MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

"Trinidad"

        Kedysi okolo roku 1961:   Počas mojich vysokoškolských štúdii som nahral na internáte na kotúčový magneťák jedného môjho priateľa, ktorý hral na gitare a spieval istú mne dovtedy neznámu pieseň, ktorej melódia ma očarila, ba až opantala. Nemal som vtedy ani potuchy o čom to vlastne spieva, ale pre mňa to znelo - nádherne!

        Roky leteli: V 68-mom prišla moja vynútená emigrácia k protinožcom ... časom prichádzali naozaj prevratné zmeny audio- a video- technologií, ktoré si vyžiadali prehrávania starých záznamov z kotúčových magneťákov na kazeťáky, odtiaľ ich digitalizácia na PC a následné napaľovania na CD, no a ešte neskôr – a to už je dnes - na USB-kľúč. Máme k dispozícii už aj vývojový komunikačný zázrak – internet! A s ním jeho nádhernú, čarovnú súčasť: Youtube!

        Tú pásku s tajomnou nahrávkou som akosi zachránil, ale možnosť jej prehrávania už nie – môj staručký magnetofón vekom "zahynul". Gumené súčasti, prevody, kolieska, rýchlosti, presný posun, elektronika – to všetko znefunkčnelo. A moja roky hľadaná melódia a myšlienka na jej znovuobjavenie pomaly ale isto bledla.

        Pátranie na internete nemalo úspech: pamätal som si totiž akurát melódiu, ale to veľmi nepomôze, pre nájdenie niečoho na internete to chce aj slová, ako napríklad titulok, meno interpreta, alebo aspoň nejaké tie slovká z textu, ... ja som si však pamätal iba čosi, čo na konci refrénu znelo ako "trinidad". Vtedy, keďže som ešte nevedel anglicky ani mäkké fň,, to mohlo byť hocičo, trebárs aj "pretty girl"!

        September 2018:   Za oknom linky KE123 kdesi nad Papuou cestou z Blavy do Brisbane mi pri ľavoboku hučal osvetlený motor, a ja som v jeho monotónnom vrnení dumal, ako vyriešiť túto moju vyše polstoročnú záhadu. Zvažoval som aj nejakú pomoc odborníkov, ... kdesi by mi to možno ešte vedeli prehrať, a ak magnetická páska, ktorá má vraj životnosť maximálne 10 rokov – tak nás vtedy informovali - ešte bude funkčná ... Asi už na takúto resuscitáciu bude neskoro! Či? ... Nebolo!

        20. september 2018:   Dnes som v garáži rozobral ten môj starý „skapatý“ magneťák. Prečistil som všetko čo sa len dalo, nahodil starú pásku a ... no áno, musel som pásku posúvať rukou aby sa to vôbec pohlo, a ani elektronika už nebola to čo za nova, lebo už to iba škrčalo, chrapčalo ... no zbohom! Ale pomaly, pomaličky sa začalo dať čosi rozpoznať, dokonca Shazam mi pomohol rozoznať Along Came Jones, teda toho "žabáka" o ktorom tu dole píše bráško, ktorého som mal tiež na tejto páske.

        Lenže, čím ďalej som pásku posúval, čím viac metrov kotúč naberal, tým boli melódie viac a viac skreslené. No ale predsalen asi tak piata v poradí od začiatku pásky bola tým hľadaným cieľom môjho mnohoročného rébusu - TERNO! A na môj úžas, ako-tak to aj hralo! A dokonca som porozumel aj slovám - nie, nie, žiadny "trinidad", ale „dreamy doll“! Tak, a mám prvú stopu! Ten mobilový rozoznávač to síce nebol schopný kvôli skresleniu rozpoznať, ale už som ho ani nepotreboval: pomohol Youtube! Napísal som tam skladby z rokov 1950-60, plus názov Dreamy Doll, ... a je to tu, a mám to, a v plnej paráde, a ešte k tomu na plné pecky!: Bob Luman - Dreamy Doll (1959)

https://www.youtube.com/watch?v=Q5vcLFIIDY8

Moja radosť je jednoducho neopísateľná! Uznajte: nájsť milovanú, už takmer zabudnutú melódiu po toľkých rokoch, a ešte k tomu takto svojpomocne, a takým strastiplným opravovaním, manévrovaním, ... - UFF!!!

(september ´18)

[Spevák Bob Luman (Robert Glynn Luman) zomrel v r.1978 ako 41 ročný na zápal pľúc.]

Gustikov  „Žabiak“

        "V mojich násť/tíns (13-19) som bol konfrontovaný novou hudobnou vlnou, bítom. Naši rodičia odchovaní dychovkou zalamovali rukami nad tým, že čo za rámus sa to rinie z tých rádií a už aj z nových krámov magnetofónov, veď ten buchot sa nedá počúvať! Asi tak dajako vníma a hodnotí tá moja generácia "rap".

        K tomuto hudobnému trendu sa pridali dlhé vlasy, a to bol pre stárež len veľmi ťažko prekonateľný delikt – v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a ešte k tomu v tábore takzvaných socialistických a ľudovo-demokratických štátov existujúcich iba vďaka mohutnému vplyvu sovietskeho bolševizmu bola výchova mládeže jednoznačne systémom „makarenko“, čiže ručne-stručne, najlepšie remeňom! No a na tie vlasy – predsa nožnice! A neraz počas spánku úbohého delikventa!

        Nahrávalo sa vo veľkom. Jeden z prvých kotúčových magnetofónov tej doby značky Sonet Duo – mám ho stále a opatrujem ho ako veľmi vzácnu relikviu - sme vďaka môjmu o 10 rokov staršiemu bratovi vlastnili aj u nás v sestrinom domčeku na Trnávke. Nahrávky piesní boli získavané výhradne z jedného zdroja „Rádio Luxemburg“ znalcami zvaný „Laxík“, pre ktorého bol jeho zosilňujúco-stišujúci zvuk neodmysliteľne spätý a charakteristický. Keď som ho po zrušení rušenia vysielania z tamtoho zahnívajúceho kapitalizmu, čiže po „nežnej“ roku 1989 počúval, prisámvačku to už nebolo ono! - to "húpanie" k tomu rádiu akosi patrilo.

        Elvis. Chuck Berry. Buddy Holly a Crickets. Jerry Lee Lewis. Little Richard. Cliff Richard a Shadows. Supremes ... Ale hlavne, skutočný a nefalšovaný bigbít: THE BEATLES! BeeGees! Stouni! A ... no spústa vyrojivších sa interpretov, kapiel a "bandov" najmä z takzvaného livrpúlskeho mersey-beatu, ku ktorým sa ako echo pridávali zámorskí BeachBoys a ďalší a ďalší ... Nás puberťákov toto celé absolútne uchvátilo! Osobne som naprosto spokojný a šťastný, že som vyrastal v takomto prostredí, v tak úžasnej hudobno-spoločenskej atmosfére ústiacej do hnutia kvetinových hippies!

        Popri povinných návštevách hodín klavíra, čo ma priznám sa nikterak nebavilo, som sa dobrovoľne a cez doráňané skrvavané končeky prstov naučil hrať na gitare. Keď som to už ako-tak vedel, založil som s kamarátmi rovesníkmi kapelu s názvom THE BEE KINGS, teda Včelí Králi. Kamil Krus John, Davo Dibák Paul, ja George, Oliver Orfanus Ringo. Hrávali sme v posluchárni nášho gymnázia so školskou aparatúrou, ktorú nám zakaždým trpezlivo a láskavo každú sobotu doobeda odomykal a požičiaval vtedajší profesor matiky a neskorší riaditeľ Augustín Šutta ... hovoríme tu o rokoch 1967, 68, 69, 70, ... ách jáj, to boli časy!

        Mali sme na škole ešte jednu konkurenčnú kapelu s revolučným názvom The Lost Generation, čiže  Stratená Generácia, tí boli o rok starší, a teda asi aj o niečo ostrieľanejší. Ale obe kapely sme napokon ´dožili´ prechodom do krutej bolševickej normalizácie a odchodom jednotlivých členov na univerzity, alebo do svojich profesií. Nie tak ako Hammelove Prúdy, Vargove Collegium Musicum alebo Rážov Elán, ktoré toto všetko prežili, a popravde zdobili našu populárnu beatovú hudobnú scénu po celé desaťročia, podaktorí až dodnes.

        Toľko moje vskutku krátke antré . A teraz, prečo to vlastne píšem.

        Pred pár dňami mi poslal Öči/Štefan/Steven - to je ten môj o 10 rokov starší a už pol storočia austrálsky brat - link ako spomienku na skupinu Kinks z tých čarovných šesťdesiatych. Okamžite som zareagoval dotazom na jeden z mojich roky rokúce nerozlúštených záhad. Mali sme, a stále ešte mám, nahrané všeličo z tých rokov. Ale jedna z tých skladieb bola pre nás oboch akási záhada. Zaujímavá, akoby rozprávková, kde, ako sme sa vtedy mylne domnievali, šla a spievala skupinka možno baníkov či koho, a vtom zbadali čosi nervydrásajúce, asi nejakého obrovského žabiaka! Lebo keď k tomu prišli, tak ten sólo-spevák ustráchaným hlasom až fistulou plačlivo zaproklamoval, ostatní priposrano zadeklamovali „-...and thééén?!“ akože „...a potom?!“ ... No a potom sa ozvalo dvakrát „E.E“ ako keď zakŕka žaba, a pokračovalo sa v speve ďalej.

        Nečakal som, že mi v tomto mojom neobjasnenom prípade z hlbokej minulosti môj brácha pomôže, ale pravdepodobne to bol aj preňho silný zážitok, ktorý tam v ďalekej Austrálii už veľmi dávno rozlúskol, pretože mi okamžite odpovedal linkom na môj reliktný problém, za čo mu aj touto cestou veľmi ďakujem. A tu máme toho krásavca: skupina The Coasters, a skladba „Along Came Jones“.  

https://www.youtube.com/watch?v=eFyr49TwuiI

        V skutočnosti text piesne hovorí o istom násilníkovi Slanom Samovi, ktorý chce od krásnej mladej rančerky Sladkej Sue listinu na ranč, ktorú ak mu nedá, tak ju prepíli na dve polky ... no a vtom tam príde Vysoký Štíhly Jones, pomaly chodiaci a pomaly hovoriaci, a ten dá toho zločinca samozrejme „do laty“ ... HAHAHA, aký to rozdiel od tej našej pôvodnej predstavy a domnienky! Vidíš, aké dôležité je vedieť anglicky?!"

(máj ´18)

"PS: V piesni "Zbohem lásko" spievanej Waldemarom Matuškom sme zaboha nevedeli rozlúštiť jedno jediné slovko, takmer sme zodrali pásku, keďže sme to stále vracali a opakovali a vracali a opakovali, ucho na repráku, ... to slovko bolo buď "pak", alebo "fakt". Hádali sme a hádali sa dokrvi, nerozlúštili ... Teraz už samozrejme vieme, že ... FAKT!"

Gustik, Holíč.