MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

NA OSLAVE MOJEJ 70-KY

Ing. Pavel Juriš: 1984, cez transfer menom Ivan Ryšavý; Ing. Ján Kadlec: 1990, cez plány prvej benzínky; Ing. Štefan Pejo Vidlár: 1992, cez otca (Dr. Štefan) a mamu (teta Irča); Ing. Miroslav Tančin, 1996, cez hrnce; Ing.h.c. Miroslav Krajíček: 1997, FEX, donor/sponzor našej praxe+bývania;

A moje meno je ... ?

V anglosaských zemiach sa meniny neoslavujú. Majú tam toľko rôznych krstných mien, že by ich na každý deň v roku pripadlo niekoľko desiatok. Krstných mien pribúda aj u nás, takže dnes už máme v našom kalendári poniektoré dni aj dve-tri.

Ja mám dve krstné mená. Okrem oficiálneho Milan aj menej známe Juraj. Pátral som ako je možné, že mám na vysvedčení z prvej ľudovej uvedené Juraj, ale v rodnom liste a na ostatných vysvedčeniach Milan. Jediný zdroj informácií ktorý to bol ešte schopný ako-tak vysvetliť, teda môj o desať rokov starší brat žijúci už pekných pár desaťročí v Austrálii to vysvetlil takto: Keď sa naši rodičia zoznámili, dohodli sa že ak sa im narodia nejaké deti, tak chlapci budú po mamke evanjelici, a dievčatá po tatkovi katolíci. A tak aj bolo: prvá Valika (1930) bola pokrstená ako katolíčka, druhý Tibor(1934) ako evanjelik, tretia Magduška (1940) katolíčka, štvrtý Steven (1942) evanjelik. Potom bola desaťročná pauza, a po vojne (1952) som sa narodil ja ako takzvaný "poškrabok", no a keďže chlapec, mal som teda byť pokrstený ako evanjelik. A aj som asi bol, lebo v rodnom liste som Milan. Hľadal som, ale žiadneho svätého v katolíckom kalendári pod týmto menom nenachádzam. Takže sa teda zdá, že som prvotne pokrstený ako luterán. Lenže možno krátko nato aj katolík. Je to možné? Lebo už tam u nás doma v Kráľovskom Chlmci ma odmalička volali Ďurika, no a s týmto doma používaným menom som vyrastal až dokým som nenastúpil na SVŠ-ku (dnešné gymnázium). Tam som už chcel byť volaný tak ako som to mal aj v rodnom liste.

Lenže spolužiak Davo (Davorín) na jednej z prvých návštev u nás zistil, že doma ma volajú Ďurika, a s veľkým gustom a s akýmsi výsmešným podtónom roznášal toto moje domácke meno po celej škole! Našťastie, žiaden zo spolužiakov sa nechytil, a „Ďuri“ ma volá iba on.

Krátka odbočka: Keď som mal asi 12 a synovec Peter 6, môj rodný brat Štefan alias Öči, Steven, Klokan vymýšľal pre nás rôzne prezývky. Napokon mi prischlo Gusto, Gustik, pochádzajúce z veršovačky Gusto skús to! Na toto sa už takmer zabudlo, ale Klokan ma doteraz volá Gustik.Prichádzali do úvahy aj iné veršovačky ako napríklad Miloš prilož!, Michal do riti‘s mu prsty pichal!, ...

Spoločne s Davom Dibákom a s Marošom Frniakom sme zahájili naše lekárske povolania na bratislavskej fakulte, kde som bol síce tiež premenovaný, ale akosi ináč: Najprv ma kvôli strihu začali volať Kanonik, ale vzápätí ma veľmi rýchlo prekrstili a prischla mi iná, tiež cirkevná prezývka: Dekan. A pravdepodobne som nebol len tak nejaký úplne bezvýznamný študentík, pretože, možno aj vďaka tejto originálnej prezývke, ma tam každý minimálne z nášho ročníka poznal, a to nás tam vtedy  v rokoch 1970 až 75 bolo hádam aj päťsto medikov, z toho 100 zubárov!

No ale úplne najznámejší som sa stal samozrejme tým heroickým výkonom v poslednom predlženom semestri, ktorý som ani sám neviem ako a ešte ku všetkému so šťastím ako sviňa úspešne ukončil o pol roka skôr ako ostatní, čo bol pre všetkých mojich vtedajších spoluštudentov z ročníka poriadny šok!

Nedá mi aby som sa v spojitosti s mojou osobou nezmienil ešte aspoň o jednej zaujímavosti. Ako som už spomenul, narodil som sa ako posledný z piatich súrodencov, keď mala mama 42. A to je ako zaiste viete na materstvo dosť rizikový vek, keďže matky cez štyridsiatku veľmi často donosia geneticky poznačené deti chorobou všeobecne známou ako morbus Dawn alebo ajmongoloizmus, čo je vpodstate trizómia 21. chromozómu. Toto postihnutie sa vyznačuje najmä mentálnou retardáciou. Ale môže ísť aj o morbus genius, vyznačujúci sa genialitou. Pravdepodobne z dôvodu vysokého veku rodičky bola moja mama v lete 1952 prevezená a ja následne porodený v košickej krajskej nemocnici.

Vysvetlenie: Medzi idiociou a genialitou je len veľmi tenká ryha, či skôr ako vlások tenká čiarka! No a keďže ako iste viete nie som mentálne retadrovaný dauňák, a keďže naopak môj IQ je nad 150, môžeme smelo skonštatovať že budem asi to druhé, čiže génius. Okrem zjavných prejavov geniality mám ako akési memento aj jeden neodškriepiteľný znak spoločný s Dawn-syndrómom, totiž takzvanú opičiu ryhu na dlani.

U STUDÁNKY, 18.6.2022.