MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Prečo som občas pijúcim abstinentom

        Ako mladému začínajúcemu zubárovi sa mi pritrafilo toto:

        Bolo to raz začiatkom roka. Snehu napadaného hádam aj meter a ja som sa neviem ako ocitol v neskorých večerných hodinách v pracovni vtedajšieho predsedu základnej organizácie komunistickej strany, ktorý mi značne oneskorene zagratuloval k úspešne absolvovanej atestácii a otvárajúc fľašku sa pochválil práve nadobudnutým straníckym vyznamenaním. Preňho to bol dôvod na poriadny prípitok. Lenže za ním nasledoval ďalší a ďalší. Jeho nástojčivosť som sa bál ignorovať, a moja vôľa odolať s pribúdajúcimi pohárikmi značne ochabla, takže behom polhodiny som vtedy vypil hádam aj pol litra vodky.

        V tomto stave som sa vypotácal na mrazivý večerný vzduch, domotkal ku svojej vlastnoručne zrenovovanej žltej MB 1000, sadol za volant a strácajúc ostré videnie naštartoval. Krokom som sa úspešne približoval k nášmu neďalekému činžiaku, kde som zaparkoval medzi cestou a chodníkom. Dopotácal som sa s poslednými zvyškami vedomia domov a na chodbe som zhasol ako fakľa!

        Ráno som sa prebral ešte značne opitý a terigal sa do práce. Pred činžiakom som však zistil že moja škodovka leží zaborená v snehu až po dvere. Vtedy totiž ešte medzi cestou a chodníkom bola len hustá burina, ktorá zapadaná snehom vyzerala ako spevnená plocha, a ja som si to v predchádzajúci večer samozrejme neuvedomil. Akýsi okoloidúci dobrák ma za pomoci lana vytiahol, a ja som sa opatrne dostavil do susedného mestečka na miestne zdravotné stredisko s takou kocovinou, že sa o ňu mohli všetci hádam aj oprieť. Neschopný akejkoľvek zodpovednej práce som v ten deň samozrejme neurobil ani čiarku. Za pomoci bylinkových čajíčkov som sa dostával do normálu celý nastávajúci víkend.

        Narodil som sa v roku 1952 v Košiciach. V tomto krásnom veľkomeste som sa však len narodil. Moja mama mala vtedy totiž už 42 rokov, a ako riziková rodička bola odoslaná na  košickú kliniku. Báli sa, že budem debil, a dúfali, že snáď génius. Všetko prebehlo skvele a novorodenec bol očividne v poriadku: Downov syndróm našťastie nemám, mám však ukážkovú opičiu ryhu na ľavej dlani. Takže, akže nie som debil, budem asi to druhé .

        Obaja sme sa o pár dní, veselí a zdraví a za nemalej radosti zvyšku rodiny vrátili do miesta môjho prvého trvalého bydliska, do rodičovského domčeka na Pionierskej ulici v Kráľovskom Chlmci.

        Súc „poškrabok“, prežíval som svoje prvé roky ako v bavlnke, rozmaznávaný všetkými naokolo. Najviac sa o mňa okrem mamy starali dvanásťročná sestra Magduška, a mne vekom najbližší súrodenec, o desať rokov starší brat Štefan, alias Eči. Aj mňa doma volali inak, ako znelo moje oficiálne krstné meno z rodného listu: svoju životnú púť som začal ako Ďurika. 

        V bilingválnom prostredí a s týmto menom som absolvoval aj prvú triedu slovenskej základnej školy, lebo na vysvedčení figurujem, nevedno na základe čoho, ako Juraj. Vďaka tejto etape môjho života som už ako chlapec ovládal dva jazyky.

        Ale rád spomínam aj na kadečo iné z tamtoho obdobia. Najviac mi utkvelo v pamäti hádam to, čo sa stalo na Veľkú Noc roku pána 1958. Kvôli tejto príhode s obľubou hovorievam že som sa stal abstinentom už ako šesťročný.

        Bol krásny slnečný aprílový pondelok. Vybrali sme sa s kamarátmi šibať a navoňavkovať pooblievať chlmecké dievčence. A ako to už na šibačkách býva, šli sme z dom-do-domu, nevynechali sme ani jeden, vošli sme všade tam kde sme vedeli že bývajú nejaké tie naše rovesníčky, alebo aj akékoľvek iné nášmu veku primerané objekty. Niekde nás okrem kraslíc a mydlového cukru ich rodičia dobrácky ponúkli aj kalíškom likéru či promincľovky. Predobedom sme sa už iba nahlúplo usmievali a potácali s „výslužkou“ k domovu.

        Keď ma naši zbadali, vytiahli z obývačky do záhrady pod strom kreslo, usadili ma doň a bedlivo ma pozorovali, až dokým som nevytriezvel. Nemá ešte ani 6 rokov a už opitý - takéto dačo sa v našej rodine veru ešte nestalo!

        Ale možnože práve tento moment v mojom živote spôsobil, že som sa s alkoholom akosi neskamarátil, a že som zostal v tomto smere takmer absolútnym abstinentom. Asi tak raz za dva -tri roky sa síce zvyknem zrúbať do nemoty, kedy v príjemnej atmosfére, s manželkou, bratom, či s priateľom vypijem zo dva-tri litre kvalitného vína, a mám potom na pár mesiacov ´vyzametané´! Ale vždy to spravím neďaleko od  svojej postele, a s jasným zámerom vyčistiť svoj HDD a následne ho zreštartovať. Trvá to síce niekoľko dní, ale efekt je zaručený: všetky balastné myšlienky sú fuč!

https://www.youtube.com/watch?v=2vh8evCMUoU

(Paul McCartney & Wings Picasso's Last Words 2010 Remastered)

Hmmm, teraz ma napadá: mám už poriadne dlhú absenciu, mal by som to ísť okamžite napraviť!