MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
Ako sa dožiť sto rokov: Všetko je to o detailoch. Stamatis Moraitis sa narodil na gréckom ostrove Ikaria. Po druhej svetovej vojne sa vysťahoval do USA, založil si rodinu a tvrdo pracoval. Keď mal vyše 60 rokov, ťažko ochorel. Lekári mu diagnostikovali rakovinu pľúc. Stamatis sa rozhodol, že chce zomrieť v rodnom Grécku. Presťahoval sa aj s manželkou na Ikariu a čakal na smrť. Tá však neprichádzala. Práve naopak – Stamatisovi sa postupne vracala energia, pracoval v záhrade a vinohrade, večer sa stretával s priateľmi pri víne. Keď sa po mnohých rokoch vrátil do Spojených štátov, aby navštívil lekárov, ktorí mu stanovili diagnózu, zistil, že väčšina z nich už medzičasom zomrela. Stamatis sa na Ikarii dožil vyše sto rokov. Zóny storočných Tento príbeh preslávil Dan Buettner vo svetovom bestsellere Modré zóny, v ktorom opísal päť oblastí na svete, kde sa ľudia dožívajú neobyčajne vysokého veku. Ak by si niekto myslel, že na Okinawe, Sardínii, Ikarii či kostarickom polostrove Nicoya sa ukrýva svätý grál dlhovekosti v podobe zázračnej bylinky, superpotraviny či špeciálneho cvičenia – asi ho sklameme. V modrých zónach Dan a jeho tím nič také neobjavili. Pri pozorovaní a skúmaní života vyše storočných a pritom stále vitálnych ľudí si však všimli niekoľko podstatných detailov, ktoré sa objavovali najčastejšie, napriek tomu, že modré zóny sú roztrúsené po celom svete od Japonska cez celú Áziu, Európu (stredomorské ostrovy) až po Ameriku. Určite stojí za to si ich pripomenúť. Veď kto by sa nechcel dožiť sto rokov? Fitko za humnami V samom srdci talianskej Sardínie sa nachádza modrá zóna Barbagia. Je to krajina žulových hôr, hlbokých dolín, útesov a rozsiahlych pasienkov. Úrodnej pôdy je tu málo a miestni sa tu od nepamäti živili pastierstvom. To znamená každé ráno vstať za úsvitu a vydať sa za svojím stádom do prudkého kopca. A večer zas nadol. Jedným z najzaujímavejších spoločných znakov všetkých modrých zón je, že ich obyvatelia sa počas života pravidelne hýbu, no nikdy cielene necvičia. Nikto z nich v živote nebol v posilňovni, nebežal maratón ani nesledoval počet spálených kalórií. Pohyb bol prirodzenou súčasťou ich každodenného života. Aj grécka Ikaria patrí medzi najhornatejšie ostrovy v Egejskom mori. Väčšina dedín vznikla vysoko nad morom, ďaleko od pobrežia. Aj krátka cesta k susedovi, do kostola alebo na pole znamená prechádzku do kopca. Na japonskej Okinawe je terén miernejší, no väčšina starších ľudí sa venuje záhradkárčeniu. Pestujú zeleninu, bylinky i ovocie, čo predstavuje každodennú fyzickú aktivitu. Tradičné japonské domy boli navyše zariadené tak, že sa sedelo na podlahe. To znamenalo, že človek počas dňa opakovane vstával zo zeme a znovu si sadal. Takýto jednoduchý pohyb posilňuje svaly nôh, zlepšuje rovnováhu a pomáha udržiavať pohyblivosť až do vysokého veku. Ľudia v modrých zónach sa pohybujú takmer neustále, ale bez veľkej námahy. Krátke prechádzky, práca v záhrade, výstupy do kopca či starostlivosť o hospodárstvo sa opakujú desiatky ráz denne. Zelenina zo záhrady – superpotravina modrých zón Vo všetkých modrých zónach bolo ešte donedávna samozrejmosťou, že ľudia jedli to, čo sami dopestovali, dochovali alebo ulovili, prípadne si vymenili so susedmi. Na polostrove Nicoya boli bežné malé hospodárstva. Rodiny pestovali kukuricu, fazuľu, tekvice, papáju, banány, citrusy a ďalšie tropické ovocie. Chovali sliepky, ošípané a niekoľko kusov hovädzieho dobytka. Na Okinawe bola základom každého domu zeleninová záhrada. Pestovali tu predovšetkým sladké zemiaky (batáty), sóju, horké melóny (goya), zelenú listovú zeleninu a reďkovky. Na Ikarii nasadili za domom paradajky, baklažány, cukety, fazuľu, šošovicu a množstvo aromatických bylín. Mimoriadne dôležité tu boli aj divo rastúce rastliny – čakanka, fenikel a púpava, ktoré miestni zbierali počas prechádzok. Na Sardínii zapíjali celozrnný chlieb a ovčí syr Pecorino Sardo červeným vínom Cannonau, ktoré sa stalo celosvetovým hitom dlhovekého života. Tajomstvo dlhovekosti však nespočíva v jednej zázračnej potravine. Oveľa dôležitejší je spôsob stravovania založený na jednoduchých, čerstvých a minimálne spracovaných surovinách, vypestovaných čo najbližšie k miestu, kde človek žije. Dôchodok – to je čo? Obyvatelia modrých zón nepoznali slovo dôchodok v dnešnom zmysle. Pastier na Sardínii neprestal pásť ovce preto, že oslávil šesťdesiate piate narodeniny. Farmár v Kostarike neprestal chodiť do záhrady len preto, že získal nárok na dôchodok. Starší obyvatelia Okinawy pokračovali v pestovaní zeleniny a ženy na Ikarii pripravovali jedlo pre celú rodinu aj vo vysokom veku. Bolo prirodzené, že zostávali bývať vo vlastnom dome alebo spolu s rodinou. Ak potrebovali pomoc, poskytovali im ju deti, vnúčatá alebo susedia. V zónach dlhovekosti neexistovali domovy dôchodcov. Pocit osamelosti v týchto našich moderných zariadeniach je jedným z výrazných faktorov úmrtnosti našich rodičov a prarodičov. Psychológovia upozorňujú, že jedným z najsilnejších ochranných faktorov zdravia vo vyššom veku je pocit zmysluplnosti. Obyvatelia modrých zón sa každé ráno zobúdzajú s vedomím, že ich čaká konkrétna úloha – postarať sa o záhradu, pripraviť obed, nakŕmiť zvieratá, pomôcť vnúčatám alebo stretnúť sa s priateľmi. Nemajú pocit, že ich život sa skončil odchodom do dôchodku. Naopak, zostávajú potrební. Keď čas plynie inak Na gréckej Ikarii neexistujú hodinky, ktoré by išli presne. Meškajú tu jednoducho všetci. Ak máte stretnutie dohodnuté na piatu popoludní, nie je nezvyčajné, že sa začne o hodinu neskôr. Nikto sa nad tým nepozastavuje. Tento jav sa niekedy označuje ako „ikarijský čas“. Nie je prejavom neúcty, ale odlišného chápania času. Dôležitejší než presná hodina je človek, s ktorým sa stretávame, rozhovor, ktorý práve vedieme, alebo práca, ktorú dokončujeme. Návštevy sa často predĺžia na niekoľko hodín, pri stole sa sedí dlho a nikto sa nepozerá na hodinky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že obyvatelia gréckeho ostrova Ikaria robia všetko pomalšie. Vstávajú bez budíka, nikam sa neponáhľajú, popoludní si doprajú oddych a večery trávia s rodinou či priateľmi. Hoci Ikarijčania často chodia spať neskôr, ich celkový čas odpočinku vrátane popoludňajšej siesty dosahuje približne sedem až deväť hodín denne. Ešte dôležitejšie než samotná dĺžka spánku je však pravidelné striedanie aktivity a oddychu. Dôvod, aby som žil Keď sa hovorí o dlhovekosti, väčšina ľudí si predstaví zdravú stravu alebo pravidelný pohyb. Vedci, ktorí skúmali modré zóny, však upozorňujú na to, že obyvatelia týchto oblastí žijú podstatne pokojnejším tempom a dokážu lepšie zvládať každodenný stres. Ich spôsob života prirodzene vytvára priestor na oddych, spoločenské kontakty, duchovný život a obnovu psychických síl. Obyvatelia modrých zón často používajú slová, ktoré sa len ťažko prekladajú do iných jazykov. Na Okinawe je to ikigai – dôvod žiť. V Kostarike plan de vida – životný plán. Na Ikarii hovoria skôr o radosti zo spoločného života, pohostinnosti a schopnosti vychutnať si prítomný okamih. Na Sardínii je prirodzenou súčasťou života čas strávený s rodinou a priateľmi. Všade je to však o tom istom – týchto storočných ľudí každý jeden deň drží pri živote viera, že sú na tomto svete ešte na niečo užitoční. A že ich niekto potrebuje.
Pre 60+, alebo: „Prekonajte 80-ročnú bariéru“ Kniha japonského psychológa Hidekiho Wadu s názvom „Prekonanie osemdesiatročnej bariéry“ bola nedávno vydaná v Japonsku a vzbudila obrovský záujem. Hneď ako sa kniha dostala do obchodov, predalo sa z nej viac ako 500 000 výtlačkov a odborníci predpovedajú, že v nasledujúcich mesiacoch sa stane bestsellerom a dosiahne jeden milión predaných výtlačkov. 61-ročný Dr. Wada je popredným špecialistom v oblasti geriatrického zdravia. Svoje rozsiahle skúsenosti zhrnul do pravidiel, ktoré odhaľujú tajomstvá pokojného a naplňujúceho života po 60. roku života. Tieto pravidlá sa zdajú byť jednoduché, no obsahujú hlbokú múdrosť: Každý deň sa prechádzajte. Keď sa nahneváte, zhlboka sa nadýchnite. Neustále sa hýbte; nenechajte svoje telo stagnovať. V lete pite vodu, aj keď je zapnutá klimatizácia. Dôkladne žujte jedlo; myseľ pracuje v spojení s ústami. Pamäť nebledne s vekom, ale s nečinnosťou. Nepreháňajte užívanie liekov. Nesnažte sa zámerne znižovať krvný tlak alebo hladinu cukru v krvi, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné. Samota nemusí byť izoláciou, ale pokojom. Lenivosť nie je nič, za čo by ste sa mali hanbiť. V starobe nie je vodičský preukaz nevyhnutnosťou. Robte to čo milujete, a nechajte za sebou to čo nemilujete. Neuzatvárajte sa doma.
Jedzte to čo vás robí šťastnými; trochu priberania na váhe nezaškodí. Netrávte čas s ľuďmi, ktorých považujete za nepríjemných. Nepozerajte príliš veľa televízie. Nebojujte neustále s chorobou; naučte sa s ňou žiť. Optimizmus je najlepší liek. Ovocie, slnečné svetlo a čerstvý vzduch sú zdrojmi šťastia. Povedzte, čo si myslíte. Ak je to potrebné, zmeňte svoj názor; je to v poriadku. Prestať sa učiť je začiatkom staroby. Jednoducho buďte vďační; úsmev prináša šťastie. Staroba nie je záťaž, ale dar. Dr. Wada nám pripomína, že štádium po 60. roku života nie je koncom života, ale začiatkom jednoduchosti a pokoja. Je to čas, keď začíname vidieť život jasne a stávame sa k sebe úprimnými. Skrátka: Žite jednoducho, každý deň sa trochu hýbte, a viac sa usmievajte. Prijmite svoje telo a svoj vek s láskou a uvidíte že šťastie je bližšie ako ste si mysleli. Podeľte sa o to so svojimi blízkymi, múdrosť nemá vek. Neobdivujte mladých: všetci sme boli mladí. Byť mladý je ľahké. Obdivujte starších: videli svet a poznali život. Obdivujte starších, ktorí vstávajú za úsvitu: rybárov, hubárov, cestovateľov! Obdivujte tých ktorí sa stále starajú o seba: o svoj účes, o svoje topánky, o svoje úhľadné a elegantné oblečenie. Obdivujte tých ktorí nikdy nestratia radosť zo života, tých ktorí sa vidia vo svojich deťoch a vnúčatách, tých ktorí sú plní túžby aj po najťažších životných lekciách. Obdivujte svojich starších: naučili sa zostať večne mladí. 👍 AI: „80-ročná stena“ (80-sai no Kabe) je populárna kniha japonského psychiatra Hidekiho Wadu ktorá radí ako prežiť šťastný a nezávislý život po osemdesiatke. Čo znamená „80-ročná stena“?
Hlavné pravidlá z knihy Kniha ponúka 44 jednoduchých rád pre každodenný život. Tu je podrobný prehľad kľúčových pravidiel a myšlienok z knihy Dr. Hidekiho Wadu The 80-Year-Old Wall. Tieto rady pomáhajú seniorom žiť slobodne a bez zbytočného stresu. 🍏 Zdravie a strava (Zahoďte prísne diéty) Jedzte to, čo máte radi: Mierna nadváha je v starobe lepšia ako podvýživa. Neznižujte krvný tlak a cukor nasilu: Staršie telo potrebuje iné hodnoty ako telo tridsiatnika. Berte menej liekov: Kombinácie mnohých piluliek môžu seniorom viac škodiť ako pomáhať. Jedzte čerstvé ovocie a šalát: Dodajú telu potrebnú hydratáciu a vitamíny. Keď nemôžete spať, nenúťte sa: Nespavosť je vo vyššom veku prirodzená, spite vtedy, keď sa vám naozaj chce. 🏃♂️ Pohyb a telo (Zostávajte v akcii) Kráčajte každý deň: Chôdza je najlepší liek na svaly a kĺby. Dobre žujte jedlo: Žuvanie aktivuje mozog a pomáha tráveniu. Pite vodu aj v lete pri klimatizácii: Seniori často strácajú pocit smädu. Kúpeľ skráťte na 10 minút: Dlhé horúce kúpele môžu starší organizmus príliš vyčerpať. Posaďte sa na slnko: Slnečné svetlo zlepšuje náladu a dodáva telu vitamín D. Neseďte stále doma: Chodievajte von medzi ľudí. 🧠 Psychika a vzťahy (Robte si radosť) Nestretávajte sa s ľuďmi ktorých nemáte radi: Život je príliš krátky na toxické vzťahy. Robte len to, čo vás baví: Vyhnite sa činnostiam, ktoré vás unavujú alebo hnevajú. Nepozerajte stále televíziu: Pasívne sledovanie obrazovky otupuje mozog. Hovorte čo si naozaj myslíte: Neduste v sebe emócie a nepremýšľajte príliš nad reakciami iných. Nebuďte prehnane trpezliví: Je úplne v poriadku byť občas trochu „papuľnatý“ alebo tvrdohlavý senior. S chorobami nebojujte, žite s nimi: Prijmite ich ako súčasť života a snažte sa s nimi fungovať v mieri. ⭐️ Životná filozofia pre pokročilý vek Učte sa nové veci: Človek starne vtedy, keď sa prestane zaujímať o svet. Netúžte po sláve a majetku: To, čo už máte, vám úplne stačí. Demencia nie je len strašiak: Dr. Wada hovorí, že v úplne záverečnej fáze života je demencia vlastne dar od Boha, pretože človeka chráni pred úzkosťou a strachom. Nestrácajte detskú nevinnosť: Schopnosť radovať sa z maličkostí patrí k výsadám staroby. Smejte sa: Smiech prináša do života šťastie a uvoľnenie.
|
