MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

REŠPORK indáj, alebo aj: niekdajší Bratislavský slang/argot/žargón

Tak ako sa rokmi menila Bratislava, menila sa aj hovorová reč jej obyvateľov. Ešte stále síce počuť, ako mladí ľudia narodení v tomto meste dávajú prízvuk na prvú hlásku v slove, ale mnohé výrazy ktoré sme voľakedy zamlada bežne používali úplne vymizli. Ba rokmi sa v niektorých prípadoch zmenil aj ich význam. Pravda, nejde o spisovnú reč, ale o spôsob komunikácie na ulici, napríklad medzi chlapcami. Možno neuškodí, ak v mojich spomienkach na detstvo v Bratislave niektoré vtedajšie výrazy použijem. Pripomínam, že ide o čiastočne alebo úplne skomolené nemecké a maďarské slová.

Ak niekto povedal že henten sa mancuje, mal na mysli že sa chváli, vystatuje, a je teda mancer. Ženy ktoré vedeli aj hodiny klebetiť na pavlačiach domov a stále ‚tročovali‘ boli tročpapne. Čiripapňa bol zasa ten, kto žaloval, čiže čiroval. Na luhára sme mali výraz linzner a klamať značilo linznovať. Keď sme ako chlapci prvýkrát počuli od prišelca výraz gumipuška, váľali sme sa od smiechu. Pre nás bola táto chlapčenská zbraň jedine šlunzňa, nanajvýš prak. A strieľali sme ňou šutre. Vďaka filmu sa nedávno vynoril tiež zabudnutý výraz rabaka. Označovali sme tak tzv. zlodejský rebrík: Jeden chlapec sa postavil k plotu chrbtom, pred sebou pod pásom si prstami spojil dlane a jeho kumpán si najprv jednu nohu vložil do jeho spojených dlaní držiac sa za jeho krk, druhú nohu položil už na plece, a keď bolo treba, stúpil mu ešte aj na hlavu. Bol to spôsob, akým sme sa dostávali cez ploty do záhrad s ovocnými stromami a na nich samozrejme s dozrievajúcim ovocím. Z hier spomeniem rab a suli, zväčša sme toto pomenovanie vyslovovali jedným dychom: rabasuli. Bola to hra na zlodejov a policajtov. Nevedno prečo, každý chcel byť len zlodejom, preto bolo treba záujemcov do jednotlivých skupín žrebovať. Soritáš bola futbalová hra. Ťažká bola preto, lebo sa hrala na jeden dotyk. Hrávali sme ju ako dvojhru alebo štvorhru. Za ihrisko slúžila šírka ulice, brány tvorili čapice alebo kamene položené pred obrubník. Na uliciach sme sa vtedy hrávali stále. Nebolo to nebezpečné, za hodinu prešlo nanajvýš jedno auto. A to už zďaleka vytrubovalo.

Záhrady s ovocnými stromami boli pre nás „šracov“ (malých chalanov) neodolateľným lákadlom. Sezónu začínali čerešne. Stačilo, aby jeden z partie povedal že ideme na „čiringle“, a už sme liezli cez ploty. Nekradli sme, my sme len „šlohovali“. Ale napriek tomu sme sa za šloherov nepovažovali. Šloher bol len naozajstný zlodej kradoš. Na týchto zakázaných oberačkách nás často naháňal aj „hekač“, či „poliš“, ako sme nazývali policajtov. Ale ‚girigoša‘ pre ktorého bolo kradnutie ovocia koníčkom či vášňou to nemohlo odradiť. Radšej by si dal dolámať „haxne“ a dofackať „ksicht“, než by sa vzdal rozkoše zahryznúť si do jablka odtrhnutého z cudzieho stromu. 

Krátky slovník prešpuráčtiny:

Mancer = ten čo sa mancuje, chváli, vystatuje = chválenkár.

Tročpapňa = žena čo neustále tročuje, ohovára, klebetí = klebetnica.

Čiripapňa = ten čo číruje, udáva = žalobaba.

Linzner = ten čo linznuje, klame = luhár, klamár.

Šlunzňa = prak, gumipuška.

Šuter = kameň/náboj do praku veľkosti orecha, od lieskovca po vlašský.

Rabaka = ‚zlodejský rebrík‘, spojené ruky spletenými prstami ako prvý ‚šteblík‘.

Rabasuli = hra na zlodejov a polišov.

Soritáš = minifutbal na jeden dotyk.

Šrác = chlapec, malý chalan.

Čiringle = čerešne.

Šlohnúť = ukradnúť.

Hekač = strážnik, policajt.

Girigoš = vášnivý kradoš.

Haxňa = noha.

Ksicht = tvár.

Štúlne = ‚kocky‘, hra s 5 kamienkami (štúlňami) veľkosti lieskových orieškov.

Škôlka = hra s kamienkom na zemi nakreslenou „škôlkou“ alebo so švihadlom.

Otto Zinser, M.N.

Zdroj: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/3816-clovek-ktory-zaloval-bol-ciripapna

PS:

sociálne nárečia: slang, argot, žargón

slang

• je profesijná reč skupiny ľudí napr. zamestnancov, odborníkov – slepák, klasák, gólman, študentov – cviká, vecko, ciga, fanúšikov- magič, gramec, slaďák;
• slang ekonomizuje vyjadrovanie, skracuje slová, využíva slovné hračky a dáva priestor na prejavenie vtipu a citu pre jazyk;
• rýchlo preberá vplyvy z cudzích jazykov;
• profesionálny slang je súčasťou štandardnej formy spisovného jazyka, študentský slang preniká do subštandardnej variety národného jazyka.

argot

• je sociálne nárečie, ktoré sa usiluje o zahmlenie významu výpovede, o utajenie komunikácie;
• neskracuje slovo ako slang, nemení ho, ale použije ho v nezvyčajnom kontexte napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici, blcha - stopa po vpichnutí drogy striekačkou, moták- prepašovaný list do väzenia, visí mu melón- je mu dlžný milión;
• je jazykom spodiny (väzni, zlodeji, mafiáni) ale niektoré slová (hlavne pomenovania bankoviek) prechádzajú aj do študentského slangu.

žargón

• slangový jazyk určitej spoločenskej skupiny;
• je nespisovný jazykový – písomný alebo hovorový – prejav socioskupiny, silne príznakový v rámci určitého národného jazyka a je zložený zo slov a idióm, ktorým nezainteresovaní nerozumejú;
• spravidla mu rozumejú iba členovia socioskupiny a pre nezasvätených je význam slov a zvratov utajený.

 AI

19.8.2026.