MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

My Lai - pravda o Vietname. A o nás!

        V totalite naše komunistami (Komunistická Strana Československa = KSČ, dnes Smer) cenzurované médiá boli hlásnou trúbou najväčšieho klamára v histórii, Sovietskeho Zväzu (Zväz Sovietských Socialistických Republík = ZSSR, dnes Ruská Federácia = RF). Občan nemal možnosť porovnať tie ich lži, a dodnes má v hlave usadené množstvo klamstiev, v ktoré stále verí. Napríklad o napadnutí Vietnamu Američanmi.

        Američania nenapadli Vietnam. Vietnam bol, tak ako je dnes Kórea, rozdelený na Severný, komunistický a ekonomicky chátrajúci, a Južný, ktorý bol slobodný a ekonomicky prosperujúci. Podobne ako dnes, "tábor mieru" - rozumej Sovietsky Zväz  a jeho satelity, teda aj Československo (Československá Socialistická Republika = ČSSR), plus Čína - dodávali pre Severný Vietnam vojenskú pomoc a rozumy ako vykrútiť krk svojmu slobodnému južnému susedovi, a nastoliť tam ďalší "raj na zemi", ako to dnes už poznáme pohľadom na chátrajúcu Kubu, Severnú Kóreu, Zimbabwe, Venezuelu.

        Od roku 1965 začali vojská Severného Vietnamu (vietkong) s podporou a výzbrojou Ruska a Číny prekračovať hraničnú 17. rovnobežku a napádať juhovietnamskú armádu na jej území za účelom obsadenia celého Južného Vietnamu a nastolenia komunizmu aj tam. To všetko bez vypovedania vojny, presne tak ako v prípade Južnej Kórei.

        Južný Vietnam protestoval v OSN proti invázii severovietnamských vojsk a žiadal zastavenie agresie. Keďže komunisti v agresii pokračovali, požiadal o pomoc svojho spojenca USA, s ktorým mal spojeneckú zmluvu. Takto boli Američania zatiahnutí do vietnamskej vojny. Ďalšie štáty paktu ANZUS poskytovali J. Vietnamu najmä logistickú pomoc, napr. Thajsko poskytlo základne.

        Severovietnamskí komunisti posielali neustále vojakov do Južného Vietnamu a i napriek státisícovým obetiam - padlo ich vyše milióna! - agresiu odmietali ukončiť. USA vyzvali v roku 1973  komunistický Severný Vietnam, aby túto nezmyselnú neľudskú agresiu ukončil a aby sa stretli za rokovacím stolom. Inak začnú mohutné letecké útoky na hlavné mesto Severného Vietnamu Hanoi.

        Vietnamskí komunisti a ich sovietski poradcovia sa domnievali, že ruské Migy a PO tomu dokážu zabrániť, a s rokovaniami nesúhlasili. Začalo bombardovanie Hanoja. Ruské Migy boli na Američanov neúčinné. Po čase bolo zrejmé, že sa komunisti nedokážu ubrániť pred zničením, a tak súhlasili s konferenciou, ktorá sa uskutočnila ešte v tom istom roku v Paríži.

        Na konferencii známej ako Parížska dohoda bola podpísaná zmluva o stiahnutí severovietnamských vojsk a odchode vojsk USA z Južného Vietnamu. 17. rovnobežka sa potvrdila ako platná hranica medzi Severným a Južným Vietnamom. Vojská USA v dohodnutom termíne z Južného Vietnamu odišli, zostali tam iba vojenskí poradcovia.

        Tu treba zdôrazniť, že vojská USA nikdy neprekročili hranice Severného Vietnamu.

        O dva roky neskôr, v roku 1975, komunistické severovietnamske vojská, ako to už majú komunisti vo zvyku, zmluvu porušili: bez vypovedania vojny prekročili hranice, obsadili celý Južný Vietnam a nastolili aj tam komunistický režim.

        Počas predchádzajúcej vojenskej pomoci stratili Američania 55 000 životov! Niet sa čo čudovať, že nemali nielen ochotu, ale najmä žiadnu podporu od svojich občanov a ich zástupcov v kongrese USA ďalej umierať pre túto ďalekú krajinu - v duchu dohôd z Paríža nezakročili.

        Po okupácii Južného Vietnamu severovietnamskými komunistami riadenými z Kremľa vybudovali vo Vietname po vzore sovietskych gulagov desiatky ,,pracovných táborov“ pre odporcov režimu, kde pomocou teroru a vraždenia ,,prevychovávali vlastizradcov". Bolo tam povraždených tisíce a tisíce Vietnamcov! Ďalšie tisíce ich zo svojej vlasti utieklo loďami.

        Pamätná, priam ikonická fotka s nahým bežiacim popáleným vietnamským dievčatkom bola zákerne zneužitá ako vraj ďalšie zverstvo Američanov. Faktom však je, že v dedine My Lai severovietnamský Vietkong použil dedinčanov ako štít. Juhovietnamské letectvo varovalo pred útokom, ktoré zakrátko v snahe vykúriť vietkongistov začalo zhadzovať napalm. Ľavicová propaganda to zvalila na Američanov.

        To dievčatko je dnes dospelá žena žijúca v USA. Vietnamci veľmi dobre vedia, kto bojoval a hynul za ich slobodu: podľa dlhodobých prieskumov vo Vietname najpopulárnejším národom je pre nich národ USA. Prečo asi!

A teraz čosi o nás:

        Komunistický teror trvá v miernejšej forme vo Vietname doteraz, viď nedávny únos Vietnamca z Nemecka za dokázanej asistencie slovenských najvyšších predstaviteľov Kaliňáka, Fica a všetkých ostatných členov a najmä funkcionárov združených v politickej strane s krycím názvom „Smer“. V Česku zotrvali pod zoskupením s jasnejším názvom KSČM = Komunistická Strana Čech a Moravy, a v páre/tandeme s ČSSD = Česká strana sociálně demokratická. Porazili nás, bežných občanov, opakovane v rokoch 1948, 1968 aj 1989:

        1948 = v Česku zvíťazili komunisti, u nás demokrati - ale "väčší vraj bere všetko!" - a po takzvanom "znárodnení" nasledovala 20-ročná bolševická represia;

        1968 = Češi v početnej presile voči Dubčekovi podpísali Brežnevovi kapituláciu, cestu k následnej takzvanej "normalizácii" a ďalšej 20-ročnej komunistickej represii;

        1989 = Havel a jeho Občanské Fórum zapredalo ideály "nežnej" bábkovou výmenou moci za beztrestnosť bolševíka! - nasledovalo ďalších vyše 20 rokov vlády bolševikov komunistov - a vládnu tu doteraz! ÚŽAS!

        V tomto komunistami opakovane násilím uzurpovanom, nám bežným občanom ukradnutom štáte je pre mňa ako ťažko skúšaného, mnohokrát oklamaného podvedeného občana nie veľmi prekvapivé, avšak veľmi varovné to, že na tento bezprecedentný únos bol použitý náš takzvaný letecký  prezidentský "špeciál", teda lietadlo, slúžiace na prepravu najvyšších štátnych predstaviteľov! Hrôza! Pod akým to vedením tu stále žijeme?! Myslel som si, že pred tou zamatovou zmenou sme dostatočne trpeli, a teda aj zmúdreli, a že bolševizmus už definitívne odmietneme tak ako fašizmus a ostatné neľudské režimy.

        Žial, takéto a mnohé ďalšie skutočnosti vyplávajúce v minulých rokoch našej 25-ročnej samostatnosti na povrch potvrdzujú opak. Spomeňme si len na nedávnu dobu temna za mečiarizmu vrcholiacu nehanebným únosom prezidentovho syna. Tento únos a zavlečenie zorganizovali a uskutočnili najvyšší predstavitelia môjho štátu ruka v ruke s mafiánskym podsvetím - hrôza! Svojou voľbou stále dovoľujeme, aby náš štát ovládli takíto pohrobkovia predstaviteľov totality, teraz už ako takzvaní sociálni demokrati. Nečudujme sa potom ale takýmto hanebným praktikám zo strany tohto stále ešte boľševického vedenia nášho štátu!