MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
IMI =► Krav Maga (KRAV MAGA =► BOJ ZBLÍZKA)
Systém krav maga (skm), z hebrejčiny voľne prekladané ako „boj zblízka“, je v súčasnosti považovaný za najefektívnejší sebaobranný a taktický systém na svete, čo o.i. dokazuje prehľad jednotiek a armád, ktoré tento systém prevzali. Jedná sa napríklad o ozbrojené zložky štátu Izrael, americké federálne agentúry FBI, CIA, DEA, policajné SWAT-tímy v niekoľkých štátoch USA, vo Švédsku, Dánsku. Tento systém používa aj francúzska GIGN, belgická armáda a mnoho dalších. Oficiálne sa skm začal vyvíjať po 2. svetovej vojne v prostredí, kde Izrael bol už od svojho vzniku vo vojne so svojimi susedmi a nemohol si dovoliť posielať svojich nových vojakov na niekoľkomesačné prípravné kempy. Preto novozaložený štát potreboval systém boja zblízka, ktorý musel byť veľmi rýchlo zvládnuteľný, ľahko zapamätateľný a hlavne veľmi efektívny. Touto neľahkou úlohou bol poverený Bratislavčan Imi Lichtenfeld, ktorý zodpovedal za fyzickú prípravu na boj zblízka u všetkých zložiek IDF (Israel Defense Forces). Po svojom odchode z aktívnej služby upravil systém pre policajné účely a civilné použitie. Už behom Imiho života bol systém ďalej rozvíjaný Eyalom Yanilovom, dlhoročným asistentom Imiho a súčasným predsedom KMG (Krav Maga Global) a niekoľkými hlavnými inštruktormi. Skm je jedinečný logickým prístupom, ľahkým na učenie a zapamätanie, stavaný na prirodzených a intuitívnych reakciách a ľahko použiteľný v stresových situáciách. Dôležitou časťou skm je tiež ojedinelý proces výuky, prepracovaná metodológia a široká škála spôsobov tréningov. Hlavným cieľom systému je naučiť kohokoľvek ako sa ubrániť proti všemožným druhom útokov, nehľadiac na vek, pohlavie, fyzické schopnosti a skúsenosti. Toho je dosahované predovšetkým trénovaním efektívnych techník, agresivity, bojového ducha, povedomia o okolí, vyjednávania a vyhýbania se konfliktným situáciám. Krav maga je pomerne mladé bojové umenie a nemá takú dlhoročnú tradíciu ako napríklad karate, aikido, alebo kung fu. Ale i napriek tomu je to veľmi efektívny a kompaktný spôsob reálnej sebaobrany. Imi zostavil v skm súbor techník z viacerých bojových umení (karate, judo, box) a zjednodušil ich tak, aby sa dali použiť v akejkoľvek situácii a boli postačujúce na rýchlu a účinnú sebaobranu a elimináciu protivníka. Skm sa vyznačuje hlavne údermi, kopmi, obranou proti nožu, palnej zbrani a ďalším hrozbám. Techniky sú prispôsobené tak, aby boli jednoduché a dali sa naučiť v krátkom časovom úseku. Od väčšiny bojových športov sa krav maga líši předovšetkým tým, že tu nie sú žiadne katy ani pravidlá. Keď bojujete o život, tak neexistujú žiadne obmedzenia - všetko je povolené. V dnešnej dobe prežíva skm svoj rozkvet, z Izraela sa veľmi rýchlo začal šíriť do okolitého sveta. Pôvodne bol zostavený pre izraelské ozbrojené zložky, no po určitej dobe sa začal objavovať aj vo verejnosti. Od čias Imiho Lichtenfelda už uplynulo viac času a jeho žiaci začali skm dopĺňať a ďalej šíriť. Najznámejší predstavitelia systému dnes sú napríklad Roy Elghanayan, Itay Gil, Eyal Yanilov, Denis Hanover. Skm je rozvíjaný v troch hlavných smeroch: armádny, policajný a civilný. Každá z verzií vychádza z rovnakých základov a princípov, avšak jednotlivé taktické postupy a techniky sú uspôsobené východzím situáciám, hrozbám, ktorým jednotlivé skupiny užívateľov čelia, a aj zakončením, ktoré je u nich uprednostňované (civilisti=ubrániť sa a utiecť, polícia=spacifikovať a spútať, armáda=zabiť a ísť zneškodniť ďalšieho nepriateľa). Krav maga má pripravený špeciálny prístup, taktiku, techniky, predmety, cvičenia a metódy tréningu pre rozdielne sektory: pre civilistov všetkých vekových kategórií, pre ženy aj mužov, ozbrojené zložky, armádne jednotky a oddiely, väzenskú službu, bezpečnostné agentúry, rovnako ako i pre osobnú ochranu, pre tajné služby, protiteroristické, špeciálne a zásahové jednotky.
Zakladateľom izraelského boja zblízka (krav maga) bol Imrich (Imi) Lichtenfeld (Sde-Or, Pressburger) narodený 26.5.1910 v Bratislave v židovskej rodine (zomrel 9.1.1998 v Netanya, Izrael). Detstvo a dospievanie prežil v hlavnom meste Slovenskej republiky so svojou rodinou, pre ktorú šport, zákony a vzdelanie hrali významnú rolu. Imiho otec Samuel Lichtenfeld bol veliteľom neuniformovaných inšpektorov a bol známy ako detektív, ktorý chytil veľa zločincov a kriminálnikov. Samuel bol zároveň inštruktorom odvádzacích techník u tajnej polície a spoluzakladateľ prvého ťažkoatletického klubu AK Herkules v Bratislave. Pod otcovým vplyvom Imi trénoval a bol činný vo viacerých športoch. Vynikal v zápasení, boxe a gymnastike, o čom svedčia výhry slovenského šampionátu v spomínaných disciplínach. V r. 1928 vyhral slovenský šampionát juniorov v zápasení, v r. 1929 vyhral slovenský šampionát dospelých v zápasení, národný šampionát v boxe a medzinárodnú súťaž v gymnastike. V nasledujúcej dekáde nasmeroval Imi svoj tréning na zápasenie a vyhral v početných národných a medzinárodných súťažiach. Od polovice 30-tych rokov sa život v Bratislave začal meniť nárastom prívržencov nacizmu, ktorí postupne získavali politickú sféru a súčasne zmenili život v celej krajine. Pod vplyvom týchto udalostí a Imiho zápasníckych schopností sa stal nekorunovaným vodcom židovskej skupiny. Táto skupina bojovala pouličnou formou boja proti skupinkám a prívržencom nacizmu, ktorí strpčovali život v Bratislave. Medzi r. 1936 a 1940 sa Imi zúčastnil nespočetných bitiek a násilných stretov, či už sám, alebo so svojou skupinou. Imi a jeho spolubojovníci bojovali proti stovkám nepriateľov a neprajníkov vo veľmi krutej a nevyrovnanej vojne. Vďaka všetkým týmto udalostiam a osobným skúsenostiam sa Imiho zápasnícke zručnosti formovali do reálneho boja bez pravidiel. Bitky v bratislavských uličkách sa stali základom toho, čo je dnes známe ako celosvetovo uznávaný izraelský boj zblízka - krav maga. V roku 1940 po vyhrotení politicko-spoločenskej situácie opustil Imi na lodi Pentcho Slovensko. Pentcho mala nasmerované do vtedajšej Palestíny. Plavba trvala 2 roky a bola plná nebezpečných príhod, v ktorých bol Imi hlavným aktérom. Jedna z nich ho aj doživotne poznačila, keď po záchrane topiaceho sa chlapca v Dunaji dostal infekciu ľavého ucha, kvôli ktorej takmer prišiel o život. V blízkosti pobrežia gréckych ostrovov vybuchla na lodi plynová nádrž, čo skomplikovalo celú situáciu a každého pomoc bola nevyhnutná, aj Imiho. Ten však po štyroch dňoch útrap musel byť v zlom zdravotnom stave prevezený do Alexandrie, kde podstúpil viacero operácií ucha. Po uzdravení vstúpil do československých légií, ktoré bojovali pod britskou vlajkou proti nemeckým okupantom v Líbii, Sýrii, Libanone a Egypte. Po odslúžení vymedzenej doby pokračoval v púti do Palestíny. V tom čase fungovali v Palestíne tri hlavné židovské obranné smery: Haganah, Hetzel a Lehi. Bojovali o bezpečnosť ľudí žijúcich v danom regióne proti útokom „fedaninov“, čo boli skupiny moslimských kriminálnikov, ktorí zabíjali, týrali a znásilňovali nevinných pre zábavu. V Haganah, do ktorej Imi r. 1944 vstúpil, stretol starých známych z Bratislavy, ktorí ho predstavili veliteľovi Haganah, Yitzhak Sadehovi. Ten ho okamžite vymenoval za inštruktora pre telesnú prípravu na boj blízka. Začal s tréningom elitných jednotiek Haganah a Palmach (predchodcovia Izraelských Obranných Síl - IOS) v oblastiach, na ktoré bol skutočným expertom: tréning fyzickej kondície, plávanie, zápas, používanie noža a obrana proti útokom nožom. O štyri roky neskôr (1948), kedy vznikol štát Izrael a boli zároveň sformované Izraelské obranné sily, sa stal Lichtenfeld hlavným inštruktorom pre zvyšovanie fyzickej kondície a bojovej prípravy týchto jednotiek. V IOS pôsobil přibližne 20 rokov; počas tejto doby vyvinul a zdokonalil svoju unikátnu metódu sebaobrany a boja zblízka - systém krav maga. Potom, ako ukončil svoju aktívnu službu, začal upravovať a modifikovať systém pre civilné použitie tak, aby bez ohľadu na fyzickú pripravenosť obrancu bolo možné predísť akokoľvek motivovanému útoku. Aby umožnil prístup k svojím metódam čo najväčšiemu počtu ľudí, založil dve školiace strediská: jedno v Tel Avive, a druhé v Netanyi, kde býval. V posledných rokoch svojho života dozeral na priebeh tréningov, monitoroval tréningové programy a pracoval na ich vylepšovaní a skvalitňovaní. O tom, že sa Imi cítil Bratislavčanom a Slovákom, svedčia jeho viaceré žiadosti o priznanie Slovenského občianstva.
|
