OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
 

MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Rameno

RAMENO

Steven: Aj ja som sa vyhol operácii ramena, nemal som totiž príliš na výber.

        Pred asi 4-mi rokmi asi týždeň pred odletom domov som upratoval okolie domu, aby nevyzeral opustený. Na trávniku medzi múrom plota a ulicou, teda asi 3  metre predzáhradky rastú stromy. Dva z týchto stromov sú palmy. Tie raz-dvakrát ročne zakvitnú a následne tam narastú stovky semien asi takej veľkosti a podoby ako žalude. Chodia na to kaloňe, teda veľké netopiere, anglicky volané lietajúce líšky. V noci sa zletia na kvety či semená, a do rána je trávnik posiaty rôznymi odpadkami.

        Tie semenáče som tak ako každý rok včas odpílil. Padli na trávnik a pustil som sa do ich odhrabávania. Ešte som poriadne ani nezačal hrabať a presne ako Jánošík na rozhodený hrach som stúpil na tie semená a s veľkým švihom som sa zroloval na chrbát! Reflexívne som chcel stlmiť pád a naplno dopadol na lakte. Najviac to odniesol môj pravý lakeť a pochopiteľne prenesene aj pravý ramenný kĺb. Výsledkom bola okamžitá obrovská bolesť v pravom pleci, ktorá neustupovala ani po hodine-dvoch. Ruku zdvihnúť? ... zabudni! nešlo to!

        Bolesť sa do druhého dňa trochu zmiernila, ale keďže som bol pred dlhým pobytom mimo Austráliu, pre istotu som zašiel na vyšetrenie. Röntgen neukázal nič zlomené, boli tam však viditeľné stopy natrhnutého väziva. Čo s tým treba urobiť? Vraj čo  najskôr operácia, aby sa to väzivo nestiahlo, nezdeformovalo, ... ale vraj taká operácia nemusí byť úspešná, závisí to od vážnosti natrhnutia. A po operácii bude potrebné mať tri mesiace ruku fixovanú vedľa tela. A je nejaká druhá možnosť? No, ak to necháme tak, tak neviem-neviem, možno sa to rameno znehybní, možno sa to snáď aj nejako usadí, ak aj tieto nie, tak možno iné svaly preberú funkciu týchto, ... Vidina takej budúcnosti mojej ruky nebola v tom momente veľmi optimistická.

        Keďže letenky kúpené, dom zakonzervovaný, cestovná horúčka pomaly narastá, radosť zo zvítania s domovom tiež, ... chtiac-nechtiac som bol donútený ponúkanú operáciu odmietnuť. Tak sa stalo, že som to napokon nechal na prírodu. Pomaly pomaličky som bol schopný dvíhať tú pravú ruku vodorovne, po roku ešte stále s bolesťou aj nad hlavu. Dnes som schopný s ňou bez väčšej bolesti vymeniť žiarovku na strope.

        Asi máš predsalen pravdu aj v tom, že treba veriť, a treba chcieť.

frown

Milan: Áno, tvrdím, že máš vo svojom živote najmä chcieť a veriť!

        Vôľa a viera je v živote pri dosahovaní úspechov to najdôležitejšie. Ale tvrdím aj toto: „Vyhýbaj sa doktorom!“ A má to znamenať hlavne to, aby si viedol taký spôsob života, aby si nikdy žiadneho doktora nepotreboval. A teraz niečo o mojom ramene:

        Pred pár rokmi som bol na jednom gréckom ostrove zatiahnutý skupinkou mladých chalanov do turnaja vodného póla - chýbal im hráč. Ja takmer 60-nik medzi 20-25ročnými som hral ako čert! a bol som najlepší s najviac nastrieľanými gólmi a turnaj sme vyhrali. Lenže zakrátko som nevedel zodvihnúť pravú ruku bez ukrutánskej bolesti v ramennom kĺbe. Do výšky očí to ešte šlo, ale vyššie už len za pomoci druhej ruky, pekonávajúc otrasnú bolesť. Neskôr začala bolieť aj tá ľavá ... Keď toto nezmenene trvalo už dva-tri týždne, zašiel som za ortopédmi. Spravilo sa RTG, CT, MR, ... a stále nič, len nejaké azda, možno, ... a napokon aj nejaká tá možná ale nie veľmi istá dg: "Máte zápal puzdra rotátorov."  Héj? A to akože je čo? No, že svalstvo ktoré spôsobuje to že vám rotuje rameno má zapálené svoje obaly ... A kúrnik! A teraz čo? No nič, len vám tam do toho kĺbu budeme pichať kortikoidy. Hahááá!!! Trt makový! Máš ho vidieť - ani bohovi! Nikto do mňa nič pichať nebude!

        Odišiel som a trpel, ale iba keď som zdvihol ruky, takže som ich moc nedvíhal, a ani som ich nepotreboval dvíhať vyššie ako po oči ... Chlapče, trvalo to tri roky! kým mi tá bolesť veľmi pomaly-pomaličky zoslabla, a postupne úplne prestala. Ale ešte aj dnes, keď mám zdvihnúť ruku, tak sa v duchu bojím tej dlho prežívanej bolesti, a tak trochu tam ešte kdesi málinko aj šimrá. Spávam na boku s rukou zdvihnutou pod hlavou - zakaždým ma tá mučivá bolesť úplne prebrala s bolestnou grimasou, a to aj niekoľkokrát za noc, keď som si chcel ruku zodvihnúť, ako som na to bol roky navyknutý ... naozaj nezabudnuteľné ´slasti´ života!

Nuž, asi takto môžeme napomôcť pri prekonávaní tvojich včerajších, terajších, a samozrejme aj tých zajtrajších bolestí. Želáme každému rýchle a trvalé uzdravenie!

PS:

Ošetrujúci lekár v našej nemocnici: "Bolí vás niečo?"   Večer dovezený, zázračne preživší príšernú autohaváriu: "Nie, len keď sa smejem."

surprise laugh