---

Predhovor

Takmer celý svoj profesný život som túžil dožiť sa penzie. Vo svojich snoch, vo svojich krásnych predstavách som mal ten deň ako to povestné svetielko na konci tunela. Keď ten deň konečne nastal, zrazu som si uvedomil, že nemám žiadnu ďalšiu životnú métu. Ocitol som sa v akomsi vákuu, bez zjavnej konkrétnej perspektívy či cieľa. Asi takto nejako sa cítia tí, ktorí sú nepripravení na čas po prekonaní toho dlhého, takmer nekonečného životného tunela. Lenže ja som pripravený bol! Pripravoval som sa na to obdobie „ničnerobenia“ veľmi intenzívne, a to takmer 50 pracovných rokov. Najintenzívnejšie v období, keď som sa k nemu priblížil. Tých pár posledných rokov pred penziou bolo tuším najdlhších v mojom doterajšom živote. Nechýbalo veru veľa aby som sa toho nedožil: úrazy, z toho jeden po niekoľkometrovom páde strmhlav zo stromu takmer smrteľný, ale hlavne tri srdcové infarkty v priebehu piatich rokov, tiež smrteľné – nuž veru, tá pani s kosou na mňa útočila bez varovania! Našťastie ma moji anjeli či kto odsotiac ma od jej hroznej kosy ochránili. No a tak sa stalo, že aj po uplynutí šiestich dekád som stále ešte tu. Tá spomínaná príprava na zaslúžený dôchodok spočívala hlavne v mojich predstavách: predstavoval som si čo budem asi tak robiť, keď už nebudem musieť pracovať a ani sa starať o nikoho okrem seba, keď už budem môcť žiť pohodlne z renty a každý môj deň bude nedeľa. Moja predstava bola samozrejme iba a len relaxačná, oddychová, takpovediac dovolenková, na prácu v nej nebolo ani kúsoček miesta. Sníval som o neobmedzenom a ničím nehatenom pozeraní filmov, počúvaní hudby, hraní na gitare, spaní, ležaní, maľovaní, cestovaní, čítaní, písaní, futbale ... veľa toho bolo, veľmi veľa. Napodiv aktivity, ktorým som kedysi zamlada aktívne holdoval, ale som ich musel odložiť nabok, zmraziť, zhybernovať, „uspať“, kvôli učeniu a práci, stavaniu a zveľaďovaniu hniezda, neustávajúcej starosti o zabezpečenie rodiny, o chlieb náš každodenný ... aj takýchto existenčných povinností bolo veru veľmi, veľmi veľa. Tých uspatých voľakedajších aktivít ako aj zopár nových by bolo, o tom potom. Nuž, dožil som sa toho vytúženého dňa, a zrazu som sa ocitol v akomsi vzduchoprázdne. Chýbala mi totiž jedna veľmi dôležitá vec: životný cieľ. MÉTA! Chvíľku som v ten „deň po“, čiže v momente oficiálneho nadobudnutia štatútu starobného dôchodcu toho 25. júna 2014 hútal, hútal, až som to vyhútal: stanovil som si nie jednu, ale hneď dve životné méty: chcem sa dožiť stovky, a chcem sa dožiť 120-ky! Pokiaľ to bude možné, tak v uvedenom poradí. Pripadá vám to hádam aj trochu úsmevné, ale ja to beriem s plnou vážnosťou. A radím to aj vám: až sa aj vám pošťastí dožiť sa penzie, chcite žiť aktívne aj ďalej. Najmenej do stovky! Alebo dokonca až tak, ako to chcem ja, čiže do stodvadsiatky a viac. Nie je to nemožné. Chce to iba dve veci: VERIŤ a CHCIEŤ. Dá sa to. Ja si to napríklad viem o sebe veľmi živo predstaviť, že budem storočný alebo aj stodesaťročný, plný života a optimizmu, vráskavý, zhrbený, scvrknutý síce, ale stále dobrý, zdravý, bohatý a šťastný, ako o tom hovorím a píšem aj v tejto knihe. Zaujímavý poznatok: takmer každý, koho som sa spýtal či by chcel žiť tak dlho mi odpovedal, že veru nie. Vraj nevie o tom, že by sa to vôbec dalo, a aj keby áno, tak by tu nechcel tak dlho „zavadzať“, či byť ako bezvládny starý človek niekomu na ťarchu. Nuž teda vedzte: nielenže sa to dá, ale sa to aj má! Prinajmenšom sa to má chcieť. Každý z nás, zdravo narodených Homo Sapiensov, to totiž takto má dané už od nepamäti vo svojich génoch. Každý z nás má chcieť žiť najmenej stodvadsať rokov! Samozrejme je potrebné sa ich chcieť dožiť zdravý a plne komponovaný, schopný sa o seba aj v takom vysokom veku postarať bez cudzej pomoci. No a ak tú pomoc v terminálnej fáze života aj potrebovať budeme, no a? Vari sa nás niekto pýtal či nám to je alebo nie je na ťarchu, keď sme naším ratolestiam umývali zasrané rite, kŕmili ich, obliekali, obúvali?! Zavadzali nám vari, keď sme ich vychovávali a vychovaných ich potom uviedli do života, umožnili im, aby sa postavili na vlastné nohy?! A že to trvalo rokov! No vidíte! A trvá to dodnes! A bude trvať až do našej smrti – rodičovská starosť o vlastné deti nikdy nekončí! Nie, nebojte sa, nebudeme tu zavadzať. Budeme tu POMÁHAŤ! To je totiž zmyslom života každého z nás. Zamyslite sa nad tým a pristúpte bližšie. Niečo o tom už viem, a tak vám to tu môžem aj vyrozprávať.

S úctou a láskou

AUTOR

---

Téma spracúva informácie o dvoch dôležitých a podstatných veciach: o spôsobe, a o dôvode dožívania sa limitného veku živočíšneho druhu odborne nazvaného HOMO Sapiens Sapiens, ČLOVEK Rozumne Rozumný.

Základné informácie:

1./ Dnes je genetikmi stanovený dosiahnuteľný vek Homo Sapiens 120 až 130 rokov.  

2./ Dôvod i spôsob, akým sa človek rozumný dožije tohoto maxima, je univerzálny, to znamená, že platí a je daný pre každého živého zdravého novorodenca z rodu Homo Sapiens.

AKO?

O tom, že ako sa dožiť čo najvyššieho veku, máme veľmi veľa informácií, z ktorých prevláda tá akási najjasnejšia a najznámejšia: "zdravým spôsobom života", pod čím rozumieme všeličo možné i nemožné, ale vo svojej podstate sú to najmä dve veci: 1.Kvalitné životné prostredie a 2.Bezstresový, pohodový život - viď nižšie, a viď článok "Hunzi".

PREČO?

Prečo, respektíve NAČO sa vlastne dožívať toho kvantifikovaného maxima, zakotveného a teda daného nám do vienka priamo v našich génoch? Odpoveď na túto otázku vychádza z iných, nemenej dôležitých, a pravdepodobne  oveľa ťažších - ale, ako sa ukáže, iba zdanlivo ťažších - otázok a odpovedí.

Tou prvou je uspokojivo zodpovedať otázku: „Aký je vlastne zmysel života?“ Odpoveď, ktorú som, napokon tak ako každý človek, hľadal takmer celý svoj doterajší život, a ktorá môže byť univerzálne prijateľná pre každého, znie takto:

Zmyslom života človeka je POMÁHAŤ!

Toto je pre každého - môjho, ako i tvojho, jeho, jej, ich - prijateľným zmyslom, ba poslaním.

Pomáhať SEBE A DRUHÝM!

To predradené SEBE, toto "sebectvo", je nutné predradiť pred DRUHÝCH: Nemôžem predsa nikomu ničím a nijako pomôcť, ak najprv sám to "niečo" nemám!. Pomáhať sebe a druhým, ... ale k čomu? Nuž, k dosiahnutiu tých najvyšších morálno-vôľových osobnostných vlastností, maximálne superlatívnych atribútov:

Stať sa a  BYŤ DOBRÝ, ZDRAVÝ, BOHATÝ A ŠŤASTNÝ do konca svojho bytia.

Zhrnuté a podčiarknuté:

Zmyslom života je POMÁHAŤ SEBE A DRUHÝM BYŤ DOBRÝ, ZDRAVÝ, BOHATÝ A ŠŤASTNÝ!

Toto je - to by mal byť! - cieľ nášho snaženia v priebehu "dospievania", čiže do 60-ky. Méta, ktorá by mala byť dosiahnutá - naplnená, v prvej polovici geneticky nadeleného času, čiže do 60-teho roku veku, a mala by zostať trvalou súčasťou tej druhej polovice.

Prvých 60 rokov života človeka je čas vymedzený na učenie a na prácu. Dovtedy človek rastie, je stále výkonnejší, vytvára a odovzdáva sebe a druhým najväčšie penzum svojich psychických a fyzických daností a schopností. Po tomto kulminačnom bode ešte niekoľko rokov na vrchole zotrváva. Skúsim tento vrchol kvantifikovať na dobu od 60 do 80 rokov života. Potom začínajú fyzické sily aj intelekt pozvoľna slabnúť, výkonnosť organizmu ako harmonického celku tela a ducha klesá, záverom sily a schopnosti človeka upadnú do invalidity, imobility. Napokon príde moment, keď život prirodzene svojím posledným vydýchnutím skončí.

---

0-10 DETSTVO / 10-20 MLADOSŤ / 20-30 DOSPIEVANIE / 30-60 DOSPELOSŤ / 60-80 ZRELOSŤ / 80-100 ODZRETOSŤ / 100-110 STAROSŤ / 110-120 AKTÍVNA / 120< PASÍVNA STAROBA

VZNIK – DOZRIEVANIE – ZRELOSŤ – ODZRETOSŤ – STAROSŤ - ZÁNIK

                                   -1 – 0              0 – 60               60 – 80            80 – 100          100 - 120    120 - < (∞)

---

ZRELOSŤ

Prevláda názor, že hlavným dôsledkom predlžovania života je fakt, že starší ľudia žijú dlhšie. Lenže tak to nie je. Tým hlavným dôsledkom, doslova obrovským a pred našimi očami meniacim celé ľudstvo nie je to, že staroba trvá dlhšie, ale fakt, že oveľa neskôr začína. Pre dnešných štyridsiatnikov, päťdesiatnikov, ešte aj päťdesiatpäť ročných, pre tých začne staroba niekedy v sedemdesiatpäťke až osemdesiatke. Teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, ako u generácie ich rodičov.

Ešte celkom nedávno boli v ľudskom živote tri hlavné obdobia: mladosť, dospelosť a staroba. Dnes po dospelosti prichádza ZRELOSŤ: nastupuje okolo päťdesiatky, a znamená začiatok novej, donedávna vynechávanej etapy života.

*Čo vieme o zrelosti?*

1. Trvá takmer štyridsať rokov: od 50-ky do 90-ky.

2. Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv, fyzické a intelektuálne možnosti človeka sa v tomto období pri správnom prístupe k svojmu životu nielen neznižujú, ale sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie, než boli v jeho mladosti.

3. Je to potenciálne najlepšie a najhodnotnejšie obdobie ľudského života, lebo v sebe spája zdravie, silu a životné skúsenosti. Podľa štatistických údajov z posledných rokov, najšťastnejšie obdobie a teda jeho vrchol prichádza dnes približne v šesťdesiatich piatich rokoch života človeka.

4. Tí, ktorí majú dnes 55 - 65 rokov, prežívajú takéto obdobie ako vôbec prví v ľudskej histórii. Predtým skrátka neexistovalo, pretože ľudia starli a umierali omnoho skôr.

5. V najbližších niekoľkých desaťročiach, ľudia vo veku 50 - 80 rokov sa stanú najmohutnejšou vekovou skupinou na Zemi.

Čím sa život po päťdesiatke líši od celého predchádzajúceho životného obdobia? Predsa tým, že životu po päťdesiatke nás nikto nikdy neučil. Dojčatá pripravujú na detstvo, deti na dospievanie, dospievajúcich na mladosť a v mladosti trávime desiatky hodín prípravou na nadchádzajúce skúšky zrelosti. Ale hranicu päťdesiatich rokov prekonávame bez akejkoľvek predstavy o tom, ako, čím, a prečo žiť ďalej. Na tom nie je nič divné. Kde by sme chceli tieto vedomosti získať, keď ešte pre generáciu našich rodičov päťdesiatkou akosi oficiálne začínala staroba, a o ďalšom živote sa akosi nepremýšľalo? Málokedy si uvedomujeme, že životný program, ktorý bez odchýlky nasledujeme, založili predchádzajúce generácie. Práve predchádzajúce pokolenia vytvorili všetky knihy, filmy a vzdelávacie systémy, ktoré v detstve a v mladosti formovali naše vedomie. Predchádzajúce pokolenia však nemali žiadne predstavy o živote po päťdesiatke. Z prostého dôvodu: v ich skúsenosti po päťdesiatke v zásade už o žiadny život nešlo. Preto tiež nie je súčasťou životného programu, ktorý sme zdedili.

Podľa všetkých dostupných štatistík, ľuďom, ktorí majú dnes okolo 50 – 55 rokov, nezačne staroba pred dosiahnutím svojich osemdesiatych narodenín. To je samozrejme veľmi, veľmi príjemné. Jednoducho sme dostali do daru - darovali sme si - až dvadsaťpäť (!) rokov aktívneho a plnohodnotného života, života v zrelosti. Problém sa skrýva v tom, že zaobchádzať s týmto darom nás nikto nenaučil. Takže po päťdesiatke niekedy riskujeme stratu dobrých 25 - 30 rokov obdobia zrelosti, ak svoje 50-te narodeniny akceptujeme ako začiatok staroby. Takto stratené roky medzi 55. a 80. rokom by pritom pre nás mohli byť bez preháňania tými najkrajšími v našom živote!

Po päťdesiatke nastupuje v živote  pozoruhodné obdobie: máme oveľa viacej času, máme zdravie aj silu, máme obrovské životné skúsenosti, nemáme už žiadne veľké sociálne záväzky, a do začiatku staroby nám zostáva ešte štvrť storočia! Nemrhajme týmto časom zbytočne, neskôr to môžeme ľutovať. Keď je nám cez päťdesiat, v dnešnej dobe môžeme doslova všetko: mať nové záujmy, novú zábavu, radosti, dojmy, kariéru, novú lásku, nové cesty vlastným životom. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prevyšuje všetko, čo nám bolo dostupné v obdobiach nezrelej, neskúsenej mladosti, životnými okolnosťami sťaženého dospievania a pracovnými/rodinnými povinnosťami a inými viazanosťami obťažkaného, namáhavého dozrievania.

PONAUČENIE:

*O BUDÚCNOSTI DEMOKRATICKÉHO SPOLOČENSTVA ROZHODUJÚ SAMI ĽUDIA PROSTREDNÍCTVOM VOLIEB PREZIDENTA, PARLAMENTU A VLÁDY; AK CHCEME MAŤ ČO NAJLEPŠÍ ŽIVOT, MALI BY NÁS VIESŤ TÍ NAJLEPŠÍ Z NÁS; TÍTO ĽUĎMI VOLENÍ A POVERENÍ POSLANCI BY MALI BYŤ ZRELÍ, ČIŽE MEDZI 40 A 90 ROKOM VEKU; TAKÝCH A NIE INÝCH SI TREBA VYBERAŤ VO VOĽBÁCH ZA SVOJICH ZÁSTUPCOV!*

---

Prichádza moment, kedy máme hľadať a najmä nájsť odpoveď na otázku NAČO žiť do 120 či 150 rokov? Otázka daná v zmysle: načo až tak dlho?! Veď v takom vysokom veku sa už stáva človek viac či menej nevládny, častokrát odkázaný na aktívnu pomoc iných. Vo vyššom veku stráca schopnosť pohybu/mobility aj myslenia/cogitivity, nie však schopnosti pomáhať. Stavu telesno-psychickej nevládnosti sa nechce dožiť nikto, lebo sa údajne bojí najmä toho, že bude starostlivosťou o nevládneho "zaťažovať". Málokto si uvedomuje, že takúto "záťaž" venoval ratolesti od jej narodenia po dospelosť a dosť často aj dlhšie! Načo máme teda žiť až do svojej nevládnosti a umierať prirodzene 120 či 150 roční? NATO, ABY SME MOHLI POMÁHAŤ! Ale ako, čím a komu môže dajme tomu "absolútne nevládny" človek pomáhať? Nuž, môže, ba musí! Aj keď je človek starý a už aj absolútne nevládny, stále aktívne pomáha: ČLOVEK POMÁHA TÝM, ŽE JE! Pomáha svojou prítomnosťou! Pomáha svojím najbližším, priateľom, známym, ale aj úplne neznámym ľuďom, ktorí však poznajú jeho a vedia o ňom. Podstatou tejto filozofie je nasledovná téza:

Dokým dobrý, zdravý, bohatý a šťastný žijem, som pre seba a iných pomocou!

Počas svojho žitia som pre každého kotvou, prístavom, povzbudením, zátiším, duchovnou silou, životnou spruhou, prínosom = pomáham. Pokiaľ oni cítia a vnímajú moju prítomnosť, pomáha im to. Sú spokojnejší a šťastnejší, lebo vedia, že žijem, že ešte stále som tu medzi nimi, s nimi, môžu kedykoľvek prísť, majú za kým prísť i keď aj nie fyzicky, častokrát úplne postačí krátka „návšteva“ v mysli, pomyslenie si na mňa: takéto uvedomenie si, takéto pomyslenie si na dobrého zdravého bohatého a šťastného človeka každému pomáha dobiť oslabenú batériu, načerpať silu a odolať tak ľahšie a rýchlejšie tlakom a smršťiam, ktoré každého z času na čas zákonite v tomto slzavom údolí kvária. A pritom ani nemusia byť so mnou v žiadnom priamom kontakte!: Nemusia ma fyzicky/telesne navštíviť/navštevovať, nemusia mi volať a ani nijako inak so mnou komunikovať, a predsa k nim pomoc vo forme psychickej a fyzickej vzpruhy prichádza! No nie je toto úžasné?! Akonáhle zomriem, akonáhle sa takýto jedinec "pominie", táto jeho/moja aktívna pomoc zoslabne na minimum až celkom pominie. PRETO JE TAKÉ POTREBNÉ A DÔLEŽITÉ CHCIEŤ ŽIŤ A POMÁHAŤ DO MAXIMA, ČIŽE NAJMENEJ DO 120 ROKOV!

René Descartes: Cogito, ergo sum! = Myslím, teda som!

                                                              

Milan Nagy: Auxilio, ergo sumus! = Pomáham, teda sme!

---

Zmysel života podľa Nagya:

POMÁHAJ! SEBE A DRUHÝM BYŤ

DOBRÝ

(ctiť svojho rodiča, nezabiť, nezosmilniť, neukradnúť, nezatúžiť po iného žene/po inej mužovi, nezatúžiť po majetku iného/inej, a neublížiť)

ZDRAVÝ

(byť v stave fyzickej, duševnej a sociálnej pohody)

BOHATÝ

(byť múdry, citlivý, zdravý, dobrý a šťastný milionár, milovaný a milujúci syn/dcéra, manžel/ka a rodič s vysokým IQ, uspokojaci sa aj s málom)

a ŠŤASTNÝ

(byť vďačný, optimistický, nápomocný, láskavý, sústredený a duchovne aktívny, dlho nepremýšľajúci a neporovnávajúci, udržiavajúci dobré medziľudské vzťahy, snažiaci sa poradiť si so všetkým, odpúšťajúci, vychutnávajúci si potešenia, dosahujúci svoje ciele a starajúci sa o svoje telo)

DOBRÝ

Byť dobrý je opakom byť zlý.

Vychádzajúc z biblického „Desatora“, ... Cti otca svojho i matku svoju. Nezabiješ. Nezosmilníš. Nepokradneš. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. ... môžeme jasne definovať čo znamená byť dobrý. Niektoré prikázania sú stručné a jasné: CTI RODIČOV! NESMILNI! NEKRADNI!. Niektoré však možno potrebujú zostručniť a objasniť: NEKLAM! = Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu; NECUDZOLOŽ! = Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho; NELAKOM! = Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. K úplnosti mi tu chýba ešte jeden dôležitý atribút: NEUBLÍŽ! Poznámka autora úvahy: Na rozdiel od biblických kritérií, kde muž bol prvoradý a žena na úrovni jeho domestikovaného majetku, dnes sú muž a žena (takmer!) rovnocenní, preto sú v nasledujúcich riadkoch zrovnoprávnení.

Z aktuálneho slovníka slovenského jazyka: Nectiť znamená nemať úctu, neuctievať; nevážiť si, neobdivovať, v tomto prípade svojho rodiča; Zabiť znamená zbaviť života, vziať život, zapríčiniť smrť, nešťastne či úmyselne usmrtiť, zavraždiť; Smilniť znamená nezriadene čiže nenormálne, úporne, čudne, podivne, zvláštne sa oddávať prirodzenému obcovaniu čiže súloženiu s druhým pohlavím spravidla mimomanželskému,  alebo obcovaniu neprirodzenému, napríklad homosexuálnemu čiže s tým istým pohlavím, zoofilnému čiže so zvieraťom, pedofilnému čiže s dieťaťom, nekrofilnému čiže s mŕtvolou;  Kradnúť znamená neoprávnene si prisvojovať cudziu vec; Klamať znamená vedome hovoriť nepravdu, viesť k nesprávnej predstave, zavádzať, mýliť, luhať, podvádzať; Cudzoložiť znamená mimomanželsky súložiť, ale aj oddávať sa snivým, melancholickým, tiesnivým, náruživým, vášnivým predstavám, dychtivo si želať mať pohlavný styk čiže obcovať, súložiť; Túžiť po majetku iného/inej znamená lakomiť sa na cudzie, chcieť si privlastniť cudzí majetok; Ublížiť znamená spôsobiť fyzickú alebo morálnu, duševnú, citovú ujmu.

Z uvedeného vyplýva zjednodušená charakteristika zlých myšlienok, zlého konania: Nečesť, zabitie, smilstvo, krádež, klamstvo, cudzoložstvo, túžba po majetku iného/inej, ublíženie. Z takéhoto ujasnenia rezultuje opak, čiže dobré myslenie, dobré konanie, DOBRO: Cti. Nezabi. Nezosmilni. Neukradni. Necudzolož. Netúž po cudzom majetku. Neublíž.

Z H R N U T I E   P R E   „DOBRÝ“

BYŤ DOBRÝ ZNAMENÁ CTIŤ SVOJHO RODIČA, NEZABIŤ, NEZOSMILNIŤ, NEUKRADNÚŤ, NESCUDZOLOŽIŤ, NEULAKOMIŤ SA, a NEUBLÍŽIŤ.

ZDRAVÝ

Byť zdravý je opakom byť chorý.

 „Zdravie - blaho telesné, duševné a sociálne; opak choroby, nielen jej neprítomnosť. Zdravie je forma existencie organizmu, ktorá sa buď vylučuje s chorobou, alebo prechádza do choroby. Zdravie je optimálny funkčný stav živého systému v totalite jeho aktívnych a reaktívnych životných prejavov. Toto optimum ako konkrétna totalita možných životných prejavov je rozdielne u jednotlivých druhov a v rámci druhov u populácií, pohlaví, indivíduí, resp. v jednotlivých štádiách individuálneho vývinu. Pojem zdravia je základným pojmom všeobecnej biológie a medicíny. Zdravie sa zvyčajne považovalo a považuje za dobro, ktoré sa človek usiluje zachovať a o ktoré sa snaží ( L326;492 L74;837-838). Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen ako stav neprítomnosti choroby a slabosti”. Napriek tomu, že to je užitočná a presná definícia, niekto to môže považovať za idealistické a nereálne. Podľa tejto definície SZO, 70 – 95 % populácie je nezdravých. Choroba (lat. morbus; gr. nosos, pathos) - alebo ochorenie (výraz väčšinou používaný vo význame ľahká choroba) je porucha zdravia, presnejšie porucha telesných, kognitívnych, sociálnych a /alebo psychických funkcií, ktoré zreteľne negatívne ovplyvňujú výkonnosť a zdravie organizmu, prípadne sa môžu takéto ovplyvnenia očakávať. Je to súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu. Choroba je každá odchýlka od normálneho priebehu životných procesov živočícha a človeka. Choroba je spojená s oslabením napadnutého organizmu alebo jeho časti. Vzniká porušením rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Každá choroba má svoje prejavy a príznaky (lek. symptómy). Za istých okolností môže skončiť smrťou organizmu.

Toľko „múdre knihy“. A čo „zdravý sedliacky rozum“? Tomu sa najviac približuje definícia WHO:

Zdravie je stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody.

Pokúsme sa teraz zadefinovať štatút vyjadrený pojmom zdravý človek: Zdravý je ten, kto sa cíti byť v stave kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Je to ale naozaj tak? Môžeme takúto definíciu považovať za vyčerpávajúcu? Myslím že nie. Myslím že musíme dospieť k objektívnejšej definícii, ktorá zohľadní aj skutkový stav človeka, a nie iba jeho individuálny pocit:

Zdravie je stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody živého organizmu ktorého integrita nie je narušená, alebo ktorého kedysi narušená integrita sa opätovne plne zacelila a naďalej zotrváva v stave kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody.

Z H R N U T I E    P R E   „ZDRAVÝ“

BYŤ ZDRAVÝ ZNAMENÁ BYŤ V STAVE KOMPLETNEJ FYZICKEJ DUŠEVNEJ A SOCIÁLNEJ POHODY BEZ NARUŠENIA INTEGRITY ALEBO PO PLNE ZACELENOM NARUŠENÍ INTEGRITY NAĎALEJ ZOTRVÁVAŤ V STAVE KOMPLETNEJ FYZICKEJ DUŠEVNEJ A SOCIÁLNEJ POHODY.

BOHATÝ

Byť bohatý je opakom byť chudobný.

Vysvetleniu samotného pojmu „byť bohatý“ predchádza zásadná vec, zaradzujúca všetky predstavy o ňom do dvoch rovín: 1. Byť bohatý materiálne, a 2. Byť bohatý duchovne. Obe tieto roviny spoločne tvoria celkovú hodnotu základného pojmu. Myslím, že prvú časť nemusíme rozoberať príliš zložite a dopodrobna: byť bohatý materiálne je dostatočne jasný pojem, zrozumiteľný aj malému dieťaťu, a vyjadrime ho zjednodušene všeobecne zaužívaným termínom „milionár“. Sústreďme sa teraz viac na objasňovanie toho druhého, podľa môjho názoru pre život oveľa dôležitejšieho, a predsa tak hmlistého, nejasného rozmeru daného pojmu. Pokúsim sa definovať duchovne bohatého človeka: Duchovne bohatý je ten, kto je múdry: veľa vediaci a veľa si pamätajúci; zbierajúci, analyzujúci a triediaci všetky získané informácie; dospievajúci k množstvu použiteľných, overených a odovzdávaných poznatkov; stále a neustále sa vzdelávajúci; zároveň „silnému nedvíha, múdremu neradí“ (= nie je „vlezlý“, premúdrelý); Duchovne bohatý je ten, kto je citlivý: empatický; milujúci; taktný; obetavý; šľachetný; Duchovne bohatý je ten, kto je zdravý: v maximálnej pohode komplexne telesno-duševne integrovaný; Duchovne bohatý je ten, kto je dobrý: láskavý; nápomocný; prajný; radodajný (?); dobrosrdečný; Duchovne bohatý je ten, kto je šťastný: úsmevy; blahoželania; štedrosť; Duchovne bohatý je i ten, kto je materiálne bohatý: nechudobný, nenúdzny, nehladujúci, nestrádajúci; ... A sme takmer pred cieľom. Úlohou bolo vyčerpávajúco ale celistvo a výstižne zadefinovať pojem BOHATÝ/BOHATÁ (teraz ma napadlo, že neexistuje ženský ekvivalent spojenia „bohatý človek“!!! – bohatá člova?! – máme čo naprávať!). Ak si pomôžeme výrokom Miku Waltariho „Bohatý je ten, kto sa uspokojí s málom.“, čo je dozaista pravdivé, ale príliš subjektívne, skúsme túto filozoficko-spoločensko-duchovnú kategóriu zovšeobecniť: Materiálne bohatý je ten, kto má veľa peňazí/majetku, všeobecne označovaný ako „milionár“. Duchovne bohatý je ten, kto je 1.MÚDRY = veľa vediaci, veľa si pamätajúci; zbierajúci, analyzujúci a triediaci všetky získané informácie; dospievajúci k množstvu použiteľných, overených a odovzdávaných poznatkov; stále a neustále sa vzdelávajúci; intuitívny; „silnému nedvíha, múdremu neradí“ = nie je "premúdrelý"; 2.CITLIVÝ = empatický; milujúci; taktný; obetavý; šľachetný; 3.ZDRAVÝ = v maximálnej pohode komplexne telesno-duševne integrovaný; 4.DOBRÝ = láskavý; nápomocný; prajný; nezištný; rozdávajúci; srdečný; 5.ŠŤASTNÝ = usmievavý; blahoželajúci; štedrý; spokojný; neustále si bytostne uvedomujúci tok všeoživujúcej životnej sily, dosahujúc potrebnú hĺbku; BOHATÝ je múdry, citlivý, zdravý, dobrý, šťastný milionár, milovaný a milujúci syn, manžel a rodič s IQ nad 120 (?), uspokojaci sa aj s málom.  Analogicky  BOHATÁ je múdra, citlivá, zdravá, dobrá, šťastná milionárka, milovaná a milujúca dcéra, manželka a rodička s IQ nad 120 (?), uspokojaca sa aj s málom. (Páni, Heuréka!, sedí to na mňa do bodky! = Aj ja som bohatý!)

Z H R N U T I E   P R E   „BOHATÝ“

BYŤ BOHATÝ ZNAMENÁ BYŤ MÚDRY CITLIVÝ ZDRAVÝ DOBRÝ ŠŤASTNÝ MILIONÁR, MILOVANÝ MILUJÚCI SYN/DCÉRA MANŽEL/KA RODIČ S NADPRIEMERNÝM IQ USPOKOJACI SA S MÁLOM

ŠŤASTNÝ

Byť šťastný je opakom byť nešťastný.

AKO BYŤ ŠŤASTNÝ : 1. Prejavujte vďačnosť Keď ste vďační za to čo máte, má to čo máte hneď väčšiu hodnotu. Dobré, že? Takže to, že ste vďační za všetko dobré čo je práve teraz vo vašom živote spôsobuje, že sa cítite šťastne. A nemusíte ani chodiť von a nakupovať. Dáva to zmysel. Bude pre nás veľmi ťažké nájsť šťastie, ak sa nikdy neuspokojíme s tým, čo už máme. 2. Prechovávajte optimizmus Víťazi majú skvelú schopnosť vyrobiť si vlastný optimizmus. Nezáleží na situácií, úspešný športovec je ten, ktorý aj napriek neúspechom chodí pravidelne na tréningy a trénuje s optimizmom a víziou, že to raz vyjde. Vidí zlyhanie iba ako príležitosť rásť a naučiť sa niečo nové. Ľudia, ktorí myslia optimisticky, vidia svet ako miesto preplnené príležitosťami, hlavne, keď sa snažia. 3. Vyhýbajte sa až priveľmi dlhému premýšľaniu a porovnávaniu Porovnávanie sa s niekým iným môže byť pre vaše šťastie nákazou. Ak sme nejakým spôsobom „lepší” ako osoba, ku ktorej sa porovnávame, dáva nám to nezdravý pocit nadradenosti. Naše ego sa zväčšuje a BOOOM, najmúdrejší človek na svete! Ak sme zase horší ako osoba, ku ktorej sa porovnávame, zvyčajne to prináša iba pochybnosti o tom, čo robíme a rozptyľuje to všetok pokrok, ktorý sme spravili. Všimol som si, že väčšina tohto porovnávania nemá zdravé základy. Ak skutočne cítite potrebu sa s niekým porovnávať, porovnajte sa so svojou mladšou verziou. 4. Buďte nápomocní a láskaví Vylučuje to totiž vo vašom mozgu serotonín (serotonín je látka, ktorá má OHROMNE priaznivé účinky na naše zdravie a prináša nám to blažený pocit spokojnosti). Pomôcť niekomu druhému bez toho, aby sme za to niečo očakávali je skvelý spôsob, ako sa cítiť dobre. Ešte lepšia vec je však to, že nielenže sa budete cítiť dobre vy, ak ste niekomu pomohli, ale takisto vás budú inak vnímať ľudia, ktorí sú svedkami vašej pomoci. Aké skvelé, však? Malá poznámka: Úlohou väčšiny antidepresív je vypustiť vo vašom mozgu viac serotonínu. Takže odložte lieky a spravte niečo pre druhých. 5. Starajte sa o medziľudské vzťahy Najšťastnejší ľudia na svete sú tí, ktorí majú pevné a zmysluplné vzťahy. Vedeli ste o tom, že percento úmrtnosti ľudí sa zdvojnásobí, keď sú ľudia opustení a sami? Je úžasný pocit, mať okolo seba blízkych priateľov, s ktorými môžete zdieľať svoje zážitky a skúsenosti. Cítime sa ako súčasť niečoho, čo má svoj zmysel. 6. Vytvorte si stratégiu, ako si poradiť so všetkým Ako sa zachováte v tých najhorších situáciách je to, čo tvorí váš charakter. Niekedy sa jednoducho stane niečo zlé. Nedá sa tomu zabrániť. Forrest Gump by o tom vedel rozprávať. Môže byť ťažké vymyslieť nejaké kreatívne riešenie, keď sa niečo zlé stane, ale pomáha mať pripravenú nejakú stratégiu, ktorú môžete hneď použiť. 7. Naučte sa odpúšťať Pretrvávajúce pocity nenávisti sú hrozné pre vaše šťastie a pohodlie. Vaša myseľ nepozná rozdiel medzi emóciami z minulosti a súčasnosti. Keď niekoho nenávidíte a stále na to myslíte, negatívne myšlienky vás pripravujú o šťastie a pokoj. Vstúpite do stavu nenávisti a zostane to s vami po celý deň. To nie je práve ten najsprávnejší spôsob, ako byť šťastný. 8. Dostaňte sa do stavu „flow“ Flow je stav, keď sa vám zdá, akoby sa čas zastavil. Keď ste tak sústredení na to čo robíte, že sa stávate tým, čo robíte a nevnímate veci okolo seba. Nie ste hladní, ospalí ani emotívni. Ste absolútne „zažratí“ do aktivity ktorú robíte. Nič vás nerozptyľuje alebo neprerušuje vašu sústredenosť. 9. Vychutnávajte si potešenia Skutočné šťastie nemôže existovať bez užívania si života. V dnešnom rýchlom a unáhlenom svete je veľmi ľahké zabudnúť na to, že si treba život vychutnávať. Keď na to zabúdame, doslova sami seba okrádame o tie čarovné chvíle. Vychutnávanie je to veľmi jednoduchá vec, ktorá je však jedna z najdôležitejších, ak chcete viesť šťastný život. 10. Oddajte sa vašim cieľom Buďte odhodlaní dosiahnuť vaše ciele, nech to stojí, čo stojí. Vložte do toho celé svoje srdce a uvidíte, akou silou vás to obdarí. Čarovné veci sa začnú diať, keď sa rozhodneme, že spravíme všetko preto, aby sme sa niekam dostali. Keď ste naplno odhodlaní že niečo spravíte, nemáte inú možnosť než to spraviť. Je to paradox, že keď nemáte na výber – keď si to nemôžete rozmyslieť – podvedome vás to spraví šťastnejšími, pretože sa to stalo vaším poslaním. 11. Praktikujte duchovno Keď praktikujeme duchovno alebo náboženstvo, poznávame, že život je bohatší ako si myslíme. Zavrhneme myšlienky, že my sme stredom vesmíru. Umožňuje nám to spojiť sa so zdrojom ktorý všetko stvoril, a pomáha nám to spojiť sa so všetkým čo existuje. Niekoľkí z najúspešnejších ľudí ktorých poznám sú presvedčení že robia to, na čo boli predurčení. 12. Starajte sa o svoje telo Kritická vec, pokiaľ chcete byť najšťastnejšou osobu, je starať sa o svoje telo. Ak vaša fyzická energia nie je vo forme, potom bude negatívne ovplyvnená aj vaša mentálna energia (sústredenie), vaša emočná energia (vaše pocity) a vaša duchovná energia (vaše poslanie). Vedeli ste, že klinické testy na ľuďoch, ktorí trpeli depresiami ukázali, že pravidelné cvičenie zvyšuje ich level šťastia viac ako akékoľvek lieky? A to nie je všetko: o šesť mesiacov neskôr ľudia, ktorí boli súčasťou experimentu a cvičili, mali menšiu pravdepodobnosť, že sa opäť dostanú do depresie, pretože mali skvelý pocit, že niečo dosiahli a že za niečo stoja.

Z H R N U T I E   P R E   „ŠŤASTNÝ“

BYŤ ŠŤASTNÝ ZNAMENÁ BYŤ VĎAČNÝ OPTIMISTICKÝ NÁPOMOCNÝ LÁSKAVÝ SÚSTREDENÝ A DUCHOVNE AKTÍVNY, DLHO NEPREMÝŠĽAJÚCI A NEPOROVNÁVAJÚCI, UDRŽIAVAJÚCI DOBRÉ MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY, SNAŽIACI SA PORADIŤ SI SO VŠETKÝM, ODPÚŠŤAJÚCI, VYCHUTNÁVAJÚCI SI POTEŠENIA, DOSAHUJÚCI SVOJE CIELE A STARAJÚCI SA O SVOJE TELO

G E N E R Á L N Y     S Ú H R N

BYŤ DOBRÝ ZNAMENÁ CTIŤ SVOJHO RODIČA, NEZABIŤ, NEZOSMILNIŤ, NEUKRADNÚŤ, NESCUDZOLOŽIŤ, NEULAKOMIŤ SA, a NEUBLÍŽIŤ.

BYŤ ZDRAVÝ ZNAMENÁ BYŤ V STAVE KOMPLETNEJ FYZICKEJ DUŠEVNEJ A SOCIÁLNEJ POHODY BEZ NARUŠENIA INTEGRITY, ALEBO PO PLNE ZACELENOM NARUŠENÍ INTEGRITY NAĎALEJ ZOTRVÁVAŤ V STAVE KOMPLETNEJ FYZICKEJ DUŠEVNEJ A SOCIÁLNEJ POHODY.

BYŤ BOHATÝ ZNAMENÁ BYŤ MÚDRY CITLIVÝ ZDRAVÝ DOBRÝ ŠŤASTNÝ MILIONÁR, MILOVANÝ MILUJÚCI SYN/DCÉRA MANŽEL/KA RODIČ S NADPRIEMERNÝM IQ USPOKOJACI SA S MÁLOM

BYŤ ŠŤASTNÝ ZNAMENÁ BYŤ VĎAČNÝ OPTIMISTICKÝ NÁPOMOCNÝ LÁSKAVÝ SÚSTREDENÝ A DUCHOVNE AKTÍVNY, DLHO NEPREMÝŠĽAJÚCI A NEPOROVNÁVAJÚCI, UDRŽIAVAJÚCI DOBRÉ MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY, SNAŽIACI SA PORADIŤ SI SO VŠETKÝM, ODPÚŠŤAJÚCI, VYCHUTNÁVAJÚCI SI POTEŠENIA, DOSAHUJÚCI SVOJE CIELE A STARAJÚCI SA O SVOJE TELO

---

SVEDOMIE

MOZOG je orgán v ktorom sa tvoria a prebiehajú procesy súhrnne nazývané MYSLENIE. Súčasne je aj rezervoárom produktu myslenia, myšlienok, ktorý voláme PAMÄŤ. Myšlienky spojené s pamäťou vedú k poznaniu. Súhrn myšlienok vedúcich k poznaniu je VEDOMIE. Súhrn poznania geneticky zakódovaného do automatizmu označujeme ako PODVEDOMIE. Myslenie, pamäť, vedomie a podvedomie tvoria psychickú výbavu zvanú ROZUM.

MYSLENIE je dej stále ešte málo známy. Preto je aj veľké množstvo rôznorodých definícií, ako: prejav vôle; proces spracúvania informácií; vnútorné rozprávanie sa; ... Myslenie vykonáva tieto myšlienkové operácie: Analýza - rozčlenenie myšlienkového celku na časti, ak predmet, vlastnosť alebo jav chceme myšlienkovo rozobrať na časti; Syntéza - zjednocovanie, spájanie častí, vlastností alebo javov do jedného logického a zmysluplného celku; Porovnávanie - ním sa zisťuje podobnosť alebo odlišnosť medzi viacerými predmetmi, vlastnosťami alebo javmi; Abstrakcia - vyčleňuje podstatné charakteristiky predmetov, vlastností a javov; Generalizácia - spájanie spoločných charakteristík predmetov, ich vlastností a javov prebiehajúcich v istej skupine, triede; Konkretizácia - odhliadanie od všeobecných znakov a sústredenie sa na to, čo je na nich názorné; Špecifikácia - operácia, pri ktorej sa utvárajú myšlienky alebo hodnotenia týkajúce sa nejakého javu, ktoré myšlienky či hodnotenia sú odlišné od myšlienok či hodnotení iných javov tomuto javu podobných. Myslenie ako také má aj svoje individuálne zvláštnosti, špecifické len pre neho: Samostatnosť - je umenie hľadať a nachádzať nové otázky, nové problémy bez toho, aby sa hľadalo riešenie, ktoré už použité bolo. Problémy rieši tvorivo; Kritickosť - schopnosť nepodliehať vplyvu cudzích myšlienok a názorov, ale vidieť a hodnotiť ich kladné i záporné stránky. Neprejavuje sa len vo vzťahu k cudzím myšlienkam, ale i k svojim; Pružnosť - je to schopnosť prispôsobiť svoje myšlienky vo vzťahu k okolnostiam; Bystrosť - predstavuje schopnosť rozhodovať sa správne za krátky čas; Hĺbka - schopnosť vnikať do podstaty otázky či úlohy, do jadra veci, chápať jav zo všetkých jeho súvislostí a aspektov; Dôslednosť - popisuje schopnosť človeka zachovať si logický poriadok pri skúmaní problému. Dôsledné myslenie je prísne logické.

PAMÄŤ je schopnosť mozgu uchovávať a opakovane si vybavovať a použiť informácie. Okrem kvality mozgu je pamäť závislá od intenzity sústredenia, pozornosti a myslenia. Všetky uvedené vlastnosti pamäte sa získavajú cvičením, ktoré voláme učenie. Tak ako správny telocvik zdokonaľuje telo, tak správny mysľocvik (učenie) zdokonaľuje myseľ.

VEDOMIE je komplexný súbor predstáv o sebe. Je to bdelostný stav, počas ktorého prebiehajú rôzne vedomé psychické funkcie. Vlastnosti vedomia sú: Bdelosť (vigilita); Jasnosť (lucidita); Rozsah (kapacita); Idiognózia - autoidentifikácia, schopnosť priradiť obsah vedomia k vlastnému "ja"; Sebauvedomovanie – heteroidentifikácia, schopnosť hodnotiť vlastné chovanie, zaujať k nemu postoj, uvedomenie si hodnotenia vlastnej osoby na základe posúdenia iných ľudí. Vedomie funguje počas svojej viachodinovej aktivity v rôznej intenzite a kvalite. Intenzita a kvalita aktivity vedomia určuje hĺbku záznamu získavaných informácií. Záznam sa opakovaním zvýrazňuje, zápis sa ukladá do pamäte. Vedomie sa vypína spravidla automaticky po prejave únavy myslenia do módu, ktorý voláme SPÁNOK. Počas tohto stavu vedomie regeneruje. Po dostatočnom odpočinku sa opäť zapne. Vypínanie a zapínanie vedomia je riadené podvedomím podľa potreby, tak ako ostatné telesno-duševné funkcie.

PODVEDOMIE (svedomie, rozšírené vedomie, nadvedomie, okolovedomie, „nevedomie“, aura, bio-obal) je automatizovaná činnosť mozgu. Vzniká v momente zrodu  a rozvíja sa spolu s telom. Je to naše duchovno. Podvedomie riadi všetko, čo súvisí so životom svojho majiteľa. Každý životný a život zaisťujúci prejav je riadený podvedomím. Aj vedomie! Podvedomie má, podobne ako myslenie, tiež veľké množstvo rôznorodých definícií, pretože je ešte stále nedostatočne preskúmané, a teda slabo definované. Vieme však o ňom už veľa. Napríklad aj to, že nikdy nespí, ako aj to, že slúži vedomiu ako krátko-, stredne-, a dlhodobý servis. Základný rozdiel medzi vedomím a podvedomím, a to najmä z hľadiska našej témy: Vedomie rozozná čo je to žart, podvedomie nie. Vedomie rozlišuje dokonca aj medzi jemným či drsnejším humorom, podvedomie zoberie každú myšlienku, či už vyslovenú alebo nevyslovenú, vždy úplne vážne, bez toho aby to bralo "s rezervou", nadhľadom, nevážne. Akákoľvek myšlienka, každé oznámenie, vyslovené či len myslené žartom, položartom, prípadne všetkými ostatnými nuansami humoru, berie podvedomie ako úlohu, rozkaz, ako príkaz ktorý má vykonať! Čokoľvek, čo si vedomie pomyslí alebo vysloví, má následne podvedomie snahu splniť, vyhovieť, zabezpečiť. A tak sa stáva, že ak neuvážene vyslovíme napríklad: „Ách jáj, ja sa tuším ani tej penzie nedožijem!“, tak tento náš postoj voči svojmu životu, aj keď nie je myslený vážne, sa nám splní: naše „podvedomie“ sa postará o to, aby sme sa tej „vytúženej“ penzie skutočne nedožil! Tento vzájomný vzťah, táto servisná symbióza, funguje aj naopak: Ak si želáš žiť v plnom zdraví do stovky, stane sa – tvoje podvedomie bude robiť všetko preto, aby zaistilo pevné zdravie každej bunky, každého orgánu tak, aby sa želanie vedomia splnilo.

(PS: Ste prekvapení? Nuž, ani sa nečudujem. O týchto nuansách našej psychiky sa veľmi nereferuje, dlhovekosť obyvateľstva nie je v krátkodobom ani v dlhodobom programe žiadnej politickej strany a tobôž potom vlády. Veď kam by sme došli, keby sa nám tu stále viac a viac množili neproduktívni dôchodcovia, že?!)

---

REINKARNÁCIA

Slovo latinského pôvodu; v slovenskom preklade: „opätovné vmäsenie“: Re-in-carn-ácia: Re = opäť, zas; in = v, do; carnis = mäso;  podobne je zložené aj slovo KARNEVAL = carni-val = carne levare = maso-pust = oslavy medzi obdobím „troch kráľov“ a „popolcovej stredy“, za ktorým nasleduje veľkonočný pôst, čiže obdobie bez mäsa.

Moja vnučka Klaudia študuje prírodné vedy. Chcela by byť genetičkou. Dal som jej úlohu: „Staň sa a buď dobrou genetičkou a odhaľ ďalšie tajomstvo nášho genómu.“ „Ale aké tajomstvo máš starký na mysli?“ „Nuž, takéto: Nie je to tak dávno, iba 100 rokov, čo sa prišlo na to, že existujú krvné skupiny. Odvtedy sa prichádzalo na ďalšie a ďalšie tajomstvá života, ktoré nám ho skvalitňujú a predlžujú. Som si istý, že jedného dňa nájdeme v našich génoch naše individuálne predurčenia, predispozície. Budeme potom vedieť o novorodencovi nielen to, akú má krvnú skupinu, ale aj to, akú má génovú skupinu. Budeme môcť stanoviť, na čo všetko je jedinec citlivý a musí sa tomu vyhýbať, a na čo citlivý nie je. Príklady: Jednému poradíme vyhýbať sa fajčeniu lebo má veľmi silný nábeh na získanie rakoviny pľúc, pričom inému toto nehrozí. Jednému doporučíme chrániť sa pred kalóriami lebo má nábeh na obezitu, inému nie. Ak odhalíme tieto naše geneticky dané predispozície, budeme sa môcť dôslednejšie a najmä oveľa účinnejšie chrániť pred nebezpečenstvami fatálnych poškodení nášho organizmu. Budeme žiť zdravšie a dlhšie!“

Veľa sa hovorí o fenoméne označovanom ako reinkarnácia. Mnohí ľudia sa domnievajú, že „duša“ človeka, ktorá je podľa nich nesmrteľná, sa po smrti tela „recykluje“ do iného, novovznikajúceho tela, do tela/mäsa novorodenca. Ja som však presvedčený o reinkarnácii iného druhu: dve „duše“, presnejšie genetický zápis/záznam, ich instantná podoba, teda „duša“ matky a „duša“ otca sa spoja, čím vznikne nová, „duša“, „duša“ ich potomka. Táto nová „duša“ je genetickou „zmesou“ nielen jeho dvoch rodičov, čiže bezprostredných predchodcov/aktérov/tvorcov, ale i celého ich predchádzajúceho pokolenia. Novovzniknutá „duša“ môže mať viac či menej prevládajúce, viac alebo menej sa propagujúce vlastnosti všetkých svojich predkov, čiže svojich rodičov, prarodičov, skrátka všetkých ostatných, v spätnom slede geometrickým radom zaznamenaných predchodcov, pričom najsilnejšie genetické záznamy sú, pochopiteľne, tie najnovšie, čiže tie práve „prepísané“ od rodičov.

Genetická zákonitosť postupného odovzdávania si získaných informácií spojením dvoch buniek dvoch rozdielnych jedincov ako rezervoárov/uchovávateľov dedičných informácií je každému dobre známa. Ide o vznik novej entity vzájomným „premiešaním“ a odovzdávaním si získaných, v génoch uschovaných a dlhodobo uskladnených skúseností. Väčšina automatických zápisov je súborom základného dedenia, potrebného k žitiu ako takému. Bez tohto základného záznamu by nemohol potomok vôbec žiť; S poškodeným či neúplným záznamom nemôže jedinec žiť normálne, ale iba ako menejcenný, poškodený, pretože geneticky neúplný, deformovaný, neschopný plnohodnotného života a preto predčasne odumierajúci.

Záznamu každej novej informácie predchádza myšlienka. Myšlienka je výsledok procesov v mozgu, ktoré voláme myslenie. Myslenie je činnosť reagujúca na detekciu zmyslov. Zmysly detekujú isté javy, mozog ich zhmotní do myšlienok a tie „uskladní“ vo vhodnej forme do pamäte, z ktorej sa potom po opakovaných skúsenostiach s rovnakým javom zapíše do génu ako genetický záznam, genetický kód. Myšlienka uskladnená v pamäti časom vybledne, zoslabne, zapadne prachom, pokiaľ sa nevracia, neopakuje – opakovanie je matkou múdrosti. Neopakovaná myšlienka zanikne, ako aj jej zápis v génoch. Ak sa ešte pred svojím zánikom zo zápisu v pamäti, čiže pokiaľ sa pred svojím definitívnym „vymazaním“ opakovaním obnoví, zostáva takýto druhotný, zvýraznený záznam myšlienky v pamäti zapísaný dlhšie a trvácnejšie ako ten prvotný. To isté platí aj o genetickom zázname: Ak sa myšlienka zapíše „nezmazateľne“ do pamäte, zapíše sa po čase aj do génu, vďaka čomu sa odovzdá potomkom.

ZHRNUTIE: Životnými skúsenosťami nás a našich predkov získané záznamy máme zapísané v našich génoch. Odovzdávame si ich z generácie na generáciu formou „premiešavania“ s inými záznamami, pochádzajúcimi od druhého rodiča a jeho predkov. TAKTO PREBIEHA SKUTOČNÁ REINKARNÁCIA!

Dňa 29. 11. 2014 14:52 MUDr.Ján Rak wrote / napísal(a): Ahoj Milanko, prijmi odo mňa dodatočne gratuláciu k Tvojim meninám, hlavne Ti zo srdca prajem, aby si bol zdravý a aby sa Ti darilo pri písaní Tvojich úžasných textov. Pomaly ale iste sa dostávaš do výbornej filozofickej kondície a v Tvojej geniálnej hlave sa rodia skvelé myšlienky.120 rokov nám geneticky darovaných je fajn vec, ale iste tomu bráni viac vecí. Niekto môže mať genetický daný gén pre určitú chorobu. Veľmi veľký vplyv má strava, životospráva, ale aj medziľudské vzťahy a celková klíma v spoločnosti. A je tu aj naša predstavivosť a motivácia, ak je niekto "presvedčený", že život končí v sedemdesiatke, tak je vysoko pravdepodobné, že ho táto predstava môže zničiť. To máš absolútnu pravdu. Druhá otázka je o tom, prečo žiť tak dlho - aj to riešiš altruisticky a s nadhľadom; treba žiť pre druhých, angažovať sa v mene tých ostatných, ale nezabúdať pritom aj sám na seba. Máš obrovskú pravdu v tom, že ľudí treba motivovať k správnemu, a teda aj dlhému životu, v tomto máš pravdu, a treba Ťa pochváliť za snahu sa podeliť aj s ostatnými o Tvojich názoroch, želám Ti, aby si pri tvorbe tohoto diela zažil veľa radosti a aby si svoju prácu úspešne zavŕšil. Želám dlhé, šťastné, a radostné žitie. Janko

Janko, vďaka za balzam na moju dušu vo forme horeuvedeného! Takéto povzbudenie je viac ako čokoľvek iné, ukazuje mi že idem správnou cestou a že mám na tejto našej literárnej i ľudskej ceste neoceniteľnú pomoc od priateľa vo forme rád a usmernení a najmä morálnej ľudskej podpory. Vďaka. Milan.

---

Milo Štujber, bývalý osobný asistent prof. Ležoviča, mi k tejto téme odpísal:
Milan, fantastické, zase si ma veľmi prekvapil a potešil. Robíš na takej super knihe? Budem veľmi rád, ak budem môcť byť jej čitateľom, keď uznáš, že by mohla ísť na čítanie niekomu inému, trebárs aj také pripomienkovacie. Myšlienky ktoré si napísal, ako keby som ich vyslovil ja, myslím že so všetkým súhlasím. Ďakujem že si ma zahrnul medzi adresátov svojej správy. Milo

Komentár k časti Jankových pripomienok:

1./ Dr.Rak: 120 rokov nám geneticky darovaných je fajn vec, ale iste tomu bráni viac vecí. Niekto môže mať genetický daný gén pre určitú chorobu. ...

Ja: Som si istý, a hneď to aj logicky dokážem, že naše danosti, žiadúce i tie druhé, zapísané do našich  génov sú aj počas nášho života modifikovateľné, a teda aktívne a dynamicky aj modifikované – prispôsobujú sa pod vplyvom našich skúseností, prežitkov, i našej vôle! Vôľa je obrovská sila. I nevôľa! Na základe a vďaka vlastnej vôle si, alebo nie si! Ak sa rozhodneš umrieť, umrieš. A ak sa rozhodneš žiť, žiješ. Takto to funguje! Mnohé, nespočetné a vedecky zdokumentované prípady vysporiadania sa s neliečiteľnou smrteľnou chorobou silou vlastnej vôle sú dôkazom jej obrovskej sily. Ak je nejaký gén „pokazený“ a táto vada privodí chorobu, je v moci postihnutého na základe vlastnej vôle vznikajúcu chorobu ohraničiť, odstrániť, a súčasne / následne danú chybu génu opraviť, aby sa takéto dačo nezopakovalo. O tom som absolútne presvedčený. Napokon, máme veľa historických dokumentov dokazujúcich silu vlastnej vôle, pretransformovanej do fenoménu zvaného VIERA: Keď istý Ježiš Nazaretský pomäglil zablatenými palcami od narodenia slepému takmer starcovi jeho očné buľvy cez viečka a dotyčný prehliadol, zadeklamoval múdro kazateľ: TVOJA VIERA ŤA UZDRAVILA! Ergo/teda: Treba vedieť chcieť a treba vedieť veriť!

2./ Dr.Rak: Veľmi veľký vplyv má strava, životospráva, ale aj medziľudské vzťahy a celková klíma v spoločnosti. ...

Ja: Dôležitý, výstižný a cenný názor praktického lekára s takmer polstoročnou liečiteľskou praxou. Môj plný súhlas s veľmi veľkým vplyvom životosprávy, vzťahov, i spoločenským milieu. Dovolím si nesmelo nesúhlasiť s veľmi veľkým vplyvom stravy: Potrava je dôležitým a nespochybniteľným zdrojom istého druhu energie. Táto energia umožňuje živému organizmu žiť. Potrava môže pomáhať a ozdravovať, ale môže i škodiť, otráviť, zahubiť. Istý druh potravy môže byť pre toho istého jedinca v istom momente jeho života otravou a zabiť ho, v inom momente mu spôsobí iba nevoľnosť prípadne i chorobu s následkami, ale ho nezabije.  Doplním názorom z istej diskusie: „… a tiež je fajn pri všetkých týchto úzkostlivých témach o tom, čo a ako strašne nám škodí v rámci jedenia, nezabúdať, čo povedal Ježiš: “Nie to poškvrňuje človeka, čo doňho vchádza, ale to, čo z neho vychádza.”… (inak povedané, sú ľudia, ktorí jedia všetko, a sú zdraví, a naopak mnohí striktne sa stravujúci majú všelijaké nie práve zdravé alebo harmonické príznaky. “Počujte a rozumejte! ¹¹Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. Môj záver: Strava môže, ale aj nemusí mať veľký vplyv na absolútnu dĺžku života. Jej kvalita a kvantita je len doplnkom, nie je podstatná ani podmienečná: strava iba napomáha, ale nie je bezpodmienečnou nutnosťou kvality samotného života a jeho dĺžky. Nežijeme aby sme jedli, ale jeme aby sme žili! Ergo/teda: Striedma strava = zdravý a dlhý život.

Organizmus je všetkým telo a dušu zasahujúcim vplyvom z jeho okolia úžasne, ba až neuveriteľne prispôsobivý. Je adaptabilný vonkajšiemu prostrediu a všetkým jeho zásahom. Príklad: dávka smrteľného jedu, dajme tomu arzénu alebo kyanidu, človeku dlhodobo podávaná v mikrogramových, postupne sa zvyšujúcich denných dávkach, je po návyku (adaptácii, tolerancii) organizmom daného „otravovaného“ jedinca v istom momente natoľko vysoká, že iný, „neotravovaný“ čiže nenavyknutý človek je po požití takej dávky okamžite mŕtvy. Ako to, že jeden človek vypije smrteľnú dávku jedu bez zjavného následku, a pritom každý iný by po vypití toho istého nápoja okamžite zomrel? Odpoveď je logická a jasná: adaptabilita organizmu. Áno, každý živý organizmus je schopný adaptovať sa na čokoľvek, pokiaľ mu je na dané prispôsobenie sa dopriaty čas. To znamená, že je životaschopný aj v zmenených, životu nie veľmi priaznivých podmienkach, ak sa týmto podmienkam dokáže prispôsobiť. Potrebuje na to len dve veci: prispôsobivosť, a čas. Prispôsobivosť je vlastná každému zdravému jedincovi z jeho genofondu, a času, aj keď je individuálne rozdielny ale v podstate rovnako dlhý, je v priebehu života tiež dostatok. Ani strava, a ani ostatné vplyvy okolitého prostredia na organizmus človeka nie sú určujúce a rozhodujúce v procese života v kontexte s jeho dĺžkou. Sú len okrajovo vplývajúce na jeho kvalitu. Samozrejme, že živočích žijúci v k jeho životu priateľskom prostredí bez škodlivín to má uľahčené, keďže sa nemusí počas života nijako zvlášť prispôsobovať. Tým je mu dopriate aj ľahšie sa dožívať vysokého veku. To ale neznamená, že sa toho istého ba i dlhšieho veku nemôže dožívať aj ten, kto to má vo svojom živote kvalitou okolitého životného prostredia sťažené. Adaptabilní jedinci sa skrátka dožijú stovky a viac aj v exhalátmi a žiarením zamorenom ovzduší. Ergo, pre dĺžku a kvalitu života je rozhodujúca jeho adaptabilita, jeho schopnosť permanentného zachovávania kalokagatie (= ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka) v súvzťažnosti so životným prostredím.

 

---

Existuje limit dĺžky ľudského života?  Tomáš Kolár   Pravda.sk | 12.10.2016

Ešte v roku 1921 si vedci mysleli, že maximálna dĺžka života je 105 rokov. Podľa najnovšej vedeckej štúdie 2016 je limitom dĺžky ľudského života 125 rokov.

Podľa britského denníka The Independent bolo v roku 1921 dožitie sa vyššieho veku ako 105 rokov označené za nemožné. Odvtedy bolo akékoľvek stanovovanie hornej hranice dožitia človeka kritizované, pretože všetky doteraz navrhnuté limity už boli prekonané. Niektorým ľuďom by v tejto súvislosti mohlo napadnúť, že hranica neexistuje.

Autori novej štúdie, ktorá vyšla v časopise Nature, analyzovali globálne demografické dáta a skúmali vek ľudí, ktorí zomreli viac ako 110-roční. Vedci zistili, že medzi rokmi 1970 – 1995 bol zaznamenaný nárast maximálneho veku o 45–55 dní za rok, k podobnému zvýšeniu po tomto časovom období nedošlo. Výskum zahŕňal takmer 600 osôb a model používaný v štúdii predpovedá, že pravdepodobnosť toho, že niekto sa dožije viac ako 125 rokov v akomkoľvek čase, je menšia ako 1:10 000. Autori tvrdia, že sme pravdepodobne „dosiahli strop životnosti“ a na jeho prekonanie by sme potrebovali cielený a plánovaný pokus. Počet ľudí, ktorí sa dožijú viac ako 100 rokov, je v porovnaní s tými nad 65 rokov zanedbateľný.

---

Horný limit pre vek človeka je 115 rokov?  Noviny.sk Veda a technika | 06.10.16

NEW YORK / Môže sa dlhovekosť ľudí naďalej predlžovať? Vedci si myslia, že áno, ale že limitom je 115 rokov. Lenže aj to je hudba budúcnosti a hudba, ktorú bude počuť len niekoľko jedincov. Limit pre ľudský život môže byť 115 rokov. To je zistenie, ktoré publikovali experti v stredu na webe rešpektovaného vedeckého časopisu Nature. Odborníci vychádzajú z podrobných analýz dát o ľudskej dlhovekosti.

Priemerná dĺžka ľudského života pritom skutočne vytrvalo rastie už od 19. storočia. Je to kvôli objavu najrôznejších vakcín, bezpečnejším pôrodom a úpornej snahe poraziť rozšírené choroby, akými sú rakovina či ochorenie srdca. Dáta vedcov ale ukazujú, že zvyšovanie limitov pre dlhovekosť nie je nijako jednoduché. "U ľudí 105 rokov už ani medicína nedokáže zázraky, ale bude sa naďalej zvyšovať počet ľudí, ktorý majú cez sto rokov. Maximálny strop ľudského dožitia je ale okolo 115 rokov," vysvetľoval profesor Jan Vijg z Albert Einstein College of Medicine z New Yorku, ktorý sa na štúdii pre časopis Nature podieľal.

Existujú ale prípady, že pár ľudí sa preukázateľne dožilo ešte vyššieho veku. Napríklad Francúzska Jeanne Calment, ktorá zomrela v roku 1997, sa dožila až 122 rokov a 164 dní. Lenže to je skutočne obrovská výnimka. Niektorí iní vedci ale novú štúdiu o dlhovekosti spochybňujú, pretože podľa nich to sú len odhady, ktoré sa nemusia naplniť. Upozorňujú napríklad na stále viac obéznych ľudí žijúcich na svete, ktorí podľa nich nebudú mať šancu na extrémnu dlhovekosť. Pripomínajú tiež známy fakt, že kedysi iní vedci stanovili najvyšší možný vek dožitia na 85 rokov, potom na 105 rokov. A podľa niektorých vedcov neberie príliš štúdia v úvahu génové výskumy, ktoré môžu hranicu ľudského života ďalej zmeniť. Úplne inou otázkou ale je, či ľudia vôbec tak dlho žiť chcú, pretože za viac ako sto rokov sa opotrebuje telo, ale aj psychika.

---

Narazili sme na hranicu? Ľudia sa nikdy nedožijú viac ako 125 rokov

"Nový výskum naznačuje, že maximálny ľudský vek je daný. Priemerná dĺžka života sa posúva smerom nahor, ale nejde to takto donekonečna."

Zuzana Lobotková, 14. októbra 2016 8:00

Prirodzená hranica pre ľudský život nie je viac ako 125 rokov. A tá zostáva tvrdošijne na tom istom čísle už roky. Najdlhší život mala za sebou Francúzka Jeanne Calmentová, ktorá v roku 1997 dosiahla vek 122 rokov.

Nejde to donekonečna

Výskumníci veria, že tam je veková hranica, za ktorú ľudia jednoducho nemôžu prejsť prirodzene. Výskumníci na čele s Janom Vijgom z Albert Einstein College of Medicine v Bronxe skúmali, či by nárast ľudskej dĺžky života znamenal, že 122 rokov bolo maximum. Svoje závery zverejnili v Dailymail.

Najviac presvedčivým argumentom je, že maximálna dĺžka života človeka nie je pevná, ale je pokračujúca voči nárastu strednej dĺžky života vo väčšine krajín počas posledného storočia. Avšak, veľká časť nárastu strednej dĺžky života pochádza z obrovského zníženia počtu úmrtí pri pôrode a dojčenskom veku.

Ak by nebol žiadny limit, videli by sme stále viac starších ľudí. Túto teóriu otestovali tak, že študovali medzinárodnú databázu v otázke dlhovekosti. Táto databáza zaznamenáva vek úmrtia ľudí v 41 krajinách, údaje boli z rokov 1968 až 2006. Vedci zistili, že ľudia žijú dlhšie, ale len do určitej miery. Povedali, že miera zlepšenia vrcholov prežitia a pokles v starých vekových kategóriách, ukazuje obmedzenia ľudského života.

Kto je najstarší?

Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov, ktoré tvrdili, že ľudská dlhovekosť môže byť ešte ďalej, dáta silne naznačujú, že dĺžka života je obmedzená. Vedci uviedli, že aj napriek obrovskému zlepšeniu v priemernej dĺžke života, ktoré sme mohli pozorovať posledných 150 rokov, sa vek v čase smrti najstaršieho človeka na svete nezvýšil od roku 1990.

Ich zistenia podporujú aj maximálne zaznamenané veky úmrtí v inej databáze, ktorá zaznamenáva úmrtia od roku 1972 do roku 2015. Táto databáza ukazuje, že každý rok je maximálny zaznamenaný vek úmrtia pre krajiny v databáze. V roku 1994 bol priemer vo veku 114 rokov, odvtedy sa to mierne znížilo.

Odhad je, že 125 rokov je horná hranica, ale jej dosiahnutie by bolo vzácne. Pravdepodobnosť narodenia osoby, ktorý by sa dožila tohto veku, je raz za 10 000 rokov. Jeanne Calmentová, najstarší zdokumentovaný ľudský život, mala na svojom konte pripísaný pozoruhodný veku 122 rokov a 164 dní, čo bolo v roku 1997.

Prežila svojho manžela, ktorý zomrel, keď mala 73 rokov a na bicykli sa prestala voziť, keď mala sto rokov. Fajčila dve cigarety denne a zlozvyku sa vzdala päť rokov pred svojou smrťou. V roku 1877 ako 13-ročné dievča vo svojom rodnom meste Arles predávala ceruzky Vincentovi Van Goghovi.

Veľká Británia, Francúzsko, Japonsko a USA majú najviac ľudí vo veku 110 a viac rokov. Priemerná dĺžka života vo Veľkej Británii je 81,5 rokov. Žije tu až 134 overených ľudí v tomto úctyhodnom veku.

Najstaršia žijúca osoba v Spojenom kráľovstve je Bessie Cammová z Rotherhamu. Narodila sa 20. júna 1904, teraz má 112 rokov.

---

Proces starnutia

Pojem starnutie

Starnutie je špecifický, nenávratný a neopakovateľný biologický proces, univerzálny pre celú prírodu. Jeho priebehu hovoríme život. Dĺžka života je geneticky determinovaná a pre každý živočíšny druh špecifická – od niekoľkých hodín až po desiatky rokov. Tak je tomu aj u človeka, u ktorého sa predpokladá multifaktoriálny typ dedičnosti. Odhaduje sa, že maximálna, potencionálna dĺžka života človeka je asi 120 – 130 rokov.

Maximálna dĺžka života sa nedosahuje z dvoch dôvodov:

Gény zodpovedné za genetický program a realizáciu dĺžky života, smer určujúce nástup starnutia, jeho rýchlosť a prejavy a nakoniec aj smrť, nefungujú samostatne. V súčasnej dobe sa diagnostikuje stále viacej ochorení, viac či menej geneticky podmienených, ktoré vedú k prejavom predčasného a urýchleného starnutia a nakoniec k predčasnej smrti ich nositeľov.

Maximálna dĺžka života môže byť dosiahnutá len v ideálnom prostredí. Také podmienky, ktoré by spĺňali nároky pre každú individuálnu a jedinečnú génovú kombináciu nie je možné vytvoriť. Naopak bolo dokázané, že faktory fyzikálne (napríklad ionizujúce žiarenie) alebo chemické (napr. látky kontaminujúce pôdu) môžu nepriaznivo zasahovať do genetického programu jednotlivých vývojových období, vrátane starnutia a staroby. Z vonkajších faktorov môžu na výskyt niektorých chorôb a dĺžku života nepriaznivo pôsobiť aj sociálno-psychologické vplyvy. V spojitosti s dĺžkou života sa používa termín – stredná dĺžka života. Stredná dĺžka života sa dnes považuje za údaj, ktorý najlepšie vystihuje zdravotný stav príslušnej populácie. V našom štáte sa za posledných 30 rokov prakticky nezmenila, zatiaľ čo v rade vyspelých štátov sa predĺžila. V súčasnej dobe u nás je to 67,7 rokov u mužov a 75,4 u žien.

Pojem staroba

Konečnou etapou procesu starnutia alebo inými slovami konečnou etapou geneticky vymeraného trvania života je obdobie, ktorému hovoríme – staroba. Dnes sa vo väčšine štátov prijíma pätnásťročná periodizácia ľudského veku, tak ako ju navrhla Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa nej sa staroba člení na tieto obdobia:

60-74 rokov : ranná staroba

75-89 rokov : vlastná staroba

90 a viac: dlhovekosť

Podľa ekonomického hľadiska sa vek delí tiež na produktívny a proproduktívny a v súčasnej dobe je populárne označenie staroby ako tretí vek, pričom prvým vekom je detstvo a dospievanie a druhým vekom dospelosť.

Kalendárny vek je síce dôležitou charakteristikou človeka, ale nevypovedá nič o jeho skutočnom funkčnom potenciáli, o jeho funkčnom veku. Funkčný vek je dôležitým hodnotiacim kritériom geriatrickej medicíny. (Eva Topinková, 1995, s. 17).

Pojmy gerontológia, geriatria, geront

Gerontológia je veda skúmajúca všetky stránky procesu starnutia vrátane biologických , psychologických a sociologických faktorov. Gerontologické ošetrovateľstvo je náuka o ošetrovateľskej starostlivosti zameranej na starých ľudí.

Geriatria je názov lekárskej špecializácie, ktorá sa zaoberá diagnostikovaním a liečbou zdravotných problémov starých ľudí.

Starý človek sa nazýva geron alebo geront.

Ošetrovateľská prax, ktorá sa zameriava na starostlivosť o starých ľudí, si vyžaduje nielen základné vedomosti z ošetrovateľstva a primerané zručnosti, ale aj špeciálne poznatky o odlišných potrebách stárnucej populácie. (Kozierová ell all., s. 666).

Fyziológia a patofyzilológia starnutia a staroby

Nevieme prečo človek starne. Problematikou starnutia sa zaoberali už starovekí myslitelia. Seneca pokladal starobu za nevyliečiteľnú chorobu, Galén zastával názor, že starnutie je dej fyziologický.

Teórie starnutia môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

starnutie je geneticky naprogramovaný proces, je riadený zvláštnymi génmi (biologické hodiny).

starnutie je podmienené poruchami genetického aparátu spôsobeného notami, ktoré sa uplatňovali v priebehu života. Najskôr môžeme predpokladať, že starnutie je komplexný dej, na ktorom sa zúčastňujú tak geneticky naprogramované mechanizmy, ako aj niektoré metabolické produkty a vplyvy vonkajšieho prostredia: 

Pre starého človeka je príznačný úbytok funkčného parenchýmu jednotlivých orgánov, ktorý je nahradzovaný väzivovým tkanivom, prípadne tukom. Tieto zmeny označujeme ako involúcia.

Morfologické zmeny  majú za následok poruchy funkcií. Predovšetkým dochádza ku zmene výkonnosti, ku zhoršeniu regenerácie síl po záťaži a zníženie tolerancie záťaže akéhokoľvek druhu (námaha, choroba, psychický stres, ale aj lieky).

Prirodzený beh starnutia je veľmi často zmenený súčastnou chorobou alebo viacerými chorobami. Odlíšiť prirodzené prejavy starnutia od vplyvu chorobných je obtiažne, nezriedka prakticky nemožné.

Starnutie jednotlivých funkcií je dezintegrované, t.j. nie vždy systémy a funkcie starnú rovnako rýchlo a starnutie jednotlivých orgánov nastupuje v rôznom čase. Naviac sú veľké interindividuálne rozdiely, každý jedinec starne rozdielne.

Starý človek si vytvára svoje vlastne homeostatické mechanizmy. Adaptabilita starého človeka je síce všeobecne nižšia, ale napriek tomu na postupnú involúciu orgánov a ich funkciu si geront vytvára nový rovnovážny stav (Kordáč, s. 585).

---

  Tajomstvo čínskych mudrcov: Ako sa v plnom zdraví dožiť 120 rokov?

Je to už viac ako 5000 rokov čo poprední učenci v starej Číne začali skúmať podstatu života a hľadať kľúč k dlhovekosti a nesmrteľnosti. Objavili, že všetko v tejto realite je zložené z jednej rovnakej energo-informačnej substancie, ktorú nazvali Qi (čítaj „či“). Tá vytvára jednotu a celistvosť všetkého života vo vzájomných vzťahoch, kde všetko je prepojené so všetkým.

Kde je ukrytý kľúč k životu

Tam, kde sa Qi zhromažďuje v harmonickom spojení jej dvoch vzájomne komplementárnych prejavoch nazvaných ako Yin a Yang, vzniká a rozvíja sa život. Tam, kde sa Qi rozptyľuje a dochádza k oddeleniu Yin a Yangu, život končí alebo sa rozrušuje. Qi sa v procese vývoja transformuje a vyvíja a tým podmieňuje aj transformáciu a vývoj života. Hmota a energia sa môžu prejavovať v miliardách rôznych foriem, ale vo svojej podstate sú len rozmanitými prejavmi krásy tvorenia jedného života a jednej spoločnej podstaty.

Ako „vyživiť“ svoj život

Veľkí čínski liečitelia postupne vyvinuli techniky, ako Qi v živote človeka zhromaždiť, harmonizovať, prečistiť a transformovať tak, aby človek vo svojom fyzickom tele dokázal fungovať do veľmi vysokého veku. A nielen fungovať v zmysle prežitia, ale byť v plnej vitalite, fyzickom, emočnom aj mentálnom zdraví a v harmónii s energiou prostredia, ktorú nazvali ako energia Nebies (Tian Qi) a Zeme (Di Qi). Tento proces nazvali ako techniky vyživovania života (Yang Sheng Fa). Pre zhromaždenie Qi vo vitálnej a život posilňujúcej kvalite sa používala správne alchymisticky pripravovaná strava. Ďalej sa využívali nasledovné prvky: °transformácie na živom ohni; °vonkajšie prípravky z minerálnej, rastlinnej aj zvieracej ríše; °špeciálne dýchacie cvičenia; °meditačné, koncentračné, relaxačné, sexuálne aj pohybové techniky.

Prvý krok vyživenia života

Cieľom je najprv uchovať esenciu a vrodenú energiu života tak, aby sme ju nevyčerpávali neprimeranými životnými aktivitami. Vrodená esencia (Jing) je ako vosk sviečky, ktorý sa pozvoľna roztápa horením života. Ak náš plameň horí silno, rýchlejšie sa vosk minie… V každodennom živote to znamená rovnováhu medzi aktivitami a odpočinkom. Primeraná fyzická a psychická aktivita umožňuje harmonický obeh krvi a energie v tele a meridiánoch, zatiaľ čo primeraný odpočinok umožňuje regeneráciu organizmu a obnovu energie. Nadmerná fyzická aktivita napríklad pri ťažkej práci alebo extrémnych športových výkonoch má za následok postupné vyčerpávanie vrodenej energie, oslabovanie funkcie vnútorných orgánov a tým postupne oslabuje celý organizmus. Výsledkom býva často fyzická a psychická únava, ľahké zadýchanie sa pri fyzickej námahe, nechuť verbálne komunikovať s okolím a podobne. Nadmerná psychická aktivita vyčerpáva nielen energiu (Qi) ale zároveň aj krv, ktorá je podľa čínskej medicíny dôležitým nosičom psychických, emočných a duševných vlastností človeka. Jej množstvo a kvalita významne ovplyvňujú našu emočnú a psychickú pohodu. Ako bežné príznaky vyčerpávania krvi môžete pozorovať napríklad závrate, bledú tvár, búšenie srdca, poruchy spánku alebo aj zabúdanie. Nadmerná sexuálna aktivita vyčerpáva vrodenú esenciu a tým významne skracuje dĺžku ľudského života. Jej vyčerpávanie oslabuje hlavne funkciu obličiek. Časté prejavy môžu byť bolesti v krížovej oblasti, závrate a hučanie v ušiach, impotencia a poruchy menštruačného cyklu u žien.

Možno sa to bude zdať na prvý pohľad zvláštne, ale podľa čínskej medicíny dokonca aj nadmiera odpočinku je nevhodná. Prináša totiž zvýšené riziko stagnácie energie a krvi v organizme, ktoré sa môžu prejavovať napríklad poruchami cirkulácie, nechutenstvom, nespavosťou až celkovou slabosťou.

Druhý krok vyživenia života

Druhým krokom je pomocou špeciálnych techník naučiť sa ako esenciu dopĺňať a zlepšovať jej kvalitu zušľachťovaním svojho života. Je to ako dopĺňať vosk do horiacej sviečky, aby dlhšie a krajšie horela. Proces dopĺňania esencie nie je vôbec v praxi jednoduchý. Čínska medicína rozdeľuje esenciu na: °vrodenú (prednebeskú); °získanú (postnebeskú). Prednebeskú esenciu získavame do vienka ako dar od rodičov a predchádzajúcich generácií prostredníctvom DNA v okamihu nášho počatia. Jej kvalita a kvantita závisí aj od vitality a zdravotného stavu našich rodičov, od intenzity spojenia ich vzájomných energií v okamihu počatia a ich mentálneho, emočného a spirituálneho stavu. Práve táto esencia je symbolicky oným voskom našej sviece života. Postnebeskú esenciu získavame z dvoch hlavných zdrojov a tými sú: °strava; °dýchanie,

Získavanie postnebeskej esencie zo stravy

Na úrovni stravovania môžete vyskúšať kedykoľvek budete oslabený recept Congee kaše. Postup prípravy je nasledovný:

1. Zoberte za pohár ryže (najlepšie natural) a pridajte osem až desať pohárov vody, štipku kvalitnej hrubozrnnej morskej soli.
2. Postupne priveďte do varu na živom ohni (plyn alebo drevo nie elektrická platňa!) a následne stíšte plameň na minimum tak, aby vám v uzavretom hrnci s pokrievkou kaša len veľmi jemne niekoľko hodín prebublávala.
3. V prípade potreby doplňte vodu.
4. Ryža by sa mala rozvariť a výsledkom bude hustá ryžová polievka určená na konzumáciu.
5. Postupným pomalým procesom varenia dôjde k nazhromaždeniu veľkého množstva energie, pričom samotná substancia vo forme rozvarenej ryže bude veľmi ľahko stráviteľná.
6. Ak máte chuť kašu dochutiť, môžete k nej pridať na pare pripravenú zeleninu, prípadne podávať s povarenými orechovinami, najmä čierny sezam.
7. Skúste napríklad kombináciu congee kaše s čiernym sezamom (výborne dopĺňa krv a vyživuje obličky) a pridajte k tomu sušenú kustovnicu čínsku (Goji), ktorá podporuje funkciu obličiek a pečene a je známou plodinou podporujúcou dlhovekosť.

Takýto pokrm je veľmi vitálny pri oslabení, regenerácii po chorobách, operáciách, ako aj pri črevných a tráviacich problémoch.

Získavanie postnebeskej esencie dýchaním

Dopĺňanie esencie pomocou dychu je najlepšie použitím dýchacích cvičení. V praxi môžete vyskúšať napríklad techniku dýchania do podbruška. Postupujte nasledovne:

1. Pohodlne si sadnite s vystretých chrbtom.
2. Uvoľnite svaly a napätie v celom tele na prednej strane, tvári, zadnej strane aj bočných stranách trupu a končatín.
3. Jemne pritiahnite bradu k hrudníku a pocitovo mierne vytiahnite vrch hlavy smerom nahor, akoby ste sa hlavou chceli dotknúť stropu v miestnosti nad vami. Vnímajte uvoľnenie svalstva v oblasti krku.
4. Špičku jazyka jemne priložte na horné podnebie a nechajte ju tam priloženú počas celého cvičenia. Vnímajte uvoľnenie v oblasti hrdla a na koreni jazyka.
5. Následne uvoľnite oblasť panvy a dolných končatín a vnímajte, ako sa celá spodná časť tela svojou váhou jemne zabára do zeme pod nohami.
6. Pozorne vnímajte niekoľko minút nádych a výdych bez toho, aby ste tento proces cielene ovplyvňovali.
7. Postupne vnímajte pohyb vašej bránice a pri každom nádychu jemne stiahnite bránicu a nechajte vzduch, ktorý nadychujte cez nos, naplniť celú oblasť podbruška, ktoré sa nafúkne ako lopta.
8. Pri výdychu nechajte bránicu vystúpiť smerom nahor a vnímajte, ako sa podbrušok prirodzene stiahne, ako keď vytlačíte vzduch z nafúknutej lopty.
9. Tento proces opakujte niekoľko minút až do pocitu príjemného prehriatia podbruška a celkového uvoľnenia a utíšenia mysle.
10. Na záver jemne premasírujte celé telo na povrchu pokožky.

Tretí krok vyživenia života

Tretím krokom je prebudiť vlastné samoregeneračné schopnosti života, svoj vnútorný „programový kód života“. Každá bunka tela obsahuje kompletné informácie o celom tele a je schopná samoregenerácie, ak má aktivovaný správny samoregeneračný program a má dostatok energie na jeho uskutočnenie. V tomto kroku sa ukrývajú vnútorné tajomstvá a alchymistické technologické postupy starých majstrov, ako tieto schopnosti (prirodzené každému človeku) prebudiť k životu. V čínskej medicíne sa ako prevencia pre podporenie dlhovekosti používa pravidelné prehrievanie vybraných akupunktúrnych bodov pomocou moxy (starostlivo niekoľko rokov sušené vlákna paliny). Najčastejšie sa používajú tieto body:

• 36 bod dráhy žalúdka u mužov vľavo a u žien vpravo na nohe pod kolenom
• štvrtý, šiesty, ôsmy a dvanásty bod prednej strednej dráhy
• štyridsiaty tretí bod dráhy močového mechúra na chrbte

Presnú lokalizáciu uvedených bodov môžete nájsť ľahko v každom atlase akupunktúrnych dráh.

Príklady dlhovekosti

V klasickom diele čínskej medicíny Nei Jing nachádzame zmienky, že ľudský vek je biologicky pripravený na 120 rokov života v plnom zdraví a vitalite. Bájny Žltý cisár (Huang Di) bol považovaný za jedného z praktikov umenia dlhovekosti a podľa tradície sa mal dožiť 111 rokov. Podobným príkladom z nášho obdobia je Lu Zijian, ktorý sa narodil 15.10.1893 v čínskej provincii Hubei. Svoj život zasvätil štúdiu a praxi taoistických techník dlhovekosti a vnútornej alchýmii. Vo veku 116 rokov sa stal najstarším žijúcim Číňanom. Zomrel 21.10. 2012 jeden mesiac pred svojimi 119 narodeninami. Vo svojich 118 rokoch ešte vystupoval na exhibíciách bojových umení v plnej vitalite, fyzickej sile, ohybnosti a mentálnom jase.

---

Jeanne Calment: Čo je receptom dlhovekosti tejto 122 ročnej ženy? Ani strava, ani cvičenie!

Tajomstvo dlhovekosti Jeanne Calmentovej: RADOSŤ, čiže neustály ÚSMEV, SMIECH, POHODA!

Najstaršou zdokumentovanou osobou, ktorá kráčala po tejto zemi, bola francúzska žena Jeanne Louise Calment (21.2.1875 - 04.8.1997). Dožila sa 122 rokov a 164 dní. Čo bolo jej tajomstvom? Podľa francúzskeho výskumníka Jean-Marie Robine „táto žena nikdy neurobila nič špeciálne pre svoje zdravie“. Jeanne Calmentová fajčila cigarety (začala už vo veku 21 rokov), pila portské víno a zjedla kilo aj viac sladkostí každý týždeň až do svojich 119 rokov. Vraj to spôsobila VEĽKÁ DÁVKA SMIECHU, a NESTRESOVANIE SA!. Je známa svojim výrokom: Ak s niečím nedokážete nič urobiť ani to nijako ovplyvniť, nech vás to potom netrápi. Jej pohodovému životu prospelo zrejme aj to, že sa narodila do bohatej rodiny. To jej umožnilo žiť život v komforte a bez zbytočného mentálneho stresu.

Ako žije dnešný bežný človek

Porovnajme jej život s jedným mojim známym, ktorý žil zdravý životný štýl, zdravo sa stravoval a cvičil. V podstate by sa dalo povedať, že bol vzorovo zdravý. Umrel vo veku 61 rokov na srdcový infarkt. Zábavné na tom však je, že ma to vôbec neprekvapilo. Bol totiž povaha človeka typu A podľa kardiológa Meyera Friedmana (ambiciózny, striktne organizovaný, pohltený vlastným statusom, proaktívny, úzkostlivý). Tiež si spomínam, že som ho nikdy nevidel sa smiať. Ani raz.

Čo na to hovorí výskum?

Osobné skúsenosti sú síce pekná vec, ale čo hovorí výskum o myšlienkach a hlavných príčinách úmrtí na srdcové príhody a rakovinu? Štúdie o vplyve mysle na ochorenia srdca sú natoľko známe, že asi nemá ani zmysel sa im tuto nejako podrobne venovať. Ako sú ale na tom prípady rakoviny? Podľa Denníka psychosomatického výskumu (Journal of Psychosomatic Research) bolo „extrémne potláčanie hnevu najtypickejšou identifikovanou charakteristikou 160 pacientok s rakovinou prsníka“. Ďalší výskum zistil nasledovné: U pacientov s rakovinou bolo viacerými štúdiami zaznamenané extrémne nízke skóre hnevu. Takéto nízke skóre naznačuje potláčanie, represiu alebo zadržiavanie hnevu. Existujú dôkazy o tom, že potláčaný hnev môže byť prekurzorom rozvoja rakoviny, ale aj faktorom ovplyvňujúci jej rast a progresiu po stanovení diagnózy.

SUMÁR: Treba vedieť "buchnúť do stola"! NEZADRŽIAVAŤ HNEV! Podľa môjho názoru, najzaujímavejšou informáciou v tomto článku o 122 ročnej žene je fakt, že 100 rokov fajčila cigarety bez toho, aby to malo negatívny účinok na jej zdravie. A vďaka čomu? SMIECH, dobrá nálada, POHODA. Stále!!! Prečo ju fajčenie nepriviedlo do hrobu predčasne? Týmto nechcem nijako zľahčovať negatívne dôsledky fajčenia na niektorých geneticky predisponovaných jedincov: Povedal by som, že preto, lebo:

„Myseľ je pre dlhovekosť dôležitejšia ako životný štýl!“

---

Překvapivé potraviny, které chrání mozek - čokoláda a litry kafe!

Definice vlákniny a její význam pro naše zdraví : Pojem vláknina byl poprvé definován již v roce 1953. Za vlákninu se považovaly nestravitelné složky, které tvoří buněčné stěny rostlin. Od té doby byly formulovány mnohé definice a díky komplexnosti složek vlákniny dodneška neexistuje jednoznačná, všeobecně uznávaná definice a ani jednotná mezinárodně uznávaná analytická metoda k jejímu stanovení. Díky i této nejednotnosti se vymezuje pojem nikoli podle metodiky stanovení, ale podle jejich fyziologických vlastností a účinků na zdraví konzumenta a podle chemického složení. Nicméně, zjednodušeně a obecně je možné říci, že vláknina jsou všechny polysacharidy, které nejsou stravitelné nebo využitelné v trávicím traktu člověka. Vláknina je tradičně konzumována ve formě rostlinného materiálu a má jeden nebo více prospěšných fyziologických účinků: například zkracuje dobu průchodu střevy, zvyšuje objem stolice, je kvasitelná mikroflórou tlustého střeva, snižuje celkový krevní cholesterol, snižuje krevní hladiny LDL cholesterolu, snižuje postprandiální (po najezení) krevní glukózu nebo snižuje hladiny krevního inzulínu. Mezi významné zdroje probiotické vlákniny v naší stravě patří cibule (i s natí), česnek, obilniny, nepřezrálé banány, chřest, pórek, luštěniny* (=strukoviny), med, rezistentní škroby. Protože se teplem mění struktura a tím i ruší fyziologické účinky oligosacharidů, je vhodnější je konzumovat za syrova. Kromě toho je vláknina, díky svým zdrojům – ovoce, zelenina, obilniny, luštěniny, atd. bohatým zdrojem i zdraví prospěšných mikronutrientů (minerálních látek a vitaminů) a i zdrojem antioxidantů, které chrání střevo před oxidačním poškozením. Touto komplexností různých složek se příznivé účinky vlákniny doplňují a zesilují. Dnes si také můžeme vybrat i z komerčních preparátů, které koupíme ve specializovaných obchodech nebo v lékárnách. Je to například fruktooligosacharid (prebiotikum) z kořene čekanky – inulin, rozpustná vláknina ze semena jitrocele indického – psyllium, rozpustná vláknina ze semen Guaru – Cyamopsis tetragonoloba(guarová guma-galaktomanan) pod obchodním názvem Benefibra a další. *Luštěnina neboli luskovina je souhrnné označení pro skupinu rostlin a jejich plodů zahrnující hrách, fazole, čočku, cizrnu a sóju. *Strukoviny (česky luskoviny, lušteniny, lúšteniny) sú kultúrne rastliny z čeľade bôbovitých pestované pre semená bohaté na bielkoviny, niekedy aj na tuk/olej. Ich plodom je struk. Strukoviny sú významná potravina, krmivo a priemyselná surovina, semená obsahujú bielkoviny, niektoré tuk. V osevných postupoch zlepšujú pôdnu úrodnosť. Patrí sem hrach, fazuľa, šošovica, cícer a sója.

SUMÁR: cibuľa (i s vňaťou); cesnak; obilniny = pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok, pohánka, mohár; neprezreté banány; špargľa; pór; strukoviny = hrach, fazuľa, šošovica, cícer, sója; med; rezistentné škroby*; Inulin; Psyllium; Benefibra;

*Rezistentné škroby ti zvýšením pocitu sýtosti môžu pomôcť schudnúť:  Rezistentné škroby majú menej kalórií než obyčajné škroby (2 oproti 4 kalóriám na gram). Takže čím viac rezistentných škrobov je v jedle, tým menej kalórií obsahuje. Niekoľko štúdií ukazuje, že doplnky rozpustnej vlákniny, môžu prispievať k chudnutiu, v prvom rade zvyšovaním pocitu nasýtenia a znižovaním apetítu. Vyzerá to tak, že rezistentné škroby majú rovnaký efekt. Pridanie rezistentných škrobov do jedál, zvýši pocit plnosti a núti ľudí zjesť menej kalórií. Niektoré zvieracie štúdie ukazujú, že rezistentné škroby môžu spôsobiť chudnutie, ale na riadnu ľudskú štúdiu si ešte budeme musieť počkať. Ja osobne pochybujem, že pridanie rezistentných škrobov do tvojej stravy by viedlo k akémukoľvek veľkému efektu straty hmotnosti, no možno schudneš ľahšie s inými metódami. Záver: Rezistentné škroby majú menej kalórií ako bežné škroby a môžu zvyšovať pocit sýtosti a pomôcť ľuďom jesť menej. Ako zaradiť rezistentné škroby do svojej stravy?: Sú dva spôsoby, ako do svojej stravy pridať rezistentné škroby. Buď ich získaš z jedla alebo z doplnkov. Vysoký obsah rezistentných škrobov má niekoľko bežne konzumovaných jedál. Napríklad raw (surové) zemiaky, uvarené a vychladnuté zemiaky, zelené banány, rozličné strukoviny, kešu a neuvarený ovos. Celý zoznam je tu. Ako môžeš vidieť, všetko sú to vysoko-sacharidové potraviny, takže ak si na veľmi nízko-sacharidovej strave, ich príjem treba obmedziť (aj keď ak si na nízko-sacharidovej strave môžeš prijať sacharidy v rozmedzí 50-150 gramov). Do svojej stravy môžeš pridať rezistentné škroby aj bez  pridania stráviteľných sacharidov. Pre tento účel, veľa ľudí odporúča (a dosahuje s nimi dobré výsledky) Bob’s Red Mill Raw Potato Starch = raw (surový) zemiakový škrob. Polievková lyžica raw zemiakového škrobu obsahuje okolo 8 gramov rezistentného škrobu a takmer žiadne použiteľné sacharidy. Taktiež je veľmi lacný. Chutí trocha nevýrazne a môžeš ho konzumovať rozličnými spôsobmi, posypať ho na jedlo, rozmiešať vo vode, pridať do smoothies, atď. 4 polievkové lyžice raw zemiakového škrobu by ti maly zabezpečiť 32 gramov rezistentného škrobu. Je dôležité začať pomaly a nájsť si svoju cestu, pretože príliš veľa a príliš skoro môže spôsobiť nadúvanie. Nemá zmysel prijať oveľa viac ako treba, pretože keď dosiahneš 50-60 gramov za deň, prebytok len prejde telom. Možno zaberie nejaký čas (2-4 týždne), kým sa zvýši produkcia mastných kyselín s krátkym reťazcom a kým spozoruješ všetky výhody, tak buď trpezlivý. Mal by si to skúsiť?:  Ak sa v súčasnej dobe snažíš prelomiť ľady v chudnutí, máš vysokú hladinu cukru v krvi, tráviace problémy, alebo ak máš jednoducho náladu pre nejaké samo-experimentovanie, potom skúsiť rezistentné škroby by mohol byť dobrý nápad.

---

ZEMIAKY = druhý chlieb.

Jedzte zemiaky, pomôžu pri tlaku aj problémoch so žalúdkom: Prečo ľudia kedysi nemali nadváhu a vysoký krvný tlak? Lebo jedli varené zemiaky každý deň! Zasýtia vás trikrát viac ako biele pečivo s rovnakým obsahom kalórií. Sú diétnejšie ako obilniny, lebo obsahujú menej sušiny. Ak ste ich zo stravy vylúčili, aby ste rýchlejšie schudli, ešte to prehodnoťte. Čo váš vysoký krvný tlak? Porcia zemiakov denne ho preukázateľne znižuje všetkým, ktorým ho dvihla nadváha alebo obezita. Bezpečne, bez následkov v podobe prírastku na hmotnosti. SUROVÝ ZEMIAK? ÁNO! Na svoje si príde aj žalúdok. Stresy, alkohol, cigarety a nezdravé jedlá spôsobujú jeho prekyslenie. Chronické nevoľnosti, pálenie záhy, problémy s trávením. Zemiaky agresívne kyseliny účinne sťahujú. Najmä v surovom stave. Zaprite sa a prehltnite pár lyžíc postrúhaného zemiaka pred každým jedlom. Prípadne surový zemiak odšťavte a hoďte do seba zdravotné deci. BEZ OLEJA A SMOTANY Zmeny k lepšiemu pocítite aj na srdci a koncentrácii. Nestráviteľné škroby v zemiakoch regulujú hladinu cukru v krvi, čím stabilizujú vaše intelektuálne výkony. Antioxidanty zase zabraňujú voľným radikálom z nezdravej stravy premeniť sa na zlý cholesterol, ktorý nahráva infarktu a mozgovej mŕtvici. Samozrejme, len do chvíle, keď ozdravnú misiu prekazí olej, maslo alebo kyslá smotana. Zemiaky sú najprospešnejšie varené alebo nasucho pečené, v šupke. Tá nesmie byť ani na kúsku zelená. Taký jed odolá mrazeniu aj varu, neriskujte to. Dajte prednosť purpurovej. Pod ňou sa skrýva hotový poklad. No možno len preto, lebo žlté, biele, ružové či sladké zemiaky ešte nikto cielene netestoval na liečebné účely. Vedci však predpokladajú, že ich pozitívne účinky sú v tejto rodine podobné. Nemáte dôvod im neveriť, najmä keď ide o takú chutnú záležitosť, akou sú zemiaky. DOSTAŇTE SA IM POD ŠUPKU Vláknina: Z jednej porcie zemiakov vykryjete desatinu dennej potreby vlákniny vášho organizmu. Škroby: Nie sú len zdrojom energie. Časť z nich sa v tele nerozkladá a funguje podobne ako vláknina. Zlepšuje trávenie, reguluje hladiny cukrov a zlých tukov v krvi. Flavonoidy: Quercetín poznáte najmä z červeného vína. Spomaľuje opotrebovanie a predčasné starnutie organizmu, bojuje však aj proti astme a alergiám. Uľahčuje totiž dýchanie. Bohatšie na quercetín sú odrody so žltou, s oranžovou alebo červenkastou dužinou. Nájdete v nich aj viac karotenoidov pre lepší zrak a zdravšiu farbu pleti. Minerály: Meď ocenia nielen svaly, ale aj pokožka. Bude plná kolagénu a pružnejšia. Horčík, železo, zinok, jód, mangán a nikel tvoria kombináciu, ktorú telo tiež neodmietne. Fosfor posilní zuby, nechty a kosti, ale aj obranyschopnosť. V zemiakoch sa nachádzajú spolu s vápnikom v ideálnom pomere. Draslíka je v zemiakoch viac ako v banánoch. Bez neho nebudú správne fungovať svaly, kosti nebudú mať správne zloženie a organizmus nebude schopný ekonomicky hospodáriť s vodou. Vitamíny: Vitamín C sa síce teplom rozkladá, no v zemiakoch ho ostane stále dosť pre zdravé kosti, svaly i zuby. Uľahčuje vstrebávanie železa a bojuje proti starnutiu organizmu a následkom stresu. Béčka sa nedajú ničím nahradiť pri metabolizme cukrov a získavaní energie. Prospievajú pokožke a nervovému systému. Kyselina listová dohliada na delenie buniek a červené krvinky by boli bez nej stratené. Vitamín E bráni voľným radikálom premeniť sa na zlý cholesterol, ktorý upcháva cievy, zvyšuje krvný tlak a oberá vás o pozemské potešenia z porcie prerasteného bôčika. MÁTE SVOJ TYP? Varný typ A – na zemiakový šalát a ako príloha - pevné, nerozvárajú sa a nie sú múčnaté. Varný typ B – na prílohu - polopevné, polomúčnaté, polosuché. Varný typ C – na kašu - múčnaté, ak si nedáte pozor, ľahko sa rozvaria. Varný typ D – na cesto, knedle, halušky - rýchlo sa rozvaria, sú silno múčnaté.

---

MVDr. MUDr. Dr. Wallach - Mŕtvi lekári neklamú

Práve ste začali čítať skrátený prepis prednášky MVDr. MUDr. Dr. Joe Wallacha, ktorú predniesol v roku 1994 v Kansas City. Dr. Wallach bol v roku 1991 navrhnutý na Nobelovu cenu. Pri čítaní tohto textu sa dozviete o príčinách viacerých chorôb a predčasnom starnutí, ako aj o spôsoboch, ako obom predchádzať.

Dovoľte mi začať otázkou: Koľko z Vás vyrástlo na farme, žije na farme a má čo robiť s chovom dobytka? Ja osobne som vyrástol na farme v Missouri v päťdesiatych rokoch. Chovali sme hovädzí dobytok na porážku. Ak sa chcete uživiť chovom dobytka, musíte si tiež pestovať patričné krmivo. U nás sme pestovali kukuricu, sójové bôby, sušili sme seno a ďalšie. Po zbere sme všetko poslali do mlyna na zomletie. K zomletému krmivu sme pridávali zmes vitamínov, rôzne minerály a stopové prvky. Všetko sme zmiešali spolu a z tejto zmesi sme urobili tablety, ktorými sme kŕmili dobytok. Po šiestich mesiacoch sme vykŕmené kusy poslali na porážku. Takto sa to neustále opakovalo. Vtedy, ako 13-ročného chlapca ma fascinovala dôkladná príprava hodnotného krmiva pre kravy. My ľudia sa chceme dožiť vysokého veku a pritom nejeme žiadne vitamíny a minerály. To ma trápilo. Preto som sa jedného dňa spýtal svojho otca, prečo nepridávame do našej stravy potrebné živiny, tak ako ich dávame nášmu dobytku. Môj otec na to len zabručal niečo ako: "Buď ticho chlapče a Váž si čerstvú stravu, ktorú tu máme." Po strednej škole som sa rozhodol študovať poľnohospodárstvo na univerzite v Missouri. Po nejakom čase som prešiel na štúdium veterinárstva. Tam som tiež dostal odpovede na väčšinu mojich otázok z chlapčenských rokov. Je zaujímavé, že veterinári vedia, ako predísť a niekedy aj vyliečiť rad ochorení u zvierat jednoducho a lacno pomocou správnej výživy. Ak sa chcete uživiť ako farmár, musíte sa vedieť o zvieratá správne starať a tým predídete množstvu problémov a výdavkov a to len za pomoci výživy. Pre zvieratá totiž nemáme žiadne poisťovne ani Červený kríž a tak ich musíme udržiavať v plnom zdraví. Po ukončení štúdia sa mi naskytla príležitosť splniť si jeden z mojich chlapčenských snov: Odišiel som do Afriky pomáhať pri záchrane divokých zvierat ako veterinár. Po dvoch rokoch práce so slonmi a nosorožcami som dostal telegram zo ZOO v St. Luis. Vzhľadom k mojim skúsenostiam s divými zvieratami mi ponúkli miesto veterinára. Ponuku som prijal a mojou úlohou bolo vykonávať pitvy zvierat, ktoré uhynuli prirodzenou smrťou. ZOO v St. Luis dostalo dotáciu 75 miliónov dolárov na výskum príčin smrti u zvierat a na vyhľadávanie druhov zvierat, ktoré sú obzvlášť citlivé na znečistenie (ďaleko citlivejšie ako ľudia). Tieto zvieratá by sa potom používali na monitorovanie vplyvu znečistenia prostredia na živé organizmy. Preto, aby bolo možné zjednať nápravu stavu skôr, než sa negatívne vplyvy prejaví na človeku. Tak som strávil 12 rokov pitvaním zvierat a celkovo som vykonal 17 000 pitiev. Tiež som sa zúčastnil okolo 3000 pitiev na ľuďoch. Záver bol taký, že každý prípad prirodzenej smrti, či už u zvieraťa alebo u človeka, je prejavom nedostatku živín. Tieto výsledky ma fascinovali. Opäť som si spomenul na svoje detstvo, náš dobytok a hlavne na to, čím sme ho kŕmili. Chcel som ukázať ostatným ako je výživa dôležitá. Začal som písať články do novín a časopisov. Napísal som tiež niekoľko učebníc, hovoril som v rozhlase, televízii. Moje poznatky však nechávali ľudí vlažnými. Nikto so mnou nezdieľal moje nadšenie a lekári boli k mojim výsledkom tí najpesimistickejší. Rozhodol som sa teda ísť študovať medicínu len preto, aby som si mohol otvoriť svoju vlastnú lekársku prax a tu využiť výsledky svojich výskumov pre ľudí. Po ukončení štúdia som 15 rokov v Portlande, v štáte Oregon, vykonával prax ako praktický lekár. Musím povedať, že výsledky veterinárnej praxe sa potvrdili pri aplikácii na ľudí a pokiaľ si z toho, o čom dnes budem hovoriť, odnesiete len 10%, ušetríte si veľa zbytočného trápenia a pridáte si mnoho rokov života za plného zdravia. Chcem Vám ukázať, že stojí za to podstúpiť určité úsilie a niečo pre seba urobiť. Pretože len tí z Vás, ktorí sa pevne rozhodnú, môžu očakávať nejaké výsledky. Vo svete je najmenej 5 oblastí, kde sa ľudia dožívajú veku 120 až 140 rokov. Vedecké poznatky ukazujú, že genetický potenciál ľudského tela je tiež 120 až 140 rokov. Chcem sa tu zmieniť o týchto národnostiach podrobnejšie. Pokiaľ ide o údaje dlhovekosti, možno predpokladať, že niektoré budú prehnané. Obmedzím sa preto len na údaje, ktoré sú písomné dokumentované. Z oblasti Tibetu je to prípad čínskeho doktora Li, ktorý dostal od čínskeho cisára uznanie za dlhovekosť pri príležitosti oslavy svojich 150 rokov. Doktor Li sa údajnej narodil v roku 1777 a zomrel v roku 1933 vo veku 156 rokov. Tento prípad vzbudil mimoriadnej veľkú pozornosť a bol tiež opísaný v London Times z roku 1933. Na základe toho napísal James Hilton v roku 1934 svoju knihu nazvanú "Stratený horizont". Ďalšie oblasti, kde sa ľudia bežne dožívajú veku 120 až 140 rokov je východný Pakistan (údolie Hunza - pozn. M.N.), ďalej sú to oblasti, kde žijú Arméni (Jerevan) a Azerbajdžanci, teda juh bývalého Sovietskeho zväzu. Napríklad januárové číslo časopisu National Geographic z roku 1973 pojednáva o ľuďoch, ktorí sa dožili sto a viac rokov. V pamäti mi utkveli tri fotografie. Na prvej je pani vo veku 136 rokov s pohárom vody v jednej ruke a cigarou v druhej. Teda žiadna krehká starenka v nemocnici alebo domove dôchodcov, obávajúca sa termínu platenia za drahú liečbu, ale niekto, kto sa ešte stále raduje zo života. Na ďalšom obrázku bola skupinka troch manželských párov oslavujúcich svoje l00., 115-te a 120-te výročie svadby. Na poslednom obrázku je pán zbierajúci čajové lístie na plantáži v Arménsku. Podľa jeho rodného listu a rodných listov jeho detí bolo tomuto mužovi 167 rokov! Na západnej pologuli stojí za zmienku andský kmeň Vilcabamba z oblasti Ekvádoru. Z oblasti juhovýchodného Peru je to kmeň indiánov Titi Caca. Ľudia v oboch týchto oblastiach sa dožívajú veku 120 až 140 rokov. Pokiaľ ide o Američanov, najstarším občanom USA bola pani Margaret Steechová, o ktoré je zmienka v Guinessovej knihe rekordov a ktorá zomrela na následky pádu vo veku 115 rokov. Pani Steechová bola pred pádom úplne zdravá a podľa úmrtného listu zomrela na nedostatok vápnika tri týždne po páde. Dcéra pani Steechovej uviedla, že jej matka mala v posledných týždňoch svojho života neobvyklú chuť na sladké veci. Toto je prejav nedostatku chrómu a vanádu. Ďalší zdokumentovaný prípad je náčelník jedného nigérijského kmeňa, ktorý bol veľmi vychvaľovaný jednou z jeho žien. Zomrel vo veku 126 rokov a mal stále pôvodný chrup. Dá sa teda predpokladať, že aj jeho ostatné schopnosti boli rovnako zachovalé. Muž zo Sýrie, ktorý zomrel vo veku 133 rokov, sa štvrtýkrát oženil v 80tich rokoch a stal sa otcom deviatich detí (do svojich 100 rokov), taktiež uvádzané aj v Guinessovej knihe rekordov. Takže páni - stále máte nádej. Všetci máme prinajmenšom rovnakú možnosť dožiť sa 120 až 140 rokov. Priemerný vek v Spojených štátoch je dnes 75,5 rokov. Priemerný vek lekárov v USA je 58 rokov! Ak chcete aspoň štatisticky získať 17 rokov života, neštudujte medicínu (presnejšie: nevykonávajte lekárstvo v USA!-pozn.M.N.) Ak sa však chcete dožiť 120 až 140 rokov, potom musíte urobiť dve veci. Prvá: a/ vyhnúť sa hlúpostiam života, ja tomu hovorím "životným mínam"! Tieto vás môžu stáť život. Sú to - každodenné fajčenie, dennodenná kocovina alebo beh v čiernom úbore v noci pozdĺž cesty a podobne. Možno vám to pripadá nezmyselné, ale je k podiveniu, koľko Američanov príde týmto spôsobom každý rok o život. b/ Ďalšou dôležitou vecou je - vyhnite sa lekárom! Som si vedomý, že toto je veľmi autoritatívne tvrdenie. Musím Vám vysvetliť prečo. Trojročná štúdia skupiny pre ochranu spotrebiteľa od spoločnosti Ralph Nather z 13.1. 1993 uvádza, že v dôsledku lekárskej nedbanlivosti príde v amerických nemocniciach o život okolo 300.000/ročne (slovom: tristotisíc ročne!-pozn.M.N.) ľudí. Lekársku nedbalosťou sa rozumie: zlé stanovenie diagnózy a spôsobu liečby, aplikácia nevhodných liečiv, chyba v desatinnom mieste a následné predávkovanie liekov atď Pre bližšiu predstavu si uvedomte, že v priebehu celej desaťročnej vojny vo Vietname Američania stratili 56-tisíc mužov, čo je 5 600/ročne. Vtedy vyšli do ulíc milióny ľudí protestovať proti vojne. Dnes však nikto neprotestuje: „Chráňte nás pred lekármi!“!!! Preto je veľmi potrebné predchádzať chorobám a tým sa vyhnúť riziku styku s lekármi! Druhá: musíte začať robiť niečo pre svoje zdravie! Na zabezpečenie správnej funkcie vášho tela potrebujete denne okolo 90 látok: 60 minerálov, 16 vitamínov, 12 aminokyselín a 3 mastné kyseliny. Väčšina ľudí si kupuje vitamín C a o ďalších nutných prvkoch nemá ani potuchy. Ak to so svojím zdravím myslíte vážne, potrebujete denne 90 látok. V dnešnej dobe sú lekári príliš zamestnaní chemoterapiou, operáciami a transplantáciami, než aby im zostal čas nám povedať ako tomu všetkému predísť. Novinári síce vedia, že ľudia majú záujem o zdravie a občas sa niekde objaví článok o tom či onom. Nie je to však z ľudomilstva, ale preto, že to pomáha predávať tlač. Objavíte aj článok ako je ten zo 6. 4. 1992 vytlačený v časopise TIME pod názvom "Skutočný význam vitamínov". V tomto článku bol podľa najnovších výskumov popísaný vplyv vitamínov na zdravie ľudí. Ide o šesť veľmi pozitívnych stránok. Na záver je názor odborníka Dr. Victora Herberta, profesora medicíny na univerzite Mount Sinai v New Yorku po tom, čo bol novinárom požiadaný o komentár. Dr. Herbert tu poznamenáva, že kŕmenie sa vitamínmi je k ničomu. Výsledkom prijímania minerálov a vitamínov je len drahý moč. Inými slovami povedal, že ľudia hovoriaci o výžive sú podvodníci, ktorí z vás len ťahajú peniaze. Zrejme to tak musí byť, sú to predsa slová profesora medicíny a vyšlo to tlačou. Alebo nie? Niečo vám poviem. Z mojich skúseností zo 17-tisíc pitiev je denná moč za 50 centov to najlacnejšie poistenie aké poznám a ak neinvestujete do svojho zdravia, investujte do príjmov nejakého lekára. Ani cent zo zárobku lekára nejde na výskum ako predchádzať chorobám, ktoré ľudstvo sužujú. Keby tomu bolo inak, lekári by za chvíľu nemali koho liečiť a táto lukratívna profesia by sa stala minulosťou. A potom tu predsa máme rôznych politikov, ktorí nám ponúkajú lekársku starostlivosť zdarma, ak budeme voliť práve toho ktorého z nich, alebo to je aspoň to čo chcú aby sme si mysleli a my sa potom čudujeme prečo máme tak vysoké dane. Ako je toto všetko možné? Je to tým, že sme odovzdali zodpovednosť za svoje zdravie lekárom a - vláde! Podarilo sa im nás totiž presvedčiť na úrovni podvedomia, že sami na to nestačíme a že bez nich je každý z nás stratený. Len sa niekedy sledujte ako jednáte s lekárom. Veľmi zriedka je to ako rovný s rovným. Lekári poznajú tisícky faktov o najrôznejších chorobách, ale len niektorí vedia ako liečiť. Myslím si, že lekári nám niečo dlhujú a že by mali uviesť niekoľko vecí na správnu mieru. Chcem sa tu preto zmieniť o niekoľkých falošných mýtoch. Každý z vás pravdepodobne počul, že žalúdočné vredy sú spôsobené stresom. Už pred tridsiatimi rokmi sa vo veterinárnej medicíne vedelo, že vredy (aspoň u svíň) spôsobuje baktéria "Helicobacter pylori". Liečba je vlastne veľmi jednoduchá a spočíva v podávaní minerálu bizmutu spolu s antibiotikom tetracyklín. Lekári už na to tiež prišli, pretože Národný Inštitút Zdravia v jednej svojej správe z roku 1994 uvádza: "Žalúdočné vredy sú spôsobené baktériou Helicobacter pylori a môžu byť vyliečené podávaním tetracyklínu a bizmutu''. Ďalším mýtom je rakovina. Rakovina je v Spojených Štátoch na druhom mieste ako príčina smrti. V septembri roku 1993 uverejnila Harvardská univerzita spolu s Národným Inštitútom Zdravia výsledky päťročnej štúdie prevencie rakoviny vykonávané v Číne. Čína bola zvolená preto, že v jednej tamojšej provincii je najvyšší výskyt rakoviny na svete vôbec. Experimentu sa zúčastnilo 29-tisíc ľudí a spočíval v tom, že títo ľudia boli rozdelení do niekoľkých menších skupín a každej skupine boli podávané určité živiny, minerály alebo vitamíny, alebo kombinácia viacerých živín, vo dvojnásobnej ako odporúčanej dávke. Toto sú výsledky štúdie: U skupín ktorým sa podával iba jeden vitamín či minerál nedošlo štatisticky k žiadnemu zlepšeniu. V skupine kde bol podávaný vitamín E, beta karotén a selén došlo k poklesu úmrtí na rakovinu žalúdka o 21%, pokles úmrtí na ostatné druhy rakoviny o 13% a pokles na iné druhy úmrtí o 9%. Uvedomte si, že k tomuto zlepšeniu došlo v dôsledku podávania iba troch živín z celkového počtu deväťdesiatich. Ďalšou oblasťou kde nám lekári dlhujú informácie, je operatívne liečenie kĺbov. V roku 1993 uverejnila Harvardská univerzita v spolupráci s tamojšou vojenskou nemocnicou výsledky experimentu týkajúceho sa liečenia zápalu kĺbov. Pri tomto experimente bola vybraná skupina ľudí, ktorí nevykazovali žiaden pokrok pri tradičnej liečbe. Táto tradičná liečba pozostávala z injekcií, podávania kortizónu, prednizónu, podávaní iných liečiv a fyzikálna terapia s jediným výsledkom: nutná operatívna výmena kĺbov. Lekár poverený vedením experimentu zhromaždil pacientov a oznámil im, že vojenská nemocnica hľadá dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní znášať bolesti po ďalších maximálne deväťdesiat dní a boli by ochotní podrobiť sa novému druhu liečby. K tomuto pokusu sa prihlásilo 29 dobrovoľníkov s diagnózou koxartróza=panva/gonartróza=koleno, a liečba spočívala v podávaní 1 lyžice sušených kuracích chrupaviek každé ráno spolu s raňajkami. Podľa tejto správy zápal a bolesti ustúpili po desiatich dňoch a po troch mesiacoch došlo k úplnému obnoveniu funkcie kĺbov. Ďalší mýtus sa týka Alzheimerovej choroby. Hoci pred päťdesiatimi rokmi bola Alzheimerova choroba u ľudí neznáma, trpí dnes touto chorobou každý druhý Američan vo veku nad 70 rokov. Za doby mojich štúdií veterinárstva som sa učil, že je možné túto chorobu u svíň vyliečiť zvýšenými dávkami vitamínu E spolu s rastlinným olejom. V júli 1992 publikovala kalifornská univerzita v San Diegu správu, kde sa okrem iného uvádza: Vplyv Alzheimerovej choroby u ľudí je možné zmierniť zvýšenými dávkami vitamínu E. Ak trpíte konkrementmi=obličkovými kameňmi, prvé čo vám lekár poradí zrejme bude aby ste obmedzili mliečne výrobky a príjem vápnika. Lekári majú zafixovanú predstavu, že vápnik vo vašich obličkových kameňoch pochádza z vápnika, ktorý sa dostáva do vášho tela s potravou. Tento vápnik však pochádza z vašich kostí, keď si ho vaše telo nedokáže v kostiach udržať. Táto neschopnosť je spôsobená nedostatkom prvku bór a v dôsledku toho trpíte vážnym nedostatkom vápnika. Ako študent veterinárstva som sa učil, že ak chcem predísť obličkovým kameňom u dobytka, musím podávať vápnik, horčík a bór. V dokumente z roku 1993 uverejnenom opäť Harvardskou univerzitou sa okrem iného uvádza: "V štúdii, ktorá stavia na hlavu všetku doterajšiu lekársku prax výskumníci zistili, že zvýšený príjem vápnika znižuje riziko vzniku obličkových kameňov. Z piatich skupín po 9-tisíc dobrovoľníkoch mala skupina s najväčším príjmom vápnika najmenší výskyt obličkových kameňov.". Keď som pred rokmi začal s touto osvetovou činnosťou pre Američanov a začal jazdiť od mesta k mestu po celých Štátoch, bolo mi jasné, že si musím nájsť nejaké hobby na krátenie voľného času. A pretože som chcel nájsť niečo čo by ma bavilo a zároveň bolo prospešné ľuďom, rozhodol som sa zbierať úmrtné listy lekárov a právnikov. Už skôr som uviedol, že priemerný vek lekárov v Spojených Štátoch je 58 rokov, zatiaľ čo priemerný vek Američanov je 75,5 rokov. Je zaujímavé, že tí, ktorí nám hovoria, čo máme a nemáme jesť, sa dožívajú 58 rokov a tí čo sa dožívajú 120 rokov si dávajú do čaju hrudu masla. Budete sa teda musieť rozhodnúť, komu z nich chcete veriť. Či mŕtvym lekárom alebo tým, ktorí sa dožívajú raz takého veku. Chcem sa s vami teraz podeliť o niektoré informácie zo svojej zbierky úmrtných listov. Tak napríklad Dr. Stuart Cartwright sa doma zrútil vo veku 38 rokov - prasknutá srdcová tepna v dôsledku jej zoslabenia a straty elasticity. Niekedy okolo roku 1957 som sa ako veterinár dozvedel, že strata elasticity a to nielen u tepien je spôsobená nedostatkom medi. Vtedy boli uverejnené výsledky experimentu s 25-tisíc moriakmi, ktorý jednoznačne preukázal spojitosť medzi nedostatkom medi a úmrtí v dôsledku prasknutej srdcovej tepny. Tento pokus bol opakovaný i s inými druhmi zvierat (myši, bravy, atď.) a táto súvislosť sa vždy potvrdila. Nedostatok medi spôsobuje tiež radu iných problémov. Prvým príznakom nedostatku medi sú šedivé vlasy. Vrásky sú spôsobené stratou elasticity kože rovnako tak ako kŕčové žili stratou elasticity stien tepien. Rovnaký osud si privodil aj Dr. Martin Carter, ktorý zomrel vo veku 57 rokov. Tiež v dôsledku prasknutej srdcovej tepny. Dr. Carter vyštudoval lekárstvo na prestížnom Harvarde a postgraduálne kurzy na univerzite v Yalle. Ďalej je to napríklad Dr. Stuarta Burdera, ktorý napísal päť kníh o správnej výžive a zomrel vo veku 40 rokov na srdcovú myopatiu (myokardiopatia, kardiomyopatia, ochorenie s porušenou činnosťou myokardu bez zjavnej primárnej poruchy na chlopniach, na koronárnych tepnách a bez známok vysokého krvného tlaku), spôsobenú následkom nedostatku selénu. Jeho knihy zahŕňajú tituly ako: • Večne mladý • Sprievodca redukčnou diétou • 20 rokov mladší počas 20 týždňov • Ako určiť správnu stravu ... Máte záujem nasledovať rady tohto lekára? Prosím. Pritom stačí užívať liek selén za 10 centov denne, ktorý vylieči akýkoľvek druh myopatie. Ak toto neurobíte, potom sa jedná o niečo, čo ja nazývam "zhubnú hlúposťou" a hazardujete so svojím životom. Klasický spôsob liečenia tejto choroby je transplantácia srdca s patričným účtom na 750-tisíc dolárov. Zamyslite sa nad tým. Srdce je zadarmo od darcu , nite na šitie prídu na 10 dolárov a za výkon zaplatíte 749 990 dolárov. Na začiatku som sa zmieňoval o prehnanej chuti na sladkosti, čo je prejavom nedostatku niektorých minerálov. Iným prejavom nedostatku minerálov je, keď tehotná žena ide v noci do chladničky a zajedá kyslé uhorky zmrzlinou. Podobné je to v živočíšnej výrobe: Farmári vedia, že keď dobytok začne žuvať stodolu, alebo keď vidia kravu s kosťou v papuli, ide o jasnú známku nedostatku minerálov. Tak napríklad prvotné známky nedostatku selénu sa prejavia ako tzv. starecké škvrny. Ak v tomto stave začnete užívať minerály obsahujúce selén, škvrny počas 4 až 6 mesiacov zmiznú. Uvedomte si, že nedostatok selénu poškodzuje vnútorné orgány, avšak pre oko je toto poškodenie samozrejme neviditeľné. Chcem tým povedať, že ak zmiznú škvrny na koži, zmizne aj vnútorné poškodenie a vaše srdce, obličky, mozog a pečeň začnú pracovať ako predtým. Ak máte nedostatok chrómu a vanádu, prejaví sa to ako neuhasiteľná chuť na sladké, pretože máte nízky obsah cukru v krvi. Ak trvá tento stav dlho, môže sa zmeniť na cukrovku. Problémy s cukrom sú vždy v spojení s nedostatkom chrómu a vanádu. Prvopočiatky nedostatku cínu sa prejavia u mužov ako čiastočná holohlavosť. Keď sa tak rozhliadam po tomto sále, vidím, že značné percento mužského osadenstva v tejto sále trpí nedostatkom cínu. Ak necháte tento stav zotrvať, začne sa zhoršovať sluch až prestanete počuť úplné. Pri nedostatku bóru vaše telo stratí schopnosť udržať vápnik v kostiach a vaše kosti sa začnú odvápňovať. Bór tiež pomáha udržiavať správnu hladinu estrogénu u žien a testosterónu u mužov. Ak teda trpíte nedostatkom bóru ako žena, budete prechádzať peklom v období menopauzy, zatiaľ čo ak ste muž, nebudete si istý, či máte na tanečnom parkete partnerku viesť alebo nasledovať. Prvá známka nedostatku zinku je strata chuti a čuchu. Jedlá vám jednoduché nebudú chutiť tak ako predtým. Pri pokusoch na laboratórnych zvieratách sa dokázalo, že prvky vzácnych zemín ako je lantán, prazeodým, neodým, samárium, európium, ytrium a túlium predlžujú dobu ich života na dvojnásobok. Ja osobne nečakám na to, až lekári tento poznatok vedecky odsúhlasia, pretože tí sa ešte stále nemôžu dohodnúť na vitamíne C a užívam všetky tieto prvky vzácnych zemín. Teraz ide však o to ako dostať všetkých týchto 90 potrebných živín do tela. Väčšina ľudí sa prikláňa k názoru, že optimálne je dodávať živiny telu zo zeleniny a ovocia. Ja súhlasím, sú tu však dva podstatné problémy. • Po prvé, naša ornica je využívaná, alebo ešte lepšie povedané zneužívaná tak intenzívne, že bez prihnojovania umelými hnojivami už nie je schopná poskytovať úrodu. Umelé hnojivá dodávajú rastlinám iba pár základných minerálov ako je dusík, fosfor, draslík, prípadne ďalšie dva-tri minerály. Týmto prihnojovaním dodávame rastlinám len hmotu, to znamená, že sme schopní zvýšiť iba hektárové výnosy. Pokiaľ však ide o výživnú hodnotu, tá je hlboko pod úrovňou, než akú mali plodiny povedzme pred 200 rokmi. Nezabudnime aj na to, že hnojením sa ničia pôdne baktérie. Znamená to teda, že väčšina, práve tých pre telo dôležitých minerálov, je z ornice už dávno vyčerpaná. Rastliny spolu s pôdnymi baktériami teda nemajú odkiaľ zabudovať do svojich buniek tieto cenné minerály, aby ich potom ďalej mohli odovzdať človeku. • Po druhé, aj keď by sme mali zeleninu s náležitým obsahom potrebných minerálov, museli by sme ju denne konzumovať niekoľko kilogramu a to v 15tich až 20tich druhoch, čo iste nie je príliš praktické. K ilustrácii celej situácie sa chcem zmieniť o dokumente amerického senátu číslo 264 z druhého zasadnutia 74 kongresu. V tomto dokumente sa uvádza: "Poľnohospodárska pôda je ochudobnená o minerály a v dôsledku toho úroda z tejto pôdy obsahuje nedostatok minerálov. U ľudí, ktorí jedia takúto stravu, dôjde k výskytu chorôb spojených s nedostatkom minerálov. Jediným spôsobom ako týmto ochoreniam predísť je užívať potravinové doplnky obsahujúce minerály ". Tento dokument pochádza z roku 1936! Ako ďalší príklad uvediem starý Egypt. Starí Egypťania sa modlili ku každému bohu, ktorého len poznali, aby prišla povodeň a priniesla úrodný kal na ich polia. Naši americkí farmári sa naopak modlia, aby žiadne povodne neboli. • Tento jemný kal, ktorý so sebou priniesli záplavy, obsahoval minerály z celého toku Nílu. Tým sa stalo, že úroda rástla vždy na "novej" pôde. Niet sa preto čo diviť, že Egypt bol strategicky tak dôležitým miestom. Ten kto ovládal Egypt, mal prístup k plnohodnotnému obiliu. Keby vtedajší vojvodcovia dávali svojim vojakom obilie z ochudobnenej pôdy v Grécku a v Ríme, len ťažko by ich vojsko bolo schopné pochodovať 20 hodín denne a ešte vyhrať bitku. Ak ešte stále pochybujete o tom ako sú minerály dôležité, uvediem čo sa stane, ak telu chýbajú. Tak napríklad nedostatok vápnika sa prejavuje približne 147 druhmi ochorení. Z tých najbežnejších sa tu zmienim o odvápnení kostí, obnažení ďasien, odvápnení kĺbov, vysokým krvným tlakom, nespavosťou, obličkovými kameňmi, ostrohy, kŕče, PMS u žien a bolesti chrbta. Ak trpíte ustupovaním ďasien, zubár vám zrejmé odporučí flossovať (čistiť zubnou niťou) dvakrát denne. Z mojich skúseností so zvieratami viem, že netrpia ustupovaním ďasien, hoci si zuby ani nečistia, ani neflossujú. Tým nechcem povedať, že im nie je cítiť z papule. Avšak zvieratá netrpia ustupovaním ďasien, pretože im farmári dávajú do potravy minerály. Ustupovanie ďasien -parodontóza- je spôsobené odvápnením čeľuste a ak máte tento problém, potom máte osteoporózu v pokročilom štádiu. Pri vysokom krvnom tlaku vám lekár zakáže soľ a mliečne výrobky, pretože mlieko obsahuje vápnik. Pred nedávnom sa uskutočnil experiment s 10-tisíc dobrovoľníkmi v cene 35 miliónov vašich daňových dolárov. Táto skupina bola rozdelená na dve podskupiny po 5 000 ľuďoch. Ľudia v prvej podskupine sa vzdali všetkých liekov a prešli na diétu s nízkym obsahom soli. V druhej podskupine zvýšili ľuďom dennú odporúčanú dávku vápnika na dvojnásobok. Toto sú výsledky pokusu: V prvej podskupine došlo k poklesu tlaku u 0,3% ľudí. Tento výsledok nebol považovaný za štatisticky významný a záver bol, že príjem soli zrejme nehrá rolu vo vzťahu k vysokému krvnému tlaku. V druhej podskupine bol pokus po troch týždňoch prerušený jednoducho preto, že u 95% ľudí došlo k návratu tlaku na normálnu hodnotu. Nespavosť sa v Spojených Štátoch rieši práškami na spanie. V dôsledku predávkovania však príde ročne o život okolo 10 000 ľudí. Nikto sa však proti tomu nebúri, pretože ide o schválený liek. Pri obličkových kameňoch lekár prikáže obmedziť príjem vápnika. Lekári sú presvedčení, že tento vápnik pochádza z vašej stravy. V skutočnosti sa však jedná o vápnik, ktorý si vaše telo v kostiach nedokáže udržať. Podľa výskumu univerzity v San Diegu zverejnenom pred piatimi rokmi sa pri zdvojnásobení odporúčanej dennej dávky vápnika zníži emocionálny a fyzický dosah PMS (Pred Menštruačný Syndróm) u žien o 85%. Bolesti v krížoch nie sú nič iného ako odvápnenie stavcov, pretože keď doštičky nemajú na čom držať, hádajte ako sa vám bude zohýbať. Ak k tomu navyše trpíte nedostatkom medi a chýbajú vám tým elastické vlákna, sú aj vaše doštičky „tvrdé“. Je veľmi zaujímavé si všimnúť, koľko lekárskych odborov sa zaoberá chorobami spôsobenými nedostatkom vápnika a v dôsledku lekárskej tendencie sa snažia liečiť následky namiesto odstránenia ich príčin!: chirurg, internista,  kardiológ, ortopéd, reumatológ,  urológ: chirurg → ostroh; parodontológ → ustupujúce ďasná parodontóza; gynekológ → PMS; neurológ → kŕče; internista + chirurg → ľadvinové kamene; internista → nespavosť + vysoký tlak; ortopéd → artritída + bolesti v krížoch! Cukrovka je v Spojených Štátoch na treťom mieste ako príčina smrti. S cukrovkou je spojená rada komplikácií, ako rôzne typy zhoršenia zraku, zlyhanie obličiek, kardiovaskulárne ochorenia, amputácia a pod.. Vo veterinárnom liečiteľstve je známa od roku 1957 možnosť, ako cukrovke u zvierat predísť a vyliečiť ju pomocou dvoch stopových prvkov. Správa bola publikovaná v časopise amerických vedcov "Federation Proceedings". Týmito prvkami sú chróm a vanád. Podľa nedávnych výskumov Vancouverskej univerzity v Britskej Kolumbii je vanád sám osebe schopný nahradiť postupne v priebehu 4 až 6 mesiacov potrebu užívania inzulínu. Ak teda začínate spoznávať, že minerály sú dôležité, musím vám tiež niečo povedať o mineráloch samotných a o tom ako je najlepšie ich užívať. Na trhu sú tri druhy minerálov: * minerály anorganické (elementárne), * minerály chelátované, a * minerály koloidné. Anorganické minerály nie sú v podstate nič iné, než rozdrvená skala. Vstrebateľnosť pre telo je 5% až 10% po 35 roku života klesá na 3% až 5%. Ak vezmeme napríklad zlúčeninu vápnika a laktózy, potom v 1 000 mg tejto látky je 250 mg vápnika 750 mg laktózy. To znamená, že z jednej takejto tablety dostaneme do tela pri 5% vstrebateľnosti 12,5 mg vápnika. Ak teda chceme vstrebať dennú dávku 1000 mg vápnika, musíme skonzumovať 80 tabliet. Chelátované minerály boli vyvinuté v šesťdesiatych rokoch v konkurencii pri zásobovaní farmárov minerálmi pre dobytok. Tieto minerály znamenali významné zlepšenie vstrebateľnosti tým aj zlepšenie zdravotného stavu dobytka s následným zlacnením chovu. Chelátovaný minerál je prvok, na ktorom je naviazaná aminokyselina, enzým alebo proteín. Tým, že minerály sú naviazané na látku, ktorá je telu vlastná, vzrástla vstrebateľnosť až na 40%. Koloidné minerály sú jednotlivé molekuly určitej látky rozptýlené vo vode. Nejedná sa teda o tablety, ale o tekutinu. Rozptýlené častice majú záporný elektrický náboj, zatiaľ čo črevná stena má kladný náboj. To má za následok, že tieto minerály sú vstrebateľné až na 98%. Vráťme sa teraz späť k spomínaným miestam, kde sa ľudia bežne dožívajú vysokého veku. Keď začnete hľadať, čo majú tieto oblasti spoločného, zistíte, že sú v nadmorskej výške 2 800 metrov a vyššie, s menej než 50 milimetrov zrážok ročne. Jedná sa teda o veľmi suché a chladné oblasti. Spôsob, akým tam ľudia získavajú vodu je, že odstránia vrstvu pätnástich až dvadsiatich centimetrov kameňa prikrývajúceho ľadovec a zachytávajú vodu z topiaceho ľadovca do pripravených nádob. Táto voda nie je číra, ale je zakalená, so zafarbením od bielej až po hnedú, podľa toho aký minerál prevláda. Takto získaná voda obsahuje minerály a ľudia ju používajú ako na pitie, tak aj na závlahu svojich políčok. Vďaka tomu je ich inak hornatá pôda veľmi bohatá na živiny, ktoré my v civilizovanom svete k poľutovaniu nemáme. Neexistuje tam cukrovka, rakovina, odvápnenie kostí, vysoký krvný tlak, srdcové choroby, šedý zákal, nerodia sa tam postihnuté deti a nemajú tam ani lekára. Napriek tomu sa dožívajú 120 až 140 rokov. Väčšina ľudí sa však nerozhodne žiť v týchto miestach, pretože tam nemajú vykurované domy s TV, ani autá a nákupné strediská. Zato tam však majú dostatok minerálov. Ak neužívate minerály, najlepšie v koloidnej forme, skracujete si každý deň svoj život o niekoľko hodín!

Objev indiánů, který ovlivnil historii

Stovky let před tím než se objevil bílý muž, indiáni kmene Paiutů z centrálního Utahu podnikali cesty k legendárnímu posvátnému prameni, známému svými výjimečnými uzdravovacími vlastnostmi. V roce 1920 byl těžce nemocný rančer Thomas J. Clark k tomuto prameni doveden jedním z posledních náčelníků kmene Paiutů Letícím Orlem (Soarning Eagle) předtím, než byl kmen přesunut do rezervace. Krátce potom, co začal používat vodu, se dostavilo zázračné zotavení. Povzbuzen tímto výsledkem, umínil si, že odhalí tajemství tohoto záhadného pramene. Když se vydal proti proudu zpět do okolních hor, narazil na usazeniny neobvykle vypadajícího materiálu, z nichž pramen vytékal. Později se zjistilo, že se jedná o zbytky dávného deštného pralesa, unikátně uchovaného v originální rostlinné formě přes 100 miliónů let. Analýza tohoto materiálu prokázala, že obsahuje neskutečně velké množství více než sedmdesáti různých minerálů a stopových koloidních prvků. Po měsících experimentování vyvinul T. J. Clark proces, kterým bylo možné přírodní cestou vyluhovat a posléze koncentrovat tyto minerály pouze za použití pramenité vody. Začal rozdávat tuto „zázračnou tekutinu“ svým přátelům a sousedům. Od nich a dalších nadšených uživatelů obdržel mnoho děkovných dopisů, mnoho z nich opravdu pozoruhodných. Později dokonce i státní úřad USA potvrdil, že jde o jedinečné ložisko. Minerály byly uchovány v unikátní formě za dosud neobjasněných okolností, zřejmě díky sopečné činnosti. Pokrytí ložiska dvaceti až třiceti stopami štěrkopísku se ukázalo jako jeho dostatečná ochrana, ale nezabránilo vysokým teplotám a tlakům, které mohly měnit formu minerálů. Na dně ložiska je velmi tvrdé hlinité lože, které umožňuje minerály soustředit a ochránit před rozptýlením a jednoduchou ztrátou v zemi. Tom Clark II, který byl tímto produktem fascinován, prováděl další výzkum, aby zjistil, proč má výrobek tak pozitivní vliv na lidské zdraví. Věřil mimo jiné, že má i neobvyklé elektrické vlastnosti. To bylo později potvrzeno Dr. Fritiz-Albert Poppem, jedním z nejznámějších německých biofyziků (tento muž byl nominován na Nobelovu cenu za biofyziku), jenž provedl měření vlnových délek. Testy ukázaly, že prehistorické rostlinné deriváty koloidních minerálů jsou naprosto netoxické a zvyšují životní (elektrickou) energii buněk. Minerál má přírodní záporný náboj, čímž je známý jako koloidní bioaktivní minerál. Tradice výroby přírodních koloidních minerálů v rodině T. J. Clarka pokračuje už čtvrtou generaci a navrací zdraví desítkám tisíc lidí po celém světě. Dnes jsou minerální pozůstatky deštného pralesa těženy originálním způsobem, mokrou cestou. Dále se přípravek zkoncentruje na požadovanou hustotu. V konečné fázi je propouštěn přes řadu speciálních filtrů, které propustí pouze koloidní minerály. Získá se tak silný koncentrát v sterilní tekuté formě.

Minerály a jejich důležitost

Minerály hrají významnou roli v syntéze DNA, která je základem obnovování a rozmnožování struktur buňek. Staré buňky jsou neustále nahrazovány novými. Tento proces je většinou závislý na přítomnosti stopového množství minerálů. Tělo rozhoduje, jak bude nová buňka použita a DNA molekuly programují buňku genetickou informací tak, aby mohla fungovat samostatně. Buňka nemusí být naprogramována správně, jestliže jí chybí nezbytná výživa. Žije, ale neplní svou funkci. Mizivé množství nesprávně fungujících buněk v těle nevadí. Pokud se ale tyto buňky nahromadí, vznikají různé formy nádoru, ze kterého pak může vzniknout i rakovina. Jestliže naše tělo nemůže průběžně produkovat zdravé buňky, objevují se různá onemocnění a předčasné stárnutí. U většiny lidí dochází ke špatnému vstřebávání různých prvků. Prvotní příčiny vyplývají z naší energetické disharmonie způsobené životosprávou, intoxikací odpadními prvky, životním stylem, genetickou výbavou a tak dále.  Naše trávicí ústrojí nedokáže vstřebávat živiny přijímané v potravě, a proto je nutné tělu dodávat správné poměry minerálních látek ve vhodné formě. Jaký je rozdíl mezi koloidními organickými prvky z rostlin a syntetickými anorganickými minerály? Zatímco jedny se vstřebávají téměř stoprocentně, druhé spíš přispívají k vytváření odpadu, zatížení ledvin a podobně. Prvky z rostlin bychom mohli nazvat prvky nenasycenými - potřebnými pro tělo, a prvky nasycené (odpadní) jsou ty, které už splnily svou úlohu v těle a musí být vyloučeny, aby se v organismu nehromadily a nepoškozovaly jej. Anorganické minerály: Nejsou v podstatě nic jiného, než rozdrcená skála. Jejich vstřebatelnost je u lidí a zvířat velmi malá - pouze 5 – 10 % a po 35. roce věku klesá na 3 - 5 %. Například jedna 1000 miligramová tableta se skládá z 250 mg vápníku a 750 mg laktózy. To znamená, že při 5% vstřebatelnosti dostaneme do těla 12,5 mg vápníku. Pro naplnění denní dávky bychom museli spolykat 80 takových tablet. Při nadměrném užívání se mohou anorganické minerály usazovat v tkáních a způsobovat vážné poruchy jako je arterioskleróza a další srdeční problémy, ledvinové kameny, zvápenatění kloubů, rakovina atd. Chelátované minerály: Upravené minerály do chelátové formy mají vstřebatelnost asi o 20-40 % větší. Jde o anorganické minerály, na které je navázána aminokyselina, enzym nebo protein, což jsou látky tělu vlastní, a tím se zlepšuje jejich vstřebávání. Myšlenka chelátování je však pouze snaha jak oklamat buňky, aby přijaly minerály dovnitř. Tato metoda byla vyvinuta v šedesátých letech vzhledem ke konkurenci při zásobování farmářů minerály pro krmení dobytka. Tyto minerály znamenaly v zemědělství významné zlepšení vstřebatelnosti a tím i zlepšení zdravotního stavu dobytka s následným zlevněním chovu. Koloidní minerály: Nejdokonalejší forma minerálů, využitelnost téměř 100%, nulová toxicita. Minerály v koloidním stavu jsou tak malé, že volně procházejí buňkami lidského organismu a jsou téměř stoprocentně vstřebatelné. V takové formě jsou absolutně netoxické a nehrozí jejich předávkování, zatímco když vypijete roztok anorganického minerálu, můžete se otrávit. Co to je koloidní forma? Mikroorganismy v půdě přeměňují anorganické částice minerálů do formy použitelné pro rostliny. Rostliny absorbují tyto minerály svým kořenovým systémem a procesem fotosyntézy je obrací do koloidní formy. Rostlinou získávaný koloidní minerál je tvořen ultramalými částicemi o průměru 0,0001 mikronu, mají tedy velikost 1/600 červené krevní buňky. Koloidní minerály jsou jednotlivé molekuly určité látky rozptýlené ve vodě. Nejedná se tedy o tablety, ale o tekutinu. Rozptýlené částice mají záporný elektrický náboj, zatímco střevní stěna má náboj kladný, což způsobuje, že tyto minerály jsou vstřebatelné z 98 %. Účinky koloidních minerálů: Vyvolávají a udržují elektrickou rovnováhu v lidském těle. Jsou potřebné pro obrovské množství biochemických pochodů. Např. enzymy jsou v těle produkovány pouze za přítomnosti koloidních stopových minerálů. Jsou součástí hormonální struktury a pomáhají regulovat hormonální činnost. Tělo nemůže přijímat vitamin E bez určité formy koloidního zinku. Jsou důležité pro vstřebávání vitaminů. Hrají významnou roli při syntéze DNA, která je základem obnovování a rozmnožování struktur buněk. Staré buňky jsou neustále nahrazovány novými. Buňka nemusí být naprogramována správně, jestliže jí chybí nezbytná výživa. Regulují metabolismus lidských buněk a jsou nezbytné pro udržení zdraví. Detoxikují tělo. Zabraňují předčasnému stárnutí.

Nedostatek minerálů

Významné práce v oblasti koloidní chemie publikoval a představil lékařské vědě již před několika lety Dr. Joel D. Wallach, D.V.M., M. D., M. S., který byl v  roce 1991 za svou práci „Úžasné vlastnosti koloidních minerálů“ nominován na Nobelovu cenu. Mimo jiné si všímal vztahů mezi nedostatkem prvků, a jaké onemocnění tím může vzniknout. Sbíral např. úmrtní listy lékařů a právníků a zjistil, že se průměrně dožívají velmi nízkého věku. V USA je to věk kolem 58 let při průměrné délce života 75,5 roku. Lidé, kteří nám říkají, co máme jíst, a ti kteří píšou „trháky“ o zdravé výživě nakonec zemřou ve velmi nízkém věku třeba na sníženou elasticitu cév, která se dá zlepšit koloidní mědí. Tak málo někdy stačí ke zdraví. Přednáška Dr. Wallacha ,,Mrtví lékaři nelžou" vzbudila patřičný ohlas.  Jen namátkou se podívejme do sbírky úmrtních listů, kde nalezneme například Dr. Stuarta Burdera, jenž napsal pět knih o správné výživě a zemřel ve věku 40 let na srdeční meopatidu. Jeho knihy zahrnují tituly jako „Věčně mlád“, „Průvodce redukční dietou“, „O 20 let mladší během 20 týdnů“, „Jak určit správnou stravu“. Klasický způsob ,,léčby“ zmiňované nemoci Dr. Brudera je transplantace srdce v hodnotě asi 750 000 dolarů. On ale patrně nečetl studii, kde je psáno, že jakýkoliv druh meopatidy - nemoci srdce - se dá zvládnout užíváním koloidního selenu. Nedostatek selenu se projevuje stařeckými skvrnami na kůži, poškozením očí, jater, ledvin srdce a mozku. Pokud selen v prvotním stavu nedostatku začnete užívat v koloidní formě, během 4 - 6 měsíců skvrny zmizí a vnitřní orgány začnou správně fungovat. Jeho užívání také snižuje riziko rakoviny, srdečních nemocí, chrání před svalovou dystrofií, cirhózou jater, chrání od šedého zákalu a dalších nemocí. Vápník je důležitý pro stavbu silných kostí a svalů. Odstraňuje svalové křeče. Pomáhá při regulování činnosti srdce a přenosu nervových impulsů. Jeho nedostatek se projevuje 147 druhy onemocnění. Z těch nejběžnějších je to odvápnění kostí a kloubů, obnažení dásní, vysoký krevní tlak, nespavost, ledvinové kameny, křeče, PMS u žen, bolesti zad, a tak bychom mohli pokračovat dál. Předejít ledvinovým kamenům můžeme podáváním koloidního vápníku, hořčíku a bóru. Hořčík je životně důležitý pro činnost enzymů, udržování elektrického potenciálu mezi nervy a svalovými membránami. Vyrovnává pH a napomáhá asimilaci vápníku a draslíku. Je klíčovým minerálem pro činnost srdce a karbohydrátový a minerální metabolismus. Nedostatek chrómu a vanadu se projeví jako neuhasitelná chuť na sladké, protože máte nízký obsah cukru v krvi. Trvá-li tento stav dlouho, může se později změnit v cukrovku. Chróm je nezbytný při využití krevního cukru (glukózy) pro tvorbu energie. Vanad je základní minerál ovlivňující tukový metabolismus. Významně se podílí při ochraně těla před nemocemi srdce a rakovinou. Univerzita v Britské Kolumbii studovala diabetiky závislé na inzulínu. Zjistilo se, že v určitých dávkách může být vanad použit místo inzulínu a pomáhá přestavět pankreatické tkáně poškozené nedostatkem chrómu a vanadu. Nedostatek mědi může mít za následek sníženou elasticitu kůže, vrásky, zeslabení tepen a žil, křečové žíly šedivé vlasy a celkový stav elasticity tkání. Spojitost mezi elasticitou tkání a nedostatkem mědi byla jednoznačně potvrzena pokusy na 25 000 krocanech. Pokusy byly opakovány i na jiných zvířatech (myši, vepři atd.) se stejným výsledkem. Měď je absolutně nezbytná pro život. Nedostatek mědi způsobuje anémii, degeneraci nervů, kosterní defekty, reprodukční chyby a další závažné defekty a onemocnění. Prvopočátky nedostatku cínu (pokud nejde o genetickou záležitost) se projeví u mužů jako částečná holohlavost. Necháte-li tento stav trvat značně dlouho, začne se zhoršovat sluch, až přestanete slyšet úplně. Z čínské medicíny je znám vztah mezi ledvinami a sluchem, tudíž i tento prvek v odpadní formě poškozuje ledviny. Bioinformační a koloidní nenasycená rostlinná forma tento orgán opět oživí.  Cín je důležitý pro mnoho bioelektrických funkcí. Pomáhá imunitnímu systému, zlepšuje růst vlasů a zdokonaluje reflexy. První známka nedostatku zinku je ztráta chuti a čichu. Jídla přestávají chutnat oproti tomu, jak jste byli zvyklí dříve. U babičky, kterou navštívíte po čase, zjistíte, že jídlo najednou přesoluje. Na vás je to slané moc a na ní málo. Doporučte jí koloidní zinek. Každý nedostatek prvku se projevuje určitým způsobem a má vztah k určitým orgánům. A každý nedostatek vstřebávání prvků je způsoben blokací toku energie, zejména v meridiánu ledvin. Ledviny jsou právě tím orgánem, který má v těle na starost minerálové a vodní hospodářství. Jejich párovým pomocníkem je močový měchýř. Odpadní prvky dodávané do těla a ty, které se špatně vstřebávají, velmi rychle přispívají k zatížení ledvin a k blokaci energie jejich meridiánu. To má za následek počátek vzniku mnoha onemocnění. Nedostatek bóru se projevuje ztrátou schopnosti udržet vápník v kostech. Zde hraje velkou roli strava. Při pokusu, kdy skupina lidí brala denně 1500 mg vápníku a příjem živočišných bílkovin se zvýšil nad 70 g za den, se pak močí vyloučilo více jak 1500 mg vápníku. Jaký má tedy smysl doplňování vápníku do těla při špatném stravování? Odpovězte si sami. Je to jeden z důkazů, že příliš mnoho živočišných bílkovin ve stravě poškozuje ledviny, tok v jejich meridiánech a uvolňování vápníku z kostí. Tělo potřebuje vápník k neutralizaci kyselého prostředí v důsledku přílišného příjmu živočišných bílkovin, které tělo okyselují. A když má pro neutralizaci nedostatek vhodné formy vápníku, vezme si jej z kostí. Jaké to má následky, pokud tento stav trvá několik měsíců a roků, si dovede každý představit. Překyselení organismu znamená porušení jeho acidobazické rovnováhy, uvolňování vápníku, a tím počátek mnoha nemocí. Bolesti v kříži nejsou nic jiného než odvápnění obratlů. Pokud k tomu trpíte nedostatkem mědi, chybí vám tím elastická vlákna a vaše destičky jsou ty tam. Je zajímavé všimnout si, kolik lékařských oborů se zabývá nemocemi způsobenými nedostatkem vápníku. Všude se léčí až důsledky a ne odstranění příčiny. Ortoped  = bolesti v kříži; Gynekolog = PMS; Internista, neurolog = křeče; Revmatolog, ortoped, chirurg = ostruhy; Urolog, internista, chirurg = ledvinové kameny; Kardiolog, internista = vysoký krevní tlak; Revmatolog, ortoped = artritida; Dentista = ustupující dásně, parodontosa; Při ledvinových kamenech nebo ostruhách lékař přikáže omezit příjem vápníku. Lékaři jsou přesvědčeni, že tento vápník pochází z vaší stravy. Ve skutečnosti je to vápník z vašich kostí, které si tělo nedokáže udržet. Za tímto problémem může být jak příliš živočišné stravy, tak i intoxikace těžkými prvky jako je rtuť, olovo apod.

Toxicita prvků

Rostlinné deriváty koloidních minerálů jsou naprosto netoxické a zvyšují výkon životní energie (elektrické) buněk.  Tento fakt prokázal německý vědec Dr. Poppa, který byl nominován na Nobelovu cenu. Další z průkopníků koloidní chemie, významný bakteriolog Dr. Frederick S. Macy, demonstroval sám na sobě, že koloidní forma prvků je netoxická. Při ukázce vypil osmiuncový pohár plný koloidního jódu (iodine), což se rovnalo asi 740 zrníčkům čistého jódu, která by stačila pro usmrcení asi 300 lidí. Při této ukázce bylo prokázáno, že koloidní forma jódu je opravdu neškodná. Totéž platí pro arsen, olovo, hliník, rtuť, jež jsou považovány za toxické v jejich elementární formě, a za neškodné a v některých případech dokonce prospěšné v organické koloidní formě. Např. koloidní hliník se nachází ve velkých koncentracích ve všech rostlinách. Hliník je jedním z nejvíce rozšířených minerálů v půdě a představuje asi 12 % zemské kůry. Vědci věří, že koloidní hliník z rostlin je základním prvkem pro lidskou výživu. Jeví se jako důležitý při zvyšování rychlosti růstu dětí. Bylo mnoho polemik o hliníku a jeho vztahu k Alzheimerově nemoci. Noviny Harvardské univerzity publikovaly prohlášení, že žádná z vědeckých zpráv týkajících se tohoto vztahu neuvádí, v jaké formě byl prvek testován. Důležitější je studie prováděná Oxfordskou univerzitou, která objevila stejnou hladinu hliníku jak v mozku pacientů bez Alzheimerovy nemoci, tak u pacientů s tímto onemocněním, ovšem bez rozlišení jeho formy. Je ověřeno, že obsah hliníku v koloidní formě kazí výsledky dřívějších studií. Zdá se, že zatímco hliník v metalické podobě způsobuje degeneraci mozku, v koloidní rostlinné formě působí opačně a navíc nahrazuje v těle místo metalické formy. Čili - koloidní minerály působí detoxikačně na minerály stejného druhu, ale v jiných formách. Tento princip ,,podobnosti“ je znám z homeopatie. Tedy nic nového pod sluncem, jen další důkaz, že příroda je opravdu dokonalá. Koloidní arsen je nezbytný pro správný vývoj novorozenců a jejich růst. Jedna z vědeckých studií informuje, že laboratorní krysy zbavené arsenu měly pomalejší stupeň růstu, železem zatvrdlé ledviny a drsnou srst. Potomci těchto krys měli červené krevní buňky, které se rozpadaly snadněji než normálně. Arsen v koloidní formě zásadně obohacuje výživu. Rostlinné koloidní minerály nebudují v těle špatné tkáně jako metalické minerály. Laboratorní zkoušky skutečně ukazují na vazbu koloidních minerálů k těžkým kovům jako je rtuť, olovo a další toxiny v těle. Právě koloidní minerály pomáhají při jejich odstraňování. Dostávají se do těla se stravou, tělo využije jen jejich potřebné množství a zbytek eliminuje.

Koloidní minerály a kvalita života

Cukrovka je v USA na třetím místě jako příčina úmrtí. S cukrovkou je spojena řada komplikací jako různé druhy zhoršení zraku, selhání ledvin, kardiovaskulární onemocnění, amputace, apod. Ve veterinářství je známa od roku 1957 možnost, jak léčit cukrovku a předcházet jí pomocí dvou stopových prvků. Jde o prvky chróm a vanad. Pokud jich máme nedostatek, může se to projevovat nezvyklou chutí na sladké, protože máte nízký obsah cukru v krvi. Podle výzkumů Vencouverské univerzity v Britské Kolumbii je vanad sám o sobě schopen nahradit postupně během 4 - 6 měsíců potřebu užívání inzulínu. Bylo zjištěno, že když se přidávaly do stravy laboratorním zvířatům vzácné prvky jako je lanthan, praseodym, neodym, samarium, europium, ytrium a thalium, prodloužil se jejich život na dvojnásobek. Pojďme nyní do hor, k místům kde se lidé dožívají vysokého věku. Začnete-li hledat, co mají tyto oblasti společného, zjistíte, že se nalézají v nadmořské výšce 2 800 metrů a že nemají více než 50 milimetrů srážek ročně. Jedná se tedy o velmi suché a chladné oblasti. Vodu zde lidé získávají tak, že odstraní vrstvu patnácti až dvaceti centimetrů kamení přikrývající ledovec a zachytávají ji z tajícího ledovce do nádob. Tato voda není čirá, ale kalná, zabarvená od bílé až po hnědou, podle toho, jaký minerál ve vodě převládá. Takto získaná voda obsahuje koloidní minerály a je vysoce biologicky aktivní i proto, že prošla tuhým skupenstvím. Účinky vody z tajícího ledu na vše živé jsou až překvapivé. Lidé ji používají k pití i na závlahu svých políček. Díky tomu je jejich jinak skromná úroda bohatá na živiny, které my v civilizovaném světě postrádáme. Neexistuje tam cukrovka, rakovina, odvápnění kostí, vysoký krevní tlak, srdeční onemocnění, šedý zákal, nerodí se tam postižené děti a nemají tam ani lékaře. Přesto se dožívají 120 až 140 let. Většina lidí se ovšem nerozhodne žít v těchto místech, protože tam nejsou vytápěné domy s televizí, ani auta a nákupní střediska. Zato však mají aktivovanou vodu z ledovce s koloidními minerály, a pokud neberete tento elixír, zkracujete si každý den svůj život o několik hodin. Výrobek Fytominerál: Společnost Energy navázala spolupráci se zpracovateli koloidních minerálů ve spojených státech a  přišla na trh s jedinečným koncentrátem těchto látek, který je aktivován bioinformacemi jež synergicky zesilují působení hlavní substance. Tento přípravek nahradí plný stůl syntetických minerálů v tabletách a dá se dobře kombinovat s různými stravními doplňky a léčivy. Fytominerál je bioinformační přípravek se širokospektrálním regeneračním účinkem. Ovlivňuje především energetickou dráhu tří zářičů, ústřední, sleziny, žaludku, jater, žlučníku, močového měchýře, dráhu pojivovou a celou řadu různých spojnic, bočních větví, šlachosvalových drah, včetně dráhy početí a řídící. Nepřímo přes energetické dráhy a přímo přes výživu buněk ovlivňuje prakticky všechna důležitá centra našeho těla. Fytominerál obsahuje silně koncentrovaný koloidní roztok více jak 64 prvků periodické soustavy Mendělejeva v přírodní formě, jehož vstřebatelnost je až 98 %. Koloidní minerální komplexy pomáhají tělu udržet perfektní bio–elektrickou rovnováhu. Ta je základem pro dobré zdraví a dlouhý život. Dále zvyšují využitelnost vitaminů a ostatních látek potřebných pro výživu člověka. Také pouze za přítomnosti koloidních stopových prvků jsou v těle produkovány enzymy. Koloidní minerály a stopové prvky jsou buď základní částí každého enzymu, nebo s nimi vzájemně působí. Koloidní minerály napomáhají regulovat hormonální činnost endokrinního systému těla a hrají důležitou roli při syntéze DNA. Užití: Fytominerál můžete použít jako dokonalou minerální výživu při různých onemocněních. Lze jej užívat spolu s dalšími přípravky třeba i při virových infekcích, při nedostatku životní energie, snížené imunitě, stresech, při únavě, cukrovce a různých poruchách slinivky, jater, střev a ledvin, při křečových žilách, při oslabení zraku, ekzémech a různých vyrážkách, pro regeneraci a oživení celého těla, kostí, zubů, vlasů, nehtů. Rovněž jej doporučujeme při všech orgánových poruchách, osteoporóze a pro vyšší obsah hořčíku též při poruchách centrálního nervového systému, pro výživu svalů, při špatné krvetvorbě, onkologických onemocněních, pro aktivaci hormonálního systému, regeneraci buněk, lepší funkci mozku, pro využití vitaminů a detoxikaci. Jako antioxydant působí proti volným radikálům a předčasnému stárnutí. Další použití: Fytominerál nám poslouží jako koncentrát pro přípravu skvělé minerální vody s přírodní formou minerálů, kterou v obchodě určitě nekoupíte. Stačí 15 kapek do půl litru kvalitní vody. Po fyzické zátěži a tréninku si každý sportovec může připravit iontový nápoj, když si do sklenice vody přimíchá 15 kapek koloidních minerálů. Zlepší se regenerace, růst svalů a využití vitaminů. Fytominerál můžete použít jako ideální přípravek pro výživu rostlin. Do jednoho litru vody dejte 4 kapky koncentrátu a máte výživu pro rostliny. Regenerace vlasů - do půl litru 15 kapek a po umytí touto minerální vodou provlhčete vaše vlasy a vlasovou pokožku. Regenerace nehtů - po každém odlakování nebo při lomivosti a špatné kvalitě nehtů aplikujte koncentrovaný roztok koloidních minerálů na každý nehet. Oživíte tak jejich vzhled a strukturu. Regenerace pleti -  přidáním 15 kapek do půl litru vody získáte minerální vodu pro unavenou pleť. Můžete tak zevně působit i na různé druhy vyrážek a ekzémů, pokud nesnášíte na kůži nic jiného než čistou vodu. 3x denně potřete postižená místa. Vodu si připravujte vždy čerstvou. Pokud si Fytominerál přidáte do různých krémů a masek, rozhodně tím nic nezkazíte, pouze vylepšíte. Svým domácím miláčkům můžete minerály přidat do pití. Do 100 ml vody stačí 2 kapky Fytominerálu.  Regenerační postup a dávkování: Obsah: 100 ml, což je přibližně 30 denních dávek. Před použitím protřepejte. Děti 3–12 let: 2 ml denně (přibližně 15 kapek 2x denně). Od 12 let až dospělí: 3 ml denně (cca 15 kapek 3x denně). Dětem do tří let se nedoporučuje. Vhodné pro diabetiky. Denní dávku koloidních minerálů zamíchejte ve sklenici vody a vypijte pokud možno po jídle. Po třech týdnech užívání následuje jeden týden pauza. Případný sediment není na závadu.Při přechodném zhoršení snižte dávkování na minimum a dávkujte po kapkách i v delších intervalech než jeden den. Po zlepšení opět zvýšíme dávkování. V užívání nepřestáváme, neboť se jedná o zpětný regenerační proces, při kterém se mohou objevit příznaky dřívějších onemocnění. Tento jev je pouze pozitivní regenerační reakce!!!

---

Zdravie ukryté v minerálnych vodách

Minerálne vody chápeme v širšom zmysle slova ako vody, ktoré sa od obyčajných odlišujú svojím chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. Sú dôležitým zdrojom príjmu tekutín v rámci pitného režimu nielen pre chorých, ale i zdravých ľudí. Priemerná spotreba vody by mala byť približne 35 g na 1 kg hmotnosti. Tekutiny, ktoré telo vylúči, treba vzápätí prijať naspäť. Aby sme netrpeli bolesťami hlavy, či poruchami tráviaceho traktu, odporúča sa navyše konzumovať práve minerálky. Ave, Baldovská, Bohatier, Brusnianka, Budiš, Cigeľka, Čerínska, Fatima, Fatra, Gemerka, Kláštorná, Korytnica, Lucka, Ľubovnianka, Magna Via, Maštinská, Matúšov prameň, Mitická, Ostrolúcka, Rajec, Salvator, Santovka, Slatina, Sulínka, Šivarina, Turčiansky prameň, Zlatá studňa.

Názov minerálky	Indikácie
Korytnica: sírano-hydrogénuhličitá, vápenato-horečnatá a slabo mineralizovaná prírodná, liečivá min. voda	vhodná pri diabete, kardiovaskulárnych ochoreniach, ochoreniach tráv. traktu a nedostatku vápnika
Šaratica: sírano, sodno-horečnatá, silne mineralizovaná hypotonická liečivá minerálna voda	odtučňovanie, redukčné diéty, poruchy peristaltiky čriev a vyprázdňovania
Cígeľská: prírodná liečivá voda s obsahom prírodného CO2, jódu i horčíka	pyróza (nadbytočná tvorba žalúdočnej kyseliny), žalúdočný a črevný katar, ochorenie lymfatického systému
Vincentka: prírodná, liečivá, veľmi silne mineralizovaná jódová voda so zvýšeným obsahom kyseliny bóritej a fluoridov	ochorenia horných dýchacích ciest, hlasiviek (kloktanie, výplachy), vredová choroba žalúdka a dvanástnika; edémy (opuchy) pečene a chronická pankreatitída
Fatra: zásaditá a v Európe zriedkavá minerálna voda	žlčové kamene, cukrovka, pyróza
Santovka: slabo mineralizovaná stolová voda	žalúdočne a črevné choroby, dna, uratúria (náchylnosť k tvorbe kamienkov)
Budišská: stredne mineralizovaná, prírodná, hydrogénuhličitanovo-síranová minerálna voda	priaznivé účinky na tráviaci trakt, dýchací systém, činnosť obličiek; dopĺňa dennú potrebu vápnika
Turčiansky prameň: pramenitá stolová voda s nízkym obsahom minerálnych látok	vhodná na dennú konzumáciu
Rajec: nízko mineralizovaná pramenitá voda	vhodná na dennú konzumáciu, lebo zásobuje telo vyváženým množstvom minerálnych látok
Zlatá studňa: minerálka s nízkym obsahom minerálov, najmä sodíka., vápenato-horečnatá	znižuje riziko ochorenia srdca, obličiek, hypertenzie, očisťuje ľudský organizmus, pôsobí antistresovo
Ľubovnianka: prírodná, stredne mineralizovanáminerálna voda	choroby žalúdka, čriev, obličiek, pečene, močových ciest; niektoré gynekologické a nervové choroby
Sulinka: mávýnimočné chemické zloženie. Nesmie sa piť pri hypertenzii, v 1. trimestri tehotenstva a pod.!	žalúdočno-črevné ochorenia (nechutenstvo, poruchy trávenia, pyróza, chronické zápaly čriev), bronchitída
Slatina: stredne mineralizovaná, hydrogén–uhličitanovo–chloridová, sódno–vápenatá voda	pôsobí priaznivo pri niektorých žalúdočných a črevných chorobách, diabete, dne, pri kataroch horných dých. ciest
Salvator: prírodná, stredne mineralizovaná prírodná minerálna voda	účinná pri chorobách tráviaceho traktu. Je taktiež bohatá na železo
Brusnianka: liečivá, stredne mineralizovaná voda	funkčné ochorenia čriev, pankreasu, žlčníka; doplnok pri športe a ťažkej práci
Kláštorná: hypotonická, vápenato-horečnatá minerálna voda	vhodná ako súčasť pitného režimu pri fyzickom zaťažení a športových výkonoch a pod.
Čerínska: prírodná stolová, stredne mineralizovaná	vhodná pre ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami (vďaka nízkemu obsahu sodíka), protialergická, protizápalová pri vonkajšom použití
Gemerka: stredne mineralizovaná, vápenato-horečnatá	silný protistresový a aktivizujúci účinok
Baldovská: minerálna voda	niektoré ochorenia tráviaceho traktu, choroby žlčníka, osteoporóza
Magnesia: hydrogénuhličitá minerálna voda	spomaľuje fyziologické starnutie a podporuje činnosť nervového systému; pôsobí proti bolestiam hlavy
Mitická: prírodná, stredne mineralizovaná voda	poruchy tráviaceho traktu, zápalové ochorenia moč. ciest
Lucka: dojčenská, vysokokvalitná voda s nízkym obsahom dusičnanov	priaznivý pomer vápnika a horčíka je významný z hľadiska vývoja a rastu kostí.
Bohatier: nová pramenitá voda s nízkym obsahom min. látok, sodíka a vysokým obsahom nasýteného kyslíka	srdcovo-cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, obličkové ochorenia, choroby tráviaceho traktu; vhodná pre dojčatá

---

Kmeň Hunza žije v horách severného Pakistanu. Ich populácia je len okolo 87 tisíc ľudí. Zvláštni sú predovšetkým tým, že sa v priemere dožívajú veku cez sto rokov. Mnohí z nich bez zdravotných problémov dokonca aj 120 rokov. Povery hovoria, že pár jedincov sa dožíva až 160 rokov. Chorí bývajú len veľmi zriedka, vôbec nevedia čo sú to nádory, majú mladistvý vzhľad a ich ženy rodia až do veku 65 rokov, najmä tie, které majú veľa detí, pretože bezdetným a málodetným ženám dôjde zásoba vajíčok obvykle do 50ky. Členovia kmeňa Hunza sú vždy usmievaní, milí a silní. Vyzerajú tak mladistvo, že mnohí ľudia zvonka sú neraz šokovaní ich skutočným vekom. Občas vyzerajú ako z inej planéty. Ľudia z kmeňa Hunza sú živým dôkazom toho, že strava a životný štýl majú na nás skutočne veľký vplyv. Milujú smiech. Kúpu se v ľadovej vode, a to aj vtedy, keď vonkajšie teploty sú pod nulou. Jedia jen potraviny, ktoré si sami vypestujú. Väčšinu ich jedálnička tvorí surové ovocie a zelenina, orechy, veľa sušených marhúľ, rôzne druhy cereálií prevažne proso, pohánka a jačmeň, strukoviny a malé množstvo syra, mlieka a vajec. Nemajú olovranty ani večere, len raňajky a obedy. Veľmi vzácne konzumujú mäso, asi tak dva krát do roka, buď jahňacie, alebo kuracie.

Veľa chodia, málo jedia. Denne prejdú pešo 15 až 20 km. Behom určitého obdobia nič nejedia, len pijú džús zo sušených marhúľ. Je to ich tradícia už od dávných čias, ktorú rešpektujú. Koná se v období roka, kedy ešte ovocie na stromoch nie je dozreté. Lekári sa zhodujú v tom, že strava ľudí z kmeňa Hunza a obdobia bez jedla prispievajú k ich pevnému zdraviu a dlhovekosti. Ich zvyk konzumovať veľké množstvo marhúľ je zrejme zodpovedný za ochranu pred rakovinou. Ide ani nie tak o marhule samotné, ako o jadrá z ich kôstok. Marhuľové jadierká sú totiž bohaté na takzvaný vitamín B17, ktorý má protirakovinné účinky. Z týchto jadierok si vyrábajú olej. Olej konzumujú pravideľne, ale v malom množstve, pretože vitamín B17 môže byť vo vysokých dávkach pre telo toxický. Obsahuje totiž kyanid, který zabíja rakovinné buňky, ale pokiaľ je ho veľa, môže telu ublížiť. PRIRODZENÁ PREVENCIA PROTI RAKOVINE = VITAMÍN B17. JADRÁ Z MARHÚĽ NIČIA RAKOVINOVÉ BUNKY BEZ VEDĽAJŠÍCH ÚČINKOV.

Prestíž rodiny sa hodnotí podľe toho, koľko má vo svojej záhrade stromov marhúľ. Bohužiaľ, dnes už i medzi nich občas prenikajú nezdravé priemyslovo vyrábané potraviny a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Prejavuje sa pribúdaním zubného kazu a ťažkosťami s trávením, ktoré doteraz takmer nepoznali. Títo vytrvalí ľudia o sebe hovoria, že sú priamymi potomkami Alexandra Veľkého Macedónskeho (330 pr.Kr.) a jeho armády. Niektorí vojaci po dobytí tamojších území tam zostali a vzali si miestne ženy za manželky. Hunzovia sú teda priami, a za 2300 rokov vďaka odrezanosti od okolitého sveta geneticky nezmiešavaní, nezdegenerovaní potomkovia južných Európanov Macedóncov.

V roku 1984 médiá prinesli správu o Said Abdul Mobuduovi, členovi kmeňa Hunza, ktorý priletel na letište v Londýne a zmiatol miestnych úradníkov, keď im ukázal pas. Bol v ňom uvedený rok narodenia 1832, čiže Said mal v čase pasovej kontroly 152 rokov! Nechce sa tomu veriť a oprávnene pochybujeme. Nevedno, či to nebol úradnícky preklep, alebo či to bola overiteľná a nespochybniteľná skutočnosť. Pravdepodobnosť dožitia takého veku je však dnes už naozaj veľmi veľká.

Ľudia z kmeňa Hunza:

       

Údolie Hunza:

   

---

POZNÁMKY, DOPLNKY:

Přirozená prevence proti rakovině – vitamin B17

Znáte vitamin B17? Možná jste o něm slyšeli pod jiným jeho jménem – Laetril. Američané se k vitaminu B17 dostat nemohou, protože jej FDA v 70. letech stáhla z trhu a odstranila ho i z vitaminu v B-Complexu. Je nezákonné, aby kterýkoliv praktikující zdravotník tento vitamin podával pacientům. Semínka meruněk jsou tím nejlepším zdrojem B17, ale i ta byla dstraněna z regálů všech obchodů se zdravými potravinami a tržišť s přírodními produkty po celých USA. Od roku 1977 se na vitaminu B17 dělal jen malý výzkum. Jakmile byl zakázán, byl zapomenut. Podle výzkumů provedených před lety vědci v oboru výživy a medicíny, vitamin B17 je přirozenou sloučeninou obsahující kyanidovou skupinu, která uvolňuje svůj kyanidový obsah pouze v přítomnosti určité skupiny enzymů známých jako beta-glukosidázy čili glukuronidázy. Je zázračné, že takto skupina enzymů se nachází téměř výlučně v rakovinných buňkách. Pokud se vyskytnou jinde v těle, jsou doprovázeny větším množstvím jiného enzymu, rhodanázy, která má schopnost kyanid zneškodnit a přetvořit jej na zcela neškodné látky. Rakovinné buňky ale tyto ochranné enzymy nemají. Jádra z meruněk ničí rakovinové buňky bez vedlejších účinků. Takže podle posledních vědeckých znalostí jsou rakovinné buňky vystaveny dvojí hrozbě: přítomností enzymu, který je vystaví kyanidu, a to při absenci jiného enzymu, který se nachází ve všech normálních buňkách, což vede k neúspěchu rakoviny při vlastní detoxikaci. Ponecháváme to na přírodě, aby poskytla takovou formu kyanidu, která dovede přirozeně zničit rakovinné buňky. Rakovinné buňky, které nejsou schopné odolat tomuto kyanidu, jsou tak zničeny, zatímco ne-rakovinné buňky kyanidem ohroženy nejsou a zůstanou tudíž nepoškozeny. Nikdy nepodceňujte potenciál svého těla. Vitamin B17 se přirozeně nachází v mnoha potravinách. Jíte-li potraviny obsahující vitamin B17, vaše tělo už bude vědět, co s nimi dál. Všechna ostatní zvířata v přírodě to instinktivně dělají. Považujme to za přirozenou prevenci rakoviny, ale moderní medicína ji bohužel nepovoluje. Ernst T. Krebs M.D. Sr. ze San Francisca hojivé vlastnosti vitaminu B17 objevil v roce 1923. Jeho synové Ernst T. Krebs PhD Jr. a Byrok Krebs M.D. s výzkumy svého otce pokračovali a v roce 1952 Laetril (B17) rafinovali s určením jeho výživových vlastností. Krebsové od svých výzkumů věřili, že rakovina není způsobena vnější narušitelskou silou, ale spíše funkčním selháním normálních mechanismů uvnitř samotného těla. Rakovinu identifikovali jako „onemocnění z nedostatku“. Funkční selhání těla bylo podle jejich výzkumu důsledkem nedostatku určitých chemikálií nacházejících se v potravě, jako deficitní chemikálie konkrétně identifikovali vitamin B17 stejně jako nedostatek enzymů známých jako trypsiny vytvářené v pankreasu. Krebsové objevili přirozenou bezlékovou metodu pomáhající s prevencí rakoviny. Ale jejich objevy nebyly původní. Už roky před jakoukoliv prací Dr. Krebsů Dr. George B. Wood a Fraklin Bache, M.D. vydali v roce 1833 referenční svazek, v němž popsali amygdalin odvozený od B17 jako běžné léčivo zabírající na širokou škálu chorob a poruch. Jako o vitaminu B17 se rovněž mluví o nitrilosidu, což je základ pro Laetril, amygdalin a prunasin. Tyto spolu s pankreatickým enzymem trypsinem mohou vytvořit přirozenou bariéru proti růstu rakoviny. Pokud se pravidelně jí jídlo obsahující některý z těchto nitrilosidů, tak může vlastní imunitní mechanismus těla bojovat s tvořícími se rakovinnými buňkami. Ale když se jídlo obsahující tyto kritické vitaminy pravidelně nekonzumuje (nebo nevyrábí), tak nemohou přirozené mechanismy tak účinně fungovat proti uchycujícím se faktorům zakořeňující se rakoviny a proti nesčetnému množství degenerativních onemocnění. A právě k tomuto u dnešních lidských bytostí dochází. Nejenže rozvinuté společnosti mají životní prostředí zamořeny na nebezpečnou úroveň, ale také je více a více potravin přetvořeno tak, že už nejsou ve svém přirozeném stavu, vlastním přičiněním člověka. Ty moderní zmrazeně-vysušené, tukuprosté, cukru-prosté, bez-kalorické, k tělesné váze pozorné, k mikrovlnám vstřícné umělé potravní substituty nitrosidy neobsahují. Většina výrobců potravin ani neví, co to ty nitrosidy jsou. Nikdy v lidské historii nebylo umělé jídlo tak nasycené konzervačními činidly a nezdravými chemikáliemi převažujícími v potravním řetězci až do té míry jako dnes. Moderní výživa už není vyživující. Koncem 70. let Dr. Harold W. Manner PhD, předseda katedry biologie na Loyla University v Chicagu v Illinois studoval celkovou hodnotu Laetrilu (B17). Jeho práce byla vysoce respektována a považována za první nezaujatou studii od dob Krebse ve 20. letech. Ten hlásil, že Latrile není téměř toxický. Když Dr. Manner ve svém medicínském výzkumu použil Laetril spolu s vitaminem A a s trávicími enzymy, tak objevil, že došlo k stimulaci tvorby protilátek proti spontánní rakovině mléčné žlázy u jeho laboratorních myší. Studoval výsledky úplné regrese u 76 procent léčených myší s rakovinou mléčných žláz. Dr. Manner věřil, že Latrile dosahuje nejlepších výsledků, když se užívá v souběhu s trávicími enzymy, tj. v tradiční vyvážené dietě a spolu s vitaminem A. Žádný lékař neměl více klinických zkušeností s Laetrilem než Ernesto Contreras Sr. M.D. z Contreras Hospital v Tijuana v Mexiku, v bývalé nemocnici Oazy naděje. Dr. Contreras klinicky používal Letrile déle než čtyřicet let na tisících pacientů se smrtelnou diagnózou a dosahoval při tom působivých výsledků. Jedním z pacientů Dr. Contrerase byl muž trpící těžkou rakovinou tlustého střeva. Při použití léčby Laetrilem v souběhu s detoxikačními protokoly a řádným doplňováním vitaminy byl Contreras schopen u tohoto svého pacienta zastavit postup rakoviny. Tento muž žil déle než patnáct let po své předpovězené smrti. Následuje seznam potravin bohatých na vitamin B17: potočnice lékařská, špenát, bambusové výhonky, výhonky vojtěšky, výhonky čočky, celé ořechy, výhonky fazole mungo, arašídy, výhonky cizrny beraní, jádra z jablka a semínka z meruňkových pecek. Ohledně informací o prevenci rakoviny se prosím podívejte na Dietu prevence rakoviny od Dr. Hull Richardson. Česká Wikipedie o této látce ZDE. Dr. Hull Překlad: Miroslav Pavlíček Zdroj: janethull.com

Jádra z meruněk ničí rakovinové buňky bez vedlejších účinků

Jsou jádra z meruněk zdrojem přírodní látky, která zabíjí rakovinové buňky, aniž by při tom ruinovala také pacientovo zdraví a peněženku? Tato látka byla pojmenovaná laetril neboli vitamín B17. Pokud je na tom něco pravdy, proč je tato informace potlačována? Proč jsou lidé, kteří se díky ní vyléčili nebo léčí ostatní, nejen kritizováni, a někteří z nich dokonce uvězněni? Třeba na tom opravdu něco bude. Nezapomínejte, že "rakovinový průmysl" má podle odhadů celosvětově obrat na 200 bilionů dolarů ročně. Mnoho lidí, kteří se nacházejí na různých přidružených pozicích v tomto průmyslu, by přišlo o práci, kdyby se příliv financí zastavil kvůli informaci o existenci levnějších, méně škodlivých a efektivnějších léčebných prostředků.

Co vlastně je vitamin B17, neboli Laetril? V roce 1952 došel biochemik Dr. Ernst Krebs, Jr. působící v San Francisku k závěru, že rakovina je metabolická reakce na špatnou stravu a že živina chybějící v jídelníčku moderního člověka může být klíčovou k jejímu překonání. Jeho výzkum vedl k objevení sloučeniny, která je obsažena ve více než 1200 jedlých rostlinách vyskytující se ve volné přírodě. Tato sloučenina se nazývá amygdalin. Amygdalin v nejvyšší koncentraci a s nezbytnými enzymy se nachází v jádrech meruněk. Primitivní národ Hunzů byl známý pro konzumaci meruňkových jader ve velkém množství. Aby se dostali k měkkému jádru, rozbíjeli tvrdé pecky. Nikdy v historii u nich nebyl zaznamenán výskyt rakoviny. Amygdalin je nitrolosid. Nitrolosidy není snadné zařadit, ale protože amygdalin připomínal strukturou vitaminy B, tak ho Dr. Krebs nazval B17, protože v té době již bylo popsáno 16 typů vitaminů B. Dr. Krebs zkoušel injekce s laetrilem sám na sobě aby se přesvědčil, že se neobjeví toxické vedlejší účinky. Po provedení dalších laboratorních experimentů se zvířaty a danou substancí došel k závěru, že laetril by byl efektivní při léčbě rakoviny. Mimochodem, norma FDA pro bezpečnost léků je známá jako LD 50, přičemž LD znamená smrtelná dávka (lethal dose), a 50 znamená procentuální hranici úmrtnosti z celkového množství zvířat podstupující testování daným lékem. Dokud je množství otrávených zvířat pod 50%, FDA lék schvaluje. Jelikož se laetril získává přímo z přírodního plodu a není chemicky vytvořený v laboratoři, je nemožné ho patentovat. A samozřejmě není jedovatý. Jinak řečeno, tak jako u všech přírodních léčivých látek, farmaceutický průmysl a AMA (Americká lékařská komora) na něm nemůžou vydělat balík, stejně jako na prostředcích určených k léčení vedlejších účinků při dlouhodobém užívání. Můžeme najít několik výpovědí lidí, kteří rakovinu vyléčili pouze žvýkáním velkého množství meruňkových jader. Jádra jsou pro spotřebitele dostupnější, protože FDA v roce 1971 prodej laetrilu zakázala. Koupit ho je možné, ale není to snadné. Jádra nacházející se v peckách jsou jemná, nahořkle chutnající semena ve tvaru mandlí. Někteří lidé je získávají tak, že pecky rozbíjejí sami, jinak jsou jádra snadno k sehnání a nejde o drahou záležitost.

Jak to funguje? Amygdalin obsahuje čtyři složky: dvě jsou glukózy, jedna benzaldehyd a jedna kyanid. Správně, kyanid a benzaldehyd jsou jedy, když jsou uvolněny nebo vypuštěny jako čisté molekuly nenavázané na další molekulární formace. Mnoho potravin obsahujících kyanid je bezpečných, protože kyanid zůstává navázán a uzavřen jako část jiné molekuly a tudíž nemůže ublížit. V normálních buňkách se nachází enzym, který volné molekuly kyanidu chytá a činí je neškodnými tím, že je spojuje se sírou. Tento enzym, který podněcuje reakci a volné molekuly kyanidu váže na síru, se nazývá rhodanáza. Spojením kyanidu a síry vzniká kyanatan, který je neutrální látkou. Snadno poté vychází ven s močí a normální buňky nepoškodí. Jenže nádorové buňky nejsou normální. Obsahují enzym, který ostatním buňkám schází, beta-glukosidázu. Tento enzym, prakticky výlučně se objevující v rakovinových buňkách, je molekulami amagdylinu považován za "odblokující enzym". Ten vypouští oba benzaldehyd a kyanid, vytvářející jedovatou směs spolupracující nad možnosti jednotlivých složek. Takhle beta-glukosidáza rakovinové buňky donutí k autodestrukci. Amygdalin nebo laetril ve spojení s ochrannými enzymy ve zdravých buňkách a s odblokujícími enzymy z rakovinových buněk je tudíž schopnen zničit rakovinové buňky bez ohrožení zdravých buněk. Naproti tomu stojí chemoterapie, která zabíjí mnoho dalších buněk a nižuje schopnost imunitního systému, zatímco ničí neurčité množství rakovinových buněk. Tyto rakovinové buňky mají tendenci znovu se vracet a objevují se na jiných místech, protože pacientovo celkové zdraví bylo zničeno vše prostupujícími chemo toxiny. Rakovinový průmysl prohlásil pevným bodem charakterizujícím vyléčení z rakoviny období 5 let bez jejího výskytu. Podle odhadů se z těch, kteří podstoupí AMA trojitou léčbu pro léčení rakoviny – operaci, ozařování a chemoterapii, nedočká pětiletého období bez rakoviny více než pouhá 3%. Mimo oslabující vedlejší efekty těchto postupů jsou také znatelně dražší. Pro člověka s rakovinou je ovšem třeba značného množství denní dávky B17, aby mohl amygdalin proniknout do buněk s beta-glukosidázou. Důvodem je fakt, že některé molekuly amygdalinu budou neutralizovány normálními buňkami obsahujícími rhodanázu. Mnoho z lékařů, kteří používají laetril, má 85% úspěšnost léčby u těch pacientů s rakovinou, kteří neabsolvovali větší množství klasického řezání, pálení a otrávení, což je standardní postup – přičemž u těch, kteří se k laetrilové léčbě uchýlí až jako k poslední možnosti, po tom co jim už konveční medicína nemá co nabídnout, dosahuje úspěšnost léčby pouze 15%. V Mexiku se nachází jedna klinika, která tvrdí dokonce 100% úspěšnost.

Potlačování lékařskou mafií. Od doby kolem roku 1920, odborníci zkoumající a praktikující alternativní léčebné postupy a léky na rakovinu a šiřitelé jejich těchto zpráv byli nejen opomíjeni, zastrašováni, nebo vězněni, ale dokonce i zabíjeni. Státní úřady byly využívány ke vznesení falešných obvinění nebo daňového zástavního práva Finančním úřadem pod dohledem úřadu Šerifů US Marshals, stejně jako v případě Dr. Garyho Gluma, kerý se dostal do sporu kvůli pouhému napsání knihy Essiac Tea. Mladý muž z Brooklynu, Jaxon Vale, byl uvězněn za to, že neuposlechl zákaz šířit v televizi a na přednáškách, jak se vyléčil z rakoviny díky „nebezpečným“ meruňkovým peckám. Jason je jedním z případů nedávných příkladů toho, jak Lékařská Mafie ovládá právní systém, když přijde na B17. Laetril, který není jedovatý, FDA zakázala již v roce 1971. Krátce po zákazu prodeje laetrilu z roku 1971 praktikující lékař ze San Francisca, Dr. John Richardson, který laetril úspěšně používal na pacientech s rakovinou, navštívil svého přítele, G. Edwarda Griffina, vydávajícího investigativního novináře, a poprosil ho o sepsání zprávy, která by jemu a ostatním pomohla při snaze používat laetril na jejich pacientech s rakovinou. Výzkum G. Edwarda Griffina se rozvinul ve vznik jeho zlomové knihy, Svět Bez Rakoviny (World Without Cancer). Tato kniha nejenže vysvětlila účinkování laetrilu a zachytila několik případů vyléčení rakoviny, ale investigativní čich vedl Griffina ještě hlouběji králičí norou, až do jádra snah rakovinového průmyslu o to, aby alternativní prostředky pro léčbu rakoviny nespatřily světlo světa. Toto ho vedlo k nálezu, že Sloane-Kettering Cancer Institute (Sloane-Ketteringův Institut Výzkumu Rakoviny) zatajoval dokumentaci k výzkumu vědců, který prokázal, že laetril byl při léčbě rakoviny "vysoce účinný". Griffin obdržel tyto dokumenty osobně od Dr. Ralpha Mosse, který dostal příkaz ututlat důkazy a tvrdit, že laetril je k ničemu. To odmítl a opustil pozici manažera pro styk s veřejností v institutu Sloane-Kettering. Od té chvíle z roku 1977 Dr. Ralph Moss napsal a upravil několik knih o možnostech léčby rakoviny. Vždycky je povzbudivé, když zasvěcený člen podobné organizace vyjde s pravdou na světlo. Na jeho místo ve firmě přišel někdo jiný a pokračoval ve lžích o laetrilu, které zaplnily stránky lékařských časopisů. A jak to s lékařskými časopisy vypadá? Nedávno se nejprestižnější New England Journal of Medicine rozhodl zrušit normu pro zákaz možnosti přidávat články do žurnálu pro kohokoli, kdo dostával z farmaceutického průmyslu méně než 10 tisíc dolarů ročně. Samozřejmě je ale většina lékařských plátků jen naleštěnou reklamní plochou pro farmaceutický průmysl. Jak G. Edward Griffin v knize Word Without Cancer (Svět Bez Rakoviny) a Phillip Day ve své knize Cancer: Why We’re Still Dying to Know the Truth (Rakovina: Proč Stále Umíráme S Touhou Zjistili Pravdu), zcela jasně ukazují, že rakovinový průmysl ve skutečnosti nechce žádný lék. Dokonce i neziskové organizace dostávají miliony v příspěvcích od nemyslících, tápajících mas společně s financováním od farmaceutického průmyslu. Mimochodem, nezisková organizace může mít a má lidi na důležitých postech pracující za více než šestimístné částky v dolarech ročně. Doktoři většinou dělají k čemu jsou vycvičení a co je jim řečeno; lékařské časopisy obsahují nepravdivá oznámení a lži. Organizace zabývající se rozšiřováním povědomí o rakovině používají „měsíce boje proti rakovině prsu“ a podobné akce jako způsoby, jak dostat lidi do mlýnku výnosného průmyslu na výrobu nemocí co nejdříve je možné, a na úplném vrcholu stojí sám velký farmaceutický průmysl. Všechno je to o penězích a kariérách. Ne o veřejném zdraví a „Válce proti rakovině“. Klasická medicína zatím bitvu s rakovinou prohrává, přičemž se její výskyt zvyšuje. V této době je zhruba 1 ze 3 lidí předurčený k tomu, že se u něj rakovina rozvine a stále více lidí umírá po zásahu konvenčních postupů. Je to epidemie! Toto všechno dohromady s obrovskou spoustou peněz směřujících jejich směrem dovoluje některým žít prosperující život a dalším zůstávat ve svých pohodlných, jistých zaměstnáních. Obojí na úkor našeho zdraví. Mezitím se až příliš mnoho doktorů, bylinářů a autorů, kterým ještě lidství není cizí a kteří se zajímají o pravdu, setkává s tím, že je s nimi zacházeno jako se zločinci nebo blázny, což jim mnohdy zničí jejich život. Je to tragické. Stejně jako fakt, že miliony trpí a umírají zatímco jsou odrazování od efektivních a méně bolestivých postupů.

Léčba laetrilem. Existuje mnoho příběhů o úspěších od lidí, kteří užívali jen laetril nebo jádra z meruněk. Obvykle doporučovaná preventivní dávka se uvádí mezi 5 – 7 jadérky během dne. Při léčbě rakoviny je třeba užít 2 až 3x tolik. Někteří doporučují vzít si jedno jádro na 4,5 váhy. Pro udržení stavu po vyléčení se lze vrátit zpátky na 5 – 7 jader denně. Někteří lidé léčící laetrilem nechali své pacienty požívat tablety s vitaminem B15 a trávící enzymy jako papain z papáje nebo bromelain z ananasů. Při požití většího množství meruňkových jader může dojít k nevolnosti od žaludku a závratím. Nicméně nebyla zaznamenána žádná smrt důsledkem požití jader nebo laetrilu. Přestože určitého úspěchu s laetrilem dosáhli i pacienti podstupující zároveň konvenční léčbu, nedoporučuje se to. Nakonec většina lidí kombinujících tyto dvě léčby buď vysadí chemoterapii, nebo zemře. Je mnoho léčitelů a autorů, kteří doporučují kombinaci s dalšími alternativními postupy zatímco léčba laterilem či jádry stále pokračuje – především pokud se o to pokoušíte soukromě. Čtenářům NaturalNews (i NaturalMagic) by mělo být jasné, že základem bude zdravá strava a omezení stresu. Zásadní změny v životním stylu musí být součástí trvalého vyléčení z rakoviny. K tomu se zdá jako dobrý nápad vybíravě namíchat a společně sladit další alternativní postupy. Příkladem budiž Gersonova terapie na léčbu rakoviny – postup s odšťavňováním správným přístrojem a prováděním kávových klystýrů k pročištění jater může být přidán k léčbě laetrilem. S takto zdravou kombinací je těžké šlápnout vedle. Začněte pátrat sami tím, že si přečtete odkazy pod článkem. Nejsou tu uvedeny z toho důvodu, aby bylo vidět, že autor textu splnil svou povinnost. Jeho úmyslem je, abyste informace z těchto odkazů použili jako odrazový můstek při svém vlastním výzkumu. Proč plýtvat penězi a ničit si zdraví jedovatými postupy, když je k dispozici tolik alternativ za zlomek financí s menším množstvím vedlejších účinků?

Odkazy: youtube.com, 1cure4allcancer.com, cancertutor.com, detailshere.com, detailshere.com, credence.org Překlad: naturalmagic.cz Zdroj: naturalnews.com

---

Aké je tajomstvo dlhovekosti kmeňa z údolia Hunza? Plné klamstiev a výmyslov!

V Himalájach sa ľudia dožívajú 150 rokov a ženy rodia v šesťdesiatke. Alebo: ako médiá šíria vyše polstoročia staré mýty a legendy. Author Magdaléna Švecová november 27, 2015.:

Internet nedávno obletela senzačná správa, že v pakistanskej oblasti Hunza sa obyvatelia bežne dožívajú 120 rokov a viac. Podľa internetových zdrojov je v tomto himalájskom údolí dokonca bežné rodiť deti v šesťdesiatke. Informáciu postupne prinieslo viacero zahraničných webov, ktoré sa zaoberajú najmä zdravým životným štýlom a viac či menej presné preklady ich článkov publikovali aj rôzne viac či menej dôveryhodné slovenské portály. Redaktori týchto webových stránok sa odvolávajú najmä na zdravý životný štýl kmeňa Burusho. Jeho príslušníci konzumujú veľa zeleniny a ovocia (najmä marhúľ), minimum mäsa (to však v skutočnosti platí len o letných mesiacoch) a soli, žiadny alkohol (sú poväčšinou moslimovia) a majú veľa pohybu pri práci na poli. Zdrojom ich sily má byť aj voda z ľadovcov. No a samozrejme žiadny stres ani smog, nakoľko oblasť je vzialená od uponáhľanej civilizácie. Na tom nie je nič prekvapujúce, je všeobecne známe, že strava a pohyb môžu ovplyvniť zdravie. Ale že by predlžovali život na 150 rokov? Forever Young. V slovenskej verzii článku publikovaného napríklad na portáli interez.sk  sa autor odvoláva na príhodu londýnskych colníkov, ktorí mali zostať v šoku, keď v roku 1984 na letisku kontrolovali istého Saida Abdula Mobudu. Ten sa preukázal pasom, kde figuroval rok narodenia 1832. O prípade mali písať médiá. Keď sme hľadali články, ktoré by o tomto prípade informovali, nezašli sme ďaleko. Tú istú vetu formuláciu sme našli na približne šiestich weboch (o zdravom životnom štýle) poprípade pár súkromných blogoch. V širšom kontexte potom aj na rôznych tematických weboch serióznych médií (napr. primar.sme.sk, ci zena.pravda.sk). Čo však zvyšok legendy? Existujú hunzovia, ktorí sa dožívajú nadštandardného veku a prekypujú zdravím? Zo všetkého najskôr sme nahliadli do zoznamov najdlhšie žijúcich ľudí na svete. Okrem Guinessovej knihy rekorov eviduje nezvyčajnú dlhovekosť aj americký výskumný program Gerontology Research Group. Obidva rebríčky sa odvolávajú na oficiálne dokumenty, akými sú rodné listy v kombinácii s ďalšími dôkazmi. V zozname najstarších žijúcich ľudí však (čiastočne vzhľadom na prísny spôsob overovania dokladov) dominujú skôr príslušníci ďalších rozvinutých krajín. Najdlhšie žijúcim mužom na zemi je momentálne Japonec Yasaturo Koide narodený v roku 1903 a najstarším žijúcim človekom vôbec je obyvateľka New Yorku Susannah Mushatt Jones, ktorá sa narodila ešte v poslednom roku 19-teho storočia. Pakistancov z oblasti Hunza sme márne hľadali aj v rebríčku najdlhšie žijúcich ľudí. Jeho vrchol tvoria takmer výhradne ženy a najstaršia z nich zomrela vo veku nedožitých 123 rokov. Bizarnou informáciou vo vzťahu k zdravému životnému štýlu je, že si po dobrom obede dopriala pohár vína, ešte dva roky pred smrťou natočila hudobný album a fajčiť prestala vo veku 117 rokov. Ako vznikajú moderné legendy. Je pravdou, že trendy v priemernej dĺžke života sa za posledné storočie drasticky zmenili.  Väčšina portálov zaoberajúcich sa zdravím tvrdí, že príchod civilizovaných zvyklostí a nerestí počas kolonizácie dramaticky zhoršil zdravie a teda aj dĺžku života domorodcov. Dostupné dáta však rozprávajú trochu iný príbeh a aj archeológovia sa zhodujú v tom, že všetky kostrové pozostatky patria ľuďom, ktorí mali do dnešného dôchodkového veku pekne ďaleko. Strach zo smrti a rôzne iné motivácie však ľudí motivujú k hľadaniu príbehov z histórie aj súčasnosti, ktoré by dávali šancu na dlhý život. Legendu o dlhovekých a šťastných ľuďoch z údolia Hunza odštartovali knihy Studies in Deficiency Disease od Sira Roberta McCarrisona (1921) a The Wheel of Health od Guy Wrencha (1938), ktoré sa stali základnými textami hnutia propagujúceho zdravý životný štýl. V rovnakom období vychádza tiež populárny román a následne aj film Lost Horizon popisujúci bájne himalájske mesto Shangri-La, ktoré sa v tej dobe vydáva hľadať nejeden zámožný dobrodruh. Už v roku 1954 rokoch mýty o dlhovekosti a zdraví miestnych ľudí popiera Dr. John Clark vo svojej knihe Lost Kingdom Of Himalayas, ktorú napísal po 20-tich mesiacoch strávených v oblasti. Popisuje v nej rôzne choroby, ktorými trpia a spomína aj pomerne vysokú úmrtnosť rodinných príslušníkov žiakov miestnej školy. V čase povojnového hospodárskeho boomu Amerike však pre vznik senzácií stačilo aj málo, a tak sa legendy chytil J.I.Rodale; horlivý propagátor zdravého životného štýlu, znovuobjaviteľ organickej potravy a zakladateľ Rodale Inc. Ten, napriek tomu, že v Hunze nikdy nebol vydal v roku 1955 knihu The Healthy Hunzas, v ktorej podrobne popísal príčiny ich dlhovekosti. Napriek húževnatej propagácii benefitov naturálnej výživy zomrel počas nakrúcania televíznej talkshow na infarkt vo veku 72 rokov. Druhým významným zdrojom mýtov, z ktorého dodnes čerpajú inšpiráciu rôzni odborníci na zdravú výživu a predajcovia potravinových doplnkov predstavuje kniha cestovateľky Renee Taylorovej z roku 1964 s názvom Hunza Health Secrets For Long Life and Happiness. Popisuje v nej svoje dojmy z pobytu u panovníka Hunzov, ktorý jej rozprával svoju verziu toho ako žije jeho slávny ľud. Zrejme tu má svoj pôvod aj mýtus o 140 ročných starcoch, ktorý možno pripísať faktu, že tamojšie kmene majú nielen minimum systematických záznamov o dátumoch narodení a úmrtí, ale aj iné kultúrne vnímanie času. Ako hovorí samotný Mir (vládca kmeňa Burusho žijúceho v oblasti Hunza) “Vek nemá nič spoločné s kalendárom”(str. 51) a je odvodený najmä od miery múdrosti, zručnosti a skúsenosti človeka. Sama autorka v knihe píše, že starec ktorý skákal s loptou a tvrdil, že má 145 rokov mal telo 50-60 ročného. (str. 64) Nedostatok potravy, sucho a prašné prostredie zrejme spôsobili, že ludia z tejto oblasti vyzerali staršie už v skoršom veku, a preto pôsobili ako vitálni starci. Finálnu podobu mýtického obrazu dlhovekých Hunzov dotvoril Dr. Alexander Leaf v januárovom vydaní National Geografic z roku 1973. Čo majú spoločné starci z Hunzy a oravskí junáci? Legenda o veselých 120-ročných moslimoch z pakistanskej provincie je len jednou z množstva variácií na nesmrteľnú tému večnej mladosti. V skutočnosti je ich toľko, že Národné centrum biotechnologických informácií v spolupráci s Národnou medicínkou knižnicou v USA dokonca vypracovali štúdiu nazvanú Typológia mýtov o extrémnej dlhovekosti. Miesta ako Hunza v nej radia do kategórie mýtov viazaných na mystickú lokalitu, v ktorej sa fenomén vyskytuje. Prítomný je aj patriarchálnymi element (spomínajú sa výhradne starci) a presah na mýty o zázračných potravinách (spomínané marhule a pramenistá voda). Medzi podobné mýty, ktoré sa ako bumerang vracajú dodnes patrí napríklad údolie Vilcabamba v Ekvádore, kde malo v 70-tych rokoch žiť medzi 819 ľuďmi až 9 viac než storočných ľudí. Istý Miguel Carpio tvrdil, že má 123 rokov, ďalší Gabriel Enzo zasa 132 a Jose David dokonca 142 rokov. Ostatní taktiež tvrdili, že dovŕšili hranicu 120. Takýto úspech pripisovali podobne ako v prípade Hunzy čírej vode, čistému ovzdušiu, izolácii od sveta či pohybu. Až na konci desaťročia zistil Dr. Sylvia Forman z Berkley, že najstaršia osoba v dedine má “len” 96 rokov. Priemerný vek ostatných stovkárov bol 86. Ako príčiny dlhoročného omylu, ktorý z dedinky spravil turistickú destináciu označil dve skutočnosti. Dedinčania preháňali výšku svojho veku kvôli prestíži (čo im v danom veku už snáď ani nemôžeme mať za zlé). Druhým dôvodom bola vysoká koncetrácia rovnakých mien v komunite, vďaka ktorej si výskumíci mohli v dokladoch ľahko popliesť identity. Podobne tak chyba mohla vzniknúť aj v Pakistane, no mediálna história neustále dokazuje, že príbehy sú silnejšie než fakty, a tak má Hunza spolu so stovkami ďalších spoľahlivo vyvrátených mýtov svoje miesto na trhu s dôverčivosťou a pomáha predávať všetko od zázračnej vody po marhulové jadierka, ktoré sa zložením aj účinkami nie veľmi líšia od tých, čo rastú babke na záhrade. Ak ste fanúšikom zdravého životného štýlu, ste nepochybne na dobrej ceste k zdravšiemu a pravdepodobne aj dlhšiemu životu. Ten sa však určite zaobíde aj bez zbytočných klamstiev a výmyslov.

---

AZERBAJDŽAN: Tajomstvo dlhovekosti sa ukrýva na svahoch Kaukazu

Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, kde je ukryté tajomstvo dlhovekosti, vypravte sa do Leriku, mestečka v južnom Azerbajdžane. Tunajší ľudia sa bežne dožívajú 80 aj 90 rokov. Podľa štatistík žije v tejto oblasti viac storočných, ako kdekoľvek inde na svete. Informuje o tom na svojej internetovej stránke BBC. Gizil Gulijevová má údajne 131 rokov. Pri chôdzi sa opiera o palicu, ale sliepky kŕmiť neprestala, napokon robí to každé ráno od 80. rokov 19. storočia. Úrodné svahy Leriku sa nachádzajú v južnej časti Azerbajdžanu, neďaleko hranice s Iránom. Výdatné zimné dažde zaručujú bohatú úrodu a každý druhý dom obklopuje sad. Pätnásť minút celosvetovej slávy Lerik zažil v roku 1973, keď tu vo veku údajných 168 rokov zomrel Širalev Moslimov. O tom, či sa skutočne narodil v roku 1805 panujú určité pochybnosti, ale aj keby si k svojmu dátumu narodenia desať rokov pridal, ešte stále by bol človekom, ktorý sa dožil najvyššieho veku od čias Starého zákona. Aké je teda tajomstvo dlhovekosti týchto ľudí? Gizil Gulijevová vraví, že je ukryté v tom, čo jedia. "Čerstvý jogurt a mlieko, veľa zeleniny, kvalitné mäso. Jedla máme dosť, nikdy tu nebol hlad." Moslimka Gizil nepije alkohol. Na druhej strane, jeden pastier, ktorý sa dožil 123 rokov prisahal, že mu k takému požehnanému veku pomohol každodenný "stakan" vodky. Od 19. storočia sa v Leriku veľa nezmenilo. Obe svetové vojny sa tomuto zabudnutému kútu sveta vyhli. Iba zemetrasenie v roku 1998 zničilo rad domov, tie však ľudia rýchlo opravili. Gizil si z minulosti Leriku veľa nepamätá. "Moja pamäť už nie je to, čo bývala," vraví. Jej rodičia mali pred revolúciou farmu. Za komunizmu pracovala v roľníckom družstve. "Život sa veľmi nezmenil, želala by som si len vyšší dôchodok." Mesačne dostáva sotva 70 000 manatov, čo je asi 15 dolárov. Kúsok od jej domu odpočíva po rannej rozcvičke Kiši Bendijev. "Jazdím na koni každý deň. Mám 125 rokov a ten kôň len štyri roky. S fajčením som prestal po sedemdesiatke. Nikdy v živote som sa necítil lepšie." Čingiz Gasunov z Inštitútu fyziológie v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku študuje dlhovekosť na Kaukaze už 40 rokov. V časoch Sovietskeho zväzu si každý druhý víkend zbalil veci a vyrazil džípom do Leriku, do Dagestanu i do Čečenska a hovoril s najstaršími ľuďmi. Jeho grant však zrušili a tak si musí svoj výskum financovať sám. "Je ťažké zistiť, koľko majú títo ľudia skutočne rokov, pretože záznamy v minulosti neboli presné," vysvetľuje. Narodenie dieťaťa sa zvyčajne zapisovalo na prednú stranu rodinného vydania koránu. Niekedy sa Čingiz Gasunov snaží zistiť vek ľudí tým, že im kladie otázky z histórie. Ich pamäť však - tak ako u Gizil Gulijevovej - často neslúži. Vysoký vek, ktorého sa dožívajú ľudia na Kaukaze, je podľa Gasunova kombináciou zdravej stravy, ťažkej práce a zdedených génov.

---

Ak chcete dlho žiť, presťahujte sa. Publikované: 23.11.2013 http://www.pluska.sk/zazracnysvet/clovek/ak-chcete-dlho-zit-prestahujte-sa.html

Najlepšie na japonskú Okinavu či do bulharského Smoľanu. Čo je podľa vás pre dlhovekosť najdôležitejšie? Výživa, životný štýl, gény? Všetky tieto veci dĺžku života určite ovplyvňujú, ale často sa zabúda aj na ďalší faktor – zemepisný. Niektoré miesta na našej planéte sú doslova mekkou matuzalemov. Fenomén Vilcabamba. Ekvádorská dedina Vilcabamba sa preslávila už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď jej obyvateľ Miguel Carpio Mendieta zašiel do najbližšieho mesta vyhľadať lekársku pomoc. Lekári ho už neuchránili od blízkej smrti, ale aj tak to vyvolalo všeobecný úžas – zomrel totiž ako stodvadsaťsedemročný. Pritom priemerný vek dožitia celej populácie Ekvádoru bol vtedy len päťdesiat rokov. Teraz je táto málo dostupná dedina a údolie, v ktorom sa nachádza, predmetom odborných štúdií. Veď približne na osemtisíc obyvateľov je tu viac ako desať storočných. V Európe je to v priemere len päť storočných na stotisíc obyvateľov. „Veľmi starí ľudia žijú na mnohých miestach po celom svete, ale tu sú napriek pokročilému veku práceschopní a plní sily. Umierajú väčšinou od celkového zoslabnutia bez konkrétnej diagnózy,“ tvrdí vedúci miestnej kliniky na skúmanie dlhovekosti. Pritom na prvý pohľad sa údolie nelíši od tisícov iných, azda len tým, že je tu „agua de hierro“, prameň železitej vody. Takých máme aj na Slovensku desiatky. Pôda je tu však vďaka tradičným poľnohospodárskym technikám bohatá aj na minerály a stopové prvky. Fontány mladosti. Dva roky navštevoval takéto „fontány mladosti“ na celom svete dobrodruh Dan Buettner, aby o nich napísal knihu Modré zóny. Do týchto zón dlhovekosti zahrnul japonský ostrov Okinava, horalov z oblasti Barbagia na Sardínii, adventistov siedmeho dňa v kalifornskom meste Loma Linda a obyvateľov polostrova Nicoya v Kostarike. Buettner sa pokúsil odhaliť aj príčinu výnimočného pôsobenia týchto miest na ľudské prežívanie. Na Okinave si všimol zvláštny zvyk starších žien vytvárať malé svojpomocné skupiny, takzvané moais, ktoré sa pravidelne stretávajú a navzájom sa podporujú. Im sa teda nemôže stať, že by zomreli opustené vo svojich príbytkoch ako občas na našich sídliskách osamelí seniori. U miestnych obyvateľov Sardínie ho zaujala obľuba ťažkého červeného vína, samozrejme, v obmedzenom množstve. Adventisti si počas soboty doprajú úplný oddych, čo im dáva šancu obnoviť sily po pracovnom týždni. Kostaričanom by zasa k vysokému veku mohol pomáhať pobyt na slnku. Buettner odhadol optimum na dvadsať minút denne. Všetky tieto dlhožijúce komunity spája súdržnosť rodín a priateľov, striedmy príjem potravy s minimom mäsa, a stály pohyb. Dlhovekosť na dosah. Doteraz spomínané miesta sú pre nás exotické a našinec má v živote malú šancu sa k nim čo i len priblížiť, nieto tam ešte aj žiť. Zato bulharský Smoľan až tak ďaleko nie je. Miestne úrady pravidelne organizujú Sviatok dlhovekých, keďže asi z tridsaťjedentisíc obyvateľov mesta má až päťstoštyridsaťosem deväťdesiat až deväťdesiatdeväť rokov a nájdete tam aj šesťdesiatšesť matuzalemov starších ako sto rokov. Takto prekonávajú aj Vilcabambu, pretože podľa pomeru dlhovekých k celej populácii v ekvádorskej obci by mesto Smoľan muselo mať takmer dvojnásobok obyvateľov. A podľa európskeho meradla by tu muselo žiť dokonca až milión tristodvadsaťtisíc ľudí. Prispieť k tomu by mala opäť aj pôda zvlášť bohatá na minerály a stopové prvky, vďaka ktorým sú miestna zelenina a ovocie mimoriadne zdraviu prospešné.

---

TAIJI A DLHOVEKOSŤ   http://wushuteam.sk/

Zdravie a dlhovekosť sú ciele, ku ktorým sa snažili ľudia dopracovať odnepamäti. Rovnako tak aj v dnešnej dobe, ktorú charakterizuje vysoká úroveň vedy, sa zdravie a dlhovekosť stáva predmetom celoživotného výskumu odborníkov z rôznych oblastí. Spomeňme aspoň genetiku, geriatriu, psychológiu, dietetiku a pod. Na tomto mieste by som však chcel prezentovať len moje vlastné skúsenosti zo vzťahu taijiquanu a zdravia. Dlhovekosť a zdravie jednotlivca sú determinované mnohými faktormi, ale vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dvoch hlavných – dedičné gény a postnatálne starostlivosť o vlastné zdravie. Prvý je daný našimi rodičmi, predkami. Po narodení je situácia v tejto oblasti už stanovená a človek sám nemá možnosť ju zmeniť. Druhý faktor, naopak, je závislý od aktívnej činnosti jedinca. Človek usilujúci sa o zdravie a dlhovekosť by mal byť preto usilovný práve v tejto oblasti. Tzv. postnatálna starostlivosť o vlastné zdravie sa dá rozdeliť do dvoch častí – prijímanie potrebnej výživy, živín a prevencia chorôb poškodzujúcich zdravie. Teda hľadanie prostriedkov ovplyvňujúcich proces starnutia.  Ako spomaliť proces starnutia? Na túto otázku nachádzame v čínskych dejinách mnoho odpovedí. Pred viac ako 2000 rokmi čínsky cisár Qin Shihuang poslal služobníka menom Xu Fu, aby viedol 3000 chlapcov a dievčat a spolu hľadali liek "večnej mladosti a nesmrteľnosti". Tento príbeh je v Číne veľmi známy a populárny. Za tých viac ako 2000 rokov sa ale nikomu nepodarilo nájsť skutočný liek "večnej mladosti a nesmrteľnosti", a ani nenájdeme človeka večne mladého, nestarnúceho. Skutočnosť je presne opačná. Hľadači lieku "večnej mladosti a nesmrteľnosti", si naopak privodili rýchlejšiu smrť a to liekmi, elixírmi v ktorých sa nachádzali rôzne jedy. Podľa záznamov z knihy Hou Han sa veľmi známy lekár, odborník na lieky a zakladateľ qigongu – Hua Tuo vyjadril v tom zmysle, že cesta dlhovekosti nevedie cez užívanie liekov, ale skôr podporoval pohyb a praktizovanie daoyin tuna (naťahovanie, sťahovanie tela a dychové cvičenia). Raz povedal svojmu nasledovníkovi: "Pohyb pomáha v trávení, v cirkulácii krvi, a preto sa choroby neobjavujú." Takisto vytvoril sériu gymnastických cvičení (zhiti qigong – jeden z najstarších qigongov v Číne), ktoré sa nazýva "hra piatich zvierat" – cvičenie napodobňujúce pohyby zvierat. Hovoril, že ak sa necítime dobre, stačí si zacvičiť len "jedno zviera" a celé telo sa unaví, spotí. Potom treba telo posypať púdrom, práškom a budeme sa cítiť uvoľnený; zvýši sa chuť do jedla. Názor Hua Tuoa zodpovedá súčasným vedeckým názorom. Slogan "skutočným bohatstvom je zdravie" sa stal dnes populárnym na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) reflektovala na požiadavku ľudí a vyhlásila rok 2000 za "rok ochrany zdravia každého človeka". V súčasnosti sa realizácia tohto cieľa zdá byť veľmi náročná. Ako príklad môže poslúžiť USA, ktoré je ekonomicky najsilnejšou krajinou sveta. Výdavky na zdravotníctvo dosahujú miliardy dolárov, z HDP asi 13%, čo predstavuje asi 40% z celosvetových výdavkov. No aj napriek tomu žije v USA 37 miliónov ľudí bez lekárskej starostlivosti. Aj z tohto príkladu vidieť, ako náročné je dosiahnuť "ochranu zdravia každého človeka". Ľudia sa preto môžu pýtať: je teda nemožné tešiť sa v súčasnosti alebo vzdialenejšej budúcnosti z dlhého a šťastného života? Odpoveď znie, nie. OSN prišla s heslom "určite sa nesmie zomierať z nevedomosti". Kvôli nevhodnej starostlivosti však mnoho ľudí zomiera práve z nevedomosti. Viete ako si chrániť zdravie? Na medzinárodnej scéne prišli odborníci z oblasti medicíny s vyhlásením, ktoré by sa dalo rozdeliť do troch hlavných častí: vyvážená strava, pohyb s dostatočným prísunom kyslíka, duševná pohoda. Hoci sú tieto tri časti známe, pre mnohých z nás sú nie celkom jasné. V taijiquane sa vyžaduje "aby myseľ ovládala dýchanie, aby dych riadil pohyb", rýchlosť pohybov je konštantná, pravidelná; qi (životná energia) vzniká v datiane (oblasť okolo pupku) a hlavným zdrojom sily je oblasť drieku, odkiaľ sa dostáva do celého tela. V taijiquane koordinujeme pohyby rúk, očí, nôh, celého tela. Spájame pohyb, dýchanie a myslenie do jedného organického celku. Práve takto taijiquan stelesňuje dokonalé spojenie pohybu a duševnej činnosti. V roku 1994 sa v Pekingu uskutočnila prvá celosvetová konferencia na tému tajiquan, ktorá svetu odporučila tri tradičné čínske metódy ochrany a udržovania zdravia - tajiquan, statický qigong, masáž na udržovanie zdravia. V roku 1995 sa uskutočnila druhá konferencia, ktorá tieto tri metódy nazvala "projekt dlhého života". Tieto konferencie vyvolali veľký ohlas nielen v Číne, ale aj v zahraničí (pozn. autor článku sa osobne zúčastnil oboch konferencií). Vznik a vývin taijiquanu, základ zlepšovania zdravia: Prvý krát sa slovo taiji objavuje už v Knihe premien (Yijing). Tradične sa za autora považuje kráľ Wen z dynastie Zhou a kniha sa v minulosti nazývala aj Zhou Yi. V knihe sa dočítame: "V premenách (yi) je veľký prapočiatok (taiji). Ten plodí dve základné sily. Dve základné sily plodia štyri vyobrazenia. Štyri vyobrazenia plodia osem trigramom (bagua). Osem trigramov určuje šťastie a nešťastie. Šťastie a nešťastie dáva vznik veľkému úspechu." Taiji je teda počiatkom všetkých zmien, pôvodom všetkých vecí. Neskoršie čínski vzdelanci vysvetľovali svet, vyjadrovali svoje filozofické názory na základe tohto učenia. Za dynastie Song, napríklad, Zhu Xi tvrdil, že príčinou všetkých vecí vo svete je taiji. Kong Yingda (za dynastie Tang) a Wang Tingxiang (za dynastie Ming) tvrdili, že taiji tu bolo ešte predtým, ako sa "od seba oddelili nebo a zem". Učenie taiji yin yang má významné postavenie v čínskej filozofii, medicíne, pri ochrane zdravia. Vznik taijiquanu je opradený množstvom farbistých, mystických príbehov. Jeden z nich napríklad hovorí, že v 12. storočí žil v horách Wudangshan taoista menom Zhang Sanfeng, ktorý na ceste k cisárovi prechádzal nebezpečným miestom. V sne sa mu zjavil duch Wudangshanu, ktorý mu ukázal pästný štýl boja, ktorým neskôr porazil banditov a tak vznikol štýl taijiquan. Iný príbeh hovorí, že Zhang Sanfeng pri hľadaní lieku nesmrteľnosti pozoroval boj hada a straky. Náhle bol osvietený a tak vznikol taijiquan. Hoci uvedené príbehy sa rýchlo rozšírili, nie sú doložené hodnoverným historickým materiálom. Podľa v súčasnosti dostupných historických záznamov sa taijiquan rozšíril v polovici 17. storočia z povodia Žltej rieky v provincii Henan, v okrese Wen. U miestnych ľudí sa stretávame s dvoma názormi na vznik taijiquan. Jeden hovorí, že Chen Wangting, miestny majster bojových umení, na základoch bojového umenia populárneho v tejto oblasti vytvoril taijiquan. Druhý názor hovorí, že to bol majster Jiang Fa pochádzajúci zo súčasnej provincie Shanxi. Ak počítame od tohto obdobia, taijiquan má už viac ako 350 ročnú históriu (koniec dynastie Ming a začiatok Qing). Prvý krát bol termín "taijiquan" použitý autorom Wang Zongyuem v knihe Taijiquan lun. Wang Zongyue pochádzal z provincie Shanxi a patril k významným autorom v tematike bojových umení. Jeho kniha Taijiquan lun je v súčasnosti považovaná za klasické dielo taijiquanu. Taijiquan bol v počiatkoch bojovým umením a súčasne cvičením na posilňovanie tela. Čo sa týka taktiky boja, bojových techník, tie Wang Zongyue jasne formuloval vo svojom diele na nasledovných princípoch: mäkkosť premôže tvrdosť, útočiť až po útoku súpera, otáčaním tela získať silu pre útok, zmena porazí rýchlosť. Pri posilňovaní tela vychádza taijiquan z metód tradičného spôsobu ochrany zdravia. Vyžaduje sa pokojná myseľ a uvoľnené, vystreté telo, ovládame myslenie, qi klesne do oblasti dantian. Tak sa vytvorí zdravotné cvičenie, ktoré "v dynamickom obsahuje statické, mäkké obsahuje tvrdé, vnútro a vonkajšok sa nasledujú". Chen Wangtingov taijiquan už má 19. generáciu nasledovníkov. Vyvinuli sa z neho aj štýly chen, yang, wu, wu a sun. Najväčšej priazni sa v súčasnosti teší štýl yang. Zakladateľom yangského štýlu je Yang Luchan. V polovici 19. storočia sa v provincii Hebei, v okrese Yongnian, Yang Luchan učil od Chen Changxing (pokračovateľa chenského štýlu 14. generácie) spolu až 18 rokov. Pretože usilovne, tvrdo cvičil, jeho majstrovstvo v bojovom umení prevyšovalo jeho súčasníkov. Naháňal strach iným majstrom a chýr o ňom sa zachoval v slovnom spojení "Yang, bez seberovného". Po štúdiu odišiel do Pekingu, kde na dvore princa začal vyučovať taijiquan. Aby však aristokracia dosahovala rovnakú úroveň ako bežní cvičenci, bolo treba pôvodný štýl upraviť. Redukovalo sa použitie sily, skokov a pod. Pohyby sa stali plynulé, pomalé, nadväzovali na seba. Tak vznikol štýl, u ktorého prevládol zdravotný aspekt a môže ho cvičiť každý človek. Yang Banhou, pokračovateľ druhej generácie, upravil Yang Luchanov formu a vytvoril formu xiaojia. Yang Jianhou úpravou vytvoril formu zhongjia. Príslušník tretej generácie Yang Chengfu vytvoril dajia, ktorá je vlastne v súčasnom období najpopulárnejšou formou yangského štýlu na svete. Taijiquan v sebe zahŕňa vyspelé umenie obrany a útoku, má priaznivý liečebný a posilňujúci účinok. Taijiquan je zdravotným cvičením zvyšujúcim telesnú kondíciu a predlžujúcim vek. Spája v sebe tri elementy: bojové umenie s dlhou tradíciou, cvičenie daoyin (naťahovania a sťahovania tela) a dychové cvičenie (tuna). V klasických dielach tajiquanu sa píše, že špecifikom taijiquanu sú jemné, ľahké, uvoľnené pohyby, prirodzené dýchanie, používanie vôle, nepoužívanie sily. V statickom je dynamické, v dynamickom je statické, statické kultivuje duševné schopnosti, dynamické poháňa krv a qi, vnútorné a vonkajšie sa navzájom podporujú, telo a myseľ sa nasledujú. To znamená, že pri cvičení treba tesne spojiť vedomie, pohyb a dýchanie, a tým dosiahnuť rovnováhu yin yang v tele, spriechodnenie meridiánov, plynulosť toku krvi a qi. Ľudské telo tak získa životnú energiu. Slabé sa posilní, choré sa uzdraví, slabé sa zotaví, odstránia sa nemoci, predĺži sa život, zvýši sa telesná kondícia. Zdravotný účinok taijiquan z medicínskeho pohľadu: Výskumy súčasnej medicíny ukazujú, že taijiquan a bežné posilňovacie cvičenia sú odlišné. Taijiquan okrem toho, že precvičuje všetky skupiny svalov a kĺbov, navyše vyžaduje pravidelné, hlboké dýchanie. Avšak ešte dôležitejšia je koncentrácia mysle na cvičenie, ktorá priaznivo pôsobí na centrálny nervový systém. Tým prináša zlepšenie aj iným systémom a orgánom. Teraz si v skratke povieme vplyv na niektoré systémy. 1.vplyv na nervový systém: Nervový systém je kľúčovým pri kontrole, regulácii všetkých systémov a funkcií orgánov v tele. Človek je závislý od činnosti nervového systému, ktorý prispôsobuje činnosť iných systémov a orgánov v tele vonkajším požiadavkám. Cvičenie taijiquanu má priaznivý vplyv na centrálny nervový systém, pretože už pred samotným cvičením sa vyžaduje uvoľnené telo, pokojná myseľ, zbavenie sa rušivých myšlienok, koncentrácia na cvičenie, používanie mysle, nepoužívanie sily. To sú hlavné faktory priaznivo pôsobiace na činnosť mozgu. Okrem toho pohyby v taijiquane na seba nadväzujú, sú plynulé, nezastavujú sa, sú ako voda rieky Changjiang. "Chodidlá sú ako korene stromu. Sila vychádza z nôh a hlavne cez boky sa šíri ďalej až do rúk, kde sa uvoľňuje. Chodidlá, nohy, boky, ruky musia tvoriť jeden uzavretý, komplexný celok." Pohyby očí, bokov, rúk, nôh sú počas cvičenia usporiadané, pohyby na seba nadväzujú. Niektoré pohyby sú však pomerne komplikované a je pri nich nutná dobrá schopnosť rovnováhy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby mozog fungoval správne aj pri namáhavej, vypätej činnosti. Tým nepriamo precvičujeme centrálny nervový systém. Z uvedeného vyplýva, že zvyšujeme stupeň podráždenia centrálneho nervového systému, zvyšujeme schopnosť mysle prispôsobiť sa záťaži, aktivujeme činnosť aj iných systémy a orgánov. Taijiquan je príťažlivá aktivita. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú pri precvičovaní zostáv taijiquanu pocit uvoľnenia celého tela. Po cvičení sa u nich dostavuje pocit uspokojenia, šťastia. Aj to je dôkazom toho, že taijiquan vplýva aj na emocionálnu stránku cvičenca. Zlepšovanie nálady má veľký význam aj pri fyziologických funkciách. Jeden zahraničný odborník v medicíne raz povedal: "Zlepšiť náladu chorého sa rovná polovičnému vyliečeniu." To, čo sme tu uviedli, len potvrdzuje, že taijiquan má priaznivý vplyv na nervový systém. 2.vplyv na kardiovaskulárny a respiračný systém: Taijiquan okrem pohybu svalov a kĺbov, zahŕňa v sebe aj pravidelné pohyby pri dýchaní, rozpínania hrudného koša. Týmto sa posilňuje krvný obeh a lymfatický systém, znižuje výskyt extravazácie. Periodickým sťahovaním a naťahovaním kostí, svalov, šliach na celom tele sa zlepšuje krvný obeh. Činnosť svalov zase zaručuje spätný tok krvi a zabezpečuje sa aj potrebný tlak v tepnách a žilách v pravej srdcovej komore. Rovnako aj pohyb pri dýchaní zrýchľuje reflex krvi. Pretože pri cvičení taijiquanu sa vyžaduje pomalé, pravidelné, hlboké, prirodzené dýchanie, dosiahnutý efekt je ešte vyšší. Následkom toho sa ešte viac zrýchli krvný a lymfatický obeh, ešte lepšie posilníme svaly srdca, zlepšíme výživu srdca a vytvoríme dobré podmienky pri prevenciu srdcových chorôb a artériosklerózy. V taijiquane sa vyžaduje dýchanie do bránice, ktoré zlepšuje ventiláciu pľúc, výmenu vzduch, zvyšuje kapacitu pľúc. 3.vplyv taijiquanu na metabolizmus: Zlepšenie metabolizmu cvičenca je dôležitou črtou taijiquanu. Veľa nemocí starých ľudí je spojených práve so zníženým metabolizmom. Pravidelné cvičenie taijiquanu so sebou prináša priaznivý účinok pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi a pri ochorenia sprevádzajúcich starobu. V skratke teda možno konštatovať, že taijiquan je vhodným zdravotným cvičením, ktoré priaznivo pôsobí na centrálny nervový systém, posilňuje krvný obeh, znižuje riziko vnútrotelovej extravazácie, zlepšuje trávenie a metabolizmus. Dá sa povedať, že má priaznivý liečebný účinok pri mnohých chronických chorobách, napr. neurasténii, neuralgii, vysokom krvnom tlaku, chorobách čriev, žalúdka, pečene, nefropatii, reumatizme, artritíde, cukrovke, atď. Je to zdravotné cvičenie určené starým aj mladým. Yangský taijiquan je cvičenie kompaktné, zhustené. Telo je vzpriamené, pohyby sú plynulé, pokojné. Ľahké a ťažké sa dopĺňajú, tvrdé a mäkké si asistujú. Forma je veľmi pekná a aj preto sa teší najväčšej priazni v Číne i v zahraničí. Niektorí hovoria, že taijiquan spája do jedného celku bojové umenie, tradičnú čínsku medicínu, umenie a qigong; je to klenot z východnej Ázie. Toto tvrdenie však nie je vôbec prehnané. Všetci vieme, že čínsky národ počas 5000 ročnej histórie vytvoril a zhromaždil nespočetné množstvo štýlov, škôl bojových umení a zdravotných cvičení. Najmä v dnešnej dobe vznikajú ako huby po daždi rôzne zdravotné cvičenia a školy bojových umení a rýchlo si získavajú priazeň širokej verejnosti. Na strane druhej sa však veľmi rýchlo mnohé z týchto škôl vytrácajú zo scény. Taijiquan je iný v tom, že záujem plynie priamo od ľudí. Preto sa šíri v pokojnej atmosfére, bez rýchlych vzostupov a pádov. No napriek tomu sa už aj v Európe, Amerike, Austrálii, Ázii objavila "horúčka taijiquanu". V Japonsku cvičí taijiquan už okolo jedného milióna ľudí a vzchádzajú aj články na túto tematiku. V Hong Kongu sa oficiálne miesta rozhodli pre zaradenie taijiquanu do výučby na základných školách. Podľa najnovšej štatistiky Medzinárodnej federácie wushu (IWSF) taijiquan pravidelne cvičí okolo 100 miliónov ľudí na svete. Ľudia si pod heslom "svet taijiquanu je jedna rodina" vymieňajú skúseností z cvičenia, učia sa navzájom bez ohľadu na štátnu príslušnosť, na miesto pôvodu. Ľudia si tak ešte viac uvedomujú zdravotný aspekt cvičenia. Okrem toho takto taijiquan určitou mierou prispieva k zjednocovaniu ľudí, k svetovému mieru. Aj to je dôvod popularity u miliónov ľudí.

---

Prevratné zistenie: Vedci našli kľúč k dlhovekosti vďaka 115-ročnej žene!

25.04.2014 Genetické mutácie sú zvyčajne skúmané súvislosti so vznikom rôznych ochorení, niektoré však ľudskému zdraviu prospievajú. http://www.cas.sk/clanok/279576/prevratne-zistenie-vedci-nasli-kluc-k-dlhovekosti-vdaka-115-rocnej-zene.html

Vedci z New Yorku skúmali zdravé krvné bunky 115-ročnej ženy. V jej krvi našli viac ako 400 mutácií, ktoré však jej telo tolerovalo. Tento poznatok môže znamenať, že nie všetky genetické mutácie vedú k chorobám, niektoré naopak môžu viesť k dlhovekosti. Ľudská krv je neustále doplňovaná bunkami, ktoré sa tvoria v kostnej dreni. Tieto bunky pri rozdeľovaní vytvárajú rôzne typy krvných buniek, vrátane bielych krviniek. Pri delení môže dôjsť k chybám a bunky, ktoré sa delia najviac (napr. krvné), sú na vznik genetických mutácií najnáchylnejšie. Stovky mutácií sa našli v telách pacientov s rakovinou krvi, akou je napríklad akútna myeloidná leukémia, ale nie je jasné, či tieto mutácie postihujú aj zdravé biele krvinky. V štúdii vedcov z Cold Spring Harbor Laboratory použili autori sekvenovanie (určenie primárnej štruktúry, poz.red) genómu bielych krviniek viac ako storočnej ženy. Cieľom bolo zistiť, či sa ani po toľkých rokoch života nezhromažďujú v zdravých bielych krvinkách. Objavili v nich viac ako 400 mutácií, ktoré sa nenašli v ženskom mozgu – oblasti tela, ktorá po narodení málokedy podstúpi delenie buniek. Tieto mutácie sa zdajú byť telom tolerované a nemusia viesť k ochoreniu. Skúmaním týchto bielych krviniek, ktoré obsahujú mutácie, urobili autori veľký objav, ktorý môže poukazovať na limity ľudskej dlhovekosti. „Prekvapilo nás, že v čase jej smrti bola jej krv tvorená dvoma príbuznými aktívnymi krvotvornými bunkami - na rozdiel od odhadovaných 1300,“ povedala doktorka Henne Holstege. Vedci tiež skúmali dĺžku telomér. Po pôrode sa teloméry skracujú s každým bunkovým delením. Dr. Holstege hovorí: „Vzhľadom na to, že tieto krvné bunky mali extrémne krátke teloméry, sa domnievame, že väčšina krvotvorných buniek môže zaniknúť od „vyčerpania“, keď dosiahnu hornú hranicu delenia buniek. Či je však vyčerpanie buniek príčinou smrti vo vysokom veku, bude potrebné stanoviť v ďalších štúdiách. Biele krvinky na túto štúdiu poskytla 115-ročná žena, ktorá bola v čase jej smrti (v roku 2005) najstaršou osobou na svete.

---

Starnutie sa podarilo zastaviť – “nekonečná” obnova buniek

MVDr. Jozef Vodný 17/5/15 • Rozhovor Petra Tótha s Dr. Jozefom Vodným, ktorý tvrdí: prišiel som na to, ako pozastaviť starnutie buniek.

Niekoľko rokov sa zaoberáte príčinami vzniku a rozvoja chronických metabolických ochorení (CH.M.O.) a ich priamymi súvislosťami s rýchlosťou starnutia. Z čoho vychádzate? Využívame poznatky niekoľkoročného vedeckého výskumu v oblasti systému obnovy proteínov a delenia buniek na všetkých úrovňových stupňoch. To znie veľmi všeobecne. Každý proteín v organizme má presne určenú dĺžku funkčného života. Po skončení tejto doby je proteín demontovaný špeciálnym, na to určeným enzýmom. Následne je vyslaný signál do DNA na syntézu presne takého proteínu, aký bol demontovaný. Takto to prebieha s každým funkčným proteínom. Tento proces je za určitých podmienok nekonečný a kľúč nekonečnosti je práve v týchto podmienkach. V bežnom živote to ale príroda musela zariadiť tak, aby vznikla nerovnováha medzi degradáciou a syntézou nových proteínov. Táto nerovnováha je zapríčinená deficitom štartovacích molekúl proteosyntézy. Je to poistka zničenia života (krátkodobé premnoženie organizmov a následné zničenie vyšších foriem života). Reálne štart proteosyntézy zabezpečujú hormóny štítnej žľazy, ktoré tak regulujú metabolizmus hormónov, proteínov, lipidov, sacharidov, minerálov, vitamínov a ich vzájomných zlúčenín. Ani pri idealnych podmienkach v bežnom živote hormóny štítnej žľazy nedokážu zabezpečiť 100% obnovu proteínov a následne aj ich zlúčenín (napr. lipoprotenov, glykoproteiínov atd.). Čím je kompenzačné % nižšie, tým rýchlejší je proces starnutia a rozvoj chron. metab. ochorení. Nový biologický systém a molekula štartu proteosyntézy, zabezpečuje doplnenie rozdielu do 100% nej obnovy proteinov. Toto znelo zase veľmi odborne. Pre ľahšie pochopenie problému uvediem jednoduchšie vysvetlenie. Starnutie a CH.M.O. je nerovnováha medzi smrťou – degradáciou proteínov a ich 100% obnovou – proteosyntézou. V prospech smrti. PRE ZASTAVENIE STARNUTIA A ROZVOJA CH.M.O. MUSÍ BYŤ ROVNOVÁHA MEDZI SMRŤOU A OBNOVOU PROTEINOV! -Keď zahynie 100 proteínov, tak 100 proteínov sa musí obnoviť! -Presne to isté platí aj pre všetky somatické bunky! -Platí, čím je % číslo nižšie a ďalej od 100 na strane obnovy, tým živočích rýchlejšie starne a začína vznik a rozvoj CH.M.O! -Preto pre celú živočíšnu ríšu platí, rýchlosť starnutia, vznik a rozvoj CH.M.O. má dve kľúčové príčiny, v pomere cca 50:50. Prvú príčinu – deficit štartovacích molekúl proteosyntézy, celá živočíšna ríša nevie ovplyvniť. (Len doplnením Smart oil VODNY). Druhú príčinu – množstvo glukózy v krvi, človek ovplyvniť vie (iné živočíšne druhy nie alebo len veľmi málo) zmenou stravy. Začnem druhou príčinou – množstvo glukózy v krvi príroda vymyslela geniálne. Pri určitej hladine glukózy v krvi je všetko OK. Akonáhle sa hladina glukózy v krvi zvýši nad normu, nastáva reakcia (glykácia) s proteínom. Táto reakcia zničí funkčné proteíny, čím je hladina glukózy v krvi vyššie nad normou. Tým je viac poškodených funkčných proteínov. Z funkčných proteínov sa stávajú nefunkčné proteíny (glykačné produkty AGEs), ktoré sú napr. príčinou atherosclerozy (poškodenie endotelu a následné ukladanie cholesterolu v cievnej stene), Alsheimerovej choroby (množenie amyloidov) atd. DiaDrinko – nápoj znižujúci glukózu v krvi. Diabetici si merajú glukózu aj niekoľkokrát denne. Aj keď nie som diabetik, meral som si glukózu viac ako 1000x. Meral som si ju pri rôznych životných situáciách. Oplatilo sa, prišiel som na veľmi veľa zaujímavých súvislosti, napríklad so vznikom a rozvojom rakoviny. Vysoká koncentrácia inzulínu a zároveň deficit štartovacích molekúl proteosyntézy sú spúšťačom zhubného procesu! Vytvoril som prevenčný program pre každého človeka, aj pre onkologických pacientov. Hovorili ste, že ste robili skúšky na laboratórnych zvieratách a myši žili oveľa dlhšie, ale čo ľudia? Naše predklinické štúdie na rôzne chronické diagnózy mali veľmi dobré výsledky, preto sme začali s klinickou štúdiou na benignu hyperplasiu a karcinom prostaty. Začiatkom decembra 2014 bola ukončená prvá a druhá faza klinickej štúdie s veľmi dobrými výsledkami. Aktuálne prebieha klinická štúdia pacientov po mozgovej porážke s najťažším stupňom postihnutia. Priebežné výsledky budú aktuálne zverejnené . Ďalej plánujeme klinickú štúdiu na trombózu, karcinóm pľúc, prsníka a vaječníkov. Môžete spomenúť nejaký konkrétny odliečený prípad? Spomeniem môj najťažší prípad. Ide o rakovinu pľúc s metastázami. Onkologický odborníci tomuto pacientovi odhadli ešte 3-5 mesiacov života. Pacient dodnes žije a bude bez recidív, pretože pochopil aké chyby robil a naučil sa ich viac nerobiť. Ako teda funguje glukóza v krvi? Množstvo glukózy v krvi je dokonalý výmysel a fantastický trik prírody, ktorý nerozlišuje druh živočícha, pohlavie, vek, rasu. Je výborný sluha, ale veľmi zlý pán. Človek ako jediný živočích ho môže ovládať. Každý ľudský jedinec toto ovládanie má vo vlastných rukách a hlavne v hlave. Hladina glukózy v krvi nie je len o diabete, ale omnoho viac. Je to fenomén, ktorý určuje dĺžku a kvalitu života! Je doslova pánom života a smrti! Je to hlavná príčina chronických ochorení! Je kľúč k rýchlosti starnutia! Je umelec, ktorý tvaruje telo, jeho výzor, črty, veľkosť. Ovplyvňuje povahu a charakter jedinca, rodiny, národa, určuje vyspelosť civilizácie. potenciál dĺžky života je niekoľkokrát väčší! Toto tvrdenie je pravda, o ktorej vás chcem presvedčiť. Ponúkam návod, ako dokážete využiť tento fantasticky trik prírody vo svoj prospech. Prečo je to tak? Bez glukózy v krvi nedokáže živočích žiť (výborný sluha), ale keď je jej viac v krvi ako má byť, stáva sa z nej agresor, ktorý ničí všetko funkčné. Hlavne bielkoviny, teda aj bunky, tkanivá a orgány. Robí koróziu celého tela. Ako to prebieha? Proces, keď glukóza reaguje s bielkovinou a poškodí ju sa volá glykácia. Týmto spojením vznikajú glykačné toxické produkty, ktoré vedci nazvali AGEs produkty. Platí, čím je hladina glukózy v krvi vyššia, tým je v organizme viac glykačných produktov, ktoré štartujú vznik a rozvoj chronických ochorení, rýchlejšie starneme a kratšie žijeme. Smrť nastáva, keď sa prekročí hranica množstva AGEs produktov a množstvo funkčných bielkovín a buniek sa zníži na kritickú hodnotu, keď už nie sú schopné sa syntetizovať a deliť. Čo treba robiť aby hladina glukózy v krvi bola ideálna a ako ju kontrolovať a ovládať? Aby to bolo jednoduché a pre každého jasné, zavádzame metódu merania si hladiny glukózy v krvi glukometrom, presne tak ako si ju merajú diabetici. Len týmto spôsobom sa dostanete z každodenného dezinformačného stravovacieho bludiska a neuveriteľných, nezmyselných výmyslov, poučiek a omylov. Meraním sa naučíte jesť tak, že sa viac nebudete báť o svoj zdravotný stav. Urobíte zmenu, ktorou odstránite chyby, chute, zvyky, návyky, zlozvyky, ktoré ste doteraz robili. Nájdete iný, lepší svet. Doba, pokiaľ na to prídete je individuálna. Viem, na začiatok je to metóda primitívna, trošku aj otravná a nekomfortná, ale za pár rokov to bude vyvinutá metóda nonstop merania glukózy, bude presnejšia a na mobile uvidíte 24 hodinový graf hladiny glukózy. Toto bude dobrý ukazovateľ vášho zdravia aj pre zdravotnú poisťovňu, ktorá to benefitmi ocení. Okrem toho získate veľa zmyselného času aj financií. Vieme na to nájsť nejaký príklad v prírode? Včela matka a včela robotnica majú rovnaký genetický základ. Sú z rovnakého vajíčka a predsa matka sa dožije cca 2000 dní a robotnica cca 270 dní. To je 8-9 x viac. Je to tým, že matka ma lepšiu výživu. Presne tak, ale poďme hlbšie do problému. Je tu obrovský %-uálny rozdiel sacharidov. Tento rozdiel sa ukázal aj v hladine glukózy a AGEs produktov v krvi. Robotnica má podstatne vyššiu hladinu a viac AGEs produktov ako matka. Tu by som rád zdôraznil: tá robotnica má smolu, tá si nemôže zmeniť stravu, vymeniť ju s matkou. Ale človek môže. Bez problémov môže zmeniť stravu, len musí chcieť a vedieť ako. Všimnite si % podiel bielkovín: robotnice 0,15%, matka až 15%. To je preto, lebo matka znesie denne až 2000 vajíčok. Ale pozrite sa na nenápadný tuk. U robotnice takmer nič, u matky 9%. To množstvo nie je až také zaujímavé, ale geniálne je to, že v tom tuku boli objavené špeciálne bioaktívne látky a funkčné formy mikroprvkov, ktoré predlžujú život matky. Ako sa tam dostanú? Včely, ktoré materskú kašičku vyrábajú, vedia enzýmami upraviť a naviazať tieto bioaktívne látky a mikroprvky na tukovú zložku. Tieto látky a mikroprvky sú rozhodujúce a zodpovedné za štart syntézy každého proteínu v organizme a za delenie buniek hlavne kmeňových. Jednoducho povedané, sú zodpovedné za obnovu starých a glukózou poškodených proteínov a nahradenie odumretých buniek. To vyzerá ako také biologické perpetuum mobile. Všeobecne hmyz sa dožije veľmi krátko, lebo ich strava pozostáva prevažne zo sacharidov a keď k tomu octomilka – vínna muška pridá aj jej obľúbený alkohol, dožije sa len 2 týždne! Rastliny sa pred glukózou chránia tak, že ju hneď po fotosyntéze premenia na neškodný disacharid (sukrózu) a až potom ju rozvážajú v cievnom systéme do ďalších tkanív. A Vám sa podarilo niečo podobné? ZA POMOCI VEDECKÝCH POZNATKOV A DLHOROČNEJ PRAXE SA PODARILO VÝROBOU UPRAVIŤ BIOAKTÍVNE LÁTKY A MIKROPRVKY NA FUNKČNÉ FORMY PRESNE TAK, AKO TO ROBIA VČELY PRI VÝROBE MATERSKEJ KAŠIČKY A NAVIAZAŤ ICH DO VYSOKOKVALITNÝCH ZA STUDENA LISOVANÝCH OLEJOV (SMART OIL). SMART OIL MÁ EŠTE VÄČŠÍ EFEKT, AKO MATERSKÁ KAŠIČKA, PRETOŽE NEOBSAHUJE ŽIADEN SACHARID. MNOŽSTVO BIOAKTÍVNYCH LÁTOK A FUNKČNÝCH MIKROPRVKOV JE PREPOČÍTANÝ NA MESAČNÚ DÁVKU 200ML PRE DOSPELÉHO ČLOVEKA A NA MESAČNÚ DÁVKU DETÍ, PODĽ NÁVODU. PRE ZVIERATÁ JE DÁVKA VYPOČÍTANÁ NA KG ŽIVEJ HMOTNOSTI. SMART OIL JE GARANTOVANÝ 100% PRÍRODNÝ, BEZ PRIDANIA KONZERVANTOV A STABILIZÁTOROV. UŽÍVAŤ SA MOŽE AKO BEŽNÉ ZA STUDENA LISOVANÉ OLEJE. IDEÁLNE DÁVKOVANIE JE UVEDENÉ NA ETIKETE. PO NIEKOĽKOROČNOM UŽÍVANÍ A POZOROVANÍ CELKOVÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU, MÕŽEME UVIESŤ PRÍKLADY EFEKTU AJ VÝRAZNÉHO ZLEPŠENIA. Aké sú teda najlepšie dosiahnuté výsledky? 1, PRI OBNOVE VŠETKÝCH POŠKODENÝCH KMEŇOVÝCH BUNIEK NAJMÄ V KOSTNEJ DRENI, ALE AJ V INÝCH TKANIVÁCH A ORGÁNOCH, POČAS CHEMOTHERAPIE U ONKOLOGICKÝCH PACIENTOV POROVNÁVANÉ SÚ SUBJEKTÍVNE POCITY A AJ OBJEKTÍVNE LABORATÓRNE VÝSLEDKY PACIENTOV, KTORÍ UŽÍVALI SMART OLEJ S PACIENTAMI BEZ UŽÍVANIA 2, PRI BENIGNEJ HYPERPLASII A CARCINOME PROSTATY S PRODUKTOM PROSTATUS. 3, PRI TROMBOZE ALEBO HROZIACEJ TROMBOZE 4, POČAS PRAVIDELNÉHO PREVENTÍVNEHO UŽÍVANIA SA U ŽIADNEJ ŽENY NEZISTILI CYSTY NA PRSNÍKOCH ANI VAJEČNÍKOCH A ANI MYOMY NA MATERNICI! 5, PRI CHRONICKEJ ÚNAVE, VYPADÁVANÍ VLASOV A KŔČOVÝCH ŽILÁCH. 6, SMART OLEJ ZVYŠUJE ÚČINKY LIEKOV AJ U ZVIERAT. HLAVNE U PSOV A MAČIEK BOLI POZOROVANÉ KVALITNEJŠIE VRHY ŽIVOTASCHOPNEJŠIE MLAĎATÁ A PEVNE VERÍME EFEKTU PODSTATNÉHO PREDĽŽENIA VEKU. ZATIAĹ TO NEMÁME POTVRDENÈ,ALE PRACUJE SA NA TOM U MYŠIEK. POČAS KONZUMÁCIE SMART OLEJA NEBOLI ZAZNAMENANÈ ŽIADNE VEDĽAJŠIE NEŽIADUCE ÚČINKY POTVRDENÉ AJ V KLINICKEJ ŠTÚDII. U 0,1% SA ČIASTOČNE A KRÁTKODOBO 2-3DNI MÕŽE VYSKYTNÚŤ REDŠIA STOLICA PRÍPADNE HNAČKA, KTORÁ JE SPOJENÁ S VYPRÁZDNENÍM ŽLČNÍKA. SMART OLEJOM SA ANI PO PREKROČENÍ TROJNÁSOBNEJ DÁVKY NEDÁ PREDÁVKOVAŤ. Kombináciou Smart oleja Vodný a udržania hladiny glukózy v norme prípadne blízko normy sa skráti aj doba vyliečenia? Áno. Vysoké hladiny glukózy sú hlavnou príčinou: 1,-diabetu; 2,-atherosclerozy; dôsledok – vysoký krvný tlak, angína pektoris, infarkt myokardu, mozgová porážka, kŕčové žily, glomerulonefritída, retinopatia; 3,-neurologických ochorení; dôsledok -migrény, depresie, alzheimer, parkinson, epilepsie, demencie, nízke iq, polyneuropatie atd.; 4,-poškodenia krvných bielkovín, albumíny, globulíny, imunoglobulíny; dôsledok – znížená odolnosť voči infekciám, trombóza, poškodenie špecifických enzýmov, lipoproteinov atd.; 5,-poškodenia výstelky slizníc tkanív a orgánov; dôsledok – kazivosť zubov, zápal sliznice žalúdka, žalúdočné vredy, zápal pankreasu, celiakia, crownova choroba, adenomatozne polypy v hrubom čreve; 6,- poškodenia skeletu tela kolagénov, elastínov, proteoglykánov, glykoproteinov; dôsledok- tvorba vrások, stiahnutá pokožka, zmenšovanie a deformácie tela; 7,- výživy, rastu a rozvoja zhubných a nezhubných nádorov! 8,- poškodenia bunkových receptorov napr. inzulínový receptor; dôsledok – inzulínová rezistencia!; 9,-obezity,celulitýdy,chronickej únavy, alergií; 10,-poškodenia orgánov pečene – steatóza oka, ucha, mozgu; 11,-vysoké hladiny glukózy v krvi negatívne ovplyvňujú hormonálny systém, hlavne štítnu žľazu; dôsledok – hypofunkcia štítnej žľazy; 12,- nerovnováhu pomerov pohlavných hormónov; dôsledok – hyperplazia prostaty; 13,-vysoké hladiny glukózy v krvi negatívne ovplyvňujú genetiku aj epigenetiku; PO TEJTO KATASTROFE SPÔSOBENEJ VYSOKOU HLADINOU GLUKÓZY PRÍDE PEKLO NA ZEMI! Pretože tvrdím, že dokážem spomaliť až zastaviť skracovanie telomérov, dal som si spolu s kontrolným klientom zmerať dĺžku telomérov. O výsledkoch Vás budem priebežne informovať.

S Dr. Jozefom Vodným sa zhováral Peter Tóth – vedúci Regeneračného centra EZOfit v Košiciach, ku ktorému sa môžete objednať aj na konzultácie a v EZOshope si objednať Smart Oil. Poradia Vám aj so správnym výberom glukometra

KOMENTÁR: Jan Schierl · Střední odborná ladičská škola Příklad se včelami je zavádějící. Včela dělnice pracuje, proto potřebuje více sacharidů pro energii. Matka pouze obývá úl a její úlohou je klást vajíčka. Proto také menší příjem sacharidů.

---

René Descartes: Cogito, ergo sum! = Myslím, teda som!

Milan Nagy: Auxilio, ergo sumus! = Pomáham, teda sme!

---

 

---