MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

MAČKY

Ľudia sa delia na pravákov a ľavákov, a potom je tu ešte aj malé percento obojručných (ambidextrous). To isté platí o tých, ktorí majú radi psov, alebo mačky, pričom isté malé percento má rado oboje. Ja osobne mám rád psov - nášho pudlíka Jackie som miloval! Mačky som nikdy nevlastnil, a nie som veľmi oboznámený s ich vlastnosťami, ale “patálie” s nimi som už párkrát mal. Tri krátke príbehy:

1.Cissi a cica

Naša “čínska dcérka” Cissy  sa nám asi po pár mesiacoch pobytu u nás počas raňajok sťažovala, že v noci počula v našej inak tichej ulici veľmi stresové bedákanie nejakej ženy. Obišiel som susedov a zisťoval, či nevedia o nejakom incidente v noci. Nikto nepočul nič. Pre Cissy, keď sa vrátila z školy, som mal vysvetlenie, že sa jej to asi snívalo. Ona sa dušovala, že veru nie. Každú noc študovala aj do druhej nad ránom, takže som jej začal veriť. Asi po týždni ma budí klopaním na spálňové dvere. Steven poď! Rýchle! Tá žena zase bedáka! Potichu som sa vyšmykol von a v tme čakal. Najprv bolo veľké ticho, ale onedlho to skutočne začalo - susedova mačka, a jej neopakovateľné "nariekanie"!

2.Mačací "spev"

Mačky vedia byť v noci naozaj hrozné! A najhoršie je to samozrejme v lete, keď sú pootvárané okná. Nezabudnem na prípad, keď ma raz v takúto príjemnú letnú noc zobudilo mravčanie a desivé zvuky imitujúce detský plač, akých je schopná iba mačka. Tentokrát - rovno pod naším spálňovým oknom! Moje klopanie na rám okna nepomohlo. Vediac, že mačky sa boja psov, natiahol som sa z postele k oknu a zabrechal, celkom verne - asi ako vlčiak. Môj brechot prebudil užasnutú manželku s pochvalou - “Čo vyčíňaš, ti šibe, alebo čo??!!”. Mačky som síce odplašil, ale manželka neprijala moje vysvetlenie. Nasledujúce dni som ju tajne pozoroval v odraze zrkadiel alebo okna, a som si všimol, že ma aj ona ukradomky s obavami pozoruje, či nemá predsalen zavolať na mentálnu pohotovosť pre ujkov v bielych plášťoch :-)

3.Škrtič

A ešte príbeh, za ktorého autenticitu neručím, lebo ho poznám len z počutia: Denný rozvoz detí do škôl v Austrálii rodičmi je pomerne bežné. Jedno ráno sa istý otec hnal s deťmi do školy, lebo už meškal. Zrazu odkiaľsi vyskočila pred ženúce sa auto mačka. Bolo to mihnutie, a napriek brzdeniu zacítil náraz na chladiči. Zacúval späť a vystúpil z auta. Vidiac mačku vystretú na trávniku pred domom, ako humánny tvor jej šmahom vykrútil krk, aby sa netrápila. Skočil späť do auta, vyložil decká pri škole a rýchlo mazal do roboty, kde zaparkoval v suteréne podnikovej garáže. Asi za hodinu prišli za ním dvaja policajti. Podľa zákona, keď sa zrazí pes, mačka, alebo iný domáci miláčik, tak sa to musí hlásiť polícii. Tento pán to ešte nestačil, a preto sa policajtom ospravedlňoval. Policajti si ale želali preskúmať jeho auto. Zašli dolu do garáže, a tam na údiv nášho šoféra našli tú zrazenú mačku, ešte stále „nalepenú“ na masku chladiča Land Rovera. Ako je to možné? Policajti mu vysvetlili, že podľa očitých svedkov, ktorí im nahlásili registračné číslo jeho auta, on zrazil mačku, a tá sa zabitá „nalepila“ na chladič. On si myslel, že ju tým nárazom odrazil na trávnik, a keď zacúval späť a tam na trávniku zbadal inú, ktorá tam dovtedy pokojne ležala, driemala, spala, ... a on ju bleskovo, celkom humanitárne zahrdúsil, no a ...

huát?!!!