MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
ĽUBIETOVÁ 77 Povinná vojenská služba každého občana muža trvala u nás v socialistickom zriadení 2 roky. Absolventi „vojenskej katedry“ na univerzitách si z toho jeden rok „odkrútili“ počas štúdií, druhý, už ako absolventi tej katedry, v kasárňach. Na takejto jednoročnej základnej vojenskej službe, teda ako sa hovorí "na vojne", som bol ako absolvent vojenskej katedry na LFUK naozajstným vojakom. Vojenčil som v dvoch mestách. Prvý polrok od apríla do októbra 1976 som slúžil v Trebišove, a ten druhý polrok do konca marca 1977 v Brezne. V tom prvom to bolo peklo, v druhom nebo. V súvislosti so zosuvmi pôdy, o ktorých som sa bavil s bratom, som si spomenul na Ľubietovú: Neďaleko Brezna je jedna dedinka v údolí, volá sa Ľubietová, na ktorú sa začala začiatkom roka 1977 zosúvať celá jedna strana toho údolia. Rýchlosť zosuvu bola 1 až 2 metre za 24 hodín. My vojaci sme tam išli zachraňovať a ochrániť/evakuovať ľudí čo tam žili, ako aj ich majetky. Na samom spodku tej doliny bol malý potok, do ktorého sa jeden ten svah zosúval. Ten potok najprv naši ženisti v šírke asi 200-300 metrov premostili rúrami, ktoré následne zakryli betónovými panelmi, aby tam aj po zosunutí toho svahu mohla pod masou zeminy odtekať voda potôčka, nech tam teda tým zahataním zosúvajúcou sa zeminou nevznikne priehrada. Domy, niektoré ešte neomietnuté lebo nové, čo stáli nad potokom, sa pomaly pomaličky skrúcali, trhali, praskali, a napokon ... padali! Trvalo to niekoľko dní, kým sa postupne zbortili niektoré ich steny a popadali stropy a strechy. Obyvateľov sme samozrejme z ohrozenej oblasti promptne a včas presťahovali, viac už sa pre nich spraviť nedalo, už sa dalo len odvodňovať a útrpne sledovať túto strašidelnú prírodnú skazu.
Chodili sme hore-dole po pevnej časti svahu a šikmými výkopmi, odvodňovacími kanálikmi, sme sa snažili odvodniť nasiaknutú zem. Hore asi v strede celej tej polkilometrovej svažiny na pevnom a aj na zosúvajúcom sa svahu sme zarazili dve tyče z oboch strán tej trhliny v približne rovnakej nadmorskej výške. Jedna tá tyčka stála pevne na svojom mieste, tá druhá klesala spolu so svahom smerom do doliny. Denne sme sledovali zosuv svahu podľa týchto tyčiek, evidovali vzdialenosť medzi nimi, čo nám dávalo rýchlosť, akou sa od seba vzďaľovali, čiže rýchlosť zosuvu. Bol to veľmi pomalý pohyb, iba asi jeden meter za deň. Stále sme však trnuli, aby sa ten zosuv nezrýchlil, každú chvíľku sme čakali na jeho zrýchlenie, ba až okamžitý zošup! Napokon ako sa dočítate aj z dobovej správy sa zosuv zastavil a odvtedy aj celý svah zostal nepohnuto stabilný. Pravdepodobne sme tomu prispeli aj my vojaci tými odvodňovacími kanálmi, ktoré odtokom vody umožnili „vysušiť“ to ílovité podložie, po ktorom sa svah po niekoľkodňových mohutných dažďoch vydal šmýkajúc sa ako na saniach do doliny. Tu pridám pár fotiek, možnože aj na niektorej som, možno ten vojačik na tej druhej čo kráča hore tým kopcom, alebo možno jeden z tých dvoch tam hore, ... vpravo na tom istom obrázku vidno jednu tú zarazenú tyč, čo sme tam kvôli meraniu rýchlosti toho samospádu zatĺkli.
Viac a podrobne z miestnej kroniky: Akoby bol svah na kolesách - spomínajú Ľubietovčania na prírodnú katastrofu ĽUBIETOVÁ. Zima na prelome rokov 1976 – 1977 bola mokrá. Striedal sa sneh, odmäky, dažde. Pôda bola na predjarí v okolí Ľubietovej premočená skrz-naskrz. Od mohutného zosuvu pôdy pri Ľubietovej uplynulo štyridsať rokov. Lokalitu sledujú geológovia dodnes. Zosuv mal veľké rozmery, priamo na jeho ploche sa nachádzalo niekoľko domov. Najhoršie to bolo na juhozápadnej strane obce, ktorá patrí do oblasti starších svahových porúch. Keď ste položili nohu do pôdy, pripomínala špongiu. Okolo topánky sa vytvorila mláka, čo napovedalo, že voda nemá kam odtekať. Zlé tušeniaNa konci februára sa vybral jeden z obyvateľov do lesa kvôli srnčím parožkom, no namiesto končiacej zimy ho upútalo niečo celkom iné. Svah akoby sa dával do pohybu, objavovali sa trhliny. Hneď na to upozornil ľudí a jeho zlé tušenie sa už o pár dní naplnilo do bodky. Ľubietová zažila zosuv pôdy nevídaných rozmerov. Obyvateľom sa život zmenil na dlhé týždne od základov. V obci sa počas marca a apríla vystriedali na záchranných prácach stovky vojakov, hasičov, geológov, dobrovoľníkov. „Celý priebeh zosuvu máme podrobne zmapovaný v dokumentoch a kronike obce,“ hovorí starosta Ľubietovej Pavel Zajac s tým, že oblasť, kde k zosuvu prišlo, aj v súčasnosti pravidelne kontrolujú odborníci z Geologického ústavu Dionýza Štúra. „Našťastie, zatiaľ ich skúmanie nepreukázalo, že by tu mohlo prísť k novým svahovým deformáciám,“ dodal starosta s tým, že v systéme odvodňovania lokality by sa ešte malo pokračovať. „Samozrejme, tu musia povedať rozhodujúce slovo odborníci,“ konštatoval. Podľa neho dosiahol zosuv v tom čase nevídané rozmery. V pohybe bolo 35 hektárov pôdy, celková dĺžka zosuvu presiahla kilometer a do pohybu sa dalo 6 miliónov metrov kubických zeminy. Priamo na území zosuvu sa nachádzali dva nové domy a ďalšie dva boli vo výstavbe. Ľudí z domov, ktoré už boli vo výstavbe, evakuovali. Pomáhal celý región, školákom presunuli prázdninyPodľa archívnych záznamov sa na zosuve podpísali nepriaznivé geologické a klimatické podmienky, ale tiež nevhodná rekultivácia zo strany družstva. Podložie svahov tvoria treťohorné íly, ktoré ťažšie prepúšťajú vodu. Nad nimi sa nachádzajú pevnejšie tufové horniny, ktoré nasiakli vodou a začali svojou tiahou pôsobiť na íly. Svah sa dal do pohybu a hrozilo, že zosúvajúca sa zemina prinesie ďalšie problémy v podobe prehradeného potoka a povodne. „Dá sa povedať, že na pomoc prišiel do Ľubietovej nielen celý región, ale celé Slovensko,“ dodal starosta. Obec hore nohamiPrvoradé bolo svahy odvodniť a následne prijať také opatrenia, ktoré by eliminovali ďalší pohyb svahov. Na jednotlivých technických riešeniach sa v nasledujúcich dvoch mesiacoch podieľali stovky odborníkov. Technické riešenia však boli iba jednou časťou záchranných prác. Tou ďalšou bolo nakŕmiť stovky ľudí, ktorí sa na prácach podieľali, či zabezpečiť miesta na nocovanie. Deťom narýchlo presúvali jarné prázdniny, lebo v školskej jedálni sa varilo pre robotníkov a dobrovoľníkov. Vtedajší miestny národný výbor dokonca na 5. a 6. marca dokonca vyhlásil pracovnú povinnosť pre obyvateľov Ľubietovej, starších ako 16 rokov. To už hovorilo za všetko. „Bolo to niečo, čo sme nikdy dovtedy nezažili. Každý však takéto opatrenia prijímal ako samozrejmosť. Vedeli sme, že je zle. V noci sme sa budili na každé prasknutie, aj keď zosuv bol od nášho domu dosť ďaleko. Nám to však pripadalo, akoby sa na svahu nad nami otvorilo peklo a my sme nevedeli, kde sa zastaví,“ hovorí jeden z obyvateľov. Pani Elena Kolíková bývala v jednom z domov, ktorú museli evakuovať. Dočasne ich umiestnili bývať do blízkej obce Strelníky. „Keby sa ma dnes niekto pýtal na nejaké detaily, nespomenula by som si. Celú tú situáciu som prežila doslova v šoku a v akejsi hmle. Nikomu to neželám a dnes si už prajem iba jedno – aby sa to nikdy nezopakovalo,“ povedala nám. Padali od únavyĽudia, ktorí sa záchranných prác zúčastnili, niekedy padali od úvahy. Odvodnenie svahu nestačilo, museli sa prijať ďalšie technické riešenia, aby sa tento veľký zosuv stabilizoval. Bol to denný boj s pokračujúcimi svahovými pohybmi, novými trhlinami a hromadením pôdy. Až koncom apríla geodetické merania naznačili, že celé zosuvné územie sa upokojilo a následné merania 3. mája potvrdili prakticky nulové hodnoty zosuvu. Stupeň ohrozenia obce mohli po dlhých týždňoch odvolať. 15. mar 2017 o 8:36 Kveta Fajčíková Čítajte viac na: PS: Ničivý živel bral v Ľubietovej všetko čo sa dalo, povodeň za sebou nechala spúšť! ĽUBIETOVÁ. 25. apr 2019 o 8:58 Ján Krošlák Posledný júlový deň v roku 2002 sa prehnala Ľubietovou ničivá vodná sila. V našom seriáli „Listujeme v archíve - najväčšie katastrofy v regióne“ sa vraciame k ničivej povodni, ktorá v lete roku 2002 zničila veľkú časť Ľubietovej a napáchala obrovské škody.
PPS: Chata Lubetha
www.chatalubetha.sk/
|
