MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Kmeň Hunza žije v horách severného Pakistanu. Ich populácia je len okolo 87 tisíc ľudí. Zvláštni sú predovšetkým tým, že sa v priemere dožívajú veku cez sto rokov. Mnohí z nich bez zdravotných problémov dokonca aj 120 rokov. Povery hovoria, že pár jedincov sa dožíva až 160 rokov. Chorí bývajú len veľmi zriedka, vôbec nevedia čo sú to nádory, majú mladistvý vzhľad a ich ženy rodia až do veku 65 rokov, najmä tie, které majú veľa detí, pretože bezdetným a málodetným ženám dôjde zásoba vajíčok obvykle do 50ky. Členovia kmeňa Hunza sú vždy usmievaní, milí a silní. Vyzerajú tak mladistvo, že mnohí ľudia zvonka sú neraz šokovaní ich skutočným vekom. Občas vyzerajú ako z inej planéty. Ľudia z kmeňa Hunza sú živým dôkazom toho, že strava a životný štýl majú na nás skutočne veľký vplyv. Milujú smiech. Kúpu se v ľadovej vode, a to aj vtedy, keď vonkajšie teploty sú pod nulou. Jedia jen potraviny, ktoré si sami vypestujú. Väčšinu ich jedálnička tvorí surové ovocie a zelenina, orechy, veľa sušených marhúľ, rôzne druhy cereálií prevažne proso, pohánka a jačmeň, strukoviny a malé množstvo syra, mlieka a vajec. Nemajú olovranty ani večere, len raňajky a obedy. Veľmi vzácne konzumujú mäso, asi tak dva krát do roka, buď jahňacie, alebo kuracie.

Veľa chodia, málo jedia. Denne prejdú pešo 15 až 20 km. Behom určitého obdobia nič nejedia, len pijú džús zo sušených marhúľ. Je to ich tradícia už od dávných čias, ktorú rešpektujú. Koná se v období roka, kedy ešte ovocie na stromoch nie je dozreté. Lekári sa zhodujú v tom, že strava ľudí z kmeňa Hunza a obdobia bez jedla prispievajú k ich pevnému zdraviu a dlhovekosti. Ich zvyk konzumovať veľké množstvo marhúľ je zrejme zodpovedný za ochranu pred rakovinou. Ide ani nie tak o marhule samotné, ako o jadrá z ich kôstok. Marhuľové jadierká sú totiž bohaté na takzvaný vitamín B17, ktorý má protirakovinné účinky. Z týchto jadierok si vyrábajú olej. Olej konzumujú pravideľne, ale v malom množstve, pretože vitamín B17 môže byť vo vysokých dávkach pre telo toxický. Obsahuje totiž kyanid, který zabíja rakovinné buňky, ale pokiaľ je ho veľa, môže telu ublížiť. PRIRODZENÁ PREVENCIA PROTI RAKOVINE = VITAMÍN B17. JADRÁ Z MARHÚĽ NIČIA RAKOVINOVÉ BUNKY BEZ VEDĽAJŠÍCH ÚČINKOV.

Prestíž rodiny sa hodnotí podľe toho, koľko má vo svojej záhrade stromov marhúľ. Bohužiaľ, dnes už i medzi nich občas prenikajú nezdravé priemyslovo vyrábané potraviny a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Prejavuje sa pribúdaním zubného kazu a ťažkosťami s trávením, ktoré doteraz takmer nepoznali. Títo vytrvalí ľudia o sebe hovoria, že sú priamymi potomkami Alexandra Veľkého Macedónskeho (330 pr.Kr.) a jeho armády. Niektorí vojaci po dobytí tamojších území tam zostali a vzali si miestne ženy za manželky. Hunzovia sú teda priami, a za 2300 rokov vďaka odrezanosti od okolitého sveta geneticky nezmiešavaní, nezdegenerovaní potomkovia južných Európanov Macedóncov.

V roku 1984 médiá prinesli správu o Said Abdul Mobuduovi, členovi kmeňa Hunza, ktorý priletel na letište v Londýne a zmiatol miestnych úradníkov, keď im ukázal pas. Bol v ňom uvedený rok narodenia 1832, čiže Said mal v čase pasovej kontroly 152 rokov! Nechce sa tomu veriť a oprávnene pochybujeme. Nevedno, či to nebol úradnícky preklep, alebo či to bola overiteľná a nespochybniteľná skutočnosť. Pravdepodobnosť dožitia takého veku je však dnes už naozaj veľmi veľmi veľká - viď článok "120".

Ľudia z kmeňa Hunza - Indo-Európania. Ako my!:

       

Údolie Hunza = Slovenský Raj! :

   

---

POZNÁMKY, DOPLNKY:

Přirozená prevence proti rakovině – vitamin B17

Znáte vitamin B17? Možná jste o něm slyšeli pod jiným jeho jménem – Laetril. Američané se k vitaminu B17 dostat nemohou, protože jej FDA v 70. letech stáhla z trhu a odstranila ho i z vitaminu v B-Complexu. Je nezákonné, aby kterýkoliv praktikující zdravotník tento vitamin podával pacientům. Semínka meruněk jsou tím nejlepším zdrojem B17, ale i ta byla dstraněna z regálů všech obchodů se zdravými potravinami a tržišť s přírodními produkty po celých USA. Od roku 1977 se na vitaminu B17 dělal jen malý výzkum. Jakmile byl zakázán, byl zapomenut. Podle výzkumů provedených před lety vědci v oboru výživy a medicíny, vitamin B17 je přirozenou sloučeninou obsahující kyanidovou skupinu, která uvolňuje svůj kyanidový obsah pouze v přítomnosti určité skupiny enzymů známých jako beta-glukosidázy čili glukuronidázy. Je zázračné, že takto skupina enzymů se nachází téměř výlučně v rakovinných buňkách. Pokud se vyskytnou jinde v těle, jsou doprovázeny větším množstvím jiného enzymu, rhodanázy, která má schopnost kyanid zneškodnit a přetvořit jej na zcela neškodné látky. Rakovinné buňky ale tyto ochranné enzymy nemají. Jádra z meruněk ničí rakovinové buňky bez vedlejších účinků. Takže podle posledních vědeckých znalostí jsou rakovinné buňky vystaveny dvojí hrozbě: přítomností enzymu, který je vystaví kyanidu, a to při absenci jiného enzymu, který se nachází ve všech normálních buňkách, což vede k neúspěchu rakoviny při vlastní detoxikaci. Ponecháváme to na přírodě, aby poskytla takovou formu kyanidu, která dovede přirozeně zničit rakovinné buňky. Rakovinné buňky, které nejsou schopné odolat tomuto kyanidu, jsou tak zničeny, zatímco ne-rakovinné buňky kyanidem ohroženy nejsou a zůstanou tudíž nepoškozeny. Nikdy nepodceňujte potenciál svého těla. Vitamin B17 se přirozeně nachází v mnoha potravinách. Jíte-li potraviny obsahující vitamin B17, vaše tělo už bude vědět, co s nimi dál. Všechna ostatní zvířata v přírodě to instinktivně dělají. Považujme to za přirozenou prevenci rakoviny, ale moderní medicína ji bohužel nepovoluje. Ernst T. Krebs M.D. Sr. ze San Francisca hojivé vlastnosti vitaminu B17 objevil v roce 1923. Jeho synové Ernst T. Krebs PhD Jr. a Byrok Krebs M.D. s výzkumy svého otce pokračovali a v roce 1952 Laetril (B17) rafinovali s určením jeho výživových vlastností. Krebsové od svých výzkumů věřili, že rakovina není způsobena vnější narušitelskou silou, ale spíše funkčním selháním normálních mechanismů uvnitř samotného těla. Rakovinu identifikovali jako „onemocnění z nedostatku“. Funkční selhání těla bylo podle jejich výzkumu důsledkem nedostatku určitých chemikálií nacházejících se v potravě, jako deficitní chemikálie konkrétně identifikovali vitamin B17 stejně jako nedostatek enzymů známých jako trypsiny vytvářené v pankreasu. Krebsové objevili přirozenou bezlékovou metodu pomáhající s prevencí rakoviny. Ale jejich objevy nebyly původní. Už roky před jakoukoliv prací Dr. Krebsů Dr. George B. Wood a Fraklin Bache, M.D. vydali v roce 1833 referenční svazek, v němž popsali amygdalin odvozený od B17 jako běžné léčivo zabírající na širokou škálu chorob a poruch. Jako o vitaminu B17 se rovněž mluví o nitrilosidu, což je základ pro Laetril, amygdalin a prunasin. Tyto spolu s pankreatickým enzymem trypsinem mohou vytvořit přirozenou bariéru proti růstu rakoviny. Pokud se pravidelně jí jídlo obsahující některý z těchto nitrilosidů, tak může vlastní imunitní mechanismus těla bojovat s tvořícími se rakovinnými buňkami. Ale když se jídlo obsahující tyto kritické vitaminy pravidelně nekonzumuje (nebo nevyrábí), tak nemohou přirozené mechanismy tak účinně fungovat proti uchycujícím se faktorům zakořeňující se rakoviny a proti nesčetnému množství degenerativních onemocnění. A právě k tomuto u dnešních lidských bytostí dochází. Nejenže rozvinuté společnosti mají životní prostředí zamořeny na nebezpečnou úroveň, ale také je více a více potravin přetvořeno tak, že už nejsou ve svém přirozeném stavu, vlastním přičiněním člověka. Ty moderní zmrazeně-vysušené, tukuprosté, cukru-prosté, bez-kalorické, k tělesné váze pozorné, k mikrovlnám vstřícné umělé potravní substituty nitrosidy neobsahují. Většina výrobců potravin ani neví, co to ty nitrosidy jsou. Nikdy v lidské historii nebylo umělé jídlo tak nasycené konzervačními činidly a nezdravými chemikáliemi převažujícími v potravním řetězci až do té míry jako dnes. Moderní výživa už není vyživující. Koncem 70. let Dr. Harold W. Manner PhD, předseda katedry biologie na Loyla University v Chicagu v Illinois studoval celkovou hodnotu Laetrilu (B17). Jeho práce byla vysoce respektována a považována za první nezaujatou studii od dob Krebse ve 20. letech. Ten hlásil, že Latrile není téměř toxický. Když Dr. Manner ve svém medicínském výzkumu použil Laetril spolu s vitaminem A a s trávicími enzymy, tak objevil, že došlo k stimulaci tvorby protilátek proti spontánní rakovině mléčné žlázy u jeho laboratorních myší. Studoval výsledky úplné regrese u 76 procent léčených myší s rakovinou mléčných žláz. Dr. Manner věřil, že Latrile dosahuje nejlepších výsledků, když se užívá v souběhu s trávicími enzymy, tj. v tradiční vyvážené dietě a spolu s vitaminem A. Žádný lékař neměl více klinických zkušeností s Laetrilem než Ernesto Contreras Sr. M.D. z Contreras Hospital v Tijuana v Mexiku, v bývalé nemocnici Oazy naděje. Dr. Contreras klinicky používal Letrile déle než čtyřicet let na tisících pacientů se smrtelnou diagnózou a dosahoval při tom působivých výsledků. Jedním z pacientů Dr. Contrerase byl muž trpící těžkou rakovinou tlustého střeva. Při použití léčby Laetrilem v souběhu s detoxikačními protokoly a řádným doplňováním vitaminy byl Contreras schopen u tohoto svého pacienta zastavit postup rakoviny. Tento muž žil déle než patnáct let po své předpovězené smrti. Následuje seznam potravin bohatých na vitamin B17: potočnice lékařská, špenát, bambusové výhonky, výhonky vojtěšky, výhonky čočky, celé ořechy, výhonky fazole mungo, arašídy, výhonky cizrny beraní, jádra z jablka a semínka z meruňkových pecek. Ohledně informací o prevenci rakoviny se prosím podívejte na Dietu prevence rakoviny od Dr. Hull Richardson. Česká Wikipedie o této látce ZDE. Dr. Hull Překlad: Miroslav Pavlíček Zdroj: janethull.com

Jádra z meruněk ničí rakovinové buňky bez vedlejších účinků

Jsou jádra z meruněk zdrojem přírodní látky, která zabíjí rakovinové buňky, aniž by při tom ruinovala také pacientovo zdraví a peněženku? Tato látka byla pojmenovaná laetril neboli vitamín B17. Pokud je na tom něco pravdy, proč je tato informace potlačována? Proč jsou lidé, kteří se díky ní vyléčili nebo léčí ostatní, nejen kritizováni, a někteří z nich dokonce uvězněni? Třeba na tom opravdu něco bude. Nezapomínejte, že "rakovinový průmysl" má podle odhadů celosvětově obrat na 200 bilionů dolarů ročně. Mnoho lidí, kteří se nacházejí na různých přidružených pozicích v tomto průmyslu, by přišlo o práci, kdyby se příliv financí zastavil kvůli informaci o existenci levnějších, méně škodlivých a efektivnějších léčebných prostředků.

Co vlastně je vitamin B17, neboli Laetril? V roce 1952 došel biochemik Dr. Ernst Krebs, Jr. působící v San Francisku k závěru, že rakovina je metabolická reakce na špatnou stravu a že živina chybějící v jídelníčku moderního člověka může být klíčovou k jejímu překonání. Jeho výzkum vedl k objevení sloučeniny, která je obsažena ve více než 1200 jedlých rostlinách vyskytující se ve volné přírodě. Tato sloučenina se nazývá amygdalin. Amygdalin v nejvyšší koncentraci a s nezbytnými enzymy se nachází v jádrech meruněk. Primitivní národ Hunzů byl známý pro konzumaci meruňkových jader ve velkém množství. Aby se dostali k měkkému jádru, rozbíjeli tvrdé pecky. Nikdy v historii u nich nebyl zaznamenán výskyt rakoviny. Amygdalin je nitrolosid. Nitrolosidy není snadné zařadit, ale protože amygdalin připomínal strukturou vitaminy B, tak ho Dr. Krebs nazval B17, protože v té době již bylo popsáno 16 typů vitaminů B. Dr. Krebs zkoušel injekce s laetrilem sám na sobě aby se přesvědčil, že se neobjeví toxické vedlejší účinky. Po provedení dalších laboratorních experimentů se zvířaty a danou substancí došel k závěru, že laetril by byl efektivní při léčbě rakoviny. Mimochodem, norma FDA pro bezpečnost léků je známá jako LD 50, přičemž LD znamená smrtelná dávka (lethal dose), a 50 znamená procentuální hranici úmrtnosti z celkového množství zvířat podstupující testování daným lékem. Dokud je množství otrávených zvířat pod 50%, FDA lék schvaluje. Jelikož se laetril získává přímo z přírodního plodu a není chemicky vytvořený v laboratoři, je nemožné ho patentovat. A samozřejmě není jedovatý. Jinak řečeno, tak jako u všech přírodních léčivých látek, farmaceutický průmysl a AMA (Americká lékařská komora) na něm nemůžou vydělat balík, stejně jako na prostředcích určených k léčení vedlejších účinků při dlouhodobém užívání. Můžeme najít několik výpovědí lidí, kteří rakovinu vyléčili pouze žvýkáním velkého množství meruňkových jader. Jádra jsou pro spotřebitele dostupnější, protože FDA v roce 1971 prodej laetrilu zakázala. Koupit ho je možné, ale není to snadné. Jádra nacházející se v peckách jsou jemná, nahořkle chutnající semena ve tvaru mandlí. Někteří lidé je získávají tak, že pecky rozbíjejí sami, jinak jsou jádra snadno k sehnání a nejde o drahou záležitost.

Jak to funguje? Amygdalin obsahuje čtyři složky: dvě jsou glukózy, jedna benzaldehyd a jedna kyanid. Správně, kyanid a benzaldehyd jsou jedy, když jsou uvolněny nebo vypuštěny jako čisté molekuly nenavázané na další molekulární formace. Mnoho potravin obsahujících kyanid je bezpečných, protože kyanid zůstává navázán a uzavřen jako část jiné molekuly a tudíž nemůže ublížit. V normálních buňkách se nachází enzym, který volné molekuly kyanidu chytá a činí je neškodnými tím, že je spojuje se sírou. Tento enzym, který podněcuje reakci a volné molekuly kyanidu váže na síru, se nazývá rhodanáza. Spojením kyanidu a síry vzniká kyanatan, který je neutrální látkou. Snadno poté vychází ven s močí a normální buňky nepoškodí. Jenže nádorové buňky nejsou normální. Obsahují enzym, který ostatním buňkám schází, beta-glukosidázu. Tento enzym, prakticky výlučně se objevující v rakovinových buňkách, je molekulami amagdylinu považován za "odblokující enzym". Ten vypouští oba benzaldehyd a kyanid, vytvářející jedovatou směs spolupracující nad možnosti jednotlivých složek. Takhle beta-glukosidáza rakovinové buňky donutí k autodestrukci. Amygdalin nebo laetril ve spojení s ochrannými enzymy ve zdravých buňkách a s odblokujícími enzymy z rakovinových buněk je tudíž schopnen zničit rakovinové buňky bez ohrožení zdravých buněk. Naproti tomu stojí chemoterapie, která zabíjí mnoho dalších buněk a nižuje schopnost imunitního systému, zatímco ničí neurčité množství rakovinových buněk. Tyto rakovinové buňky mají tendenci znovu se vracet a objevují se na jiných místech, protože pacientovo celkové zdraví bylo zničeno vše prostupujícími chemo toxiny. Rakovinový průmysl prohlásil pevným bodem charakterizujícím vyléčení z rakoviny období 5 let bez jejího výskytu. Podle odhadů se z těch, kteří podstoupí AMA trojitou léčbu pro léčení rakoviny – operaci, ozařování a chemoterapii, nedočká pětiletého období bez rakoviny více než pouhá 3%. Mimo oslabující vedlejší efekty těchto postupů jsou také znatelně dražší. Pro člověka s rakovinou je ovšem třeba značného množství denní dávky B17, aby mohl amygdalin proniknout do buněk s beta-glukosidázou. Důvodem je fakt, že některé molekuly amygdalinu budou neutralizovány normálními buňkami obsahujícími rhodanázu. Mnoho z lékařů, kteří používají laetril, má 85% úspěšnost léčby u těch pacientů s rakovinou, kteří neabsolvovali větší množství klasického řezání, pálení a otrávení, což je standardní postup – přičemž u těch, kteří se k laetrilové léčbě uchýlí až jako k poslední možnosti, po tom co jim už konveční medicína nemá co nabídnout, dosahuje úspěšnost léčby pouze 15%. V Mexiku se nachází jedna klinika, která tvrdí dokonce 100% úspěšnost.

Potlačování lékařskou mafií. Od doby kolem roku 1920, odborníci zkoumající a praktikující alternativní léčebné postupy a léky na rakovinu a šiřitelé jejich těchto zpráv byli nejen opomíjeni, zastrašováni, nebo vězněni, ale dokonce i zabíjeni. Státní úřady byly využívány ke vznesení falešných obvinění nebo daňového zástavního práva Finančním úřadem pod dohledem úřadu Šerifů US Marshals, stejně jako v případě Dr. Garyho Gluma, kerý se dostal do sporu kvůli pouhému napsání knihy Essiac Tea. Mladý muž z Brooklynu, Jaxon Vale, byl uvězněn za to, že neuposlechl zákaz šířit v televizi a na přednáškách, jak se vyléčil z rakoviny díky „nebezpečným“ meruňkovým peckám. Jason je jedním z případů nedávných příkladů toho, jak Lékařská Mafie ovládá právní systém, když přijde na B17. Laetril, který není jedovatý, FDA zakázala již v roce 1971. Krátce po zákazu prodeje laetrilu z roku 1971 praktikující lékař ze San Francisca, Dr. John Richardson, který laetril úspěšně používal na pacientech s rakovinou, navštívil svého přítele, G. Edwarda Griffina, vydávajícího investigativního novináře, a poprosil ho o sepsání zprávy, která by jemu a ostatním pomohla při snaze používat laetril na jejich pacientech s rakovinou. Výzkum G. Edwarda Griffina se rozvinul ve vznik jeho zlomové knihy, Svět Bez Rakoviny (World Without Cancer). Tato kniha nejenže vysvětlila účinkování laetrilu a zachytila několik případů vyléčení rakoviny, ale investigativní čich vedl Griffina ještě hlouběji králičí norou, až do jádra snah rakovinového průmyslu o to, aby alternativní prostředky pro léčbu rakoviny nespatřily světlo světa. Toto ho vedlo k nálezu, že Sloane-Kettering Cancer Institute (Sloane-Ketteringův Institut Výzkumu Rakoviny) zatajoval dokumentaci k výzkumu vědců, který prokázal, že laetril byl při léčbě rakoviny "vysoce účinný". Griffin obdržel tyto dokumenty osobně od Dr. Ralpha Mosse, který dostal příkaz ututlat důkazy a tvrdit, že laetril je k ničemu. To odmítl a opustil pozici manažera pro styk s veřejností v institutu Sloane-Kettering. Od té chvíle z roku 1977 Dr. Ralph Moss napsal a upravil několik knih o možnostech léčby rakoviny. Vždycky je povzbudivé, když zasvěcený člen podobné organizace vyjde s pravdou na světlo. Na jeho místo ve firmě přišel někdo jiný a pokračoval ve lžích o laetrilu, které zaplnily stránky lékařských časopisů. A jak to s lékařskými časopisy vypadá? Nedávno se nejprestižnější New England Journal of Medicine rozhodl zrušit normu pro zákaz možnosti přidávat články do žurnálu pro kohokoli, kdo dostával z farmaceutického průmyslu méně než 10 tisíc dolarů ročně. Samozřejmě je ale většina lékařských plátků jen naleštěnou reklamní plochou pro farmaceutický průmysl. Jak G. Edward Griffin v knize Word Without Cancer (Svět Bez Rakoviny) a Phillip Day ve své knize Cancer: Why We’re Still Dying to Know the Truth (Rakovina: Proč Stále Umíráme S Touhou Zjistili Pravdu), zcela jasně ukazují, že rakovinový průmysl ve skutečnosti nechce žádný lék. Dokonce i neziskové organizace dostávají miliony v příspěvcích od nemyslících, tápajících mas společně s financováním od farmaceutického průmyslu. Mimochodem, nezisková organizace může mít a má lidi na důležitých postech pracující za více než šestimístné částky v dolarech ročně. Doktoři většinou dělají k čemu jsou vycvičení a co je jim řečeno; lékařské časopisy obsahují nepravdivá oznámení a lži. Organizace zabývající se rozšiřováním povědomí o rakovině používají „měsíce boje proti rakovině prsu“ a podobné akce jako způsoby, jak dostat lidi do mlýnku výnosného průmyslu na výrobu nemocí co nejdříve je možné, a na úplném vrcholu stojí sám velký farmaceutický průmysl. Všechno je to o penězích a kariérách. Ne o veřejném zdraví a „Válce proti rakovině“. Klasická medicína zatím bitvu s rakovinou prohrává, přičemž se její výskyt zvyšuje. V této době je zhruba 1 ze 3 lidí předurčený k tomu, že se u něj rakovina rozvine a stále více lidí umírá po zásahu konvenčních postupů. Je to epidemie! Toto všechno dohromady s obrovskou spoustou peněz směřujících jejich směrem dovoluje některým žít prosperující život a dalším zůstávat ve svých pohodlných, jistých zaměstnáních. Obojí na úkor našeho zdraví. Mezitím se až příliš mnoho doktorů, bylinářů a autorů, kterým ještě lidství není cizí a kteří se zajímají o pravdu, setkává s tím, že je s nimi zacházeno jako se zločinci nebo blázny, což jim mnohdy zničí jejich život. Je to tragické. Stejně jako fakt, že miliony trpí a umírají zatímco jsou odrazování od efektivních a méně bolestivých postupů.

Léčba laetrilem. Existuje mnoho příběhů o úspěších od lidí, kteří užívali jen laetril nebo jádra z meruněk. Obvykle doporučovaná preventivní dávka se uvádí mezi 5 – 7 jadérky během dne. Při léčbě rakoviny je třeba užít 2 až 3x tolik. Někteří doporučují vzít si jedno jádro na 4,5 váhy. Pro udržení stavu po vyléčení se lze vrátit zpátky na 5 – 7 jader denně. Někteří lidé léčící laetrilem nechali své pacienty požívat tablety s vitaminem B15 a trávící enzymy jako papain z papáje nebo bromelain z ananasů. Při požití většího množství meruňkových jader může dojít k nevolnosti od žaludku a závratím. Nicméně nebyla zaznamenána žádná smrt důsledkem požití jader nebo laetrilu. Přestože určitého úspěchu s laetrilem dosáhli i pacienti podstupující zároveň konvenční léčbu, nedoporučuje se to. Nakonec většina lidí kombinujících tyto dvě léčby buď vysadí chemoterapii, nebo zemře. Je mnoho léčitelů a autorů, kteří doporučují kombinaci s dalšími alternativními postupy zatímco léčba laterilem či jádry stále pokračuje – především pokud se o to pokoušíte soukromě. Čtenářům NaturalNews (i NaturalMagic) by mělo být jasné, že základem bude zdravá strava a omezení stresu. Zásadní změny v životním stylu musí být součástí trvalého vyléčení z rakoviny. K tomu se zdá jako dobrý nápad vybíravě namíchat a společně sladit další alternativní postupy. Příkladem budiž Gersonova terapie na léčbu rakoviny – postup s odšťavňováním správným přístrojem a prováděním kávových klystýrů k pročištění jater může být přidán k léčbě laetrilem. S takto zdravou kombinací je těžké šlápnout vedle. Začněte pátrat sami tím, že si přečtete odkazy pod článkem. Nejsou tu uvedeny z toho důvodu, aby bylo vidět, že autor textu splnil svou povinnost. Jeho úmyslem je, abyste informace z těchto odkazů použili jako odrazový můstek při svém vlastním výzkumu. Proč plýtvat penězi a ničit si zdraví jedovatými postupy, když je k dispozici tolik alternativ za zlomek financí s menším množstvím vedlejších účinků?

Odkazy: youtube.com, 1cure4allcancer.com, cancertutor.com, detailshere.com, detailshere.com, credence.org Překlad: naturalmagic.cz Zdroj: naturalnews.com

---

Aké je tajomstvo dlhovekosti kmeňa z údolia Hunza? Plné klamstiev a výmyslov.

V Himalájach sa ľudia dožívajú 150 rokov a ženy rodia v šesťdesiatke. Alebo: ako médiá šíria vyše polstoročia staré mýty a legendy. Author Magdaléna Švecová november 27, 2015.:

Internet nedávno obletela senzačná správa, že v pakistanskej oblasti Hunza sa obyvatelia bežne dožívajú 120 rokov a viac. Podľa internetových zdrojov je v tomto himalájskom údolí dokonca bežné rodiť deti v šesťdesiatke. Informáciu postupne prinieslo viacero zahraničných webov, ktoré sa zaoberajú najmä zdravým životným štýlom a viac či menej presné preklady ich článkov publikovali aj rôzne viac či menej dôveryhodné slovenské portály. Redaktori týchto webových stránok sa odvolávajú najmä na zdravý životný štýl kmeňa Burusho. Jeho príslušníci konzumujú veľa zeleniny a ovocia (najmä marhúľ), minimum mäsa (to však v skutočnosti platí len o letných mesiacoch) a soli, žiadny alkohol (sú poväčšinou moslimovia) a majú veľa pohybu pri práci na poli. Zdrojom ich sily má byť aj voda z ľadovcov. No a samozrejme žiadny stres ani smog, nakoľko oblasť je vzialená od uponáhľanej civilizácie. Na tom nie je nič prekvapujúce, je všeobecne známe, že strava a pohyb môžu ovplyvniť zdravie. Ale že by predlžovali život na 150 rokov? Forever Young. V slovenskej verzii článku publikovaného napríklad na portáli interez.sk  sa autor odvoláva na príhodu londýnskych colníkov, ktorí mali zostať v šoku, keď v roku 1984 na letisku kontrolovali istého Saida Abdula Mobudu. Ten sa preukázal pasom, kde figuroval rok narodenia 1832. O prípade mali písať médiá. Keď sme hľadali články, ktoré by o tomto prípade informovali, nezašli sme ďaleko. Tú istú vetu formuláciu sme našli na približne šiestich weboch (o zdravom životnom štýle) poprípade pár súkromných blogoch. V širšom kontexte potom aj na rôznych tematických weboch serióznych médií (napr. primar.sme.sk, ci zena.pravda.sk). Čo však zvyšok legendy? Existujú hunzovia, ktorí sa dožívajú nadštandardného veku a prekypujú zdravím? Zo všetkého najskôr sme nahliadli do zoznamov najdlhšie žijúcich ľudí na svete. Okrem Guinessovej knihy rekorov eviduje nezvyčajnú dlhovekosť aj americký výskumný program Gerontology Research Group. Obidva rebríčky sa odvolávajú na oficiálne dokumenty, akými sú rodné listy v kombinácii s ďalšími dôkazmi. V zozname najstarších žijúcich ľudí však (čiastočne vzhľadom na prísny spôsob overovania dokladov) dominujú skôr príslušníci ďalších rozvinutých krajín. Najdlhšie žijúcim mužom na zemi je momentálne Japonec Yasaturo Koide narodený v roku 1903 a najstarším žijúcim človekom vôbec je obyvateľka New Yorku Susannah Mushatt Jones, ktorá sa narodila ešte v poslednom roku 19-teho storočia. Pakistancov z oblasti Hunza sme márne hľadali aj v rebríčku najdlhšie žijúcich ľudí. Jeho vrchol tvoria takmer výhradne ženy a najstaršia z nich zomrela vo veku nedožitých 123 rokov. Bizarnou informáciou vo vzťahu k zdravému životnému štýlu je, že si po dobrom obede dopriala pohár vína, ešte dva roky pred smrťou natočila hudobný album a fajčiť prestala vo veku 117 rokov. Ako vznikajú moderné legendy. Je pravdou, že trendy v priemernej dĺžke života sa za posledné storočie drasticky zmenili.  Väčšina portálov zaoberajúcich sa zdravím tvrdí, že príchod civilizovaných zvyklostí a nerestí počas kolonizácie dramaticky zhoršil zdravie a teda aj dĺžku života domorodcov. Dostupné dáta však rozprávajú trochu iný príbeh a aj archeológovia sa zhodujú v tom, že všetky kostrové pozostatky patria ľuďom, ktorí mali do dnešného dôchodkového veku pekne ďaleko. Strach zo smrti a rôzne iné motivácie však ľudí motivujú k hľadaniu príbehov z histórie aj súčasnosti, ktoré by dávali šancu na dlhý život. Legendu o dlhovekých a šťastných ľuďoch z údolia Hunza odštartovali knihy Studies in Deficiency Disease od Sira Roberta McCarrisona (1921) a The Wheel of Health od Guy Wrencha (1938), ktoré sa stali základnými textami hnutia propagujúceho zdravý životný štýl. V rovnakom období vychádza tiež populárny román a následne aj film Lost Horizon popisujúci bájne himalájske mesto Shangri-La, ktoré sa v tej dobe vydáva hľadať nejeden zámožný dobrodruh. Už v roku 1954 rokoch mýty o dlhovekosti a zdraví miestnych ľudí popiera Dr. John Clark vo svojej knihe Lost Kingdom Of Himalayas, ktorú napísal po 20-tich mesiacoch strávených v oblasti. Popisuje v nej rôzne choroby, ktorými trpia a spomína aj pomerne vysokú úmrtnosť rodinných príslušníkov žiakov miestnej školy. V čase povojnového hospodárskeho boomu Amerike však pre vznik senzácií stačilo aj málo, a tak sa legendy chytil J.I.Rodale; horlivý propagátor zdravého životného štýlu, znovuobjaviteľ organickej potravy a zakladateľ Rodale Inc. Ten, napriek tomu, že v Hunze nikdy nebol vydal v roku 1955 knihu The Healthy Hunzas, v ktorej podrobne popísal príčiny ich dlhovekosti. Napriek húževnatej propagácii benefitov naturálnej výživy zomrel počas nakrúcania televíznej talkshow na infarkt vo veku 72 rokov. Druhým významným zdrojom mýtov, z ktorého dodnes čerpajú inšpiráciu rôzni odborníci na zdravú výživu a predajcovia potravinových doplnkov predstavuje kniha cestovateľky Renee Taylorovej z roku 1964 s názvom Hunza Health Secrets For Long Life and Happiness. Popisuje v nej svoje dojmy z pobytu u panovníka Hunzov, ktorý jej rozprával svoju verziu toho ako žije jeho slávny ľud. Zrejme tu má svoj pôvod aj mýtus o 140 ročných starcoch, ktorý možno pripísať faktu, že tamojšie kmene majú nielen minimum systematických záznamov o dátumoch narodení a úmrtí, ale aj iné kultúrne vnímanie času. Ako hovorí samotný Mir (vládca kmeňa Burusho žijúceho v oblasti Hunza) “Vek nemá nič spoločné s kalendárom”(str. 51) a je odvodený najmä od miery múdrosti, zručnosti a skúsenosti človeka. Sama autorka v knihe píše, že starec ktorý skákal s loptou a tvrdil, že má 145 rokov mal telo 50-60 ročného. (str. 64) Nedostatok potravy, sucho a prašné prostredie zrejme spôsobili, že ludia z tejto oblasti vyzerali staršie už v skoršom veku, a preto pôsobili ako vitálni starci. Finálnu podobu mýtického obrazu dlhovekých Hunzov dotvoril Dr. Alexander Leaf v januárovom vydaní National Geografic z roku 1973. Čo majú spoločné starci z Hunzy a oravskí junáci? Legenda o veselých 120-ročných moslimoch z pakistanskej provincie je len jednou z množstva variácií na nesmrteľnú tému večnej mladosti. V skutočnosti je ich toľko, že Národné centrum biotechnologických informácií v spolupráci s Národnou medicínkou knižnicou v USA dokonca vypracovali štúdiu nazvanú Typológia mýtov o extrémnej dlhovekosti. Miesta ako Hunza v nej radia do kategórie mýtov viazaných na mystickú lokalitu, v ktorej sa fenomén vyskytuje. Prítomný je aj patriarchálnymi element (spomínajú sa výhradne starci) a presah na mýty o zázračných potravinách (spomínané marhule a pramenistá voda). Medzi podobné mýty, ktoré sa ako bumerang vracajú dodnes patrí napríklad údolie Vilcabamba v Ekvádore, kde malo v 70-tych rokoch žiť medzi 819 ľuďmi až 9 viac než storočných ľudí. Istý Miguel Carpio tvrdil, že má 123 rokov, ďalší Gabriel Enzo zasa 132 a Jose David dokonca 142 rokov. Ostatní taktiež tvrdili, že dovŕšili hranicu 120. Takýto úspech pripisovali podobne ako v prípade Hunzy čírej vode, čistému ovzdušiu, izolácii od sveta či pohybu. Až na konci desaťročia zistil Dr. Sylvia Forman z Berkley, že najstaršia osoba v dedine má “len” 96 rokov. Priemerný vek ostatných stovkárov bol 86. Ako príčiny dlhoročného omylu, ktorý z dedinky spravil turistickú destináciu označil dve skutočnosti. Dedinčania preháňali výšku svojho veku kvôli prestíži (čo im v danom veku už snáď ani nemôžeme mať za zlé). Druhým dôvodom bola vysoká koncetrácia rovnakých mien v komunite, vďaka ktorej si výskumíci mohli v dokladoch ľahko popliesť identity. Podobne tak chyba mohla vzniknúť aj v Pakistane, no mediálna história neustále dokazuje, že príbehy sú silnejšie než fakty, a tak má Hunza spolu so stovkami ďalších spoľahlivo vyvrátených mýtov svoje miesto na trhu s dôverčivosťou a pomáha predávať všetko od zázračnej vody po marhulové jadierka, ktoré sa zložením aj účinkami nie veľmi líšia od tých, čo rastú babke na záhrade. Ak ste fanúšikom zdravého životného štýlu, ste nepochybne na dobrej ceste k zdravšiemu a pravdepodobne aj dlhšiemu životu. Ten sa však určite zaobíde aj bez zbytočných klamstiev a výmyslov.

---

AZERBAJDŽAN: Tajomstvo dlhovekosti sa ukrýva na svahoch Kaukazu

Ak ste niekedy rozmýšľali nad tým, kde je ukryté tajomstvo dlhovekosti, vypravte sa do Leriku, mestečka v južnom Azerbajdžane. Tunajší ľudia sa bežne dožívajú 80 aj 90 rokov. Podľa štatistík žije v tejto oblasti viac storočných, ako kdekoľvek inde na svete. Informuje o tom na svojej internetovej stránke BBC. Gizil Gulijevová má údajne 131 rokov. Pri chôdzi sa opiera o palicu, ale sliepky kŕmiť neprestala, napokon robí to každé ráno od 80. rokov 19. storočia. Úrodné svahy Leriku sa nachádzajú v južnej časti Azerbajdžanu, neďaleko hranice s Iránom. Výdatné zimné dažde zaručujú bohatú úrodu a každý druhý dom obklopuje sad. Pätnásť minút celosvetovej slávy Lerik zažil v roku 1973, keď tu vo veku údajných 168 rokov zomrel Širalev Moslimov. O tom, či sa skutočne narodil v roku 1805 panujú určité pochybnosti, ale aj keby si k svojmu dátumu narodenia desať rokov pridal, ešte stále by bol človekom, ktorý sa dožil najvyššieho veku od čias Starého zákona. Aké je teda tajomstvo dlhovekosti týchto ľudí? Gizil Gulijevová vraví, že je ukryté v tom, čo jedia. "Čerstvý jogurt a mlieko, veľa zeleniny, kvalitné mäso. Jedla máme dosť, nikdy tu nebol hlad." Moslimka Gizil nepije alkohol. Na druhej strane, jeden pastier, ktorý sa dožil 123 rokov prisahal, že mu k takému požehnanému veku pomohol každodenný "stakan" vodky. Od 19. storočia sa v Leriku veľa nezmenilo. Obe svetové vojny sa tomuto zabudnutému kútu sveta vyhli. Iba zemetrasenie v roku 1998 zničilo rad domov, tie však ľudia rýchlo opravili. Gizil si z minulosti Leriku veľa nepamätá. "Moja pamäť už nie je to, čo bývala," vraví. Jej rodičia mali pred revolúciou farmu. Za komunizmu pracovala v roľníckom družstve. "Život sa veľmi nezmenil, želala by som si len vyšší dôchodok." Mesačne dostáva sotva 70 000 manatov, čo je asi 15 dolárov. Kúsok od jej domu odpočíva po rannej rozcvičke Kiši Bendijev. "Jazdím na koni každý deň. Mám 125 rokov a ten kôň len štyri roky. S fajčením som prestal po sedemdesiatke. Nikdy v živote som sa necítil lepšie." Čingiz Gasunov z Inštitútu fyziológie v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku študuje dlhovekosť na Kaukaze už 40 rokov. V časoch Sovietskeho zväzu si každý druhý víkend zbalil veci a vyrazil džípom do Leriku, do Dagestanu i do Čečenska a hovoril s najstaršími ľuďmi. Jeho grant však zrušili a tak si musí svoj výskum financovať sám. "Je ťažké zistiť, koľko majú títo ľudia skutočne rokov, pretože záznamy v minulosti neboli presné," vysvetľuje. Narodenie dieťaťa sa zvyčajne zapisovalo na prednú stranu rodinného vydania koránu. Niekedy sa Čingiz Gasunov snaží zistiť vek ľudí tým, že im kladie otázky z histórie. Ich pamäť však - tak ako u Gizil Gulijevovej - často neslúži. Vysoký vek, ktorého sa dožívajú ľudia na Kaukaze, je podľa Gasunova kombináciou zdravej stravy, ťažkej práce a zdedených génov.

---

Ak chcete dlho žiť, presťahujte sa.

Najlepšie na japonskú Okinavu či do bulharského Smoľanu.

Publikované: 23.11.2013 http://www.pluska.sk/zazracnysvet/clovek/ak-chcete-dlho-zit-prestahujte-sa.html

Čo je podľa vás pre dlhovekosť najdôležitejšie? Výživa, životný štýl, gény? Všetky tieto veci dĺžku života určite ovplyvňujú, ale často sa zabúda aj na ďalší faktor – zemepisný. Niektoré miesta na našej planéte sú doslova mekkou matuzalemov. Fenomén Vilcabamba. Ekvádorská dedina Vilcabamba sa preslávila už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď jej obyvateľ Miguel Carpio Mendieta zašiel do najbližšieho mesta vyhľadať lekársku pomoc. Lekári ho už neuchránili od blízkej smrti, ale aj tak to vyvolalo všeobecný úžas – zomrel totiž ako stodvadsaťsedemročný. Pritom priemerný vek dožitia celej populácie Ekvádoru bol vtedy len päťdesiat rokov. Teraz je táto málo dostupná dedina a údolie, v ktorom sa nachádza, predmetom odborných štúdií. Veď približne na osemtisíc obyvateľov je tu viac ako desať storočných. V Európe je to v priemere len päť storočných na stotisíc obyvateľov. „Veľmi starí ľudia žijú na mnohých miestach po celom svete, ale tu sú napriek pokročilému veku práceschopní a plní sily. Umierajú väčšinou od celkového zoslabnutia bez konkrétnej diagnózy,“ tvrdí vedúci miestnej kliniky na skúmanie dlhovekosti. Pritom na prvý pohľad sa údolie nelíši od tisícov iných, azda len tým, že je tu „agua de hierro“, prameň železitej vody. Takých máme aj na Slovensku desiatky. Pôda je tu však vďaka tradičným poľnohospodárskym technikám bohatá aj na minerály a stopové prvky. Fontány mladosti. Dva roky navštevoval takéto „fontány mladosti“ na celom svete dobrodruh Dan Buettner, aby o nich napísal knihu Modré zóny. Do týchto zón dlhovekosti zahrnul japonský ostrov Okinava, horalov z oblasti Barbagia na Sardínii, adventistov siedmeho dňa v kalifornskom meste Loma Linda a obyvateľov polostrova Nicoya v Kostarike. Buettner sa pokúsil odhaliť aj príčinu výnimočného pôsobenia týchto miest na ľudské prežívanie. Na Okinave si všimol zvláštny zvyk starších žien vytvárať malé svojpomocné skupiny, takzvané moais, ktoré sa pravidelne stretávajú a navzájom sa podporujú. Im sa teda nemôže stať, že by zomreli opustené vo svojich príbytkoch ako občas na našich sídliskách osamelí seniori. U miestnych obyvateľov Sardínie ho zaujala obľuba ťažkého červeného vína, samozrejme, v obmedzenom množstve. Adventisti si počas soboty doprajú úplný oddych, čo im dáva šancu obnoviť sily po pracovnom týždni. Kostaričanom by zasa k vysokému veku mohol pomáhať pobyt na slnku. Buettner odhadol optimum na dvadsať minút denne. Všetky tieto dlhožijúce komunity spája súdržnosť rodín a priateľov, striedmy príjem potravy s minimom mäsa, a stály pohyb. Dlhovekosť na dosah. Doteraz spomínané miesta sú pre nás exotické a našinec má v živote malú šancu sa k nim čo i len priblížiť, nieto tam ešte aj žiť. Zato bulharský Smoľan až tak ďaleko nie je. Miestne úrady pravidelne organizujú Sviatok dlhovekých, keďže asi z tridsaťjedentisíc obyvateľov mesta má až päťstoštyridsaťosem deväťdesiat až deväťdesiatdeväť rokov a nájdete tam aj šesťdesiatšesť matuzalemov starších ako sto rokov. Takto prekonávajú aj Vilcabambu, pretože podľa pomeru dlhovekých k celej populácii v ekvádorskej obci by mesto Smoľan muselo mať takmer dvojnásobok obyvateľov. A podľa európskeho meradla by tu muselo žiť dokonca až milión tristodvadsaťtisíc ľudí. Prispieť k tomu by mala opäť aj pôda zvlášť bohatá na minerály a stopové prvky, vďaka ktorým sú miestna zelenina a ovocie mimoriadne zdraviu prospešné.

TAIJI A DLHOVEKOSŤ   http://wushuteam.sk/

Zdravie a dlhovekosť sú ciele, ku ktorým sa snažili ľudia dopracovať odnepamäti. Rovnako tak aj v dnešnej dobe, ktorú charakterizuje vysoká úroveň vedy, sa zdravie a dlhovekosť stáva predmetom celoživotného výskumu odborníkov z rôznych oblastí. Spomeňme aspoň genetiku, geriatriu, psychológiu, dietetiku a pod. Na tomto mieste by som však chcel prezentovať len moje vlastné skúsenosti zo vzťahu taijiquanu a zdravia. Dlhovekosť a zdravie jednotlivca sú determinované mnohými faktormi, ale vo všeobecnosti môžeme hovoriť o dvoch hlavných – dedičné gény a postnatálne starostlivosť o vlastné zdravie. Prvý je daný našimi rodičmi, predkami. Po narodení je situácia v tejto oblasti už stanovená a človek sám nemá možnosť ju zmeniť. Druhý faktor, naopak, je závislý od aktívnej činnosti jedinca. Človek usilujúci sa o zdravie a dlhovekosť by mal byť preto usilovný práve v tejto oblasti. Tzv. postnatálna starostlivosť o vlastné zdravie sa dá rozdeliť do dvoch častí – prijímanie potrebnej výživy, živín a prevencia chorôb poškodzujúcich zdravie. Teda hľadanie prostriedkov ovplyvňujúcich proces starnutia.  Ako spomaliť proces starnutia? Na túto otázku nachádzame v čínskych dejinách mnoho odpovedí. Pred viac ako 2000 rokmi čínsky cisár Qin Shihuang poslal služobníka menom Xu Fu, aby viedol 3000 chlapcov a dievčat a spolu hľadali liek "večnej mladosti a nesmrteľnosti". Tento príbeh je v Číne veľmi známy a populárny. Za tých viac ako 2000 rokov sa ale nikomu nepodarilo nájsť skutočný liek "večnej mladosti a nesmrteľnosti", a ani nenájdeme človeka večne mladého, nestarnúceho. Skutočnosť je presne opačná. Hľadači lieku "večnej mladosti a nesmrteľnosti", si naopak privodili rýchlejšiu smrť a to liekmi, elixírmi v ktorých sa nachádzali rôzne jedy. Podľa záznamov z knihy Hou Han sa veľmi známy lekár, odborník na lieky a zakladateľ qigongu – Hua Tuo vyjadril v tom zmysle, že cesta dlhovekosti nevedie cez užívanie liekov, ale skôr podporoval pohyb a praktizovanie daoyin tuna (naťahovanie, sťahovanie tela a dychové cvičenia). Raz povedal svojmu nasledovníkovi: "Pohyb pomáha v trávení, v cirkulácii krvi, a preto sa choroby neobjavujú." Takisto vytvoril sériu gymnastických cvičení (zhiti qigong – jeden z najstarších qigongov v Číne), ktoré sa nazýva "hra piatich zvierat" – cvičenie napodobňujúce pohyby zvierat. Hovoril, že ak sa necítime dobre, stačí si zacvičiť len "jedno zviera" a celé telo sa unaví, spotí. Potom treba telo posypať púdrom, práškom a budeme sa cítiť uvoľnený; zvýši sa chuť do jedla. Názor Hua Tuoa zodpovedá súčasným vedeckým názorom. Slogan "skutočným bohatstvom je zdravie" sa stal dnes populárnym na celom svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) reflektovala na požiadavku ľudí a vyhlásila rok 2000 za "rok ochrany zdravia každého človeka". V súčasnosti sa realizácia tohto cieľa zdá byť veľmi náročná. Ako príklad môže poslúžiť USA, ktoré je ekonomicky najsilnejšou krajinou sveta. Výdavky na zdravotníctvo dosahujú miliardy dolárov, z HDP asi 13%, čo predstavuje asi 40% z celosvetových výdavkov. No aj napriek tomu žije v USA 37 miliónov ľudí bez lekárskej starostlivosti. Aj z tohto príkladu vidieť, ako náročné je dosiahnuť "ochranu zdravia každého človeka". Ľudia sa preto môžu pýtať: je teda nemožné tešiť sa v súčasnosti alebo vzdialenejšej budúcnosti z dlhého a šťastného života? Odpoveď znie, nie. OSN prišla s heslom "určite sa nesmie zomierať z nevedomosti". Kvôli nevhodnej starostlivosti však mnoho ľudí zomiera práve z nevedomosti. Viete ako si chrániť zdravie? Na medzinárodnej scéne prišli odborníci z oblasti medicíny s vyhlásením, ktoré by sa dalo rozdeliť do troch hlavných častí: vyvážená strava, pohyb s dostatočným prísunom kyslíka, duševná pohoda. Hoci sú tieto tri časti známe, pre mnohých z nás sú nie celkom jasné. V taijiquane sa vyžaduje "aby myseľ ovládala dýchanie, aby dych riadil pohyb", rýchlosť pohybov je konštantná, pravidelná; qi (životná energia) vzniká v datiane (oblasť okolo pupku) a hlavným zdrojom sily je oblasť drieku, odkiaľ sa dostáva do celého tela. V taijiquane koordinujeme pohyby rúk, očí, nôh, celého tela. Spájame pohyb, dýchanie a myslenie do jedného organického celku. Práve takto taijiquan stelesňuje dokonalé spojenie pohybu a duševnej činnosti. V roku 1994 sa v Pekingu uskutočnila prvá celosvetová konferencia na tému tajiquan, ktorá svetu odporučila tri tradičné čínske metódy ochrany a udržovania zdravia - tajiquan, statický qigong, masáž na udržovanie zdravia. V roku 1995 sa uskutočnila druhá konferencia, ktorá tieto tri metódy nazvala "projekt dlhého života". Tieto konferencie vyvolali veľký ohlas nielen v Číne, ale aj v zahraničí (pozn. autor článku sa osobne zúčastnil oboch konferencií). Vznik a vývin taijiquanu, základ zlepšovania zdravia: Prvý krát sa slovo taiji objavuje už v Knihe premien (Yijing). Tradične sa za autora považuje kráľ Wen z dynastie Zhou a kniha sa v minulosti nazývala aj Zhou Yi. V knihe sa dočítame: "V premenách (yi) je veľký prapočiatok (taiji). Ten plodí dve základné sily. Dve základné sily plodia štyri vyobrazenia. Štyri vyobrazenia plodia osem trigramom (bagua). Osem trigramov určuje šťastie a nešťastie. Šťastie a nešťastie dáva vznik veľkému úspechu." Taiji je teda počiatkom všetkých zmien, pôvodom všetkých vecí. Neskoršie čínski vzdelanci vysvetľovali svet, vyjadrovali svoje filozofické názory na základe tohto učenia. Za dynastie Song, napríklad, Zhu Xi tvrdil, že príčinou všetkých vecí vo svete je taiji. Kong Yingda (za dynastie Tang) a Wang Tingxiang (za dynastie Ming) tvrdili, že taiji tu bolo ešte predtým, ako sa "od seba oddelili nebo a zem". Učenie taiji yin yang má významné postavenie v čínskej filozofii, medicíne, pri ochrane zdravia. Vznik taijiquanu je opradený množstvom farbistých, mystických príbehov. Jeden z nich napríklad hovorí, že v 12. storočí žil v horách Wudangshan taoista menom Zhang Sanfeng, ktorý na ceste k cisárovi prechádzal nebezpečným miestom. V sne sa mu zjavil duch Wudangshanu, ktorý mu ukázal pästný štýl boja, ktorým neskôr porazil banditov a tak vznikol štýl taijiquan. Iný príbeh hovorí, že Zhang Sanfeng pri hľadaní lieku nesmrteľnosti pozoroval boj hada a straky. Náhle bol osvietený a tak vznikol taijiquan. Hoci uvedené príbehy sa rýchlo rozšírili, nie sú doložené hodnoverným historickým materiálom. Podľa v súčasnosti dostupných historických záznamov sa taijiquan rozšíril v polovici 17. storočia z povodia Žltej rieky v provincii Henan, v okrese Wen. U miestnych ľudí sa stretávame s dvoma názormi na vznik taijiquan. Jeden hovorí, že Chen Wangting, miestny majster bojových umení, na základoch bojového umenia populárneho v tejto oblasti vytvoril taijiquan. Druhý názor hovorí, že to bol majster Jiang Fa pochádzajúci zo súčasnej provincie Shanxi. Ak počítame od tohto obdobia, taijiquan má už viac ako 350 ročnú históriu (koniec dynastie Ming a začiatok Qing). Prvý krát bol termín "taijiquan" použitý autorom Wang Zongyuem v knihe Taijiquan lun. Wang Zongyue pochádzal z provincie Shanxi a patril k významným autorom v tematike bojových umení. Jeho kniha Taijiquan lun je v súčasnosti považovaná za klasické dielo taijiquanu. Taijiquan bol v počiatkoch bojovým umením a súčasne cvičením na posilňovanie tela. Čo sa týka taktiky boja, bojových techník, tie Wang Zongyue jasne formuloval vo svojom diele na nasledovných princípoch: mäkkosť premôže tvrdosť, útočiť až po útoku súpera, otáčaním tela získať silu pre útok, zmena porazí rýchlosť. Pri posilňovaní tela vychádza taijiquan z metód tradičného spôsobu ochrany zdravia. Vyžaduje sa pokojná myseľ a uvoľnené, vystreté telo, ovládame myslenie, qi klesne do oblasti dantian. Tak sa vytvorí zdravotné cvičenie, ktoré "v dynamickom obsahuje statické, mäkké obsahuje tvrdé, vnútro a vonkajšok sa nasledujú". Chen Wangtingov taijiquan už má 19. generáciu nasledovníkov. Vyvinuli sa z neho aj štýly chen, yang, wu, wu a sun. Najväčšej priazni sa v súčasnosti teší štýl yang. Zakladateľom yangského štýlu je Yang Luchan. V polovici 19. storočia sa v provincii Hebei, v okrese Yongnian, Yang Luchan učil od Chen Changxing (pokračovateľa chenského štýlu 14. generácie) spolu až 18 rokov. Pretože usilovne, tvrdo cvičil, jeho majstrovstvo v bojovom umení prevyšovalo jeho súčasníkov. Naháňal strach iným majstrom a chýr o ňom sa zachoval v slovnom spojení "Yang, bez seberovného". Po štúdiu odišiel do Pekingu, kde na dvore princa začal vyučovať taijiquan. Aby však aristokracia dosahovala rovnakú úroveň ako bežní cvičenci, bolo treba pôvodný štýl upraviť. Redukovalo sa použitie sily, skokov a pod. Pohyby sa stali plynulé, pomalé, nadväzovali na seba. Tak vznikol štýl, u ktorého prevládol zdravotný aspekt a môže ho cvičiť každý človek. Yang Banhou, pokračovateľ druhej generácie, upravil Yang Luchanov formu a vytvoril formu xiaojia. Yang Jianhou úpravou vytvoril formu zhongjia. Príslušník tretej generácie Yang Chengfu vytvoril dajia, ktorá je vlastne v súčasnom období najpopulárnejšou formou yangského štýlu na svete. Taijiquan v sebe zahŕňa vyspelé umenie obrany a útoku, má priaznivý liečebný a posilňujúci účinok. Taijiquan je zdravotným cvičením zvyšujúcim telesnú kondíciu a predlžujúcim vek. Spája v sebe tri elementy: bojové umenie s dlhou tradíciou, cvičenie daoyin (naťahovania a sťahovania tela) a dychové cvičenie (tuna). V klasických dielach tajiquanu sa píše, že špecifikom taijiquanu sú jemné, ľahké, uvoľnené pohyby, prirodzené dýchanie, používanie vôle, nepoužívanie sily. V statickom je dynamické, v dynamickom je statické, statické kultivuje duševné schopnosti, dynamické poháňa krv a qi, vnútorné a vonkajšie sa navzájom podporujú, telo a myseľ sa nasledujú. To znamená, že pri cvičení treba tesne spojiť vedomie, pohyb a dýchanie, a tým dosiahnuť rovnováhu yin yang v tele, spriechodnenie meridiánov, plynulosť toku krvi a qi. Ľudské telo tak získa životnú energiu. Slabé sa posilní, choré sa uzdraví, slabé sa zotaví, odstránia sa nemoci, predĺži sa život, zvýši sa telesná kondícia. Zdravotný účinok taijiquan z medicínskeho pohľadu: Výskumy súčasnej medicíny ukazujú, že taijiquan a bežné posilňovacie cvičenia sú odlišné. Taijiquan okrem toho, že precvičuje všetky skupiny svalov a kĺbov, navyše vyžaduje pravidelné, hlboké dýchanie. Avšak ešte dôležitejšia je koncentrácia mysle na cvičenie, ktorá priaznivo pôsobí na centrálny nervový systém. Tým prináša zlepšenie aj iným systémom a orgánom. Teraz si v skratke povieme vplyv na niektoré systémy. 1.vplyv na nervový systém: Nervový systém je kľúčovým pri kontrole, regulácii všetkých systémov a funkcií orgánov v tele. Človek je závislý od činnosti nervového systému, ktorý prispôsobuje činnosť iných systémov a orgánov v tele vonkajším požiadavkám. Cvičenie taijiquanu má priaznivý vplyv na centrálny nervový systém, pretože už pred samotným cvičením sa vyžaduje uvoľnené telo, pokojná myseľ, zbavenie sa rušivých myšlienok, koncentrácia na cvičenie, používanie mysle, nepoužívanie sily. To sú hlavné faktory priaznivo pôsobiace na činnosť mozgu. Okrem toho pohyby v taijiquane na seba nadväzujú, sú plynulé, nezastavujú sa, sú ako voda rieky Changjiang. "Chodidlá sú ako korene stromu. Sila vychádza z nôh a hlavne cez boky sa šíri ďalej až do rúk, kde sa uvoľňuje. Chodidlá, nohy, boky, ruky musia tvoriť jeden uzavretý, komplexný celok." Pohyby očí, bokov, rúk, nôh sú počas cvičenia usporiadané, pohyby na seba nadväzujú. Niektoré pohyby sú však pomerne komplikované a je pri nich nutná dobrá schopnosť rovnováhy. Z tohto dôvodu je potrebné, aby mozog fungoval správne aj pri namáhavej, vypätej činnosti. Tým nepriamo precvičujeme centrálny nervový systém. Z uvedeného vyplýva, že zvyšujeme stupeň podráždenia centrálneho nervového systému, zvyšujeme schopnosť mysle prispôsobiť sa záťaži, aktivujeme činnosť aj iných systémy a orgánov. Taijiquan je príťažlivá aktivita. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú pri precvičovaní zostáv taijiquanu pocit uvoľnenia celého tela. Po cvičení sa u nich dostavuje pocit uspokojenia, šťastia. Aj to je dôkazom toho, že taijiquan vplýva aj na emocionálnu stránku cvičenca. Zlepšovanie nálady má veľký význam aj pri fyziologických funkciách. Jeden zahraničný odborník v medicíne raz povedal: "Zlepšiť náladu chorého sa rovná polovičnému vyliečeniu." To, čo sme tu uviedli, len potvrdzuje, že taijiquan má priaznivý vplyv na nervový systém. 2.vplyv na kardiovaskulárny a respiračný systém: Taijiquan okrem pohybu svalov a kĺbov, zahŕňa v sebe aj pravidelné pohyby pri dýchaní, rozpínania hrudného koša. Týmto sa posilňuje krvný obeh a lymfatický systém, znižuje výskyt extravazácie. Periodickým sťahovaním a naťahovaním kostí, svalov, šliach na celom tele sa zlepšuje krvný obeh. Činnosť svalov zase zaručuje spätný tok krvi a zabezpečuje sa aj potrebný tlak v tepnách a žilách v pravej srdcovej komore. Rovnako aj pohyb pri dýchaní zrýchľuje reflex krvi. Pretože pri cvičení taijiquanu sa vyžaduje pomalé, pravidelné, hlboké, prirodzené dýchanie, dosiahnutý efekt je ešte vyšší. Následkom toho sa ešte viac zrýchli krvný a lymfatický obeh, ešte lepšie posilníme svaly srdca, zlepšíme výživu srdca a vytvoríme dobré podmienky pri prevenciu srdcových chorôb a artériosklerózy. V taijiquane sa vyžaduje dýchanie do bránice, ktoré zlepšuje ventiláciu pľúc, výmenu vzduch, zvyšuje kapacitu pľúc. 3.vplyv taijiquanu na metabolizmus: Zlepšenie metabolizmu cvičenca je dôležitou črtou taijiquanu. Veľa nemocí starých ľudí je spojených práve so zníženým metabolizmom. Pravidelné cvičenie taijiquanu so sebou prináša priaznivý účinok pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi a pri ochorenia sprevádzajúcich starobu. V skratke teda možno konštatovať, že taijiquan je vhodným zdravotným cvičením, ktoré priaznivo pôsobí na centrálny nervový systém, posilňuje krvný obeh, znižuje riziko vnútrotelovej extravazácie, zlepšuje trávenie a metabolizmus. Dá sa povedať, že má priaznivý liečebný účinok pri mnohých chronických chorobách, napr. neurasténii, neuralgii, vysokom krvnom tlaku, chorobách čriev, žalúdka, pečene, nefropatii, reumatizme, artritíde, cukrovke, atď. Je to zdravotné cvičenie určené starým aj mladým. Yangský taijiquan je cvičenie kompaktné, zhustené. Telo je vzpriamené, pohyby sú plynulé, pokojné. Ľahké a ťažké sa dopĺňajú, tvrdé a mäkké si asistujú. Forma je veľmi pekná a aj preto sa teší najväčšej priazni v Číne i v zahraničí. Niektorí hovoria, že taijiquan spája do jedného celku bojové umenie, tradičnú čínsku medicínu, umenie a qigong; je to klenot z východnej Ázie. Toto tvrdenie však nie je vôbec prehnané. Všetci vieme, že čínsky národ počas 5000 ročnej histórie vytvoril a zhromaždil nespočetné množstvo štýlov, škôl bojových umení a zdravotných cvičení. Najmä v dnešnej dobe vznikajú ako huby po daždi rôzne zdravotné cvičenia a školy bojových umení a rýchlo si získavajú priazeň širokej verejnosti. Na strane druhej sa však veľmi rýchlo mnohé z týchto škôl vytrácajú zo scény. Taijiquan je iný v tom, že záujem plynie priamo od ľudí. Preto sa šíri v pokojnej atmosfére, bez rýchlych vzostupov a pádov. No napriek tomu sa už aj v Európe, Amerike, Austrálii, Ázii objavila "horúčka taijiquanu". V Japonsku cvičí taijiquan už okolo jedného milióna ľudí a vzchádzajú aj články na túto tematiku. V Hong Kongu sa oficiálne miesta rozhodli pre zaradenie taijiquanu do výučby na základných školách. Podľa najnovšej štatistiky Medzinárodnej federácie wushu (IWSF) taijiquan pravidelne cvičí okolo 100 miliónov ľudí na svete. Ľudia si pod heslom "svet taijiquanu je jedna rodina" vymieňajú skúseností z cvičenia, učia sa navzájom bez ohľadu na štátnu príslušnosť, na miesto pôvodu. Ľudia si tak ešte viac uvedomujú zdravotný aspekt cvičenia. Okrem toho takto taijiquan určitou mierou prispieva k zjednocovaniu ľudí, k svetovému mieru. Aj to je dôvod popularity u miliónov ľudí.

Prevratné zistenie: Vedci našli kľúč k dlhovekosti vďaka 115-ročnej žene!

25.04.2014 Genetické mutácie sú zvyčajne skúmané súvislosti so vznikom rôznych ochorení, niektoré však ľudskému zdraviu prospievajú. http://www.cas.sk/clanok/279576/prevratne-zistenie-vedci-nasli-kluc-k-dlhovekosti-vdaka-115-rocnej-zene.html

Vedci z New Yorku skúmali zdravé krvné bunky 115-ročnej ženy. V jej krvi našli viac ako 400 mutácií, ktoré však jej telo tolerovalo. Tento poznatok môže znamenať, že nie všetky genetické mutácie vedú k chorobám, niektoré naopak môžu viesť k dlhovekosti. Ľudská krv je neustále doplňovaná bunkami, ktoré sa tvoria v kostnej dreni. Tieto bunky pri rozdeľovaní vytvárajú rôzne typy krvných buniek, vrátane bielych krviniek. Pri delení môže dôjsť k chybám a bunky, ktoré sa delia najviac (napr. krvné), sú na vznik genetických mutácií najnáchylnejšie. Stovky mutácií sa našli v telách pacientov s rakovinou krvi, akou je napríklad akútna myeloidná leukémia, ale nie je jasné, či tieto mutácie postihujú aj zdravé biele krvinky. V štúdii vedcov z Cold Spring Harbor Laboratory použili autori sekvenovanie (určenie primárnej štruktúry, poz.red) genómu bielych krviniek viac ako storočnej ženy. Cieľom bolo zistiť, či sa ani po toľkých rokoch života nezhromažďujú v zdravých bielych krvinkách. Objavili v nich viac ako 400 mutácií, ktoré sa nenašli v ženskom mozgu – oblasti tela, ktorá po narodení málokedy podstúpi delenie buniek. Tieto mutácie sa zdajú byť telom tolerované a nemusia viesť k ochoreniu. Skúmaním týchto bielych krviniek, ktoré obsahujú mutácie, urobili autori veľký objav, ktorý môže poukazovať na limity ľudskej dlhovekosti. „Prekvapilo nás, že v čase jej smrti bola jej krv tvorená dvoma príbuznými aktívnymi krvotvornými bunkami - na rozdiel od odhadovaných 1300,“ povedala doktorka Henne Holstege. Vedci tiež skúmali dĺžku telomér. Po pôrode sa teloméry skracujú s každým bunkovým delením. Dr. Holstege hovorí: „Vzhľadom na to, že tieto krvné bunky mali extrémne krátke teloméry, sa domnievame, že väčšina krvotvorných buniek môže zaniknúť od „vyčerpania“, keď dosiahnu hornú hranicu delenia buniek. Či je však vyčerpanie buniek príčinou smrti vo vysokom veku, bude potrebné stanoviť v ďalších štúdiách. Biele krvinky na túto štúdiu poskytla 115-ročná žena, ktorá bola v čase jej smrti (v roku 2005) najstaršou osobou na svete.