Dávid a kniežatá na službu levitom, dvestodvadsať nevoľníkov chrámu. Títo všetci boli zaznačení podľa mena.

Posledné prípravy na cestu do vlasti

21Potom som tam pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od neho šťastnú cestu pre seba, pre svoje deti i pre celý svoj majetok. 22Hanbil som sa totiž prosiť kráľa o vojsko a jazdu na našu ochranu pred nepriateľom na ceste. Veď sme vyhlásili kráľovi: „Ruka nášho Boha vládne nad všetkými tými, čo ho vyhľadávajú na svoje dobro, ale jeho mohutný hnev zasahuje všetkých, čo ho opúšťajú.“ 23Postili sme sa teda a prosili sme o to svojho Boha a dal sa nám uprosiť. 24Potom som vybral dvanástich z popredných kňazov, Šerebju a Chašabju a s nimi desiatich spomedzi ich bratov. 25Potom som im odvážil striebro, zlato a nádoby, posvätný dar pre dom nášho Boha, ktorý obetoval kráľ, jeho radcovia, jeho kniežatá a všetci Izraeliti, koľko ich tam bolo. 26Odvážil som im teda do rúk šesťstopäťdesiat hrivien striebra, sto hrivien strieborného náčinia, zlata tiež sto hrivien, 27ďalej dvadsať zlatých džbánov po tisíc dareikov a dve nádoby z lesklého bronzu, vzácne ako zlato. 28Pritom som im povedal: „Vy ste zasvätení Hospodinovi, i tieto nádoby sú posvätné, aj striebro so zlatom je obetný dar Hospodinovi, Bohu vašich otcov. 29Opatrujte ich a strážte, kým ich neodvážite pred predstavenými kňazov, levitov a pred predstavenými izraelských rodov v Jeruzaleme, v komorách Hospodinovho domu!“ 30Kňazi a leviti prevzali odvážené striebro, zlato a nádoby, aby ich dopravili do Jeruzalema, do domu nášho Boha.

Príchod do Jeruzalema

31Dvanásteho dňa prvého mesiaca sme sa pohli od rieky Ahavy a uberali sme sa do Jeruzalema. Ruka nášho Boha bola nad nami. On nás na ceste chránil pred nepriateľmi a zbojníkmi. 32Tak sme prišli do Jeruzalema a ostali sme tam tri dni. 33Na štvrtý deň potom Meremótovi, synovi kňaza Uriju, odvážili striebro, zlato a nádoby v dome nášho Boha. Ďalej tam bol Pinchásov syn Eleazár a okrem týchto boli prítomní aj leviti, Ješúov syn Jozabád a Binnújov syn Noadja. 34Aj podľa počtu aj podľa váhy všetko súhlasilo. Celkovú váhu hneď aj zapísali. 35Vyhnanci, čo prišli zo zajatia, priniesli spaľované obety Bohu Izraela, dvanásť býčkov za celý Izrael, deväťdesiatšesť baranov, sedemdesiatsedem baránkov, dvanásť capov na obetu za hriech; toto všetko priniesli Hospodinovi ako spaľovanú obetu. 36Potom odovzdali kráľove nariadenia kráľovským miestodržiteľom a povereným správcom za Riekou, ktorí podporovali ľud i Boží dom.

Manželstvá s pohankami

1Keď sa toto vykonalo, pristúpili ku mne predstavení so slovami: „Izraelský ľud ani kňazi, ani leviti sa neoddelili od národov týchto krajín, totiž od Kanaánčanov, Chetitov, Perizzejcov, Jebúsejov, Ammónčanov, Moábčanov, Egypťanov a Amorejčanov, a konajú podľa ich ohavností. 2Vzali si za ženy z ich dcér pre seba i svojich synov a pomiešali sväté potomstvo s národmi tých krajín. Kniežatá a predstavení sa prehrešili dokonca prví.“ 3Keď som to počul, roztrhol som si rúcho a plášť, trhal som si vlasy z hlavy a bradu a sedel som veľmi rozrušený. 4Poschádzali sa ku mne všetci, čo sa báli slova Boha Izraela pre priestupok tých, čo prišli zo zajatia. Ja som však sedel rozrušený až do večernej obety.

Ezdrášova modlitba

5Počas večernej obety som však skončil kajúci obrad, s roztrhnutým rúchom a plášťom som sa hodil na kolená, rozprestrel som ruky k Hospodinovi, svojmu Bohu, 6a vravel som: „Môj Bože, pýrim sa a hanbím sa pozdvihnúť svoju tvár k tebe, môj Bože, lebo naše neprávosti nám prerástli cez hlavu a naše previnenia siahajú až po nebesia. 7Od čias našich otcov až po dnešný deň sme sa veľmi previňovali. Pre naše neprávosti sme boli my, naši králi i naši kňazi vydaní do rúk kráľov cudzích krajín, pod meč, do zajatia, za korisť a na verejnú hanbu, ako je to aj dnes. 8Teraz sa Hospodin, náš Boh, na chvíľočku nad nami zmiloval, aby nám ponechal zachránených, aby nám dovolil uchytiť sa na svojom posvätnom mieste, aby nám náš Boh rozžiaril oči a dal nám trocha pookriať v našej porobe. 9Hoci sme boli otrokmi, náš Boh nás neopustil v našej porobe, ale nám priaznivo naklonil perzských kráľov, takže nám umožnili pookriať. Mohli sme opäť vybudovať dom nášho Boha a postaviť ho z rozvalín. Bol našou ochranou v Judsku a v Jeruzaleme. 10Čo ti však, náš Bože, po tom všetkom povedať? Veď sme opustili tvoje prikázania, 11ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov, keď si povedal: ‚Krajina, do ktorej idete, aby ste ju dedične zaujali, je zem poškvrnená nečistotou národov tých krajín, pre ohavnosť tých, čo ju od jedného konca po druhý naplnili svojou nečistotou. 12Nedávajte teda svoje dcéry za ich synov, ani neberte ich dcéry svojim synom! Nikdy sa neusilujte o ich blaho a dobro, aby ste boli čoraz mocnejší, požívali výhody krajiny a poručili ju svojim synom až naveky.‘ 13Po tom všetkom, čo prišlo na nás pre naše zlé skutky a pre naše veľké previnenie, Ty, Bože náš, si nás ušetril viac než by sme si zaslúžili za svoje neprávosti a ponechal si nám tento zvyšok zachránených. 14Neslobodno sa nám vykrúcať a porušovať tvoje príkazy, nesmieme sa spríbuzniť s tými ohavnými národmi. Veď či by si sa nerozhneval na nás do vykynoženia, takže by nik nezostal nažive a neunikol skaze? 15Hospodin, Bože Izraela, ty si spravodlivý, takže sme tu dnes ako zvyšok zachránených. Hľa, my sme pred tebou obťažení takou vinou, že nik pred tebou pre to neobstojí!“

Prepustenie pohanských žien

1Kým sa Ezdráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac dolu tvárou pred Božím domom, poschádzal sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí a ľud usedavo plakal. 2Vtedy sa ozval Šechanja, syn Jechíela z Elámovcov, a povedal Ezdrášovi: „Spreneverili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny, ale ešte je nádej pre Izrael. 3Zaviažme sa teraz zmluvou svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy, aj deti, ktoré sa im narodili, keď ty, pane, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona! 4Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusti sa mužne do toho!“ 5Ezdráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. Tak aj prisahali. 6Ezdráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljašíbovho syna Jochanána a tam prenocoval. Nejedol však chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia. 7Potom vyhlásili po Judsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci navrátenci zišli do Jeruzalema. 8Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia!

Súhlas zídeného ľudu

9Do troch dní sa zišli do Jeruzalema všetci judskí a benjamínski muži. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho dňa toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím domom a triasol sa pre samotnú vec i pre lejaky. 10Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: „Spreneverili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu. 11Preto sa teraz vyznajte Hospodinovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudziniek!“ 12Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: „Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš. 13No ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku. Okrem toho to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci. 14Preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľava hnevu nášho Boha pre túto vec.“ 15Iba Asaelov syn Jonatán a Tikvov syn Jachzeja sa vzopreli proti tomu; Mešullám a levita Šabbetaj ich podporovali. 16No navrátenci tak urobili. Kňaz Ezdráš si vybral mužov, predstavených rodov podľa jednotlivých rodín. Všetci boli zaznačení podľa mena. Zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec. 17Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípady všetkých, čo sa poženili s cudzinkami.

Menoslov previnilcov

18Vyšlo najavo, že z kňazských synov si pobrali cudzie ženy títo: zo synov Jocadákovho syna Ješúu a z jeho bratov: Maaseja, Eliezer, Jaríb a Gedalja. 19Zaručili sa, že svoje ženy prepustia a že za svoju vinu obetujú barana zo stáda. 20Z Immérových synov: Chanani a Zebadja. 21Z Charímových synov: Maaseja, Elija, Šemaja, Jechíel a Uzzija. 22Z Pašchúrových synov: Eljoenaj, Maaseja, Jišmael, Netaneel, Jozabád a Elasa. 23Z levitov Jozabád, Šimei, Kelaja zvaný Kelita, Petachja, Jehuda a Eliezer. 24Zo spevákov Eljašíb a z vrátnikov Šallúm, Telem a Uri. 25Ďalej z izraelského ľudu: z Paróšových synov: Ramja, Jizzija, Malkija, Mijjamín, Eleazár, Malkija a Benaja. 26Z Elámových synov: Mattanja, Zecharja, Jechíel, Abdi, Jeremót a Elija. 27Zo Zattuových synov: Eljoenaj, Eljašíb, Mattanja, Jeremót, Zabád a Aziza. 28Z Bebajových synov: Jochanán, Chananja, Zabbaj, Atlaj. 29Z Baniho synov: Mešullám, Mallúch, Adaja, Jašúb, Šeál, Jeremót. 30Z Pachat-Moábových synov: Adna, Kelál, Benaja, Maaseja, Mattanja, Becaleel, Binnúj a Menašše. 31Z Charímových synov: Eliezer, Jiššija, Malkija, Šemaja, Šimeón, 32Benjamín, Mallúch, Šemarja. 33Z Chašumových synov: Mattenaj, Mattatta, Zabád, Elifelet, Jeremaj, Menašše, Šimei. 34Z Baniho synov: Maadaj, Amrám, Uel, 35Benaja, Bedja, Kelúhi, 36Vanja, Meremót, Eljašíb, 37Mattanja, Mattenaj, Jaasáv, 38Bani, Binnúj, Šimei, 39Šelemja, Nátan, Adaja, 40Machnadbaj, Šašaj, Šaraj, 41Azarel, Šelemja, Šemarja, 42Šallúm, Amarja a Jozef. 43Z Nebóových synov: Jeíel, Mattitja, Zabád, Zebina, Jaddaj, Joel a Benaja. 44Títo všetci si vzali cudzinky. Boli medzi nimi už aj také, ktoré mali deti.

NEHEMIÁŠ

Jeruzalem po návrate zo zajatia

1Príbehy Nehemiáša, Chachaljovho syna. V mesiaci kislév dvadsiateho roku som bol v pevnosti v Šušane. 2Vtedy prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Spytoval som sa ich na zvyšok Židov, ktorí sa už vrátili zo zajatia, a na Jeruzalem. 3Odpovedali mi: „Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň.“ 4Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies.

Nehemiášova kajúca modlitba

5Vzdychal som: „Ach, Hospodin, Bože nebies, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť voči tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania. 6Nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú stále odriekam pred tebou dňom i nocou za Izraelitov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy Izraelitov, ktoré sme proti tebe páchali. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. 7Hrubo sme sa proti tebe previnili a nezachovávali sme prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8Spomeň si, prosím, na slovo, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi: ‚Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy. 9Ak sa však ku mne navrátite, budete zachovávať moje prikázania a budete podľa nich konať, keby ste boli zahnaní čo i na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem na miesto, ktoré som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno.‘ 10Veď oni sú tvoji služobníci a tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou silou a mocnou rukou. 11Ach, Pane, nech tvoje ucho pozorne vypočuje modlitbu tvojho služobníka a modlitbu tvojich služobníkov, ktorí sa ochotne boja tvojho mena. Dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi a daj, aby našiel zľutovanie u tohto muža.“ Bol som totiž kráľovým hlavným čašníkom.

Povolenie k návratu a budovaniu

1V mesiaci nisán v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, vzal som to víno a podal kráľovi. Keďže som pred ním nebýval smutný, 2kráľ sa ma opýtal: „Prečo máš smutnú tvár? Veď nie si chorý. Nie je to nič iné ako smútok v srdci.“ Veľmi som sa preľakol. 3Odpovedal som kráľovi: „Nech žije kráľ naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú hroby mojich otcov, je zrúcané a jeho brány pohltil oheň?“ 4Nato mi kráľ povedal: „Čo tým myslíš?“ Medzitým som sa modlil k Bohu nebies. 5Kráľovi som povedal: „Ak sa to kráľovi páči a ak je ti tvoj služobník milý, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho vybudoval.“ 6Vtedy sa ma kráľ opýtal - a kráľovná sedela vedľa neho: „Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?“ Kráľ uznal za správne vyslať ma, keď som mu udal určitý čas. 7Povedal som kráľovi: „Ak to kráľ pokladá za dobré, nech mi dajú odporúčajúce listy pre miestodržiteľov v Záriečí, ktorí mi zabezpečia sprievod, kým neprídem do Judska, 8a odporúčajúci list Asáfovi, správcovi kráľovských lesov, aby mi dodal drevo na zhotovenie brán chrámovej pevnosti, na hradby mesta a na dom, do ktorého sa mám nasťahovať.“ Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka môjho Boha bola nado mnou. 9Prišiel som k miestodržiteľom v Záriečí a predložil som im kráľove odporúčajúce listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. 10Keď sa to dozvedel Sanballat Chorónsky a ammónsky sluha Tobija, nesmierne ich zlostilo, že prišiel človek, ktorý sa usiluje o blaho Izraelitov.

Nočná obhliadka múrov

11Prišiel som do Jeruzalema a pobudol som tam tri dni. 12Potom som v noci vstal, ja i niekoľko mužov so mnou, ale nikomu som neoznámil, čo mi môj Boh vnukol vykonať pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho, na ktorom som jazdil. 13V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány pohltil oheň. 14Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Zviera však so mnou nemalo kadiaľ prejsť. 15Preto som pešo v noci vystupoval údolím a skúmal som hradby. Potom som sa obrátil a vošiel som Údolnou bránou a tak som sa vrátil späť. 16Predáci však nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Ani Židom ani kňazom, ani šľachticom, ani predákom, ani ostatným robotníkom som dovtedy nič neoznámil.

Rozhodnutie stavať hradby

17Potom som im povedal: „Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.“ 18Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: „Vzchopme sa a dajme sa do stavby!“ Nato priložili ruky k dobrému dielu. 19Keď to počul Sanballat Chorónsky, ammónsky sluha Tobija a Arab Gešem, posmievali sa nám a pohŕdavo nám vraveli: „Čože to robíte? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?“ 20Nato som im odvetil: „Sám Boh nebies nám dá úspech a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Vy však nemáte ani podiel, ani nárok, ani pamiatku v Jeruzaleme.“

Zoznam obnovovateľov hradieb

1Veľkňaz Eljašíb a jeho bratia sa dali do práce a vystavali Ovčiu bránu. Sami ju obnovili a osadili jej vráta. Obnovili ju po vežu Mea a potom po vežu Chananel. 2Vedľa neho stavali muži z Jericha a vedľa nich staval Imriho syn Zakkúr. 3Rybnú bránu stavali Senaovi synovia. Oni ju vystužili trámami, osadili jej vráta i jej zvislé a priečne závory. 4Vedľa nich opravoval Meremót, syn Uriju, vnuk Kóca. Vedľa neho opravoval Mešullám, syn Berechju, vnuk Mešezabela. Vedľa neho opravoval Cadók, syn Baanu. 5Vedľa neho opravovali Tekóania. Ich šľachtici však nesklonili šije k práci pre svojho Pána. 6Starú bránu opravoval Paséachov syn Jojada a Besodjov syn Mešullám. Oni ju vystužili trámami, osadili jej vráta, i jej zvislé a priečne závory. 7Vedľa nich opravoval Melatja Gibeónsky a meronotský Jadón, muži z Gibeónu a Micpy, ktorí podliehali miestodržiteľovi v Záriečí. 8Vedľa nich opravoval Charchajov syn Uzzíel, jeden zo zlatníkov. Vedľa neho opravoval Chananja, jeden z mastičkárov. Tí spevnili jeruzalemské hradby po Širokú hradbu. 9Vedľa nich opravoval Chúrov syn Refaja, predstavený polovice jeruzalemského obvodu. 10Vedľa neho, oproti svojmu domu, opravoval Charumafov syn Jedaja. Vedľa neho opravoval Chašabnejov syn Chattúš. 11Ďalší úsek aj Pecnú vežu opravoval Charímov syn Malkija a Pachat-Moábov syn Chaššúb. 12Vedľa neho opravoval Hallochéšov syn Šallúm, predstavený polovice jeruzalemského obvodu, i so svojimi dcérami. 13Údolnú bránu opravoval Chanún a obyvatelia Zanóachu. Oni ju postavili, osadili jej vráta i jej zvislé a priečne závory. Opravili aj tisíc lakťov hradby až po Hnojnú bránu. 14Hnojnú bránu opravoval Rechábov syn Malkija, predstavený bét-keremského obvodu. On ju postavil, osadil jej vráta i jej zvislé a priečne závory. 15Pramennú bránu opravoval Kol-Chozeho syn Šallún, predstavený micpianskeho obvodu. On ju postavil, zastrešil, osadil jej vráta i jej zvislé a priečne závory. Opravil aj steny rybníka Šelach pri kráľovskej záhrade, až po schody vedúce z Dávidovho mesta. 16Za ním opravoval Azbúkov syn Nechemja, predstavený polovice bét-cúrskeho obvodu, až oproti dávidovským hrobom, po umelú vodnú nádrž a po Dom hrdinov. 17Za ním opravovali leviti pod vedením Baniho syna Rechúma. Vedľa nich opravoval za svoj obvod Chašabja, predstavený polovice keilského obvodu. 18Za nimi opravovali ich bratia pod vedením Chenadádovho syna Bavvaja, predstaveného druhej polovice keilského obvodu. 19Vedľa nich opravoval Ješúov syn Ezer, predstavený Micpy. Opravil ďalší úsek oproti miestu, kadiaľ sa vystupuje k zbrojnému skladu v rohu hradby. 20Za ním Zabbajov syn Baruch usilovne opravoval ďalší úsek od rohu hradby až po vchod do domu veľkňaza Eljašíba. 21Za ním Meremót, syn Uriju, vnuk Kóca, opravoval ďalší úsek od vchodu až po koniec Eljašíbovho domu. 22Za ním opravovali kňazi, muži z Okolia. 23Za nimi Benjamín a Chaššúb opravovali oproti svojim domom. Za nimi Azarja, syn Maaseju, vnuk Ananju opravoval vedľa svojho domu. 24Za ním opravoval Chenadádov syn Binnúj ďalší úsek od Azarjovho domu po ohyb hradby, až po roh. 25Uzajov syn Palál opravoval oproti ohybu hradby a veže, ktorá vyčnieva nad horným kráľovským palácom pri nádvorí väznice. Za ním opravoval Paróšov syn Pedaja. 26Chrámoví nevoľníci bývali na Ófele a opravovali až po miesto oproti Vodnej bráne na východe a po vyčnievajúcu vežu. 27Za nimi opravovali Tekóania ďalší úsek spred veľkej vyčnievajúcej veže až po hradbu na Ófele. 28Povyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu. 29Za nimi opravoval oproti svojmu domu Immérov syn Cadók a za ním opravoval strážca Východnej brány Šechanjov syn Šemaja. 30Za ním opravoval ďalší úsek Šelemjov syn Chananja a Caláfov šiesty syn Chanún. Za nimi opravoval oproti svojmu príbytku Berechjov syn Mešullám. 31Za ním opravoval Malkija, jeden zo zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti Strážnej bráne až po prístrešok na rohu. 32Medzi prístreškom na rohu a Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.

Nástrahy nepriateľov

33Keď sa Sanballat dopočul, že staviame hradby, vzplanul hnevom a veľmi sa namrzel. Posmieval sa Židom 34a pred svojimi súkmeňovcami a pred samárijským vojskom hovoril: „Čo to robia títo úbohí Židia? Dovolia im to? Budú môcť obetovať? Dokončia to za deň? Či z hromady zrúcaním oživia kamene? Veď sú spálené.“ 35Ammónčan Tobija stál vedľa neho a povedal: „Nech len stavajú. Líška im zrúti kamennú hradbu, ak na ňu vyskočí.“ 36Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú. Vráť ich potupovanie na ich hlavy a vydaj ich ako lup do krajiny, kde budú v zajatí. 37Neprikrývaj ich vinu, nedovoľ zmazať ich hriech spred seba, lebo brojili proti tým, čo stavali. 38My sme však stavali hradby ďalej. Celé hradby boli pospájané do polovice výšky a ľud bol ochotný pracovať. 1Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. 2Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. 3Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž. 4Vtedy Júdovci hovorili: „Ochabuje nosičova sila, ruín je priveľa a my nevládzeme dobudovať hradby.“ 5Naši protivníci hovorili: „Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.“ 6Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: „Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám!“ 7Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. 8Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: „Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.“

Ozbrojené zabezpečenie práce

9Keď naši nepriatelia počuli, že sa to prezradilo a Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý k svojej práci. 10Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu. 11Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. 12Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa. 13Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: „Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. 14Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás.“ 15Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije. 16V tom čase som nariadil ľudu: „Nech každý so svojím sluhom nocuje v Jeruzaleme a tak nám v noci pomôžu strážiť a cez deň pracovať.“ 17Nikto z nás - ani ja, ani moji bratia, ani sluhovia, ani muži zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu -, sme si nevyzliekali šaty, ale každý mal svoju zbraň poruke.

Ponosy vykorisťovaných

1Ľud, najmä ženy, začali hlasno volať o pomoc k svojim židovským krajanom. 2Niektorí sa sťažovali: „Svojich synov a dcéry musíme dávať do zálohu, aby sme dostali obilie, najedli sa a mohli prežiť.“ 3Iní hovorili: „Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohu, aby sme dostali obilie v tomto hlade.“ 4Ďalší zase vraveli: „Na zaplatenie dane kráľovi za svoje polia a vinice sme si museli požičať peniaze. 5Veď my sme takí istí ľudia ako naši súkmeňovci, ich synovia sú takí istí ako naši synovia, a predsa musíme predávať vlastných synov a vlastné dcéry do otroctva - a niektoré z našich dcér sú už zotročené - sme však bezmocní. Naše polia a vinice patria iným.“

Odpustenie dlhov

6Keď som počul ich volanie o pomoc a tieto slová, veľmi som sa nahneval. 7Rozhodol som sa, že vezmem na zodpovednosť šľachticov a predákov a dohovorím im: „Vy úžerníčite na úkor svojich bratov!“ Zvolal som proti nim veľké zhromaždenie 8a povedal som im: „My sme podľa svojich možností vykúpili z otroctva svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom. Vy však sami predávate do otroctva svojich bratov a ich potom predávajú nám.“ Nato umĺkli a nenašli slova. 9Ďalej som povedal: „Nedobre robíte. Nechcete chodiť v bázni pred naším Bohom bez toho, aby nás pohania, naši nepriatelia, potupovali? 10Veď i ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze a obilie. Odpusťme im tento dlh! 11Vráťte im teda ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, ako aj úrok z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.“ 12Nato odvetili: „Vrátime a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako vravíš.“ Zavolal som kňazov, pred ktorými som ich zaviazal prísahou, že budú konať podľa tohto sľubu. 13Vytriasol som aj záhyby svojho rúcha a povedal som: „Nech Boh takto vytrasie z domu i majetku každého, kto nedodrží toto slovo. Nech bude takto vytrasený a prázdny!“ Nato celý zbor prisvedčil: „Amen!“ Potom oslavovali Hospodina. A ľud urobil, ako sľúbil.

Nehemiášova obetavosť

14Od toho dňa, keď ma kráľ ustanovil za miestodržiteľa v Judsku, teda počas dvanástich rokov - od dvadsiateho do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa - ani ja, ani moji bratia sme si nenárokovali miestodržiteľské dávky. 15Predchádzajúci miestodržitelia, moji predchodcovia, zaťažovali ľud a vyberali od neho denne na chlieb a víno po štyridsať šeklov striebra. Aj ich sluhovia zneužívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. 16Podieľal som sa i na práci na hradbách. Nekúpili sme pole, ale všetci moji služobníci sa zapojili do práce. 17Pri mojom stole jedávali Júdovci a predáci, okolo stopäťdesiat osôb, ako aj ľudia, ktorí k nám prichádzali z okolitých národov. 18Denne sa pripravoval jeden vôl, šesť vyberaných oviec, aj hydinu mi pripravovali a raz za desať dní hojne rozličného vína, no miestodržiteľský plat som nepožadoval, lebo služba zaťažovala tento ľud. 19Pamätaj na mňa, Bože môj, na moje dobro, na všetko, čo som urobil pre tento ľud!

Pokusy odstrániť Nehemiáša

1Keď oznámili Sanballatovi, Tobijovi a Arabovi Gešemovi i ostatným našim nepriateľom, že som vybudoval hradby a neostali na nich trhliny, hoci vráta do brán som do tých čias ešte neosadil, 2Sanballat a Gešem mi odkázali: „Poď, poraďme sa spolu v niektorej dedine na rovine Óno.“ Zamýšľali mi však urobiť niečo zlé. 3Ja som k nim však poslal poslov s odkazom: „Musím vykonať veľkú prácu, preto ta nemôžem prísť. Prečo by sa mala práca prerušiť iba preto, že ju opustím, aby som zišiel k vám?“ 4Podobným spôsobom mi poslali odkaz štyri razy, no ja som im odpovedal rovnako. 5Sanballat podobne poslal ku mne svojho sluhu aj piaty raz. Ten mal v ruke otvorený list, 6v ktorom bolo napísané: „Počuť medzi národmi - aj Gešem to tvrdí -, že sa ty a Júdovci zamýšľate vzbúriť, preto staviaš hradby. Podľa týchto rečí sa chceš sám stať ich kráľom. 7Vraj si ustanovil aj prorokov, aby v Jeruzaleme o tebe prevolávali: ‚Judsko má kráľa!‘ Takú správu môžu oznámiť kráľovi. Poď teda, poradíme sa spolu!“ 8Nato som odkázal: „Nič z toho, čo tvrdíš, sa nestalo. Sám si si to vymyslel.“ 9Tí všetci nás chceli zastrašiť. Hovorili si: „Ich ruky ochabnú v práci a tá sa nedokončí.“ Tak teda, Bože, posilni moje ruky!

Falošný prorok

10Vošiel som do domu Šemaju, Delajovho syna, Mehetabelovho vnuka, ktorý žil oddelene. Povedal mi: „Poďme do Božieho domu, do vnútra chrámu, zavrime dvere chrámu, lebo sa ťa chystajú zabiť, v noci sa ťa chystajú zabiť!“ 11Ja som však odvetil: „Môže niekto ako ja utiecť? Môže niekto ako ja vojsť do chrámu a zostať nažive? Nevojdem. 12Zbadal som, že ho Boh neposlal, ale proroctvo o mne vyslovil preto, lebo ho Tobija a Sanballat najali za odmenu. 13Bol najatý, aby som dostal strach, urobil to a prehrešil sa. Použili by to na šírenie zlej povesti o mne, aby ma mohli hanobiť. 14Pamätaj, Bože môj, na Tobiju a Sanballata, na tieto ich skutky aj na prorokyňu Noadju a ostatných prorokov, ktorí ma zastrašovali!“

Dokončenie opravy hradieb

15Tak boli dvadsiateho piateho elúla hradby dohotovené za päťdesiatdva dní. 16Keď sa to všetci naši nepriatelia dopočuli a uvideli to všetky okolité pohanské národy, veľmi zmalomyseľneli. Uvedomili si, že toto dielo sa uskutočnilo s pomocou nášho Boha. 17V týchto dňoch judskí šľachtici popísali mnoho listov a odosielali ich Tobijovi. Tobijove zase dochádzali im. 18Veď mnohí v Judsku s ním boli spojení prísahou. Bol zaťom Šechanju, Arachovho syna, a jeho syn Jochanán si vzal dcéru Mešulláma, Berechjovho syna. 19Aj o jeho dobrých vlastnostiach hovorili predo mnou a moje slová donášali jemu. Tobija posielal listy, aby ma zastrašoval.

Stráženie brán

1Keď boli hradby dostavané, dal som osadiť vráta. Boli ustanovení aj vrátnici, speváci a leviti. 2Velením nad Jeruzalemom som poveril svojho brata Chananiho a veliteľa pevnosti Chananju, lebo bol spoľahlivejší a bohabojnejší ako mnohí iní. 3Rozkázal som im: „Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať. Nech vráta nezatvoria a nezamknú, dokiaľ slnko nezapadne za more. Obyvatelia Jeruzalema nech sa postavia do stráže: jedni na strážne miesto a druhí pred vlastný dom.“

Zoznam tých, čo sa vrátili so Zerubbábelom

4Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí a domy neboli postavené. 5Vtedy mi môj Boh vnukol, aby som zhromaždil šľachticov, predstavených i ľud a zapísal ich podľa rodov. Našiel som rodový zoznam tých, čo sa vrátili na začiatku, a v ňom bolo napísané: 6Toto sú ľudia z provincie, ktorí sa vrátili zo zajatia, do ktorého ich odvliekol babylonský kráľ Nebukadnesar. Vrátili sa do Jeruzalema a Judska, každý do svojho mesta. 7Prišli so Zerubbábelom, Ješúom, Nechemjom, Azarjom, Raamjom, Nachamánim, Mordochajom, Bilšánom, Misperetom, Bigvajom, Nechúmom a Baanom. Zoznam mužov izraelského ľudu: 8Paróšových potomkov bolo dvetisícstosedemdesiatdva, 9Šefatjových tristosedemdesiatdva, 10Arachových šesťstopäťdesiatdva, 11Pachat-Moábových, teda Ješúových a Joábových, dvetisícosemstoosemnásť, 12Elámových tisícdvestopäťdesiatštyri, 13Zattuových osemstoštyridsaťpäť, 14Zakkajových sedemstošesťdesiat, 15Binnújových šesťstoštyridsaťosem, 16Bebajových šesťstodvadsaťosem, 17Azgádových dvetisíctristodvadsaťdva, 18Adonikámových šesťstošesťdesiatsedem, 19Bigvajových dvetisícšesťdesiatsedem, 20Adínových šesťstopäťdesiatpäť, 21Atérových, teda Chizkijových, deväťdesiatosem, 22Chašumových tristodvadsaťosem, 23Becajových tristodvadsaťštyri, 24Charífových stodvanásť, 25Gibeónových deväťdesiatpäť, 26mužov z Betlehema a Netofy stosedemdesiatosem, 27z Anatótu stodvadsaťosem, 28z Bét-Azmavetu štyridsaťdva, 29z Kirjat-Jearímu, Kefiry a Beerótu sedemstoštyridsaťtri, 30z Rámy a Geby šesťstodvadsaťjeden, 31z Michmásu stodvadsaťdva, 32z Bételu a Aja stodvadsaťtri, 33z druhého Nebóa päťdesiatdva, 34potomkov druhého Eláma tisícdvestopäťdesiatštyri, 35Charímových tristodvadsať, 36mužov z Jericha tristoštyridsaťpäť, 37mužov z Lód-Chadída a z Óna sedemstodvadsaťjeden, 38potomkov Senaových tritisícdeväťstotridsať. 39Kňazi: Jedajových potomkov z Ješúovej rodiny bolo deväťstosedemdesiattri, 40Immérových tisícpäťdesiatdva, 41Pašchúrových tisícdvestoštyridsaťsedem, 42Charímových tisícsedemnásť. 43Leviti: potomkov Ješúu, teda Kadmíela a Hodvu, bolo sedemdesiatštyri. 44Speváci: potomkov Asáfa bolo stoštyridsaťosem. 45Vrátnici: Šallúmových, Atérových, Talmónových, Akkúbových, Chatitových, Šobajových potomkov bolo stotridsaťosem. 46Chrámoví nevoľníci boli: potomkovia Cichu, Chasufu, Tabbaóta, 47Kerósa, Síu, Padóna, 48Lebanu, Chagabu, Šalmaja, 49Chanána, Giddéla, Gachara, 50Reaja, Recína, Nekodu, 51Gazzáma, Uzzu, Paséacha, 52Besaja, Meuníma, Nefusíma, 53Bakbúka, Chakufu, Charchúra, 54Baclíta, Mechidu, Charšu, 55Barkósa, Siseru, Temacha, 56Necíacha a Chatifu. 57Potomkovia Šalamúnových služobníkov boli: potomkovia Sotaja, Sofereta, Peridu, 58Jalu, Darkóna, Giddéla, 59Šefatju, Chattíla, Pocheret-Haccebajíma a Amóna. 60Všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva. 61Tí prišli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúbu, Addónu a z Imméru, no nemohli dokázať, že ich otcovský rod a pôvod je z Izraela. 62Delajových, Tobijových a Nekodaových potomkov bolo šesťstoštyridsaťdva. 63Z kňazov potomkovia Chobaja, Kóca a Barzillaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Gileádčana Barzillaja a volal sa podľa ich mena, 64hľadali svoju listinu rodového zoznamu. Keď sa však nenašla, boli vyhlásení za nevhodných na kňazskú službu. 65Miestodržiteľ im povedal, že nesmú jesť z najsvätejších vecí, kým nebude ustanovený kňaz, ktorý sa bude dopytovať pomocou urím a tummím.

Majetok a milodary navrátencov

66Celé spoločenstvo dovedna tvorilo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat ľudí 67okrem otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem. Mali aj dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok. Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 68tiav mali štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisícsedemstodvadsať. 69Niekoľkí z predákov rodov prispeli na dielo: miestodržiteľ pridal k chrámovému pokladu tisíc zlatých drachiem, päťdesiat kropeničiek a päťstotridsať kňazských rúch. 70Z predákov rodov prispeli na poklad určený pre dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem a dvetisícdvesto mín striebra. 71Toho, čo daroval zvyšok ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských rúch. 72Nato sa kňazi, leviti, vrátnici, speváci, ako aj niektorí z ľudu usídlili v Jeruzaleme, chrámoví nevoľníci i celý Izrael zasa vo svojich mestách. Keď nadišiel siedmy mesiac, Izraeliti už boli vo svojich mestách.

Prečítanie zákona

1Všetok ľud do jedného sa zhromaždil na námestie pred Vodnou bránou. Vyzvali zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, ktorý Hospodin prikázal Izraelu. 2Kňaz Ezdráš v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a tých, ktorí boli schopní rozumieť, čo počúvajú. 3Čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia pred mužmi, ženami a tými, čo boli schopní rozumieť. Pozornosť všetkých bola upriamená na knihu zákona. 4Zákonník Ezdráš stál na vyvýšenom drevenom podstavci, ktorý na ten účel zhotovili. Vedľa neho stál po pravici Mattitja, Šema, Anaja, Urija, Chilkija, Maaseja a po ľavici Pedaja, Míšael, Malkija, Chašum, Chašbaddana, Zecharja a Mešullám. 5Ezdráš otvoril knihu pred všetkým ľudom, lebo stál vyššie. Keď knihu otvoril, všetok ľud povstal. 6Ezdráš dobrorečil Hospodinovi, veľkému Bohu. Všetok ľud pozdvihol ruky a odpovedal: „Amen, amen!“ Padli na kolená a klaňali sa Hospodinovi tvárou až po zem. 7Ješúa, Bani, Šerebja, Jamín, Akkúb, Šabbetaj, Hodija, Maaseja, Kelita, Azarja, Jozabád, Chanán, Pelaja a leviti vysvetľovali ľudu zákon. Ľud stál na svojom mieste. 8Čítali z knihy Božieho zákona, odsek za odsekom, a vysvetľovali zmysel, aby ľudia chápali, čo sa čítalo.

Smútok ľudu

9Vtedy kráľovský miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz a zákonník Ezdráš i leviti, ktorí poučovali ľud, povedali všetkému ľudu: „Tento deň je zasvätený Hospodinovi, vášmu Bohu. Nesmúťte a neplačte!“ Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona. 10Ďalej im povedal: „Choďte, jedzte dobroty, pite sladké nápoje a pošlite niečo aj tým, čo nemajú nič pripravené, lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť Hospodina je vaším útočiskom.“ 11Aj leviti upokojovali všetok ľud: „Utíšte sa, lebo tento deň je posvätný. Nebuďte smutní!“ 12Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť, posielať dary a usporiadať veľkú radostnú slávnosť, lebo pochopil slová, ktoré mu oznámili.

Svätenie slávnosti Stánkov

13Na druhý deň sa zhromaždili predáci rodín všetkého ľudu, kňazi aj leviti k zákonníkovi Ezdrášovi, aby sa ďalej oboznámili so slovami zákona. 14V zákone, ktorý Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša, našli napísané, že Izraeliti majú počas slávnosti v siedmom mesiaci bývať v stanoch 15a že majú vyhlásiť a rozhlásiť vo všetkých mestách i v Jeruzaleme: „Vyjdite do hôr, prineste ratolesti šľachtených i planých olív, ratolesti myrtové, palmové aj ratolesti iných listnatých stromov na zhotovenie stanov, ako je napísané.“ 16Vtedy ľudia vyšli, doniesli ratolesti a zhotovili si stany, každý na svojej streche, na svojich dvoroch, na nádvorí Božieho domu, na námestí pri Vodnej bráne i na námestí pri Efrajimskej bráne. 17Tak si celé spoločenstvo tých, čo sa vrátili zo zajatia, zhotovilo stany a bývalo v nich. Izraeliti tak totiž nerobili od čias Jozuu, syna Núna, až po onen deň. Zavládla preveľká radosť. 18Každodenne, od prvého až do posledného dňa, sa čítala kniha Božieho zákona. Sedem dní svätili slávnosť a na ôsmy deň sa podľa nariadenia konalo slávnostné zhromaždenie.

Kajúca modlitba ľudu

1V dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraeliti zhromaždili. Oblečení do vrecoviny a posypaní zemou sa postili. 2Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy aj previnenia svojich otcov. 3Povstali na svojich miestach, keď štvrtinu dňa čítali v knihe zákona Hospodina, svojho Boha, a štvrtinu dňa sa vyznávali a klaňali Hospodinovi, svojmu Bohu. 4Potom sa Ješúa, Bani, Kadmíel, Šebanja, Bunni, Šerebja, Bani a Kenáni postavili na stupienok pre levitov a hlasno vzývali Hospodina, svojho Boha. 5Leviti Ješúa, Kadmíel, Bani, Chašabneja, Šerebja, Hodija, Šebanja a Petachja povedali: „Povstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu, od vekov až naveky! Nech dobrorečia tvojmu slávnemu menu, ktoré je vyvýšené nad každé dobrorečenie a chválu. 6Ty si jediný, Hospodin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všetky ich zástupy, zem a všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty všetkému dávaš život a nebeské zástupy sa ti klaňajú. 7Ty, Hospodin, si Boh, ktorý si vyvolil Abráma, vyviedol si ho z Úru Chaldejcov a dal si mu meno Abrahám. 8Keď si zistil, že jeho srdce je ti verné, uzavrel si s ním zmluvu, že krajinu Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Perizzejcov, Jebúsejov a Girgašejov dáš jeho potomstvu. Dodržal si svoje slovo, lebo si spravodlivý. 9Videl si biedu našich otcov v Egypte, vypočul si ich volanie o pomoc pri Trstinovom mori. 10Urobil si znamenia a divy na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch i na celom ľude jeho krajiny, pretože si vedel, že sa voči nim správajú spupne. Tým si si urobil meno, aké máš dodnes. 11Rozdelil si pred nimi more a uprostred mora prešli po suchu, ale ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd. 12Vo dne si ich vodil oblakovým stĺpom a ohnivým stĺpom v noci, aby si im osvetľoval cestu, ktorou mali ísť. 13Zostúpil si na vrch Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správne nariadenia, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania. 14Oboznámil si ich so svojou svätou sobotou a dal si im prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša prikázania, ustanovenia a zákony. 15Dal si im chlieb z neba, keď trpeli hladom, aj vodu si vyviedol zo skaly, keď boli smädní. Kázal si im, aby išli a zabrali do vlastníctva krajinu, o ktorej si so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dáš. 16Avšak oni, naši otcovia, spyšneli, zatvrdili sa a nepočúvali tvoje príkazy, 17nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. 18Hoci si odliali podobu teľaťa a povedali: ‚Toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta!‘ a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania, 19ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti. Oblakový stĺp od nich neodstúpil vo dne, ale viedol ich cestou, ani ohnivý stĺp v noci, lež osvetľoval im cestu, ktorou mali ísť. 20Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd. 21Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti, nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali ani nohy im neopuchli. 22Dal si im kráľovstvá a národy, rozdelil si im ich až po okraj a oni zabrali krajinu Sichóna, krajinu chešbónskeho kráľa i krajinu bášanského kráľa Óga. 23Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si prisľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva. 24Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu a ty si pred nimi pokoril obyvateľov krajiny, Kanaánčanov, a vydal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby s nimi naložili, ako sa im páčilo. 25Obsadili opevnené mestá a úrodnú pôdu, zabrali príbytky plné dobrých vecí, vykopané studne, vinice, olivové sady a množstvo ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa, stučneli a užívali si vďaka tvojej veľkej dobrote. 26No spriečili sa, vzbúrili sa proti tebe, tvoj zákon zavrhli a povraždili tvojich prorokov, ktorí ich nabádali, aby sa navrátili k tebe. Dopúšťali sa veľkého rúhania. 27Preto si ich vydal napospas protivníkom a tí ich sužovali. Keď vo chvíľach súženia volali k tebe o pomoc, ty si ich vypočul z nebies. Podľa svojho veľkého milosrdenstva si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich protivníkov. 28Len čo si vydýchli, opäť páchali, čo sa ti nepáči. Keď si ich vydal napospas ich nepriateľom a tí ich prenasledovali, znova volali k tebe. Ty si ich podľa svojho milosrdenstva vypočul z neba a mnohokrát vyslobodil. 29Napomínal si ich, aby sa vrátili k tvojmu zákonu, ale oni spyšneli, neposlúchali tvoje prikázania a hrešili proti tvojim právnym predpisom, ktorých dodržiavaním človek žije. No oni vzdorovito mykli plecami, zatvrdili sa a neposlúchali. 30Veľa rokov si k nim bol zhovievavý, napomínal si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov, no neposlúchali, a preto si ich vydal do rúk národov krajín. 31Avšak pre svoje hojné milosrdenstvo si s nimi neskoncoval, ani si ich neopustil, lebo ty si milostivý a milosrdný Boh. 32Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až dodnes. 33Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo ty si konal verne, ale my sme si počínali bezbožne. 34Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovia neplnili tvoj zákon, nedbali na tvoje príkazy a na tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval. 35Vo svojom kráľovstve napriek mnohým tvojim dobrodeniam, ktoré si im preukazoval, a v rozľahlej úrodnej krajine, ktorú si im dal, ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov. 36Hľa, my sme dnes otrokmi. V krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobré veci, hľa, v tej sme otrokmi. 37Jej hojná úroda patrí kráľom, ktorých si ustanovil nad nami za naše hriechy. Tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami aj nad naším dobytkom. Sme vo veľkom súžení.“

Obnovenie zmluvy s Bohom

1Pre toto všetko uzatvárame písomne pevnú dohodu spečatenú našimi kniežatami, našimi levitmi a našimi kňazmi. 2Listinu spečatili: miestodržiteľ Nehemiáš, syn Chachalju, a Cidkija, 3Seraja, Azarja, Jirmeja, 4Pašchúr, Amarja, Malkija, 5Chattúš, Šebanja, Mallúch, 6Charím, Meremót, Obadja, 7Daniel, Ginnetón, Baruch, 8Mešullám, Abija, Mijjamín, 9Maazja, Bilgaj, Šemaja; to boli kňazi. 10Leviti: Ješúa, syn Azanju, Binnúj zo synov Chenadádových, Kadmíel 11a jeho bratia, Šebanja, Hodija, Kelita, Pelaja, Chanán, 12Micha, Rechób, Chašabja, 13Zakkúr, Šerebja, Šebanja, 14Hodija, Bani a Beninu. 15Predáci ľudu: Paróš, Pachat-Moáb, Elám, Zattu, Bani, 16Bunni, Azgád, Bebaj, 17Adonija, Bigvaj, Adín, 18Atér, Chizkija, Azzúr, 19Hodija, Chašum, Becaj, 20Charíf, Anatót, Nebaj, 21Magpiáš, Mešullám, Chezír, 22Mešezabel, Cadók, Jaddúa, 23Pelatja, Chanán, Anaja, 24Hošea, Chananja, Chaššúb, 25Hallochéš, Pilcha, Šobék, 26Rechúm, Chašabna, Maaseja, 27Achija, Chanán, Anán, 28Mallúch, Charím, Baana.

Záväzok neuzatvárať miešané manželstvá

29Ostatný ľud, kňazi, leviti, vrátnici, speváci, chrámoví nevoľníci a všetci, ktorí sa oddelili od národov pohanských krajín a pridali sa k Božiemu zákonu, ich ženy, synovia, dcéry, všetci, ktorí boli schopní chápať, 30pripojili sa k svojim vznešeným bratom, zaviazali sa kliatbou a prísahou, že sa budú riadiť Božím zákonom, ktorý bol vydaný prostredníctvom Božieho služobníka Mojžiša, a budú zachovávať a plniť všetky príkazy Hospodina, nášho Pána, jeho právne predpisy a jeho ustanovenia: 31„Svoje dcéry nevydáme za pohanov v krajine a ich dcéry nebudeme brať pre svojich synov. 32Ak pohania prinesú na predaj svoj tovar alebo akékoľvek obilie v sobotný deň, neprevezmeme to od nich ani v sobotu, ani v iný posvätný deň. Siedmeho roku sa zriekneme úrody i akéhokoľvek vymáhania dlhov.

Záväzok odvádzať poplatky

33Ďalej si ukladáme za povinnosť dávať za seba tretinu šekla ročne na službu v dome nášho Boha 34na predkladané chleby, na ustavičnú pokrmovú obetu, na ustavične spaľovanú obetu, na obety v soboty, v novmesiace a na výročné slávnosti, na posvätné dary, na obety za hriech, určené na získanie zmierenia Izraela, a na všetku prácu v dome nášho Boha. 35Ďalej my, kňazi, leviti aj ľud určujeme lósom spôsob darovania dreva, ktoré prinesieme každoročne podľa rodín v stanovený čas do domu nášho Boha, aby horelo na oltári Hospodina, nášho Boha, ako je napísané v zákone. 36Zaväzujeme sa prinášať každoročne prvotiny zo svojho poľa, prvotiny z každého ovocia všetkých stromov do Hospodinovho domu. 37Podobne budeme prinášať do domu nášho Boha kňazom konajúcim službu v dome nášho Boha to, čo je prvorodené z našich synov a zvierat, ako je napísané v zákone, prvorodené zo svojho hovädzieho dobytka i oviec. 38Prvotiny zo svojho zamieseného cesta a svoje pozdvihované dávky, prvotiny zo všetkých ovocných stromov, muštu i oleja budeme prinášať kňazom do komôr domu nášho Boha, desiatky zo svojho poľa zase levitom. Leviti vyberú totiž desiatky po všetkých našich vidieckych mestách. 39Keď leviti vyberajú desiatky, nech je s levitmi aj kňaz, áronovský potomok. Potom leviti zanesú desiatok z desiatkov do domu nášho Boha do skladiskových komôr.“ 40Do komôr mali totiž Izraeliti i leviti prinášať dávky obilia, muštu i oleja. Tam sú nádoby svätyne, službukonajúci kňazi, vrátnici a speváci. „Nebudeme zanedbávať dom svojho Boha.“

Osídlenie Jeruzalema vidieckym ľudom

1Predáci ľudu bývali v Jeruzaleme a ostatný ľud losoval, aby každý desiaty išiel bývať do svätého mesta Jeruzalema a deviati zostali v iných mestách. 2Ľud žehnal všetkým, ktorí sa dobrovoľne odhodlali bývať v Jeruzaleme. 3Toto sú predáci provincie, ktorí bývali v Jeruzaleme a judských mestách. Každý býval na svojom vlastníctve po svojich mestách: Izraeliti, kňazi, leviti, chrámoví nevoľníci a potomkovia Šalamúnových služobníkov. 4V Jeruzaleme bývali niektorí z Júdovcov a Benjamínovcov. Z Júdovcov: Ataja, syn Uzziju, syna Zecharju, syna Amarju, syna Šefatju, syna Mahalalela z Perecových potomkov, 5Maaseja, syn Barucha, syna Kol-Chozeho, syna Chazaju, syna Adaju, syna Jojaríba, syna Zecharju, syna Šilčana. 6Všetkých Perecových potomkov, čo bývali v Jeruzaleme, bolo štyristošesťdesiatosem udatných mužov. 7Toto sú zase Benjamínovci: Sallu, syn Mešulláma, syna Joéda, syna Pedaju, syna Kolaju, syna Maaseju, syna Itíela, syna Ješaju. 8Ďalej Gabbaj a Sallaj, spolu deväťstodvadsaťosem. 9Joel, syn Zichriho, bol ich predstavený, a Jehuda, syn Hassenuu, bol druhý nad mestom. 10Z kňazov: Jedaja, syn Jojaríba, Jachín, 11Seraja, syn Chilkiju, syna Mešulláma, syna Cadóka, syna Merajóta, syna Achitúba, bol predstavený Božieho domu, 12a ich bratia, ktorí konali službu v chráme. Bolo ich osemstodvadsaťdva. Ďalej Adaja, syn Jerocháma, syna Pelalju, syna Amciho, syna Zecharju, syna Pašchúra, syna Malkiju, 13a jeho bratia, predáci rodín. Tých bolo dvestoštyridsaťdva. Amašsaj, syn Azarela, syna Achzaja, syna Mešillemóta, syna Imméra, 14a ich bratia, udatní hrdinovia; tých bolo stodvadsaťosem. Ich predstaveným bol Zabdíel, syn Haggedolíma. 15Z levitov: Šemaja, syn Chaššúba, syna Azrikáma, syna Chašabju, syna Bunniho, 16Šabbetaj a Jozabád z levitských predákov, ktorí dozerali na vonkajšie práce pri Božom dome, 17Mattanja, syn Michu, syna Zabdiho, syna Asáfa - ten prvý začínal chválospev pri modlitbe, Bakbukja, ako druhý medzi svojimi bratmi, a Abda, syn Šammúu, syna Galála, syna Jedutúna. 18Všetkých levitov vo svätom meste bolo dvestoosemdesiatštyri. 19Vrátnici: Akkúb, Talmón a ich bratia, ktorí strážili pri bránach. Tých bolo spolu stosedemdesiatdva. 20Ostatní Izraeliti, kňazi i leviti boli vo všetkých judských mestách, každý na svojom dedičstve. 21Chrámoví nevoľníci bývali na Ófele; Cicha a Gišpa boli nadradenými chrámovým nevoľníkom. 22Predstavený levitov v Jeruzaleme bol Uzzi, syn Baniho, syna Chašabju, syna Mattanju, syna Michu, z potomkov Asáfa, ktorí spievali pri službe v Božom dome. 23Platil pre nich kráľovský príkaz a pevná dohoda pre spevákov o tom, čo kto mal robiť vo svoj deň. 24Petachja, syn Mešezabela, z potomstva Zeracha, syna Jehudu, bol kráľovským pobočníkom vo všetkých veciach, ktoré sa týkali ľudu.

Mestá Júdovcov a Benjamínovcov

25Niektorí z Júdovcov sa usadili v osadách na svojich poliach v Kirjat-Arbe a priľahlých dedinách, Dibóne a priľahlých dedinách, v Jekabceele a priľahlých osadách, 26v Ješúe, Molade a v Bét-Pelete, 27v Chacar-Šuále, Beér-Šebe a priľahlých dedinách, 28v Ciklagu, Mechone a priľahlých dedinách, 29v Én-Rimmóne, v Corei a Jarmúte, 30v Zanóachu, Adulláme a priľahlých dedinách, v Lachíši a na jeho poliach, v Azeke a priľahlých dedinách. Tak sa usadili od Beér-Šeby až po údolie Hinnóm. 31Príslušníci Benjamína bývali, počnúc od Geby, v Michmáse, Ajji, Bételi a priľahlých dedinách, 32v Anatóte, Nóbe, Ananji, 33Chacóre, Ráme, Gittajime, 34Chadíde, Ceboíme, Neballáte, 35Lóde, Óne a v Údolí remeselníkov. 36Z levitov sa niektoré judské skupiny pripojili k Benjamínovcom.

Leviti a kňazi, ktorí sa vrátili so Zerubbábelom

1Toto sú kňazi a leviti, ktorí sa vrátili so Zerubbábelom, Šealtíelovým synom: Ješúa, Seraja, Jirmeja, Ezra, 2Amarja, Mallúch, Chattúš, 3Šechanja, Rechúm, Meremót, 4Iddo, Ginnetój, Abija, 5Mijjamín, Maadja, Bilga, 6Šemaja, Jojaríb, Jedaja, 7Sallu, Amók, Chilkija, Jedaja. To boli predáci kňazov a ich bratov za dní Ješúu. 8Leviti: Ješúa, Binnúj, Kadmíel, Šerebja, Jehuda a Mattanja, ktorý mal so svojimi bratmi na starosti ďakovné piesne. 9Ich bratia Bakbukja a Unni stáli v službe oproti nim. 10Ješúa splodil Jojakíma, Jojakím splodil Eljašíba a Eljašíb splodil Jojadu. 11Jojada splodil Jonatána, Jonatán splodil Jaddúu.

Kňazské rodiny za Jojakíma

12V dňoch Jojakíma boli kňazmi títo predáci rodín: za Serajovu rodinu Meraja, za Jirmejovu Chananja, 13za Ezrovu Mešullám, za Amarjovu Jochanán, 14za Mallúchovu Jonatán, za Šebanjovu Jozef, 15za Charímovu Adna, za Merajótovu Chelkaj, 16za Iddovu Zecharja, za Ginnetónovu Mešullám, 17za Abijovu Zichri, za Minjaminovu a Moadjovu Piltaj, 18za Bilgovu Šammúa, za Šemajovu Jonatán, 19za Jojaríbovu Mattenaj, za Jedajovu Uzzi, 20za Sallajovu Kallaj, za Amókovu Eber, 21za Chilkijovu Chašabja, za Jedajovu Netaneel.

Zoznam levitov do čias veľkňaza Jochanána

22Leviti, predáci kňazských rodín, boli spísaní za čias Eljašíba, Jojadu, Jonatána a Jaddúu až po kraľovanie perzského Dária. 23Pri Léviovcoch boli predáci rodín vpísaní do Knihy letopisov až po dni Jochanána, Eljašíbovho syna. 24Predáci levitov boli: Chašabja, Šerebja, Ješúa, Binnúj, Kadmíel a ich bratia, ktorí stáli pri chválospevoch a ďakovných piesňach podľa rozkazu Božieho muža Dávida oproti nim, skupina pri skupine. 25Mattanja, Bakbukja, Obadja, Mešullám, Talmón a Akkúb boli strážnikmi, ktorí konali službu vrátnikov v skladiskách pri bránach. 26Tí boli za dní Jojakíma, syna Ješúu, syna Jocadáka, za čias miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza-zákonníka Ezdráša.

Posviacka jeruzalemských hradieb

27Pri posviacke hradieb Jeruzalema vyhľadali levitov na všetkých miestach a priviedli ich do Jeruzalema, aby vykonali radostnú posviacku s ďakovnými piesňami, spevmi, cimbalmi, harfami a citarami. 28Tu sa zhromaždili príslušníci spevákov tak z okolia Jeruzalema, ako aj z osád Netofanov, 29z Bét-Gilgálu, zo strání Geby a Azmávetu; speváci si totiž vystavali osady okolo Jeruzalema. 30Keď sa kňazi a leviti očistili, očistili aj ľud, brány a hradby. 31Potom som poslal judské kniežatá hore na hradby a zriadil som dva veľké ďakovné zbory a slávnostné sprievody. Jeden šiel napravo po hradbe smerom k Hnojnej bráne. 32Za nimi šiel Hošaja s polovicou judských kniežat, 33Azarja, Ezra, Mešullám, 34Jehuda, Benjamín, Šemaja, Jirmeja 35a niektorí z kňazov s trúbami: Zecharja, syn Jonatána, syna Šemaju, syna Mattanju, syna Michaju, syna Zakkúra, syna Asáfa, 36jeho súkmeňovci Šemaja, Azarel, Milalaj, Gilalaj, Maaj, Netaneel, Jehuda a Chanani hrali na hudobných nástrojoch Božieho muža Dávida a zákonník Ezdráš bol pred nimi. 37Pri Pramennej bráne vystupovali priamo po schodoch Dávidovho mesta pri výstupe na hradby ponad Dávidovým domom až po Vodnú bránu na východe. 38Druhý ďakovný zbor sa uberal naľavo a ja za ním s polovicou ľudu po múre popri Pecnej veži až k Širokej hradbe, 39ďalej ponad Efrajimskú bránu, Starú bránu, Rybnú bránu, vežu Chananel a vežu Mea až po Ovčiu bránu a zastal pri bráne väznice. 40Obe skupiny vzdávajúcich vďaku sa postavili v Božom dome aj so mnou i s polovicou šľachty, 41i kňazi Eljakím, Maaseja, Minjamin, Michaja, Eljoenaj, Zecharja, Chananja s trúbami, 42i Maaseja, Šemaja, Eleazár, Uzzi, Jochanán, Malkija, Elám a Ezer. Speváci sa dali do spevu pod vedením Jizrachju. 43V ten deň prinášali početné obety a radovali sa, lebo Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti plesali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko. 44V ten deň poverili niektorých mužov dozorom nad komorami, pokladnicou, dávkami, prvotinami a desiatkami, aby v nich zhromaždili zákonité podiely pre kňazov a levitov z mestských polí, lebo Júda mal radosť zo službukonajúcich kňazov a levitov. 45Oni bdeli nad bohoslužbou a nad službou očisťovania, podobne speváci a vrátnici podľa príkazu Dávida a jeho syna Šalamúna. 46Už dávno, za čias Dávida a Asáfa, jestvovali totiž vedúci spevákov aj oslavné a ďakovné piesne Bohu. 47Za dní Zerubbábela a Nehemiáša celý Izrael odovzdával podiely pre spevákov a vrátnikov, ako to každý deň vyžadoval; dávali posvätné dary levitom, leviti zase dávali posvätné dary Áronovým synom.

Vylúčenie Ammónčanov a Moábčanov

1V tom čase čítali ľudu verejne z Mojžišovej knihy a našli v nej napísané, že Ammónčan a Moábčan nikdy nesmie vstúpiť do Božieho zhromaždenia, 2pretože Izraelitom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal. Náš Boh však zmenil kliatbu na požehnanie. 3Keď počuli ten zákon, oddelili všetkých miešancov od Izraela.

Odstránenie Tobiju z chrámu

4Ešte predtým kňaz Eljašíb, ktorý bol správca siení domu nášho Boha a bol Tobijov príbuzný, 5prepožičal mu veľkú miestnosť, kde predtým ukladali pokrmové obety, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levitom, spevákom a vrátnikom, ako aj pozdvihované obety pre kňazov. 6Keď sa toto všetko dialo, nebol som v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. 7Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú pre Tobiju spáchal Eljašíb - zariadil totiž pre neho miestnosť vo dvoranách domu nášho Boha - 8veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tobijovo domáce zariadenie z miestnosti. 9Miestnosť som prikázal očistiť a znova tam vniesť náradie Božieho domu, pokrmové obety a kadidlo.

Nariadenie desiatkov

10Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole. 11Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: „Prečo je Boží dom opustený?“ Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta. 12Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární. 13Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cadóka, z levitov Pedaju a za ich pobočníka Chanána, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom. 14Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe.

Znesväcovanie soboty

15V tých dňoch som videl, že v Judsku v sobotu lisujú víno, zvážajú hromady obilia, na osly nakladajú bremená a v sobotný deň privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny. 16Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v sobotu ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme. 17Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: „Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete sobotný deň? 18Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy však privolávate na Izrael ešte väčší hnev tým, že znesväcujete sobotu.“ 19Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sobotou, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po sobote. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v sobotný deň nedostal dnu nijaký náklad. 20Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21Vtedy som ich napomenul a povedal im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás!“ Odvtedy v sobotu neprichádzali. 22Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sobotný deň svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť.

Opatrenia proti cudzím ženám

23V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami. 24Polovica ich detí hovorila po ašdódsky a nevedeli hovoriť po judsky, iba rečou niektorého iného národa. 25Preto som sa s nimi pohádal - zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, vysmial som ich a zaprisahal na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba! 26Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on; bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky. 27Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?“ 28Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašíba, bol zaťom Sanballata Chorónskeho. Preto som ho od seba odohnal. 29Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov!

Záver knihy

30Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce, 31aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!

ESTER

Ahasvérova hostina

1Stalo sa to za dní Ahasvéra; bol to ten Ahasvér, ktorý kraľoval od Indie až po Kúš nad stodvadsiatimi siedmimi krajinami. 2Vtedy, keď kráľ Ahasvér sedel na svojom kráľovskom tróne, ktorý bol v pevnosti v Šušane, 3v treťom roku svojho kraľovania, usporiadal hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a svojich služobníkov: perzských a médskych vojenských činiteľov, šľachticov a krajinských miestodržiteľov. 4Dlho, stoosemdesiat dní, im ukazoval bohatstvo svojho slávneho kráľovstva a veľkosť i nádheru svojej moci. 5Keď sa skončili tie dni, kráľ usporiadal pre všetok ľud, ktorý bol v pevnosti v Šušane, od najväčšieho po najmenšieho, sedemdňovú hostinu na záhradnom nádvorí kráľovského paláca. 6Záclony z bavlny a fialového purpuru boli zavesené na šnúrach z jemného ľanu a červeného purpuru, na strieborných krúžkoch a mramorových stĺpoch; zlaté a strieborné lôžka boli na mozaikovej dlažbe z alabastru a mramoru, z perlete a drahokamov. 7Nápoje sa podávali v zlatých nádobách, ktoré sa neustále zamieňali za iné; i kráľovského vína bol dostatok, ako sa na kráľa patrí. 8Popíjali podľa pokynu, že nikoho nemožno nútiť, lebo kráľ prikázal všetkým hodnostárom svojho paláca, aby každému splnili želanie. 9Aj kráľovná Vašti usporiadala hostinu pre ženy v paláci, ktorý patril kráľovi Ahasvérovi.

Neposlušnosť kráľovnej Vašti

10Keď sa na siedmy deň kráľovi srdce rozveselilo vínom, nariadil Mehumánovi, Biztovi, Charbonovi, Bigtovi, Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim eunuchom obsluhujúcim kráľa Ahasvéra, 11aby priviedli kráľovnú Vašti s korunou na hlave pred kráľa, aby ukázal národom a hodnostárom jej krásu; bola totiž krásna. 12Kráľovná Vašti však odmietla prísť, ako jej rozkázal kráľ prostredníctvom svojich eunuchov. Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a vzplanula v ňom zlosť. 13Kráľ sa spýtal mudrcov, ktorí sa vyznali v pomeroch, lebo tak sa kráľova záležitosť predkladala všetkým znalcom zákonov a predpisov; 14najbližšie mu boli Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena, Memuchán, sedem perzských a médskych hodnostárov, ktorí mali prístup ku kráľovi a zastávali popredné miesta v kráľovstve: 15„Čo sa má stať podľa zákona s kráľovnou Vašti, keď nesplnila príkaz kráľa Ahasvéra doručený eunuchmi?“ 16Vtedy povedal Memuchán kráľovi a hodnostárom: „Kráľovná Vašti neurazila len kráľa, ale aj všetkých hodnostárov a všetky národy v krajinách kráľa Ahasvéra. 17Medzi všetkými ženami sa rozchýri, čo povedala kráľovná, takže budú pohŕdať svojimi mužmi a povedia si: ‚Kráľ Ahasvér rozkázal, aby k nemu priviedli kráľovnú Vašti, a ona neprišla!‘ 18Keď sa o slovách kráľovnej dozvedia perzské a médske manželky hodnostárov, ešte dnes budú takisto hovoriť so svojimi manželmi. Z toho vznikne mnoho urážok a hnevu. 19Ak to kráľ uzná za vhodné, nech vydá kráľovské nariadenie, ktoré sa zapíše medzi perzské a médske zákony a nech sa neprestupuje: Vašti už nesmie prísť pred kráľa Ahasvéra a on odovzdá jej kráľovskú hodnosť inej žene, lepšej než je ona. 20Keď počujú kráľov rozkaz vydaný pre celú jeho veľkú ríšu, potom všetky manželky si budú ctiť svojich manželov, od najväčšieho po najmenšieho.“ 21Memuchánova rada sa zapáčila kráľovi i hodnostárom a kráľ urobil podľa nej: 22rozposlal listy do všetkých svojich krajín, do každej krajiny jej vlastným písmom a každému národu v jeho vlastnej reči, aby každý muž bol pánom svojho domu a hovoril svojím rodným jazykom.

Ester kráľovnou

1Keď sa potom utíšila zlosť kráľa Ahasvéra, spomenul si na Vašti, na to, čo urobila, i na to, čo sa uznieslo o nej. 2Potom povedali kráľovské pážatá, ktoré ho obsluhovali: „Nech vyhľadajú pre kráľa dievčatá, panny krásneho vzhľadu. 3Nech kráľ ustanoví zmocnencov po všetkých krajinách kráľovstva, aby zhromaždili všetky dievčatá, panny krásneho vzhľadu, do háremu v pevnosti Šušan k Hegajovi, kráľovmu eunuchovi, strážcovi žien. On im dá prípravky na skrášľovanie. 4To dievča, ktoré sa zapáči kráľovi, nech sa stane kráľovnou namiesto Vašti.“ Kráľovi sa zapáčila táto rada a urobil tak. 5V pevnosti Šušan bol Žid, ktorý sa volal Mordochaj, syn Jaíra, syna Šimeiho, syna Kíša. Bol to Benjamínovec, 6odvlečený do zajatia z Jeruzalema so zajatcami odvlečenými spolu s judským kráľom Jechonjom, ktorých dal odvliecť babylonský kráľ Nebukadnesar. 7Mordochaj vychovával Hadassu, totiž Ester, dcéru svojho strýka, lebo nemala ani otca, ani matku. Dievča malo peknú postavu a bolo krásne na pohľad. Keď jej zomreli otec i matka, vzal si ju Mordochaj za svoju. 8Keď vyhlásili kráľov výrok a zákon, začali zhromažďovať mnohé dievčatá v pevnosti Šušan k Hegajovi. Vtedy vzali aj Ester do kráľovského paláca pod ochranu Hegaja, strážcu žien. 9Dievča sa mu zapáčilo a získalo si jeho priazeň. Hneď jej dal prípravky na skrášľovanie, šperky a dal jej sedem pekných dievčat z kráľovského paláca, aby ju obsluhovali. Pridelil jej i jej dievčatám najlepšiu časť háremu. 10Ester nepovedala nič o svojom národe a o svojom pôvode, pretože Mordochaj jej prikázal, aby o tom nehovorila. 11Mordochaj sa prechádzal každý deň pred nádvorím háremu, aby sa dozvedel, ako sa má Ester a čo sa s ňou deje. 12Potom prišiel rad na každú devu, aby vošla ku kráľovi Ahasvérovi, keď ju predtým dvanásť mesiacov pripravovali podľa zákona pre ženy. Tak dlho totiž trvali prípravy: šesť mesiacov ich natierali myrhovým olejom, šesť mesiacov balzamami a líčidlami. 13Až potom vchádzala deva ku kráľovi. Všetko, čo si zažiadala, dostala, aby si to vzala so sebou z háremu do kráľovského paláca. 14Večer ta išla a ráno sa vrátila do druhého háremu ku kráľovmu eunuchovi Šaašgazovi, strážcovi vedľajších žien. Ku kráľovi sa už nedostala, iba ak si ju obľúbil, a ak bola zavolaná podľa mena. 15Keď prišiel rad na Ester, dcéru Abichajila, strýka Mordochaja - ten si ju vzal za vlastnú -, aby vošla ku kráľovi, nežiadala nič, len čo jej povedal Hegaj, kráľovský eunuch, strážca žien. Ester si aj tak získala priazeň všetkých, čo sa na ňu pozreli. 16Potom vzali Ester ku kráľovi Ahasvérovi do jeho kráľovského paláca desiateho mesiaca, totiž v mesiaci tebét, v siedmom roku jeho kraľovania. 17Kráľ si zamiloval Ester viac ako všetky ženy a získala si viac jeho priazne ako všetky panny. Položil jej kráľovskú korunu na hlavu a ustanovil ju za kráľovnú namiesto Vašti. 18Potom kráľ usporiadal veľkú hostinu pre všetkých svojich hodnostárov a svojich služobníkov na počesť Ester. Vyhlásil úľavy krajinám a rozdával dary s kráľovskou štedrosťou.

Mordochaj odhaľuje sprisahanie

19Keď panny zhromažďovali po druhý raz, sedel Mordochaj v kráľovskej bráne. 20Ester ešte stále nepovedala nič o svojom pôvode a o svojom národe, ako jej prikázal Mordochaj. Ester sa správala podľa Mordochajovho príkazu, kým bola v jeho opatere. 21Keď Mordochaj sedával v kráľovskej bráne, rozhnevali sa Bigtán a Tereš, dvaja kráľovskí eunuchovia spomedzi strážcov vchodu, a chceli pozdvihnúť ruku proti kráľovi Ahasvérovi. 22Mordochaj sa však o tom dozvedel a oznámil to kráľovnej Ester a ona to povedala kráľovi v mene Mordochaja. 23Záležitosť sa vyšetrila a dokázala. Oboch strážcov obesili a zapísali to v kráľovej prítomnosti do kroník.

Hamánove úklady proti Židom

1Potom kráľ Ahasvér poctil Hamána, Hammedatovho syna, Agagovca, a povýšil ho tým, že postavil jeho kreslo nad všetkých svojich hodnostárov. 2Aj všetci kráľovskí služobníci, ktorí boli v kráľovskej bráne, kľakali a klaňali sa pred Hamánom, lebo tak rozkázal kráľ. Mordochaj však ani nekľakal, ani sa neklaňal. 3Kráľovskí služobníci v kráľovskej bráne dohovárali Mordochajovi: Prečo porušuješ kráľovský príkaz? 4Dohovárali mu každý deň, ale neposlúchol ich. Oznámili teda Hamánovi, aby zistil, či obstojí Mordochajovo odôvodnenie. Oznámil im totiž, že je Žid. 5Hamán si všimol, že Mordochaj pred ním ani nekľaká, ani sa neklania a nahneval sa. 6Natoľko ním opovrhol, že sa mu málilo pozdvihnúť ruku len proti Mordochajovi. Keď mu oznámili, z akého národa je Mordochaj, Hamán hľadal spôsob, ako vyhubiť všetkých Židov, teda Mordochajov národ, v celom Ahasvérovom kráľovstve. 7V prvom mesiaci, totiž v mesiaci nisán, v dvanástom roku vlády kráľa Ahasvéra, padol púr, totiž lós, pred Hamánom, aby veštil budúcnosť z jedného dňa na druhý a mesiac za mesiacom, totiž po mesiac adár. 8Hamán povedal kráľovi Ahasvérovi: „Jestvuje jeden národ, ktorý je síce rozptýlený, ale predsa oddelený medzi národmi vo všetkých krajinách tvojho kráľovstva. Ich zákony sú odlišné od zákonov všetkých národov, ani kráľovskými zákonmi sa neriadia, takže pre kráľa nie je výhodné nechať ich na pokoji. 9Ak to kráľ uzná za vhodné, nech sa vydá písomný príkaz, aby ich vyhubili. Desaťtisíc talentov striebra zaplatím do rúk úradníkov, aby ich odviedli do kráľovských pokladníc.“ 10Vtedy kráľ sňal zo svojej ruky pečatný prsteň a dal ho Agagovcovi Hamánovi, synovi Hammedata, nepriateľovi Židov. 11Kráľ povedal Hamánovi: „Dajú ti peniaze i ten národ, aby si mohol s ním naložiť, ako sa ti bude páčiť.“ 12Trinásteho dňa prvého mesiaca zavolali kráľovských pisárov a tí napísali všetko, ako rozkázal Hamán kráľovským satrapom a miestodržiteľom v každej krajine a kniežatám každého národa, každej krajine jej písmom a každému národu jeho rečou. Bolo to napísané v mene kráľa Ahasvéra a zapečatené kráľovým pečatným prsteňom. 13Tak poslali listiny po rýchlych posloch do všetkých krajín kráľovstva, aby vyhubili, zabíjali a zničili všetkých Židov od chlapca až po starca, deti i ženy v jeden deň: trinásteho dňa v dvanástom mesiaci, totiž v mesiaci adár. Korisť po nich sa môže rozobrať. 14Odpis tejto listiny sa má vydať ako zákon v každej krajine, má byť zverejnený pre všetky národy, aby boli pripravené na ten deň. 15Rýchli poslovia ihneď vybehli podľa kráľovho slova, len čo bol vydaný zákon v pevnosti v Šušane. Potom kráľ i Hamán si zasadli piť, zatiaľ čo v meste Šušane nastalo zdesenie.

Mordochajov plán záchrany

1Mordochaj sa dozvedel o všetkom, čo sa stalo. Roztrhol si šaty, obliekol si vrecovinu a hlavu si posypal popolom. Vyšiel do mesta a veľmi hlasne a žalostne nariekal. 2Tak prišiel po kráľovskú bránu, pretože do kráľovskej brány sa nesmelo vojsť vo vrecovinovom odeve. 3Všade, v každej provincii, kamkoľvek sa dostal kráľovský rozkaz, totiž jeho zákon, konali Židia veľké smútočné obrady s pôstom, plačom a smútkom; vrecovina a popol sa stali lôžkom mnohých. 4Potom prišli dvorné dámy Ester i jej eunuchovia a oznámili jej to. Kráľovná sa veľmi zarmútila a poslala šaty, aby obliekli Mordochaja a sňali z neho vrecovinu. Ale on nechcel privoliť. 5Preto Ester zavolala Hatácha, jedného z kráľovských eunuchov, aby sa dostavil k nej. Rozkázala mu ísť za Mordochajom, aby sa dozvedela, čo sa deje a prečo si tak počína. 6I vyšiel Hatách k Mordochajovi na námestie pred kráľovskú bránu. 7Mordochaj mu oznámil všetko, čo sa mu prihodilo, aj presný údaj o sume peňazí, ktoré sľúbil Hamán odviesť do kráľovských pokladníc za vyhubenie Židov. 8Dal mu jeden odpis zákona, ktorý bol vyhlásený v Šušane o ich vyhubení, aby ho ukázal Ester. Nech jej to oznámia, nech jej odovzdá príkaz, aby vošla ku kráľovi prosiť ho o milosť a prihovoriť sa u neho za svoj národ. 9Hatách prišiel a oznámil Ester všetko, čo povedal Mordochaj. 10Ester po Hatáchovi odkázala Mordochajovi: 11„Všetci kráľovskí služobníci, ba i ľud kráľových krajín, vedia, že pre každého muža i ženu, ktorí by vošli ku kráľovi do vnútorného dvora bez pozvania, platí jediný zákon: usmrtiť. Len ten, ku ktorému kráľ vystrie svoje zlaté žezlo, zostane nažive. Mňa však už tridsať dní nevolali, aby som vošla ku kráľovi.“ 12Potom Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. 13Mordochaj odkázal Ester: „Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. 14Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ 15Ester znova odkázala Mordochajovi: 16„Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šušane, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci. Ja sa tiež budem so svojimi dvornými dámami takto postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, hoci to nie je v súlade so zákonom. Ak mám zahynúť, zahyniem.“ 17Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester.

Ester u kráľa Ahasvéra

1Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného nádvoria kráľovského paláca oproti kráľovmu sídlu. Kráľ práve sedel v kráľovskom paláci na tróne, ktorý bol oproti vchodu. 2Keď kráľ videl kráľovnú Ester stáť na nádvorí, získala si jeho priazeň. Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, ktoré držal v ruke. Ester pristúpila a dotkla sa hlavice žezla. 3Kráľ sa jej spýtal: „Čo je s tebou, kráľovná Ester? Aké máš želanie? Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.“ 4Ester odpovedala: „Ak je to kráľovi vhod, nech príde kráľ i Hamán dnes na hostinu, ktorú som mu prichystala.“ 5Kráľ povedal: „Ponáhľajte sa k Hamánovi, aby sa vyplnilo Esterino želanie.“ Potom prišiel kráľ i Hamán na hostinu, ktorú Ester vystrojila. 6Keď popíjali víno, kráľ povedal Ester: „Akú máš prosbu? Splní sa. Aké máš želanie? Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.“ 7Ester odpovedala: „Mám prosbu i želanie. 8Ak som získala priazeň u kráľa, a ak je to kráľovi vhod dať mi, o čo prosím, urobiť, čo si želám, nech príde kráľ i Hamán znova na hostinu, ktorú pre nich pripravím. Zajtra urobím podľa kráľovských slov.“

Hamán pripravuje popravu Mordochaja

9V ten deň odišiel Hamán veselý a v dobrej nálade. Keď však uzrel Mordochaja v kráľovskej bráne, že ani nepovstal, ani sa pred ním netriasol, veľmi sa naňho nazlostil. 10Ale Hamán sa ovládol a šiel domov. Pozval priateľov i svoju ženu Zereš. 11Potom im Hamán porozprával o sláve svojho bohatstva, o tom, ako má veľa synov a o všetkom, čím ho kráľ povýšil a vyzdvihol nad kráľovských hodnostárov a služobníkov. 12Hamán pokračoval: „Dokonca aj kráľovná Ester pozvala na hostinu, ktorú usporiadala, iba kráľa a mňa. Aj na zajtra som k nej pozvaný spolu s kráľom. 13Ale to všetko je nanič, keď vidím Žida Mordochaja sedieť v kráľovskej bráne.“ 14Jeho žena Zereš a všetci jeho priatelia mu povedali: „Nech urobia šibenicu, vysokú päťdesiat lakťov. Ráno povedz kráľovi, aby na ňu obesili Mordochaja. Len choď veselo s kráľom na hostinu!“ Taká reč sa páčila Hamánovi a dal pripraviť šibenicu.

Povýšenie Mordochaja

1Tej noci kráľ nemohol zaspať. Preto rozkázal, aby mu doniesli Knihu záznamov o pamätihodných udalostiach. Čítali z nej kráľovi. 2Zistili, že bolo zapísané, ako Mordochaj oznámil o Bigtánovi a Terešovi, dvoch kráľových eunuchoch, ktorí strážili prah, že chceli zabiť kráľa Ahasvéra. 3Kráľ sa opýtal: „Akú poctu a či povýšenie za to dostal Mordochaj?“ Kráľovské pážatá, ktoré ho obsluhovali, povedali: „Nedostal nič.“ 4Vtedy sa kráľ opýtal: „Kto je na nádvorí?“ Práve vtedy vošiel Hamán na vonkajšie nádvorie kráľovského paláca požiadať kráľa, aby Mordochaja obesili na šibenici, ktorú mu Hamán pripravil. 5Kráľovské pážatá mu povedali: „Hľa, Hamán je na nádvorí.“ Kráľ povedal: „Nech vojde.“ 6Hamán vošiel. Kráľ sa ho opýtal: „Čo treba urobiť tomu, koho chce kráľ poctiť?“ Hamán si pomyslel: „Komu inému by chcel kráľ preukázať poctu než mne?“ 7Hamán odpovedal kráľovi: „Nech každému, koho chce kráľ poctiť, 8prinesú kráľovské rúcho, do ktorého sa oblieka iba kráľ, a nech privedú koňa, na ktorom jazdí len kráľ, a nech mu dajú na hlavu kráľovskú korunu. 9Nech mu niektorý z najvyšších kráľovských hodnostárov odovzdá rúcho i koňa a nech oblečie toho, komu chce kráľ preukázať poctu. Nech ho posadia na koňa na námestí a nech volajú pred ním: ‚Takto poctia toho, koho chce kráľ vyznamenať!‘“ 10Vtedy kráľ povedal Hamánovi: „Hneď zober rúcho a koňa, o ktorých si hovoril, a pocti tak Žida Mordochaja, ktorý sedí v kráľovskej bráne. Nevynechaj nič z toho, čo si povedal.“ 11Hamán vzal rúcho i koňa a obliekol Mordochaja, posadil ho na koňa na námestí a volal pred ním: „Takto poctia toho, koho chce kráľ vyznamenať!“ 12Mordochaj sa vrátil do kráľovskej brány. Hamán sa ponáhľal domov smutný, so zahalenou tvárou 13a rozpovedal svojej žene Zereš i všetkým svojim priateľom, čo sa mu stalo. Jeho radcovia a manželka Zereš mu povedali: „Ak Mordochaj, ktorý je začiatkom tvojho pádu, pochádza zo židovského rodu, nepremôžeš ho, ale určite mu podľahneš.“ 14Ešte sa s ním zhovárali, keď prišli kráľovskí eunuchovia, aby odviedli Hamána na hostinu, ktorú pripravila Ester.

Hamánov pád a smrť

1Kráľ i Hamán prišli znovu popíjať s kráľovnou Ester. 2Druhého dňa, keď pili víno, kráľ sa zase spýtal Ester: „Aké máš želanie, kráľovná Ester? Aj keby to bola polovica kráľovstva, dostaneš to.“ 3Kráľovná Ester odpovedala: „Ak som získala tvoju priazeň, ó, kráľ, a ak je to kráľovi prijateľné, nech mi je darovaný život na moje želanie a život môjho národa na moju žiadosť. 4Boli sme totiž predaní - ja i môj národ -, aby nás vyhubili, zabíjali a zničili. Keby sme mali byť len predaní za otrokov a otrokyne, mlčala by som, lebo naše nešťastie by nestálo za to, aby sa kráľ pre to trápil.“ 5Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester: „Kto a kde je ten, kto hodlá také niečo urobiť?“ 6Ester odpovedala: „Tým zarytým nepriateľom je tento zlomyseľný Hamán.“ Hamán nato zostal celý ohromený pred kráľom a kráľovnou. 7Vtedy kráľ nahnevaný vstal od popíjania vína a šiel do záhrady pri paláci. Hamán vstal, aby si vyprosil život od kráľovnej Ester, lebo videl, že kráľ rozhodol o jeho záhube. 8Keď sa kráľ vrátil zo záhrady pri paláci do miestnosti, v ktorej popíjali víno, Hamán práve padal na lôžko, na ktorom odpočívala Ester. Kráľ sa spýtal: „Či azda ešte chceš znásilniť kráľovnú za mojej prítomnosti v dome?“ Keď to slovo vyšlo z kráľových úst, zakryli Hamánovi tvár. 9Vtedy povedal Charbona, jeden z eunuchov, kráľovi: „Tu je šibenica, ktorú prichystal Hamán pre toho Mordochaja, ktorý prehovoril v kráľov prospech. Stojí v Hamánovom dome a je vysoká päťdesiat lakťov.“ Kráľ povedal: „Obeste ho na ňu!“ 10Tak obesili Hamána na tú šibenicu, ktorú prichystal Mordochajovi, a kráľov hnev sa utíšil.

Kráľovský výnos v prospech Židov

1V ten istý deň kráľ Ahasvér odovzdal kráľovnej Ester dom Hamána, protivníka Židov. Mordochaj prišiel pred kráľa, lebo Ester mu oznámila, čím jej je Mordochaj. 2Kráľ sňal svoj pečatný prsteň, ktorý odobral Hámanovi, a dal ho Mordochajovi. Ester ustanovila Mordochaja nad Hamánovým domom. 3Ester sa ďalej prihovárala pred kráľom, padla mu k nohám, plakala a prosila ho o zľutovanie, aby odvrátil pohromu, ktorú prichystal Agagovec Hamán, i to, čo zosnoval proti Židom. 4Kráľ vystrel k Ester zlaté žezlo, Ester povstala, postavila sa pred kráľa 5a povedala: „Ak je to kráľovi prijateľné a ak som získala jeho priazeň, ak je správne, čo hovorím kráľovi a ak som milá v jeho očiach, nech napíšu, aby sa odvolali listiny — úklady Agagovca Hamána, Hammedatovho syna, ktoré napísal na zničenie Židov vo všetkých kráľových krajinách. 6Veď ako sa môžem dívať na skazu, ktorá má doľahnúť na môj ľud? Ako by som sa mohla dívať na skazu môjho rodu?“ 7Kráľ Ahasvér povedal kráľovnej Ester a Židovi Mordochajovi: „Hľa, Ester som dal dom Hamána, ktorého obesili na šibenicu preto, že vystrel svoju ruku proti Židom. 8Vy napíšte v mene kráľa Židom, čo sa vám zdá najlepšie, a zapečaťte to kráľovským pečatným prsteňom. Listinu napísanú v mene kráľa a zapečatenú kráľovským pečatným prsteňom nemožno totiž odvolať.“ 9V tom čase, v treťom mesiaci, totiž v mesiaci siván, dvadsiateho tretieho dňa toho mesiaca, zavolali kráľovských pisárov. Tí napísali všetko tak, ako prikázal Mordochaj Židom, satrapom, miestodržiteľom a kniežatám na územiach, ktoré sa tiahnu od Indie až po Kúš, stodvadsiatim siedmim krajinám, každej krajine v jej písme a každému národu v jeho reči, aj Židom ich písmom a v ich reči. 10Dal to napísať v mene kráľa Ahasvéra, zapečatil kráľovským pečatným prsteňom a rozoslal listiny rýchlymi poslami, ktorí jazdili na vládnych plnokrvných koňoch najlepšieho chovu. 11Kráľ v listine dovolil Židom v každom meste, aby sa zhromaždili a zničili všetko vojsko národa a krajiny, ktorá by ich sužovala, aj deti a ženy, a korisť po nich aby si rozobrali - 12v jednom a tom istom dni vo všetkých provinciách kráľa Ahasvéra, v trinástom dni dvanásteho mesiaca, totiž v mesiaci adár. 13Odpis tejto listiny má byť vydaný ako zákon vo všetkých krajinách, zverejnený všetkým národom, aby Židia boli pripravení na ten deň a mohli sa pomstiť svojim nepriateľom. 14Rýchli poslovia, ktorí jazdili na vládnych plnokrvných koňoch, sa ihneď cvalom vydali na cestu podľa kráľovho rozkazu, len čo bol vydaný zákon v meste Šušan.

Radosť Židov

15Mordochaj odišiel od kráľa v kráľovskom rúchu z fialového purpuru a bavlny, s veľkou zlatou korunou a v plášti z jemného ľanu a červeného purpuru. Mesto Šušan jasalo a radovalo sa. 16Židia sa dožili svetla a radosti, veselosti a pocty. 17V každej krajine i v každom meste, všade, kam sa dostalo kráľovské slovo a jeho zákon, mali Židia radosť a veselosť, hostiny a sviatok. Mnohí z národov tých krajín sa pridávali k Židom, lebo doľahol na nich strach pred Židmi.

Pomsta nad nepriateľmi

1V dvanástom mesiaci, totiž v mesiaci adár, trinásteho dňa, keď mal byť vykonaný kráľovský rozkaz, totiž jeho zákon, v deň, keď nepriatelia dúfali, že sa zmocnia Židov, došlo k zvratu: Židia sa zmocnili tých, čo ich nenávideli. 2Židia sa zhromaždili vo svojich mestách vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, aby zasadili úder tým, čo im chceli zle. Nikto neobstál pred nimi, lebo strach pred nimi doľahol na všetky národy. 3Všetky kniežatá provincií, satrapovia, miestodržitelia a kráľovskí úradníci podporovali Židov, lebo doľahol na nich strach pred Mordochajom. 4Mordochaj mal veľký vplyv v kráľovskom paláci a povesť o ňom sa rozniesla po všetkých krajinách, pretože Mordochaj nadobúdal stále väčší vplyv.

5Židia pobili všetkých svojich nepriateľov: bili ich mečom a hubili. Urobili svojim nepriateľom, čo sa im zachcelo. 6V pevnosti Šušan Židia povraždili päťsto mužov. 7Aj Paršandátu, Dalpóna, Aspatu, 8Porátu, Adalju, Aridatu, 9Parmaštu, Arisaja, Aridaja a Vajzatu, 10desať synov Hamána, Hammedatovho syna, protivníka Židov, zabili, ale na korisť nesiahli.

11V ten deň došlo ku kráľovi hlásenie o počte zavraždených v pevnosti Šušan. 12Kráľ povedal kráľovnej Ester: „V pevnosti Šušan Židia povraždili päťsto mužov a desať Hamánových synov. Čo asi urobili v ostatných kráľových provinciách? Máš nejaké želanie, aby sa ti splnilo? Máš ešte nejakú prosbu, aby som ti ju vyplnil?“ 13Ester povedala: „Ak je to kráľovi prijateľné, nech je ešte zajtra dovolené Židom v Šušane, aby konali podľa zákona platného dnes. Desať synov Hamánových nech obesia na šibenici!“ 14Kráľ prikázal, aby sa to splnilo. V Šušane bol vydaný zákon a desať Hamánových synov obesili. 15Šušanskí Židia sa teda zhromaždili aj štrnásteho dňa mesiaca adár a v Šušane pobili tristo mužov; ale na korisť nesiahli. 16Aj ostatní Židia v kráľových provinciách sa zhromaždili, postavili sa na obranu svojich životov, zbavili sa svojich nepriateľov a z tých, čo ich nenávideli, pobili sedemdesiatpäťtisíc ľudí, ale na korisť nesiahli. 17Bolo to trinásteho dňa mesiaca adár a štrnásteho dňa toho mesiaca si odpočinuli. Urobili si ho dňom hodovania a radosti. 18Židia v Šušane sa zhromaždili trinásteho dňa toho mesiaca aj štrnásteho dňa toho mesiaca a pätnásteho dňa toho mesiaca odpočívali. Urobili si ho dňom hodovania a radosti. 19Preto rozptýlení Židia, ktorí bývajú v odľahlých mestách, slávia štrnásty deň mesiaca adár s radosťou a hodovaním ako sviatočný deň, v ktorý si navzájom posielajú dary.

Ustanovenie o slávnosti Purím

20Potom Mordochaj spísal všetky tieto udalosti a rozoslal listiny všetkým Židom vo všetkých krajinách kráľa Ahasvéra, blízkym i vzdialeným, 21aby ich zaviazal sláviť štrnásty deň mesiaca adár a pätnásty deň toho mesiaca 22každý rok ako dni, v ktorých sa Židia zbavili svojich nepriateľov, a mesiac, ktorý sa im zmenil zo žiaľu na radosť a zo smútku na sviatok - aby ich svätili ako dni hodovania a radosti a vzájomného obdarúvania sa a obdarovania chudobných. 23Tak teda Židia prijali ako zvyk to, čo začali robiť, a to, čo im napísal Mordochaj. 24Lebo Agagovec Hamán, Hammedatov syn, protivník všetkých Židov, strojil úklady Židom, aby ich zničil, a hodil púr, totiž lós, aby ich vyhladil. 25Keď však Ester vstúpila pred kráľa, ten dal rozkaz, dokonca písomne, aby zmenil jeho zlý zámer, ktorý osnoval proti Židom, aby sa obrátil proti nemu, aby obesili jeho i jeho synov na šibenici. 26Preto nazvali tieto dni Purím podľa slova púr; podľa všetkých slov tohto listu, podľa toho, ako to videli a prežili. 27Židia to prijali ako povinnosť a odovzdali to i svojmu potomstvu a všetkým, čo sa k nim pripojili, že neprestanú tak robiť každý rok v tých dvoch dňoch podľa platného predpisu a v ustanovenom čase, ako bolo zapísané. 28Tieto dni sa pripomínajú a zachovávajú v každom pokolení a v každej rodine, v každej krajine a v každom meste. Tieto dni Purím nevymiznú u Židov a pamiatka na ne nezanikne v ich potomstve. 29Potom kráľovná Ester, Abichajilova dcéra, spolu so Židom Mordochajom písala ešte raz s plnou záväznosťou, aby potvrdila list o Purím. 30Poslala listy všetkým Židom do stodvadsiatichsiedmich krajín Ahasvérovho kráľovstva, slová pokoja a pravdy, 31aby potvrdila záväznosť dní Purím v určenom čase, ako ustanovil Žid Mordochaj a kráľovná Ester, aby urobili záväznými pre seba i pre svoje potomstvo slová o pôstoch a nárekoch. 32Rozkaz Ester urobil záväznými tieto slová o Purím a bol zapísaný do knihy.

Mordochajova sláva a chvála

1Kráľ Ahasvér podrobil núteným prácam pevninu i morské ostrovy. 2Všetky jeho významné a hrdinské činy i presná správa o veľkosti Mordochaja, ktorého kráľ povýšil, sú zapísané v Kronikách médskych a perzských kráľov. 3Žid Mordochaj bol totiž druhý po kráľovi Ahasvérovi, bol veľmi vplyvný medzi Židmi a obľúbený u množstva svojich súkmeňovcov, lebo sa usiloval o dobro svojho ľudu a hovorieval v prospech svojho rodu.

JÓB

Prológ

Zbožnosť a blahobyt Jóba

1V krajine Úc žil jeden muž, ktorý sa volal Jób. Bol to bezúhonný, priamy človek, ktorý sa bál Boha a stránil sa zlého. 2Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3Do jeho vlastníctva patrilo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto volských záprahov, päťsto oslíc a veľké množstvo služobníctva. Tento muž bol významnejší než všetci ľudia Východu. 4Jeho synovia jeden po druhom, každý vo svoj určený deň, usporadúvali domáce hostiny, na ktoré pozývali aj svoje tri sestry, aby jedli a pili. 5Vždy, keď sa skončili dni hostiny, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával, obetoval spaľovanú obetu za každého z nich, pretože si povedal: „Možno moji synovia zhrešili a rúhali sa Bohu vo svojej mysli.“ Jób to takto robieval ustavične.

Prvá skúška Jóba

6Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan. 7Hospodin sa opýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ 8Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého.“ 9Satan odpovedal Hospodinovi: „Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha? 10Či si všade dookola neohradil jeho, jeho dom i všetko, čo má? Prácu jeho rúk si požehnal a jeho stáda sa rozrástli po celej krajine. 11Veď len vystri svoju ruku a udri do všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 12Hospodin odvetil satanovi: „Pozri, všetko, čo mu patrí, je v tvojich rukách, len nesiahaj na jeho osobu.“ Vtedy satan odišiel spred Hospodina. 13Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14prišiel k Jóbovi posol a hlási: „Voly orali a oslice sa pásli popri nich, 15keď zaútočili Šebania a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 16Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 17Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Chaldejci vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 18Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 20Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“ 22Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Druhá skúška Jóba

1Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi. 2Hospodin sa pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan hovorí: „Z potuliek a pochôdzok po zemi.“ 3Vtedy Hospodin povedal satanovi: „Dobre si si všimol môjho služobníka Jóba? Veď na zemi niet nikoho ako on, kto by bol taký bezúhonný a priamy, bál sa Boha a stránil sa zlého. Ešte stále sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma proti nemu nahovoril, aby som ho bez príčiny ničil.“ 4Satan odpovedal Hospodinovi: „Kožu za kožu a všetko, čo človek má, dá za svoj život. 5Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 6Hospodin odpovedal satanovi: „Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.“ 7Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. 8Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. 9Manželka mu povedala: „Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ 10Jób jej odpovedal: „Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil.

Traja priatelia u Jóba

11Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, každý z nich sa vydal na cestu. Elifaz z Temánu, Bildad zo Šúachu a Cofar z Naamy sa stretli, aby mu išli prejaviť sústrasť a potešili ho. 12Keď ho zazreli z diaľky, ani ho nespoznali. Vtedy nahlas zaplakali, všetci si roztrhli šaty a vyhadzovali prach, aby im padal na hlavu. 13Nato si sadli k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie.

Rozhovor s priateľmi

Jób preklína deň svojho narodenia

1Potom sa Jób ozval a zlorečil dňu svojho narodenia, 2keď povedal: 3„Nech zhynie deň, keď som sa narodil, a tá noc, čo povedala: ‚Chlapec sa počal.‘ 4Nech stemnie ten deň, nech sa oň nezaujíma Boh zhora, nech naň nezasvieti ani lúč svetla.

5Nech si ho kúpi tma, nech na ňom spočinie tieň smrti a nech sa ho cez deň zmocnia chmáry. 6Tú noc nech schytia temnoty, nech sa neraduje medzi dňami roka a nech sa nezaráta do počtu mesiacov. 7Nech je tá noc neplodná, nech v nej nezaznie nijaký jasot, 8nech ju preklínajú tí, čo zlorečia dňu, čo sú schopní zobudiť Leviatana. 9Nech sa stemnejú jej večerné hviezdy a nech márne čaká na svetlo, lebo ho neuvidí, ani keď ranná zora otvorí viečka, 10pretože mi neuzavrela brány materského lona a neskryla predo mnou trápenie. 11Prečože som sa nenarodil mŕtvy, nezahynul som, len čo som vyšiel z lona matky? 12Prečo ma vzali na kolená a načo ma nadájali prsia? 13Veď teraz by som nerušene ležal, spal a odpočíval 14s pozemskými kráľmi a ich radcami, ktorí si stavajú hrobky, 15alebo s kniežatami, čo majú zlato a plnia si domy striebrom. 16Alebo - tak ako potratený a zakopaný plod, vôbec by som nebol, tak ako deti, čo nikdy nevideli svetlo.

17Tam bezbožníci prestávajú zúriť a odpočívajú vysilení. 18Všetkým väzňom tam dajú pokoj, nepočujú hlas dozorcu. 19Je tam malý aj veľký; a otrok je slobodný od svojich pánov. 20Prečo zmorený dostáva svetlo a načo je život zatrpknutým v duši, 21čo čakajú na smrť, ktorá neprichádza? Hľadajú ju síce viac ako ukryté poklady, 22čo sa radujú, ba plesajú, keď nájdu hrob. 23Prečo dostáva svetlo muž, pred ktorým je skrytá vlastná cesta, a za ktorým ju Boh uzavrel? 24Lebo mal by som jesť, ja však vzdychám a môj nárek sa valí ako voda. 25Veď ma postihlo to, čoho som sa hrozil, a to, čoho som sa bál, prichádza na mňa. 26Nemám pokoj, utíšenie ani oddych, ale prišiel zmätok.“

Prvá reč Elifaza

1Nato Elifaz z Temánu odpovedal takto: 2„Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to? Kto by sa však dokázal zdržať slov?

3Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si posilňoval. 4Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol a podlamujúce sa kolená si upevňoval. 5Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý, dotklo sa ťa to a si vyľakaný. 6Či ti tvoja zbožnosť nie je istotou a bezúhonnosť tvojich ciest nádejou? 7Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul, a kde boli úprimní ľudia vykynožení? 8Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť a sejú trápenie, ich aj žnú. 9Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje. 10Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vylámané. 11Starý lev hynie bez koristi a mláďatá levice sa rozutekali. 12No ku mne sa prikradlo slovo a moje ucho zachytilo jeho šepot. 13Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hlboký spánok, 14pochytili ma strach a triaška a naplnili hrôzou všetky moje kosti. 15Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chlpy na tele zježili. 16Zastal, ale nepoznal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas: 17‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh a muž čistejší ako jeho Tvorca?‘ 18Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha a svojich anjelov obviňuje z omylu, 19o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a základy majú v prachu. Rýchlejšie ako mole ich vykántria, 20bití sú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky! 21Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múdrosti.

1Len volaj, či ti niekto odpovie. Na koho zo svätých sa obrátiš? 2Blázna zabije hnev a nerozumného usmrtí vášeň. 3Videl som, ako blázon zapúšťa korene, ale znenazdajky je jeho obydlie vyvrátené. 4Jeho synovia sú ďaleko od záchrany, sú utláčaní v bráne a niet toho, kto by ich ratoval. 5Čo nažne, to poje hladný a suché snopy mu poberú, po jeho bohatstve dychtia smädní. 6Veď z prachu nevyrastá nešťastie a zo zeme neklíči trápenie. 7Naozaj, človek sa rodí na trápenie, ako iskry vyletujú nahor. 8Radšej by som hľadal Boha a Bohu by som predložil svoj prípad: 9tomu, ktorý koná veľkolepé veci, ktoré nemožno prebádať, a podivuhodné skutky, ktoré nemožno spočítať. 10On dáva dážď na povrch zeme a zosiela vodu na polia, 11aby ponížených postavil na výšiny a smútiacich pozdvihol do bezpečia. 12Marí zámery chytrákov, takže ich ruky nedosiahnu úspech. 13Prichytí múdrych v ich chytráctve, takže rada úskočných sa vždy ukáže ako unáhlená. 14Cez deň narazia na tmu a napoludnie hmatajú ako v noci. 15On zachraňuje chudobného pred mečom, ústami a rukou mocného, 16a tak má chudobný nádej a neprávosť zatvorené ústa. 17Aký blahoslavený je človek, ktorého Boh karhá! Nuž nepohŕdaj výchovou Všemohúceho, 18lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje, zraňuje, ale jeho ruky aj liečia. 19Zo šiestich úzkostí ťa vyslobodí, v siedmich sa ťa nedotkne zlé. 20V čase hladu ťa vykúpi zo smrti a v čase vojny z moci meča. 21Budeš skrytý pred bičom jazyka a nebudeš sa báť násilia, že príde. 22Vysmeješ sa násiliu i hladomoru. Ani divej zveri sa neboj, 23veď máš zmluvu s kameňmi na poli a poľná zver uzavrela s tebou mier. 24Budeš vedieť, že tvoj stan je bezpečný, a keď preveríš svoj príbytok, nič mu nebude chýbať. 25Presvedčíš sa, že máš množstvo detí a tvojho potomstva je sťa trávy na poli. 26K svojmu hrobu dôjdeš v zrelom veku, ako keď sa zvážajú snopy v pravý čas. 27Nuž takto to je, prebádali sme to a je to tak. Načúvaj, aj ty si to uvedom!“

Druhá reč Jóba

1Nato Jób odpovedal takto: 2„Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľ a celé moje trápenie položili na váhy! 3Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené. 4Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha. 5Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom? 6Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť? 7Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb. 8Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moju nádej, 9že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma. 10Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého. 11Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý? 12Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz? 13Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám už nádej na úspech. 14Kto odopiera láskavosť priateľovi, opúšťa bázeň pred Všemohúcim. 15Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky 16zakalené ľadom a roztopeným snehom. 17Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta. 18Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú. 19Vyčkávali na karavány z Temy, na cestujúcich zo Šeby čakali s nádejou, 20no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní. 21Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení. 22Azda som povedal: ‚Niečo mi dajte!‘? Alebo: ‚Zo svojho dajte za mňa úplatok!‘? 23Alebo: ‚Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!‘? 24Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil. 25Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate? 26Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec? 27Losujete o sirotu a kupčíte s ľuďmi. 28Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať, 29otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť! 30Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?

1Či nie je údelom človeka na zemi boj? Jeho dni sú ako dni nádenníka, 2ako otrok dychtí po chládku, ako nádenník baží po výplate. 3Tak mi bol daný do dedičstva chladný svit mesiaca a boli mi nadelené noci útrap. 4Keď si ľahnem, vravím: ‚Kedy už vstanem?‘ Ale večer sa preťahuje a zunuje sa mi prehadzovanie až do úsvitu. 5Telo sa mi oblieklo do červov, moja koža popraskala ako hruda suchej zeme a mokvá. 6Moje dni prebehli rýchlejšie ako tkáčsky čln a skončili sa v beznádeji. 7Spomeň si, že môj život je len závan vetra, moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu. 8Neuzrie ma oko toho, kto sa na mňa pozerá. Uprieš na mňa zrak, ale už ma niet. 9Ako sa rozplynul oblak a zmizol, tak ten, kto zostupuje do podsvetia, už nevystúpi. 10Už sa nevráti do svojho domu a doma ho nespoznajú. 11Takže ja si nejdem krotiť ústa, prehovorím z bolesti svojho ducha, s trpkou dušou sa budem sťažovať. 12Som azda more alebo morská obluda, že nado mnou ustanovuješ stráž? 13Keď vravím: ‚V posteli sa mi uľaví a lôžko ponesie môj nárek,‘ 14vtedy ma snami desíš a strašíš vidinami, 15takže moja duša volí zadusenie, radšej volí smrť ako život. 16Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť! 17Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, 18že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? 19Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu! 20Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu? 21Prečo mi neodpustíš môj hriech a neprepáčiš moju vinu? Teraz si ľahnem do prachu, ty ma budeš hľadať, ale už ma nebude.“

Prvá reč Bildada

1Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto: 2„Dokedy budeš takto hovoriť? Veď tvoje reči sú ako víchor. 3Vari Boh prekrúca právo alebo Všemohúci spravodlivosť? 4Ak tvoji synovia proti nemu zhrešili, tak ich vydal do moci ich vlastného priestupku. 5Ak však ty budeš horlivo hľadať Boha a o milosť prosiť Všemohúceho, 6ak si čistý a úprimný, tak teraz povstane pre teba a obnoví tvoj spravodlivý príbytok 7a hoci tvoje začiatky boli nepatrné, tvoja budúcnosť sa preveľmi vzmôže. 8Len sa opýtaj predchádzajúceho pokolenia a zisti si výsledky skúmania ich otcov, 9veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň. 10Vari ťa oni nepoučia? Porozprávajú ti to a povedia, čo majú na srdci. 11Vyrastie azda trstina tam, kde nie je močiar? Rozmnoží sa šachorina bez vody? 12Keď sa ešte zelená, keď sa ešte nezrezáva, prv ako každá iná tráva vyschne. 13Tak pochodia všetci, ktorí zabúdajú na Boha, a nádej podliaka zhynie. 14Jeho nádej je ako babie leto a jeho dúfanie ako pavučina. 15Spoľahne sa na svoj dom, ale ten neobstojí, bude ho spevňovať, ale nevydrží. 16Na slnku je plný miazgy a jeho výhonok sa vypína nad záhradou. 17Jeho korene sa prepletajú kopou kamenia, kamenný dom si vyhľadávajú. 18Ak ho odpracú z jeho miesta, bude zapierať: ‚Nikdy som ťa nevidel.‘ 19Taká je teda radosť jeho cesty a z prachu pučia ďalší takí. 20Nuž Boh nezavrhne bezúhonného ani neposilní ruku tých, čo robia zlo. 21Celkom naplní tvoje ústa smiechom a tvoje pery radostným pokrikom. 22Tí, čo ťa nenávidia, musia sa obliecť do hanby, a stan bezbožných - toho už niet.“

Tretia reč Jóba

1Nato Jób odpovedal takto: 2„Pravdaže, viem, že je to tak, veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom? 3Ak sa mu zachce viesť s ním spor, z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu. 4On je múdry v srdci, odvážny a silný. Kto sa mu vzoprel a ostal celý? 5Prenáša hory, ony však nevedia, že to ich vo svojom hneve prevrátil, 6otriasa zemou, až sa pohne z miesta, chvejú sa jej stĺpy, 7prikazuje slnku, takže nevychádza, a hviezdy uzatvára pod pečať. 8On sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách, 9je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu. 10On koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky, že sa nedajú preskúmať. 11Tu prejde popri mne, ale ho nevidím, minie ma, ale ho nevnímam. 12Keď on niečo uchytí, kto mu v tom zabráni? Kto mu povie: ‚Čo to robíš!‘? 13Boh neodvráti svoj hnev. Pred ním sa zhrbili aj pomáhači Rahaba, 14ako by som mu teda ja mohol odvrávať? Ako by som pred ním vyberal slová? 15Ani keby som bol spravodlivý, neodpovedal by som, len by som svojho Sudcu prosil o milosť. 16Keby som zavolal a on by aj odpovedal, neverím, že počúval môj hlas. 17Ten, ktorý ma búrkou mrzačí a bezdôvodne množí moje rany, 18vydýchnuť mi nedá, len horkými kúskami ma sýti. 19Pokiaľ ide o silu, tak on je nezdolný, ak ide o súd, kto ho tam predvolá? 20Hoci by som aj bol spravodlivý, moje vlastné ústa ma vyhlásia za vinného, aj keď som bezúhonný, ony to prekrútia. 21Som bezúhonný! O dušu mi nejde! Život sa mi protiví. 22Je mi to jedno. Preto som povedal: ‚On aj bezúhonnému, aj bezbožnému chystá koniec.‘ 23Keď bič niekoho v okamihu usmrtí, on sa z pokušenia nevinných len vysmieva. 24Krajina je vydaná do moci bezbožného, no on oči sudcom zakrýva. Ak nie on, tak kto teda? 25Moje dni sú rýchlejšie ako bežec, ušli a nič dobré nevideli. 26Prebehli ako člny z tŕstia, ako keď sa orol vrhne na korisť. 27Ak si poviem: ‚Kiež zabudnem na svoje ponosy, vyhladím si tvár a usmejem sa,‘ 28mám strach zo všetkých svojich útrap, lebo viem, že ma nenecháš bez trestu. 29Ja budem uznaný vinným, načo mi je táto márna námaha? 30Keby som sa umyl aj snehovo čistou vodou a ruky si očistil v lúhu, 31aj tak ma potopíš v jame, že sa mi zhnusia aj vlastné šaty. 32Ja predsa nie som mu roveň, aby som sa mohol ozvať: ‚Poďme spolu na súd!‘ 33Niet toho, kto by medzi nami rozhodol, kto by na oboch svoju ruku položil. 34Nech odvráti odo mňa svoju palicu, nech ma nedesí jeho hrôza, 35potom prehovorím a nebudem sa ho báť, lebo môj prípad je iný.

1Z tej duše sa mi zhnusil život, vypustím zo seba svoju sťažnosť, z horkej duše prehovorím. 2Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma! Daj mi vedieť, prečo vedieš so mnou spor! 3Je to podľa teba dobré, že utláčaš a opovrhuješ dielom svojich dlaní, a že radu bezbožných svetlom zalievaš? 4Máš azda oči človeka a zrak smrteľníka? 5Či sú tvoje dni ako dni človeka a tvoje roky ako dni muža, 6že sa usiluješ nájsť u mňa previnenie a pátraš po mojom hriechu? 7Hoci aj vieš, že nie som vinný a niet nikoho, čo by ma vytrhol z tvojej ruky? 8Tvoje ruky ma sformovali, celého ma pospájali, a teraz ma pohltíš? 9Pamätaj, prosím, že si ma utvoril ako hlinu a vraciaš ma do prachu. 10Či si ma nezlial ako mlieko a nenechal zraziť sa ako syr? 11Priodel si ma mäsom a kožou, z kostí a šliach si ma utkal. 12Dal si mi život, milosť a tvoja starostlivosť strážila môjho ducha. 13Tieto veci si ukrýval v srdci, viem, že toto si mal v úmysle, 14že ak hreším, spozoruješ to a nenecháš ma bez trestu. 15Keď som sa previnil, beda mi! Keby som aj konal spravodlivo, ani tak nemôžem pozdvihnúť hlavu, lebo som sýty potupy. Len sa pozri na tú moju biedu! 16Ak zdvihnem hlavu, lovíš ma ako lev a obratom ma prekvapíš. 17Staviaš nových svedkov a znásobuješ svoj hnev proti mne. Neustále útoky a vojna sú mojím údelom. 18Tak prečo si ma vyviedol z lona matky? Skonal by som, ani jedno oko by to nezbadalo. 19Bol by som, ako keby ma nikdy nebolo, prevezený z maternice rovno do hrobu. 20Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem, 21kým pôjdem a nevrátim sa do ríše tmy a tieňov smrti, 22do ríše takej tmy, ako je čerň šera smrti, ríše bez poriadku, kde je žiara svetla ako temno tmy.‘“

Prvá reč Cofara

1Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: 2„Ostane vari také množstvo slov bez odpovede?! Azda sa ten, čo má plno rečí, obháji? 3Či tvoje bľabotanie umlčí mužov? Budeš sa posmievať, a nikto ťa nezahriakne? 4Veď si povedal: ‚Moje učenie je rýdze a v tvojich očiach som čistý.‘ 5Kiežby Boh prehovoril, otvoril proti tebe ústa 6a porozprával ti tajomstvá múdrosti, lebo sú priveľmi zložité, aby si to pochopil. Vedz teda, že Boh ti odpúšťa viac, ako sa previníš. 7Preskúmaš azda Boha a či bez zvyšku vystihneš dokonalosť Všemohúceho? 8Je vyššia ako nebesia. Čo teda chceš robiť? Je hlbšia ako podsvetie. Čo teda môžeš vedieť? 9Jej miera je dlhšia ako zem a širšia sťa more. 10Ak sa priženie, dá ťa uväzniť a zvolá súd, kto mu v tom zabráni? 11Veď on vie, kto sú ničomníci, a keď vidí neprávosť, vari jej nevenuje pozornosť? 12Tupec môže tak nadobudnúť ostrovtip, ako sa divému oslovi môže narodiť človek. 13Ak pripravíš svoje srdce a k nemu vystrieš svoje dlane, 14ak vzdiališ neprávosť od svojej ruky a v tvojom stane nebude prebývať bezprávie, 15potom pozdvihneš svoju nepoškvrnenú tvár, budeš pevným odliatkom z bronzu a nebudeš sa báť. 16Zabudneš totiž na trápenie, spomenieš si naň ako na vodu, ktorá odtiekla. 17Nad poludnie bude život jasnejší, temnota bude ako ráno. 18Potom budeš dúfať, lebo je nádej, rozhliadneš sa a uložíš sa v bezpečí. 19Natiahneš sa a nikto ťa nebude znepokojovať a mnohí si ťa budú chcieť získať. 20Bezbožní však stratia zrak, ich útočisko padne a ich nádejou je, že vydýchnu dušu.“

Štvrtá reč Jóba

1Nato Jób odpovedal takto: 2„Vy ste naozaj ľudia, ako sa patrí, a s vami vymrie múdrosť! 3Aj ja mám toľko rozumu ako vy, nie som od vás horší, veď komu to nie je jasné? 4Svojmu priateľovi som na posmech, ja, ktorý Boha vzývam a dostal som od neho odpoveď. Som na posmech, hoci som spravodlivý a bezúhonný. 5Myšlienky tých, čo sú v bezpečí, opovrhujú nešťastím pripraveným pre tých, ktorým sa trasú nohy. 6Na pokoji sú stany ničiteľov, v bezpečí sú tí, čo rozhorčujú Boha, čo by chceli Boha mať v hrsti. 7Však už len zvierat sa opýtaj a poučia ťa, nebeského vtáctva a porozpráva ti, 8alebo rastlinstva zeme a vyučí ťa, morské ryby ti to vyrozprávajú. 9Kto by medzi nimi nevedel, že to urobila Hospodinova ruka? 10V jeho ruke je duša všetkého živého a duch každého ľudského tela. 11Či ucho neskúma slová ako podnebie úst ochutnáva jedlo? 12Či u starcov je múdrosť a či dĺžka dní znamená rozumnosť? 13Len Boh má múdrosť a moc, jemu patrí rada a rozumnosť. 14Veď čo on zrúca, viac sa nevybuduje, koho on zavrie, tomu viac neotvoria. 15Ak zastaví vodu, tá vyschne, ale keď ju pošle, prevráti zem. 16On má silu aj zdravý rozum, jemu patrí zvedený aj zvodca. 17Radcov necháva ísť bosých a zo sudcov robí bláznov, 18tresty kráľov ruší a kráľov priaha do roboty. 19Kňazov necháva ísť bosých a vykoreňuje prastaré rody. 20Pripravuje o reč tých, na ktorých sa spoliehame, starcov zbavuje súdnosti. 21Na kniežatá vylieva pohŕdanie a opasky mocných ničí. 22Odkrýva nepreskúmané hlbiny tmy a na svetlo vynáša tiene smrti. 23Necháva národy vyrásť a hubí ich, rozširuje ich a potom odprace. 24Odoberá rozum vodcom národov zeme, necháva ich blúdiť v pustatinách bez ciest 25a tak hmatajú v tme bez svetla a dopúšťa, aby blúdili ako opití. 1Nuž to všetko videlo moje oko, moje ucho to počulo a pochopilo. 2Čo vy viete, viem aj ja, nezaostávam za vami. 3Ja však budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa obhajovať pred Bohom, 4zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci! 5Kiež by ste čušali, to by bola vaša múdrosť! 6Len si vypočujte moje dôvody a pozorujte moju obhajobu. 7Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech? 8Chytáte mu stranu? Za Boha vediete spor? 9Dopadne to dobre, ak vás preverí? Alebo ho chcete oklamať, ako klamete človeka? 10Celkom isto vás pokarhá, ak mu potajomky budete chytať stranu. 11Nevydesí vás jeho vznešenosť a nepadne na vás z neho hrôza? 12Vaše pamätihodné výroky sú príslovia z popola, vaše hradby sú len z hliny. 13Buďte chvíľu ticho, nech prehovorím ja, nech sa so mnou stane čokoľvek! 14Načo v zuboch nesiem svoje telo a v hrsti držím svoj život? 15Veď nech ma aj zabije, nebudem už čakať, ale budem obhajovať pred ním svoje cesty. 16Aj to mi bude na spásu, pretože pred neho nepríde nehanebník. 17Vydržte počúvať moju reč a môj výklad nech vám vojde do uší! 18Tu teda predkladám svoj spor, viem, že budem mať pravdu. 19Ktože by sa chcel so mnou prieť? Lebo ak teraz budem mlčať, zahyniem. 20Iba dve veci mi nerob a nebudem sa viac pred tebou skrývať: 21Vzdiaľ odo mňa svoju ruku, tvoja hrôza nech ma nedesí! 22Potom zavolaj a ja odpoviem, alebo ja prehovorím a ty mi odpovieš. 23Koľko mám previnení a hriechov? Daj mi poznať môj zločin a hriech! 24Prečo ukrývaš svoju tvár a pokladáš ma za svojho nepriateľa? 25Hrozíš vari rozviatemu lístiu a prenasleduješ suchú slamu? 26Veď si proti mne zapisuješ trpké veci a dávaš mi dediť viny mladosti. 27Zasekávaš mi nohy do klady, dozeráš na všetky moje chodníky, značkuješ moje chodidlá, 28hoci človek sa rozpadne ako bútľavina, ako šaty, ktoré rozožrali mole. 1Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja. 2Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť. 3Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd. 4Kto urobí z nečistého čisté? Nikto! 5Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí. 6Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší. 7Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne. 8Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu, 9len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik. 10Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď vydýchne človek, kdeže je už? 11Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne, 12tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú. 13Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul. 14Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie! 15Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk. 16Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech. 17Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel. 18Dokonca aj hora sa zrúti a rozpadne a bralo sa posunie zo svojho miesta. 19Kamene sa drobia pôsobením vody, jej príval vymieľa pôdu, ty však hubíš nádej človeka. 20Raz a navždy ho premôžeš a musí odísť, zmeníš mu tvár a pošleš ho preč. 21Ak sú jeho synovia vážení, nedozvie sa, ak sú bezvýznamní, nepozná to, 22ale aj tak ho celé telo bolí a jeho duša nad ním smúti.“

... jób 15 druhá reč elifaza ...

A Elifaz Témanský odpovedal a riekol: ² „Či múdry odpovie poznaním, ktoré je ako vietor,+alebo si naplní brucho východným vetrom?+ ³ Karhať len slovom neosožía holé výroky samy osebe neprospejú. ⁴ Ty ale spôsobuješ, že bázeň [pred Bohom] nemá silu,a akúkoľvek obavu pred Bohom znižuješ. ⁵ Lebo tvoje previnenie cvičí tvoje ústaa volíš si jazyk prefíkaných ľudí. ⁶ Tvoje ústa ťa vyhlasujú za zlého, nie ja;tvoje vlastné pery vypovedajú proti tebe.+ ⁷ Či si ty bol tým prvým človekom, ktorý sa zrodil,+alebo si bol v pôrodných bolestiach privedený [na svet] skôr ako pahorky+? ⁸ Počúvaš Boží dôverný rozhovor+a vyhradzuješ si múdrosť pre seba? ⁹ Čo vlastne vieš, čo my nevieme?+Čomu rozumieš, čo nie je i u nás? ¹⁰ Aj sivovlasý, aj človek pokročilého veku je medzi nami,+taký, čo dosiahol viac dní ako tvoj otec. ¹¹ Nie sú ti dosť útechy Božiea jemné slová k tebe? ¹² Prečo ťa unáša tvoje srdcea prečo ti žiaria oči? ¹³ Veď obraciaš svojho ducha proti samotnému Bohua nechal si slová vyjsť z úst. ¹⁴ Čože je smrteľný človek, aby bol čistý,+alebo aby bol v práve ktokoľvek zrodený zo ženy? ¹⁵ Hľa, neverí svojim svätým+a samotné nebesia nie sú čisté v jeho očiach.+ ¹⁶ O čo menej, keď je niekto odporný a skazený,+muž, ktorý pije nespravodlivosť ako vodu! ¹⁷ Ja ti to oznámim. Počúvaj ma!+Zazrel som aj toto, nechaj ma teda, aby som [to] vyrozprával; ¹⁸ to, čo rozprávajú múdri+,čo neukryli, [to, čo je] od ich otcov. ¹⁹ Im samotným bola daná zema nikto cudzí neprešiel ich stredom. ²⁰ Zlý trpí muky po všetky svoje dni,ten počet rokov, ktorý bol vyhradený pre tyrana. ²¹ V ušiach mu znejú desivé veci;aj v čase pokoja prichádza na neho plieniteľ.+ ²² Neverí, že sa navráti z tmy,+a vyhradený je pre meč. ²³ Blúdi pri hľadaní chleba – kde je?+Vie dobre, že deň tmy+ je pripravený pri jeho ruke. ²⁴ Desí ho neprestajná tieseň a úzkosť;+premáhajú ho ako kráľ pripravený na prepad. ²⁵ Pretože vystiera ruku proti samotnému Bohua vyvyšuje sa nad Všemohúceho,+ ²⁶ [lebo] sa tvrdošijne ženie proti nemus hrubými puklicami svojich štítov, ²⁷ lebo pokrýva tučnotou svoju tvára naberá tuk na svoje bedrá,+ ²⁸ prebýva iba v mestách, ktoré majú byť zahladené;v domoch, ktoré nebudú trvale obývané,ktorým je s istotou určené stať sa hŕbami kamenia. ²⁹ Nezbohatne a neporastie jeho bohatstvoa zisk z toho nerozprestrie po zemi.+ ³⁰ Neodvráti sa od tmy;plameň vysuší jeho výhonoka víchrom dychu Jeho úst vybočí.+ ³¹ Nech nevkladá vieru v to, čo je bezcenné, keď je zvádzaný;lebo to, čo za to výmenou získa, sa ukáže ako bezcennosť; ³² pred jeho dňom sa to vyplní.A jeho výhonok istotne neporastie bujne.+ ³³ Svoje nezrelé hrozná odstrčí ako viniča svoje kvety zhodí ako olivovník. ³⁴ Lebo zhromaždenie odpadlíkov je neplodné+a oheň musí požrať stany úplatkárstva.+ ³⁵ Tu je počiatok trápenia a zrod toho, čo škodí,+a samotné ich brucho chystá klam.“

A Jób odpovedal a riekol: ² „Takých vecí som počul veľa.Bolestní tešitelia ste všetci!+ ³ Bude už koniec nadutým slovám?+Alebo ťa niečo dráždi, že odpovedáš? ⁴ Aj ja by som mohol tak dobre rozprávať ako vy.Keby tak vaše duše boli tam, kde je moja duša,či by som sa slovami blýskal proti vám+a pokyvoval hlavou nad vami?+ ⁵ Posilňoval by som vás slovami svojich úst,+a útecha mojich perí bola by zdržanlivá – . ⁶ Ak teraz rozprávam, nezdŕžam svoju bolesť,+a ak prestanem tak robiť, čo odíde odo mňa? ⁷ On sám ma teraz unavil;+všetkých, čo sa so mnou schádzajú, urobil opustenými. ⁸ Aj ty sa ma zmocňuješ. Stalo sa to svedectvom,+takže aj moja vychudnutosť sa dvíha proti mne. Svedčí mi do tváre. ⁹ Jeho hnev [ma] roztrhal, a on prechováva nepriateľstvo voči mne.+Zubami naozaj škrípe proti mne.+Zaostruje na mňa svoje oči môj protivník.+ ¹⁰ Otvorili si naširoko na mňa ústa,+pohanou ma udreli po lícach,zbiehajú sa proti mne vo veľkom počte.+ ¹¹ Boh ma vydáva mladým chlapcoma hádže ma strmhlav do rúk zlých.+ ¹² Dosiahol som pohodu, ale on ma zatriasol;+a chytil ma za šiju a roztrieskal maa stavia si ma za terč. ¹³ Jeho lukostrelci+ ma obkolesujú;štiepi moje obličky+ a nepociťuje súcit;môj žlčník vylieva rovno na zem. ¹⁴ Preniká mnou neprestajne – prielom za prielomom,doráža na mňa ako mocný.+ ¹⁵ Zošil som si vrecovinu+ cez kožua svoj roh som zastokol do prachu.+ ¹⁶ Moja tvár očervenela plačom+a na viečkach mám hlboký tieň,+ ¹⁷ hoci násilia na mojich dlaniach nieta moja modlitba je rýdza.+ ¹⁸ Ó, zem, nezakry moju krv!+A nech sa nenájde miesto pre môj krik! ¹⁹ Aj teraz, hľa, je v nebesiach niekto, kto o mne svedčí,a vo výšinách je môj svedok.+ ²⁰ Moji druhovia sa stali rečníkmi proti mne;+moje oko bez spánku vzhliada k Bohu.+ ²¹ A má sa rozhodnúť medzi telesne schopným mužom a Bohom,tak ako medzi synom človeka a jeho blížnym.+ ²² Veď prejde už len niekoľko rokova odídem chodníkom, ktorým sa nevrátim.+

Aj môj duch je zlomený,+ moje dni vyhasnuté;pre mňa je už len cintorín.+ ² Iste som na posmech,+a moje oko prebýva uprostred ich odbojného správania. ³ Zaruč sa predsa sám u seba za mňa, prosím!+Kto iný mi podaním ruky+ [dá] záruku? ⁴ Veď ty si uzavrel ich srdce pred rozvahou.+Preto ich nevyvyšuješ. ⁵ Možno povie druhom, aby si vzali svoje podiely,ale práve oči ich synov zlyhajú.+ ⁶ A vystavil ma ako porekadlo+ národov,takže sa stávam kýmsi, komu sa pľuje do tváre.+ ⁷ A utrpením sa mi kalí oko+a moje údy sú všetky ako tieň. ⁸ Priami ľudia hľadia v údive,aj nevinný sa vzrušuje nad odpadlíkom. ⁹ Spravodlivý sa drží svojej cesty+a ten, kto [má] čisté ruky+, naberá silu.+ ¹⁰ Vy však môžete všetci začať odznovu. Tak pristúpte, prosím,keďže nikoho múdreho medzi vami nenachádzam.+ ¹¹ Moje dni pominuli,+ roztrhané sú moje plány,+želania môjho srdca. ¹² Noc za deň vydávajú stále:+‚Svetlo je blízko, pretože [je] tma.‘ ¹³ Ak ďalej čakám, mojím domovom je šeol;+budem si musieť vo tme+ ustlať lôžko. ¹⁴ Budem musieť zavolať na jamu+: ‚Ty si môj otec!‘Na larvu+: ‚Matka moja a sestra!‘ ¹⁵ Kde je teda moja nádej?+A kto moju nádej uzrie? ¹⁶ Zídu ony pred závory šeolu,keď spolu všetci budeme musieť zostúpiť až do prachu.“+

A Bildad Šuchský odpovedal a riekol: ² „Ako dlho to bude ešte trvať, kým urobíte koniec svojim slovám?Mali by ste porozumieť, aby sme mohli hovoriť. ³ Prečo máme byť počítaní medzi zvieratá+[a] byť považovaní vo vašich očiach za nečistých? ⁴ On vo svojom hneve trhá svoju dušu.Bude kvôli tebe opustená zemalebo sa skala presunie zo svojho miesta? ⁵ Aj svetlo zlého bude zahasené+a iskra jeho ohňa nezažiari. ⁶ Istotne sa zatmie svetlo v jeho stane+a zhasnutá bude v ňom lampa. ⁷ Jeho rázne kroky života budú stiesnené.Jeho vlastná rada ho odvrhne.+ ⁸ V skutočnosti ho totiž do siete zavedú jeho nohya po sieťovine bude kráčať.+ ⁹ Za pätu [ho] chytí pasca;+slučka+ ho pevne drží. ¹⁰ Na zemi je na neho nastražený povraza na [jeho] chodníku je nástraha na neho. ¹¹ Náhle hrôzy navôkol pôsobia, že sa strháva od ľaku,+a skutočne sa mu ženú za pätami. ¹² Jeho životná sila zoslabne hladoma pohroma+ stojí prichystaná donútiť ho krívať. ¹³ Požerie kusy jeho kože;prvorodený smrti požerie jeho údy. ¹⁴ Jeho dôvera bude odtrhnutá z jeho stanu+a to ho dovedie ku kráľovi hrôz. ¹⁵ V jeho stane bude bývať čosi, čo nie je jeho;po mieste jeho bývania sa bude rozsýpať síra+. ¹⁶ Zospodu mu vyschnú korene+a odhora vyschne jeho ratolesť. ¹⁷ Ba aj zmienka o ňom iste zahynie zo zeme+a nebude mať meno vonku na ulici. ¹⁸ Vystrčia ho zo svetla do tmya vyženú ho z úrodnej zeme. ¹⁹ Nebude mať žiadne ďalšie pokolenie a žiadne potomstvo medzi svojím ľudom,+a na mieste, kde sa usadil ako cudzí usadlík, nebude žiaden prežijúci. ²⁰ V jeho deň úžasom stŕpnu ľudia na Západea triaška pochytí aj ľudí na Východe. ²¹ Takéto sú veru príbytky zločincaa také je miesto toho, kto nepoznal Boha.“

A Jób odpovedal a riekol: ² „Ako dlho budete dráždiť moju dušu+a drviť ma slovami?+ ³ Desať ráz ste ma už pokárali;a nehanbíte sa, [že] so mnou tak tvrdo zaobchádzate.+ ⁴ Ak pripustíme, že som urobil chybu,+moja chyba bude prebývať so mnou. ⁵ Akže sa skutočne vypínate nado mnou+a ukazujete mi, že moja potupa je oprávnená,+ ⁶ potom vedzte, že sám Boh ma zviedol z cestya ovinul ma svojou loveckou sieťou.+ ⁷ Hľa, neprestávam kričať: ‚Násilie!‘, ale nedostávam odpoveď;+neprestávam volať o pomoc, ale žiadneho práva niet.+ ⁸ Môj chodník zatarasil kamennou hradbou+ a ja nemôžem prejsť;a na moje cesty kladie tmu.+ ⁹ Vyzliekol zo mňa moju slávu+a z hlavy mi berie korunu. ¹⁰ Na všetkých stranách ma stŕha dolu, a ja odchádzam;a moju nádej strháva ako strom. ¹¹ I jeho hnev vzbĺka proti mne+a stále ma pokladá za svojho protivníka. ¹² Jeho oddiely prichádzajú svorne a nasypávajú si cestu proti mne+a táboria okolo môjho stanu. ¹³ Mojich vlastných bratov vzdialil odo mňa,+aj tí, ktorí ma poznajú, odvrátili sa tiež odo mňa. ¹⁴ Moji dôverne známi prestali [nimi] byť+a tí, ktorých poznám, na mňa zabudli, ¹⁵ tí, čo ako cudzinci bývali v mojom dome;+ i moje otrokyne majú ma za cudzieho;v ich očiach som sa stal skutočným cudzincom. ¹⁶ Volal som na svojho sluhu, ale neodpovedá.Vlastnými ústami ho stále úpenlivo prosím o súcit. ¹⁷ Môj dych sa sprotivil mojej žene+a synom brucha mojej [matky] som začal páchnuť. ¹⁸ Aj chlapci ma zavrhli;+len vstanem, už začnú rozprávať proti mne. ¹⁹ Všetci ľudia zo skupiny mojich dôverníkov mnou opovrhujú+a tí, ktorých som miloval, sa obrátili proti mne.+ ²⁰ Na kožu a mäso lepia sa mi kosti+a unikám len o kožu svojich zubov. ²¹ Prejavte mi trochu priazne, prejavte mi trochu priazne, druhovia moji,+veď sa ma dotkla Božia ruka.+ ²² Prečo ma ustavične prenasledujete ako Boh+a nestačí vám moje telo? ²³ Ó, kiež by teraz boli zapísané moje slová!Ba kiež by boli zaznačené do knihy! ²⁴ Železným rydlom+ a olovom,kiež navždy vtesané by boli do skaly! ²⁵ A ja sám dobre viem, že môj vykupiteľ+ žijea príde po [mne] a postaví sa nad [tým] prachom.+ ²⁶ A po mojej koži, [ktorú] odobrali – toto!Hoci aj na tele schradnutý, ale uzriem Boha, ²⁷ ktorého uzriem i sám+a [ktorého] ja určite uvidím svojimi vlastnými očami, ale nie niekto cudzí.Moje obličky hlboko vo mne zlyhali. ²⁸ Veď vy hovoríte: ‚Prečo ho stále prenasledujeme?‘,+keďže vo mne sa nachádza vlastný koreň [tej] veci. ²⁹ Sami seba vyľakajte mečom,+lebo meč znamená zúrivý hnev proti previneniam,aby ste spoznali, že je tu sudca.“+

A Cófar Naamatský na to odvetil a povedal: ² „Samotné moje znepokojujúce myšlienky mi odpovedajú,aj pre moje vnútorné rozrušenie. ³ Počúvam akési potupujúce ma napomínaniea odpovedá mi duch bez porozumenia, aké mám ja. ⁴ Vedel si celý čas práve toto,že odkedy bol človek postavený na zem,+ ⁵ radostné volanie zlých je krátke+a radovanie odpadlíkov iba na chvíľu? ⁶ Hoci jeho vznešenosť stúpa až k nebu+a jeho hlava až do oblakov čnie, ⁷ pominie sa navždy ako jeho lajná;+tí, ktorí ho vídajú, povedia: ‚Kde je?‘+ ⁸ Ako sen odletí a nenájdu ho;a bude zahnaný ako nočná vidina.+ ⁹ Oko, ktoré ho uzrelo, viac ho už neuzrie,+ani jeho miesto ho už viac neuvidí.+ ¹⁰ Jeho synovia budú hľadať priazeň poníženýcha jeho ruky budú vracať späť jeho hodnotné veci.+ ¹¹ Jeho kosti sa naplnili mladistvou životnou silou,ale ľahnú do holého prachu s ním.+ ¹² Ak to, čo je zlé, má pre jeho ústa sladkú chuť,ak si to necháva rozplývať sa pod jazykom, ¹³ ak má s tým súcit a neopúšťa to,ak si to pridŕža v prostriedku podnebia, ¹⁴ istotne sa jeho potrava premení v jeho črevách;stane sa v ňom žlčou kobry. ¹⁵ Prehltol majetok, ale vyvráti ho;Boh mu ho aj z brucha vyženie. ¹⁶ Jed kobry bude nasávať;jazyk zmije ho usmrtí.+ ¹⁷ Nikdy neuvidí vodné toky,+prívaly a prúdy medu a masla. ¹⁸ Nadobudnuté vlastníctvo vráti späť a neprehltne [ho];takisto ako majetok zo svojho obchodovania, z ktorého sa nebude tešiť.+ ¹⁹ Lebo drvil na kusy, opustil ponížených;uchmatol pre seba aj dom, ktorý nepostavil.+ ²⁰ Lebo nespozná vo svojom bruchu pohodu – určite;prostredníctvom vytúžených vecí neunikne.+ ²¹ Neostalo mu nič, čo by zhltol;preto nepotrvá jeho blahobyt. ²² Zatiaľ čo bude vrcholiť jeho nadbytok, bude mu úzko,+nešťastie príde na neho celou silou. ²³ Nech sa stane to, aby mu naplnil brucho,pošle na neho páľavu svojho hnevu+a bude [to] pršať na neho, do jeho vnútorností. ²⁴ Bude utekať pred železnou zbraňou;+medený luk ho pretne. ²⁵ Veru, strela mu až cez chrbát vyjdea lesklá zbraň cez jeho žlč;+desivé veci prídu proti nemu.+ ²⁶ Všetka tma je vyhradená pre veci, ktoré si cení;oheň, ktorý nikto nerozdúchal, ho zožerie;+zle sa bude vodiť prežijúcemu v jeho stane. ²⁷ Nebo odkryje jeho previnenie+a zem sa vzbúri proti nemu. ²⁸ Silný lejak odvalí jeho dom;budú sa vylievať veci v deň jeho hnevu.+ ²⁹ To je podiel zlého od Boha,+dedičstvo jemu prisúdené Bohom.“

A Jób odpovedal a riekol: ² „Počúvajte pozorne moje slovoa nech sa vám to stane útechou. ³ Strpte ma, a ja budem hovoriť;a keď dohovorím, môžete sa vysmievať.+ ⁴ Či sa ja starám do ktoréhosi človeka?Alebo prečo sa nestáva netrpezlivým môj duch? ⁵ Obráťte ku mne svoje tváre a pozerajte s úžasoma položte [si] ruku na ústa.+ ⁶ Aj keď som spomínal, tiež som bol znepokojenýa triaška sa zmocnila môjho tela. ⁷ Prečo zlí zostávajú nažive,+zostarnú, ba stávajú sa nadradenými v majetku?+ ⁸ Ich potomstvo je pevne založené pred ich zrakoma ich potomkovia pred ich očami. ⁹ Ich domy sú sám pokoj, bez desu,+a nie je na nich Boží prút. ¹⁰ Jeho býk naozaj oplodňuje a nepremrhá semeno;jeho krava vynosí+ a nemá žiaden potrat. ¹¹ Stále vysielajú svojich chlapcov ako stádoa ich deti mužského rodu si poskakujú dookola. ¹² Naďalej dvíhajú [hlas] s tamburínou a harfou+a ustavične sa radujú pri zvuku píšťaly. ¹³ Svoje dni trávia v pohode+a do šeolu zostupujú v jedinom okamihu. ¹⁴ A [pravému] Bohu hovoria: ‚Odvráť sa od nás!+A v poznaní tvojich ciest sme nenašli záľubu.+ ¹⁵ Čo znamená Všemohúci, aby sme mu my mali slúžiť,+a čo z toho máme, že sme s ním prišli do styku?‘+ ¹⁶ Hľa, ich blahobyt nie je v ich vlastnej moci.+Rada zlých mi zostala vzdialená.+ ¹⁷ Ako často je vyhasnutá lampa zlých+a [ako často] príde na nich pohroma?[Ako často] im v svojom hneve udelí zničenie?+ ¹⁸ Stávajú sa ako slama vo vetre+a ako plevy, ktoré ukradol víchor. ¹⁹ Sám Boh zachová to, čím niekto škodí, pre jeho vlastných synov;+odmení ho, aby [to] poznal.+ ²⁰ Jeho oči budú vidieť jeho rozpada bude piť zo zúrivého hnevu Všemohúceho.+ ²¹ Z čoho bude mať potešenie v dome, [ktorý] po ňom [zostane],keď počet jeho mesiacov bude razom preťatý na dvoje?+ ²² Bude učiť poznaniu aj Boha,+keď On sám súdi vysokých?+ ²³ Aj tento umrie v čase svojej úplnej sebestačnosti,+keď bude celkom bezstarostný a v pokoji, ²⁴ [keď] sa jeho bedrá naplnia tukoma špik bude presakovať jeho kosti. ²⁵ A ten druhý zomrie s roztrpčenou dušou,keď nejedol z dobrých vecí.+ ²⁶ Spoločne uložia sa do prachu+a larvy ich prikryjú.+ ²⁷ Hľa, dobre poznám vaše myšlienkya úkladné plány, ktorými by ste násilne konali proti mne.+ ²⁸ Lebo [si] hovoríte: ‚Kde je dom urodzenéhoa kde stan, stánok zlých?‘+ ²⁹ Nepýtali ste sa tých, ktorí putujú cestami?A neprezreli ste si starostlivo ich znamenia, ³⁰ že v deň pohromy je ušetrený zlý,+[že] v deň zúrivosti býva oslobodený? ³¹ Kto mu povie o jeho ceste priamo do tváre?+A kto ho odmení za to, čo vykonal?+ ³² On, on to bude, koho budú niesť na cintorín+a nad hrobkou budú bdieť. ³³ Jemu sa hrudy zeme údolia bystriny stanú sladkými,+a povlečie za sebou celé ľudstvo,+a tých pred ním bolo bez počtu. ³⁴ Teda ako márne sa ma snažíte utešiť,+a vaše odpovede v skutočnosti zostávajú ako nevernosť!“

A Elifaz Témanský odpovedal a riekol: ² „Môže telesne schopný muž byť užitočný Bohu,+takže každý, kto má pochopenie, môže mu byť na úžitok? ³ Má vari Všemohúci dajaké potešenie z toho, že ty si spravodlivý,+alebo dajaký zisk z toho, že robíš svoju cestu bezúhonnou?+ ⁴ Bude ťa karhať za tvoju hlbokú úctu,bude sa s tebou súdiť?+ ⁵ Či nie je už tvojej zloby priveľa+a nebude konca tvojim previneniam? ⁶ Veď bez dôvodu berieš záloh od svojich bratov+a zvliekaš odev ešte aj z nahých. ⁷ Nedáš unavenému napiť sa vodya hladnému odopieraš chlieb.+ ⁸ Mužovi sily patrí krajina+a býva v nej taký, s ktorým sa zaobchádza predpojato. ⁹ Vdovy si s prázdnymi rukami posielal preča rozdrvené boli ramená chlapcov bez otca.+ ¹⁰ Preto sú všade okolo teba osídla pre vtáka+a znepokojuje ťa náhly des; ¹¹ alebo tma, [takže] nemôžeš vidieť,a prikrýva ťa príval vôd. ¹² Či nie je Boh výšavou neba?+Pozri aj na celkový počet hviezd,+ že sú vysoko. ¹³ A predsa si povedal: ‚Čo skutočne vie Boh?Či môže cez hustú temnotu súdiť? ¹⁴ Oblaky sú mu úkrytom, takže nevidí,a po nebeskej klenbe sa prechádza.‘ ¹⁵ Budeš sa držať tej dávnovekej cesty,po ktorej kráčali ľudia, ktorí škodia; ¹⁶ [ľudia], ktorí boli uchvátení pred svojím časom,+tí, ktorých základ+ sa vylieva ako rieka, ¹⁷ ktorí [pravému] Bohu hovoria: ‚Odvráť sa od nás!+A čo zmôže proti nám Všemohúci?‘ ¹⁸ Ale ich domy naplnil dobrými vecami predsa on;+a rada zlých je mi vzdialená.+ ¹⁹ Spravodliví budú vidieť a radovať sa+a nevinný ich vysmeje: ²⁰ ‚Naozaj, naši protivníci boli vyhubení;to, čo z nich zostalo, istotne požerie oheň.‘ ²¹ Oboznám sa s ním, prosím, a zachovaj pokoj;tak prídu k tebe dobré veci. ²² Vezmi, prosím, zákon z jeho ústa jeho výroky si vlož do srdca.+ ²³ Ak sa vrátiš k Všemohúcemu,+ budeš vybudovaný;[ak] budeš držať nespravodlivosť ďaleko od svojho stanu ²⁴ a [keď] zložíš drahocennú rudu do prachua zlato z Ofira+ do kamenia [v] údoliach bystriny, ²⁵ potom sa Všemohúci stane tvojimi drahocennými rudamia striebrom pre teba, tým najvyberanejším.+ ²⁶ Lebo potom nájdeš vo Všemohúcom svoje najväčšie potešenie+a pozdvihneš svoju tvár k Bohu.+ ²⁷ Budeš ho úpenlivo prosiť, a on ťa vypočuje;+a ty splníš svoje slávnostné sľuby.+ ²⁸ A rozhodneš sa pre niečo, a bude to stáť pre teba;a určite bude žiariť svetlo na tvojej ceste.+ ²⁹ Lebo, keď rozprávaš vyzývavo, bude pokorenie,+ale toho, kto klopí oči, zachráni.+ ³⁰ Nevinného muža zachráni,+a pre čistotu svojich rúk určite budeš zachránený.“+

A Jób odpovedal a riekol: ² „Aj dnes je spurnosťou to, že mám obavy;+moja ruka je ťažká, pretože vzdychám. ³ Keby som len vedel, kde ho môžem nájsť!+Prišiel by som až k jeho pevnému miestu.+ ⁴ Predložil by som mu súdny prípada ústa by som si naplnil protiargumentami; ⁵ spoznal by som slová, ktorými mi odpovie,a zvážil by som, čo mi hovorí.+ ⁶ Či by sa prel so mnou v hojnosti sily?Nie! On by mi istotne venoval pozornosť.+ ⁷ Priamy si tam s ním dá nepochybne veci do poriadku,a unikol by som bezpečne navždy pred svojím sudcom. ⁸ Hľa, na východ idem, a nie je tam;a zase späť, a nemôžem ho rozoznať;+ ⁹ naľavo, kde pracuje, ale nemôžem [ho] zazrieť;stáča sa doprava, a ja [ho] nevidím. ¹⁰ Veď on dobre pozná cestu, ktorou sa dávam.+[Keď] ma vyskúša, vyjdem ako zlato.+ ¹¹ Moja noha sa pevne držala jeho krokov;pridŕžal som sa jeho cesty a neodbočujem.+ ¹² Prikázaniu jeho perí sa nevzďaľujem.+Výroky jeho úst som si uchoval ako poklad,+ viac ako mi je predpísané. ¹³ A on je jednej [mysle], a kto mu môže odporovať?+A jeho duša si zažiada, a on [to] vykoná.+ ¹⁴ Veď on uskutoční úplne to, čo mi je predpísané,+a veľa je pri ňom takýchto vecí. ¹⁵ Preto som znepokojený kvôli nemu;dávam pozor a desím sa ho.+ ¹⁶ Áno, to Boh urobil moje srdce plachým+a Všemohúci ma znepokojil.+ ¹⁷ Lebo nie pre tmu som bol umlčaný,ani preto, že temnota prikryla moju tvár.

Prečo Všemohúci nenašetril čias+a ani tí, ktorí ho poznajú, neuzreli jeho dní?+ ² Sú takí, čo naspäť posúvajú medzníky;+uchvátili stádo, aby [ho] pásli oni. ³ Ženú preč aj oslieho samca, ktorý patrí chlapcom bez otca;vdovinho býka sa zmocnili ako zálohu.+ ⁴ Chudobných odvracajú z cesty;+trpiaci zeme sa v tom čase skrývali. ⁵ Hľa, [ako] zebry+ v pustatinevyšli za svojou činnosťou, hľadať potravu.Púšťová rovina každému [dá] chlieb pre chlapcov. ⁶ Na poli žnú svoj krma vinice zlého rýchlo vyplienia. ⁷ Trávia noc nahí, bez odevu+a bez akéhokoľvek prikrytia v chlade.+ ⁸ Horským lejakom sú premáčaní,a keďže nieto prístrešia,+ musia objímať skalu. ⁹ Chlapca bez otca aj od pŕs odtrhnú+a to, čo má na sebe strápený, berú do zálohu.+ ¹⁰ Nahí musia chodiť bez odevua hladní musia nosiť požaté klasy.+ ¹¹ Medzi múrmi terás trávia poludnie;vínne lisy musia šliapať, a predsa trpia smädom.+ ¹² Z mesta neprestajne [znie] stenanie umierajúcicha duša smrteľne ranených volá o pomoc;+a Boh [to] nepovažuje za niečo nesprávne.+ ¹³ A oni, oni boli medzi vzbúrencami proti svetlu;+nerozoznali jeho cestya nezostali na jeho cestách. ¹⁴ Za denného svetla vstáva vraha potom ide a zabije strápeného a chudobného+a počas noci stáva sa skutočným zlodejom.+ ¹⁵ A oko cudzoložníka+ vyzeralo večernú tmu+a hovorilo: ‚Žiadne oko ma nezazrie!‘+A šatku si kladie na tvár. ¹⁶ Za tmy sa prekopal do domov,vo dne sa zamykajú.Oni nespoznali denné svetlo.+ ¹⁷ Veď ráno je pre nich také isté ako hlboký tieň,+lebo spoznávajú, čo sú náhle vydesenia hlbokého tieňa. ¹⁸ On je rýchly na hladine vody.Ich časť zeme bude prekliata na zemi.+Neobráti sa k ceste viníc. ¹⁹ Suchá a horúčavy uchvacujú snehové vody;takisto šeol tých, ktorí zhrešili!+ ²⁰ Zabudne ho lono, larva ho sladko bude sať,+nebude sa už spomínať.+A nespravodlivosť bude zlomená ako strom.+ ²¹ Zapodieva sa s neplodnou ženou, ktorá nerodí,a s vdovou+, ktorej nerobí nič dobré. ²² A svojou silou určite odvlečie silákov;vstane a nebude si istý životom. ²³ Dá mu, aby získal dôveru,+ aby sa podoprel;a jeho oči budú na ich cestách.+ ²⁴ Na malú chvíľu vystúpili do výšky, potom ich už niet,+a boli ponížení;+ sú odtrhnutí ako hocikto iný,ako vrcholec obilného klasu sú odrezaní. ²⁵ Nuž teda, kto ma teraz urobí luháromalebo zmarí moje slovo?“

A Bildad+ Šuchský odpovedal a riekol: ² „Vláda a desivosť sú u neho;+činí pokoj na svojich výšinách; ³ dajú sa zrátať jeho oddiely?A nad kým nevychádza jeho svetlo? ⁴ Teda ako môže byť smrteľný človek v práve pred Bohom,+alebo zrodený zo ženy ako môže byť čistý?+ ⁵ Hľa, dokonca ani mesiac nie je jasný;ba ani hviezdy sa neukázali čistými v jeho očiach. ⁶ O koľko menej smrteľný človek, tá larva,a syn človeka, ten červ!“+

A Jób odpovedal a riekol: ² „Ó, ako veľmi si pomohol zoslabnutému!Ó, [ako] si zachránil rameno, ktoré nemá sily!+ ³ Ako veľa si poradil tomu, komu chýba múdrosť,+a praktickú múdrosť si oznámil množstvu! ⁴ Komu si povedal slováa čí dych z teba vyšiel? ⁵ Bezmocní v smrti sa chvejúpod vodami, a tí, ktorí v nich bývajú.+ ⁶ Nahý je pred ním šeol+a [miesto] zničenia niet čím prikryť. ⁷ Rozťahuje sever nad prázdnom,+vešia zem na ničom; ⁸ vody zavíja do svojich oblakov tak,+že sa masa oblakov pod nimi neroztrhne; ⁹ zahaľuje tvár trónu,rozprestiera nad ním svoj oblak.+ ¹⁰ Opísal kruh nad hladinou vôd,+až tam, kde svetlo končí v tme. ¹¹ Aj stĺpy neba sa chvejúa žasnú pre jeho káranie. ¹² Svojou silou rozbúril more+a svojím porozumením rozbil+ útočníka+. ¹³ Svojím vetrom vyleštil nebo,+jeho ruka prebodla klzkého hada.+ ¹⁴ Hľa, toto sú len okraje jeho ciest,+a aký šepot veci je o ňom počuť!Ale kto môže dokázať, že rozumie jeho mocnému hromu?“+

A Jób začal znovu svoju reč v prísloviach+ a hovoril ďalej: ² „Akože žije Boh,+ ktorý odňal môj súd,+a akože [žije] Všemohúci, ktorý spôsobil, že zhorkla moja duša,+ ³ kým je vo mne ešte celý môj dycha Boží duch je v mojich nozdrách,+ ⁴ moje pery nevyrieknu nič nespravodlivéa môj jazyk nebude šomrať žiaden podvod! ⁵ Je pre mňa nemysliteľné, aby som vás vyhlásil za spravodlivých!+Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!+ ⁶ Pevne som sa chytil svojej spravodlivosti a nepustím sa jej;+moje srdce sa [mi] nebude vysmievať pre žiaden z mojich dní.+ ⁷ Nech sa môj nepriateľ stane zlým človekom v každom ohľade+a ten, kto sa búri proti mne, skutočným vinníkom. ⁸ Veď akú nádej má odpadlík ak [ho] on vytne,+ak Boh od neho odnesie jeho dušu?+ ⁹ Bude počúvať Boh jeho krik,ak príde na neho tieseň?+ ¹⁰ Alebo získa najvyššie potešenie vo Všemohúcom?Bude volať k Bohu v každom čase? ¹¹ Z Božej ruky vás poučím;čo je u Všemohúceho, nebudem skrývať.+ ¹² Hľa, vy, vy všetci ste videli videnia;prečo sa teda ukazujete ako úplne márni?+ ¹³ Toto je podiel zlého od Boha;+a dostanú od Všemohúceho dedičstvo tyranov. ¹⁴ Ak pribudne jeho synov, tak pre meč;+a jeho potomkovia nebudú mať dostatok potravy. ¹⁵ Jeho prežijúci budú pochovaní v priebehu jednej smrtiacej rany,a ich vdovy nebudú plakať.+ ¹⁶ Ak by navŕšil striebra ako prachua nachystal šatstva ako hliny, ¹⁷ nachystal by, ale spravodlivý by bol tým, kto sa oblečie,+a nevinný by bol tým, kto by mal podiel na striebre. ¹⁸ Svoj dom si vystaval ako obyčajná moľaa ako chyžu+, ktorú si spravil strážnik. ¹⁹ Bohatý si ľahne, ale nič sa nepozbiera;oči otvoril, ale nebude ničoho.+ ²⁰ Ako vody ho dostihnú náhle hrôzy;+v noci ho určite ukradne víchor. ²¹ Východný vietor ho odnesie,+ a on zmizne.A vírom ho vytiahne z jeho miesta.+ ²² A vrhne sa na neho a nebude mať súcit;+on sa určite bude pokúšať utiecť z jeho moci.+ ²³ Zatlieska ktosi rukami nad ním+a zapíska+ na neho zo svojho miesta.

Striebro má naozaj svoje nálezisko,aj zlato má miesto, kde sa čistí;+ ² samotné železo sa vyberá z prachu+a meď sa vylieva [z] kameňa. ³ On stanovil koniec tme;a po každú hranicu preskúmava+kameň v temnote a hlbokom tieni. ⁴ Vyhĺbil šachtu ďaleko od [miest], kde [ľudia] prebývajú ako cudzinci,+zabudnutých miest, vzdialených nohe;niektorí smrteľní ľudia sa spustili dolu, zakolísali sa. ⁵ Je to zem, z ktorej vychádza potrava;+ale pod tým je poprevracaná akoby ohňom. ⁶ Jej kamene sú miestom zafírov+a má zlatý prach. ⁷ Chodník – nepoznal ho žiaden dravý vták+,ani oko haje červenej+ ho nezazrelo. ⁸ Majestátne divé zvieratá ho neušliapali;mladý lev nekráčal po ňom. ⁹ Vystrel ruku na kremeň;vrchy rozvrátil od koreňa; ¹⁰ do skál vyhĺbil štôlne naplnené vodou+a jeho oko videlo všetky drahocennosti. ¹¹ Miesta, z ktorých vytekajú rieky, zahatal,+a skrytú vec vynáša na svetlo. ¹² Ale múdrosť – kde ju možno nájsť+a kdeže je miesto porozumenia? ¹³ Smrteľný človek jej cennosť nespoznal+a nenachádza sa v zemi živých. ¹⁴ Vodná hlbina povedala:‚Vo mne nie je!‘Aj more povedalo: ‚U mňa nie je!‘+ ¹⁵ Nemožno na výmenu dať za ňu rýdze zlato+a striebrom nemožno odvážiť jej cenu. ¹⁶ Nedá sa zaplatiť za ňu zlatom z Ofira+,vzácnym onyxovým kameňom a zafírom. ¹⁷ Zlato a sklo sa nedajú porovnať s ňou,ani ktorákoľvek nádoba z prečisteného zlata nie je výmenou za ňu. ¹⁸ Ba o korale+ a skalnom krištáli ani nepadne zmienka,ale vak plný múdrosti je cennejší ako [vak plný] perál.+ ¹⁹ Topás+ z krajiny Kúš sa nedá k nej prirovnať;ba ani zlatom v jeho čistom stave ju nemožno zaplatiť. ²⁰ Ale samotná múdrosť – odkiaľ pochádza,+a kdeže je miesto porozumenia? ²¹ Veru, pred zrakom všetkých živých to bolo schované,+aj pred lietajúcimi nebeskými tvormi to bolo ukryté. ²² Zničenie a smrť povedali:‚Svojimi ušami sme počuli správu o nej.‘ ²³ Boh je Tým, ktorý pochopil jej cestu+a on sám spoznal jej miesto, ²⁴ lebo on sám pozerá priam až ku koncom zeme;+pod celými nebesami vidí, ²⁵ aby dal vetru váhu,+kým vody rozmeral mierou;+ ²⁶ keď predpis stanovil pre dážď+a cestu pre hrmiaci búrkový mrak, ²⁷ vtedy sa stalo to, že uvidel [múdrosť] a potom porozprával o nej;pripravil ju a tiež preskúmal. ²⁸ A povedal človeku:‚Hľa, bázeň pred Jehovom – to je múdrosť,+a odvrátiť sa od zlého je porozumenie.‘“+

A Jób znovu začal hovoriť v prísloviach a povedal: ² „Ó, kiež by som bol ako za dávnych lunárnych mesiacov,+ako za dní, keď ma Boh strážil;+ ³ keď svoju lampu nechával svietiť na moju hlavu,[keď] som kráčaval tmou pri jeho svetle;+ ⁴ taký, aký som býval v dňoch svojho zrelého veku,+keď bol v mojom stane dôverný vzťah k Bohu,+ ⁵ keď bol ešte Všemohúci pri mne,moje služobníctvo ma obklopovalo! ⁶ Keď som svoje kroky umýval v maslea skala pre mňa vylievala prúdy oleja;+ ⁷ keď som vychádzal k mestskej bráne,+upravoval som si sedadlo na verejnom mieste!+ ⁸ Chlapci ma videli, schovávali sa,ba aj tí pokročilého veku sa dvíhali, stáli.+ ⁹ Kniežatá sa zdržiavali slova dlaň si kládli na ústa.+ ¹⁰ Skryl sa aj hlas vodcova ich jazyk – prilepil sa k podnebiu.+ ¹¹ Lebo ucho počúvalo a vyhlasovalo ma za šťastného,a oko videlo a svedčilo pre mňa. ¹² Lebo som zachraňoval strápeného, ktorý volal o pomoc,+aj chlapca bez otca a každého, kto nemal pomocníka.+ ¹³ Žehnanie+ hynúceho prichádzalo na mňaa srdce vdovy som rozveseľoval.+ ¹⁴ Obliekal som sa do spravodlivosti a ona ma obliekala.+Moje právo bolo ako plášť bez rukávov – a turban. ¹⁵ Očami stal som sa slepému+a nohami som bol chromému. ¹⁶ Skutočným otcom som bol pre biednych;+a právny prípad mne neznámeho – som preskúmal.+ ¹⁷ A lámal som čeľuste previnilca+a vytrhával som mu korisť zo zubov. ¹⁸ A hovorieval som: ‚Vo svojom hniezde skonám+a ako zrnká piesku rozmnožím [svoje] dni.+ ¹⁹ Môj koreň sa otvára vodám+a rosa zostane cez noc na mojom konári. ²⁰ Moja sláva je svieža pri mnea môj luk v mojej ruke vždy opäť vystrelí.‘ ²¹ Mňa počúvali; a čakalia mlčali po mojej rade.+ ²² Po mojom slove už nehovorili ďaleja moje slovo na nich kvapkalo.+ ²³ A ako na dážď na mňa čakali+a ústa roztvárali za jarným dažďom.+ ²⁴ Vždy som sa na nich usmieval – oni neverili [tomu] –a svetlu mojej tváre+ nedali klesnúť. ²⁵ Vyberal som cestu pre nich a zasadal som ako hlava;a prebýval som ako kráľ medzi [svojimi] oddielmi,+ako ten, ktorý utešuje trúchliacich.+

A teraz sa mi vysmievajú+títo, [ktorí sú] mladší ako ja počtom dní,+a ich otcov bol by som odmietolumiestniť ku psom svojho stáda. ² Aj sila ich rúk – na čo mi bola?Zanikla v nich životná sila.+ ³ Sú neplodní z nedostatku a hladu,obhrýzajú bezvodný kraj,+[ktorým sa] včera prehnala búrka a spustošenie. ⁴ Šklbali slanú bylinu okolo kríkova ich potravou bol koreň kručinky. ⁵ Vyháňaní boli z obce;+ľudia kričali na nich ako na zlodeja. ⁶ Prebývať [musia] na svahu údolí bystrín,v prašných dierach a skalách. ⁷ Uprostred krovia kričali;pod žihľavami sa schúlili. ⁸ Synovia nerozumného+ aj synovia bezmenného,boli z krajiny von vyhnaní. ⁹ A teraz som sa stal dokonca námetom ich piesne+a slúžim im za príslovie.+ ¹⁰ Opovrhli mnou, držia sa ďaleko odo mňa+a [svoje] sliny nezadržali pred mojou tvárou.+ ¹¹ Lebo on uvoľnil [moju] tetivu a začal ma pokorovať,a kvôli mne si oni popustili uzdu. ¹² Dvíhajú sa [mi] po pravici ako kŕdeľ;moje nohy nechali ísť,ale nahádzali proti mne svoje hrádze pohrôm.+ ¹³ Moje cesty postŕhali;boli mi užitoční iba na protivenstvá,+žiadneho pomocníka nemali. ¹⁴ Prichádzajú ako cez široký prielom;privalili sa za búrky. ¹⁵ Náhle hrôzy sa obrátili na mňa;moje urodzené spôsoby sú hnané ako vietora moja záchrana odtiahla ako oblak. ¹⁶ A moja duša je teraz rozliata vo mne;+zmocňujú sa ma dni súženia+. ¹⁷ V noci boli moje kosti+ prevŕtané [a odpadávali] zo mňa,a [bolesti], ktoré ma hryzú, neoddychujú.+ ¹⁸ Hojnosťou sily sa mení môj odev;ako golier môjho dlhého odevu ma to opásava. ¹⁹ Zrazil ma do hliny,takže sa javím ako prach a popol. ²⁰ Volám k tebe o pomoc, ale neodpovedáš mi;+stál som, aby si mi prejavil pozornosť. ²¹ Meníš sa a stávaš sa ku mne krutým;+celou mocou svojej ruky prechovávaš nepriateľstvo voči mne. ²² Dvíhaš ma do vetra, nechávaš ma [na ňom] jazdiť;potom ma s rachotom rozpúšťaš. ²³ Veď ja dobre viem, že ma donútiš obrátiť sa k smrti+a k domu, kde sa stretnú všetci žijúci. ²⁴ Lenže nikto nevystiera ruku oproti holej hŕbe trosiek,+ani keď sa niekto rozpadá, nevolá pre ne o pomoc. ²⁵ Ja som veru plakal nad tým, ktorý mal ťažký deň,+moja duša smútila nad biednym.+ ²⁶ Hoci som očakával dobro, prišlo zlo;+čakal som na svetlo, ale prišla temnota. ²⁷ Moje črevá boli uvedené do varu a neutíchli;dni útrap prišli mi oproti. ²⁸ Smutný+ som sa prechádzal, keď nebolo slnečného svetla;postavil som sa v zhromaždení, ustavične som volal o pomoc. ²⁹ Stal som sa bratom šakalova druhom dcér pštrosa.+ ³⁰ Aj moja koža sčernela+ [a poodpadávala] zo mňa,a moje kosti sa rozpálili od vyschnutia. ³¹ A moja harfa bola napokon len na smúteniea moja píšťala pre hlas plačúcich.

So svojimi očami som uzavrel zmluvu.+Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?+ ² A aký je podiel od Boha hore,+či dedičstvo od Všemohúceho z výšavy? ³ Nie je pohroma pre previnilcov+a nešťastie pre tých, ktorí robia to, čo škodí? ⁴ Či nevidí on moje cesty+a neráta aj všetky moje kroky? ⁵ Ak som kráčal s [mužmi] nepravdy+a moja noha sa náhli k podvodu,+ ⁶ on ma odváži na presných váhach,+a Boh zistí moju rýdzosť.+ ⁷ Ak sa môj krok z cesty odchyľuje+alebo moje srdce chodilo len za mojimi očami+alebo prilipla na mojich dlaniach dajaká chyba,+ ⁸ potom nech semeno, [ktoré] zasejem, zje niekto iný+a moji potomkovia nech sú vykorenení. ⁹ Ak sa moje srdce dalo zvábiť k dajakej žene+a ja som striehol pri vstupnej ceste svojho druha,+ ¹⁰ potom nech moja manželka melie pre iného mužaa nech kľakajú nad ňou iní muži.+ ¹¹ Veď by to bolo voľné správaniea bolo by to previnenie [hodné pozornosti] sudcov.+ ¹² Lebo to je oheň, ktorý by zožieral až do zničenia+a medzi celým mojím výnosom by zapustil koreň. ¹³ Ak som zamietal súd môjho otrokaalebo mojej otrokyne v ich súdnom spore so mnou, ¹⁴ čo môžem urobiť potom, keď Boh povstane?A čo mu odpoviem, keď požiada o vyúčtovanie?+ ¹⁵ Či Ten, ktorý ma urobil v bruchu, neurobil aj jeho,+a či nás nepripravoval v lone len Ten jeden? ¹⁶ Ak som zdržiaval ponížených od ich potešenia+a spôsobil som, aby zlyhali oči vdovy,+ ¹⁷ a svoje sústo som jedával sám,kým nejedol z neho chlapec bez otca+ ¹⁸ (veď od mojej mladosti vyrastal u mňa ako u otcaa od brucha svojej matky stále som ju viedol); ¹⁹ ak som vídal hynúť niekoho, pretože nemal odev,+alebo že biedny nemal prikrývku, ²⁰ ak ma jeho bedrá nežehnali+a nezohrial sa strihanou vlnou+ mojich mladých baranov, ²¹ ak som sa zaháňal rukou proti chlapcovi bez otca+vo chvíli, keď som videl z brány, že potrebuje moju pomoc,+ ²² nech mi lopatka odpadne z plecaa rameno nech sa mi odlomí od hornej kosti. ²³ Lebo pohromy od Boha som sa desila nemohol som obstáť proti jeho dôstojnosti+. ²⁴ Ak som sa spoliehal na zlatoalebo som povedal zlatu: ‚Ty si moja dôvera!‘,+ ²⁵ ak som sa tešieval z množstva svojho majetku+a že moja ruka nachádzala množstvo vecí,+ ²⁶ ak som vídal svetlo, keď vzplanulo,alebo skvostný mesiac, keď putoval,+ ²⁷ a moje srdce začínalo byť tajne vábené+a nato moja ruka pobozkala moje ústa, ²⁸ to by bolo tiež previnenie [hodné pozornosti] sudcov,lebo by som zaprel [pravého] Boha hore. ²⁹ Ak som sa radovával zo záhuby niekoho, kto ma prudko nenávidel,+alebo som pocítil vzrušenie, keď si ho našlo zlo – ³⁰ a ja som nedovolil svojmu podnebiu, aby zhrešilo tým,že by som si žiadal prísahu proti jeho duši.+ ³¹ Ak ľudia z môjho stanu nehovorili:‚Kto môže predviesť niekoho, kto sa nenasýtil jeho jedlom?‘+ – ³² Žiaden cudzí usadlík netrávil noc vonku;+svoje dvere som nechával otvorené na chodník. ³³ Ak som ako pozemský človek prikrýval svoje priestupky+tým, že som svoje previnenia ukrýval vo vrecku košele – ³⁴ pretože by som utrpel otras z veľkého davualebo pohŕdanie rodín by ma desilo,a ja by som mlčal, nevyšiel z vchodu. ³⁵ Ó, kiež by som mal niekoho, kto by ma počúval,+kiež by mi Všemohúci sám odpovedal podľa môjho podpisu!+Alebo keby osoba, ktorá sa so mnou súdi, napísala doklad! ³⁶ Veru by som ho nosil na pleci;uviazal by som si ho okolo seba ako veľkolepú korunu. ³⁷ Povedal by som mu počet mojich krokov;+priblížil by som sa k nemu ako vodca. ³⁸ Keby volala proti mne o pomoc moja vlastná zema jej brázdy by spoločne plakali; ³⁹ akže som bez peňazí jedol jej úrodu+a duše jej majiteľov som doviedol k tomu, že ťažko dýchali,+ ⁴⁰ tak nech namiesto pšenice vzíde tŕnistá burina+a namiesto jačmeňa páchnúca burina.“A Jóbove slová sa skončili.

Vtedy prestali odpovedať Jóbovi tí traja muži, pretože bol vo vlastných očiach spravodlivý.+ ² Ale zahorel hnevom Elíhu, syn Barachela Buzitského+ z rodu Rama. Jeho hnev vzplanul proti Jóbovi preto, že viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu.+ ³ Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom druhom preto, že nenašli odpoveď, a teda vyhlásili Boha za zlého.+ ⁴ A Elíhu čakal so slovami na Jóba, pretože bol starší počtom dní ako on.+ ⁵ A Elíhu videl postupne, že v ústach+ tých troch mužov nebola odpoveď, a jeho hnev blčal čoraz viac. ⁶ A Elíhu, syn Barachela Buzitského, začal odpovedať a hovoriť:„Som mladý [počtom] dnía vy ste pokročilého veku.+Preto som sa utiahol a bál som saoznámiť vám svoje poznanie. ⁷ Povedal som si: ‚Mali by rozprávať dni,a množstvo rokov by malo dať na vedomie múdrosť.‘+ ⁸ Je to istotne duch v smrteľných ľuďocha dych Všemohúceho, [ktorý] im dáva porozumenie.+ ⁹ Múdrymi sa ukážu nie tí, čo majú iba hojnosť dní,+a súdu rozumejú nie tí, ktorí sú iba starí.+ ¹⁰ Preto som povedal: ‚Počúvaj ma,oznámim svoje poznanie, áno ja.‘ ¹¹ Hľa, vyčkával som na vaše slová,naklonil som svoje ucho k vašim úvahám,+kým ste mohli vyhľadávať slová, [ktoré vyslovíte]. ¹² A vytrvalo som obracal na vás svoju pozornosť,a hľa, niet tu nikoho, kto by Jóba pokarhal,nikto z vás na jeho výroky neodpovedá, ¹³ aby ste nehovorili: ‚Našli sme múdrosť;+to Boh je ten, ktorý ho zaháňa, nie človek.‘ ¹⁴ Keďže neusporiadal slová proti mne,nebudem mu teda odpovedať vašimi rečami. ¹⁵ Boli zdesení, neodpovedali viac;slová ich opustili. ¹⁶ A ja som čakal, lebo už nerozprávajú;lebo stíchli, neodpovedali viac. ¹⁷ Odpoviem ja svoj diel, áno ja;oznámim ja svoje poznanie, áno ja; ¹⁸ lebo som sa naplnil slovami;duch spôsobil tlak+ v mojom bruchu. ¹⁹ Hľa, moje brucho je ako víno, ktoré nemá prieduch,chce puknúť ako nové kožené mechy.+ ²⁰ Nech hovorím, aby sa mi uľavilo.Otvorím pery, aby som odpovedal.+ ²¹ Nech, prosím, neprejavím voči žiadnemu človeku predpojatosť,+a pozemskému človeku neudelím titul;+ ²² lebo určite neviem, ako by som mohol udeliť titul;ľahko by ma môj Tvorca+ odniesol.

Ale teraz vypočuj, prosím, moje slová, ty, Jób,a nakloň ucho všetkému, čo hovorím. ² Hľaď, prosím! Ja musím otvoriť svoje ústa;môj jazyk s mojím podnebím+ musí rozprávať. ³ Moje výroky sú z priamosti môjho srdca+a to, čo moje pery naozaj úprimne vyjadrujú, to je poznanie.+ ⁴ Boží duch ma urobil+a dych Všemohúceho ma priviedol k životu.+ ⁵ Ak si schopný, odveť mi,usporiadaj predo mnou [slová]; zaujmi stanovisko. ⁶ Hľa, som pre [pravého] Boha práve to, čo ty;+aj ja som bol sformovaný z hliny.+ ⁷ Hľa, nič hrozné vo mne ťa nevydesía nebude ťažko [doliehať] na teba žiaden tlak+ odo mňa. ⁸ Len čo si povedal do mojich uší,a zvuk [tvojich] slov som počúval stále: ⁹ ‚Som čistý, bez priestupku;+čistý som a nemám previnenie.+ ¹⁰ Hľa, vyhľadáva príležitosti na odpor voči mne,pokladá ma za svojho nepriateľa.+ ¹¹ Moje nohy dáva do klady,+všetky moje chodníky stráži.‘+ ¹² Hľaďže, v tomto si nebol v práve,+ odpovedám ti;veď Boh je viacej než smrteľný človek.+ ¹³ Prečo si sa s ním prel,+že neodpovedá na všetky tvoje slová?+ ¹⁴ Veď Boh hovorí razi dva razy+ – hoci to aj človek neberie do úvahy – ¹⁵ vo sne+, v nočnom videní+,keď hlboký spánok padá na ľudí,v čase driemania na lôžku.+ ¹⁶ Vtedy odkrýva ucho ľudí+a svoju pečať vtláča napomenutiu voči nim, ¹⁷ aby odvrátil človeka od jeho skutku+a aby skryl pýchu+ pred telesne schopným mužom. ¹⁸ Jeho dušu drží od jamy+a jeho život, aby nepominul strelou.+ ¹⁹ A je skutočne karhaný bolesťou na svojej postelia trvalá je hádka jeho kostí. ²⁰ A jeho život si určite protiví chlieb+a jeho duša žiadúce jedlá. ²¹ Jeho telo mizne pred očami,a jeho kosti, ktoré nebolo vidno, sa odkrývajú. ²² A jeho duša sa približuje k jame+a jeho život k tým, ktorí spôsobujú smrť. ²³ Ak jestvuje posol pre neho,hovoriaci, jeden z tisíca,aby povedal človeku o jeho priamosti, ²⁴ vtedy mu prejaví priazeň a povie:‚Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy.+Našiel som výkupné.+ ²⁵ Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada;+nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.‘+ ²⁶ Bude úpenlivo prosiť Boha, aby našiel záľubu v ňom,+a s jasavým výkrikom uvidí jeho tvár.A On navráti smrteľnému človeku Svoju spravodlivosť. ²⁷ Bude spievať ľuďom a hovoriť:‚Zhrešil som;+ a prekrúcal som to, čo je priame,a určite to nebolo pre mňa správne. ²⁸ On vykúpil moju dušu, aby nešla do jamy,+a môj život uvidí svetlo.‘ ²⁹ Hľa, všetky tieto veci uskutočňuje Boh,dva razy, tri razy v prípade niektorého telesne schopného muža, ³⁰ aby jeho dušu odvrátil od jamy,+aby bol osvietený svetlom živých.+ ³¹ Venuj pozornosť, Jób! Počúvaj ma!Mlč, a ja budem rozprávať ďalej. ³² Ak sú dajaké slová, [ktoré by si povedal], odveť mi;hovor, lebo som našiel zaľúbenie v tvojej spravodlivosti. ³³ Ak nie sú, počúvaj ty mňa;+mlč, a budem ťa učiť múdrosti.“

A Elíhu pokračoval v odpovedi a riekol: ² „Počúvajte, múdri, moje slová;a vy, ktorí poznáte, nakloňte ku mne ucho. ³ Lebo ucho robí skúšku slov,+tak ako podnebie ochutnáva pri jedení.+ ⁴ Zvoľme si pre seba súd,spoznajme medzi sebou, čo je dobré. ⁵ Jób totiž povedal: ‚Určite som v práve,+ale Boh odvrátil môj súd.+ ⁶ Rozprávam lži proti svojmu vlastnému súdu?Moja ťažká rana je nezahojiteľná, hoci žiadneho priestupku niet.‘+ ⁷ Ktorý telesne schopný muž je ako Jób,+[ktorý] pije posmech ako vodu?+ ⁸ A určite je na ceste k spolčeniu sa s tými, ktorí robia to, čo škodí,a k tomu, aby chodil s ľuďmi zla.+ ⁹ Lebo povedal: ‚Telesne schopný muž nemá žiaden úžitok,+keď nájde záľubu v Bohu.‘ ¹⁰ Preto ma počúvajte, ľudia so srdcom+!Nech je to ďaleko od [pravého] Boha, aby konal zlo,+a [od] Všemohúceho, aby si počínal protiprávne.+ ¹¹ Lebo on odmení pozemského človeka [podľa] spôsobu jeho konania+a podľa mužovho chodníka spôsobí, aby to naňho prišlo. ¹² Áno, Boh skutočne nekoná zlo+a Všemohúci neprekrúca súd.+ ¹³ Kto mu pridelil zem,kto [mu] určil úrodnú zem, áno, celú? ¹⁴ Ak na niekoho zameria svoje srdce,[ak] zoberie k sebe jeho ducha a dych,+ ¹⁵ celé jeho telo skonáa pozemský človek sa vráti až do prachu.+ ¹⁶ Ak [máš] teda porozumenie, počúvaj to;nakloň ucho zvuku mojich slov. ¹⁷ Naozaj bude vládnuť+ ktosi, kto nenávidí právo,a ak niekto mocný je spravodlivý, ty [ho] vyhlásiš za zlého?+ ¹⁸ Povie niekto kráľovi: ‚Si na nič‘?Urodzeným: ‚Ste zlí‘?+ ¹⁹ [Jestvuje Jeden], ktorý neprejavuje predpojatosť voči kniežatáma neberie väčší ohľad na urodzeného ako na poníženého,+lebo sú všetci dielom jeho rúk.+ ²⁰ V jednom okamihu mrú,+ ba aj uprostred noci;+ľud sa kolíše a pomíňa saa mocní odchádzajú bez [zásahu] ruky.+ ²¹ Lebo jeho oči sú [upreté] na cesty človeka+a vidí všetky jeho kroky. ²² Niet tmy ani hlbokého tieňa,aby sa tam ukryli tí, ktorí robia to, čo škodí.+ ²³ Lebo on žiadnemu človeku neurčuje stanovený čas,aby šiel k Bohu na súd. ²⁴ Mocných+ láme bez vyšetrovaniaa iných stavia na ich miesto.+ ²⁵ Pretože on pozná, aké sú ich diela,+a v noci [ich] rúca, a drvia sa.+ ²⁶ Facká ich ako zlýchna mieste pre prizerajúcich sa;+ ²⁷ pretože sa odvrátili od toho, aby ho nasledovali,+a nebrali do úvahy žiadnu z jeho ciest,+ ²⁸ a tak spôsobili, že vchádza pred neho krik ponížených,a tak počúva krik strápených.+ ²⁹ Ak on tvorí pokoj, kto potom môže odsúdiť?A keď skryje svoju tvár,+ kto ho môže uzrieť?Je jedno, či to je voči národu+ alebo voči jednému človeku. ³⁰ Aby nepanoval odpadlík+a aby neboli osídla+ pre ľud. ³¹ Veď povie ozaj niekto Bohu:‚Znášal som, hoci nekonám skazene,+ ³² aj keď ja sám nič nepozorujem, pouč ma;ak som sa dopustil dajakej nespravodlivosti,neurobím [to] znovu.‘?+ ³³ Vynahradí to z tvojho stanoviska, keď ty odmietaš [súd],keď ty sám si vyberáš, a nie ja?Hovor len [to], čo dobre poznáš. ³⁴ Veru, ľudia so srdcom+ mi povedia –aj telesne schopný muž, ktorý ma počúva: ³⁵ ‚Jób hovorí bez poznania+a jeho slová sú bez pochopenia.‘ ³⁶ Môj otče, nech je Jób vyskúšaný až do krajnostipre jeho odpovede medzi mužmi, ktorí škodia.+ ³⁷ Lebo on k svojmu hriechu pridáva vzburu;+[rukami] tlieska medzi nami a množí svoje reči proti [pravému] Bohu.“+

A Elíhu ďalej pokračoval v odpovedi hovoriac: ² „Toto si považoval za právo?Povedal si: ‚Moja spravodlivosť je viac ako Božia.‘+ ³ Lebo si hovoríš: ‚Načo ti je ona?+O čo viac mi prospieva, než keby som hrešil?‘+ ⁴ Ja ti odvetíma s tebou aj tvojim druhom+. ⁵ Vzhliadni k nebu+ a hľaďa pozri na oblaky,+ [tie] sú skutočne vyššie ako ty. ⁶ Ak zhrešíš, čo zmôžeš proti nemu?+A [keď] sa budú množiť tvoje vzbury, čo mu urobíš? ⁷ Ak si ozaj v práve, čo mu dáš,alebo čo on prijíma z tvojej ruky?+ ⁸ Tvoje zlo môže byť proti mužovi ako si ty+a tvoja spravodlivosť pre syna pozemského človeka.+ ⁹ Neustále volajú o pomoc pre mnohý útlak;+kričia neustále o pomoc pre rameno veľkých.+ ¹⁰ A predsa nikto nepovedal: ‚Kde je Boh, môj Vznešený Tvorca,+Ten, ktorý nám v noci dáva melódie?‘+ ¹¹ To On nás učí+ viac ako zemskú zver+a robí nás múdrejšími aj od lietajúcich nebeských tvorov. ¹² Kričia tam neprestajne, ale on neodpovedá+pre pýchu+ zlých. ¹³ Iba nepravdu Boh nepočúva+a Všemohúci na ňu nehľadí.+ ¹⁴ O koľko menej potom, keď hovoríš, že ho nebadáš!+Právny prípad je pred ním, a tak máš úzkostlivo čakať na neho.+ ¹⁵ A keď teraz nežiadal jeho hnev zúčtovanie,+nevzal tiež na vedomie krajnú nerozvážnosť.+ ¹⁶ A Jób otvára ústa pre nič za nič;bez poznania rozmnožuje len slová.“+

A Elíhu ďalej povedal: ² „Maj so mnou chvíľku trpezlivosť, a ja ti oznámim,že ešte sú tu slová, [ktoré možno povedať] pre Boha. ³ Svoje poznanie zďaleka prinesiema pripíšem spravodlivosť Tomu, kto ma utváral.+ ⁴ Veď moje slová skutočne nie sú falšou;Ten, ktorý je v poznaní dokonalý+, je s tebou. ⁵ Hľa, Boh je mocný+ a nezavrhne;[je] mocný silou srdca; ⁶ žiadneho zlého nezachová pri živote,+ale súd strápených zaručí.+ ⁷ Nespustí svoje oči zo žiadneho spravodlivého,+aj kráľov na trón+ –aj tých dosadí navždy, a budú vyvýšení. ⁸ A ak sú spútaní okovami,+zajatí sú povrazmi útrap. ⁹ Potom im povie o tom, ako si počínajú,a o ich priestupkoch, pretože sa tvária povýšene. ¹⁰ A odkryje ich ucho k napomínaniu+a povie im, že by sa mali odvrátiť od toho, čo škodí.+ ¹¹ Ak poslúchnu a slúžia,skončia svoje dni v dobroma svoje roky v príjemnosti.+ ¹² Ale ak neposlúchnu, pominú sa,+ veru, strelou,+a skonajú bez poznania. ¹³ A srdcom odpadlí budú si hromadiť hnev.+Nech nevolajú o pomoc, pretože on ich zviazal. ¹⁴ Ich duša zomrie za mlada+a ich život medzi chrámovými prostitútmi.+ ¹⁵ Strápeného zachráni z jeho útrapa v útlaku odkryje ich ucho. ¹⁶ A určite aj teba vyláka z úst tiesne!+Na jej mieste bude širší priestor,+ nijaké zovretie,a útecha tvojho stola bude plná tučnoty.+ ¹⁷ Určite budeš naplnený súdnym výnosom nad zlým+;súdny výnos a právo sa uchytí. ¹⁸ [Daj pozor], aby ťa totiž nezlákala zlosť+ k [zlostnému] tlieskaniu rukami,a nenechaj sa zviesť veľkým výkupným+. ¹⁹ Či by tvoje volanie o pomoc malo potom účinok?+ Nie, ani v tiesni,dokonca ani všetky [tvoje] mocné snahy.+ ²⁰ Nedychti po noci,aby ustúpili národy [z miesta], kde sú. ²¹ Dávaj pozor, aby si sa neobrátil k tomu, čo škodí,+lebo toto si si zvolil radšej ako útrapy.+ ²² Hľa, Boh povznesene zaobchádza so svojou mocou;kto je učiteľom ako on? ²³ Kto účtoval s ním jeho cestu+a ktože mu povedal: ‚Dopustil si sa nespravodlivosti.‘?+ ²⁴ Pamätaj, že by si mal velebiť jeho činnosť,+ktorú ospievali ľudia.+ ²⁵ Celé ľudstvo upiera na ňu pohľady,smrteľný človek sa stále z diaľky prizerá.+ ²⁶ Hľa, Boh je vyvýšenejší, než môžeme spoznať;+počet jeho rokov je nepreskúmateľný.+ ²⁷ Veď on ťahá nahor kvapky vody;+pre jeho hmlu presakujú ako dážď, ²⁸ takže sa z oblakov rinie,+bohato kvapkajú na ľudstvo. ²⁹ Skutočne, kto môže rozumieť vrstvám oblakov,rachotu z jeho prístrešku?+ ³⁰ Hľa, svoje svetlo nad tým rozostrel+a koreňmi prikryl more. ³¹ Prostredníctvom týchto [prostriedkov] sa totiž ujíma záležitostí národov;+v hojnosti dáva potravu.+ ³² V svojich rukách ukryl bleska vydáva mu príkaz proti útočníkovi.+ ³³ Jeho dunenie+ hovorí o ňom,aj dobytok o tom, kto prichádza.

Veru, moje srdce sa rozochvieva nad tým+a vyskakuje zo svojho miesta. ² Počúvajte pozorne dunenie jeho hlasu+a rachot, ktorý vychádza z jeho úst. ³ Pod celými nebesami mu dáva voľný priechoda jeho blesk+ siaha až do najvzdialenejších končín zeme. ⁴ Za ním reve zvuk;hrmí+ zvukom svojej nadradenosti,+keď zaznie jeho hlas, nezdŕža ho.+ ⁵ Boh hrmí svojím hlasom+ podivuhodne,koná veľké veci, ktoré nemôžeme spoznať.+ ⁶ On totiž hovorí snehu: ‚Padaj na zem,‘+aj lejaku, áno, svojmu silnému lejaku.+ ⁷ Na ruku každého pozemského človeka kladie pečať,aby každý smrteľný človek spoznal jeho dielo. ⁸ A divé zviera prichádza na postriežkua býva v svojich skrýšach.+ ⁹ Z vnútornej izby+ prichádza búrkový vietora zo severných vetrov chlad.+ ¹⁰ Božím dychom je daný ľad+a šírava vôd je v zovretí.+ ¹¹ Áno, on vlahou obťažkáva oblak,jeho svetlo+ rozptyľuje masy oblakov, ¹² a ony sa začnú koldokola krútiť jeho riadením, aby si urobili svoje,kdekoľvek im prikáže+ na povrchu úrodnej krajiny zeme. ¹³ Či už pre prút+, či pre svoju krajinu,+alebo pre milujúcu láskavosť+, on spôsobuje, aby to prinášalo výsledky. ¹⁴ Nakloň k tomu predsa ucho, ó, Jób;postoj a venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.+ ¹⁵ Vieš, kedy im to Boh stanovil+a kedy dal žiariť svetlu svojho oblaku? ¹⁶ Vieš o tom, ako sa vznáša oblak,+[o] podivuhodných dielach Toho dokonalého v poznaní?+ ¹⁷ Ako to, že sú horúce tvoje odevy,keď zem sa javí tichou od juhu?+ ¹⁸ Môžeš s ním vykuť oblohu,+aby bola tvrdá ako liate zrkadlo? ¹⁹ Daj nám vedieť, čo mu máme povedať;nemôžeme predniesť [slová] pre tmu. ²⁰ Má sa mu rozprávať, aby som hovoril?Alebo povedal niektorý človek, že to bude oznámené?+ ²¹ A teraz skutočne nevidia svetlo;je v plnom lesku na oblohe,keď prešiel vietor a prečistil ju. ²² Zo severu prichádza zlatá nádhera.Dôstojnosť+ u Boha je bázeň vzbudzujúca. ²³ Všemohúceho – toho sme neodhalili;+je vyvýšený v moci+a právo+ a hojnosť spravodlivosti+ nezľahčí.+ ²⁴ Preto nech sa ho ľudia boja.+Nehľadí na tých, ktorí sú múdri v [svojom vlastnom] srdci.“+

A vtom odpovedal Jóbovi z víchrice+ Jehova a hovoril: ² „Ktože to zatemňuje raduslovami bez poznania?+ ³ Prepáš si, prosím, bedrá ako telesne schopný muž,a dovoľ, aby som sa ťa pýtal, a ty ma oboznám.+ ⁴ Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?+Povedz [mi to], ak máš porozumenie. ⁵ Ak vieš, kto určil jej mieryalebo kto roztiahol po nej meraciu šnúru? ⁶ Do čoho boli zapustené jej podstavce+,alebo jej rohový kameň – kto položil, ⁷ keď ranné hviezdy+ spolu radostne kričalia všetci Boží synovia+ začali volať na chválu? ⁸ A [kto] zahatal dverami more,+ktoré začalo vychádzať, akoby vyrazilo z lona; ⁹ keď som mu dal oblak ako odeva hustú temnotu ako plienku ¹⁰ a potom som na ňom vyrazil môj predpisa zasadil závoru a dvere+ ¹¹ a potom som povedal: ‚Až sem smieš prísť, a ďalej nie;+a tu sú ohraničené tvoje pyšné vlny.‘?+ ¹² Od svojich dní si ty prikázal ránu?+A či si ty dal, aby úsvit spoznal svoje miesto, ¹³ aby sa uchytil aj na najvzdialenejších koncoch zeme,aby zlí z nej boli vytrasení?+ ¹⁴ Mení sa ako hlina+ pod pečaťoua veci zaujímajú svoje miesto ako v oblečení. ¹⁵ A zlým je ich svetlo zadržané+a pozdvihnuté rameno sa láme.+ ¹⁶ A či si prišiel ku žriedlam mora,alebo si putoval za vodnou+ hlbinou?+ ¹⁷ Boli ti brány smrti+ odkrytéalebo môžeš vidieť brány hlbokého tieňa+? ¹⁸ Uvažoval si vnímavo o šírych priestoroch zeme?+Ak si to všetko spoznal, povedz. ¹⁹ Nuž, kde je tá cesta, kde prebýva svetlo?+A tma? Kdeže je jej miesto, ²⁰ aby si ju vzal k jej hranicia porozumel cestám k jej domu? ²¹ Spoznal si [to], pretože si sa narodil v tom čase+a [pretože] tvojich dní je veľký počet? ²² Vstúpil si do zásobární snehu+alebo vidíš aj zásobárne ľadovca,+ ²³ ktorý som uchoval pre čas tiesne,pre deň boja a vojny?+ ²⁴ Kdeže je cesta, na ktorej sa rozdeľuje svetlo[a] východný vietor+ sa rozptyľuje po zemi? ²⁵ Kto rozdelil kanál pre záplavua cestu pre hrmiaci búrkový mrak,+ ²⁶ aby ho primal pršať na krajinu, kde niet človeka,+[na] pustatinu, v ktorej niet pozemského človeka, ²⁷ aby nasýtil miesta postihnuté búrkou a opustenéa nechal vzísť trávnatý porast?+ ²⁸ Jestvuje otec dažďa,+či kto porodil kvapky rosy?+ ²⁹ Z čieho brucha vlastne vychádza ľad,a inovať+ nebeskú, tú ktože rodí? ³⁰ Vody sú ukryté ako za kameňoma povrch vodnej hlbiny sa sceľuje.+ ³¹ A či môžeš pevne zopnúť putá súhvezdia Kim,alebo môžeš povoliť šnúry súhvezdia Kesil?+ ³² Môžeš vyviesť v jeho ustanovený čas súhvezdie Mazarot?A súhvezdie Aš spolu s jeho synmi, tých dokážeš viesť? ³³ Spoznal si ustanovenia nebies,+alebo mohol by si presadiť moc toho na zemi? ³⁴ Môžeš pozdvihnúť hlas až k oblaku,takže ťa prikryje príval vôd?+ ³⁵ Môžeš vyslať blesky, aby šlia povedali ti: ‚Tu sme!‘? ³⁶ Kto vložil múdrosť+ do vrstiev oblakov,alebo kto dal porozumenie+ úkazu na nebi? ³⁷ Kto môže v múdrosti presne spočítať oblaky,alebo nebeské vodné džbány – kto môže prevrátiť,+ ³⁸ keď sa prach prelieva ako do roztavenej masya hrudy zeme sa viažu k sebe? ³⁹ A či dokážeš naloviť korisť levovi,dokážeš uspokojiť pažravosť mladých levov,+ ⁴⁰ keď sa krčia v skrýšach+[alebo] vytrvalo striehnu v úkryte? ⁴¹ A kto pripravuje krkavcovi potravu,+keď jeho mláďatá volajú k Bohu o pomoc,[keď] stále putujú, pretože nemajú čo žrať?

Či si spoznal ustanovený čas, v ktorom rodia horské kozy skalného útesu?+Sleduješ, kedy v pôrodných kŕčoch rodia lane?+ ² Rátaš im lunárne mesiace, ktoré vypĺňajú,alebo si spoznal ustanovený čas, kedy rodia? ³ Zohýbajú sa, keď vrhajú svoje mladé,[keď] sa zbavujú svojich pôrodných kŕčov. ⁴ Ich synovia mocnejú, vyrastajú v šírom poli;naskutku odtiahnu a nevrátia sa k nim. ⁵ A kto poslal zebru+ na slobodua kto uvoľnil aj popruhy divého osla, ⁶ ktorému za dom som určil púšťovú rovinua za bydlisko soľnú krajinu?+ ⁷ On sa smeje hluku mesta;nepočuje zvuk honca+. ⁸ Vrchy preskúmava kvôli svojej paši+a hľadá všelijakú zelenú rastlinu+. ⁹ Či ti chce slúžiť divý býk,+alebo prenocuje pri tvojich jasliach? ¹⁰ A divého býka priviažeš lanami k brázde,alebo bude za tebou brániť+ nížiny? ¹¹ Spoľahneš sa naň, pretože je plný sily,a prenecháš mu svoju lopotu? ¹² Spoľahneš sa na to, že ti donesie tvoju sejbua bude zhromažďovať na tvoj mlat? ¹³ A či zatrepalo radostne krídlo pštrosice,alebo [má ona] perute bociana+ a jeho operenie? ¹⁴ Ona totiž prenecháva svoje vajcia zemia v prachu ich udržiava teplé ¹⁵ a zabúda, že ich môže noha rozmliaždiťalebo aj divé poľné zviera môže stúpiť na ne. ¹⁶ Zaobchádza so svojimi synmi tvrdo, akoby neboli jej+ –jej námaha je márna, [pretože nemá] bázne. ¹⁷ Lebo Boh jej dal zabudnúť na múdrosťa nedal jej podiel na porozumení.+ ¹⁸ Vtedy, keď zatrepoce [krídlami] do výšky,vysmieva sa koňovi i jazdcovi na ňom. ¹⁹ A môžeš dať mohutnosť koňovi?+Môžeš jeho šiju obliecť ševeliacou hrivou? ²⁰ Môžeš spôsobiť, aby skákal ako kobylka?Dôstojnosť jeho fŕkania naháňa strach.+ ²¹ Hrabe+ na doline a plesá v sile;vychádza v ústrety zbroji.+ ²² Hrôze sa smeje a nedesí sa;+neustúpi ani pred mečom. ²³ Drnčí proti nemu tulec,ostrie kopije a oštepu. ²⁴ S dupotom a vzrušením pohlcuje zema neverí, že je to zvuk rohu. ²⁵ Len čo sa rozozvučí roh, hovorí: ‚Haha!‘a zďaleka zavetrí boj,hrmotné výkriky veliteľov a vojnový pokrik.+ ²⁶ A či sa vďaka tvojmu porozumeniu vznáša sokol,krídla rozprestiera k južnému vetru? ²⁷ Alebo na tvoj povel vzlieta nahor orol+a stavia si hniezdo tam vysoko hore,+ ²⁸ prebýva na skalnom bralea nocuje na špici skalného brala a na neprístupnom mieste? ²⁹ Musí si stadiaľ hľadať potravu;+jeho oči neprestajne hľadia do diaľky. ³⁰ A jeho mláďatá neustále sŕkajú krv;a kde sú zabití, tam je on.“+

A Jehova odpovedal Jóbovi a hovoril: ² „Mal by sa ten, čo nachádza chyby, prieť so Všemohúcim?+Nech odpovie na to ten, kto karhá Boha.“+ ³ A potom odpovedal Jób Jehovovi a riekol: ⁴ „Hľa, stal som sa bezvýznamným.+Čo ti odpoviem?Položil som si ruku na ústa.+ ⁵ Raz som prehovoril, a nebudem odpovedať;aj dva razy, a nič nedodám.“ ⁶ A Jehova odpovedal ďalej z víchrice+ Jóbovi a riekol: ⁷ „Prepáš si, prosím, bedrá ako telesne schopný muž;+budem sa ťa pýtať, a ty ma oboznám.+ ⁸ Naozaj urobíš moje právo neplatným?Vyhlásiš ma za zlého, aby si ty bol v práve?+ ⁹ Alebo máš rameno ako [pravý] Boh+a dokážeš zahrmieť takým hlasom ako on?+ ¹⁰ Prosím, ozdob sa nadradenosťou+ a výškou;+a obleč si dôstojnosť+ a nádheru+. ¹¹ Daj, nech sa lejú prudké výbuchy tvojho hnevu,+a pozri na každého povýšeného a poníž ho. ¹² Na každého povýšeného pohliadni, pokor ho,+a zlých zašliapni tam, kde práve sú. ¹³ Spoločne ich schovaj do prachu,+zaviaž aj ich tvár na skrytom mieste, ¹⁴ a ja, ja ťa budem chváliť, áno,pretože tvoja pravica ťa dokáže zachrániť. ¹⁵ Tu, hľa, je Behemot, ktorého som urobil rovnako ako teba.Zelenú trávu žerie+ ako býk. ¹⁶ Hľaďže, jeho sila je v jeho bokocha dynamická sila+ v slabinách jeho brucha. ¹⁷ Svoj chvost ohýba ako céder;šľachy jeho stehien sú tuho prepletené. ¹⁸ Jeho kosti sú medené rúry;jeho silné kosti sú ako kované železné tyče. ¹⁹ Je začiatkom Božích ciest;Jeho Tvorca+ môže priblížiť svoj meč. ²⁰ Lebo aj vrchy mu prinášajú svoj výnos+a všetky divé poľné zvieratá sa tam hrajú. ²¹ Líha si pod tŕnistými lotosovými stromami,v úkryte tŕstia+ a močariny.+ ²² Tŕnisté lotosové stromy ho ohradzujú svojím tieňom;obklopujú ho topole z údolia bystriny. ²³ Keď si rieka počína násilne, on nebeží v panike.Dôveruje si, aj keby sa mu oproti tlame vyrútil Jordán+. ²⁴ Môže ho niekto chytiť pred jeho očami?Môže [mu] niekto prevŕtať nos osídlami?

A či môžeš vytiahnuť rybárskym háčikom Leviatana+,alebo mu môžeš povrazom pridržať dolu jazyk? ² Môžeš mu vložiť do nozdier trstinu+alebo mu môžeš tŕňom prevŕtať čeľuste? ³ Vznesie k tebe mnohé úpenlivé prosbyalebo ti bude hovoriť jemné slová? ⁴ Uzavrie s tebou zmluvu,aby si si ho na neurčitý čas vzal za otroka? ⁵ Budeš sa s ním hrať ako s vtáčikomalebo ho uviažeš pre svoje dievčatká? ⁶ Či sa budú jednať o neho spoločníci?Rozdelia ho medzi obchodníkov? ⁷ Naplníš mu kožu harpúnami+alebo jeho hlavu rybárskymi oštepmi? ⁸ Polož na neho ruku.Pamätaj na bitku. Viac ráz to nerob. ⁹ Hľa, očakávanie [človeka] ohľadom neho určite sklame.Bude odhodený už len jeho pohľadom. ¹⁰ Nikto nie je taký smelý, aby ho vyrušil.A kto môže obstáť predo mnou?+ ¹¹ Kto mi ako prvý niečo dal, aby som mu musel odplácať?+Pod celými nebesami je to moje.+ ¹² Nepomlčím o jeho častiachani [o] veci [jeho] mohutnosti a pôvabe jeho rozmerov. ¹³ Kto odkryl povrch jeho oblečenia?Kto vstúpi do jeho dvojitej čeľuste? ¹⁴ Kto otvoril dvere jeho tváre?Jeho zuby koldokola naháňajú hrôzu. ¹⁵ Jeho povýšenosťou sú brázdy šupín,akoby tesnou pečaťou uzavreté. ¹⁶ Priliehajú tesne jedna k druheja ani vzduch nemôže medzi ne vniknúť. ¹⁷ Pevne sú spojené jedna s druhou;držia sa navzájom a nedajú sa oddeliť. ¹⁸ Už len z jeho kýchania šľahá svetloa jeho oči sú ako lúče úsvitu. ¹⁹ Z úst mu šľahajú blesky,ba ohnivé iskry sršia. ²⁰ Z nozdier mu vychádza dymako [z] pece, ale rozpálenej tŕstím. ²¹ Jeho duša rozpaľuje uhlíky,ba aj plameň vyletuje z jeho úst. ²² V jeho šiji sídli silaa zúfalstvo skáče pred ním. ²³ Záhyby jeho tela priliehajú pevne k sebe;sú na ňom ako uliate, nepohnuteľné. ²⁴ Jeho srdce je uliate ako kameň,áno, uliate ako spodný mlynský kameň. ²⁵ Keď sa zodvihne, ľakajú sa silní;+sú pomätení od hrôzy. ²⁶ Aj keď ho meč dohoní, nevyrovná sa [mu],ani kopija, oštep, alebo hrot šípu.+ ²⁷ Železo+ považuje iba za slamu,meď iba za práchnivé drevo. ²⁸ Šíp ho nezaženie;kamene z praku+ zmenili sa pri ňom na číre strnisko. ²⁹ Kyjak je u neho považovaný len za strnisko+a svišťaniu oštepu sa smeje. ³⁰ Spodok má ako špicaté hlinené črepy;po blate rozprestiera nástroj na mlátenie+. ³¹ Spôsobuje, že hlbiny vrú ako hrniec,a more robí podobným hrncu s masťou. ³² Necháva svietiť za sebou svoj chodník;vodnú hlbinu by pokladal za šediny. ³³ Na prachu niet podobného jemu,ktorý je utvorený tak, aby sa neľakal. ³⁴ Všetko vysoké vidí.Je kráľom nad všetkými majestátnymi divými zvieratami.“

A na to Jób odpovedal Jehovovi a riekol: ² „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko,+a niet myšlienky, ktorá by bola pre teba nedosiahnuteľná.+ ³ ‚Ktože to zatemňuje radu bez poznania?‘+Preto som rozprával, ale nemal som porozumenievecí príliš obdivuhodných pre mňa, ktoré nepoznám.+ ⁴ ‚Počúvaj, prosím, a ja budem hovoriť.Ja sa ťa budem pýtať, a ty ma oboznám.‘+ ⁵ Z počutia som o tebe slýchal,ale teraz ťa uzrelo moje oko. ⁶ Preto odvolávama kajám+ sa v prachu a popole.“ ⁷ A stalo sa potom, ako Jehova prehovoril k Jóbovi tieto slová, že vtedy Jehova povedal Elifazovi Témanskému:„Proti tebe a tvojim dvom druhom zahorel môj hnev,+ lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé,+ ako môj sluha Jób. ⁸ A teraz, vezmite si sedem býkov a sedem baranov+ a choďte k môjmu sluhovi Jóbovi+ a obetujte zápalnú obeť za seba; a môj sluha Jób sa bude za vás modliť.+ Jedine jeho tvár prijmem, aby som sa nedopustil potupného bláznovstva s vami, lebo ste nerozprávali o mne to, čo je pravdivé, ako môj sluha Jób.“+ ⁹ Elifaz Témanský a Bildad Šuchský [a] Cófar Naamatský šli teda a urobili tak, ako im Jehova povedal; a vtedy Jehova prijal Jóbovu tvár. ¹⁰ A Jehova sám obrátil Jóbov stav zajatia,+ keď sa modlil za svojich druhov,+ a okrem toho začal Jehova dávať Jóbovi všetko, čo mal, v dvojnásobnom množstve.+ ¹¹ A prichádzali k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry a všetci, ktorí ho predtým poznali,+ a začali jedávať s ním v jeho dome chlieb+ a prejavovať mu účasť a utešovať ho vo všetkom tom nešťastí, ktoré nechal Jehova naňho prísť; a dali mu každý peniaze a [dal mu] každý zlatý krúžok. ¹² A Jehova, ten požehnal+ potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok,+ takže nakoniec mal štrnásťtisíc oviec a šesťtisíc tiav a tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. ¹³ Dostal aj sedem synov a tri dcéry.+ ¹⁴ A prvej dal meno Jemima a druhej meno Kecia a tretej meno Keren-hapuch. ¹⁵ A v celej krajine nenašli sa také krásne ženy ako Jóbove dcéry a ich otec im potom odovzdal dedičstvo medzi ich bratmi.+ ¹⁶ A Jób žil po tomto ešte stoštyridsať rokov+ a uzrel svojich synov a vnukov+ – štyri pokolenia. ¹⁷ A napokon, starý a nasýtený dňami, Jób zomrel.+

Kniha žalmov

Šťastný+ je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých+a nestojí na ceste hriešnikov+a nesedí na mieste posmievačov,+ ² ale jeho potešenie je v Jehovovom zákone,+a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci.+ ³ A istotne bude ako strom zasadený pri vodných tokoch,+ktorý dáva svoje ovocie v svojom období+a ktorého lístie neuschýna,+a všetko, čo robí, sa podarí.+ ⁴ Zlí nie sú takí,ale sú ako plevy, ktoré rozháňa vietor.+ ⁵ Preto zlí nevstanú v súde+ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.+ ⁶ Lebo Jehova pozná cestu spravodlivých,+ale cesta zlých, tá sa pominie.+

Prečo je rozruch medzi národmi+a národnostné skupiny stále mrmlú naprázdno?+ ² Králi zeme sa stavajú+a vysokí úradníci sa zhŕkli ako jeden [muž]+proti Jehovovi+ a jeho pomazanému+ ³ [a hovoria]: „Roztrhnime ich putá+a odvrhnime od seba ich povrazy!“+ ⁴ Ten – ten, ktorý sedí na nebesiach,+ sa bude smiať;samotnému Jehovovi budú na posmech.+ ⁵ Vtedy k nim prehovorí vo svojom hneve,+vo svojej pálčivej neľúbosti ich znepokojí+ ⁶ [a povie]: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa+na Sione+, svojom svätom vrchu+.“ ⁷ Odvolávam sa na Jehovovo ustanovenie;povedal mi: „Ty si môj syn;+ja som sa dnes stal tvojím otcom.+ ⁸ Požiadaj ma,+ aby som ti dal národy do dedičstva+a končiny zeme do vlastníctva.+ ⁹ Rozbiješ ich železným žezlom.+Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“+ ¹⁰ A tak, králi, prejavujte pochopenie;napravte sa, sudcovia zeme.+ ¹¹ Slúžte Jehovovi s bázňou+a radujte sa s trasením.+ ¹² Bozkávajte syna,+ aby sa On nenahnevala aby ste nezahynuli [na] ceste,+lebo jeho hnev ľahko vzplanie.+Šťastní sú všetci tí, ktorí ho robia svojím útočišťom.+

Ó, Jehova, prečo pribudlo mojich protivníkov?+Prečo mnohí povstávajú proti mne?+ ² Mnohí hovoria o mojej duši:„Niet preňho záchrany u Boha.“+ Sélah. ³ A predsa si, Jehova, štítom okolo mňa,+mojou slávou+ a Ten, kto dvíha moju hlavu.+ ⁴ Svojím hlasom budem volať k samému Jehovovia on mi odpovie zo svojho svätého vrchu.+ Sélah. ⁵ Ja, ja si ľahnem, aby som spal;istotne sa prebudím, lebo sám Jehova ma stále podporuje.+ ⁶ Nebudem sa báť desaťtisícov ľudí,ktorí sa dookola postavili proti mne.+ ⁷ Povstaň,+ ó, Jehova! Zachráň ma,+ ó, môj Bože!+Veď budeš musieť udrieť všetkých mojich nepriateľov do čeľuste.+Zuby zlých budeš musieť vylámať.+ ⁸ Záchrana patrí Jehovovi.+Tvoje požehnanie je na tvojom ľude.+ Sélah.

Žalm 4:1–8

"PRÍRODA JE VŠETKO, VŠETKO JE PRÍRODA. AJ BOH!" Dr.MilanNAGY "NATURE IS EVERYTHING, EVERYTHING IS NATURE. EVEN GOD!"

N.I.T-T.^®sro Nano Implant Terminal-Technique^® N.I.T-T.^®Ltd

Administrácia WebĽahko | Tvorba webových stránok na WebLahko | Nahlásiť protiprávny obsah! |

Mapa stránok

MUDr. Milan NAGY knihy :) books

Truhlářství - Stolařství

Autoškola Top - Praha 6

JMY FOTO

Kniha žalmov

Žalm 4:1–8