MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
AHA? PRAHA! G: V sobotu 5.apríla 2014 som zaviezol Valu na pred-medicínsku prednášku, kam som ju vozieval celý školský rok vždy jedenkrát v mesiaci. A tak aj v túto pamätnú sobotu, vysadil som ju pred tým Purkyňovým ústavom kde tie prednášky obvykle mávali, a mal som celý deň na spoznávanie najväčšieho čehúnskeho mesta. Predtým som už takto prešlapal a spoznal Vyšehrad, Hradčany, Karlov most, Mánes, rôzne obchodné a zábavné centrá, hlavné aj priľahlé ulice, uličky, ... V tú aprílovú sobotu som už nemal žiaden konkrétny pražský cieľ, a tak som sa len túlal po nábreží Vltavy. Dal som si kapustnicu na trhu, obišiel okolo tančiaceho domu, smerujúc k Václaváku, k Orloju, Prašnej bráne, ... vtom ma zastaví dvojica jehovistov. Po asi polhodine rozhovoru, v ktorom som im ja hovoril, že čo a ako je to v biblii, som ich asi prekonvertoval. Lenže medzitým už bolo skoro poludnie, tak som sa otočil na spiatočnú cestu, keďže Valčina prednáška končievala obvykle okolo druhej-pol tretej. Prechádzal som, ruky za chrbtom, vyžderený do aprílového slnka, šikmo krížom cez veľkú nábrežnú magistrálu, kde práve vtedy nebolo záhadne ani len nohy, ani autá, električky, ... zrazu som začul akýsi zvláštny hukot, ale iný ako vydávala vedľa tečúca hučiaca rieka. A vzápätí ma pohltila masa bežiacich rúka a nôh, udychčaných, prskajúcich, pľuvajúcich bežcov ... musel som zrýchliť a sa im vyrovnať, aby som niekoho nezhodil, alebo niektorý z nich nezakopol o mňa, ... ale to nebolo len pár, ale obrovská riava! stovky, tisíce, keď som sa za seba obzrel tak vlniace sa pestré farebné more! ... no zbohom, do čoho som sa to zamotal! vírilo mi hlavou. A vtom som si spomenul na bolboard tesne pred vstpom do Prahy, hlásajúci o behu s názvom "pražský polmaratón", CZECH RUN, ... ja som s tými zúfalcami dobehol až do cieľa! a mám odtiaľ aj medailu ktorú mi tam tak ako asi každému dobehnuvšiemu zavesili na krk - TO ČUMÍŠ VOLE!
Gustik, Holíč. S: Môj prvý kontakt s Prahou bol už veľmi dávno, asi tak v roku 1964. Po celodennej potulke po Václaváku a jeho okolí som si večer spomenul na piváreň „U Flekú“. Dal som si spolu s pridelenou čatou mojich vojakov jednu čiernu "zrzavú", a tam sme aj, vyšpónovaní ako struny, šliapali a masívne dupali na vojenskej prehliadke pri príležitosti osláv sviatku ukončenia druhej svetovej vojny toho 9. mája, rovno pred najvrchnejšou garnitúrou vtedajšej štáto-straníckej boľševickej verchušky ČSR na čele s prezidentom súdruhom Antonínom Novotným. V Prahe som bol v minulých pár rokoch dvakrát. Minulý december sme tam zašli s priateľom vlakom - externe robil akési sociologické štúdium na predvianočných trhoch. Stretli sme sa tam aj s Andy Hricom a celkom dobre pokecali. Ale mám zaujímavejší príbeh z auto-výletu, absolvovaného asi tak v roku 2011. Zašli sme tam s priateľmi na kamarátovu chatu pri Kolíne. Odtiaľ je „stovežatá“ iba na skok. S tými priateľmi sme na potulkách Prahou kdesi v uličkách blízko Václaváku zastavili postupne troch chodcov s otázkou, ako sa môžeme najkratšou cestou dostať k pivárni U Flekú. Prvý oslovený bol mladík ešte s mliekom na brade, druhý bol cudzinec, ale keď sa spoza rohu vynoril taký typický postarší český inteleguán, hneď som vedel, že ten nám určite pomôže. Oblečený ako nejaký šľachtic z dôb „keď ešte Hácha bol Masarykom“, s motýlikom, prúžková košeľa, vesta, slamený klobúk, ... Už mu chýbala iba špacírka alebo dáždnik ... skrátka taký typicky čehúnský šöne nácy.
Keď som ho oslovil slovensky, zacítil som z jeho strany jemný ale celkom zjavný odstup, a začal popisovať, ako sa tam dostaneme: "No, takže takhle! Pojedete dole k Vltavě, dále kolem Divadla, ..." Potom z ničoho nič stíchol, pozrel sa na mňa ostrejšie, prísnejšie, a spýtal sa: "Mluvíte anglicky?". Zarazilo ma to. Zazdalo sa mi, že či snáď nebodaj nechce začať machrovať! ... na kieho čerta sem ťahá angličtinu? Však češtinu tiež ovládam. Tak som teda bez zaváhania odpovedal tak ako to chcel, teda po anglicky, ale replikujúc, že ak chce, viem s ním pohovoriť aj maďarsky, španielsky, rusky, česky, slovensky, môžeme teda komunikovať v ktoromkoľvek zo svetových aj menej svetových jazykoch ... Pánko skoprnel. Toto určite neočakával. Ten pohľad naňho v tom momente stál za všetky prachy! Pokračoval, mekotajúc školáckou angličtinou, ktorú som mu sem-tam doplnil, poopravil, ... značne rozpačitý a už aj celkom očividne upotený, popísal nám skratkovite cestu k známej pivárni, ale bolo na ňom vidieť, že najradšej by sa okamžite vyparil. My sme ho ale nechali „vyrozprávať“, vymáchať sa vo vlastnej spupnej šovinistickej šťave. Neskôr sme sa na tomto namyslenom chmuľovi pšažákovi parádne pobavili. Myslím že dostal to čo síce nečakal, ale čo si naozaj nanajvýš zaslúžil. Nabudúce si celkom iste rozmyslí, či bude chcieť so svojou školáckou „angličtinou“ spíkovať. Snáď ak má aspoň trošku ľudskej hrdosti, tak už nikdy nebude ponižovať slovensky hovoriacich turistov.
Steven, Gold Coast.
|
