MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
SĽUBY A PRÍSAHY Sľub prezidenta SR
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony." (Prezident skladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Funkčné obdobie: 5 rokov.) Sľub sudcu SR „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“ (Sudca skladá tento sľub do rúk prezidenta Slovenskej republiky.) Sľub prokurátora SR „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora." (Prokurátor skladá tento sľub do rúk generálneho prokurátora SR.) Sľub občana SR
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a riadne plniť všetky povinnosti štátneho občana Slovenskej republiky." (Sľub štátneho občana Slovenskej republiky sa skladá do rúk prednostu obvodného úradu v sídle kraja, veľvyslanca, konzula, alebo nimi poverenej osoby.) Sľub manželský kresťanský
„Ja M. (D.) beriem si teba D. (M.) za manželku (manžela) a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom (vernou manželkou), a že ťa nikdy neopustím: ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe; a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“ civilný
„Ja M. (D.) si beriem teba D. (M.) za svoju manželku (manžela) a partnerku (partnera) v živote a v láske. Chcem s tebou prežívať každý jeden deň; spolu sa smiať, spolu plakať, spoločne čeliť všetkým prekážkam, spoločne sa radovať zo všetkých úspechov. Celý život ťa budem verne milovať a ctiť, v dobrom i v zlom. Dávam ti svoju ruku, svoje srdce, svoju lásku. Od dnes až po hrob.“ Sľub prezidenta ČR
„Sľubujem vernosť Českej republike. Sľubujem, že budem zachovávať jej Ústavu a zákony. Sľubujem na svoju česť, že svoj úrad budem zastávať v záujme všetkého ľudu a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“ (Prezident sa ujíma úradu zložením sľubu do rúk predsedu Senátu Českej Republiky. Funkčné obdobie: 5 rokov.) Prísaha prezidenta USA
„Slávnostne prísahám, že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov a podľa svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť Ústavu Spojených štátov.“ (Obvykle je prísaha vykonaná na biblii, vykonávateľom je spravidla predseda najvyššieho súdu. Funkčné obdobie: 4 roky.) Prísaha vernosti vlajke USA
„Prisahám vernosť vlajke Spojených štátov amerických a republike, ktorá predstavuje: jeden národ pred Bohom, nedeliteľný, so slobodou a spravodlivosťou pre všetkých.“ (Je prísahou lojality Američanov svojej krajine. Počas recitácie prísahy je nutné stáť v pozore s pravou rukou na srdci. Civilisti stoja s obnaženou hlavou čelom k vlajke. Uniformované osoby sľub nerecitujú, iba salutujú.) Sľub prezidenta RF
„Sľubujem, že budem pri výkone právomocí prezidenta Ruskej federácie ctiť a chrániť práva a slobody človeka a občana, rešpektovať a brániť Ústavu Ruskej federácie, chrániť zvrchovanosť a nezávislosť, bezpečnosť a integritu štátu, verne slúžiť národu.“ (Prísaha sa prednáša slávnostne za prítomnosti členov Rady Federácie, poslancov Štátnej dumy a sudcov Ústavného súdu Ruskej federácie. Funkčné obdobie: 6 rokov.) Lekárske sľuby Hippokratova prísaha
„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať: Svojho učiteľa v lekárskom umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné. Ak sa dostane do núdze, dám mu zo svojho, rovnako i jeho potomkom dám a budem ich pokladať za vlastných bratov. Pokiaľ po znalostiach tohto umenia zatúžia, budem ich vyučovať zadarmo a bez nárokov na akékoľvek záväzky. Svojim synom a synom svojho učiteľa ako aj všetkým ustanoveným a na dodržanie lekárskych mravov prisahajúcim umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávim. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom o súkromnom živote ľudí, všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám. Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak. Spondeo ac polliceor!*“ (*spondeo ac polliceor = sľubujem a zaväzujem sa)
*Spondeo ac polliceor / Sľubujem a zaväzujem sa Medical Tribune 24/2009 14.09.2009 07:10 Zdroj: Medical Tribune Autor: MUDr. Zdeněk Kalvach, CSc. Vysokoškolské promócie patria k najviac zachovávaným rituálom postmodernej doby. Vyváňajú krsty, birmovania, pohreby, Vianoce, i svadby, ale promócie trvajú. Ich absolvovanie nie je nevyhnutné pre ukončenie štúdia ani pre výkon povolania. Nejde teda o povinnosť, ale o slávnostnú bodku, odmenu (skôr pre príbuzných), marketing staroslávnej školy, aperitív promočnej hostiny alebo prosto o stereotyp, pre ktorého zmenu nie je valný dôvod? Hlavná otázka znie, do akej miery slúži promócia navodeniu spolunáležitosti a mravného záväzku - k minulým generáciám, k univerzite, k stavu (napr. lekárskemu), k spoločnosti. Vnímame viac pedelov talár, alebo slová sľubu a príhovor rektora? (pedel = nižší úradník na dekanáte alebo rektoráte univerzity.) Práve symbolickosť významu by mohla podporiť skladanie akademického sľubu - vec to vo svete neobvyklú, či aspoň nie samozrejmú. Ak sa nemýlim, nesľubuje sa pri "ceremonial graduation" nič ani na Harvarde, ani v Oxforde. Konajú sa sprievody, predávajú diplomy, vyzdvihujú úspešní študenti, ďakuje sa učiteľom, k vrcholom patrí prejav významnej osobnosti, ale žiadne prisahanie na insígnie. Snáď že v tých zemiach prísaha niečo platí a žiada si mať neinflačnú povahu, nie tak ako v zemiach, kde sa "tak nejak vždycky dohodnú - podľa potreby", lebo majú v obľube kráľovského popletka, vykrikujúceho "odvolávam, čo som sľúbil, sľubujem, čo som odvolal", len čo sa na neho tak poľudovsky zahartusí. Inak je tomu ovšem u lekárov, ktorí i vo svete napospol sľub skladajú, a to niektorú z plejády modernizácií Hippokratovej prísahy. Pôvodné znenie sa stalo nepoužiteľné pre prekonanosť niektorých bodov; preto nastúpil známy právnický mechanizmus novelizácií. Od veci by možno nebol ani onen právnický dôvetok - Hippokratova prísaha "v platnom znení". Práve dobovo a lokálne "platným znením" sú promočné sľuby jednotlivých lekárskych fakúlt. Premýšľame ale o tom, že čo vlastne "spondeo et polliceor", a či by sme nemali sľubovať nejako inak? Predobrazom modernizácií je tzv. Ženevský lekársky sľub sformulovaný v roku 1948 Svetovou lekárskou asociáciou a ňou samotnou potom opakovane novelizovaný: "Vo chvíli, kedy nastupujem profesionálnu lekársku dráhu, zaväzujem sa slávnostne, že svoj život zasvätím službe ľudstvu. Svojich učiteľov budem zachovávať v patričnej úcte a vďačnosti. Svoje povolanie budem vykonávať svedomito a dôstojne. Zdravie mojich pacientov bude mojím najprednejším záujmom. Budem zachovávať v tajnosti všetko, čo mi dôverne zveria. Všetkými dostupnými prostriedkami budem udržiavať česť a dôstojné prevádzkovanie lekárskeho povolania. Svojich kolegov budem považovať za svojich súrodencov. Nedopustím, aby sa náboženské, nacionalistické, rasistické, stranícke alebo triedne predsudky votreli medzi moje povinnosti a pacientov. Budem s najväčšou pozornosťou ochraňovať ľudský život, a to od okamžiku jeho vzniku. Ani nátlak a vyhrážanie ma nedonútia k tomu, aby som svoje lekárske znalosti obrátil proti niektorému človekovi. Toto sľubujem slávnostne, slobodne a na svoju česť." Ženevský sľub zbavil Hippokrata prežitých formulácií a reagoval aj na systémové zneužitie a zločiny lekárov v totalitných systémoch nacistického Nemecka a komunistického Sovietskeho zväzu. Bol prijatý po tzv. lekárskom procese pred norimberským tribunálom a niekoľko týždňov pred vyhlásením Všeobecnej deklarácie ľudských práv v OSN. K ďalším novelizáciám viedla napr. kontroverzná formulácia "ochrana ľudského života, a to od okamžiku jeho vzniku". Sľub skladaný do roku 1989 v socialistickom Československu mal odlišný ráz: "Sľúbite teda Československej socialistickej republike a jej ľudu: predovšetkým, že si budete vždy vedomí poslania vedy pre socialistickú spoločnosť a že svoje vedomosti a svoju činnosť zameriate ku prospechu všetkého ľudu a svoje povinnosti budete konať riadne, svedomito a ochotne s plným vedomím svojej zodpovednosti a budete stále prehlbovať vedecké poznanie a v ňom pokračovať; ďalej, že budete podľa svojho najlepšieho svedomia riadiť život zdravých i nemocných vždy len k ich prospechu. Ďalej, že zachováte svoj život a svoje lekárske umenie čisté a že pri každom jednaní so zdravým a nemocným budete mať na mysli len dobro človeka, že to, čo uvidíte v živote ľudí alebo začujete pri prevádzaní svojho povolania alebo mimo neho, nebudete ďalej rozširovať a zamlčíte všetkým nepovolaným; konečne, že vždy uchováte vo vďačnej pamäti Univerzitu Karlovu a fakultu všeobecného lekárstva, na ktorej jste vyštudovali. Ste hotoví zložiť tento slávny sľub, súc si vedomí jeho záväznosti?" Obnovený lekársky sľub z roku 1990 predchádzajúci ráz zachoval: "Sľúbite teda predovšetkým, že si budete vedomí poslania vzdelania a vedy pre spoločnosť, že budete stále usilovať o spoločenský pokrok a šťastnú budúcnosť ľudstva, že svoje vedomosti a svoju činnosť zameriate ku prospechu všetkých ľudí a svoje povinnosti budete konať riadne a svedomito, že budete stále prehlbovať vedecké poznanie, ku ktorému táto veda došla, a v ňom budete ďalej pokračovať. Ďalej, že budete podľa svojich možností a svojho najlepšieho svedomia riadiť život zdravých i nemocných vždy jen k ich prospechu, že zachováte svoj život a svoje lekárske umenie čisté a bez akéhokoľvek previnenia a že budete mať na zreteli len dobro človeka, že to, čo uvidíte alebo začujete pri prevádzaní svojho povolania alebo vôbec v živote ľudí, čo by nemalo byť zverejnené, zachováte v tajnosti. Konečne že vždy uchováte vo vďačnej pamäti Univerzitu Karlovu a jej lekársku fakultu, na ktorej dosiahnete titulu doktora všeobecnej medicíny. Ste si dobre vedomí, k čomu sa zaväzujete a ste pripravení zložiť tento slávny sľub na svoje dobré svedomie?" V porovnaní so ženevským sľubom je zaujímavá napr. paternalistická formulácia, že lekár má "riadiť život zdravých i nemocných", alebo akcentácia "poslania vedy" vrátane záväzku prehlbovať vedecké poznanie. Nie je ľahostajné, ako je promočný sľub formulovaný, a dá sa ním vyjadriť fakultný postoj k interrupciám, eutanázii, klonovaniu i iným závažným etickým problémom; opakované supercizelovania i snahy rôznych fakúlt zviditeľniť sa práve len "tým najpravejším sľubom" pôsobí ovšem úsmevne. Pre tímovú medicínu 3. tisícročia je však veľmi podstatný iný aspekt promočných sľubov na lekárskych fakultách: Pokiaľ sa nepletiem, tak v Brne je rovnaké znenie pre lekárov i absolventov magisterských zdravotníckych programov; naopak na 1. lekárskej fakulte v Prahe lekári sľubujú vyššie uvedené, zatiaľ čo "iba" magistrom číta promótor nasledujúce: "Skôr však musíte zložiť sľub, že sa vždy budete chovať tak, ako to od vás vyžaduje vznešená hodnosť, ktorú nadobudnete, a ak to i my od vás očakávame. Sľúbite teda predovšetkým, že trvale uchováte vo vďačnej pamäti túto univerzitu, na ktorej dosiahnete hodnosť magistra a že vždy budete podľa svojich síl podporovať jej činnosť a záujmy; ďalej, že hodnosť, ktorú vám udelím, uchováte bez poškvrny a bez úhony; konečne, že znalosti, ktoré vám vaše fakulta vštiepila, budete naďalej využívať v intenciách fakultou a univerzitou stanovených a vždy iba a len pro blaho ľudského rodu a jeho jednotlivých príslušníkov. Sľubujete to na svoje dobré svedomie?" Prečo tak zásadný rozdiel? Prečo by nemali magistri ošetrovateľstva, fyzioterapie či ergoterapie prehlbovať vedecké poznanie, zachovávať mlčanlivosť, prijímať zodpovednosť za svojich pacientov rovnako ako ich lekárski kolegovia? Nejde o nemiestny dešpekt? Transformácia zdravotníckych systémov pre potreby dlhovekej spoločnosti vrátane ľudí chronicky nemocných a krehkých geriatrických pacientov sa uskutoční nielen veľkými zákonmi, ale aj mnohými dielčími opatreniami, zmenami a predpokladmi - reformný "rytier na bielom koni" musí prísť po pripravenej ceste vydláždenej práve týmito "prkotinami". Patrí k nim i rovné postavenie zdravotníckych profesií s obdobnou úrovňou vzdelania. Pre tímovú prácu, koordináciu služieb i rozvoj "vedeckého poznania" sú a musia byť zdravotnícki magistri rovnako významní ako lekári. Sú si rovní vo vzdelanosti i prínosnosti rovnako, ako si je roveň internista s chirurgom. Mnohí nemocní potrebujú byť v primárnej starostlivosti a zodpovednosti zdravotníkov-nelekárov. Cesta k nej začína na lekárskych fakultách - nielen kvantom sprostredkovaných znalostí a zručností, ale tiež kompetenčným chápaním profesií. Pokiaľ nie sú promócie predstavením pre príbuzných, pri ktorom ide o nach a purpur akademikov, a nie o obsah ich slov a sľubov, mal by byť v záujme nemocných a flexibility systému zjednotený sľub pre lekárov a zdravotníckych magistrov. MUDr. Zdeněk Kalvach, CSc. Svetová asociácia lekárov revidovala „Hippokratovu prísahu“Dochádza k postupnému oslabovaniu hodnoty ľudského života? Svetová asociácia lekárov schválila moderného nástupcu Hippokratovej prísahy. Ide o prvú revíziu za posledných 10 rokov a reflektuje zmenu v atmosfére lekárskej etiky. Súčasné vyhlásenie je stále ušľachtilým pokusom o potvrdenie toho, že lekári majú povinnosti voči svojim pacientom a voči spoločnosti. Nie sú len podnikatelia usilujúci sa o maximalizáciu zisku so skúsenosťami v oblasti ľudskej fyziológie. Pôvodná Ženevská deklarácia vznikla v roku 1948 v reakcii na zradu medicínskej profesie zo strany mnohých špičkových nemeckých lekárov počas druhej svetovej vojny. Naliehavosť, ktorú lekári pociťovali tesne po skončení druhej svetovej vojny v roku 1948, sa však oslabila. Pred a počas vojny viacero špičkových nemeckých lekárov zradilo svoju profesiu, keď experimentovalo s väzňami v koncentračných táboroch a zneužívalo ich bezmocnosť k ďalšiemu vedeckému bádaniu (často predstieranému). Niektorí sa podieľali na nedobrovoľných eutanáziách, iní na masových vraždách. Medzi povojnové súdne procesy s nacistami patril aj jeden s 23 lekármi. Sedem z nich bolo obesených. Medicínske zverstvá páchali aj japonskí lekári. Osobný záväzok nepoškodiť pacientom bol teda naozaj vážnou vecou. Nebezpečenstvo, že sa medicína stane nepriateľom ľudstva namiesto toho, aby mu slúžila, sa však už v roku 2017 zrejme nepovažuje za tak naliehavé. Zmeny v kódexe sa v uplynulých 70 rokoch prijímali postupne (bolo celkovo šesť revízií) a posledná verzia kódexu s tohtoročnými zmenami odráža oproti roku 1948 byrokratickejší a právnickejší pohľad na medicínu. Po prvé: „Ženevské vyhlásenie“ už nie je pomenované ako „prísaha“, ale ako „sľub“. Prísaha je slávnostným vyhlásením a často si berie za svedka Boha. Svetová asociácia lekárov to v čoraz viac sekularizovanej spoločnosti zjavne vníma tak, že aj jemné odvolanie sa na Boha a na Bohom dané zákony je anachronizmus. Rovnako to platí aj pri prirodzenom zákone. Vo verzii z roku 1948 sa lekári zaviazali, že „ani pri hrozbách nepoužijem svoje medicínske znalosti proti zákonom ľudskosti“. „Zákony ľudskosti“ boli nahradené „ľudskými právami a občianskymi slobodami“. Inými slovami, myšlienka vrodeného povedomia o dobre a zle bola nahradená pozitívnym zákonom. Prinajmenšom to znamená, že dobro a zlo v niektorých prípadoch definuje vláda. „Zákony ľudskosti“ boli vo verzii 2017 nahradené „ľudskými právami a občianskymi slobodami“. Prinajmenšom to znamená, že dobro a zlo v niektorých prípadoch definuje vláda. Najvýraznejšou zmenou je, že sa implicitne umožňuje potrat. V roku 1948 lekári vyhlásili, že „budem prechovávať najvyššiu úctu k ľudskému životu od momentu počatia“. Inými slovami: takmer univerzálny zákaz potratov plne podporovala medicínska profesia. V roku 2017 je to rozriedené do podoby „budem prechovávať najvyššiu úctu k ľudskému životu“. Keďže niektorí etici tvrdia, že embryo je síce život, ale nie ľudský život, ide o únikovú cestu pre potrat. Existuje tlak voči Svetovej asociácii lekárov, aby zmenila aj svoju pozíciu v otázkach súvisiacich s koncom života. Hoci sa v súčasnosti zdá, že je rozhodne proti, pri dnešnom tempe sa to môže zmeniť. Budú lekári raz sľubovať, že budú „zachovávať najvyššiu úctu k slobodne zvolenému autonómnemu ľudskému životu“? Ďalšou dôležitou zmenou je dôraz na autonómiu pacienta. Do verzie 2017 bola vložená klauzula, ktorá hovorí: „Budem rešpektovať autonómiu a dôstojnosť svojho pacienta.“ Hoci to znie vznešene, priorita autonómie je zlovestná. Znamená to, že lekár musí urobiť všetko, o čo pacient požiada – či už ide o vykonanie potratu, poskytnutie zmeny pohlavia pre dospievajúcich, či pomoc k spáchaniu samovraždy? Neobvyklý nový dodatok žiada lekárov, aby sa starali o vlastné zdravie: „Budem dbať o svoje vlastné zdravie, dobrý stav a schopnosti, aby som mohol poskytovať starostlivosť najvyššej úrovne.“ Pravdepodobne to má vylúčiť lekárov, ktorých vek predstihol ich medicínske znalosti. No tiež to naznačuje menší dôraz na medicínu ako na bratstvo či združenie pripravené zdieľať svoje poznatky. Verzia z roku 1948 vyhlásila, že „moji kolegovia budú mojimi bratmi“. Platí to stále aj v roku 2017? Aké dôsledky bude mať, ak lekári opustia vnímanie profesie ako stavu? Súčasnú Ženevskú deklaráciu používajú lekári na celom svete. V mnohých krajinách je v skutočnosti súčasťou profesionálneho medicínskeho kódexu a v niektorých je právne záväzná. Iné krajiny ju nepoužívajú vôbec alebo si ju upravili. Revidovaný sľub sa možno stane globálnym etickým kódexom pre všetkých lekárov. Prezident Svetovej asociácie lekárov dr. Yoshitake Yokokura z Japonska povedal: „Život dnešných lekárov je úplne iný, ako bol v roku 1948, keď sa prijala pôvodná Ženevská deklarácia. Odvtedy sa Deklarácia stala základným dokumentom lekárskej etiky a modernou verziou 2500-ročnej Hippokratovej prísahy. Dúfame, že Deklaráciu, ktorú sme dnes schválili, budú používať všetci lekári na celom svete, aby sa posilnilo odhodlanie profesie udržiavať najvyšší štandard zdravotnej starostlivosti o pacientov.“ Ženevská deklarácia neotvára brány pre utilitaristický pohľad na zdravotnú starostlivosť. Ale v niektorých kľúčových bodoch je veľmi nejasná. Ako si môžete prečítať nižšie, Ženevská deklarácia neotvára brány pre utilitaristický pohľad na zdravotnú starostlivosť. Ale v niektorých kľúčových bodoch, hlavne tých, ktoré sa týkajú hodnoty ľudského života, je veľmi nejasná. Kompletný text verzie z roku 2017: Ako člen lekárskej profesie: SLÁVNOSTNE SĽUBUJEM, že svoj život venujem službe ľudstvu; ZDRAVIE A DOBRO MOJICH PACIENTOV budú mojím prvoradým záujmom; BUDEM REŠPEKTOVAŤ autonómiu a dôstojnosť svojich pacientov; BUDEM ZACHOVÁVAŤ najvyššiu úctu k ľudskému životu; NEDOVOLÍM, aby zohľadňovanie veku, choroby alebo zdravotného postihnutia, viery, etnického pôvodu, pohlavia, národnosti, politickej príslušnosti, rasy, sexuálnej orientácie, spoločenského postavenia alebo akéhokoľvek iného faktora zasahovalo do plnenia mojich povinností voči pacientovi; ZACHOVÁM V ÚCTE tajomstvá, ktoré mi budú zverené, a to aj po smrti pacienta; BUDEM VYKONÁVAŤ svoje povolanie podľa svedomia, dôstojne a v súlade s dobrou medicínskou praxou; BUDEM PODPOROVAŤ vážnosť a ušľachtilé tradície lekárskeho povolania;
BUDEM PREJAVOVAŤ svojim učiteľom, kolegom a študentom úctu a vďačnosť, ktorá im patrí; NEPOUŽIJEM svoje lekárske znalosti na porušovanie ľudských práv a občianskych slobôd, a to ani pod hrozbou; TENTO SĽUB ROBÍM slávnostne, slobodne a na svoju česť. Michael Cook Autor je bioetik a šéfredaktor austrálskeho magazínu Mercatornet. Pôvodný text: World Medical Association updates Hippocratic Oath. Uverejnené so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník (Ženevská deklarácia s úpravami Jozefa Glasu). https://www.postoj.sk/28830/svetova-medicinska-asociacia-revidovala-hippokratovu-prisahu
https://lekom.sk/novinky/wma-vyhlasenie-geneva-slub-lekara
|
