MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

ZÁHRADNÁ PÁRTY

Američan pri BBQ o nedávnej návšteve Ruska.

        "Bolo to niečo úžasné. Šoféroval som svoj Buick krížom cez Ukrajinu s kufrom napchatým kanistrami plnými benzínu, ako mi to poradili v Európe. Mojím cieľom bola Moskva, ich vychválené hlavné mesto.

        Po celý čas mojej cesty ako keby som šiel po Mesiaci. Nikde nič, žiadny život, žiadne obydlia, všade len samá nekonečná préria, hodiny a hodiny monotónnej jazdy. Po dvoch dňoch som predsalen zbadal v tej pustatine-celine človeka, a tak som zastal a počkal, kým podišiel bližšie. A tu badám: typický ruský mužik, zarastený, otrhaný, len s jednou topánkou na ľavej nohe, ... Tak som sa mu tou mojou lámanou ruštinou prihovoril. Vravím: "Ďéduška, ty straťíl baťínku!" A on nato: "Ňet synak, já našól!" Na viac som sa už ani nezmohol, nasadol som, šliapol na plyn a uháňal som tryskom preč.

        Ako si to tak šiniem, zničoho nič ma zastaví trojčlenná hliadka milicionárov. Že vraj som prekročil povolenú rýchlosť. Opýtal som sa ich, ako na to prišli. Kapitán zavolal z neďalekého kríčka ďalšieho, na chrbte teperil predpotopnú vojenskú vysielačku, a pýta sa ho: "Radar Radarovič! Kak išiól amerikáňec?" Radar vyšponovaný v haptáku: "Fiúúúúúúúúúit!" Náčelník: "I kak jest izvoléno?!" A Radar: "Pr-pr-pr-pr-pr-pr-pr-pr!". Tak som im teda radšej zaplatil, nechcel som už s nimi zbytočne strácať čas, keďže som bol poriadne vyšťavený a takmer na konci so silami, Moskva nadohľad, ...

        Keď som vchádzal na predmestie, došiel mi benzín. Vybral som sa teda s kanistrom hľadať nejakú pumpu. Po asi dvoch hodinách úporného vypytovania, pátrania, hľadania a blúdenia som konečne  na jednom námestí zbadal veľký nápis so šípkou doľava: MAUS OLEUM. No fajn, kónečne! Lenže tam, pred tým ich olejovým centrom, bola taká dlhočizná fronta, a ešte k tomu v štvorstupe, …! No, nečudo, pomyslel som si, keď tu majú taký obrovský nedostatok benzínových púmp! Vyčkal som si v tej rade snáď aj zo tri hodiny, veď čo iného mi aj ostávalo, keďže som chcel spojazdniť svoje auto a ísť s ním ďalej, že? Lenže, keď som bol vovnútri budovy a už už na rade, pohroma!: pumpár práve zomrel! Bol tam na akomsi katafalku vystretý v sklenej truhle, okolo plačúci, smrkajúci dav, ... no smola, no!

        Ale moc som nad tým nemal čas rozjímať, lebo pri tom čakaní mi strašne začalo byť treba, a tak som sa v chvate vydal hľadať nejaké to vécko. Lenže, nájst tam nejaké, tak to je hotové utrpenie! Konečne som v jednom podchode objavil akýsi šlapací turecký hajzlík, čupol som si, a ... fúúúú, ... ale vám teda poviem, bolo to na poslednú chvíľu! Keď som si s obrovskou úľavou odľahčil, obzerám sa okolo seba a ... papiera nikde! Len vedľa ľavého ucha bola v stene škára a nad ňou nápis hádam aj v piatich jazykoch "Lízač prstov". Pomyslel som si: no to je teda odporné! No ale keď si v núdzi, ... A tak som si teda vytrel zadok prstami, strčil som ich do tej poondenej škáry, druhou rukou som vhodil žiadaných dvadsať kopejok a stlačil gombík. No a vtom ... BÁC! Tam kdesi vnútri spadla tehla či čo, hneď som si odtiaľ ruku vytrhol, a od strašnej bolesti všetky tie moje zasrané prsty poolizoval!

        No skrátka a dobre, ani netušíte aký som rád, že som opäť tu doma!"

Nu, kak gavarját rúskyje:

"Ťechňíka baľšája, kuľtury ňet!"

PS

Putin pred zrkadlom:

"Já užé stár!

Já užé óčeň stár!

Já užé óčeň óčeň stár!

Já užé, kak gavarját amerikáňci, sjúpr-stár!"

(Už som starý! Už som veľmi starý! Už som veľmi veľmi starý! Už som, ako hovoria američania, super-starý!)