MUDr. Milan NAGY knihy :) books
DesatoroJohn Lennon: "If there is a God, we're all it." AK JE BOH, SME TO MY VŠETCI. God as "a concept by which we measure our pain". Boh ako „pojem ktorým meriame svoju bolesť“. Táto téma nie je na pár slov. Narýchlo a skrátene len toto: Štúdium biblie je ako keď sa presekávaš zarasteným pralesom. Je to ťažká, otrocká, piplavá práca, vraciaš sa mnohokrát dozadu, overuješ raz toto, raz tamto, ... Štyri roky som venoval jej intenzívnemu denno-dennému štúdiu. Presnoril, takpovediac "preoral" som ju do najmenších detailov, hľadajúc odpovede. A nielen jednu, ale súčasne ako nejaký krížový výsluch konfrontoval viacero vydaní všetkých relevantných biblií vrátane prvotnej Vulgáty, ako aj tej vraj "najautentickejšej" od vydavateľstva Watch Tower. Študoval som podrobne i korán. "Reskíroval" som na to niekoľko mesiacov, a bolo to takmer také náročné ako štúdium biblie. Najviac mi v ňom prekážali stony - ó Alláh, Alláh akbar (= Alláh je veľký), ó boh môj, bismillah (= v mene božom) a podobne, ktorými takmer každá súra začína. A samozrejme tie zdĺhavé pasáže súr takmer o ničom - v tomto sa úplne podobajú so "starým zákonom", teda s tou prvou, čisto židovskou časťou biblie, pričom je v mnohom podobný aj s "novým zákonom" najmä v tom pisálkami v kláštoroch po stáročia prerábanom a dopĺňanom tak, aby bol poplatný potrebám cirkvi, ale aby sa aj naďalej nedalo spochybňovať, že je to "slovo božie". Štúdiom týchto „písiem svätých“ som predsalen našiel viacero odpovedí, ktoré som napokon scelil do jedinej: Celá táto predstava o viacerých alebo len o jednom bohovi je rozprávka, ktorú si my ľudstvo po stáročia a tisícročia svojej existencie prajeme a vymýšľame, aby sa opodstatnilo naše bytie, a aby sme mali jeho aké-také odôvodnenie, plus, aby sme mali toho vytúženého, intenzívne nám načúvajúceho a nad nami ochrannú ruku držiaceho boha-stvoriteľa, teda kohosi, čo za toto všetko môže, a ktorý jediný pozná zmysel tohto svojho "veľdiela". Náboženstvo a jeho protagonisti "svätí muži" od pápeža po farára zneužívajú túto naivnú vieru ľudí v božstvo, v akési neviditeľné a neulapiteľné nadprirodzeno. Zneužívajú najmä bázeň veriacich ľudí z božieho hnevu (a trestu!) a prenesene aj bázeň z bohoslužobníkov, čiže strach z nich, farárov, kňazov, rabínov, imámov, skrátka šamanov všetkého druhu. Táto bázeň slúži k zotročovaniu poddaných, k ich poslušnosti, k ich absolútnej kázni! Veriaci bázlivý človek je ochotný zaplatiť a vykúpiť sa tak spod hroziaceho trestu. Z toho strachu predsa kňazi celkom bezprácne žijú, že? Naoplátku poskytujú vypočutie, odpustenie a spásne upokojenie. Good job! Viem, kto sú jehovisti: dnes už celosvetovo pôsobiaca sekta, ktorá sa prezentuje a chváli dokonalou znalosťou biblie. Svoje meno odvodzujú od židovského boha označovaného štyrmi spoluhláskami, J, H, V, H, teda JeHoVaH (Jehovah), alebo aj Jahve - stará "židovčina" totiž nepoznala/nepoužívala samohlásky. Hovoria si aj „Svedkovia Jehovovi“. Keď ma občas nejakí takíto znalci písma zastavia, tak po našom rozhovore sú vo svojom svedočnom "poslaní" natoľko otrasení, zneistení, že pokiaľ majú boha pri sebe a úctu k sebe, pravdepodobne už jehovistami nie sú. Tento fenomén, táto viera v "boha stvoriteľa neba a zeme", má samozrejme aj svoje dobré stránky. Jednou z najlepších je všeobecné, všeľudové, všeobsahujúce a všezákonné dodržiavanie "desatora" pod hrozbou dopúšťania sa hrozného, takzvaného neodpustiteľného, neprepáčiteľného, nezabudnuteľného a naviac smrteľného hriechu, smrdiaceho sírou! Desatoro (dekalóg) alebo aj "desať božích prikázaní" je desať nábožensko-etických príkazov a zákazov, ktoré podľa Biblie dal boh JHVH (= Jehovah, Jahve) prostredníctvom Mojžiša Židom, a ktoré prevzalo aj kresťanstvo a islám. Desatoro v Biblii Text v knihe Exodus:
Text v knihe Deuteronómium:
Katolícke desatoro
Evanjelické desatoro
Desatoro Reformovanej cirkvi 1. Ja som Hospodin, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 2. Neurobíš si vyrezávanú modlu. Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť. 3. Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo. 4. Pamätaj na deň sviatočného odpočinku a sväť ho! 5. Cti otca svojho i matku svoju. 6. Nezabiješ! 7. Nescudzoložíš! 8. Nepokradneš! 9. Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! 10. Nepožiadaš nič, čo patrí tvojmu blížnemu! Moje 'desatoro' (úprava 22.4.2021.) Miluj blížneho viac ako seba; Cti svojich rodičov svojho partnera a svoje deti; Rob každému to čo chceš aby každý robil každému; Pomáhaj sebe a druhým byť dobrý zdravý bohatý a šťastný; Nepožiadaj životného partnera blížneho ani ničoho čo je jeho; Nezabi; Neublíž; Neoklam; Nezosmilni; Nescudzolož. MOJE JEDNOSLOVNÉ DESATORO: CTI! MAJ! MILUJ! DÁVAJ! POMÁHAJ! NEZABI! NEUBLÍŽ! NEOKLAM! NEUKRADNI! NEZNÁSILNI!
PS: Všimli ste si? Všetky desatorá, okrem toho posledného od „reformovanej cirkvi“, majú jeden spoločný znak: hrubú diskrimináciu ženy! Žena je majetkom muža-človeka. „Nepožiadaš manželku blížneho svojho, ani osla jeho, ... ani ničoho čo jeho je!“ A kde je reciprocita? Kde je „... nepožiadaš manžela blížnej svojej, ani osla jej, ... ani ničoho čo je jej!“ ?! Nuž, áno. V tej dobe, ale ešte ani dnes v istých kultúrach, nie je žena človekom, ale iba jeho majetkom. Tento spoločenský prvok je charakteristický pre tamto obdobie, ale rozhodne neprípustný pre dnešok. Je najvyšší čas napraviť to. A prvým zásadným krokom tohto bezprávia je zrušenie prechyľovania. Čo je to prechyľovanie ženských priezvisk, čiže –ová? Takzvané "prechyľovanie" ženských priezvisk u nás, to je to stále ešte bežne a masovo používané -ová na koncoch dievčenských/ženských mien. Je to vlastne pozostatok z pôvodného -owa, dnes síce len drobná, ale dosť podstatná maskovacia zmena. Pochádza spred asi 300-400 rokov, kedy sa datuje začiatok používania dvoch mien, čiže dvojmenie*. To -ová/owa znamená, že žena je kohosi majetkom: najprv, po svojom narodení, patrí podľa mena rodičovi, spravidla otcovi, neskôr, po "vydaji", manželovi. Napr. Ewa Kowaczowa, dnes Eva Kováčová. Ešte aj dnes sa stretnete s otázkou "A čia že si ty, slečinka?", teda "Komu patríš, dievčatko?". Toto majetnícke označovanie je vlastne veľmi podobné ako je značkovanie dobytka na jednotlivých najmä amerických farmách, a je vlastne stále ešte pretrvávajúcim dôkazom toho, že žena je niečo menej ako muž (muž = človek, žena = podčlovek, príčlovek, ... skrátka jeho majetok), a že žena ako bytosť vlastne patrí nejakému mužovi, čiže nejakému človekovi - majiteľovi. *Dvojmenie začalo u nás vznikať v období len pred asi 400 až 300 rokmi, predtým mal každý iba jedno meno a k nemu prípadne ak už niečo znamenal tak aj obec kde sa narodil či odkiaľ pochádzal, napr. Ján z Budína (Budínský), Jozef z Arimatie (Arimatejský), Peter z Hornej Dolnej (Horný, Hornozemský, Dolný, Dolnozemský), Mária z Magdaly (Mária Magdaléna), atď.[ Ak sa pozrieme na biblické "Desatoro", máme tam stále ešte autentickú pozostalosť na podradné/otrocké postavenie ženy vo vtedajšej spoločnosti. Exodus: 17 Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! Deuteronómium: 21 Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho ani nezatúžiš po dome svojho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! Katolícke desatoro: 9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho. 10. Nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. Evanjelické desatoro: 9. Nepožiadaš dom svojho blížneho! 10. Nepožiadaš ani jeho manželku, ani nič, čo je jeho! Desatoro Reformovanej cirkvi: 10. Nepožiadaš nič, čo patrí tvojmu blížnemu! ] Táto diskriminačná prípona k ženskému menu kedysi ani nemala dĺžeň, a tak bola každá žena už od narodenia otcovým majetkom, a potom neskôr vydajom majetkom svojho muža-manžela, čiže svojho nového pána-človeka! Na pochopenie tohto u nás pretrvávajúceho a trpeného diskriminačného prvku táto príhoda: Stalo sa to nedávno v Nemecku. Istý Nemec Kurt Schweinsteiger a istá Češka Eliška Nováková sa do seba zamilovali a naplánovali sobáš. Keďže Kurtovi sa nepáčilo to jeho „svinské“ priezvisko, dohodli sa na spoločnom nevestinom. Na nemeckej matrike však vznikol vážny problém. Ženíchovi chceli prisúdiť meno nevesty, ale vtom Kurt s Eliškou oddávajúcich zastavili. Vraj aký Kurt Nováková?! Nuž, tak sa predsa chcete volať, nie?! Nó ... no áno, ale nie tak, ale bez toho -ová, teda Kurt Novák! Vážený pane! Ak sa chcete volať podľa priezviska vašej nastávajúcej Novák, tak sa ona tak aj musí volať. Chápete? A hááá! No, nezostávalo mladým nič iné, iba prerušiť sobášny akt, zájsť v nasledujúci pracovný deň na matriku kde si mladucha zmenila priezvisko, a potom v najbližšom sobášnom termíne sa teraz už bezproblémovo oddať so spoločným menom „NOVÁK“. c'est la vie! (selaví) = to je život! Ako muž sa za takýto stav diskriminácie a dehonestácie ženy cítim zle, trápne! Prosím urobme s tým už konečne niečo! Žiadam parlamentárov v NRSR či v EU, aby túto zmenu zákona presadili. Toho kto si to dá do volebného programu budem určite voliť!
A preto v mene práva a v mene spravodlivosti a úplnej emancipácie človeka: ŽIADAM ZRUŠIŤ PRECHYĽOVANIE ŽENSKÝCH PRIEZVISK! ŽIADAM ZMENU ZÁKONA TAK, ABY SA PRIEZVISKO, ČI UŽ SOBÁŠOM ALEBO NARODENÍM, NIJAKO NEZMENILO! JEDINÁ ZMENA/ÚPRAVA MENA NECH JE MOŽNÁ LEN NA ŽIADOSŤ DOTYČNEJ SVOJPRÁVNEJ OSOBY!
ZAUJÍMAVOSTI o ženských priezviskách z nášho neďalekého okolia: 1.Kedysi dávno (asi 1980) som bol v Litve, v jej hlavnom meste Vilniuse. Najviac ma zaujalo toto: pán profesor, u ktorého som býval, sa volal Kostas Doveika, jeho manželka Oona Doveikieňé, a ich dcéra Elena Doveikaité. Z týchto koncoviek ich mien je každému jasné toto: Zakončenie ženského priezviska poskytuje informáciu nielen o pohlaví, ale aj o rodinnom stave (teda o tom, či je žena vydatá alebo slobodná - pre mužské mená to neplatí). Slobodné ženy majú priezvisko zakončené na aitė, iūtė a ytė, priezvisko vydatých žien končí na ienė. V súčasnosti sa vyskytujú aj priezviská zakončené iba na ė, ktoré môžu mať vydaté aj slobodné ženy. Tento tvar priezviska zatiaľ nie je veľmi rozšírený, v súčasnosti ho používajú len vydaté ženy, hlavne celebrity. Zaujímavosťou je aj to, že v litovskej slovnej zásobe sa nenachádza mnoho vulgárnych výrazov. Jedným z mála príkladov je slovo rupūžė (ropucha). Keď si Litovci potrebujú zanadávať, uchýlia sa k ruským alebo anglickým vulgarizmom. ( http://lingvo.info/sk/lingvopedia/lithuanian ) 2.V Maďarsku sme boli síce často, máme tu na juhu aj početné maďarsky hovoriace etnikum, ale toto sme nevedeli: Maďarčina nepoužíva ženské prechyľovanie -ová na označenie ženského priezviska, má však špeciálnu príponu –né (-nő) na označenie vydatých žien (nő = žena, odtiaľ to poslovenčené/pokazené "-né"). Keď sa Szabó Tímea vydá za Nagy Tibora, môže si zmeniť meno na Nagyné Szabó Tímea, Nagy Tiborné alebo na Nagy Tiborné Szabó Tímea. Tieto tvary sú však čoraz menej populárnejšie, v súčasnosti ich používa 6% žien v Maďarsku, a to hlavne staršie generácie. Oveľa častejšie je prebratie manželovho priezviska bez prípony –né, alebo zanechanie si pôvodného priezviska po sobáši, v našom prípade teda Nagy Tímea alebo Szabó Tímea. Možná je aj kombinácia priezviska písaného, na rozdiel od slovenčiny, so spojovníkom, teda Nagy-Szabó Tímea. (Moja poznámka: vydatá Maďarka má k menu pridanú príponu, ktorá z nej spraví majetok nejakého muža, teda otca, alebo svojho nastávajúceho/manžela: Nagy Tibornő = žena Tibora Nagya.). Maďarky žijúce na Slovensku si meno často píšu podľa slovenského pravopisu s príponou –ová, hoci priezviska bez –ová sú čoraz častejšie. Možná je teda forma Nagy Tímea aj Nagyová Tímea, samozrejme, aj ponechanie si pôvodného priezviska, teda Szabó Tímea. V prípade kombinácie sa priezvisko píše bez spojovníka, teda Nagy Szabó Tímea. Prípona –né sa podľa slovenských zákonov nemôže používať, nemáme vedomosť o tom, že by niekto dostal alebo vôbec požiadal na základe maďarskej národnosti o výnimku na používanie takejto prípony. Podľa našich skúseností sa prípona –né na Slovensku jednoducho nevyskytuje. ( http://madari.sk/otazky-a-odpovede/madari-na-slovensku/ako-sa-zmeni-meno-madarky-po-sobasi ).
A v čom sa najviac prejaví takáto u nás stále pretrvávajúca a trpená diskriminácia ženy? Predovšetkým vo výške platu: žena ho má na tej istej pracovnej pozícii a s tým istým pracovným výkonom takmer o tretinu nižší ako muž - prečo asi! A ďalej: dnes ak niekto pošle svoje curriculum vitae (životopis) svojmu budúcemu zamestnávateľovi, tak ten z neho nemá vedieť, či uchádzač o prácu v jeho firme je muž, alebo žena - okamžite totiž môže selektovať! NEPRÍPUSTNÉ! Hej páni konšelé! Buďte už konečne tej dobroty a zrušte všetky žensko-mužské diskriminačné prvky z našej judikatúry! A definitívne aj z našej spoločnosti! ĎAKUJEM!
|
