MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Kam kráčaš, Slovensko!

(19. februára 2020)   Čo sa to stalo s naším Slovenskom? Muselo to zájsť až tak ďaleko? Politické strany, ktoré nás majú zastupovať cez volených poslancov, nás v skutočnosti nezastupujú. Ťažia výhody len pre seba a svojich prisluhovačov. Počujeme o predražených či nekvalitných nákupoch v réžii štátu, ale ani to akoby nestačilo, nekorektne pristupujeme k čerpaniu eurofondov, a ak ich nemajú dostať správni ľudia, tak ich radšej necháme prepadnúť. Diaľnice, ktoré  už mali byť hotové dlhé roky, nie sú stále dobudované, pričom sme za ne zaplatili v porovnaní s inými štátmi podstatne viac finančných prostriedkov. Nie je na zdravotníctvo, školstvo, starostlivosť o seniorov, a tak by som mohol pokračovať ďalej a výpočet by pravdepodobne obsiahol všetky sféry spoločnosti. Situáciu ešte viac umocňuje existencia rôznych vyvolených podnikateľských skupín či takzvaných „našich ľudí“, ktorí nielenže boli či sú nepotrestateľní, ale zarábajú či zarábali značné finančné prostriedky na neserióznom jednaní, prípadne priamo na podvodoch (vratky DPH, neplatenie faktúr dodávateľom za vykonané práce, predražené nákupy, atď).

        Čo spôsobilo tento stav? Nedalo sa tomu predísť? Áno, dalo. Keby si štát riadne a zodpovedne plnil svoje základné funkcie tak, ako sa to od právneho štátu vyžaduje. Nebudem sa teraz rozpisovať o kultúrnej, sociálnej či hospodárskej funkcii štátu. Spomeniem hlavne jeho právnu a bezpečnostnú funkciu, čo sú podľa mňa funkcie, ktorých nedodržiavanie zo strany štátu viedlo k umožneniu súčasného stavu spoločnosti, v ktorej museli zbytočne zomrieť dvaja mladí ľudia Janko a Martinka. Tieto dve funkcie v našom štáte sa zabezpečujú hlavne prostredníctvom polície, prokuratúry a súdnictva, ktoré pri ich plnení mierne povedané zlyhali na celej čiare.

        Aby som sa neopakoval, k polícii sa vyjadrovať nebudem, nakoľko asi všetci ktorí situáciu sledujú vedia, čo sa tam dialo a deje. Po takpovediac verejnosťou vynútenom úspechu pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nasledoval nepochopiteľný krok, v ktorom bol zohratý policajný tým, ktorý podľa medializovaných informácií nazhromaždil aj množstvo iných poznatkov a informácií smerujúcich k viacerým iným nezákonným činnostiam, rozpustený. Môžeme si len položiť otázku, komu takéto konanie prospelo. Za všetko hovorí skutočnosť, že našej polícii dôveruje len približne 45% obyvateľov SR. (Zdroj, web: Pravda z 24.04.2019 „Len 45 percent Slovákov dôveruje podľa Eurobarometra slovenskej polícii“.)

        O situácii na prokuratúre po medializovaných informáciách s bývalým generálnym prokurátorom D. Trnkom, odvolanom námestníkovi generálneho prokurátora R. Vanekom, či odstúpenom námestníkovi generálneho prokurátora P. Šufliarskym si nie je potrebné robiť ilúzie. A pritom prokuratúra je inštitúcia, ktorá by mala chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb, vrátane štátu. Či sa tak skutočne dialo a deje ponechám na posúdenie čitateľa. Veľavravná je však skutočnosť, že najvyššie postavený špeciálny prokurátor, ktorý vyšetruje či dozoruje najzávažnejšie skutky smerujúce k páchaniu trestnej činnosti, dostal na verejnosti prezývku „pán 61:0“, čo znamená, že zo 61 závažných prípadov, ktoré si pridelil, ponechal, alebo mu boli pridelené, nepodal ani v jednom z uvedených prípadov „obžalobu“. (Množstvo rôznych zdrojov, napr. web: Plus 7 dní, z 2.3.2019 „Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik musí vysvetľovať ďalšie prešľapy“.)

        No a dostávame sa k nášmu slávnemu súdnictvu, o ktorom si len 28% Slovákov myslí, že je nezávislé. (Zdroj web: Hlavné správy z 18.10.2019 „Podľa Eurobarometra vo vnímaní nezávislosti súdov je Slovensko opäť na chvoste EU“.) Niet sa však čomu čudovať, nakoľko to, čo sme sa dozvedeli o činnosti bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva Spravodlivosti SR pani M. Jankovskej sa takmer ani nedá uveriť. Ale tí, ktorí  si mali možnosť vypočuť jej arogantné  vystúpenie v televízii, kde veľmi oduševnene a sugestívne niekoľkokrát zopakovala, že s osobou M. Kočnera sa nepozná, nikdy s ňou nebola, a nikdy s ňou nekomunikovala, tomu uveria. Sprístupnením niektorých častí mobilnej komunikácie vykonávanej cez aplikáciu Threema sa verejnosť mohla dozvedieť, že kontakty s osobou M. Kočnera pani bývalá štátna tajomníčka M. Jankovská mala, a boli veľmi aktívne. Následne boli publikované skutočnosti, že nebola v tom sama, nakoľko sudcov s toxickou komunikáciou s Kočnerom prostredníctvom mobilu bolo viacero.

        Nebudem sa ďalej zaoberať rozpisovaním týchto skutočností, nakoľko sú dobre známe. Z tohto celého však vyplynulo, že časť sudcov asi žila v domnienke, že stoja nad zákonom, že sú nedotknuteľní, že si môžu robiť čo chcú, pričom si mysleli, že v takto nadstavenom systéme sa ich konanie neodváži nikto preverovať. Z toho asi vyvodzovali, že sú nepotrestateľní, a daný fakt začali zneužívať s cieľom svojho obohatenia a krivenia spravodlivosti. Až smrť Jána a Martiny, oprávnené rozhorčenie a následný tlak ľudí prinútili políciu aktívne konať a objasniť túto vraždu. Zároveň prostredníctvom aplikácie Threema v zabavenom mobile M. Kočnera sme sa dozvedeli o dianí na niektorých našich súdoch a nemorálnom konaní  určitej skupiny sudcov, smerujúcom k zneužívaniu ich funkcie a pravdepodobne až k páchaniu vedomej trestnej činnosti.

        Aj keď ľudia v diskusiách na dané nezákonnosti poukazovali, na súdoch po dlhú dobu akoby nastalo obdobie ticha. Spočiatku nebola známa žiadna informácia, že by sa na súdoch danou problematikou niekto vážnejšie zaoberal a snažil sa sudcovský stav od takýchto sudcov očistiť. Skôr naopak, predseda krajského súdu v Bratislave sa poponáhľal a podal na Súdnu radu podnet na zásah výkonnej moci do súdnej, kde namietal konanie polície, ktorá sudcom podozrivým z komunikácie s Kočnerom zobrala mobily. (Zdroj web: Denník N z 20.09.2019 „Šéf súdu sa sťažuje, ako polícia brala sudcom mobily“). Až na neutíchajúci tlak médií a verejnosti sa začala komunikáciou medzi sudcami a Kočnerom zaoberať „Súdna rada“. Avšak informácie, ktoré spočiatku z jej jednaní prenikali na verejnosť, vzbudzovali skôr dojem, že tu nie je skutočný záujem veci riešiť.

        Na verejnosť sa dostávali informácie, že sudcov, ktorí pri vynášaní rozsudkov nerozhodovali podľa práva ale podľa pokynov bývalej štátnej tajomníčky M. Jankovskej a/alebo poskytovali informácie M. Kočnerovi, nie je možné zo strany súdnej rady disciplinárne  potrestať (napr. zbavením talára, t.j. podaním návrhu na odvolanie z funkcie  sudcu). Odvolávalo sa pritom na to, že prípady už vyšetruje polícia, a ak by boli daní sudcovia nejako disciplinárne postihnutí súdnou radou či disciplinárnymi senátmi, bolo by tak znemožnené, aby boli títo sudcovia napr. trestné stíhaní, a to aj napriek tomu, ak by im bolo vyšetrovaním políciou dokázané porušenie zákona či spáchanie trestného činu. Pokiaľ viem, tento názor zastávala súdna rada dlhšiu dobu, čo pôsobilo skôr ako snaha o to, aby sudcovia, ktorí sa takto previnili, neboli vôbec potrestaní a na vec sa zabudlo. Až neskôr sa objavili zo strany niektorých sudcov nesmelé názory, že sudcov, ktorí sa takýmto závažným spôsobom spreneverili sudcovskej etike, je možné predsalen disciplinárne potrestať (napr. dočasným pozastavením výkonu funkcie, alebo podaním návrhu na odvolanie z funkcie sudcu), pričom v prípade, že sa svojím nezákonným konaním dopustili aj trestného činu, môžu byť potrestaní aj trestnoprávne (napr. odsúdení súdom). Myslím si, že toto je správny názor, a jedine jeho striktné a nekompromisné uplatnenie môže prispieť aspoň malým náznakom k tomu, že naše súdnictvo nie je úplne stratené. Avšak na to, aby sme videli skutočnú a úprimnú snahu situáciu riešiť a nie len nechať potichu vyšumieť, je to stále málo.

        Objavilo sa zopár hlasov, že sudcovský stav je treba nechať a on sa dokáže sám očistiť a túto krízu prekoná. Osobne sa však stotožňujem s názorom, že to sám nedokáže a treba mu v tom pomôcť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že súdna rada sa v dnešných dňoch  konečne trochu rozhýbala a údajne navrhuje niektorým ďalším sudcom trest zbavenia funkcie sudcu (Zdroj web: Denník N z 18.02.2020 „Minúta po minúte“). Tak si počkáme a uvidíme, ako to dopadne. Bude však smutné, ak takíto ľudia budú po skončení funkcie výkonu sudcu pokračovať v právnej praxi napríklad ako advokáti. Tým moc nevyriešime.

        Rád by som sa však v tomto prípade ešte vrátil k pôvodne šírenému tvrdeniu, ktoré spočívalo v tom, že previnilých sudcov, ak porušili zákon,  nemôžu „zbaviť talára“ a súčasne s tým aj trestno-právne stíhať a odsúdiť za trestný čin (teda, ak im bude dokázané, že sa ho dopustili). Na objasnenie uvediem stručný príklad: Predstavme si vodiča auta nejakej spoločnosti, ktorý si na základe pracovnej zmluvy, kde má stanovené aj určité povinnosti, vykonáva  svoju prácu. Ak takýto vodič počas pracovnej doby, keď riadil zverené motorové vozidlo svojho zamestnávateľa spôsobí pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda a ťažké ublíženie na zdraví, môže byť potrestaný v dvoch rovinách. V prvej rovine ho môže disciplinárne potrestať zamestnávateľ napríklad za to, že porušil svoje pracovné povinnosti a jazdil počas pracovnej doby na služobnom motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu. Tu si môže zamestnávateľ podľa závažnosti previnenia vodiča, vybrať z viacerých variant disciplinárneho trestu. Napríklad: Vodiča preradí na inú prácu (do skladu, či iné pracovisko). Alebo vodiča rovno prepustí (rozviaže s ním pracovný pomer). Aký trest zamestnávateľ zvolí, to záleží len na ňom podľa závažnosti prípadu. Tým to ale nekončí. Vodič môže byť taktiež zároveň vyšetrovaný policajnými orgánmi, napr. pre „Jazdu pod vplyvom alkoholu“, pre „Ublíženie na zdraví“, pre  „Spôsobenú škodu“, a iné. Ak sa mu skutok dokáže, bude zároveň súdom odsúdený za spáchané trestné činy, napríklad k podmienečnému trestu odňatia slobody. Takže, ako vidíme, máme tu 2 tresty. Jeden disciplinárny dal vodičovi zamestnávateľ pre porušenie pracovných povinností, a druhý dal súd za spáchaný trestný čin. Zamestnávateľ riešil vodiča disciplinárne (napr. preradením, alebo prepustením) a súd trestno-právne (napr. odňatím slobody – väzením).

        Záverom uvediem, že si vážim všetkých policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí si svoju náročnú prácu vykonávajú poctivo a zodpovedne. Zaslúžia si naše sympatie, podporu a úctu. Držím im palce a želám, aby si dokázali udržať čistý štít a neskĺzli na šikmú plochu, ako sa to podarilo niektorým ich nečestným kolegom.

Zdroj: https://eduard.blog.pravda.sk/2020/02/19/11/

*

PS:

Prenikajú mafiánske štruktúry aj do vnútra justície?

20.2.2020   Zvíťazila súdna nezávislosť. Sociálna poisťovňa už nebude cez krajské súdy vynášať politické rozsudky. Najvyšší súd sa ma opakovane zastal pred Sociálnou poisťovňou ako aj pred Krajským súdom Trenčín a Krajským súdom Bratislava. Spravodlivosť je niečo, o čo musíme neustále usilovať, a to aj vtedy keď vieme, že v absolútnej kryštalickej podobe ju nemôžeme nikdy dosiahnuť. Úspech majú tí, ktorí poznajú celý les práva, nie len jeden strom zákona. Na Slovensku sme sa v kritických situáciách vedeli skoro vždy správne rozhodnúť. Teraz sme opäť na križovatke. Skorumpovaní politici s fašistami, alebo dobro a spravodlivosť. Ja v tom mám jasno a nie som našťastie sám, je nás takýchto viac ktorí tvrdia: Nech zvíťazí dobro, rozvaha a nádej. Som študent práva na vysokej škole, mám 23 rokov, a na svojom konte mám takmer 30 právoplatne skončených právnych vecí. Našťastie, moje prípady sa doteraz vždy skončili s absolútnou úspešnosťou. Avšak mnohí z Vás také šťastie nemali. Mnohé prípady boli medializované.

V správnom súdnictve je súdom prvého stupňa Krajský súd. Sociálna poisťovňa je najčastejšie žalovaným orgánom verejnej správy. Je nepochybné, že medzi krajskými sudcami v správnom súdnictve a právnikmi Sociálnej poisťovne sa vytvorili "rodinky", ktoré sa spolu stretávajú na pojednávaniach každý týždeň po dobu už niekoľkých rokov. Na krajských súdoch je to jeden, niekedy dvaja, výnimočne traja sudcovia, ktorí sa venujú sporovej agende zákona o sociálnom poistení. Ja osobne som dvakrát porazil nielen Sociálnu poisťovňu ako žalovaný orgán verejnej správy, ale aj Krajský súd v Trenčíne a taktiež, dva roky na to, aj Krajský súd v Bratislave, a to všetko na samotnom Najvyššom súde, ktorý vyhovel mojim obom odvolaniam v celom ich rozsahu.

K veci samotnej: Na čele Sociálnej poisťovne je už niekoľko rokov súdruh Ľubomír Vážny, zároveň poslanec NR SR za SMER-SD. Pred ním to bol Dušan Muňko, ktorý tiež zároveň stíhal vykonávať funkciu poslanca NR SR za SMER-SD. Najviac je na tom zaujímavé to, že hovorca Sociálnej poisťovne pán Peter Višváder, ktorý zároveň "stíha" robiť asistenta poslanca NR SR Dušanovi Muňkovi, poslancovi NR SR za SMER-SD a bývalému generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, mi telefonoval ešte pred rozhodnutím Krajského súdu a povedal mi, že si nič nepomôžem. Na to Krajský súd v Trenčíne zastavil súdne konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu vyhovel môjmu odvolaniu a skonštatoval, že Krajský súd v Trenčíne rozhodol nezákonne. Musím dodať že nielen nezákonne, ale zjavne na politickú objednávku, čo dokazuje ďalšia skutočnosť: Sociálna poisťovňa si priala, aby bol spis presunutý na Krajský súd do Bratislavy, a tak sa aj stalo. Dokonca sudkyňa Mgr.M.B. otvorila súdne pojednávanie len s protistranou, teda v mojej neprítomnosti, a moju žalobu zamietla. Opäť som sa obrátil s odvolaním vo veci samej na odvolací správny súd, čiže Najvyšší súd Slovenskej republiky, a ten sa ma opakovane zastal. Táto sudkyňa Krajského súdu v Bratislave nie je schopná dodnes rozhodnúť o prípade z roku 2015, ktorý bol už dvakrát úspešný na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa ročne prehrá stovky súdnych sporov s našimi občanmi. Sociálnu poisťovňu už roky ovládajú Smeráci, teda tí, ktorí nepoznajú ani tie zákony, ktoré si sami vytvorili. No čo sú toto za "ľudia", keď nedokážu dodržiavať ani svoje vlastné pravidlá! 

Vážení moji čitatelia a podporovatelia, som s Vami. Je nás viac. Som vám kedykoľvek k dispozícii.

filippastorek@azet.sk