MUDr. Milan NAGY knihy :) books
|
"PRÍRODA JE VŠETKO, VŠETKO JE PRÍRODA. AJ BOH!" Dr.MilanNAGY "NATURE IS EVERYTHING, EVERYTHING IS NATURE. EVEN GOD!" HLAVA-32 CATCH-32
Literárna prvotina Dr. Milana Nagya s názvom HLAVA-32 alebo Ako neprísť o zuby predčasne je zameraná predovšetkým na tému 'starostlivosť o chrup a prevencia rôznych zubných ochorení' dopĺňanú autorovými vlastnými skúsenosťami zo života a praxe. Môžete si ju objednať priamo z tlačiarne http://www.durlak.sk/, alebo vo Vašom najbližšom kníhkupectve.
22. SEPTEMBER 2012
KRSTINY HLAVY-32 THE BAPTISM OF CATCH-32
RECENZIE K HLAVE-32 - REVIEW OF THE CATCH-32 PROF. MUDR. IVAN ERDELSKÝ, CSc. Niekoľko slov k HLAVE-32: V súčasnosti sa odborná i laická verejnosť stretáva s veľkým množstvom stručnej i obšírnej literatúry v medicínskej oblasti, menovite v oblasti chorôb zubov a ústnej dutiny. Sú to rozličné letáky, brožúrky či celé knihy pokrývajúce stolíky čakární zubných lekárov alebo výklady kníhkupectiev. Väčšinu z nich zbežne prečítame a zahodíme s poznámkou, že to už poznáme a nič nové sa tam nedozvieme. Malá knižočka MUDr. Milana Nagya, ktorú som mal možnosť prečítať sa vymyká z tohto radu suchých faktov a informácií. Veselá prechádzka stomatologickou problematikou zahŕňajúcou aj psychologické problémy malého pacienta vstupujúceho do zubnej ambulancie nám priblíži celú plejádu problémov, z ktorých sa nielen rodič /laik/ ale aj pracovník v tejto branži poučí a často aj pobaví. Praktickým spestrením podanej problematiky je aj súbežný text v angličtine, pomocou ktorého si čitateľ môže overiť aj svoje anglické vedomosti a zopakovať anglické odborné výrazy. Týmto by mohla byť táto knižočka pomôckou študentom stomatológie v kurzoch anglického jazyka. Celá koncepcia knižky je novým pohľadom na osvetovú literatúru. Odporúčam ju širokej laickej i odbornej verejnosti. *** A few words to CATCH-32: Nowadays, the professional and general public encounters with lots of brief and lengthy literature in the medical field, namely in the field of the diseases of teeth and oral cavity. There are various leaflets, brochures or books covering the tables in waiting rooms of dentists or the widows of bookstores. Most of them we thoughtlessly read and throw them away with a note that we already know it and there is nothing new. The small booklet written by MUDr. Milan Nagy, which I had the opportunity to read, stays far from the dry facts and information. This cheerful walk through the dental problems involving also the psychological problems of a little patient entering the dental ambulance will explain the whole array of problems, from which the parent /layman/ but also the worker in this industry will learn and often entertain himself. Its parallel English text is a practical diversification to the given issues, which will help the reader to verify also his English skills and to repeat the English scientific terms. That´s why this booklet may be a tool for students of dentistry with courses of English. The whole concept of this book brings a fresh view to the public education literature. I recommend it to the general public and also to the professionals. Bratislava, September 2012 ►► MUDr. Ján Gašič, prezident SKZL / President of Slovak Dental Chamber Jozeph Heller, Hlava-XXII, aktéri: Yossarian, Major Major Major. V mladosti jedna z mojich obľúbených kníh, ktorú som prečítal niekoľkokrát. Kniha o nezmyselnosti a tom, ako sa „to nedá“. Milan Nagy, Hlava-32, aktéri: zubný kaz a parodontóza. Knižka o tom, ako sa „to dá“, popretkávaná životnými skúsenosťami a zážitkami autora. Knižka určená laickej verejnosti, ale predpokladám, že si ju so záujmom prečítajú aj naši kolegovia. I keď si nemyslím, že získa celosvetový úspech ako Hlava-XXII, prajem jej úspešný štart a záujem čitateľov. *** Jozeph Heller, CATCH-XXII, actors: Yossarian, Major Major Major. In my youth, one of my favorite books that I read several times. Book of meaninglessness and how "it can not be." Milan Nagy, CATCH-32, actors: dental caries and periodontitis. A book on how "to be" intertwined life experiences and experiences of the author. The book addressed the general public, but I suppose you read it with interest and our colleagues. Even if you do not get the worldwide success as a CATCH-XXII, I wish him a successful start and interested readers. Bratislava, September 2012 ►► MUDr. Evička Janská, obvodný stomatológ / cirquit dental surgeon Prvotinu doktora Nagya som prečítala jedným dychom! Bravúrnou ľahkosťou slova približuje našim pacientom takúto vážnu, odborne erudovanú pomôcku pre správnu starostlivosť o dutinu ústnu. Téma je pretkávaná zaujímavými zážitkami z vlastného života a skúsenosťami z praxe. Zaujalo ma, ako nezvykle a veľmi jednoduchou formou zvládol pretransformovať odborné témy do hovorovej reči. Spracoval ich takým skvelým spôsobom, že to pochopí nielen laik, ale doslova každý. Kiež by aj každý mohol a chcel túto brožúrku nielen prečítať, ale sa aj podľa nej chovať: s úctou k svojmu orálnemu zdraviu. Že čo by potom zubári robili?! Ešteže existujú ignoranti a lajdáci! O budúcnosť tejto profesie sa, žiaľ, netreba báť. Len neviem pochopiť, v čom je lepšia alternatíva trpieť v zubárskom kresle a popritom ešte i poriadne hlboko siahať do peňaženky! Odporúčam túto super pomôcku každému, komu záleží na jeho orálnom zdraví a krásnom úsmeve. A ten nám patrí, nás zbližuje, ozdravuje, omladzuje! *** I've read the debut of Dr. Nagy in one breath! He brings such serious, professionally erudite tool for proper care of the oral cavity to our patients with an ease of word. The topic is supplemented with some interesting experiences from his own life and experiences from practice. The thing that interested me was how he uncommonly and very easily transformed the professional topics into the regular speech. He compiled them in such a great way that not only a layman will understand it, but literally everybody. I wish everyone would be able and want not just to read this booklet, but also to behave in this way: with respect to their oral health. What would dentists do then?! Thank God there are ignoramuses and slackers! Unfortunately, there is no need to worry about the future of this profession. I just can´t understand, why people see as the better alternative to suffer in the dentist chair, and in addition, to reach really deep into their wallets! I recommend this great tool to anyone who cares for their oral health and a beautiful smile. Because it belongs to us, converges, heals, rejuvenates us! Skalica, September 2012 ►► MUDr. Vladimír Kohútik, obvodný stomatológ / cirquit dental surgeon Zaujímavý a obsiahly náhľad na tematiku orálneho zdravia určený širokej populácii ľudí. Hlava 32 má hlavu aj pätu i všetkých 32 zubov pohromade. Kvalitné čítanie pre všetkých, ktorí sa chcú dozvedieť niečo viac o svojej „tridsaťdvojke“, o ich spávnom udržovaní a zachovaní. Dobrá práca Dekan! *** This is an interesting and comprehensive view of an oral health intended for the general population. The Catch 32 has its form and also all 32 teeth together. It is a good reading for all who want to know more about their "32", their maintenance and preservation. Well done Dean! Bratislava, September 2012 ►► MUDr. Pavol Lovecký, implantológ / implantologist Dielko „HLAVA-32“ sa vyznačuje nevšedným prístupom k problému, ktorý mnohí radi obchádzajú, ale sú ním denne konfrontovaní. Autor autobiografickými vsuvkami obohacuje osvetovo-odbornú časť o vyzretý pohľad na problematiku medicínskeho, psychologického a filozofického prístupu k riešeniu zdravia zubov. Lebo len človek uvedomelý, chcejúci svoj život prežiť zmysluplne, pristupuje ku svojmu zdraviu a zdraviu svojich zubov aktívne, a hľadá zdroje k naplneniu svojich potrieb. Táto „príručka“ spĺňa požiadavky nielen pre radového občana, ale zaiste osloví aj mládež o pohľad na jednu z profesií, ktoré sú síce náročné, ale obohacujúce a napĺňajúce zmysel života tým, ktorí sa pre ňu rozhodnú. Už zámer vytlačiť dielko v bilingválnej verzii predurčuje možnosť širšieho záberu medzi záujemcami, keďže mladá Európa je anglofónne zameraná. Prajem Hlave-32, aby svojou logikou a filozofiou porazila doterajšie mýty o zuboch a zubároch, a tak prispela európskej populácii k slobodnému a uvedomelému prístupu ku svojmu zubnému zdraviu. *** The book "CATCH-32" is characterized by a remarkable approach to the problem that many people like to overlook, but they are daily confronted with it. Author enriches the edifying-professional part by the autobiographical insertions with the problems of medical, psychological and philosophical view of your own health of teeth. Because only a person, who is aware and wanting to live his life meaningfully, actively accesses to his health and the health of his teeth and looks for resources to fulfill his needs. This "guide" meets not only the requirements of the ordinary citizen, but certainly appeals to the youth with a view of one of the professions, which are challenging, but rewarding and fulfilling the meaning of life for those, who decide for it. Even the intention to print this book in bilingual version predetermines the possibility of a broader engagement between the candidates, as the young English-speaking Europe is focused. I wish the Catch-32 to defeat the existing myths about teeth and dentists by its logic and philosophy, and thus to contribute to the free and aware approach to the dental health in European population. Skalica, September 2012 ►► MUDr. Peter Plintovič, obvodný stomatológ / cirquit dental surgeon S radosťou som si prečítal knižku môjho priateľa a kolegu, spolužiaka zo štúdií na fakulte. Predstavuje pohľad praktického stomatológa s dlhoročnou praxou, je založená na empírii a jej cieľovou skupinou sú bez vekového obmedzenia všetci, ktorí majú záujem o zlepšenie svojho orálneho zdravia. Želám si, aby táto knižka bola motiváciou pre čo najvyšší počet čitateľov všetkých vekových kategórií. *** I read the book of my friend and colleague, fellow classmate from university studies with pleasure. It represents the view of a practical dentist with many years of experience, based on empiricism and its target is everybody who is interested in improving his oral health without any age restrictions. I wish that this book would motivate the maximum number of readers of all ages. Banská Bystrica, September 2012 ►► MUDr. Ján Rak, obvodný lekár / general prakticioner Držím dnes v rukách knižný debut svojho kolegu MUDr. Milana Nagya s originálnym názvom HLAVA-32/CATCH-32. Poznám Milana ako vtipného a inteligentného rozprávača, človeka s bohatými životnými skúsenosťami a vynikajúceho lekára - stomatológa. Neprekvapuje ma, že až teraz vydáva svoju prvú knižku, pretože doposiaľ venoval väčšinu svojich síl a času, tak ako napokon každý svedomitý a zodpovedný lekár, pacientom a rodine. V posledných rokoch však chvalabohu spomalil, osobnostne dozrel, a tak môže ponúknuť plody životnej múdrosti a bohatej lekárskej skúsenosti aj druhým. Knižka MUDr. Milana Nagya je zaujímavá i tým, že je bilingválna - na každej strane je vedľa slovenského textu aj anglický preklad, čo sprístupňuje obsah knihy nielen nášmu čitateľovi, ale de facto každému. Autor ponúka cenné rady ako si zachovať orálne zdravie čo najdlhšie. Bolo pre mňa veľmi príjemné prečítať si aj niektoré autobiograficky ladené kapitoly, v ktorých sa vo svojich spomienkach vracia do študentských čias. Milan ma vydaním tejto knižky neprekvapil, pretože vždy som vnímal prítomnosť literárneho talentu v jeho citlivej a vnímavej duši. Som si istý, že predkladaná knižka určite nie je jeho posledným literárnym počinom, a už teraz sa teším na tie ďalšie, v ktorých sa s nami ako kreatívny a inteligentný rozprávač celkom iste podelí o svoje nádherné postrehy a bohaté skúsenosti. A ponúkne nám i záblesky svojej príťažlivej a originálnej životnej filozofie. *** Today I am holding the literary debut by my colleague MUDr. Milan Nagy with an original name HLAVA-32/CATCH-32 in my hands. I know Milan as a funny and intelligent narrator, a man with many life experiences and as an excellent doctor - dentist. I am not surprised that this is the first book he publishes, because he devoted most of his strengths and time, as every responsible and reliable doctor, to his patients and family. However in recent years, he thankfully slowed down, personally matured, and now he can offer the fruit of life wisdom and rich medical experience also to others. The book written by MUDr. Milan Nagy is interesting also because it is bilingual – there is an English translation next to the Slovak text on each page, which opens the content of the book not only for our reader, but also for everyone. The author offers valuable advices on how to maintain the oral health as long as possible. I found it very enjoyable to read some autobiographically tuned chapters, in which he comes back to his student times. I am not surprised by the release of this book, because I have always sensed the presence of the literary talent in his sensitive and responsive soul. I'm sure that this book is certainly not his last literary achievement, and I am looking forward to the next ones, in which he will share his wonderful insights and rich experiences as a creative and intelligent narrator. And he will also offer the glimpses of his attractive and original life philosophy. Holíč, September 2012 ►► MUDr. Michal Straka, Slovenská Zdravotná Univerzita / The Slovak Health University Milá úprimnosť. Jednoduché podanie zložitých problémov určené pre pacientov. Dve základné stomatologické ochorenia môže pacient ovplyvniť. *** Nice honesty. It is a simple administration of complicated problems for the patient. The patient can affect two basic dental diseases. Bratislava, September 2012 ►► MUDr. Matúš Ursíny, viceprezident SKZL / vice-president of SDC Milanko, GRATULUJEM ! Je to milé, zaujímavé, pútavé čítanie, ktoré až uzrie svetlo sveta, by sa malo čím skôr dostať medzi širokú odbornú, ale hlavne laickú verejnosť, aby to, o čo sa celý život snažíme v našich ambulanciách, sa takouto pútavou formou dostalo medzi našich pacientov, ktorí si určite jedným dúškom prečítajú Tvoje riadky. Táto knižočka celkom iste nahradí všetky letáky v našich čakárňach. A výsledok? Som presvedčený, že sa dostaví rýchlo: zlepšenie orálneho zdravia populácie. A pre mladých lekárov to určite bude akýsi „guide line“, vodiace lano ako dobre liečiť a ako sa vyhnúť chybám, ktorých sme sa my počas našich začiatkov dopúšťali! *** CONGRATULATIONS Milanko! It's a nice, interesting, engaging read, which should get to the wide professional public, but especially the general public, as soon as it will see the light of world, so that the efforts from our ambulances will get to the patients in this attractive form, and they will read Your words in one breath. And what about the results? I am sure that they will come soon: the improvement in the oral health of the population. And it is going to be a good guide line, or a guiding rope for young doctors on how to treat well and prevent mistakes, which we were doing during our beginnings! Bratislava, September 2012 HLAVA-32 CATCH-32
"HLAVA-32 CHODÍ PO ROZUME KAŽDÉMU!" "CATCH-32 PASSES TROUGH EVERY MIND!" Venujem mojej žene a dvom 7-nástkam: dcére Valérii a vnučke Klaudii I Dedicate to my wife and two 7-teens: daughter Valeria and granddaughter Klaudia Predslov Hlava-22 v predpisoch americkej armády stanovovala, že účastník bojových náletov môže byť preradený na zem iba z dôvodu, že je blázon. Musí však o to sám požiadať. Ak z uvedeného dôvodu o to požiada, dokáže tým, že bláznom nie je, a preradený byť nesmie. Tejto „hlave“ neprešiel cez rozum nikto! Absurdita tohto nariadenia je legenda, používaná dnes ako synonymum pre začarovaný kruh, pre niečo, čo sa nedá. Úplné znenie nám autor rovnomenného románu Joseph Heller síce nevyjavil, všetci však veľmi dobre vieme, akých nezmyslov je schopná byrokratická súčasť nášho života. Kniha HLAVA-32 je návodom na niečo, čo sa dá! Jej úplné znenie nájdete v texte. 32-člennej „hlave“, ktorá často chodí po rozume takmer každému z nás, by mal každý z nás vedieť prejsť cez rozum. Mali by sme vyvinúť maximálne úsilie túto pospolitosť udržať neporušenú na svojom mieste až do najstaršej staroby, k čomu by mala pomôcť aj táto knižka. Popri tom má i zopár ďalších, nemenej dôležitých a nemenej hodnotných ambícií. Svojou bilingválnou verziou chce pomáhať pri zdokonaľovaní univerzálneho komunikačného prostriedku, angličtiny. Chce motivovať a posmeliť maturantov pri výbere svojho budúceho univerzitného štúdia a povolania. Univerzitný profesor MUDr. Ján Ležovič, DrSc.,: „Je to taký miš-maš. Pre inteligentných.“ Na jej ceste ku vnímavému čitateľovi a ku naplneniu ambícií jej želám veľa úspechov. Nech jej k tomu pomáha i zúbková víla z titulnej stránky! Autor. § HLAVA XXXII: »Každé jedenie musí začať čistými rukami a končiť čistými ústami. Nedodržanie tohto nariadenia je obrovským hazardom s vlastným zdravím!« Preface Catch-22 at the U.S. Army regulations provided that a member of fighting air raids can be transferred to the ground just when he's crazy. He must ask for it himself. However, if he asks with this reason, he gives evidence, that he isn´t crazy. Therefore, he cannot be transferred. This "head" did not turn the tables on anyone! The absurdity of this regulation is legendary, it is used as a synonym for a vicious circle, for something that can´t be done. Catch-32 is a recipe for some-thing that can be done! On the contrary, everyone should know how to pass through the 32-part “head” that so often passes through mind of almost all of us. It's possible! We should make maximum effort to keep this congregation intact and on its place until the oldest age. This book should also help with that effort. Catch-32 has along also a few other, not less important and not less valuable ambitions. Its bilingual version wants to assist in the improvement of an universal communication tool, English. At the same time, it wants to motivate and cheer up high school students on choosing their future university studium and career. University professor Dr. Ján Ležovič, MD., D.Sc.: "It's such a mix. Just for intelligents." On the way to a perceptive reader and fulfillment of its ambitions, I wish it much success. Let it be helped by the tooth fairy from the title page! Author. § CATCH XXXII: »Every eating must begin with clean hands and end up with a clean mouth. Failure to comply with this regulation is a huge gamble with own health!«
OBSAH Kapitola I DEDIČNOSŤ … 15 Kapitola II ZUBNÝ KAZ … 19 Kapitola III PARODONTÓZA … 23 Kapitola IV PREDCHÁDZANIE … 27 Kapitola V PREVENCIA ZUBNÉHO KAZU … 31 Kapitola VI PREVENCIA PARODONTÓZY … 39 Kapitola VII PREVENCIA PULPITÍDY … 45 Kapitola VIII ZUBY MÚDROSTI … 49 Kapitola IX STRACH ZO ZUBÁRA … 53 Kapitola X ROZPADNUTÝ ZUB … 59 Kapitola XI NÁHRADY … 65 Kapitola XII ZHRNUTIE … 71 Záverom AKO SA STAŤ ZUBÁROM … 79 Dovetok ČO JE ŠŤASTIE? MUŠKA IBA ZLATÁ! ... 85 ... a napokon POĎAKOVANIA ... 97
CONTENTS Úvodom AKO SOM SA STAL ZUBÁROM Že raz budem zubárom som nemal do maturitného ročníka ani potuchy. Dovtedy som mal bezstarostné detstvo a dospievanie, z ničoho som si nič nerobil a väčšinu mimoškolského času som trávil futbalom a hrou na gitaru. Neraz som si písaval úlohy na múriku cestou do školy, opisujúc ich od spolužiaka. Trojka bola moja najčastejšia známka, nechýbali ani štvorky a ak som dostal dvojku, to bol sviatok. No a tá najlepšia známka, jednotka, bola u mňa vzácna ako šafran! V našej prefeminizovanej tridsaťčlennej maturitnej triede sme boli len siedmi chlapci. Keď prišla triedna s prihláškami na vysoké školy, vyvstala predo mnou takmer neriešiteľná dilema čo s tým. Vyzvedal som ukradomky u spolužiakov, kam chcú ísť oni. Asi som nebol dosť diskrétny, lebo dvaja prospechovo najlepší ma začali nahovárať na niečo pre mňa v tom momente úplne neslýchané! Vraj poď s nami na medicínu, lanáril ma Davo. Sú tam tri smery, ja idem na všeobecný a Maroš na detský, no a ty poď na ten tretí, na zubársky. Zvažoval som chvíľu svoje mizivé šance a napokon som to tam drzo napísal. Bolo to odo mňa naozaj dosť trúfalé keďže dovtedajšie študijné výsledky neboli mojou silnou stránkou. Predstavte si ten šok, keď došla po prijímacích skúškach odpoveď: PRIJATÝ! No nielen to. Obaja moji kamaráti s excelentnými študijnými výsledkami prijatí neboli, vraj pre nedostatok miesta. Bomba! Obaja sa však úspešne odvolali, takže prvého októbra 1970 sme spoločne nastupovali s roztrasenými kolenami do prvého ročníka Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. To bolo niečo: Ja, takmer bezprizorná sirota, vetroplach, skaderuka-skadenoha z Trnávky, ktorému bolo dovtedy štúdium skôr na príťaž než aby sa v ňom vyžíval ocitol som sa na akademickej pôde jedného z najprestížnejších povolaní na svete. Stal som sa Medicinae Universae Candidatus! Tento fakt som si začal naplno uvedomovať až v priebehu prvého semestra a súčasne s týmto poznaním, neviem či aj nie preto že som práve vtedy duševne dospieval, som začal aj patrične vážnieť. Skúšajúca na jednom zo základných predmetov ma ešte zhodnotila, že: „Latina vám moc nejde, ale zubár z vás môže byť dobrý!“ a dala mi tú najhoršiu možnú známku, trojku. Avšak neskôr som sa chytil tak, že som sa z ročníka do ročníka neustále zlepšoval a dostával stále vyššie prospechové štipendium, ktoré som samozrejme ako sirota s radosťou uvítal. Skrátka a dobre, štúdium medicíny ma začalo náramne baviť. Moje dovtedajšie fyzické zručnosti a výtvarné nadanie som bohato zúročil na zubárskych predmetoch a moja takmer panensky čistá hlava nasávala nové poznatky ako špongia. Stretli sme sa v krúžku rôzne typy, z ktorých niektorí sa poznali už z gymnázia alebo zo štvrte, kde bývali. Títo moji spoluštudenti ma priťahovali najviac. Boli to namyslení, svetaskúsení, otrlí Bratislavčania s cigaretou v kútiku úst, baviaci sa typickou prešpuráčtinou, ku ktorej som dovtedy ja ako obyvateľ okrajovej Trnávky a študent pošenského gymnázia iba vzdialene pričuchol. Mali každý svoju prezývku a kto ju ešte nemal, tomu ju vymysleli. Keďže som sa rýchlo prispôsobil, začali nejakú vymýšľať aj mne. Najprv ma nazvali Kanonik - mal som totiž taký strih vlasov, ako keby som došiel z kláštora. Ale to sa im zdalo dlhé, takže ma zakrátko premenovali na Dekan, a dôvodili takto: Je to síce cirkevná hodnosť, ale keď teba budeme volať dekan, zhodíme tým celú fakultu. A bolo! Moja prezývka sa ujala a ja som sa napokon ako Dekan stal na fakulte takmer legendou: v poslednom semestri sme mali absolvovať tri zubárske štátnice a štyri bežné skúšky. Keďže to bolo mohutné sústo, mali sme takzvaný predlžený semester so skúšobným obdobím od mája do decembra. Inštrukcia z dekanátu pre nahlasovanie termínov skúšok znela, že medzi jednotlivými štátnicami nesmie byť menej ako mesiac. Tak som si smelo nahlásil prvú štátnicu na začiatok mája, druhú na koniec mája a tretiu na koniec júna. Pani Dobiáš v našom okne mi to „zobrala“, a tak som drzo pokračoval: dal som si pomedzi každú z nich po dve skúšky! Nepočítal som, že ich aj urobím. Stalo sa však to, čo nikto nečakal: 25. júna som sa po mojej poslednej skúške na lekárskej fakulte, ktorou bola štátnica zo stomatologickej chirurgie, ako prvý a do novembra aj jediný zo stovky budúcich zubárov prihlásil u okienka pani Dobiáš s tým, že mám všetky skúšky. „To nie je možné, Nagy!“ povedala a začala listovať v papieroch, ktoré tam o mne mala. Po chvíľke sa otočila nabok a zahlásila: „Ruženka, mám tu jedného zubára a ten je hotový. Čo s ním?“ „No čo by! Bude promovať 5. Júla s o rok staršími všeobecniarmi!“. Samozrejme sa tento extrémny výkon rozniesol po fakulte ako mohutný lesný požiar. Všade si šepkali „Dekan skončil! Dekan už skončil? Áno! Čože? To nie je možné!“ Keď sme potom nastúpili v júli a v auguste na päťtýždňové záverečné sústredenie vojenskej katedry do Žiliny, kamaráti ma obchádzali, ako keby som mal lepru, a to až do momentu, kedy to už jeden z nich nevydržal a nevybuchol: „Ty všivák! Si mal protekciu, čo?! Tlačenku z ministerstva, čo?!“ „Čo blbnete, kujóni! Akú tlačenku, však som od svojich dvanástich rokov úplná sirota, odchovala ma moja najstaršia sestra!“ Vtedy sa ľady prelomili a bolo znova všetko v normále. Zostal iba obdiv a tichá závisť. Lenže o pár týždňov, presnejšie 1. Septembra 1975, som nastúpil do školskej zubnej ambulancie v Holíči a začal zarezávať, búchajúc hlavou o múr: ty blbec! Ty tu musíš makať a kamaráti si ešte váľajú šunky! Ale vzápätí som si uvedomil, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, a začal som sa učiť pracovať! Introduction HOW I BECAME A DENTIST I had no idea that I´ll become a dentist untill my graduation year. Until that time, I had a carefree childhood and adolescence, I di-dn´t worry about anything and I spent most of the time playing football and guitar. Sometimes I would write my school assign-ments sitting on a wall on the way to school, rewriting them fr-om my classmate. 3 (in 1-5 scale classification) was my most fre-quent grade, not missing even 4s, and when I got 2, it was a holi-day. And 1 was rare as a saffron! In our female-dominated thirty-member classroom, there were only seven boys. When our head-teacher arrived with applications to the universities, there was a nearly impossible dilemma in front of me: what to do with it. I picked up sneaky from my scho-olmates, where they want to go. I guess I was not discreet enough, because two of the best students began to urge me started on so-mething for me at that moment completely unheard of!They say: Come with us to medicine, lure Dave. There are three speciali-sations, I go to the general me-dicine, Martin pediatric, and you come to the dentistry. I pondered a moment my slim chances, and finally I wrote there rudely. It was me really quite presumptu-ous as to previous study results were not my forte. Imagine the shock when I receive the exam result: ACCEPTED! Well not only that. Both of my friends with excellent academic results were not accepted, apparently for lack of space. The bomb! Both, however, successfully appealed, so the first day of October 1970, we were getting together with trembling knees in the first year of the Medical Faculty of Com-menius University in Bratislava. This was something: I, almost forlorn orphan, gadabout, whip-persnapper from Trnávka, of school which was borne to be de-lighted in it, I found myself on the campus of one of the most prestigious professions in the world. I became a Medicinae Universae Candidatus! This fact I began to realize the full during the first semester and at the same time with this knowledge, I do not know if it also because I just be mentally mature, I started to be more and more serious. Auditing in one of the basic subjects determined me so that: „Latin is not much to you, but the dentist you can be good!" and rated me the worst possible mark, three(C). But later I was "caught" so, that I have from year to year to continually improve and getting higher and higher scholarship, which I of course like as orphan welcomed with joy. By and large, I began to study medicine greatly enter-tained. My previous physical skills and artistic talent, I richly capitalized on the dental subjects and my head almost pristine attract new knowledge like a sponge. We met in the ring of various ty-pes, some of whom already knew each other from high school or the district where he lived. These my costudents most attracted me. They was lofty, the experienced, callous Pressburgers with a ciga-rette in the corner of the mouth, speaking with the typical press-burg - dialect, to which I had as a citizen from marginal district Trnávka and Pošen High School student only remotely sniff. They have his nickname, and when not, invented it. As I quickly adapted, started some fudge to me. At first they called me Canonist - I had that haircut is as if I reached the monastery. But they seemed this nickname as long, so I was soon renamed to Dean, and justified as follows: It is a church rank, but the prin-cipal of Faculty too, and when we call you Dean, we degrades the whole faculty. And it was! My nickname was taken up and I was finally as Dean became almost legendary: In the last semester we had a three com-plete dental states exams and four standard tests. As this was a massive bite, we had called the elongated semester test period from May to December. Instruction from deanship for reporting dates of the tests was, that between statesmen should not be less than a month. So I boldly gone through the first reported in early May, late May for the second and third to end of June. Mrs. Dobias in our window me "take", so I went to report the rudely: I even gave each of them in between the two tests! Of course I did not foresee that they will do it. But it happened that nobody expected: 25 June after-noon I was on my last test in medical school, which was the statesmen of dental surgery, the first and of November the only one of hundreds of future den-tists enrolled in the box with Mrs. Dobias that I have all the tests. "It is not possible, Nagy!" replied, and began to flip through the papers to be there for me. After a while she turned side-ways sayd: "Rosie, I have here a dentist and he is ready. What about him? '"However, what! Will graduate fifth July, a year earlier generals!". Of course this extreme performance spread like massive wildfire on the faculty. Everywhere whispered "Dean fi-nished! What? Dean has ended? It is not possible!" When we then picked up in July and August at the final lasting for five weeks concentration military depart-ment in Žilina, friends circum-vented me as if I had leprosy, and to the point where it no lon-ger one of them did not last and explode: "You bastard! You sho-uld pull what? Nepotism of the ministry, what?" "What stupidi-ty, tyke! What the nepotism, I am from twelve full orphan, nur-ture me my oldest sister!" Then the ice broke and everything was back to normal. He stayed only admiration and quiet envy. It's just a few weeks, in first Septe-mber 1975, I joined in the eleme-ntary school dental ambulance in Holíč and began cuts, thump my head on the wall: You idiot! You toil and fellows they have vaca-tion! But after-wards I realized that the sparrow in the hand better than a pigeon on the roof, and I began to learn to work! *** Záverom AKO SA STAŤ ZUBÁROM V komentároch na článok „Ako som sa stal zubárom“ bola jedna z prvých otázok zameraná na predpoklady potrebné pre túto profesiu, na náročnosť štúdia medicíny a špeciálne na náročnosť štúdia a náročnosť výkonu povolania zubný lekár. Každý vie, že univerzitné štúdium medicíny je všade na svete veľmi náročne, avšak aké to je naozaj, to vedia len absolventi. Povolanie lekár patri k najprestížnejším nielen preto, že k nemu vedie veľmi náročné štúdium, ale najmä pre osobnú zodpovednosť za život a zdravie človeka. „Zubarina“ bola najťažším študijným oborom zo všetkých vtedajších univerzitných oborov. Šesťročné teoreticko-praktické štúdium všeobecnej medicíny sme museli absolvovať za päť a pol roka, avšak navyše so všetkými zubárskymi predmetmi! Pre každého to bol v horolezeckej terminológii hotový Mount Everest. Končili sme s titulom MUDr., čo znamená Medicinae Universae Doctor, čiže doktor všeobecného lekárstva, so špecializáciou stomatológia, ako to mám doslova a do písmena v mojom diplome. Zubný lekár bezprostredne po promócii sa neoficiálne označoval ako „poloatestovaný“, oficiálne zubný lekár samostatne pracujúci. Od prvého dňa po promócii som bol postavený k zubnému kreslu a pracoval samostatne. Moja práca bola nadriadenými veľmi pozorne a podrobne kontrolovaná a vyhodnocovaná. Úplne „samostatný“ v činnosti som bol až o tri roky, po úspešných atestačných skúškach zo všeobecnej stomatológie. Aj potom však kontrola fungovala nepretržite a kvôli disciplíne funguje dodnes. „Disciplína muší bejt, vy hovada!“ povedal ktorýsi oficier ústami Josefa Švejka, a mal pravdu. Najmä sebadisciplína. Lekárstvo, to je rehoľa! Vrátim sa k osobným predpokladom na výkon povolania zubný lekár. Na to, aby mohol niekto úspešne vykonávať túto prácu potrebuje niekoľko dôležitých daností a predpokladov. Základom je MOTÍV. Motivovaný človek ľahšie a bravúrnejšie zvládne čokoľvek. Ďalším dôležitým predpokladom úspešného zvládnutia tohto náročného povolania je mať všetky PRSTY A OČI, bez ktorých sa ako zubár ťažko niekto uplatní. No a napokon možno najdôležitejší predpoklad VSEŠTRANNOSŤ. Byť počas dorastania do vysokoškolských liet maximálne všestranný, čo veľmi pomôže pri rozhodovaní o štúdiu a osvojovaní si každej profesie. Inak nič extra, nič výnimočné, už len hádam odhodlanie tvrdo „makať“ a byť pre spoločnosť maximálnou pomocou a prínosom. Najdôležitejšie na práci lekára je výsada POMAHAŤ DRUHÝM, odstraňovať ich osobné trápenia, liečiť ochorenia, naprávať defekty. Toto bolo, je a navždy aj zostane najdôležitejšou súčasťou profesionality každého dobrého a poctivého lekára bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho práca spoločnosťou dostatočne oceňovaná, či sám je alebo nie je patrične ohodnotený, alebo či je štátnym zamestnancom či súkromníkom. Samozrejme sú aj isté individuálne danosti a predpoklady, ktoré sú počas štúdia a neskôr i počas výkonu povolania pomocou, nie sú však bezpodmienečne nutné. Mnohé z týchto schopností sa získavajú postupne a dajú sa dodatočne osvojiť. Okrem perspektívnej predstavivosti, 3D, neskôr aj 4D - „videnia“ sú takými napríklad aj náklonnosť k umeleckému kresleniu, maľovaniu, hudbe. Znalosť hry na husliach, gitare či na klavíri je vítaná, ide o vypestovanie pre dobrého zubára charakteristického, potrebného, pacientmi vysoko ceneného jemnocitu. Čo však robí skutočného zubára s veľkým „Z“ je okrem brilantného teoreticko-praktického zvládnutia diagnostickej a liečebnej problematiky osvojenie ešte jedného, najdôležitejšieho umenia: PSYCHOLÓGIE, najmä EMPATIE. Všetko chce svoj čas, nikto učený z neba nespadol. Zvládnuť „zubarinu“ nie je veru ľahké, vyžaduje si to roky a roky tvrdej driny, získavania skúseností, učenia sa na vlastných chybách i na chybách druhých, premýšľania nad všetkým čo súvisí s touto činnosťou i nad ostatnými, s praxou zdanlivo nesúvisiacimi vecami. Robím to tak už 40 rokov a som vynikajúci zubár. A som vynikajúci nielen zubár. A nielen ja som vynikajúci, ale i mnoho, mnoho mojich kolegov, ktorí sa držali hore uvedených poznatkov. Byť dobrý zubár je také isté ako byť dobrý čokoľvek. Možno je táto profesia špecifickejšia, možno v mnohých aspektoch náročnejšia. Preto je aj taká cenená. Dobrý zubár je všade na svete boháč. Ale ani dobrým automechanikom, čašníkom, kuchárom, spisovateľom, hodinárom, právnikom, kominárom, inžinierom, skrátka odborníkom sa nestane nikto len tak, bez učenia, bez snahy, bez úsilia či bez nadania. A samozrejme, ŠTASTIA. VEĽA ŠTASTIA! Conclusion HOW TO BECOME A DENTIST In a comments on article "How I became a dentist" was one of the first questions focused on the conditions necessary for this profession, to study medicine and demands a special study of the complexity and demands of the profession of dentistry. Everyone knows that the univer-sity medical school is every-where very difficult, but what it really is, to know just graduates. The profession of a doctor among the most not only because it leads to a very demanding course, but mainly for personal responsibility for life and human health. In the days of my study was "dentistic" the most difficult field of study of all the then university fields. Six theoretical and practical study of general medicine we had to pass for five-and-half years, but also with all dental items! For each student that was in mountaineering ter-minology done Mount Everest. We ended up with the title of MUD., which means Medicinae Universae Doctor, that is, general medicine doctor, specializing in Dentistry, as I have literally and in letters to my diploma. Dentist immediately af-ter graduation, unofficially refer-red to as "half-atestated" as the official dentist working alone. From the first day after gradua-tion I was built for the dental chair and worked independently. My work senior thesis was very carefully and closely monitored and evaluated. Completely "in-dependent" in their professional activities, I was up to three years, after successful trials attestation of general dentistry. Even then, however, continue to control and operate continuously for a dis-cipline still works. "Discipline must be, you beast!" told any officer mouth Josef Svejk, and he was right. Especially self-discipline. Medicine, it is monas-tic rules! I will return to the personal condition to the profes-sion dental surgeon. To anyone could successfully perform this job requires a number of impor-tant circumstances and assump-tions. The basic is THE MOTIVE. A motivated person easily and bril-liantly handle anything. Another important prerequisite for suc-cessful management of this chal-lenging profession is to have all FINGERS AND EYES, without which the dentist as a difficult one to apply. And ultimately per-haps the most important assump-tion observe VERSATILITY, for achieving during summers in college than versatile, which will assist greatly in determining the learning and mastering the pro-fession. Otherwise, nothing spe-cial or extraordinary, perhaps on-ly a determination to work hard "graft" to be a company with a maximum benefit. The most im-portant work of a doctor is a pri-vilege TO HELP OTHERS, to remove their personal suffering, cure disease, to correct defects. This was, is and forever will re-main the most important part of the professionalism of every good and honest doctor, regard-less of whether or not his work is well appreciated by whether he is or is not properly valued, is civil servants or private parties. Of course there are also some individual abilities and conditi-ons that may be during the study and later for professional help, but they are not absolu-tely necessary. Many of these skills are acquired gradually and can additionally learn. In addition, prospective imagination, 3D and later 4D "visions" are such as the affinity for artistic drawing, painting, music. Knowledge of the violin, guitar or piano is welcome, this is for the good dentist as a characteristic, neces-sary, of the patient as a welcome sensibilities. What makes a true dentist with a big „D", is a brilliant addition to theoretical and practical coping diagnostic and therapeutic problems of acquiring one more, the most important, art: PSYCHOLOGY, especially EMPATHY. Every-thing wants your time and nobody Practice makes perfect. Coping with 'denturist"is truly easy and requires years and years years of hard work, gaining experience, learning from their own mistakes and the mistakes of others, thinking about every- thing related to this activity and the others with experience see-mingly unrelated things. We do this for 40 years and I have a great dentist. And I'm not only an excellent dentist. And I'm not only excel-lent but also many, many of my colleagues who hold the above knowledge. Being a good dentist in the craft is the same as to be good at anything. Perhaps the profession is more specific, in many respects even more difficult. It is also so ap-preciated. A good dentist is eve-rywhere in the world rich man. But even a good carmechanic, waiter, chef, writer, watchmak-er, lawyer, chimneysweep, engi- neer, happens only one way, without learning, without effort, without effort or without talent. And of course, LUCK. GOOD LUCK!
Dovetok ČO JE ŠŤASTIE? MUŠKA IBA ZLATÁ! Do letargickej posluchárne Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vpochodoval distingvovaný sivovlasý päťdesiatnik. Postavil sa pred nás a predstavil sa: „Som docent Wunder. Ja som ten kokos, ktorý robil rozvrh.“ V slnečnom predpoludní septembrového babieho leta, uspávaní teplými jesennými lúčmi v očakávaní nezáživnej prednášky z nezáživného predmetu „Sociálne lekárstvo a organizácia zdravotníctva“ sme všetci okamžite precitli. No samozrejme, veď takéto „antré“ nečakal nikto. Zaúčinkovalo ako bomba! Po celom dekanáte totiž ešte stále doznievali naše nadávky na neznámych „kokosov“, ktorí zostavovali rozvrh pre študijný ročník 1974/75. Museli sme totiž v niektorých dňoch pendlovať z jedného konca mesta na druhý, čo sa nám pochopiteľne moc neľúbilo, a tak sme na dekanáte nadávali ako v námorníckej krčme! Naše bohapusté nadávky sa dostali do uší aj tvorcom, takže nečudo, že sa nám ich šéf predstavil takýmto originálnym spôsobom. Tento chlap vedel, ako na nás. Svojím netradičným vstupom si okamžite získal naše sympatie. A tie si aj udržal, pretože jeho prednášky boli priam hereckou lahôdkou. Pán docent nám dokázal prednášať najnudnejšie štatistické údaje tak pútavo a zaujímavo, že o poslucháčov nemal núdzu. Ako príklad uvediem toto: Údajne vyskočil štatisticky významný nepomer medzi zdravotníkmi a nezdravotníkmi čo sa týka neskorého, čiže už neoperovateľného záchytu onkologických ochorení. Avšak, čuduj sa svete, v neprospech zdravotníkov! Ako to? Veď práve zdravoťáci najlepšie vedia čo a ako! Pán docent nám to vysvetlil nasledovne: „Moja žena, lekárka, prichádza po práci domov. Ide do sprchy, ...“ šúchal sa pravou rukou pod sakom v oblasti srdca veľmi názorne predvádzajúc, ako sa jeho manželka sprchuje, a pokračoval: „...a zrazu si nahmatá pod ľavým prsníkom hrčku! Zaleje ju studený pot, vzápätí horúci, znova studený, ... a čo urobí? Nič! Čuší ako voš pod chrastou, mne nepovie nič, len si to denne sleduje. A tŕpne! A po štyroch - piatich mesiacoch takéhoto sebasledovania sa mi s plačom prizná a nervovo zrúti. Neskoro! Vytvorili sa metastázy a ... šmitec!“ Skvelé, že? Pána docenta a jeho prednášky som priam miloval! A tomuto človekovi som v jedno júnové ráno roku ´75 suverénne vošiel do pracovne. Boli sme vnútri traja skúšaní, usadili sme sa na gauči a ustráchane čakali. Priznám sa, že tak nepripravený na skúšku som hádam ešte nebol. Mal som na ňu totiž len pár dní, aj tie som zväčša premrhal „rehabilitáciou“ po predchádzajúcej úspešnej štátnici. Pán docent sedel za svojím písacím stolom chrbtom k nám a „rozdal“ otázky. Každému tri. Keď som si tie svoje zapísal na prípravný hárok a pochopil ich obsah, uvedomil som si, že som asi jednoznačne v .... skrátka, že som sem asi dnes nemal chodiť. Vedel by som totiž odpovedať iba na tú tretiu, „Grafické znázorňovania“. Vtedy som ešte vedel, že existuje sedem typov grafov, stĺpcový, kruhový a bohvieešteaký, ale ako sa k nej dostať?! Prvá bola: „Organizácia zdravotníctva v Rusku po VOSR.“, druhá: „Organizácia LSPP na území okresu.“. Z tej prvej som si bol istý iba jediným menom: Lenin. No a z druhej - ničím! Neostalo mi iné než sa pustiť do „varenia omáčky“: Vyzdvihol som jednoznačný prínos Veľkej Októbrovej Socialistickej Revolúcie a osobne súdruha Vladimíra Iľjiča Lenina v oblasti organizácie zdravotníctva takým ukrutným spôsobom, že keď som prečítal svoj jednostránkový elaborát a zodvihol zrak, uvidel som brunátny zátylok pána docenta a jeho pulzujúce žuvacie svaly. Vzápätí sa ozvalo pomedzi jeho zaťaté zuby: „Ďalší!“. To bol pokyn pre kolegu aby predviedol čo vie. Uff, to snáď nie, krútil som v duchu hlavou. Ako je možné, že ma nevyrazil? Ale času na čudovanie som veľa nemal. Ičko už bol preč a kolegyňa tesne pred, takže som sa rýchlo sústredil na písanie druhej najnehanebnejšej omáčky vo svojej študentskej kariére: Vychádzajúc z logického faktu, že centrom Lekárskej Služby Prvej Pomoci by mal byť geografický stred okresu som okolo toho vyrobil toľko vaty, až to pekné nebolo. Po prečítaní tohto maglajzu som uvidel zúrivo nadskakujúce čeľustné svaly pána docenta a začul pridusenú výzvu k zodpovedaniu tretej. Odrapotal som ju bez písomnej prípravy na jedno vydýchnutie a čakal na odozvu. Prišla o pár sekúnd v podobe hlbokého rezignovaného výdychu a strohého „Dajte index!“ Keď som ho pánovi docentovi spoza chrbta podal, chňapol ho a razantne zapísal: „dobre“, najhoršiu možnú známku znamenajúcu, že som uspel. Nato sa pomaly otočil tvárou ku mne a podávajúc mi zavretý index povedal: „Viete, prečo ste mal dňa 17. júna 1975 na skúške zo sociálneho lekárstva a organizácie zdravotníctva šťastie?!“ A nečakajúc na odpoveď pokračoval: „Pretože ste vošiel do tejto miestnosti žvýkajúc. Vy ste žul žuvačku! A ja som si povedal: Neublíž mu, nedaj sa vyprovokovať! Buď pedagóg!“ Vypotácal som sa z jeho pracovne ani neviem ako, a letel do nášho hlavného stanu kaviarne Metropol, kde nasrdený kolega dopíjal už svoje tretie pivo. Keď počul a videl že to mám, okamžite si objednal ďalšie. Aj s rumom! No a ja, samozrejme, tiež. Tak tomuto sa nedá povedať inak ako mať z ... no veď viete z čoho ... šťastie! Aj vďaka nemu som totiž promoval 5. júla 1975 ako jediný stomatológ zo stovky o pol roka skôr s o rok staršími „všeobecniarmi“, čo som si po nástupe do zamestnania 1. septembra 1975 a neskôr častokrát vytkol ako taktickú chybu. Avšak to je už samozrejme o niečom inom! KAŽDÉ JEDENIE ZAČNI S ČISTÝMI RUKAMI A KONČI S ČISTÝMI ÚSTAMI MUDr. Milan NAGY Addendum WHAT IS HAPPINESS? ONLY A GOLD FLY! The lethargic lecture of the Medical Faculty of Comenius University in Bratislava marched serious gray-haired fifty. He stood before us and presented: "I am Associate Professor Wunder. I am the coconut, which made your school schedule." In the sunny morning of September Indian summer, you sleep warm rays of the autumn in an-ticipation of the unglamorous lectures more unglamorous subject of "Social medicine and health organization" we all im-mediately resuscitate. But of course, because such "antrum" not expecting anyone. Effective like a bomb! Throughout the deanships is still echoed the insults unknown "coconuts" who draw up a timetable for the study year 1974/75. We had in fact some days traveling back and forth from one end of town to another, which us obviously not to like, so we cursing in campus as in the naval pub! Our impious abuse came to the ears and the creator, so no wonder that we are their boss introduced such an original way. This guy knew how to contact us. With its unusual entrance im-mediately to get our sympathy. And they have also retained because his lectures were almost acting delicacy. Mr. docent us could speak very boring statistics so engaging and interesting to the audience not hardship. As an example, stating: Allegedly jum-ped a statistically significant dis-parity between health care pro-fessionals and not professionals in terms of late, so no detection of inoperable capture oncolo-gical diseases. However, the miracle world, to the detriment of health professionals! How so? For just medical staff know best what and how! And our Mr. Docent explained, "My wife, a medicine doctor, comes home after work. It is in the shower, ..." rubbed the right hand below the heart jacket very graphically demonstrating how his wife showers, and continued: "...and suddenly you touch under the left breast lump! Pour it cold sweat, turn hot, …and what will she do? Nothing! She is quiet li-ke loude under scab, tell me any-thing, only it observed daily. And passive! And after four - fi-ve months of this selfmonitoring are awarded me with tears and a nervous breakdown. Late! Create metastases, and ... done!" Great, is not? I loved this lecturer and his lectures! And I'm this man in a morning of June ´75 sovereign came into office. We were within three trials, we sat side by side on the couch and scared waited. I admit that so unprepared for a test I guess not yet. I had to it is just a few days, even those I mostly wasted "rehabilitation" after previous successful sta-tesmen. Mr. Associate Professor was sitting at his desk back to us and "distribute" questions. For everyone three. When I wrote these things for the preparation sheet and understand their contents, I realized that I was probably clearly in the .... in short, I am here today not to go around. I could only answered for the third, "Graphical visualizations". Then I knew that there are seven types of graphs, bar, ring and godknowswhatelse, but how can it get?! The first was: "The or-ganization of health in Russia after GOSR". Second "The emer-gency organization in the di-strict". In the first one I was sure only one name: Lenin. And the other - nothing! Left for me other than to embark on a "cooking sauce": I praised a significant contribution, the Great October Socialist Revolution and per-sonally Comrade Vladimir Iljic Lenin in the organization of health care in a cruel manner, that when I read this elaborate and raised my eyes, I just saw a scarlet nape master lecturer and his vibrant masseter muscles. Soon there was a will among his clenched teeth: "Next". It was instructed to colleague to de-monstrate what he knows. Uff, perhaps not, I curled in the spirit of his head. How is it possible that he blow up me not? But the time for wondering, I did not have much. Ichko already gone and colleague just before, so I was quick to focus on writing shamelesst sau-ces in their students' careers: Ba-sed on the logical fact that the center of medical first aid should be the geographical center of the district around that I have made so much cotton, it was not nice. Even after reading this "mud" and seeing I saw furiously jum-ping maxillary muscles master lecturer and heard a gurgling call corresponding to the third answer. I saw it quick without concept on one breath, and waited for a response. The answer came in a few seconds in the form of a deep resigned expi-ration and austere "Put index,". When I associate master behind his back lodged, he takel it very strongly and wrote: "well," the worst possible mark, meaning that I have succeeded. Then slowly turned to face me and the server index closed me said, "You know, why you had on 17 June 1975 for examination of social medicine and organization of health happiness?!" And without waiting for a reply he continued: "Since you came into this room chewing. You gra-nite gum! And I said myself: Not hurt him, do not be provoked! Be a teacher!“ Stumbled, I was out of his office do not know how, and flew to our headquarters Café Metropol, where snippy colleague finished already his third beer. When he heard and saw it that I have it, immedia-tely ordered one more. And even with rum! And I, of course, also. So this is not to say other than from the … you know from what … Lucky! Thanks to him be-cause I graduated fifth July 1975 as the only dentist of hundreds of half a year before with the year earlier "generals", what I have after the recruitment at first of September 1975 and later often criticized as a tactical error. However, it is of course already about something else! EACH EATING BEGIN WITH CLEAN HANDS AND QUIT WITH PURIFY MOUTH MUDr. Milan NAGY
POĎAKOVANIA
Ďakujem mojej milovanej manželke. Menovite ďakujem týmto ľuďom: Vladovi Durlákovi a Ing. Jánovi Kadlecovi; Docentovi MUDr. Gabrielovi Kamenskému, CSc.; Mimoriadnemu profesorovi MUDr. Ivanovi Erdelskému, CSc.; Univerzitnému profesorovi MUDr. Jánovi Ležovičovi, DrSc.; MUDr. Stanislavovi Mizerovi a kardiocentru Pod Krásnou hôrkou; MUDr. Jánovi Gašičovi; MUDr. Evičke Janskej; MUDr. Vladovi Kohútikovi; MUDr. Pavlovi Loveckému; MUDr. Mariánovi Machatovi; MUDr. Petrovi Plintovičovi; MUDr. Jánovi Rakovi; MUDr. Michalovi Strakovi, CSc.; MUDr. Matúšovi Ursínymu; Holíč, September 2012 Milan Nagy.
THANKS I thank to my beloved wife.
I thank to my whole family, especially the two amazing seventeens. Namely thanks to these people: Vlado Durlák & M.Sc. Ján Kadlec; Associate professor Gabriel Kamenský, M.D., Ph.D.; Associate professor Ivan Erdelský, M.D., Ph.D.; University professor Ján Ležovič, M.D., D.Sc.; Stanislav Mizera, M.D., and team from cardiocenter Pod Krásnou hôrkou; Ján Gašič, M.D.; Evička Janská, M.D.; Vladimír Kohútik, M.D.; Pavol Lovecký, M.D.; Marián Machata, M.D.; Peter Plintovič, M.D.; Ján Rak, M.D.; Michal Straka, M.D., Ph.D.; Matúš Ursíny, M.D. Holíč, September 2012, Milan Nagy.
S ÚCTOU A LÁSKOU! WITH RESPECT AND LOVE!
Hlava-32 alebo Ako neprísť o zuby predčasne.
Autorské práva © 2012 Dr. Milan Nagy. Všetky práva vyhradené.
Vydalo nakladateľstvo N.I.T-T.®, sro., ako svoju prvú publikáciu 2012
Slovensko-anglické vydanie © 2012 spoločnosťou N.I.T-T.© , s. r. o.
Text, dizajn a autorské práva / Text, Design and Layout © Dr. Milan Nagy, 2012
Tlač: Tlačiareň Durlák, Slovenská Republika, EU
ISBN 978-80-971118-8-5
"PRÍRODA JE VŠETKO, VŠETKO JE PRÍRODA. AJ BOH!" Dr.MilanNAGY "NATURE IS EVERYTHING, EVERYTHING IS NATURE. EVEN GOD!" |
N.I.T-T.®sro
