MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
MUS! Je to už viac ako 10 rokov čo som sa opäť, a to už po tretí krát, ocitol „na hrobárovej lopate“, presnejšie povedané na rozhraní medzi životom a smrťou. A znova, tak ako už párkrát predtým, som bol vrátený späť, čím mi bola daná ďalšia životná šanca. Uvedomujem si, že takúto poctu, takýto vzácny dar opätovného navrátenia sa medzi živých dostáva málokedy málokto. Nedávno si môj veľmi dobrý priateľ a kamarát Vladko Durlák v záhradke na chalupe sadol že si musí na chvíľku oddýchnuť, a vzápätí bolo po ňom! Bez jedinej šance! Ani len tej penzie sa chudáčisko durláčisko nedožil! A popri tom koľkí oveľa oveľa mladší, zdravší ... zrazu ti ho len cvak, a je po tebe! Keď som sa tam vtedy na tom bratislavskom kardiocentre prebral, bol som po tom povestnom zásahu v poslednej chvíli napojený na monitor, a ako som zistil, tak stále ešte živý. Poobzeral som sa opatrne okolo seba, ale nevidel som nikoho. Iba v diaľke za veľkým sklom badám kohosi sediaceho za tým ich velínom a strážiaceho nás, pooddeľovaných v tých pooperačných kójach. Položil som hlavu späť na vankúš. Zamýšľajúc sa nad svojím životom som odrazu precitol! Uvedomil som si naplno, čo sa vlastne so mnou stalo, a prečo sa to stalo. A írečito som si uľavil: „Kurník, a teraz kde ste všetci! Kde ste teraz všetci tí, ktorí mi celý môj doterajší život prikazujete, čo všetko musím, za čo všetko som zodpovedný, a to nielen za zdravie a život každého pri mne, okolo mňa a všade inde, ale hoci aj za fungovanie a rast národného hospodárstva, za úspešnú integráciu a rozširovanie EU, za celosvetovú globalizáciu, hádam aj za svetový mier? ... !“ A tak som si to začal preberať ako prváčik abecedu: Takže, ako to vlastne je?: Včera som MUSEL byť za všetko zodpovedný; predvčerom som tiež MUSEL byť takmer za všetko zodpovedný; no ale teraz a tu, ako tu tak ležím, sám a bezmocný, stále sa ešte potácajúci medzi životom a smrťou, tak teraz už zrazu NEMUSÍM?! Teraz už nemusím byť zodpovedný za nič? Teraz už odo mňa akoby zázrakom nikto nič nechce? No ale v tom prípade to logicky znamená, že som NEMUSEL ani včera! Že to iba ja, ja sám, odmalička svojimi vychovávateľmi, životnými okolnosťami a potrebami vedený k zodpovednosti, som si túto morálnu vlastnosť veľmi dôkladne vštepil do hlavy. Zabudol som však napätie idúce ruka v ruke s narastajúcim pocitom zodpovednosti oslabovať, rozpúšťať, zbavovať sa ho. Preto sa vo mne ukladalo, a ja som ho neznalý neblahých fatálnych dôsledkov v sebe nechával, pestoval, hromadil, až som to takmer definitívne ... „dohromadil“! Kolega kardiológ z Národného Ústavu Srdcovocievnych Chorôb NÚSCH mi pred prepustením do domáceho liečenia dal ešte aj dve zásadné rady: „Za prvé, prestaň fajčiť!" A poradil liek, Champix. Funguje ako veľmi významný, dôležitý doplnok posilňujúci slabú vôľu nikotínového narkomana - vďaka tomuto lieku, a myslím si že len vďaka nemu!, som odvtedy nefajčiar, čím sa stal zo mňa úplne nový, oveľa lepší človek. „Za druhé, nauč sa buchnúť do stola!" Uvedomil som si, že napätie hromadené v sebe raz muselo kdesi povoliť, vybuchnúť, a takmer ma to stálo život! Ak toto nespravíš, pochopil som z jeho dvoch život zachraňujúcich rád, štvrtýkrát už nepôjdeš na kardio, ale rovno do márnice. Po návrate zo špitála som zakázal všetkým v mojom najbližšom aj vzdialenejšom okolí použiť v súvislosti s mojou osobou slovko „MUSÍŠ!“. Žena moja, nie, ja už nemusím! Ja už vlastne nemusím vôbec nič! Ja už nemusím ani platiť dane, a ani zomrieť! No ale keď nezaplatíš daň, tak ťa zavrú, nie? No a? Nech ma zavrú! Ale to neznamená, že musím! A zomrieť takisto nemusím – ak ktosi zariadi že zomriem, je to jeho problém, nie môj! Lebo ja tu chcem byť natrvalo, bez hrozby nejakého musu-hnusu! NIE, NEMUSÍM ! A zvykaj si aj na to, že sa občas rozzúrim a budem trieskať do stola, metať očami vôkol seba hromy-blesky, a celkom iste aj vrieskať jak sto čertov! Páni, to bola zmena! Dodnes sa moja žena čuduje, že čo sa to so mnou porobilo. Veď ty si nikdy taký nebol, vždy bolo u nás tichúčko, ... No veď toto! A to „tichúčko“ ma skoro dostalo! Takže odteraz, ak vznikne dajaké napätie, žiadne ticho veru nebude! Ak budem mať pocit, že sa musím vykričať, tak počítaj s tým, že sa aj vykričím! A vykričím zo seba všetko napätie, nech vo mne nezostane po ňom ani tieň! A neber to vôbec osobne, radia mi to kardiológovia, ide o moju ochranu, o prevenciu, už nechcem ohroziť ani seba ani moju rodinu svojím neuváženým hazardom s vlastným životom! Vážení, ono to funguje! Dokázal som aktivovať dve navzájom sa potencujúce veci, ochraňujúce pred infarktom a inými náhlymi a veľmi často aj smrteľnými príhodami. Jednak som sa donútil vykričaním a „buchnutím do stola“ vyhodiť zo seba akýkoľvek negatívny stres, a následne som sa naučil aj to, ako ho nevpúšťať do seba pokiaľ možno vôbec, a to tým, že som zhodil z pliec ťažobu spôsobovanú prehnaným pocitom zodpovednosti a častokrát úplne zbytočného „musu“. A aby bolo jasno, nahradil som toto otrocké a zradné slovko musím tromi inými, oslobodzujúcimi: môžem, smiem, chcem! Takže keď dnes príde za mnou moja žena s tým, že poď, musíme ísť nakupovať, tak jej len s úsmevom ukážem päsť a ruku zalomenú druhou v lakti a odpoviem: nie, nemusíme! No ale veď potrebujeme to a to ... Áno? Dnes, v dobách internetu, mobilov, sietí, operátorov? Mýliš sa! Stačí predsa zavolať, a donesú ti domov aj aleluju! No veď áno, veď hej, ale veď ... Viem, viem. Však aj idem. Urobím ti rád taxikára, nosiča, sprievodcu, ba aj bodygárda. Aspoň sa obaja zdravo poprechádzame pomedzi regále v okolitých klimatizovaných hypermarketoch, porobíme im tam dôkladnú inventúru, dokonca dačo k životu celkom iste nevyhnutné a veľmi dôležité aj kúpime (hahaha!) ... ale už nikdy nie nerád, lebo musím, ale vždy už iba rád, pretože MÔŽEM, SMIEM, ba dokonca aj CHCEM! 2016
|
