MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Život v pandémii.

V Holíči, 6.6.2020.

        Dnes ráno som sa v Holíči zobudil do slovenského ešte stále pandemického rána. Na horizonte nášho života sa pred tromi mesiacmi objavil nový gigantický nepriateľ, koronavírus COVID-19. Postupne ako som sa preberal zo spánkového útlmu sa mi zrazu ani neviem ako vynorila z pamäti jedna spomienka na moje niekdajšie študentské časy.

        Sme na začiatku júna 1975. Sedel som pri jednom z hrobov na Ondrejskom cintoríne a pripravoval som sa na štátnicu. Ondrejský cintorín v Bratislave sa nachádza v mestskej časti Staré mesto na ulici 29. augusta. Je jedným z najstarších bratislavských cintorínov.

        Sedel som na lavičke, a na kožu mi dopadali teplé lúče poobedného slnka. V poslednom šiestom ročníku vysokoškolského štúdia medicíny ma čakala štátnica z hygieny. Pozeral som sa na svoje topánky, pri ktorých som zrazu zaevidoval malé pohybujúce sa chrobáky s typickou červeno-čiernou kresbou. Išlo o Cifrušu bezkrídlu (Pyrrhocoris apterus), ľudovo zvanú električka, lopata, sanitka, muzikant, či dokonca hrobárik, lebo sa často vyhrieva na pomníkoch hrobov. Pohľad na neúnavne pochodujúce  cifruše ma upokojil. Pred očami som mal otvorenú vysokoškolskú učebnicu – Vojtech Mucha a kolektív: Hygiena. Pojem hygiena vychádza z gréckeho hygies – zdravý. Hygieia bola starogrécka  bohyňa čistoty a zdravia.

 

        Knihu som mal  položenú na kolenách a sústredene som do seba nasával informácie. Chodil som samozrejme poctivo na všetky prednášky Prof. MUDr. Jozefa Kukuru. Vedel som od starších kolegov, že účasť na jeho prednáškach je „poľahčujúcou okolnosťou“ pri  štátnici. V posluchárni som sedával vždy v prvej rade, aby si ma pán profesor zapamätal.

        Učebnica hygieny ma na moje veľké prekvapenie celkom zaujala. Zo základných definícií som sa dozvedel, že hygiena je vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti vzťahu medzi človekom, respektíve ľudským kolektívom a meniacimi sa podmienkami životného prostredia. A že praktickým výsledkom jej činnosti je získavanie podkladov pre úpravu a tvorbu životných podmienok, tak, aby chránili a upevňovali zdravie človeka a spoločnosti. Táto predstava bola pre mňa ako študenta celkom sympatická a príťažlivá.

        Pred koncom môjho štúdia na lekárskej fakulte v Bratislave som si nedokázal na rozdiel od mnohých mojich spolužiakov sám seba predstaviť v niektorej konkrétnej lekárskej profesii. Spomínam na svojich bývalých spolužiakov medikov, ako v poslednom šiestom ročníku štúdia už mali jasné, čo budú robiť a kam nastúpia po promócii pracovať. Ja som vtedy ešte akosi ani nevedel, na čo budem ako doktor použiteľný. Začínal som byť z celej tejto situácie nervózny. Počas júnového poobedia na Ondrejskom cintoríne s cifrušami pri nohách som síce daný problém nevyriešil, ale ako to už často v živote býva, problém sa vyriešil v priebehu nasledujúcich mesiacov sám od seba.

        Sme v mojich myšlienkach o pár dní neskôr. Počas praktických cvičení na katedre epidemiológie som z vlastnej iniciatívy po skončení praktík oslovil Doc. RNDr. Darinu Guryčovú, PhD. Povedal som jej, že ma pri príprave na skúšku veľmi upútala a zaujala náuka epidemiológie, pretože tu, podobne ako v hygiene, sa rieši otázka zdravia veľkých ľudských kolektívov, čiže išlo v konečnom dôsledku o záchranu stoviek, tisícok ba niekedy aj miliónov chorých. Pani docentka sa môjmu prejavenému záujmu navidomoči potešila a hneď ma objednala na pohovor k vedúcemu katedry epidemiológie Prof. MUDr. Emilovi Kmetymu, DrSc., ktorý mi následne ponúkol voľné miesto asistenta. A ako sa hovorí, bolo vymaľované! Zrazu som mal ako novopečený lekár zamestnanie, a to nie hocijaké ale priam vedecké, a nie hocikde ale priamo v Bratislave. Bol som na to patrične  hrdý. Mohol som začať mame prispievať so svojou mzdou do rodinného rozpočtu.

        A tak som po promócii v roku 1975 nastúpil ako asistent so značnými začiatočníckymi obavami na katedru epidemiológie lekárskej fakulty UK, ktorá bola súčasne referenčným pracoviskom Svetovej zdravotníckej organizácie pre leptospirológiu. Moje obavy však boli  našťastie úplne zbytočné, pán profesor sa ma osobne ujal a zaradil ma do svojho pracovného tímu. Stal sa prvým učiteľom počas mojej profesionálnej medicínskej kariéry. Neskôr sme sa celkom skamarátili, obľúbil som si ho, páčil sa mi najmä jeho povestný zmysel pre humor. Profesor mal rád mladých ľudí, veľmi intenzívne som počas svojho pôsobenia na katedre epidemiológie cítil jeho podporu. Posunul úroveň môjho medicínskeho myslenia, ako sa to dnes už bežne zvykne hovoriť, na podstatne vyšší level.

        Najprv som si musel osvojiť základy laborantskej práce, neskôr, po ďalšej dôkladnej príprave, som začal viesť praktiká  so študentmi. S výučbou medikov som nemal žiadne problémy, rýchlo som si zvykol, že ma medici oslovovali ako pán asistent, čo mi priznám sa zo začiatku celkom lichotilo. Svojím rozhodným vystupovaním som si celkom úspešne získaval a upevňoval autoritu. Napríklad, ak niektorý študent nedával pozor alebo vyrušoval, len som ukázal jednoducho na dvere s poznámkou: koho to nebaví, môže hneď odísť, vaše štúdium nie je povinné! na čo v učebni okamžite zavládol pokoj a plné sústredenie. Dnešným spätným pohľadom mi pri vtedajšej príprave medikov veľmi chýbala v prednáškach problematika všeobecného lekárstva. V súčasnosti sa chvalabohu už na lekárskych fakultách všeobecné lekárstvo prednáša.

        Vyučovanie medikov mi prinášalo hlboké uspokojenie. Tá práca mi dávala zmysel. Tiež som sa aktívne podieľal na výskumnej práci v serologickom laboratóriu. Počas súčasnej pandémie sa mi denne vynárajú spomienky z obdobia, keď som pracoval  v infekčnom prostredí na katedre epidemiológie, v ktorom hrozilo nepretržité riziko laboratórnej infekcie. Pohyboval som sa v prostredí, kde som denne prichádzal do kontaktu s nebezpečnými kmeňmi jednotlivých druhov baktérií, ktoré spôsobovali ochorenie zvané leptospiróza. Denne sme si opakovane dezinfikovali ruky v lavóroch s roztokom ajatínu. Za prácu v tomto prostredí som dostával infekčný príplatok, a pravidelne som musel s kolegami chodiť na preventívne prehliadky, kde nám testovali krv na prítomnosť protilátok, aby sa zistilo, či som nebol infikovaný. Na rukách som mal počas práce v laboratóriu latexové rukavice. Stávalo sa, že som sa niekedy náhodne pichol do prsta pipetou, a potom som musel dva týždne profylakticky užívať tetracyklínové antibiotiká.

        Boli to veľmi zaujímavé roky môjho života, ktoré ma obohatili o veľké množstvo užitočných informácií. Našiel som si tu aj životnú partnerku manželku Milku, môjho strážneho anjela. Na katedre epidemiológie som pracoval štyri roky, a rok som bol ako lekár absolvent na základnej prezenčnej vojenskej službe. Vtedy som pocítil túžbu pracovať s reálnymi pacientmi. V roku 1980 som krátko po svadbe opustil Bratislavu a presídlil na Záhorie do Holíča, kde som po špecializačnej skúške už ako všeobecný lekár pre dospelých nastúpil na tunajšie zdravotné stredisko. Splnil sa mi tým sen a našiel som konečne to svoje správne miesto v zložitom systéme zdravotníctva.

        Dnes akoby sa v priebehu pandémie pred mojimi očami otvárali jednotlivé kapitoly z epidemiológie: od prameňa nákazy, z ktorého sa cez cesty prenosu infekcia šíri až po vnímavého jedinca, ktorý následne ochorenie. Znova som si uvedomil, ako sa tzv. vzdušné nákazy môžu v súčasnom globalizovanom svete bleskovo zo dňa na deň šíriť leteckou cestou. Tichučko, zákerne, raketovou rýchlosťou! Bedlivo v priamom prenose pozorujem, ako sa politici, lekári, epidemiológovia, hygienici, virológovia, medicínski bádatelia snažia efektívnymi opatreniami prerušiť cesty prenosu nákazy až po úplnú likvidáciu pandémie. Dnešná celosvetová epidémia mi pripomína scény z akčného filmu. Pripadá mi, akoby sme žili v jednej veľkej detektívke, spoločne čakajúc na elimináciu výskytu koronavírusovej nákazy. Túto veľkú tému neskôr určite spracujú spisovatelia, a následne i tvorcovia veľkolepých akčných filmov.

        Fascinuje ma nasadenie s akým si Slovensko s touto celosvetovou pliagou poradilo. Teším sa z toho, ako sa postupne uvoľňujú prísne protiepidemické opatrenia. Ohromila ma v tomto smere súdržnosť, solidarita a spolupráca bežných ľudí, jednoduchých občanov.  Bol som veľmi milo prekvapený, ako premiér a s ním aj celá terajšia vláda zrazu akceptovali názory a odborné stanoviská expertov hygienikov, infektológov, mikrobiológov, epidemiológov. Politické a ekonomické záujmy išli jednoznačne bokom pred názormi expertov z oblasti verejného zdravotníctva. Celá spoločnosť akoby nadobudla zrazu zdravý rozum a flexibilne sa adaptovala na novovzniknutú situáciu. Zdanlivo pritom do pozadia ustúpila problematika ostatných chorôb, najmä kardiovaskulárnych a onkologických. Keby sa úsilie expertov z oblasti zdravotníctva spojilo s pozitívnym prístupom politikov, ekonómov a celej spoločnosti, tak by sa dal podstatne zefektívniť aj náš boj s epidémiou súčasných chronických neinfekčných chorôb, čiže infarktov a nádorov. Vzorom nám v tom môže byť aj fínsky celospoločenský projekt Severná Karélia, ktorý docielil preventívnymi opatreniami markantný pokles vo výskyte týchto chronických neinfekčných ochorení. Rezervy na tomto poli sú aj tu u nás obrovské!

        Obdivujem, čo dokáže dnešná lekárska veda, keď svojimi výkonmi zachraňuje ľudské životy tam, kde to bolo pred pár desaťročiami nemožné. Overil som si to na vlastnej koži, keď ma nedávno kardiológovia a priatelia opakovane úspešne sťahovali hrobárovi z lopaty. Účinné dobro v terajšom svete vidím a nachádzam v prvom rade v práci bádateľov, výskumníkov, vedcov ako aj v pokroku lekárskej vedy. Samozrejme k tomu patrí nepretržitá mravenčia práca tisícov lekárov, sestier a ostatných pracovníkov v zdravotníctve, ktorí sa každodenne trpezlivo a neúnavne starajú o chorých. To sú tí najväčší hrdinovia dneška!

        Existujú mnohé prospešné a užitočné činnosti v živote súčasnej spoločnosti. Dúfam, že si  ľudia počas tejto koronavírusovej pandémie uvedomili význam, hodnotu, obetavosť a pracovné nasadenie zdravotníkov. Lekári a sestry často s nasadením vlastného zdravia a neustále i svojho vlastného života zachraňovali zdravie a životy chorých. Veľmi efektívne boli tiež, jednoznačne vďaka našej vláde, prikázané preventívne opatrenia na zastavenie šírenia nákazy.

Kvalifikovaný záver:

        Zo súčasnej zlovestnej kovid-pandémie by sa mala verejnosť poučiť. Po jej skončení by sa mala zefektívniť spolupráca obyvateľstva so zdravotníctvom, a to ako pri prevencii, tak samozrejme aj  pri liečbe infekčných či neinfekčných chorôb. Dúfam, že po tejto skúsenosti je každému nášmu občanovi nad slnko jasnejšie, že okamžite treba radikálne a predovšetkým výrazne zlepšiť akceptáciu, pochopenie, ale najmä s tým neodmysliteľne súvisiace ohodnotenie všetkých našich zdravotníkov. Ako spoločnosť, ako štát nesmieme svojou ľahostajnosťou, neuznanlivosťou, jednoduchšie povedané svojou malosťou a hlúposťou dopustiť, aby nám naši lekári a sestričky odtiaľto odchádzali vykonávať svoju obetavú a vysoko kvalifikovanú prácu pre iné, uznanlivejšie, a teda zatiaľ práve aj vďaka tomuto stále ešte relatívne spoločensko-politicky vyspelejšie národy, štáty! Vari je také ťažké pochopiť, že nedocenením, podhodnotením spoločensky takej dôležitej, významnej práce nám ich tí druhí jednoducho odlákajú?! A že práve preto sú tí druhí bohatší?! Smieme si vari my, Slováci, Slovensko, takýto luxus dovoliť?! Nie, nesmieme! Nedopusťme degradáciu civilizačných hodnôt, na ktorých stojí náš štát, naša spoločnosť, naša kultúra, naša prosperita, naša úspešná budúcnosť!

MUDr. Ján Rak